{"guid": "ussr:27b9106a-6ce2-4173-aa2d-4ceda42c0de1", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2019:1.US.238.2019.2", "spisova_znacka": "I. ÚS 238/2019", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 238/2019 z 10. 9. 2019", "citacia": "nález Ústavného súdu SR z 10. septembra 2019, sp. zn. I. ÚS 238/2019, ECLI:SK:USSR:2019:1.US.238.2019.2", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": null, "sudca_id": null, "sudca_url": null, "datum_vydania": "2019-09-10", "forma": "Nález", "povaha": ["právo porušené bolo", "právo porušené bolo", "rozhodnutie zrušuje a vec vracia na ďalšie konanie", "prikazuje odporcovi uhradiť trovy právneho zastúpenia"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "I.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-3", "nazov": "čl. 46 ods. 3 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-3", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 3", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 3", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 3", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/27b9106a-6ce2-4173-aa2d-4ceda42c0de1", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2019:1.US.238.2019.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2019:1.US.238.2019.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2019:1.US.238.2019.2/text", "citacie_n": 43, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nNÁLEZ\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nV mene Slovenskej republiky\nI. ÚS 238/2019-60\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 10. septembra 2019\nv senáte zloženom z predsedníčky senátu Jany Baricovej (sudkyňa spravodajkyňa)\na zo sudcov Miroslava Duriša a Mojmíra Mamojku v konaní o ústavnej sťažnosti\n, zastúpenej\nadvokátom JUDr. Rastislavom Smieškom, Záhradnícka 74, Bratislava, vo veci namietaného\nporušenia základného práva podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práva\npodľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd uznesením\nOkresného súdu Bratislava III č. k. 19 Cpr 27/2017-69 z 28. januára 2019 takto\nrozhodol:\n1. Základné právo\n\npodľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej\n\nrepubliky a právo podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných\nslobôd uznesením Okresného súdu Bratislava III č. k. 19 Cpr 27/2017-69 z 28. januára 2019\nporušené boli.\n2. Uznesenie Okresného súdu Bratislava III č. k. 19 Cpr 27/2017-69 z 28. januára\n2019 z r u š u j e a vec v r a c i a tomuto súdu na ďalšie konanie.\n\n3. Okresný súd Bratislava III j e p o v i n n ý nahradiť trovy konania\nv sume 519,39 € (slovom päťstodevätnásť eur a tridsaťdeväť centov) na bankový\núčet advokáta JUDr. Rastislava Smieška, Záhradnícka 74, Bratislava, do dvoch mesiacov\nod právoplatnosti tohto rozhodnutia.\nOdôvodnenie:\nI.\nVymedzenie napadnutého rozhodnutia a sťažnostná argumentácia sťažovateľky\n1. Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) podľa § 56 ods. 5\nzákona č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení\nniektorých zákonov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) uznesením č. k. I. ÚS 238/201924 zo 4. júna 2019 prijal na ďalšie konanie ústavnú sťažnosť\n(ďalej len „sťažovateľka“),\nvo veci namietaného porušenia základného práva podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej\nrepubliky (ďalej len „ústava“) a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv\na základných slobôd (ďalej len „dohovor“) uznesením Okresného súdu Bratislava III (ďalej\nlen „okresný súd“) č. k. 19 Cpr 27/2017-69 z 28. januára 2019 (ďalej aj „napadnuté\nuznesenie“).\n2. Z obsahu ústavnej sťažnosti a priložených príloh vyplýva, že v pracovnoprávnej\nveci sťažovateľky (fyzickej osoby, žalobkyne), ktorou sa proti obchodnej spoločnosti\n[právnickej\nosobe, žalovanej; (ďalej len „žalovaná“)], domáhala „určenia, že skončenie pracovného\npomeru okamžitou výpoveďou zo dňa 20. 09. 2017 a skončenie pracovného pomeru\nokamžitým skončením pracovného pomeru zo dňa 03. 10. 2017 je neplatné, pracovný pomer\nmedzi žalovaným a žalobcom naďalej trvá. Ďalej žiadala uložiť žalovanému povinnosť\nzaplatiť žalobcovi náhradu mzdy v sume jeho priemerného zárobku netto odo dňa, keď\nžalobca oznámil žalovanému, že trvá na ďalšom zamestnaní až do času, keď mu žalovaný\numožní pokračovať v práci alebo ak súd rozhodne o skončení pracovného pomeru, teda od\n2\n\n05. 10. 2017, pričom výšku mesačného zárobku uviedla 930,82 eur. Súčasne sa domáhala\nnáhrady trov konania.“, okresný súd rozsudkom pre zmeškanie č. k. 19 Cpr 27/2017-59\nzo 4. októbra 2018 podľa § 274 Civilného sporového poriadku (ďalej aj „CSP“) určil,\nže skončenie pracovného pomeru okamžitou výpoveďou z 20. septembra 2017 a skončenie\npracovného pomeru okamžitým skončením pracovného pomeru z 3. októbra 2017\nje neplatné; pracovný pomer medzi sťažovateľkou a žalovanou naďalej trvá; žalovaná\nje povinná zaplatiť sťažovateľke náhradu mzdy v sume 11 169,84 € do troch dní\nod právoplatnosti tohto rozsudku. Okresný súd zároveň priznal sťažovateľke voči žalovanej\nnárok na náhradu trov konania vo výške 100 % s tým, že o výške náhrady rozhodne\npo právoplatnosti\n\ntohto\n\nrozhodnutia\n\nsamostatným\n\nuznesením.\n\nV relevantnej\n\nčasti\n\nodôvodnenia uvedeného rozhodnutia okresný súd uviedol:\n„Žalovaný sa k žalobe nevyjadril... Žalovanému bolo spolu so žalobou uznesením\nv zmysle § 167 ods. 2 CSP aj poučením o procesných právach a povinnostiach strán sporu\ndoručené do elektronickej schránky dňa 20. 04. 2018 aj s poučením o možnosti rozhodnutia\nrozsudkom pre zmeškanie. Žalovaný sa nedostavil bez predchádzajúceho ospravedlnenia\nna termín pojednávania dňa 04. 10. 2018, hoci bol naň riadne predvolaný dňa 27. 07. 2018\ns poučením na predvolaní o možnosti rozhodnúť v zmysle § 274 a § 278 CSP rozsudkom pre\nzmeškanie. Žalobkyňa navrhla na pojednávaní vec rozhodnúť rozsudkom pre zmeškanie...\nPodľa § 274 CSP na pojednávaní rozhodne súd o žalobe podľa § 137 písm. a)\nna návrh žalobcu rozsudkom pre zmeškanie, ktorým žalobe vyhovie, ak a) sa žalovaný\nnedostavil na pojednávanie vo veci, hoci bol naň riadne a včas predvolaný a v predvolaní\nna pojednávanie bol žalovaný poučený o následku nedostavenia sa vrátane možnosti\nvydania rozsudku pre zmeškanie a b) žalovaný neospravedlnil svoju neprítomnosť včas\na vážnymi okolnosťami...\nV zmysle citovaných zákonných ustanovení vzhľadom na horeuvedené skutočnosti súd\nžalobe vyhovel v plnom rozsahu ako dôvodnej určil, že skončenie pracovného pomeru\nokamžitou výpoveďou zo dňa 20. 09. 2017 a skončenie pracovného pomeru okamžitým\nskončením pracovného pomeru zo dňa 03. 10. 2017 je neplatné a zaviazal žalovaného na\nzaplatenie žalobcom uplatnenej náhrady mzdy žalovanému rozsudkom pre zmeškanie\nžalovaného. CSP je postavený na kontradiktórnosti a efektívnosti konania. Je povinnosťou\nstrán aktívne sa podieľať na konaní a nezadávať dôvody pre zbytočné odročovanie.\n3\n\nŽalovaný bol volaný na termín pojednávania, doručovanie bolo v súlade s CSP, predvolanie\na poučenie prevzal v súlade s CSP, nedostavil sa a svoju neúčasť neospravedlnil. Žalobca\nnavrhol rozhodnúť rozsudkom pre zmeškanie žalovaného. Rozsudok nebol pre žalovaného\nnespravodlivý, keď žalobca si podľa súdu dôvodne v zmysle citovaných ustanovení\nZákonníka práce uplatňoval určenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru a zákonný\nnárok vyplývajúci z neplatného skončenia pracovného pomeru teda náhradu mzdy\nz neplatného skončenia pracovného pomeru.“\n3. Žalovaná v zmysle poučenia rozsudku pre zmeškanie podala 19. novembra 2018\nokresnému súdu návrh na zrušenie rozsudku pre zmeškanie (ďalej len „návrh“) podľa § 277\nods. 1 CSP z dôvodu, že z ospravedlniteľného dôvodu zmeškala lehotu na podanie\nvyjadrenia, ako aj pojednávanie vo veci samej, na ktorom bol vyhlásený rozsudok\npre zmeškanie, pričom uviedla, že „14. 11. 2018 ho kontaktoval právny zástupca žalobcu za\núčelom dobrovoľného plnenia rozsudku pre zmeškanie. Všetky podania v tejto veci mali byť\nžalovanému doručené do jeho elektronickej schránky. Domnieval sa, že notifikácie mu budú\ndoručené na jeho emailovú adresu, no nestalo sa tak. So všetkými ostatnými štátnymi\norgánmi komunikuje elektronicky. Dôkaz o nefungovaní notifikácie nie je možné predložiť.\nŠtatutárni zástupcovia žalovaného sú cudzí štátni príslušníci a na území SR komunikujú\nprostredníctvom vedúceho pracovníka v slovenskej pobočke. Nakoľko portál slovensko.sk\nod začiatku sprevádzajú problémy, nemôže byť táto skutočnosť na ujmu žalovanému.“.\n4. O tomto návrhu žalovanej rozhodol okresný súd napadnutým uznesením tak,\nže rozsudok pre zmeškanie žalovaného zrušil podľa § 277 CSP, čo odôvodnil tým, že\n„v predmetnej veci existujú ospravedlniteľné dôvody, pre ktoré sa žalovaný nevyjadril\nk žalobe a neprišiel na pojednávanie konané dňa 4. 10. 2018. Aj keď z doručeniek\nzaložených v súdnom spise vyplýva záver, že žalovanému boli uvedené písomnosti riadne\ndoručené, súd má o tejto skutočnosti pochybnosti, nakoľko skúsenosti zo súdnej praxe\ndosvedčujú záveru žalovaného, že portál slovensko.sk vykazuje nedostatky. Tvrdenia\nžalovaného podporuje aj skutočnosť, že podal návrh na zrušenie rozsudku pre zmeškanie\nhneď potom, ako ho na jeho dobrovoľné plnenie vyzval žalobca.“.\n\n4\n\n5. S uvedenými závermi napadnutého uznesenia okresného súdu sťažovateľka\nnesúhlasí a v ústavnej sťažnosti namieta, že okresný súd „si vôbec nepreveril tvrdenia\nžalovaného a uspokojil sa s jeho povrchnými a pre súd nepripustiteľnými dôvodmi, prečo\nby tento mal zrušiť právoplatný a vykonateľný rozsudok pre zmeškanie... Je technicky\njednoznačné, že žalovaný pri komunikácii s ostatnými ním hore spomenutými subjektmi, keď\nkomunikoval, tak musel pri otvorení svojej elektronickej schránky vidieť aj elektronické\nsprávy od súdu. Vyhovárať sa zo strany žalovaného, že mu nechodili notifikácie je právne\nirelevatné, pretože žalovaný si má pravidelne kontrolovať elektronickú schránku. Taktiež\nnavrhovať zaujatého zamestnanca žalovaného p.\n\nže si tento údajne nenastavil\n\nnotifikácie a práve na doručovanie elektronických správ od súdu, je bez akejkoľvek\nvýpovednej hodnoty v konaní. Na sťažovanie sa povinného na údajnú nefunkčnosť\na chybovosť celého systému elektronického doručovania nie je potrebné ani reagovať,\npretože takéto sťažnosti ani procesne nepatria do takého návrhu na zrušenie rozsudku pre\nzmeškanie, či návrhu na zastavenie exekučného konania. Na veľké počudovanie\nprvostupňový súd Okresný súd Bratislava III uveril týmto klamlivým tvrdeniam žalovaného,\nktoré tento, ako aj sám uviedol, ani nevie preukázať, že mu neboli notifikácie doručované.“.\nSťažovateľka zároveň poukazuje na to, že okresný súd jej nedal možnosť „v právoplatne\nskončenom súdnom konaní sa vyjadriť pred vydaním rozhodnutia – uznesenia o zrušení\nrozsudku pre zmeškanie... ako aj nebolo možné sa odvolať proti tomuto arbitrárnemu\nrozhodnutiu súdu, čím bol jednoznačne porušený princíp rovnosti sporových strán (čl. 6\nods. 1 CSP), porušený princíp kontradiktórnosti konania (čl. 9 CSP)... keď súd nesprávnym\nprocesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva\nv takej miere, že došlo porušeniu práva na spravodlivý proces. Ďalej súd bez doručenia\nsťažovateľovi ako žalobcovi doložky právoplatnosti uznesenia o zrušení rozsudku pre\nzmeškanie nariadil ďalšie pojednávanie v tejto veci na deň 16. 05. 2019.“. Sťažovateľka\nzastáva názor, že vyvodené skutkové aj právne názory okresného súdu sú zjavne\nneodôvodnené a arbitrárne, a tak z ústavného hľadiska neospravedlniteľné a neudržateľné,\na zároveň majú za následok porušenie jej základného práva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy\na práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.\n\n5\n\n6. Vzhľadom na uvedené sťažovateľka v petite navrhla, aby ústavný súd po prijatí\nveci na ďalšie konanie vo veci samej nálezom vyslovil porušenie jej základného práva\npodľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru napadnutým uznesením\nokresného súdu, aby napadnuté uznesenie okresného súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie\nkonanie a aby sťažovateľke priznal náhradu trov konania.\nII.\nVyjadrenia okresného súdu, vyjadrenie zúčastnenej osoby a replika sťažovateľky\n7. Na základe výzvy ústavného súdu sa k veci listom sp. zn. Spr. 272/2019\nz 9. júla 2019 vyjadril predseda okresného súdu JUDr. D. L. tým spôsobom, že uviedol,\nže sa stotožňuje s pripojeným vyjadrením zákonnej sudkyne JUDr. T. B., z ktorého vyplýva,\nže „žalovaný... návrh odôvodnil tým, že všetky podania v tejto veci mali byť doručované\ndo elektronickej schránky žalovaného, pričom sa žalovaný domnieval, že mu tieto budú\ndoručované na e-mailovú adresu. V tomto smere si aj nastavil elektronickú schránku podľa\nnotifikácii. Následne súd uznesením 19 Cpr/27/2017-69 zo dňa 28. 01. 2019 zrušil rozsudok\npre zmeškanie žalovaného vyhláseného na pojednávaní dňa 04. 10. 2018 sp. zn.\n19 Cpr/27/2017 konštatujúc, že v predmetnej veci existujú ospravedlniteľné dôvody, pre\nktoré sa žalovaný nevyjadril k žalobe a nezúčastnil sa pojednávania dňa 04. 10. 2018\npoukazujúc, že síce v spise je dôkaz o doručení predvolania na pojednávanie žalovanému\ndňa 27. 07. 2018 a následne rozsudku dňa 24. 10. 2018 odôvodňujúc prevádzkovými\nproblémami portálu Slovensko.sk, ktoré vykazuje nedostatky. S týmito okolnosťami sa súd\nstretáva pri svojej činnosti pravidelne, kedy sa stáva, že jeho písomnosti sa k adresátovi\nnedostanú, ale opakovane sa stáva aj to, že súdu nie sú doručené elektronicky písomnosti\ndoručované do elektronickej schránky právnymi zástupcami strán sporu. Následne súd\nvo veci nariadil pojednávanie 16. 05. 2019, ktoré bolo odročené na 25. 06. 2019, pričom\nprávny zástupca žalobkyne doručil súdu bezprostredne pred pojednávaním rozsiahly návrh\nna zmenu žaloby, o ktorom súd na pojednávaní nemohol rozhodnúť pre krátkosť času\n(doručené 20. 06. 2019), pričom toto podanie bolo sudcovi predložené až bezprostredne\nv ranných hodinách 25. 06. 2019 (sobota, nedeľa včetne).“.\n\n6\n\n8. Ústavný súd o podanej ústavnej sťažnosti upovedomil zúčastnenú osobu –\nžalovanú, ktorá prostredníctvom advokáta Mgr. Andreja Gunára, Panenská 13, Bratislava,\nvyužila svoje oprávnenie vyjadriť sa k nej, pričom vyslovila názor, že „ak by sa okresný súd\nnezaoberal návrhom zúčastnenej osoby podľa § 277 CSP, významne by zasiahol do jej\npráva na spravodlivý proces, nakoľko rozsudok pre zmeškanie by predstavoval právoplatné\na vykonateľné rozhodnutie vydané bez toho, aby mal žalovaný – zúčastnená osoba možnosť\nakokoľvek použiť prostriedky procesnej obrany. Práve preto považujeme uznesenie\nza správne a zákonné... Argumentácia sťažovateľky sa usiluje spochybniť vydané uznesenie,\nnakoľko odstránilo formálno-právne už právoplatné a vykonateľné rozhodnutie – rozsudok\npre zmeškanie. Sťažovateľka sa domnievala, že takýmto postupom nebude musieť v súdnom\nkonaní o neplatnosť skončenia pracovného pomeru pred okresným súdom riešiť otázky\ntýkajúce sa jej závažného porušenia pracovnej disciplíny. Je to právne aj z hľadiska\ndokazovania komplikovaný spor a vydanie rozhodnutia bez toho, aby si žalovaný uplatnil\nzákonom a ústavou garantované prostriedky procesnej obrany sťažovateľka uvítala. To je\nsamozrejme z ľudskej stránky pochopiteľné. Ak však zúčastnená osoba v postavení\nžalovaného úplne štandardným postupom podľa § 277 podala návrh na zrušenie rozsudku\npre zmeškanie a súd mu vyhovel, nemožno tento postup súdu považovať za zásah do práva\nsťažovateľky na spravodlivý proces. Práve uznesenie vracia do vzťahu sťažovateľka –\nžalobkyňa a zúčastnená osoba – žalovaný Ústavou SR definovanú a garantovanú rovnováhu\nv ich právach a slobodách. Konanie pred okresným súdom stále prebieha a sťažovateľka má\nstále aj teraz možnosť právom a Ústavou SR definovaným spôsobom uplatniť si všetky\nprostriedky procesného útoku a súd sa nimi bude zaoberať. Z tohto pohľadu podanie\nsťažnosti v tejto veci považujeme za predčasné.“.\n9. Na vyjadrenia predsedu okresného súdu a zúčastnenej osoby sťažovateľka\nreagovala listom z 13. augusta 2019, v ktorom uviedla: „Do dnešného dňa nie je\nsťažovateľke jasné, aké dôvody mal príslušný súd a ktoré mali byť údajne objektívneho\ncharakteru na zrušenie právoplatného a vykonateľného rozsudku pre zmeškanie, ktoré\nrozhodnutie je mimochodom aj exekučným titulom, riadne viacerými previerkami\nskontrolované aj príslušným exekučným súdom v Banskej Bystrici. Predsa žalovaný ako\nzúčastnená osoba v tomto konaní ani nevedel príslušnému súdu predložiť dôkaz\n7\n\no nefungovaní notifikácií (poznámka sťažovateľky – pritom notifikácie, ktoré sa dajú\nnastaviť, aby chodili buď do emailu a/alebo cez sms do mobilného telefónu dotknutej osoby\nsú iba pomocným nástrojom, ale rozhodujúce je doručenie a pravidelné prezeranie\nsi elektronickej schránky dotknutou osobou, v našom prípade zúčastnenou osobou, ktorá tak\nmá konať ako každá právnická osoba v SR od 01. 01. 2018). V tejto súvislosti\nje nepochopiteľné, že príslušný súd sa následne uspokojil s týmito povrchnými\nodôvodneniami žalovaného/zúčastnenej strany sporu v tomto konaní na zrušenie\nprávoplatného a vykonateľného rozsudku, kedy dokonca príslušný súd paušalizuje\nprevádzkové problémy portálu Slovensko.sk, ktorý má vykazovať nedostatky... Rovnako chce\nsťažovateľka reagovať aj na vyjadrenie zúčastnenej osoby zo dňa 21. 06. 2019, ktoré\nvyjadrenie považuje za spŕšku neprávd a opakujúcich vyjadrení dehonestujúcich inštitút\nrozsudku pre zmeškania, pretože to zúčastnenej osobe práve vyhovuje... Jednoznačne\nje zrejmé aj právnemu zástupcovi zúčastnenej osoby, že vzhľadom na pokročilý stav\nkonania, kedy už bolo právoplatné rozhodnutie predmetom exekučného konania, tak takýto\npostup rozhodovania súdu je absolútne neštandardný, aby jeden príslušný súd bez riadneho\nospravedlniteľného dôvodu zrušil svoje rozhodnutie, ktoré vydal mimochodom po schválení\naj hmotnoprávneho nároku sťažovateľky. S tým, že takáto svojvôľa rozhodujúceho súdu\nje mimoriadne\n\nnebezpečným\n\nprecedensom...\n\nPZ\n\nzúčastnenej\n\nosoby\n\nsa\n\nstretol\n\ns PZ sťažovateľky, na čo ich vyzval aj príslušný OS BA III na prvom pojednávaní\na PZ zúčastnenej osoby navrhol PZ sťažovateľky plnenie vo výške 5 000,- Eur a náhradu\ntrov právneho zastúpenia ako mimosúdny návrh urovnania sporu. Prečo by to robila\nzúčastnená osoba, keď má byť údajne sťažovateľka v dôkaznej núdzi, to nedáva vôbec\nzmysel. Rovnako zúčastnená osoba považuje podanie ústavnej sťažnosti za predčasné,\nale predsa sťažovateľka nemala inú možnosť obrany, keďže nemala žiadne iné riadne\na ani mimoriadne opravné prostriedky k dispozícii na ochranu svojich práv a to pri tak\narbitrárnom a neštandardnom rozhodnutí – napádanom uznesení... V ďalšom nechce a ani\nnebude reagovať sťažovateľka na znevažovanie inštitútu rozsudku pre zmeškanie\nvo vyjadrení zúčastnenej osoby. Naopak ale treba zareagovať na požiadavku zúčastnenej\nosoby, že údajne je neprípustné, aby ÚS SR zasahoval do prebiehajúceho konania, avšak\npodľa sťažovateľky do nezákonne pokračujúceho súdneho konania je potrebné zasiahnuť,\nako aj treba ponechať podľa jej názoru toto rozhodnutie na samotnom ÚS SR.“\n8\n\n10. Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania upustil v danej veci od ústneho\npojednávania, pretože dospel k názoru, že od tohto pojednávania nemožno očakávať ďalšie\nobjasnenie veci (§ 58 ods. 3 zákona o ústavnom súde).\nIII.\nRelevantná právna úprava a judikatúrne východiská ústavného súdu\n11. Podľa čl. 124 ústavy ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany\nústavnosti.\n12. Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú\nSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,\nak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\n13. Predmetom ústavnej sťažnosti je námietka porušenia základného práva\nsťažovateľky zaručeného čl. 46 ods. 1 ústavy a práva zaručeného čl. 6 ods. 1 dohovoru\nuznesením okresného súdu č. k. 19 Cpr 27/2017-69 z 28. januára 2019 (bod 4), ktorému\nsťažovateľka vytýka, že je zjavne neodôvodnené a arbitrárne, v súvislosti s čím tvrdí,\nže okresný súd pri rozhodovaní o návrhu žalovanej na zrušenie rozsudku pre zmeškanie\npodľa § 277 ods. 1 CSP ústavne nesúladným výkladom § 277 CSP zasiahol do jej\noznačených práv (bod 5).\n14. Podľa čl. 46 ods. 1 ústavy každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným\npostupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených\nzákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.\n\n9\n\n15. Podľa čl. 6 ods. 1 prvej vety dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť\nbola spravodlivo prejednaná súdom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo\nzáväzkoch.\n16. Právomoc ústavného súdu konať a rozhodovať podľa čl. 127 ods. 1 ústavy\nje založená na princípe subsidiarity, v zmysle ktorého ústavný súd o porušeniach\nzákladných práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd rozhoduje len\nv prípade, ak je vylúčená právomoc všeobecných súdov, alebo v prípade, ak by účinky\nvýkonu tejto právomoci všeobecnými súdmi neboli zlučiteľné s ústavou alebo\nkvalifikovanou medzinárodnou zmluvou. Z rozdelenia súdnej moci v ústave medzi ústavný\nsúd a všeobecné súdy (čl. 124 a čl. 142 ods. 1 ústavy) vyplýva, že ústavný súd nie je\nalternatívnou ani mimoriadnou opravnou inštanciou vo veciach patriacich do právomoci\nvšeobecných súdov, ktorých sústavu završuje najvyšší súd (m. m. II. ÚS 1/95, II. ÚS 21/96).\nPri uplatňovaní právomoci podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd nie je zásadne oprávnený\npreskúmavať a posudzovať právne názory všeobecného súdu, ktoré ho pri výklade\na uplatňovaní\n\nzákonov\n\nviedli\n\nk\n\nrozhodnutiu,\n\nani\n\npreskúmavať,\n\nči\n\nv konaní\n\npred všeobecnými súdmi bol náležite zistený skutkový stav a aké skutkové a právne závery\nzo skutkového stavu všeobecný súd vyvodil. Skutkové a právne závery všeobecného súdu\nmôžu byť predmetom kontroly zo strany ústavného súdu len vtedy, ak by ním vyvodené\nzávery boli zjavne neodôvodnené alebo arbitrárne, a tak z ústavného hľadiska\nneospravedlniteľné a neudržateľné, a zároveň by mali za následok porušenie základného\npráva alebo slobody (m. m. I. ÚS 13/00, I. ÚS 19/02, I. ÚS 139/02, III. ÚS 180/02,\nI. ÚS 27/04, I. ÚS 74/05). Úlohou ústavného súdu rovnako nie je chrániť občana\npred skutkovými omylmi všeobecných súdov, ale chrániť ho pred takými zásahmi do jeho\npráv, ktoré sú z ústavného hľadiska neospravedlniteľné a neudržateľné (I. ÚS 17/01).\n17. Ústavný súd vo svojej rozhodovacej činnosti uprednostňuje materiálne poňatie\nprávneho štátu, ktoré spočíva okrem iného na interpretácii právnych predpisov z hľadiska\nich účelu a zmyslu, pričom pri riešení (rozhodovaní) konkrétnych prípadov sa nesmie\nopomínať, že prijaté riešenie (rozhodnutie) musí byť akceptovateľné aj z hľadiska\nvšeobecne ponímanej spravodlivosti (m. m. IV. ÚS 1/07, IV. ÚS 75/08, I. ÚS 57/07,\n10\n\nI. ÚS 82/07, IV. ÚS 182/07). Všeobecný súd pri svojom rozhodovaní nie je doslovným\nznením zákonného ustanovenia viazaný absolútne. Môže, dokonca sa musí od neho\n(od doslovného znenia právneho textu) odchýliť v prípade, ak to vyžaduje účel zákona,\nsystematická súvislosť alebo požiadavka ústavou súladného výkladu zákonov a obdobných\nvšeobecne záväzných právnych predpisov (čl. 152 ods. 4 ústavy). Samozrejme, i v týchto\nprípadoch sa musí vyvarovať svojvôle (arbitrárnosti) a svoju interpretáciu právnej normy\nmusí založiť na racionálnej argumentácii (m. m. III. ÚS 72/2010). V prípadoch nejasnosti\nalebo nezrozumiteľnosti znenia ustanovenia právneho predpisu alebo v prípade rozporu\ntohto znenia so zmyslom a účelom príslušného ustanovenia, o ktorého jednoznačnosti niet\npochybnosti, možno uprednostniť výklad e ratione legis pred doslovným gramatickým\n(jazykovým) výkladom. Viazanosť štátnych orgánov v zmysle čl. 2 ods. 2 ústavy totiž\nneznamená výlučnú a bezpodmienečnú nevyhnutnosť doslovného gramatického výkladu\naplikovaných zákonných ustanovení. Ustanovenie čl. 2 ods. 2 ústavy nepredstavuje iba\nviazanosť štátnych orgánov textom, ale aj zmyslom a účelom zákona (III. ÚS 341/07).\nÚstavne konformný výklad je príslušný orgán verejnej moci povinný uplatňovať vo vzťahu\nku všetkým účastníkom konania a zároveň garantovať ich primeranú rovnováhu tak, aby\nbolo rozhodnutie v predmetnej veci akceptovateľné z hľadiska požiadaviek vyplývajúcich\njednak z ústavy, ako aj medzinárodných zmlúv o ľudských právach a základných slobodách,\nktorými je Slovenská republika viazaná.\n18. Prípady, v ktorých nesprávna aplikácia jednoduchého práva všeobecným súdom\nmá za následok porušenie základných práv a slobôd, sú tie, v ktorých táto nesprávna\naplikácia jednoduchého práva je spätá s konkurenciou jednotlivých noriem tohto práva,\nprípadne s konkurenciou rôznych interpretačných alternatív, v ktorých sa odráža kolízia\nústavných princípov, a naostatok za také možno považovať aj prípady svojvoľnej aplikácie\njednoduchého práva. Pojem svojvôle možno interpretovať na prípady, keď všeobecný súd\nurobí taký výklad použitej právnej normy, ktorý je v extrémnom rozpore s právom na súdnu\nochranu a princípom spravodlivosti, alebo ho urobí v inom než zákonom ustanovenom\na v právnom\n\nmyslení\n\nkonsenzuálne\n\nakceptovanom\n\nvýzname\n\nči\n\nbez\n\nbližších\n\nnerozpoznateľných kritérií (I. ÚS 533/2016). O svojvôli (arbitrárnosti) pri výklade\na aplikácii zákonného predpisu všeobecným súdom by bolo možné uvažovať len v prípade,\n11\n\nak by sa tento natoľko odchýlil od znenia príslušných ustanovení, že by zásadne poprel ich\núčel a význam (III. ÚS 264/05, ZNaU 100/2005).\n19. Vyhodnotenie, ktorá skutočnosť tvrdená a dokazovaná v civilnom súdnom konaní\nje pre rozhodnutie vo veci samej významná a ktorá nie, je doménou rozhodovacej\nprávomoci všeobecných súdov. Ústavnému súdu však nemožno odňať právomoc kasačného\nzásahu do tohto hodnotenia vtedy, keď je v rozpore so zákonným príkazom vyjadreným\nv § 191 CSP v miere spôsobilej postaviť konanie i jeho výsledok do pozície\nnespravodlivosti a neobjektívnosti. Uvedené zákonné ustanovenie upravuje zásadu voľného\nhodnotenia dôkazov, ktorá napriek pomenovaniu nevytvára všeobecnému súdu priestor\npre ľubovoľné (svojvoľné) hodnotenie dôkazov. Práve prípadná svojvôľa v procese\nhodnotenia dôkazov je nežiaducim prvkom v súdnom konaní, ktorý zakladá nielen rozpor\npostupu a naň nadväzujúceho súdneho rozhodnutia so zákonom, ale aj so základným\nprávom na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy, lebo svojvôľa konajúceho súdu je\nhrubým\n\nnarušením\n\nspravodlivostnej\n\nkvality\n\na objektivity\n\nsúdneho\n\nrozhodovania.\n\nV opačnom prípade by sa právomoc ústavného súdu odôvodnená požiadavkou ochrany\nzákladných práv a slobôd uvedených v čl. 127 ods. 1 ústavy stala neúčinnou (m. m.\nI. ÚS 211/2012, III. ÚS 90/2015, ZNaU 39/2015).\n20. Formuláciou uvedenou v čl. 46 ods. 1 ústavy ústavodarca v základnom právnom\npredpise Slovenskej republiky vyjadril zhodu zámerov vo sfére práva na súdnu ochranu\ns právnym režimom súdnej ochrany podľa dohovoru (II. ÚS 71/97). Z uvedeného dôvodu\nv obsahu označených práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť (IV. ÚS 195/07).\n21. Podstata základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy spočíva\nv tom, že každý sa môže domáhať ochrany svojich práv na súde. Tomuto oprávneniu\nzodpovedá povinnosť súdu nezávisle a nestranne vo veci konať tak, aby bola právu, ktorého\nporušenie sa namieta, poskytnutá ochrana v medziach zákonov, ktorú tento článok ústavy\no základnom práve na súdnu ochranu vykonáva (čl. 46 ods. 4 ústavy v spojení s čl. 51\nústavy).\n\n12\n\n22. Súčasťou obsahu základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy\nje aj právo strany konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne\na zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace\ns predmetom súdnej ochrany, t. j. s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu.\nVšeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené stranou konania, ale len\nna tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový\na právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu\nuvádzaných stranami konania. Preto odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu, ktoré\nstručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje na záver o tom, že\nz tohto aspektu je plne realizované základné právo strany konania na súdnu ochranu,\nresp. spravodlivý proces (IV. ÚS 115/03, III. ÚS 209/04).\n23. Aj judikatúra Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“) vo vzťahu\nk čl. 6 ods. 1 dohovoru uvádza, že hoci tento článok zaväzuje súd, aby odôvodnil svoje\nrozhodnutie, neznamená to, aby na každý argument strany konania dal podrobnú odpoveď\n(rozsudok ESĽP vo veci Van Hurk v. Holandsko z 19. 4. 1994, sťažnosť č. 16034/90, § 61).\nOtázku, či súd splnil svoju povinnosť odôvodniť rozhodnutie, možno posúdiť len\nso zreteľom na okolnosti daného prípadu. Rozsah, na ktorý sa povinnosť súdov odôvodniť\nsvoje rozhodnutia vzťahuje, môže byť podľa povahy rozhodnutia rôzny. Medziiným,\nje potrebné zohľadniť aj rôznorodosť návrhov, ktoré strana konania môže podať na súdy,\nako aj rozdiely existujúce v zmluvných štátoch v súvislosti s právnou úpravou, zvyklosťami,\nprávnymi názormi a vynášaním a vyhotovovaním rozhodnutí (rozsudok ESĽP vo veci Ruiz\nTorija a Hiro Balani v. Španielsko z 9. 12. 1994, sťažnosť č. 18390/91). Skutočnosť, že súd\nneprejedná každú podrobnosť tvrdenú stranou konania, nie je sama osebe v rozpore\ns požiadavkou spravodlivého prejednania veci. Podstatné však je, aby sa neprehliadlo právo\nstrany konania byť vypočutou a aby súd posúdil tvrdenia strany konania, hoci sa to\nexplicitne neodrazí v konečnom rozhodnutí (rozhodnutie č. 10153/82 z 13. 10. 1986, D. R.\n49, s. 67, 74).\n24. Uvedené východiská bol povinný dodržať pri rozhodovaní o návrhu žalovanej\nna zrušenie rozsudku pre zmeškanie podľa § 277 ods. 1 CSP aj okresný súd, preto bolo\n13\n\núlohou ústavného súdu v rámci rozhodovania o ústavnej sťažnosti posúdiť, či ich skutočne\nrešpektoval, a to minimálne v takej miere, ktorá je z ústavného hľadiska akceptovateľná\na udržateľná.\n25. Podľa § 274 CSP na pojednávaní rozhodne súd o žalobe podľa § 137 písm. a)\nna návrh žalobcu rozsudkom pre zmeškanie, ktorým žalobe vyhovie, ak\na) sa žalovaný nedostavil na pojednávanie vo veci, hoci bol naň riadne a včas\npredvolaný a v predvolaní na pojednávanie bol žalovaný poučený o následku nedostavenia\nsa vrátane možnosti vydania rozsudku pre zmeškanie a\nb) žalovaný neospravedlnil svoju neprítomnosť včas a vážnymi okolnosťami.\n26. Podľa § 277 ods. 1 CSP ak žalovaný z ospravedlniteľných dôvodov zmeškal\nlehotu na podanie vyjadrenia podľa § 273 písm. a), môže podať návrh na zrušenie rozsudku\npre zmeškanie spolu s vyjadrením. Ak súd, ktorý rozsudok pre zmeškanie vydal, návrhu\nvyhovie, rozsudok pre zmeškanie uznesením zruší a začne vo veci opäť konať.\n27. Podľa § 277 ods. 2 CSP ak žalovaný z ospravedlniteľného dôvodu zmeškal\npojednávanie vo veci, na ktorom bol vyhlásený rozsudok pre zmeškanie, súd na návrh\nžalovaného tento rozsudok uznesením zruší a nariadi nové pojednávanie.\n28. «Rozsudok pre zmeškanie predstavuje osobitný druh súdneho rozhodnutia, ktorý\npredstavuje následok procesnej pasivity procesných strán v sporovom konaní... Skutkovým\nzákladom kontumačného rozsudku je žalobcom tvrdený skutkový stav – kontumačne sa\nvyhovie žalobcom tvrdenému nároku. Zákon výslovne nezdôrazňuje, či sa môže takto\npostupovať aj vtedy, ak žaloba trpí takými vadami, ktoré odôvodňujú ustáliť, že tvrdenia\nžalobcu nie sú dostatočne presvedčivé, alebo sú dokonca rozporné – skrátka,\nže za „normálnych okolností“ by mal žalobca v procese dokazovania problém spor procesne\nustáť (vyhrať). Všetky tieto situácie pokrýva výraz „súd môže“ v hypotéze komentovaného\nustanovenia; súd má teda možnosť zvážiť, či kontumačný rozsudok v tejto fáze (bez návrhu\nžalobcu a bez nariadenia pojednávania) vydá alebo bude v konaní pokračovať. Vo fáze\npojednávania, ak žalobca za splnenia prezumovaných podmienok (§ 274) vydanie\n14\n\nkontumačného rozsudku navrhne, súd možnosť takejto úvahy nemá a je povinný nasledovať\nprejav dispozičného princípu a žalobe kontumačným rozsudkom vyhovieť... Vydanie\nrozsudku pre zmeškanie podľa tohto ustanovenia Civilného sporového poriadku tak\npojmovo predpokladá, že postup podľa § 167 CSP bol dodržaný a žalovaný si tam uvedené\npovinnosti splnil – inak by súd kontumačným rozsudkom spravidla rozhodol už v tejto fáze\nkonania (porovnaj komentár k § 273 CSP). Výnimočne však je možné aj to, že súd napriek\nnesplneniu povinností žalovaného podľa § 167 nevydá kontumačný rozsudok už vo fáze\ndoručovania žaloby a nariadi pojednávanie. V takom prípade je však na procesnej\nostražitosti žalobcu, aby navrhol vydanie kontumačného rozsudku – bez procesnej iniciatívy\nžalobcu nemožno k vydaniu tohto rozsudku prikročiť. Súd nie je oprávnený žalobcu o tejto\nmožnosti poučiť, lebo by tým neprimerane znevýhodnil jednu sporovú stranu (žalovaného),\nsuplovaním aktivity druhej sporovej strany a porušil by tým princíp rovnosti zbraní (k tomu\nporovnaj článok 6 a 9 CSP)... Rozsudok pre zmeškanie žalovaného možno v odôvodnených\nprípadoch zrušiť, a to oba jeho druhy (teda aj rozsudok podľa § 273, aj rozsudok\npodľa § 274 CSP). Ak žalovaný preukáže, že lehotu na vyjadrenie k žalobe zmeškal\nz ospravedlniteľných dôvodov (napr. pobyt v nemocnici, dlhodobý pracovný pobyt\nv zahraničí a pod.), môže zmeškaný úkon (vyjadrenie k žalobe) doložiť súdu spolu\ns návrhom na zrušenie kontumačného rozsudku... Existenciu ospravedlniteľného dôvodu\nzmeškania je žalovaný povinný preukázať listinnými dôkazmi... V prípadoch, keď bol\nkontumačný rozsudok vydaný a pojednávaní (§ 274 CSP), na ktorom sa nezúčastnil\nžalovaný, môže žalovaný za zákonom stanovených podmienok požiadať súd o zrušenie\nkontumačného rozsudku. Prvotným predpokladom na zrušenie kontumačného rozsudku je,\nže žalovaný zmeškal pojednávanie, na ktorom došlo k vyhláseniu kontumačného rozsudku,\nz ospravedlniteľného dôvodu. Tento ospravedlniteľný dôvod je žalovaný povinný\npreukázať, pretože bude predmetom posudzovania súdu.» (Števček, M., Ficová, S.,\nBaricová, J., Mesiarkinová, S., Bajánková, J., Tomašovič, M. a kol. Civilný sporový\nporiadok. Komentár. Praha : C. H. Beck, 2016. s. 1001 až 1006).\n29. Podľa § 236 CSP v písomnom vyhotovení uznesenia sa uvedie označenie súdu,\nktorý ho vydal, označenie strán a ich zástupcov, označenie prejednávaného sporu, výrok,\nstručné odôvodnenie, poučenie o odvolaní a deň a miesto vydania uznesenia.\n15\n\n30. Uznesenie predstavuje jednoduchšiu procesnú formu rozhodovania všeobecných\nsúdov, avšak i ono musí obsahovať aspoň stručné odôvodnenie. Stručná forma odôvodnenia\npredstavuje predovšetkým objasnenie základných dôvodov, ktoré viedli k prijatiu uznesenia\na ktoré sú spôsobilé výrok uznesenia rozumne a preskúmateľným spôsobom vysvetliť.\nRozumné a preskúmateľné odôvodnenie výroku uznesenia tak predstavuje základné\nformulačné pravidlo, kde z osobitostí konkrétneho prípadu budú vyplývať osobitosti\nodôvodnenia v intenciách právneho posúdenia, t. j. prečo súd na konkrétne skutkové\nokolnosti aplikoval, resp. zvolil tento procesný postup a rozhodol tak, ako je uvedené\nv enunciáte uznesenia (Števček, M., Ficová, S., Baricová, J., Mesiarkinová, S.,\nBajánková, J., Tomašovič, M. a kol. Civilný sporový poriadok. Komentár. Praha :\nC. H. Beck, 2016. s. 861).\nIV.\nPosúdenie veci ústavným súdom\n31. Ústavný súd konštatuje, že v okolnostiach danej veci nebolo sporné, že žalovaná\nje právnickou osobou so sídlom na území Slovenskej republiky, zapísanou od roku 2006\ndo obchodného registra, ktorej bola podľa § 13 ods. 1 písm. a) zákona č. 305/2013 Z. z.\no elektronickej podobe výkonu pôsobnosti orgánov verejnej moci a o zmene a doplnení\nniektorých zákonov (zákon o e-Governmente) v znení neskorších predpisov (ďalej len\n„zákon o e-Governmente“) automaticky aktivovaná elektronická schránka na doručovanie\nelektronických úradných dokumentov orgánov verejnej moci, medzi ktoré patria\naj všeobecné súdy.\n32. Podľa § 105 ods. 1 CSP súd doručuje písomnosť na pojednávaní alebo pri inom\núkone súdu; tým nie je dotknutá povinnosť súdu doručovať písomnosť do elektronickej\nschránky podľa osobitného predpisu.\n33. „V prípade, ak má strana aktivovanú elektronickú schránku, súd musí prioritne\ndoručovať do tejto elektronickej schránky, pričom doručovanie sa spravuje v takom prípade\n16\n\nustanoveniami zákona o e-Governmente, konkrétne § 29 až § 34 tohto zákona, ktorý v časti\no elektronickom doručovaní má charakter špeciality k ustanoveniam Civilného sporového\nporiadku o doručovaní. Nie je na vôli strany sporu alebo iného zúčastneného subjektu,\nakou formou jej/mu súd bude doručovať písomnosti. Povinnosť doručovať písomnosti\ndo elektronickej schránky je kogentne upravená a nezávisí od vôle strany či iného subjektu“\n(Horváth, E., Andrášiová, A., Henčeková, S. Civilný sporový poriadok Komentár,\n2. doplnené a prepracované vydanie. Wolters Kluwer SR s. r. o., 2018, s. 380).\nPreto ústavný súd pre komplexnejšie posúdenie danej veci považuje za vhodné\npoukázať v ďalších bodoch tohto nálezu i na konkrétne ustanovenia zákona o eGovernmente.\n34. Podľa § 2 ods. 3 zákona o e-Governmente ak ide o postup orgánu verejnej moci\npri výkone verejnej moci a ak ide o náležitosti návrhu na začatie konania, žaloby, žiadosti,\nsťažnosti, vyjadrenia, stanoviska, ohlásenia alebo iného obdobného dokumentu, ktoré\nsa v konaní predkladajú orgánu verejnej moci, a o náležitosti rozhodnutia, žiadosti,\nvyjadrenia, stanoviska alebo iného dokumentu, ktoré v konaní vydáva orgán verejnej moci,\npoužijú sa ustanovenia osobitných predpisov, ak tento zákon v ustanoveniach § 4 až 6, § 10,\n§ 17 a 18 a v ustanoveniach o identifikácii (§ 19 a 20), autentifikácii (§ 19, 21 a 22),\nautorizácii (§ 23), elektronickom podaní (§ 24, 25 a 28), elektronickom úradnom dokumente\n(§ 26, 27 a 28), elektronickom doručovaní (§ 11 až 16 a § 29 až 34), zaručenej konverzii\n(§ 35 až 39) a referenčných registroch a referenčných údajoch (§ 49 až 55) neustanovuje\ninak.\n35. Podľa § 11 ods. 1 zákona o e-Governmente elektronické schránky sa zriaďujú\norgánu verejnej moci, právnickej osobe, fyzickej osobe, podnikateľovi, subjektu\nmedzinárodného práva, organizačnej zložke alebo organizácii podľa § 12 ods. 6 a tým,\no ktorých to ustanoví osobitný predpis.\n36. Podľa § 13 ods. 1 písm. a) zákona o e-Governmente aktiváciou je, ak ide\no elektronickú schránku orgánu verejnej moci, právnickej osoby a zapísanej organizačnej\nzložky, proces, ktorým sa umožní využívanie elektronickej schránky na elektronické\n17\n\ndoručovanie podľa tohto zákona a ktorý začína úkonom správcu modulu elektronických\nschránok a končí prvým prístupom oprávnenej osoby do elektronickej schránky, najneskôr\nvšak uplynutím desiateho dňa odo dňa vykonania úkonu správcu modulu elektronických\nschránok.\n37. Podľa § 13 ods. 4 písm. c) a g) zákona o e-Governmente na účely prístupu\ndo elektronickej schránky sa používajú identifikátor osoby v spojení s autentifikátorom,\nktorý bol pridelený alebo vydaný majiteľovi elektronickej schránky alebo osobe oprávnenej\nna prístup a disponovanie s elektronickou schránkou. Správca modulu elektronických\nschránok zabezpečuje, aby mala osoba oprávnená na prístup a disponovanie s elektronickou\nschránkou po úspešnej autentifikácii dostupné všetky elektronické schránky, ku ktorým má\ntakéto oprávnenie. Osobou oprávnenou na prístup a disponovanie s elektronickou schránkou\nprávnickej osoby je právnická osoba, ktorej bola elektronická schránka zriadená, jej\nštatutárny orgán alebo člen jej štatutárneho orgánu, resp. osoba poverená štatutárnym\norgánom právnickej osoby alebo členom štatutárneho orgánu právnickej osoby, ktorej bola\nelektronická schránka zriadená, a to v rozsahu ním určenom.\n38. Podľa § 18 ods. 1 zákona o e-Governmente orgány verejnej moci sú povinné\nzasielať notifikácie, ak tak ustanovuje zákon...\n39. Podľa § 18 ods. 2 zákona o e-Governmente notifikáciou je na účely tohto zákona\nprávne nezáväzná informácia, ktorú zasiela orgán verejnej moci a ktorej obsah ustanovuje\nzákon. Technologické zabezpečenie prenosu notifikácie určuje správca notifikačného\nmodulu v rámci funkcionality ústredného portálu.\n40. Podľa § 18 ods. 3 zákona o e-Governmente každý, kto má záujem prijímať\nnotifikácie, je povinný zaregistrovať sa na účely zasielania notifikácií alebo si zvoliť\nmožnosť zasielania notifikácií v konkrétnej veci v elektronickom podaní. Registrácia sa\nvykonáva spôsobom, ktorý určí správca notifikačného modulu; registrácia je bezplatná.\n\n18\n\n41. Podľa § 18 ods. 4 zákona o e-Governmente na vykonanie registrácie podľa\nodseku 3 je osoba povinná úspešne sa autentifikovať. Pri registrácii osoba zvolí spôsob\nzasielania notifikácií, a to výberom zo spôsobov, ktoré podporuje notifikačný modul.\n42. Podľa § 18 ods. 5 zákona o e-Governmente notifikácia sa zasiela vždy aj\ndo elektronickej schránky adresáta.\n43. Podľa § 29 ods. 1 zákona o e-Governmente elektronické podanie a elektronický\núradný dokument sa doručuje elektronicky, pričom miestom na elektronické doručovanie\nje elektronická schránka, ktorá je aktivovaná. Elektronické doručovanie elektronického\npodania a elektronického úradného dokumentu sa vykoná spôsobom podľa tohto zákona,\nak osobitné predpisy pri spôsobe doručovania elektronickými prostriedkami neustanovujú\ninak; ustanovenie prvej vety tým nie je dotknuté.\n44. Podľa § 29 ods. 2 zákona o e-Governmente do vlastných rúk sa elektronicky\ndoručujú elektronické dokumenty, ktoré sú podľa tohto zákona z hľadiska právnych účinkov\ntotožné s dokumentom v listinnej podobe, o ktorom osobitné predpisy ustanovujú,\nže sa doručujú do vlastných rúk.\n45. Podľa § 29 ods. 3 zákona o e-Governmente doručením do vlastných rúk\nsa na účely elektronického doručovania rozumie doručenie, pri ktorom sa vyžaduje\npotvrdenie doručenia zo strany adresáta alebo osoby, ktorej je podľa osobitných predpisov\nmožné doručovať namiesto adresáta (ďalej len „prijímateľ“), formou elektronickej\ndoručenky odoslanej odosielateľovi.\n46. Podľa § 30 ods. 1 zákona o e-Governmente elektronickou doručenkou sa rozumie\nelektronický dokument obsahujúci údaj o dni, hodine, minúte a sekunde elektronického\ndoručenia, identifikátor osoby prijímateľa, identifikátor osoby odosielateľa a identifikáciu\nelektronickej úradnej správy a elektronických dokumentov, ktoré sa elektronicky doručujú;\nidentifikácia elektronickej úradnej správy a elektronických dokumentov musí zabezpečiť\nvytvorenie logickej väzby na túto správu a dokumenty, ktoré obsahuje.\n19\n\n47. Podľa § 30 ods. 3 zákona o e-Governmente prijímateľ potvrdzuje elektronickú\ndoručenku prostredníctvom funkcie určenej na tento účel.\n48. Podľa § 30 ods. 4 zákona o e-Governmente elektronická doručenka sa zasiela\ndo elektronickej schránky odosielateľa príslušnej elektronickej úradnej správy, ktorej\ndoručenie elektronická doručenka potvrdzuje, a to aj, ak táto elektronická schránka nie je\naktivovaná; to neplatí, ak odosielateľ nie je známy alebo ak nemá zriadenú elektronickú\nschránku.\n49. Podľa § 30 ods. 5 zákona o e-Governmente údaje uvedené v elektronickej\ndoručenke, ktorá bola potvrdená podľa odseku 3, sa považujú za pravdivé, kým nie je\npreukázaný opak.\n50. Podľa § 30 ods. 6 zákona o e-Governmente elektronická doručenka sa vytvára\na potvrdzuje pri každom elektronickom doručení, pričom ak nejde o doručenie do vlastných\nrúk, vytvára a potvrdzuje sa podľa odseku 2 automatizovane, keď nastane moment\ndoručenia podľa § 32 ods. 5.\n51. Podľa § 31 ods. 1 zákona o e-Governmente ak ide o elektronické doručovanie\npodľa tohto zákona, ktoré sa nevykonáva do vlastných rúk, alebo o doručovanie notifikácií,\nje takéto doručovanie možné vykonávať okrem elektronickej schránky paralelne aj do\nobdobnej schránky zriadenej orgánom verejnej moci sprístupnenej prostredníctvom\nšpecializovaného portálu.\n52. Podľa § 32 ods. 1 zákona o e-Governmente uložením elektronickej úradnej\nsprávy sa rozumie okamih, odkedy je elektronická úradná správa objektívne dostupná\nprijímateľovi v elektronickej schránke adresáta.\n53. Podľa § 32 ods. 2 zákona o e-Governmente úložnou lehotou na účely tohto\nzákona je lehota, počas ktorej je uložená elektronická úradná správa považovaná\n20\n\nza nedoručenú. Úložná lehota je 15 dní odo dňa nasledujúceho po dni uloženia elektronickej\núradnej správy, ak osobitný predpis neustanovuje inú lehotu.\n54. Podľa § 32 ods. 3 zákona o e-Governmente ak si adresát zvolil možnosť\nzasielania notifikácií, bezodkladne po uložení elektronickej úradnej správy je mu zaslaná\nnotifikácia o uložení elektronickej úradnej správy, ktorá obsahuje meno a priezvisko alebo\nobchodné meno alebo názov odosielateľa a adresáta a deň uplynutia úložnej lehoty.\n55. Podľa § 32 ods. 4 zákona o e-Governmente ak sa elektronicky doručuje\ndo vlastných rúk, prijímateľ je povinný potvrdiť doručenie elektronickej úradnej správy\nformou elektronickej doručenky; potvrdenie doručenia je podmienkou sprístupnenia obsahu\nelektronickej úradnej správy prijímateľovi v jeho elektronickej schránke. Elektronická\núradná správa sa sprístupní v momente potvrdenia doručenia.\n56. Podľa § 32 ods. 5 zákona o e-Governmente elektronická úradná správa, vrátane\nvšetkých elektronických dokumentov, sa považuje za doručenú, ...\nb) ak nie je adresátom orgán verejnej moci a doručuje sa do vlastných rúk, dňom,\nhodinou, minútou a sekundou uvedenými na elektronickej doručenke alebo márnym\nuplynutím úložnej lehoty podľa toho, ktorá skutočnosť nastane skôr, a to aj vtedy,\nak sa adresát o tom nedozvedel,\nc) ak nie je adresátom orgán verejnej moci a nedoručuje sa do vlastných rúk,\ndeň bezprostredne nasledujúci po uložení elektronickej úradnej správy.\n57. Podľa § 32 ods. 8 zákona o e-Governmente po doručení elektronickej úradnej\nsprávy zostáva elektronická úradná správa, vrátane všetkých elektronických dokumentov,\nktoré obsahuje, uložená v elektronickej schránke adresáta.\n58. Podľa § 32 ods. 9 zákona o e-Governmente ak k elektronickému doručeniu dôjde\nv deň štátneho sviatku alebo v deň pracovného pokoja, lehota na konanie alebo na\nvykonanie úkonu, ktorej začiatok je spojený s okamihom elektronického doručenia, začne\nplynúť najbližší nasledujúci pracovný deň; to neplatí, ak osobitný predpis ustanovuje alebo\n21\n\nz povahy konania alebo úkonu vyplýva, že orgán verejnej moci alebo iná osoba sú povinní\nkonať aj v deň, ktorý je štátnym sviatkom, alebo v deň pracovného pokoja.\n59. Podľa § 33 ods. 1 zákona o e-Governmente ak osobitný predpis neustanovuje iný\npostup na rozhodovanie o neúčinnosti elektronického doručenia alebo ak sa podľa\nosobitného predpisu neúčinnosť elektronického doručenia neposudzuje ako predbežná\notázka, orgán verejnej moci, ktorý koná vo veci, ktorej sa elektronické doručovanie týka,\nrozhodne na návrh adresáta, že elektronické doručenie je neúčinné, ak tento adresát\npreukáže, že\na) objektívne nemohol prevziať elektronickú úradnú správu z dôvodu, ktorý nenastal\nna jeho strane alebo jeho pričinením, alebo\nb) na jeho strane nastali také dôvody, ktoré mu objektívne neznemožnili prevziať\nelektronickú úradnú správu, avšak takéto prevzatie by bolo spojené s nepomernými\nťažkosťami, ktorých prekonanie od neho nie je spravodlivé požadovať.\n60. Podľa § 33 ods. 2 zákona o e-Governmente návrh podľa odseku 1 je potrebné\npodať do 15 dní odo dňa, keď sa adresát s obsahom elektronickej úradnej správy oboznámil\nalebo mohol oboznámiť.\n61. Podľa § 33 ods. 8 zákona o e-Governmente ak orgán verejnej moci rozhodol,\nže elektronické doručenie je neúčinné, elektronická úradná správa vrátane všetkých\nelektronických dokumentov sa považuje za doručenú dňom, keď rozhodnutie o neúčinnosti\nelektronického doručenia nadobudlo právoplatnosť.\n62. Na účel overenia opodstatnenosti tvrdení sťažovateľky obsiahnutých v ústavnej\nsťažnosti si ústavný súd vyžiadal spis okresného súdu sp. zn. 19 Cpr 27/2017, z obsahu\nktorého zistil nasledujúce skutočnosti:\nDňa 4. apríla 2018 okresný súd elektronicky (cez ústredný portál slovensko.sk) zaslal\nžalovanej „do vlastných rúk s fikciou doručenia“ výzvu na vyjadrenie, žalobu, doplnenie\nžaloby a poučenie o procesných právach a povinnostiach strán sporu; vypršaním úložnej\nlehoty s fikciou doručovania bola 20. apríla 2018 správa úspešne doručená žalovanej.\n22\n\nDňa 11. júla 2018 okresný súd elektronicky zaslal žalovanej „do vlastných rúk\ns fikciou doručenia“ predvolanie na pojednávanie, ktoré sa malo konať 4. októbra 2018;\nvypršaním úložnej lehoty s fikciou doručovania bola 27. júla 2018 správa úspešne doručená\nžalovanej.\n63. Preskúmaním napadnutého uznesenia ústavný súd zistil, že okresný súd v jeho\nodôvodnení na jednej strane tvrdí, že „z doručeniek založených v súdnom spise vyplýva\nzáver, že žalovanému boli uvedené písomnosti riadne doručené“, avšak na druhej strane\no tejto skutočnosti bez preukázania opaku (§ 105 ods. 1 CSP v spojení s § 30 ods. 5 zákona\no\n\ne-Governmente)\n\nvyslovuje\n\npochybnosť,\n\ntvrdiac,\n\nže\n\n„skúsenosti\n\nzo\n\nsúdnej\n\npraxe dosvedčujú záveru žalovaného, že portál slovensko.sk vykazuje nedostatky“.\nVšeobecnú konštatáciu žalovanej, že „portál slovensko.sk od začiatku sprevádzajú\nproblémy“, teda okresný súd považuje za ospravedlniteľný dôvod, na základe ktorého\nnapadnutým uznesením rozhodol o zrušení rozsudku pre zmeškanie podľa § 277 CSP,\npričom ďalšími tvrdeniami a domnienkami žalovanej, t. j. že notifikácie budú doručené\nna jej emailovú adresu, no nestalo sa tak, že dôkaz o nefungovaní notifikácie nie je možné\npredložiť, že žalovaná so všetkými ostatnými orgánmi verejnej moci komunikuje\nelektronicky a že štatutárni zástupcovia žalovanej sú cudzí štátni príslušníci a na území\nSlovenskej republiky komunikujú prostredníctvom vedúceho pracovníka v slovenskej\npobočke (bod 3), sa v odôvodnení svojho rozhodnutia bližšie nezaoberal. V tejto súvislosti\nústavný súd podotýka, že žalovaná v návrhu netvrdila, že by o aktivovaní jej elektronickej\nschránky nevedela, a netvrdila a ani nepreukázala, že sa na účely zasielania notifikácií\nsprávcom notifikačného modulu zaregistrovala (§ 18 ods. 3 zákona o e-Governmente)\na úspešne autentifikovala (§ 18 ods. 4 zákona o e-Governmente).\n64. Ústavný súd konštatuje, že pri rozhodovaní okresného súdu o návrhu žalovanej\npodľa § 277 ods. 1 a 2 CSP nemožno tvrdenie žalovanej, ktorej bola podľa § 13 ods. 1\npísm. a) zákona o e-Governmente automaticky aktivovaná elektronická schránka\nna doručovanie elektronických úradných dokumentov orgánov verejnej moci, že\n„portál slovensko.sk od začiatku sprevádzajú problémy“, považovať za ospravedlniteľný\ndôvod, pre ktorý zmeškala lehotu na podanie vyjadrenia podľa § 273 písm. a) CSP,\n23\n\nako aj pojednávanie\n\nvo veci,\n\nna\n\nktorom\n\nbol\n\nvyhlásený\n\nrozsudok\n\npre zmeškanie.\n\nUvedené tvrdenie žalovanej nemá pre rozhodnutie okresného súdu podľa § 277 ods. 1 a 2\nCSP žiadny právny význam.\n65. Pokiaľ okresný súd podľa § 105 ods. 1 CSP doručoval písomnosti\ndo elektronickej schránky žalovaného podľa osobitného predpisu, t. j. zákona o eGovernmente, musí žalovaný dôvod, pre ktorý zmeškal lehotu na podanie vyjadrenia\npodľa § 273 písm. a) CSP, ako aj pojednávanie vo veci, na ktorom bol vyhlásený rozsudok\npre zmeškanie, preukázať ako adresát elektronickej úradnej správy domáhajúci sa\nrozhodnutia orgánu verejnej moci o neúčinnosti elektronického doručenia podľa § 33 ods. 1\nzákona o e-Governmente, t. j. že objektívne nemohol prevziať elektronickú úradnú správu\nz dôvodu, ktorý nenastal na jeho strane alebo jeho pričinením [písm. a)], alebo na jeho\nstrane nastali také dôvody, ktoré mu objektívne neznemožnili prevziať elektronickú úradnú\nsprávu, avšak takéto prevzatie by bolo spojené s nepomernými ťažkosťami, ktorých\nprekonanie od neho nie je spravodlivé požadovať [písm. b)]. Tým samozrejme nie je\ndotknuté oprávnenie žalovaného podať okresnému osobitný návrh podľa § 33 ods. 1 zákona\no e-Governmente.\n66. Nedostatočné odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu, ktoré vyústilo do jeho\nvnútornej rozpornosti, považuje ústavný súd za dôvod na vyslovenie porušenia základného\npráva sťažovateľa na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy, súčasťou ktorého\nje nepochybne aj požiadavka, aby sa príslušný všeobecný súd v konaní právne korektným\nspôsobom a zrozumiteľne vyrovnal nielen so skutkovými okolnosťami prípadu,\nale aj s vlastnými právnymi závermi, ktoré ho viedli ku konkrétnemu rozhodnutiu\n(m. m. III. ÚS 772/2016).\n67. Vychádzajúc z uvedeného, ústavný súd dospel k záveru, že okresný súd\npri rozhodovaní o návrhu žalovanej neaplikoval citované ustanovenia Civilného sporového\nporiadku a zákona o e-Governmente týkajúce sa doručovania písomností do elektronickej\nschránky žalovanej, ako aj existencie ospravedlniteľných dôvodov na zrušenie rozsudku\npre zmeškanie žalovanej ústavne súladným spôsobom. Napadnuté uznesenie okresného\n24\n\nsúdu je vnútorne rozporné, nie je presvedčivo odôvodnené, a to v konečnom dôsledku\nzakladá jeho ústavnú neudržateľnosť.\n68. Námietky, ktoré sťažovateľka uplatnila v ústavnej sťažnosti, preto ústavný súd\nhodnotí ako opodstatnené. Okresný súd v napadnutom uznesení nezohľadnil citované\nvýchodiská ochrany základných práv a slobôd sťažovateľky a jeho prístup pri rozhodovaní\no návrhu žalovanej nemožno hodnotiť inak ako taký, ktorý odporuje obsahu základného\npráva na súdnu ochranu zaručeného čl. 46 ods. 1 ústavy a práva na spravodlivé súdne\nkonanie zaručeného čl. 6 ods. 1 dohovoru.\n69. Na uvedenom skutkovom základe ústavný súd rozhodol, že napadnutým\nuznesením okresného súdu došlo k porušeniu základného práva sťažovateľky podľa čl. 46\nods. 1 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, preto napadnuté uznesenie okresného\nsúdu podľa čl. 127 ods. 2 ústavy a jemu zodpovedajúcemu § 133 ods. 2 a ods. 3 písm. b)\nzákona o ústavnom súde zrušil a vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie\n(body 1 a 2 výroku nálezu).\n70. Podľa § 134 ods. 1 zákona o ústavnom súde ak ústavný súd zruší právoplatné\nrozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah a vec vráti na ďalšie konanie, ten, kto vo veci vydal\nrozhodnutie, rozhodol o opatrení alebo vykonal iný zásah, je povinný vec znova prerokovať\na rozhodnúť. V tomto konaní alebo postupe je viazaný právnym názorom ústavného súdu.\n71. Podľa § 134 ods. 2 zákona o ústavnom súde ten, kto vo veci vydal rozhodnutie,\nrozhodol o opatrení alebo vykonal iný zásah, je viazaný rozhodnutím ústavného súdu podľa\n§ 133 ods. 3 písm. a) až d); toto rozhodnutie ústavného súdu je vykonateľné doručením.\n72. Úlohou okresného súdu preto bude opätovne rozhodnúť o návrhu žalovanej,\nmajúc na zreteli, že spravodlivosť, ktorá je osobitne zvýraznená v čl. 6 ods. 1 dohovoru,\nje kritériom ukladajúcim každému všeobecnému súdu povinnosť hľadať také riešenie\nním prejednávanej veci, ktoré nebude možné vyhodnotiť ako popierajúce zmysel a účel\npríslušných zákonných ustanovení.\n25\n\n73. Aj z čl. 2 ods. 1 a 2 CSP vyplýva, že ochrana ohrozených alebo porušených práv\na právom chránených záujmov musí byť spravodlivá a účinná tak, aby bol naplnený princíp\nprávnej istoty. Právna istota je stav, v ktorom každý môže legitímne očakávať, že jeho spor\nbude rozhodnutý v súlade s ustálenou rozhodovacou praxou najvyšších súdnych autorít;\nak takej ustálenej rozhodovacej praxe niet, aj stav, v ktorom každý môže legitímne\nočakávať, že jeho spor bude rozhodnutý spravodlivo.\nIV.\nTrovy konania\n74. Sťažovateľka v petite ústavnej sťažnosti navrhla, aby jej ústavný súd priznal\nnáhradu trov konania.\n75. Podľa § 73 ods. 3 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže v odôvodnených\nprípadoch podľa výsledku konania uznesením uložiť niektorému účastníkovi konania,\naby úplne alebo sčasti nahradil inému účastníkovi konania alebo štátu trovy konania.\n76. Pri rozhodovaní o priznaní náhrady trov konania ústavný súd vychádzal\nz § 1 ods. 3 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z.\no odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších\npredpisov (ďalej len „vyhláška“), podľa ktorého výpočtovým základom pre účely tejto\nvyhlášky je priemerná mesačná mzda zamestnanca hospodárstva Slovenskej republiky\nza prvý polrok predchádzajúceho kalendárneho roka, ak odsek 4 neustanovuje inak.\nTáto podľa oznámenia Štatistického úradu Slovenskej republiky za I. polrok 2018\npredstavovala sumu 980 €.\n77. Ústavný súd preto v súlade s § 1 ods. 3, § 11 ods. 3, § 13a ods. 1 písm. a) a c)\na § 16 ods. 3 vyhlášky priznal sťažovateľke náhradu trov konania v celkovej sume 519,39 €\nz dôvodu trov právneho zastúpenia, a to za tri úkony právnej služby (príprava a prevzatie\nveci, písomné vyhotovenie sťažnosti, stanovisko k vyjadreniam predsedu okresného súdu\n26\n\na zúčastnenej osoby) vykonané v roku 2019 v sume 163,33 € za jeden úkon a tri režijné\npaušály v sume 9,80 € za jeden paušál, ktoré zaviazal uhradiť okresný súd (bod 3 výroku\nnálezu).\n78. Vzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu\nnemožno\n\npodať\n\nopravný\n\nprostriedok,\n\ntoto\n\nrozhodnutie\n\nnadobúda\n\nprávoplatnosť\n\na vykonateľnosť dňom jeho doručenia poslednému z účastníkov konania pred ústavným\nsúdom... ak nevyplýva iné z rozhodnutia ústavného súdu (§ 70 ods. 1 zákona o ústavnom\nsúde).\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 10. septembra 2019\n\n27", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "občianske súdne konanie-Civilný sporový poriadok", "konanie-skrátené (rozkazné)", "rozsudok", "práca, pracovný pomer-neplatnosť rozviazania", "doručenie, doručovanie-náhradné doručovanie", "rozsudok", "občianske súdne konanie-Civilný sporový poriadok", "konanie-skrátené (rozkazné)"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"], "vyrok_vztahy": [{"sz": "19Cpr/27/2017", "guid": null, "vztah": "zrusene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:f2c724f4-86c9-4c76-8fd2-b1954158d0ed", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:3.US.772.2016.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 772/2016", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 772/2016 z 10. 1. 2017", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2017-01-10", "citacie_n": 14, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:3.US.772.2016.1"}, {"guid": "ussr:105dea71-2ec3-4056-b056-f92eaccc14b4", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:1.US.533.2016.2", "spisova_znacka": "I. ÚS 533/2016", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 533/2016 z 9. 11. 2016", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2016-11-09", "citacie_n": 245, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:1.US.533.2016.2"}, {"guid": "ussr:ea48d9c0-f748-4f82-b743-cc6872127be6", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:3.US.90.2015.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 90/2015", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 90/2015 z 1. 12. 2015", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2015-12-01", "citacie_n": 119, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:3.US.90.2015.1"}, {"guid": "ussr:804b7a08-b819-4f47-b5fd-e1debfb81878", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 211/2012", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 211/2012 z 11. 12. 2013", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2013-12-11", "citacie_n": 42, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:804b7a08-b819-4f47-b5fd-e1debfb81878"}, {"guid": "ussr:6dc6d16f-0c57-4203-9d72-b14a1913d9b0", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 72/2010", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 72/2010 z 4. 5. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-05-04", "citacie_n": 478, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:6dc6d16f-0c57-4203-9d72-b14a1913d9b0"}, {"guid": "ussr:b6b27bfa-d1f0-4c78-a8d4-d985b94a29a6", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 341/07", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 341/07 z 1. 7. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-07-01", "citacie_n": 1139, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:b6b27bfa-d1f0-4c78-a8d4-d985b94a29a6"}, {"guid": "ussr:e4327793-5fce-4d7f-a3e4-ced1be3393ea", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 75/08", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 75/08 z 10. 4. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-04-10", "citacie_n": 255, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e4327793-5fce-4d7f-a3e4-ced1be3393ea"}, {"guid": "ussr:37b50c01-e48d-47cb-bf6e-ad7c2b8219c4", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 82/07", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 82/07 z 5. 12. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-12-05", "citacie_n": 240, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:37b50c01-e48d-47cb-bf6e-ad7c2b8219c4"}, {"guid": "ussr:fdeb7e69-a521-43d5-9a77-1f3c6d08d22d", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 182/07", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 182/07 z 29. 11. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-11-29", "citacie_n": 289, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:fdeb7e69-a521-43d5-9a77-1f3c6d08d22d"}, {"guid": "ussr:3d6a87c3-62be-4aa9-b347-c39fb45de2e2", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 57/07", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 57/07 z 31. 10. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-10-31", "citacie_n": 277, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:3d6a87c3-62be-4aa9-b347-c39fb45de2e2"}, {"guid": "ussr:2078851b-b411-4e29-b196-af64d738b1cb", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 195/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 195/07 z 31. 8. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-08-31", "citacie_n": 1812, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2078851b-b411-4e29-b196-af64d738b1cb"}, {"guid": "ussr:cb0b68ca-a66e-4ab4-b48b-f4621ee131e7", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 1/07", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 1/07 z 17. 5. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-05-17", "citacie_n": 335, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:cb0b68ca-a66e-4ab4-b48b-f4621ee131e7"}, {"guid": "ussr:419fadee-c1cc-45f2-bdc5-c91847aca3a0", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 264/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 264/05 z 29. 9. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-09-29", "citacie_n": 1632, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:419fadee-c1cc-45f2-bdc5-c91847aca3a0"}, {"guid": "ussr:988c75d3-8c92-4f8a-b943-c14a1e63d0c9", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 74/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 74/05 z 28. 4. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-04-28", "citacie_n": 2139, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:988c75d3-8c92-4f8a-b943-c14a1e63d0c9"}, {"guid": "ussr:d196617c-7423-47ea-b90a-26ec00e52abc", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 209/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 209/04 z 23. 6. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-06-23", "citacie_n": 17647, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:d196617c-7423-47ea-b90a-26ec00e52abc"}, {"guid": "ussr:ee20d469-9f07-4316-b495-2fcb4d48e455", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 27/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 27/04 z 11. 2. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-02-11", "citacie_n": 2330, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:ee20d469-9f07-4316-b495-2fcb4d48e455"}, {"guid": "ussr:f9f0ea07-293f-4916-b43c-575af129266c", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 115/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 115/03 z 3. 7. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-07-03", "citacie_n": 11296, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:f9f0ea07-293f-4916-b43c-575af129266c"}, {"guid": "ussr:81a4fe59-3a25-41e7-822a-368cb02790fe", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 180/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 180/02 z 2. 4. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-04-02", "citacie_n": 2893, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:81a4fe59-3a25-41e7-822a-368cb02790fe"}, {"guid": "ussr:2a594d9b-d92d-4541-b75c-466158568a3c", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 139/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 139/02 z 26. 2. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-02-26", "citacie_n": 3306, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2a594d9b-d92d-4541-b75c-466158568a3c"}, {"guid": "ussr:6ed023e1-d357-433b-aef9-406487857e73", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 19/02", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 19/02 z 13. 3. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-03-13", "citacie_n": 3382, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:6ed023e1-d357-433b-aef9-406487857e73"}, {"guid": "ussr:fd75440e-aad0-4f97-b92f-df27c2c1b647", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 13/00", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 13/00 z 9. 7. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-07-09", "citacie_n": 6910, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:fd75440e-aad0-4f97-b92f-df27c2c1b647"}, {"guid": "ussr:fb62a029-a738-4485-9f41-c7ee37143e6e", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 17/01", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 17/01 z 19. 4. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-04-19", "citacie_n": 5942, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:fb62a029-a738-4485-9f41-c7ee37143e6e"}, {"guid": "ussr:2115fe63-2931-418d-8fd9-44b09da4b2a4", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.71.1997.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 71/97", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 71/97 z 15. 10. 1998", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1998-10-15", "citacie_n": 3317, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.71.1997.1"}, {"guid": "ussr:8c89c393-acbf-4a5b-9bfc-62402e14e2f3", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.21.1996.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 21/96", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 21/96 z 16. 5. 1996", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1996-05-16", "citacie_n": 5297, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.21.1996.1"}, {"guid": "ussr:28847603-cec4-43ed-995d-610a124baadf", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.1.1995.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 1/95", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 1/95 z 10. 1. 1995", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1995-01-10", "citacie_n": 4173, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.1.1995.1"}, {"guid": "3b865b28-ed99-4d62-acae-7414636b2e90:c53e0137-4ab7-4db7-8531-0db79018f508", "ecli": null, "spisova_znacka": "19Cpr/27/2017", "nazov": "Uznesenie Mestského súdu Bratislava III sp. zn. 19Cpr/27/2017 z 3. 11. 2022", "sud": "Mestský súd Bratislava III", "datum_vydania": "2022-11-03", "citacie_n": 3, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/3b865b28-ed99-4d62-acae-7414636b2e90:c53e0137-4ab7-4db7-8531-0db79018f508"}], "citovane_v": [{"guid": "ussr:4cf3bb30-660e-4328-b012-73a55f7ba8ed", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2025:3.US.567.2025.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 567/2025", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 567/2025 z 25. 9. 2025", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2025-09-25", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2025:3.US.567.2025.1"}, {"guid": "ussr:bfd2bb81-1475-4af5-ac24-08ffb9f6b2b6", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2025:3.US.399.2025.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 399/2025", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 399/2025 z 17. 7. 2025", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2025-07-17", "citacie_n": 3, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2025:3.US.399.2025.1"}, {"guid": "ussr:37eabe27-6193-4cde-9596-0444387630b2", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2025:3.US.371.2025.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 371/2025", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 371/2025 z 25. 6. 2025", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2025-06-25", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2025:3.US.371.2025.1"}, {"guid": "ussr:5a7c6862-d4a5-4ae1-ba56-636a8d3abab2", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2025:3.US.268.2025.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 268/2025", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 268/2025 z 13. 5. 2025", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2025-05-13", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2025:3.US.268.2025.1"}, {"guid": "ussr:00fea655-e368-423a-9ad3-871bfc803e04", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2025:3.US.213.2025.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 213/2025", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 213/2025 z 10. 4. 2025", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2025-04-10", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2025:3.US.213.2025.1"}, {"guid": "ussr:558ec1b6-5cd3-40e7-9942-a671ac82ddb6", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2025:3.US.41.2025.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 41/2025", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 41/2025 z 5. 2. 2025", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2025-02-05", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2025:3.US.41.2025.1"}, {"guid": "ussr:fe9ecaf4-ef54-4467-9bdf-57ece35d6bb0", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2024:3.US.602.2024.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 602/2024", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 602/2024 z 7. 11. 2024", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2024-11-07", "citacie_n": 9, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2024:3.US.602.2024.1"}, {"guid": "ussr:169a7761-781a-4522-b821-0dc13db79487", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2024:3.US.551.2024.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 551/2024", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 551/2024 z 24. 10. 2024", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2024-10-24", "citacie_n": 5, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2024:3.US.551.2024.1"}, {"guid": "ussr:39bc34c9-7d71-47e3-a425-9a31e9c4fc85", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2024:3.US.467.2024.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 467/2024", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 467/2024 z 5. 9. 2024", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2024-09-05", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2024:3.US.467.2024.1"}, {"guid": "ussr:ddf0d448-25b6-40e8-87cb-7e6e026bcef7", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2024:3.US.380.2024.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 380/2024", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 380/2024 z 30. 7. 2024", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2024-07-30", "citacie_n": 13, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2024:3.US.380.2024.1"}, {"guid": "ussr:d0087bbb-470d-4fb0-b334-5f63ea9373be", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2024:3.US.321.2024.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 321/2024", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 321/2024 z 11. 6. 2024", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2024-06-11", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2024:3.US.321.2024.1"}, {"guid": "ussr:285411cc-b31c-4c92-afa1-c21d23b671e0", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2024:3.US.280.2024.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 280/2024", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 280/2024 z 30. 5. 2024", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2024-05-30", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2024:3.US.280.2024.1"}, {"guid": "ussr:172049d3-708d-4be8-b4b9-6fb89799b159", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2024:3.US.80.2024.2", "spisova_znacka": "III. ÚS 80/2024", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 80/2024 z 10. 4. 2024", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2024-04-10", "citacie_n": 3, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2024:3.US.80.2024.2"}, {"guid": "ussr:955906c2-f3b3-4075-88d6-ed0e1eb03dc9", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2024:2.US.176.2024.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 176/2024", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 176/2024 z 3. 4. 2024", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2024-04-03", "citacie_n": 3, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2024:2.US.176.2024.1"}, {"guid": "ussr:177543cf-aa29-4697-9b28-49258d9d3b4c", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2024:3.US.116.2024.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 116/2024", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 116/2024 z 20. 2. 2024", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2024-02-20", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2024:3.US.116.2024.1"}, {"guid": "ussr:fe74ec95-dc72-4219-afa8-870cc280998b", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2024:3.US.661.2023.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 661/2023", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 661/2023 z 21. 12. 2023", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2023-12-21", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2024:3.US.661.2023.1"}, {"guid": "ussr:388a9ec0-ebd3-4a51-8ed9-1f2b6adca191", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2023:3.US.609.2023.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 609/2023", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 609/2023 z 23. 11. 2023", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2023-11-23", "citacie_n": 5, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2023:3.US.609.2023.1"}, {"guid": "ussr:939f48fb-dfc4-4a98-a26b-e2078a8cd78c", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2022:4.US.477.2022.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 477/2022", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 477/2022 z 27. 9. 2022", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2022-09-27", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2022:4.US.477.2022.1"}, {"guid": "ussr:c65e5151-ab81-47f2-ac37-e003cecda196", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2022:1.US.311.2022.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 311/2022", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 311/2022 z 2. 6. 2022", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2022-06-02", "citacie_n": 7, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2022:1.US.311.2022.1"}, {"guid": "ussr:6fb0204f-ca17-4279-b51e-ae2a35d20953", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2022:1.US.292.2022.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 292/2022", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 292/2022 z 19. 5. 2022", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2022-05-19", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2022:1.US.292.2022.1"}, {"guid": "ussr:039fe9a2-6c98-4c81-b761-3082315a9e35", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2022:1.US.114.2022.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 114/2022", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 114/2022 z 23. 2. 2022", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2022-02-23", "citacie_n": 43, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2022:1.US.114.2022.1"}, {"guid": "ussr:7c5f67ce-4839-41ae-a8ec-f5f7b20db3a0", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2021:3.US.373.2020.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 373/2020", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 373/2020 z 29. 6. 2021", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2021-06-29", "citacie_n": 72, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2021:3.US.373.2020.1"}, {"guid": "ussr:42ae7b63-0f38-4da1-b8fa-e43f67b0ca8f", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:4.US.88.2020.2", "spisova_znacka": "IV. ÚS 88/2020", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 88/2020 z 9. 6. 2020", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2020-06-09", "citacie_n": 8, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:4.US.88.2020.2"}, {"guid": "ca187fd5-96ec-44b9-9168-aafbc8244a41:8fb62ba4-d40e-4c6d-a684-acbaa03545d2", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2026:8716205938.1", "spisova_znacka": "4Cdo/182/2024", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Cdo/182/2024 z 29. 4. 2026", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2026-04-29", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2026:8716205938.1"}, {"guid": "f746dd73-d8c0-49f1-8827-7c0de0b8e940:76528de5-3448-463c-95b0-c7ade1dd1d0a", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2025:7521201983.1", "spisova_znacka": "2Cdo/158/2024", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Cdo/158/2024 z 18. 12. 2025", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2025-12-18", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2025:7521201983.1"}, {"guid": "cd3503e6-b457-40f1-bb4a-22c6e00ae977:22495e3b-1183-496f-b183-c6b3f4feb90f", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2023:8119210885.2", "spisova_znacka": "1Obdo/39/2023", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Obdo/39/2023 z 18. 9. 2023", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2023-09-18", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2023:8119210885.2"}, {"guid": "b14487b2-17ea-4755-a702-6babfb52b6b6:af407920-9534-4277-b77e-04b0f6104d81", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2023:8119210885.1", "spisova_znacka": "1Obdo/54/2022", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Obdo/54/2022 z 18. 9. 2023", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2023-09-18", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2023:8119210885.1"}, {"guid": "ec28cf01-6ad5-4ad6-8e37-e8e66f61d756:701c84c2-7cd1-442a-8773-c11e3f573616", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2023:7217200274.1", "spisova_znacka": "2Cdo/288/2021", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Cdo/288/2021 z 24. 8. 2023", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2023-08-24", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2023:7217200274.1"}, {"guid": "a9f767c5-71c0-4dca-af9a-a37420a1a6e1:f96f9e36-f81e-46af-8435-724dfa229dd6", "ecli": "ECLI:SK:SpSBA:2026:1021200945.2", "spisova_znacka": "BA-2S/123/2021", "nazov": "Rozsudok Správneho súdu v Bratislave sp. zn. BA-2S/123/2021 z 28. 5. 2026", "sud": "Správny súd v Bratislave", "datum_vydania": "2026-05-28", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:SpSBA:2026:1021200945.2"}, {"guid": "7e294db3-be0e-4526-a630-d5cc0bc002f5:94fd517c-3616-442c-b43f-7085ee91c71f", "ecli": "ECLI:SK:KSBB:2026:6124422022.2", "spisova_znacka": "42Cob/88/2025", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 42Cob/88/2025 z 28. 7. 2026", "sud": "Krajský súd Banská Bystrica", "datum_vydania": "2026-07-28", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2026:6124422022.2"}]}