{"guid": "ussr:84e4d783-2769-4e30-8a34-53c50e47eeaf", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2019:1.US.242.2019.2", "spisova_znacka": "I. ÚS 242/2019", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 242/2019 z 10. 9. 2019", "citacia": "nález Ústavného súdu SR z 10. septembra 2019, sp. zn. I. ÚS 242/2019, ECLI:SK:USSR:2019:1.US.242.2019.2", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Ivan Fiačan", "sudca_id": 1071, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/ivan-fiacan-1071", "datum_vydania": "2019-09-10", "forma": "Nález", "povaha": ["prikazuje odporcovi uhradiť trovy právneho zastúpenia", "právo porušené bolo", "právo porušené bolo", "priznáva primerané finančné zadosťučinenie"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "I.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-2", "nazov": "čl. 48 ods. 2 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-48"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-48", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/84e4d783-2769-4e30-8a34-53c50e47eeaf", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2019:1.US.242.2019.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2019:1.US.242.2019.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2019:1.US.242.2019.2/text", "citacie_n": 5, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nNÁLEZ\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nV mene Slovenskej republiky\nI. ÚS 242/2019-32\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 10. septembra 2019\nv senáte zloženom z predsedníčky senátu Jany Baricovej a sudcov Ivana Fiačana (sudca\nspravodajca) a Mojmíra Mamojku v konaní o ústavnej sťažnosti sťažovateľa\n,\n\n,\n\n, zastúpeného\n\nadvokátom Mgr. Stanislavom Hutňanom, Kominárska 2, Bratislava, vo veci namietaného\nporušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48\nods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva na prejednanie jeho záležitosti v primeranej\nlehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom\nOkresného súdu Bratislava I v konaní vedenom pod sp. zn. 15 C 112/2002 takto\nrozhodol:\n\n1. Základné právo\n\nna prerokovanie veci bez zbytočných\n\nprieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a právo na prejednanie veci\nv primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných\nslobôd postupom Okresného súdu Bratislava I v konaní vedenom pod sp. zn. 15 C 112/2002\nboli porušené.\n\n2.\n\np r i z n á v a primerané finančné zadosťučinenie\n\nv sume 3 000 € (slovom tritisíc eur), ktoré j e Okresný súd Bratislava I p o v i n n ý\nzaplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.\n3.\n\np r i z n á v a náhradu trov právneho zastúpenia spolu\n\nv sume 519,39 € (slovom päťstodevätnásť eur a tridsaťdeväť centov), ktorú j e Okresný\nsúd Bratislava I p o v i n n ý zaplatiť na účet jeho právneho zástupcu Mgr. Stanislava\nHutňana, Kominárska 2, Bratislava, do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.\n4. Vo zvyšnej časti ústavnej sťažnosti n e v y h o v u j e .\n\nOdôvodnenie:\nI.\nÚstavná sťažnosť sťažovateľa a skutkový stav veci\n1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola\n9. apríla 2019 doručená ústavná sťažnosť\n\n,\n\n(ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namieta porušenie základného práva\nna prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej\nrepubliky (ďalej len „ústava“) a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote\npodľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej\nlen „dohovor“) postupom Okresného súdu Bratislava I (ďalej len „okresný súd“) v konaní\nvedenom pod sp. zn. 15 C 112/2002 (ďalej len „namietané konanie“).\n2. Z obsahu ústavnej sťažnosti vyplýva, že sťažovateľ podal 31. decembra 2000\nspolu s ďalšími príbuznými žalobu o určenie spoluvlastníckeho práva k nehnuteľnosti\na zaplatenie podielu z nájomného na Okresnom súde Bratislava IV. Vec bola 19. júla 2002\npostúpená okresnému súdu, kde je vedená pod sp. zn. 15 C 112/2002. Keďže vo veci nebolo\nza obdobie prvých 11 rokov nariadené pojednávanie, sťažovateľ podal 10. augusta 2012\n\n2\n\nokresnému súdu sťažnosť na prieťahy v konaní, po prešetrení ktorej bolo konštatované,\nže sťažnosť bola podaná dôvodne.\n3. Ústavný súd už v súvislosti s namietaným porušením základného práva\nsťažovateľa (spolu s ďalším sťažovateľom\n\n) na prerokovanie\n\nveci bez zbytočných prieťahov a práva na prejednanie veci v primeranej lehote\nv konaní vedenom na okresnom súde pod sp. zn. 15 C 112/2002 rozhodol nálezom\nsp. zn. I. ÚS 203/2013 z 3. júla 2013, v ktorom vyslovil porušenie uvedených základných\npráv sťažovateľov, prikázal okresnému súdu konať bez zbytočných prieťahov, priznal\nsťažovateľom primerané finančné zadosťučinenie každému v sume 3 000 €, ako aj náhradu\ntrov právneho zastúpenia. Uvedený nález nadobudol právoplatnosť 26. augusta 2013.\n4. Žalobou sa sťažovateľ spolu s rodinnými príslušníkmi, žalobcami v 1. až 9. rade,\nktorých sťažovateľ v žalobe zastupoval, domáhal určenia spoluvlastníckeho podielu\nk „domovej\n\nnehnuteľnosti\n\npostavenej\n\nna\n\nvýznamnom\n\nmieste\n\nnad\n\nBratislavským\n\nHRADOM ... titulom, že ich právni predchodcovia /otcovia/ boli spolustavebníkmi\npredmetného 3-podlažného DOMU v čase rokov 1944-47 na pozemku ich brata pána\nspoločne postavený DOM ostal medzi rodinou neusporiadaný z dôvodu, že bol\nzoštátnený, preto usporiadať si podielové spoluvlastníctvo sa javilo našim predkom\nako nepotrebné. Vlastníctvo predmetného DOMU bolo v reštitúcii prinavrátené len deťom\npo zomrelom stavebníkovi\n\na v žalobe označení odporcovia dobrovoľne\n\nnechceli uznať a vydať 2/6 podielu na DOME navrhovateľom.“.\n5. Sťažovateľ uvádza, že ide o právne zložitú vec, avšak súd sa k jej riešeniu\nza prvých 11 rokov ani nedostal, pričom za ostatných 6 rokov okresný súd vec prejednával\nlen sporadicky a nesústredene. Uvedené mala potvrdiť aj predsedníčka okresného súdu\nvo svojej odpovedi na prieťahy v konaní z 12. septembra 2012, kde sa sťažovateľovi\nza prieťahy ospravedlňuje. Do dňa podania ústavnej sťažnosti nebola vec rozhodnutá ani\nv prvej inštancii. Zdĺhavým postupom súd oslabuje sťažovateľovi možnosť preukázať\nžalovaný stav veci. Sťažovateľ poukazuje na skutočnosť, že počas zdĺhavého súdneho\nkonania postupne zomreli svedkovia, najstarší rodinní príslušníci, ktorí mali byť účastní\n\n3\n\ndiania spoluinvestorstva výstavby domu. Prieťahy v konaní využili odporcovia, ktorí\npredmetnú nehnuteľnosť predali. Predlžovanie uvedeného súdneho sporu spôsobuje\nsťažovateľovi stav právnej neistoty, postup súdu popiera jeho právo na súdnu ochranu,\nspravodlivé a rýchle súdne konanie, sťažovateľovi vznikla majetková ujma vo výške\n60 000 eur a nemajetková ujma vo výške 35 000 eur, ktoré žiada uhradiť od vinníka formou\nprimeraného finančného zadosťučinenia.\n6. Vzhľadom na uvedené sťažovateľ navrhuje, aby ústavný súd vo veci samej\nnálezom takto rozhodol:\n„1. Základné právo sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov\npodľa článku 48 ods.2 Ústavy SR a podľa článku 6 ods. 1 medzinárodného Dohovoru\no ochrane ľudských práv a základných slobôd bolo porušené Okresným súdom Bratislava I\nv súdnom spore vedenom pod číslom konania 15C 112/ 2002.\n2. Ústavný súd SR prikazuje Okresnému súdu Bratislava I, aby vo veci zn. spisu:\n15 C 112/2002 konal a to bez zbytočných prieťahov\n3. Ústavný súd SR priznáva sťažovateľovi primerané finančné zadosťučinenie\nv sume: 25000.- Eur s titulu čiastočnej majetkovej ujmy a primerané finančné\nzadosťučinenie v sume: 25000.-Eur s titulu porušenia základných ľudských práv\nna prerokovanie veci č. k. 15C 112/ 2002 bez zbytočných prieťahov a zaväzuje Okresný súd\nBratislava I, aby priznané sumy celkom: 50000.-Eur, slovom: päťdesiat tisíc Eur vyplatil\nsťažovateľovi\n\ndo 3 mesiacov od právoplatnosti tohto\n\nrozhodnutia.\n4. Ústavný súd SR priznáva sťažovateľovi trovy konania vo výške: 346,26 Eur\na zaväzuje Okresný súd Bratislavu I, aby sumu 346,26 Eur uhradil do 15 dní\nod právoplatnosti rozhodnutia na účet právneho zástupcu sťažovateľa.“\n7. Ústavný súd uznesením č. k. I. ÚS 242/2019-10 zo 4. júna 2019 po predbežnom\nprerokovaní prijal sťažnosť na ďalšie konanie.\n8. Ústavný súd po prijatí sťažnosti vyzval predsedu okresného súdu, aby sa vyjadril\nk prijatej sťažnosti a aby uviedol, či súhlasí s tým, aby ústavný súd podľa § 58 ods. 3\n\n4\n\nzákona č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení\nniektorých zákonov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) upustil od ústneho pojednávania\no prijatej sťažnosti.\n9. Predseda okresného súdu sa na výzvu ústavného súdu vyjadril podaním\ndoručeným ústavnému súdu 12. júla 2019. V úvode svojho vyjadrenia vyslovil\nsúhlas s upustením od ústneho pojednávania o prijatej sťažnosti. Predseda okresného súdu\nuviedol, že v prípade sťažovateľa ide o skutkovo a právne zložitú vec, v konaní pôvodne\nvystupovali deviati žalobcovia a piati žalovaní. V čase vydania nálezu ústavného súdu\nč. k. I. ÚS 203/2013-24 z 3. júla 2013 bolo v konaní šesť žalobcov a traja žalovaní\na v súčasnosti je to jeden žalobca (sťažovateľ) a jeden žalovaný. V svojom vyjadrení\npredseda okresného súdu uviedol prehľad procesných úkonov v prejednávanej veci v období\npo vydaní nálezu ústavného súdu z 3. júla 2013 a vyjadril svoje presvedčenie, že ústavná\nsťažnosť sťažovateľa sa mu javí ako neopodstatnená, keďže v konaní okresného súdu\nsa v tomto období nevyskytlo žiadne podstatné obdobie nečinnosti. K predĺženiu konania,\nnaopak, podľa vyjadrenia predsedu okresného súdu prispieval svojím konaním sám\nsťažovateľ, keď opakovane žiadal o odročenie nariadených pojednávaní. K sťažnosti\nsa vyjadrila aj zákonná sudkyňa, ktorej bola vec pridelená 13. júla 2017 a ktorá opätovne\nzhrnula procesné úkony v konaní po pridelení veci. Aj ona uviedla, že k dĺžke doterajšieho\nkonania prispel svojím správaním aj sám žalobca (sťažovateľ), ktorý sa opakovane\nospravedlňoval z nariadených pojednávaní, žiadal o ustanovenie právneho zástupcu,\nokresný súd a potom aj Centrum právnej pomoci, hoci v konaní o svojej žiadosti sám\nnepredložil požadované doklady. Vzhľadom na správanie žalobcu (sťažovateľa) preto\nnepovažuje zákonná sudkyňa postup a konanie súdu za konanie so zbytočnými prieťahmi.\n10. Sťažovateľ na vyjadrenie okresného súdu reagoval svojím stanoviskom\ndoručeným ústavnému súdu 30. júla 2019, v ktorom vyjadril svoj nesúhlas s ich\nvyjadreniami. Zdôraznil, že konanie trvá už 17 rokov na prvom stupni, pričom počas tohto\nkonania došlo k predaju nehnuteľnosti, ktorá je predmetom konania, preto rozhodovanie\no zámene účastníkov nemožno pričítať sťažovateľovi. Uviedol aj to, že okresný súd\nna pojednávaní 20. októbra 2017 uznesením pripustil svedecké výpovede osôb\n\n5\n\n,\n\na\n\n, pričom okresný súd dosiaľ tento dôkaz\n\nnevykonal. Na dôkaz uvedeného tvrdenia priložil kópiu zápisnice z pojednávania\nz 20. októbra 2017. Sťažovateľ taktiež uviedol, že neprimeraná dĺžka konania má negatívny\nvplyv na jeho zdravie a výška ním požadovaného finančného zadosťučinenia je adekvátna\nnielen celkovej dĺžke konania, ale aj vysokým súdnym trovám, ktoré si na súde žalovaný\nuplatnil. Ako príklad uviedol nález ústavného súdu č. k. II. ÚS 834/2014-37 z 25. júna\n2015, v ktorom ústavný súd priznal z dôvodu podobnej dĺžky prieťahov v konaní finančné\nzadosťučinenie v sume 17 500 eur.\nV závere svojho stanoviska sťažovateľ uviedol, že súhlasí s upustením od ústneho\npojednávania.\n11. Ústavný súd upustil so súhlasom účastníkov konania podľa § 58 ods. 3 zákona\no ústavnom súde od ústneho pojednávania v danej veci, pretože po oboznámení sa s ich\nvyjadreniami, ako aj s obsahom súdneho spisu dospel k názoru, že od tohto pojednávania\nnemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.\nII.\nRelevantné ustanovenia právnych predpisov\n12. Podľa čl. 124 ústavy ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany\nústavnosti.\n13. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú\nSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,\nak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\n14. Podľa čl. 131 ods. 2 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach podľa čl. 127\nústavy v trojčlenných senátoch. Senát sa uznáša nadpolovičnou väčšinou svojich členov.\n\n6\n\n15. Podľa § 58 ods. 3 zákona o ústavnom súde od ústneho pojednávania môže\nústavný súd so súhlasom účastníkov konania upustiť, ak od tohto pojednávania nemožno\nočakávať ďalšie objasnenie veci.\n16. Podľa § 73 ods. 3 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže v odôvodnených\nprípadoch podľa výsledku konania uznesením uložiť niektorému účastníkovi konania,\naby úplne alebo sčasti nahradil inému účastníkovi konania alebo štátu trovy konania.\n17. Podľa § 133 ods. 1 zákona o ústavnom súde ak ústavný súd ústavnej sťažnosti\nvyhovie, v náleze uvedie, ktoré základné práva a slobody boli porušené, ktoré ustanovenia\nústavy, ústavného zákona alebo medzinárodnej zmluvy boli porušené a akým právoplatným\nrozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené základné práva a slobody.\nPodľa § 133 ods. 3 zákona o ústavnom súde ak ústavný súd ústavnej sťažnosti\nvyhovie, môže a) prikázať, aby ten, kto porušil základné práva a slobody sťažovateľa svojou\nnečinnosťou, vo veci konal, c) zakázať pokračovanie v porušovaní základných práv a\nslobôd sťažovateľa, e) priznať sťažovateľovi primerané finančné zadosťučinenie, ak o to\npožiadal.\n18. Podľa § 135 ods. 1 zákona o ústavnom súde ak ústavný súd prizná sťažovateľovi\nprimerané finančné zadosťučinenie, orgán verejnej moci, ktorý porušil základné práva\na slobody sťažovateľa, je povinný sťažovateľovi priznané finančné zadosťučinenie zaplatiť\ndo dvoch mesiacov od nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia ústavného súdu.\n19. Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala\nbez zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým\nvykonávaným dôkazom. Verejnosť možno vylúčiť len v prípadoch ustanovených zákonom.\n20. Podľa čl. 6 ods. 1 prvej vety dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť\nbola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom\nzriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo\no oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu...\n\n7\n\nIII.\nPosúdenie veci ústavným súdom\n21. Podstatou sťažnosti sťažovateľa je tvrdené porušenie jeho základného práva\nna prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva\nna prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom\nokresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 15 C 112/2002, v ktorom sa sťažovateľ\nv postavení žalobcu domáha určenia vlastníckeho práva k nehnuteľnosti. Jeho žalobný\nnávrh bol súdu doručený ešte v roku 2001 a toto konanie nebolo za 18 rokov meritórne\nrozhodnuté ani na súde prvej inštancie. O prieťahoch v uvedenom konaní už ústavný súd\nrozhodol nálezom č. k. I. ÚS 203/2013-24 z 3. júla 2013, v ktorom konštatoval porušenie\nzákladného práva sťažovateľa podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1\ndohovoru, prikázal okresnému súdu konať bez prieťahov, priznal sťažovateľovi primerané\nfinančné zadosťučinenie vo výške 3 000 eur a náhradu trov konania. Aj po uvedenom\nnáleze ústavného súdu však okresný súd v merite veci stále nerozhodol, hoci ubehlo ďalších\nšesť rokov. Konanie okresného súdu preto podľa sťažovateľa vykazuje zbytočné prieťahy,\nje neefektívne, nesústredené a týmto zdĺhavým postupom sa oslabuje sťažovateľovi\nmožnosť preukázať žalovaný stav veci.\n22. Z vyjadrenia okresného súdu, ako aj zo spisu sp. zn. 15 C 112/2002 ústavný súd\nzistil, že v konaní okresného súdu boli po právoplatnosti nálezu ústavného súdu\nč. k. I. ÚS 203/2013-24 z 3. júla 2013 vykonané tieto procesné úkony:\n- 8. októbra 2013 – pojednávanie nariadené na 22. októbra 2013 bolo zrušené\nz dôvodu rozhodovania súdu o zámene účastníka na strane žalovaných (na návrh\nsťažovateľa zo 4. októbra 2013 – z dôvodu predaja nehnuteľnosti, pozn.),\n- 9. decembra 2013 – okresný súd vyzval žalovaných v 1. až 3. rade, aby sa vyjadrili,\nči súhlasia so zámenou strán sporu na strane žalovaných,\n- 18. februára 2014 – okresný súd uznesením č. k. 15 C 112/2002-188 pripustil\nzámenu strán sporu na strane žalovaných,\n\n8\n\n- 10. júna 2014 – spis sp. zn. 15 C 112/2002 bol predložený Krajskému súdu\nv Bratislave pre účely rozhodnutia o odvolaní jedného zo žalovaných (nový žalovaný\nna základe zámeny, t. j. nadobúdateľ nehnuteľnosti, pozn.) proti uzneseniu o pripustení\nzámeny na strane žalovaných,\n- 16. júla 2014\n\n–\n\nbolo\n\nvydané\n\nuznesenie\n\nKrajského\n\nsúdu\n\nv Bratislave\n\nč. k. 6 Co 348/2014-219, ktorým zrušil uznesenie okresného súdu č. k. 15 C 112/2002-188\nz 18. februára 2014, ktorým okresný súd pripustil zámenu účastníkov na strane žalovaných.\nDôvodom bolo, že okresný súd neskúmal, či po začatí konania skutočne došlo k skutočnosti,\ns ktorou právne predpisy spájajú prevod alebo prechod práv a povinností, o ktorých sa koná.\nKrajský súd zdôraznil, že sa uplatňujú dva nároky (určenie vlastníckeho práva a zaplatenie\npodielu z nájomného) a o každom z nich bude potrebné rozhodnúť oddelene,\n- 19. augusta 2014 – okresný súd doručoval uznesenie Krajského súdu v Bratislave\nstranám sporu,\n- 21. apríla 2015 – okresný súd uznesením č. k. 15 C 112/2002-223 konanie o návrhu\nžalobcov v 1. a 2. rade na zaplatenie podielu nájomného zastavil z dôvodu nezaplatenia\nsúdneho poplatku,\n- 10. septembra 2015 – okresný súd uznesením č. k. 15 C 112/2002-226 pripustil\nzmenu strán sporu na strane žalovaných v návrhu o určenie spoluvlastníckeho práva\nk nehnuteľnosti,\n- 13. júla 2016 – okresný súd nariadil termín na predbežné prejednanie sporu\nna 19. január 2017,\n- 19. január 2017 – konalo sa pojednávanie, na ktorom okresný súd zastavil konanie\nproti žalobcovi v 1. rade (osobne na pojednávaní vzal žalobu späť, pozn.) a na ktorom bola\nsťažovateľovi uložená povinnosť, aby odstránil vady petitu, a súd oboznámil strany sporu\ns predbežným právnym názorom vo veci,\n- 28. február 2017 – konalo sa pojednávanie, ktoré bolo odročené bez prejednania\nveci na 30. marec 2017. Sťažovateľ žiadal o predĺženie sudcovskej lehoty na upresnenie\npetitu z dôvodu choroby, v deň pojednávania doručil žiadosť o ustanovenie právneho\nzástupcu súdom,\n- 3. marca 2017 – okresný súd uznesením č. k. 15 C 112/2002-255 pripustil zmenu\nžaloby podľa návrhu sťažovateľa na upresnenie petitu,\n\n9\n\n- 30. marca 2017 – konalo sa pojednávanie, ktoré súd odročil bez prejednania veci\nna základe požiadavky sťažovateľa, ktorý chcel požiadať o ustanovenie právneho zástupcu\nCentrom právnej pomoci a špecifikovať žalobný petit,\n- 13. júla 2017 – spis pridelený novej sudkyni JUDr. Belanovej,\n- 20. októbra 2017 – konalo sa pojednávanie, ktoré bolo po prejednaní veci odročené\nna 4. december 2017,\n- 4. december 2017 – bolo zrušené pojednávanie z dôvodu práceneschopnosti\nzákonnej sudkyne,\n- 2. marec 2018 – konalo sa pojednávanie, na ktorom sa tunajší súd pokúsil o zmier,\navšak bezúspešne. Po prejednaní veci okresný súd odročil pojednávanie na 27. apríl 2018,\n- 27. apríl 2018 – konalo sa pojednávanie, ktoré bolo odročené bez prejednania veci\nna neurčito z dôvodu vyčkania na rozhodnutie Centra právnej pomoci o žiadosti\nsťažovateľa. V ten istý deň podal sťažovateľ žiadosť o právne zastúpenie Centrom právnej\npomoci,\n- 5. september 2018 – z dôvodu nečinnosti sťažovateľa okresný súd požiadal\nCentrum právnej pomoci o poskytnutie informácií,\n- 11. september 2018 – bola doručená odpoveď Centra právnej pomoci – v konaní\no žiadosti sťažovateľa o ustanovenie právneho zástupcu v konaní bolo sťažovateľovi\n17. júla 2018 vydané rozhodnutie o zastavení konania, ktoré nadobudlo právoplatnosť\n21. augusta 2018 (sťažovateľ nedoložil požadované doklady, pozn. ),\n- 13. marec 2019 – okresný nariadil termín pojednávania na 10. apríla 2019,\n- 9. apríl 2019 – sťažovateľ sa ospravedlnil z účasti na pojednávaní nariadenom\nna 10. apríl 2019 a žiadal pojednávanie odročiť. Dôvodom bola nedodržaná 5-dňová lehota\nna prípravu a predvolanie na iné pojednávanie,\n- 17. apríl 2019 – odročené pojednávanie na 15. mája 2019,\n- 14. máj 2019 – žiadosť sťažovateľa o odročenie pojednávania nariadeného\nna 15. máj 2019 zo zdravotných dôvodov,\n- 10. júna 2019 – žiadosť sťažovateľa o odročenie pojednávania nariadeného\nna 14. jún 2019 zo zdravotných dôvodov,\n- 13. jún 2019 – nariadené pojednávanie na 18. septembra 2019.\n\n10\n\n23. Ústavný súd si pri výklade práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov\nosvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“) k čl. 6 ods. 1\ndohovoru, pokiaľ ide o právo na prejednanie veci v primeranej lehote. Z uvedeného dôvodu\nnemožno v obsahu týchto práv vidieť zásadnú odlišnosť (II. ÚS 55/98, I. ÚS 28/01).\n24. Pri rozhodovaní o sťažnostiach namietajúcich porušenie základného práva podľa\nčl. 48 ods. 2 ústavy, ako aj práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru vychádza ústavný súd\nzo svojej ustálenej judikatúry, v súlade s ktorou účelom základného práva na prerokovanie\nveci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza\nosoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného súdu. Samotným prerokovaním veci na súde\nsa právna neistota osoby domáhajúcej sa rozhodnutia neodstraňuje. K stavu právnej istoty\ndochádza zásadne až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným\nspôsobom, ktorý znamená nastolenie právnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutím\nsúdu. Základnou povinnosťou súdu a sudcu je preto zabezpečiť taký procesný postup\nv súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastník\nobrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie (m. m. IV. ÚS 221/04, IV. ÚS 305/2010).\n25. Táto povinnosť súdu vyplývala do 30. júna 2016 z § 6 Občianskeho súdneho\nporiadku (ďalej len „OSP“), ktorý súdom prikazoval, aby v súčinnosti so všetkými\núčastníkmi konania postupovali tak, aby ochrana ich práv bola rýchla a účinná, ďalej\nz § 100 ods. 1 prvej vety OSP, podľa ktorej len čo sa konanie začalo, postupuje v ňom súd\ni bez ďalších návrhov tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá.\nV súčasnosti od 1. júla 2016 tieto povinnosti vychádzajú zo zákona č. 160/2015 Z. z.\nCivilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej aj „CSP“), najmä z čl. 17\nCSP, podľa ktorého súd postupuje v konaní tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná\na rozhodnutá, predchádza zbytočným prieťahom, koná hospodárne a bez zbytočného\na neprimeraného zaťažovania strán sporu a iných osôb. Tento základný princíp konania\nje premietnutý do ďalších ustanovení Civilného sporového poriadku so zohľadnením\nosobitostí jednotlivých druhov konaní tvoriacich predmet úpravy tohto poriadku.\n\n11\n\n26. Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočných prieťahom,\na tým aj k porušeniu základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1\ndohovoru, ústavný súd v súlade so svojou doterajšou judikatúrou (III. ÚS 111/02,\nIV. ÚS 74/02) zohľadňoval tri základné kritériá, ktorými sú právna a faktická zložitosť veci,\no ktorej súd rozhoduje (1), správanie účastníkov súdneho konania (2) a postup samotného\nsúdu (3). V súlade s judikatúrou ESĽP v rámci prvého kritéria ústavný súd prihliada\naj na predmet sporu (povahu veci) v posudzovanom konaní a jeho význam pre sťažovateľa\n(I. ÚS 19/00). Podľa uvedených kritérií posudzoval ústavný súd aj sťažnosť sťažovateľa.\n26.1 Pokiaľ ide o kritérium zložitosť veci, predmetom konania na okresnom súde\nbola pôvodne žaloba o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti a zaplatenie podielu\nz nájomného. V priebehu 18 rokov trvajúceho konania sa zredukovali a menili účastníci\nna strane žalobcu (z dôvodu späťvzatia žaloby, úmrtia žalobcu) a menili sa aj účastníci\nna strane žalovaného. Predmetom konania napokon zostal len návrh na určenie vlastníckeho\npráva k nehnuteľnosti, vo vzťahu k nároku na vyplatenie podielu z nájomného bolo konanie\nzastavené. Okrem väčšieho počtu účastníkov konania, ktorí sa v priebehu konania menili,\npredseda okresného súdu vo vyjadrení neuviedol žiadne skutočnosti, ktoré by mali\nodôvodňovať faktickú a právnu zložitosť súdenej veci. Žaloba o určenie vlastníckeho práva\nk nehnuteľnosti môže byť právne zložitou vecou, ale v okolnostiach konkrétnej veci\nsťažovateľa sa ako právne zložitá nejaví, čo vyplýva aj z predbežného právneho názoru\nokresného súdu na vec, ktorý vyjadril na pojednávaní 19. januára 2017. Okresný súd sám\npoukázal na skutočnosť, že žalobca (sťažovateľ) do dňa pojednávania neoznačil\nani nepredložil žiaden dôkaz okrem návrhu na vypočutie svedka\ns vložením peňazí otcom žalobcu\n\nv súvislosti\n\nako spoluinvestorom domu,\n\nktorý je predmetom sporu. Okresný súd preto uviedol, že ak sa žalobca (sťažovateľ)\ndomnieva, že z titulu vloženia finančných prostriedkov zo strany jeho právneho predchodcu\nmu vzniklo spoluvlastnícke právo k domu, z tohto titulu nemá žaloba oporu v Občianskom\nzákonníku. K zvýšenej faktickej zložitosti veci prispela zároveň aj samotná dĺžka konania,\nkeďže v priebehu konania došlo k úmrtiu niektorých žalobcov a k predaju nehnuteľnosti,\nktorá je predmetom konania.\n\n12\n\n26.2 V súvislosti s hodnotením ďalšieho kritéria, ktorým je správanie sťažovateľa,\nústavný súd konštatuje, že sťažovateľ svojím správaním taktiež k dĺžke konania prispel.\nÚstavný súd zo spisu okresného súdu vedeného pod sp. zn. 15 C 112/2002 zistil,\nže v období po pojednávaní z 19. januára 2017, na ktorom okresný súd oboznámil strany\nsporu s predbežným právnym názorom vo veci, sťažovateľ opakovanie žiadal o odročenie\npojednávania jednak z dôvodu svojich zdravotných problémov (pojednávanie nariadené\nna 28. februára 2017, 15. mája 2019, 14. júna 2019), z dôvodu jeho žiadosti o ustanovenie\nprávneho zástupcu (pojednávanie nariadené na 28. februára 2017, 30. marca 2017, 27. apríla\n2018) a z dôvodu žiadosti o predĺženie lehoty na upresnenie petitu (28. februára 2017).\nTaktiež je potrebné uviesť, že konanie o žiadosti sťažovateľa o ustanovenie právneho\nzástupcu, ktorú sťažovateľ podal 27. apríla 2018, sa skončilo rozhodnutím Centra právnej\npomoci o zastavení konania, ktoré nadobudlo právoplatnosť 21. augusta 2018,\na to z dôvodu, že sťažovateľ nedoložil k žiadosti požadované doklady. Tieto skutočnosti,\nktoré vyplynuli aj z vyjadrenia predsedu okresného súdu a zákonnej sudkyne, je potrebné\npričítať na ťarchu sťažovateľa a ústavný súd ich zohľadnil pri rozhodovaní o výške\nprimeraného finančného zadosťučinenia.\n26.3 Čo sa týka samotného postupu okresného súdu, považuje ústavný súd\nza potrebné najprv pripomenúť, že konanie o určenie vlastníckeho práva sťažovateľa začalo\npodaním žaloby ešte v roku 2001. Ústavný súd už v súvislosti s týmto konaním nálezom\nč. k. I. ÚS 203/2013-24 z 3. júla 2013 vyslovil, že konanie je poznačené zbytočnými\nprieťahmi a prikázal okresnému súdu ďalej konať bez prieťahov. Napriek tomu nebolo\no žalobe sťažovateľa o určenie vlastníckeho práva dosiaľ ani po uplynutí ďalších šiestich\nrokov meritórne rozhodnuté ani súdom prvej inštancie. Pri posudzovaní postupu okresného\nsúdu v tejto veci musí ústavný súd v zmysle judikatúry ESĽP napriek už uvedenému nálezu\nústavného súdu vziať do úvahy aj celkovú dĺžku konania, ktoré už trvá 18 rokov\nbez meritórneho rozhodnutia.\nPo právoplatnosti nálezu ústavného súdu č. k. I. ÚS 203/2013-24 z 3. júla 2013\naž do 19. januára 2017, keď sa konalo pojednávanie, na ktorom okresný súd oznámil\nstranám svoj predbežný názor vo veci, sa riešili najmä procesné otázky súvisiace\nso zámenou strán sporu na strane žalovaných. Ústavný súd zároveň v tomto období\n\n13\n\nidentifikoval jedno dlhšie obdobie nečinnosti okresného súdu, a to od 10. septembra 2015,\nkeď okresný súd uznesením pripustil zmenu strán sporu na strane žalovaných v návrhu\nna určenie spoluvlastníckeho práva k nehnuteľnosti až do 19. januára 2017, keď sa konalo\nvo veci pojednávanie. Okrem toho, že okresný súd 13. júla 2016 naradil pojednávanie na\n19. január 2019, počas týchto 15 mesiacov nevykonal vo veci žiadny iný úkon smerujúci\nk rozhodnutiu veci.\nPo pojednávaní, ktoré sa konalo 19. januára 2017, už okresný súd konal priebežne,\nnariaďoval pojednávania a predvolával svedkov a k odročeniu týchto pojednávaní\ndochádzalo prevažne (až na jednu výnimku práceneschopnosti zákonnej sudkyne, z dôvodu\nktorej bolo zrušené pojednávanie nariadené na 4. decembra 2017) z dôvodov a na návrh\nsamotného sťažovateľa. Ostatné pojednávanie vo veci je nariadené na 18. septembra 2019.\n27. Na základe uvedeného možno zhrnúť, že v období po právoplatnosti nálezu\nústavného súdu č. k. I. ÚS 203/2013-24 z 3. júla 2013 konal okresný súd neefektívne. Návrh\nna zmenu účastníka na strane žalovaných z dôvodu predaja nehnuteľnosti, ktorá bola\npredmetom sporu, bol okresnému súdu doručený 4. októbra 2013, pričom túto procesnú\notázku okresný súd vyriešil až uznesením z 10. septembra 2015. Prvé uznesenie okresného\nsúdu o zámene účastníkov z 18. februára 2014 bolo zrušené krajským súdom z dôvodu,\nže okresný súd neskúmal, či po začatí konania naozaj došlo ku skutočnosti, s ktorou právne\npredpisy spájajú prevod alebo prechod práv a povinností, a taktiež bol krajským súdom\nupozornený, že sa uplatňujú dva nároky (určenie vlastníckeho práva a zaplatenie podielu\nz nájomného), o ktorých je potrebné rozhodnúť oddelene. Po vyriešení otázky zmeny\núčastníkov na strane žalovaných uznesením z 10. septembra 2015 sa ďalšie pojednávanie\nokresného súdu konalo až 19. januára 2017 (po 15 mesiacoch).\nPodľa stabilizovanej judikatúry ústavného súdu k porušeniu základného práva\npodľa čl. 48 ods. 2 ústavy môže dôjsť nielen neodôvodnenou nečinnosťou všeobecného\nsúdu, ale aj jeho neefektívnou, resp. nesústredenou činnosťou, teda takým konaním, ktoré\nnevedie efektívne k odstráneniu právnej neistoty účastníkov konania v primeranom čase\n(m. m. napr. II. ÚS 32/03, IV. ÚS 267/04, IV. ÚS 182/08).\n\n14\n\n28. Pri posudzovaní zbytočných prieťahov v konaní pritom musí ústavný súd vziať\ndo úvahy aj celkovú dĺžku konania, keď ani po 18 rokoch konania nebolo o veci meritórne\nrozhodnuté ani súdom prvej inštancie a právna neistota sťažovateľa nebola odstránená,\nako aj skutočnosť, že ústavný súd už vo vzťahu k tomuto konaniu okresného súdu prikázal\nkonať bez prieťahov a napriek tomu sa koná už ďalších šesť rokov.\n29. Po komplexnom posúdení všetkých okolností daného prípadu z hľadiska\nskutkovej a právnej náročnosti veci, správania sťažovateľa, postupu okresného súdu,\nzohľadňujúc pritom skutočnosť, že prieťahy v konaní a príkaz konať okresnému súdu\nuž ústavným súdom bol vyslovený, ústavný súd dospel k záveru, že v postupe okresného\nsúdu došlo k zbytočným prieťahom v napadnutom konaní. Vzhľadom na uvedené ústavný\nsúd rozhodol, že základné právo sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných\nprieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a právo na prejednanie veci v primeranej lehote podľa\nčl. 6 ods. 1 dohovoru postupom Okresného súdu Bratislava I v konaní vedenom pod sp. zn.\n15 C 112/2002 v období po právoplatnosti nálezu sp. zn. I. ÚS 203/2013 z 3. júla 2013 bolo\nporušené (bod 1 výroku nálezu).\nIV.\nRozhodnutie o návrhu na priznanie primeraného finančného zadosťučinenia\n\n30. Ústavný súd aj napriek záveru, že postupom okresného súdu v napadnutom\nkonaní došlo k porušeniu základného práva sťažovateľa na prerokovanie veci\nbez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prejednanie ich záležitosti\nv primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, neprikázal okresnému súdu, aby vo veci\nkonal bez zbytočných prieťahov, vzhľadom na to, že táto povinnosť mu už bola uložená\nnálezom č. k. I. ÚS 203/2013-24 z 3. júla 2013 (bod 4 výroku nálezu).\n31. Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým\nvyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané\nfinančné zadosťučinenie.\n\n15\n\n32. Podľa § 50 ods. 3 zákona o ústavnom súde ak sa sťažovateľ domáha primeraného\nfinančného zadosťučinenia, musí uviesť rozsah, ktorý požaduje, a z akých dôvodov sa ho\ndomáha. Podľa § 56 ods. 5 zákona o ústavnom súde ak ústavný súd rozhodne o priznaní\nprimeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil,\nje povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia\nústavného súdu.\n33. Sťažovateľ sa domáha priznania primeraného finančného zadosťučinenia\nvo výške 25 000 eur z titulu čiastočnej majetkovej ujmy a vo výške 25 000 eur z titulu\nporušenia základných ľudských práv, teda spolu vo výške 50 000 eur. Uvedené nároky\nv sťažnosti odôvodnil stavom právnej neistoty a viac ako 19-ročným nezáujmom o jeho\nprípad zo strany súdu, pričom vo vyjadrení, ktoré bolo ústavnému súdu doručené 30. júla\n2019, tieto dôvody ešte doplnil obavami z vysokých súdnych trov, ktoré si na súde uplatnil\nžalovaný.\n34. V tejto súvislosti ústavný súd uvádza, že priznanie primeraného finančného\nzadosťučinenia je fakultatívne a nenahrádza uspokojenie nárokov uplatnených v konaní,\nv ktorom bolo zistené porušenie základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy (I. ÚS 55/02).\nVzhľadom na okolnosti danej veci ústavný súd dospel k názoru, že len konštatovanie\nporušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48\nods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru nie je dostatočným zadosťučinením pre\nsťažovateľa. Pri rozhodovaní o tom, aká výška finančného zadosťučinenia by bola\nprimeraná v konkrétnych okolnostiach veci sťažovateľa, vzal ústavný súd do úvahy\naj skutočnosť, že porušenie základného práva sťažovateľa na prerokovanie veci bez\nzbytočných prieťahov a práva na prejednanie veci v primeranej lehote vyslovil\nuž po druhýkrát, a to napriek skôr vyslovenému príkazu okresnému súdu konať bez\nzbytočných prieťahov, ako aj skutočnosť, že právna neistota sťažovateľa nebola ani\npo uplynutí 18 rokov odstránená. Na druhej strane však ústavný súd prihliadol\naj na skutočnosť, že nálezom ústavného súdu č. k. I. ÚS 203/2013-24 z 3. júla 2013 bolo\nsťažovateľovi za porušenie toho istého práva priznané finančné zadosťučinenie vo výške\n3 000 eur a že sťažovateľ prispieva svojím správaním k predlžovaniu samotného konania,\n\n16\n\na to najmä v posledných dvoch rokoch konania. Sťažovateľ je v postavení žalobcu pánom\nsporu a táto jeho pozícia si vyžaduje aktívny prístup ku konaniu, k navrhovaniu dôkazov\na k súčinnosti pri realizovaní jednotlivých úkonov súdu. Ústavný súd preto uznal\nza odôvodnené priznať sťažovateľovi finančné zadosťučinenie podľa § 133 ods. 3 písm. e)\nzákona o ústavnom súde, ktoré podľa zásad spravodlivosti a s prihliadnutím na všetky\nokolnosti zisteného porušenia práv sťažovateľa považuje za primerané v sume 3 000 €.\nZ uvedených dôvodov ústavný súd rozhodol tak, ako to je uvedené vo výroku tohto\nrozhodnutia v bode 2.\n35. Adekvátnosť požadovanej sumy finančného zadosťučinenia odôvodňoval\nsťažovateľ aj s odkazom na nález ústavného súdu č. k. II. ÚS 834/2014-37 z 25. júna 2015,\nv ktorom\n\nmal\n\nústavný\n\nsúd\n\nza\n\npodobnú\n\ndĺžku\n\nkonania\n\npriznať\n\nsťažovateľovi\n\nsumu 17 500 eur. V reakcii na tento argument sťažovateľa ústavný súd uvádza, že uvedený\nprípad bol špecifickým príkladom extrémnych prieťahov v konaní, ktoré sa začalo\nv roku 1980 a ešte v čase rozhodovania ústavného súdu nebolo právoplatne rozhodnuté.\nNemožno tu teda hovoriť o podobnej alebo porovnateľnej dobe konania a navyše ústavný\nsúd opakuje, že primeranosť výšky finančného zadosťučinenia posudzuje ústavný súd stále\nv konkrétnych okolnostiach daného prípadu a okrem samotnej dĺžky konania pri jeho\nurčovaní berie zreteľ aj na iné okolnosti prípadu, tak ako sú uvedené v odôvodnení tohto\nuznesenia, ako napríklad aj na správanie sťažovateľa (bod 4 výroku nálezu).\nV.\nTrovy konania\n36. Sťažovateľovi vznikli trovy konania z dôvodu právneho zastúpenia advokátom\nza tri úkony právnej služby (prevzatie a príprava zastúpenia, spísanie sťažnosti, vyjadrenie)\nv roku 2019 v súlade s § 1 ods. 3, § 11 ods. 3, § 14 ods. 1 písm. a) a b) a § 18 ods. 3\nvyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách\na náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov\n(ďalej len „vyhláška“). Odmena za jeden úkon právnej služby v roku 2019 predstavuje\n\n17\n\nsumu 163,33 € a režijný paušál 9,80 €, t. j. v celkovej výške celkom 519,39 €. Sťažovateľ\nsi uplatnil nárok na náhradu trov konania vo výške celkom 519,39 €.\nVzhľadom na uvedené ústavný súd o uplatnených trovách konania sťažovateľa\nrozhodol tak, ako to je uvedené v bode 3 výroku tohto nálezu.\n37. Vzhľadom na čl. 133 ústavy toto rozhodnutie nadobúda právoplatnosť dňom jeho\ndoručenia účastníkom konania.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 10. septembra 2019\n\n18", "vazby": {"registre": ["prieťahy", "prieťahy v konaní-neefektívny postup", "vlastníctvo-úprava vlastníckych vzťahov", "prieťahy v konaní-opakované", "konanie pred ústavným súdom-podmienky konania pred ústavným súdom", "prieťahy v konaní-opakované", "občianske súdne konanie"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"], "vyrok_vztahy": [{"sz": "15C/112/2002", "guid": null, "vztah": "porusene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:68e5db26-0198-4bf8-940a-6471d396300c", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2015:2.US.834.2014.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 834/2014", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 834/2014 z 25. 6. 2015", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2015-06-25", "citacie_n": 8, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2015:2.US.834.2014.1"}, {"guid": "ussr:d38c5b24-582c-4b1d-88d5-414b99a15cf0", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 203/2013", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 203/2013 z 3. 7. 2013", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2013-07-03", "citacie_n": 8, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:d38c5b24-582c-4b1d-88d5-414b99a15cf0"}, {"guid": "ussr:5187745c-d32a-4464-8acd-9f728a15054d", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 305/2010", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 305/2010 z 20. 12. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-12-20", "citacie_n": 24, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5187745c-d32a-4464-8acd-9f728a15054d"}, {"guid": "ussr:bffeb16a-e7a2-426f-996d-191228d9655c", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 182/08", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 182/08 z 16. 12. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-12-16", "citacie_n": 1071, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:bffeb16a-e7a2-426f-996d-191228d9655c"}, {"guid": "ussr:e5d5dc7c-4de2-44e6-87c5-99a3f812a1a3", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 267/04", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 267/04 z 15. 12. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-12-15", "citacie_n": 1131, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e5d5dc7c-4de2-44e6-87c5-99a3f812a1a3"}, {"guid": "ussr:a6f316a0-28e6-4663-a6d2-d8ee36c0e8fe", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 221/04", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 221/04 z 10. 11. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-11-10", "citacie_n": 3834, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:a6f316a0-28e6-4663-a6d2-d8ee36c0e8fe"}, {"guid": "ussr:2cf3cd1c-f2f0-45d6-a93f-4753cf667ec3", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 32/03", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 32/03 z 12. 11. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-11-12", "citacie_n": 1201, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2cf3cd1c-f2f0-45d6-a93f-4753cf667ec3"}, {"guid": "ussr:2c22f85c-cc09-4d49-90fc-769ac6580998", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 74/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 74/02 z 4. 4. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-04-04", "citacie_n": 3381, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2c22f85c-cc09-4d49-90fc-769ac6580998"}, {"guid": "ussr:0597db0e-534b-4454-adb7-b2da48c44767", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 111/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 111/02 z 6. 11. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-11-06", "citacie_n": 3435, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:0597db0e-534b-4454-adb7-b2da48c44767"}, {"guid": "ussr:b9054450-46c2-4660-b1f2-b5c93f6c6a8e", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 55/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 55/02 z 24. 9. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-09-24", "citacie_n": 189, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:b9054450-46c2-4660-b1f2-b5c93f6c6a8e"}, {"guid": "ussr:499d34d0-a164-4909-b965-5b65b414879d", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 28/01", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 28/01 z 13. 12. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-12-13", "citacie_n": 964, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:499d34d0-a164-4909-b965-5b65b414879d"}, {"guid": "ussr:55b749c9-53c1-4efd-987c-b413a079fc71", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 55/98", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 55/98 z 18. 10. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-10-18", "citacie_n": 4873, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:55b749c9-53c1-4efd-987c-b413a079fc71"}, {"guid": "ussr:0ad657ff-4121-454d-b6bd-ff91080680e0", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2000:1.US.19.2000.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 19/00", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 19/00 z 23. 11. 2000", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2000-11-23", "citacie_n": 3954, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2000:1.US.19.2000.1"}, {"guid": "c7ec4a96-d566-465a-92b5-80448f42e0fa:2d1bce07-0fca-47b7-810e-fb7f23adf815", "ecli": "ECLI:SK:KSNR:2014:4213204063.2", "spisova_znacka": "6Co/348/2014", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Nitra sp. zn. 6Co/348/2014 z 21. 10. 2014", "sud": "Krajský súd Nitra", "datum_vydania": "2014-10-21", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSNR:2014:4213204063.2"}], "citovane_v": [{"guid": "ussr:2af11722-4abc-4832-b13f-543f748922c2", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2025:3.US.203.2025.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 203/2025", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 203/2025 z 10. 4. 2025", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2025-04-10", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2025:3.US.203.2025.1"}, {"guid": "ussr:6699052e-655d-42dd-92ee-668201e71c97", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2021:4.US.365.2021.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 365/2021", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 365/2021 z 6. 7. 2021", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2021-07-06", "citacie_n": 3, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2021:4.US.365.2021.1"}, {"guid": "ussr:097c0c69-2664-4171-931b-7e891f870a34", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:4.US.208.2020.2", "spisova_znacka": "IV. ÚS 208/2020", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 208/2020 z 25. 8. 2020", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2020-08-25", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:4.US.208.2020.2"}, {"guid": "ussr:1ff155e7-aad0-4b13-875f-d96132c53ce0", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:4.US.85.2020.2", "spisova_znacka": "IV. ÚS 85/2020", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 85/2020 z 23. 6. 2020", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2020-06-23", "citacie_n": 4, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:4.US.85.2020.2"}, {"guid": "ussr:c3c9434f-f8a7-4b89-a06b-a94306c3ada5", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:1.US.431.2019.2", "spisova_znacka": "I. ÚS 431/2019", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 431/2019 z 26. 5. 2020", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2020-05-26", "citacie_n": 16, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:1.US.431.2019.2"}]}