{"guid": "ussr:18406505-a535-4136-b75d-9d811da60009", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2019:1.US.146.2019.2", "spisova_znacka": "I. ÚS 146/2019", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 146/2019 z 19. 11. 2019", "citacia": "nález Ústavného súdu SR z 19. novembra 2019, sp. zn. I. ÚS 146/2019, ECLI:SK:USSR:2019:1.US.146.2019.2", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Jana Baricová", "sudca_id": 1070, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/jana-baricova-1070", "datum_vydania": "2019-11-19", "forma": "Nález", "povaha": ["právo porušené bolo", "právo porušené bolo", "rozhodnutie zrušuje a vec vracia na ďalšie konanie", "prikazuje odporcovi uhradiť trovy právneho zastúpenia"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "I.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6", "nazov": "čl. 6 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/18406505-a535-4136-b75d-9d811da60009", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2019:1.US.146.2019.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2019:1.US.146.2019.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2019:1.US.146.2019.2/text", "citacie_n": 11, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nNÁLEZ\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nV mene Slovenskej republiky\nI. ÚS 146/2019-32\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 19. novembra 2019\nv senáte zloženom z predsedníčky senátu Jany Baricovej (sudkyňa spravodajkyňa),\nzo sudkyne Jany Laššákovej a sudcu Mojmíra Mamojku v konaní o ústavnej sťažnosti\nsťažovateľky\n\n,\n\n,\n\n,\n\nzastúpenej advokátom JUDr. Petrom Harakálym, Mlynská 28, Košice, vo veci namietaného\nporušenia základného práva na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy\nSlovenskej republiky a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru\no ochrane ľudských práv a základných slobôd uznesením Okresného súdu Topoľčany č. k.\n8 C 237/2014-239 z 21. augusta 2018 takto\nrozhodol:\n\n1. Základné právo\n\nna súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy\n\nSlovenskej republiky a právo na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru\no ochrane ľudských práv a základných slobôd uznesením Okresného súdu Topoľčany č. k.\n8 C 237/2014-239 z 21. augusta 2018 p o r u š e n é b o l i .\n2. Uznesenie Okresného súdu Topoľčany č. k. 8 C 237/2014-239 z 21. augusta 2018\nz r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.\n\n3. Okresný súd Topoľčany j e p o v i n n ý uhradiť\n\ntrovy konania\n\nv sume 390,50 € (slovom tristodeväťdesiat eur a päťdesiat centov) na účet advokáta\nJUDr. Petra Harakályho, Mlynská 28, Košice, do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto\nrozhodnutia.\n\nOdôvodnenie:\nI.\nVymedzenie napadnutého rozhodnutia a sťažnostná argumentácia\n1. Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením č. k.\nI. ÚS 146/2019-11 z 10. apríla 2019 prijal podľa § 56 ods. 5 zákona č. 314/2018 Z. z.\no Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len\n„zákon o ústavnom súde“) na ďalšie konanie ústavnú sťažnosť\n,\n\n,\n\n(ďalej len „sťažovateľka“), ktorou namietala\n\nporušenie svojho základného práva na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1\nÚstavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na spravodlivé súdne konanie\npodľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len\n„dohovor“) uznesením Okresného súdu Topoľčany (ďalej len „okresný súd“) č. k.\n8 C 237/2014-239 z 21. augusta 2018.\n1.1 Keďže vec bola podľa v tom čase platného Dodatku č. 1 k Rozvrhu práce\nÚstavného súdu Slovenskej republiky na obdobie od 1. marca 2018 do 28. februára 2019\nprijatá na ďalšie konanie 10. apríla 2019 v zložení senátu Jana Baricová (predsedníčka\nsenátu) a členovia senátu Jana Laššáková a Mojmír Mamojka, bolo potrebné ju v tomto\nzložení senátu i dokončiť, a to podľa čl. X bodu 4 Rozvrhu práce Ústavného súdu\nSlovenskej republiky na obdobie od 25. apríla 2019 do 31. decembra 2019, podľa ktorého\nveci, na ktorých prerokovanie bol k 25. aprílu 2019 príslušný prvý senát ústavného súdu\nv zložení platnom v období od 17. februára 2019 do 25. apríla 2019 a v ktorých bolo\nk 25. aprílu 2019 vydané rozhodnutie o prijatí návrhu na ďalšie konanie, prerokuje tento\nsenát v pôvodnom zložení (platnom v období od 17. februára 2019 do 25. apríla 2019).\n\n2\n\n2. Ústavnou sťažnosťou podľa čl. 127 ods. 1 ústavy doručenou ústavnému súdu\n22. októbra 2018 sa sťažovateľka domáhala vydania nálezu, ktorým by ústavný súd vyslovil\nporušenie jej v záhlaví označených práv uznesením okresného súdu č. k. 8 C 237/2014-239\nz 21. augusta 2018 (ďalej len „napadnuté uznesenie“), ktoré navrhla zrušiť a vec vrátiť\nokresnému súdu na ďalšie konanie. Uplatnila si aj náhradu trov konania pred ústavným\nsúdom.\n3. Z ústavnej sťažnosti a jej príloh vyplýva, že sťažovateľka sa podanou žalobou\nvoči spoločnosti\n,\n\n,\n(ďalej len „žalovaný“), domáhala náhrady za sťaženie\n\nspoločenského uplatnenia v sume 53 725,00 € s príslušenstvom a zvýšenia náhrady\nza sťaženie spoločenského uplatnenia v sume 26 862,50 €.\n4. Okresný súd rozsudkom č. k. 8 C 237/2014-148 zo 6. októbra 2016 uložil\nžalovanému povinnosť zaplatiť sťažovateľke náhradu v sume 69 842,24 € s príslušenstvom,\nvo zvyšku žalobu zamietol a priznal jej nárok na náhradu trov konania v rozsahu 73,34 %.\n5. Na základe podaného odvolania sťažovateľky proti uvedenému rozsudku Krajský\nsúd v Nitre rozsudkom č. k. 25 Co 2/2017-194 z 29. novembra 2017 rozsudok okresného\nsúdu v napadnutej zamietajúcej časti potvrdil, v časti náhrady trov konania rozsudok\nokresného súdu zmenil tak, že žalobkyňa má voči žalovanému nárok na náhradu trov\nkonania pred súdom prvej inštancie v rozsahu 100 %, a zároveň žalovanému priznal voči\nsťažovateľke nárok na náhradu trov odvolacieho konania.\n6. Následne uznesením č. k. 8 C 237/2014-225 z 5. apríla 2018 vydaným vyšším\nsúdnym úradníkom okresný súd rozhodol o výške trov odvolacieho konania tak, že\nsťažovateľku zaviazal zaplatiť žalovanému náhradu trov právneho zastúpenia v odvolacom\nkonaní v sume 689,46 €.\n7. Na základe podanej sťažnosti vo veci rozhodoval okresný súd, ktorý sťažnosť\nsťažovateľky uznesením č. k. 8 C 237/2014-239 z 21. augusta 2018 ako nedôvodnú\nzamietol. Poukázal na to, že okresný súd postupoval správne, keď pri stanovení odmeny\n3\n\nza jeden úkon právnej služby vychádzal z celkovej hodnoty sporu, a teda zo sumy, ktorú\nsťažovateľke prisúdil vo výške 69 842,24 €.\n8. Sťažovateľka bola toho názoru, že „... uznesením došlo k porušeniu jej ústavných\npráv postupom súdu, ktorý je nesprávny a nerešpektuje základné princípy na ktorých je\npostavený Civilný sporový poriadok. Aj rozhodovanie o náhrade trov konania je integrálnou\nsúčasťou súdneho konania, a preto všeobecný súd pri poskytovaní súdnej ochrany podľa\nčlánku 46 ods. 1 ústavy môže rozhodnutím, ako aj postupom predchádzajúcim jeho vydaniu,\nktorý nie je v súlade so zákonom, porušiť základné právo účastníka konania na súdnu\nochranu (obdobne napr. v rozhodnutí II. ÚS 56/05)...“.\n9. Sťažovateľka v dôvodoch svojej sťažnosti zdôraznila, že «... trovy vynaložené\nstranou konania v spore musia byť v príčinnej súvislosti s jej procesným postojom k\npredmetu konania v jeho jednotlivých štádiách. Ich vynaložením sa musí sledovať procesné\npresadzovanie uplatneného nároku alebo procesná ochrana proti takému tvrdenému\nnároku. Účelnosť sa v zásade dá stotožniť s nevyhnutnosťou alebo právnou možnosťou\nvynaloženia trov spojených s ústavne zaručeným právom na právnu pomoc v zmysle čl. 47\nods. 2 ústavy a trovy právneho zastúpenia sa vo všeobecnosti za účelne vynaložené trovy\npovažujú. Trovy potrebné na účelné vynaloženie alebo ochranu práva sa však nemôžu\nposudzovať ako celok, a to aj keď má strana nárok na náhradu trov konania, pretože mala\nvo veci plný úspech. Každý úkon alebo každé platenie trov treba posudzovať samostatne, čo\nplatí aj pre trovy právnej služby, (obdobne v uznesení III. ÚS 481/2015). V konaní bola\nžalovanému priznaná náhrada trov odvolacieho konania. Preto je potrebné pri určovaní\nvýšky tejto náhrady posúdiť, v akom rozsahu vo vzťahu k predmetu odvolacieho konania je\nmožné považovať vynaložené výdavky žalovaného za účelné. Nepochybne podstatná pre toto\nposúdenie bude skutočnosť, čo bolo predmetom odvolacieho konania a ohľadne akého\nnároku, resp. jeho časti sa odvolacie konanie viedlo...“.\n10. Podľa sťažovateľky „... je bez akýchkoľvek pochybností zrejmé, že okresný súd\ntakto vo veci nepostupoval a výšku náhrady trov konania, ktoré tvorili náklady právneho\nzastúpenia žalovaného za jeden úkon právnej pomoci v odvolacom konaní, posudzoval nie\nvo vzťahu k predmetu odvolacieho konania, ale vo vzťahu k celkovému predmetu konania. V\n4\n\ndôsledku toho priznal žalovanému náhradu výdavkov v odvolacom konaní, ktoré nie je\nmožné označiť za účelné, pretože časť z nich nevznikla v súvislosti s bránením práva\nžalovaného v odvolacom konaní s ohľadom na to, čo bolo jeho predmetom. Okresný súd mal\nvychádzať z toho, že predmetom odvolacieho konania je len nárok sťažovateľa vo výške 10\n745,06 €...“.\nII.\nVyjadrenie okresného súdu a replika sťažovateľky\n11. Predsedníčka okresného súdu v stanovisku, ktoré si ústavný súd vyžiadal\nk ústavnej sťažnosti a ktoré bolo doručené 14. mája 2019 pod sp. zn. Spr 3009/18, uviedla,\nže nesúhlasí s právnym názorom sťažovateľky vyjadreným v podanej ústavnej sťažnosti.\nPoukázala na odôvodnenie rozsudku Krajského súdu v Nitre sp. zn. 25 Co/2017\nz 29. novembra 2017, podľa ktorého súd prvej inštancie pri rozhodovaní o trovách konania\nnesprávne vyhodnotil, že žalobkyňa bola v konaní úspešná iba čiastočne. Poukázala i na to,\nže predmetom konania totiž bola náhrada sťaženia spoločenského uplatnenia a jej zvýšenie\npodľa § 5 ods. 5 zákona č. 437/2004 Z. z. o náhrade za bolesť a o náhrade za sťaženie\nspoločenského uplatnenia a o zmene a doplnení zákona Národnej rady Slovenskej republiky\nč. 273/1994 Z. z. o zdravotnom poistení, financovaní zdravotného poistenia, o zriadení\nVšeobecnej zdravotnej poisťovne a o zriaďovaní rezortných, odvetvových, podnikových\na občianskych zdravotných poisťovní v znení neskorších predpisov. Keďže rozhodnutím\nsúdu prvej inštancie bola žalobkyni priznaná náhrada sťaženia spoločenského uplatnenia,\nako aj zvýšenie priznanej náhrady spoločenského uplatnenia o 30 %, je potrebné prijať\nzáver, že žalobkyňa bola v konaní úspešná. Preto žalobkyni patrí v súlade s § 255 ods. 1\nCivilného sporového poriadku (ďalej aj „CSP“) náhrada trov konania voči žalovanej\nv rozsahu 100 % vypočítaná z prisúdenej sumy [a nie určená podľa § 11 ods. 1 vyhlášky\nMinisterstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách\nadvokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len\n„vyhláška č. 655/2004 Z. z.“)], a potom aj žalovanému patrí v prípade jeho úspechu\nv odvolacom konaní náhrada trov konania – trov právneho zastúpenia určená rovnakým\npostupom, na základe tých istých skutočností, t. j. v rovnakej sadzbe tarifnej odmeny ako\ntrovy právneho zastúpenia sťažovateľke.\n5\n\nĎalej uviedla, že „... je možné vychádzať z názoru Ústavného súdu Slovenskej\nrepubliky prezentovaného v náleze z 27.septembra 2018, sp. zn. IV.ÚS 202/2018, podľa\nktorého za tarifnú hodnotu v zmysle ustanovenia § 10 ods. 2 vyhlášky Ministerstva\nspravodlivosti SR č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie\nprávnych služieb v znení neskorších predpisov sa považuje výška peňažného plnenia,\nktorého sa právna služba týka, určená pri začatí poskytovania právnej služby.\n... Rozhodujúcim momentom pre určenie tarifnej hodnoty je teda hodnota v okamihu\nzačatia poskytovania právnej služby a nie hodnota predmetu poskytovania právnej služby v\nčase (dobe) vykonania každého jednotlivého úkonu právnej služby. Vychádzajúc z\nuvedeného, ako i obsahu spisového materiálu v danom prípade nie je možné pri výpočte\nvýšky náhrady trov právneho zastúpenia na strane žalovanej priznať jej právnemu\nzástupcovi odmenu zo sumy 10.745,06 eura, ale je potrebné vychádzať z hodnoty predmetu\nkonania v okamihu začatia poskytovania právnej služby a keďže žalobkyni bola priznaná\nsuma 69.842,24 eur, tak toto je výška peňažného plnenia rozhodujúca pre určenie tarifnej\nhodnoty pri jednotlivých úkonoch právnej služby, ktoré nasledovali po začatí jej\nposkytovania...“.\n12. Vzhľadom na uvedené predsedníčka okresného súdu považovala predmetnú\nsťažnosť za neopodstatnenú. Súčasne oznámila, že súhlasí s tým, aby ústavný súd upustil\nod ústneho pojednávania o prijatej sťažnosti.\n13. K vyjadreniu okresného súdu sťažovateľka prostredníctvom právneho zástupcu\nzaujala stanovisko podaním z 13. augusta 2019, ktoré bolo ústavnému súdu doručené\n15. augusta 2019.\n14. Sťažovateľka vo svojom stanovisku uviedla, že „... s názorom okresného súdu\nnemožno súhlasiť, nakoľko je v rozpore so samotnými zákonnými a podzákonnými\nustanoveniami právnych predpisov. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov\nkonania, ktorými sú však v spojení s ustanovením § 251 CSP len tie výdavky, ktoré sú\npreukázané, odôvodnené a účelne vynaložené v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením\npráva. Výdavky, ktoré nie je možné považovať za odôvodnené, preukázané a účelne\nvynaložené, nie je možné výkladom ustanovenia § 251 CSP a contrario ani považovať za\n6\n\ntrovy konania. Pokiaľ teda súd ide posudzovať výšku priznanej náhrady trov konania, môže\nbrať do úvahy len tie výdavky strany sporu, ktoré boli vynaložené účelne. Trovy vynaložené\nstranou konania v spore musia byť v príčinnej súvislosti s jej procesným postojom k\npredmetu konania v jeho jednotlivých štádiách. Ich vynaložením sa musí sledovať procesné\npresadzovanie uplatneného nároku alebo procesná ochrana proti takému tvrdenému\nnároku. Účelnosť sa v zásade dá stotožniť s nevyhnutnosťou alebo právnou možnosťou\nvynaloženia trov spojených s ústavne zaručeným právom na právnu pomoc v zmysle čl. 47\nods. 2 ústavy a trovy právneho zastúpenia sa vo všeobecnosti za účelne vynaložené trovy\npovažujú. Trovy potrebné na účelné vynaloženie alebo ochranu práva sa však nemôžu\nposudzovať ako celok, a to aj keď má strana nárok na náhradu trov konania, pretože mala\nvo veci plný úspech. Každý úkon alebo každé platenie trov treba posudzovať samostatne, čo\nplatí aj pre trovy právnej služby, (obdobne v uznesení Ústavného súdu Slovenskej republiky\nsp. zn. III. ÚS 481/2015 zo 6.10.2015). Nepochybne podstatná pre toto posúdenie bude\nskutočnosť, čo bolo predmetom odvolacieho konania a ohľadne akého nároku, resp. jeho\nčasti sa odvolacie konanie viedlo...“.\n15. Sťažovateľka zároveň vo svojom stanovisku ústavnému súdu oznámila, že netrvá\nna ústnom prejednaní veci.\n16. Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 58 ods. 3 zákona\no ústavnom súde, ktorý nadobudol účinnosť 1. marca 2019 a ktorý sa použije aj na konania\nzačaté do 28. februára 2019, pričom právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali\ndo 28. februára 2019, zostávajú v zmysle § 246 ods. 1 a 2 tohto zákona zachované, upustil\nv danej veci od ústneho pojednávania, pretože po oboznámení sa s ústavnou sťažnosťou,\nstanoviskami účastníkov konania, ako aj s obsahom spisu dospel k názoru, že od neho\nnemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.\nIII.\nRelevantná právna úprava a judikatúrne východiská ústavného súdu\n17. Podľa čl. 124 ústavy ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany\nústavnosti.\n7\n\n18. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú\nSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak\no ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\n19. Podľa čl. 46 ods. 1 ústavy každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným\npostupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených\nzákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.\n20. Podľa čl. 6 ods. 1 prvej vety dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť\nbola spravodlivo prejednaná súdom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo\nzáväzkoch.\n21. Z doterajšej judikatúry ústavného súdu vyplýva, že medzi obsahom základného\npráva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a obsahom práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru nemožno\nvidieť zásadnú odlišnosť (mutatis mutandis II. ÚS 71/97), a preto ich porušenie skúma\nspoločne.\n22. Právomoc ústavného súdu konať a rozhodovať podľa čl. 127 ods. 1 ústavy je\nzaložená na princípe subsidiarity, v zmysle ktorého ústavný súd o porušeniach základných\npráv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd rozhoduje len v prípade, ak je\nvylúčená právomoc všeobecných súdov, alebo v prípade, ak by účinky výkonu tejto\nprávomoci všeobecnými súdmi neboli zlučiteľné s ústavou alebo kvalifikovanou\nmedzinárodnou zmluvou.\n23. Podstata základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy spočíva\nv tom, že každý sa môže domáhať ochrany svojich práv na súde. Tomuto oprávneniu\nzodpovedá povinnosť súdu nezávisle a nestranne vo veci konať tak, aby bola právu, ktorého\nporušenie sa namieta, poskytnutá ochrana v medziach zákonov, ktorú tento článok ústavy\no základnom práve na súdnu ochranu vykonáva (čl. 46 ods. 4 ústavy v spojení s čl. 51\nústavy). Do obsahu základného práva na súdnu a inú právnu ochranu patrí aj právo každého\n8\n\nna to, aby sa v jeho veci rozhodovalo podľa relevantnej právnej normy, ktorá môže mať\nzáklad v platnom právnom poriadku, alebo v takých medzinárodných zmluvách, ktoré\nSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom, ktorý predpisuje zákon\n(IV. ÚS 77/02). Súčasne každý má právo na to, aby sa v jeho veci vykonal ústavne súladný\nvýklad aplikovanej právnej normy, ktorý predpokladá použitie ústavne súladne\ninterpretovanej platnej a účinnej normy na zistený stav veci.\n24. Vychádzajúc z ustálenej judikatúry ústavného súdu (m. m. III. ÚS 341/07,\nI. ÚS 155/2017, III. ÚS 342/2017), uprednostňujúcej výklad zákona e ratione legis\n(argumentácia zmyslom, rozumom, účelom) pred doslovným gramatickým (jazykovým)\nvýkladom, prípady, v ktorých nesprávna aplikácia jednoduchého práva všeobecným súdom\nmá za následok porušenie základných práv a slobôd, sú tie, v ktorých táto nesprávna\naplikácia jednoduchého práva je spätá s konkurenciou jednotlivých noriem tohto práva,\nprípadne s konkurenciou rôznych interpretačných alternatív, v ktorých sa odráža kolízia\nústavných princípov, a naostatok za také možno považovať aj prípady svojvoľnej aplikácie\njednoduchého práva. Pojem svojvôle možno interpretovať na prípady, keď všeobecný súd\nurobí taký výklad použitej právnej normy, ktorý je v extrémnom rozpore s právom na súdnu\nochranu a princípom spravodlivosti, alebo ho urobí v inom než zákonom ustanovenom\na v právnom\n\nmyslení\n\nkonsenzuálne\n\nakceptovanom\n\nvýzname\n\nči\n\nbez\n\nbližších\n\nnerozpoznateľných kritérií (I. ÚS 533/2016). O svojvôli (arbitrárnosti) pri výklade\na aplikácii zákonného predpisu všeobecným súdom by bolo možné uvažovať len v prípade,\nak by sa tento natoľko odchýlil od znenia príslušných ustanovení, že by zásadne poprel ich\núčel a význam (III. ÚS 264/05, ZNaU 100/2005).\n25. Vychádzajúc z uvedeného, predmetom skúmania ústavného súdu bolo to, či\nnapadnutým uznesením okresného súdu mohlo dôjsť k zásahu do označených práv\nsťažovateľky.\n26. Rozhodovanie o náhrade trov je súčasťou súdneho konania, a preto všeobecný\nsúd pri poskytovaní súdnej ochrany podľa čl. 46 ods. 1 ústavy môže postupom, ktorý nie je\nv súlade so zákonom (čl. 46 ods. 4 a čl. 51 ods. 1 ústavy), porušiť základné právo účastníka\nkonania na súdnu ochranu (obdobne II. ÚS 56/05).\n9\n\n27. Obsahom práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy je ratione materiae aj\nprávo na rozhodnutie o trovách konania, resp. o náhrade trov konania v súlade so zákonom\n(Robins c. Spojené kráľovstvo z 23. 9. 1997). Rozhodovanie o trovách konania\npred všeobecnými súdmi je zásadne výsadou týchto súdov, pri ktorom sa prejavujú atribúty\nich nezávislého súdneho rozhodovania. Ústavný súd preto iba celkom výnimočne\npodrobnejšie preskúmava rozhodnutia všeobecných súdov o trovách konania, keďže táto\nproblematika by mohla dosiahnuť ústavnoprávny rozmer len v prípade, že postup\nvšeobecného súdu extrémne vybočuje z pravidiel upravujúcich súdne konanie v dôsledku\njeho závažného pochybenia.\n28. Ústavný súd v tejto súvislosti dopĺňa, že také rozhodnutie by v zásade malo byť\nnepreskúmateľné nielen nadriadeným (dovolacím) súdom (keďže Civilný sporový poriadok\nv § 422 takúto možnosť výslovne nepripúšťa), ale malo by byť vzhľadom na bagateľnú\npovahu a ústavnoprávny rozmer vylúčené aj z prieskumu vecí ústavným súdom.\nOpodstatnenosť ústavnej sťažnosti podľa čl. 127 ods. 1 ústavy prichádza do úvahy iba\nv prípadoch extrémneho vybočenia zo štandardov uplatňovaných v rozhodovacej činnosti\nvšeobecných súdov, ktoré môžu mať za následok porušenie ústavou zaručených základných\npráv a slobôd, alebo tiež v prípadoch absencie primeraného zdôvodnenia tohto rozhodnutia\nvšeobecným súdom.\n29. Podľa § 251 CSP trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne\nvynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením\npráva.\n30. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej\núspechu vo veci.\n31. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez\nnávrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.\n\n10\n\n32. Podľa § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej\ninštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením,\nktoré vydá súdny úradník.\n33. Trovy vynaložené sporovou stranou v spore musia byť v príčinnej súvislosti\ns jeho procesným postupom k predmetu konania. Ich vynaložením sa musí sledovať\nprocesné presadzovanie uplatneného nároku alebo procesná ochrana proti takému nároku.\nÚčelnosť sa v zásade dá stotožniť s nevyhnutnosťou alebo právnou možnosťou vynaloženia\ntrov spojených s ústavne zaručeným právom na právnu pomoc zmysle čl. 47 ods. 2 ústavy\na trovy právneho zastúpenia sa vo všeobecnosti za účelne vynaložené trovy považujú. Trovy\npotrebné na účelné vynaloženie alebo ochranu práva sa však nemôžu posudzovať ako celok,\na to, aj keď má účastník nárok na náhradu trov konania, pretože mal vo veci plný úspech,\nkaždý úkon alebo každé platenie trov treba posudzovať samostatne, to platí aj pre trovy\nprávnej služby (II. ÚS 147/2008, III. ÚS 166/2009, III. ÚS 481/2015).\n34. V prejednávanom spore bola žalobkyňa čiastočne úspešná. Prvoinštančný súd jej\npriznal 69 842,24 € z titulu zvýšenia náhrady spoločenského uplatnenia a vo zvyšku jej\nnárok zamietol. Priznal jej nárok na náhradu trov konania vo výške 73,34 %. Z obsahu spisu\nje ďalej zrejmé, že sťažovateľka podala riadny opravný prostriedok (odvolanie) len do časti\nzamietnutia jej nároku, a to vo výške 10 745,06 €. Odvolací túto jej časť odvolania zamietol,\navšak vo výroku o trovách prvostupňového konania zmenil rozhodnutie súdu prvej inštancie\na priznal jej nárok na náhradu trov tohto konania vo výške 100 % s prihliadnutím\nna charakter nároku. Naopak, vzhľadom na skutočnosť, že v odvolacom konaní úspešná\nnebola, nárok na náhradu trov odvolacieho konania priznal žalovanému.\n35. Súd prvej inštancie sťažnosťou napadnutým uznesením zaviazal sťažovateľku\nzaplatiť trovy odvolacieho konania spočívajúce v právnom zastúpení vo výške 689,46 €, „...\nkeď vychádzal z hodnoty predmetu konania v okamihu začatia poskytovania právnej služby\na keďže žalobkyni bola priznaná suma 69.842,24 €, tak toto je výška peňažného plnenia\nrozhodujúca pre určenie tarifnej hodnoty pri jednotlivých úkonoch právnej služby, ktoré\nnasledovali po začatí jej poskytovania...“.\n11\n\n36. Ústavný súd v už uvedených rozhodnutiach (bod 33, napr. II. ÚS 147/2008,\nIII. ÚS 166/2009, III. ÚS 481/2015) uviedol, že trovy vynaložené účastníkom konania\nv spore musia byť v príčinnej súvislosti s jeho procesným postupom k predmetu konania.\nIch vynaložením sa musí sledovať procesné presadzovanie uplatneného nároku alebo\nprocesná ochrana proti takému nároku. Účelnosť sa v zásade dá stotožniť s nevyhnutnosťou\nalebo právnou možnosťou vynaloženia trov spojených s ústavne zaručeným právom\nna právnu pomoc v zmysle čl. 47 ods. 2 ústavy a trovy právneho zastúpenia sa\nvo všeobecnosti za účelne vynaložené trovy považujú. Trovy potrebné na účelné\nvynaloženie alebo ochranu práva sa však nemôžu posudzovať ako celok, a to, aj keď má\núčastník nárok na náhradu trov konania, pretože mal vo veci plný úspech, každý úkon alebo\nkaždé platenie trov treba posudzovať samostatne, to platí aj pre trovy právnej služby.\nObdobne i Najvyšší súd Slovenskej republiky vo svojich rozhodnutiach (napr. sp. zn.\n3 MCdo 17/2010, 3 Cdo 214/2010) ustálil, že pre účely určenia výšky odmeny advokáta\nza ním poskytnutú právnu službu je rozhodujúci moment vykonania každého jednotlivého\núkonu právnej služby, teda nie moment, keď advokát začal služby poskytovať.\n37. «Nemožno pritom opomenúť, že ak sa po začatí poskytovania právnych služieb\nzmení (rozšíri) predmet právnej služby, je možné za okamih začatia poskytovania právnej\nslužby považovať okamih vykonania úkonov právnej služby o takto zmenenom\n(rozšírenom) predmete právnej služby. To isté sa týka aj obmedzenia rozsahu (zúženia)\npredmetu poskytnutia právnej služby. Vyššie uvedené zmeny predmetu poskytnutia právnej\nslužby môžu spočívať jednak v kvantitatívnych alebo kvalitatívnych zmenách (napr. zmena\n– rozšírenie žaloby o ďalší nárok, resp. zmena spočívajúca v zmene žaloby na určenie\nna žalobu na plnenie a pod.) alebo môže spočívať v zmene ceny veci alebo práva (bez toho,\naby došlo k zmene predmetu poskytnutia právnej služby). Takáto zmena ceny veci alebo\npráva, ku ktorej dôjde v priebehu poskytovania právnej služby, má potom vplyv na výšku\ntarifnej hodnoty a tým aj spôsob výpočtu základnej sadzby tarifnej odmeny za jeden úkon\nprávnej služby» (k tomu pozri Fiačan, I., Kerecman, P., Baricová, J., Hellenbart, V.,\nSedlačko, F. a kol. Vyhláška o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych\nslužieb (advokátska tarifa). Komentár. 1. vydanie. Bratislava : C. H. Beck, 2015. s. 63).\n\n12\n\n38. Ak preto bola predmetom odvolania, o ktorom konal a rozhodol odvolací súd, len\nsuma 10 745,06 €, keďže o túto sumu bol celkový uplatnený nárok sťažovateľky znížený\nv rozsudku okresného súdu, pričom vyhovujúca časť rozsudku prvoinštančného súdu\nodvolaním napadnutá nebola a nadobudla tak právoplatnosť, a sťažovateľka v odvolacom\nkonaní bola neúspešná, nárok na náhradu trov odvolacieho konania, ktorý bol priznaný\nodvolacím súdom žalovanému ako úspešnej strane v odvolacom konaní, môže byť za úkon\nprávnej pomoci nesporne vyčíslený len zo sumy, ktorá bola predmetom odvolacieho\nkonania.\n39. Závažne pochybenie zo strany okresného súdu viedlo v predmetnom prípade\nk vydaniu súdneho rozhodnutia, ktorým bolo vo výroku o výške trov konania rozhodnuté\nv rozpore s objektívnym skutkovým stavom. Takýto postup, resp. pochybenie možno podľa\nústavného súdu považovať za extrémne vybočenie z procesných pravidiel upravujúcich\nrozhodovanie o trovách odvolacieho konania. Takéto extrémne vybočenie predstavuje\nporušenie základného práva sťažovateľky na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a jej\npráva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru (bod 1 výroku nálezu).\nIV. Právny následok nálezu ústavného súdu\n40. V zmysle čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím\nrozhodnutím vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli\nporušené práva alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný\nzásah. Ak porušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd\nmôže prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal. Ústavný súd\nmôže zrušiť vec a vrátiť na ďalšie konanie.\n41. V zmysle § 133 ods. 1 a 2 zákona o ústavnom súde, ak ústavný súd ústavnej\nsťažnosti vyhovie, v náleze uvedie, ktoré základné práva a slobody boli porušene, ktoré\nustanovenia ústavy, ústavného zákona alebo medzinárodnej zmluvy boli porušené a akým\nprávoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené základne práva\na slobody. Ústavný súd zruší rozhodnutie alebo opatrenie, ktorým boli porušené základne\npravá a slobody sťažovateľa.\n13\n\n42. Podľa § 133 ods. 3 písm. b) zákona o ústavnom súde ak ústavný súd sťažnosti\nvyhovie, môže vrátiť vec na ďalšie konanie.\n43. Podľa § 134 ods. 1 zákona o ústavnom súde ak ústavný súd zruší právoplatné\nrozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah a vec vráti na ďalšie konanie, ten, kto vo veci vydal\nrozhodnutie, rozhodol o opatrení alebo vykonal iný zásah, je povinný vec znova prerokovať\na rozhodnúť. V tomto konaní alebo postupe je viazaný právnym názorom ústavného súdu.\n44. V zmysle § 134 ods. 2 zákona o ústavnom súde ten, kto rozhodnutie je viazaný\nrozhodnutím ústavného súdu, podľa § 133 ods. 3 rozhodnutie ústavného súdu je\nvykonateľné doručením.\n45. Pretože ústavný súd rozhodol, že výrokom napadnutého uznesenia okresného\nsúdu bolo porušené základné právo sťažovateľky podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a jej právo\npodľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, bolo potrebné v zmysle čl. 127 ods. 2 ústavy a § 133 ods. 2\nzákona o ústavnom súde rozhodnúť o jeho zrušení a v záujme efektívnej ochrany práv\nsťažovateľky aj vrátiť vec v zmysle § 133 ods. 3 písm. b) zákona o ústavnom súde\nokresnému súdu na ďalšie konanie a rozhodnutie (bod 2 výroku nálezu). Po vrátení veci\nokresnému súdu bude jeho povinnosťou znovu rozhodnúť o výške trov odvolacieho\nkonania.\nV. Náhrada trov konania\n46. Podľa § 73 ods. 3 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže v odôvodnených\nprípadoch podľa výsledku konania uznesením uložiť niektorému účastníkovi konania, aby\núplne alebo sčasti uhradil inému účastníkovi konania alebo štátu trovy konania.\n47. Sťažovateľka požadovala náhradu trov právneho zastúpenia, ktorých výšku\nvyčíslila iba ku dňu podania ústavnej sťažnosti (vo výške 390,50 €).\n48. Pri výpočte trov právneho zastúpenia sťažovateľky ústavný súd vychádzal\nz príslušných ustanovení vyhlášky č. 655/2004 Z. z. Základná sadzba odmeny za úkon\n14\n\nprávnej služby uskutočnený v roku 2018 je vo výške 153,50 € a hodnota režijného paušálu\nje vo výške 9,21 €.\n49. Trovy právneho zastúpenia pozostávajú z dvoch úkonov právnej služby v roku\n2018 (prevzatie zastupovania vrátane prvej porady s klientom, podanie ústavnej sťažnosti).\nSpolu s daňou z pridanej hodnoty vo výške 20 % ide o sumu 390,50 €, ktorú je okresný súd\npovinný zaplatiť na účet právneho zástupcu sťažovateľky (bod 3 výroku nálezu).\n50. Vzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie\nje prípustný opravný prostriedok, toto rozhodnutie nadobúda právoplatnosť dňom jeho\ndoručenia účastníkom konania.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 19. novembra 2019\n\nJana Baricová\npredsedníčka senátu\n\n15", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "občianske súdne konanie-Civilný sporový poriadok", "konanie pred ústavným súdom-podmienky konania pred ústavným súdom", "trovy konania-náklady konania", "občianske súdne konanie-Civilný sporový poriadok", "trovy konania-náklady konania"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"], "vyrok_vztahy": [{"sz": "8C/237/2014", "guid": null, "vztah": "zrusene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:eccf7ba6-9022-45fc-98f7-e46c341ffe82", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:4.US.202.2018.2", "spisova_znacka": "IV. ÚS 202/2018", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 202/2018 z 27. 9. 2018", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2018-09-27", "citacie_n": 31, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:4.US.202.2018.2"}, {"guid": "ussr:7ec3eb0b-c56c-4c1a-945d-44c10e197b91", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:3.US.342.2017.2", "spisova_znacka": "III. ÚS 342/2017", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 342/2017 z 25. 10. 2017", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2017-10-25", "citacie_n": 43, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:3.US.342.2017.2"}, {"guid": "ussr:97d62a41-e71b-42c5-8c27-357dc7b6986d", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:1.US.155.2017.2", "spisova_znacka": "I. ÚS 155/2017", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 155/2017 z 31. 8. 2017", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2017-08-31", "citacie_n": 273, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:1.US.155.2017.2"}, {"guid": "ussr:105dea71-2ec3-4056-b056-f92eaccc14b4", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:1.US.533.2016.2", "spisova_znacka": "I. ÚS 533/2016", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 533/2016 z 9. 11. 2016", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2016-11-09", "citacie_n": 245, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:1.US.533.2016.2"}, {"guid": "ussr:0139f1ee-00d2-48f7-9f34-c41aa07705f1", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2015:3.US.481.2015.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 481/2015", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 481/2015 z 6. 10. 2015", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2015-10-06", "citacie_n": 157, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2015:3.US.481.2015.1"}, {"guid": "ussr:b6b27bfa-d1f0-4c78-a8d4-d985b94a29a6", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 341/07", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 341/07 z 1. 7. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-07-01", "citacie_n": 1139, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:b6b27bfa-d1f0-4c78-a8d4-d985b94a29a6"}, {"guid": "ussr:419fadee-c1cc-45f2-bdc5-c91847aca3a0", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 264/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 264/05 z 29. 9. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-09-29", "citacie_n": 1632, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:419fadee-c1cc-45f2-bdc5-c91847aca3a0"}, {"guid": "ussr:d6eef413-f1cd-472a-bc5f-8b32e6ef4587", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 56/05", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 56/05 z 22. 6. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-06-22", "citacie_n": 797, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:d6eef413-f1cd-472a-bc5f-8b32e6ef4587"}, {"guid": "ussr:aaae9e7a-db73-4721-bbad-518685f8e3fe", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 77/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 77/02 z 27. 11. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-11-27", "citacie_n": 2547, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:aaae9e7a-db73-4721-bbad-518685f8e3fe"}, {"guid": "ussr:2115fe63-2931-418d-8fd9-44b09da4b2a4", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.71.1997.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 71/97", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 71/97 z 15. 10. 1998", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1998-10-15", "citacie_n": 3317, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.71.1997.1"}, {"guid": "28807c56-96ae-43ea-9e92-b4605b0b2d79:9c2e6d22-ba46-434d-9e61-ecec1760b9c2", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2012:1507227184.1", "spisova_znacka": "3MCdo/17/2010", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3MCdo/17/2010 z 22. 5. 2012", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2012-05-22", "citacie_n": 23, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2012:1507227184.1"}, {"guid": "7acb201f-17ca-4162-9637-78104ee0368e:e261e509-b12e-4376-aade-4b76e164119e", "ecli": "ECLI:SK:KSNR:2017:4614208974.1", "spisova_znacka": "25Co/2/2017", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Nitra sp. zn. 25Co/2/2017 z 28. 11. 2017", "sud": "Krajský súd Nitra", "datum_vydania": "2017-11-28", "citacie_n": 12, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSNR:2017:4614208974.1"}], "citovane_v": [{"guid": "ussr:f1270b71-7dec-4935-ad9f-7606d3aa09a3", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2026:1.US.25.2026.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 25/2026", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 25/2026 z 29. 1. 2026", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2026-01-29", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2026:1.US.25.2026.1"}, {"guid": "ussr:51fe39b2-79fe-46df-bba9-538b8cdf059d", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2025:3.US.196.2025.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 196/2025", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 196/2025 z 9. 4. 2025", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2025-04-09", "citacie_n": 3, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2025:3.US.196.2025.1"}, {"guid": "ussr:476b4a7a-de5d-429e-af59-5884edcbf4ab", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2024:2.US.115.2024.2", "spisova_znacka": "II. ÚS 115/2024", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 115/2024 z 25. 6. 2024", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2024-06-25", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2024:2.US.115.2024.2"}, {"guid": "ussr:9bb79b40-14fc-4dae-b120-340075b448c2", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2024:4.US.128.2024.2", "spisova_znacka": "IV. ÚS 128/2024", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 128/2024 z 15. 5. 2024", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2024-05-15", "citacie_n": 4, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2024:4.US.128.2024.2"}, {"guid": "ussr:4d10f7f4-ccb9-4740-90b8-bf2b2610c705", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2023:2.US.347.2023.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 347/2023", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 347/2023 z 27. 6. 2023", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2023-06-27", "citacie_n": 3, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2023:2.US.347.2023.1"}, {"guid": "ussr:19ccb0a7-2f0f-4b91-abaa-2633e9eab6b3", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2023:3.US.707.2021.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 707/2021", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 707/2021 z 29. 3. 2023", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2023-03-29", "citacie_n": 13, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2023:3.US.707.2021.1"}, {"guid": "ussr:63cfde97-e2db-4543-b1ea-10a9007bd698", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2022:3.US.434.2022.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 434/2022", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 434/2022 z 28. 7. 2022", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2022-07-28", "citacie_n": 6, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2022:3.US.434.2022.1"}, {"guid": "ussr:7423a5fc-dfc8-4366-bf2b-71512d41440b", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:3.US.144.2020.2", "spisova_znacka": "III. ÚS 144/2020", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 144/2020 z 16. 6. 2020", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2020-06-16", "citacie_n": 16, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:3.US.144.2020.2"}, {"guid": "ussr:cbad0109-f36e-4726-8a73-690b532f83fb", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:4.US.120.2020.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 120/2020", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 120/2020 z 1. 4. 2020", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2020-04-01", "citacie_n": 4, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:4.US.120.2020.1"}, {"guid": "7f2765a5-56d4-4953-9a04-c0b1490b45e1:b7cb6cc4-6fc9-4379-9740-19ee275e599c", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2024:8320200325.1", "spisova_znacka": "3ObdoG/1/2023", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3ObdoG/1/2023 z 24. 9. 2024", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2024-09-24", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2024:8320200325.1"}, {"guid": "7097c6b9-c0e6-44ea-a199-a09990e7a22f:ff025a8d-5627-4e27-9f8e-3764c42904ce", "ecli": "ECLI:SK:OSPK:2025:1720201845.14", "spisova_znacka": "36Cb/109/2020", "nazov": "Uznesenie Okresného súdu Pezinok sp. zn. 36Cb/109/2020 z 12. 12. 2025", "sud": "Okresný súd Pezinok", "datum_vydania": "2025-12-12", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:OSPK:2025:1720201845.14"}]}