{"guid": "ussr:a6238903-4d86-4168-86cb-9dd993f72a11", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2019:1.US.191.2019.2", "spisova_znacka": "I. ÚS 191/2019", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 191/2019 z 26. 11. 2019", "citacia": "nález Ústavného súdu SR z 26. novembra 2019, sp. zn. I. ÚS 191/2019, ECLI:SK:USSR:2019:1.US.191.2019.2", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": null, "sudca_id": null, "sudca_url": null, "datum_vydania": "2019-11-26", "forma": "Nález,Nález", "povaha": ["právo porušené bolo", "nevyhovuje", "nevyhovuje", "rozhodnutie zrušuje a vec vracia na ďalšie konanie", "prikazuje odporcovi uhradiť trovy právneho zastúpenia"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "I.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-1.odsek-1", "nazov": "čl. 1 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-1.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-1"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-2.odsek-2", "nazov": "čl. 2 ods. 2 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-2.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-2"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 1 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 1 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 1 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 2 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 2 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 2 ods. 2", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-1", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-2", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/a6238903-4d86-4168-86cb-9dd993f72a11", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2019:1.US.191.2019.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2019:1.US.191.2019.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2019:1.US.191.2019.2/text", "citacie_n": 62, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nNÁLEZ\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nV mene Slovenskej republiky\nI. ÚS 191/2019-120\nÚstavný súd Slovenskej republiky na verejnom pojednávaní 26. novembra 2019\nv senáte zloženom z predsedníčky Jany Baricovej a zo sudcov Miroslava Duriša (sudca\nspravodajca) a Mojmíra Mamojku prerokoval prijatú ústavnú sťažnosť mesta Prievidza,\nNámestie slobody 14, Prievidza, IČO 00318442, zastúpeného advokátskou kanceláriou\nPOLÁČEK & PARTNERS s. r. o., Hurbanovo námestie 1, Bratislava, v mene ktorej koná\nadvokát a konateľ Mgr. ICLic. Pavol Poláček, LL.M., M.A., vo veci namietaného porušenia\nzákladného práva podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky v spojení s čl. 1 ods. 1\na čl. 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky uznesením Krajského súdu v Bratislave\nsp. zn. 2 Cob 165/2017 z 27. októbra 2017, ako aj postupom, ktorý predchádzal jeho\nvydaniu, a takto\nrozhodol:\n1. Základné právo mesta Prievidza podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky\nuznesením Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 2 Cob 165/2017 z 27. októbra 2017, ako aj\npostupom, ktorý predchádzal jeho vydaniu, p o r u š e n é b o l o .\n2. Uznesenie Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 2 Cob 165/2017 z 27. októbra 2017\nz r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.\n\n3. Krajský súd v Bratislave j e p o v i n n ý uhradiť mestu Prievidza trovy konania\nv sume 806,01 € (slovom osemstošesť eur a jeden cent) na účet advokátskej kancelárie\nPOLÁČEK & PARTNERS s. r. o., Hurbanovo námestie 1, Bratislava, do dvoch mesiacov\nod právoplatnosti tohto nálezu.\n4. Vo zvyšnej časti ústavnej sťažnosti n e v y h o v u j e .\nOdôvodnenie:\nI.\nVymedzenie napadnutého konania a sťažnostná argumentácia\n1.\n\nÚstavný\n\nsúd\n\nSlovenskej\n\nrepubliky\n\n(ďalej\n\nlen\n\n„ústavný\n\nsúd“)\n\nuznesením č. k. I. ÚS 191/2019-27 z 21. mája 2019 prijal podľa § 56 ods. 5 zákona\nč. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých\nzákonov (ďalej len ,,zákon o ústavnom súde“) na ďalšie konanie ústavnú sťažnosť mesta\nPrievidza, Námestie slobody 14, Prievidza, IČO 00318442 (ďalej aj „sťažovateľ“),\nvo veci namietaného porušenia základného práva podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej\nrepubliky (ďalej len „ústava“) v spojení s čl. 1 ods. 1 a čl. 2 ods. 2 ústavy uznesením\nKrajského súdu v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) sp. zn. 2 Cob 165/2017\nz 27. októbra 2017 (ďalej len „napadnuté uznesenie“), ako aj postupom, ktorý predchádzal\njeho vydaniu.\n2. Z ústavnej sťažnosti a príloh k nej priložených vyplýva, že sťažovateľ\nako územný, samosprávny a správny celok a právnická osoba – akcionár obchodnej\nspoločnosti Prievidzské tepelné hospodárstvo, a. s. (ďalej len „PTH“), vystupoval\nv procesnom postavení žalobcu v konaní o návrhu na vydanie neodkladného opatrenia\nna Okresnom\n\nsúde\n\nBratislava\n\nIV\n\n(ďalej\n\nlen\n\n„okresný\n\nsúd“)\n\nvedenom\n\npod sp. zn. 10 Cb 82/2017. Z ústavnej sťažnosti ďalej vyplýva, že PTH je strategickým\npodnikom založeným pre účely podnikania v oblasti výroby a rozvodu tepla v meste\nPrievidza a sťažovateľ je akcionárom s 51 % podielom a minoritným akcionárom\n2\n\nPTH (49 %) je spoločnosť Hornonitrianske bane Prievidza, a. s. Podľa stanov spoločnosti\nPTH má jej predstavenstvo troch členov: zástupca sťažovateľa, zástupca Hornonitrianskych\nbaní Prievidza, a. s., a spoločný zástupca oboch akcionárov. Funkcia predsedu\npredstavenstva patrí zástupcovi Hornonitrianskych baní Prievidza, a. s.\n3. Sťažovateľ v konaní pred okresným súdom tvrdil, že žalovaný (predseda\npredstavenstva PTH a riaditeľ PTH v jednej osobe\n\n) nekonal\n\nza spoločnosť PTH tak, ako mu to prikazujú stanovy, spôsob konania zapísaný\nv obchodnom registri a príslušné zákony, ale konal za spoločnosť PTH sám.\n4. Okresný súd uznesením č. k. 10 Cb 82/2017-130 z 12. mája 2017 (ďalej len\n„uznesenie okresného súdu“) rozhodol o návrhu sťažovateľa tak, že žalovaný je povinný\nzdržať sa akéhokoľvek konania na základe poverenia z 22. apríla 2015, ktorým bol\npoverený, aby samostatne konal a podpisoval za spoločnosť PTH navonok, ako aj dovnútra,\nže žalovaný je povinný zdržať sa akéhokoľvek konania na základe dohody o splnomocnení\nz 22. apríla 2015, ktorou bol splnomocnený, aby samostatne konal a podpisoval\nza spoločnosť PTH navonok, ako aj dovnútra, a vo zvyšku (v časti zdržania sa konania\nna základe dodatku k pracovnej zmluve) okresný súd návrh sťažovateľa na nariadenie\nneodkladného opatrenia zamietol.\n5. Okresný súd dospel k záveru, že poverenie z 22. apríla 2015 bolo účelovým\nobchádzaním stanov spoločnosti PTH a vôle jej akcionárov, že je pre rozpor so zákonom\na pre obchádzanie zákona absolútne neplatným právnym úkonom a ďalšie konanie\nžalovaného na základe tohto poverenia by potenciálne mohlo spôsobiť spoločnosti PTH\npriamu škodu v dôsledku neplatnosti právnych úkonov urobených žalovaným na základe\noznačeného poverenia a že už aj v súčasnosti spôsobuje právnu neistotu zúčastnených\nsubjektov. Okresný súd ďalej k povereniu z 22. apríla 2015 uviedol, že sťažovateľ osvedčil,\nže žalovaný dlhodobo a opakovane koná v mene spoločnosti PTH na základe predmetného\npoverenia, a že rovnako osvedčil, že sa ako majoritný akcionár spoločnosti PTH dlhodobo\nsnažil o nápravu predmetného nezákonného stavu, avšak v rámci orgánov tejto spoločnosti\nsa mu nepodarilo zjednať nápravu. K dohode o splnomocnení z 22. apríla 2015 okresný súd\n3\n\nuviedol, že aj toto splnomocnenie má fakticky i právne povahu generálneho splnomocnenia.\nOkresný súd ďalej uviedol, že stanovy spoločnosti PTH určujú, že v mene spoločnosti\nmusia konať najmenej dvaja členovia predstavenstva a že nie je prípustné, aby dvaja\nčlenovia predstavenstva udelili všeobecnú plnú moc na zastupovanie len jednému z nich.\nOkresný súd doplnil, že nariadením neodkladného opatrenia sa nevytvorí nenávratný stav\na ani sa neprimeraným spôsobom nezasiahne do existujúcich právnych vzťahov, len sa\nzjedná náprava existujúceho nezákonného stavu a vytvoria sa podmienky na zákonný\npostup do budúcnosti.\n6. Proti uzneseniu okresného súdu v časti, v ktorej bola žalovanému uložená\npovinnosť zdržať sa akéhokoľvek konania na základe poverenia z 22. apríla 2015, a taktiež\nv časti, v ktorej bolo žalovanému uložené zdržať sa akéhokoľvek konania na základe\ndohody o splnomocnení z 22. apríla 2015, podal odvolanie žalovaný.\n7. Krajský súd napadnutým uznesením rozhodol, že uznesenie okresného súdu\nv znení doplňujúceho uznesenia č. k. 10 Cb 82/2017-235 z 26. júna 2017 v napadnutej časti\nmení tak, že návrh žalobcu (sťažovateľa) na nariadenie neodkladného opatrenia zamieta.\n8. Krajský súd dospel k záveru, že sťažovateľ nepreukázal vo vzťahu k žalovanému\nexistenciu konkrétneho nároku, ktorý by bolo možné uplatňovať v súdnom konaní,\nresp. ktorému je nutné poskytnúť ochranu. Ďalej konštatoval, že k zmene obsahu\nzáväzkových vzťahov založených spoločnosťou PTH ako zamestnávateľom a žalovaným\nako zamestnancom došlo na základe podania tretej osoby (sťažovateľa ako akcionára PTH,\npozn.), ktorá nie je účastníkom tohto právneho vzťahu, a k zmene obsahu záväzkového\nvzťahu došlo bez toho, aby sa spoločnosť PTH mala možnosť vyjadriť v súdnom konaní,\nresp. bez toho, aby jej bolo doručené uznesenie okresného súdu. Akceptovaním tohto\npostupu by podľa názoru krajského súdu ktorýkoľvek akcionár spoločnosti mohol žiadať,\naby súd nariadením neodkladného opatrenia uložil povinnosť fyzickej osobe alebo\nprávnickej osobe, ktorá uzatvorila so spoločnosťou zmluvu. Pritom by stačilo, aby akcionár\nuviedol, že plnením zmluvy môže byť akcionárovi spôsobená ujma, resp. že spoločnosti\nmôže vzniknúť škoda. Súd by takýto návrh prijal a nariadil by neodkladné opatrenie\n4\n\nbez ohľadu na to, že akcionár nebol účastníkom tohto právneho vzťahu. Krajský súd taktiež\npoukázal na to, že akcionári sa zúčastňujú na riadení spoločnosti prostredníctvom valného\nzhromaždenia. Akcionár má právo zúčastniť sa na valnom zhromaždení, hlasovať na ňom,\npožadovať na ňom od predstavenstva informácie a vysvetľovania, uplatňovať návrhy. Tieto\nštyri oprávnenia sú základnou pomocou, ktorou akcionár uplatňuje svoj vplyv\nna spoločnosť. Na základe uvedeného dospel krajský súd k záveru, že žalobca (sťažovateľ)\nnebol aktívne vecne legitimovaný na podanie predmetného návrhu na vydanie\nneodkladného opatrenia, keďže nebol účastníkom právneho úkonu, z ktorého návrh\nna neodkladné opatrenie odvíjal.\n9. Sťažovateľ pred ústavným súdom namieta, že argumentácia krajského súdu\nv napadnutom uznesení odporuje zmyslu a účelu príslušných ustanovení zákona č. 513/1991\nZb. Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej len „Obchodný zákonník“)\na zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej\naj „CSP“).\n10. Sťažovateľ tvrdí, že bol aktívne vecne legitimovaný na podanie predmetného\nnávrhu, pretože žalovaný koná ako „jednoosobový štatutárny orgán“, nie ako zamestnanec.\nŽalovaný obchádza spôsob konania za spoločnosť tým, že ho „maskuje“ ako výkon\npracovnoprávneho vzťahu. K tomuto sťažovateľ dopĺňa, že žalovaný obchádza aj jeho\nzáujmy ako akcionára na riadnom a zákonnom riadení spoločnosti. Napokon k tejto\nsvojej námietke uvádza, že svoju aktívnu vecnú legitimáciu neodvodzoval od účasti,\nresp. neúčasti na právnych vzťahoch, pretože táto jeho legitimácia vyplýva priamo\nz Obchodného zákonníka, konkrétne z právneho záujmu akcionára na tom, aby bola\npôsobnosť členov predstavenstva vykonávaná s náležitou starostlivosťou, v súlade\nso zákonmi a internými dokumentmi a aby spoločnosti nebola spôsobená škoda.\nMedzi sťažovateľom ako akcionárom obchodnej spoločnosti PTH a členmi predstavenstva\nteda existuje priamy hmotnoprávny vzťah vyplývajúci z príslušných ustanovení\nObchodného zákonníka, a to predovšetkým z § 191 ods. 1, § 194 ods. 1 a 5 Obchodného\nzákonníka.\n\n5\n\n11. Sťažovateľ tvrdí, že poverovacie dokumenty z 22. apríla 2015 (poverenie\na dohoda o splnomocnení) majú charakter generálnej plnej moci, ktorá žalovaného\nsplnomocňuje na samostatné konanie za PTH, a to v neobmedzenom rozsahu. Uvedené\nje však v rozpore s ustanoveniami zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení\nneskorších predpisov a Obchodného zákonníka. K tomuto sťažovateľ poukazuje\nna judikatúru ústavného súdu i Najvyššieho súdu Českej republiky, ako aj na odbornú\nliteratúru.\n12. Sťažovateľ ďalej namieta, že krajský súd v napadnutom uznesení uviedol\nnesprávny záver o rozsahu poverovacích dokumentov, keďže v prípade týchto dokumentov\nide o generálne splnomocnenie, a nie o splnomocnenie na činnosti, ktoré sú v nich presne\nuvedené. Krajský súd mal podľa názoru sťažovateľa taktiež pochybiť v tom, že skúmal\njeho aktívnu vecnú legitimáciu a tá nie je procesnou podmienkou.\n13. Napokon sťažovateľ poukazuje na „zmätočné a nesúvisiace úvahy“ krajského\nsúdu týkajúce sa možnosti zamietnutia skutkovo osvedčeného a preukázaného nároku\ns poukazom na nárok, ktorý osvedčený nebol.\n14. Sťažovateľ vo svojej ústavnej sťažnosti sumarizuje, že návrhom na vydanie\nneodkladného opatrenia sa domáhal iba toho, aby žalovaný ako predseda predstavenstva\nPTH konal v súlade so stanovami spoločnosti, zápisom v obchodnom registri a v súlade\nso zákonom.\nII.\nVyjadrenie krajského súdu, zúčastnenej osoby a ďalšie podanie sťažovateľa\n15. K opodstatnenosti ústavnej sťažnosti sa vyjadril predseda krajského súdu,\nktorý uviedol, že krajský súd sa pridržiava odôvodnenia napadnutého uznesenia. Zároveň\nuviedol, že krajský súd netrvá na ústnom prerokovaní veci pred ústavným súdom.\n\n6\n\n16. K opodstatnenosti ústavnej sťažnosti sa vyjadril aj\n\n(žalovaný\n\nv konaní pred všeobecnými súdmi) ako zúčastnená osoba. Poukázal na to, že ústavná\nsťažnosť nie je dôvodná, pretože v skutočnosti predstavuje opravný prostriedok\nproti napadnutému uzneseniu vo forme dovolania, ktoré v tejto veci nemožno podať,\nže je nepreskúmateľná, pretože sťažovateľ v jej petite označil iba články ústavy, nie však\nkonkrétne práva nimi zaručené, že sťažovateľ ignoruje ustálenú judikatúru v oblasti\nuplatňovania práv akcionármi, ignoruje dôkazy a zavádza ústavný súd a že ho uplatnenou\nústavnou sťažnosťou a inými podaniami na súdoch obťažuje a šikanuje.\n17. Ďalej poukázal na rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len\n„najvyšší súd“) sp. zn. 1 Obdo 28/2017 z 26. júna 2018 a sp. zn. 3 Obdo 24/2018\nz 15. októbra 2018, ktorý mal rozhodnúť, že na základe poverenia je riaditeľ\noprávnený konať v mene spoločnosti PTH.\n18. Zúčastnená osoba zdôrazňuje, že z Obchodného zákonníka ani z iného právneho\npredpisu nevyplýva žiadne obmedzenie, ktoré by zakazovalo, aby tá istá osoba zastávala\nfunkciu člena štatutárneho orgánu spoločnosti, ako aj neštatutárnu funkciu v spoločnosti.\nTaktiež zdôrazňuje, že v danom prípade nejde o generálne splnomocnenie.\n19. Sťažovateľ v reakcii na vyjadrenie odporcu a vyjadrenie zúčastnenej osoby\npoukazuje na to, že údajnú absenciu hmotnoprávneho vzťahu nemožno vyvodiť z neúčasti\nsťažovateľa na uzatvorení poverovacích úkonov. Je potrebné prihliadať na to, (i) kto v danej\nsituácii porušil svoju povinnosť, (ii) vo vzťahu ku komu a (iii) čo bol následok.\nHmotnoprávny vzťah sťažovateľa a predsedu predstavenstva existuje. Povinnosť členov\npredstavenstva riadiť spoločnosť podľa stanov a zákona vyplýva priamo z ustanovení\nObchodného zákonníka, konkrétne z § 181 a § 197, § 182 a § 194 ods. 5 tohto zákona.\nAkcionár má na uvedenom bezprostredný právny aj ekonomický záujem.\n20. Sťažovateľ zdôrazňuje, že\n\n, riaditeľ PTH, má dohodnutú takú\n\nnáplň práce, resp. také poverenie na konanie, ktoré je identické s výkonom funkcie\npredstavenstva.\n7\n\n21. Sťažovateľ k argumentu, že spoločnosť PTH nemala možnosť vyjadriť sa\nk vydanému neodkladnému opatreniu podotýka, že podľa § 331 ods. 1 CSP sa k vydanému\nneodkladnému opatreniu nepodáva vyjadrenie, ale je možné proti nemu podať odvolanie.\nNavyše, neodkladné opatrenie nesmerovalo proti spoločnosti PTH, ale proti predsedovi\npredstavenstva.\n22. Krajský súd podľa sťažovateľa nevzal do úvahy základný dôvod na podanie\nnávrhu na vydanie neodkladného opatrenia, a to, prečo sťažovateľ použil práve tento\ninštitút. Neodkladné opatrenie bolo jediným možným spôsobom bezodkladného riešenia\nsituácie, keďže ju nebolo možné napraviť vnútri spoločnosti. Vydaním neodkladného\nopatrenia sa nijakým výrazným spôsobom nezasiahlo do práv tretích osôb. Kto sa tvári\nako „poškodený na právach“, je predseda predstavenstva a zamestnanec v tej istej osobe,\nktorý bol však prvý, kto porušil svoju povinnosť konať podľa zákona a stanov.\n23. Sťažovateľ zároveň ústavnému súdu oznámil, že trvá na ústnom pojednávaní\nv tejto veci. Ústavný súd preto nariadil pojednávanie na 29. október 2019 so začiatkom\no 14.00 h, o čom riadne a včas informoval účastníkov konania a zúčastnenú osobu.\nIII.\nVerejné ústne pojednávanie\n24. Dňa 29. októbra 2019 sa pred ústavným súdom vo veci ústavnej sťažnosti\nsťažovateľa konalo verejné ústne pojednávanie, ktorého sa zúčastnil sťažovateľ spolu s jeho\nprávnym zástupcom. Krajský súd a zúčastnená osoba svoju neúčasť na verejnom ústnom\npojednávaní vopred ospravedlnili.\n25. Sudca spravodajca v úvodnej časti pojednávania oboznámil prítomných\ns priebehom doterajšieho konania vrátane konania pred ústavným súdom.\n26. Sťažovateľ rekapituloval obsah ústavnej sťažnosti a zdôraznil, že napadnutým\nuznesením mu v konečnom dôsledku bolo odopreté právo na prístup k súdu. Ďalej poukázal\n8\n\nna to, že problémy v akciovej spoločnosti vznikli po predaji podielu nemeckým akcionárom\nHornonitrianskym baniam Prievidza, a. s.\n27. Keďže námietky sťažovateľa uvedené na verejnom ústnom pojednávaní\nkorešpondovali s námietkami, ktoré podrobne rozpísal vo svojej ústavnej sťažnosti, ústavný\nsúd nepovažuje za potrebné citovať slová sťažovateľa prednesené na ústnom verejnom\npojednávaní.\n28. Na otázky členov senátu sťažovateľ odpovedal, že sa vzniknutú situáciu\nopakovane snažil riešiť cez valné zhromaždenie i dozornú radu, avšak bezúspešne.\nNa otázkou ku vzniknutej škode sťažovateľ poukázal na to, že napríklad uskutočnené\ncenové konania sú absolútne neplatné. Pokiaľ ide o iné aktuálne spôsoby riešenia vzniknutej\nsituácie, sťažovateľ potvrdil, že táto jeho ústavná sťažnosť je posledným pokusom\no nápravu a že v danej veci neprebieha žiadne iné konanie.\n29. Po záverečnom slove sťažovateľa ústavný súd odročil verejné ústne pojednávanie\nna 26. november 2019 na 14.30 h pre účely vyhlásenia rozhodnutia.\nIV.\nRelevantná právna úprava a judikatúrne východiská ústavného súdu\n30. Podľa čl. 124 ústavy ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany\nústavnosti.\n31. Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy,\nktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,\nak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\n\n9\n\n32. Podľa čl. 1 ods. 1 ústavy Slovenská republika je zvrchovaný, demokratický\na právny štát. Neviaže sa na nijakú ideológiu ani náboženstvo.\n33. Podľa čl. 2 ods. 2 ústavy štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy,\nv jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon.\n34. Podľa čl. 46 ods. 1 ústavy každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným\npostupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených\nzákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.\n35. Z judikatúry ústavného súdu vyplýva, že podstata základného práva na súdnu\nochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy spočíva v oprávnení každého domáhať sa ochrany\nsvojich práv na súde. Tomuto oprávneniu zodpovedá povinnosť súdu nezávisle a nestranne\nvo veci konať tak, aby bola právu, ktorého porušenie sa namieta, poskytnutá ochrana\nv medziach zákonov, ktoré tento článok ústavy o základnom práve na súdnu ochranu\nvykonávajú (čl. 46 ods. 4 ústavy v spojení s čl. 51 ods. 1 ústavy; III. ÚS 331/04,\nIII. ÚS 156/06, II. ÚS 442/2014).\n36. Súčasťou obsahu základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy\nje aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne\na zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace\ns predmetom súdnej ochrany, t. j. s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu\n(IV. ÚS 115/03, III. ÚS 209/04). Všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky\nnastolené účastníkom konania, avšak musí dať odpoveď na otázky, ktoré majú pre vec\npodstatný význam (II. ÚS 251/04, III. ÚS 209/04). Ak ide o argument, ktorý je vo veci\nrozhodujúci, vyžaduje sa špecifická odpoveď práve na tento argument (II. ÚS 410/06,\nIV. ÚS 279/2018).\n37. Ústavný súd stabilne judikuje, že všeobecný súd by nemal byť vo svojej\nargumentácii obsiahnutej v odôvodnení nekoherentný, t. j. jeho rozhodnutie musí byť\nkonzistentné a jeho argumenty musia podporiť príslušný záver. Súčasne musí dbať tiež\n10\n\nna jeho celkovú presvedčivosť, teda na to, aby premisy zvolené v rozhodnutí, rovnako\nako závery, ku ktorým na základe týchto premís dospel, boli pre širšiu právnickú\n(ale aj laickú) verejnosť prijateľné, racionálne, ale v neposlednom rade aj spravodlivé\na presvedčivé (I. ÚS 243/07, I. ÚS 402/08).\n38. Pokiaľ ide o arbitrárnosť a zjavnú neodôvodnenosť rozhodnutí všeobecných\nsúdov, tie sú najčastejšie dané rozporom súvislosti ich právnych argumentov a skutkových\nokolností prerokúvaných prípadov s pravidlami formálnej logiky alebo absenciou jasných\na zrozumiteľných odpovedí na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace\ns predmetom súdnej ochrany, t. j. s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu\n(III. ÚS 623/2017, III. ÚS 60/2018, I. ÚS 264/2019).\n39. Okrem nedostatočne odôvodnených rozhodnutí všeobecných súdov ústavný súd\nako ústavne nesúladné (porušujúce základné práva) hodnotí aj také ich rozhodnutia,\nktoré síce môžu vykazovať rozsiahle dôvodenie, avšak ktorými boli normy podústavného\npráva interpretované v extrémnom rozpore s princípmi spravodlivosti v dôsledku napr. už\nspomínaného prílišného formalizmu (IV. ÚS 192/08, IV. ÚS 1735/07, I. ÚS 26/2010),\npričom tento prístup možno nájsť aj v judikatúre Ústavného súdu Českej republiky\n(porovnaj III. ÚS 150/99), ktorý judikoval, že prílišný formalizmus pri výklade právnych\nnoriem vedúci k extrémne nespravodlivému záveru potom znamená porušenie základných\npráv (IV. ÚS 1735/07). Spravodlivosť je totiž kritériom ukladajúcim každému všeobecnému\nsúdu ústavnú povinnosť hľadať také riešenie súdenej právnej veci, ktoré nebude možné\nvyhodnotiť ako nesúladné s princípom spravodlivosti a popierajúce zmysel a účel\npríslušných zákonných ustanovení (I. ÚS 26/2010). Ústavný súd považuje za samozrejmé\na určujúce, že vždy je potrebné vychádzať z individuálnych, teda na konkrétnych zisteniach\nzaložených rozmerov každej súdom prejednávanej veci. Mnohé prípady a ich špecifické\nokolnosti môžu byť komplikované a netypické; to však nezbavuje všeobecné súdy\npovinnosti urobiť všetko pre nájdenie spravodlivého riešenia, akokoľvek sa to môže javiť\nzložité (I. ÚS 118/2013).\n\n11\n\n40. Vychádzajúc z uvedeného, ústavný súd preskúmal napadnuté uznesenie,\nako aj postup, ktorý predchádzal jeho vydaniu.\nV.\nPosúdenie veci ústavným súdom\nV.1 K namietanému porušeniu čl. 46 ods. 1 ústavy napadnutým uznesením\n41. Ústavný súd konštatuje, že sporným medzi sťažovateľom a krajským súdom\nje v prvom rade ich názor na to, či sťažovateľ ako (väčšinový) akcionár PTH môže\nsvoj návrh na nariadenie neodkladného opatrenia smerovať priamo proti\n, predsedovi predstavenstva PTH a riaditeľovi PTH v jednej osobe, keď tento\npodľa názoru sťažovateľa svojím konaním úmyselne obchádza stanovy, zápis v obchodnom\nregistri i samotný zákon (Obchodný zákonník).\n42. Krajský súd v napadnutom uznesení dospel k záveru, že ak sťažovateľ, akcionár\nPTH, nebol účastníkom právnych úkonov uzatvorených medzi PTH a\n, nemá aktívnu vecnú legitimáciu na podanie návrhu na vydanie neodkladného\nopatrenia. Navyše, v okolnostiach danej veci je podľa názoru krajského súdu potrebné\nzohľadniť i to, že prípadným nariadením neodkladného opatrenia by sa\nzakázalo vykonávať pracovnú pozíciu riaditeľa PTH, a tiež to, že samotné PTH sa\nnemohlo k neodkladnému opatreniu vyjadriť.\n43. Sťažovateľ, naopak, tvrdí, že žalovaný koná ako „jednoosobový štatutárny\norgán“ PTH, nie ako jeho zamestnanec. Predseda predstavenstva podľa sťažovateľa\nobchádza spôsob konania za spoločnosť PTH tým, že ho maskuje výkonom\npracovnoprávneho vzťahu. Predseda predstavenstva svojím nezákonným samostatným\nkonaním obchádza aj záujmy sťažovateľa ako väčšinového akcionára a záujmy spoločnosti\nako takej na jej riadnom a zákonnom riadení. Aktívna vecná legitimácia sťažovateľa\nvyplýva priamo z Obchodného zákonníka, a to z právneho záujmu akcionára na tom,\naby bola pôsobnosť členov predstavenstva spoločnosti PTH vykonávaná s náležitou\n12\n\n(odbornou) starostlivosťou, v súlade so zákonmi a internými dokumentmi spoločnosti PTH,\ntak, aby nespôsobila spoločnosti PTH škodu, resp. aby neohrozila záujmy spoločnosti PTH\nalebo akcionára. Medzi sťažovateľom ako akcionárom a členmi predstavenstva spoločnosti\nPTH teda existuje priamy hmotnoprávny vzťah založený viacerými ustanoveniami\nObchodného zákonníka.\n44. Ústavný súd skôr, než pristúpi k posúdeniu postupu a právnych záverov\nkrajského súdu vyjadrených v napadnutom uznesení, opätovne zdôrazňuje výnimočnosť\njeho zasahovania do rozhodnutí o neodkladných opatreniach (predtým o predbežných\nopatreniach), čo však neznamená, že tieto sú úplne mimo rámca jeho ústavnoprávneho\nprieskumu. Ústavný súd už mimoriadne pristúpil k preskúmaniu niektorých rozhodnutí\no predbežných opatreniach, a to v ojedinelých prípadoch charakterizovaných výnimočnými\nokolnosťami veci, kde v situácii zistenia zjavného rozporu s princípmi spravodlivého\nprocesu rozhodol aj o porušení práv sťažovateľov (napr. III. ÚS 169/2010).\n45. Navyše, pokiaľ ide o tento prípad, krajský súd v napadnutom uznesení poukázal\nna to, že sťažovateľ žiadal o vydanie neodkladného opatrenia bez časového obmedzenia\ns tým, že nepodá vo veci samej žalobu. Takýto návrh na nariadenie neodkladného opatrenia\nmá účinky, akoby bol žalobca úspešný v súdnom konaní na základe podanej žaloby. Aj sám\nsťažovateľ na verejnom ústnom pojednávaní poukázal na to, že napadnutým uznesením\nmu v konečnom dôsledku malo byť odňaté právo na prístup k súdu.\n46. Ústavný súd tiež poukazuje na rozdielnosť bývalej právnej úpravy predbežných\nopatrení a súčasnej právnej úpravy neodkladných opatrení. Inak povedané, prijatím\nCivilného sporového poriadku sa zmenila koncepcia právnej úpravy predbežných opatrení\npodľa Občianskeho súdneho poriadku, podľa ktorej bolo cieľom predbežných opatrení\ndočasne upraviť pomery účastníkov konania a následne rozhodnúť vo veci samej, resp.\ncieľom bolo eliminovať ohrozenie budúcej exekúcie. Nová právna úprava upúšťa\nod doterajšej koncepcie predbežnosti poskytovanej ochrany, pretože po nariadení\nnavrhovaných opatrení nemusí nevyhnutne nasledovať konanie vo veci samej. Podľa § 336\nods. 1 CSP môže súd pri nariadení neodkladného opatrenia pred začatím konania vo výroku\n13\n\nuznesenia uložiť navrhovateľovi povinnosť podať v určitej lehote žalobu vo veci samej.\nAk je predpoklad, že neodkladným opatrením možno dosiahnuť trvalú úpravu pomerov\nmedzi stranami, súd túto povinnosť neuloží. Nová právna úprava pripúšťa nariadenie\nneodkladného opatrenia, ktorého obsah by bol totožný s výrokom vo veci samej (§ 330 ods.\n2 CSP), na rozdiel od úpravy podľa Občianskeho súdneho poriadku, pri ktorej dočasnosť\npredbežných opatrení až na výnimky zásadne vylučovala možnosť takého výroku, ktorý by\nbol obsahovo totožný s výrokom vo veci samej (m. m. II. ÚS 90/2018).\n47. Ústavný súd v tejto súvislosti pripomína, že právo na spravodlivé súdne konanie,\nresp. právo na spravodlivosť znamená, že všetky súdy ako justičné orgány demokratického\na právneho štátu majú povinnosť pri interpretácii zákonov zabrániť faktickému odopretiu\nspravodlivosti. Reálne uplatnenie základného práva na súdnu ochranu predpokladá,\nže sporovej strane, resp. účastníkovi súdneho konania sa táto ochrana dostane v zákonom\npredpokladanej kvalite a výklad a používanie zákonných ustanovení príslušných procesných\npredpisov musí v celom rozsahu rešpektovať základné právo sporových strán (účastníkov\nkonania) na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy. Všeobecný súd musí teda vykladať\na používať ustanovenia procesných predpisov v súlade s účelom základného práva na súdnu\nochranu. Aplikáciou a výkladom týchto ustanovení nemožno obmedziť základné právo\nna súdnu ochranu bez zákonného podkladu. Všeobecný súd musí súčasne vychádzať z toho,\nže všeobecné súdy majú poskytovať v civilnom súdnom konaní materiálnu ochranu\nzákonnosti tak, aby bola zabezpečená spravodlivá ochrana práv a oprávnených záujmov\nsporových strán, resp. účastníkov konania (m. m. I. ÚS 119/07).\n48. Ústavný súd po preskúmaní odôvodnenia napadnutého uznesenia konštatuje,\nže v ňom prezentovaný výklad krajského súdu pôsobí v rámci konkrétnych okolností\nprípadu príliš plocho a formalisticky, bez dostatočného zohľadnenia cieľa právnej úpravy\na posúdenia okolností prípadu a ďalšie podporné argumenty krajského súdu o zákaze\nvykonávať pracovnú pozíciu riaditeľa spoločnosti a o nemožnosti spoločnosti PTH vyjadriť\nsa k neodkladnému opatreniu nič nepridávajú na jeho presvedčivosti, skôr naopak.\nPozornosti ústavného súdu taktiež neušla vnútorná nekonzistentnosť odôvodnenia\nnapadnutého uznesenia, resp. právnych názorov, ktoré sú v ňom obsiahnuté. Pritom právo\n14\n\nna spravodlivý proces vyžaduje, aby rozhodnutia súdu boli zdôvodnené a presvedčivé.\nOdôvodnenie rozhodnutia je tak aj zárukou toho, že výkon spravodlivosti nie je arbitrárny.\n49. Ústavný súd v prvom rade poukazuje na skutočnosť, že sťažovateľ v konaní\npred všeobecnými súdmi neodvodzoval svoju aktívnu vecnú legitimáciu na podanie návrhu\nna vydanie neodkladného opatrenia zo svojej prípadnej účasti na predmetných právnych\núkonoch, čo napokon vyplýva aj z uznesenia okresného súdu. Okresný súd dospel v danej\nveci k záveru, že člen predstavenstva síce môže byť súčasne zamestnancom (riaditeľom)\nspoločnosti, avšak pracovná náplň riaditeľa sa nesmie prekrývať s výkonom činnosti\nštatutárneho orgánu. V dôsledku uvedeného považoval okresný súd poverenie za účelové\nobchádzanie stanov spoločnosti PTH, a teda vôle jej akcionárov. Podľa názoru okresného\nsúdu je také poverenie pre rozpor so zákonom a pre obchádzanie zákona absolútne\nneplatným právnym úkonom (bod 32 uznesenia okresného súdu).\n50. Krajský súd na uvedenú námietku sťažovateľa a právne závery okresného súdu\no absolútnej neplatnosti predmetných právnych úkonov vôbec neprihliadal a nijakým\nspôsobom na nich v odôvodnení napadnutého uznesenia nereagoval. Pritom absolútna\nneplatnosť právnych úkonov predstavovala jednu z kľúčových námietok sťažovateľa\nv tomto konaní.\n51. Taktiež pokiaľ ide o otázku, či člen predstavenstva môže byť súčasne\nzamestnancom spoločnosti, krajský súd opäť ponechal bez povšimnutia námietku\nsťažovateľa, ktorú si okresný súd taktiež osvojil, a to, že pracovná náplň riaditeľa sa nesmie\nprekrývať s výkonom činnosti štatutárneho orgánu a člen predstavenstva pri výkone činností\nspadajúcich do rozsahu činnosti predstavenstva nemôže vystupovať ako zákonný zástupca\nv zmysle § 15 Obchodného zákonníka.\n52. Okresný súd v otázke samotnej povahy splnomocnenia a poverenia ustálil,\nže v prípade týchto poverovacích dokumentov ide o dokumenty, ktoré majú fakticky\ni právne povahu generálneho plnomocenstva (bod 39 uznesenia okresného súdu). Krajský\nsúd následne dospel k presne opačnému skutkovému záveru (bod 52 napadnutého\n15\n\nuznesenia) a túto zmenu nijakým spôsobom nevysvetlil, a to napriek tomu, že opäť ide\no jednu z kľúčových námietok dôležitých pre rozhodnutie vo veci.\n53. Krajský súd v odôvodnení napadnutého uznesenia nad rámec už uvedeného\npoukázal na to, že okresný súd zamietol návrh sťažovateľa v časti týkajúcej sa dodatku č. 1\nk pracovnej zmluve z 22. apríla 2015, pretože sťažovateľ tento dodatok okresnému súdu\nnepredložil. Podľa názoru krajského súdu nemá vzhľadom na uvedené zmysel nariadenie\nneodkladného opatrenia (iba) vo vzťahu k povereniu a dohode o splnomocnení z toho istého\ndňa, keďže z predložených listín je krajskému súdu zrejmé, že „predmet činností, ktorým sa\nmal žalovaný [na základe poverenia, dohody o splnomocnení a dodatku č. 1 k pracovnej\nzmluve, pozn.] zaoberať je úplne totožný“, a teda navrhované neodkladné opatrenie\n„nezamedzuje konaniu žalovaného v predmetných činnostiach“.\n54. Jedným z ťažiskových bodov v argumentácii krajského súdu je teda\nneefektívnosť neodkladného opatrenia v sťažovateľom požadovanom rozsahu, a to z dvoch\ndôvodov. Po prvé, v dôsledku neodkladného opatrenia by mohol mať\nzakázané konať nielen ako splnomocnenec, ale aj ako riaditeľ PTH. Po druhé, naopak,\nneodkladné opatrenie by síce mohlo obmedziť oprávnenie\n\nkonať\n\nna základe plnomocenstva, avšak by sa nedotklo oprávnenia, ktoré má daný člen\npredstavenstva ako riaditeľ PTH, teda oprávnenia konať v mene spoločnosti, ktoré vyplýva\nz jeho pracovnoprávnej pozície.\n55. Ústavný súd dáva vo vzťahu k uvedenému do pozornosti skutočnosť, ktorú sám\nkrajský súd spomína v napadnutom uznesení, a to, že poverenie a dohoda o splnomocnení\nobsahujú pracovnú náplň riaditeľa PTH, a teda pri prípadnom nariadení neodkladného\nopatrenia iba vo vzťahu k nim by pracovná náplň v nich opísaná nemohla byť riaditeľom\nvykonávaná. Sám krajský súd dokonca len o niekoľko riadkov\nďalej argumentuje tým, že „zamestnancovi [riaditeľovi PTH, pozn.] bolo [uznesením\nokresného súdu, pozn.] zakázané čokoľvek samostatne vykonávať, avšak pracovná pozícia\nzamestnanca - riaditeľa zostala zachovaná“, čím krajský súd sám dostatočným spôsobom\n\n16\n\nspochybňuje svoju argumentáciu o nezamedzení konania v prípade nariadenia\nneodkladného opatrenia iba vo vzťahu k povereniu a dohode o splnomocnení.\n56. Pokiaľ krajský súd odkázal aj na to, že samotné PTH sa nemohlo\nk neodkladnému opatreniu vyjadriť, ústavný súd dáva do pozornosti krajského súdu\nskutočnosť, že súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia\naj bez výsluchu a vyjadrenia strán (§ 329 ods. 1 CSP), a teda aj bez vyjadrenia (v tomto\nprípade) tretej osoby. Ak mal krajský súd na mysli skutočnosť, že PTH sa nemohlo vyjadriť\nk veci pred krajským súdom ako súdom odvolacím v rámci podaného odvolania, ústavný\nsúd konštatuje, že za PTH momentálne na základe namietaného poverenia a dohody\no splnomocnení navonok a dovnútra koná sám\n\nako predseda\n\npredstavenstva, riaditeľ a „jednoosobový štatutárny orgán“ v jednej osobe, ktorý mal\nv odvolaní proti uzneseniu okresného súdu dostatočný priestor vyjadriť všetky námietky\nk nariadenému neodkladnému opatreniu. Práve táto skutočnosť, že predseda predstavenstva\nPTH koná za PTH dovnútra aj navonok samostatne a podľa sťažovateľa v rozpore\nso stanovami spoločnosti, zápisom v obchodnom registri a zákonom, je predmetom sporu\nmedzi ním a väčšinovým akcionárom, teda sťažovateľom.\n57. Ústavný súd k námietke zúčastnenej osoby týkajúcej sa rozhodnutí najvyššieho\nsúdu sp. zn. 1 Obdo 28/2017 z 26. júna 2018 a sp. zn. 3 Obdo 24/2018 z 15. októbra 2018\niba v krátkosti konštatuje, že označené rozhodnutia sa týkali použitia § 15 Obchodného\nzákonníka na splnomocnenie advokáta na zatupovanie v dovolacom konaní, nie\nrozhodovania o platnosti dodatku č. 1 k pracovnej zmluve, poverenia či dohody\no splnomocnení,\n\nalebo\n\nvzťahu\n\nmedzi predsedom\n\npredstavenstva\n\na akcionárom,\n\nresp. aktívnej vecnej legitimácie akcionára na podanie návrhu na nariadenie predmetného\nneodkladného opatrenia.\n58. Ústavný súd vzhľadom na už uvedené skutočnosti konštatuje, že sťažovateľ\npred všeobecnými súdmi poskytol relevantné argumenty o ním tvrdenej absolútnej\nneplatnosti právneho úkonu a taktiež argumenty v prospech záveru, že na jeho strane\n\n17\n\nexistuje naliehavý právny záujem, pričom tieto jeho argumenty si osvojil aj okresný súd\nvo svojom uznesení.\n59.\n\nPrávne\n\nzávery\n\nkrajského\n\nsúdu\n\nopierajúce\n\nsa\n\no neúčasť\n\nsťažovateľa\n\nna predmetných právnych úkonoch a z toho podľa názoru krajského súdu vyplývajúci\nnedostatok aktívnej vecnej legitimácie sťažovateľa na podanie návrhu na nariadenie\npredmetného neodkladného opatrenia predstavujú vzhľadom na okolnosti daného prípadu\nprípad arbitrárnosti a svojvôle odôvodňujúci zásah ústavného súdu.\n60. Ústavný súd preto rozhodol, že napadnutým uznesením, ako aj postupom,\nktorý predchádzal jeho vydaniu, došlo k porušeniu základného práva sťažovateľa na súdnu\nochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy (bod 1 výroku nálezu).\n\nV.2 K namietanému porušeniu čl. 1 ods. 1 a čl. 2 ods. 2 ústavy napadnutým uznesením\n61. Pokiaľ sťažovateľ namieta porušenie čl. 1 ods. 1 a čl. 2 ods. 2 ústavy, ústavný\nsúd, odvolávajúc sa na svoju doterajšiu judikatúru (IV. ÚS 119/07, IV. ÚS 383/08), k tomu\nuvádza, že čl. 1 ods. 1 a čl. 2 ods. 2 ústavy majú charakter všeobecných ústavných\nprincípov, ktoré sú povinné rešpektovať všetky orgány verejnej moci pri výklade\na uplatňovaní ústavy. Označené články ústavy sú vždy implicitnou súčasťou rozhodovania\nústavného súdu, t. j. aj jeho rozhodovania o porušovaní základných práv a slobôd\ngarantovaných ústavou podľa čl. 127 ods. 1 ústavy, a preto ústavný súd nepovažuje\nza potrebné vysloviť porušenie týchto článkov ústavy vo výrokovej časti tohto nálezu\n(IV. ÚS 303/2010, IV. ÚS 308/2011, IV. ÚS 150/2018; podobne aj II. ÚS 541/2011,\nII. ÚS 382/2018).\n62. Vzhľadom na uvedené ústavný súd ústavnej sťažnosti v tejto časti nevyhovel\n(bod 4 výroku nálezu).\n\n18\n\nVI.\nObiter dictum\n63. Ústavný súd vzhľadom na právne i skutkové závery krajského súdu vyjadrené\nv napadnutom uznesení, ako aj na konečnosť napadnutého uznesenia vo vzťahu k riešeniu\nvzniknutej situácie (pozri body 27 a 44 tohto nálezu) považuje za potrebné bližšie sa\nvyjadriť aj k niektorým hmotnoprávnym otázkam, ktorých vyriešenie je nevyhnutným\npredpokladom správneho a spravodlivého rozhodnutia v tejto veci.\nVI.1 K aktívnej vecnej legitimácii akcionára na podanie návrhu na nariadenie\nneodkladného opatrenia proti členovi predstavenstva\n64. Ústavný súd v prvom rade poukazuje na to, že na označenie stavu vyplývajúceho\nz hmotného práva, keď je jeden účastník subjektom práva a účastník na opačnej procesnej\nstrane subjektom povinnosti, ktoré sú predmetom konania, sa v civilnom procesnom práve\npoužíva pojem vecná legitimácia. Z hľadiska posúdenia vecnej legitimácie nie je\nrozhodujúce, či a na základe čoho sa určitá fyzická osoba alebo právnická osoba len\nsubjektívne cíti byť účastníkom určitého hmotno-právneho vzťahu, ale vždy iba to,\nči účastníkom objektívne je, alebo nie je. Nedostatok aktívnej vecnej legitimácie znamená,\nže ten, kto o sebe tvrdí, že je nositeľom hmotno-právneho oprávnenia (žalobca),\nnie je nositeľom toho hmotno-právneho oprávnenia, o ktoré v konaní ide; o nedostatok\npasívnej vecnej legitimácie ide, naopak, vtedy, ak ten, o kom žalobca tvrdí, že je nositeľom\nhmotno-právnej povinnosti (žalovaný), nie je nositeľom hmotno-právnej povinnosti, o ktorú\nv konaní ide (napr. rozsudok najvyššieho súdu sp. zn. 3 Cdo 192/2004 z 1. júla 2008; tiež\nIII. ÚS 473/2017, III. ÚS 191/2018).\n65. Sťažovateľ v konaní pred všeobecnými súdmi i v konaní o tejto ústavnej\nsťažnosti správne poukazuje na to, že svoju legitimáciu na podanie návrhu na nariadenie\nneodkladného opatrenia neodvodzoval od účasti na predmetných právnych úkonoch\nurobených medzi PTH a\n\n, ktorý je súčasne predsedom\n\npredstavenstva PTH a riaditeľom PTH, ale všeobecne z viacerých ustanovení Obchodného\n19\n\nzákonníka. K tomuto sťažovateľ v podrobnosti s odkazom na Obchodný zákonník\npoukazuje na to, že členov predstavenstva volia akcionári (a teda aj samotný sťažovateľ\nako väčšinový akcionár) na valnom zhromaždení, že členovia predstavenstva sú povinní\nvykonávať svoju pôsobnosť s náležitou starostlivosťou, ktorá zahŕňa povinnosť vykonávať\nju s odbornou starostlivosťou a v súlade so záujmami spoločnosti a všetkých jej akcionárov,\na že pri výkone svojej pôsobnosti nesmú členovia predstavenstva uprednostňovať svoje\nzáujmy, záujmy len niektorých akcionárov alebo záujmy tretích osôb pred záujmami\nspoločnosti.\n66. Ústavný súd konštatuje, že v prípade, ak má akcionár podozrenie,\nže predstavenstvo, resp. niektorí z jeho členov pri výkone svojej funkcie nedodržiavajú\nalebo obchádzajú zákon, konajú v zjavnom rozpore so stanovami spoločnosti, a tým\nv konečnom dôsledku obchádzajú alebo nerešpektujú vôľu akcionára alebo akcionárov,\nmá možnosť danú situáciu riešiť v rámci spoločnosti na valnom zhromaždení tak, ako na to\npoukázal krajský súd, a v prípade neúspechu tejto možnosti podľa ústavného súdu nič\nnebráni akcionárovi hľadať riešenie tejto situácie prostredníctvom návrhu podaného\nna všeobecnom súde.\n67. Z okolností prípadu je zrejmé, že všetky pokusy o vyriešenie situácie na úrovni\nPTH, jeho akcionárov a valného zhromaždenia zlyhali. V zmysle stanov PTH rozhoduje\nvalné zhromaždenie 2/3 väčšinou všetkých hlasov akcionárov, a teda sťažovateľ\nako väčšinový vlastník s 51 % podielom nemohol a nemôže sám situáciu vyriešiť v rámci\nvalného zhromaždenia tak, ako mu to krajský súd odporúča. Sťažovateľ v konaní\npred všeobecnými súdmi jasne poukázal na skutočnosť, že predseda predstavenstva,\nktorý v konečnom dôsledku koná za PTH samostatne, je v zmysle stanov nominantom\nmenšinového akcionára a že bez spolupráce menšinového akcionára danú situáciu vyriešiť\nnemôže.\n68.\n\nAkcionárovi\n\n(sťažovateľovi),\n\nktorý\n\nsa\n\nv takejto\n\nsituácii\n\ndomnieva,\n\nže predstavenstvo alebo niektorí z jeho členov konajú v rozpore so stanovami, zápisom\n\n20\n\nv obchodnom registri a so zákonom, tak ostáva už iba možnosť vyriešiť daný problém\nprostredníctvom súdu, o čo sa sťažovateľ napokon aj pokúsil.\n69. Obchodný zákonník pritom výslovne priznáva akcionárovi prostriedky právnej\nochrany priamo proti členom predstavenstva, najmä vtedy, ak ich obchodná spoločnosť\nproti nim neuplatňuje. Akcionár môže v zmysle § 182 ods. 2 a 3 Obchodného zákonníka\nuplatniť nárok spoločnosti na náhradu škody proti členovi predstavenstva ex post – teda\npo tom, ako sa škodlivá činnosť člena predstavenstva prejaví. Motiváciou k podaniu\ntejto žaloby je ochrany hodný záujem akcionára o kompenzáciu zníženia hodnoty\njeho účasti na spoločnosti. Škoda, ktorú utrpel akcionár v podobe zníženia hodnoty\njeho účasti na spoločnosti, je reflexiou (odrazom či prejavom) škody, ktorú utrpela samotná\nspoločnosť, a preto ju nemôže akcionár uplatňovať vo vlastnom mene. Nárok na náhradu\nškody, ktorú utrpela spoločnosť, uplatňuje akcionár v zmysle § 182 ods. 2 Obchodného\nzákonníka ako zástupca spoločnosti a v jej mene (tzv. akcionárska žaloba, actio pro socio).\nAk člen orgánu škodu spoločnosti nahradí, prejaví sa táto náhrada aj vo zvýšení hodnoty\nakcie akcionára. Avšak v prípade, ak by konanie členov predstavenstva malo spôsobiť\nškodu priamo akcionárom, a nie akciovej spoločnosti, uplatňuje si ju akcionár vo vlastnom\nmene a ako vlastný hmotnoprávny nárok (priama škoda). Nie je preto vylúčené, aby bol\naj akcionár osobou, ktorá môže mať právne relevantné postavenie vo vzťahu k členovi\npredstavenstva.\n70. Obchodný zákonník však mlčí, pokiaľ ide o možnosť akcionára uplatniť\nprostriedky neodkladnej, resp. preventívnej právnej ochrany priamo proti členom\npredstavenstva. Uvedená prípustnosť uplatnenia náhrady škody akcionárom v mene\nspoločnosti proti členovi predstavenstva, ale aj možnosť akcionára uplatniť vlastný nárok\nna náhradu priamej škody proti členovi predstavenstva však indikujú, že zákonodarca nemal\númysel vylúčiť akcionára z možnosti uplatniť určité právo (či už svoje vlastné, alebo právo\nspoločnosti) priamo proti členovi predstavenstva. Absencia priameho hmotnoprávneho\nvzťahu medzi členom predstavenstva a akcionárom týmto prostriedkom následnej právnej\nochrany vo veci samej nebráni, a preto niet dôvodu bez ďalšieho úplne vylúčiť možnosť\nakcionára uplatniť priamo proti členovi predstavenstva aj prostriedky predbežnej\n21\n\n(neodkladnej) právnej ochrany za splnenia predpokladov upravených v Civilnom sporovom\nporiadku, najmä potreby bezodkladne upraviť pomery. Posúdenie splnenia podmienok,\nza ktorých tak akcionár môže urobiť vo vlastnom mene alebo v mene obchodnej\nspoločnosti, či posúdenie toho, do akej miery je možnosť podať návrh na nariadenie\nneodkladného opatrenia podmienená určitým postupom akcionára na valnom zhromaždení,\nje úlohou všeobecných súdov. Záver krajského súdu však pôsobí v tomto kontexte príliš\npaušalizujúco.\n71. Nad rámec uvedeného ústavný súd dodáva, že už aj rozhodovacia činnosť\nvšeobecných súdov potvrdzuje, že spoločník spoločnosti s ručením obmedzeným by mohol\nmať naliehavý právny záujem na určení neplatnosti zmlúv, ktoré uzavrela spoločnosť\na ktoré môžu mať nepriaznivý vplyv na hodnotu jeho obchodného podielu (rozsudok\nnajvyššieho súdu sp. zn. 2 Obo 222/2001 z 5. apríla 2002). Je však úlohou všeobecných\nsúdov posúdiť udržateľnosť týchto záverov za súčasnej právnej úpravy a ich dôsledky\nna možnosť\n\nakcionára\n\nnavrhnúť\n\nnariadenie\n\nneodkladného\n\nopatrenia\n\nproti členovi\n\npredstavenstva.\n72. Zohľadňujúc všetky uvedené skutočnosti, je preto potrebné paušálne\nkonštatovanie krajského súdu, podľa ktorého sťažovateľ nebol účastníkom právneho úkonu,\na teda nie je aktívne vecne legitimovaný na podanie predmetného návrhu na nariadenie\nneodkladného opatrenia, považovať za prípad krajného formalizmu a svojvôle. Sťažovateľ\npred všeobecnými súdmi dostatočným a zrozumiteľným spôsobom zdôvodnil existenciu\nsvojej aktívnej vecnej legitimácie, ktorú navyše podporil odkazom na judikatúru\nslovenských i českých súdov i odkazom na odbornú literatúru. Úlohou krajského súdu\npreto bolo reagovať priamo na túto jeho argumentáciu, nie paušálne odkázať na niečo\n(na jeho neúčasť na právnom úkone), čo sťažovateľ v skutočnosti ani netvrdil, resp. z čoho\ntúto svoju aktívnu vecnú legitimáciu neodvodzoval.\n73. Ústavný súd sa v nadväznosti na uvedené domnieva, že nemožno prihliadať\nna síce rozumnú, avšak na daný prípad kvôli jeho konkrétnym okolnostiam príliš\npaušalizujúco pôsobiacu námietku, ktorá spočíva v tom, že v prípade nariadenia\n22\n\npredmetného\naby všeobecný\n\nneodkladného\nsúd\n\nopatrenia\n\nneodkladným\n\nby\n\nktorýkoľvek\n\nopatrením\n\nuložil\n\nakcionár\n\nmohol\n\nžiadať,\n\npovinnosť\n\nfyzickej\n\nosobe,\n\nktorá so spoločnosťou uzatvorila zmluvu, a pritom by stačilo, aby uviedol, že mu,\nresp. spoločnosti môže byť spôsobená škoda či ujma. Takto by akcionár podľa názoru\nkrajského súdu v podstate obišiel uplatnenie svojich práv na valnom zhromaždení.\n74. Ústavný súd vníma obavy krajského súdu pred možným zneužitím návrhu\nna nariadenie neodkladného opatrenia a obchádzaním procesov pri uplatňovaní práv\nakcionára prostredníctvom valného zhromaždenia. Ústavný súd v tejto súvislosti uvádza,\nže súd rozhodujúci o nariadení neodkladného opatrenia pri posudzovaní potreby\nbezodkladne upraviť pomery (§ 325 ods. 1 CSP) posudzuje aj možný zneužívajúci\nči šikanózny charakter návrhu na jeho nariadenie.\n75. V prvom rade a predovšetkým ústavný súd v tomto smere konštatuje, že krajský\nsúd sa v odôvodnení napadnutého uznesenia nijakým relevantným spôsobom nevysporiadal\ns presvedčivým záverom okresného súdu, že v danej veci ide v prípade poverenia a dohody\no splnomocnení o absolútne neplatné právne úkony pre ich rozpor so zákonom (k tomuto\ntiež pozri obiter dictum vo veci sp. zn. III. ÚS 353/2012, ako aj rozsudok Najvyššieho súdu\nČeskej republiky sp. zn. 29 Odo 1082/2005 z 24. apríla 2007 uverejnený v Sbírce soudních\nrozhodnutí a stanovisek pod číslom R 17/2008 a na neho nadväzujúci rozsudok\nsp. zn. 32 Cdo 4133/2009 z 25. januára 2011). V prípade absolútne neplatných právnych\núkonov by už na prvý pohľad nemohla obstáť argumentácia krajského súdu o absencii\naktívnej legitimácie sťažovateľa kvôli jeho neúčasti na sporných právnych úkonoch, keďže\nabsolútna neplatnosť právneho úkonu nastáva bez ďalšieho priamo zo zákona (R 39/1998),\nna absolútnu neplatnosť prihliadajú súdy a iné orgány aplikácie práva z úradnej povinnosti,\npôsobí proti každému a môže sa jej dovolávať ktokoľvek, a teda (okrem iných)\naj sťažovateľ. Samotné deklaratórne určenie absolútnej neplatnosti právneho úkonu\nv súdnom konaní však predpokladá naliehavý právny záujem na takomto určení, inak by súd\ntakejto žalobe nemohol vyhovieť.\n\n23\n\n76. Ústavný súd dáva do pozornosti krajského súdu skutočnosť, že vo veci\nsťažovateľa ide o väčšinového akcionára, ktorý sa domáha uloženia povinnosti konkrétnej\nfyzickej osobe – predsedovi predstavenstva, riaditeľovi a „jednoosobovému štatutárnemu\norgánu spoločnosti“ v jednej osobe, aby táto nemohla konať v rozpore so stanovami tejto\nspoločnosti, zápisom v obchodnom registri a so zákonom (§ 13 ods. 1 Obchodného\nzákonníka a § 20 ods. 1 a § 39 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení\nneskorších predpisov). Táto osoba tak podľa všetkého opakovane konala a presadzovanie\npráv väčšinového akcionára cez valné zhromaždenie pritom preukázateľne zlyhalo.\n77. Ústavný súd zdôrazňuje, že úlohou krajského súdu nie je rozhodovať\n(do budúcna) o iných veciach s viac či menej podobnými skutkovými okolnosťami,\nale vzhľadom na konkrétne skutkové okolnosti rozhodnúť vo veci, ktorá mu je predložená\nna rozhodnutie. Úvahy krajského súdu o možných situáciách, v ktorých by sa akcionári\ndožadovali uloženia povinnosti fyzickej osobe, ktorá so spoločnosťou uzatvorila zmluvu,\na pritom by stačilo, aby uviedli, že im, resp. spoločnosti môže byť spôsobená škoda či ujma,\nakokoľvek sú podnetné, sú preto pre rozhodnutie v tejto veci nerelevantné.\nVI.2 K vymedzeniu rozsahu splnomocnenia\n78. Ústavný súd považuje za potrebné vyjadriť sa aj k ďalším právnym záverom\nkrajského súdu.\n79. Podľa názoru krajského súdu bol žalovaný na základe dohody o splnomocnení\nsplnomocnený na samostatné riadenie, zastupovanie a podpisovanie za splnomocniteľa\nnavonok, ako aj dovnútra v činnostiach, ktoré sú tam presne špecifikované.\n80. Z predložených dokumentov je ústavnému súdu zrejmé, že výpočet činností\nv poverovacích dokumentoch je demonštratívny („samostatne konal a podpisoval\nza spoločnosť navonok ako aj dovnútra, a to najmä, nie však výlučne“; „splnomocniteľ\nudeľuje\n\nsplnomocnenie\n\nna\n\nsamostatné\n\nriadenie,\n\nzastupovanie\n\na\n\npodpisovanie\n\nza splnomocniteľa navonok ako aj dovnútra... najmä v týchto oblastiach“), preto je už\n24\n\nna prvý pohľad celkom zrejmé, že tento záver krajského súdu (presne špecifikovaný rozsah\nsplnomocnenia) vôbec nekorešponduje so zisteným skutkovým stavom. Navyše, ako to už\nbolo uvedené, na túto skutočnosť už výslovne poukázal okresný súd vo svojom rozhodnutí\na krajský súd bez akejkoľvek právnej analýzy dospel k opačnému záveru, a to opäť v jednej\nz rozhodujúcich okolností tejto veci.\n81. Ústavný súd, nadväzujúc na závery svojej ustálenej judikatúry (I. ÚS 242/07,\nIV. ÚS 15/2014), dopĺňa, že sankcia neplatnosti právneho úkonu je civilnoprávnou sankciou\nultima ratio, ktorá má miesto tam, kde ochrany hodné záujmy právnej istoty, verejnosti\nalebo účastníkov právnych vzťahov vyžadujú, aby bol právny úkon považovaný\nza neplatný. Aj všeobecné splnomocnenie tak môže byť sankcionované neplatnosťou, ak je\ndaný určitý zákonom predpokladaný dôvod neplatnosti. Tým môže byť okrem porušenia\nzákonného zákazu aj skutočné – nie len potenciálne – obchádzanie konkrétneho zákonného\nzákazu.\nVI.3 Porušenie pravidla štyroch očí\n82. V konaní pred všeobecným súdom zohrávala úlohu otázka porušenia pravidla\nštyroch očí – teda situácia, keď spoločne oprávnení členovia predstavenstva poveria\n(splnomocnia) jedného z nich, aby v mene spoločnosti konal navonok samostatne.\nOproti situácii predpokladanej stanovami (požiadavka, aby konali vždy dvaja členovia\npredstavenstva spoločne) sa má dosiahnuť stav, keď v mene spoločnosti koná len jeden člen\npredstavenstva samostatne, a to len na základe vôle členov predstavenstva a bez ohľadu\nna vôľu akcionárov vyjadrenú v stanovách.\n83. Ústavný súd sa už mal možnosť vyjadriť k prípustnosti plnomocenstiev, ktoré\nobchádzajú tzv. pravidlo štyroch očí. Ústavný súd vyslovil svoje pochybnosti o platnosti\nstavu, keď v prípade zakladateľskou listinou zakotveného spoločného konania všetkých\n(dvoch) konateľov jeden konateľ splnomocní iného konateľa na svoje zastupovanie\npri všetkých úkonoch spojených s funkciou konateľa, totiž neguje (obchádza) vôľu\nspoločníka vyjadrenú v zakladateľskej listine, a tým obchádza aj zákon, ktorý práve\n25\n\nspoločníkovi (spoločníkom) zveruje určenie spôsobu konania konateľov v mene\nspoločnosti. Vôľou spoločníka prejavenou v zakladateľskej listine bolo totiž bezvýnimočné\nspoločné konanie vždy všetkých konateľov spoločnosti. Ak by spoločník chcel prejaviť\nsvoju vôľu, aby v mene spoločnosti konali konatelia samostatne, prejavil by túto svoju vôľu\nv zakladateľskej listine a následne by sa táto vôľa spoločníka prejavila aj zápisom\ndo obchodného registra (I. ÚS 198/09). Mutadis mutandis vyslovuje ústavný súd rovnakú\npochybnosť aj vo vzťahu k splnomocneniu udelenému členovi predstavenstva v akciovej\nspoločnosti. V uvedenom uznesení ústavný súd už uviedol, že je úlohou všeobecných súdov\nústavne korektne posúdiť platnosť plnomocenstiev porušujúcich pravidlo štyroch očí.\nKrajský súd však tejto požiadavke nevyhovel.\n84. V tomto kontexte pôsobí logický a presvedčivý právny názor prezentovaný\nsťažovateľom, že ak stanovy spoločnosti určujú, že jej menom musia konať spoločne\nnajmenej\n\ndvaja\n\nčlenovia\n\nktorý predstavenstvo\n\nurobí\n\npredstavenstva,\nv\n\nmene\n\na\n\nzakladajú\n\nspoločnosti,\n\nteda\n\npovinnosť\n\npre\n\nkaždý\n\nvzájomnej\n\núkon,\n\nkontroly\n\na zodpovednosti najmenej dvoch členov predstavenstva, nemožno takúto kontrolu\na zodpovednosť vylúčiť tým, že dvaja členovia predstavenstva udelia generálnu plnú moc\njednému z nich. Takýto postup by bol v rozpore s právnou úpravou konania štatutárnych\norgánov spoločnosti v zákone a v stanovách spoločnosti. To platí o to viac, ak jednou z osôb\nkonajúcich pri udelení „plnej moci“ v mene predstavenstva je sám „splnomocnený“ člen\npredstavenstva (pozri už citovaný rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky\nsp. zn. 29 Odo 1082/2005).\n85. Ústavný súd k uvedenému dopĺňa, že ak by akcionári spoločnosti skutočne\nchceli, aby v jej mene konal samostatne jeden člen predstavenstva (napr. jeho predseda),\nboli by takýto spôsob konania v mene spoločnosti upravili v stanovách. Avšak ak stanovy\nurčujú, že v mene spoločnosti koná predseda predstavenstva spoločne s ďalším členom\npredstavenstva, samostatné konanie jedného z nich na základe akéhokoľvek generálneho\npoverenia či splnomocnenia predstavuje zjavné obchádzanie vôle akcionárov, stanov\nspoločnosti a v neposlednom rade zákona. K rovnakému záveru dochádza aj časť doktríny\n\n26\n\n(CSACH, K. In: OVEČKOVÁ, O. a kol. Obchodný zákonník. Veľký komentár.\nI. zväzok. Bratislava : Wolters Kluwer s. r. o., 2017, s. 186 – 187.).\n86. Takéto splnomocnenie alebo poverenie dané len jednému členovi predstavenstva\nje neprípustné tam, kde sa obchádza vôľa akcionárov vyjadrená v stanovách, aby o veciach\nspoločnosti rozhodovali určité osoby ako kolektívny štatutárny orgán. Limitom sú najmä\nprípady, kde niet dôvodu na takúto ochranu pred konaním individuálneho zástupcu\n(napríklad ak je vôľa spoločnosti už riadne vytvorená kolektívnym orgánom a konkrétny\nčlen predstavenstva je splnomocnený len na jej prejav navonok).\nVI.4 K zákazu vykonávania pracovnej pozície\n87. Nad rámec už uvedeného (pozri body 50 až 52 tohto nálezu) ústavný súd\npovažuje na potrebné doplniť ešte niekoľko úvah aj k otázke zákazu vykonávania pracovnej\npozície.\n88. Ústavný súd v tejto súvislosti pripomína, že zákaz obchádzania pravidla štyroch\nočí sa logicky musí vzťahovať aj na prípady takých iných poverení (vrátane\npracovnoprávnych), ktoré majú obdobné účinky ako inak neprípustné udelenie\nsplnomocnenia a sú udelené tými istými osobami.\n89. Ak krajský súd argumentuje tým, že v prípade nariadenia neodkladného opatrenia\nby sa predsedovi predstavenstva zakázalo vykonávať pracovnú pozíciu riaditeľa\nspoločnosti, ústavný súd opäť poukazuje na formalistický výklad príslušných podústavných\nnoriem krajským súdom. Sťažovateľ sa návrhom na vydanie neodkladného opatrenia\ndomáhal toho, aby predseda predstavenstva nekonal samostatne v rozpore so stanovami,\nzápisom v obchodnom registri a so zákonom. Z odôvodnenia napadnutého uznesenia nie je\nzrejmé, ako takúto podľa ústavného súdu dôvodnú a racionálnu požiadavku sťažovateľa\nmôže prevážiť prípadná skutočnosť, že by sa nariadením neodkladného opatrenia\nzakázalo vykonávať náplň práce riaditeľa spoločnosti PTH\nv rozsahu sporných právnych úkonov, navyše v situácii, kde podľa všetkého on sám túto\n27\n\npracovnú pozíciu vytvoril a následne obsadil. Z uvedeného by potom vyplývalo,\nže individuálny záujem\n\nbyť riaditeľom spoločnosti PTH preváži\n\nprávne a ekonomické záujmy (väčšinového) akcionára, čo už na prvý pohľad možno\npovažovať za nelogický a svojvoľný právny názor. Navyše, ústavný súd osobitne\nzdôrazňuje, že nič nebráni tomu, aby spoločnosť PTH svojmu riaditeľovi určila novú\npracovnú náplň, ktorá nebude v rozpore so zákonom.\n90. Ústavný súd pripomína, že akékoľvek ústavno-konformné úvahy o rozsahu\noprávnení\nmedzi\n\nči\n\nsúvzťažnosti\n\npracovnoprávneho\n\na\n\nobchodnoprávneho\n\nvzťahu\n\n(ako riaditeľom a predsedom predstavenstva) na jednej\n\nstrane a PTH na strane druhej nesmú opomenúť riešenie problematiky súbehu\npracovnoprávneho a obchodnoprávneho režimu pri obchodnom vedení spoločností,\nteda pri výkone činností vyhradených členom štatutárneho orgánu. Je úlohou všeobecných\nsúdov posúdiť, do akej miery sa činnosť, ktorá je predmetom pracovnoprávneho vzťahu,\nprekrýva s činnosťou, ktorú má daná osoba vykonávať výlučne v obchodnoprávnom\nvzťahu, a vyvodiť z toho právne závery.\n91. Nie bez významu je vo vzťahu k uvedenému aj skutočnosť, ktorá bola krajskému\nsúdu zo súdneho spisu dobre známa, a to, že sťažovateľ k tejto pracovnej zmluve\na jej dodatku nemal prístup a že sa vydania akýchkoľvek dokumentov PTH musel domáhať\nprostredníctvom súdu (uznesenie Okresného súdu Prievidza sp. zn. 14 Cb 9/2017\nz 9. mája 2017 o nariadení neodkladného opatrenia v spojení s uznesením Krajského súdu\nv Trenčíne sp. zn. 16 Cob 259/2017 z 5. septembra 2017 a uznesenie Okresného súdu\nPrievidza sp. zn. 4 Cb 8/2017 z 2. mája 2017 o nariadení neodkladného opatrenia v spojení\ns uznesením Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. 16 Cob 232/2017 zo 4. septembra 2017).\nNavyše, krajskému súdu už boli táto pracovná zmluva i jej dodatok predložené žalovaným.\n\n28\n\nVII.\nZrušenie napadnutého uznesenia a vrátenie veci na ďalšie konanie\n92. Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím\nrozhodnutím vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli\nporušené práva alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný\nzásah. Ak porušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd\nmôže prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal. Ústavný súd\nmôže zároveň vec vrátiť na ďalšie konanie, zakázať pokračovanie v porušovaní základných\npráv a slobôd alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej\nzmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným\nzákonom, alebo ak je to možné, prikázať, aby ten, kto porušil práva alebo slobody\npodľa odseku 1, obnovil stav pred porušením.\n93. Podľa čl. 133 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd zruší rozhodnutie alebo\nopatrenie, ktorým boli porušené základné práva a slobody sťažovateľa. Ústavný súd zruší\naj iný zásah, ktorým boli porušené základné práva a slobody sťažovateľa, ak to pripúšťa\npovaha zásahu.\n94. Podľa čl. 133 ods. 3 písm. b) zákona o ústavnom súde ak ústavný súd ústavnej\nsťažnosti vyhovie, môže vrátiť vec na ďalšie konanie.\n95. Keďže ústavný súd dospel k záveru, že napadnutým uznesením, ako aj postupom,\nktorý predchádzal jeho vydaniu, došlo k porušeniu základného práva sťažovateľa na súdnu\nochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy v spojení s čl. 1 ods. 1 a čl. 2 ods. 2 ústavy, napadnuté\nuznesenie krajského súdu podľa čl. 127 ods. 2 ústavy a jemu zodpovedajúcemu § 133 ods. 2\na ods. 3 písm. b) zákona o ústavnom súde zrušil a vec vrátil krajskému súdu na ďalšie\nkonanie (bod 2 výroku nálezu).\n96. Podľa § 134 ods. 1 zákona o ústavnom súde ak ústavný súd zruší právoplatné\nrozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah a vec vráti na ďalšie konanie, ten, kto vo veci vydal\n29\n\nrozhodnutie, rozhodol o opatrení alebo vykonal iný zásah, je povinný vec znova prerokovať\na rozhodnúť. V tomto konaní alebo postupe je viazaný právnym názorom ústavného súdu.\n97. Podľa § 134 ods. 2 zákona o ústavnom súde ten, kto vo veci vydal rozhodnutie,\nrozhodol o opatrení alebo vykonal iný zásah, je viazaný rozhodnutím ústavného súdu\npodľa § 133 ods. 3 písm. a) až d); toto rozhodnutie ústavného súdu je vykonateľné\ndoručením.\n98. Úlohou krajského súdu pri jeho opätovnom rozhodovaní bude nielen dôkladne sa\nzaoberať tvrdeniami sťažovateľa, právnymi závermi okresného súdu, ale aj\n\nopätovne\n\nvo veci rozhodnúť majúc na zreteli závery ústavného súdu vyjadrené v tomto náleze.\nVIII.\nTrovy konania\n99. Sťažovateľ v ústavnej sťažnosti požiadal ústavný súd o priznanie náhrady trov\nkonania.\n100. Podľa § 73 ods. 3 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže v odôvodnených\nprípadoch podľa výsledku konania uznesením uložiť niektorému účastníkovi konania,\naby úplne alebo sčasti nahradil inému účastníkovi konania alebo štátu trovy konania.\n101. Pri rozhodovaní o priznaní náhrady trov konania ústavný súd vychádzal\nz § 1 ods. 3 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z.\no odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších\npredpisov (ďalej len „vyhláška“), podľa ktorého výpočtovým základom pre účely tejto\nvyhlášky je priemerná mesačná mzda zamestnanca hospodárstva Slovenskej republiky\nza prvý polrok predchádzajúceho kalendárneho roka, ak odsek 4 neustanovuje inak.\n\n30\n\n102. Podľa zoznamu daňových subjektov registrovaných pre daň z pridanej hodnoty\n(ďalej len „DPH“) vedeného Finančným riaditeľstvom Slovenskej republiky je advokát\nsťažovateľa daňovým subjektom registrovaným pre DPH (IČ DPH SK2120377644).\n103. Ústavný súd preto v súlade s príslušnými ustanoveniami vyhlášky priznal\nsťažovateľovi náhradu trov konania v celkovej sume 806,01 € z dôvodu trov právneho\nzastúpenia, a to za dva úkony právnej služby (príprava a prevzatie veci, písomné\nvyhotovenie ústavnej sťažnosti) vykonané v roku 2018 v sume po 153,50 € za jeden úkon\na dva režijné paušály v sume po 9,21 € za jeden paušál a za dva úkony právnej služby\n(stanovisko k vyjadreniam krajského súdu a zúčastnenej osoby, účasť na verejnom ústnom\npojednávaní) vykonané v roku 2019 v sume po 163,33 € za jeden úkon a dva režijné paušály\nv sume po 9,80 € za jeden paušál, to celé zvýšené o DPH (bod 3 výroku nálezu).\n104. Vzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu\nnie je prípustný opravný prostriedok, toto rozhodnutie nadobúda právoplatnosť dňom jeho\ndoručenia účastníkom konania.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 26. novembra 2019\nJana Baricová\npredsedníčka senátu\n\n31", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "akcia, akcionár", "právny úkon-neplatnosť absolútna", "plnomocenstvo, splnomocnenie", "plnomocenstvo, splnomocnenie-udelenie", "právny úkon-neplatnosť absolútna", "arbitrárnosť", "akcia, akcionár"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"], "vyrok_vztahy": [{"sz": "2Cob/165/2017", "guid": null, "vztah": "zrusene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:ceac735a-d91a-444e-84be-c5df78d0f2da", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2019:1.US.264.2019.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 264/2019", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 264/2019 z 11. 6. 2019", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2019-06-11", "citacie_n": 7, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2019:1.US.264.2019.1"}, {"guid": "ussr:49234c06-5036-4735-92cd-4c563bd1722a", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2019:4.US.279.2018.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 279/2018", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 279/2018 z 16. 11. 2018", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2018-11-16", "citacie_n": 92, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2019:4.US.279.2018.1"}, {"guid": "ussr:baeede29-c975-4f90-aac8-34338a94d394", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:2.US.382.2018.2", "spisova_znacka": "II. ÚS 382/2018", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 382/2018 z 15. 11. 2018", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2018-11-15", "citacie_n": 20, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:2.US.382.2018.2"}, {"guid": "ussr:cabec91a-5b57-4f6a-b143-1926e2d931d7", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:3.US.191.2018.2", "spisova_znacka": "III. ÚS 191/2018", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 191/2018 z 13. 11. 2018", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2018-11-13", "citacie_n": 56, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:3.US.191.2018.2"}, {"guid": "ussr:7babbaba-2064-4096-a335-779a7d5977f4", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:3.US.60.2018.2", "spisova_znacka": "III. ÚS 60/2018", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 60/2018 z 22. 5. 2018", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2018-05-22", "citacie_n": 26, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:3.US.60.2018.2"}, {"guid": "ussr:d7bb90ef-a22f-42b1-ae1e-b778cc0d6642", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:2.US.90.2018.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 90/2018", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 90/2018 z 1. 2. 2018", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2018-02-01", "citacie_n": 13, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:2.US.90.2018.1"}, {"guid": "ussr:2cc8692c-6129-4f4d-8ee8-804497cd0dcf", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:3.US.623.2017.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 623/2017", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 623/2017 z 13. 12. 2017", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2017-12-13", "citacie_n": 46, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:3.US.623.2017.1"}, {"guid": "ussr:a733d0a4-a9d2-4295-a037-dd9d828d95e6", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:3.US.473.2017.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 473/2017", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 473/2017 z 1. 8. 2017", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2017-08-01", "citacie_n": 62, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:3.US.473.2017.1"}, {"guid": "ussr:131b7017-be98-403d-89e7-fffb1d91f92b", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2015:2.US.442.2014.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 442/2014", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 442/2014 z 6. 10. 2015", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2015-10-06", "citacie_n": 42, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2015:2.US.442.2014.1"}, {"guid": "ussr:2a80d66f-f165-4410-8a5e-62ddb8f78887", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 15/2014", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 15/2014 z 28. 4. 2014", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2014-04-28", "citacie_n": 214, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2a80d66f-f165-4410-8a5e-62ddb8f78887"}, {"guid": "ussr:6008c52e-47aa-4520-a2c1-40307ccc2920", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 118/2013", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 118/2013 z 22. 1. 2014", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2014-01-22", "citacie_n": 60, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:6008c52e-47aa-4520-a2c1-40307ccc2920"}, {"guid": "ussr:51256d8f-9b08-44bb-810b-909aa65e4483", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 353/2012", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 353/2012 z 1. 8. 2012", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2012-08-01", "citacie_n": 75, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:51256d8f-9b08-44bb-810b-909aa65e4483"}, {"guid": "ussr:fd03c33d-23a2-46cb-a9f5-5493d787dd6e", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 541/2011", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 541/2011 z 25. 4. 2012", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2012-04-25", "citacie_n": 15, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:fd03c33d-23a2-46cb-a9f5-5493d787dd6e"}, {"guid": "ussr:7859f22b-ff32-4986-b2d3-902ac960ba33", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 308/2011", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 308/2011 z 25. 1. 2012", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2012-01-25", "citacie_n": 80, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:7859f22b-ff32-4986-b2d3-902ac960ba33"}, {"guid": "ussr:96bf82d0-95be-446e-bffa-2a36b0456383", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 169/2010", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 169/2010 z 18. 1. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-01-18", "citacie_n": 112, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:96bf82d0-95be-446e-bffa-2a36b0456383"}, {"guid": "ussr:641558ac-f950-4af8-acf1-6f6337aad239", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 26/2010", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 26/2010 z 8. 12. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-12-08", "citacie_n": 413, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:641558ac-f950-4af8-acf1-6f6337aad239"}, {"guid": "ussr:51b0b592-5f63-4409-a256-b5426067d36e", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 303/2010", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 303/2010 z 25. 11. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-11-25", "citacie_n": 24, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:51b0b592-5f63-4409-a256-b5426067d36e"}, {"guid": "ussr:f87fb08b-8495-4e4b-ab46-4f4a96e6abae", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 383/08", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 383/08 z 7. 8. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-08-07", "citacie_n": 115, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:f87fb08b-8495-4e4b-ab46-4f4a96e6abae"}, {"guid": "ussr:814de2c4-2dbb-4f56-9894-28b9b3ea3979", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 198/09", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 198/09 z 14. 7. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-07-14", "citacie_n": 10, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:814de2c4-2dbb-4f56-9894-28b9b3ea3979"}, {"guid": "ussr:107aaa04-1fb0-4332-9d2a-2aad78aacf7c", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 402/08", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 402/08 z 1. 4. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-04-01", "citacie_n": 611, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:107aaa04-1fb0-4332-9d2a-2aad78aacf7c"}, {"guid": "ussr:ed12c002-1f63-4a1a-b8fb-6dd1c1868a4f", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 192/08", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 192/08 z 28. 8. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-08-28", "citacie_n": 224, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:ed12c002-1f63-4a1a-b8fb-6dd1c1868a4f"}, {"guid": "ussr:39df1c88-28c7-4354-9b85-68d72847489a", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 242/07", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 242/07 z 3. 7. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-07-03", "citacie_n": 833, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:39df1c88-28c7-4354-9b85-68d72847489a"}, {"guid": "ussr:51cdde3d-6670-4d53-b73d-aa8f713a22a9", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 243/07", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 243/07 z 19. 6. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-06-19", "citacie_n": 2317, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:51cdde3d-6670-4d53-b73d-aa8f713a22a9"}, {"guid": "ussr:5aeea194-a26d-42ef-938c-36997069d958", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 119/07", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 119/07 z 20. 12. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-12-20", "citacie_n": 259, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5aeea194-a26d-42ef-938c-36997069d958"}, {"guid": "ussr:6afbdceb-6916-4bcc-9d39-f1356c3f7df4", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 119/07", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 119/07 z 27. 9. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-09-27", "citacie_n": 184, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:6afbdceb-6916-4bcc-9d39-f1356c3f7df4"}, {"guid": "ussr:b1fbdbce-ce27-4984-bbc0-9c2d371368a7", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 410/06", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 410/06 z 2. 8. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-08-02", "citacie_n": 1608, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:b1fbdbce-ce27-4984-bbc0-9c2d371368a7"}, {"guid": "ussr:ecc2c3e4-eeac-4702-900c-25ee145982fd", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 251/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 251/04 z 19. 4. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-04-19", "citacie_n": 5412, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:ecc2c3e4-eeac-4702-900c-25ee145982fd"}, {"guid": "ussr:45bbeb73-74e3-4bd3-95dc-327130a80f1b", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 156/06", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 156/06 z 10. 10. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-10-10", "citacie_n": 441, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:45bbeb73-74e3-4bd3-95dc-327130a80f1b"}, {"guid": "ussr:62ea86d7-483d-4289-b862-1a8e7bd453fe", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 331/04", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 331/04 z 16. 3. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-03-16", "citacie_n": 493, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:62ea86d7-483d-4289-b862-1a8e7bd453fe"}, {"guid": "ussr:d196617c-7423-47ea-b90a-26ec00e52abc", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 209/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 209/04 z 23. 6. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-06-23", "citacie_n": 17647, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:d196617c-7423-47ea-b90a-26ec00e52abc"}], "citovane_v": [{"guid": "ussr:37c94565-7a76-4afd-8c70-256eb44e9a56", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2026:4.US.526.2026.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 526/2026", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 526/2026 z 16. 9. 2026", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2026-09-16", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2026:4.US.526.2026.1"}, {"guid": "ussr:343e0e35-be7c-488a-8213-a0de3d1a0d73", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2026:4.US.193.2026.2", "spisova_znacka": "IV. ÚS 193/2026", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 193/2026 z 2. 9. 2026", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2026-09-02", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2026:4.US.193.2026.2"}, {"guid": "ussr:d38db5c1-492a-408c-9ce3-5ca10db471a3", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2026:3.US.491.2026.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 491/2026", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 491/2026 z 13. 8. 2026", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2026-08-13", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2026:3.US.491.2026.1"}, {"guid": "ussr:2f490b4d-c19c-41bc-ab7d-f3e7c6b94a2a", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2026:1.US.201.2026.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 201/2026", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 201/2026 z 14. 4. 2026", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2026-04-14", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2026:1.US.201.2026.1"}, {"guid": "ussr:aa7b1eac-3d62-476c-a2aa-1993b8f1b095", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2026:4.US.193.2026.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 193/2026", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 193/2026 z 31. 3. 2026", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2026-03-31", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2026:4.US.193.2026.1"}, {"guid": "ussr:7ebb1b5e-01df-467b-a02f-f03b547c41f6", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2026:4.US.663.2025.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 663/2025", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 663/2025 z 4. 12. 2025", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2025-12-04", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2026:4.US.663.2025.1"}, {"guid": "ussr:69077869-0a33-4e23-a3d9-996a4421b69a", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2025:4.US.611.2025.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 611/2025", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 611/2025 z 13. 11. 2025", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2025-11-13", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2025:4.US.611.2025.1"}, {"guid": "ussr:17b1689c-95ec-4c2d-9f32-1bce0be86678", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2025:2.US.417.2025.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 417/2025", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 417/2025 z 26. 8. 2025", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2025-08-26", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2025:2.US.417.2025.1"}, {"guid": "ussr:a5c4dd83-fd21-4098-bb17-9a086f2bf1ee", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2025:1.US.182.2025.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 182/2025", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 182/2025 z 27. 3. 2025", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2025-03-27", "citacie_n": 3, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2025:1.US.182.2025.1"}, {"guid": "ussr:4788116a-bb40-4fed-9f39-08a5cfd2d1e4", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2025:1.US.119.2025.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 119/2025", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 119/2025 z 27. 2. 2025", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2025-02-27", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2025:1.US.119.2025.1"}, {"guid": "ussr:efc5fe93-159f-4e60-91ad-30c5c67e1e20", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2024:4.US.558.2024.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 558/2024", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 558/2024 z 5. 11. 2024", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2024-11-05", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2024:4.US.558.2024.1"}, {"guid": "ussr:b8084349-90f0-4e46-9fd8-cbe622f63544", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2024:4.US.528.2024.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 528/2024", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 528/2024 z 22. 10. 2024", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2024-10-22", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2024:4.US.528.2024.1"}, {"guid": "ussr:2a5ae582-9eec-4914-83df-ab01c921f530", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2024:4.US.530.2024.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 530/2024", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 530/2024 z 22. 10. 2024", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2024-10-22", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2024:4.US.530.2024.1"}, {"guid": "ussr:bb997845-29db-461a-ac55-4e4aebf4d8f2", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2024:4.US.475.2024.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 475/2024", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 475/2024 z 1. 10. 2024", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2024-10-01", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2024:4.US.475.2024.1"}, {"guid": "ussr:a5ca4569-8a75-4930-8b57-7cb1a325237e", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2024:2.US.417.2024.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 417/2024", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 417/2024 z 10. 9. 2024", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2024-09-10", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2024:2.US.417.2024.1"}, {"guid": "ussr:d052ac11-01c4-4313-a885-7a0ec5c905d7", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2023:3.US.589.2022.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 589/2022", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 589/2022 z 12. 10. 2023", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2023-10-12", "citacie_n": 4, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2023:3.US.589.2022.1"}, {"guid": "ussr:b7729137-1a5b-4946-b09c-f34d481d76bc", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2023:4.US.486.2023.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 486/2023", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 486/2023 z 27. 9. 2023", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2023-09-27", "citacie_n": 4, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2023:4.US.486.2023.1"}, {"guid": "ussr:0ebfd6a6-3161-430d-a5f0-aefa180fe28d", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2023:4.US.294.2023.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 294/2023", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 294/2023 z 8. 6. 2023", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2023-06-08", "citacie_n": 6, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2023:4.US.294.2023.1"}, {"guid": "ussr:66b98d59-542c-4714-979b-a7ba6b2df9f0", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2023:4.US.158.2023.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 158/2023", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 158/2023 z 21. 3. 2023", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2023-03-21", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2023:4.US.158.2023.1"}, {"guid": "ussr:1247d8e4-63ed-4bdc-97c6-1ae717e6af50", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2023:1.US.22.2023.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 22/2023", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 22/2023 z 19. 1. 2023", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2023-01-19", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2023:1.US.22.2023.1"}, {"guid": "ussr:16391ff7-e978-49bb-9fb8-69c80c226129", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2022:4.US.514.2022.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 514/2022", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 514/2022 z 11. 10. 2022", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2022-10-11", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2022:4.US.514.2022.1"}, {"guid": "ussr:ca23b6ee-77f3-4bf9-8686-a68f9addffd4", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2022:4.US.295.2022.2", "spisova_znacka": "IV. ÚS 295/2022", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 295/2022 z 27. 9. 2022", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2022-09-27", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2022:4.US.295.2022.2"}, {"guid": "ussr:039fe9a2-6c98-4c81-b761-3082315a9e35", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2022:1.US.114.2022.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 114/2022", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 114/2022 z 23. 2. 2022", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2022-02-23", "citacie_n": 43, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2022:1.US.114.2022.1"}, {"guid": "ussr:c5a8fe14-35a1-443b-9ce2-74c4a0060665", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2022:4.US.82.2022.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 82/2022", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 82/2022 z 15. 2. 2022", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2022-02-15", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2022:4.US.82.2022.1"}, {"guid": "ussr:99723fa5-edef-4f40-8dbc-96338ac82ca4", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2022:4.US.655.2021.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 655/2021", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 655/2021 z 20. 12. 2021", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2021-12-20", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2022:4.US.655.2021.1"}, {"guid": "ussr:637a01da-e1cb-45cf-bfca-2b65875a6880", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2022:4.US.654.2021.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 654/2021", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 654/2021 z 20. 12. 2021", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2021-12-20", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2022:4.US.654.2021.1"}, {"guid": "ussr:c9d8c376-b6b1-4cdb-8716-c7813cb40ec3", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2022:4.US.620.2021.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 620/2021", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 620/2021 z 7. 12. 2021", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2021-12-07", "citacie_n": 29, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2022:4.US.620.2021.1"}, {"guid": "ussr:38f732b3-c508-4c13-8ecb-2e33b9ee75bc", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2021:1.US.285.2021.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 285/2021", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 285/2021 z 13. 7. 2021", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2021-07-13", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2021:1.US.285.2021.1"}, {"guid": "ussr:8ad1a73c-ca6f-4a8b-9ebc-8ae72d05eaba", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2021:2.US.338.2021.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 338/2021", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 338/2021 z 29. 6. 2021", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2021-06-29", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2021:2.US.338.2021.1"}, {"guid": "ussr:be6fd455-02b1-4f34-9369-faff9e70c127", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2021:2.US.65.2021.2", "spisova_znacka": "II. ÚS 65/2021", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 65/2021 z 23. 6. 2021", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2021-06-23", "citacie_n": 45, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2021:2.US.65.2021.2"}]}