{"guid": "ussr:e3710180-5e4a-44dc-b960-8f49098bad1d", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2019:1.US.235.2019.2", "spisova_znacka": "I. ÚS 235/2019", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 235/2019 z 17. 9. 2019", "citacia": "nález Ústavného súdu SR z 17. septembra 2019, sp. zn. I. ÚS 235/2019, ECLI:SK:USSR:2019:1.US.235.2019.2", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": null, "sudca_id": null, "sudca_url": null, "datum_vydania": "2019-09-17", "forma": "Nález", "povaha": ["právo porušené bolo", "právo porušené bolo", "priznáva primerané finančné zadosťučinenie", "prikazuje konať bez zbytočných prieťahov", "prikazuje odporcovi uhradiť trovy právneho zastúpenia"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "I.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-2", "nazov": "čl. 48 ods. 2 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-48"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-48", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/e3710180-5e4a-44dc-b960-8f49098bad1d", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2019:1.US.235.2019.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2019:1.US.235.2019.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2019:1.US.235.2019.2/text", "citacie_n": 11, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nNÁLEZ\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nV mene Slovenskej republiky\nI. ÚS 235/2019-33\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 17. septembra 2019\nv senáte zloženom z predsedníčky senátu Jany Baricovej (sudkyňa spravodajkyňa) a sudcov\nMiroslava Duriša a Mojmíra Mamojku prerokoval prijatú ústavnú sťažnosť\n, zastúpeného advokátom JUDr. Jánom\nVajdom, Hviezdoslavovo námestie 201, Námestovo, vo veci namietaného porušenia jeho\nzákladného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2\nÚstavy Slovenskej republiky a práva na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote\npodľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom\nOkresného súdu Námestovo v konaní vedenom pod sp. zn. 4 P 50/2017 a takto\nrozhodol:\n1. Základné právo\n\nna prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov\n\npodľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a právo na prejednanie jeho záležitosti\nv primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných\nslobôd postupom Okresného súdu Námestovo v konaní vedenom pod sp. zn. 4 P 50/2017\nporušené boli.\n2. Okresnému súdu Námestovo p r i k a z u j e , aby v konaní vedenom pod sp. zn.\n4 P 50/2017 konal bez zbytočných prieťahov.\n\n3.\n\np r i z n á v a finančné zadosťučinenie v sume 1 000 € (slovom\n\ntisíc eur), ktoré j e Okresný súd Námestovo p o v i n n ý vyplatiť mu do dvoch mesiacov\nod právoplatnosti tohto rozhodnutia.\n4. Okresný súd Námestovo\n\nje\n\np o v i n n ý uhradiť\n\ntrovy\n\nkonania v sume 519,39 € (slovom päťstodevätnásť eur a tridsaťdeväť centov) na účet jeho\nprávneho zástupcu JUDr. Jána Vajdu, Hviezdoslavovo námestie 201, Námestovo, do dvoch\nmesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.\n5. Vo zvyšnej časti ústavnej sťažnosti\n\nnevyhovuje.\n\nOdôvodnenie:\nI.\nVymedzenie napadnutého konania a sťažnostná argumentácia sťažovateľa\n1. Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením č. k.\nI. ÚS 235/2019-17 zo 4. júna 2019 prijal podľa § 56 ods. 5 zákona č. 314/2018 Z. z.\no Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len\n„zákon o ústavnom súde“) na ďalšie konanie ústavnú sťažnosť\n(ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namietal porušenie\nsvojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného\nv čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na prejednanie\nzáležitosti v primeranej lehote zaručeného v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv\na základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Námestovo (ďalej len\n„okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 4 P 50/2017 (ďalej aj „napadnuté konanie“).\n2. Z obsahu ústavnej sťažnosti vyplýva, že sťažovateľ je navrhovateľom v konaní\no úpravu styku s maloletými deťmi. Návrh bol okresnému súdu doručený 29. novembra\n2017 a do dnešného dňa okresný súd nevydal rozhodnutie vo veci samej. Podľa tvrdenia\n\n2\n\nsťažovateľa okresný súd vo veci riadne nekoná, postupuje neefektívne a v rozpore\nso záujmami maloletých detí. Napadnuté konanie si s ohľadom na predmet konania (výkon\nrodičovských práv, pozn.) vyžaduje výnimočnú rýchlosť konania. Sťažovateľ uvádza, že aj\nnapriek tejto skutočnosti okresný súd nepostupoval v napadnutom konaní s osobitnou\nstarostlivosťou a zapríčinil viaceré prieťahy najmä nariadením znaleckého dokazovania.\n3. Sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd o jeho ústavnej sťažnosti rozhodol nálezom,\nv ktorom vysloví, že základné právo sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných\nprieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a právo na prejednanie jeho záležitosti v primeranej\nlehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru v konaní na okresnom súde vedenom pod sp. zn.\n4 P 50/2017 porušené boli a prikáže okresnému súdu v napadnutom konaní konať\nbez zbytočných prieťahov. Súčasne sa domáha priznania finančného zadosťučinenia\nvo výške 2 000 € a úhrady trov konania.\nII.\nVyjadrenie okresného súdu a replika sťažovateľa\n4. Ústavný súd najmä s ohľadom na predmet napadnutého konania si v prípravnej\nfáze konania vyžiadal stanovisko okresného súdu k ústavnej sťažnosti. Predsedníčka\nokresného súdu v podaní sp. zn. Spr 227/19 zo 16. mája 2019, ktoré bolo doručené\nústavnému súdu 22. mája 2019, uviedla, že „... od júla 2017 do súčasnosti nebol urobený\nžiadny úkon smerujúci k ukončeniu veci, čo bolo spôsobené najmä nečinnosťou ustanovenej\n(ustanovených) znalkyne\n\n(znalcov)...\n\nznalecký posudok k dnešnému dňu nie\n\nje\n\nvypracovaný...\n... Zároveň som sa oboznámila so sťažnostným spisom 1SprS/10/2019, z ktorého som\nzistila, že vo veci som dňa 19.3.2019 nariadila dohľad v pravidelných trojmesačných\nlehotách, ktorého účelom je zabezpečiť plynulosť konania.“.\n5. V súvislosti s oznámením ústavného súdu o prijatí ústavnej sťažnosti sťažovateľa\nna ďalšie konanie a výzvou ústavného súdu na prípadné doplnenie vyjadrenia\nzo 16. mája 2019 okresný súd zaujal stanovisko podaním sp. zn. Spr 306/19 z 18. júna 2019,\n\n3\n\nktoré bolo ústavnému súdu doručené 21. júna 2019. Predsedníčka okresného súdu uviedla,\nže svoje pôvodné vyjadrenie Spr 227/19 zo 16. mája 2019 nežiada doplniť a zároveň\nvyslovila súhlas s upustením od ústneho prejednania ústavnej sťažnosti.\n6. K vyjadreniu okresného súdu sťažovateľ prostredníctvom právneho zástupcu\nzaujal stanovisko podaním z 18. júla 2019, ktoré bolo ústavnému súdu doručené 23. júla\n2019.\n6.1 Sťažovateľ vo svojom stanovisku po opísaní chronologického priebehu\nnapadnutého konania uviedol, že konajúci súd je v napadnutom konaní nečinný\na za 20 mesiacov nedokázal rozhodnúť v právne a skutkovo nie zložitej veci.\n6.2 Podľa sťažovateľa sa okresný súd konkrétne nevyjadril k príčinám zbytočných\nprieťahov. Nariadený dohľad predsedníčky okresného súdu považuje za nedostatočný\na formálny, ktorý nevedie k náprave a odstráneniu nečinnosti okresného súdu.\n„... Odporca neefektívnym procesným postupom podstatne predĺžil rozhodovanie\nvo veci. Odporca nekonal dostatočne rýchlo t.j. bezprieťahovo, hoci ide o vec starostlivosti\nsúdu o maloleté deti...\n... V tomto konaní nejde o skutkovo zložitú vec ani právne zložitú vec a napriek tomu\ntoto konanie trvá už takmer 20 mesiacov. Odporca zodpovedá za nečinnosť ustanovených\nznalcov v tejto veci.\n... Odporca si vopred neprekonzultoval s potencionálnymi znalcami ich objektívnu\nmožnosť vypracovať znalecký posudok v primeranej lehote...\n... Odporca v tomto konaní dlhodobo postupuje spôsobom, ktorému chýba účelnosť\na efektívnosť, čo má výrazný vplyv na doterajšiu dĺžku tohto konania.\n...Odporca si neuvedomil že hrozí nebezpečenstvo závažnej ujmy na psychike\nmaloletých detí\n\nktoré dlhodobo vyrastajú bez kontaktu s mojou osobou...“\n\n6.3 V ďalšom sťažovateľ uvádza svoj názor na postup okresného súdu v napadnutom\nkonaní, popisuje ním podané urgencie a sťažnosti vo vzťahu k nečinnosti konajúceho súdu,\nkriticky hodnotí neefektívny spôsob ustanovovania znalcov pre účely vypracovania\nznaleckého posudku v konaní, v ktorom hlavne vidí najväčšiu príčinu vzniku zbytočných\nprieťahov.\n\n4\n\n6.4. V závere svojho stanoviska sťažovateľ ústavnému súdu oznámil, že netrvá\nna ústnom prejednaní veci.\n7. Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 58 ods. 3 zákona\no ústavnom súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože po oboznámení sa\ns ústavnou sťažnosťou, stanoviskami účastníkov konania, ako aj s obsahom spisu dospel\nk názoru, že od neho nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.\nIII.\nK obsahu súdneho spisu okresného súdu v napadnutom konaní\n8.\n\nZ obsahu\n\nsťažnosti,\n\nobsahu\n\nna\n\nvec\n\nsa\n\nvzťahujúceho\n\nsúdneho\n\nspisu\n\na chronologického prehľadu úkonov ústavný súd zistil tieto podstatné skutočnosti\no priebehu napadnutého konania:\n- 29. novembra 2017 sťažovateľ (otec maloletých detí) podal návrh na úpravu styku\ns maloletými deťmi a zníženie výživného,\n- 21. decembra 2017 bol uznesením okresného súdu č. k. 4 P 50/2017-43 maloletým\ndeťom ustanovený kolízny opatrovník a zároveň bolo účastníkom konania zaslané poučenie\no procesných právach a povinnostiach,\n- 29. mája 2018 sa uskutočnilo pojednávanie vo veci, okresný súd uskutočnil výsluch\núčastníkov, pojednávanie okresný súd odročil na neurčito za účelom vykonania znaleckého\ndokazovania z odboru pedopsychológie,\n- 1. júna 2018 bola uznesením okresného súdu č. k. 4 P 50/2017-133 ustanovená\nna vypracovanie znaleckého posudku znalkyňa z odboru psychológie Mgr. Zuzana\nTomášková, ktorá podaním doručeným okresnému súdu 18. júna 2018 oznámila dôvody,\npre ktoré nemôže vypracovať znalecký posudok (ukončovanie činnosti znalca\nk 31. decembru 2018 a vo vzťahu k uvedenému jej zvýšená pracovná zaťaženosť, pozn.),\n- 6. júla 2018 okresný súd uznesením č. k. 4 P 50/2017-136 zrušil ustanovenie\npôvodnej znalkyne a zároveň ustanovil na vypracovanie znaleckého posudku novú znalkyňu\nMgr. Boženu Doničovú, ktorej určil lehotu na vypracovanie znaleckého posudku 50 dní od\ndoručenia spisu,\n\n5\n\n- 3. augusta 2018 bolo uznesenie okresného súdu č. k. 4 P 50/2017-136 doručené\nznalkyni, právoplatnosť a vykonateľnosť nadobudlo 21. augusta 2018,\n- 4. septembra 2018 bol súdny spis doručený ustanovenej znalkyni,\n- 6. októbra 2018 bol zo strany navrhovateľa podaný návrh na úpravu pôvodného\nnávrhu a návrh na doplnenie dokazovania,\n- 6. novembra 2018 písomným podaním znalkyňa požiadala o predĺženie lehoty\nna vypracovanie znaleckého posudku minimálne o 90 dní, ktorú jej okresný súd predĺžil do\n15. januára 2019,\n- 4. marca 2019 okresný súd vyzval znalkyňu na predloženie vypracovaného\nznaleckého posudku, prípadne na uvedenie dôvodov, pre ktoré nie je znalecký posudok\nvypracovaný, uvedená výzva nebola znalkyňou riadne prevzatá,\n- 12. marca 2019 okresný súd telefonicky kontaktoval znalkyňu, ktorá uviedla, že\nznalecký posudok nie je vypracovaný pre jej zdravotné problémy a pracovnú\nzaneprázdnenosť,\n- 14. marca 2019 bol spis znalkyňou vrátený bez vypracovania znaleckého posudku,\n- 27. marca 2019 uznesením okresného súdu č. k. 4 P 50/2017-308 bolo zrušené\nustanovenie znalkyne zo 6. júla 2018 a na vypracovanie znaleckého posudku bola\nustanovená nová znalkyňa Mgr. Emília Kollárová, ktorej bola uložená povinnosť\nvypracovať znalecký posudok v 90-dňovej lehote, uznesenie bolo znalkyni doručené\n1. apríla 2019.\nIV.\nPrávomoc ústavného súdu, ústavnoprávne východiská v judikatúre ústavného súdu\na vyhodnotenie postupu okresného súdu\n9. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických alebo\nprávnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práva alebo slobôd, alebo\nľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú\nSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom stanoveným zákonom, ak\no ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\n\n6\n\n10. Sťažovateľ sa svojou ústavnou sťažnosťou domáhal vyslovenia porušenia\nzákladného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, podľa ktorého každý má právo, aby sa jeho vec\nverejne prerokovala bez zbytočných prieťahov.\n11. Sťažovateľ zároveň namietal aj porušenie čl. 6 ods. 1 dohovoru, podľa ktorého\nkaždý má právo, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote\nprejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom.\n12. Ústavný súd si pri výklade základného práva na prerokovanie veci\nbez zbytočných prieťahov garantovaného v čl. 48 ods. 2 ústavy osvojil judikatúru\nEurópskeho súdu pre ľudské práva (ďalej aj „ESĽP“) k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide\no právo na prejednanie záležitosti v primeranej lehote, preto v obsahu týchto práv nemožno\nvidieť zásadnú odlišnosť (napr. II. ÚS 55/98, I. ÚS 132/03, IV. ÚS105/07, IV. ÚS 90/2010).\n13. Ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnostiach namietajúcich porušenie základného\npráva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy (to platí, aj pokiaľ ide o čl. 6 dohovoru, pozn.) vychádza\nzo svojej ustálenej judikatúry, v súlade s ktorou účelom základného práva na prerokovanie\nveci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza\nosoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného súdu. Samotným prerokovaním veci na súde\nsa právna neistota osoby domáhajúcej sa rozhodnutia neodstraňuje. K stavu právnej istoty\ndochádza zásadne až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným\nspôsobom, ktorý znamená nastolenie právnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutím\n(m. m. IV. ÚS 221/04).\n14. Základnou povinnosťou súdu je zabezpečiť taký procesný postup v súdnom\nkonaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastník konania\nobrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie.\n15. Táto povinnosť súdu a sudcu s účinnosťou od 1. júla 2016 vyplýva zo zákona\nč. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len\n„CMP“), najmä z jeho čl. 5 ods. 2 a čl. 12. Podľa čl. 5 ods. 2 CMP súd postupuje z úradnej\n\n7\n\npovinnosti na základe zákona na účely prejednania a rozhodnutia veci tak, aby ochrana práv\nbola rýchla a účinná. Podľa čl. 12 CMP súd postupuje v konaní tak, aby vec bola čo\nnajrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá, predchádza zbytočným prieťahom, koná hospodárne\na bez zbytočného a neprimeraného zaťažovania účastníkov konania a iných osôb.\n16. Podľa § 30 CMP po začatí konania postupuje súd v súčinnosti s ostatnými\nsubjektmi konania tak, aby bola vec v čo najkratšom čase prejednaná a rozhodnutá.\nO odročení pojednávania rozhoduje súd aj v mimosporovom konaní podľa § 183 a § 184\nCivilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) taktiež účinného od 1. júla 2016, a to\nv spojení s § 2 ods. 1 CMP. Preto aj v konaniach starostlivosti súdu o maloletých je možné\npojednávanie odročiť len z dôležitých dôvodov a na konkrétny termín. To znamená, že\npodľa novej právnej úpravy účinnej od 1. júla 2016 je odročovanie pojednávania na neurčito\nzo zákona vylúčené (§ 395 ods. 1 CMP).\n17. Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom, a tým\naj k porušeniu základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1\ndohovoru, ústavný súd v súlade so svojou doterajšou judikatúrou (III. ÚS 111/02,\nIV. ÚS 74/02, III. ÚS 142/03) zohľadňuje tri základné kritériá, ktorými sú právna a faktická\nzložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje (1), správanie účastníka súdneho konania (2) a postup\nsamotného súdu (3). Za súčasť prvého kritéria sa považuje aj povaha prerokúvanej veci.\n18. Čo sa týka hodnotenia právnej a skutkovej zložitosti napadnutého konania,\nústavný súd konštatuje, že konanie o úprave styku k maloletým deťom a zníženie výživného\ntvorí bežnú súčasť rozhodovacej agendy všeobecných súdov a v zásade ich nemožno\npovažovať za právne ani skutkovo zložité. Ústavný súd súčasne nezistil, že by išlo o právne\nzložitú vec.\n19. V konaní o sťažnosti namietajúcej porušenie základného práva na prerokovanie\nveci bez zbytočných prieťahov ústavný súd okrem zložitosti veci skúma aj to, akým\nspôsobom sa na prieťahoch konania podieľa osoba, ktorá podala sťažnosť vo veci porušenia\njej základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.\n\n8\n\n20. V danom prípade ústavný súd konštatuje, že v správaní sťažovateľa nevzhliadol\ntakú okolnosť, na základe ktorej by mu mohol byť pričítaný podiel na veci, v akom sa\nnachádzala v čase podania ústavnej sťažnosti.\n21. Ústavný súd napokon hodnotil samotný postup okresného súdu v napadnutom\nkonaní. Okresný súd bezprostredne po doručení návrhu 29. novembra 2017 postupoval\nplynule a vykonával úkony procesného charakteru (poučenie účastníkov o procesných\nprávach a povinnostiach, ustanovenie kolízne opatrovníka maloletým deťom, nariadenie\npojednávania na 29. mája 2018, pozn.).\n22. Ďalší postup okresného súdu je poznačený neefektívnou a nesústredenou\nčinnosťou, ktorú možno konštatovať pri zvolenom spôsobe dokazovania, ako aj pri postupe\nsúdu pri ustanovovaní znalcov. Okresný súd mohol na pojednávaní 29. mája 2018 okrem\nvýsluchu strán pristúpiť aj k výsluchu maloletých detí, ktoré vzhľadom na svoj vek\na rozumovú a vôľovú vyspelosť mohli prispieť k zisteniu skutočností podstatných\npre rozhodnutie súdu. Okresný súd takto nepostupoval a hneď na prvom pojednávaní\npo výsluchu strán rozhodol o nariadení znaleckého dokazovania a pojednávanie odročil\nna neurčito. Keďže v konaní pôvodne ustanovená znalkyňa (uznesenie č. k. 4 P 50/2017133 z 1. júna 2018, pozn.) oznámila okresnému súdu, že v požadovanej lehote nie je\nschopná znalecký posudok vypracovať, okresný uznesením č. k. 4 P 50/2017-136 zo 6. júla\n2018 ustanovil v konaní novú znalkyňu, ktorej uložil povinnosť vypracovať znalecký\nposudok v lehote 50 dní. Súdny spis bol okresným súdom predložený znalkyni 4. septembra\n2018, ktorá po uplynutí lehoty určenej na vypracovanie znaleckého posudku (podanie\nzo 6. novembra 2018, pozn.) požiadala okresný súd o predĺženie lehoty. Okresný súd\nvyhovel žiadosti znalkyne a určil lehotu na vypracovanie znaleckého posudku\ndo 15. januára 2019. Okresný súd si vyžiadal vypracovaný znalecký posudok 4. marca 2019\na zistil, že znalkyňa si nesplnila svoju povinnosť ani v dodatočnej lehote (nečinnosť\nznalkyne po dobu 7 mesiacov, pozn.). Okresný súd uznesením č. k. 4 P 50/2017-308\nz 27. marca 2019 ustanovil v konaní v poradí už tretiu znalkyňu a určil jej lehotu 90 dní\n\n9\n\nna vypracovanie znaleckého posudku. V čase rozhodovania ústavného súdu o ústavnej\nsťažnosti znalecký posudok nebol vypracovaný.\n23. Bez ohľadu na relatívnu náročnosť nariadeného znaleckého dokazovania\n(spravidla vykonávaného vo viacerých samostatných fázach hodnotenia správania rodičov\na maloletých detí) došlo v posudzovanom prípade k vytvoreniu stavu, keď po dobu v trvaní\nviac ako jedného roka nie je uskutočnený zo strany znalca ani len potrebný výsluch rodičov\na maloletých detí, ktorý je nevyhnutným podkladom pre vypracovanie znaleckého posudku.\nZvolený spôsob dokazovania okresným súdom sám osebe vniesol predpoklad určitého\npredĺženia napadnutého konania, avšak jeho ďalší postup, najmä bez dôrazu na vyžiadanie\nsi splnenia povinnosti zo strany ustanovených znalcov, viedli k výraznému predĺženiu. Tým\nsa de facto oddialila reálna možnosť dosiahnutia rozhodnutia vo veci samej\nz ústavnoprávneho hľadiska akceptovateľnej dobe.\n24. Nielen účastníkom konania, ale aj ustanovenému znalcovi v konaní vznikajú\nprocesné povinnosti, splnenie ktorých zabezpečuje riadny priebeh konania. Je na rozhodnutí\nkonajúceho súdu, či využije možnosť vynútiť si splnenie procesných povinnosti uložením\nporiadkovej pokuty [§ 102 ods. 1 písm. a) CSP v spojení s § 2 ods. 1 CMP], avšak je\npotrebné zároveň uviesť, že samotný inštitút poriadkovej pokuty je potrebné vnímať ako\núčinný nástroj súdu na zabezpečenie plynulosti konania. Preto i nevyužitie možnosti\nuloženia poriadkovej pokuty je možné v ústavnoprávnom rozmere považovať za jednu\nz príčin vzniku zbytočných prieťahov ku konštatovaniu porušenia práva podľa čl. 48 ods. 2\nústavy.\nV.\nZávery ústavného súdu\n25. Ústavný súd v tejto súvislosti poukazuje aj na to, že s ohľadom na predmet\nkonania pri rozhodovaní o úprave pomerov k maloletým deťom ide o vec, ktorá\nvo všeobecnosti vyžaduje postup okresného súdu výnimočnou rýchlosťou, čo v napadnutom\nkonaní nebolo uskutočnené.\n\n10\n\n26. Európsky súd pre ľudské práva v rozsudku vo veci Fiala proti Českej republike\nz 18. 7. 2006 uviedol, že prípady týkajúce sa starostlivosti o deti je teda nevyhnutné\nprejednávať so všetkou rýchlosťou (bod 76; porovnaj tiež rozsudky vo veciach Nuutinen\nproti Fínsku z 27. 6. 2000, Voleský proti Českej republike z 29. 6. 2004).\n27. Rovnako tak ESĽP uviedol, že veci „týkajúce sa starostlivosti o deti je nevyhnuté\nprejednávať rýchlo. Prieťahy v niektorej fáze konania možno tolerovať len za podmienky,\nže celková doba konania nebude neprimeraná.“ (rozsudok vo veci Nuutinen proti Fínsku\nz 27. 6. 2000, bod 110, porovnaj tiež rozsudok vo veci Hokkanen proti Fínsku z 23. 9. 1994,\nbod 72). V rozsudku vo veci Kříž proti Českej republike z 9. 1. 2007 uviedol: „V tomto\nohľade Súd pripomína, že žalovanému štátu náleží zaistiť si prostriedky umožňujúce riešiť\nprípady týkajúce sa maloletých detí s najvyššou rýchlosťou, napriek prípadným rozporom\nmedzi rodičmi týchto detí.“ (bod 74 rozsudku).\n28. V prípade konania, ktorého cieľom je priznanie práva na styk s dieťaťom,\nvyžaduje si predmetná vec naliehavé prejednanie, keďže samotné plynutie času môže\nspôsobiť nezvratné následky vo vzťahu medzi dieťaťom a rodičom, ktorý s ním nežije (bod\n106 rozsudku Voleský proti Českej republike z 29. 6. 2004).\n29. Vychádzajúc z uvedeného, ústavný súd dospel k názoru, že postupom okresného\nsúdu v napadnutom konaní vedenom pod sp. zn. 4 P 50/2017 došlo k zbytočným prieťahom,\na tým aj k porušeniu základného práva sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných\nprieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prejednanie jeho záležitosti v primeranej\nlehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.\nNa druhej strane však ústavný súd pripomína, že ak by rodičia skutočne dbali\no najlepší záujem svojich maloletých detí, mohli sa na úprave pomerov k nim dohodnúť\na k žiadnym prieťahom v konaní pred súdom by nemuselo dochádzať.\nVI.\nPrikázanie vo veci konať a priznanie primeraného finančného zadosťučinenia\n\n11\n\n30. Podľa § 133 ods. 3 písm. a) zákona o ústavnom súde ak ústavný súd ústavnej\nsťažnosti vyhovie, môže prikázať, aby ten, kto porušil základné práva a slobody sťažovateľa\nsvojou nečinnosťou, vo veci konal.\n31. Ústavný súd formuloval príkaz konať (bod 2 výroku nálezu), pričom okresný súd\nje povinný postupovať podľa čl. 6 CMP, § 30 a § 35 – 38 CMP.\n32. Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým\nvyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané\nfinančné zadosťučinenie.\n33. Podľa § 135 ods. 1 zákona o ústavnom súde ak ústavný súd prizná sťažovateľovi\nprimerané finančné zadosťučinenie, orgán verejnej moci, ktorý porušil základné práva\na slobody sťažovateľa, je povinný sťažovateľovi priznané finančné zadosťučinenie zaplatiť\ndo dvoch mesiacov od nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia ústavného súdu.\n34. Sťažovateľ sa domáha priznania finančného zadosťučinenia v sume 2 000 €. Svoj\nnávrh na priznanie finančného zadosťučinenia sťažovateľa zdôvodnil tým, že nečinnosťou\nokresného súdu v napadnutom konaní mu vznikla nemajetková ujma spočívajúca najmä\nv narušení citových väzieb medzi ním a maloletými deťmi, ako aj v pocite právnej neistoty\nvyplývajúcej z absencie rozhodnutia, ktoré by upravilo styk sťažovateľa s jeho maloletými\ndeťmi.\n35. Cieľom finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany porušeného základného\npráva v prípadoch, v ktorých sa zistilo, že k porušeniu došlo spôsobom, ktorý vyžaduje\nnielen vyslovenie porušenia, prípadne príkaz na ďalšie konanie bez pokračujúceho\nporušenia základného práva (IV. ÚS 210/04). Podľa názoru ústavného súdu v tomto prípade\npriznanie primeraného finančného zadosťučinenia prichádza do úvahy, avšak suma\npožadovaná sťažovateľom nie je primeraná okolnostiam prípadu. Pri určení finančného\nzadosťučinenia ústavný súd vychádzal zo zásad spravodlivosti aplikovaných Európskym\n\n12\n\nsúdom pre ľudské práva, ktorý spravodlivé finančné zadosťučinenie podľa čl. 41 dohovoru\npriznáva so zreteľom na okolnosti prípadu.\n36. S prihliadnutím na doterajšiu dĺžku konania okresného súdu vedeného pod sp. zn.\n4 P 50/2017, berúc do úvahy všetky okolnosti danej veci (súčasne s návrhom na úpravu\nstyku k maloletým deťom po rozvode manželstva sťažovateľ navrhol zníženie výživného,\npozn.), ústavný súd považoval priznanie sumy 1 000 € za primerané (bod 3 výroku nálezu)\na vo zvyšnej časti návrhu sťažovateľa nevyhovel (bod 5 výroku nálezu).\nVII.\nTrovy konania\n37. Ústavný súd napokon rozhodol aj o náhrade trov konania sťažovateľa, ktoré mu\nvznikli v dôsledku jeho právneho zastúpenia v konaní vedenom ústavným súdom. Podľa\n§ 73 ods. 3 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže v odôvodnených prípadoch podľa\nvýsledku konania uznesením uložiť niektorému účastníkovi konania, aby úplne alebo sčasti\nuhradil inému účastníkovi konania jeho trovy.\n38. Ústavný súd pri rozhodovaní o priznaní trov konania vychádzal z priemernej\nmzdy zamestnanca hospodárstva Slovenskej republiky za I. polrok 2018, ktorá bola 980 €.\n39. Ústavný súd priznal úhradu za tri úkony právnej služby (prevzatie a prípravu\nzastúpenia, podanie sťažnosti, písomné vyjadrenie sťažovateľa) v súlade § 11 ods. 3 a § 13a\nods. 1 písm. a) a c) vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004\nZ. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení\nneskorších predpisov advokátovi JUDr. Jánovi Vajdovi. Úhrada za tri úkony právnej služby\nvykonané v roku 2019 (3 x 163,33 €) spolu s režijným paušálom (3 x 9,80 €) predstavuje\nsumu trov konania celkom 519,39 €.\n\n13\n\n40. Priznanú úhradu trov konania je okresný súd povinný zaplatiť na účet právneho\nzástupcu sťažovateľa JUDr. Jána Vajdu v lehote uvedenej v bode 4 výroku tohto nálezu\n(§ 62 zákona o ústavnom súde v spojení s § 263 ods. 1 CSP).\n41. Vzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie\nje prípustný opravný prostriedok, treba pod právoplatnosťou nálezu uvedenou vo výroku\ntohto rozhodnutia rozumieť jeho doručenie účastníkom konania.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 17. septembra 2019\n\n14", "vazby": {"registre": ["prieťahy", "občianske súdne konanie-Civilný mimosporový poriadok", "prieťahy v konaní-nečinnosť", "maloletý-úprava práv a povinností k maloletému", "znalec, znalecký posudok-znalecké dokazovanie", "maloletý-úprava práv a povinností k maloletému", "vyživovacia povinnosť-výživné", "občianske súdne konanie-Civilný mimosporový poriadok"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"], "vyrok_vztahy": [{"sz": "4P/50/2017", "guid": null, "vztah": "porusene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:d16ff1c4-d222-4bf0-ae53-71a25eac4769", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 90/2010", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 90/2010 z 8. 4. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-04-08", "citacie_n": 1062, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:d16ff1c4-d222-4bf0-ae53-71a25eac4769"}, {"guid": "ussr:5ab478f1-e467-42f4-aa5a-0a6f1c0255de", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 105/07", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 105/07 z 2. 8. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-08-02", "citacie_n": 1198, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5ab478f1-e467-42f4-aa5a-0a6f1c0255de"}, {"guid": "ussr:cd486cb1-7248-4290-851f-aba788212e7a", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 210/04", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 210/04 z 15. 12. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-12-15", "citacie_n": 3328, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:cd486cb1-7248-4290-851f-aba788212e7a"}, {"guid": "ussr:a6f316a0-28e6-4663-a6d2-d8ee36c0e8fe", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 221/04", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 221/04 z 10. 11. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-11-10", "citacie_n": 3834, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:a6f316a0-28e6-4663-a6d2-d8ee36c0e8fe"}, {"guid": "ussr:bfbce88e-dc5b-4e7d-a4c1-f20edf3495ce", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 132/03", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 132/03 z 23. 3. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-03-23", "citacie_n": 2755, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:bfbce88e-dc5b-4e7d-a4c1-f20edf3495ce"}, {"guid": "ussr:82a23cfa-41ba-433b-b120-38d2c3ed3b2e", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 142/03", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 142/03 z 21. 8. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-08-21", "citacie_n": 2064, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:82a23cfa-41ba-433b-b120-38d2c3ed3b2e"}, {"guid": "ussr:2c22f85c-cc09-4d49-90fc-769ac6580998", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 74/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 74/02 z 4. 4. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-04-04", "citacie_n": 3381, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2c22f85c-cc09-4d49-90fc-769ac6580998"}, {"guid": "ussr:0597db0e-534b-4454-adb7-b2da48c44767", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 111/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 111/02 z 6. 11. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-11-06", "citacie_n": 3435, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:0597db0e-534b-4454-adb7-b2da48c44767"}, {"guid": "ussr:55b749c9-53c1-4efd-987c-b413a079fc71", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 55/98", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 55/98 z 18. 10. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-10-18", "citacie_n": 4873, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:55b749c9-53c1-4efd-987c-b413a079fc71"}], "citovane_v": [{"guid": "ussr:02f792db-c9e4-49f2-9a47-6fc5fc57e13c", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2026:1.US.709.2025.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 709/2025", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 709/2025 z 8. 9. 2026", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2026-09-08", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2026:1.US.709.2025.1"}, {"guid": "ussr:dc18f2e2-5172-47cb-9126-0d4cbfe72968", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2026:1.US.57.2026.2", "spisova_znacka": "I. ÚS 57/2026", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 57/2026 z 7. 5. 2026", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2026-05-07", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2026:1.US.57.2026.2"}, {"guid": "ussr:9f4041be-0c20-452f-9276-17e836d75dc2", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2026:1.US.708.2025.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 708/2025", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 708/2025 z 7. 5. 2026", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2026-05-07", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2026:1.US.708.2025.1"}, {"guid": "ussr:5c230114-2853-4fb6-88e2-885d77ec777b", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2026:1.US.717.2025.2", "spisova_znacka": "I. ÚS 717/2025", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 717/2025 z 12. 2. 2026", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2026-02-12", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2026:1.US.717.2025.2"}, {"guid": "ussr:3dc64ae7-9f2a-4ae7-83fe-de116542bb1d", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2026:1.US.656.2025.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 656/2025", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 656/2025 z 29. 1. 2026", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2026-01-29", "citacie_n": 5, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2026:1.US.656.2025.1"}, {"guid": "ussr:4f42aa5d-737a-449c-b745-5238a6b0f9ae", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2025:4.US.495.2024.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 495/2024", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 495/2024 z 11. 3. 2025", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2025-03-11", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2025:4.US.495.2024.1"}, {"guid": "ussr:c2a746f9-f0f4-41f5-b39d-78c3dfd014ba", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2025:1.US.688.2024.2", "spisova_znacka": "I. ÚS 688/2024", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 688/2024 z 13. 2. 2025", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2025-02-13", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2025:1.US.688.2024.2"}, {"guid": "ussr:5f009504-42d4-4a14-b946-bdc755c71c85", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2024:1.US.399.2023.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 399/2023", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 399/2023 z 23. 5. 2024", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2024-05-23", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2024:1.US.399.2023.1"}, {"guid": "ussr:921688f1-9eb2-4c87-9209-413166db6281", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2024:1.US.328.2023.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 328/2023", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 328/2023 z 28. 3. 2024", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2024-03-28", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2024:1.US.328.2023.1"}, {"guid": "ussr:8c71639a-ffb8-44c5-a84f-23f444269d8c", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2021:1.US.203.2021.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 203/2021", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 203/2021 z 11. 5. 2021", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2021-05-11", "citacie_n": 42, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2021:1.US.203.2021.1"}, {"guid": "ussr:c9cc6d39-9424-44af-84f1-ef81427e346d", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:1.US.397.2020.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 397/2020", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 397/2020 z 20. 8. 2020", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2020-08-20", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:1.US.397.2020.1"}]}