{"guid": "ussr:b7eced67-81f7-4461-88af-6fcd43d336a7", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2019:1.US.194.2019.2", "spisova_znacka": "I. ÚS 194/2019", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 194/2019 z 17. 9. 2019", "citacia": "nález Ústavného súdu SR z 17. septembra 2019, sp. zn. I. ÚS 194/2019, ECLI:SK:USSR:2019:1.US.194.2019.2", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": null, "sudca_id": null, "sudca_url": null, "datum_vydania": "2019-09-17", "forma": "Nález", "povaha": ["priznáva primerané finančné zadosťučinenie", "právo porušené bolo", "právo porušené bolo", "prikazuje odporcovi uhradiť trovy právneho zastúpenia"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "I.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-2", "nazov": "čl. 48 ods. 2 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-48"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-48", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/b7eced67-81f7-4461-88af-6fcd43d336a7", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2019:1.US.194.2019.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2019:1.US.194.2019.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2019:1.US.194.2019.2/text", "citacie_n": 17, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nNÁLEZ\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nV mene Slovenskej republiky\nI. ÚS 194/2019-67\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 17. septembra 2019\nv senáte zloženom z predsedníčky senátu Jany Baricovej a zo sudcov Miroslava Duriša\n(sudca spravodajca) a Mojmíra Mamojku o ústavnej sťažnosti\n,\n\n,\n, zastúpeného\n\nadvokátskou kanceláriou NIKU & partners, s. r. o., Prokopa Veľkého 3451/51, Bratislava,\nv mene ktorej koná advokátka JUDr. Anna Niku, ktorou namieta porušenie svojho\nzákladného práva podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva podľa čl. 6 ods. 1\nDohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu\nBratislava I v konaní vedenom pod sp. zn. 2 Em 1/2018 (pôvodne vedenom pod sp. zn.\n2 Em 2/2017) v období od nadobudnutia právoplatnosti nálezu Ústavného súdu Slovenskej\nrepubliky sp. zn. IV. ÚS 155/2018 z 20. júna 2018, takto\nrozhodol:\n1. Základné právo\n\nna prerokovanie veci bez zbytočných\n\nprieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a právo na prejednanie jeho\nzáležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv\na základných slobôd postupom Okresného súdu Bratislava I v konaní vedenom\npod sp. zn. 2 Em 1/2018 v období od nadobudnutia právoplatnosti nálezu Ústavného súdu\nSlovenskej republiky sp. zn. IV. ÚS 155/2018 z 20. júna 2018 p o r u š e n é b o l i .\n\n2. Ing.\n\np r i z n á v a finančné zadosťučinenie v sume 1 000 €\n\n(slovom tisíc eur), ktoré je mu Okresný súd Bratislava I p o v i n n ý zaplatiť do dvoch\nmesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.\n3. Okresný súd Bratislava I j e p o v i n n ý nahradiť\n\ntrovy\n\nkonania v sume 585,70 € (slovom päťstoosemdesiatpäť eur a sedemdesiat centov) na účet\njeho právneho zástupcu advokátskej kancelárie NIKU & partners, s. r. o., Prokopa Veľkého\n3451/51, Bratislava, do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.\n4. Vo zvyšnej časti ústavnej sťažnosti n e v y h o v u j e .\nOdôvodnenie:\nI.\nStav konania pred Ústavným súdom Slovenskej republiky\n1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 24. januára\n2019 elektronicky doručená ústavná sťažnosť\n\n,\n\n,\n\n(ďalej len „sťažovateľ“), zastúpeného\n\nadvokátskou kanceláriou NIKU & partners, s. r. o., Prokopa Veľkého 3451/51, Bratislava,\nv mene ktorej koná advokátka JUDr. Anna Niku, ktorou namieta porušenie svojho\nzákladného práva podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“)\na práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej\nlen „dohovor“) postupom Okresného súdu Bratislava I (ďalej len „okresný súd“) v konaní\nvedenom pod sp. zn. 2 Em 1/2018 [pôvodne vedenom pod sp. zn. 2 Em 2/2017 (ďalej aj\n„napadnuté konanie“)].\n2. Ústavný súd uznesením č. k. I. ÚS 194/2019-46 z 21. mája 2019 ústavnú sťažnosť\nv časti namietaného porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných\nprieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote\npodľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom okresného súdu v napadnutom konaní v období\n2\n\nod nadobudnutia právoplatnosti nálezu ústavného súdu sp. zn. IV. ÚS 155/2018 z 20. júna\n2018 (30. júla 2018, pozn.) prijal na ďalšie konanie a vo zvyšnej časti ústavnú sťažnosť\nodmietol ako neprípustnú.\nII.\nVymedzenie napadnutého postupu okresného súdu a sťažnostná argumentácia\nsťažovateľa\n3. Z ústavnej sťažnosti a príloh k nej priložených vyplýva, že sťažovateľ je\núčastníkom napadnutého konania vedeného okresným súdom v procesnom postavení\nnavrhovateľa, ktorý sa návrhom podaným 7. júla 2017 domáhal podľa príslušných\nustanovení Civilného mimosporového poriadku (ďalej aj „CMP“) nariadenia a uskutočnenia\nvýkonu rozhodnutia – uznesenia okresného súdu č. k. 3 P 187/2016-456 z 24. januára 2017\n(ďalej aj „uznesenie z 24. januára 2017“) v spojení s uznesením Krajského súdu v Bratislave\n(ďalej len „krajský súd“) č. k. 11 CoP 203/2017-540 z 31. mája 2017 (ďalej aj „uznesenie\nz 31. mája 2017“), ktorým súd nariadil návrat maloletej dcéry sťažovateľa\ndo krajiny jej obvyklého pobytu\n\n(ďalej spolu aj „rozhodnutie všeobecných\n\nsúdov o nariadení návratu maloletej do krajiny obvyklého pobytu“).\n4. Okresný súd následne uznesením č. k. 2 Em 2/2017-37 z 8. augusta 2017 (ďalej\nlen „uznesenie z 8. augusta 2017“) nariadil výkon rozhodnutia odňatím maloletej dcéry\nmatke (povinná) a odovzdaním otcovi z dôvodu jej navrátenia do krajiny obvyklého pobytu.\nRealizácia výkonu uznesenia okresného súdu z 8. augusta 2017, ktorá bola nariadená\nna 10. august 2017, nebola z dôvodu neprítomnosti matky a maloletej dcéry na adrese\ntrvalého pobytu v\n\núspešná.\n\n5. Uznesením okresného súdu č. k. 2 Em 2/2017-138 z 19. októbra 2017 bolo\nrozhodnuté o odklade výkonu uznesenia okresného súdu z 24. januára 2017 v spojení\ns uznesením krajského súdu z 31. mája 2017, ktorým súd nariadil návrat maloletej dcéry\ndo\n\nna obdobie 9 mesiacov od právoplatnosti tohto uznesenia.\n\n3\n\n6. V dôsledku nečinnosti okresného súdu podal sťažovateľ ústavnému súdu\n12. januára 2018 ústavnú sťažnosť, ktorou namietal zbytočné prieťahy v napadnutom\nkonaní vedenom okresným súdom. Ústavný súd nálezom sp. zn. IV. ÚS 155/2018 z 20. júna\n2018 vyslovil porušenie práv sťažovateľa zaručených čl. 48 ods. 2 ústavy a čl. 6 ods. 1\ndohovoru postupom okresného súdu v napadnutom konaní a prikázal okresnému súdu\nv napadnutom konaní konať bez zbytočných prieťahov. Zároveň boli citovaným nálezom\nústavného súdu sťažovateľovi priznané finančné zadosťučinenie v sume 500 € a náhrada\ntrov konania.\n7. Uznesením okresného súdu č. k. 2 Em 2/2017-217 z 28. júna 2018 bolo\nrozhodnuté o prenesení miestnej príslušnosti v napadnutom konaní Okresnému súdu Banská\nBystrica. Z dôvodu nesúhlasu Okresného súdu Banská Bystrica s prenesením miestnej\npríslušnosti\n\nvo\n\nveci\n\nrozhodol\n\nKrajský\n\nsúd\n\nv\n\nBanskej\n\nBystrici\n\nuznesením\n\nsp. zn. 17 NcC 14/2018 z 18. septembra 2018, ktorým bolo vyslovené, že na výkon\nuznesenia okresného súdu z 24. januára 2017 v spojení s uznesením krajského súdu\nz 31. mája 2017 je miestne príslušný okresný súd.\n8. Sťažovateľ zdôrazňuje, že v dôsledku nečinnosti okresného súdu, ktorá pretrváva\naj napriek podaniu sťažnosti podľa § 62 a nasl. zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene\na doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o súdoch“)\npredsedovi okresného súdu, je nútený sa obrátiť na ústavný súd opätovne.\n9. Sťažovateľ argumentuje, že z dôvodu obavy o znemožnenie realizácie výkonu\nrozhodnutia vo veci informoval okresný súd o úmysle matky vysťahovať sa z územia\nSlovenskej republiky a navrhol nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým by súd matke\nzakázal opustiť s maloletou dcérou územie Slovenskej republiky. Sťažovateľ namieta,\nže o jeho návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia nebolo dosiaľ rozhodnuté\na uznesením okresného súdu sp. zn. 2 Em 1/2018 z 26. novembra 2018 bol vylúčený návrh\nna nariadenie neodkladného opatrenia na samostatné konanie s odôvodnením, že sa\n«„nehodí“ na spojenie s konaním o výkon rozhodnutia».\n\n4\n\n10. Sťažovateľ argumentuje s odkazom na relevantnú judikatúru Európskeho súdu\npre ľudské práva (ďalej aj „ESĽP“), že v dôsledku celkovej dĺžky vykonávacieho konania\ndochádza k tomu, že „matke je vytvorený dostatočný priestor na masívnu manipuláciu\nmaloletej\ndo\n\n, citové vydieranie a vyvolávanie pocitov strachu a úzkosti z jej návratu\n.“.\n\n11. Podľa sťažovateľa okresný súd nevykonal po náleze ústavného súdu sp. zn.\nIV. ÚS 155/2018 z 20. júna 2018 žiadne úkony a nesnažil sa ani o ďalší pokus uskutočnenia\nvýkonu rozhodnutia. Okresný súd tak podľa sťažovateľa „konal v príkrom rozpore\nso svojou primárnou povinnosťou prijať všetky opatrenia, ktoré je možné očakávať\nna uľahčenie výkonu rozhodnutia o návrate, keď počas aktuálne 1 a pol ročného\nvykonávacieho konania neurobil jediný úkon smerujúci k uľahčeniu výkonu rozhodnutia.“.\n12. Sťažovateľ upriamuje pozornosť na skutočnosť, že návrh na nariadenie návratu\nmaloletej dcéry do\n\npodal v októbri 2016 a trvalo takmer 9 mesiacov,\n\nkým sa domohol právoplatného a vykonateľného rozhodnutia vo veci nariadenia návratu.\nV porovnaní s konaním vo veci návratu maloletej do krajiny obvyklého pobytu považuje\nsťažovateľ vykonávacie konanie po právnej aj faktickej stránke „za neporovnateľne\njednoduchšie a aj napriek tomu uvedené konanie prebieha už dvakrát tak dlho ako samotné\nkonanie vo veci samej“.\n13. Na podklade uvedených skutočností sťažovateľ požaduje, aby ústavný súd\nvo veci ústavnej sťažnosti rozhodol tak, že vysloví porušenie základného práva podľa čl. 48\nods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom okresného súdu v napadnutom\nkonaní, okresnému súdu prikáže konať bez zbytočných prieťahov a sťažovateľovi prizná\nfinančné zadosťučinenie v sume 10 000 €, ako aj náhradu trov konania v sume 390,50 €.\n14. Priznanie finančného zadosťučinenia sťažovateľ odôvodňuje dlhotrvajúcim\nstavom právnej neistoty vo vykonávacom konaní, ktoré malo byť s prihliadnutím na povahu\nveci ukončené do 6 týždňov od podania návrhu. V tomto kontexte sťažovateľ argumentuje,\nže „namiesto šiestich týždňov uvedené konanie o návrat maloletej\n5\n\ndo\n\ntrvá už\n\nviac ako 2 roky, pričom posledný 1 a pol rok sa moja maloletá dcéra zdržiava na území\nSlovenskej republiky aj napriek právoplatnému a vykonateľnému rozhodnutiu o nariadení\nnávratu do\n\na iba z dôvodu, že príslušné slovenské orgány nedokážu\n\nuskutočniť výkon rozhodnutia, ktoré vychádza z medzinárodných zmlúv, ktorými je\nSlovenská republika viazaná a ktoré svojimi princípmi práve chránia najlepší záujem\nmaloletého dieťaťa nebyť neoprávnene premiestňované alebo zadržiavané. Dĺžkou\nvykonávacieho konania dochádza k situáciám, keď mi matka bráni vo výkone mojich\nrodičovských práv a povinností k mojej dcérke\n\ntým, že mi neumožnila ani jediný\n\nkontakt s dcérkou bez jej prítomnosti a na obdobie dlhšie ako 3 hodiny. Matka termíny styku\nvýrazne obmedzuje za účelom dosiahnutia čo najväčšieho odcudzenia dcérky odo mňa otca.\nNaviac matka miesto styku zakaždým mení, pričom koná tak úmyselne s cieľom\nskomplikovať mi otcovi prístup k mojej dcére, keďže otec si za účelom vycestovania\nna územie Slovenskej republiky musím svoje pracovné a rodinné aktivity vopred\nnaplánovať, zakúpiť letenky, rezervovať ubytovanie v\n\n(prípadne v inom meste,\n\nktoré určí matka ako miesto realizácie styku s dcérkou) atď... Matka zároveň svojou\nprítomnosťou pri kontakte mňa otca s dcérkou nevhodným spôsobom narúša komunikáciu\na hru medzi mnou a\n\n, predčasne tento styk mnohokrát ukončí, v prípade, že\n\nodmieta ukončiť kontakt so mnou, v nasledujúci deň matka styk prostredníctvom\nsms správy alebo formou e-mailovej korešpondencie zruší.“.\n15. Za najvypuklejší negatívny dôsledok dlhotrvajúceho vykonávacieho konania\nsťažovateľ považuje stav pretrvávajúcej právnej neistoty, „v ktorej sa ako rodina\nnachádzame, keďže jediný súd s právomocou konať o rozvode a úprave výkonu\nrodičovských práv a povinností k našej maloletej dcérke do rozvodu a po rozvode je\npríslušný súd vo\n\n. Takýto stav, keď je na jednej strane určené, že miestom\n\nobvyklého pobytu maloletej\n\nje\n\n, kam sa má aj navrátiť, avšak\n\nz dôvodu dlhotrvajúceho vykonávacieho konania vlastne nevieme, či vôbec dôjde k jej\nnavráteniu do\n\n, otec považujem za tak výrazný negatívny dôsledok\n\nbezprecedentne predlžovaného vykonávacieho konania, ktorý vážnym spôsobom zasahuje\ndo môjho a\n\npráva na rodinný a súkromný život.“.\n\n6\n\nIII.\nVyjadrenia odporcu a replika sťažovateľa\n16. Na výzvu ústavného súdu sa k časti ústavnej sťažnosti prijatej na ďalšie konanie\nvyjadril prípisom sp. zn. 1 SprV 186/2019 z 29. júla 2019 predseda okresného súdu, ktorý\nústavnému súdu zároveň oznámil, že vo veci ústavnej sťažnosti súhlasí s upustením\nod ústneho pojednávania.\n17. V relevantnej časti vyjadrenia predseda okresného súdu zdôraznil, že 4. októbra\n2018 mu bola doručená sťažnosť sťažovateľa, ktorá bola vybavená 21. novembra 2018\nv časti namietaných zbytočných prieťahov v napadnutom konaní ako nedôvodná a v časti\ntýkajúcej sa procesného postupu zákonnej sudkyne ako neprípustná. V tejto súvislosti\npredseda okresného súdu zdôraznil, že podľa § 67 ods. 1 písm. a) zákona o súdoch\nsťažovateľ nepožiadal o prešetrenie vybavenia sťažnosti.\n18. Súčasťou vyjadrenia predsedu okresného súdu bol prehľad procesných úkonov,\nktoré okresný súd v napadnutom konaní vykonal, na podklade ktorých predseda okresného\nsúdu dospel k záveru, že okresný súd v napadnutom konaní koná bez zbytočných prieťahov.\nV kontexte «namietaných skutočností súvisiacich s prenesením miestnej príslušnosti\nOkresnému súdu Banská Bystrica, ako aj námietok sťažovateľa o tom, že sa „súd neusiloval\no ďalší pokus uskutočnenia výkonu rozhodnutia napriek jeho žiadosti“, tieto súvisia\nso zvoleným procesným postupom zákonnej sudkyne v konaní a ja, ako predseda okresného\nsúdu, nie som oprávnený tento hodnotiť, či usmerňovať. Samotná realizácia výkonu\nrozhodnutia závisí od postupu zákonného sudcu. Z hľadiska plynulosti konania, s ohľadom\nna osobitný predmet konania, podľa môjho názoru možno konštatovať, že tunajší súd\nvo veci koná sústredene a bez zbytočných prieťahov. Nemožno prisvedčiť tvrdeniam\nsťažovateľa o tom, že súd neuskutočnil žiaden úkon smerujúci k uľahčeniu výkonu\nrozhodnutia, napriek príkazu spomínaného nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky.\nOdhliadnuc od prípravy a uskutočnenia informatívneho výsluchu dňa 11.07.2019, toto\ntvrdenie sťažovateľa neobstojí ani ku dňu podania ústavnej sťažnosti, pretože súd v danom\nčase vykonával úkony smerujúce k zisteniu pobytu povinnej a maloletej a súvisiacich\n7\n\nskutočností. Napriek tomu, že danú vec nemožno považovať za právne zložitú, vzhľadom na\nšpecifický predmet konania o výkon rozhodnutia o nariadení návratu maloletého dieťaťa,\nide o vec vyžadujúcu si „citlivý prístup“. Navyše, ako vyplýva z obsahu spisu, postup súdu\nje sťažovaný správaním povinnej (matky), všeobecne okolnosťami na strane povinnej\na maloletej (viacnásobná zmena ich pobytu, školy maloletej, predloženie potvrdenia lekára\no chorobe maloletej), čo má nepochybne negatívny vplyv na jeho plynulosť.».\n19. Predseda okresného súdu zároveň poukázal na stanovisko k ústavnej sťažnosti\nvyžiadané od zákonnej sudkyne, v ktorom táto uviedla, že „vo veci bol nariadený výsluch\nmaloletej za prítomnosti kolízneho opatrovníka na deň 11.07.2019. Na výsluch sa dostavila\niba matka (povinná), ktorá doniesla potvrdenie od lekára o chorobe maloletej. Zákonná\nsudkyňa pripojila úradný záznam z výsluchu matky, tiež uviedla, že opakovaný výsluch\nmaloletej je nariadený na deň 16.09.2019.“.\n20.\n\nPredseda\n\nokresného\n\nsúdu\n\nv závere\n\nsvojho\n\nvyjadrenia\n\nkonštatoval,\n\nže sťažovateľom uplatnená suma finančného zadosťučinenia je neprimeraná, keďže okresný\nsúd „konal v krátkych časových intervaloch a postup súdu bol ovplyvnený okolnosťami\nna strane povinnej a maloletej a správaním povinnej.“.\n21. Vyjadrenie predsedu okresného súdu ústavný súd zaslal na prípadné zaujatie\nstanoviska sťažovateľovi, ktorý v reakcii v prípise doručenom ústavnému súdu 16. augusta\n2019 zdôraznil, že sa nestotožňuje s konštatovaním predsedu okresného súdu o tom,\nže okresný súd koná bez prieťahov. V konkrétnostiach sťažovateľ konštatuje, že okresný\nsúd celý uplynulý rok vykonával výlučne úkony smerujúce k zisťovaniu pobytu matky\ns maloletou, a pritom zo zápisnice z výsluchu matky z 11. júla 2019 jednoznačne vyplýva,\nže tieto sa zdržiavajú celý čas na okresnému súdu známej adrese.\n22. Sťažovateľ okrem toho konštatuje, že úkony vykonané okresným súdom\nv napadnutom konaní, na ktoré poukazuje predseda okresného súdu, neviedli k uľahčeniu\nvýkonu samotného rozhodnutia a ide o čisto formálne a administratívne úkony. Sťažovateľ\nv tejto súvislosti poukazuje na totožné úkony okresného súdu uskutočnené 5. novembra\n8\n\n2018 (výzva povinnej na uvedenie adresy pobytu), 14. novembra 2018 (telefonické\nzisťovanie pobytu maloletej a povinnej bez uvedenia adresáta telefonického zisťovania)\na 11. júla 2019 (informatívny výsluch povinnej) zamerané výlučne na zisťovanie aktuálneho\npobytu maloletej.\n23. Sťažovateľ ďalej zdôrazňuje, že ani jeden úkon zo strany okresného súdu\nnesmeroval\n\nk vyzvaniu\n\npovinnej\n\nna\n\ndobrovoľné\n\nplnenie\n\na\n\naj\n\nnapriek\n\ntomu,\n\nže „z predmetného stanoviska jednoznačne vyplýva, že postup súdu je sťažovaný správaním\npovinnej, vykonávajúci súd voči povinnej neprijal doteraz žiadne opatrenie smerujúce\nk náprave jej správania a postojov.“.\n24. Na podklade uvedeného je sťažovateľ toho názoru, že okresný súd svojím\npostupom jednoznačne umožnil povinnej nerešpektovanie súdneho rozhodnutia, „keďže nie\nje konfrontovaná so žiadnymi sankciami.“, a vzhľadom na aktuálnu dĺžku napadnutého\nkonania považuje postup okresného súdu za závažný a majúci ďalekosiahle následky\n„predovšetkým na emocionálny vývin maloletej\n\na na vzťah mňa otca so svojou\n\nmaloletou dcérou.“.\n25. Sťažovateľ si zároveň uplatnil priznanie náhrady trov konania pred ústavným\nsúdom v celkovej sume 585,70 € a ústavnému súdu oznámil, že súhlasí s upustením\nod ústneho pojednávania vo veci.\n26. Na podklade uvedeného ústavný súd so súhlasom oboch účastníkov konania\npodľa § 58 ods. 3 zákona č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky\na o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) upustil\nv tejto veci od ústneho pojednávania, keďže dospel k záveru, že od neho nemožno očakávať\nďalšie objasnenie veci.\n\n9\n\nIV.\nPrehľad spisu okresného súdu sp. zn. 2 Em 1/2018\n27. Ústavný súd z vyžiadaného spisu okresného súdu sp. zn. 2 Em 1/2018 zistil tento\npriebeh relevantnej časti napadnutého konania:\n28. Uznesením okresného súdu č. k. 2 Em 2/2017-217 z 28. júna 2018 došlo\nk preneseniu miestnej príslušnosti vo veci výkonu rozhodnutia, ktorým súd nariadil návrat\nmaloletej do\n\n, s tým, že po nadobudnutí právoplatnosti rozhodnutia bude\n\nvec postúpená Okresnému súdu Banská Bystrica (citované uznesenie nadobudlo\nprávoplatnosť 5. júla 2018). Na podklade uvedených skutočností bol spis 6. augusta 2018\npostúpený Okresnému súdu Banská Bystrica a veci bola pridelená sp. zn. 37 Em 7/2018.\n29. Okresný súd Banská Bystrica predložil 23. augusta 2018 z dôvodu nesúhlasu\ns prenesením miestnej príslušnosti spis podľa § 371 ods. 2 druhej vety CMP na rozhodnutie\nsvojmu nadriadenému súdu. Uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k.\n17 NcC 14/2018-266 z 18. septembra 2018 bolo vyslovené, že nesúhlas Okresného súdu\nBanská Bystrica s prenesením miestnej príslušnosti vo veci vedenej týmto súdom pod\nsp. zn. 37 Em 7/2018 je dôvodný. Citovaným rozhodnutím Krajského súdu v Banskej\nBystrici bolo zároveň rozhodnuté, že miestne príslušným na rozhodnutie vo veci je okresný\nsúd. Na podklade uvedených skutočností bol spis vrátený Okresnému súdu Banská Bystrica\n25. augusta 2018, ktorý ho následne 3. októbra 2018 predložil okresnému súdu\nna doručovanie uznesenia Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 17 NcC 14/2015-266\nz 18. septembra 2018; vec bola pod sp. zn. 5 Em 8/2018 pridelená novej zákonnej sudkyni\nMgr. Denise Drúčkovej.\n30. Dňa 12. októbra 2018 zákonná sudkyňa Mgr. Denisa Drúčková reklamovala zápis\nveci pod novou spisovou značkou, keďže podľa spoločných zásad pre občiansky, trestný\na obchodný úsek uvedených v Rozvrhu práce Okresného súdu Bratislava I na rok 2018 mala\nbyť vec zapísaná pôvodnej zákonnej sudkyni JUDr. Buľubášovej; reklamácii zákonnej\nsudkyne bolo vyhovené a veci bola pridelená sp. zn. 2 Em 1/2018.\n10\n\n31. Okresný súd následne 5. novembra 2018 vyzval matku (povinnú, pozn.)\nna oznámenie adresy pobytu a školy, ktorú maloletá navštevuje.\n32. Dňa 9. novembra 2018 Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava podal\nokresnému súdu správu o vykonanom miestnom šetrení, ktoré sa u matky maloletej\nuskutočnilo 6. augusta 2018, a jej prílohou bola aj správa Obvodného oddelenia Policajného\nzboru Bratislava-Staré Mesto-stred o pobyte matky maloletej, ktorá sa na adrese trvalého\npobytu v\n\nzdržiava len sporadicky a prechodný pobyt hlásený nemá, a o pobyte\n\nstarej matky a správy Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Žilina (odboru sociálnych vecí\na rodiny) z 18. októbra 2018 o výsledku miestneho šetrenia pomerov na novej adrese matky\nmaloletej v\n\n, kde býva od septembra 2018, ktorá bola zistená prostredníctvom\n\ninformácií od starej matky. Prílohou bola aj správa Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny\nŽilina zo 6. novembra 2018 o tom, že povinná (matka, pozn.) sa s maloletou na adrese\nv\n\nuž nenachádza a s príslušnými orgánmi sociálnej kurately nekomunikuje.\n33. Dňa 9. novembra 2018 podal sťažovateľ sťažnosť na prieťahy a návrh na vydanie\n\nneodkladného opatrenia, ktorým by súd zakázal opustiť matke s maloletou územie\nSlovenskej republiky, ktorý bol 12. novembra 2018 pridelený na rozhodnutie pod sp. zn.\n3 P 152/2018 zákonnej sudkyni Mgr. Kataríne Škultétyovej.\n34. Dňa 12. novembra 2018 bol spísaný úradný záznam, z ktorého vyplýva,\nže okresnému súdu nie je známa adresa pobytu matky, keďže táto opustila byt na adrese\nv\n\na na adrese v\n\n, kde býva stará matka maloletej, sa nenachádza.\n\n35. Dňa 14. novembra 2018 zákonná sudkyňa Mgr. Katarína Škultétyová\nreklamovala zapísanie veci – návrhu na vydanie neodkladného opatrenia do registra „P“\na navrhla vec zapísať do registra „Em“, na základe čoho následne so súhlasom predsedníčky\nokresného súdu bola 16. novembra 2018 vec zapísaná pod sp. zn. 2 Em 1/2018.\n36. Okresný súd 14. novembra 2018 kontaktoval\n\n, s ktorou povinná\n\nuzavrela kúpnu zmluvu týkajúcu sa predaja bytu, v ktorom mala na adrese v\n11\n\ntrvalý pobyt.\n\noznámila, že na uvedenej adrese v\n\nmá povinná\n\nstále trvalý pobyt a nemá informácie o tom, kde sa táto v súčasnosti nachádza.\n37. Dňa 15. novembra 2018 odpovedala povinná na dopyt okresného súdu týkajúci sa\njej pobytu a uviedla, že sa zdržiava výhradne na adrese v\n\n, avšak presnú adresu pobytu\n\nneuviedla.\n38. Centrum pre medzinárodnoprávnu ochranu detí a mládeže (ďalej len „centrum“)\nzaslalo okresnému súdu 23. novembra 2018 správy týkajúce sa pobytu povinnej.\n39. Uznesením okresného súdu č. k. 2 Em 1/2018-268 z 26. novembra 2018 bol\nnávrh na nariadenie neodkladného opatrenia zo 6. novembra 2018 vylúčený na samostatné\nkonanie (právoplatné 22. decembra 2018).\n40. Dňa 26. novembra 2018 bola okresnému súdu oznámená adresa, na ktorej sa\npovinná aj s maloletou nachádzajú, a zároveň aj informácia o tom, že maloletá nastúpila\ndo 1. ročníka základnej školy v\n\n.\n\n41. Dňa 27. novembra 2018 centrum oznámilo okresnému súdu, že 15. novembra\n2018 Okresný súd Espoo\n\nvydal rozhodnutie, na základe ktorého sa maloletá\n\nzveruje do výhradnej osobnej starostlivosti sťažovateľa.\n42. Dňa 14. decembra 2018 bol návrh zo 6. novembra 2018 zapísaný ako nová vec\npridelený zákonnej sudkyni Mgr. Kataríne Škultétyovej pod sp. zn. 3 P 167/2018.\n43. Okresný súd 27. februára 2019 doručoval uznesenie Krajského súdu v Banskej\nBystrici č. k. 17 NcC 14/2015-266 z 18. septembra 2018 Okresnej prokuratúre Banská\nBystrica a povinnej. Zároveň bol nariadený výsluch maloletej a šetrenie aktuálnych\npomerov u povinnej.\n\n12\n\n44. Okresný súd 28. februára 2019 kontaktoval centrum kvôli rozhodnutiu Okresného\nsúdu Espoo\n\n, ktoré bolo zaslané tamojšiemu súdu 4. marca 2019.\n\n45. Okresný súd požiadal 15. marca 2019 základné školy v\n\na\n\no poskytnutie súčinnosti pri zisťovaní, či maloletá navštevuje ich zariadenia, a Úrad práce,\nsociálnych vecí a rodiny Bratislava a Komunitné vzdelávanie Kalimba o poskytnutie\nsúčinnosti pri zisťovaní aktuálneho miesta pobytu maloletej a povinnej, ako aj ďalších\nsúvisiacich informácií.\n46. Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava požiadal 25. marca 2019\no predĺženie lehoty na vyjadrenie z dôvodu zistenia, že povinná sa nenachádza v\n\n,\n\na potreby kontaktovania ďalších inštitúcií, ktoré sa nachádzajú mimo Bratislavy.\n47. Dňa 4. apríla 2019 bolo okresnému súdu oznámené, že maloletá je zapísaná\nna štúdium na Základnej škole\n\n, ktorú však nenavštevuje,\n\nale vzdeláva sa individuálne doma.\n48. Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava okresný súd 30. apríla 2019\ninformoval o zisteniach, ktoré vyplynuli zo šetrenia miestnych pomerov, na podklade\nktorých sa maloletá vzdeláva formou domáceho vzdelávania, a prílohou bola správa\no vzdelávacích výsledkoch maloletej zo školy, ktorej je žiačkou. Zo správy vyplýva,\nže na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava sa 4. apríla 2019 uskutočnilo\nstretnutie s povinnou a maloletou.\n49. Okresný súd 3. júna 2019 predvolal povinnú a maloletú na výsluch nariadený\nna 11. júl 2019.\n50. Okresný súd 4. júla 2019 požiadal Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny\nBratislava o prítomnosť kolízneho opatrovníka na informatívnom výsluchu a o asistenciu\npsychológa počas výsluchu maloletej.\n\n13\n\n51. Dňa 11. júla 2019 sa uskutočnil informatívny výsluch, na ktorý sa maloletá\nnedostavila. Jej neprítomnosť bola povinnou odôvodnená chorobou s predložením záznamu\nz absolvovania pediatrického ošetrenia so stanovením pokojového režimu.\n52. Okresný súd 16. júla 2019 predvolal povinnú a maloletú na opätovný výsluch\nnariadený na 16. september 2019.\nV.\nPrávomoc ústavného súdu a ústavnoprávne východiská v judikatúre ústavného súdu\na Európskeho súdu pre ľudské práva\n53. Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú\nSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,\nak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\n54. Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe\nkonania pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon. Týmto zákonom je\ns účinnosťou od 1. marca 2019 zákon o ústavnom súde. V zmysle § 246 ods. 1 a 2 zákona\no ústavnom súde sa tento zákon použije aj na konania začaté do 28. februára 2019, pričom\nprávne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali do 28. februára 2019, zostávajú zachované.\nVzhľadom na uvedené ústavný súd vo veci ústavnej sťažnosti doručenej ústavnému súdu\n24. januára 2019 postupoval v súlade s ustanoveniami zákona o ústavnom súde.\n55. Sťažovateľ sa v posudzovanej veci domáha vyslovenia porušenia svojho\nzákladného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, podľa ktorého každý má právo, aby sa jeho vec\nverejne prerokovala bez zbytočných prieťahov, ako aj porušenia práva na prejednanie jeho\nzáležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.\n\n14\n\n56. Ústavný súd si pri výklade základného práva na prerokovanie veci\nbez zbytočných prieťahov garantovaného v čl. 48 ods. 2 ústavy osvojil judikatúru ESĽP\nk čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o právo na prejednanie záležitosti v primeranej lehote,\npreto v obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť (II. ÚS 55/98).\n57. Ústavný súd pri rozhodovaní o ústavných sťažnostiach namietajúcich porušenie\nzákladného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy vychádza zo svojej ustálenej judikatúry,\nv súlade s ktorou „Účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných\nprieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa\nrozhodnutia všeobecného súdu. Samotným prerokovaním veci na súde sa právna neistota\nosoby domáhajúcej sa rozhodnutia neodstraňuje. K stavu právnej istoty dochádza zásadne\naž právoplatným rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným spôsobom, ktorý\nznamená nastolenie právnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutím súdu.“\n(IV. ÚS 221/04).\n58. Povinnosť súdu a sudcu konať bez prieťahov podľa právnej úpravy účinnej\nod 1. júla 2016 je expresis verbis zakotvená ako základný princíp civilného sporového\nkonania v čl. 17 Civilného sporového poriadku (ďalej aj „CSP“) a v čl. 12 CMP, podľa\nktorých súd postupuje v konaní tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá,\npredchádza zbytočným prieťahom, koná hospodárne a bez zbytočného a neprimeraného\nzaťažovania strán sporu (podľa Civilného sporového poriadku), resp. účastníkov konania\n(podľa Civilného mimosporového poriadku) a iných osôb. Tento základný princíp konania\nje premietnutý do ďalších ustanovení Civilného sporového poriadku a Civilného\nmimosporového poriadku so zohľadnením osobitostí jednotlivých druhov konaní tvoriacich\npredmet úpravy týchto poriadkov.\n59. Podľa § 2 ods. 1 CMP na konania podľa tohto zákona (civilné mimosporové\nkonania) sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon\nneustanovuje inak. Povinnosť súdu konať v civilnom mimosporovom konaní bez prieťahov\nje vyjadrená napr. aj v § 30 CMP, podľa ktorého po začatí konania postupuje súd\nv súčinnosti s ostatnými subjektmi konania tak, aby bola vec v čo najkratšom čase\n15\n\nprejednaná a rozhodnutá, ďalej v § 31 CMP, podľa ktorého súd pokračuje v konaní, aj keď\nsú účastníci nečinní, ale aj v § 34 CMP, ktorým je vylúčená aplikácia ustanovení Civilného\nsporového poriadku o koncentrácii konania (vrátane sudcovskej koncentrácie konania).\n60. Predmetom napadnutého konania vedeného okresným súdom je výkon\nnávratového rozhodnutia vo veci maloletých podľa príslušných ustanovení Civilného\nmimosporového poriadku – a to rozhodnutia všeobecných súdov o nariadení návratu\nmaloletej do krajiny obvyklého pobytu.\n61. Osobitosť výkonu rozhodnutí o návrate dieťaťa, ktoré bolo na územie Slovenskej\nrepubliky neoprávnene premiestnené alebo je na jej území neoprávnene zadržiavané,\nspočíva v špecifickej povahe týchto rozhodnutí, ktoré sú vydávané justičnými orgánmi\nSlovenskej republiky na základe prameňov medzinárodného práva súkromného, konkrétne\nDohovoru o občianskoprávnych aspektoch medzinárodných únosov detí (ďalej len\n„Haagsky dohovor“) a európskeho práva, konkrétne nariadenia Rady (ES) č. 2201/2003\nz 27. novembra 2003 o súdnej právomoci a uznávaní a výkone rozsudkov v manželských\nveciach a vo veciach rodičovských práv a povinností, ktorým sa zrušuje nariadenie (ES)\nč. 1347/2000 (ďalej len „nariadenie rady“). Nútený výkon takéhoto rozhodnutia, aj keď je\nupravený v rámci výkonu rozhodnutia vo veciach maloletých (§ 370 a nasl. CMP), je\nšpecifickým druhom výkonu rozhodnutia. Ide o výkon rozhodnutia podľa medzinárodnej\nzmluvy, pri ktorom je potrebné prihliadať na účel Haagskeho dohovoru a nariadenia rady.\nÚčelom Haagskeho dohovoru a nariadenia rady je prioritne ochrana práv dieťaťa a jeho\nokamžitý návrat do krajiny obvyklého pobytu (teda do pôsobnosti jeho zákonného sudcu),\nako aj ochrana práv toho z rodičov, ktorému sa neoprávneným premiestnením dieťaťa\nporušili jeho opatrovnícke práva. Vzťah nariadenia rady k Haagskemu dohovoru je\nkomplementárny, teda vo vzťahoch medzi členskými štátmi Európskej únie sa prednostne\npoužije nariadenie rady pre rovnaký okruh otázok, ktoré rieši aj Haagsky dohovor [čl. 60\nnariadenia rady (k tomu pozri aj nález ústavného súdu sp. zn. II. ÚS 566/2016\nzo 4. novembra 2016)].\n\n16\n\nVI.\nPosúdenie veci ústavným súdom\n62. Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom\nv konaní, a tým aj k porušeniu základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy (obdobne čl. 6\nods. 1 dohovoru), ústavný súd v súlade so svojou doterajšou judikatúrou (III. ÚS 111/02,\nIV. ÚS 74/02, IV. ÚS 99/07) zohľadňuje tri základné kritériá, ktorými sú právna a faktická\nzložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje (1), správanie účastníka súdneho konania (2) a postup\nsamotného súdu (3). V súlade s judikatúrou ESĽP ústavný súd v rámci prvého kritéria\nprihliada aj na predmet sporu (povahu veci) v posudzovanom konaní a jeho význam\npre sťažovateľa (I. ÚS 19/00, II. ÚS 32/02, IV. ÚS 187/07). Podľa uvedených kritérií\nposudzoval ústavný súd aj ústavnú sťažnosť sťažovateľa.\n63. Pokiaľ ide o kritérium, ktorým je právna a faktická zložitosť veci, ústavný súd\nkonštatuje, že konanie o výkon rozhodnutia vo veciach maloletých tvorí štandardnú\na pomerne početnú súčasť rozhodovacej činnosti súdov a napriek špecifickej povahe\ntakéhoto konania vyžadujúcej citlivý prístup orgánov verejnej moci ho v zásade nemožno\npovažovať za zložitú vec. Navyše, v konaní o nariadení návratu, ktoré predchádzalo\nnapadnutému konaniu okresného súdu, už príslušné všeobecné súdy preskúmali všetky\ndôvody prípadného nenariadenia návratu zohľadňujúce práva dieťaťa podľa čl. 12, 13 a 20\nHaagskeho dohovoru a právne záväzným spôsobom tento návrat nariadili. Vzhľadom\nna uvedené skutočnosti sa prejednávaná vec nejaví ani po právnej, ani po skutkovej stránke\nako zložitá.\n64. Ústavný súd pri posudzovaní označeného kritéria prihliadol aj na význam\npredmetu konania pre sťažovateľa, ktorý sa v napadnutom konaní domáhal výkonu\nprávoplatného a vykonateľného rozhodnutia súdu, ktorým bol nariadený návrat jeho\nmaloletej dcéry do krajiny jej obvyklého pobytu. Ústavný súd v tejto súvislosti opätovne\nkonštatuje, že napadnuté konanie má vzhľadom na svoju povahu pre sťažovateľa\nmimoriadny význam, keďže jeho výsledok má podstatný vplyv na možnosť riadneho\nvýkonu rodičovských práv a povinností sťažovateľa (IV. ÚS 155/2018).\n17\n\n65. Správanie účastníkov konania je druhým kritériom pri rozhodovaní o tom,\nči v konaní pred súdom došlo k zbytočným prieťahom, a tým aj k porušeniu základného\npráva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy (obdobne\nčl. 6 ods. 1 dohovoru). Z obsahu vyžiadaného spisu okresného súdu nevyplývajú\nskutočnosti, ktoré by preukazovali, že k predĺženiu napadnutého konania sa pričinil svojím\nsprávaním samotný sťažovateľ.\n66. Ďalším kritériom, podľa ktorého ústavný súd hodnotil, či v napadnutom konaní\ndošlo k zbytočným prieťahom, bol postup okresného súdu v napadnutom konaní. Ústavný\nsúd pritom vychádzal zo svojej konštantnej judikatúry, v zmysle ktorej zbytočné prieťahy\nv konaní môžu byť zapríčinené nielen samotnou nečinnosťou všeobecného súdu, ale aj jeho\nneefektívnou činnosťou, teda takým konaním, ktoré nevedie efektívne k odstráneniu právnej\nneistoty účastníkov konania (m. m. II. ÚS 32/03, IV. ÚS 267/04, IV. ÚS 182/08).\n67. Osobitosť vykonávacieho návratového konania sa nevyhnutne musí odraziť\naj v požiadavkách v príslušnej veci konajúceho všeobecného súdu prijať všetky nevyhnutné\na primerané opatrenia s cieľom uľahčiť výkon návratu maloletého do krajiny jeho\nobvyklého pobytu. V takýchto mimoriadne citlivých konaniach sa primeranosť opatrení\nmusí posudzovať z pohľadu rýchlosti ich implementácie, keďže plynutím času môže dôjsť\nk nenapraviteľným následkom vo vzťahu medzi maloletým a rodičom, ktorému sa\nneoprávneným\n\npremiestnením\n\ndieťaťa\n\nporušili\n\njeho\n\nrodičovské\n\npráva.\n\nNavyše,\n\naj ustanovenie čl. 11 Haagskeho dohovoru zaväzuje všeobecné súdy konať vo veciach\nnávratu dieťaťa do krajiny obvyklého pobytu bez odkladu.\n68. Ústavný súd hodnotí ako neefektívny postup okresného súdu, ktorým bola vec\npostúpená Okresnému súdu Banská Bystrica, a to vzhľadom na skutočnosť, že zákonná\núprava vo veci výkonu rozhodnutia o návrat maloletého do krajiny obvyklého pobytu\nzmenu miestnej príslušnosti nepripúšťa. V súlade s § 371 ods. 5 CMP totiž na výkon\nrozhodnutia o návrat maloletého do krajiny obvyklého pobytu je miestne príslušný súd,\nktorý vo veci konal v prvej inštancii, teda súd, ktorý návrat maloletého do krajiny\nobvyklého pobytu nariadil. V konkrétnych okolnostiach veci je týmto súdom okresný súd.\n18\n\n69. Nesústredenosť v postupe okresného súdu ústavný súd konštatuje aj v súvislosti\ns rozhodovaním o návrhu sťažovateľa na nariadenie neodkladného opatrenia (k tomu pozri\nbody 33, 35 a 39 tohto nálezu). Vzhľadom na skutočnosť, že dôvodom, pre ktorý sťažovateľ\nnávrh na nariadenie neodkladného opatrenia podal, bola obava o znemožnenie realizácie\nvýkonu rozhodnutia, a s prihliadnutím na celkovú dĺžku napadnutého konania a absenciu\nprijatia efektívnych opatrení na uľahčenie realizácie výkonu rozhodnutia vo veci návratu\nmaloletej do krajiny jej obvyklého pobytu zo strany okresného súdu považuje ústavný súd\nvylúčenie tohto návrhu na samostatné konanie za nesústredený postup, ktorým okresný súd\nprispel v konečnom dôsledku k ďalšiemu sťaženiu realizácie výkonu rozhodnutia\nv návratovom konaní.\n70. Z prehľadu procesných úkonov vykonaných v napadnutom konaní vyplýva,\nže v období po nadobudnutí právoplatnosti nálezu ústavného súdu sp. zn. IV. ÚS 155/2018\nz 20. júna 2018 sa úkony vo veci konajúceho okresného súdu sústreďovali v zásade len\nna zisťovanie pobytu povinnej a maloletej. Okresný súd aj napriek skutočnosti, že miesto\npobytu povinnej a maloletej mu bolo známe už 26. novembra 2018, opätovný pokus\no realizáciu výkonu rozhodnutia a ani iný procesný úkon smerujúci k prípadnému\ndobrovoľnému splneniu povinnosti zo strany povinnej neurobil. Aktívnejší prístup vo veci\nkonajúceho okresného súdu a uplatňovanie prostriedkov a opatrení smerujúcich v konečnom\ndôsledku k uskutočneniu výkonu rozhodnutia vrátane donucovacích opatrení (§ 382 ods. 1\na 2 CMP, § 383 ods. 1 a 2 CMP) sú aj v kontexte správania povinnej, ktorá postup\nokresného súdu sťažuje (na ktoré poukazuje vo svojom vyjadrení samotný predseda\nokresného súdu), priam žiaduce.\n71. Ústavný súd aj s prihliadnutím na judikatúru ESĽP zdôrazňuje, že zmena\nrozhodujúcich okolností môže výnimočne ospravedlniť nevykonanie právoplatného\na vykonateľného rozhodnutia o návrate maloletého do krajiny obvyklého pobytu.\nS prihliadnutím na pozitívne záväzky štátu vyplývajúce z čl. 8 dohovoru (právo\nna rešpektovanie súkromného a rodinného života) a rešpektujúc požiadavku právnej istoty\nnastolenej právoplatným a vykonateľným rozhodnutím súdu však táto zmena rozhodujúcich\nokolností nemôže byť výsledkom zlyhania príslušných orgánov verejnej moci prijať všetky\n19\n\nopatrenia spôsobilé výkon takéhoto rozhodnutia umožniť (k tomu pozri rozsudok ESĽP\nz 24. 4. 2003, sťažnosti č. 36812/97 a 40104/98, Sylvester v. Rakúsko, § 63 až § 66).\n72. Z vyjadrenia predsedu okresného súdu a zákonnej sudkyne a ani z obsahu spisu\nvzťahujúceho sa na napadnuté konanie nevyplývajú konkrétne relevantné dôvody, pre ktoré\nokresný súd dosiaľ neprijal adekvátne a účinné opatrenia k realizácii výkonu rozhodnutia\no návrate maloletého do krajiny obvyklého pobytu a pre ktoré k realizácii výkonu tohto\nrozhodnutia nepristúpil.\nVII.\nZáver\nK bodu 1 výrokovej časti nálezu\n73. S prihliadnutím na celkovú dobu napadnutého konania, keď od podania návrhu\nsťažovateľa na výkon rozhodnutia (7. júla 2017) ubehli viac ako dva roky, a akcentujúc\nnevyhnutnosť urýchlenosti konania všeobecného súdu v konaniach o návrat maloletého\ndo krajiny obvyklého pobytu, ústavný súd konštatuje, že celková dĺžka napadnutého\nkonania nie je primeraná povahe predmetu, o ktorý v napadnutom konaní ide. K predĺženiu\nnapadnutého konania pritom rozhodujúcou mierou prispel neefektívny a nesústredený\npostup okresného súdu, ako aj absencia prijať adekvátne opatrenia, ktoré by výkon\nrozhodnutia umožnili, čím došlo k porušeniu základného práva sťažovateľa na konanie\nbez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, ako aj jeho práva na prejednanie\nzáležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru. Ústavný súd preto vyslovil\nporušenie práv sťažovateľa zaručených čl. 48 ods. 2 ústavy a čl. 6 ods. 1 dohovoru\npostupom okresného súdu v napadnutom konaní (bod 1 výroku tohto nálezu).\n74. Už len pre úplnosť ústavný súd k argumentácii predsedu okresného súdu o tom,\nže sťažovateľ nevyužil postup podľa § 67 ods. 1 písm. a) zákona o súdoch a nežiadal\no prešetrenie vybavenia sťažnosti predsedom nadriadeného súdu, zdôrazňuje, že v súlade\ns judikatúrou ESĽP (rozsudok ESĽP z 12. 6. 2012, sťažnosť č. 30189/07, Ištván a Ištvánová\n20\n\nproti Slovenskej republike) sťažnosť na prieťahy v konaní dotknutému predsedovi súdu\npodľa ustanovení zákona o súdoch nemožno považovať za účinný prostriedok nápravy\nna účely čl. 35 ods. 1 dohovoru. Nepodanie žiadosti o prešetrenie vybavenia sťažnosti\npredsedovi nadriadeného súdu preto nebránilo ústavnému súdu sa ústavnou sťažnosťou\nvo veci namietaného porušenia práv zaručených čl. 48 ods. 2 ústavy a čl. 6 ods. 1 dohovoru\nv tomto procesnom štádiu meritórne zaoberať.\nK bodu 2 výrokovej časti nálezu\n75. Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým\nvyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané\nfinančné zadosťučinenie.\n76. Podľa § 123 ods. 2 zákona o ústavnom súde ak sa sťažovateľ domáha\nprimeraného finančného zadosťučinenia, musí uviesť rozsah, ktorý požaduje, a z akých\ndôvodov sa ho domáha. Z § 135 ods. 1 zákona o ústavnom súde vyplýva, že ak ústavný súd\nrozhodne o priznaní primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo\nalebo slobodu porušil, je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov\nod právoplatnosti rozhodnutia ústavného súdu.\n77. Cieľom primeraného finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany\nporušeného základného práva v prípadoch, v ktorých sa zistilo, že k porušeniu došlo\nspôsobom, ktorý vyžaduje poskytnutie vyššieho stupňa ochrany, nielen vyslovenie\nporušenia, prípadne príkaz na ďalšie konanie bez porušovania základného práva\n(IV. ÚS 210/04).\n78. Sťažovateľ sa domáha priznania primeraného finančného zadosťučinenia\nv sume 10 000 € z dôvodov uvedených v časti II tohto nálezu.\n\n21\n\n79. Pri rozhodovaní o primeranom finančnom zadosťučinení ústavný súd vychádza\nzo zásad spravodlivosti, z ktorých vychádza aj ESĽP, ktorý spravodlivé finančné\nzadosťučinenie podľa čl. 41 dohovoru priznáva so zreteľom na konkrétne okolnosti prípadu.\n80. Zohľadňujúc konkrétne okolnosti posudzovanej veci, najmä zjavne neprimeranú\ndĺžku napadnutého konania spôsobenú neefektívnou a nesústredenou činnosťou okresného\nsúdu, povahu a rozsah práv sťažovateľa, ktoré boli porušené, predmet konania, ktorým je\nsúdny výkon rozhodnutia o nariadenie návratu maloletého dieťaťa do krajiny jeho\nobvyklého pobytu, význam konania pre sťažovateľa, ako aj skutočnosť nerešpektovania\npríkazu ústavného súdu vysloveného v náleze sp. zn. IV. ÚS 155/2018 z 20. júna 2018,\nústavný súd dospel k záveru, že v danom prípade je spravodlivé a konkrétnym okolnostiam\nposudzovanej veci primerané priznanie finančného zadosťučinenia v sume 1 000 € (bod 2\nvýroku tohto nálezu).\nK bodu 3 výrokovej časti nálezu\n81. Podľa § 73 ods. 1 zákona o ústavnom súde trovy konania pred ústavným súdom,\nktoré vzniknú účastníkovi konania, uhrádza účastník konania.\n82. Podľa § 73 ods. 3 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže v odôvodnených\nprípadoch podľa výsledku konania uznesením uložiť niektorému účastníkovi konania,\naby úplne alebo sčasti nahradil inému účastníkovi konania alebo štátu trovy konania.\n83. Sťažovateľ si uplatnil náhradu trov konania pred ústavným súdom, ktoré mu\nvznikli v súvislosti s jeho právnym zastupovaním právnym zástupcom. Sťažovateľ si\nuplatnil túto náhradu trov konania v celkovej sume 585,70 €, a to za tri úkony právnej\nslužby (prevzatie zastupovania, podanie ústavnej sťažnosti a vyjadrenie doručené\n16. augusta 2019).\n84. Ústavný súd pri rozhodovaní o náhrade trov konania vychádzal z § 13a ods. 1\npísm. a) a c) vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z.\n22\n\no odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších\npredpisov (ďalej len „vyhláška“). Ústavný súd vychádzal zo základnej sadzby tarifnej\nodmeny za jeden úkon právnej služby za rok 2019 v sume 163,33 € (1/6 výpočtového\nzákladu podľa § 11 ods. 3 vyhlášky) a tiež zo sadzby za náhradu hotových výdavkov\n(režijný paušál) za každý úkon právnej služby za rok 2019 v sume 9,80 € (1/100\nvýpočtového základu podľa § 16 ods. 3 vyhlášky). Výsledná suma 519,39 € bola navýšená\no daň z pridanej hodnoty, keďže právny zástupca sťažovateľa je platcom dane z pridanej\nhodnoty. Celková suma náhrady trov konania tak predstavuje sumu 623,27 €. Vzhľadom\nna skutočnosť, že sťažovateľ si prostredníctvom svojho právneho zástupcu podaním\ndoručeným ústavnému súdu 16. augusta 2019 uplatnil náhradu trov konania len\nv sume 585,70 € ústavný súd, súc viazaný návrhom na rozhodnutie vo veci ústavnej\nsťažnosti, túto náhradu priznal v požadovanej sume (bod 3 výroku tohto nálezu).\n85. Priznanú náhradu trov konania je okresný súd povinný zaplatiť na účet právneho\nzástupcu sťažovateľa (§ 62 zákona o ústavnom súde v spojení s § 263 ods. 1 CSP).\nK bodu 4 výrokovej časti nálezu\n86. Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím\nrozhodnutím vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli\nporušené práva alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný\nzásah. Ak porušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd\nmôže prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal.\n87. Sťažovateľ sa tiež domáhal, aby ústavný súd prikázal okresnému súdu\nv napadnutom konaní konať bez zbytočných prieťahov. Vzhľadom na skutočnosť, že už\nv náleze sp. zn. IV. ÚS 155/2018 z 20. júna 2018 ústavný súd uložil okresnému súdu konať\nbez zbytočných prieťahov, ústavnej sťažnosti v tejto časti nevyhovel (bod 4 výroku tohto\nnálezu).\n\n23\n\nVIII.\n88. Vzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie\nje prípustný opravný prostriedok, toto rozhodnutie nadobúda právoplatnosť dňom jeho\ndoručenia účastníkom konania.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 17. septembra 2019\n\n24", "vazby": {"registre": ["prieťahy", "výkon rozhodnutia", "prieťahy v konaní-opakované", "maloletý-obvyklý pobyt", "navrátenie do krajiny obvyklého pobytu", "výkon rozhodnutia", "prieťahy v konaní"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:cccc93fd-8ea6-4b95-9c9a-9db9d2ea4517", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:4.US.155.2018.2", "spisova_znacka": "IV. ÚS 155/2018", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 155/2018 z 20. 6. 2018", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2018-06-20", "citacie_n": 22, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:4.US.155.2018.2"}, {"guid": "ussr:702353cd-ee95-4c89-8521-b3b6dded1294", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:2.US.566.2016.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 566/2016", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 566/2016 z 4. 11. 2016", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2016-11-04", "citacie_n": 27, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:2.US.566.2016.1"}, {"guid": "ussr:bffeb16a-e7a2-426f-996d-191228d9655c", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 182/08", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 182/08 z 16. 12. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-12-16", "citacie_n": 1071, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:bffeb16a-e7a2-426f-996d-191228d9655c"}, {"guid": "ussr:cb794f5e-cd15-49ad-bc2d-b80255268b54", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 187/07", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 187/07 z 25. 10. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-10-25", "citacie_n": 971, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:cb794f5e-cd15-49ad-bc2d-b80255268b54"}, {"guid": "ussr:74d27c64-ace6-4411-a4db-61c0d638183c", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 99/07", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 99/07 z 26. 7. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-07-26", "citacie_n": 618, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:74d27c64-ace6-4411-a4db-61c0d638183c"}, {"guid": "ussr:e5d5dc7c-4de2-44e6-87c5-99a3f812a1a3", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 267/04", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 267/04 z 15. 12. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-12-15", "citacie_n": 1131, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e5d5dc7c-4de2-44e6-87c5-99a3f812a1a3"}, {"guid": "ussr:cd486cb1-7248-4290-851f-aba788212e7a", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 210/04", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 210/04 z 15. 12. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-12-15", "citacie_n": 3328, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:cd486cb1-7248-4290-851f-aba788212e7a"}, {"guid": "ussr:a6f316a0-28e6-4663-a6d2-d8ee36c0e8fe", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 221/04", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 221/04 z 10. 11. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-11-10", "citacie_n": 3834, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:a6f316a0-28e6-4663-a6d2-d8ee36c0e8fe"}, {"guid": "ussr:2cf3cd1c-f2f0-45d6-a93f-4753cf667ec3", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 32/03", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 32/03 z 12. 11. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-11-12", "citacie_n": 1201, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2cf3cd1c-f2f0-45d6-a93f-4753cf667ec3"}, {"guid": "ussr:2c22f85c-cc09-4d49-90fc-769ac6580998", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 74/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 74/02 z 4. 4. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-04-04", "citacie_n": 3381, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2c22f85c-cc09-4d49-90fc-769ac6580998"}, {"guid": "ussr:0597db0e-534b-4454-adb7-b2da48c44767", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 111/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 111/02 z 6. 11. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-11-06", "citacie_n": 3435, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:0597db0e-534b-4454-adb7-b2da48c44767"}, {"guid": "ussr:7683ba13-f53e-4632-8406-ded7b9bd5a96", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 32/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 32/02 z 12. 7. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-07-12", "citacie_n": 3990, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:7683ba13-f53e-4632-8406-ded7b9bd5a96"}, {"guid": "ussr:55b749c9-53c1-4efd-987c-b413a079fc71", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 55/98", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 55/98 z 18. 10. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-10-18", "citacie_n": 4873, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:55b749c9-53c1-4efd-987c-b413a079fc71"}, {"guid": "ussr:0ad657ff-4121-454d-b6bd-ff91080680e0", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2000:1.US.19.2000.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 19/00", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 19/00 z 23. 11. 2000", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2000-11-23", "citacie_n": 3954, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2000:1.US.19.2000.1"}, {"guid": "110ab543-81fc-436a-936b-750589a816f2:3b6ed88b-9667-4591-9389-5cfc20383f69", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2017:1116220746.2", "spisova_znacka": "11CoP/203/2017", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Bratislava sp. zn. 11CoP/203/2017 z 30. 5. 2017", "sud": "Krajský súd Bratislava", "datum_vydania": "2017-05-30", "citacie_n": 7, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2017:1116220746.2"}, {"guid": "f7fb8ebf-c1d9-4705-a9b8-d820b7c8fa0e:2ab8740f-c329-4e80-802c-c16dd988e465", "ecli": null, "spisova_znacka": "37Em/7/2018", "nazov": "Uznesenie Okresného súdu Žilina sp. zn. 37Em/7/2018 z 16. 10. 2018", "sud": "Okresný súd Žilina", "datum_vydania": "2018-10-16", "citacie_n": 16, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/f7fb8ebf-c1d9-4705-a9b8-d820b7c8fa0e:2ab8740f-c329-4e80-802c-c16dd988e465"}, {"guid": "24705c61-8950-44ad-be19-607fc4e8b2c4:132625ec-7b6a-4b7f-b8d0-010bb7b1e5eb", "ecli": null, "spisova_znacka": "2Em/1/2018", "nazov": "Uznesenie Okresného súdu Ružomberok sp. zn. 2Em/1/2018 z 2. 5. 2018", "sud": "Okresný súd Ružomberok", "datum_vydania": "2018-05-02", "citacie_n": 3, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/24705c61-8950-44ad-be19-607fc4e8b2c4:132625ec-7b6a-4b7f-b8d0-010bb7b1e5eb"}, {"guid": "bb7d0ba7-900f-4416-bec9-7389b7ec76bb:f4bdb321-976e-4c66-a5a9-1c199bba50ea", "ecli": null, "spisova_znacka": "2Em/2/2017", "nazov": "Uznesenie Okresného súdu Skalica sp. zn. 2Em/2/2017 z 22. 11. 2017", "sud": "Okresný súd Skalica", "datum_vydania": "2017-11-22", "citacie_n": 7, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/bb7d0ba7-900f-4416-bec9-7389b7ec76bb:f4bdb321-976e-4c66-a5a9-1c199bba50ea"}], "citovane_v": [{"guid": "ussr:7b8741dc-fb85-4284-a455-9aac9913b9a3", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2024:1.US.237.2024.2", "spisova_znacka": "I. ÚS 237/2024", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 237/2024 z 28. 5. 2024", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2024-05-28", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2024:1.US.237.2024.2"}, {"guid": "ussr:02999f84-7728-43b5-903d-1f58e20eca57", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2024:4.US.620.2023.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 620/2023", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 620/2023 z 23. 1. 2024", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2024-01-23", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2024:4.US.620.2023.1"}, {"guid": "ussr:1324fa29-a4b6-4e0e-b32f-cdd6e2f86820", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2021:1.US.28.2020.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 28/2020", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 28/2020 z 20. 4. 2021", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2021-04-20", "citacie_n": 21, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2021:1.US.28.2020.1"}, {"guid": "ussr:34af5699-282c-4925-b83b-ffa0390c6edd", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2021:2.US.602.2020.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 602/2020", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 602/2020 z 17. 12. 2020", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2020-12-17", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2021:2.US.602.2020.1"}, {"guid": "ussr:4a176d0e-522c-4449-b586-b133631eba9b", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:4.US.441.2020.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 441/2020", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 441/2020 z 22. 9. 2020", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2020-09-22", "citacie_n": 10, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:4.US.441.2020.1"}, {"guid": "ussr:594a70e5-98f7-4a8c-9603-1aa4028b8791", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:4.US.219.2020.2", "spisova_znacka": "IV. ÚS 219/2020", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 219/2020 z 25. 8. 2020", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2020-08-25", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:4.US.219.2020.2"}, {"guid": "ussr:b95e8dca-66e1-4b03-87c6-00dfa436a873", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:4.US.404.2020.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 404/2020", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 404/2020 z 25. 8. 2020", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2020-08-25", "citacie_n": 7, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:4.US.404.2020.1"}, {"guid": "ussr:0018a285-bc06-497f-8253-55c6e349fef3", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:4.US.174.2020.2", "spisova_znacka": "IV. ÚS 174/2020", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 174/2020 z 25. 8. 2020", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2020-08-25", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:4.US.174.2020.2"}, {"guid": "ussr:32852f6f-4d81-413c-a334-3afa0f033903", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:4.US.131.2020.2", "spisova_znacka": "IV. ÚS 131/2020", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 131/2020 z 1. 7. 2020", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2020-07-01", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:4.US.131.2020.2"}, {"guid": "ussr:0b9b0f44-e08b-4338-bed5-fcf788eb495c", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:4.US.284.2020.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 284/2020", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 284/2020 z 17. 6. 2020", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2020-06-17", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:4.US.284.2020.1"}, {"guid": "ussr:d2f1798d-573a-4b72-9424-4281e9737065", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:4.US.234.2020.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 234/2020", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 234/2020 z 9. 6. 2020", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2020-06-09", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:4.US.234.2020.1"}, {"guid": "ussr:9d29ba39-748b-4572-8128-1529b17d98b9", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:4.US.41.2020.2", "spisova_znacka": "IV. ÚS 41/2020", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 41/2020 z 1. 4. 2020", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2020-04-01", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:4.US.41.2020.2"}, {"guid": "ussr:d3dc202e-0207-449b-87d7-afbfcfc1ade1", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:4.US.106.2020.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 106/2020", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 106/2020 z 1. 4. 2020", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2020-04-01", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:4.US.106.2020.1"}, {"guid": "ussr:8988c36d-cd61-4a10-a81c-37ecb12975db", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:2.US.268.2019.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 268/2019", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 268/2019 z 23. 1. 2020", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2020-01-23", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:2.US.268.2019.1"}, {"guid": "ussr:f53e9541-3c27-44a4-a85b-9ed68bd62cca", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:4.US.91.2019.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 91/2019", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 91/2019 z 22. 1. 2020", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2020-01-22", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:4.US.91.2019.1"}, {"guid": "ussr:b80105f4-b458-4550-bdb4-17b357400c2e", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2019:4.US.67.2019.2", "spisova_znacka": "IV. ÚS 67/2019", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 67/2019 z 5. 11. 2019", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2019-11-05", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2019:4.US.67.2019.2"}, {"guid": "cc51ce79-4723-48a3-ae0f-8b69fdbe565b:1aae981b-3e70-4063-a7f0-4e1a1a523e96", "ecli": "ECLI:SK:KSTT:2024:1223204302.1", "spisova_znacka": "14CoP/107/2024", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Trnava sp. zn. 14CoP/107/2024 z 12. 6. 2024", "sud": "Krajský súd Trnava", "datum_vydania": "2024-06-12", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTT:2024:1223204302.1"}]}