{"guid": "ussr:83259f29-c8bf-4c62-bdc3-9f1803841e07", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2019:1.US.293.2019.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 293/2019", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 293/2019 z 2. 7. 2019", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 2. júla 2019, sp. zn. I. ÚS 293/2019, ECLI:SK:USSR:2019:1.US.293.2019.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Mojmír Mamojka", "sudca_id": 1074, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/mojmir-mamojka-1074", "datum_vydania": "2019-07-02", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "I.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-1.odsek-1", "nazov": "čl. 1 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-1.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-1"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-2.odsek-2", "nazov": "čl. 2 ods. 2 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-2.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-2"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-20", "nazov": "čl. 20 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-20", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-20"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 1 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 1 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 1 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 2 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 2 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 2 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 20", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 20", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 20", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-1", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-2", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-20", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/83259f29-c8bf-4c62-bdc3-9f1803841e07", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2019:1.US.293.2019.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2019:1.US.293.2019.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2019:1.US.293.2019.1/text", "citacie_n": 2, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nI. ÚS 293/2019-13\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 2. júla 2019 v senáte\nzloženom z predsedníčky senátu Jany Baricovej, zo sudcov Miroslava Duriša a Mojmíra\nMamojku (sudca spravodajca) predbežne prerokoval ústavnú sťažnosť\n,\n\n,\n\nzastúpenej\n\nadvokátkou JUDr. Gabrielou Kľačanovou, Andreja Kmeťa 28, Martin, vo veci namietaného\nporušenia základného práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy\nSlovenskej republiky a práva na spravodlivý proces podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane\nľudských práv a základných slobôd v spojení s čl. 1 ods. 1 a čl. 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej\nrepubliky a základného práva vlastniť majetok podľa čl. 20 Ústavy Slovenskej republiky\nkonaním a rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 7 Sžo 84/2016\nz 31. júla 2018 a takto\nrozhodol:\nÚstavnú sťažnosť\n\no d m i e t a ako zjavne\n\nneopodstatnenú.\nOdôvodnenie:\nI.\n1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len ,,ústavný súd“) bola 6. novembra\n2018 doručená ústavná sťažnosť\n,\n\n,\n\n(ďalej len ,,sťažovateľka“), vo veci namietaného porušenia\n\nzákladného práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej\n\nrepubliky (ďalej len ,,ústava“) a práva na spravodlivý proces podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru\no ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len ,,dohovor“) v spojení s čl. 1 ods. 1\na čl. 2 ods. 2 ústavy a základného práva vlastniť majetok podľa čl. 20 ústavy konaním\na rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len ,,najvyšší súd“) sp. zn.\n7 Sžo 84/2016 z 31. júla 2018 (ďalej len ,,napadnutý rozsudok najvyššieho súdu“).\n2. Z obsahu ústavnej sťažnosti a jej príloh vyplýva, že najvyšší súd napadnutým\nrozsudkom rozhodol o odvolaní sťažovateľky ako žalovanej proti rozsudku Krajského súdu\nv Žiline (ďalej len ,,krajský súd“) č. k. 21 S 13/2014-124 z 18. mája 2016 (ďalej len\n,,rozsudok krajského súdu“), ktorým krajský súd zrušil rozhodnutie sťažovateľky č.\nP 03/2014 zo 17. januára 2014, ktorým sťažovateľka odmietla žalobcovi vydať poľovný\nlístok, a vec vrátil sťažovateľke na ďalšie konanie. Najvyšší súd napadnutým rozsudkom\npotvrdil rozsudok krajského súdu.\n3. Sťažovateľka v podanej ústavnej sťažnosti v podstate namieta nesprávne\noznačenie účastníka konania na strane žalovaného. Namieta, že žalobca v podanej žalobe\nako žalovaného označil\n\n, ktoré však\n\npodľa tvrdenia sťažovateľky nemá právnu subjektivitu a nemá spôsobilosť byť účastníkom\nsúdneho konania. Uvedený nedostatok spôsobilosti byť účastníkom konania je podľa názoru\nsťažovateľky neodstrániteľnou vadou konania a už krajský súd mal preto zastaviť konanie\nvo veci. Uvedený nedostatok mal mať podľa sťažovateľky za následok to, že v momente\nzačatia konania nebol platne založený procesnoprávny vzťah. Dodala, že samotný krajský\nsúd v odôvodnení rozsudku krajského súdu uvádza, že právnu subjektivitu má podľa stanov\nvýlučne\n\na\nje len jej výkonným orgánom. Tiež uviedla, že bolo povinnosťou žalobcu\n\nsprávne označiť údaje potrebné na identifikáciu žalovaného.\n4. V ďalšej časti ústavnej sťažnosti sťažovateľka uviedla, že namietala, že nie je\npasívne legitimovaná. K tomu ďalej uviedla: «Je neprípustné, aby konajúci súd\n“neformálne“, bez akejkoľvek procesnej aktivity žalobcu, zmenil účastníka konania\nv procesnom postavení žalovaného, keďže sa nejedná o konanie, ktoré by správny súd\n\n2\n\nmohol začať z úradnej povinnosti... nedostatok spôsobilosti byť účastníkom konania\nje neodstrániteľnou podmienkou súdneho konania, na ktorú musí konajúci správny súd\nktoréhokoľvek stupňa prihliadnuť z úradnej povinnosti, pričom táto má mať za následok\nzastavenie súdneho konania. Tento nedostatok nie je možné... odstrániť v priebehu súdneho\nkonania, pretože nejde o neúplnosť resp. nesprávnosť, ale o neodstrániteľnú vadu konania.»\n5. K napadnutému rozsudku najvyššieho súdu sťažovateľka zároveň uviedla,\nže najvyšší súd sťažovateľke vytkol, že mala podľa § 3 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb.\no správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov postupovať v úzkej\nsúčinnosti so žalobcom a vo vzťahu k žalobcovi mala poučovaciu povinnosť, mala\nho sťažovateľka upozorniť, že jeho podanie má nedostatky, a mala mu ich pomôcť\nodstrániť. K tomu sťažovateľka uviedla, že si myslí, že jej poučovacia povinnosť existuje\nv rovine procesnoprávnej, ktorú podľa jej názoru aj dodržala. S prihliadnutím na znenie\nustanovení § 51 ods. 4 a § 51 ods. 7 zákona č. 274/2009 Z. z. o poľovníctve a o zmene\na doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov je však presvedčená, že nemá\npoučovaciu povinnosť vo vzťahu k žalobcovi, pokiaľ ide o hmotné právo. V závere\nsťažovateľka dodala: ,,... právo na spravodlivý proces je naplnené tým, že súdy –\npo vykonaní dôkazov a ich vyhodnotení – zistia spoľahlivo skutkový stav. Po výklade\na použití relevantných právnych noriem rozhodnú tak, že ich skutkové a právne závery\nnie sú svojvoľné, neudržateľné a tak, že tieto neboli prijaté v omyle konajúcich súdov, ktorý\npopiera zmysel a podstatu celého práva na spravodlivý proces.“\n6. Vzhľadom na uvedené sťažovateľka navrhuje, aby ústavný súd po prijatí veci na\nďalšie konanie vo veci samej nálezom takto rozhodol:\n,,1. Najvyšší súd Slovenskej republiky v konaní vedenom pod sp. zn.: 7Sžo/84/2016\nporušil základné právo sťažovateľa na spravodlivé súdne konanie podľa Článku 46 ods. (1)\nÚstavy Slovenskej republiky, ľudské právo na spravodlivý proces podľa Článku 6 ods. (1)\nDohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd v spojení s Článkom 1 ods. (1)\nÚstavy Slovenskej republiky a Článkom 2 ods. (2) Ústavy Slovenskej republiky a práva\nvlastniť majetok podľa Článku 20 Ústavy Slovenskej republiky.\n\n3\n\n2. Ústavný súd Slovenskej republiky Rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky\nzo dňa 31.07.2018, sp. zn.: 7Sžo/84/2016, zrušuje a vec vracia Najvyššiemu súdu Slovenskej\nrepubliky na ďalšie konanie.\n3. Sťažovateľovi –\n,\n\nso sídlom\n, priznáva právo na náhradu trov právneho zastúpenia\n\nvo výške 325,42 EUR (slovom: tristodvadsaťpäťeuro a štyridsaťdvacentov) za dva úkony\nprávnej služby á 153,50 EUR + 2x režijný paušál á 9,21 EUR (úkony právnej služby:\n1/ príprava a prevzatie zastúpenia dňa 05.11.2018; 2/ vypracovanie ústavnej sťažnosti\nzo dňa 06.11.2018), ktorú je Najvyšší súd Slovenskej republiky povinný uhradiť na účet\nJUDr. Gabriely Kľačanovej, advokátky so sídlom Andreja Kmeťa Andreja Kmeťa 28,\n036 01 Martin, číslo účtu IBAN: SK3511000000002936158349, do dvoch mesiacov odo dňa\nprávoplatnosti tohoto nálezu.“\nII.\n7. Podľa čl. 124 ústavy ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany\nústavnosti.\n8. V zmysle čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických\nosôb alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú\nSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,\nak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\n9. Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania\npred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon. Týmto zákonom je s účinnosťou\nod 1. marca 2019 zákon č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene\na doplnení niektorých zákonov (ďalej len ,,zákon o ústavnom súde“) v čl. I § 1 až § 13\na § 16 až § 28 a § 32 až § 248 a § 250 a § 251. V zmysle § 246 ods. 1 a 2 zákona\no ústavnom súde sa tento zákon použije aj na konania začaté do 28. februára 2019, pričom\nprávne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali do 28. februára 2019, zostávajú zachované.\n\n4\n\n10. Podľa § 56 ods. 1 zákona o ústavnom súde ústavný súd každý návrh na začatie\nkonania predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa,\nak tento zákon v § 9 neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní návrhu ústavný súd\nzisťuje, či dôvody uvedené v § 56 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu\nna ďalšie konanie.\n11. Podľa § 56 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže na predbežnom\nprerokovaní bez ústneho pojednávania uznesením odmietnuť návrh na začatie konania,\na) na prerokovanie ktorého nemá ústavný súd právomoc,\nb) ktorý je podaný navrhovateľom bez zastúpenia podľa § 34 alebo § 35 a ústavný\nsúd nevyhovel žiadosti navrhovateľa o ustanovenie právneho zástupcu podľa § 37,\nc) ktorý nemá náležitosti ustanovené zákonom,\nd) ktorý je neprípustný,\ne) ktorý je podaný zjavne neoprávnenou osobou,\nf) ktorý je podaný oneskorene,\ng) ktorý je zjavne neopodstatnený.\n12. Podľa čl. 1 ods. 1 ústavy Slovenská republika je zvrchovaný, demokratický\na právny štát. Neviaže sa na nijakú ideológiu ani náboženstvo.\n13. Podľa čl. 2 ods. 2 ústavy štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy,\nv jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon.\n14. Podľa čl. 20 ods. 1 ústavy každý má právo vlastniť majetok. Vlastnícke právo\nvšetkých vlastníkov má rovnaký zákonný obsah a ochranu. Majetok nadobudnutý v rozpore\ns právnym poriadkom ochranu nepožíva. Dedenie sa zaručuje.\nPodľa čl. 20 ods. 2 ústavy zákon ustanoví, ktorý ďalší majetok okrem majetku\nuvedeného v čl. 4 tejto ústavy, nevyhnutný na zabezpečovanie potrieb spoločnosti,\npotravinovej bezpečnosti štátu, rozvoja národného hospodárstva a verejného záujmu, môže\nbyť iba vo vlastníctve štátu, obce, určených právnických osôb alebo určených fyzických\n\n5\n\nosôb. Zákon tiež môže ustanoviť, že určité veci môžu byť iba vo vlastníctve občanov alebo\nprávnických osôb so sídlom v Slovenskej republike.\nPodľa čl. 20 ods. 3 ústavy vlastníctvo zaväzuje. Nemožno ho zneužiť na ujmu práv\niných alebo v rozpore so všeobecnými záujmami chránenými zákonom. Výkon vlastníckeho\npráva nesmie poškodzovať ľudské zdravie, prírodu, kultúrne pamiatky a životné prostredie\nnad mieru ustanovenú zákonom.\nPodľa čl. 20 ods. 4 ústavy vyvlastnenie alebo nútené obmedzenie vlastníckeho práva\nje možné iba v nevyhnutnej miere a vo verejnom záujme, a to na základe zákona\na za primeranú náhradu.\nPodľa čl. 20 ods. 5 ústavy iné zásahy do vlastníckeho práva možno dovoliť iba vtedy,\nak ide o majetok nadobudnutý nezákonným spôsobom alebo z nelegálnych príjmov a ide\no opatrenie nevyhnutné v demokratickej spoločnosti pre bezpečnosť štátu, ochranu\nverejného poriadku, mravnosti alebo práv a slobôd iných. Podmienky ustanoví zákon.\n15. Podľa čl. 46 ods. 1 ústavy každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným\npostupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených\nzákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.\n16. Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho vec bola spravodlivo,\nverejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným\nzákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo o akomkoľvek\ntrestnom čine, z ktorého je obvinený. Rozsudok musí byť vyhlásený verejne, ale tlač\na verejnosť môžu byť vylúčené buď po dobu celého alebo časti procesu v záujme mravnosti,\nverejného poriadku alebo národnej bezpečnosti v demokratickej spoločnosti, keď\nto vyžadujú záujmy maloletých alebo ochrana súkromného života účastníkov alebo,\nv rozsahu považovanom súdom za úplne nevyhnutný, pokiaľ by vzhľadom na osobitné\nokolnosti mohla byť verejnosť konania na ujmu záujmom spravodlivosti.\n\nIII.\n\n6\n\n17. Podstata ústavnej sťažnosti sťažovateľky spočíva v namietanom porušení\nzákladného práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva\nna spravodlivý proces podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru v spojení s čl. 1 ods. 1 a čl. 2 ods. 2\nústavy a základného práva vlastniť majetok podľa čl. 20 ústavy napadnutým rozsudkom\nnajvyššieho súdu. K namietanému porušeniu sťažovateľkou označených základných práv\npodľa ústavy a práva podľa dohovoru malo podľa jej tvrdení dôjsť v dôsledku toho,\nže žalobca mal nesprávne označiť ako žalovaného\n, ktoré však nemá právnu subjektivitu a v dôsledku toho nemá spôsobilosť\nbyť účastníkom súdneho konania, pričom to je podľa názoru sťažovateľky neodstrániteľnou\nvadou konania a tento nedostatok mal mať za následok, že v momente začatia konania nebol\nplatne založený procesnoprávny vzťah. Sťažovateľka teda namietala, že nie je pasívne\nlegitimovaným subjektom a tento nedostatok nie je možné v konaní odstrániť.\n18. Z doterajšej judikatúry ústavného súdu vyplýva, že medzi obsahom základného\npráva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a obsahom práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru nemožno\nvidieť zásadnú odlišnosť (III. ÚS 66/2018).\n19. O zjavnej neopodstatnenosti ústavnej sťažnosti v zmysle judikatúry ústavného\nsúdu možno hovoriť vtedy, keď namietaným postupom orgánu štátu (súdu) nemohlo vôbec\ndôjsť k porušeniu toho základného práva alebo slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď\npre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti medzi namietaným rozhodnutím a základným\nprávom alebo slobodou, ktorých porušenie sa namietalo, alebo z iných dôvodov. Za zjavne\nneopodstatnenú ústavnú sťažnosť možno preto považovať tú, pri predbežnom prerokovaní\nktorej ústavný súd nezistí žiadnu možnosť porušenia označeného základného práva alebo\nslobody, ktorej reálnosť by mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie (m. m.\nIII. ÚS 155/2018).\n20. Ústavný súd vzhľadom na svoju doterajšiu judikatúru považuje za potrebné\npripomenúť, že nie je zásadne oprávnený preskúmavať a posudzovať právne názory\nvšeobecného súdu, ktoré ho pri výklade a uplatňovaní zákonov viedli k rozhodnutiu,\nani preskúmavať, či v konaní pred všeobecnými súdmi bol alebo nebol náležite zistený\n\n7\n\nskutkový stav a aké skutkové a právne závery zo skutkového stavu všeobecný súd vyvodil.\nÚloha ústavného súdu sa obmedzuje na kontrolu zlučiteľnosti účinkov takejto interpretácie\na aplikácie\n\ns ústavou,\n\nprípadne\n\nmedzinárodnými\n\nzmluvami\n\no ľudských\n\nprávach\n\na základných slobodách. Z tohto postavenia ústavného súdu vyplýva, že môže preskúmavať\nrozhodnutie všeobecného súdu v prípade, ak v konaní, ktoré mu predchádzalo, alebo\nsamotným rozhodnutím došlo k porušeniu základného práva alebo slobody. Skutkové\na právne závery všeobecného súdu môžu byť teda predmetom kontroly zo strany ústavného\nsúdu vtedy, ak by vyvodené závery boli zjavne neodôvodnené alebo arbitrárne,\na tak z ústavného\n\nhľadiska\n\nneospravedlniteľné\n\na neudržateľné,\n\na zároveň\n\nby\n\nmali\n\nza následok porušenie základného práva alebo slobody (III. ÚS 638/2015).\n21. Podľa judikatúry ústavného súdu základné právo na súdnu ochranu a inú právnu\nochranu zaručuje každému právo na prístup k súdu, ako aj konkrétne procesné garancie\nv konaní pred ním... Ústavou zaručené základné právo na súdnu ochranu vyplývajúce\nz čl. 46 ods. 1 ústavy neznamená právo na úspech v konaní... Z toho vyplýva, že všeobecný\nsúd nemusí rozhodovať v súlade so skutkovým a právnym názorom účastníkov konania\nvrátane ich dôvodov a námietok. Obsahom citovaného práva teda nie je právo sťažovateľky\nna to, aby všeobecný súd prevzal jej tvrdenia a názory a vec vždy rozhodol v zmysle\njej návrhu. Takýto postup by bol v rozpore s požiadavkami kladenými na nezávislosť\na nestrannosť všeobecných súdov ako primárnych garantov a ochrancov ústavných práv\n(III. ÚS 595/2016).\n22. V súvislosti s ústavnými sťažnosťami namietajúcimi porušenie základných práv\na slobôd rozhodnutiami všeobecných súdov už ústavný súd opakovane uviedol, že jeho\núloha pri rozhodovaní o ústavnej sťažnosti pre porušenie základného práva na súdnu\nochranu rozhodnutím súdu sa obmedzuje na kontrolu zlučiteľnosti účinkov súdnej\ninterpretácie a aplikácie zákonných predpisov s ústavou alebo medzinárodnou zmluvou\no ľudských právach a základných slobodách najmä v tom smere, či závery všeobecných\nsúdov sú dostatočne odôvodnené, resp. či nie sú arbitrárne s priamym dopadom na niektoré\nzo základných práv a slobôd. K zákonnej povinnosti všeobecných súdov náležite\na presvedčivo odôvodniť ich rozhodnutia ústavný súd už v minulosti judikoval,\n\n8\n\nže integrálnou súčasťou základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy\nje právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne\na zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace\ns predmetom súdnej ochrany, t. j. s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu.\nVšeobecný súd však nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania,\nale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú\nskutkový a právny základ rozhodnutia. Odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu, ktoré\nstručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje na záver o tom,\nže z tohto aspektu je plne realizované základné právo účastníka na spravodlivý proces\n(m. m. III. ÚS 351/2018).\n23. Najvyšší súd v napadnutom rozsudku najvyššieho súdu v relevantnej časti\nvo vzťahu k sťažovateľkou namietaným skutočnostiam uviedol: «... Odvolací súd dospel\nk záveru, že krajský súd vec skutkovo a právne posúdil správne, jeho závery zodpovedajú\nlogike a vychádzajú z obsahov spisov. Majúc rozhodnutie krajského súdu vo výroku\nza vecne správne a stotožniac sa s jeho odôvodnením, ho odvolací súd potvrdil...\nK námietke žalovaného, že žalobcom v žalobe označený žalovaný\nnie je spôsobilý byť účastníkom konania, odvolací\nsúd poukazuje na ustálenú judikatúru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, podľa\nktorej ,,Nesprávne označenie žalovaného správneho orgánu nebráni súdu, aby konal so\nsprávne identifikovaným žalovaným, pokiaľ táto skutočnosť vyplýva zo samotnej žaloby.\nNesprávne, resp. neúplné označenie žalovaného správneho orgánu nemôže mať za následok\nzamietnutie žaloby pre nedostatok pasívnej legitimácie na strane správneho orgánu, pokiaľ\nžaloba obsahuje všetky zákonom predpísané náležitosti (§ 249 ods. 2 OSP), t. j. najmä\noznačenie rozhodnutia správneho orgánu ktoré napadá, nakoľko správne, resp. úplné\noznačenie žalovaného správneho orgánu vyplýva z takto označeného rozhodnutia.“...\nV danom prípade vydal rozhodnutie o odvolaní žalobcu výkonný orgán žalovaného –\n, ktoré nemá právnu subjektivitu...\na preto nemôže byť účastníkom súdneho konania, nakoľko nemá spôsobilosť byť účastníkom\nkonania. Takúto spôsobilosť má len\n\nako právnická\n\nosoba zriadená na základe zákona o poľovníctve...\n\n9\n\n... krajský súd nepochybil, keď konal s\n\nako\n\nso žalovaným, keď táto skutočnosť vyplýva zo žaloby, v ktorej je riadne označené\nrozhodnutie správneho orgánu, ktorá napáda a správne označenie žalovaného správneho\norgánu vyplýva z takto označeného rozhodnutia... uvedené vyplýva už z uznesenia\nNajvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 7Sžo/59/2014 zo 17.12.2015, ktorým\nbol zrušený skorší rozsudok krajského súdu č. k. 21S/13/2014-64 zo 14.05.2014 a vec\nmu bola vrátená na ďalšie konanie.»\n24. Po posúdení napadnutého rozsudku najvyššieho súdu ústavný súd konštatuje,\nže v ňom nevzhliadol ústavne nekonformné či svojvoľné závery najvyššieho súdu, ktoré\nby ústavný\n\nsúd\n\noprávňovali\n\nvysloviť\n\nzáver\n\no jeho\n\narbitrárnosti\n\nalebo\n\nústavnej\n\nneakceptovateľnosti. Po jeho preskúmaní ústavný súd nezistil žiadnu skutočnosť, ktorá\nby signalizovala zo strany najvyššieho súdu ako súdu odvolacieho jeho svojvoľný postup,\nteda postup nemajúci oporu v zákone. Najvyšší súd v napadnutom rozsudku najvyššieho\nsúdu ústavnoprávne konformným spôsobom reagoval na sťažovateľkou predostreté\nnámietky, napadnutý rozsudok najvyššieho súdu preto z ústavnoprávneho hľadiska nie je\nmožné vyhodnotiť ako ústavne nekonformné, nepreskúmateľné či arbitrárne.\n25. Ústavný súd dáva do pozornosti, že v správnom súdnom konaní žalovaného\nurčuje zákon (§ 250 ods. 4 Občianskeho súdneho poriadku v spojení s § 492 Správneho\nsúdneho poriadku a § 32 ods. 2 Správneho súdneho poriadku). Pokiaľ ide o vecné námietky\nvznesené v sťažnosti, tieto budú predmetom ďalšieho konania pred správnym orgánom,\nkeďže rozhodnutie žalovaného bolo správnym súdom zrušené a vec bola vrátená na ďalšie\nkonanie.\n26. Na základe uvedených skutočností ústavný súd ústavnú sťažnosť sťažovateľky\nv tejto časti odmietol podľa § 56 ods. 2 písm. g) zákona o ústavnom súde ako zjavne\nneopodstatnenú.\n27. Zjavná neopodstatnenosť ústavnej sťažnosti v časti namietajúcej porušenie\nzákladného práva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru procesnej\n\n10\n\npovahy napadnutým rozsudkom najvyššieho súdu má význam aj pre posúdenie časti\nústavnej sťažnosti, v ktorej sťažovateľka namietala porušenie práv hmotnej povahy podľa\nčl. 20 ústavy napadnutým rozsudkom najvyššieho súdu. Všeobecný súd totiž zásadne\nnemôže byť sekundárnym porušovateľom základných práv a práv hmotného charakteru,\nak toto porušenie nevyplýva z toho, že všeobecný súd súčasne porušil ústavno-procesné\nprincípy vyplývajúce z čl. 46 až čl. 48 ústavy. V opačnom prípade by bol ústavný súd\nopravnou inštanciou proti všeobecným súdom, a nie súdnym orgánom ochrany ústavnosti\npodľa čl. 124 ústavy v spojení s čl. 127 ods. 1 ústavy. Takýmto postupom by ústavný súd\nnahrádzal skutkové a právne závery v rozhodnutiach všeobecných súdov, avšak bez toho,\naby vykonal dokazovanie, ktoré je základným predpokladom na to, aby sa vytvoril skutkový\nzáklad rozhodnutí všeobecných súdov a jeho subsumpcia pod príslušné právne normy\n(m. m. II. ÚS 568/2018).\n28. Keďže ústavný súd ústavnú sťažnosť v časti namietaného porušenia základného\npráva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru procesnej povahy\nnapadnutým rozsudkom najvyššieho súdu odmietol z dôvodu zjavnej neopodstatnenosti,\nodmietnutie tejto časti ústavnej sťažnosti, ktorou sťažovateľka namietala porušenie\nzákladného práva podľa čl. 20 ústavy, je nevyhnutným dôsledkom vyplývajúcim\nzo vzájomného vzťahu medzi právami hmotno-právneho charakteru a ústavno-procesnými\nprincípmi z perspektívy ich možného porušenia. Okrem toho v danej veci vzhľadom\nna predmet konania ústavný súd ani nevzhliadol nijakú súvislosť medzi napadnutým\nrozsudkom najvyššieho súdu a porušením práva sťažovateľky vlastniť majetok podľa čl. 20\nústavy, keď sťažovateľka porušenie tohto práva v sťažnosti ani nijako nešpecifikovala.\nPreto je aj v tejto časti ústavná sťažnosť sťažovateľky zjavne neopodstatnená v zmysle § 56\nods. 2 písm. g) zákona o ústavnom súde.\n29. Pokiaľ ide o sťažovateľkou namietané porušenie čl. 1 ods. 1 a čl. 2 ods. 2 ústavy\nnapadnutým rozsudkom najvyššieho súdu, ústavný súd poukazuje na skutočnosť,\nže uvedené články ústavy patria medzi základné interpretačné pravidlá tvorby a aplikácie\nprávneho poriadku Slovenskej republiky, ktoré nemajú charakter samostatne uplatňovaného\npráva. Z toho vyplýva, že ich porušenie je možné namietať len súčasne s ochranou\n\n11\n\nkonkrétnych základných práv a slobôd zaručených ústavou, resp. medzinárodnou zmluvou.\nKeďže v posudzovanom prípade nebolo zistené porušenie základného práva podľa čl. 46\nods. 1 ústavy, práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, ako ani práva podľa čl. 20 ústavy\nnapadnutým rozsudkom najvyššieho súdu, nemohlo dôjsť ani k porušeniu týchto\nzákladných interpretačných, resp. aplikačných pravidiel. Ústavnú sťažnosť sťažovateľky\npreto aj v tejto časti ústavný súd odmietol z dôvodu jej zjavnej neopodstatnenosti podľa §\n56 ods. 2 písm. g) zákona o ústavnom súde.\n30. Vzhľadom na odmietnutie ústavnej sťažnosti ako celku bolo bez právneho\nvýznamu zaoberať sa ďalšími návrhmi sťažovateľky uvedenými v jej petite.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 2. júla 2019\n\n12", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "práva a slobody – právo na súdnu a inú právnu ochranu-právo na spravodlivý proces", "právna subjektivita", "legitimácia-pasívna", "účastník konania-označenie"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:13b2a989-4cf9-49b9-8828-d1426fecea94", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2019:2.US.568.2018.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 568/2018", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 568/2018 z 6. 12. 2018", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2018-12-06", "citacie_n": 14, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2019:2.US.568.2018.1"}, {"guid": "ussr:64ce2f94-36b1-44ab-bef0-39a008cac65b", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:3.US.351.2018.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 351/2018", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 351/2018 z 11. 9. 2018", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2018-09-11", "citacie_n": 12, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:3.US.351.2018.1"}, {"guid": "ussr:e8b5ee17-36bb-4142-a261-96b53c50a39d", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:3.US.155.2018.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 155/2018", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 155/2018 z 4. 4. 2018", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2018-04-04", "citacie_n": 6, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:3.US.155.2018.1"}, {"guid": "ussr:017fea72-05cc-4057-b558-3482f83bb5ac", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:3.US.66.2018.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 66/2018", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 66/2018 z 13. 2. 2018", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2018-02-13", "citacie_n": 65, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:3.US.66.2018.1"}, {"guid": "ussr:fa2d95de-96b6-4cbc-a676-e4be08b81b71", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:3.US.595.2016.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 595/2016", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 595/2016 z 13. 9. 2016", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2016-09-13", "citacie_n": 4, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:3.US.595.2016.1"}, {"guid": "ussr:a98713b7-ded9-42b1-a76c-2646299cd3f3", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:3.US.638.2015.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 638/2015", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 638/2015 z 16. 12. 2015", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2015-12-16", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:3.US.638.2015.1"}], "citovane_v": [{"guid": "ussr:8ddb97a5-34eb-4c95-997a-d332f92b3936", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:1.US.1.2020.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 1/2020", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 1/2020 z 15. 1. 2020", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2020-01-15", "citacie_n": 42, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:1.US.1.2020.1"}, {"guid": "5d94f03e-625b-48b6-a488-2673bda93a21:ba222573-931c-4690-aad2-7fdf658d8a21", "ecli": "ECLI:SK:SpSBA:2026:0724101416.1", "spisova_znacka": "16Sas/35/2024", "nazov": "Rozsudok Správneho súdu v Bratislave sp. zn. 16Sas/35/2024 z 3. 9. 2026", "sud": "Správny súd v Bratislave", "datum_vydania": "2026-09-03", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:SpSBA:2026:0724101416.1"}]}