{"guid": "ussr:699c8d89-6b72-458f-a17a-6422bf1c05e4", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2019:1.US.369.2019.2", "spisova_znacka": "I. ÚS 369/2019", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 369/2019 z 19. 11. 2019", "citacia": "nález Ústavného súdu SR z 19. novembra 2019, sp. zn. I. ÚS 369/2019, ECLI:SK:USSR:2019:1.US.369.2019.2", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Jana Baricová", "sudca_id": 1070, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/jana-baricova-1070", "datum_vydania": "2019-11-19", "forma": "Nález", "povaha": ["právo porušené bolo", "priznáva primerané finančné zadosťučinenie", "nevyhovuje", "prikazuje odporcovi uhradiť trovy právneho zastúpenia"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "I.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-2", "nazov": "čl. 48 ods. 2 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-48"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-48", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/699c8d89-6b72-458f-a17a-6422bf1c05e4", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2019:1.US.369.2019.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2019:1.US.369.2019.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2019:1.US.369.2019.2/text", "citacie_n": 5, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nNÁLEZ\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nV mene Slovenskej republiky\nI. ÚS 369/2019-21\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 19. novembra 2019\nv senáte zloženom z predsedníčky senátu Jany Baricovej (sudkyňa spravodajkyňa)\na zo sudcov Miroslava Duriša a Mojmíra Mamojku prerokoval prijatú ústavnú sťažnosť\n, zastúpeného Advokátskou\nkanceláriou Hagara – Hagarová, s. r. o., Daniela Dlabača 35, Žilina, v mene ktorej koná\nkonateľ a advokát Mgr. Ľubomír Hagara, vo veci namietaného porušenia jeho základného\npráva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy\nSlovenskej republiky postupom Okresného súdu Košice-okolie v konaní vedenom\npod sp. zn. 7 C 1281/2015 a takto\nrozhodol:\n1. Základné právo\n\nna prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov\n\npodľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky postupom Okresného súdu Košice-okolie\nv konaní vedenom pod sp. zn. 7 C 1281/2015 p o r u š e n é b o l o .\n2.\n\np r i z n á v a finančné zadosťučinenie v sume 200 € (slovom\n\ndvesto eur), ktoré j e Okresný súd Košice-okolie p o v i n n ý vyplatiť mu do dvoch\nmesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.\n\n3. Okresný súd Košice-okolie j e p o v i n n ý uhradiť\n\ntrovy\n\nkonania v sume 170,90 € (slovom stosedemdesiat eur a deväťdesiat centov) na účet jeho\nprávneho zástupcu Advokátskej kancelárii Hagara – Hagarová, s. r. o., Daniela Dlabača 35,\nŽilina, do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.\n4. Vo zvyšnej časti ústavnej sťažnosti\n\nnevyhovuje.\n\nOdôvodnenie:\nI.\nVymedzenie napadnutého konania a sťažnostná argumentácia\n1. Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením\nč. k. I. ÚS 369/2019-10 z 10. septembra 2019 prijal podľa § 56 ods. 5 zákona č. 314/2018\nZ. z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov\n(ďalej len „zákon o ústavnom súde“) na ďalšie konanie ústavnú sťažnosť\n(ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namietal porušenie\nsvojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného\nv čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) postupom Okresného súdu\nKošice-okolie (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 7 C 1281/2015\n(ďalej aj „napadnuté konanie“).\n1.1 Keďže vec bola podľa v tom čase platného Rozvrhu práce Ústavného súdu\nSlovenskej republiky na obdobie od 25. apríla 2019 do 31. decembra 2019 prijatá na ďalšie\nkonanie 20. augusta 2019 v zložení senátu Jana Baricová (predsedníčka senátu) a členovia\nsenátu Miroslav Duriš a Mojmír Mamojka, bolo potrebné ju v tomto zložení senátu\ni dokončiť, a to podľa čl. X. bodu 7 Dodatku č. 1 k Rozvrhu práce Ústavného súdu\nSlovenskej republiky na obdobie od 25. apríla 2019 do 31. decembra 2019, podľa ktorého\nveci, na ktorých prerokovanie boli v období od 26. apríla 2019 do 16. októbra 2019\npríslušné prvý senát ústavného súdu alebo druhý senát ústavného súdu v zložení platnom\nv období od 26. apríla 2019 do 16. októbra 2019 a v ktorých bolo v tomto období vydané\n\n2\n\nrozhodnutie o prijatí návrhu na ďalšie konanie, prerokujú tieto senáty v pôvodnom zložení\n(platnom v období od 26. apríla 2019 do 16. októbra 2019).\n2. Z ústavnej sťažnosti a jej príloh vyplýva, že sťažovateľ je žalobcom v konaní,\nktorého predmetom je náhrada škody spôsobenej motorovým vozidlom vo výške 150 €\ns príslušenstvom. Napadnuté konanie sa začalo podaním žaloby na okresnom súde\n16. novembra 2015, pričom dosiaľ vo veci nebolo nariadené ani jedno pojednávanie.\nSťažovateľ vo svojej ústavnej sťažnosti uviedol, že opakovane požiadal okresný súd\no nariadenie pojednávania svojimi žiadosťami z 27. novembra 2017 a 20. júla 2018,\navšak na tieto okresný súd nereagoval. Vzhľadom na to sťažovateľ podal 23. januára 2019\nsťažnosť na prieťahy v konaní predsedovi okresného súdu, na ktorú predseda okresného\nsúdu v zákonom stanovenej lehote neodpovedal.\n3. Na základe už uvedených skutočností sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd\npo prijatí ústavnej sťažnosti na ďalšie konanie rozhodol nálezom, v ktorom vysloví,\nže základné právo sťažovateľa podľa čl. 48 ods. 2 ústavy v konaní na okresnom súde\npod sp. zn. 7 C 1281/2015 porušené bolo a prikáže okresnému súdu v napadnutom konaní\nkonať bez zbytočných prieťahov. Súčasne sa domáha priznania finančného zadosťučinenia\nv sume 1 000 € a úhrady trov konania.\nII.\nVyjadrenie okresného súdu a replika sťažovateľa\n4. Ústavný súd si v prípravnej fáze konania vyžiadal stanovisko okresného súdu\nk predmetnej\n\nústavnej\n\nsťažnosti.\n\nPredsedníčka\n\nokresného\n\nsúdu\n\nvo\n\nvyjadrení\n\nsp. zn. 1 SprV 273/2019 z 15. augusta 2019, ktoré bolo ústavnému súdu doručené\n21. augusta 2019, uviedla:\n„... Z prehľadu a priebehu vykonaných úkonov v spise vyplýva, že súd vo veci\nod decembra 2015, kedy bol zaplatený súdny poplatok za žalobu až do 15.8.2019,\nkedy sudkyňa vytýčila termín pojednávania na 30.9.2019, vo veci nekonal...\n\n3\n\n... Z elektronického registra súdu v spise bolo zistené, že sťažnosť na postup súdu\nzo dňa 23.1.2019 bola doručená právnym zástupcom žalobcu súdu elektronicky priamo\ndo elektronického súdneho spisu dňa 24.1.2019, ktorá však nebola predložená priamo\ndo rúk predsedníčky súdu a z uvedeného dôvodu sťažnosť sťažovateľa nebola predsedníčkou\nsúdu vybavená. Vzhľadom na vyššie uvedené, nad ďalšou plynulosťou konania\nsp. zn. 7C/1281/2015 bol nariadený dohľad predsedníčky súdu s tým, že každý mesiac podá\nzákonný sudca k rukám predsedníčky súdu správu o vykonaných úkonoch v konaní\nza posledné sledované obdobie.“\n5.V súvislosti s oznámením ústavného súdu o prijatí ústavnej sťažnosti sťažovateľa\nna ďalšie konanie a výzvou ústavného súdu na prípadné doplnenie vyjadrenia\nz 15. augusta 2019 okresný súd zaujal stanovisko podaním sp. zn. 1 SprV 273/2019,\nktoré bolo ústavnému súdu doručené 7. októbra 2019. V uvedenom stanovisku predsedníčka\nokresného súdu uviedla, že svoje predchádzajúce vyjadrenie nepovažuje za potrebné doplniť\na zároveň vyslovila súhlas s upustením od ústneho prejednania ústavnej sťažnosti.\n6. Sťažovateľ prostredníctvom svojho právneho zástupcu na výzvu ústavného súdu\nz 9. októbra 2019, ktorá mu bola doručená 10. októbra 2019 v stanovenej lehote, stanovisko\nnezaujal, preto ústavný súd pri svojom rozhodovaní vychádzal zo sťažnostnej argumentácie\nobsiahnutej v ústavnej sťažnosti sťažovateľa a z obsahu súdneho spisu vzťahujúceho sa\nna napadnuté konanie.\n7. Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 58 ods. 3 zákona\no ústavnom súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože po oboznámení sa\ns ústavnou sťažnosťou, stanoviskami účastníkov konania, ako aj s obsahom spisu dospel\nk záveru, že od neho nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.\n\n4\n\nIII.\nK obsahu súdneho spisu okresného súdu v napadnutom konaní\n8. Ústavný súd z obsahu ústavnej sťažnosti, ako aj na vec sa vzťahujúceho súdneho\nspisu zistil tieto podstatné skutočnosti o priebehu napadnutého konania:\n- 19. novembra 2015 bola okresnému súdu doručená žaloba o zaplatenie sumy 150 €\ns príslušenstvom z titulu náhrady škody spôsobenej motorovým vozidlom,\n- 15. augusta 2019 okresný súd nariadil pojednávanie vo veci na 30. september 2019,\n- 20. septembra 2019 žalovaný vo svojom vyjadrení oznámil okresnému súdu,\nže pristúpil k zaplateniu žalovanej istiny a úrokov z omeškania v zmysle petitu žaloby,\n- 24. septembra 2019 žalobca vzal žalobu v celom rozsahu späť z dôvodu, že mu\nžalovaný zaplatil celú žalovanú sumu s príslušenstvom, zároveň navrhol, aby okresný súd\nkonanie zastavil a priznal žalobcovi trovy konania v rozsahu 100 %,\n- 30. septembra 2019 okresný súd na návrh žalobcu vydal uznesenie\nsp. zn. 7 C 1281/2015, ktorým napadnuté konanie zastavil a rozhodol o nároku žalobcu\nna náhradu trov konania v rozsahu 100 %.\nIV.\nPrávomoc ústavného súdu a ústavnoprávne východiská v judikatúre ústavného súdu\n9. Podľa čl.127 ods.1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických alebo\nprávnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práva alebo slobôd, alebo\nľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú\nSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom stanoveným zákonom,\nak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\n10. Sťažovateľ sa svojou ústavnou sťažnosťou domáhal vyslovenia porušenia\nzákladného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, podľa ktorého každý má právo, aby sa jeho vec\nverejne prerokovala bez zbytočných prieťahov.\n\n5\n\n11. Ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnostiach namietajúcich porušenie základného\npráva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy vychádza zo svojej ustálenej judikatúry, v súlade s ktorou\núčelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie\nstavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného\nsúdu. Samotným prerokovaním veci na súde sa právna neistota osoby domáhajúcej sa\nrozhodnutia neodstraňuje. K stavu právnej istoty dochádza zásadne až právoplatným\nrozhodnutí súdu alebo iným zákonom predvídaným spôsobom, ktorý znamená nastolenie\nprávnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutím (m. m. IV. ÚS 221/04).\n12. Základnou povinnosťou súdu je zabezpečiť taký procesný postup v súdnom\nkonaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastník konania\nobrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie.\n13. Táto povinnosť súdu do 1. júla 2016 vyplývala z § 6 Občianskeho súdneho\nporiadku (ďalej len „OSP“), ktorý súdom prikazoval, aby v súčinnosti so všetkými\núčastníkmi konania postupovali tak, aby ochrana ich práv bola rýchla a účinná,\nďalej z § 100 ods. 1 prvej vety OSP, v zmysle ktorej len čo sa konanie začalo, postupoval\nv ňom súd i bez ďalších návrhov tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá.\n14. Povinnosť súdu a sudcu konať bez prieťahov podľa právnej úpravy účinnej\nod 1. júla 2016 je expresis verbis zakotvená ako základný princíp civilného sporového\nkonania v čl. 17 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), podľa ktorého súd\npostupuje v konaní tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá, predchádza\nzbytočným prieťahom, koná hospodárne a bez zbytočného a neprimeraného zaťažovania\nstrán sporu a iných osôb.\n15. Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom, a tým\naj k porušeniu základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1\ndohovoru, ústavný súd v súlade so svojou doterajšou judikatúrou (III. ÚS 111/02,\nIV. ÚS 74/02, III. ÚS 142/03) zohľadňuje tri základné kritériá, ktorými sú právna a faktická\n\n6\n\nzložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje, správanie účastníka súdneho konania a postup\nsamotného súdu. Za súčasť prvého kritéria sa považuje aj povaha prerokúvanej veci.\n16. Čo sa týka hodnotenia právnej a skutkovej zložitosti napadnutého konania,\nústavný súd konštatuje, že konanie o náhradu škody tvorí bežnú súčasť rozhodovacej\nagendy všeobecných súdov a v zásade ju nemožno považovať za právne ani skutkovo\nzložité. V konkrétnom posudzovanom prípade nie je možné definovať ani žiadnu faktickú\nzložitosť, ktorá by mohla ovplyvniť dĺžku napadnutého konania kvalifikovaným spôsobom,\nkeďže v napadnutom konaní od podania žaloby okresný súd vo veci nevykonával\nžiadne úkony a jeho aktivita bola premietnutá do vydania rozhodnutia procesného\ncharakteru, ktorým sa napadnuté konanie skončilo (uznesenie o zastavení konania\nsp. zn. 7 C 1281/2015 z 30. septembra 2019, pozn.).\n17. V konaní o sťažnosti namietajúcej porušenie základného práva na prerokovanie\nveci bez zbytočných prieťahov ústavný súd okrem zložitosti veci skúma aj to, akým\nspôsobom sa na prieťahoch konania podieľa osoba, ktorá podala sťažnosť vo veci porušenia\njej základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy.\n18. V danom prípade ústavný súd konštatuje, že v správaní sťažovateľa nevzhliadol\nžiadnu okolnosť, na základe ktorej by mu mohol byť pričítaný podiel na veci, v akom sa\nnachádzala v čase podania ústavnej sťažnosti. Naopak, aktivitu sťažovateľa možno vidieť\nv opakovane podaných žiadostiach o nariadenie pojednávania (podania sťažovateľa\nadresované okresnému súdu z 27. novembra 2017 a 20. júla 2018, pozn.) a napokon\ndo podania sťažnosti podľa § 62 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení\nniektorých zákonov (sťažnosť z 23. januára 2019 adresovaná predsedníčke okresného súdu,\npozn.).\n\n7\n\nV.\nVyhodnotenie postupu okresného súdu\n19. Ústavný súd napokon hodnotil samotný postup okresného súdu v napadnutom\nkonaní.\n19.1. Ústavný súd konštatuje, že okresný súd od momentu podania žaloby\n(19. novembra 2015) do vydania uznesenia o zastavení konania (30. septembra 2019)\nnevykonal v napadnutom konaní žiadny úkon smerujúci k rozhodnutiu vo veci samej\n(predbežné prejednanie sporu podľa § 168 – § 170 CSP alebo pojednávanie podľa § 173\na nasl. CSP, pozn.), a teda bol bez relevantného dôvodu absolútne nečinný po dobu takmer\n4 rokov. Takýto postup okresného súdu nemožno vyhodnotiť inak ako neospravedlniteľný\na ústavne neakceptovateľný.\n20. Ústavný súd konštatuje, že okresný súd v napadnutom konaní vydal uznesenie\no zastavení konania ( sp. zn. 7 C 1281/2015 z 30. septembra 2019 nadobudlo právoplatnosť\n18. októbra 2019, pozn.) podľa § 145 ods.1 CSP, a to na základe dispozičného prejavu vôle\nžalobcu, ktorým bolo späťvzatie žaloby v celom rozsahu (k tomu pozri § 145 CSP).\nOkresný súd de facto reagoval na jednostranný procesný úkon žalobcu, ktorý prejavil svoju\nvôľu nepokračovať ďalej v konaní s úmyslom dosiahnuť jeho zastavenie bez meritórneho\nrozhodnutia.\n21. Ústavný súd uzatvára, že rozhodovanie okresného súdu sa následne prenieslo\ndo fázy rozhodovania o výške náhrady trov konania samostatným uznesením podľa § 262\nods. 2 CSP, ktoré bolo vyšším súdnym úradníkom vydané 30. októbra 2019 a hoci dosiaľ\nnenadobudlo právoplatnosť, okresný súd v rámci svojich dispozícií vykonal všetky kroky\nna dosiahnutie právnej istoty sťažovateľa.\n\n8\n\nVI.\nPrikázanie vo veci konať a priznanie primeraného finančného zadosťučinenia\n22. Podľa § 133 ods. 3 písm. a) zákona o ústavnom súde ak ústavný súd ústavnej\nsťažnosti vyhovie, môže prikázať, aby ten, kto porušil základné práva a slobody sťažovateľa\nsvojou nečinnosťou, vo veci konal.\n23. Hoci ústavný súd rozhodol, že základné právo sťažovateľa na prerokovanie jeho\nveci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy bolo postupom okresného súdu\nporušené (bod 1 výroku nálezu), ústavný súd vo výroku tohto nálezu v tomto štádiu konania\nneprikázal, aby okresný súd vo veci konal bez zbytočných prieťahov v zmysle čl. 127 ods. 2\ndruhej vety ústavy (bod 4 výroku nálezu). Reflektoval tak na skutočnosť, že v čase\nrozhodovania ústavného súdu o ústavnej sťažnosti bolo napadnuté konanie právoplatne\nzastavené z dôvodu celkového späťvzatia žaloby žalobcom (bod 20 odôvodnenia nálezu)\na v časti týkajúcej sa rozhodnutia o výške náhrady trov konania aktuálne prebieha\ndoručovanie uznesenia sp. zn.7 C 1281/2015 z 30. októbra 2019 stranám sporu.\n24. Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým\nvyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané\nfinančné zadosťučinenie.\n25. Podľa § 135 ods. 1 zákona o ústavnom súde ak ústavný súd prizná sťažovateľovi\nprimerané finančné zadosťučinenie, orgán verejnej moci, ktorý porušil základné práva\na slobody sťažovateľa, je povinný sťažovateľovi priznané finančné zadosťučinenie zaplatiť\ndo dvoch mesiacov od nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia ústavného súdu.\n26. Sťažovateľ sa domáha priznania finančného zadosťučinenia v sume 1 000 €. Svoj\nnávrh na priznanie finančného zadosťučinenia zdôvodnil tým, že táto suma zohľadňuje\ndĺžku zbytočných prieťahov v konaní, ako aj s nimi spojenú ujmu, ktorá sťažovateľovi\nvznikla a považuje danú sumu za primeranú, prihliadnuc na stratu času a sťažovateľom\nvynaložené prostriedky v napadnutom konaní.\n\n9\n\n27. Cieľom finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany porušeného základného\npráva v prípadoch, v ktorých sa zistilo, že k porušeniu došlo spôsobom, ktorý vyžaduje\nnielen vyslovenie porušenia, prípadne príkaz na ďalšie konanie bez pokračujúceho\nporušenia základného práva (IV. ÚS 210/04). Podľa názoru ústavného súdu v tomto prípade\npriznanie primeraného finančného zadosťučinenia prichádza do úvahy, avšak suma\npožadovaná sťažovateľom nie je primeraná okolnostiam prípadu. Pri určení finančného\nzadosťučinenia ústavný súd vychádzal zo zásad spravodlivosti aplikovaných Európskym\nsúdom pre ľudské práva, ktorý spravodlivé finančné zadosťučinenie podľa čl. 41 dohovoru\npriznáva so zreteľom na okolnosti prípadu.\n28. S prihliadnutím na doterajšiu dĺžku konania okresného súdu vedeného\npod sp. zn. 7 C 1281/2015, berúc do úvahy, že 1) žalovaný uhradil žalobcovi celú žalovanú\nsumu v zmysle petitu žaloby a 2) predmetom sporu bola náhrada škody, ktorej vyčíslená\nhodnota je, čo sa týka výšky, v podstate bagateľná, ústavný súd považoval priznanie\nsumy 200 € za primerané (bod 2 výroku nálezu) a vo zvyšnej časti návrhu sťažovateľa\nnevyhovel (bod 4 výroku nálezu).\nVII.\nTrovy konania\n31. Ústavný súd napokon rozhodol aj o náhrade trov konania sťažovateľa, ktoré mu\nvznikli v dôsledku jeho právneho zastúpenia v konaní vedenom ústavným súdom.\nPodľa § 73 ods. 3 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže v odôvodnených prípadoch\npodľa výsledku konania uznesením uložiť niektorému účastníkovi konania, aby úplne alebo\nsčasti uhradil inému účastníkovi konania jeho trovy.\n32. Ústavný súd pri rozhodovaní o priznaní trov konania vychádzal z priemernej\nmzdy zamestnanca hospodárstva Slovenskej republiky za I. polrok 2018, ktorá bola 980 €.\n\n10\n\n33. Pretože sťažovateľom vyčíslená suma trov právneho zastúpenia nepresiahla\nvýšku, ktorá by mu patrila v zmysle § 11 ods. 3 a § 13a ods. 1 písm. a) a c) vyhlášky\nMinisterstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách\nadvokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len\n„vyhláška“) za 2 úkony právnej služby vykonané v roku 2019, ústavný súd priznal úhradu\ntrov právneho zastúpenia v sťažovateľom požadovanej výške 170,90 € vrátane 20 % DPH,\nktorej je právny zástupca sťažovateľa platiteľom (§ 18 ods. 3 vyhlášky).\n34. Priznanú úhradu trov konania je okresný súd povinný zaplatiť na účet právneho\nzástupcu sťažovateľa Advokátskej kancelárie Hagara – Hagarová, s. r. o., v lehote uvedenej\nv bode 3 výroku tohto nálezu (§ 62 zákona o ústavnom súde v spojení s § 263 ods. 1 CSP).\n35. Vzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie\nje prípustný opravný prostriedok, treba pod právoplatnosťou nálezu uvedenou vo výroku\ntohto rozhodnutia rozumieť jeho doručenie účastníkom konania.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 19. novembra 2019\n\nJana Baricová\npredsedníčka senátu\n\n11", "vazby": {"registre": ["prieťahy", "občianske súdne konanie-Občiansky súdny poriadok", "náhrada škody (ujma)-ujma na zdraví", "prieťahy v konaní-nečinnosť", "občianske súdne konanie-Civilný sporový poriadok", "náhrada škody (ujma)-majetková ujma", "občianske súdne konanie-Civilný sporový poriadok", "prieťahy v konaní-nečinnosť"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"], "vyrok_vztahy": [{"sz": "7C/1281/2015", "guid": "105e6daf-68c5-4020-8b9f-9e4888e789df:3d6db1ef-ff11-48c6-b630-6d469bc73cf7", "vztah": "porusene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:cd486cb1-7248-4290-851f-aba788212e7a", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 210/04", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 210/04 z 15. 12. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-12-15", "citacie_n": 3328, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:cd486cb1-7248-4290-851f-aba788212e7a"}, {"guid": "ussr:a6f316a0-28e6-4663-a6d2-d8ee36c0e8fe", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 221/04", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 221/04 z 10. 11. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-11-10", "citacie_n": 3834, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:a6f316a0-28e6-4663-a6d2-d8ee36c0e8fe"}, {"guid": "ussr:82a23cfa-41ba-433b-b120-38d2c3ed3b2e", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 142/03", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 142/03 z 21. 8. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-08-21", "citacie_n": 2064, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:82a23cfa-41ba-433b-b120-38d2c3ed3b2e"}, {"guid": "ussr:2c22f85c-cc09-4d49-90fc-769ac6580998", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 74/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 74/02 z 4. 4. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-04-04", "citacie_n": 3381, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2c22f85c-cc09-4d49-90fc-769ac6580998"}, {"guid": "ussr:0597db0e-534b-4454-adb7-b2da48c44767", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 111/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 111/02 z 6. 11. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-11-06", "citacie_n": 3435, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:0597db0e-534b-4454-adb7-b2da48c44767"}], "citovane_v": [{"guid": "ussr:662cb556-e3e2-4725-94dd-823370c8805c", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2023:4.US.454.2023.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 454/2023", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 454/2023 z 19. 9. 2023", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2023-09-19", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2023:4.US.454.2023.1"}, {"guid": "ussr:daafd815-0895-4d62-815e-9b2ea6f795d5", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2023:4.US.473.2022.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 473/2022", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 473/2022 z 21. 3. 2023", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2023-03-21", "citacie_n": 3, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2023:4.US.473.2022.1"}, {"guid": "ussr:36507a9b-87db-49e3-be20-c70267b32969", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2022:2.US.328.2022.2", "spisova_znacka": "II. ÚS 328/2022", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 328/2022 z 21. 9. 2022", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2022-09-21", "citacie_n": 17, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2022:2.US.328.2022.2"}, {"guid": "ussr:1d0d885c-6b1c-45b3-ac08-5a794074f043", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2021:4.US.479.2020.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 479/2020", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 479/2020 z 9. 2. 2021", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2021-02-09", "citacie_n": 19, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2021:4.US.479.2020.1"}, {"guid": "ussr:24352d00-e4df-4da2-89ff-dadcf0da4b2f", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2021:2.US.385.2020.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 385/2020", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 385/2020 z 15. 12. 2020", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2020-12-15", "citacie_n": 5, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2021:2.US.385.2020.1"}]}