{"guid": "ussr:1a12a630-4c8b-4bb7-82c4-2ad783d5a476", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2019:1.US.207.2019.2", "spisova_znacka": "I. ÚS 207/2019", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 207/2019 z 26. 9. 2019", "citacia": "nález Ústavného súdu SR z 26. septembra 2019, sp. zn. I. ÚS 207/2019, ECLI:SK:USSR:2019:1.US.207.2019.2", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": null, "sudca_id": null, "sudca_url": null, "datum_vydania": "2019-09-26", "forma": "Nález", "povaha": ["právo porušené bolo", "právo porušené bolo", "rozhodnutie zrušuje a vec vracia na ďalšie konanie", "prikazuje odporcovi uhradiť trovy právneho zastúpenia"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "I.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/1a12a630-4c8b-4bb7-82c4-2ad783d5a476", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2019:1.US.207.2019.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2019:1.US.207.2019.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2019:1.US.207.2019.2/text", "citacie_n": 78, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nNÁLEZ\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nV mene Slovenskej republiky\nI. ÚS 207/2019-65\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 26. septembra 2019\nv senáte zloženom z predsedníčky senátu Jany Baricovej a zo sudcov Miroslava Duriša\na Mojmíra Mamojku v konaní o ústavnej sťažnosti obchodnej spoločnosti VÚB Leasing,\na. s., Mlynské nivy 1, Bratislava, IČO 31 318 045, zastúpenej advokátom JUDr. Martinom\nBezákom, Mýtna 42, Bratislava, vo veci namietaného porušenia základného práva\npodľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru\no ochrane ľudských práv a základných slobôd uznesením Krajského súdu v Bratislave č. k.\n15 Co 368/2017-67 z 22. augusta 2018 vo výroku o náhrade trov prvoinštančného konania\na vo výroku o priznaní náhrady trov odvolacieho konania za účasti\n, takto\nrozhodol:\n1. Základné právo obchodnej spoločnosti VÚB Leasing, a. s., podľa čl. 46 ods. 1\nÚstavy Slovenskej republiky a právo podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv\na základných slobôd uznesením Krajského súdu v Bratislave č. k. 15 Co 368/2017-67\nz 22. augusta 2018 vo výroku o náhrade trov prvoinštančného konania a vo výroku\no priznaní náhrady trov odvolacieho konania p o r u š e n é b o l i .\n\n2. Uznesenie Krajského súdu v Bratislave č. k. 15 Co 368/2017-67 z 22. augusta\n2018 vo výroku o náhrade trov prvoinštančného konania a vo výroku o priznaní náhrady\ntrov odvolacieho konania z r u š u j e a vec v r a c i a tomuto súdu na ďalšie konanie.\n3. Krajský súd v Bratislave j e p o v i n n ý nahradiť trovy konania obchodnej\nspoločnosti VÚB Leasing, a. s., v sume 519,39 € (slovom päťstodevätnásť eur\na tridsaťdeväť centov) na účet advokáta JUDr. Martina Bezáka, Mýtna 42, Bratislava, do\ndvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.\nOdôvodnenie:\nI.\nVymedzenie napadnutého rozhodnutia a sťažnostná argumentácia\n1. Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) podľa § 56 ods. 5\nzákona č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení\nniektorých zákonov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) uznesením č. k. I. ÚS 207/201931 z 21. mája 2019 prijal na ďalšie konanie ústavnú sťažnosť obchodnej spoločnosti VÚB\nLeasing, a. s., Mlynské nivy 1, Bratislava, IČO 31 318 045 (ďalej len „sťažovateľka“),\nvo veci namietaného porušenia základného práva podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej\nrepubliky (ďalej len „ústava“) a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv\na základných slobôd (ďalej len „dohovor“) uznesením Krajského súdu v Bratislave (ďalej\nlen „krajský súd“) č. k. 15 Co 368/2017-67 z 22. augusta 2018 vo výroku o náhrade trov\nprvoinštančného konania a vo výroku o priznaní náhrady trov odvolacieho konania.\n2. Z ústavnej sťažnosti a z k nej pripojených príloh vyplýva, že Okresný súd\nBratislava II (ďalej len „okresný súd“) platobným rozkazom č. k. 18 Csp 28/2016-32\nzo 6. októbra 2016 rozhodol, že právna predchodkyňa sťažovateľky – obchodná spoločnosť\nConsumer Finance Holding, a. s., Hlavné námestie 12, Kežmarok, IČO 35923130\n(žalovaná), je povinná do 15 dní od doručenia platobného rozkazu zaplatiť\n(ďalej len „žalobkyňa“),\n2\n\nsumu 4 152,94 € a úrok z omeškania vo výške 5 % p. a. z dlžnej sumy 4 152,94 €\nod 12. augusta 2016 až do zaplatenia, ako aj náhradu trov právneho zastúpenia v sume\n383,12 € na účet právneho zástupcu žalobkyne.\n3. Proti výroku rozhodnutia o trovách konania [ktoré sa podľa § 265 ods. 1 poslednej\nvety Civilného sporového poriadku (ďalej aj „CSP“) na účely konania o platobnom rozkaze\npovažuje za uznesenie] podala žalobkyňa odvolanie, v ktorom okresnému súdu vytkla, že\n„nezohľadnil v napadnutom výroku vyčíslenie trov právneho zastúpenia zo dňa 19. 8. 2016,\nv ktorom jej právnym zástupca vyčíslil náhradu trov právneho zastúpenia na výšku 1.340,89\n€... Ona ako spotrebiteľ bola voči žalovanému ako podnikateľovi 100 % úspešná v konaní\nvo veci samej.“.\n4. Krajský súd napadnutým uznesením rozhodol:\n„I. ... pokračuje v konaní so spoločnosťami Všeobecná úverová banka, a. s.,\nIČO: 31 320 155, Bratislava, Mlynské Nivy č. 1, a VÚB Leasing, a. s., IČO: 31 318 045,\nBratislava, Mlynské Nivy č. 1, ako právnymi nástupcami žalovaného Consumer Finance\nHolding, a. s., IČO: 35 923 130, Kežmarok, Hlavné námestie č. 12.\nII. Platobný rozkaz Okresného súdu Bratislava II zo dňa 6. októbra 2016\nč. k. 18 Csp 28/2016-32, vo výroku II., ktorým súd uložil povinnosť žalovanému zaplatiť\nžalobcovi do 15 dní odo dňa doručenia platobného rozkazu náhradu trov právneho\nzastúpenia 383,12 € na účet právneho zástupcu žalobcu, mení tak, že žalovaní v I., II. rade\nsú povinní zaplatiť žalobkyni náhradu trov konania v sume 1.532,45 € k rukám právneho\nzástupcu žalobkyne s tým, že plnením jedného zo žalovaných zaniká v rozsahu plnenia\npovinnosť druhého žalovaného, do troch dní od právoplatnosti tohto uznesenia.\nIII. Žalobkyni priznáva náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.“\n4.1 V odôvodnení napadnutého uznesenia krajský súd konštatoval, že „v danej veci\nodvolanie smeruje proti výroku o trovách konania obsiahnutého v platobnom rozkaze, proti\nktorému je odvolanie... prípustné“, keďže v prípade chýbajúcej výslovnej právnej úpravy\n„analógia umožňuje sudcovi použiť ustanovenie svojim obsahom a účelom natoľko\npodobné, že je žiaduce posúdiť podľa neho i právne veci, ktoré do hypotézy právnej normy\nvýslovne poňaté neboli“. Podľa názoru krajského súdu „je možné takéto uznesenie\n3\n\n(platobný rozkaz), ak bude ukladať povinnosť zaplatiť konkrétnu sumu náhrady trov\nkonania vnímať z hľadiska opravných prostriedkov tak, že tento platobný rozkaz (pre\npotreby odvolania voči jeho trovám) obsahuje uznesenie podľa § 262 ods. 1, ods. 2 C. s. p.\na je proti nemu prípustné odvolanie [§ 357 písm. m) CSP], pokiaľ sa týka posúdenia otázky,\nkto a komu je povinný nahradiť trovy konania, z akého dôvodu a v akom rozsahu. Nadväzne\nna všetko vyššie uvedené neprichádza do úvahy ten výklad, že toto rozhodnutie je obsahovo\nlen uznesením podľa § 262 ods. 2 C. s. p., proti ktorému je prípustná len sťažnosť.“.\n4.2 Krajský súd ďalej konštatoval, že „porovnaním žalobnej žiadosti a výroku\nplatobného rozkazu vo veci samej jednoznačne vyplýva, že žalobe bolo vyhovené v celom\nrozsahu, t. j. žalobkyňa mala vo veci plný úspech, prelo jej vznikol nárok na plnú náhradu\ntrov konania voči žalovanému. Žalobkyňa si uplatnila náhradu trovy právneho zastúpenia\nv sume 957,78 € za 5 úkonov právnej služby podľa vyhlášky č. 655/2004 Z. z. pri základnej\nsadzbe tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby vo výške 151,05 € zo žalovanej sumy:\n1. prevzatie a príprava veci zo dňa 4. 7. 2016.\n2. vypracovanie právneho rozboru veci zo dňa 5. 7. 2016.\n3. ďalšia porada a stretnutie s klientom dňa 6. 7. 2016.\n4. písomné podanie zaslané protistrane – predžalobná výzva na mimosúdne\nzaplatenie žalovanej sumy zo dňa 11. 8. 2016.\n5. písomné podanie na súd vo veci samej – žaloba podaná na súd prvej inštancie dňa\n12. 8. 2016 = 755,25 €;\n5 x režijný paušál á 8,58 € = 42,90 €, spolu 798,15 € s 20 % DPH 159,63 € =\n957,78 €.\nV odvolaní žalobkyňa žiadala priznať náhradu trov konania za ďalšie 3 úkony\nprávnej služby, ktoré vyčíslila a ktoré nemohla predložiť súdu prvej inštancie do vydania\nplatobného rozkazu, nakoľko ju súd nevyzval na vyčíslenie trov právneho zastúpenia, a to:\n1. písomné podanie na iný orgán vo veci samej – podanie na Národnú banku\nSlovenska a Inšpektorát SOI pre Bratislavský kraj dňa 12. 8. 2016.\n2. ďalšia porada a stretnutie s klientom zo dňa 18. 8. 2018,\n3. písomné podanie na súd – doplnenie žaloby o list z Ministerstva spravodlivosti\nSlovenskej republiky zo dňa 19. 8. 2016 = 453,15 € (pri rovnakej sadzbe tarifnej odmeny\nvo výške 151,05 €);\n4\n\n3 x režijný paušál á 8,58 € = 25,74 €, spolu 478,89 € s 20 % DPH 95,78 € =\n574,67 €, čo spolu predstavuje sumu 1,532.45 € (957,78 € + 574,67 €).\nOdvolací súd dospel k záveru, že žalobkyňa si uplatnila v konaní účelne vynaložené\ntrovy v súlade s ustanovením § 10 ods. 1 vyhlášky č. 655/2004 Z. z., pričom všetky úkony\nriadne preukázala. Odvolací súd dodáva, že trovy vynaložené stranou sporu v konaní musia\nbyť v príčinnej súvislosti s jeho procesným postojom k predmetu konania a ich vynaložením\nsa musí sledovať procesné presadzovanie uplatneného nároku ako v tomto prípade, alebo\nprocesná obrana proti takémuto tvrdenému nároku. Účelnosť trov vynaložených na právnu\npomoc je možné vyvodiť z článku 47 Ústavy Slovenskej republiky - a v podstate znamená,\nže trovy právneho zastúpenia treba považovať za účelne vynaložené trovy. Každý má právo\nna to, aby bol zastúpený advokátom. Trovy potrebné na účelné uplatňovanie alebo obranu\npráva sa nemôžu posudzovať ako celok a aj keď strana sporu má právo na náhradu trov\nkonania, pretože mala plný úspech, každý úkon alebo každé platenie trov treba posudzovať\nsamostatne. To platí ako na trovy, ktoré boli označené ako nevyhnutné, i pre trovy právnej\npomoci. Nárok na náhradu trov právneho zastúpenia však nemožno priznať, ak sa určité\nprocesné podanie nadbytočné opakuje bez uvedenia nových, procesné významných\nskutočností a to platí aj na podania právneho zástupcu, ktoré neobsahujú žiadne skutočnosti\nvzťahujúce sa na predmet sporu, na skutočnosti, ktoré zostali medzi stranami sporu sporné\na treba ich dokazovať a sú významné pre posúdenie veci samej. V posudzovanej veci možno\npovažovať trovy vynaložené na právnu pomoc za účelné, vyhodnotiac okolnosti, ktoré viedli\nžalobkyňu k uplatneniu nároku na súde a postoj strán sporu v konaní, odvolací súd nezistil\nžiadny dôvod hodný osobitného zreteľa, pre ktorý by súd žalobkyni (plne úspešnej v konaní)\nnemal priznať náhradu trov konania proti žalovanému v uplatnenej výške.“.\n4.3 Vzhľadom na skutočnosť, že žalobkyňa bola v odvolacom konaní úspešná,\nkrajský súd jej priznal náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 % podľa § 396\nods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 CSP. V zmysle § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov\nodvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým\nsa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.\n5. Sťažovateľka v ústavnej sťažnosti uviedla, že krajský súd napadnutým uznesením\n„priznal žalobkyni v prvostupňovom konaní, v ktorom sa neuskutočnilo žiadne\n5\n\npojednávanie, ktoré bolo prakticky ihneď po začatí skončené platobným rozkazom, v ktorom\nsa žalovaný žiadnym spôsobom nebránil a v ktorom všetky úkony žalobkyne boli vykonané\nv priebehu necelých 2 (dvoch) mesiacov (od 4. 7. 2016 do 19. 8. 2016) nárok na náhradu\ntrov právneho zastúpenia až za celkovo 8 (osem) úkonov právnej služby... Prevzatie\nprávneho zastupovania vrátane prvej porady s klientom ako úkon právnej služby\nnerozpojujeme... Písomné podanie žaloby na súd nemožno ako úkon právnej služby žiadnym\nspôsobom rozporovať, a preto ani sťažovateľ nespochybňujeme opodstatnenosť priznania\nnároku na náhradu predmetného úkonu právnej pomoci.“. Vo vzťahu k ďalším úkonom\nprávnej služby však sťažovateľka namieta, že napadnuté uznesenie krajského súdu\n«nerešpektuje kogentnú právnu normu, je arbitrárne a výrazom svojvôle odvolacieho súdu...\na extrémneho rozporu s princípmi spravodlivého súdneho konania... Napadnuté rozhodnutie\nspochybňuje nestrannosť súdu (neoprávnene v prospech žalobkyne) a je dôkazom rezignácie\nsúdu na povinnosť vydať zákonné rozhodnutie, ako aj povinnosť racionálne a primerane\nposúdiť dôvodnosť uplatneného nároku (trov)... Sťažovateľka ako žalovaná v 2. rade, ktorej\nprávny predchodca sa v súdnom konaní uplatnenému nároku nebránil a ponechal, aby sa\nplatobný rozkaz stal právoplatným, bola takýmto zmeňujúcim rozhodnutím o trovách\ndodatočne, nedôvodné a neprimerane „potrestaná“...\nAd 2/, 3/ 4/ Vypracovanie právneho rozboru veci, ďalšia porada s klientom a aj\npredžalobná výzva ako úkony právnej pomoci sú nielen neúčelne vynaložené úkony právnej\nslužby, ale boli realizované pred začatím súdneho konania a ako také nespĺňajú základný\nzákonný predpoklad, aby išlo o úkony, ktoré vznikli od okamihu začatia konania.\nOdvolací súd v napadnutom uznesení priznal žalobkyni nárok na náhradu trov\nkonania za tieto úkony právnej služby, ktoré od účinnosti CSP nie je možné priznať. Civilný\nsporový poriadok zaviedol novú definíciu trov konania, pričom v zmysle § 251 CSP trovy\nkonania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú\nv konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva. Za trovy konania sa teda\npovažujú len také výdavky, ktoré vznikli v konaní, t. j. v období od začatia konania do jeho\nskončenia. Ak by aj vznikli žalobkyni výdavky pred začatím konania, táto skutočnosť je\nirelevantná, nakoľko je vylúčené takéto výdavky považovať za trovy konania v zmysle § 251\nCSP... Ak odvolací súd priznal nárok na náhradu týchto úkonov právnej pomoci, konal\npriamo v rozpore so zákonom, nerešpektujúc kogentné ustanovenie § 251 CSP...\n6\n\nAd 6/ Úkony právnej pomoci spočívajúce v písomnom podaní na Národnú banku\nSlovenska a na Inšpektorát SOI nemožno považovať za účelne vynaložené...\nSamotným podaním na Národnú banku Slovenska ani na Inšpektorát SOI žalobkyňa\nnepresadzovala svoj nárok v súdnom konaní. Tieto podania boli adresované iným orgánom\na nie súdu. Výsledok konaní pred týmito orgánmi nebol súdu známy. Išlo o podania,\nv ktorých sa opakovali argumenty uvedené už skôr v žalobe. Máme za to, že takéto podanie,\nktoré len opakuje skutočnosti uvedené v žalobe a to navyše aj inému orgánu, nemožno\npovažovať za účelne vynaložený úkon smerujúci k presadeniu uplatneného práva v konaní\npred súdom...\nAd 7/ a 8/ Žalobkyni bol priznaný nárok na náhradu trov právneho zastúpenia\naj za to, že do konania predložila list z Ministerstva spravodlivosti SR. Pritom sprievodný\nlist – podanie, ktorým došlo k predloženiu predmetného listu (zo dňa 19. 8. 2016) malo\njednu vetu...\nAd absurdum, nielenže bol žalobkyni uznaný predmetný úkon „právnej pomoci“\n(bod 8.), navyše, v súvislosti s týmto úkonom bola žalobkyni priznaná ako dôvodná aj ďalšia\nporada s klientom zo dňa 18. 8. 2016 (bod 7.)...\nMáme za to, že žalobkyni nemal byť priznaný nárok na náhradu trov právneho\nzastúpenia za 6 (šesť) z 8 (ôsmych) úkonov právnej pomoci, ktoré sú uvedené pod bodmi 2,\n3, 4, 6, 7 a 8 a to z dôvodu, že ide jednak o trovy, ktoré nevznikli v konaní (nie je\nna ne priamy zákonný nárok), ako aj z dôvodu, že ide o neúčelne vynaložené trovy\nkonania.».\n6. Sťažovateľka v petite ústavnej sťažnosti navrhla, aby ústavný súd po prijatí veci\nna ďalšie konanie vo veci samej nálezom vyslovil porušenie jej základného práva podľa\nčl. 46 ods. 1 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru napadnutým uznesením krajského\nsúdu, aby napadnuté uznesenie zrušil a vec vrátil krajskému súdu na ďalšie konanie a aby\nsťažovateľke priznal náhradu trov konania.\n\n7\n\nII.\nVyjadrenie krajského súdu, vyjadrenie zúčastnenej osoby a replika sťažovateľky\n7. Na základe výzvy ústavného súdu sa k veci listom sp. zn. 1 SprV/209/2019\nzo 16. júla 2019 vyjadril predseda krajského súdu JUDr. Ľ. S. tým spôsobom, že uviedol,\nže sa stotožňuje s pripojeným vyjadrením referujúcej sudkyne JUDr. S. W., z ktorého\nvyplýva, že «sa v plnom rozsahu pridržiava celého odôvodnenia daného uznesenia. V ňom\nKrajský súd v Bratislave (ďalej aj „odvolací súd“) podrobne a vyčerpávajúco odôvodnil\nsvoje rozhodnutie. Senát odvolacieho súdu pri rozhodovaní postupoval tak, ako vo všetkých\niných veciach, s maximálnou zodpovednosťou, pokorou k právu... Uznesenie odvolacieho\nsúdu má všetky náležitosti vyplývajúce z ustanovenia § 236 zákona č. 160/2015 Z. z. –\nCivilný sporový poriadok (ďalej len „C. s. p.“); uznesenie nie je nepreskúmateľné, vnútorne\nrozporné, neprijateľné, nepresvedčivé, ani arbitrárne. Výrok uznesenia je jasný, presný\na vykonateľný.». Menovaná sudkyňa taktiež uviedla, že „z obsahu spisu nevyplýva, že by\nsťažovateľ vyčerpal všetky právne prostriedky pred všeobecným súdom, ktoré mu priznáva\nzákon a ustálená prax Ústavného súdu Slovenskej republiky na ochranu jeho základných\npráv a slobôd, keď dovolanie proti napadnutému uzneseniu nepodal... Odvolací súd ďalej\npoukazuje na skutočnosť, že sťažovateľ (žalovaný v II. rade) bol v konaní vedenom na\nKrajskom súde v Bratislave pod sp. zn. 15 Co/368/2017 nečinný, nakoľko sa k odvolaniu\nžalobkyne\n\nvoči\n\nplatobnému\n\nrozkazu\n\nvydanému\n\nOkresným\n\nsúdom\n\nBratislava\n\nII\n\nč. k. 18 Csp/28/2016-32 zo dňa 06. 10. 2016 o nepriznaní časti náhrady trov konania\n(č. 1. 36 spisu), ktoré bolo doručené jeho právnemu predchodcovi dňa 05. 12. 2017\n(dňa 01. 01. 2018 bol vymazaný z Obchodného registra, č. 1. 52 spisu), nevyjadril.\nSťažovateľ nepostupoval ani v súlade s čl. 8 C. s. p., keď napriek tomu, že sa stal právnym\nnástupcom po zaniknutom žalobcovi (popri ďalšom nástupcovi – Všeobecná úverová banka,\na. s., Mlynské nivy 1, Bratislava), túto skutočnosť súdu neoznámil, nenavrhol procesný\npostup. JUDr. W. má za to, že sťažovateľ svoju pasivitu (bezdôvodnú) nemôže zohľadniť\nvo svoj prospech v konaní o jeho ústavnej sťažnosti. V odvolacom konaní mal dostatočný\nčasový priestor realizovať svoje práva, plniť povinnosti uložené strane sporu Civilným\nsporovým poriadkom.“. Na základe uvedeného navrhla ústavnú sťažnosť zamietnuť ako\nnedôvodnú.\n8\n\n8. Ústavný súd o podanej ústavnej sťažnosti upovedomil zúčastnenú osobu –\nžalobkyňu, ktorá prostredníctvom advokátskej kancelárie URBAN FALATH GAŠPEREC\nBOŠANSKÝ, s. r. o., advokátska kancelária, Havlíčkova 16, Bratislava, IČO 47 244 895,\nv mene ktorej koná konateľ a advokát JUDr. Ondrej Urban, MBA, využila svoje oprávnenie\nvyjadriť sa k nej, pričom vyslovila názor, že „napadnuté uznesenie Krajského súdu\nje legitímnym\n\nsúdnym\n\nrozhodnutím,\n\nnakoľko\n\nspĺňa\n\npožiadavku:\n\nracionálnosti,\n\npresvedčivého a náležitého odôvodnenia, a preto... nevidí žiaden relevantný dôvod k tomu,\naby ho jeho adresáti nerešpektovali... Ak Civilný sporový poriadok vylučuje uplatnenie\nmimoriadneho opravného prostriedku proti rozhodnutiu o trovách konania, bolo by celkom\nproti logike pripustiť, aby ich prieskum bol automaticky posunutý do roviny ústavného\nsúdnictva... Klientka po detailnom oboznámení sa s napadnutým uznesením Krajského súdu\nnezistila v skutkových a právnych záveroch nič ústavne nekonformné, čo by nasvedčovalo\njeho arbitrárnosti alebo ústavnej neakceptovateľnosti... Klientka je toho názoru, že v rámci\nrozhodovania o otázke priznania náhrady trov konania, vrátane trov právneho zastúpenia\nKrajský súd v Bratislave ústavne udržateľným spôsobom interpretoval príslušné zákonné\nustanovenia do interpretácie, ktorých ústavný súd nie je zásadne oprávnený vstupovať\na nahradzovať prijaté právne závery krajského súdu... Skutočnosť, že sťažovateľ nepovažuje\npriznanie trov za účelné je len jeho subjektívny názor, ktorý však nemá oporu v žiadnom\nplatnom ustanovení, pričom sťažovateľ len veľmi všeobecným spôsobom skonštatoval,\nže podľa jeho názoru postupom Krajského súdu v Bratislave došlo k porušeniu práv, ktoré\nsťažovateľ v predmetnej ústavnej sťažnosti namieta... Pokiaľ sa sťažovateľ domnieva,\nže priznaná náhrada trov právneho zastúpenia mala byť v inej výške, ide nepochybne\no otázku, ktorá spadá pod aplikáciu jednoduchého práva upravujúceho spôsob výpočtu\nvýšky trov právneho zastúpenia a pod otázku aplikácie konkrétnych ustanovení vyhlášky,\na nemožno teda hovoriť primárne o ústavnoprávnom aspekte danej veci.“. Na základe\nuvedeného navrhla ústavnú sťažnosť zamietnuť ako zjavne neopodstatnenú.\n9. Na vyjadrenie predsedu krajského súdu reagovala sťažovateľka podaním z 19. júla\n2019, pričom uviedla, že «s predmetnou argumentáciou... nesúhlasí. Dovolanie voči\nnapadnutému rozhodnutiu o trovách konania podľa platného práva prípustné nie je...\nPoukazujeme v tejto súvislosti aj na uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 26. októbra 2017\n9\n\nsp. zn. 3 Cdo 221/2016, podľa ktorého „prípustnosť dovolania proti uzneseniu odvolacieho\nsúdu o trovách konania vyvodzovaná z § 421 ods. 1 CSP je vylúčená ustanovením § 421\nods. 2 CSP“. Pokiaľ ide o prípustnosť dovolania z dôvodov zmätočnosti podľa § 420 CSP,\ndovolanie je prípustné výlučne proti rozhodnutiam odvolacieho súdu vo veci samej alebo\nrozhodnutiam, ktorými sa konanie končí. Rozhodnutie odvolacieho súdu o trovách konania\nnemožno považovať ani za rozhodnutie vo veci samej a ani za rozhodnutie, ktorým\nsa konanie končí... Absencia vyjadrenia sťažovateľa pred všeobecným súdom voči odvolaniu\nsmerujúcemu výlučne voči trovám konania nemôže byť s poukazom na zásadu iura novit\ncuria dôvodom, aby odvolací súd vyhovel zjavne nedôvodnému nároku, ktorý nerešpektuje\nkogentnú právnu normu (§ 251 CSP). Odvolací súd zmenil rozhodnutie súdu prvej inštancie\na svojvoľne v rozpore s platnou právnou úpravou priznal žalobkyni v prvostupňovom konaní\nnárok na náhradu trov konania za 8 (osem) úkonov právnej služby... Odvolací súd v tomto\nprípade neprihliadol na zjavné zneužitie práva na uplatnenie náhrady neprimerane\nvysokých trov zo strany žalobkyne na úkor žalovaného a na účelovosť takto uplatnených\núkonov právnej služby. Vzhľadom na rozsah, v akom odvolací súd nezákonne a nedôvodne\npriznal nárok na náhradu trov právneho zastupovania, pričom až 6 úkonov právnej služby\nz ôsmich\n\nbolo\n\npriznaných\n\nv rozpore\n\ns platnými\n\nprávnymi\n\npredpismi\n\na v rozpore\n\ns judikatúrou, sme toho názoru, že uvedený exces je hodný prieskumu ústavným súdom.».\n10. Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania upustil v danej veci od ústneho\npojednávania, pretože dospel k názoru, že od tohto pojednávania nemožno očakávať ďalšie\nobjasnenie veci (§ 58 ods. 3 zákona o ústavnom súde).\nIII.\nRelevantná právna úprava a ústavnoprávne východiská v judikatúre ústavného súdu\n11. Podľa čl. 124 ústavy ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany\nústavnosti.\n12. Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\n10\n\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú\nSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,\nak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\n13. Predmetom ústavnej sťažnosti je námietka porušenia základného práva\nsťažovateľky zaručeného čl. 46 ods. 1 ústavy a práva zaručeného čl. 6 ods. 1 dohovoru\nuznesením krajského súdu č. k. 15 Co 368/2017-67 z 22. augusta 2018 vo výroku o náhrade\ntrov prvoinštančného konania a vo výroku o priznaní náhrady trov odvolacieho konania\n(body 4 až 4.3), ktorému sťažovateľka vytýka, že je arbitrárne a že krajský súd ústavne\nnesúladným výkladom a aplikáciou § 251 CSP zasiahol do jej označených práv (bod 5).\n14. Podľa čl. 46 ods. 1 ústavy každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným\npostupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených\nzákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.\n15. Podľa čl. 6 ods. 1 prvej vety dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť\nbola spravodlivo prejednaná súdom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo\nzáväzkoch.\n16. Právomoc ústavného súdu konať a rozhodovať podľa čl. 127 ods. 1 ústavy\nje založená na princípe subsidiarity, v zmysle ktorého ústavný súd o porušeniach\nzákladných práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd rozhoduje len\nv prípade, ak je vylúčená právomoc všeobecných súdov, alebo v prípade, ak by účinky\nvýkonu tejto právomoci všeobecnými súdmi neboli zlučiteľné s ústavou alebo\nkvalifikovanou medzinárodnou zmluvou. Z rozdelenia súdnej moci v ústave medzi ústavný\nsúd a všeobecné súdy (čl. 124 a čl. 142 ods. 1 ústavy) vyplýva, že ústavný súd nie je\nalternatívnou ani mimoriadnou opravnou inštanciou vo veciach patriacich do právomoci\nvšeobecných súdov, ktorých sústavu završuje najvyšší súd (m. m. II. ÚS 1/95, II. ÚS 21/96).\nPri uplatňovaní právomoci podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd nie je zásadne oprávnený\npreskúmavať a posudzovať právne názory všeobecného súdu, ktoré ho pri výklade\na uplatňovaní\n\nzákonov\n\nviedli\n\nk\n\nrozhodnutiu,\n11\n\nani\n\npreskúmavať,\n\nči\n\nv konaní\n\npred všeobecnými súdmi bol náležite zistený skutkový stav a aké skutkové a právne závery\nzo skutkového stavu všeobecný súd vyvodil. Skutkové a právne závery všeobecného súdu\nmôžu byť predmetom kontroly zo strany ústavného súdu len vtedy, ak by ním vyvodené\nzávery boli zjavne neodôvodnené alebo arbitrárne, a tak z ústavného hľadiska\nneospravedlniteľné a neudržateľné, a zároveň by mali za následok porušenie základného\npráva alebo slobody (m. m. I. ÚS 13/00, I. ÚS 19/02, I. ÚS 139/02, III. ÚS 180/02,\nI. ÚS 27/04, I. ÚS 74/05). Pri uplatňovaní právomoci podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný\nsúd nemôže materiálne nahrádzať hodnotenie dôkazov vykonané všeobecnými súdmi,\nktorých sústava je od ústavného súdnictva oddelená na báze ústavnej regulácie. Len\nvýnimočne, za splnenia podmienok uvedených v predchádzajúcej vete môže ústavný súd\nhodnotenie dôkazov vykonané všeobecnými súdmi podrobiť svojej právomoci, avšak\nvýlučne v rovine kasačného prieskumu. Inak by sa ústavný súd v konaní o ústavnej\nsťažnosti dostával do pozície ďalšej inštancie všeobecného súdnictva, čo ústava nedovoľuje.\n17. Úlohou ústavného súdu rovnako nie je chrániť občana (resp. fyzickú či právnickú\nosobu) pred skutkovými omylmi všeobecných súdov, ale chrániť ho pred takými zásahmi\ndo jeho práv, ktoré sú z ústavného hľadiska neospravedlniteľné a neudržateľné\n(I. ÚS 17/01).\n18. Ústavný súd vo svojej rozhodovacej činnosti uprednostňuje materiálne poňatie\nprávneho štátu, ktoré spočíva okrem iného na interpretácii právnych predpisov z hľadiska\nich účelu a zmyslu, pričom pri riešení (rozhodovaní) konkrétnych prípadov sa nesmie\nopomínať, že prijaté riešenie (rozhodnutie) musí byť akceptovateľné aj z hľadiska\nvšeobecne ponímanej spravodlivosti (m. m. IV. ÚS 1/07, IV. ÚS 75/08, I. ÚS 57/07,\nI. ÚS 82/07, IV. ÚS 182/07). Všeobecný súd pri svojom rozhodovaní nie je doslovným\nznením zákonného ustanovenia viazaný absolútne. Môže, dokonca sa musí od neho\n(od doslovného znenia právneho textu) odchýliť v prípade, ak to vyžaduje účel zákona,\nsystematická súvislosť alebo požiadavka ústavou súladného výkladu zákonov a obdobných\nvšeobecne záväzných právnych predpisov (čl. 152 ods. 4 ústavy). Samozrejme, i v týchto\nprípadoch sa musí vyvarovať svojvôle (arbitrárnosti) a svoju interpretáciu právnej normy\nmusí založiť na racionálnej argumentácii (m. m. III. ÚS 72/2010). V prípadoch nejasnosti\n12\n\nalebo nezrozumiteľnosti znenia ustanovenia právneho predpisu alebo v prípade rozporu\ntohto znenia so zmyslom a účelom príslušného ustanovenia, o ktorého jednoznačnosti niet\npochybnosti, možno uprednostniť výklad e ratione legis pred doslovným gramatickým\n(jazykovým) výkladom. Viazanosť štátnych orgánov v zmysle čl. 2 ods. 2 ústavy totiž\nneznamená výlučnú a bezpodmienečnú nevyhnutnosť doslovného gramatického výkladu\naplikovaných zákonných ustanovení. Ustanovenie čl. 2 ods. 2 ústavy nepredstavuje iba\nviazanosť štátnych orgánov textom, ale aj zmyslom a účelom zákona (III. ÚS 341/07).\nÚstavne konformný výklad je príslušný orgán verejnej moci povinný uplatňovať vo vzťahu\nku všetkým účastníkom konania a zároveň garantovať ich primeranú rovnováhu tak, aby\nbolo rozhodnutie v predmetnej veci akceptovateľné z hľadiska požiadaviek vyplývajúcich\njednak z ústavy, ako aj medzinárodných zmlúv o ľudských právach a základných slobodách,\nktorými je Slovenská republika viazaná.\n19. Prípady, v ktorých nesprávna aplikácia jednoduchého práva všeobecným súdom\nmá za následok porušenie základných práv a slobôd, sú tie, v ktorých táto nesprávna\naplikácia jednoduchého práva je spätá s konkurenciou jednotlivých noriem tohto práva,\nprípadne s konkurenciou rôznych interpretačných alternatív, v ktorých sa odráža kolízia\nústavných princípov, a naostatok za také možno považovať aj prípady svojvoľnej aplikácie\njednoduchého práva. Pojem svojvôle možno interpretovať na prípady, keď všeobecný súd\nurobí taký výklad použitej právnej normy, ktorý je v extrémnom rozpore s právom na súdnu\nochranu a princípom spravodlivosti, alebo ho urobí v inom než zákonom ustanovenom\na v právnom\n\nmyslení\n\nkonsenzuálne\n\nakceptovanom\n\nvýzname\n\nči\n\nbez\n\nbližších\n\nnerozpoznateľných kritérií (I. ÚS 533/2016). O svojvôli (arbitrárnosti) pri výklade\na aplikácii zákonného predpisu všeobecným súdom by bolo možné uvažovať len v prípade,\nak by sa tento natoľko odchýlil od znenia príslušných ustanovení, že by zásadne poprel ich\núčel a význam (III. ÚS 264/05, ZNaU 100/2005).\n20. Formuláciou uvedenou v čl. 46 ods. 1 ústavy ústavodarca v základnom právnom\npredpise Slovenskej republiky vyjadril zhodu zámerov vo sfére práva na súdnu ochranu\ns právnym režimom súdnej ochrany podľa dohovoru (II. ÚS 71/97). Z uvedeného dôvodu\nv obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť (IV. ÚS 195/07).\n13\n\n21. Podstata základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy\n(ako aj čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd) spočíva v tom, že každý sa môže\ndomáhať ochrany svojich práv na súde. Tomuto oprávneniu zodpovedá povinnosť súdu\nnezávisle a nestranne vo veci konať tak, aby bola právu, ktorého porušenie sa namieta,\nposkytnutá ochrana v medziach zákonov, ktorú tento článok ústavy o základnom práve\nna súdnu ochranu vykonáva (čl. 46 ods. 4 ústavy v spojení s čl. 51 ústavy).\n22. Rozhodovanie o trovách konania je integrálnou súčasťou civilného sporového\nkonania, a ako také spadá pod čl. 46 ods. 1 ústavy, prostredníctvom ktorého sa zaručuje\nkaždému základné právo na súdnu ochranu. Všeobecný súd pri poskytovaní súdnej ochrany\npodľa čl. 46 ods. 1 ústavy môže postupom, ktorý nie je v súlade so zákonom (čl. 46 ods. 4\na čl. 51 ods. 1 ústavy), porušiť základné právo strany sporu na súdnu ochranu.\nČi je základné právo na súdnu ochranu naplnené reálnym obsahom (čl. 46 ods. 1 v spojení\ns čl. 46 ods. 4 ústavy), určuje zákonná úprava náhrady trov konania obsiahnutá v Civilnom\nsporovom poriadku. Procesné predpisy, ktoré upravujú náhradu trov konania, preto treba\nvykladať v súlade s takto vymedzeným obsahom a účelom základného práva na súdnu\nochranu.\n23. Podľa § 251 CSP trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne\nvynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením\npráva.\n24. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej\núspechu vo veci.\n25. Podľa § 265 ods. 1 poslednej vety CSP výrok o trovách konania sa na účely\nkonania o platobnom rozkaze považuje za uznesenie.\n26. Podľa § 236 CSP v písomnom vyhotovení uznesenia sa uvedie označenie súdu,\nktorý ho vydal, označenie strán a ich zástupcov, označenie prejednávaného sporu, výrok,\nstručné odôvodnenie, poučenie o odvolaní a deň a miesto vydania uznesenia.\n14\n\n27. Podľa § 355 ods. 2 CSP proti uzneseniu súdu prvej inštancie je prípustné\nodvolanie, ak to zákon pripúšťa.\n28. Podľa § 357 písm. m) CSP odvolanie je prípustné proti uzneseniu súdu prvej\ninštancie o nároku na náhradu trov konania.\n29. Podľa § 396 ods. 1 CSP ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej\ninštancie sa použijú aj na odvolacie konanie.\n30. Podľa § 396 ods. 2 CSP ak odvolací súd zmení rozhodnutie, rozhodne aj o nároku\nna náhradu trov konania na súde prvej inštancie.\n31. Podľa § 396 ods. 3 CSP ak odvolací súd zruší rozhodnutie a ak vráti vec súdu\nprvej inštancie na ďalšie konanie, rozhodne o náhrade trov súd prvej inštancie v novom\nrozhodnutí o veci.\n32. Ústavný súd posudzuje problematiku náhrady trov konania zásadne iba\nv ojedinelých prípadoch a k zrušeniu napadnutého rozhodnutia o náhrade trov konania\npristupuje len za celkom výnimočných okolností (IV. ÚS 248/08, IV. ÚS 182/09,\nIV. ÚS 481/2013), ak zistí, že rozhodnutím všeobecného súdu došlo k procesnému excesu,\nktorý zakladá zjavný rozpor s princípmi spravodlivého súdneho konania.\n33. Otázka náhrady trov konania dosahuje ústavnoprávnu dimenziu vtedy, pokiaľ\nby bol v procese interpretácie a aplikácie príslušných ustanovení všeobecne záväzného\nprávneho predpisu zo strany všeobecného súdu obsiahnutý prvok svojvôle alebo extrémny\nrozpor s princípom spravodlivosti (napr. v dôsledku prílišného formalizmu), či celkom\nnedostatočného odôvodnenia vydaného rozhodnutia (I. ÚS 156/2010, IV. ÚS 40/2011,\nIII. ÚS 47/2013, III. ÚS 457/2014, III. ÚS 609/2014).\n34. Trovy vynaložené účastníkom konania (sporovou stranou) v spore musia byť\nv príčinnej súvislosti s jeho procesným postojom k predmetu konania. Ich vynaložením sa\n15\n\nmusí sledovať procesné presadzovanie uplatneného nároku alebo procesná ochrana proti\ntakému tvrdenému nároku. Účelnosť sa v zásade dá stotožniť s nevyhnutnosťou alebo\nprávnou možnosťou vynaloženia trov spojených s ústavne zaručeným právom na právnu\npomoc v zmysle čl. 47 ods. 2 ústavy a trovy právneho zastúpenia sa vo všeobecnosti\nza účelne vynaložené trovy považujú. Trovy potrebné na účelné vynaloženie alebo ochranu\npráva sa však nemôžu posudzovať ako celok, a to aj keď má účastník (sporová strana) nárok\nna náhradu trov konania, pretože mal vo veci plný úspech, každý úkon alebo každé platenie\ntrov treba posudzovať samostatne; to platí aj pre trovy právnej služby (m. m. II. ÚS 78/03,\nIII. ÚS 481/2015, IV. ÚS 83/2018).\n35. Pre komplexnejšie posúdenie veci ústavný súd považuje za vhodné poukázať\naj na odbornú právnickú literatúru, ktorá vo vzťahu k problematike trov konania uvádza:\n36. „Civilný sporový poriadok zavádza novú definíciu trov konania, pričom za trovy\nkonania sa podľa novej právnej úpravy považujú len také výdavky, ktoré vznikli v konaní,\nt. j. v období od začatia konania (pozri § 156 CSP) do jeho skončenia. Je teda irelevantné,\nže určité výdavky vznikli v bezprostrednej súvislosti s týmto konaním, no pred jeho začatím\n(napr. v súvislosti s predžalobnou výzvou), pretože je vylúčené takéto výdavky považovať\nza trovy konania, keď nevznikli počas prebiehajúceho konania. Ak strana mala takéto\nvýdavky, tieto by mohli byť v niektorých sporoch posúdené ako náklady spojené\ns uplatnením pohľadávky podľa § 121 ods. 3 OZ. Definícia trov v § 251 CSP nie je viazaná\nlen na trovy strán sporu. Nová právna úprava druhy trov konania nevymedzuje ani\npríkladným výpočtom, ako to bolo v ustanovení § 137 OSP. Trovami konania spravidla\nbudú hotové výdavky strán a ich zástupcov ako cestovné náhrady, stravné, náklady\nna ubytovanie, poštovné, súdne poplatky, ušlý zárobok, trovy dôkazov, odmena za právne\nslužby poskytnuté advokátom a iné. Aby sa výdavky, ktoré v konaní vznikli, mohli\npovažovať za trovy konania, musí byť splnená aj ďalšia požiadavka, a to, že musia byť\npreukázané, odôvodnené a účelne vynaložené v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením\npráva v tomto konaní. Výdavky, ktoré strana nepreukázala a neodôvodnila, nemôže súd\npovažovať za trovy konania a priznať ich ani s poukazom na zásadu oficiality zavedenú\npri rozhodovaní o trovách konania v § 262 CSP.“ (Horváth, E., Andrášiová, A., Henčeková,\n16\n\nS. Civilný sporový poriadok Komentár, 2. doplnené a prepracované vydanie. Bratislava :\nWolters Kluwer SR s. r. o., 2018. s. 674 a 675).\n37. „Inštitút trov konania je bezprostredne spojený s nákladmi vedenia súdneho\nsporu, pokiaľ ide o strany, ich zástupcov a iné osoby zúčastnené na konaní... Náhrada trov\nkonania plní vo vzťahu k sporovým stranám tri základné funkcie. Predovšetkým ide\no funkciu kompenzačnú, ktorá vyplýva už zo skutočnosti, že trovy konania sa strane\nnahrádzajú. To je prejavom tradičného princípu, podľa ktorého tomu, kto je v práve,\nnemôže byť vedenie sporu na škodu. Súčasne možno pri náhrade trov konania vnímať aj\nprvky preventívnej funkcie, keďže nevyhnutnosť vzniku trov každého sporového konania\ndo určitej miery preventívne pôsobí proti svojvoľnému a šikanóznemu uplatňovaniu alebo\nbráneniu domnelých subjektívnych práv na súde. Trovy konania a ich náhrada plnia aj quasi\nsankčnú funkciu, a to najmä pri aplikácii princípu procesnej zodpovednosti za zavinenie\n(§ 256 CSP) a čiastočne aj v súvislosti s celkovou náhradou trov konania protistrany...\n37.1 Civilný sporový poriadok obsahuje exaktnú definíciu trov konania, ktorej\nnaplnenie je podmienené súčasným (kumulatívnym) splnením všetkých zákonných znakov\nv zmysle § 251 CSP. Každý výdavok v konaní je zo strany súdu posudzovaný osobitne\na pri absencii niektorého z týchto znakov nemôže byť strane priznaná jeho náhrada v rámci\ntrov konania podľa § 255 CSP...\n37.2 Za trovy konania sú považované iba tie výdavky, ktoré boli súdu riadne\npreukázané. To sa týka predovšetkým hotových výdavkov, ktoré boli reálne vynaložené\nv súvislosti s prebiehajúcim súdnym konaním. Spôsob preukázania konkrétneho výdavku je\ndeterminovaný jeho povahou...\n37.3 Atribút odôvodnenosti výdavkov bezprostredne súvisí s ďalším zákonným\nkritériom, ktorým je účelnosť výdavkov. Výdavok možno vo všeobecnosti považovať\nza odôvodnený vtedy, ak bol zapríčinený nevyhnutnosťou alebo potrebou jeho vynaloženia\npri dosahovaní legitímneho cieľa. Z procesnej pozície strán sporového konania a ich\nzástupcov je jediným legitímnym cieľom efektívne uplatnenie alebo bránenie subjektívneho\npráva v spore. Medzi konkrétnym výdavkom a legitímnym procesným cieľom musí byť\npriamy vzťah odôvodnenosti. To znamená, že výdavok bol vyvolaný a následne vynaložený\nz dôvodu, ktorý možno objektívne považovať za nevyhnutnosť alebo za všeobecne\n17\n\nakceptovateľnú potrebu v súvislosti s vedeným sporu. Typickým odôvodneným výdavkom,\npre ktorý je charakteristický prívlastok nevyhnutnosti, je napr. zaplatenie súdneho poplatku\nza podanie žaloby. Za všeobecne akceptovateľnú potrebu v súvislosti s vedením sporu\nmožno označiť napr. výdavky spojené so zastúpením strany advokátom (v prípade\npovinného zastúpenia dokonca ako nevyhnutné)...\n37.4 Pre naplnenie zákonnej definície trov konania musí byť odôvodnený výdavok\nsúčasne aj účelne vynaložený. Obidva tieto pojmy sa významovo prelínajú a v niektorých\nprípadoch môže byť ipso facto vylúčené, aby bol odôvodnený výdavok súčasne neúčelne\nvynaložený. Samotná požiadavka na účelnosť výdavkov v sporovom konaní však súvisí\ns eliminovaním nadbytočných a neprimeraných trov konania. Účelnosť možno objektívne\nkonštatovať v prípade, ak bol výdavok pri sledovaní legitímneho cieľa vynaložený iba\nv nevyhnutnom a všeobecne akceptovateľnom rozsahu. Rozhodujúcim kritériom je teda\nefektívnosť výdavku vo vzťahu k jeho výške...\n37.5 Osobitne je účelnosť a odôvodnenosť výdavkov na tarifnú odmenu advokáta\nposudzovaná vo vzťahu k jednotlivým úkonom právnych služieb v rámci sporového\nkonania... Bez akýchkoľvek pochybností sú za účelné a odôvodnené považované výdavky\nna odmenu advokáta za podania vo veci samej, podania realizované na výzvu súdu\na za zastupovanie na pojednávaní. Individuálne posúdenie účelnosti a odôvodnenosti si\nspravidla vyžadujú úkony, ktoré sú realizované mimo prebiehajúceho súdneho konania,\nnapr. ďalšia porada alebo rokovanie s klientom [§ 13a ods. 1 písm. b) AT], rokovanie\ns protistranou [§ 13a ods. 1 písm. f) AT], vypracovanie právneho rozboru veci [§ 13a ods. 1\npísm. e) AT] a podobne...\n37.6 Trovami konania sú iba tie výdavky, ktorá majú priamu súvislosť\ns uplatňovaním alebo bránením práva...\n37.7 Zákon súčasne ustanovuje, že výdavky musia vzniknúť v konaní. Časový\ninterval, v rámci ktorého možno uvažovať o trovách konania, je teda striktne ohraničený\nzačatím konania (§ 156 CSP) a právoplatnosťou súdneho rozhodnutia, ktorým sa konanie\nkončí. V režime Civilného sporového poriadku sú z tohto dôvodu do značnej miery\nobmedzené podmienky aplikácie pôvodnej judikatúry k § 137 OSP, ktorá pripúšťala\nzačleniť do trov konania aj niektoré výdavky vzniknuté pred jeho začatím (napr.\nR 14/1985)...\n18\n\n37.8 „Civilný sporový poriadok neobsahuje výpočet (ani demonštratívny)\njednotlivých druhov trov konania. Jediným vecným kritériom je podmienka, že musí ísť\no výdavok. Tento výdavok musí mať všetky zákonom vyžadované vlastnosti (§ 251 CSP).\nZa daných okolností nie je žiadny druh výdavku a priori vylúčený z legálnej definície trov\nkonania. To súčasne znamená, že pri kumulatívnom splnení všetkých vyššie uvedených\npodmienok možno každý výdavok zaradiť medzi trovy konania. Z hľadiska frekvencie\nvýskytu prichádzajú exemplifikatívne od úvahy nasledujúce typické kategórie trov\nsporového konania: 1. Súdny poplatok..., 2. Odmena a náhrady advokáta..., 3. Cestovné,\nstravné a výdavky na ubytovanie..., 4. Trovy dokazovania..., 5. Paušálna náhrada nákladov\nspojených\n\ns uplatnením pohľadávky...“ (Števček,\n\nM., Ficová, S., Baricová, J.,\n\nMesiarkinová, S., Bajánková, J., Tomašovič, M. a kol. Civilný sporový poriadok. Komentár.\nPraha : C. H. Beck, 2016. s. 891 až 896).\n38. Nárok na náhradu trov právneho zastúpenia a jeho uplatnenie je nárokom\nprocesným, pretože má základ v procesnom práve. Až na základe právoplatného\nrozhodnutia o priznaní náhrady trov právneho zastúpenia možno hovoriť o hmotnoprávnom\nnároku a v súvislosti s tým o pohľadávke. Až takáto pohľadávka má majetkovú hodnotu...\n[rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší sud“) sp. zn.\n3 Sžo 51/2016 z 23. novembra 2017].\nIV.\nPosúdenie veci ústavným súdom\n39. Po oboznámení sa s obsahom vyjadrenia krajského súdu (bod 7) a repliky\nsťažovateľky (bod 9) ústavný súd zistil, že vzhľadom na rozdielne názory účastníkov\nkonania v otázke ne/existencie prípustnosti mimoriadneho opravného prostriedku proti\nnapadnutému uzneseniu krajského súdu vo výroku o náhrade trov prvoinštančného konania\na vo výroku o priznaní náhrady trov odvolacieho konania musí najskôr reagovať na to,\nči sú splnené podmienky, za ktorých môže vo veci ústavnej sťažnosti konať a rozhodnúť.\n\n19\n\n40. Ústavný súd konštatuje, že problematikou prípustnosti opravných prostriedkov\npodľa Civilného sporového poriadku sa zaoberal v uznesení sp. zn. I. ÚS 275/2018\nz 15. augusta 2018 (rozhodnutie č. 74/2018 publikované v Zbierke nálezov a uznesení\nÚstavného súdu Slovenskej republiky 2018, s. 1270), v ktorom vylovil:\n«Ustanovenie § 420 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) zakotvuje\nprípustnosť dovolania v alternatíve buď proti rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej,\nt. j. proti rozhodnutiu majúcemu hmotnoprávny charakter, alebo proti rozhodnutiu, ktoré\nsíce nemá charakter rozhodnutia o matérii konania, t. j. nejde síce o rozhodnutie vo veci\nsamej, ale ide o rozhodnutie, ktorým odvolací súd o danej otázke rozhodovanie končí inak\nako meritórnym (hmotnoprávnym) rozhodnutím vo veci samej. Aj rozhodnutie vo veci\nsamej (t. j. meritórne rozhodnutie) je svojou podstatou a svojimi dôsledkami rozhodnutím,\nktorým sa konanie o predmete sporu končí, avšak pre účely posudzovania prípustnosti\ndovolania podľa § 420 CSP takéto rozhodnutie nemožno zaradiť do skupiny rozhodnutí,\n„ktorým sa konanie končí“, pretože pre tento účel je už zaradené do skupiny rozhodnutí\n„vo veci samej“.\n40.1 Za rozhodnutie, ktorým sa konanie pred odvolacím súdom o danej otázke končí,\nteda ústavný súd vo svojom uznesení považuje rozhodnutie, ktorým odvolací súd rozhodol\no odvolaní inak ako jeho vecným prejednaním (t. j. rozhodnutie o odmietnutí odvolania\nalebo o zastavení odvolacieho konania), rozhodnutie odvolacieho súdu o zastavení konania\nz dôvodu späťvatia žaloby po rozhodnutí prvoinštančného súdu a pred rozhodnutím\nodvolacieho súdu (§ 370 CSP) a uznesenie, ktorým odvolací súd potvrdil alebo zmenil\nprvostupňové uznesenie o otázke, ktorej vyriešenie sa týmto uznesením končí, pričom\nspravidla pôjde o uznesenia odvolacieho súdu, ktorými rozhodol o odvolaní proti\nuzneseniam podľa § 357 CSP, ktoré síce možno v dovolacom konaní preskúmať z dôvodov\nzmätočnosti uvedených v § 420 CSP, avšak z dôvodov zásadnej právnej významnosti sú\nv zmysle § 421 ods. 2 CSP z prieskumu dovolacím súdom vylúčené.\n40.2 Podľa § 357 písm. m) CSP jedným z uznesení, proti ktorým je prípustné\nodvolanie a ktoré sú tak v danej nimi riešenej otázke s konečnou platnosťou preskúmateľné\nv rámci odvolacieho konania, je aj uznesenie, ktorým prvostupňový súd rozhodol o nároku\nna náhradu trov konania s konečnou platnosťou, takže rozhodnutie odvolacieho súdu\no tomto odvolaní je v otázke nároku na náhradu trov konania rozhodnutím konečným\n20\n\n(ktorým sa konanie v tejto otázke nároku končí, pozn.), a teda ho možno v zmysle už\nuvedeného považovať za rozhodnutie preskúmateľné v dovolacom konaní z dôvodov\nzmätočnosti ako rozhodnutie, ktorým sa konanie končí.».\n41. Prvý senát ústavného súdu v súčasnom zložení konštatuje, že uvedené uznesenie\nprvého senátu ústavného súdu v jeho zložení do 16. februára 2019 nie je aplikovateľné\nna daný prípad, v ktorom okresný súd o nároku na náhradu trov prvoinštančného konania,\nako aj o výške náhrady trov prvoinštančného konania rozhodol platobným rozkazom.\n42. Platobný rozkaz je rozhodnutie vo veci samej, ktoré je vydané v skrátenom\nkonaní, ktorého skutkovým základom sú len skutočnosti tvrdené žalobcom a preukázané\nním predloženými listinnými dôkazmi. Uvedené ustanovenie z tohto dôvodu vyžaduje, aby\nskutočnosti, z ktorých sa vyvodzuje žalobou uplatnené právo, boli dostatočne osvedčené;\npožadované plnenie musí byť dovolené objektívnym právom. Záver, že uplatnené právo\nvyplýva zo žalobcom tvrdených skutočností, predpokladá také opísanie rozhodujúcich\nskutkových okolností, ktoré ich umožňujú posúdiť po právnej stránke (relevantné hmotné\nprávo; pozri uznesenie najvyššieho súdu sp. zn. 4 M Cdo 8/2010 z 18. augusta 2010).\nPre tento typ rozhodnutia je charakteristické súčasné rozhodovanie o predmete konania, ako\naj o trovách konania. Rozhodovanie o trovách konania pritom zahŕňa:\n- rozhodnutie o nároku na náhradu trov konania,\n- rozhodnutie o výške náhrady trov konania.\n43. „O nároku na náhradu trov konania rozhoduje súd v rozhodnutí, ktorým\nsa konanie končí. Týmto rozhodnutím bude spravidla rozhodnutie vo veci samej...\nBez ohľadu na to, v akom konečnom rozhodnutí je obsiahnutý výrok o nároku na náhradu\ntrov konania a tiež bez ohľadu na to, ako súd o nároku na náhradu trov konania rozhodol\n(priznal plnú náhradu, priznal len čiastočnú náhradu, nepriznal žiadnu náhradu), vždy bude\nproti tomuto výroku prípustné odvolanie.“ (Števček, M., Ficová, S., Baricová, J.,\nMesiarkinová, S., Bajánková, J., Tomašovič, M. a kol. Civilný sporový poriadok. Komentár.\nPraha : C. H. Beck, 2016. s. 1203).\n\n21\n\n44. Okruh rozhodnutí súdu, proti ktorým Civilný sporový poriadok v § 357 odvolanie\npripúšťa, je vymenovaný taxatívne, čo znamená, že proti uzneseniu, ktoré nie je uvedené\nv tomto ustanovení, odvolanie prípustné nie je.\n45. Aj dôvodová správa k Civilnému sporovému poriadku uvádza, že uvedené\n„ustanovenie koncepčne mení prípustnosť odvolania voči uzneseniu súdu prvej inštancie\nv tom zmysle, že sa taxatívnou enumeráciou stanovuje okruh uznesení súdu prvej inštancie,\nproti ktorým je odvolanie prípustné. Proti akémukoľvek uzneseniu neuvedenému v odseku 1\nodvolanie prípustné nebude. V prípade, ak uznesenie uvedené v odseku 1 vydá súdny\núradník, odvolanie prípustné nebude. Proti takémuto uzneseniu je prípustná sťažnosť, ktorá\nnie je opravným prostriedkom, ale osobitným prostriedkom procesnej obrany, podobne\nako odpor, námietky a pod... Z dôvodu proklamovanej zásady procesnej ekonómie\nrozhodnutie sudcu o sťažnosti bude rozhodnutím konečným bez možnosti podať proti nemu\nakýkoľvek ďalší opravný prostriedok.“.\n46. Ako bolo uvedené, podľa § 357 písm. m) CSP je odvolanie prípustné proti\nuzneseniu súdu prvej inštancie o nároku na náhradu trov konania. Z § 357 písm. m) CSP\nvšak nevyplýva možnosť podať odvolanie proti uzneseniu súdu prvej inštancie o výške\nnáhrady trov konania. Dôsledkom absencie právomoci odvolacieho súdu rozhodovať\no odvolaní proti uzneseniu súdu prvej inštancie, ktorým rozhodol o výške náhrady trov\nkonania, je neprípustnosť dovolania.\n47. Skutočnosť, že sťažovateľka proti napadnutému uzneseniu krajského súdu\nvo výroku o náhrade trov prvoinštančného konania a vo výroku o priznaní náhrady trov\nodvolacieho konania nepodala dovolanie, teda nie je, vzhľadom na jeho neprípustnosť,\nprekážkou ústavného prieskumu napadnutého uznesenia krajského súdu ústavným súdom.\n47.1 V tejto súvislosti nad rámec veci nemožno však ani opomenúť, že touto\nproblematikou prípustnosti dovolania podľa § 420 CSP sa zaoberal aj najvyšší súd\nv rozhodnutí R 73/2018, podľa ktorého „uznesenie odvolacieho súdu o náhrade trov konania\nnie je rozhodnutím, ktorým sa konanie končí v zmysle § 420 CSP, i keď odvolací súd\n\n22\n\no náhrade trov konania rozhodol samostatným uznesením vydaným až po právoplatnosti\nrozhodnutia vo veci samej.“.\n48. K výkladu právnych predpisov a ich inštitútov nemožno pristupovať len\nz hľadiska textu zákona (a to ani v prípade, keď sa text môže javiť ako jednoznačný\na určitý), ale predovšetkým podľa zmyslu a účelu zákona (IV. ÚS 71/2013).\n49. Ústavný súd preskúmaním napadnutého uznesenia dospel k záveru, že krajský\nsúd pri rozhodovaní o odvolaní žalobkyne proti druhému výroku rozhodnutia okresného\nsúdu č. k. 18 Csp 28/2016-32 zo 6. októbra 2016 neaplikoval citované ustanovenia\nCivilného sporového poriadku týkajúce sa jeho právomoci rozhodnúť o podanom odvolaní\nžalobkyne ústavne súladným spôsobom.\n50. Ústavný súd zároveň konštatuje, že hoci je krajskému súdu judikatúra ústavného\nsúdu týkajúca sa náhrady trov konania známa (cituje ju v bode 12 napadnutého uznesenia,\npozn.), nevzal do úvahy, že podľa novej právnej úpravy (§ 251 CSP) sa za trovy konania\npovažujú len také výdavky, ktoré vznikli v konaní, t. j. v období od začatia konania\n(§ 156 CSP) do jeho skončenia (právoplatnosťou súdneho rozhodnutia, ktorým sa konanie\nkončí). Z odôvodnenia napadnutého uznesenia vyplýva, že krajský súd pri svojom\nrozhodovaní vychádzal z vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky\nč. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb\nv znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška“), ktorá upravuje spôsob určenia a výšku\nodmeny advokáta za právne služby poskytnuté klientovi, avšak jednotlivé úkony právnej\nslužby neposudzoval samostatne zo zreteľom na to, či išlo o odôvodnený a účelne\nvynaložený výdavok, ktorý strane sporu vznikol v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo\nbránením práva.\n51. V tomto smere sú námietky sťažovateľky plne opodstatnené.\n\n23\n\n52. Napadnuté uznesenie krajského súdu vo výroku o náhrade trov prvoinštančného\nkonania a vo výroku o priznaní náhrady trov odvolacieho konania je arbitrárne, a to\nv konečnom dôsledku zakladá jeho ústavnú neudržateľnosť.\n53. Ústavný súd zo spisu okresného súdu sp. zn. 18 Csp 28/2016 navyše zistil,\nže krajský súd žalobkyňu listami z 30. apríla 2018 a 12. mája 2018 vyzval,\naby mu oznámila, kto je právnym nástupcom žalovaného, s tým, že v danej veci ide\no kontradiktórne konanie a je jej povinnosťou „podávať procesné návrhy, vrátane presného\noznačenia strany sporu, ktorá porušuje, ohrozuje jej práva (§ 1, § 131, § 132 C. s. p.)“,\nčo však neurobila. Následne krajský súd prvým výrokom uznesenia č. k. 15 Co 368/2017-67\nz 22. augusta 2018 (ktoré nebolo predmetom ústavného prieskumu, pozn.) rozhodol,\nže pokračuje v konaní so sťažovateľkou (bod 4), pretože „spoločnosť Consumer Finance\nHolding, a. s. ... zanikla dňa 31. 12. 2017 v dôsledku rozdelenia“. Žaloba s prílohami, ako aj\nplatobný rozkaz okresného súdu č. k. 18 Csp 28/2016-32 zo 6. októbra 2016 boli právnej\npredchodkyni sťažovateľky doručené 2. decembra 2016; 5. decembra 2017 jej bolo\ndoručené odvolanie žalobkyne proti rozhodnutiu okresného súdu o trovách konania.\nSťažovateľke tieto dokumenty zo strany okresného súdu ani krajského súdu doručované\nneboli. Sťažovateľka sa tak k odvolaniu žalobkyne proti rozhodnutiu okresného súdu\no trovách konania nevyjadrila. Uznesenie krajského súdu č. k. 15 Co 368/2017-67\nz 22. augusta 2018 bolo sťažovateľke doručené 14. novembra 2018 a právoplatnosť\nnadobudlo 26. novembra 2018.\n54. Na uvedenom skutkovom základe ústavný súd rozhodol, že napadnutým\nuznesením krajského súdu vo výroku o náhrade trov prvoinštančného konania a vo výroku\no priznaní náhrady trov odvolacieho konania došlo k porušeniu základného práva\nsťažovateľky podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, preto\nnapadnuté uznesenie krajského súdu v tejto časti podľa čl. 127 ods. 2 ústavy a jemu\nzodpovedajúcemu § 133 ods. 2 a ods. 3 písm. b) zákona o ústavnom súde zrušil a vec vrátil\nkrajskému súdu na ďalšie konanie (body 1 a 2 výroku nálezu).\n\n24\n\n55. Podľa § 134 ods. 1 zákona o ústavnom súde ak ústavný súd zruší právoplatné\nrozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah a vec vráti na ďalšie konanie, ten, kto vo veci vydal\nrozhodnutie, rozhodol o opatrení alebo vykonal iný zásah, je povinný vec znova prerokovať\na rozhodnúť. V tomto konaní alebo postupe je viazaný právnym názorom ústavného súdu.\n56. Podľa § 134 ods. 2 zákona o ústavnom súde ten, kto vo veci vydal rozhodnutie,\nrozhodol o opatrení alebo vykonal iný zásah, je viazaný rozhodnutím ústavného súdu\npodľa § 133 ods. 3 písm. a) až d); toto rozhodnutie ústavného súdu je vykonateľné\ndoručením.\n57. Úlohou krajského súdu bude opätovne rozhodnúť o odvolaní žalobkyne proti\ndruhému výroku rozhodnutia okresného súdu č. k. 18 Csp 28/2016-32 zo 6. októbra 2016,\nmajúc na zreteli, že spravodlivosť, ktorá je osobitne zvýraznená v čl. 6 ods. 1 dohovoru,\nje kritériom ukladajúcim každému všeobecnému súdu povinnosť hľadať také riešenie\nním prejednávanej veci, ktoré nebude možné vyhodnotiť ako popierajúce zmysel a účel\npríslušných zákonných ustanovení. V nadväznosti na uvedené krajský súd opätovne\nrozhodne o nároku na náhradu trov odvolacieho konania.\n58. Aj z čl. 2 ods. 1 a 2 CSP vyplýva, že ochrana ohrozených alebo porušených práv\na právom chránených záujmov musí byť spravodlivá a účinná tak, aby bol naplnený princíp\nprávnej istoty. Právna istota je stav, v ktorom každý môže legitímne očakávať, že jeho spor\nbude rozhodnutý v súlade s ustálenou rozhodovacou praxou najvyšších súdnych autorít;\nak takej ustálenej rozhodovacej praxe niet, aj stav, v ktorom každý môže legitímne\nočakávať, že jeho spor bude rozhodnutý spravodlivo.\nV.\nTrovy konania\n59. Sťažovateľka v petite ústavnej sťažnosti navrhla, aby jej ústavný súd priznal\nnáhradu trov konania, ktoré v podaní z 9. septembra 2019 vyčíslila celkovou sumou\n519,39 €.\n25\n\n60. Podľa § 73 ods. 3 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže v odôvodnených\nprípadoch podľa výsledku konania uznesením uložiť niektorému účastníkovi konania,\naby úplne alebo sčasti nahradil inému účastníkovi konania alebo štátu trovy konania.\n61. Pri rozhodovaní o priznaní náhrady trov konania ústavný súd vychádzal\nz § 1 ods. 3 vyhlášky, podľa ktorého výpočtovým základom pre účely tejto vyhlášky\nje priemerná mesačná mzda zamestnanca hospodárstva Slovenskej republiky za prvý polrok\npredchádzajúceho kalendárneho roka, ak odsek 4 neustanovuje inak. Táto podľa oznámenia\nŠtatistického úradu Slovenskej republiky za I. polrok 2018 predstavovala sumu 980 €.\n62. Ústavný súd preto v súlade s § 1 ods. 3, § 11 ods. 3, § 13a ods. 1 písm. a) a c)\na § 16 ods. 3 priznal sťažovateľke náhradu trov konania v celkovej sume 519,39 € z dôvodu\ntrov právneho zastúpenia, a to za tri úkony právnej služby (príprava a prevzatie\nveci, písomné vyhotovenie sťažnosti a stanovisko k vyjadreniu predsedu krajského súdu)\nvykonané v roku 2019 v sume 163,33 € za jeden úkon a tri režijné paušály v sume 9,80 €\nza jeden paušál, ktoré zaviazal uhradiť krajský súd (bod 3 výroku nálezu).\n63. Vzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu\nnemožno\n\npodať\n\nopravný\n\nprostriedok,\n\ntoto\n\nrozhodnutie\n\nnadobúda\n\nprávoplatnosť\n\na vykonateľnosť dňom jeho doručenia poslednému z účastníkov konania pred ústavným\nsúdom... ak nevyplýva iné z rozhodnutia ústavného súdu (§ 70 ods. 1 zákona o ústavnom\nsúde).\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 26. septembra 2019\n\n26", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "občianske súdne konanie-Civilný sporový poriadok", "trovy konania", "rozhodnutie-odôvodnenie", "trovy konania", "rozhodnutie-zákonnosť", "občianske súdne konanie-Civilný sporový poriadok"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"], "vyrok_vztahy": [{"sz": "15Co/368/2017", "guid": null, "vztah": "zrusene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:8910db70-4c3b-4e31-bb35-b6ecafc66d45", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:1.US.275.2018.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 275/2018", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 275/2018 z 15. 8. 2018", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2018-08-15", "citacie_n": 235, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:1.US.275.2018.1"}, {"guid": "ussr:417dc3d8-9b9d-4885-87f7-961fdff340e6", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:4.US.83.2018.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 83/2018", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 83/2018 z 1. 2. 2018", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2018-02-01", "citacie_n": 67, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:4.US.83.2018.1"}, {"guid": "ussr:105dea71-2ec3-4056-b056-f92eaccc14b4", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:1.US.533.2016.2", "spisova_znacka": "I. ÚS 533/2016", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 533/2016 z 9. 11. 2016", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2016-11-09", "citacie_n": 245, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:1.US.533.2016.2"}, {"guid": "ussr:0139f1ee-00d2-48f7-9f34-c41aa07705f1", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2015:3.US.481.2015.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 481/2015", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 481/2015 z 6. 10. 2015", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2015-10-06", "citacie_n": 157, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2015:3.US.481.2015.1"}, {"guid": "ussr:51b49df5-6486-4430-8bda-8c74da19b353", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2015:3.US.609.2014.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 609/2014", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 609/2014 z 17. 3. 2015", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2015-03-17", "citacie_n": 103, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2015:3.US.609.2014.1"}, {"guid": "ussr:fde17fdd-6fe3-43ab-b247-ac6080c6eca9", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 457/2014", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 457/2014 z 15. 10. 2014", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2014-10-15", "citacie_n": 281, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:fde17fdd-6fe3-43ab-b247-ac6080c6eca9"}, {"guid": "ussr:dd3671e4-6b26-482f-b7a5-c2077fc57656", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 481/2013", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 481/2013 z 11. 9. 2014", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2014-09-11", "citacie_n": 130, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:dd3671e4-6b26-482f-b7a5-c2077fc57656"}, {"guid": "ussr:b503f0fd-f57c-4088-a6a3-2a7797e41f87", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 71/2013", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 71/2013 z 23. 5. 2013", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2013-05-23", "citacie_n": 378, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:b503f0fd-f57c-4088-a6a3-2a7797e41f87"}, {"guid": "ussr:ab87fd0c-4c4f-4347-82ff-084a69b31de9", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 47/2013", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 47/2013 z 22. 1. 2013", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2013-01-22", "citacie_n": 132, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:ab87fd0c-4c4f-4347-82ff-084a69b31de9"}, {"guid": "ussr:ed3685f7-1da1-481f-b43f-988b5f5e240e", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 40/2011", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 40/2011 z 17. 2. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-02-17", "citacie_n": 532, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:ed3685f7-1da1-481f-b43f-988b5f5e240e"}, {"guid": "ussr:6dc6d16f-0c57-4203-9d72-b14a1913d9b0", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 72/2010", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 72/2010 z 4. 5. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-05-04", "citacie_n": 478, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:6dc6d16f-0c57-4203-9d72-b14a1913d9b0"}, {"guid": "ussr:0fd2f7dd-aec1-4755-bc1a-2bb3f7567bc1", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 156/2010", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 156/2010 z 27. 4. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-04-27", "citacie_n": 602, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:0fd2f7dd-aec1-4755-bc1a-2bb3f7567bc1"}, {"guid": "ussr:f00960f7-cdcb-4e3b-bb3d-9d16c741fc6f", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 182/09", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 182/09 z 28. 5. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-05-28", "citacie_n": 179, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:f00960f7-cdcb-4e3b-bb3d-9d16c741fc6f"}, {"guid": "ussr:48b56799-422f-43c8-a36c-9031d628929f", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 248/08", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 248/08 z 28. 8. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-08-28", "citacie_n": 621, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:48b56799-422f-43c8-a36c-9031d628929f"}, {"guid": "ussr:b6b27bfa-d1f0-4c78-a8d4-d985b94a29a6", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 341/07", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 341/07 z 1. 7. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-07-01", "citacie_n": 1139, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:b6b27bfa-d1f0-4c78-a8d4-d985b94a29a6"}, {"guid": "ussr:e4327793-5fce-4d7f-a3e4-ced1be3393ea", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 75/08", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 75/08 z 10. 4. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-04-10", "citacie_n": 255, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e4327793-5fce-4d7f-a3e4-ced1be3393ea"}, {"guid": "ussr:37b50c01-e48d-47cb-bf6e-ad7c2b8219c4", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 82/07", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 82/07 z 5. 12. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-12-05", "citacie_n": 240, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:37b50c01-e48d-47cb-bf6e-ad7c2b8219c4"}, {"guid": "ussr:fdeb7e69-a521-43d5-9a77-1f3c6d08d22d", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 182/07", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 182/07 z 29. 11. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-11-29", "citacie_n": 289, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:fdeb7e69-a521-43d5-9a77-1f3c6d08d22d"}, {"guid": "ussr:3d6a87c3-62be-4aa9-b347-c39fb45de2e2", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 57/07", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 57/07 z 31. 10. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-10-31", "citacie_n": 277, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:3d6a87c3-62be-4aa9-b347-c39fb45de2e2"}, {"guid": "ussr:2078851b-b411-4e29-b196-af64d738b1cb", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 195/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 195/07 z 31. 8. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-08-31", "citacie_n": 1812, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2078851b-b411-4e29-b196-af64d738b1cb"}, {"guid": "ussr:cb0b68ca-a66e-4ab4-b48b-f4621ee131e7", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 1/07", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 1/07 z 17. 5. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-05-17", "citacie_n": 335, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:cb0b68ca-a66e-4ab4-b48b-f4621ee131e7"}, {"guid": "ussr:419fadee-c1cc-45f2-bdc5-c91847aca3a0", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 264/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 264/05 z 29. 9. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-09-29", "citacie_n": 1632, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:419fadee-c1cc-45f2-bdc5-c91847aca3a0"}, {"guid": "ussr:988c75d3-8c92-4f8a-b943-c14a1e63d0c9", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 74/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 74/05 z 28. 4. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-04-28", "citacie_n": 2139, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:988c75d3-8c92-4f8a-b943-c14a1e63d0c9"}, {"guid": "ussr:4aaf662d-fca7-400a-bc94-e6fc4ccd78a8", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 78/03", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 78/03 z 9. 9. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-09-09", "citacie_n": 1767, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:4aaf662d-fca7-400a-bc94-e6fc4ccd78a8"}, {"guid": "ussr:ee20d469-9f07-4316-b495-2fcb4d48e455", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 27/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 27/04 z 11. 2. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-02-11", "citacie_n": 2330, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:ee20d469-9f07-4316-b495-2fcb4d48e455"}, {"guid": "ussr:81a4fe59-3a25-41e7-822a-368cb02790fe", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 180/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 180/02 z 2. 4. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-04-02", "citacie_n": 2893, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:81a4fe59-3a25-41e7-822a-368cb02790fe"}, {"guid": "ussr:2a594d9b-d92d-4541-b75c-466158568a3c", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 139/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 139/02 z 26. 2. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-02-26", "citacie_n": 3306, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2a594d9b-d92d-4541-b75c-466158568a3c"}, {"guid": "ussr:6ed023e1-d357-433b-aef9-406487857e73", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 19/02", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 19/02 z 13. 3. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-03-13", "citacie_n": 3382, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:6ed023e1-d357-433b-aef9-406487857e73"}, {"guid": "ussr:fd75440e-aad0-4f97-b92f-df27c2c1b647", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 13/00", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 13/00 z 9. 7. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-07-09", "citacie_n": 6910, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:fd75440e-aad0-4f97-b92f-df27c2c1b647"}, {"guid": "ussr:fb62a029-a738-4485-9f41-c7ee37143e6e", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 17/01", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 17/01 z 19. 4. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-04-19", "citacie_n": 5942, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:fb62a029-a738-4485-9f41-c7ee37143e6e"}], "citovane_v": [{"guid": "ussr:f28f67b6-3ac7-4634-9d09-af2e1d81b069", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2026:4.US.685.2025.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 685/2025", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 685/2025 z 16. 12. 2025", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2025-12-16", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2026:4.US.685.2025.1"}, {"guid": "ussr:12a01b85-25cf-4344-91f3-1127ae821891", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2025:1.US.659.2025.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 659/2025", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 659/2025 z 13. 11. 2025", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2025-11-13", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2025:1.US.659.2025.1"}, {"guid": "ussr:1e5a7a7e-27e3-41f6-8e76-55334dcd4856", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2025:3.US.52.2025.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 52/2025", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 52/2025 z 6. 2. 2025", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2025-02-06", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2025:3.US.52.2025.1"}, {"guid": "ussr:ad3db36e-8670-459b-b95b-74692b141305", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2025:4.US.607.2024.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 607/2024", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 607/2024 z 26. 11. 2024", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2024-11-26", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2025:4.US.607.2024.1"}, {"guid": "ussr:1ea5eace-92d9-4ed5-a4bb-6e650025cc75", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2024:2.US.354.2024.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 354/2024", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 354/2024 z 28. 8. 2024", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2024-08-28", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2024:2.US.354.2024.1"}, {"guid": "ussr:239541fa-49dd-45d6-88e7-847674a7c189", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2024:4.US.676.2023.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 676/2023", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 676/2023 z 19. 12. 2023", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2023-12-19", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2024:4.US.676.2023.1"}, {"guid": "ussr:c6a01782-c42d-4f82-bebc-9bc55b253918", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2023:1.US.463.2023.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 463/2023", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 463/2023 z 7. 9. 2023", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2023-09-07", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2023:1.US.463.2023.1"}, {"guid": "ussr:fa84cc82-59a4-4b26-bd64-27dcfff5c52d", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2023:3.US.245.2023.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 245/2023", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 245/2023 z 11. 5. 2023", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2023-05-11", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2023:3.US.245.2023.1"}, {"guid": "ussr:977e8720-646f-4ba9-b8a2-0545de65af8d", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2023:1.US.239.2023.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 239/2023", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 239/2023 z 20. 4. 2023", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2023-04-20", "citacie_n": 6, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2023:1.US.239.2023.1"}, {"guid": "ussr:f057d9ae-e23e-4d3b-9f79-01908033d7af", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2023:4.US.455.2022.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 455/2022", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 455/2022 z 13. 12. 2022", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2022-12-13", "citacie_n": 7, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2023:4.US.455.2022.1"}, {"guid": "ussr:c241d782-f815-4980-b5d7-f27ed8a60bf1", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2023:1.US.660.2022.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 660/2022", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 660/2022 z 1. 12. 2022", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2022-12-01", "citacie_n": 4, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2023:1.US.660.2022.1"}, {"guid": "ussr:3d71ed45-1482-4be0-9cf5-9f7b5d1d2489", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2022:1.US.559.2022.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 559/2022", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 559/2022 z 19. 10. 2022", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2022-10-19", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2022:1.US.559.2022.1"}, {"guid": "ussr:dc9e2036-4bfd-4316-9243-0f4786590249", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2022:2.US.376.2022.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 376/2022", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 376/2022 z 6. 9. 2022", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2022-09-06", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2022:2.US.376.2022.1"}, {"guid": "ussr:80c951c4-df14-4197-ba20-0225084db7e1", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2022:2.US.336.2022.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 336/2022", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 336/2022 z 29. 6. 2022", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2022-06-29", "citacie_n": 5, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2022:2.US.336.2022.1"}, {"guid": "ussr:b2992396-f7fc-438a-94ae-780936e4bb7e", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2022:4.US.324.2022.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 324/2022", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 324/2022 z 14. 6. 2022", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2022-06-14", "citacie_n": 18, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2022:4.US.324.2022.1"}, {"guid": "ussr:18f24e3e-b7d0-484e-a018-6191e3f4e566", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2022:3.US.60.2022.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 60/2022", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 60/2022 z 10. 2. 2022", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2022-02-10", "citacie_n": 35, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2022:3.US.60.2022.1"}, {"guid": "ussr:8fc6d9ad-c6c1-4e4c-9edb-7647ba873a61", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2022:3.US.65.2022.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 65/2022", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 65/2022 z 10. 2. 2022", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2022-02-10", "citacie_n": 22, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2022:3.US.65.2022.1"}, {"guid": "ussr:d5c24613-9cda-4cb6-8b53-c47c675b795e", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2021:3.US.357.2020.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 357/2020", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 357/2020 z 30. 11. 2021", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2021-11-30", "citacie_n": 11, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2021:3.US.357.2020.1"}, {"guid": "ussr:c32cf829-289d-4004-87b9-feda54e03c02", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2022:3.US.659.2021.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 659/2021", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 659/2021 z 30. 11. 2021", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2021-11-30", "citacie_n": 7, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2022:3.US.659.2021.1"}, {"guid": "ussr:e413c773-02b4-4f41-933c-70cc0ff8e646", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2021:3.US.418.2021.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 418/2021", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 418/2021 z 22. 7. 2021", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2021-07-22", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2021:3.US.418.2021.1"}, {"guid": "ussr:e03ea0df-d58f-4b01-8c93-b16bed54fa0b", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2021:3.US.366.2020.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 366/2020", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 366/2020 z 22. 6. 2021", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2021-06-22", "citacie_n": 9, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2021:3.US.366.2020.1"}, {"guid": "ussr:5861c51c-dd46-4437-9c65-4edf57383366", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2021:4.US.43.2021.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 43/2021", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 43/2021 z 26. 1. 2021", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2021-01-26", "citacie_n": 4, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2021:4.US.43.2021.1"}, {"guid": "ussr:379183e9-31b8-45d6-993c-5dd90726718a", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:4.US.536.2020.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 536/2020", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 536/2020 z 28. 10. 2020", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2020-10-28", "citacie_n": 23, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:4.US.536.2020.1"}, {"guid": "ussr:3d5bf180-c1fc-40b8-9074-3ef94ab2f220", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:4.US.335.2020.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 335/2020", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 335/2020 z 15. 7. 2020", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2020-07-15", "citacie_n": 12, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:4.US.335.2020.1"}, {"guid": "8625545b-18ea-433c-b12b-d25f0ebf0a8a:a755350e-5368-4bf8-80f0-edd582a8b77c", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2024:1311213970.2", "spisova_znacka": "3Cdo/64/2024", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Cdo/64/2024 z 18. 9. 2024", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2024-09-18", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2024:1311213970.2"}, {"guid": "61713770-3f38-482f-8eeb-ae936728fb0d:9ba783f3-f0ef-46ff-b312-939574b5e506", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2024:6921203637.1", "spisova_znacka": "5Cdo/33/2023", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Cdo/33/2023 z 29. 2. 2024", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2024-02-29", "citacie_n": 5, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2024:6921203637.1"}, {"guid": "d291b467-b360-4024-bb7b-c319e78f1860:ea88ea58-cd6f-48d1-9fba-c5bc66b352cf", "ecli": "ECLI:SK:KSZA:2026:5125211866.1", "spisova_znacka": "7CoCsp/13/2026", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Žilina sp. zn. 7CoCsp/13/2026 z 29. 5. 2026", "sud": "Krajský súd Žilina", "datum_vydania": "2026-05-29", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSZA:2026:5125211866.1"}, {"guid": "5455d20b-aea1-43f4-a736-9a6f137694a5:85653bec-9b48-4fff-8ddf-e3b19a0ec1c9", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2025:6119379273.2", "spisova_znacka": "7Cob/156/2023", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Bratislava sp. zn. 7Cob/156/2023 z 29. 10. 2025", "sud": "Krajský súd Bratislava", "datum_vydania": "2025-10-29", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2025:6119379273.2"}, {"guid": "9594e0a4-ef81-4b75-870d-75d50fa9d422:3d6192c7-f027-4a71-af7d-add125c15305", "ecli": "ECLI:SK:KSZA:2025:5625200622.1", "spisova_znacka": "9CoCsp/15/2025", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Žilina sp. zn. 9CoCsp/15/2025 z 23. 9. 2025", "sud": "Krajský súd Žilina", "datum_vydania": "2025-09-23", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSZA:2025:5625200622.1"}, {"guid": "8eb45829-d5cb-43ed-ba6b-70b4fa9a4abf:eaee3006-3385-40ae-b338-8cc6e18a48d3", "ecli": "ECLI:SK:KSNR:2025:6124272021.1", "spisova_znacka": "12Co/57/2024", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Nitra sp. zn. 12Co/57/2024 z 16. 9. 2025", "sud": "Krajský súd Nitra", "datum_vydania": "2025-09-16", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSNR:2025:6124272021.1"}]}