{"guid": "ussr:c3d24dd0-b4c2-4945-9362-37794b0322fb", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2019:1.US.147.2019.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 147/2019", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 147/2019 z 24. 4. 2019", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 24. apríla 2019, sp. zn. I. ÚS 147/2019, ECLI:SK:USSR:2019:1.US.147.2019.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Miroslav Duriš", "sudca_id": 1073, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/miroslav-duris-1073", "datum_vydania": "2019-04-24", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "I.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-17.odsek-2", "nazov": "čl. 17 ods. 2 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-17.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-17"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-17.odsek-5", "nazov": "čl. 17 ods. 5 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-17.odsek-5", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-17"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46", "nazov": "čl. 46 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-1", "nazov": "čl. 48 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-48"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 5", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 5", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 5", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-17", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-48", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/c3d24dd0-b4c2-4945-9362-37794b0322fb", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2019:1.US.147.2019.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2019:1.US.147.2019.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2019:1.US.147.2019.1/text", "citacie_n": 9, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nI. ÚS 147/2019-12\n\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 24. apríla 2019 v senáte\nzloženom z predsedníčky Jany Baricovej a zo sudcov Miroslava Duriša (sudca spravodajca)\na Mojmíra Mamojku predbežne prerokoval ústavnú sťažnosť\n,\n\n,\n\nzastúpeného\n\n,\nspoločnosťou\n\nJUDr. Marian Dzuroška, s. r. o., Hviezdoslavova 468/31, Rimavská Sobota, v mene ktorej\nkoná advokát a konateľ JUDr. Marian Dzuroška, vo veci namietaného porušenia jeho\nzákladného práva na osobnú slobodu podľa čl. 17 ods. 2 a 5 Ústavy Slovenskej republiky,\nzákladného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky,\nzákladného práva na zákonného sudcu podľa čl. 48 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky,\npráv na slobodu a bezpečnosť podľa čl. 5 ods. 1 a 4 Dohovoru o ochrane ľudských práv\na základných slobôd a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru\no ochrane ľudských práv a základných slobôd uzneseniami Krajského súdu v Banskej\nBystrici sp. zn. 5 Nto 7/2018 z 21. mája 2018 a sp. zn. 5 Tpo 36/2018 z 5. júna 2018 a takto\nrozhodol:\nÚstavnú sťažnosť\n\no d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.\n\nOdôvodnenie:\nI.\n1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 6. júla 2018\ndoručená ústavná sťažnosť\n(ďalej\n\nlen\n\n,\n\n„sťažovateľ“),\n\nzastúpeného\n\n,\nspoločnosťou\n\nJUDr.\n\nMarian\n\nDzuroška, s. r. o., Hviezdoslavova 468/31, Rimavská Sobota, v mene ktorej koná advokát\na konateľ JUDr. Marian Dzuroška, doplnená podaním doručeným ústavnému súdu\n25. októbra 2018, ktorou namieta porušenie svojich základných práv na osobnú slobodu\npodľa čl. 17 ods. 2 a 5 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“), na súdnu ochranu\npodľa čl. 46 ods. 1 ústavy a na zákonného sudcu podľa čl. 48 ods. 1 ústavy, práv na slobodu\na bezpečnosť podľa čl. 5 ods. 1 a 4 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd\n(ďalej len „dohovor“) a na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru\nuzneseniami Krajského súdu v Banskej Bystrici (ďalej len „krajský súd“) sp. zn.\n5 Nto 7/2018 z 21. mája 2018 a sp. zn. 5 Tpo 36/2018 z 5. júna 2018.\n1.1 Ústavná sťažnosť bola podľa pôvodného rozvrhu práce pridelená na vybavenie\nsudcovi spravodajcovi Rudolfovi Tkáčikovi, ktorého funkčné obdobie sudcu ústavného\nsúdu skončilo 16. februára 2019, preto v súlade s čl. II bodom 7 Dodatku č. 1 k Rozvrhu\npráce Ústavného súdu Slovenskej republiky na obdobie od 1. marca 2018 do 28. februára\n2019 v období od 17. februára 2019 do prijatia nového rozvrhu práce (ďalej len „dodatok\nč. 1“) bola táto vec ako naliehavá pridelená sudcovi spravodajcovi Miroslavovi Durišovi\na v zmysle čl. II bodu 2 písm. a) dodatku č. 1 bola prejednaná a rozhodnutá v prvom senáte\nústavného súdu v zložení: Jana Baricová (predsedníčka senátu), Miroslav Duriš a Mojmír\nMamojka.\n2. Z obsahu ústavnej sťažnosti a jej príloh vyplýva, že proti sťažovateľovi je vedené\ntrestné\n\nstíhanie\n\npre\n\nobzvlášť\n\nzávažný\n\nzločin\n\nnedovolenej\n\nvýroby\n\nomamných\n\na psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držania a obchodovania s nimi\npodľa § 172 ods. 1 písm. c), d) a ods. 2 písm. e) zákona č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon\nv znení neskorších predpisov a prokurátor Okresnej prokuratúry Lučenec v rámci vedeného\n\n2\n\nprípravného konania podal 20. mája 2018 návrh na vzatie sťažovateľa do väzby.\nPred samotným rozhodnutím o väzbe bolo sťažovateľovi doručené uznesenie krajského\nsúdu sp. zn. 5 Nto 7/2018 z 21. mája 2018, ktorým tento podľa § 32 ods. 1 zákona\nč. 301/2005 Z. z. Trestný poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „Trestný\nporiadok“) rozhodol o vylúčení špecifikovaných sudcov pre prípravné konanie Okresného\nsúdu Lučenec z vykonávania úkonov trestného konania v trestnej veci sťažovateľa vedenej\nna Okresnom súde Lučenec pod sp. zn. 0 Tp 30/2018 a súčasne podľa § 23 ods. 1 Trestného\nporiadku o odňatí predmetnej trestnej veci Okresnému súdu Lučenec a jej prikázaní\nna ďalšie konanie a rozhodnutie Okresnému súdu Zvolen. Následne uznesením Okresného\nsúdu Zvolen sp. zn. 0 Tp 190/2018 z 21. mája 2018 bol sťažovateľ vzatý do väzby\ns odkazom na § 71 ods. 1 písm. a) a c) Trestného poriadku a podľa § 80 ods. 1 písm. a)\nTrestného poriadku nebola väzba sťažovateľa nahradená ponúknutou zárukou matky\nsťažovateľa za ďalšie správanie sťažovateľa, podľa § 80 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku\nnebol prijatý písomný sľub sťažovateľa a podľa § 80 ods. 1 písm. c) a § 81 ods. 1\ncitovaného\n\nzákona\n\nnebola\n\nväzba\n\nsťažovateľa\n\nnahradená\n\ndohľadom\n\nprobačného\n\na mediačného úradníka a ani ponúknutou peňažnou zárukou matky sťažovateľa. O sťažnosti\nsťažovateľa podanej proti predmetnému uzneseniu Okresného súdu Zvolen rozhodol\nkrajský súd uznesením sp. zn. 5 Tpo 36/2018 z 5. júna 2018, ktorým sťažnosť podľa § 193\nods. 1 písm. c) Trestného poriadku zamietol.\n3. Sťažovateľ v ústavnej sťažnosti adresovanej ústavnému súdu dôvodí, že považuje\nobe uznesenia krajského súdu za „nezákonné, neodôvodnené a arbitrárne“, a zastáva názor,\nže „bol odňatý zákonnému sudcovi pre prípravné konanie z Okresného súdu v Lučenci“.\nPodľa názoru sťažovateľa uznesenie krajského súdu, ktorým tento rozhodol o vylúčení\nšpecifikovaných sudcov Okresného súdu Lučenec z vykonávania úkonov v jeho trestnej\nveci poukazom na skutočnosť, že matka sťažovateľa je sudkyňou Okresného súdu Lučenec,\nteda kolegyňou špecifikovaných sudcov, čo zakladá pochybnosti o ich nezaujatosti voči\nsťažovateľovi, nezodpovedá aplikovaným ustanoveniam Trestného poriadku, a to konkrétne\n§ 31 ods. 1 citovaného zákona. Podľa mienky sťažovateľa opodstatneným dôvodom\nzakladajúcim pochybnosť o nezaujatosti môže byť podľa citovaného ustanovenia Trestného\nporiadku iba priamy pomer k osobám, ktorých sa úkon dotýka, kde sťažovateľ vysvetľuje,\n\n3\n\nže sa väzobné rozhodovanie dotýka iba jeho osoby, nie osoby jeho matky, ktorá\nv predmetnej trestnej veci nie je stíhaná. Sťažovateľ tiež dôvodí, že podľa neho neexistovali\ndôvody na odňatie veci Okresnému súdu Lučenec a jej prikázanie podľa § 23 ods. 1\nTrestného poriadku Okresnému súdu Zvolen, keďže krajský súd rozhodol o vylúčení len\nštyroch sudcov, pričom na Okresnom súde Lučenec pôsobí viac ako pätnásť sudcov,\nz ktorých ostatní námietku zaujatosti nevzniesli. Napokon sťažovateľ svoju argumentáciu\nuzatvára poukazom na § 32 ods. 1 Trestného poriadku a zastáva názor, že v zmysle tohto\nustanovenia mal o vylúčení sudcov Okresného súdu Lučenec rozhodovať predseda senátu\nkrajského súdu, a nie celý jeho senát.\n4. Na základe všetkých uvedených skutočností sťažovateľ žiada, aby ústavný súd\nv jeho veci rozhodol nálezom, ktorým by vyslovil porušenie jeho základných práv podľa\nčl. 17 ods. 2 a 5, čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 1 ústavy a práv podľa čl. 5 ods. 1 a 4 a čl. 6 ods. 1\ndohovoru uzneseniami krajského súdu sp. zn. 5 Nto 7/2018 z 21. mája 2018 a sp. zn.\n5 Tpo 36/2018 z 5. júna 2018, označené uznesenia krajského súdu zrušil, prikázal\nkrajskému súdu prepustiť sťažovateľa na slobodu a priznal mu tiež náhradu trov právneho\nzastúpenia.\nII.\n5. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy rozhoduje ústavný súd o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú\nSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,\nak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\n6. Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania\npred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon. Týmto zákonom je s účinnosťou\nod 1. marca 2019 zákon č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene\na doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) v čl. I § 1 až § 13\na § 16 až § 28 a § 32 až § 248 a § 250 a § 251. V zmysle § 246 ods. 1 a 2 zákona\n\n4\n\no ústavnom súde sa tento zákon použije aj na konania začaté do 28. februára 2019, pričom\nprávne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali do 28. februára 2019, zostávajú zachované.\n7. Ústavný súd podľa § 56 ods. 1 zákona o ústavnom súde každý návrh na začatie\nkonania predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa,\nak tento zákon v § 9 neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní návrhu ústavný súd\nzisťuje, či dôvody uvedené v § 56 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu\nna ďalšie konanie. Podľa § 56 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže\nna predbežnom prerokovaní bez ústneho pojednávania uznesením odmietnuť návrh\nna začatie konania, a) na prerokovanie ktorého nemá ústavný súd právomoc, b) ktorý je\npodaný navrhovateľom bez zastúpenia podľa § 34 alebo § 35 a ústavný súd nevyhovel\nžiadosti navrhovateľa o ustanovenie právneho zástupcu podľa § 37, c) ktorý nemá\nnáležitosti ustanovené zákonom, d) ktorý je neprípustný, e) ktorý je podaný zjavne\nneoprávnenou osobou, f) ktorý je podaný oneskorene, g) ktorý je zjavne neopodstatnený.\n8. V zmysle judikatúry ústavného súdu za zjavne neopodstatnenú ústavnú sťažnosť\nmožno považovať takú ústavnú sťažnosť, pri predbežnom prerokovaní ktorej ústavný súd\nnezistil žiadnu možnosť porušenia označeného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mal\npreskúmať po jej prijatí na ďalšie konanie (II. ÚS 70/00, IV. ÚS 66/02, I. ÚS 56/03).\n9. Sťažovateľ vo svojej ústavnej sťažnosti okrem iného namieta porušenie\nzákladného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy, základného práva\nna zákonného sudcu podľa čl. 48 ods. 1 ústavy a práva na spravodlivé súdne konanie podľa\nčl. 6 ods. 1 dohovoru uznesením krajského súdu sp. zn. 5 Tpo 36/2018 z 5. júna 2018,\nktorým krajský súd zamietol jeho sťažnosť podanú proti uzneseniu Okresného súdu Zvolen\no jeho vzatí do väzby. Pokiaľ ide o vzťah čl. 46 ods. 1 ústavy (ako aj čl. 48 ods. 1 ústavy)\na čl. 17 ods. 2 a 5 ústavy týkajúcich sa špecificky základného práva na osobnú slobodu,\nústavný súd už v minulosti konštatoval, že čl. 17 ústavy zahŕňa základné hmotné a tiež\nprocesné atribúty základného práva na osobnú slobodu vrátane práva na jej súdnu ochranu\nv prípadoch pozbavenia osobnej slobody väzbou. Táto súdna ochrana zahŕňa základné\nprocesné garancie spravodlivého súdneho konania s prihliadnutím na povahu a účel konania\n\n5\n\no väzbe, a preto sú na konanie a rozhodovanie súdu o väzbe aplikovateľné špeciálne\nustanovenia čl. 17 ods. 2 a 5 ústavy o osobnej slobode, a nie všeobecné ustanovenia čl. 46\nods. 1 ústavy a čl. 48 ods. 1 ústavy (analogicky napr. III. ÚS 68/08, III. ÚS 383/09).\nRovnaké pravidlo platí aj o vzájomnom vzťahu čl. 6 ods. 1 dohovoru s čl. 5 ods. 4 dohovoru\ngarantujúcim právo na slobodu a bezpečnosť. Na základe týchto skutočností ústavný súd\nústavnú sťažnosť sťažovateľa v časti namietaného porušenia čl. 46 ods. 1 ústavy, čl. 48\nods. 1 ústavy a čl. 6 ods. 1 dohovoru uznesením krajského súdu sp. zn. 5 Tpo 36/2018\nz 5. júna 2018 (väzobným rozhodnutím) odmietol ako zjavne neopodstatnenú podľa § 56\nods. 2 písm. g) zákona o ústavnom súde.\n10. Výhrady sťažovateľa, ktoré v podanej ústavnej sťažnosti prezentuje, sa v podstate\nsústreďujú na uznesenie krajského súdu sp. zn. 5 Nto 7/2018 z 21. mája 2018, ktorým\nkrajský súd rozhodol o vylúčení špecifikovaných sudcov z vykonávania úkonov trestného\nkonania vo veci sťažovateľa vedenej na Okresnom súde Lučenec a súčasne o odňatí\npredmetnej trestnej veci Okresnému súdu Lučenec a jej následnom pridelení na ďalšie\nkonanie a rozhodovanie Okresnému súdu Zvolen. V označenom postupe krajského súdu\nvidí sťažovateľ porušenie svojho práva na zákonného sudcu zaručeného čl. 48 ods. 1 ústavy,\nako aj čl. 6 ods. 1 dohovoru v spojení s porušením základného práva na súdnu ochranu\nzaručeného čl. 46 ods. 1 ústavy a práva na spravodlivé súdne konanie zaručeného čl. 6\nods. 1 dohovoru. Z primárneho porušenia svojho práva na zákonného sudcu sťažovateľ\nodvodzuje porušenie svojho základného práva na osobnú slobodu zaručeného čl. 17 ods. 2\na 5 ústavy a práva na slobodu a bezpečnosť zaručeného čl. 5 ods. 1 a 4 dohovoru oboma\noznačenými uzneseniami krajského súdu.\n11. Sťažovateľ v prvom rade argumentuje, že v jeho prípade na aplikáciu § 31 ods. 1\nTrestného poriadku (podľa ktorého z vykonávania úkonov trestného konania je vylúčený\nsudca alebo prísediaci sudca, prokurátor, policajt, probačný a mediačný úradník, vyšší\nsúdny úradník, súdny tajomník, asistent prokurátora a zapisovateľ, u ktorého možno mať\npochybnosť o nezaujatosti pre jeho pomer k prejednávanej veci alebo k osobám, ktorých sa\núkon priamo týka, k obhajcovi, zákonnému zástupcovi, splnomocnencom alebo pre pomer\nk inému orgánu činnému v tomto konaní) neboli splnené podmienky. Podľa názoru\n\n6\n\nsťažovateľa pomer vylúčených sudcov k jeho blízkemu rodinnému príslušníkovi (matke)\nzaložený\n\nskutočnosťou\n\nkolegiálneho\n\nvzťahu\n\nna\n\npracovisku\n\nnenapĺňa\n\nzákonom\n\npredpokladané podmienky, keďže zákon podľa sťažovateľa vyžaduje, aby sa takýto pomer\ndotýkal bezprostredne jeho osoby.\n12. Vo svojej judikatúre ústavný súd konštantne zdôrazňuje, že obsahom práva\nna nestranný súd je, aby rozhodnutie v konkrétnej veci bolo výsledkom konania nestranného\nsúdu, čo znamená, že súd musí každú vec prerokovať a rozhodnúť tak, aby voči účastníkom\npostupoval nezaujato a neutrálne, žiadnemu z nich nenadŕžal a objektívne posúdil všetky\nskutočnosti závažné pre rozhodnutie vo veci. Európsky súd pre ľudské práva (ďalej\naj „ESĽP“), ktorého judikatúru ústavný súd pri svojom rozhodovaní už tradične zohľadňuje,\nnestrannosť definoval vo veci Piersack v. Belgicko, rozsudok ESĽP č. 8692/79 z 1. októbra\n1982, ako absenciu predsudku alebo zaujatosti.\n13. Základné právo na prerokovanie a rozhodnutie veci nestranným súdom je\nv trestnom súdnom konaní garantované prostredníctvom inštitútu vylúčenia sudcu\nz ďalšieho prerokovávania a rozhodnutia pre zaujatosť. Z uvedeného dôvodu možno sudcu\nvylúčiť buď na návrh účastníka súdneho konania, alebo na základe návrhu samotného\nsudcu. Obsahom základného práva na prerokovanie veci nestranným súdom je povinnosť\nsúdu prerokovať každý návrh oprávnenej osoby na vylúčenie sudcu z ďalšieho\nprerokovávania a rozhodnutia veci pre zaujatosť a rozhodnúť o ňom (sp. zn. I. ÚS 73/97).\n14. Nestrannosť sudcu pritom treba skúmať z dvoch hľadísk, a to zo subjektívneho\nhľadiska nestrannosti, t. j. v danom prípade treba zistiť osobné presvedčenie sudcu\nprerokovávajúceho prípad, a z objektívneho hľadiska nestrannosti, t. j. v danom prípade\ntreba zistiť, či sú poskytnuté dostatočné záruky na vylúčenie akejkoľvek pochybnosti\nv danom smere. V prípade subjektívneho hľadiska nestrannosti sa nestrannosť sudcu\npredpokladá až do predloženia dôkazu opaku (Le Compte, Van Leuven a De Meyere\nv. Belgicko, rozsudok ESĽP z 23. 6. 1981, č. 6878/75 a 7238/75 ). Nemožno sa uspokojiť\nlen so subjektívnym hľadiskom nestrannosti, ale treba skúmať, či sudca poskytuje záruky\nnestrannosti aj z objektívneho hľadiska. Objektívna nestrannosť sa neposudzuje podľa\n\n7\n\nsubjektívneho hľadiska sudcu, ale podľa vonkajších objektívnych skutočností. V danom\nprípade platí tzv. teória zdania, podľa ktorej nestačí, že sudca je subjektívne nestranný, ale\nmusí sa ako taký aj objektívne javiť v očiach strán. Európsky súd pre ľudské práva v tejto\nsúvislosti často pripomína anglické príslovie: „justice must not only by done, it must also be\nseen to be done“, teda „spravodlivosť nielenže má byť vykonávaná, ale sa musí aj javiť, že\nje vykonávaná“ (Delcourt v. Belgicko, rozsudok ESĽP zo 17. 1. 1970, č. 2689/65). Sudca sa\nmá objektívne javiť v očiach strán, že je nestranný, a zároveň musí byť vylúčená akákoľvek\nvonkajšia oprávnená pochybnosť o jeho nestrannosti. Nestrannosť sudcu preto nespočíva\nlen v hodnotení subjektívneho pocitu sudcu, či sa cíti, resp. necíti byť zaujatý, ale aj\nv objektívnej úvahe, či možno usudzovať, že by sudca zaujatý mohol byť. Rozhodujúcim\nprvkom v otázke rozhodovania o zaujatosti zákonného sudcu je to, či je obava zo zaujatosti\nobjektívne oprávnená. Treba rozhodnúť v každom jednotlivom prípade, či povaha a stupeň\nvzťahu sú také, že prezrádzajú nedostatok nestrannosti súdu (Pullar v. Spojené kráľovstvo,\nrozsudok ESĽP z 10. 6. 1996, č. 22399/93).\n15. Judikatúra ESĽP vyžaduje, aby sa obava z nedostatku nestrannosti zakladala\nna objektívnych, konkrétnych a dostatočne závažných skutočnostiach. Objektívnu\nnestrannosť nemožno chápať tak, že čokoľvek, čo môže vrhnúť čo aj len tieň pochybnosti\nna nestrannosť sudcu, ho automaticky vylučuje ako sudcu nestranného. Existencia\noprávnených pochybností závisí od posúdenia konkrétnych okolností prípadu (Hauschildt v.\nDánsko, rozsudok ESĽP z 24. 5. 1989, č. 10486/83). Tzv. objektívna nestrannosť sa teda\nposudzuje nie podľa subjektívneho postoja sudcu, ale podľa objektívnych symptómov.\nSudca môže byť subjektívne absolútne nestranný, ale i napriek tomu môže byť jeho\nnestrannosť vystavená oprávneným pochybnostiam vzhľadom na jeho status, rôzne funkcie,\nktoré postupne vo veci vykonával, alebo vzhľadom na jeho pomer k veci, k stranám\nkonania, ich právnym zástupcom, svedkom a pod. Pri rozhodovaní, či v danom prípade\nexistuje legitímny dôvod na obavu, že konkrétny sudca nie je nestranný, je subjektívne\nvnímanie účastníka konania síce dôležité, avšak nie je rozhodujúce. Rozhodujúcim je to,\nči obava môže byť považovaná za objektívne dôvodnú (Thorgeir Thorgeirson v. Island,\nrozsudok ESĽP z 25. 6. 1992, č. 13778/88).\n\n8\n\n16. V intenciách stabilizovanej judikatúry ústavného súdu a ESĽP prezentovanej\nv predchádzajúcich bodoch 12 až 15 odôvodnenia tohto rozhodnutia ústavný súd\nposudzoval, či sa krajský súd pri posúdení otázky vylúčenia sudcov Okresného súdu\nLučenec riadil vymedzenými hľadiskami, a teda, či výkon jeho právomoci neprekročil\nlimity dotknutých ustanovení čl. 48 ods. 1 ústavy a čl. 6 ods. 1 dohovoru garantujúcich\nprávo účastníka konania na zákonného sudcu ako základný predpoklad nestranného\na spravodlivého rozhodovania.\n17. Krajský súd v uznesení sp. zn. 5 Nto 7/2018 z 21. mája 2018, ktorým došlo\nk vylúčeniu špecifikovaných sudcov Okresného súdu Lučenec, k odňatiu trestnej veci\ntomuto súdu a jej prikázaniu Okresnému súdu Zvolen, dôvodil takto: „Okresný prokurátor\nv Lučenci podal dňa 20.05.2018 o 9.30 h pod sp. zn. 2Pv 73/18/6606-15 návrh na Okresný\nsúd Lučenec na vzatie do väzby obvineného\n\n, stíhaného pre obzvlášť závažný\n\nzločin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich\ndržania a obchodovania s nimi podľa § 172 ods. 1 písm. c), d), ods. 2 písm. e) Tr. zák. za\nskutok tak, ako je v tomto návrhu uvedené. Vec napadla na vybavenie sudkyni pre prípravné\nkonanie Okresného súdu Lučenec JUDr. Tatiane Kovácsovej a je vedená pod sp. zn.\n0Tp/30/2018. JUDr. Tatiana Kovácsová dňa 21.05.2018 oznámila v zmysle § 32\nods. 1 Tr. por. z dôvodu uvedeného v § 31 ods. 1 Tr. por. svoju zaujatosť v uvedenej trestnej\nveci. Uviedla, že obvinený\n\nje synom sudkyne Okresného súdu Lučenec\n\n, ktorá je dlhoročnou kolegyňou, je s ňou v priateľskom vzťahu,\ntykajú si, na základe čoho by mohli vzniknúť vážne pochybnosti o jej nezaujatosti rozhodnúť\nvo veci o návrhu na vzatie do väzby jej syna. V tejto trestnej veci sa cíti byť zaujatá aj\ns poukazom na to, že obvineného pozná dávnejšie, od čias, keď ešte ako študent chodieval\nza matkou do budovy súdu. Navyše obvinený je jej susedom, pretože bývajú na jednej ulici.\nVzhľadom na tieto skutočnosti žiada, aby bola v predmetnej trestnej veci vylúčená ako\nsudkyňa pre prípravné konanie, nakoľko uvedené okolnosti jej bránia vo veci rozhodnúť\nnezaujato. K tomuto oznámeniu sudkyne pre prípravné konanie sa samostatne vyjadrili aj\nsudcovia Okresného súdu Lučenec, ktorí v zmysle rozvrhu práce vykonávajú pracovnú\npohotovosť v trestných veciach. Sudcovia JUDr. Miroslav Račko, JUDr. Ladislav Lóška\na JUDr. Stanislav Galovič okrem iného poukázali na to, že matka obvineného je ich\n\n9\n\ndlhoročná kolegyňa a sudkyňa Okresného súdu Lučenec, preto by mohli vzniknúť\npochybnosti o ich nezaujatosti. Podľa § 31 ods. 1 Tr. por., z vykonávania úkonov trestného\nkonania je vylúčený sudca alebo prísediaci, prokurátor, policajt, probačný a mediačný\núradník, atď., u ktorého možno mať pochybnosti o nezaujatosti pre jeho pomer\nk prejednávanej veci alebo k osobám, ktorých sa úkon priamo dotýka, k obhajcovi,\nzákonnému zástupcovi, splnomocnencom alebo pre pomer k inému orgánu činnému v tomto\nkonaní. Tak, ako je to zrejmé z vyjadrenia sudcov Okresného súdu Lučenec, ale najmä\nz vyjadrenia sudkyne pre prípravné konanie Okresného súdu Lučenec JUDr. Tatiany\nKovácsovej, vzhľadom na to, že matka obvineného je ich kolegyňou, resp. že obvineného\npoznajú, možno mať pochybnosti o ich nezaujatosti v trestnej veci obvineného\n. Ústavný princíp o zákonnom sudcovi nemôže byť nadradený nad princíp\nnezaujatosti a nestrannosti, takýto princíp nemôže byť len konštatovaním, ale aj musí\nvyplývať z rozhodných okolností, čo v danom prípade bolo z vyjadrení sudcov Okresného\nsúdu Lučenec zrejmé. Z uvedeného dôvodu musel potom odvolací súd o námietke zaujatosti\ndotknutých sudcov rozhodnúť tým spôsobom, že ich všetkých vylúčil z vykonávania úkonov\nv trestnej veci obvineného\n\n, vedenej na Okresnom súde Lučenec pod sp. zn.\n\n0Tp/30/2018. Keďže vznikla situácia, že na Okresnom súde Lučenec neexistuje zákonný\nsudca, ktorý by mohol rozhodnúť o návrhu prokurátora Okresnej prokuratúry Lučenec\nz 19.05.2018 na vzatie obvineného\n\ndo väzby, z dôležitých dôvodov musel\n\nodvolací súd uvedenú trestnú vec odňať Okresnému súdu Lučenec a z dôležitých dôvodov ju\nprikázal inému súdu toho istého druhu a stupňa a to Okresnému súdu Zvolen.“\n18. Z obsahu citovaného odôvodnenia uznesenia krajského súdu vyplýva, že sa\nv trestnej veci sťažovateľa pri rozhodovaní o vylúčení zákonných sudcov uplatnil\nsubjektívny test, ako aj objektívny test nestrannosti, na základe ktorých sa konajúci súd\ndopracoval k záveru o nedostatku nestrannosti dotknutých sudcov. Zo strany prvého sudcu,\nktorému vec napadla v rámci určenej služobnej pohotovosti a ktorý v podstate vznesenou\nnámietkou zaujatosti konanie o vylúčení inicioval, bolo jasne prezentované jeho osobné\npresvedčenie o zaujatosti, ktoré bolo veľmi podrobne zdôvodnené kolegiálnym vzťahom\nk matke sťažovateľa znásobeným blízkymi osobnými väzbami, a to nielen k matke\nsťažovateľa, ale aj k samotnému sťažovateľovi. Zvyšní sudcovia zaradení do agendy Tp\n\n10\n\n(zahŕňajúcej okrem iného aj rozhodovanie vo veci návrhov na vzatie do väzby v prípravnom\nkonaní) síce neprezentovali výslovný subjektívny pocit zaujatosti, ale v zmysle teórie zdania\npoukázali na dlhoročný kolegiálny vzťah k matke sťažovateľa, ktorý by mohol podľa nich\nzaložiť oprávnené pochybnosti o nedostatku ich nestrannosti. Ústavný súd sa nestotožňuje\ns námietkou sťažovateľa, v ktorej prezentuje tvrdenie, že samotný kolegiálny vzťah\ndotknutých sudcov k jeho matke nie je postačujúci pre konštatovanie zaujatosti, pretože\npodľa názoru sťažovateľa Trestný poriadok v dotknutých ustanoveniach vyžaduje, aby sa\npomer týkal priamo jeho osoby. Podľa mienky ústavného súdu je totiž celkom zrejmé,\nže rozhodovanie o najbližšom rodinnom príslušníkovi dlhoročnej kolegyne nepochybne\nnepriamo vytvára pomer dotknutého sudcu aj k osobe, ktorej sa konanie priamo dotýka, teda\nk sťažovateľovi. V prípade sťažovateľa nebolo možné opomenúť ani individuálne okolnosti\nveci, a to skutočnosť, že v hre bolo rozhodovanie o väzbe, teda o obmedzení osobnej\nslobody dieťaťa vlastnej kolegyne, čo je nesporne okolnosť veľmi intenzívna, ktorá je\nspôsobilá vyvolať u dotknutého sudcu (kolegu) značný osobný diskomfort z hľadiska\nslobody, resp. nestrannosti rozhodovania (obdobne pozri Mitrov v. Macedónsko, rozsudok\nESĽP z 2. 6. 2016, sťažnosť č. 45959/09). Podľa názoru ústavného súdu skutočnosti, ktoré\nboli v rozhodnutí krajského súdu prezentované, možno považovať sa dostatočne výpovedné\na ako také za dostatočne spôsobilé podporiť skutkový záver o objektívne oprávnenej obave\nz nedostatku nestrannosti dotknutých sudcov vedúci k právnemu záveru o vylúčení\ndotknutých sudcov z vykonávania úkonov týkajúcich sa danej trestnej veci.\n19. V druhom rade v predloženej ústavnej sťažnosti sťažovateľ namieta, že\no vylúčení sudcov Okresného súdu Lučenec rozhodol senát krajského súdu, čo podľa\nsťažovateľa nezodpovedá relevantnej právnej úprave, a to § 32 ods. 1 Trestného poriadku\n(druhá veta), podľa ktorého ak z dôvodov podľa § 31 ods. 1 Trestného poriadku oznámi\nsvoju zaujatosť sudca, rozhodne o vylúčení sudcu pre prípravné konania predseda senátu\nnadriadeného súdu. Napokon ako ďalšiu čiastkovú námietku v kontexte námietky porušenia\npráva na zákonného sudcu predostiera sťažovateľ tvrdenie o nesprávnosti postupu krajského\nsúdu, ktorý pristúpil k odňatiu a prikázaniu veci na základe vylúčenia len štyroch\nšpecifikovaných sudcov napriek tomu, že na Okresnom súde Lučenec pôsobia aj ďalší\n\n11\n\nsudcovia, ktorí námietku zaujatosti nevzniesli a o ktorých vylúčení krajský súd\nnerozhodoval.\n20. Ústavný súd vo svojej stabilizovanej judikatúre opakovane zdôrazňuje, že zásada\nzákonného sudcu predstavuje v právnom štáte jednu zo základných garancií nezávislého\na nestranného rozhodovania súdu a sudcu. Táto zásada je ústavnou zárukou pre každého\núčastníka konania, že v jeho veci bude rozhodovať súd a sudcovia, ktorí sú na to povolaní\npodľa vopred známych pravidiel, ktoré sú obsahom rozvrhov práce upravujúcich\nprideľovanie súdnych prípadov jednotlivým sudcom tak, aby bola zachovaná zásada\npevného prideľovania súdnej agendy a aby bol vylúčený (pre rôzne dôvody a rozličné\núčely) výber súdov a sudcov „ad hoc“ ( I. ÚS 239/04, IV. ÚS 257/07). Rozhodovanie veci\nzákonným sudcom (aj súdom) je tak základným predpokladom na naplnenie podmienok\nspravodlivého procesu (IV. ÚS 345/09, III. ÚS 212/2011). Pojem zákonného sudcu je\ndefinovaný viacerými na seba nadväzujúcimi kritériami, ktoré súčasne tvoria navzájom\nprepojené garancie reálneho obsahu tohto základného práva. Prvoradým účelom základného\npráva na zákonného sudcu vyplývajúceho z čl. 48 ods. 1 ústavy je zabrániť tomu, aby súd,\nktorý má konkrétnu vec prerokovať a rozhodnúť, bol obsadený spôsobom, ktorý by sa dal\noznačiť za svojvoľný alebo prinajmenšom za účelový. Toto základné právo je\nkonkretizované v procesných kódexoch, pre posudzovaný prípad v Trestnom poriadku\na v predpisoch upravujúcich organizáciu súdnictva a postavenie sudcov. K týmto kritériám\ntreba priradiť v prvom rade vecnú, funkčnú a miestnu príslušnosť súdov. Potom nasleduje\nobsadenie súdu, ktoré je v procesných poriadkoch a v zákone č. 757/2004 Z. z. o súdoch\na o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len ,,zákon\no súdoch“) vymedzené od samosudcu až po rozmanité rozhodovacie útvary (senáty) zložené\nz troch a viacerých sudcov. Na to nadväzuje zásada prideľovania vecí jednotlivým sudcom\nalebo senátom v súlade s pravidlami obsiahnutými v rozvrhu práce a spôsobom, ktorý\nurčuje zákon (sp. zn. IV. ÚS 116/2011).\n21. Z judikatúry ústavného súdu vyplýva, že za zákonného sudcu treba považovať\nsudcu, ktorý spĺňa zákonom určené predpoklady na výkon sudcovskej funkcie, bol natrvalo\nalebo dočasne pridelený na výkon funkcie k určitému súdu, jeho funkcia nezanikla a bol\n\n12\n\nurčený na prejednanie konkrétnej veci v súlade s rozvrhom práce súdu (sp. zn.\nIII. ÚS 116/06).\n22. Podľa § 3 ods. 3 zákona o súdoch zákonný sudca je sudca, ktorý vykonáva\nfunkciu sudcu na príslušnom súde a bol určený v súlade so zákonom a s rozvrhom práce\nna konanie a rozhodovanie o prejednávanej veci. Podľa § 50 ods. 1 zákona o súdoch\nna účely tohto zákona sa rozvrhom práce rozumie akt riadenia predsedu súdu, ktorým sa\nriadi organizácia práce súdu pri zabezpečovaní výkonu súdnictva na príslušný kalendárny\nrok. Podľa § 50 ods. 2 písm. a) až c) zákona o súdoch rozvrh práce obsahuje a) určenie\nsenátov, samosudcov, súdnych úradníkov a notárov poverených vybavovaním jednotlivých\ndruhov vecí, ktoré došli na súd, b) zloženie senátov s uvedením predsedu senátu a ďalších\nsudcov; v rozvrhu práce sa tiež uvedie, ktorý z viacerých predsedov senátov určených\ndo toho istého senátu riadi a organizuje činnosť senátu, c) určenie spôsobu zastupovania\nsenátov, sudcov, samosudcov, predsedov senátov a súdnych úradníkov tak, aby bolo možné\nzabezpečiť v súlade s osobitnými zákonmi konanie a rozhodovanie v prejednávanej veci\nv prípade vylúčenia sudcu alebo súdneho úradníka a v prípade náhlej prekážky brániacej\nsudcovi alebo súdnemu úradníkovi vykonať jednotlivé úkony.\n23. Podľa § 72 ods. 2 Trestného poriadku o väzbe koná a rozhoduje súd\na v prípravnom konaní na návrh prokurátora sudca pre prípravné konanie. Podľa § 10 ods. 3\nTrestného poriadku sudca pre prípravné konanie je sudca súdu prvého stupňa, ktorý je\nrozvrhom práce súdu poverený rozhodovať o: a) zásahoch do základných práv a slobôd\npred začatím trestného stíhania a v prípravnom konaní, b) sťažnostiach proti rozhodnutiam\nprokurátora, ak tak ustanovuje tento zákon, c) v iných prípadoch ustanovených týmto\nzákonom.\n24. V zmysle Rozvrhu práce Okresného súdu Lučenec na rok 2018 (ďalej len „rozvrh\npráce“), teda rozvrhu práce platného v čase, keď bola prejednávaná väzobná trestná vec\nsťažovateľa, je v časti rozvrhu práce označenej ako „Zapisovanie do súdnych registrov\nokresného súdu“ uvedené, že do súdneho registra „Tp“ (register trestných vecí prípravného\nkonania) sa zapisuje okrem iného aj návrh na vzatie obvineného do väzby (s. 10 rozvrhu\n\n13\n\npráce). Z časti rozvrhu práce označenej ako „Personálne obsadenie jednotlivých súdnych\nodd. a ich označenie“ vyplýva, že trestnoprávne oddelenie Okresného súdu Lučenec bolo\nobsadené štyrmi sudcami, z ktorých traja (JUDr. Stanislav Galovič, JUDr. Ladislav Lóška\na JUDr. Tatiana Kovácsová) boli okrem iného poverení aj vybavovaním vecí registra Tp\npodľa nariadenej pohotovosti (s. 59 a 60 rozvrhu práce). Navyše okrem uvedených sudcov\nbol v zmysle rozvrhu práce vybavovaním vecí registra Tp podľa nariadenej pohotovosti\npoverený aj sudca obchodnoprávneho oddelenia JUDr. Miroslav Račko (s. 51 rozvrhu\npráce). Vybavovaním veci registra Tp boli teda v zmysle rozvrhu práce poverení štyria\nuvedení sudcovia. Z časti rozvrhu práce označenej ako „Pravidlá určovania zákonného\nsudcu“ vyplýva, že v prípadoch podľa písmen G1 až G7 danej časti rozvrhu práce, ktoré\nupravujú zastupovanie za okolností, keď sú vylúčení všetci sudcovia príslušného oddelenia,\nnie je obsiahnutá úprava zastupovania pre prípad vylúčenia všetkých sudcov oddelenia Tp.\n25. Zo skutočností uvedených v predchádzajúcom bode odôvodnenia tohto\nrozhodnutia vyplýva, že rozvrh práce nestanovil v prípade vylúčenia všetkých sudcov\npoverených rozvrhom práce vybavovaním agendy registra Tp, do ktorého bolo zahrnuté\naj rozhodovanie o návrhu na vzatie obvineného do väzby v prípravnom konaní, možnosť\npridelenia takejto veci niektorému zo zvyšných sudcov Okresného súdu Lučenec.\nVzhľadom na uvedené možno konštatovať, že za daných okolností vznikla situácia, keď\nv súlade s rozvrhom práce nebolo možné po vylúčení všetkých sudcov poverených\nrozvrhom práce rozhodovať o návrhu na vzatie do väzby v prípravnom konaní prideliť\ntrestnú vec sťažovateľa niektorému zo zvyšných sudcov Okresného súdu Lučenec.\nV takomto prípade, keďže na Okresnom súde Lučenec neexistoval zákonný sudca určený\nrozvrhom práce na prejednanie trestnej veci sťažovateľa, čo v zmysle judikačnej praxe\nvšeobecných súdov treba považovať za dôležitý dôvod predpokladaný § 23 ods. 1 Trestného\nporiadku, boli bezpochyby splnené podmienky pre delegáciu veci v zmysle § 23 ods. 1\nTrestného poriadku. Pokiaľ ide o sťažovateľom namietanú skutočnosť, že o vylúčení sudcov\nOkresného súdu Lučenec rozhodoval celý senát, a nie iba samotný predseda senátu\nkrajského súdu, ústavný súd konštatuje, že vzhľadom na všetky relevantné okolnosti veci\nmožno daný prípad považovať iba za formálno-právne porušenie dotknutého ustanovenia\nTrestného poriadku, ktoré nemalo takú materiálnu intenzitu, ktorá by signalizovala súčasný\n\n14\n\nzásah do práva sťažovateľa na zákonného sudcu. Z nadväzujúceho uznesenia krajského\nsúdu, ktorým tento zamietol sťažnosť sťažovateľa uplatnenú proti rozhodnutiu Okresného\nsúdu Zvolen o jeho vzatí do väzby, jasne vyplýva, že bolo toto uznesenie prijaté jednohlasne\n(všetkými členmi senátu, teda vrátane predsedu senátu), pričom sa v ňom krajský súd,\nreagujúc na argumentačné námietky sťažnosti, opätovne vrátil k otázke vylúčenia sudcov\n(riešenej v predchádzajúcom uznesení) a jednohlasne (vrátane hlasu predsedu senátu)\npotvrdil správnosť záverov svojho predchádzajúceho rozhodnutia.\n26. Vychádzajúc zo všetkých čiastkových záverov uvedených v bodoch 18 a 25\nodôvodnenia tohto rozhodnutia, posúdil ústavný súd námietku porušenia čl. 46 ods. 1\nústavy, čl. 48 ods. 1 ústavy a čl. 6 ods. 1 dohovoru uznesením krajského súdu sp. zn.\n5 Nto 7/2018 z 21. mája 2018 ako zjavne neopodstatnenú.\n26.1 Pokiaľ ide o námietku porušenia čl. 17 ods. 2 a 5 ústavy a čl. 5 ods. 1 a 4\ndohovoru uznesením krajského súdu sp. zn. 5 Nto 7/2018 z 21. mája 2018, ktorým tento\nrozhodol o vylúčení sudcov Okresného súdu Lučenec a delegácii trestnej veci sťažovateľa\nOkresnému súdu Zvolen, je ústavný súd toho názoru, že predmetom tohto rozhodnutia\nkrajského súdu nebolo posúdenie dôvodov väzby. Vzhľadom na uvedené, teda\npre nedostatok príčinnej súvislosti medzi obsahom označených článkov ústavy a dohovoru\na sťažnostnými námietkami sťažovateľa, kvalifikuje ústavný súd ústavnú sťažnosť\naj v uvedenej časti ako zjavne neopodstatnenú. Ústavný súd tak ústavnú sťažnosť\nsťažovateľa v časti namietaného porušenia čl. 17 ods. 2 a 5 ústavy, čl. 46 ods. 1 ústavy,\nčl. 48 ods. 1 ústavy, čl. 5 ods. 1 a 4 dohovoru a čl. 6 ods. 1 dohovoru uznesením krajského\nsúdu sp. zn. 5 Nto 7/2018 z 21. mája 2018 odmietol ako zjavne neopodstatnenú podľa § 56\nods. 2 písm. g) zákona o ústavnom súde.\n27. Keďže ústavný súd nezistil porušenie základného práva sťažovateľa\nna zákonného sudcu podľa čl. 48 ods. 1 ústavy vo vzťahu k namietanému uzneseniu\nkrajského súdu sp. zn. 5 Nto 7/2018 z 21. mája 2018, je vylúčené aj následné porušenie\npožiadaviek\n\nspravodlivého\n\nprocesu\n\ninkorporovaných\n\nv sťažovateľom\n\noznačených\n\nustanoveniach čl. 17 ods. 2 a 5 ústavy a čl. 5 ods. 1 a 4 dohovoru v rámci prvotného\nväzobného rozhodovania o vzatí sťažovateľa do väzby. Ústavný súd tak považuje za zjavne\n\n15\n\nneopodstatnenú aj sťažovateľom predostretú námietku porušenia čl. 17 ods. 2 a 5 ústavy\na čl. 5 ods. 1 a 4 dohovoru uznesením krajského súdu sp. zn. 5 Tpo 36/2018 z 5. júna 2018,\na teda sťažnosť v označenej časti odmietol ako zjavne neopodstatnenú podľa § 56 ods. 2\npísm. g) zákona o ústavnom súde.\n28. S ohľadom na všetky uvedené závery ústavný súd o ústavnej sťažnosti\nsťažovateľa rozhodol tak, ako to je uvedené vo výroku tohto uznesenia.\n29. Vzhľadom na odmietnutie ústavnej sťažnosti sa ústavný súd už ďalšími návrhmi\nsťažovateľa nezaoberal.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 24. apríla 2019\n\n16", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "práva a slobody – právo na súdnu a inú právnu ochranu-právo na zákonného sudcu", "práva a slobody – právo na súdnu a inú právnu ochranu-právo na spravodlivý proces", "väzba-vzatie do väzby", "sudca-zákonný", "zaujatosť / predpojatosť-vyhlásenie o predpojatosti", "trestné konanie-prípravné"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:e52a4067-2e95-416d-a16d-f81049e656a6", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 212/2011", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 212/2011 z 18. 10. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-10-18", "citacie_n": 176, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e52a4067-2e95-416d-a16d-f81049e656a6"}, {"guid": "ussr:b5035a4c-efc8-4ca1-aa0a-ae30d65e6502", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 116/2011", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 116/2011 z 9. 6. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-06-09", "citacie_n": 60, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:b5035a4c-efc8-4ca1-aa0a-ae30d65e6502"}, {"guid": "ussr:f422dd86-37fe-4e31-8046-8894691593c9", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 345/09", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 345/09 z 24. 2. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-02-24", "citacie_n": 1426, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:f422dd86-37fe-4e31-8046-8894691593c9"}, {"guid": "ussr:257b1709-1dda-4038-88e9-9028b23c6b92", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 383/09", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 383/09 z 9. 12. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-12-09", "citacie_n": 52, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:257b1709-1dda-4038-88e9-9028b23c6b92"}, {"guid": "ussr:a584787a-6312-41b4-92b7-68cb7cb81422", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 68/08", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 68/08 z 18. 3. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-03-18", "citacie_n": 72, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:a584787a-6312-41b4-92b7-68cb7cb81422"}, {"guid": "ussr:3f1e3e20-4a41-4498-99cd-4447022bb440", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 257/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 257/07 z 18. 10. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-10-18", "citacie_n": 153, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:3f1e3e20-4a41-4498-99cd-4447022bb440"}, {"guid": "ussr:c4ac951d-0989-4185-83b5-26716b3d8c97", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 116/06", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 116/06 z 5. 9. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-09-05", "citacie_n": 825, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:c4ac951d-0989-4185-83b5-26716b3d8c97"}, {"guid": "ussr:271b448d-602b-4675-82aa-1e85775203da", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 239/04", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 239/04 z 26. 10. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-10-26", "citacie_n": 302, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:271b448d-602b-4675-82aa-1e85775203da"}, {"guid": "ussr:949d51e0-ca37-4c97-8ac1-25fdb46c7d19", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 56/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 56/03 z 12. 3. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-03-12", "citacie_n": 550, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:949d51e0-ca37-4c97-8ac1-25fdb46c7d19"}, {"guid": "ussr:af4ed880-fe69-49c4-893b-0ca14c0a1879", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 66/02", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 66/02 z 19. 11. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-11-19", "citacie_n": 616, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:af4ed880-fe69-49c4-893b-0ca14c0a1879"}, {"guid": "ussr:3efee3ec-fd93-46f3-954e-d13184abe5b4", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:1.US.73.1997.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 73/97", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 73/97 z 11. 11. 1997", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1997-11-11", "citacie_n": 304, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:1.US.73.1997.1"}], "citovane_v": [{"guid": "ussr:75995c76-0717-4ec1-b99c-4841b57e97b1", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2025:4.US.211.2025.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 211/2025", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 211/2025 z 29. 4. 2025", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2025-04-29", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2025:4.US.211.2025.1"}, {"guid": "ussr:73bb81ab-9aab-4767-9a88-f4a1216eb3af", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2024:1.US.362.2024.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 362/2024", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 362/2024 z 18. 6. 2024", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2024-06-18", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2024:1.US.362.2024.1"}, {"guid": "ussr:c9ea6b9b-399f-48a1-abec-5ab35dde4896", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2024:2.US.163.2024.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 163/2024", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 163/2024 z 2. 4. 2024", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2024-04-02", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2024:2.US.163.2024.1"}, {"guid": "ussr:728fc4c5-361a-4267-9437-e0d5fc1d4aa0", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2023:1.US.628.2023.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 628/2023", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 628/2023 z 23. 11. 2023", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2023-11-23", "citacie_n": 5, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2023:1.US.628.2023.1"}, {"guid": "ussr:18664b77-46cf-4381-8371-34f980823e71", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2022:1.US.253.2022.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 253/2022", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 253/2022 z 28. 4. 2022", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2022-04-28", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2022:1.US.253.2022.1"}, {"guid": "ussr:de39c225-90e6-422f-92e8-7f62d1ff9388", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:2.US.83.2020.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 83/2020", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 83/2020 z 20. 2. 2020", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2020-02-20", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:2.US.83.2020.1"}, {"guid": "ussr:852c1b01-14cd-41c7-971e-b8c374c6ff34", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2019:2.US.328.2019.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 328/2019", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 328/2019 z 7. 11. 2019", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2019-11-07", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2019:2.US.328.2019.1"}, {"guid": "ussr:43f6f340-1bd2-4fc2-8346-51f06ad8437c", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2019:2.US.255.2019.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 255/2019", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 255/2019 z 2. 10. 2019", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2019-10-02", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2019:2.US.255.2019.1"}, {"guid": "ussr:3c28494d-adf7-4d3a-8737-f6db1cde54e4", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2019:2.US.189.2019.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 189/2019", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 189/2019 z 3. 7. 2019", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2019-07-03", "citacie_n": 5, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2019:2.US.189.2019.1"}]}