{"guid": "ussr:1a03ad51-ad88-4363-87de-0440c9988eef", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2019:1.US.187.2019.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 187/2019", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 187/2019 z 30. 4. 2019", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 30. apríla 2019, sp. zn. I. ÚS 187/2019, ECLI:SK:USSR:2019:1.US.187.2019.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Miroslav Duriš", "sudca_id": 1073, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/miroslav-duris-1073", "datum_vydania": "2019-04-30", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["odmieta", "odmieta"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "I.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/1a03ad51-ad88-4363-87de-0440c9988eef", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2019:1.US.187.2019.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2019:1.US.187.2019.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2019:1.US.187.2019.1/text", "citacie_n": 0, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nI. ÚS 187/2019-8\n\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 30. apríla 2019 v senáte\nzloženom z predsedníčky Jany Baricovej, zo sudcu Miroslava Duriša (sudca spravodajca)\na sudcu Mojmíra Mamojku predbežne prerokoval ústavnú sťažnosť\n,\n\n,\n\n, zastúpeného Advokátskou\n\nkanceláriou JUDr. Tomáš Suchý, spol. s r. o., Horná 13, Banská Bystrica, v mene ktorej\nkoná advokát JUDr. Tomáš Suchý, vo veci namietaného porušenia základného práva podľa\nčl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane\nľudských práv a základných slobôd rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky\nsp. zn. 9 Sžsk 111/2017 z 12. decembra 2018 a takto\nrozhodol:\nÚstavnú sťažnosť\n\no d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.\nOdôvodnenie:\nI.\n\n1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 26. marca\n2019 doručená ústavná sťažnosť\n\n,\n\n,\n\n(ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namieta porušenie svojho základného\npráva podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva podľa\nčl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“)\nrozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) sp. zn.\n9 Sžsk 111/2017 z 12. decembra 2018 (ďalej aj „napadnutý rozsudok“).\n2. Z ústavnej sťažnosti a jej príloh vyplýva, že sťažovateľ požiadal Všeobecnú\nzdravotnú poisťovňu, a. s. (ďalej len „žalovaný“), o preplatenie nákladov zdravotnej\nstarostlivosti poskytnutej v Spolkovej republike Nemecko vo výške 3 811,68 €. Žalovaný –\nv poradí tretím listom – opatrením z 25. novembra 2015 oznámil sťažovateľovi,\nže jednotlivé ošetrenia (zdravotné výkony) mu nemôže preplatiť, keďže príslušné podklady\nmu boli zaslané po zákonom stanovenej lehote.\n3. Sťažovateľ žalobou o preskúmanie zákonnosti opatrenia žiadal, aby Krajský súd\nv Banskej Bystrici (ďalej len „krajský súd“) opatrenie žalovaného zrušil a vec mu vrátil\nna ďalšie konanie. O žalobe rozhodol krajský súd rozsudkom č. k. 2 Scud 5/2016-53\nz 13. júna 2017 tak, že opatrenie žalovaného z 25. novembra 2015 zrušil a vec mu vrátil\nna ďalšie konanie. Proti rozsudku krajského súdu podal žalovaný kasačnú sťažnosť podľa\n§ 438 a nasl. zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších\npredpisov (ďalej aj „SSP“), o ktorej rozhodol najvyšší súd napadnutým rozsudkom\nz 12. decembra 2018 tak, že zamietol návrh na priznanie odkladného účinku kasačnej\nsťažnosti, rozsudok krajského súdu z 13. júna 2017 zrušil a konanie zastavil.\n4. Sťažovateľ poukazuje na právny záver najvyššieho súdu, podľa ktorého opatrením,\nktorým žalovaný rozhodoval o právach sťažovateľa, bol list z 10. septembra 2015, a nie list\nz 25. novembra 2015, ktorý sťažovateľ označil vo svojej žalobe. Sťažovateľ ďalej uvádza:\n„Sťažovateľ sa nestotožňuje s tým, že keď sa... domáhal preskúmania\nzákonnosti opatrenia a postupu žalovaného... t. j. listu zo dňa 25. 11. 2015 a nie listu\nzo dňa 10. 09. 2015, obišiel tým zákonom stanovenú lehotu, resp. si ju predĺžil. Sťažovateľ\nsa obrátil na žalovaného so svojou žiadosťou viackrát s tým, že definitívnou odpoveďou\nna jeho žiadosť bol práve list žalovaného zo dňa 25. 11. 2015. Sťažovateľ má za to, že ak by\n\n2\n\nsa obrátil na súd už skôr, v čase keď mu bol doručený list žalovaného zo dňa 10. 09. 2015,\nišlo by o predčasné uplatnenie jeho práva. Sťažovateľ a ani žalovaný nevedeli predvídať, či\nna základe opakovanej žiadosti sťažovateľa, žalovaný svoj skorší postoj uvedený v liste\nzo dňa 10. 09. 2015 neprehodnotí, či žiadosti vyhovie a podobne. Zároveň má sťažovateľ\nza to, že neskorší právny úkon ruší skorší. Definitívnym opatrením žalovaného vo vzťahu\nk sťažovateľovi bol list žalovaného zo dňa 25. 11. 2015 a tento bol predmetom súdneho\nprieskumu. Rovnako ako sťažovateľ to vyhodnotil aj Krajský súd v Banskej Bystrici...\n... je nesporné, že žalobou napadnuté rozhodnutie bolo spôsobilé byť predmetom\nsúdneho prieskumu, no NS SR ho nepreskúmal, čím porušil vyššie uvedené základné práva\nsťažovateľa. Sťažovateľ je presvedčený, že predmetom súdneho prieskumu majú byť a môžu\nbyť iba opatrenia (rozhodnutia), ktoré definitívnym spôsobom vyjadrujú postoj orgánu,\nktorý ich vydal. To, že sa žalovaný vyjadroval v danej veci spolu trikrát, neznamená, že\npredmetom prieskumu malo byť jeho prvé vyjadrenie (prvý list), pretože by sme tak dopredu\nprejudikovali jeho prípadný ďalší postoj vo veci.“\n5. Vzhľadom na uvedené sťažovateľ navrhuje, aby ústavný súd po prijatí veci\nna ďalšie konanie vo veci samej nálezom takto rozhodol:\n„Rozsudkom Najvyššieho súdu SR zo dňa 12. 12. 2018, sp. zn. 9 Sžsk/111/2017 bolo\nporušené základné právo sťažovateľa podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy... a čl. 6 ods. 1 Dohovoru...\n... Rozsudok Najvyššieho súdu SR zo dňa 12. 12. 2018, sp. zn. 9 Sžsk/111/2017\nzrušuje a vec vracia Najvyššiemu súdu SR na ďalšie konanie...\nNajvyšší súd SR je povinný uhradiť sťažovateľovi trovy konania na účet právneho\nzástupcu sťažovateľa... do 15 dní od doručenia tohto nálezu.“\nII.\n6. Podľa čl. 124 ústavy ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany\nústavnosti.\n7. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\n\n3\n\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú\nSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,\nak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\n8. Ústavný súd podľa § 56 ods. 1 zákona č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde\nSlovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon\no ústavnom súde“) návrh na začatie konania predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí\nbez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon v § 9 neustanovuje inak.\n9. Ústavný súd môže podľa § 56 ods. 2 zákona o ústavnom súde na predbežnom\nprerokovaní bez ústneho pojednávania uznesením odmietnuť návrh na začatie konania,\na) na prerokovanie ktorého nemá ústavný súd právomoc,\nb) ktorý je podaný navrhovateľom bez zastúpenia podľa § 34 alebo § 35 a ústavný\nsúd nevyhovel žiadosti navrhovateľa o ustanovenie právneho zástupcu podľa § 37,\nc) ktorý nemá náležitosti ustanovené zákonom,\nd) ktorý je neprípustný,\ne) ktorý je podaný zjavne neoprávnenou osobou,\nf) ktorý je podaný oneskorene,\ng) ktorý je zjavne neopodstatnený.\n10. Podľa čl. 46 ods. 1 ústavy každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným\npostupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených\nzákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.\n11. Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola\nspravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom\nzriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo\no oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.\n\n4\n\nIII.\n12. Podstata ústavnej sťažnosti sťažovateľa spočíva v tvrdení, že najvyšší súd\nnapadnutým rozsudkom odňal sťažovateľovi právo na súdnu ochranu tým, že dospel\nk záveru, že opatrenie žalovaného z 25. novembra 2015 nie je spôsobilým predmetom\nsúdneho prieskumu. Podľa najvyššieho súdu opatrením, ktorým žalovaný rozhodol\no právach sťažovateľa, bol list z 10. septembra 2015.\n13. Z § 56 ods. 2 zákona o ústavnom súde vyplýva, že úlohou ústavného súdu\npri predbežnom prerokovaní ústavnej sťažnosti je tiež posúdiť, či nie je zjavne\nneopodstatnená. Podľa ustálenej judikatúry ústavného súdu o zjavne neopodstatnenú\nústavnú sťažnosť ide vtedy, keď napadnutým postupom alebo napadnutým rozhodnutím\npríslušného orgánu verejnej moci nemohlo dôjsť k porušeniu základného práva alebo\nslobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre nedostatok príčinnej súvislosti medzi\noznačeným postupom alebo rozhodnutím príslušného orgánu verejnej moci a základným\nprávom alebo slobodou, porušenie ktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov.\nZa zjavne neopodstatnenú preto možno považovať ústavnú sťažnosť, pri predbežnom\nprerokovaní ktorej ústavný súd nezistí žiadnu možnosť porušenia označeného základného\npráva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie\n(I. ÚS 66/98, tiež napr. I. ÚS 4/00, II. ÚS 101/03, IV. ÚS 136/05, III. ÚS 198/07).\n14. Ústavný súd vo svojej ustálenej judikatúre, poukazujúc na svoje ústavné\npostavenie (čl. 124 ústavy), opakovane zdôrazňuje, že vo veciach patriacich do právomoci\nvšeobecných súdov nie je alternatívnou ani mimoriadnou opravnou inštanciou\n(m. m. II. ÚS 1/95, II. ÚS 21/96). Nie je preto zásadne oprávnený preskúmavať\na posudzovať právne názory všeobecného súdu, ktoré ho pri výklade a uplatňovaní zákonov\nviedli k rozhodnutiu vo veci samej, ani preskúmavať, či v konaní pred všeobecným súdom\nbol náležite zistený skutkový stav a aké skutkové a právne závery zo skutkového stavu\nvšeobecný súd vyvodil. Úloha ústavného súdu sa obmedzuje na kontrolu zlučiteľnosti\núčinkov takejto interpretácie a aplikácie s ústavou, prípadne medzinárodnými zmluvami\no ľudských právach a základných slobodách. Do sféry pôsobnosti všeobecných súdov môže\n\n5\n\nústavný súd zasiahnuť len vtedy, ak by ich konanie alebo rozhodovanie bolo zjavne\nnedôvodné alebo arbitrárne, a tak z ústavného hľadiska neospravedlniteľné a neudržateľné,\na zároveň by malo za následok porušenie niektorého základného práva alebo slobody\n(m. m. I. ÚS 13/00, I. ÚS 139/02, III. ÚS 180/02). O svojvôli, resp. arbitrárnosti pri výklade\nalebo aplikácii zákonného predpisu všeobecným súdom by bolo možné uvažovať vtedy, ak\nby sa jeho názor natoľko odchýlil od znenia príslušných ustanovení, že by zásadne poprel\nich účel a význam (napr. I. ÚS 115/02, I. ÚS 176/03).\n15. V tejto súvislosti považuje ústavný súd za potrebné poukázať aj na svoj ustálený\nprávny názor, v zmysle ktorého rozhodnutie a postup všeobecného súdu, ktoré sú v súlade\ns platným\n\na\n\núčinným\n\nzákonom\n\n(na\n\nvec\n\naplikovateľnými\n\nprocesnoprávnymi\n\na hmotnoprávnymi predpismi), nemožno kvalifikovať ako porušovanie základných\nľudských práv (m. m. napr. I. ÚS 8/96, I. ÚS 6/97, II. ÚS 81/00).\n16. Úlohou súdneho prieskumu rozhodnutí správnych orgánov v rámci správneho\nsúdnictva je nielen prieskum zákonnosti preskúmavaného rozhodnutia, ale aj poskytnutie\núčinnej ochrany „základných ľudských práv a slobôd... a oprávnených záujmov účastníkov\nadministratívneho konania“ [§ 5 ods. 2 SSP (m. m. IV. ÚS 494/2018)].\n17. Najvyšší súd napadnutým rozsudkom z 12. decembra 2018 zamietol návrh\nžalovaného na priznanie odkladného účinku kasačnej sťažnosti, rozsudok krajského súdu\nz 13. júna 2017 zrušil a konanie zastavil. Najvyšší súd skúmal procesné podmienky konania\nv zmysle § 97 SSP a dospel k záveru, že opatrenie, resp. rozhodnutie žalovaného, ktoré\nsťažovateľ v žalobe žiadal zrušiť, nie je spôsobilým predmetom súdneho prieskumu.\nNajvyšší súd poukázal na zistenia z administratívneho spisu a uviedol, že sťažovateľ podal\nžiadosť o preplatenie nákladov zdravotnej starostlivosti poskytnutej v inom členskom štáte\nEurópskej únie 9. mája 2015. Na túto žiadosť reagoval žalovaný listom z 10. septembra\n2015, v ktorom sťažovateľovi oznámil, že „podklady z ošetrenia zo dňa 10. 04. 2015,\n26. 05. 2015, 27. 05. 2015, 28. 05. 2015 a 05. 06. 2015 mu nemôže preplatiť, z dôvodu, že\nna požiadanie o preplatenie nákladov cezhraničnej starostlivosti zákon o zdravotnom\npoistení v ust. § 9d ods. 8 ustanovuje lehotu 3 mesiace od poskytnutia zdravotnej\n\n6\n\nstarostlivosti.“. Následne manželka sťažovateľa emailom z 21. septembra 2015 opätovne\nžiadala o posúdenie žiadosti o preplatenie nákladov z dôvodu, že podľa jej názoru nedošlo\nk oneskorenému podaniu žiadosti, keďže žiadosť bola podaná na pobočke belgickej\npoisťovne. Žalovaný reagoval listom z 10. októbra 2015 adresovaným sťažovateľovi,\nv ktorom uviedol, že nebol dôvod podať žiadosť na pobočke belgickej poisťovne, keďže\nzdravotná starostlivosť bola poskytnutá v Nemecku. Na tento list reagoval sťažovateľ\nďalším listom, v ktorom nesúhlasil so záverom o oneskorenom podaní žiadosti a uviedol,\nže belgická poisťovňa rozhodla až po niekoľkých týždňoch o tom, že žiadosť je potrebné\npodať v domovskom štáte, t. j. Slovenskej republike. Na tento list reagoval žalovaný listom\nz 25. novembra 2015, ktorý sťažovateľ podanou žalobou žiadal zrušiť. Žalovaný v tomto\nliste „iba opätovne zopakoval svoj názor, že v zmysle ustanovenia § 9d ods. 8 zákona\no zdravotnom poistení mohol žalobca podať žiadosť o preplatenie nákladov zahraničnej\nstarostlivosti príslušnej zdravotnej poisťovni do 3 mesiacov od poskytnutia zdravotnej\nstarostlivosti, čo vzhľadom k tomu, že žiadosť podal až 09. 09. 2015 neurobil. Rovnako\nzopakoval, že žiadosť o preplatenie nákladov bolo potrebné podať žalovanému ako\npríslušnej zdravotnej poisťovni.“.\n18. Vychádzajúc z týchto zistení, najvyšší súd dospel k záveru, že „opatrením,\nktorým žalovaný rozhodoval o právach žalobcu je list žalovaného zo dňa 10. 09. 2015...“.\nPokiaľ sťažovateľ žiadal zrušiť list žalovaného z 25. novembra 2015, v ktorom žalovaný\n„po tretíkrát zopakoval svoje rozhodnutie, takýto akt žalovaného nie je možné považovať za\nopatrenie spôsobilé zasiahnuť do práv žalobcu. Žalobca nie je oprávnený určovať, ktorým\nrozhodnutím došlo k zásahu do jeho práv. Táto skutočnosť musí vychádzať zo skutkového\nstavu a z administratívneho spisu správneho orgánu, nie zo subjektívneho pocitu žalobcu.“.\nPodľa najvyššieho súdu k tomuto záveru možno dospieť aplikáciou § 244 ods. 3\nObčianskeho súdneho poriadku (účinného v čase podania žaloby sťažovateľa, pozn.), ako aj\naplikáciou § 3 ods. 1 písm. c) SSP (účinného v čase rozhodovania najvyššieho súdu, pozn.).\n19. Najvyšší súd poukázal aj na to, že proti opatreniu žalovaného, ktorým odmietol\npreplatiť sťažovateľovi náklady cezhraničnej zdravotnej starostlivosti, nie je prípustný\nriadny opravný prostriedok. Uviedol, že za účinnosti Občianskeho súdneho poriadku bolo\n\n7\n\nmožné proti opatreniu žalovaného podať žalobu o preskúmanie zákonnosti v lehote dvoch\nmesiacov od jeho doručenia. Tento princíp zostal zachovaný aj podľa ustanovení Správneho\nsúdneho poriadku (§ 181) s tým, že „stanovenú lehotu nemožno obchádzať tým, že\nza predmet súdneho prieskumu žalobca označí neskôr doručený list správneho orgánu\ns totožným obsahom ako opatrenie, ktorým správny orgán rozhodoval o jeho právach.\nLehota na podanie žaloby o preskúmanie opatrenia žalovaného, ktorým žalovaný rozhodol\no jeho právach, začala plynúť od doručenia listu zo dňa 10. 09. 2015, ktoré je potrebné\npovažovať za opatrenie spôsobilé byť predmetom súdneho prieskumu, a táto lehota v zmysle\nustanovenia § 250b ods. 1 OSP uplynula po dvoch mesiacoch.“.\n20. Na tomto základe najvyšší súd zrušil rozsudok krajského súdu a konanie zastavil\nbez toho, aby sa zaoberal meritom veci, vzhľadom na to, že sťažovateľ sa „domáhal\nzrušenia opatrenia, ktoré nie je spôsobilé byť predmetom súdneho konania, ide o nedostatok\nprocesnej podmienky, ktorý nemožno v konaní odstrániť.“.\n21. Ústavný súd po preskúmaní napadnutého rozsudku dospel k záveru, že právne\nzávery najvyššieho súdu sú logické, rešpektujú účel príslušných ustanovení Občianskeho\nsúdneho poriadku (účinného v čase podania žaloby sťažovateľa, pozn.) a Správneho\nsúdneho poriadku, nemožno ich považovať za arbitrárne (svojvoľné). Odôvodnenie\nnapadnutého rozsudku najvyššieho súdu je dostatočným podkladom pre výrok, ktorým\nnajvyšší súd zrušil rozsudok krajského súdu z 13. júna 2017 a zastavil konanie\npre nedostatok\n\npodmienky\n\nkonania\n\n(neexistencia\n\nspôsobilého\n\npredmetu\n\nsúdneho\n\nprieskumu), a preto právne závery najvyššieho súdu nie sú zjavne neodôvodnené a sú tak\nústavne akceptovateľné. Ústavný súd konštatuje, že právne závery najvyššieho súdu\npredstavujú jeden z možných – a ústavne akceptovateľných – spôsobov právneho posúdenia\nzisteného skutkového stavu.\n22. Na tomto základe ústavný súd ústavnú sťažnosť už pri jej predbežnom\nprerokovaní podľa § 56 ods. 2 písm. g) zákona o ústavnom súde odmietol pre zjavnú\nneopodstatnenosť.\n\n8\n\n23. Keďže ústavná sťažnosť bola odmietnutá, rozhodovanie o ďalších procesných\nnávrhoch sťažovateľa v uvedenej veci stratilo opodstatnenie, a preto sa nimi ústavný súd už\nnezaoberal. Vzhľadom na odmietnutie ústavnej sťažnosti ústavný súd nepovažoval\nza potrebné vyzvať sťažovateľa na odstránenie vady ústavnej sťažnosti, ktorá spočívala\nv predložení len kópie splnomocnenia pre právneho zástupcu na zastupovanie v konaní\npred ústavným súdom.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 30. apríla 2019\n\n9", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "práva a slobody – právo na súdnu a inú právnu ochranu-právo na súdnu ochranu", "zdravotná starostlivosť", "správne súdnictvo-rozhodovanie o žalobách proti rozhodnutiam správnych orgánov", "zdravotné poistenie", "práva a slobody – právo na súdnu a inú právnu ochranu-právo na spravodlivý proces"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:7c3de07d-a24d-4b0a-a484-dfed5232a15b", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:4.US.494.2018.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 494/2018", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 494/2018 z 13. 9. 2018", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2018-09-13", "citacie_n": 18, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:4.US.494.2018.1"}, {"guid": "ussr:e7deb011-d8e0-49d3-9990-7dad1c3edc98", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 198/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 198/07 z 17. 7. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-07-17", "citacie_n": 5043, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e7deb011-d8e0-49d3-9990-7dad1c3edc98"}, {"guid": "ussr:a415d4d2-0f20-4f5a-871b-83d6e580de74", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 136/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 136/05 z 11. 5. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-05-11", "citacie_n": 3751, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:a415d4d2-0f20-4f5a-871b-83d6e580de74"}, {"guid": "ussr:962f276e-b948-47b9-bfd1-40e7365ca32a", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 176/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 176/03 z 8. 10. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-10-08", "citacie_n": 764, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:962f276e-b948-47b9-bfd1-40e7365ca32a"}, {"guid": "ussr:dba90b5e-4410-4ed4-ae9b-616d280d00ba", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 101/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 101/03 z 28. 5. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-05-28", "citacie_n": 3896, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:dba90b5e-4410-4ed4-ae9b-616d280d00ba"}, {"guid": "ussr:81a4fe59-3a25-41e7-822a-368cb02790fe", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 180/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 180/02 z 2. 4. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-04-02", "citacie_n": 2893, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:81a4fe59-3a25-41e7-822a-368cb02790fe"}, {"guid": "ussr:2a594d9b-d92d-4541-b75c-466158568a3c", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 139/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 139/02 z 26. 2. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-02-26", "citacie_n": 3306, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2a594d9b-d92d-4541-b75c-466158568a3c"}, {"guid": "ussr:1c7111fe-e1df-4a1f-9892-b46bb67d1327", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 115/02", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 115/02 z 17. 10. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-10-17", "citacie_n": 3472, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:1c7111fe-e1df-4a1f-9892-b46bb67d1327"}, {"guid": "ussr:fd75440e-aad0-4f97-b92f-df27c2c1b647", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 13/00", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 13/00 z 9. 7. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-07-09", "citacie_n": 6910, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:fd75440e-aad0-4f97-b92f-df27c2c1b647"}, {"guid": "ussr:3934b9a9-b379-4339-8624-f0f60e15b8b9", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 81/00", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 81/00 z 6. 9. 2000", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2000-09-06", "citacie_n": 490, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:3934b9a9-b379-4339-8624-f0f60e15b8b9"}, {"guid": "ussr:e0da639e-5ca3-4b9a-93ec-7a2299435640", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 66/98", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 66/98 z 15. 10. 1998", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1998-10-15", "citacie_n": 7731, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e0da639e-5ca3-4b9a-93ec-7a2299435640"}, {"guid": "ussr:2405493f-5127-4f8b-a216-f15382bfefb5", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:1.US.6.1997.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 6/97", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 6/97 z 23. 1. 1997", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1997-01-23", "citacie_n": 791, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:1.US.6.1997.1"}, {"guid": "ussr:8c89c393-acbf-4a5b-9bfc-62402e14e2f3", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.21.1996.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 21/96", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 21/96 z 16. 5. 1996", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1996-05-16", "citacie_n": 5297, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.21.1996.1"}, {"guid": "ussr:4cbcf8a1-a23f-498c-8dd1-0bded6afda38", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:1.US.8.1996.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 8/96", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 8/96 z 30. 1. 1996", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1996-01-30", "citacie_n": 1339, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:1.US.8.1996.1"}, {"guid": "ussr:28847603-cec4-43ed-995d-610a124baadf", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.1.1995.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 1/95", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 1/95 z 10. 1. 1995", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1995-01-10", "citacie_n": 4173, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.1.1995.1"}, {"guid": "c724fc91-1fa2-45e1-88db-10f8e5864a14:ea424100-093e-4ff4-a2d1-3f3cc5fb73fe", "ecli": "ECLI:SK:KSBB:2017:6016200557.1", "spisova_znacka": "2Scud/5/2016", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 2Scud/5/2016 z 12. 6. 2017", "sud": "Krajský súd Banská Bystrica", "datum_vydania": "2017-06-12", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2017:6016200557.1"}], "citovane_v": []}