{"guid": "ussr:a86fb346-da0e-40cf-938f-fdb82b01bd36", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2019:1.US.171.2019.2", "spisova_znacka": "I. ÚS 171/2019", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 171/2019 z 15. 10. 2019", "citacia": "nález Ústavného súdu SR z 15. októbra 2019, sp. zn. I. ÚS 171/2019, ECLI:SK:USSR:2019:1.US.171.2019.2", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Mojmír Mamojka", "sudca_id": 1074, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/mojmir-mamojka-1074", "datum_vydania": "2019-10-15", "forma": "Nález", "povaha": ["právo porušené bolo", "právo porušené bolo", "právo porušené bolo", "prikazuje odporcovi uhradiť trovy právneho zastúpenia", "rozhodnutie zrušuje a vec vracia na ďalšie konanie"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "I.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1991/23/#clanok-36.odsek-1", "nazov": "čl. 36 ods. 1 zákona č. 23/1991 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/23/#clanok-36.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/23-1991/clanok-36"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 36 ods. 1", "nazov": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 36 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 36 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1991/23#clanok-36", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/a86fb346-da0e-40cf-938f-fdb82b01bd36", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2019:1.US.171.2019.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2019:1.US.171.2019.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2019:1.US.171.2019.2/text", "citacie_n": 4, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nNÁLEZ\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nV mene Slovenskej republiky\nI. ÚS 171/2019-51\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 15. októbra 2019\nv senáte zloženom z predsedníčky senátu Jany Baricovej a zo sudcov Miroslava Duriša\na Mojmíra Mamojku (sudca spravodajca) v konaní o ústavnej sťažnosti obchodnej\nspoločnosti\n\n,\n\n,\n\n,\n\nzastúpenej advokátom JUDr. Lászlóom Lengyelom, Športová 45, Dunajská Streda, vo veci\nnamietaného porušenia základného práva podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky\na čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru\no ochrane ľudských práv a základných slobôd uznesením Okresného súdu Skalica č. k.\n5 C 16/2013-566 z 10. mája 2018, ako aj postupom, ktorý predchádzal jeho vydaniu, takto\nrozhodol:\n1. Základné právo obchodnej spoločnosti\n\n, podľa\n\nčl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd\na právo podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd\nuznesením Okresného súdu Skalica č. k. 5 C 16/2013-566 z 10. mája 2018,\nako aj postupom, ktorý predchádzal jeho vydaniu, p o r u š e n é b o l i .\n\n2. Uznesenie Okresného súdu Skalica č. k. 5 C 16/2013-566 z 10. mája 2018\nz r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.\n3. Okresný súd Skalica j e\n\npovinný\n\nuhradiť obchodnej spoločnosti\n\n, trovy konania v sume 390,50 € (slovom\ntristodeväťdesiat eur a päťdesiat centov) na účet jej právneho zástupcu JUDr. Lászlóa\nLengyela, Športová 45, Dunajská Streda, do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.\nOdôvodnenie:\nI.\nVymedzenie napadnutého rozhodnutia a sťažnostná argumentácia\n1. Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len ,,ústavný súd“) uznesením č. k.\nI. ÚS 171/2019-18 z 30. apríla 2019 prijal podľa § 56 ods. 5 zákona č. 314/2018 Z. z.\no Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej\nlen ,,zákon o ústavnom súde“) na ďalšie konanie ústavnú sťažnosť obchodnej spoločnosti\n(ďalej len ,,sťažovateľka“), v časti namietaného\nporušenia základného práva podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len\n,,ústava“) a čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd (ďalej len ,,listina“) a práva podľa\nčl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len ,,dohovor“)\nuznesením Okresného súdu Skalica (ďalej len ,,okresný súd“) č. k. 5 C 16/2013-566\nz 10. mája 2018 (ďalej len ,,napadnuté uznesenie okresného súdu“), ako aj postupom, ktorý\npredchádzal jeho vydaniu. Vo zvyšnej časti ústavnú sťažnosť odmietol pre nedostatok\nprávomoci na jej prerokovanie.\n2. Z obsahu ústavnej sťažnosti a príloh k nej pripojených vyplýva, že v sporovom\nkonaní sp. zn. 5 C 16/2013 pred okresným súdom vystupovali ako sporové strany\nžalobcovia v 1. rade až 12. rade proti sťažovateľke ako žalovanej o zaplatenie sumy 149,\n699,42 €. Okresný súd rozsudkom č. k. 5 C 16/2013-473 z 11. mája 2017 okrem iného\nvyslovil, že sťažovateľka má ako žalovaná nárok na náhradu trov konania voči žalobcom\n\n2\n\nv 6., 7. a 8. rade v plnom rozsahu. Následne sťažovateľka v písomnom podaní okresnému\nsúdu zo 6. júla 2017 pre určenie trov jej právneho zastúpenia uviedla skutočnosti potrebné\npre určenie základnej sadzby tarifnej odmeny, v ktorom označila jednotlivé úkony právnej\nslužby, vyčíslila cestovné náhrady, ako aj náhradu za stratu času jej právneho zástupcu.\nOkresný súd následne uznesením č. k. 5 C 16/2013-548 z 28. februára, vydaným vyšším\nsúdnym úradníkom, rozhodol o trovách konania takto: ,,Žalobca v 6. rade, žalobca v 7. rade\na žalobca v 8. rade sú povinní spoločne a nerozdielne zaplatiť žalovanému titulom náhrady\ntrov konania sumu 3.921,67 eur k rukám jeho právneho zástupcu...“\n3. Proti označenému uzneseniu vyššieho súdneho úradníka podala sťažovateľka\n26. marca 2018 sťažnosť, ktorou ho napadla v celom rozsahu. Namietala, že bola nesprávne\nurčená tarifná odmena za jeden úkon právnej služby, a tým došlo aj k nesprávnemu určeniu\ntrov právneho zastúpenia. K tomu uviedla:\n,,Súd prvej inštancie tarifnú odmenu za jeden úkon právnej služby nesprávne určil\nvo výške 336,94 €.\nVýška peňažného nároku, ktorý si žalobca v 6. rade v predmetnej veci uplatnil voči\nžalovanému, a tým tarifná hodnota veci je 16.856,68 €, preto základná sadzba tarifnej\nodmeny za jeden úkon právnej služby vo vzťahu k žalovanému v 6. rade je 336,94 €.\nVýška peňažného nároku, ktorý si žalobcovia v 7. a 8. rade v predmetnej veci\nuplatnili voči žalovanému, a tým tarifná hodnota je 17.764,38 €, preto základná sadzba\ntarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby vo vzťahu k žalovanému v 7. a 8. rade\nje 336,94 €.\nZákladná sadzba tarifnej odmeny za jeden právny úkon podľa ustanovenia § 13\nods. 3 vyhlášky č. 655/2004 Z.z. správne má byť (336,94 € + (336,94 € : 3)) 449,25 €.\nNáhrada trov právneho zastúpenia podľa ustanovení § 13a ods. 1 písm. a) a c)\nvyhlášky č. 655/2004 Z.z. správne má byť za 3 úkony právnej služby (prevzatie a príprava\nzastúpenia a písomné vyjadrenia vo veci samej zo dní 13.01.2014 a 14.07.2015) 1.347,75 €\n(3 x 449,25 €)...“ Podľa názoru sťažovateľky na základe správneho výpočtu mala byť\ncelková výška náhrady trov právneho zastúpenia 6 617,15 € s DPH.\n\n3\n\n4. Okresný súd napadnutým uznesením okresného súdu rozhodol tak, že podanú\nsťažnosť sťažovateľky zamietol. V napadnutom uznesení okresného súdu uviedol,\nže pri priznávaní výšky trov konania postupoval podľa vyúčtovania právneho zástupcu\nsťažovateľky a po skontrolovaní uplatnených úkonov právnej služby priznal právnemu\nzástupcovi sťažovateľky trovy konania v plnom rozsahu. Dodal, že nové vyúčtovanie trov\nkonania zo strany právneho zástupcu sťažovateľky nie je dôvodom na zrušenie uznesenia\no trovách konania, pretože právnemu zástupcovi sťažovateľky bolo priznané všetko tak,\nako si to uplatnil. Podľa sťažovateľky je napadnuté uznesenie okresného súdu svojvoľné,\narbitrárne, nespravodlivé a nie je riadne odôvodnené. Tiež uviedla, že okresný súd\nsa v napadnutom uznesení okresného súdu vôbec nezaoberal jej argumentmi uvedenými\nv sťažnosti, a dodala, že ňou podanú sťažnosť nie je možné považovať za nové či dodatočné\nvyúčtovanie, neuplatnila si v nej nárok na náhradu trov právneho zastúpenia za ďalšie\núkony právnej služby, len v nej odôvodnila, z akých dôvodov bola nesprávne vyčíslená\nnáhrada trov právneho zastúpenia.\n5. Sťažovateľka vo vzťahu k výpočtu trov konania poukázala na ustanovenia § 262\nods. 1 a 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov\n(ďalej len ,,CSP“), ako aj na ustanovenia § 13 ods. 3 a § 13a ods. 1 písm. d) vyhlášky\nMinisterstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách\nadvokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len\n,,vyhláška č. 655/2004 Z. z.“). K tomu uviedla, že v jej prípade nebol aplikovaný § 13 ods. 3\nvyhlášky č. 655/2004 Z. z., a základnú sadzbu tarifnej odmeny okresný súd určil v rozpore\ns týmto kogentným ustanovením. Ďalej uviedla, že za každú z účastí na pojednávaniach\nbola určená odmena len vo výške základnej sadzby tarifnej odmeny, a to napriek tomu,\nže mala byť určená vo výške dvojnásobku základnej sadzby tarifnej odmeny, pretože podľa\n§ 13a ods. 1 písm. d) vyhlášky č. 655/2004 Z. z. patrí odmena za účasť na pojednávaní\nza každé začaté dve hodiny, pričom každé z pojednávaní, ktoré boli konané 18. marca 2014,\n10. júna 2014, 14. októbra 2014 a 25. júna 2015, trvalo viac ako dve hodiny. Dodala,\nže týmto okresný súd extrémne vybočil z pravidiel upravujúcich výšku odmeny právneho\nzastúpenia, pretože sa natoľko odchýlil od ustanovení § 13 ods. 3 a § 13a ods. 1 písm. d)\nvyhlášky č. 655/2004 Z. z., že zásadne poprel ich účel a význam, ako aj účel ustanovenia\n\n4\n\n§ 262 ods. 1 a 2 CSP, pričom sťažovateľka sa domáhala náhrady trov právneho zastúpenia\nlen v takej výške, ktorá vyplývala zo spisu.\n6. Vzhľadom na uvedené sťažovateľka navrhla, aby ústavný súd po prijatí veci\nna ďalšie konanie vo veci samej nálezom takto rozhodol:\n,,1. Základné práva spoločnosti\n,\n\n, so sídlom\npodľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky,\n\nčl. 36 ods. 1 Listiny Základných práv a slobôd a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských\npráv a slobôd postupom a uzneseniami Okresného súdu Skalica zo dňa 28.02.2018 spis. zn.\n5C/16/2013-548 a zo dňa 10.05.2018 spis. zn. 5C/16/2013-566 porušené boli.\n2. Uznesenia Okresného súdu Skalica zo dňa 28.02.2018 spis. zn. 5C/16/2013-548\na zo dňa 10.05.2018 spis. zn. 5C/16/2013-566 sa zrušujú a vec Okresnému súdu Skalica\nvracia na ďalšie konanie.\n3. Okresný súd Skalica je povinný zaplatiť trovy právneho zastúpenia sťažovateľa na\núčet jeho právneho zástupcu do 15 dní od právoplatnosti tohto nálezu.“\nII.\nVyjadrenie okresného súdu a stanovisko sťažovateľky k nemu\n7. Okresný súd sa na základe výzvy ústavného súdu z 15. mája 2019 vyjadril\nk ústavnej sťažnosti prípisom sp. zn. 1 Spr V 40/2019 z 1. júla 2019, ktorý bol ústavnému\nsúdu doručený 2. júla 2019. V predmetnom vyjadrení predsedníčka okresného súdu\npo zrekapitulovaní priebehu konania uviedla:\n,,... O podanej sťažnosti rozhodol Okresný súd Skalica uznesením č. k. 5C/16/2013566 zo dňa 10.05.2018 tak, že sťažnosť zamietol. Dôvody zamietnutia sťažnosti boli uvedené\nv odôvodnení uznesenia, kde sa súd vysporiadal s argumentáciou žalovaného, keď žalovaný\npôvodne uplatnil trovy konania bez ich vyčíslenia a súd mu ich priznal za úkony, ktoré\nžalovaný vyčíslil. Súd pri rozhodovaní nesprávne opomenul určiť výšku tarifnej odmeny\naj v zmysle § 13 Vyhlášky, podľa názoru sudcu sa na prípad vzťahuje § 13 ods. 2 Vyhl.\n655/2004 Z.z. a tarifná odmena u každého žalobcu sa mala znížiť o jednu polovicu na sumu\n168,47 eur voči žalobkyni v 6. rade a na sumu 168,47 eur voči žalobcom v 7. a 8. rade\n\n5\n\n(vlastníctvo bytu v BSM), nakoľko u všetkých žalobcov sa jedná o nárok vyplývajúci\nz rovnakých právnych a skutkových okolností (zľava z ceny bytov v tom istom bytovom\ndome). U dvoch žalovaných, t.j. v 6. rade a v 7. a 8. rade (spoločne) je to potom spolu\n336,94 eur pri jednom úkone právnej služby, takže výška tarifnej odmeny bol určená\nv správnej výške (po spočítaní). Malo byť tiež rozhodnuté samostatne o nároku žalovaného\nvoči každému zo žalobcov z dôvodu vymožiteľnosti rozhodnutia.\nSúd nesprávne opomenul posúdiť ďalšie úkony právnej služby právneho zástupcu\nžalovaného za účasť na pojednávaní presahujúcu dve hodiny, aj keď ich žalovaný\nv pôvodnom vyčíslení neuplatnil a nevyčíslil, z čoho súd vychádzal. Ani o trovách konania\nby podľa názoru sudcu súd nemal rozhodovať ultra petitum.“\nSúčasne predsedníčka okresného súdu oznámila, že súhlasí s upustením od ústneho\npojednávania.\n8. Ústavný súd 4. júla 2019 zaslal vyjadrenie okresného súdu právnemu zástupcovi\nsťažovateľky s možnosťou zaujatia stanoviska v lehote 14 dní od doručenia prípisu. Právny\nzástupca sťažovateľky sa k stanovisku okresného súdu vyjadril podaním doručeným\nústavnému súdu 16. júla 2019, v ktorom uviedol, že sťažovateľka trvá v plnom rozsahu\nna podanej ústavnej sťažnosti a zaslané písomné vyjadrenie okresného súdu považuje\nv plnom rozsahu za neopodstatnené. Dodal, že neobsahuje žiadne tvrdenie, ktoré by mohlo\nspochybniť alebo vyvrátiť opodstatnenosť podanej ústavnej sťažnosti. Zároveň uviedol,\nže námietka okresného súdu o neuvedení celkovej výšky uplatneného nároku na náhradu\ntrov konania je bez právneho významu, pretože výšku trov právneho zastúpenia má vyčísliť\nkonajúci súd a strana konania nie je povinná matematicky vyčísliť trovy konania, postačuje\nak dostatočne označí jednotlivé úkony právnej služby poskytnuté v konaní. Ďalej uviedol,\nže v písomnom podaní okresnému súdu zo 6. júla 2017 boli presne označené a vymedzené\núkony právnej služby, pričom v ňom boli tiež presne uvedené trvania jednotlivých\npojednávaní tak, ako vyplývajú zo zápisníc z jednotlivých pojednávaní. V závere uviedol,\nže nesúhlasia s tým, že malo byť uplatnené ustanovenie § 13 ods. 2 vyhlášky č. 655/2004 Z.\nz., a dodal, že sťažovateľka je toho názoru, že má byť pri určení tarifnej odmeny aplikované\nustanovenie § 13 ods. 3 vyhlášky č. 655/2004 Z. z. Zároveň právny zástupca sťažovateľky\noznámil, že sťažovateľka súhlasí s upustením od ústneho pojednávania.\n\n6\n\n9. Ústavný súd v súlade s ustanovením § 126 zákona o ústavnom súde 15. mája 2019\nzaslal zúčastneným osobám, v konaní vo veci samej žalobcovia v 6., 7. a 8. rade,\nupovedomenie o podanej ústavnej sťažnosti sťažovateľky a zároveň ich poučil, že majú\nprávo sa k nej vyjadriť, na čo im stanovil lehotu 10 dní od doručenia upovedomenia.\nZúčastnené osoby, v konaní vo veci samej žalobcovia v 7. a 8. rade, svoje právo podať\nvyjadrenie k podanej ústavnej sťažnosti sťažovateľky nevyužili, v prípade zúčastnenej\nosoby, v konaní vo veci samej žalobca v 6. rade, sa zásielku nepodarilo na uvedenú adresu\ndoručiť.\n10. Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 58 ods. 3 zákona\no ústavnom súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože po oboznámení\nsa s ústavnou sťažnosťou, stanoviskami účastníkov konania, ako aj s obsahom spisu dospel\nk názoru, že od neho nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.\nIII.\nRelevantná právna úprava\n11. Podľa čl. 124 ústavy ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany\nústavnosti.\n12. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú\nSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,\nak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd. Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy\nak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím vysloví, že právoplatným\nrozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva alebo slobody podľa\nodseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah...\n13. Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe\nkonania pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon. Týmto zákonom\n\n7\n\nje s účinnosťou od 1. marca 2019 zákon o ústavnom súde v čl. I § 1 až § 13 a § 16 až § 28\na § 32 až § 248 a § 250 a § 251. V zmysle § 246 ods. 1 a 2 zákona o ústavnom súde sa tento\nzákon použije aj na konania začaté do 28. februára 2019, pričom právne účinky úkonov,\nktoré v konaní nastali do 28. februára 2019, zostávajú zachované.\n14. Podľa čl. 46 ods. 1 ústavy každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným\npostupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených\nzákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.\n15. Podľa čl. 36 ods. 1 listiny každý sa môže domáhať ustanoveným postupom\nsvojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v určených prípadoch na inom orgáne.\n16. Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho vec bola spravodlivo,\nverejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným\nzákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo o akomkoľvek\ntrestnom čine, z ktorého je obvinený. Rozsudok musí byť vyhlásený verejne, ale tlač\na verejnosť môžu byť vylúčené buď po dobu celého alebo časti procesu v záujme mravnosti,\nverejného poriadku alebo národnej bezpečnosti v demokratickej spoločnosti, keď\nto vyžadujú záujmy maloletých alebo ochrana súkromného života účastníkov alebo,\nv rozsahu považovanom súdom za úplne nevyhnutný, pokiaľ by vzhľadom na osobitné\nokolnosti mohla byť verejnosť konania na ujmu záujmom spravodlivosti.\nIV.\nPosúdenie veci ústavným súdom\n17. Podstata ústavnej sťažnosti sťažovateľky spočíva v namietanom porušení\nzákladného práva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a čl. 36 ods. 1 listiny a práva podľa čl. 6 ods. 1\ndohovoru napadnutým uznesením okresného súdu, ako aj postupom, ktorý predchádzal jeho\nvydaniu. Sťažovateľka uviedla, že zo strany okresného súdu došlo k nesprávnemu\nvyčísleniu náhrady trov konania sťažovateľky. Namietala, že okresným súdom bola\nzákladná sadzba tarifnej odmeny určená v rozpore s kogentným ustanovením § 13 ods. 3\n\n8\n\nvyhlášky č. 655/2004 Z. z., a tiež namietla, že okresný súd sa odchýlil od kogentného\nustanovenia § 13a ods. 1 písm. d) vyhlášky č. 655/2004 Z. z. Zároveň namietala,\nže v napadnutom uznesení okresného súdu nebolo reagované na jej argumentáciu uvedenú\nv podanej sťažnosti proti vyčísleniu trov konania.\n18. Z doterajšej judikatúry ústavného súdu vyplýva, že medzi obsahom základného\npráva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a čl. 36 ods. 1 listiny a obsahom práva podľa čl. 6 ods. 1\ndohovoru nemožno vidieť zásadnú odlišnosť (m. m. II. ÚS 71/97). Z tohto vyplýva,\nže právne východiská, na základe ktorých ústavný súd preskúmava, či došlo\nk ich porušeniu, sú vo vzťahu k obom označeným právam v zásade identické\n(IV. ÚS 147/08).\n19. Článok 46 ods. 1 ústavy je vyjadrením základného práva domáhať sa súdnej\nochrany. Tento článok ústavy je primárnou ústavnou bázou pre zákonom upravené konanie\nsúdov a iných orgánov Slovenskej republiky príslušných na poskytovanie právnej ochrany,\na tým aj „bránou“ do ústavnej úpravy jednotlivých aspektov práva na súdnu a inú právnu\nochranu. Zároveň v zmysle čl. 51 ods. 1 ústavy sa možno domáhať práv podľa čl. 46 ústavy\nlen v medziach zákonov, ktoré toto ustanovenie vykonávajú, pričom však v súlade s čl. 152\nods. 4 ústavy musí byť výklad a uplatňovanie ústavných zákonov, zákonov a ostatných\nvšeobecne záväzných právnych predpisov v súlade s ústavou, a súčasne v zmysle čl. 154c\nods. 1 ústavy majú príslušné medzinárodné zmluvy vrátane dohovoru prednosť\npred zákonom, ak zabezpečujú väčší rozsah ústavných práv a slobôd (III. ÚS 298/2018).\n20. Ústavný súd už judikoval, že obsahom základného práva na súdnu ochranu podľa\nčl. 46 ods. 1 ústavy je ratione materiae aj právo na rozhodnutie o trovách konania, resp.\no náhrade trov konania v súlade so zákonom (I. ÚS 198/07, II. ÚS 272/08). Obdobne\nto v zmysle judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva platí aj vo vzťahu k čl. 6 ods. 1\ndohovoru (pozri rozsudok vo veci Robins proti Spojenému kráľovstvu z 23. 9. 1997,\nsťažnosť č. 22410/93, bod 29) (IV. ÚS 513/2018).\n\n9\n\n21. Z ustálenej judikatúry ústavného súdu vyplýva, že rozhodovanie o trovách\nkonania je integrálnou súčasťou civilného súdneho konania (m. m. I. ÚS 119/2012,\nI. ÚS 629/2016, I. ÚS 233/2017). V rámci tohto rozhodovania však v zásade ide vždy o\naplikáciu jednoduchého práva, takže ústavný súd rozhodnutia o trovách konania meritórne\npreskúmava iba výnimočne, a to v prípadoch, ak samotné rozhodnutie všeobecného súdu\nje takým excesom z požiadaviek kladených na spravodlivý proces alebo ide o také extrémne\nvybočenie z princípu spravodlivosti, že je spôsobilé zasiahnuť do ústavnoprávnej roviny,\na teda i do práv účastníka konania, ktorý podal ústavnému súdu ústavnú sťažnosť\n(IV. ÚS 248/08, III. ÚS 48/2013, II. ÚS 364/2014).\n22. Ústavný súd vo vzťahu k trovám konania ďalej judikoval, že k porušeniu\nzákladného práva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy (čl. 36 ods. 1 listiny), resp. práva podľa čl. 6\nods. 1 dohovoru môže dôjsť postupom všeobecného súdu, ktorý je založený na celkom\nzjavne nesprávnej interpretácii a aplikácii príslušných ustanovení zákona upravujúcich\nnáhradu trov konania, v ktorom sú obsiahnuté črty svojvôle, a taktiež v prípade,\nak je odôvodnenie súdneho rozhodnutia vo vzťahu k výrokom o náhrade trov konania\ncelkom nedostatočné, t. j. nepreskúmateľné (IV. ÚS 348/2011, IV. ÚS 341/2012,\nII. ÚS 837/2015).\n23. Skutočnosť, že ústavný súd rozhodnutia o trovách konania meritórne preskúmava\niba výnimočne, ešte neznamená, že takýmito rozhodnutiami by nemohlo dôjsť k porušeniu\npráv sťažovateľov. Ústavný súd už v minulosti rozhodol o porušení práv sťažovateľov\nrozhodnutiami všeobecných súdov o trovách konania, a to napríklad v prípadoch\nnerešpektovania príslušných ustanovení zákona, resp. vyhlášky (II.\n\nÚS 82/09,\n\nI. ÚS 119/2012, II. ÚS 536/2018) a tiež v prípade nedostatočného odôvodnenia právnych\nzáverov všeobecného súdu (I. ÚS 423/2010) (IV. ÚS 513/2018).\n24. Európsky súd pre ľudské práva v rámci svojej rozhodovacej činnosti zároveň\nkonštatoval, že riziko pochybenia na strane štátneho orgánu musí znášať samotný štát,\na ak v konaní došlo k chybe, tá nesmie byť napravovaná na úkor dotknutého jednotlivca\n(pozri rozsudok vo veci Šimecki proti Chorvátsku z 30. 4. 2014, sťažnosť č. 15253/10,\n\n10\n\nbod 46; tiež rozsudok vo veci Kľačanová proti Slovenskej republike z 27. 11. 2018,\nsťažnosť č. 8394/13, bod 25).\n25. Ústavný súd ďalej konštatuje, že úlohou okresného súdu, resp. vyššieho súdneho\núradníka, pri výpočte trov konania bolo postupovať v súlade s príslušnými ustanoveniami\nCSP a vyhlášky č. 655/2004 Z. z. Na nesprávny postup pri výpočte trov právneho\nzastúpenia mal zareagovať okresný súd (sudca) v napadnutom uznesení okresného súdu.\nAvšak zo strany okresného súdu došlo napadnutým uznesením okresného súdu k jeho\npotvrdeniu, a tým k rozhodnutiu o trovách konania v rozpore so zákonom a s uvedenou\nvyhláškou. Uvedená skutočnosť, teda rozhodnutie o trovách konania v rozpore so zákonom\na vyhláškou č. 655/2004 Z. z., je dostatočným dôvodom na to, aby zo strany ústavného súdu\nbolo napadnuté uznesenie okresného súdu zrušené.\n26. Okresný súd bude mať priestor na nápravu svojho pochybenia pri opätovnom\nrozhodovaní o trovách konania. Ústavný súd na záver konštatuje, že jeho úlohou\nako nezávislého súdneho orgánu ochrany ústavnosti nie je dávať všeobecnému súdu návod\nna výpočet trov konania, resp. pomoc s takýmto výpočtom (IV. ÚS 513/2018).\n27. Vzhľadom na uvedené dospel ústavný súd k záveru, že napadnutým uznesením\nokresného súdu, ako aj postupom, ktorý predchádzal jeho vydaniu, došlo k porušeniu\nzákladného práva sťažovateľky podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a čl. 36 ods. 1 listiny,\nako aj k porušeniu jej práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru (bod 1 výroku tohto rozhodnutia).\nV.\nZrušenie napadnutého rozhodnutia a vrátenie veci na ďalšie konanie\n28. Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím\nrozhodnutím vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli\nporušené práva alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný\nzásah. Ak porušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd\nmôže prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal. Ústavný súd\n\n11\n\nmôže zároveň vec vrátiť na ďalšie konanie, zakázať pokračovanie v porušovaní základných\npráv a slobôd alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej\nzmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným\nzákonom, alebo ak je to možné, prikázať, aby ten, kto porušil práva alebo slobody podľa\nodseku 1, obnovil stav pred porušením.\n29. Podľa § 133 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd zruší rozhodnutie alebo\nopatrenie, ktorým boli porušené základné práva a slobody sťažovateľa. Ústavný súd zruší\naj iný zásah, ktorým boli porušené základné práva a slobody sťažovateľa, ak to pripúšťa\npovaha zásahu.\nPodľa § 133 ods. 3 písm. b) zákona o ústavnom súde ak ústavný súd ústavnej\nsťažnosti vyhovie, môže vrátiť vec na ďalšie konanie.\n30. Keďže ústavný súd dospel k záveru, že napadnutým uznesením okresného súdu,\nako aj postupom, ktorý predchádzal jeho vydaniu, bolo porušené základné právo\nsťažovateľky podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a čl. 36 ods. 1 listiny, ako aj právo podľa čl. 6 ods. 1\ndohovoru, napadnuté uznesenie okresného súdu zrušil a vec mu vrátil na nové konanie\n(bod 2 výroku tohto rozhodnutia).\nVI.\nTrovy konania\n31. Ústavný súd rozhodol aj o úhrade trov konania sťažovateľky, ktoré jej vznikli\nv dôsledku jej právneho zastúpenia v konaní vedenom pred ústavným súdom.\n32. Podľa § 73 ods. 3 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže v odôvodnených\nprípadoch podľa výsledku konania uznesením uložiť niektorému účastníkovi konania,\naby úplne alebo sčasti nahradil inému účastníkovi konania alebo štátu trovy konania.\n\n12\n\n33. Podľa § 11 ods. 3 v spojení s § 1 ods. 3 vyhlášky č. 655/2004 Z. z. je odmena\nadvokáta (základná tarifa) v konaní pred ústavným súdom za jeden úkon právnej služby 1/6\nz výpočtového základu.\n34. Ústavný súd pri rozhodovaní o náhrade trov konania vychádzal z priemernej\nmesačnej mzdy zamestnanca hospodárstva Slovenskej republiky za prvý polrok 2017, ktorá\nbola 921 €, keďže ústavný súd priznal náhradu trov konania za dva úkony právnej služby\n(prevzatie a príprava zastupovania a podanie ústavnej sťažnosti), ktoré boli vykonané v roku\n2018. Odmena za jeden úkon právnych služieb za rok 2018 v zmysle § 11 ods. 3 vyhlášky\nč. 655/2004 Z. z. predstavuje sumu 153,50 €. Takto stanovená odmena spolu s režijným\npaušálom 9,21 € (§ 16 ods. 3 vyhlášky č. 655/2004 Z. z.) predstavuje sumu 162,71 €\nza jeden úkon právnej služby uskutočnený v roku 2018. Keďže právny zástupca\nsťažovateľky je platcom dane z pridanej hodnoty (ďalej len ,,DPH“), uvedená suma bola\nnavýšená o DPH vo výške 20 % podľa § 18 ods. 3 vyhlášky č. 655/2004 Z. z. Trovy\nprávneho zastúpenia vrátane započítania DPH tak v konaní pred ústavným súdom\npredstavujú celkovú sumu 390,50 € (bod 3 výroku tohto rozhodnutia). Podanie právneho\nzástupcu sťažovateľky ústavnému súdu doručené 16. júla 2019 neobsahovalo žiadne nové\nskutočnosti významné pre rozhodnutie ústavného súdu, preto ústavný súd odmenu\nzaň nepriznal.\n35. Priznanú náhradu trov právneho zastúpenia je okresný súd povinný uhradiť\nna účet právneho zástupcu sťažovateľky do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto\nrozhodnutia (§ 62 zákona o ústavnom súde v spojení s § 263 ods. 1 CSP).\n36. Vzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu\nnie je prípustný opravný prostriedok, toto rozhodnutie nadobúda právoplatnosť dňom jeho\ndoručenia účastníkom konania.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 15. októbra 2019\nJana Baricová\npredsedníčka senátu\n13", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "trovy konania", "občianske súdne konanie-Civilný sporový poriadok", "trovy konania", "arbitrárnosť", "práva a slobody – právo na súdnu a inú právnu ochranu"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"], "vyrok_vztahy": [{"sz": "5C/16/2013", "guid": null, "vztah": "zrusene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:18c00b15-74f2-4fe1-96d2-c6b964b6fa8b", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2019:4.US.513.2018.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 513/2018", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 513/2018 z 6. 3. 2019", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2019-03-06", "citacie_n": 59, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2019:4.US.513.2018.1"}, {"guid": "ussr:652fbefc-4cac-4ec8-9d11-656bda6031a5", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2019:2.US.536.2018.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 536/2018", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 536/2018 z 17. 1. 2019", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2019-01-17", "citacie_n": 105, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2019:2.US.536.2018.1"}, {"guid": "ussr:5c1b8159-6341-4d75-ac09-231f68759c71", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2019:3.US.298.2018.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 298/2018", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 298/2018 z 28. 11. 2018", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2018-11-28", "citacie_n": 33, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2019:3.US.298.2018.1"}, {"guid": "ussr:8a2fd264-92e7-427a-aafa-06463d9efb3b", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:1.US.233.2017.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 233/2017", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 233/2017 z 3. 5. 2017", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2017-05-03", "citacie_n": 20, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:1.US.233.2017.1"}, {"guid": "ussr:8cf3b6c0-85f4-46bf-bd66-2852916b8664", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:1.US.629.2016.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 629/2016", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 629/2016 z 8. 2. 2017", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2017-02-08", "citacie_n": 65, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:1.US.629.2016.1"}, {"guid": "ussr:e08445f2-3ed9-42f1-88aa-d5c8872d7aa5", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.837.2015.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 837/2015", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 837/2015 z 17. 12. 2015", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2015-12-17", "citacie_n": 115, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.837.2015.1"}, {"guid": "ussr:b0920547-891e-4b33-96e3-7a3b86d9699a", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 364/2014", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 364/2014 z 9. 7. 2014", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2014-07-09", "citacie_n": 232, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:b0920547-891e-4b33-96e3-7a3b86d9699a"}, {"guid": "ussr:d8ab22d4-7cfc-4cff-8318-0f455f8edc7c", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 48/2013", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 48/2013 z 3. 4. 2013", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2013-04-03", "citacie_n": 40, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:d8ab22d4-7cfc-4cff-8318-0f455f8edc7c"}, {"guid": "ussr:169aa056-30c9-4ac2-8b1b-ba4d87575f9a", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 341/2012", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 341/2012 z 17. 1. 2013", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2013-01-17", "citacie_n": 150, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:169aa056-30c9-4ac2-8b1b-ba4d87575f9a"}, {"guid": "ussr:a2b36285-7d3e-4b29-b2dc-8e78143a4958", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 119/2012", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 119/2012 z 16. 5. 2012", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2012-05-16", "citacie_n": 475, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:a2b36285-7d3e-4b29-b2dc-8e78143a4958"}, {"guid": "ussr:e3d4bda6-4b67-4356-b565-03b3b0be6ca1", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 348/2011", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 348/2011 z 19. 1. 2012", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2012-01-19", "citacie_n": 154, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e3d4bda6-4b67-4356-b565-03b3b0be6ca1"}, {"guid": "ussr:f7d763ec-0aba-49ee-b6d0-07e90252a719", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 423/2010", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 423/2010 z 6. 4. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-04-06", "citacie_n": 116, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:f7d763ec-0aba-49ee-b6d0-07e90252a719"}, {"guid": "ussr:935696f1-7bce-40b9-88cb-9a48ea12d5bb", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 272/08", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 272/08 z 22. 10. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-10-22", "citacie_n": 358, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:935696f1-7bce-40b9-88cb-9a48ea12d5bb"}, {"guid": "ussr:48b56799-422f-43c8-a36c-9031d628929f", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 248/08", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 248/08 z 28. 8. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-08-28", "citacie_n": 621, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:48b56799-422f-43c8-a36c-9031d628929f"}, {"guid": "ussr:ac8c52a9-e09a-4b16-8f21-63416766e9ab", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 147/08", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 147/08 z 31. 7. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-07-31", "citacie_n": 781, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:ac8c52a9-e09a-4b16-8f21-63416766e9ab"}, {"guid": "ussr:09113132-82dd-4b02-b75c-78bf61617368", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 198/07", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 198/07 z 6. 3. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-03-06", "citacie_n": 54, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:09113132-82dd-4b02-b75c-78bf61617368"}, {"guid": "ussr:2115fe63-2931-418d-8fd9-44b09da4b2a4", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.71.1997.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 71/97", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 71/97 z 15. 10. 1998", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1998-10-15", "citacie_n": 3317, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.71.1997.1"}], "citovane_v": [{"guid": "ussr:762ea6d2-1f19-4901-933e-3dbd33be2eaa", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2024:3.US.431.2024.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 431/2024", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 431/2024 z 22. 8. 2024", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2024-08-22", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2024:3.US.431.2024.1"}, {"guid": "ussr:0763b6af-9593-407f-8c4d-b2acbf77705e", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:2.US.538.2020.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 538/2020", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 538/2020 z 19. 11. 2020", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2020-11-19", "citacie_n": 10, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:2.US.538.2020.1"}, {"guid": "ussr:33174e43-f8de-4527-a893-b18c85a78661", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:1.US.84.2020.2", "spisova_znacka": "I. ÚS 84/2020", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 84/2020 z 16. 4. 2020", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2020-04-16", "citacie_n": 47, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:1.US.84.2020.2"}, {"guid": "ussr:03128f52-b02b-489c-a1e9-39f88e8c19a7", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:1.US.530.2019.2", "spisova_znacka": "I. ÚS 530/2019", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 530/2019 z 3. 3. 2020", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2020-03-03", "citacie_n": 6, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:1.US.530.2019.2"}]}