{"guid": "ussr:36b09c1c-df91-4e8c-94f9-8b6ac641ce12", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2019:1.US.158.2019.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 158/2019", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 158/2019 z 24. 4. 2019", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 24. apríla 2019, sp. zn. I. ÚS 158/2019, ECLI:SK:USSR:2019:1.US.158.2019.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Jana Baricová", "sudca_id": 1070, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/jana-baricova-1070", "datum_vydania": "2019-04-24", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["odmieta", "odmieta"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "I.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/36b09c1c-df91-4e8c-94f9-8b6ac641ce12", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2019:1.US.158.2019.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2019:1.US.158.2019.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2019:1.US.158.2019.1/text", "citacie_n": 2, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nI. ÚS 158/2019-26\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 24. apríla 2019 v senáte\nzloženom z predsedníčky Jany Baricovej (sudkyňa spravodajkyňa), zo sudcu Miroslava\nDuriša a sudcu Mojmíra Mamojku predbežne prerokoval ústavnú sťažnosť\n, zastúpeného Advokátskou kanceláriou\nHopferova s. r. o., Bajzova 2, Košice, v mene ktorej koná konateľka a advokátka\nJUDr. Martina Hopferová, pre namietané porušenie základného práva na súdnu ochranu\npodľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práva na spravodlivé súdne konanie\npodľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd uznesením\nOkresného súdu Spišská Nová Ves č. k. 15 Cb 138/2016-245 zo 14. novembra 2018 a takto\nrozhodol:\nÚstavnú sťažnosť\n\nodmieta\n\nako zjavne\n\nneopodstatnenú.\nOdôvodnenie:\nI.\n1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 23. januára\n2019 doručená ústavná sťažnosť\n(ďalej len „sťažovateľ“), vo veci namietaného porušenia základného práva na súdnu\n\nochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva\nna spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv\na základných slobôd (ďalej len „dohovor“) uznesením Okresného súdu Spišská Nová Ves\n(ďalej len „okresný súd“) č. k. 15 Cb 138/2016-245 zo 14. novembra 2018.\n2. Z ústavnej sťažnosti a príloh k nej pripojených vyplýva, že na základe žaloby\npodanej právnym predchodcom sťažovateľa (\n\n) vydal\n\nokresný súd 8. januára 2010 platobný rozkaz č. k. 15 Rob 523/2009-38 (ďalej len „platobný\nrozkaz“). Žalovaný, Správa obecných lesov Švedlár (ďalej len „žalovaný“), si platobný\nrozkaz prevzal 15. januára 2010. Právny nástupca žalovaného, obec Švedlár (ďalej aj\n„právny nástupca žalovaného“), 28. júla 2016 požiadal o zrušenie platobného rozkazu.\nAlternatívne žiadal o jeho opätovné doručenie, pretože mu platobný rozkaz nebol doručený\ndo vlastných rúk. Dôvodil tým, že plná moc udelená osobe, ktorá prevzala platobný rozkaz\nv mene žalovaného, bola v čase prevzatia platobného rozkazu neplatná. Okresný súd\n12. septembra 2016 doručil žalovanému opätovne rovnopis platobného rozkazu, proti\nktorému podal žalovaný 23. septembra 2016 odpor. Okresný súd podaný odpor odmietol\nako podaný oneskorene. Vychádzal z toho, že žalovaný prevzal platobný rozkaz 15. januára\n2010 a odpor bol podaný až 23. septembra 2016, teda po 15-dňovej zákonom stanovenej\nlehote. Proti uzneseniu, ktorým bol odpor odmietnutý, nebolo v zmysle poučenia okresného\nsúdu možné podať odvolanie. Žalovaný sa však napriek tomu odvolal, poukazujúc na to, že\nbol nesprávne poučený. Krajský súd v Košiciach (ďalej len „krajský súd“) uznesením\nsp. zn. 3 Cob 169/2016 z 30. novembra 2017 rozhodnutie okresného súdu zrušil a vec mu\nvrátil na ďalšie konanie. V dôvodoch rozhodnutia poukázal na nezrozumiteľnosť,\nrozpornosť a nedostatok dôvodov rozhodnutia okresného súdu. Za rozporný a zmätočný\npovažoval záver, keď po opakovanom doručení platobného rozkazu okresný súd vychádzal\nz doručenky z roku 2010 a v nadväznosti na tento fakt skonštatoval, že odpor bol podaný\noneskorene. Podľa názoru krajského súdu bolo povinnosťou súdu prvej inštancie sa\ns tvrdeniami a listinnými dôkazmi vysporiadať, t. j. posúdiť, či došlo alebo nedošlo\nk účinnému doručeniu platobného rozkazu už v roku 2010, čo však okresný súd neurobil.\n\n2\n\n3. Následne okresný súd vydal uznesenie č. k. 15 Cb 138/2016-245 zo 14. novembra\n2018 (ďalej aj „napadnuté rozhodnutie“), ktorým zrušil platobný rozkaz okresného súdu\nz 8. januára 2010. V rámci jeho odôvodnenia s poukazom na listinné dôkazy uviedol, že\nosoba, ktorá v roku 2010 prevzala platobný rozkaz, nemala v čase jeho prevzatia oprávnenie\npreberať zásielky žalovaného a nebola ani zamestnancom žalovaného. Táto osoba prevzala\nplatobný rozkaz na základe splnomocnenia na preberanie pošty č. 22/2007 a ten platí iba\nv spojení s preukazom totožnosti splnomocnenca, ktorý je uvedený na preukaze. V čase\npreberania platobného rozkazu mala osoba, ktorá ho prevzala, vydaný nový preukaz\ntotožnosti, ktorý sa nezhodoval s tým, ktorý bol uvedený na preukaze splnomocnenca.\nNapriek týmto nezrovnalostiam poštový doručovateľ doručil zásielku tejto osobe, ktorá\nsvojím podpisom potvrdila jej prevzatie. Keďže nedošlo k doručeniu platobného rozkazu\nžalovanému v súlade s platnou právnou úpravou, okresný súd vychádzal pri posudzovaní\npodaného odporu z údajov na doručenke vrátenej po opätovnom doručení platobného\nrozkazu v roku 2016. Odpor bol podaný oprávnenou osobou v zákonnej lehote a s vecným\nodôvodnením, preto okresný súd platobný rozkaz napadnutým rozhodnutím zrušil.\n4. Dôvodom, pre ktorý sa sťažovateľ obrátil na ústavný súd, je rozhodnutie\nokresného súdu, ktorým zrušil platobný rozkaz. Sťažovateľ ho považuje za neodôvodnené,\narbitrárne a z ústavného hľadiska neospravedlniteľné, neudržateľné a narúšajúce princíp\nprávnej istoty. Uvádza, že toto rozhodnutie vôbec nemalo byť vydané, pretože uznesenie\nkrajského súdu nikdy nemohlo nadobudnúť právoplatnosť. V tomto uznesení totiž krajský\nsúd označil ako žalobcu právneho predchodcu sťažovateľa a keďže tento 20. augusta 2017\nzomrel, sťažovateľ si nemohol reálne uznesenie nikdy prevziať. Okresný súd rozhodol\no pokračovaní v konaní s právnym nástupcom žalobcu až 14. novembra 2018. Sťažovateľ\nteda nemal ako napadnúť rozhodnutie krajského súdu, keďže sa s ním ako s právnym\nnástupcom žalobcu vôbec nekonalo. Okresný súd konal a rozhodoval napriek neexistencii\nprávoplatného rozhodnutia krajského súdu, pričom práva sťažovateľa porušil aj tým, že\nnapadnuté rozhodnutie dostatočne neodôvodnil.\n5. Sťažovateľ je presvedčený, že okresný súd sa pri odôvodňovaní svojho\nrozhodnutia nedržal právneho názoru vysloveného krajským súdom v tom zmysle, že sa mal\n3\n\nvysporiadať s tvrdeniami a listinnými dôkazmi predloženými žalovaným a až následne\nposúdiť, či došlo alebo nedošlo k účinnému doručeniu platobného rozkazu už v roku 2010.\nSťažovateľ kritizuje napadnuté „trojstranové“ uznesenie, ktoré sa v jednom odseku venuje\notázke doručenia platobného rozkazu v roku 2010 a vzápätí sa v ňom konštatuje, že odpor\npodaný 23. septembra 2016 bol podaný oprávnenou osobou v zákonnej lehote a s vecným\nodôvodnením, a preto je potrebné platobný rozkaz zrušiť. Okresný súd sa tak podľa názoru\nsťažovateľa odklonil od rozhodnutia krajského súdu, keďže nezdôvodnil svoje úvahy\nv zmysle jeho požiadaviek. Obmedzil sa na tvrdenia žalovaného, s ktorými sa stotožnil\nbez toho, aby v tomto smere vykonal dožiadanie, dokazovanie, resp. iné úkony.\n6. K otázke doručovania sťažovateľ uviedol, že na podklade platobného rozkazu ako\nexekučného titulu je na okresnom súde vedené exekučné konanie pod sp. zn. 5 Er 259/2014\n(ďalej len „exekučné konanie“). Povinný v exekučnom konaní však ani raz v rámci svojich\npodaní netvrdil, že mu platobný rozkaz nebol riadne doručený. Žalovaný bol s doručením\nplatobného rozkazu riadne oboznámený, napriek tejto skutočnosti nevyužil možnosť\npodania odporu v zákonom stanovenej lehote. Pani\n\na pani\n\nboli\n\nv rozhodnom období poverené preberaním pošty. Platobný rozkaz bol doručený spôsobom\nobvyklým v danej príspevkovej organizácii, tak ako všetky ostatné písomnosti,\na o správnosti ich doručenia neboli v rozhodnom období žiadne pochybnosti. Žalovaný a ani\nprávny nástupca žalovaného 7 rokov nepochybovali o právoplatnosti a vykonateľnosti\npredmetných platobných rozkazov. Zároveň sťažovateľ uvádza, že vedomosť protistrany\no pohľadávkach existovala už k 16. decembru 2009, čo vyplýva z uznesenia č. 93/2009/XII\nzo 6. riadneho zasadnutia Obecného zastupiteľstva vo Švedlári konaného 16. decembra\n2009. Na webovej stránke obce Švedlár je zverejnená správa z vládneho auditu\nč. 15100154-N-10, v ktorej je v rámci záväzkov zahrnutý platobný rozkaz z 8. januára 2010\n(stav k 31. decembru 2013). Žalovaný teda mal vedomosť o platobnom rozkaze, ktorý bol\nokrem iného dôvodom zavedenia nútenej správy obce. Sťažovateľ si preto kladie otázku,\nako mohla obec Švedlár od roku 2015 vstúpiť do nútenej správy kvôli platobnému rozkazu,\nktorý jej v tom čase údajne nebol doručený.\n\n4\n\n7.\n\nOkrem\n\ntoho\n\nsťažovateľ\n\nnačrtol\n\nproblematiku\n\nprípustnosti\n\nodvolania\n\nproti uzneseniu, ktorým okresný súd odmietol odpor s poučením, že proti takému\nrozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. V skutkovo zhodnej veci rozhodoval krajský súd aj\nv konaní vedenom pod č. k. 2 Cob 190/2016-127, v ktorom bolo odvolanie\nproti rozhodnutiu o odmietnutí odporu ako podaného oneskorene odmietnuté z dôvodu jeho\nneprípustnosti.\n8. V závere sťažovateľ sumarizuje, že v tejto veci došlo zásadným spôsobom\nk porušeniu jeho práv, a to jednak tým, že rozhodnutie krajského súdu z 30. novembra 2017\nmu nikdy nebolo doručené, a teda nemohlo nadobudnúť právoplatnosť, a jednak tým, že\nokresný súd sa aj napriek tomu nedržal právneho názoru, ktorý bol v tomto rozhodnutí\nobsiahnutý. Po deviatich rokoch tak došlo k zrušeniu platobného rozkazu, s ktorého\nprávoplatnosťou počítala aj samotná obec Švedlár.\n9. Vzhľadom na uvedené sťažovateľ navrhuje, aby ústavný súd po prijatí veci\nna ďalšie konanie vo veci samej nálezom takto rozhodol:\n„1. Základné právo na súdnu ochranu podľa čl. 46 Ústavy Slovenskej republiky\na právo na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv\na základných slobôd uznesením Okresného súdu Spišská Nová Ves zo dňa 14.11.2018 pod\nsp. zn. 15Cb/138/2016-245, porušené boli.\n2. Uznesenie Okresného súdu Spišská Nová Ves zo dňa 14.11.2018 pod sp. zn.\n15C/138/2016 - 245 zrušuje.\n3. Sťažovateľovi priznáva primerané finančné zadosťučinenie v sume 5.000,00 €,\nktoré je Okresný súd Spišská Nová Ves povinný zaplatiť do dvoch mesiacov odo dňa\nprávoplatnosti tohto rozhodnutia.\n4. Okresný súd Spišská Nová Ves je povinný uhradiť sťažovateľovi trovy právneho\nzastúpenia v sume 415,51 € na účet právnej zástupkyne sťažovateľa... do dvoch mesiacov od\nprávoplatnosti tohto rozhodnutia.“\n\n5\n\nII.\n10. Podľa čl. 124 ústavy ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany\nústavnosti.\n11. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú\nSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak\no ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\n12. Podľa § 56 ods. 1 zákona č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej\nrepubliky a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“)\nústavný súd návrh na začatie konania predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí\nbez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon v § 9 neustanovuje inak.\n13. Podľa § 56 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže na predbežnom\nprerokovaní bez ústneho pojednávania uznesením odmietnuť návrh na začatie konania, a)\nna prerokovanie ktorého nemá ústavný súd právomoc, b) ktorý je podaný navrhovateľom\nbez zastúpenia podľa § 34 alebo § 35 a ústavný súd nevyhovel žiadosti navrhovateľa\no ustanovenie právneho zástupcu podľa § 37, c) ktorý nemá náležitosti ustanovené\nzákonom, d) ktorý je neprípustný, e) ktorý je podaný zjavne neoprávnenou osobou, f) ktorý\nje podaný oneskorene, g) ktorý je zjavne neopodstatnený.\n14. Podľa čl. 46 ods. 1 ústavy každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným\npostupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených\nzákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.\n15. Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola\nspravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom\n\n6\n\nzriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo\no oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.\n16. Ústavný súd vo vzťahu k čl. 46 ods. 1 ústavy a čl. 6 ods. 1 dohovoru už\njudikoval, že formuláciou uvedenou v čl. 46 ods. 1 ústavy ústavodarca v základnom\nprávnom predpise Slovenskej republiky vyjadril zhodu zámerov vo sfére práva na súdnu\nochranu s právnym režimom súdnej ochrany podľa dohovoru (II. ÚS 71/97). Z uvedeného\ndôvodu preto v obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť (IV. ÚS 195/07),\na ich prípadné porušenie možno preskúmavať spoločne.\nIII.\n17. Podstatou ústavnej sťažnosti je nesúhlas sťažovateľa s uznesením okresného súdu\nzo 14. novembra 2018, ktorým bol (po viac ako 8 rokoch) zrušený právoplatný platobný\nrozkaz, pretože dodatočne vyšlo najavo, že nebol žalovanému účinne doručený. Sťažovateľ\nv ústavnej sťažnosti namieta okolnosti, za ktorých k vydaniu namietaného rozhodnutia\ndošlo, a nadväzne ho vyhodnocuje ako neodôvodnené a arbitrárne, keďže nereflektuje\nna závery krajského súdu.\n18. Vzhľadom na povahu napadnutého rozhodnutia okresného súdu a podstatu\nargumentácie sťažovateľa je potrebné najskôr pripomenúť, že ústavnému súdu neprislúcha\nhodnotiť správnosť skutkových záverov či právneho posúdenia veci všeobecnými súdmi,\npretože nie je prieskumným súdom, nadriadeným súdom a ani ochrancom zákonnosti.\nSúdna moc je v Slovenskej republike rozdelená medzi všeobecné súdy a ústavný súd, čo\nvyplýva aj z vnútornej štruktúry ústavy (siedma hlava má dva oddiely, kde prvý upravuje\nústavné súdnictvo a druhý všeobecné súdnictvo). Pri uplatňovaní svojej právomoci\nnezávislého súdneho orgánu ochrany ústavnosti ústavný súd nemôže zastupovať všeobecné\nsúdy, ktorým predovšetkým prislúcha interpretácia a aplikácia zákonov. Sú to teda\nvšeobecné súdy, ktorým ako ,,pánom zákonov“ prislúcha chrániť princípy spravodlivého\nprocesu na zákonnej úrovni. Úloha ústavného súdu pri rozhodovaní o sťažnosti\npre porušenie základného práva na súdnu ochranu rozhodnutím súdu sa obmedzuje\n7\n\nna kontrolu zlučiteľnosti účinkov interpretácie a aplikácie zákonných predpisov s ústavou\nalebo medzinárodnou zmluvou o ľudských právach a základných slobodách najmä v tom\nsmere, či závery všeobecných súdov sú dostatočne odôvodnené, či nie sú arbitrárne alebo\nsvojvoľné s priamym dopadom na niektoré zo základných práv a slobôd (napr. I. ÚS 19/02,\nI. ÚS 27/04, I. ÚS 74/05).\n19. Arbitrárnosť a zjavná neodôvodnenosť rozhodnutí všeobecných súdov je\nnajčastejšie daná rozporom súvislostí ich právnych argumentov a skutkových okolností\nprerokúvaných prípadov s pravidlami formálnej logiky alebo absenciou jasných\na zrozumiteľných odpovedí na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace\ns predmetom súdnej ochrany, t. j. s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu\n(IV. ÚS 115/03, III. ÚS 209/04). Uvedené nedostatky pritom musia dosahovať mieru\nústavnej relevancie, teda ich intenzita musí byť spôsobilá porušiť niektoré z práv uvedených\nv čl. 127 ods. 1 ústavy.\n20. O takú situáciu vo veci sťažovateľa nejde.\n21. Pre posúdenie načrtnutých námietok je potrebné vychádzať z dôvodov\nrozhodnutia krajského súdu, na ktoré sa sťažovateľ odvoláva. Krajský súd nimi inštruoval\nokresný súd, čo sa týka ďalšieho postupu vo veci v tom smere, že pokiaľ budú žalovaným\npredložené listiny preukazovať, že nedošlo k doručeniu platobného rozkazu žalovanému\nv súlade s platnou právnou úpravou, musí pri posudzovaní podaného odporu vychádzať\nz údajov na doručenke vrátenej po opätovnom doručení platobného rozkazu (v roku 2016).\nAk však dospeje k záveru, že už v roku 2010 došlo k účinnému doručeniu platobného\nrozkazu žalovanému, potom musí návrh žalovaného na zrušenie platobného rozkazu\nzamietnuť a jasne a zrozumiteľne vysvetliť, ako posudzoval žalovaným predostreté dôkazy.\n22. Ústavný súd, preskúmajúc napadnuté rozhodnutie, ktorého odôvodnenie\nv podstatnom zhrnul v rámci bodu 3 tohto uznesenia, konštatuje, že okresný súd odôvodnil\nsvoje rozhodnutie spôsobom, na ktorý ho nasmeroval krajský súd a ktorý napriek jeho\nstručnosti dostatočne objasňuje, na akých skutočnostiach založil svoj záver o neúčinnom\n8\n\ndoručení platobného rozkazu. Tieto závery ho napokon viedli k zrušeniu platobného\nrozkazu. Ústavný súd nezistil, že by závery sústredené v napadnutom rozhodnutí okresného\nsúdu boli svojvoľné alebo zjavne neodôvodnené, práve naopak, vychádzajú z konkrétnych\nfaktov, sú logické, a preto aj celkom legitímne. V tejto súvislosti ústavný súd uvádza, že\nprávo na súdnu ochranu nemôže byť porušené tým, že všeobecný súd vysloví svoj právny\nnázor, rozhodne na jeho základe a svoje rozhodnutie náležite odôvodní (II. ÚS 77/06).\nNámietku o arbitrárnosti napadnutého rozhodnutia preto vyhodnotil ústavný súd ako\nneopodstatnenú.\n23. Podstatnejšie pre vec je však to, že základné právo na súdnu ochranu (siedmy\noddiel ústavy) je „výsledkové“, čo znamená, že mu musí zodpovedať proces ako celok,\na skutočnosť, či napadnuté konanie ako celok bude spravodlivé, závisí od pokračujúceho\nkonania a rozhodnutia všeobecných súdov (m. m. III. ÚS 33/04, IV. ÚS 163/05,\nII. ÚS 307/06, II. ÚS 155/08). Zrušenie platobného rozkazu neznamená pre sťažovateľa\nautomaticky stratu sporu. Toto rozhodnutie vyúsťuje do nariadenia pojednávania a riadneho\nprejednania veci. Sťažovateľovi sa teda súdna ochrana neodopiera, a je mu tak zaručené\nprávo na konečnú, definitívnu ochranu poskytovanú súdom rozhodnutím vo veci samej.\nÚstavný súd chápe, že sťažovateľ mal v rukách právoplatný platobný rozkaz, na podklade\nktorého viedol exekúciu, a tento stav pre neho prakticky znamená prejednávanie veci\nod začiatku. Na druhej strane je však ústavnému súdu z jeho činnosti známe, že práve\nz dôvodu pochybností o právoplatnosti a vykonateľnosti tohto exekučného titulu bolo\nv rámci exekučného konania rozhodované o odklade exekúcie (bližšie pozri nález sp. zn.\nIII. ÚS 203/2018 zo 7. augusta 2018, pozn.). Ďalší vývoj a osvetlenie veci je teda výlučne\nv kompetencii všeobecných súdov.\n24. Námietkou, ktorá sa vzťahovala na rozhodnutie krajského súdu, pokiaľ išlo\no otázku prípustnosti odvolania proti rozhodnutiu, ktorým bol odmietnutý odpor, sa ústavný\nsúd nemohol osobitne zaoberať, keďže toto rozhodnutie ako také ústavnou sťažnosťou\nnapadnuté nebolo. Je však potrebné doplniť, že rozhodnutie krajského súdu v obdobnej veci\n(č. k. 2 Cob 190/2016-127), v ktorej bolo odvolanie proti rozhodnutiu o odmietnutí odporu\nodmietnuté z dôvodu neprípustnosti, je v súčasnosti preskúmavané na základe podaných\n9\n\nopravných prostriedkov. Za danej situácie je teda minimálne spochybnené konštatovanie\nsťažovateľa, že popri sebe existujú odlišné rozhodnutia odvolacích súdov.\n25. Pokiaľ išlo o spochybnenie účinku právoplatnosti rozhodnutia krajského súdu,\npretože nebolo sťažovateľovi doručené (keďže v tom čase sa konalo s jeho právnym\npredchodcom, ktorý v priebehu konania zomrel), ústavný súd upriamuje pozornosť\nsťažovateľa na časť odôvodnenia namietaného rozhodnutia okresného súdu, v ktorej\nreagoval na stratu procesnej spôsobilosti jeho právneho predchodcu. Okresný súd v rámci\nsvojho rozhodnutia citoval relevantnú právnu úpravu [§ 62 až § 65 zákona č. 160/2015 Z. z.\nCivilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „CSP“)], pričom\nzdôraznil, že právny nástupca prijíma stav konania ku dňu zániku procesnej subjektivity\nsvojho predchodcu, a že s dedičom strany, resp. s tým, na koho prešlo právo alebo\npovinnosť, o ktorú v konaní ide, súd pokračuje, len čo sa skončí konanie o dedičstve (§ 63\nods. 2 CSP). Tieto ustanovenia následne interpretoval a aplikoval na sťažovateľov prípad,\nkeď ozrejmil, že dedičské konanie po právnom predchodcovi sťažovateľa bolo právoplatne\nskončené až 28. júna 2018, t. j. až po vydaní rozhodnutia krajského súdu. Preto je\nv uznesení krajského súdu na strane žalobcu uvedený právny predchodca sťažovateľa, a nie\nsťažovateľ. V zmysle uznesenia okresného súdu sp. zn. 11 D 157/2017 z 28. júna 2018 sa\ndedičom pohľadávky voči žalovanému z titulu sporného platobného rozkazu stal sťažovateľ.\nNa základe týchto skutočností okresný súd uzavrel, že v konaní bude pokračovať\nso sťažovateľom, pretože procesná spôsobilosť jeho právneho predchodcu zanikla dňom\nsmrti a pohľadávka prešla na sťažovateľa ako dediča. Ani v tomto smere nemožno\nrozhodnutiu okresného súdu z ústavnoprávneho hľadiska nič vytknúť. Vzhľadom\nna univerzálnu sukcesiu je úplne bez významu, že v predošlých rozhodnutiach týkajúcich sa\nnamietanej veci nebol ako žalobca označený sťažovateľ.\n26. Skutočnosť, že sťažovateľ sa s právnym názorom všeobecného súdu\nnestotožňuje, nemôže sama osebe viesť k záveru o zjavnej neodôvodnenosti alebo\narbitrárnosti tohto názoru a nezakladá ani oprávnenie ústavného súdu nahradiť právny názor\nvšeobecného súdu svojím vlastným (I. ÚS 313/2010, II. ÚS 134/09, III. ÚS 127/2012).\n\n10\n\n27. O zjavnú neopodstatnenosť sťažnosti ide vtedy, keď namietaným postupom\nvšeobecného súdu nemohlo vôbec dôjsť k porušeniu toho základného práva alebo slobody,\nktoré označil sťažovateľ, a to buď pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti medzi\noznačeným postupom všeobecného súdu a základným právom alebo slobodou, porušenie\nktorých namietal, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnenú sťažnosť možno\npovažovať aj takú sťažnosť, pri predbežnom prerokovaní ktorej ústavný súd nezistil žiadnu\nmožnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody, ktorej reálnosť by mohol\nposúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie (IV. ÚS 92/04, III. ÚS 168/05).\n28. Na základe všetkých už uvedených skutočností ústavný súd odmietol ústavnú\nsťažnosť sťažovateľa podľa § 56 ods. 2 písm. g) zákona o ústavnom súde ako zjavne\nneopodstatnenú.\n29. Vzhľadom na odmietnutie ústavnej sťažnosti v celom rozsahu bolo bez právneho\nvýznamu rozhodovať o ďalších návrhoch sťažovateľa obsiahnutých v jej petite (primerané\nfinančné zadosťučinenie a trovy konania), keďže rozhodovanie o nich je podmienené\nvyslovením porušenia základného práva alebo slobody, k čomu v tomto prípade nedošlo.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 24. apríla 2019\n\n11", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "práva a slobody – právo na súdnu a inú právnu ochranu-právo na súdnu ochranu", "platobný rozkaz", "doručenie, doručovanie-písomností (zásielok)"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:a195fbee-69b7-40dc-8915-35da2865df7c", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 127/2012", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 127/2012 z 28. 3. 2012", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2012-03-28", "citacie_n": 65, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:a195fbee-69b7-40dc-8915-35da2865df7c"}, {"guid": "ussr:dd1de092-f1e3-4891-a0f5-59dcc17a3395", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 313/2010", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 313/2010 z 7. 9. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-09-07", "citacie_n": 125, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:dd1de092-f1e3-4891-a0f5-59dcc17a3395"}, {"guid": "ussr:2336e028-df60-4327-805d-0b05c7695255", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 134/09", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 134/09 z 2. 4. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-04-02", "citacie_n": 665, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2336e028-df60-4327-805d-0b05c7695255"}, {"guid": "ussr:00ed0795-7850-4917-b764-3ab4f8ae46b1", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 155/08", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 155/08 z 2. 4. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-04-02", "citacie_n": 601, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:00ed0795-7850-4917-b764-3ab4f8ae46b1"}, {"guid": "ussr:2078851b-b411-4e29-b196-af64d738b1cb", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 195/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 195/07 z 31. 8. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-08-31", "citacie_n": 1812, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2078851b-b411-4e29-b196-af64d738b1cb"}, {"guid": "ussr:7d155005-167b-4905-af60-639823f8e4bb", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 307/06", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 307/06 z 20. 9. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-09-20", "citacie_n": 781, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:7d155005-167b-4905-af60-639823f8e4bb"}, {"guid": "ussr:609a7913-e60e-43ff-85dc-6fffb0c0e06a", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 77/06", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 77/06 z 29. 3. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-03-29", "citacie_n": 97, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:609a7913-e60e-43ff-85dc-6fffb0c0e06a"}, {"guid": "ussr:8b0d780f-6628-41eb-a3b0-adbad48e400c", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 168/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 168/05 z 9. 6. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-06-09", "citacie_n": 1886, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:8b0d780f-6628-41eb-a3b0-adbad48e400c"}, {"guid": "ussr:e540c0cf-5c47-4b51-add9-d64143396288", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 163/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 163/05 z 8. 6. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-06-08", "citacie_n": 636, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e540c0cf-5c47-4b51-add9-d64143396288"}, {"guid": "ussr:988c75d3-8c92-4f8a-b943-c14a1e63d0c9", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 74/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 74/05 z 28. 4. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-04-28", "citacie_n": 2139, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:988c75d3-8c92-4f8a-b943-c14a1e63d0c9"}, {"guid": "ussr:d196617c-7423-47ea-b90a-26ec00e52abc", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 209/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 209/04 z 23. 6. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-06-23", "citacie_n": 17647, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:d196617c-7423-47ea-b90a-26ec00e52abc"}, {"guid": "ussr:d4335051-93b3-45f5-aac4-1ad984a09c36", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 92/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 92/04 z 1. 4. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-04-01", "citacie_n": 1285, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:d4335051-93b3-45f5-aac4-1ad984a09c36"}, {"guid": "ussr:ee20d469-9f07-4316-b495-2fcb4d48e455", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 27/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 27/04 z 11. 2. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-02-11", "citacie_n": 2330, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:ee20d469-9f07-4316-b495-2fcb4d48e455"}, {"guid": "ussr:6de76074-7817-47aa-9878-11a1726a8ca1", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 33/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 33/04 z 4. 2. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-02-04", "citacie_n": 638, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:6de76074-7817-47aa-9878-11a1726a8ca1"}, {"guid": "ussr:f9f0ea07-293f-4916-b43c-575af129266c", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 115/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 115/03 z 3. 7. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-07-03", "citacie_n": 11296, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:f9f0ea07-293f-4916-b43c-575af129266c"}, {"guid": "ussr:6ed023e1-d357-433b-aef9-406487857e73", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 19/02", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 19/02 z 13. 3. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-03-13", "citacie_n": 3382, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:6ed023e1-d357-433b-aef9-406487857e73"}, {"guid": "ussr:2115fe63-2931-418d-8fd9-44b09da4b2a4", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.71.1997.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 71/97", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 71/97 z 15. 10. 1998", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1998-10-15", "citacie_n": 3317, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.71.1997.1"}, {"guid": "ee73cde7-73d5-4f85-8005-a375e5dd59d7:9e3cff8d-13a6-45dd-9e85-26814a32191c", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2017:1113234457.2", "spisova_znacka": "3Cob/169/2016", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Bratislava sp. zn. 3Cob/169/2016 z 8. 11. 2017", "sud": "Krajský súd Bratislava", "datum_vydania": "2017-11-08", "citacie_n": 6, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2017:1113234457.2"}, {"guid": "4a80c112-c564-47d5-9251-7ef1ddec47f0:c8dd9acc-dcdc-4539-b136-1aa53ec7d5de", "ecli": null, "spisova_znacka": "5Er/259/2014", "nazov": "Uznesenie Okresného súdu Humenné sp. zn. 5Er/259/2014 z 7. 3. 2019", "sud": "Okresný súd Humenné", "datum_vydania": "2019-03-07", "citacie_n": 10, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/4a80c112-c564-47d5-9251-7ef1ddec47f0:c8dd9acc-dcdc-4539-b136-1aa53ec7d5de"}, {"guid": "8bd62f99-1f5c-4b27-a64c-bea07fcfd655:eec1353d-9c4f-47f8-b8e6-82d5c126c2f6", "ecli": null, "spisova_znacka": "15Cb/138/2016", "nazov": "Rozsudok Okresného súdu Nové Zámky sp. zn. 15Cb/138/2016 z 23. 1. 2017", "sud": "Okresný súd Nové Zámky", "datum_vydania": "2017-01-23", "citacie_n": 6, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/8bd62f99-1f5c-4b27-a64c-bea07fcfd655:eec1353d-9c4f-47f8-b8e6-82d5c126c2f6"}], "citovane_v": [{"guid": "ussr:c5fa1658-7d67-4dd4-9921-f296af06a930", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2021:3.US.217.2021.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 217/2021", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 217/2021 z 9. 3. 2021", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2021-03-09", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2021:3.US.217.2021.1"}, {"guid": "ussr:08a9830f-35f9-431b-9f40-43f0efdd5a89", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:4.US.136.2020.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 136/2020", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 136/2020 z 16. 4. 2020", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2020-04-16", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:4.US.136.2020.1"}]}