{"guid": "ussr:5dc87d3d-c2d3-46dc-a93a-0d36d95430ad", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2019:1.US.30.2018.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 30/2018", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 30/2018 z 30. 1. 2019", "citacia": "nález Ústavného súdu SR z 30. januára 2019, sp. zn. I. ÚS 30/2018, ECLI:SK:USSR:2019:1.US.30.2018.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": null, "sudca_id": null, "sudca_url": null, "datum_vydania": "2019-01-30", "forma": "Nález", "povaha": ["právo porušené bolo", "právo porušené bolo", "nevyhovuje", "právo porušené bolo", "rozhodnutie zrušuje a vec vracia na ďalšie konanie", "prikazuje odporcovi uhradiť trovy právneho zastúpenia"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "I.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-2", "nazov": "čl. 46 ods. 2 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-2", "nazov": "čl. 48 ods. 2 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-48"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-48", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/5dc87d3d-c2d3-46dc-a93a-0d36d95430ad", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2019:1.US.30.2018.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2019:1.US.30.2018.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2019:1.US.30.2018.1/text", "citacie_n": 141, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nNÁLEZ\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nV mene Slovenskej republiky\nI. ÚS 30/2018-41\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 30. januára 2019 v senáte\nzloženom z predsedníčky Marianny Mochnáčovej a sudcov Petra Brňáka a Milana Ľalíka\nprerokoval prijatú sťažnosť spoločnosti\n\n,\n\n, zastúpenej JUDr. Bohumilom Novákom, advokátom, Horná 27, Banská Bystrica,\nvo veci namietaného porušenia jej základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1\na 2 Ústavy Slovenskej republiky, základného práva na osobnú účasť a vyjadrenie sa\nku všetkým vykonávaným dôkazom podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky\na práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských\npráv a základných\n\nslobôd\n\nrozsudkom\n\nNajvyššieho\n\nsúdu\n\nSlovenskej\n\nrepubliky\n\nsp. zn. 2 Sžf 34/2015 z 26. júla 2017 a takto\nrozhodol:\n1. Základné právo spoločnosti\n\nna súdnu ochranu podľa čl. 46\n\nods. 1 a 2 Ústavy Slovenskej republiky a jej právo na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6\nods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd rozsudkom Najvyššieho\nsúdu Slovenskej republiky sp. zn. 2 Sžf 34/2015 z 26. júla 2017 p o r u š e n é b o l i .\n2. Rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2 Sžf 34/2015\nz 26. júla 2017 z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.\n\n3.\n\npriznáva náhradu trov konania v sume 374,80 €\n\n(tristosedemdesiatštyri eur a osemdesiat centov), ktorú j e\n\nNajvyšší súd Slovenskej\n\nrepubliky p o v i n n ý zaplatiť na účet JUDr. Bohumila Nováka, advokáta, do dvoch\nmesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.\n4. Vo zvyšnej časti sťažnosti n e v y h o v u j e .\nOdôvodnenie:\nI.\n1. Uznesením Ústavného súdu Slovenskej republiky (ďalej len ,,ústavný súd“)\nč. k. I. ÚS 30/2018-27 bola na ďalšie konanie prijatá sťažnosť spoločnosti\n(ďalej len ,,sťažovateľka“) vo veci namietaného porušenia jej základného práva\nna súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 a 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len ,,ústava“),\nzákladného práva na osobnú účasť a vyjadrenie sa ku všetkým vykonávaným dôkazom\npodľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1\nDohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len ,,dohovor“) rozsudkom\nNajvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2 Sžf 34/2015 z 26. júla 2017 (ďalej len\n,,najvyšší súd“ a ,,rozsudok najvyššieho súdu“).\n2. Zo sťažnosti a z jej príloh vyplynulo, že rozhodnutím Daňového úradu Trenčín\n(ďalej len ,,správca dane“) č. 645/230/91032/10/Feč z 12. októbra 2010 v spojení\nso zmeňujúcim rozhodnutím Daňového riaditeľstva Slovenskej republiky (ďalej len\n,,odvolací\n\norgán)\n\nč.\n\nI/226/1149-91565/2011/994159-r\n\nz 13.\n\nseptembra\n\n2011\n\nbol\n\nsťažovateľke vyrubený za zdaňovacie obdobie jún 2008 rozdiel na dani z pridanej\nhodnoty v sume 345 871 €. Rozhodnutím správcu dane č. 645/230/91042/10/Feč\nz 12. októbra\n\n2010\n\nv spojení\n\ns potvrdzujúcim\n\nrozhodnutím\n\nodvolacieho\n\norgánu\n\nč. I/226/1149-91566/2011/994159-r z 13. septembra 2011 bol sťažovateľke vyrubený\nza zdaňovacie obdobie júl 2008 rozdiel na dani z pridanej hodnoty v sume 353 175,06 €.\n\n2\n\n3. Na podklade žaloby sťažovateľky Krajský súd v Trenčíne (ďalej len ,,krajský\nsúd“) preskúmal zákonnosť predmetných rozhodnutí odvolacieho orgánu a rozsudkom\nsp. zn. 11 S 90/2011 z 13. januára 2015 žalobu zamietol. V totožnej veci pritom išlo\nuž o druhý zamietajúci rozsudok krajského súdu, keď v poradí prvý rozsudok zo 17. apríla\n2012 najvyšší súd zrušil uznesením sp. zn. 2 Sžf 39-40/2012 z 19. júna 2013. Na odvolanie\nsťažovateľky proti zamietajúcemu rozsudku krajského súdu z 13. januára 2015 o veci\nrozhodoval najvyšší súd, ktorý rozsudkom napadnutým touto sťažnosťou v poradí druhý\nrozsudok krajského súdu potvrdil.\n4. Sťažovateľka v sťažnosti formulovala podrobné dôvody, ktorými preukazuje ňou\ntvrdenú ústavnú neakceptovateľnosť napadnutého rozsudku najvyššieho súdu. Podstatné\nnámietky sťažovateľka zhrnula takto:\n,,Neposkytnutie primeranej lehoty na vyjadrenie sa k dodatku k protokolu, čím došlo\nk porušeniu kogentných ustanovení zákona č.511/1992 Zb., ako aj ústavného práva podľa\nčl. 48 ods. 2 ústavy na vyjadrenie sa k všetkým vykonávaným dôkazom.\nVôbec neprebehlo prvostupňové vyrubovacie konanie, napriek tomu, že daňové\nkonanie je dvojstupňové, čím došlo k porušeniu ustanovení zákona o správe daní\na poplatkov, čím bola sťažovateľke odňatá možnosť konať ako účastník konania\nv prvostupňovom konaní, čím došlo tiež k porušeniu ústavného práva podľa čl.48 ods. 2\nústavy na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov v jeho prítomnosti a možnosti\nvyjadriť sa k vykonávaným dôkazom.\nSťažovateľka namietala, že daňová kontrola nebola vykonaná v zákonom stanovenej\nlehote, pretože rozhodnutie nadriadeného orgánu o predĺžení lehoty na vykonanie daňovej\nkontroly bolo nezákonné.\nĎalej sťažovateľka namietala nezákonnosť vykonávaných dôkazov, nesprávnosť ich\nhodnotenia jednotlivo i vo vzájomnej súvislosti, a nesprávnosť rozsahu a smerovania\ndokazovania. Správca dane použil dôkazy, ktoré vôbec neboli vykonané v rámci daňovej\nkontroly, vychádzal z dôkazov, ktoré sa netýkali sťažovateľky ale iných subjektov, a niektoré\ndôkazy boli vyhodnotené v rozpore s ich skutočným obsahom. Tým došlo k porušeniu zásady\nvoľného hodnotenia dôkazov.“\n\n3\n\n5.\n\nVšetky\n\nuvedené\n\nčiastkové\n\ndôvody\n\nsťažnostnej\n\nargumentácie\n\nnásledne\n\nsťažovateľka rozvádza a konštatuje, že tieto boli súčasťou jej odvolacej argumentácie\nv odvolaní proti rozsudku krajského súdu, najvyšší súd sa však nimi vôbec nezaoberal,\nresp. ich ponechal bez povšimnutia. V rámci sťažnostnej argumentácie sťažovateľka bližšie\nuviedla:\n,,Najvyšší súd sa v napadnutom rozsudku stotožnil s nesprávnymi a neprijateľnými\na ústavne nekonformnými právnymi závermi krajského súdu a k podstatným námietkam\nsťažovateľky prijal takéto závery, príp. k niektorým námietkam sťažovateľky sa vôbec\nnevyjadril:\n(a) Odvolací súd sa námietkou sťažovateľky na neposkytnutie lehoty na vyjadrenie sa\nk dodatku k protokolu v dôvodoch napadnutého rozsudku vôbec nezaoberal.\n(aa) Námietku sťažovateľky, spočívajúcu v tom, že neprebehlo prvostupňové konanie,\nkeď daňové orgány sa touto námietkou náležite nezaoberali, najvyšší súd ponechal bez\npovšimnutia a uvedenia akýchkoľvek dôvodov.\n(aaa) Najvyšší súd vo svojom rozhodnutí na námietku sťažovateľky o nedodržaní\nlehoty na vykonanie daňovej kontroly, z dôvodu jej nezákonného predĺženia nadriadeným\norgánom, neuviedol žiadne dôvody.\n(aaaa) Pokiaľ sa týka námietky zákonnosti vykonania dôkazov a ich hodnotenia,\nnajvyšší súd sa stotožnil v plnom rozsahu so závermi krajského súdu, ktorý sa zasa stotožnil\nso závermi daňových orgánov. Najvyšší súd nezistil nezákonnosť vykonaných dôkazov\na prípadné nesprávne vyhodnotenie ich obsahu...\nPri primeranom použití citovaných ustanovení, keď dôkazné bremeno sa presunulo\nna správcu dane, bolo povinnosťou správcu dane, ak mal pochybnosti o správnosti, úplnosti\na pravdivosti predložených dokladov, tieto pochybnosti a dôvody týchto pochybností\noznámiť daňovému subjektu a umožniť mu vyjadriť sa k nim, podať vysvetlenie, podať návrh\ndôkazov alebo priamo predložiť dôkazy. V tejto veci však správca dane takýto postup\nnedodržal, žiadne pochybnosti až do doručenia protokolu sťažovateľke v podstate\nneoznámil, čím konal svojvoľne a v rozpore s ust. čl. 2 ods. 2 Ústavy SR. Navyše, vykonával\ndokazovanie a vyhľadávaciu činnosť bez toho, aby sťažovateľka o dôvodoch tohto\ndokazovania, jeho rozsahu a podstate čokoľvek vedela. Správca dane teda sťažovateľke\nneoznámil svoje pochybnosti a dôvody týchto pochybností o skutkových zisteniach, čím\n\n4\n\nsťažovateľke znemožnil brániť sa. Týmto nezákonným postupom správca dane sťažovateľke\nv podstate zabránil brániť sa v daňovom konaní, tak prvostupňovom ako i odvolacom, proti\njeho pochybnostiam, keďže o nich vôbec nevedela...\nPodstata tejto námietky sťažovateľky spočíva v tom, že už nemala kedy vyjadriť\nsa k skutočnostiam uvedeným v dodatku k protokolu o daňovej kontrole, keď tento bol\nsťažovateľke doručený na ústnom pojednávaní 8. 10. 2010 a o dva pracovné dni, t. j. 12. 10.\n2010 bolo vydané prvostupňové rozhodnutie...\nNa základe uvedeného treba vykladať formuláciu obsiahnutú v § 15 ods. 13\nposlednej vete zákona č. 511/1992 Zb., podľa ktorej doručenie protokolu podľa odseku 12\nsa považuje za úkon smerujúci na vyrubenie dane alebo rozdielu na dani, ako prvý úkon v\nkonaní v zmysle citovaného ustanovenia § 20 ods. 1 zákona č. 511/1992 Zb., na základe\nktorého sa účastník konania dozvie, aká povinnosť sa od neho požaduje splniť, tzn. v akej\nvýške, na akom právnom základe a na akých dôvodoch.\nTakáto procesná situácia umožňuje účastníkovi konania rozhodnúť sa, či využije\nvšetky prípustné prostriedky, alebo nie. V žiadnom prípade však nemožno zameniť právo\nvyužiť prostriedky obrany v začatom daňovom konaní za jednoduché využitie inštitútu\nvyjadrenia sa kontrolovaného daňového subjektu k protokolu v lehote 8 dní postupom podľa\n§ 15 ods. 10 zákona č. 511/1992 Zb. Účelom prerokovania protokolu je vnútorná revízia\nprotokolu správcom dane pri jeho prerokovaní. Opačný výkladový prístup by znamenal\nnegáciu osobitného postavenia daňovej kontroly, ktoré ju odlišuje od daňového konania\n[najmä vymedzenie rozsahu práv a povinností daňového subjektu od rozsahu jeho práv\na povinností v daňovom konaní a striktné pridržiavanie sa označovania kontrolovaný\ndaňový subjekt namiesto účastník konania (§ 6 zákona č. 511/1992 Zb.)]...\nSťažovateľka nikdy netvrdila, že v prvostupňovom vyrubovacom daňovom konaní\nje potrebné zopakovať dôkazy, vykonané v daňovej kontrole, pretože takýto názor nemá\nžiadnu oporu v platnej právnej úprave. Tvrdí však, že vo vyrubovacom konaní bolo\npovinnosťou správcu dane umožniť sťažovateľke odstrániť protichodné názory, v súvislosti\nso závermi daňovej kontroly, uvedenými v protokole z daňovej kontroly a vyjadrením\nsťažovateľky k protokolu. V tomto prípade správca dane teda nezákonným postupom\nneumožnil sťažovateľke tieto rozpory odstrániť, čím porušil jej ústavné právo podľa čl. 46\nods. 2 Ústavy SR.\n\n5\n\nV súvislosti s touto námietkou sťažovateľka nezákonným postupom správcu dane\nmala odňatú možnosť konať ako účastník prvostupňového daňového konania, keď pri\nvýkone daňovej kontroly táto bola vykonávaná takmer bez akejkoľvek súčinnosti\nso sťažovateľkou, prvostupňové daňové vyrubovacie konanie sa neuskutočnilo a odvolacie\nkonanie prebehlo bez akejkoľvek účasti sťažovateľky. Keď daňová kontrola bola ukončená\n08. 10. 2010 prerokovaním protokolu a rozhodnutie bolo vydané 12. 10. 2010, nemalo kedy\nbyť uskutočnené prvostupňové daňové vyrubovacie konanie...\nV citáciách rozsudku, ktoré najvyšší súd použil vo svojom stanovisku sa nijako\nnereaguje na našu námietku, že MVDI (medzinárodná výmena daňových informácií,\npozn. ústavného súdu) nie sú dôkazmi ako takými, a už vôbec nepreukazujú splnenie\npodmienok, ktoré požaduje legislatíva na oslobodenie od dane... V tejto časti sú názory\nnajvyššieho súdu v rozpore s logikou, ale i záväznou a platnou judikatúrou ESD, tak ako na\nňu poukazujeme. Pokiaľ vykonával správca dane dožiadania MVDI, nešlo o dôkazy, ale len\no informácie, ktorými preveroval skutkový stav, čím vykonával vyhľadávaciu činnosť,\nku ktorej nepotreboval súčinnosť, a až po preverení skutkového stavu vyhľadávaním mohol\nzačať vykonávať dokazovanie, avšak už za úzkej súčinnosti s daňovým subjektom, v súlade\nso základnou zásadou daňového konania podľa § 2 ods. 2 a 8 zák. č. 511/1992 Zb.\nAk postupoval bez akejkoľvek súčinnosti s daňovým subjektom, porušoval tým zákon,\na takto získané dôkazy nemôžu byť zákonné. Preto tieto dožiadania nemožno považovať\nza zákonné dôkazy... V tomto smere poukazujeme na záväznú judikatúru Súdneho dvora\nvo veci C – 184/05, Twoh International BV a vo veci C – 55/98, Vestergaard.“\n6. V ďalšej časti sťažnosti sťažovateľka uvádza, že ústavný súd už rozhodoval\nv jej veciach, ktoré sa týkajú rovnakej daňovej kontroly, len za iné zdaňovacie obdobia.\nSťažovateľka poukazuje na nález ústavného súdu sp. zn. I. ÚS 314/2015 zo 16. decembra\n2015, ktorým bolo vyslovené porušenie jej práv rozsudkom najvyššieho súdu\nsp. zn. 6 Sžf 23/2014, a to z viacerých dôvodov. Záver ústavného súdu vyplynul z toho,\nže v súdenej veci (i) opakovaná daňová kontrola bola nezákonná, (ii) vôbec neprebehlo\nprvostupňové daňové konanie a (iii) bolo nezákonne prihliadnuté na dôkazy získané\nz medzinárodnej výmeny daňových informácií. Predmetný nález ústavného súdu\nbol v otázke absencie vyrubovacieho konania odôvodnený aj s poukazom na nález\n\n6\n\nsp. zn. I. ÚS 238/06, na ktorý sťažovateľka opakovane poukazuje aj v tejto sťažnosti.\nSťažovateľka súčasne uviedla, že ústavný súd v inej veci týkajúcej sa iného zdaňovacieho\nobdobia (skutkové a právne okolnosti však boli obdobné) odmietol jej sťažnosť uznesením\nsp. zn. II. ÚS 506/2016 z 23. júna 2016 ako zjavne neopodstatnenú. Sťažovateľka v tejto\nsúvislosti ústavnému súdu vytýka, že v uznesení sp. zn. II. ÚS 506/2016 vôbec neodôvodnil\nodklon od nálezu sp. zn. I. ÚS 314/2015 vo veci neuskutočnenia prvostupňového daňového\nkonania.\n7. V petite sťažnosti sťažovateľka ústavnému súdu navrhuje, aby nálezom vyslovil\nporušenie jej označených práv rozsudkom najvyššieho súdu, ďalej žiada, aby ústavný súd\nzrušil napadnutý rozsudok najvyššieho súdu a vrátil mu vec na ďalšie konanie. Súčasne\nžiada priznať aj náhradu trov konania pred ústavným súdom.\nII.\n8. Po prijatí sťažnosti na ďalšie konanie ústavný súd vyzval najvyšší súd, aby sa\nk prijatej sťažnosti vyjadril a oznámil, či trvá na ústnom pojednávaní pred ústavným súdom.\nPredsedníčka najvyššieho súdu vo vyjadrení doručenom ústavnému súdu 5. marca 2018\nv podstatnom uviedla:\n«V rozsudku najvyššieho súdu je podrobne stranách 3 až 11 uvedené, ako krajský súd\nposúdil námietky žaloby č. 1 až 15. Keďže vtedajšia zákonná úprava to umožňovala, nebolo\npovinnosťou najvyššieho súdu opakovane sa uvedenými dôvodmi zaoberať, ale postačovalo\nv odôvodnení sa obmedziť na skonštatovanie správnosti dôvodov rozsudku krajského súdu\n(§ 219 ods. 2 OSP – Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením\nnapadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti\ndôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti\nnapadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.\nOkrem toho najvyšší súd považuje za dôležité upozorniť aj na to, že pri tvorbe\nuvedeného rozsudku bolo aplikované aj ustanovenie § 250ja ods. 7 OSP, podľa ktorého,\ncitujem: ,,Ak najvyšší súd rozhoduje ako odvolací súd v obdobnej veci, aká už bola\n\n7\n\npredmetom konania pred odvolacím súdom, môže v odôvodnení poukázať už len na\npodobné rozhodnutie, ktorého celý text v odôvodnení uvedie.“\nObdobná vec toho istého žalobcu bola rozhodnutá rozsudkom sp. zn. 6 Sžf/133137/2013 zo dňa 1. augusta 2014. V danej veci preto najvyšší súd zákonným postupom\npodľa § 250ja ods. 7 OSP poukázal na uvedené rozhodnutie, ktorého celý text v odôvodnení\nuviedol.»\nPredsedníčka najvyššieho súdu vo vyjadrení zároveň uviedla, že netrvá na tom,\naby sa vo veci konalo ústne pojednávanie.\n9. Sťažovateľka zastúpená advokátom vo vyjadrení doručenom ústavnému súdu\n19. februára 2018 uviedla, že súhlasí s tým, aby ústavný súd upustil od ústneho\npojednávania v tejto veci.\n10. Keďže účastníci konania oznámili, že netrvajú na ústnom pojednávaní a ústavný\nsúd dospel k záveru, že od ústneho pojednávania nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci,\nboli splnené podmienky pre upustenie od ústneho pojednávania podľa § 30 ods. 2 zákona\nNárodnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu\nSlovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších\npredpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) a sťažnosť bola prejednaná a rozhodnutá\nna neverejnom zasadnutí senátu ústavného súdu.\n11. Po posúdení sťažnosti, rozsudku najvyššieho súdu a vyjadrenia k sťažnosti dospel\nústavný súd na neverejnom zasadnutí senátu k záveru, že sťažnosť sťažovateľky je\nv podstatnej časti dôvodná.\nIII.\n12. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú\n\n8\n\nSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,\nak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\nPodľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím\nvysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva\nalebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah.\nPodľa čl. 46 ods. 1 ústavy každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom\nsvojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom\nna inom orgáne Slovenskej republiky.\nPodľa čl. 46 ods. 2 ústavy kto tvrdí, že bol na svojich právach ukrátený rozhodnutím\norgánu verejnej správy, môže sa obrátiť na súd, aby preskúmal zákonnosť takéhoto\nrozhodnutia, ak zákon neustanoví inak. Z právomoci súdu však nesmie byť vylúčené\npreskúmanie rozhodnutí týkajúcich sa základných práv a slobôd.\nPodľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala\nbez zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým\nvykonávaným dôkazom. Verejnosť možno vylúčiť len v prípadoch ustanovených zákonom.\nPodľa čl. 6 ods. 1 dohovoru má každý právo na to, aby jeho záležitosť bola\nspravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom.\n13. Pokiaľ ide o medze zasahovania ústavného súdu do rozhodovacej činnosti\nvšeobecných súdov, ústavný súd vo svojej judikatúre konštantne zdôrazňuje, že mu\nneprislúcha hodnotiť správnosť skutkových záverov či právneho posúdenia veci\nvšeobecnými súdmi, pretože nie je prieskumným súdom, nadriadeným súdom a ani\nochrancom zákonnosti. Súdna moc je v Slovenskej republike rozdelená medzi všeobecné\nsúdy a ústavný súd, čo vyplýva aj z vnútornej štruktúry ústavy (siedma hlava má dva\noddiely, kde prvý upravuje ústavné súdnictvo a druhý všeobecné súdnictvo). Pri uplatňovaní\nsvojej právomoci nezávislého súdneho orgánu ochrany ústavnosti ústavný súd nemôže\nzastupovať všeobecné súdy, ktorým predovšetkým prislúcha interpretácia a aplikácia\nzákonov. Sú to teda všeobecné súdy, ktorým prislúcha chrániť princípy spravodlivého\nprocesu na zákonnej úrovni. Úloha ústavného súdu pri rozhodovaní o sťažnosti\npre porušenie základného práva na súdnu ochranu (práva na spravodlivé súdne konanie)\nrozhodnutím súdu sa obmedzuje na kontrolu zlučiteľnosti účinkov interpretácie a aplikácie\n\n9\n\nzákonných predpisov s ústavou alebo medzinárodnou zmluvou o ľudských právach\na základných slobodách najmä v tom smere, či závery všeobecných súdov sú dostatočne\nodôvodnené, či nie sú arbitrárne alebo svojvoľné s priamym dopadom na niektoré\nzo základných práv a slobôd (napr. I. ÚS 19/02, I. ÚS 27/04, I. ÚS 74/05).\n14. Podstatnou skutočnosťou určujúcou pre prijatie sťažnosti na ďalšie konanie bola\nokrem meritórnej sťažnostnej argumentácie namietajúcej neústavnosť napadnutého\nrozsudku najvyššieho súdu aj skutočnosť (rovnako akcentovaná aj sťažovateľkou), že\nústavný súd o sťažnosti sťažovateľky založenej na obdobných argumentoch už rozhodoval\na tejto nálezom sp. zn. I. ÚS 314/2015 zo 16. decembra 2015 vyhovel.\n15. Po prijatí sťažnosti na ďalšie konanie sa ústavný súd pre účely posúdenia\nústavnej súladnosti napadnutého rozsudku najvyššieho súdu oboznámil s jeho písomným\nodôvodnením, kde tento po rekapitulácii dôvodov rozsudku krajského súdu a odvolacej\nargumentácie sťažovateľky v podstatnom uviedol:\n«Vo veci vedenej na najvyššom súde pod sp. zn. 6 Sžf 133-137/2013 išlo o obdobnú\nvec ako je predmetom konania vedeného pod sp. zn. 2 Sžf 34/2015. Osoby žalobcu\na žalovaného sú identické, predmetom konania vedeného na najvyššom súde pod sp. zn.\n6Sžf/133-137/2013 boli rozhodnutia žalovaného, ktorými bol (v spojení s rozhodnutiami\nsprávcu dane) žalobcovi vyrubený rozdiel dane z pridanej hodnoty za mesiace august\naž november 2008, pričom tieto rozhodnutia boli vydané na základe výsledkov tej istej\ndaňovej kontroly ako v konaní vedenom na najvyššom súde pod sp zn. 2Sžf 34/2015.\nNajvyšší súd poukazuje na dôvody uvedené v rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej\nrepubliky č. k. 6Sžf/33-137/2013 zo dňa 1. augusta 2014, s ktorými sa v plnom rozsahu\nstotožňuje a zároveň v súlade s ustanovením § 250ja ods. 7 O.s.p. uvádza text jeho\nodôvodnenia nasledovne:\n,,… Odvolací súd z predloženého spisového materiálu krajského súdu, súčasť ktorého\ntvoril administratívny spis zistil, že Daňový úrad Trenčín na základe oznámenia o výkone\ndaňovej kontroly zo dňa 17. 9. 2009... oznámil žalobcovi výkon daňovej kontroly dane\nz pridanej hodnoty - január - apríl, jún - november 2008... výsledky daňovej kontroly\nsprávca dane zhrnul v Protokole zo dňa 9.9.2010, ktorý doručil žalobcovi na vyjadrenie;\n\n10\n\nk dôvodom žalobcu uvedených v jeho vyjadrení správca dane podal svoje stanovisko\nv dodatku k protokolu č. 1; protokol s dodatkom bol prejednaný so žalobcom dňa\n8.10.2010… Správca dane - Daňový úrad Trenčín na základe výsledkov daňovej kontroly\nrozhodnutím zo dňa 12.10.2010 žalobcovi vyrubil rozdiel dane z pridanej hodnoty …..\nOdvolací súd v rámci preskúmania zákonnosti rozhodnutí daňových orgánov oboch\nstupňov v rozsahu žalobných a odvolacích dôvodov posudzoval, či daňové orgány oboch\nstupňov pri rozhodovaní v danej veci vychádzali zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu\na žalobou napadnuté rozhodnutia vydali postupom v súlade s vtedy účinným zákonom\no správe daní a poplatkov ako aj v súlade s príslušnými ustanoveniami zákona č. 222/2004\nZ. z. o dani z pridanej hodnoty. Podľa názoru odvolacieho súdu medzi účastníkmi konania\nv danej veci ostali sporné otázky, či správca dane, ako aj žalovaný vydali vo veci zákonné\nrozhodnutie, či v dostatočnom rozsahu bolo vo veci vykonané dokazovanie, či dôkazy boli\nvykonané zákonným spôsobom, či vo veci bol zistený správne skutkový stav, či nedošlo\nk porušeniu zásady zákonnosti, zásady súčinnosti, zásady hodnotenia dôkazov, či postupom\ndaňových orgánov nedošlo k takej vade konania, ktorá by mala za následok nezákonnosť\npreskúmavaných rozhodnutí, ako aj či daňové orgány v súlade s príslušnou hmotnoprávnou\núpravou posudzovali uskutočnené zdaniteľné plnenia, najmä, či daňové orgány oboch\nstupňov správne zistili a vyhodnotili charakter tovaru, keď daňové orgány predmetný tovar\nposudzovali ako investičné zlato a žalobca ako daňový subjekt tvrdil, že nikdy neobchodoval\ns investičným zlatom a predmetom faktúr v danej veci bolo zlato priemyselné. Odvolací súd\nzdôrazňuje, že účelom daňovej kontroly a daňového konania je zistenie, či si daňové\nsubjekty splnili v súlade s príslušnými hmotnoprávnymi predpismi svoje povinnosti voči\nštátnemu rozpočtu. Zákon o správe daní a poplatkov resp. daňový poriadok preto zakotvuje\noprávnenia daňových orgánov, aby mohli zisťovať, či daňové subjekty si splnili svoje\npovinnosti stanovené príslušnými hmotnoprávnymi predpismi. Keďže ide o fiškálne záujmy\nštátu, zákon o správe daní a poplatkov, resp. v súčasnosti daňový poriadok obsahuje\nosobitnú úpravu zisťovania preverovania základu dane alebo iných skutočností\nrozhodujúcich pre správne určenie dane alebo vznik daňovej povinnosti daňového\nsubjektu…\nZ odôvodnenia napadnutého rozsudku (č. k. 13S/103/2011-139 z 3. júla 2013) je\nzrejmé, že súd prvého stupňa sa vecou náležite zaoberal, keďže zákonnosť napadnutých\n\n11\n\nrozhodnutí žalovaného správneho orgánu dôsledne posudzoval v rozsahu jednotlivých\nžalobných dôvodov, zadovážiac si vo veci vyjadrenie žalovaného a administratívny spis. Súd\nprvého stupňa ku každému žalobnému dôvodu dal vyjadrenie podopreté skutkovými\nzisteniami vyplývajúcimi z predloženého administratívneho spisu žalovaného a vlastný\nnázor, z dôvodu ktorého jednotlivé žalobné dôvody nepovažoval za dôvodné pre zrušenie\npreskúmavaných rozhodnutí daňových orgánov. Argumentácia súdu prvého stupňa\nvyslovená v odôvodnení napadnutého rozsudku je jasná, určitá a zrozumiteľná, dávajúca\nvyčerpávajúcu odpoveď na zásadné námietky žalobcu. Odvolací súd považoval\nza presvedčivú argumentáciu súdu prvého stupňa, ktorou odôvodnil správnosť záverov\ndaňových orgánov oboch stupňov o tom, že v kontrolovaných zdaňovacích obdobiach\nžalobca ako daňový subjekt nakupoval investičné zlato v rámci zistených obchodníkov\nso zlatom, kde ako finálny dodávateľ zlata vystupovali spoločnosti\na\n\nktoré spoločnosti sa zaoberali iba obchodnou činnosťou,\n\nt. j. nakupovali a predávali tovar - zlato, označené pôvodným rakúskym dodávateľom\nako investičné zlato v nezmenenom stave, a preto uplatnenie DPH na dodávateľských\nfaktúrach týchto uvedených spoločností je v rozpore so zákonom o DPH, a preto žalobcovi\nako odberateľovi nevznikol nárok na odpočítanie tejto dane, keďže uvedený záver daňových\norgánov vychádza z ich logického úsudku prijatého na základe výsledkov skutkových zistení\nzadovážených správcom dane v rámci daňovej kontroly vykonanej zákonným spôsobom.\nSamotná skutočnosť, že súd prvého stupňa rozhodol vo veci napadnutým rozsudkom\nbez vykonania dokazovania tak isto ako predchádzajúcim rozhodnutím, nemá za následok\njeho nezákonnosť. Predchádzajúci rozsudok súdu prvého stupňa odvolací súd zrušil\npre nedostatočné odôvodnenie, bez uloženia povinnosti doplniť dokazovanie. V danej\nsúvislosti odvolací súd dáva žalobcovi do pozornosti, že súd v rámci súdneho prieskumu\nzákonnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy podľa piatej časti druhej hlavy Občianskeho\nsúdneho poriadku vychádza zo skutkového stavu zisteného žalovaným správnym orgánom\nku dňu vydania rozhodnutia a dokazovanie vykonáva len za účelom výkonu súdneho\nprieskumu. Vzhľadom k uvedenému nie je možné považovať za dôvodné ani tvrdenia\nžalobcu, že súd prvého stupňa bezdôvodne neprihliadol na jeho tvrdenia a argumenty\nuvádzané v žalobe, keď s poukazom na uvedené vyššie, súd prvého stupňa v odôvodnení\nnapadnutého rozsudku jasným a určitým spôsobom nielen že uviedol žalobné námietky\n\n12\n\nžalobcu, vyjadrenie žalovaného, skutkové zistenia vyplývajúce z administratívneho spisu,\nale súčasne uviedol aj svoj právny záver, podľa ktorého nepovažoval žalobné námietky\nza odôvodňujúce zrušenie napadnutých rozhodnutí žalovaného. Vychádzajúc z uvedeného\nodvolací súd nesúhlasil s tvrdením žalobcu, že súd prvého stupňa v ďalšom konaní\nnepostupoval v intenciách názoru odvolacieho súdu vysloveného v zrušujúcom rozhodnutí,\nčím mu svojím postupom odňal možnosť konať pred súdom, pretože mu nebola poskytnutá\nsúdna ochrana podľa čl. 46 ods. 2 Ústavy SR, a že napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa\nje nezrozumiteľný a nepresvedčivý pre nedostatok dôvodov.\nOdvolací súd nesúhlasil ani s námietkou žalobcu, že krajský súd dospel k skutkovému\nzáveru, ktorý je v úplnom rozpore so skutočným obsahom administratívneho spisu\na v rozpore s dôkazmi v ňom sa nachádzajúcimi, majúc za to, že prevažná väčšina týchto\ndôkazov nemôže byť použitá z dôvodu ich nezákonnosti, v ktorej súvislosti sa v plnom\nrozsahu pridržiaval obsahu žaloby. Odvolací súd vychádzajúc zo skutkových zistení\nvyplývajúcich z administratívneho spisu a z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia súdu\nprvého súdu mal preukázané, že prvostupňový súd v rámci súdneho prieskumu napadnutých\nrozhodnutí žalovaného pre prijatie svojho právneho záveru o zákonnosti preskúmavaných\nrozhodnutí vychádzal zo skutkových zistení vyplývajúcich z administratívneho spisu\npredloženého žalovaným. Pokiaľ žalobca tvrdil, že prevažná väčšina dôkazov vykonaných\nsprávcom dane nemôže byť použitá z dôvodu ich nezákonnosti, ide o všeobecné tvrdenie,\nktoré nemôže mať za následok preukázanie nezákonnosti postupu správcu dane pri\nzadovážení a vykonávaní dokazovania. V preskúmavacom konaní mal odvolací súd zhodne\nako súd prvého stupňa preukázané, že žalovaný i správca dane pri vydaní rozhodnutí\nnevychádzali len z daňových dokladov predložených žalobcom, ale najmä z výsledkov\ndokazovania, ktoré smerovalo k prevereniu a získaniu dôkazov o tom, či predmetné obchody\nboli uskutočnené spôsobom deklarovaným žalobcom.\nZ predloženého administratívneho spisu vyplýva, že daňové orgány oboch stupňov sa\nnáležite vecou zaoberali a dokazovanie vykonávali v súčinnosti s daňovým subjektom žalobcom. Skutkové zistenia vyplývajúce z administratívneho spisu potvrdzujú, že správca\ndane založil svoj právny záver na základe dôkazov vykonaných zákonným spôsobom, keďže\ndôkazy - vyjadrenie konateľa\n\nako aj bývalej konateľky\n\n, vykonané v iných konaniach v rokoch 2008 - 2010 u miestne príslušných\n\n13\n\nsprávcov daní, ako aj doklady získané od rakúskej finančnej správy v rámci medzinárodnej\nvýmeny informácií, správca dane vykonal v súlade s § 29 ods. 2,4 zákona č. 511/1992 Zb.\nVychádzajúc zo skutkových zistení danej veci odvolací súd taktiež nesúhlasil s tvrdením\nžalobcu, že vo veci daňové orgány oboch stupňov zamerali dokazovanie jednostranne v jeho\nneprospech a že vo veci nebol riadne zistený skutkový stav...\nZ výsledkov medzinárodnej výmeny informácií pritom vyplynulo, že zlato, ktoré\npredávala žalobcovi bolo dodávané v reťazci daňových subjektov\n(žalobca). Podľa názoru odvolacieho\nsúdu zhodne s názorom súdu prvého stupňa z výsledkov vykonaného dokazovania\nv daňovom konaní vyplýva, že žalobca spôsobom vylučujúcim akékoľvek pochybnosti\nnepreukázal, že obchody, ním deklarované v daňových priznaniach za sledované\nzdaňovacie obdobia (august až november 2008) na základe faktúr predložených k daňovej\nkontrole, sa uskutočnili spôsobom ním tvrdeným, pričom preukázanie týchto skutočností\nzaťažovalo dôkazným bremenom práve žalobcu v zmysle § 29 ods.8 zákona č. 511/1992\nZb…\nOdvolací súd zastáva zhodný názor ako súd prvého stupňa ako aj žalovaný, že\nsamotné tvrdenie žalobcu, že predmetom obchodov bolo priemyselné zlato, resp. samotný\núdaj v dodávateľskej faktúre, nie je možné považovať za právne relevantné, pre splnenie\nzákonných podmienok ustanovených v § 49 v spojení s § 51 zákona o DPH, v zmysle ktorých\npri odpočítaní dane musí daňový subjekt vedieť preukázať oprávnené uplatnenie\nodpočítania dane. Vychádzajúc zo skutkových zistení danej veci vyplývajúcich\nz administratívneho spisu ako aj z odôvodnení rozhodnutí daňových orgánov je zrejmé, že\nsprávca\n\ndane\n\nnespochybňoval\n\nreálnosť\n\nuskutočnených\n\nzdaniteľných\n\nplnení\n\nv kontrolovaných zdaňovacích obdobiach, ale spochybňoval uskutočnenie zdaniteľných\nplnení dodávateľskými spoločnosťami, predmetom ktorých bola dodávka zlata, keďže\npre možnosť uplatnenia si odpočtu DPH zo zdaniteľných plnení nie je podstatné len\nich reálne uskutočnenie a daňový doklad od dodávateľa, ale aby uskutočnená dodávka\ntovaru deklarovaná na faktúrach reálne spĺňala zákonom predpokladané podmienky,\nčo však správca dane vykonaným dokazovaním žalobcovi spochybnil, resp. vyvrátil.\nV konaní bolo nepochybne preukázané, že dodávateľské spoločnosti nemohli žalobcovi\n\n14\n\ndodať priemyselné zlato. Odvolací súd zastáva zhodný názor ako súd prvého stupňa, že\nzo skutkových zistení danej veci je zrejmé, že žalobca ako daňový subjekt nevedel\npreukázať, že na základe faktúr, predložených k daňovej kontrole, v sledovaných\nzdaniteľných obdobiach mu dodávateľské spoločnosti dodali zlato priemyselné keď výsledky\nz medzinárodnej výmeny informácií potvrdili, že dodávatelia žalobcu, resp. ich dodávatelia,\nnakupovali zlato len od rakúskeho dodávateľa\n\n, ktorý je\n\nobchodnou spoločnosťou zaoberajúcou sa nákupom a predajom investičného zlata, všetky\ndodávky tovaru - zlata v roku 2008 od uvedeného rakúskeho dodávateľa na základe\nvystavených faktúr mali charakter investičného zlata vo forme zlatých tehličiek, pričom\nrakúsky dodávateľ dodávku investičného zlata oslobodil od platenia DPH v zmysle\nrakúskeho zákona o DPH, zlato bolo priamo prepravované z uvedenej rakúskej spoločnosti\ndo spoločnosti žalobcu a zo strany daňových subjektov\nneboli predložené žiadne dôkazy, potvrdzujúce prepracovanie zlata,\na preto aj údaj uvedený na faktúrach vystavených spoločnosťou\n, vyznieva účelovo, aby uvedená forma nespĺňala charakter investičného\nzlata, pričom rýdzosť zlata bola na faktúrach uvedená 999,9 (zákonom predpokladaná).\nListinné dôkazy tvoriace súčasť odpovede na medzinárodnú výmenu informácií - prepravná\nobjednávka - príkaz na prepravu, medzinárodný prepravný list, tiež potvrdzujú, že\nna prepravných dokladoch je ako odosielateľ tovaru uvedená rakúska spoločnosť\n, a adresa príjemcu je uvedená\n\n...\n\nVzhľadom k uvedenému odvolací nepovažoval námietky žalobcu uvedené v jeho\nodvolaní za relevantné k vyhoveniu jeho odvolacieho návrhu a dospel k zhodnému záveru\nako súd prvého stupňa, že správca dane ako aj žalovaný vo veci vykonali dokazovanie\nzákonným spôsobom a v dostatočnom rozsahu, náležite zistili skutkový stav veci, v daňovom\nkonaní postupovali v súčinnosti so žalobcom ako daňovým subjektom, skutkové zistenia\nvyhodnotili správne a v súlade so zákonom, ktoré skutočnosti náležite aj odôvodnili\nv odôvodnení preskúmavaných rozhodnutí. Odvolací súd z uvedených dôvodov dospel\nk záveru, že súd prvého stupňa v preskúmavanej veci postupom v súlade s právnymi\nnormami ustanovenými v druhej hlave piatej časti Občianskeho súdneho poriadku (§ 247\na nasl.) v rozsahu žalobných dôvodov náležite preskúmal zákonnosť rozhodnutí žalovaného\nsprávneho orgánu a postup im predchádzajúci a v rámci toho aj zákonnosť rozhodnutí\n\n15\n\na postupu správcu dane a v odôvodnení napadnutého rozsudku sa vysporiadal\ns jednotlivými žalobnými námietkami. Odvolací súd sa stotožnil s názorom súdu prvého\nstupňa, že v preskúmavanej veci bolo relevantným spôsobom preukázané, že žalobcovi\nza zdaňovacie obdobia august až november 2008 vznikla daňová povinnosť, pretože žalobca\nneuniesol dôkazné bremeno a nepreukázal dôvodnosť odpočtu DPH na základe obchodov\ndeklarovaných v daňových priznaniach za predmetné zdaňovacie obdobia, a preto daňové\norgány oboch stupňov v preskúmavanej veci postupovali v súlade so zákonom, keď\nžalobcovi ako platiteľovi dane za predmetné zdaňovacie obdobia určili daňovú povinnosť\nna základe daňovej kontroly vychádzajúc z vyčíslenej dane žalobcom v daňových\npriznaniach a dane vyčíslenej daňovým úradom z platieb vyplývajúcich z dôkazov\nvykonaných v daňovom konaní.\nOdvolací súd vychádzajúc zo skutkových zistení danej veci a právnych záverov\nuvedených vyššie napadnutý rozsudok krajského súdu ako vecne a právne právny podľa\n§ 250ja ods. 3 veta druhá O.s.p. v spojení s § 246c ods.1 veta prvá O.s.p. a s § 219 ods. 1, 2\nO.s.p. potvrdil, stotožniac sa v zásade aj s dôvodmi jeho rozhodnutia (§ 219 ods. 2 O.s.p\nv spojení s § 246c ods. 1 veta prvá O.s.p.), keď pri nedostatku relevantných žalobných\ndôvodov pre zrušenie napadnutého rozhodnutia nezistil ani okolnosti, ku ktorým by musel\nprihliadať z úradnej povinnosti.“\nVzhľadom k tomu, že posúdenie dôvodnosti vyrubenia rozdielu dane z pridanej\nhodnoty je v prejednávanej veci rovnaké ako v citovanom rozsudku Najvyššieho súdu\nSlovenskej republiky č. k. 6Sžf/133-137/2013 zo dňa 1. augusta 2014, rozhodol Najvyšší súd\nSlovenskej republiky tak, že napadnutý rozsudok Krajského súdu v Trenčíne\nč. k. 11S/90/2011-142 z 13. januára 2015 podľa § 219 v spojení s § 250ja ods. 3 veta druhá\nO.s.p. potvrdil.»\n16. Z relevantnej časti odôvodnenia napadnutého rozsudku najvyššieho súdu je\nzrejmé, že najvyšší súd tento odôvodnil výlučne odkazom na iné (obdobné) rozhodnutie\nnajvyššieho súdu v inej veci sťažovateľky bez toho, aby špecificky reagoval na podstatné\nodvolacie dôvody. Takýto postup najvyššieho súdu mal v čase rozhodovania najvyššieho\nsúdu oporu v § 250ja ods. 7 Občianskeho súdneho poriadku. Ústavný súd však v tejto\nsúvislosti považuje za nevyhnutné poukázať na skutočnosť, že toto zákonné ustanovenie\n\n16\n\nbolo potrebné v záujme ústavne konformného výkladu (čl. 152 ods. 4 ústavy) aplikovať aj\nvo svetle judikatúry ústavného súdu a Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len\n,,ESĽP“) zaoberajúcej sa právom účastníka konania na riadne odôvodnenie rozhodnutia\nvšeobecného súdu (m. m. I. ÚS 118/2010). Ústavný súd v týchto súvislostiach stabilne\na konzistentne pripomína, že všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky\nnastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam,\nprípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby\nzachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania (v daňových veciach\nnapr. I. ÚS 241/07). Rovnako ESĽP pripomenul, že súdne rozhodnutia musia v dostatočnej\nmiere uvádzať dôvody, na ktorých sa zakladajú (García Ruiz c. Španielsku z 21. 1. 1999).\nJudikatúra ESĽP teda nevyžaduje, aby na každý argument strany bola daná odpoveď\nv odôvodnení rozhodnutia. Ak však ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci,\nvyžaduje sa špecifická odpoveď práve na tento argument (napr. Higgins c. Francúzsko\nz 19. 2. 1998). Z práva na spravodlivú súdnu ochranu vyplýva aj povinnosť súdu zaoberať\nsa účinne námietkami, argumentmi a návrhmi na vykonanie dôkazov strán s výhradou, že\nmajú význam pre rozhodnutie (Kraska c. Švajčiarsko z 29. 4. 1993, II. ÚS 410/06).\n17. Ak by všeobecný súd nepostupoval spôsobom vyplývajúcim z citovanej judikatúr\na v odôvodnení by nedal odpovede na podstatné námietky účastníka konania, jeho rozsudok\n– hoci odôvodnený odkazom na iné rozhodnutie – by v teste jeho ústavnej akceptovateľnosti\nnemohol byť vyhodnotený ako ústavne súladný. Ustanovenia čl. 46 ods. 1 ústavy a čl. 6 ods.\n1 dohovoru totiž zaručujú, že všeobecný súd poskytne zrozumiteľné, jasné a preskúmateľné\nodpovede na tie podstatné právne otázky, ktoré sú pre preskúmanie zákonnosti rozhodnutia\norgánu verejnej správy určujúce.\n18. V súdenej veci sťažovateľky je zrejmé, že podstatné sťažnostné námietky, ktoré\nuplatnila aj v konaní pred najvyšším súdom, sú totožné, ako jej námietky uplatnené v konaní\no sťažnosti\n\npre\n\nnamietané\n\nporušenie\n\njej\n\npráv\n\nrozsudkom\n\nnajvyššieho\n\nsúdu\n\nsp. zn. 6 Sžf 23/2014 z 25. februára 2015, kde najvyšší súd preskúmaval zákonnosť\nrozhodnutí orgánov daňovej správy za zdaňovacie obdobie máj 2008. Nálezom ústavného\nsúdu sp. zn. I. ÚS 314/2015 zo 16. decembra 2015 bolo tejto sťažnosti sťažovateľky\n\n17\n\nvyhovené a napadnutý rozsudok najvyššieho súdu bol zrušený. Z pohľadu aktuálne súdenej\nsťažnosti mali význam najmä závery ústavného súdu týkajúce sa absencie prvostupňového\ndaňového (vyrubovacieho) konania a nezákonného prihliadnutia na dôkazy získané\nz medzinárodnej výmeny daňových informácií. Ústavný súd na odôvodnenie tohto nálezu\nv podstatnom uviedol:\n,,V ďalšom sťažovateľka namietala, že po skončení daňovej kontroly neprebehlo\nprvostupňové vyrubovacie konanie, pretože za daňové vyrubovacie konanie nemožno\npovažovať jediný úkon správcu dane, a to vydanie prvostupňového rozhodnutia.\nPodľa sťažovateľky daňová kontrola nemôže nahrádzať prvostupňové daňové konanie,\nktorého neuskutočnenie spôsobí nedostatok materiálnej podmienky daňového konania\na v konečnom dôsledku odňatie možnosti sťažovateľky konať pred daňovými orgánmi.\nZo spisu predloženého správcom dane ústavný súd zistil, že na základe oznámenia\no výkone daňovej kontroly z 29. marca 2011 začala u sťažovateľky 4. mája 2011 daňová\nkontrola dane z pridanej hodnoty za máj 2008. Dňa 28. februára 2012 bol spísaný protokol\no daňovej kontrole v znení dodatku č. 1 z 3. mája 2012, ktorý mal byť so sťažovateľkou\nprerokovaný 3. mája 2012. Vzhľadom na skutočnosť, že sťažovateľka sa v stanovený deň\nna prerokovanie protokolu nedostavila, bol v súlade s § 15 ods. 12 zákona o správe daní\npovažovaný za deň prerokovania protokolu deň určený vo výzve správcu dane.\nSťažovateľka svoje pripomienky k protokolu písomne podala 21. marca 2012. Správca dane\nvydal 4. mája 2012 dodatočný platobný výmer, ktorým sťažovateľke vyrubil rozdiel dane\nz pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie máj 2008.\nZ odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vyplýva, že na túto procesnú námietku\nsťažovateľky najvyšší súd poskytol odpoveď len v rámci konštatovania obsahu odôvodnenia\nrozsudku krajského súdu, na ktorý stotožňujúc sa s jeho obsahom v zmysle § 219 ods. 2\nObčianskeho súdneho poriadku poukázal. Krajský súd v danej súvislosti uvedenú námietku\nsťažovateľky vyhodnotil ako nedôvodnú konštatujúc, že správca dane v rámci\nvyrubovacieho konania rozhodol o daňovej povinnosti sťažovateľky na nasledujúci deň\npo prerokovaní protokolu o skončení daňovej kontroly, pretože táto nepredložila v rámci\ndaňovej kontroly také dôkazy, s ktorými sa už prvostupňový daňový orgán nevysporiadal\npočas daňovej kontroly, a preto nebol dôvod tieto dôkazy opakovane vykonávať.\n\n18\n\nVzhľadom na uvedené skutočnosti nemožno mať pochybnosti o tom, že po ukončení\ndaňovej kontroly sa v danej veci neuskutočnilo vyrubovacie konanie, v ktorom\nby sťažovateľka mohla v plnom rozsahu uplatniť svoje procesné práva, najmä predložiť\ndôkazy, zoznámiť sa s pripomienkami a prípadne odstrániť protichodnosť tvrdení správcu\ndane, ku ktorým dospel pri daňovej kontrole. Daňové konanie sa v danej veci začalo bez\nprvej inštancie, teda prakticky odvolacím konaním, pričom správca dane tak svojím\npostupom porušil základné zásady daňového konania (najmä zásadu zákonnosti, zásadu\nsúčinnosti, zásadu rovnosti) (m. m. I. ÚS 238/06). Uvedený postup daňových orgánov,\nv rámci ktorého bola daňová kontrola vykonaná ako prvostupňové daňové konanie, možno\npodľa názoru ústavného súdu považovať za vážne procesné pochybenie, ktorého dôsledkom\nmohlo byť nezákonné rozhodnutie vo veci samej.\nZ odôvodnenia napadnutého rozhodnutia podľa názoru ústavného súdu nevyplýva\nrelevantné zaujatie stanoviska najvyššieho súdu k sťažovateľkou nastolenej otázke, kedy\nprebehlo vyrubovacie konanie. Argumenty sťažovateľky zostali v podstate nezodpovedané,\na preto ústavný súd hodnotí odôvodnenie napadnutého rozhodnutia v tejto časti ako\nnepreskúmateľné a nepresvedčivé poukazujúc na svoju ustálenú judikatúru, v zmysle ktorej\ntaké rozhodnutie nerešpektuje požiadavku odôvodnenia súdneho rozhodnutia, pretože jasne\na zrozumiteľne nedáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace\ns predmetom súdnej ochrany, t. j. s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu\n(sp. zn. III. ÚS 279/09). Procesná otázka, či v danej veci prebehlo vyrubovacie konanie,\nbola bez akýchkoľvek pochybností otázkou podstatnou pre posúdenie zákonnosti\nrozhodnutia žalovaného (daňového riaditeľstva).\nÚstavný súd tiež pristúpil k posúdeniu námietky sťažovateľky o nezákonnosti\ndôkazov\n\nzískaných\n\nsprávcom\n\ndane\n\na\n\nich\n\nnesprávneho\n\nhodnotenia\n\njednotlivo,\n\nako aj vo vzájomných súvislostiach. Sťažovateľka už v konaní pred všeobecnými súdmi\nopakovane namietala, že informácie získané v rámci medzinárodnej výmeny daňových\ninformácií (ďalej len „MVDI“) nemožno použiť ako dôkazy v daňovom konaní, pretože\ntieto majú charakter informácií, ktorými sa preveruje skutkový stav veci, ktorý má byť\nnásledne potvrdený vykonaným dokazovaním. V tejto súvislosti sťažovateľka v sťažnosti\npoukázala na záväznú judikatúru Súdneho dvora vo veci C – 184/05, Twoh International\n\n19\n\nBV, rozsudok z 27. 9. 2007, body 35 a 36, a vo veci C – 55/98, Vestergaard rozsudok\nz 28. 10. 1999, body 26 a 28.\nNajvyšší súd v odôvodnení napadnutého rozhodnutia k tejto námietke sťažovateľky\nuviedol, že v zhode s krajským súdom považuje vykonané dokazovanie smerujúce\nk prevereniu a získaniu dôkazov o tom, že obchody deklarované sťažovateľkou\nboli uskutočnené\n\nňou\n\ntvrdeným\n\nspôsobom,\n\nza\n\nzákonné.\n\nSúčasne\n\nkonštatoval,\n\nže z administratívneho spisu vyplýva, že správca dane využil pri výkone daňovej kontroly\ndôkazy získané z iných konaní (u rovnakého daňového subjektu), z odpovedí na dožiadania\nod iných správcov dane a z odpovedí získaných v rámci MVDI z roku 2010, vykonal\npojednávania s bývalým konateľom obchodnej spoločnosti, dodávateľom investičného zlata,\nako aj vypočutím bývalej konateľky tejto spoločnosti prostredníctvom dožiadaného\nDaňového úradu Bratislava. Najvyšší súd sa súčasne stotožnil s postupom správcu dane,\nktorý svoju pozornosť správne zameral na obchodné transakcie, na základe ktorých\nspoločnosť kupovala zlato v obchodnom reťazci daňových subjektov (strana 19 – 21\nnamietaného rozhodnutia).\nÚstavný súd v súvislosti s uvedenou námietkou sťažovateľky konštatuje, že zásada\nzákonnosti v daňovom konaní súvisí aj s požiadavkou spoľahlivého zistenia skutočného\nstavu veci tvoriacej predmet konania. Správca musí vykonávať dokazovanie spôsobom,\nktorý garantuje jeho objektivitu, teda musí vziať do úvahy dôkazy svedčiace v neprospech\ndaňového subjektu, ale aj v jeho prospech. V prípade zistenia skutkových okolností, ktoré\nsú spôsobilé podstatne ovplyvniť rozhodnutie vo veci, nemožno na uvedené prihliadnuť,\nak správca dane o nich nezískal informácie v procese dokazovania postupom zákonne\nkonformným.\nÚstavný súd dospel k záveru, že námietka sťažovateľky o nezákonnosti dôkazov\nzískaných v rámci MVDI bola najvyšším súdom zodpovedaná len všeobecne, keďže\nv odôvodnení napadnutého rozhodnutia je konštatovaná zákonnosť vykonaných dôkazov\nbez zaujatia relevantného stanoviska k uvedenému tvrdeniu sťažovateľky.“\n19. Okolnosti súvisiace s priebehom daňovej kontroly a následného vyrubovacieho\nkonania boli v aktuálne súdenej právnej veci týkajúcej sa prieskumu zákonnosti rozhodnutí\norgánov daňovej správy za zdaňovacie obdobia jún a júl 2008 takmer identické.\n\n20\n\nSťažovateľka po doručení protokolu z daňovej kontroly k tomuto podala vyjadrenie,\ns ktorým sa správca dane vysporiadal v dodatku č. 1 k protokolu, ktorý bol spolu\ns protokolom prejednaný so sťažovateľkou 8. októbra 2010. V bezprostrednej nadväznosti\nna to správca dane vydal 12. októbra 2010 rozhodnutia, ktorými bol sťažovateľke vyrubený\nrozdiel dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobia jún a júl 2008. V období medzi\nprerokovaním protokolu a vydaním rozhodnutí správcu dane o vyrubení rozdielu dane teda\nzjavne neprebehlo (nemohlo prebehnúť) žiadne prvostupňové vyrubovacie konanie. Daňové\nkonanie – ktorého zmysel a význam je odlišný od daňovej kontroly (por. I. ÚS 238/06) –\nteda v zásade prebehlo len na úrovni odvolacieho konania, keď odvolací orgán (žalovaný\nv konaní pred najvyšším súdom) preskúmal odvolanie sťažovateľky a o tomto rozhodol.\n20. Konečným účelom daňového konania je rozhodnutie o právach a povinnostiach\ndaňového subjektu. Pred jeho vydaním je však nevyhnutné umožniť daňovému subjektu\nv plnom rozsahu uplatniť svoje procesné práva, a to aj s cieľom odstrániť protichodné\ntvrdenia a postoje správcu dane, ku ktorým tento dospel v daňovej kontrole, ktorá nemá\ncharakter rozhodovací, ale zisťovací. Situácia, keď daňová kontrola de facto nahrádza\nvyrubovacie konanie pred správcom dane, je ústavným súdom posudzovaná ako závažné\nprocesné pochybenie, ktorého procesným dôsledkom mohlo byť nezákonné rozhodnutie.\nNapokon, takýto postup už bol ako ústavne nekonformný posúdený nálezom ústavného\nsúdu sp. zn. I. ÚS 238/06, na ktorého záveroch ústavný súd zotrval aj v náleze\nsp. zn. I. ÚS 314/2015 vo veci ústavnosúdneho prieskumu rozhodnutia najvyššieho súdu\ntýkajúceho sa iného zdaňovacieho obdobia sťažovateľky. Ústavný súd preto ani v teraz\nsúdenej veci nevzhliadol dôvod odkloniť sa od týchto záverov.\n21. Z rozsudku najvyššieho súdu pritom nevyplýva, ako sa s týmito názormi\nvysporiadal, keďže tento sa len stotožnil s iným rozhodnutím najvyššieho súdu a tiež\nodkázal na dôvody ním preskúmavaného rozsudku krajského súdu. Ani krajský súd vo veci\nsťažovateľky a ani najvyšší súd v inom rozsudku, ktorým bol odôvodnený jeho teraz\npreskúmavaný rozsudok, však k tejto sťažovateľkou efektívne uplatnenej argumentácii\nnezaujal preskúmateľné a riadne odôvodnené stanovisko.\n\n21\n\n22. Uvedený záver rovnako platí, aj pokiaľ ide o vyhodnotenie argumentácie\nsťažovateľky týkajúcej sa použiteľnosti a zákonnosti informácií získaných v rámci\nmedzinárodnej výmeny daňových informácií (ďalej len ,,MVDI“). Z odôvodnenia\nnapadnutého rozsudku najvyššieho súdu je zreteľné, že jeho závery boli v podstatnej\nčasti založené\n\nna\n\nskutočnostiach,\n\nktoré\n\nvyplynuli\n\npráve\n\nz MVDI.\n\nSťažovateľka\n\nvšak tento záver namieta s poukazom na judikatúru Súdneho dvora Európskej únie\nvo veciach C-184/05 a C-55/98. Podstata argumentácie sťažovateľky spočíva v tvrdení, že\ntakto získané podklady samy osebe nie sú dôkazom, ale len informáciou, ktorá následne\nmusí byť verifikovaná riadne vykonaným dokazovaním v súčinnosti s daňovým subjektom.\nZ pohľadu ústavného súdu je pritom táto námietka zásadná, keďže proces získavania\ninformácií prostredníctvom MVDI sa v zásade realizuje bez akejkoľvek možnosti\nparticipácie daňového subjektu na týchto postupoch, čo môže kolidovať so základnými\nzásadami daňového konania, najmä zásadou zákonnosti, zásadou úzkej súčinnosti a zásadou\nvoľného hodnotenia dôkazov. Požiadavka garancie objektivity dokazovania v daňovom\nkonaní je nevyhnutná v záujme naplnenia zákonnosti rozhodnutia správcu dane ako jeho\nvýsledku. Za situácie, keď daňový subjekt žiadnym spôsobom nemá možnosť aktívne\nspolupôsobiť na tomto procese a skutočnosti získané z MVDI nemajú oporu v iných,\nzákonne vykonaných dôkazoch, je sporné, či takéto informácie môžu byť zákonným\npodkladom rozhodnutia správcu dane. K otázke unesenia dôkazného bremena v daňovom\nkonaní rovnako ústavný súd uvádza, že nestačí iba spochybňovať, ale správca dane musí pre\nvylúčenie pravidla platiaceho pre daňový subjekt rozhodné skutočnosti zodpovedajúce\nskutkovým znakom jemu priaznivej normy nielen tvrdiť, ale aj preukázať, a to zákonným\nspôsobom. K tomu však v súdenej veci nedošlo, a to aj pre chybné posudzovanie dôkazného\nbremena zo strany všeobecných súdov. Žiadna skutková okolnosť, ktorá nastala v minulosti,\nsa totiž spravidla nedá preukázať s absolútnou istotou tak, ako to od sťažovateľky žiadali\nvšeobecné súdy. Dôkazné bremeno kladené na účastníka konania nesmie byť neprimerané,\nlebo v opačnom prípade nemožno konanie ako celok považovať za spravodlivé\n(por. rozhodnutie ESĽP vo veci Metalco Bt. proti Maďarsku z 1. 2. 2011).\n23. Z rozsudku najvyššieho súdu nevyplýva, akým spôsobom sa vyrovnal s touto\nargumentáciou sťažovateľky. Všeobecné tvrdenie o zákonnosti MVDI bez zaujatia\n\n22\n\nrelevantného stanoviska k tejto procesnej obrane sťažovateľky však vo svetle možnej\nkolízie so základnými zásadami daňového konania nepostačuje. Definitívne vyriešenie tejto\npodstatnej právnej otázky je ústavnou povinnosťou najvyššieho súdu, preto konečný názor\nústavného súdu by bol v tejto chvíli predčasný.\n24. Z uvedených dôvodov vyhodnotil ústavný súd rozsudok najvyššieho súdu ako\narbitrárny, svojvoľný, nepreskúmateľný, a tým priamo zasahujúci do základného práva\núčastníka súdneho konania na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 a 2 ústavy a tiež práva\npodľa čl. 6 ods. 1 dohovoru. Pokiaľ ide o aplikovateľnosť čl. 6 ods. 1 dohovoru\npri preskúmavaní rozhodnutí všeobecných súdov v daňových veciach, ústavný súd zotrváva\nna už vyslovených názoroch, v zmysle ktorých vývoj judikatúry postupne speje\nk novoformulovaným kritériám na posudzovanie aplikovateľnosti čl. 6 ods. 1 dohovoru\nna spory o zákonnosť administratívnych rozhodnutí medzi správnymi orgánmi a fyzickými\nosobami a právnickými osobami. Za danej situácie charakterizovanej značným stupňom\nneustálenosti a permanentne prebiehajúcej kryštalizácie názorov ESĽP na interpretáciu\npojmu „občianske práva a záväzky“ použitého v čl. 6 ods. 1 dohovoru, a to aj\npri rozhodovaní o sporoch medzi fyzickými a právnickými osobami a orgánmi verejnej\nmoci o zákonnosť rozhodnutí daňových orgánov (Bendenoun proti Francúzsku – rozsudok\nz 24. 2. 1994, séria A, č. 284, Georgiou proti Spojenému kráľovstvu – rozhodnutie\nzo 16. 5. 2000 o prijateľnosti sťažnosti č. 40042/98, Ferrazzini proti Taliansku –\nrozhodnutie z 12. 7. 2001 vo veci sťažnosti č. 44759/98), ústavný súd nevidí žiaden\nrozumný dôvod robiť z hľadiska založenia svojej právomoci podľa čl. 127 ods. 1 ústavy pri\npreskúmavaní postupov a rozhodnutí všeobecných súdov v rámci správneho súdnictva\nrozdiely medzi sťažovateľmi, ktorí v konaní pred ústavným súdom namietajú porušenie\nzákladného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy, a sťažovateľmi, ktorí tvrdia\nporušenie práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru. Túto pozíciu\npotvrdzuje aj ustálená judikatúra ústavného súdu, podľa ktorej formuláciou uvedenou\nv čl. 46 ods. 1 ústavy ústavodarca v základnom právnom predpise Slovenskej republiky\nvyjadril zhodu zámerov vo sfére práva na súdnu ochranu s právnym režimom súdnej\nochrany podľa dohovoru (II. ÚS 71/97). Keďže v obsahu týchto práv nemožno vidieť\nzásadnú odlišnosť, ústavný súd stabilne vyslovuje porušenie čl. 6 ods. 1 dohovoru\n\n23\n\naj v takých konaniach o sťažnostiach podľa čl. 127 ods. 1 ústavy, v ktorých je predmetom\npreskúmania rozhodnutie všeobecného súdu v správnom súdnictve týkajúce sa daňových\nzáležitostí (I. ÚS 238/06, III. ÚS 305/08, III. ÚS 24/2010, I. ÚS 314/2015).\n25. Ústavný súd preto vyslovil porušenie označených práv sťažovateľky napadnutým\nrozsudkom najvyššieho súdu a druhým výrokom nálezu tento zrušil a vrátil mu vec\nna ďalšie konanie [čl. 127 ods. 2 ústavy, § 56 ods. 3 písm. b) zákona o ústavnom súde].\nPovinnosťou najvyššieho súdu po vrátení veci na ďalšie konanie bude opätovne rozhodnúť\no odvolaní sťažovateľky, pričom najvyšší súd bude viazaný vysloveným právnym názorom\nústavného súdu (§ 56 ods. 6 zákona o ústavnom súde).\n26. Pre úplnosť ústavný súd dodáva, že vzhľadom na skutočnosť, že tento nález\nv celosti vychádza z viacerých nálezov ústavného súdu (najmä I. ÚS 238/2006\na I. ÚS 314/2015),\n\na zároveň\n\nzotrváva\n\nna\n\ntam\n\nvyslovených\n\nprávnych\n\nnázoroch,\n\nneprichádzalo do úvahy, aby sa vzhľadom na procesné uznesenie ústavného súdu\nsp. zn. II. ÚS 506/2016 z 23. júna 2016 obrátil na plénum ústavného súdu s návrhom\nna zjednotenie odchylných právnych názorov podľa § 6 zákona o ústavnom súde.\n27. Pokiaľ ide o namietané porušenie základného práva sťažovateľky na osobnú\núčasť a vyjadrenie sa ku všetkým vykonávaným dôkazom podľa čl. 48 ods. 2 ústavy,\nústavný súd v tejto časti sťažnosti nevyhovel (štvrtý výrok nálezu). Nepreskúmateľnosť\na arbitrárnosť rozsudku najvyššieho súdu v dvoch podstatných právnych otázkach (absencia\nvyrubovacieho konania, zákonnosť MVDI) totiž viedla k jeho zrušeniu, čo otvára\nnajvyššiemu súdu možnosť a zároveň povinnosť opätovne túto argumentáciu sťažovateľky\npreskúmateľným spôsobom posúdiť a vo veci znova rozhodnúť. V novom rozhodnutí bude\npritom úlohou najvyššieho súdu posúdiť aj skutočnosť, či informácie získané z MVDI\nmožno považovať za zákonne získaný a procesne použiteľný dôkaz, a v nadväznosti\nna uvedené zistenie vyhodnotiť aj relevanciu tejto časti sťažnostnej argumentácie.\n\n24\n\nIV.\n28. Ústavný súd napokon rozhodol aj o náhrade trov konania sťažovateľky\n(tretí výrok nálezu). S poukazom na § 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde a vyhlášku\nMinisterstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách\nadvokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov jej bola priznaná\nnáhrada trov konania pred ústavným súdom v ňou požadovanej sume 374,80 € (2 úkony\nprávnej pomoci po 147,33 €, t. j. prevzatie a príprava zastúpenia, sťažnosť podaná\nna ústavnom súde, 2 x paušálna náhrada hotových výdavkov po 8,84 €, daň z pridanej\nhodnoty 62,46 €), ktorú je najvyšší súd povinný zaplatiť na účet advokáta JUDr. Bohumila\nNováka do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 30. januára 2019\n\n25", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "daň-rozhodnutie v daňovom konaní", "daň-dokazovanie v daňovom konaní", "správne súdnictvo"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"], "vyrok_vztahy": [{"sz": "2Sžf/34/2015", "guid": "dbc0d171-ff8f-46aa-a0fa-a993eee9d7c9:14bf40b5-e910-4585-b5e9-91b1e321dab4", "vztah": "zrusene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:8b793b5f-6687-40b3-96d5-e9963c070d46", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.506.2016.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 506/2016", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 506/2016 z 23. 6. 2016", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2016-06-23", "citacie_n": 40, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.506.2016.1"}, {"guid": "ussr:39b83c54-d1c8-4ba3-aa32-b86120061a74", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:1.US.314.2015.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 314/2015", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 314/2015 z 16. 12. 2015", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2015-12-16", "citacie_n": 273, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:1.US.314.2015.1"}, {"guid": "ussr:a45901dc-de82-43d8-961f-566c42748a01", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 118/2010", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 118/2010 z 11. 11. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-11-11", "citacie_n": 29, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:a45901dc-de82-43d8-961f-566c42748a01"}, {"guid": "ussr:00436408-9de7-431b-a178-16533368aec8", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 24/2010", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 24/2010 z 29. 6. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-06-29", "citacie_n": 1557, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:00436408-9de7-431b-a178-16533368aec8"}, {"guid": "ussr:edfe3eea-18e5-4733-9302-fff03537e9ce", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 279/09", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 279/09 z 26. 11. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-11-26", "citacie_n": 37, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:edfe3eea-18e5-4733-9302-fff03537e9ce"}, {"guid": "ussr:107a0572-b23b-44d3-8d0f-f218158cb02a", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 238/06", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 238/06 z 16. 12. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-12-16", "citacie_n": 292, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:107a0572-b23b-44d3-8d0f-f218158cb02a"}, {"guid": "ussr:ff51266a-0d77-414d-bc8f-5ccd877ee26a", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 305/08", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 305/08 z 25. 11. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-11-25", "citacie_n": 835, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:ff51266a-0d77-414d-bc8f-5ccd877ee26a"}, {"guid": "ussr:b30419c0-ff2f-44ff-94da-195ad6f1d9f6", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 241/07", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 241/07 z 18. 9. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-09-18", "citacie_n": 3093, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:b30419c0-ff2f-44ff-94da-195ad6f1d9f6"}, {"guid": "ussr:b1fbdbce-ce27-4984-bbc0-9c2d371368a7", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 410/06", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 410/06 z 2. 8. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-08-02", "citacie_n": 1608, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:b1fbdbce-ce27-4984-bbc0-9c2d371368a7"}, {"guid": "ussr:988c75d3-8c92-4f8a-b943-c14a1e63d0c9", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 74/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 74/05 z 28. 4. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-04-28", "citacie_n": 2139, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:988c75d3-8c92-4f8a-b943-c14a1e63d0c9"}, {"guid": "ussr:ee20d469-9f07-4316-b495-2fcb4d48e455", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 27/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 27/04 z 11. 2. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-02-11", "citacie_n": 2330, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:ee20d469-9f07-4316-b495-2fcb4d48e455"}, {"guid": "ussr:6ed023e1-d357-433b-aef9-406487857e73", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 19/02", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 19/02 z 13. 3. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-03-13", "citacie_n": 3382, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:6ed023e1-d357-433b-aef9-406487857e73"}, {"guid": "ussr:2115fe63-2931-418d-8fd9-44b09da4b2a4", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.71.1997.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 71/97", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 71/97 z 15. 10. 1998", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1998-10-15", "citacie_n": 3317, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.71.1997.1"}], "citovane_v": [{"guid": "ussr:77035fe1-ad25-4ace-b84b-3de18f426199", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2026:4.US.381.2026.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 381/2026", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 381/2026 z 30. 6. 2026", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2026-06-30", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2026:4.US.381.2026.1"}, {"guid": "ussr:1a0a8341-8195-4ebc-9f3f-05a29fe50315", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2024:1.US.281.2024.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 281/2024", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 281/2024 z 28. 5. 2024", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2024-05-28", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2024:1.US.281.2024.1"}, {"guid": "ussr:32573ee4-e526-4661-8c67-813a32ef483b", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2024:4.US.258.2024.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 258/2024", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 258/2024 z 28. 5. 2024", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2024-05-28", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2024:4.US.258.2024.1"}, {"guid": "ussr:3b12ea70-e2e8-4ee5-ae47-43f1ffebd0d6", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2024:4.US.254.2024.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 254/2024", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 254/2024 z 28. 5. 2024", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2024-05-28", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2024:4.US.254.2024.1"}, {"guid": "ussr:625fed2c-5631-4bb6-a805-aaa0ffc600c5", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2024:2.US.218.2024.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 218/2024", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 218/2024 z 24. 4. 2024", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2024-04-24", "citacie_n": 30, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2024:2.US.218.2024.1"}, {"guid": "ussr:d7c8ba9f-d4ec-4647-a507-722c60ccaa43", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2024:3.US.195.2024.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 195/2024", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 195/2024 z 10. 4. 2024", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2024-04-10", "citacie_n": 5, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2024:3.US.195.2024.1"}, {"guid": "ussr:eec4773a-373d-44ab-a908-09b077ddb28a", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2024:4.US.555.2023.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 555/2023", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 555/2023 z 18. 3. 2024", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2024-03-18", "citacie_n": 29, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2024:4.US.555.2023.1"}, {"guid": "ussr:03eb5603-c50f-4b52-b607-e383eaeca3ef", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2024:4.US.72.2024.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 72/2024", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 72/2024 z 20. 2. 2024", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2024-02-20", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2024:4.US.72.2024.1"}, {"guid": "ussr:6834a141-1c62-49a2-a192-812c4b54ba67", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2024:1.US.49.2024.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 49/2024", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 49/2024 z 25. 1. 2024", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2024-01-25", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2024:1.US.49.2024.1"}, {"guid": "ussr:1666928d-ba9f-41f6-8d3c-a1ef0ac4a669", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2019:2.US.104.2019.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 104/2019", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 104/2019 z 29. 5. 2019", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2019-05-29", "citacie_n": 22, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2019:2.US.104.2019.1"}, {"guid": "75885c8c-8d31-445b-a37f-cbc44142bbbf:263e2f50-b66c-41a6-a240-730d0b8b4029", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2021:3011200786.1", "spisova_znacka": "2Sžf/1/2019", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Sžf/1/2019 z 29. 6. 2021", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2021-06-29", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2021:3011200786.1"}, {"guid": "75885c8c-8d31-445b-a37f-cbc44142bbbf:3acde345-b5d7-4244-8c6f-9974aece175f", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2021:3011200786.1", "spisova_znacka": "2Sžf/1/2019", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Sžf/1/2019 z 29. 6. 2021", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2021-06-29", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2021:3011200786.1"}, {"guid": "568aec79-209a-4e80-9dfb-65f5c46b14ef:b9ef107f-e852-4c8d-853d-47e477406d85", "ecli": "ECLI:SK:NSSSR:2026:5021200194.1", "spisova_znacka": "3Sfk/19/2024", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 3Sfk/19/2024 z 27. 5. 2026", "sud": "Najvyšší správny súd SR", "datum_vydania": "2026-05-27", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSSR:2026:5021200194.1"}, {"guid": "07dbc628-f0ad-46d8-b409-a722a42412b4:5d6de4bc-9bbc-4e58-b895-042f67c4a46f", "ecli": "ECLI:SK:NSSSR:2025:6022200548.1", "spisova_znacka": "3Svk/9/2025", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 3Svk/9/2025 z 25. 11. 2025", "sud": "Najvyšší správny súd SR", "datum_vydania": "2025-11-25", "citacie_n": 3, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSSR:2025:6022200548.1"}, {"guid": "0b2ea088-575f-479f-8480-42dd7f11c5de:c1b08fa3-53cc-460c-8b2b-4f0c464cfb5a", "ecli": "ECLI:SK:NSSSR:2025:3023200044.1", "spisova_znacka": "2Sfk/6/2025", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 2Sfk/6/2025 z 29. 10. 2025", "sud": "Najvyšší správny súd SR", "datum_vydania": "2025-10-29", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSSR:2025:3023200044.1"}, {"guid": "882758b1-42e3-4751-a760-03ebaa50decb:92d6dcf9-b495-4373-9582-6735da7253a0", "ecli": "ECLI:SK:NSSSR:2025:6022200453.1", "spisova_znacka": "8Sfk/45/2024", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 8Sfk/45/2024 z 21. 7. 2025", "sud": "Najvyšší správny súd SR", "datum_vydania": "2025-07-21", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSSR:2025:6022200453.1"}, {"guid": "4a1f5837-c7e8-4796-b658-fe7994ff599d:7ada163e-cdbf-4c43-97c0-35481fbdf3fd", "ecli": "ECLI:SK:NSSSR:2025:7020200359.1", "spisova_znacka": "3Sfk/4/2025", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 3Sfk/4/2025 z 29. 4. 2025", "sud": "Najvyšší správny súd SR", "datum_vydania": "2025-04-29", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSSR:2025:7020200359.1"}, {"guid": "6e629143-737e-4899-90c2-0d1c58c338b5:7ca08ae5-ed77-48f1-9393-22e54e184b85", "ecli": "ECLI:SK:NSSSR:2025:6022200450.1", "spisova_znacka": "4Sfk/4/2025", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 4Sfk/4/2025 z 24. 4. 2025", "sud": "Najvyšší správny súd SR", "datum_vydania": "2025-04-24", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSSR:2025:6022200450.1"}, {"guid": "dbba45fa-8101-45d8-bb2a-42868e9e050e:c6cab8c2-e49c-4b28-b6bc-680e777fb6cf", "ecli": "ECLI:SK:NSSSR:2024:7020200479.1", "spisova_znacka": "1Sfk/120/2022", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 1Sfk/120/2022 z 27. 11. 2024", "sud": "Najvyšší správny súd SR", "datum_vydania": "2024-11-27", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSSR:2024:7020200479.1"}, {"guid": "60871f10-c6d8-4f9f-b33e-6e088308c3c8:bab4d603-7a3e-4ea3-960e-cb571bcee938", "ecli": "ECLI:SK:NSSSR:2024:1020200651.1", "spisova_znacka": "3Sfk/44/2022", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 3Sfk/44/2022 z 9. 10. 2024", "sud": "Najvyšší správny súd SR", "datum_vydania": "2024-10-09", "citacie_n": 6, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSSR:2024:1020200651.1"}, {"guid": "eee8b6ab-b050-4917-ac45-7064a6e289f5:adf9bf2c-da80-4e5a-bc11-194f74a4ce5f", "ecli": "ECLI:SK:NSSSR:2024:9622200079.1", "spisova_znacka": "5Sfk/36/2022", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 5Sfk/36/2022 z 25. 9. 2024", "sud": "Najvyšší správny súd SR", "datum_vydania": "2024-09-25", "citacie_n": 6, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSSR:2024:9622200079.1"}, {"guid": "e032683c-473e-4208-b3d7-03b13ae40428:72de0489-eb85-47ea-abc5-2891e23432f7", "ecli": "ECLI:SK:NSSSR:2024:7020200607.1", "spisova_znacka": "1Sfk/62/2023", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 1Sfk/62/2023 z 27. 8. 2024", "sud": "Najvyšší správny súd SR", "datum_vydania": "2024-08-27", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSSR:2024:7020200607.1"}, {"guid": "933d0b90-2181-4db0-ae07-3283cca53460:f9cedf0d-b134-4416-ab8e-67563dd79eef", "ecli": "ECLI:SK:NSSSR:2024:8019200773.1", "spisova_znacka": "3Sfk/138/2022", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 3Sfk/138/2022 z 30. 5. 2024", "sud": "Najvyšší správny súd SR", "datum_vydania": "2024-05-30", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSSR:2024:8019200773.1"}, {"guid": "f7a9de31-3ff8-421e-877d-618f82403912:5c1052cd-b95c-4595-9fb8-aa4309c5ee3a", "ecli": "ECLI:SK:NSSSR:2024:7020200324.1", "spisova_znacka": "1Sfk/29/2022", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 1Sfk/29/2022 z 25. 4. 2024", "sud": "Najvyšší správny súd SR", "datum_vydania": "2024-04-25", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSSR:2024:7020200324.1"}, {"guid": "b41289f0-11ff-4608-8fdf-be67ed69bc7f:99985ef5-423a-490a-9ab7-7a2a0cbf8ba4", "ecli": "ECLI:SK:NSSSR:2024:7020200035.1", "spisova_znacka": "5Sfk/14/2022", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 5Sfk/14/2022 z 25. 4. 2024", "sud": "Najvyšší správny súd SR", "datum_vydania": "2024-04-25", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSSR:2024:7020200035.1"}, {"guid": "81ce8f31-01aa-4d6c-8a77-fa0bdbd31610:0da77fa5-5fbe-4b26-adba-924d8b7773f4", "ecli": "ECLI:SK:NSSSR:2024:5020200021.1", "spisova_znacka": "1Sfk/93/2022", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 1Sfk/93/2022 z 28. 3. 2024", "sud": "Najvyšší správny súd SR", "datum_vydania": "2024-03-28", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSSR:2024:5020200021.1"}, {"guid": "1a787eca-59f6-491d-a6e2-9bb95ca66e1d:d0874068-de92-4568-af93-ec93c1a87e7e", "ecli": "ECLI:SK:NSSSR:2024:7020200604.1", "spisova_znacka": "4Sfk/91/2022", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 4Sfk/91/2022 z 28. 3. 2024", "sud": "Najvyšší správny súd SR", "datum_vydania": "2024-03-28", "citacie_n": 3, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSSR:2024:7020200604.1"}, {"guid": "730a465e-1fb1-42ba-b49d-5af7353e2b96:9973db1b-086a-4fe7-b460-ef169930cdbb", "ecli": "ECLI:SK:NSSSR:2024:8019200630.1", "spisova_znacka": "1Sfk/75/2022", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 1Sfk/75/2022 z 28. 3. 2024", "sud": "Najvyšší správny súd SR", "datum_vydania": "2024-03-28", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSSR:2024:8019200630.1"}, {"guid": "c82b33b0-f9ee-45c8-ba20-e19168a62a11:a3663e34-95c6-45fd-8c47-16787cdffe6d", "ecli": "ECLI:SK:NSSSR:2024:7020200609.1", "spisova_znacka": "3Sfk/91/2022", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 3Sfk/91/2022 z 28. 3. 2024", "sud": "Najvyšší správny súd SR", "datum_vydania": "2024-03-28", "citacie_n": 4, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSSR:2024:7020200609.1"}, {"guid": "9793f8b7-7a69-4c13-bb43-be978e141832:a67b4943-716b-49c1-a243-58bf0630ada2", "ecli": "ECLI:SK:NSSSR:2024:8019200632.1", "spisova_znacka": "5Sfk/63/2022", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 5Sfk/63/2022 z 27. 3. 2024", "sud": "Najvyšší správny súd SR", "datum_vydania": "2024-03-27", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSSR:2024:8019200632.1"}]}