{"guid": "ussr:d76db357-329f-4347-a5d9-3a9d4c9b4311", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2019:1.US.114.2019.2", "spisova_znacka": "I. ÚS 114/2019", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 114/2019 z 20. 8. 2019", "citacia": "nález Ústavného súdu SR z 20. augusta 2019, sp. zn. I. ÚS 114/2019, ECLI:SK:USSR:2019:1.US.114.2019.2", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": null, "sudca_id": null, "sudca_url": null, "datum_vydania": "2019-08-20", "forma": "Nález", "povaha": ["právo porušené bolo", "prikazuje konať bez zbytočných prieťahov", "priznáva primerané finančné zadosťučinenie", "prikazuje odporcovi uhradiť trovy právneho zastúpenia"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "I.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-2", "nazov": "čl. 48 ods. 2 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-48"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-48", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/d76db357-329f-4347-a5d9-3a9d4c9b4311", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2019:1.US.114.2019.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2019:1.US.114.2019.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2019:1.US.114.2019.2/text", "citacie_n": 1, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nNÁLEZ\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nV mene Slovenskej republiky\nI. ÚS 114/2019-54\n\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 20. augusta 2019\nv senáte zloženom z predsedníčky Jany Baricovej, zo sudcu Miroslava Duriša (sudca\nspravodajca) a sudcu Mojmíra Mamojku v konaní o ústavnej sťažnosti\n,\n\n,\n\n, zastúpenej advokátkou JUDr. Slavomírou\n\nHuszthyovou, Za amfiteátrom 10, Košice, vo veci namietaného porušenia základného práva\nna prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej\nrepubliky postupom Okresného súdu Košice II v konaní vedenom pod sp. zn.\n20 C 100/2012 takto\nrozhodol:\n1. Základné právo\n\npodľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky\n\npostupom Okresného súdu Košice II v konaní vedenom pod sp. zn. 20 C 100/2012\nporušené bolo.\n2. Okresnému súdu Košice II v konaní vedenom pod sp. zn. 20 C 100/2012\np r i k a z u j e konať bez zbytočných prieťahov.\n\n3.\n\np r i z n á v a finančné zadosťučinenie v sume 1 000 € (slovom\n\ntisíc eur), ktoré j e jej Okresný súd Košice II p o v i n n ý zaplatiť do dvoch mesiacov\nod právoplatnosti tohto nálezu.\n4. Okresný súd Košice II j e p o v i n n ý uhradiť\n\ntrovy konania\n\nv sume 325,42 € (slovom tristodvadsaťpäť eur a štyridsaťdva centov) na účet jej právnej\nzástupkyne JUDr. Slavomíry Huszthyovej, Za amfiteátrom 10, Košice, do dvoch mesiacov\nod právoplatnosti tohto nálezu.\nOdôvodnenie:\nI.\nStav konania pred Ústavným súdom Slovenskej republiky\n1. Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením\nč. k. I. ÚS 114/2019-27 z 3. apríla 2019 prijal podľa § 56 ods. 5 zákona č. 314/2018 Z. z.\no Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len\n„zákon o ústavnom súde“) na ďalšie konanie ústavnú sťažnosť\n,\n\n,\n\n(ďalej len „sťažovateľka“), ktorou namieta porušenie\n\nzákladného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2\nÚstavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) postupom Okresného súdu Košice II\n(ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 20 C 100/2012 (ďalej len\n„napadnuté konanie okresného súdu“).\nII.\nVymedzenie postupu okresného súdu v napadnutom konaní a sťažnostná\nargumentácia sťažovateľky\n2. Z ústavnej sťažnosti vyplýva, že sťažovateľka doručila okresnému súdu žalobu\no vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov (ďalej len „BSM“) proti\n(ďalej len „žalovaný“).\n\n2\n\n3. V ústavnej sťažnosti uvádza sťažovateľka takýto priebeh napadnutého konania:\n„- dňa 15. 5. 2012 bola súdu doručená žaloba sťažovateľky\n- dňa 23. 5. 2012 súd vydal uznesenie a vyzval žalovaného na vyjadrenie k žalobe\n- dňa 7. 6. 2012 súd lustroval pobyt žalovaného\n- dňa 20. 6. 2012 súd vyzval žalobkyňu na oznámenie pobytu žalovaného\n- dňa 21. 6. 2012 obdržal súd odpoveď na lustráciu pobytu z Generálneho\nriaditeľstva Zboru väzenskej a justičnej stráže\n- dňa 21. 6. 2012 pri nahliadaní do súdneho spisu oznámil žalovaný adresu svojho\nbydliska,\n- dňa 22. 6. 2012 oznámila žalobkyňa súdu pravdepodobnú adresu bydliska\nžalovaného\n- dňa 26. 6. 2012 požiadal žalovaný o posunutie termínu na vyjadrenie k žalobe\n- dňa 16. 7. 2012 doručil žalovaný súdu vyjadrenie k žalobe\n- dňa 5. 9. 2012 oznámila žalobkyňa zmenu právneho zástupcu\n- pojednávanie dňa 27. 11. 2012 bolo odročené na základe žiadosti žalovaného\n- dňa 28. 11. 2012 požiadala žalobkyňa o priznanie náhrady trov konania podľa ust.\n§ 147a ods. 1 O. s. p.\n- dňa 7. 12. 2012 súd uznesením priznal žalobkyni nárok na náhradu trov konania...\n- pojednávanie dňa 5. 3. 2013 bolo odročené pre neprítomnosť žalovaného\n- dňa 5. 3. 2013 oznámil žalovaný ustanovenie právneho zástupcu a požiadal\no odročenie pojednávania\n- dňa 5. 3. 2013 požiadala žalobkyňa o priznanie náhrady trov konania podľa ust.\n§ 147a ods. 1 O. s. p.\n- dňa 14. 3. 2013 súd uznesením priznal žalobkyni nárok na náhradu trov konania...\n- dňa 3. 4. 2012 oznámil žalovaný skončenie právneho zastúpenia\n- pojednávanie dňa 18. 6. 2013 bolo odročené na základe žiadosti žalovaného\n- pojednávanie dňa 15. 10. 2013 bolo odročené pre neprítomnosť žalovaného\n- dňa 16. 10. 2013 oznámil žalovaný súdu poverenie nového právneho zástupcu\n- dňa 23. 10. 2013 vyzval súd ošetrujúcu lekárku žalovaného na oznámenie, či mu\njeho zdravotný stav neumožňuje zúčastniť sa na pojednávaní\n\n3\n\n- dňa 11. 11. 2013 oznámila ošetrujúca lekárka, že žalovaný žiadal ukončiť\npráceneschopnosť od 12. 11. 2013\n- dňa 20. 11. 2013 doručil žalovaný súdu rozsiahle vyjadrenie vo veci\n- pojednávanie dňa 20. 11. 2013, na ktoré sa žalovaný bez ospravedlnenia\nnedostavil, bolo odročené a pre potrebu právneho zástupcu žalobkyne oboznámiť sa s\nobsahom písomného vyjadrenia žalovaného\n- pojednávanie dňa 28. 2. 2014 bolo odročené na základe žiadostí oboch sporových\nstrán o poskytnutie 45 dňovej lehoty na mimosúdne rokovanie\n- dňa 24. 6. 2014 sa uskutočnilo prvé pojednávanie vo veci, na ktorom bola vypočutá\nžalobkyňa; žalovaný sa na pojednávanie nedostavil z dôvodu údajných zdravotných\nproblémov\n- dňa 4. 7. 2014 oznámila žalobkyňa súdu nemožnosť zaujať stanovisko k návrhu na\nvykonanie znaleckého dokazovania z dôvodu, že nebola oboznámená so závermi znaleckého\nposudku vyhotoveného na základe žiadosti žalovaného\n- dňa 9. 7. 2014 doručil žalovaný súdu rozsiahle vyjadrenie\n- dňa 12. 8. 2014 doručil žalovaný súdu znalecký posudok na stanovenie hodnoty\nnebytového priestoru v k. ú.\n- dňa 18. 8. 2014 požiadal súd daňový úrad o poskytnutie informácií a listín\n- dňa 10. 9. 2014 doručil daňový úrad súdu požadované daňové priznania\n- dňa 18. 11. 2014 doručil žalovaný súdu vyjadrenie\n- pojednávanie dňa 21. 11. 2014 súd odročil na základe žiadosti žalobkyne z dôvodu\nukončenia právneho zastupovania\n- dňa 9. 3. 2015 doručila žalobkyňa súdu písomné vyjadrenie - spresnenie predmetu\nvyporiadania, v ktorom navrhovala zabezpečenie a vykonanie dôkazov\n- dňa 16. 3. 2015 bolo vyjadrenie žalobkyne doručené žalovanému\n- pojednávanie dňa 24. 3. 2015 súd odročil na základe žiadosti žalovaného z dôvodu\npotreby väčšieho časového priestoru na oboznámenie s obsahom vyjadrenia žalobkyne\n- dňa 21. 5. 2015 doručil žalovaný súdu rozsiahle vyjadrenie\n- dňa 30. 7. 2015 sa uskutočnilo pojednávanie, na ktorom bol vypočutý žalovaný\n(prečítaním písomnej výpovede pripojenej do súdneho spisu)\n- dňa 4. 8. 2015 doručil žalovaný súdu rozsiahle vyjadrenie\n\n4\n\n- dňa 5. 8. 2015 doručil žalovaný súdu ďalšie podanie\n- dňa 28. 8. 2015 uznesením ustanovil súd znalkyňu Ing. Evu Hakajovú na ocenenie\nnebytového priestoru v k. ú.\n\na spoluvlastníckeho podielu k (nepatrnej časti)\n\npozemkov v k. ú.\n- dňa 25. 9. 2015 podal žalovaný odvolanie voči uzneseniu súdu z 28. 8. 2015\n- dňa 25. 2. 2016 odvolací súd odmietol odvolanie žalovaného\n- dňa 17. 5. 2016 doručil žalovaný súdu vyjadrenie\n- dňa 24. 5. 2016 oznámila žalobkyňa súdu znemožnenie účasti na obhliadke\nnehnuteľností znalcom zo strany žalovaného\n- dňa 14. 6. 2016 doručila znalkyňa Ing. Eva Hakajová súdu znalecký posudok\n- dňa 27. 6. 2016 uznesením priznal súd znalkyni odmenu\n- dňa 8. 7. 2016 doručil žalovaný súdu vyjadrenie k znaleckému posudku\n- dňa 5. 8. 2016 doručil súd žalobkyni vyjadrenie žalovaného k znaleckému posudku\n- dňa 10. 8. 2016 žiadala žalobkyňa o doručenie znaleckého posudku\n- dňa 24. 8. 2016 doručil súd znalecký posudok žalobkyni\n- dňa 22. 9. 2016 doručila žalobkyňa súdu vyjadrenie k znaleckému posudku\n- dňa 19. 10. 2016 doručil žalovaný súdu vyjadrenie\n- pojednávanie nariadené na deň 3. 3. 2017 bolo odročené pre práceneschopnosť\nsudkyne\n- dňa 12. 4. 2017 doručil žalovaný súdu rozsiahle vyjadrenie\n- pojednávanie nariadené na deň 20. 6. 2017 sa neuskutočnilo z dôvodu nahlásenia\nbombového útoku na budovu súdu\n- dňa 24. 8. 2017 zaslal súd znalkyni námietky sporových strán\n- dňa 24. 8. 2017 požiadal súd banku VÚB a. s. o zaslanie kópie zmluvy o združení\n- dňa 30. 8. 2017 žalovaný písomne namietal zaujatosť sudcu\n- dňa 21. 9. 2017 uznesením súd ustanovil znalca SK ACTIVE s. r. o. na ocenenie\nhodnoty podniku žalovaného a hodnoty jeho podielu v obchodnej spoločnosti\n- dňa 2. 10. 2017 oznámila banka VÚB a. s., že nevedie požadované účty, podklady\narchivuje 5 rokov a následne tieto skartuje\n- dňa 9. 10. 2017 podal žalovaný sťažnosť voči uzneseniu súdu z 21. 9. 2017\n\n5\n\n- dňa 10. 10. 2017 doručila znalkyňa Ing. Eva Hakajová vyjadrenie k námietkam\nsporových strán\n- dňa 17. 10. 2017 podala žalobkyňa sťažnosť proti IV. a V. výroku uznesenia súdu\nz 21. 9. 2017 a požiadala o oslobodenie od platenia súdnych poplatkov\n- dňa 18. 10. 2017 doručila žalobkyňa súdu vyjadrenie\n- dňa 20. 10. 2017 doručil žalovaný súdu námietku zaujatosti znalca\n- dňa 20. 10. 2017 doručil žalovaný súdu námietku zaujatosti sudcu a vyššieho\nsúdneho úradníka\n- dňa 27. 10. 2017 požiadal žalovaný o oslobodenie od platenia súdnych poplatkov\n- dňa 24. 11. 2017 uznesením súd zrušil uznesenie z 21. 9. 2017\n- dňa 24. 11. 2017 súd prípisom oznámil žalovanému, že vzhľadom na charakter\nnámietok spočívajúcich v procesnom postupe vec nebola predložená nadriadenému súdu\n- dňa 16. 1. 2018 preveroval súd podmienky pre oslobodenie od platenia súdnych\npoplatkov dopytovaním na príslušných úradoch\n- dňa 17. 1. 2018 doručil žalovaný súdu svoje písomné stanovisko k žiadosti\nžalobkyne o oslobodenie od platenia súdnych poplatkoch\n- dňa 15. 3. 2018 požiadal žalovaný o odročenie pojednávania z dôvodu zadania\npožiadavky na vypracovanie znaleckého posudku z odboru ekonómie v časti podnikania\núčastníkov konania\n- pojednávanie dňa 20. 3. 2018 bolo odročené na neurčito s tým, že žalovaný v lehote\n30 dní súdu oznámi v akom štádiu je znalecké dokazovanie, súd urobí dotazy na katastrálny\núrad a rozhodne o návrhu na oslobodenie od súdnych poplatkov\n- dňa 9. 5. 2018 urgoval súd banku VÚB a. s. na doručenie požadovanej listiny\n- dňa 21. 5. 2018 uzneseniami súd návrhy sporových strán na oslobodenie\nod súdnych poplatkov zamietol\n- dňa 19. 6. 2018 súd urgoval žalovaného na oznámenie predpokladaného času\npredloženia znaleckého posudku\n- dňa 30. 8. 2018 súd urgoval žalovaného na predloženie znaleckého posudku\n- dňa 19. 9. 2018 doručil žalovaný písomné podanie spolu so znaleckým posudkom\nIng. Zuzany Kudlovej (objednaného dňa 25. 5. 2018)\n\n6\n\n- dňa 25. 9. 2018 doručil súd žalobkyni znalecký posudok spolu s vyjadrením\nžalovaného\n- dňa 2. 10. 2018 doručil žalovaný súdu prípis označený ako upovedomenie\n- dňa 4. 10. 2018 vyzval súd právnu zástupkyňu žalobkyne na oznámenie, či\nzastupuje naďalej žalobkyňu\n- dňa 9. 10. 2018 odoslala žalobkyňa súdu vyjadrenie k znaleckému posudku\n- dňa 9. 10. 2018 odoslala žalobkyňa súdu odpoveď na výzvu zo dňa 4. 10. 2018.“\n4. Vychádzajúc z uvedeného prehľadu, sťažovateľka argumentuje, že k porušeniu\nzákladného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy došlo nečinnosťou a neefektívnym postupom\nokresného súdu v napadnutom konaní. Poukazuje pritom na to, že po vyše šiestich rokoch\nokresný súd v napadnutom konaní len vypočul sporové strany a bol vypracovaný jeden\nznalecký posudok. Svojím správaním ako žalobkyňa nijako neprispela k doterajšej dĺžke\nkonania. Žalovaný na druhej strane sťažoval postup konajúceho súdu – opakovane žiadal\no odročenie pojednávania, nereagoval na výzvy okresného súdu, podal neprípustný opravný\nprostriedok proti uzneseniu, ktorým sa upravuje vedenie konania.\n5. Podľa sťažovateľky okresný súd bol nečinný od 24. augusta 2016 do 24. augusta\n2017 – v tomto období okresný súd nariadil dve pojednávania – pojednávanie nariadené\nna 3. marec 2017 bolo odročené pre práceneschopnosť zákonnej sudkyne a pojednávanie\nnariadené na 20. jún 2017 sa neuskutočnilo z dôvodu ohlásenia bomby v priestoroch súdu.\nNesústredený a neefektívny postup okresného súdu vyplýva aj z toho, že o návrhu\nsťažovateľky z 9. marca 2015 na ustanovenie súdneho znalca na ocenenie nehnuteľností\nokresný súd rozhodol 28. augusta 2015 a súdneho znalca poveril oceniť len nepatrnú časť\npozemkov, a nie všetky relevantné pozemky. Sťažovateľka doplnila 21. septembra 2016\nsvoj návrh na vyžiadanie listín z katastra nehnuteľností, okresný súd o tieto listiny\nnepožiadal ani po viac ako 43 mesiacoch. O návrhu na ocenenie podniku žalovaného a jeho\nobchodného podielu rozhodol okresný súd 21. septembra 2017, t. j. po viac ako\n30 mesiacoch s tým, že toto rozhodnutie následne zrušil. Listiny z banky okresný súd\nvyžiadal po 29 mesiacoch, resp. jednu banku o tieto listiny doteraz nepožiadal.\nSťažovateľka argumentuje, že okresný súd mal ustanoviť súdnych znalcov na ohodnotenie\n\n7\n\ncelého majetku naraz a takisto mal postupovať pri vyžiadaní listín z bánk. Podľa\nsťažovateľky „v dôsledku postupného ustanovovania znalcov na ocenenie majetku\npochádzajúceho z BSM s odstupom niekoľkých rokov nastane situácia, že v čase\nrozhodovania súdu vo veci samej skôr vypracované znalecké posudky už nebudú aktuálne,\nčím sa vytvorí priestor na nové znalecké dokazovanie a ďalšie prieťahy v konaní“.\n6. Okresný súd doručil znalecký posudok súdnej znalkyne Ing. Hakajovej len\nžalovanému, sťažovateľke ho doručil až po dvoch mesiacoch na základe jej podania.\nNámietky strán proti znaleckému posudku doručil okresný súd súdnej znalkyni až po\n11 mesiacoch – v období od 22. septembra 2016 do 24. augusta 2017. Nesústredene\npostupoval okresný súd aj pri nariadení pojednávaní na 20. marec 2018 a 11. december\n2018 – v oboch prípadoch okresný súd nezabezpečil potrebné dôkazy (napr. listiny)\na neustanovil ani súdnych znalcov.\n7. Sťažovateľka poukazuje na to, že okresný súd výslovne upozornila na to,\nže žalovaný jej bráni v užívaní majetku patriaceho do BSM – nemohla vstúpiť\ndo nehnuteľnosti, bola nútená bývať a vykonávať podnikateľskú činnosť v prenajatých\npriestoroch. Podnikanie napokon pre nedostatok financií a nemožnosť užívania vlastných\npriestorov prestala vykonávať. Rovnako tak poukazuje na to, že žalovaný a jeho právny\nzástupca opakovane doručili urážlivé a nepravdivé podania – v ktorých tvrdili, že mala\nodcudziť špecifikované predmety z trezoru, mala falšovať dokumenty a manipulovať\nso súdom a zákonnou sudkyňou. Podľa sťažovateľky okresný súd mal na tieto podania\nžalovaného reagovať uložením poriadkovej pokuty.\n8. Sťažovateľka podala 15. októbra 2018 predsedovi okresného súdu sťažnosť\nna prieťahy v konaní podľa § 62 a nasl. zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene\na doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Predseda okresného súdu\nv liste z 22. októbra 2018 uviedol, že okresný súd „v danej veci koná a to v rámci\nobjektívnych možností“. Z uvedeného dôvodu jediným právnym prostriedkom nápravy\nuvedeného stavu je ústavná sťažnosť.\n\n8\n\n9. Sťažovateľka poukazuje na to, že konanie o vyporiadanie BSM je bežnou agendou\nvšeobecných súdov, nejde o právne zložitú vec. Z hľadiska skutkovej zložitosti je potrebné\nvykonať rozsiahlejšie znalecké dokazovanie na zistenie hodnoty vecí patriacich do BSM.\nSťažovateľka ďalej argumentuje, že k súdnemu konaniu pristupovala aktívne, rešpektovala\nokresným súdom určené termíny a lehoty, preto k doterajšej dĺžke napadnutého konania\nprispela len minimálne. V postupe žalovaného vidí sťažovateľka snahu spôsobiť prieťahy\na oddialiť rozhodnutie vo veci samej. Postup okresného súdu je podľa sťažovateľky\npoznačený nečinnosťou, nesústredenosťou a neefektívnosťou. Sťažovateľka argumentuje,\nže nie je „tolerovateľné, ospravedlniteľné a ústavne udržateľné, aby súdne konanie\no vyporiadanie BSM trvalo viac ako šesť rokov bez vykonania potrebného dokazovania\na bez rozhodnutia súdu vo veci samej. Spôsobenie neoprávnených prieťahy v konaní viedlo\nk viac ako 6-ročnému stavu právnej neistoty sťažovateľky, čo nie je v súlade so zásadou\nprávneho štátu.“.\n10. Na základe tejto argumentácie sťažovateľka navrhuje, aby ústavný súd po prijatí\nústavnej sťažnosti na ďalšie konanie rozhodol nálezom, v ktorom vysloví porušenie\nzákladného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy\npostupom\n\nokresného\n\nsúdu\n\nv\n\nnapadnutom\n\nkonaní,\n\nprikáže\n\nokresnému\n\nsúdu,\n\naby v napadnutom konaní konal a rozhodol bez zbytočných prieťahov, sťažovateľke prizná\nprimerané finančné zadosťučinenie v sume 5 000 € a prizná jej náhradu trov konania.\n11. Návrh na priznanie primeraného finančného zadosťučinenia sťažovateľka\nodôvodňuje tým, že jej okresný súd neposkytol včasnú a účinnú súdnu ochranu. Neústavný\npostup okresného súdu viedol sťažovateľku „k zbytočným úkonom smerujúcim k uplatneniu\njej práv v dôsledku pretrvávajúcej právnej neistoty, k dodatočným stretnutiam s úradnými\na neúradnými osobami, k zažívaniu pocitov nervozity, poníženia, stresu i nesplnených\noprávnených očakávaní, čo viedlo k morálnym a finančným ujmám. Sťažovateľka sa navyše\npre správanie druhej sporovej strany bez rozhodnutia odporcu nemá možnosť dostať\nk majetku, ktorý nadobudla počas trvania manželstva.“.\n\n9\n\nIII.\nVyjadrenia odporcu a žalovaného a replika sťažovateľky\n12. Na výzvu ústavného súdu okresný súd – pred prijatím ústavnej sťažnosti\nna ďalšie konanie – v prípise sp. zn. 1 SprV/182/2019 z 13. marca 2019 uviedol prehľad\nnapadnutého konania, ktorý sa v podstatnom zhodoval s prehľadom uvedeným v ústavnej\nsťažnosti sťažovateľky.\n13. K opodstatnenosti ústavnej sťažnosti sa na výzvu ústavného súdu opätovne\nvyjadril predseda okresného súdu prípisom sp. zn. 1 SprV/278/2019 z 2. mája 2019,\nv ktorom odkázal na chronológiu napadnutého konania, ktorú uviedol v prípise z 3. marca\n2019. Podľa predsedu okresného súdu z tejto chronológie vyplýva, že „sa v konaní\nnevyskytli žiadne dlhodobejšie obdobia nečinnosti súdu, i keď predmetné konanie trvá\n7 rokov“. Z predmetnej chronológie tiež vyplýva, že okresný súd pojednávania opakovane\nodročoval aj na žiadosť sťažovateľky, resp. jej právneho zástupcu. Strany sporu v priebehu\nnapadnutého konania predkladali návrhy na vykonanie dokazovania, čím sa napadnuté\nkonanie predlžovalo. Na základe podania sťažovateľky z 10. januára 2019 okresný súd\npredvolal na pojednávanie svedkyne. Okrem toho v „uvedenom podaní zo dňa 10. 1. 2019\n(teda 2 mesiace po podaní ústavnej sťažnosti) sťažovateľka požiadala o poskytnutie 30dňovej lehoty za účelom oznámenia, či zabezpečí súkromný znalecký posudok“. Dĺžku\nnapadnutého konania v roku 2019 ovplyvňuje predovšetkým samotná sťažovateľka –\nnávrhmi na výsluch svedkov a nepredložením súkromného znaleckého posudku.\nZo skutočnosti, že aj v tomto štádiu konania predkladá sťažovateľka návrhy na vykonanie\ndokazovania a žiada o poskytnutie lehoty na predloženie súkromného znaleckého posudku,\nvyplýva aj skutková zložitosť veci, ktorú nepopiera ani samotná sťažovateľka. Nemožno\nakceptovať tvrdenie sťažovateľky, podľa ktorého okresný súd v období od 24. augusta 2016\ndo 24. augusta 2017 nevykonal žiaden úkon, keďže okresný súd v tomto období dvakrát\nnariadil pojednávanie, ktoré bolo odročené z objektívnych dôvodov – pre práceneschopnosť\nzákonnej sudkyne a nahlásenie bombového útoku v budove súdov. Predseda okresného\nsúdu súhlasil s upustením od ústneho pojednávania.\n\n10\n\n14. Predseda okresného súdu priložil k svojmu prípisu z 2. mája 2019 aj vyjadrenie\nzákonnej sudkyne JUDr. Viery Kováčovej. Zákonná sudkyňa vo svojom vyjadrení\nnesúhlasila so stanoviskom sťažovateľky, podľa ktorého v napadnutom konaní postupuje\nneefektívne. Vo vyjadrení uviedla rozsiahlu argumentáciu, ktorou tento názor odôvodnila.\nZákonná sudkyňa poukázala na to, že sťažovateľka v návrhu uviedla jedinú nehnuteľnosť,\no ktorej tvrdí, že patrí do BSM, a túto žiadala vyporiadať. Konkrétnou chronológiou\npreukazuje, že v priebehu 1,5 roka sa neuskutočnilo jediné pojednávanie predovšetkým\npre opakované žiadosti o odročenie pojednávaní podávané sťažovateľkou, prípadne\nžalovaným, a pritom „sťažovateľka sa ani nevyjadrila k podaniu žalovaného na BSM.\nRozšírenie návrhu na vyporiadanie BSM došlo podaním žalovaného, doručeným súdu dňa\n19. 11. 2013...“. Zákonná sudkyňa ďalej uviedla, že pojednávanie bolo odročené\naj z dôvodu zmeny právneho zástupcu sťažovateľky, z dôvodu vedenia mimosúdneho\nrokovania. Sťažovateľka k vyjadreniu žalovaného zaujala stanovisko až na pojednávaní\n24. júna 2014, a preto aj toto pojednávanie bolo potrebné odročiť. Zákonná sudkyňa\nzdôraznila aj to, že sťažovateľka opakovane menila právneho zástupcu, menila návrh tak,\nže rozširovala masu tvoriacu BSM. Za relevantné považovala aj to, že žalovaný do spisu\npostupne doručil rozsiahly dôkazový materiál (č. l. 144 – 429, č. l. 417 – 537, č. l. 545 –\n796).\n15. Zákonná sudkyňa dala 3. augusta 2015 pokyn vyššiemu súdnemu úradníkovi\nna nariadenie znaleckého dokazovania znalcom z odboru oceňovania nehnuteľností\na znalcom z odboru ekonomiky riadenia. V súvislosti s námietkou sťažovateľky,\nže znalecký posudok doručovala až po dvoch mesiacoch na základe jej podania, zákonná\nsudkyňa uviedla, že vyššiemu súdnemu úradníkovi dala pokyn na doručenie znaleckého\nposudku 27. júna 2016. V súvislosti s nariadením pojednávania na 3. marec 2017 uviedla:\n„v mojom senáte pracujem s cca 800 sporovými vecami a preto mám vždy v predstihu\njedného štvrťroku vyterminované veci na pojednávanie. Skorší termín som v tomto období\nnariadiť nevedela.“ Zákonná sudkyňa uviedla, že 14. júla 2017 dala vyššiemu súdnemu\núradníkovi opätovne pokyn „na vypracovanie uznesenia o nariadení znaleckého\ndokazovania a žiadala ďalšie dôkazy od VÚB“. K námietke sťažovateľky, že dala oceniť len\nnepatrnú časť pozemkov uviedla: „k tejto sťažnosti sa v tomto štádiu nebudem vyjadrovať,\n\n11\n\nnakoľko je vecou pojednávajúceho sudcu, ktoré z navrhovaných dôkazov vykoná a ktoré nie,\na mojim vyjadrením by som prejudikovala svoje rozhodnutie, ktoré vyplýva aj z dôkazov\npredložených druhou stranou sporu. Tak isto vyžiadanie listín z katastra nehnuteľností,\nvzhľadom na predložené dôkazy zo strany žalovaného, nebolo potrebné vyžiadať\na opakovane zdôrazňujem, že je vždy vecou sudcu, ktoré z navrhovaných dôkazov vykoná\na ktoré nie... Pokiaľ sa týka listín z VÚB, tieto súd žiadal aj ich urgoval a je treba uviesť, že\nspráva VÚB bola negatívna vo vzťahu k tomu, čo sťažovateľka žiadala.“ Po vrátení veci\nodvolacím súdom zákonná sudkyňa zistila, že vyšší súdny úradník nevykonal jej pokyn\nz 28. augusta 2015 v celom rozsahu, preto opätovne uložila 14. júla 2017 pokyn vypracovať\nuznesenie o nariadení znaleckého dokazovania z odboru ekonomiky. Toto uznesenie bolo\nvypracované 21. septembra 2017. Po nadobudnutí účinnosti zákona č. 160/2015 Z. z.\nCivilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej aj „CSP“) toto uznesenie\nzrušila a poučila strany, že na preukázanie svojich tvrdení majú povinnosť predkladať\ndôkazy, „preto v súlade s § 209 CSP majú predložiť znalecký posudok oni“. K celkovej\ndĺžke napadnutého konania prispela aj žiadosť strán sporu o oslobodenie od súdnych\npoplatkov a zisťovanie ich pomerov.\n16. Zákonná sudkyňa ďalej uviedla, že „na pojednávaní 5. 2. 2019 uložila sudcovskú\nlehotu na predkladanie dôkazov v zmysle § 153 CSP“. Sťažovateľka v podaní z 10. januára\n2019 uviedla, že sa pokúša objednať si vypracovanie znaleckého posudku, dôkaz o tom,\nže si takýto znalecký posudok objednala však nevedela predložiť. Na pojednávaní\n5. februára 2019 boli vypočutí navrhnutí svedkovia a pojednávanie bolo odročené pre účely\nvypočutia svedkov, ktorí sa na toto pojednávanie nedostavili. Na pojednávanie nariadené\nna 16. apríl 2019 sa svedkovia opätovne nedostavili z dôvodu práceneschopnosti, preto bolo\npojednávanie opätovne odročené na 4. jún 2019. Zákonná sudkyňa spochybnila tvrdenie\nsťažovateľky, že ju na pojednávaní výslovne upozornila na to, že jej žalovaný bráni\nv užívaní nehnuteľnosti: „Nebol podaný žiaden návrh zo strany sťažovateľky napríklad na\nvydanie neodkladného opatrenia, aby jej bolo umožnené zo strany žalovaného užívať\nmajetok patriaci do BSM. Preto aj v tomto bode považujem sťažnosť sťažovateľky za\nneopodstatnenú.“\n\n12\n\n17. Zákonná sudkyňa na záver svojho vyjadrenia uviedla, že strany sporu „napriek\ntomu, že majú právnych zástupcov a vedia o platnosti a účinnosti nového CSP... súdu\nnepredložili relevantné dôkazy na svoje tvrdenia. Týka sa to najmä dôkazov ohľadne\nhodnoty nehnuteľnosti, hodnoty svojich obchodných podielov a podobne. Napriek tomu ale\nvytýkajú súdu nečinnosť, nesústredenosť a neefektívnosť. Som toho názoru, že sťažovateľka\nvzhľadom aj na jej postup v závere konania... sama v značnej miere prispieva k prieťahom\nkonania. Napriek tomu však súhlasím, že objektívne nie je vec skončená.“.\n18. K prijatej ústavnej sťažnosti sa vyjadril z vlastnej iniciatívy v podaní z 30. mája\n2019 aj žalovaný, ktorý sa o ústavnej sťažnosti dozvedel pri nahliadnutí do spisu okresného\nsúdu. Žalovaný vo svojom podaní argumentuje, že sťažovateľka, ktorá iniciovala napadnuté\nkonanie, uvádzala len skutkové tvrdenia bez toho, aby uniesla dôkazné bremeno.\nPo niekoľkých\n\nrokoch\n\nkonania\n\nvýrazne\n\nrozšírila\n\nmasu\n\nvyporiadavaného\n\nBSM\n\na „v posledných mesiacoch súd zavádza tvrdeniami o obstaraní znaleckého posudku“.\nPokiaľ ide o tvrdenie sťažovateľky, že zbytočné prieťahy spôsobujú aj jeho návrhy\nna vykonanie dôkazov, tieto návrhy urobil preto, aby vyvrátil nepravdivé tvrdenia\nsťažovateľky. Podľa žalovaného nemožno akceptovať námietku sťažovateľky, že okresný\nsúd znaleckým dokazovaním nezisťoval cenu niektorých nehnuteľností. Žalovaný\nargumentuje, že zisteniu hodnoty veci musí predchádzať preukázanie, že táto vec patrí\ndo BSM. Sťažovateľka tiež namietala, že žalovaný „predlžoval dodanie ním súkromne\nzadaného ZP z odvetvia ekonómie“, a pritom podľa žalovaného sama sťažovateľka sťažila\núlohu súdneho znalca, keď nedodala opravné daňové podania zo svojho podnikania, preto\nsúdny znalec „mal sťaženú úlohu, nakoľko musel spracovávať aj účtovné doklady\nžalobkyne, ktoré si mala viesť samostatne a správne, pričom tieto tvorili súčasť účtovných\ndokladov žalovaného“. Argumentácia sťažovateľky dostatočne nereflektuje na skutočnosť,\nže strana sporu je zodpovedná za produkovanie relevantných dôkazov, t. j. aj napr.\nsúkromného znaleckého posudku. Sťažovateľka bola na túto skutočnosť upozornená\nokresným súdom. Žalovaný následne uviedol viaceré osobné úvahy týkajúce sa ich vzťahu\nso sťažovateľkou a svoje podanie uzavrel argumentom, že zbytočné prieťahy v konaní „sú\nspôsobované práve PZ žalobkyne ako aj samotnej žalobkyne“, a žiadal, aby ústavný súd\n\n13\n\n„prehodnotil podiel jej zavinenia, ak dospeje k záveru, že prieťahom v súdnom konaní\ndošlo“.\n19. Sťažovateľka v ústavnej sťažnosti namieta porušenie základného práva\nna prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy postupom\nokresného súdu v napadnutom konaní. Jej prípadný úspech v konaní pred ústavným súdom\nnebude mať priamy dosah na právne postavenie žalovaného, napr. v podobe zrušenia\nrozhodnutia všeobecného súdu, opätovného prejednania a rozhodnutia veci, a tým\naj obnovenia právnej neistoty týkajúcej sa výsledku konania. Z uvedeného dôvodu,\naplikujúc materiálny prístup k inštitútu zúčastnenej osoby podľa § 33 ods. 1 zákona\no ústavnom súde, ústavný súd žalovanému nedoručoval ústavnú sťažnosť (§ 126 zákona\no ústavnom súde). Rovnako tak nedoručoval podanie žalovaného na vyjadrenie\nsťažovateľke. Argumentáciu žalovaného v jeho podaní ústavný súd vzal na vedomie.\n20. Sťažovateľka vo svojom stanovisku z 20. mája 2019 na samotnú argumentáciu\npredsedu okresného súdu a zákonnej sudkyne nereagovala, uviedla len, že súhlasí\ns upustením od ústneho pojednávania.\n21. Ústavný súd so súhlasom oboch účastníkov podľa § 58 ods. 3 zákona o ústavnom\nsúde upustil v tejto veci od ústneho pojednávania, keďže od neho nemožno očakávať ďalšie\nobjasnenie veci.\nIV.\nPrávomoc ústavného súdu a ústavnoprávne východiská v judikatúre ústavného súdu\na Európskeho súdu pre ľudské práva\n22. Podľa čl. 124 ústavy ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany\nústavnosti.\n23. Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe\nkonania pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon. Týmto zákonom je\n\n14\n\ns účinnosťou od 1. marca 2019 zákon o ústavnom súde v čl. I § 1 až § 13 a § 16 až § 28\na § 32 až § 248 a § 250 a § 251. V zmysle § 246 ods. 1 a 2 zákona o ústavnom súde sa tento\nzákon použije aj na konania začaté do 28. februára 2019, pričom právne účinky úkonov,\nktoré v konaní nastali do 28. februára 2019, zostávajú zachované.\n24. Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú\nSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,\nak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\n25. Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala\nbez zbytočných prieťahov.\n26. Ústavný súd si pri výklade základného práva na prerokovanie veci\nbez zbytočných prieťahov garantovaného v čl. 48 ods. 2 ústavy osvojil judikatúru\nEurópskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“) k čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane\nľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“), pokiaľ ide o právo\nna prejednanie veci v primeranej lehote, preto v obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú\nodlišnosť (napr. II. ÚS 55/98, I. ÚS 132/03).\n27. Ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnostiach namietajúcich porušenie základného\npráva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy vychádza zo svojej ustálenej judikatúry, v súlade s ktorou\núčelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie\nstavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného\nsúdu. Samotným prerokovaním veci na súde sa právna neistota osoby domáhajúcej sa\nrozhodnutia neodstraňuje. K stavu právnej istoty dochádza zásadne až právoplatným\nrozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným spôsobom, ktorý znamená nastolenie\nprávnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutím súdu (IV. ÚS 221/04).\n\n15\n\n28. K základným povinnostiam súdu a sudcu patrí preto aj povinnosť zabezpečiť taký\nprocesný postup v súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli\nktorému sa účastník, resp. strana konania obrátila na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie.\nTáto povinnosť súdu a sudcu do 30. júna 2016 vyplývala z ustanovení Občianskeho\nsúdneho poriadku (najmä z § 6, § 100 ods. 1, § 117 ods. 1 a § 119 ods. 1) a s účinnosťou\nod 1. júla 2016 vyplýva z ustanovení Civilného sporového poriadku, najmä z jeho čl. 17\na § 157 ods. 1. Podľa čl. 17 CSP súd postupuje v konaní tak, aby vec bola čo najrýchlejšie\nprejednaná\n\na\n\nrozhodnutá,\n\npredchádza\n\nzbytočným\n\nprieťahom,\n\nkoná\n\nhospodárne\n\na bez zbytočného a neprimeraného zaťažovania strán sporu a iných osôb a podľa § 157\nods. 1 CSP súd postupuje v konaní tak, aby sa mohlo rozhodnúť rýchlo a hospodárne,\nspravidla na jedinom pojednávaní s prihliadnutím na povahu konania.\n29. Ústavný súd vo svojej judikatúre (napr. IV. ÚS 22/02, III. ÚS 103/09) už uviedol,\nže nielen nečinnosť, ale aj nesprávna a neefektívna činnosť všeobecného súdu môže\nzapríčiniť porušenie ústavou zaručeného práva na prerokovanie veci bez zbytočných\nprieťahov, a to v prípade, ak jeho činnosť nesmerovala k odstráneniu právnej neistoty\ntýkajúcej sa tých práv, kvôli ktorým sa sťažovatelia na neho obrátili s návrhom, aby o ich\nveci rozhodol.\n30. Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom, a tým\naj k porušeniu základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, ústavný súd v súlade so svojou\ndoterajšou judikatúrou (III. ÚS 111/02, IV. ÚS 74/02, III. ÚS 142/03) zohľadňuje tri\nzákladné kritériá, ktorými sú právna a faktická zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje (1),\nsprávanie účastníka súdneho konania (2) a postup samotného súdu (3). V súlade\ns judikatúrou ESĽP v rámci prvého kritéria ústavný súd prihliada aj na predmet sporu\n(povahu veci) v posudzovanom konaní a jeho význam pre sťažovateľa (I. ÚS 19/00,\nII. ÚS 32/02). Podľa uvedených kritérií posudzoval ústavný súd aj ústavnú sťažnosť\nsťažovateľky.\n\n16\n\nV.\nPosúdenie veci ústavným súdom\n31. Pokiaľ ide o kritérium, ktorým je právna a faktická zložitosť veci, ústavný súd\nkonštatuje, že rozhodovanie o zrušenie a vyporiadanie BSM tvorí bežnú súčasť\nrozhodovacej činnosti všeobecných súdov. Javí sa, že predmetná vec je skutkovo zložitejšia\n– rozsah BSM nie je stranami ustálený a veci, ktoré majú byť súčasťou BSM, je potrebné\noceniť znalcom.\n32. Správanie strán sporu – sťažovateľky a žalovaného – je druhým kritériom, ktoré\nsa uplatňuje pri rozhodovaní o tom, či v konaní pred súdom došlo k zbytočným prieťahom,\na tým aj k porušeniu základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy. Ústavný súd\npo zhodnotení tohto kritéria dospel k záveru, že správanie strán sporu – sťažovateľky\na žalovaného – podstatnou mierou prispelo k celkovej dĺžke napadnutého konania.\n33. V prvom rade je potrebné poukázať na to, že z prehľadu napadnutého konania\nvyplýva, že pojednávania vo veci boli odročené z dôvodov na strane sťažovateľky, prípadne\nžalovaného dvanásťkrát – deväťkrát tieto odročenia boli z dôvodov na strane žalovaného.\nOkrem toho boli pojednávania odročené dvakrát z dôvodov mimo strán sporu –\npráceneschopnosť zákonnej sudkyne a nahlásený bombový útok v budove súdov.\n34. Procesná aktivita sťažovateľky a žalovaného, resp. ich prístup k napadnutému\nkonaniu boli výrazným faktorom, ktorý mal vplyv na priebeh napadnutého konania.\nV úvodných fázach napadnutého konania bol okresný súd nútený zisťovať adresu\nna doručenie žaloby žalovanému. Žalovaný v priebehu konania produkoval podania\ns rozsiahlymi prílohami (vychádzajúc z vyjadrenia zákonnej sudkyne v rozsahu niekoľko\nsto strán). Javí sa, že samotný predmet konania je predmetom sporu medzi stranami –\nsťažovateľka dvakrát menila žalobu a menila rozsah vecí patriacich do BSM – 9. marca\n2015 a 11. decembra 2018, teda po vyše šiestich rokoch od začiatku konania, ktoré celkovo\ntrvá vyše sedem rokov. V priebehu októbra 2017 sťažovateľka a žalovaný požiadali\no oslobodenie od súdnych poplatkov. S týmito návrhmi bola spojená potreba zisťovať\n\n17\n\npomery strán, aby okresný súd mohol o týchto návrhoch rozhodnúť. Okrem uvedeného\nmožno poukázať na procesnú aktivitu žalovaného, ktorý uplatnil opravné prostriedky\naj v prípade procesných rozhodnutí – podal odvolanie proti prvému uzneseniu o ustanovení\nsúdneho znalca a sťažnosť podľa ustanovení Civilného sporového poriadku proti druhému\nuzneseniu o ustanovení súdneho znalca. V priebehu napadnutého konania bolo vykonávané\nznalecké dokazovanie, ktoré prirodzeným spôsobom kladie nároky na čas. Zo súdneho spisu\nzároveň vyplýva, že žalovaný znemožnil vstup súdnej znalkyne na nehnuteľnosť, ktorá mala\nbyť predmetom ocenenia. Týmto nepochybne sťažil priebeh znaleckého dokazovania.\nStrany sporu v určitom období mali viesť mimosúdne rokovania, z uvedeného dôvodu\nžiadali o odročenie pojednávania a o poskytnutie časového priestoru. Zo súdneho spisu\nnemožno zistiť konkrétne výsledky tejto procesnej aktivity sťažovateľky a žalovaného.\nOtázka unesenia dôkazného bremena vzhľadom na rozsah sporných skutočností medzi\nstranami je tiež relevantná. Nie je ustálená masa BSM, strany sporu predkladali súkromné\nznalecké posudky s oneskorením po viacerých urgenciách zo strany okresného súdu,\noznačili nové dôkazy (svedkov) po viacerých rokoch trvania napadnutého konania. Strany\nsporu sa vzájomne obviňujú z nepredloženia relevantných dôkazov (napr. účtovných\ndokladov), z odcudzenia špecifikovaných predmetov z prevádzky zlatníctva a pod. Uvedené\nskutočnosti mali nepochybne vplyv na celkovú dĺžku napadnutého konania a jeho priebeh.\n35. V tomto kontexte je potrebné uviesť, že doplnenie návrhu (žaloby), zmeny\nnávrhu (žaloby), žiadosť o oslobodenie od súdnych poplatkov, žiadosť o odročenie\npojednávania a pod. sú legitímnou procesnou aktivitou účastníka konania (strany sporu).\nV súvislosti s touto procesnou aktivitou sťažovateľky, resp. žalovaného ústavný súd\npoukazuje na svoju judikatúru, v ktorej uviedol, že v dôsledku uplatnenia procesných práv\núčastníkom konania nepochybne dochádza k predĺženiu konania, zodpovednosť za tento\nstav neznáša oprávnená osoba, ale nemožno ju pripísať ani štátnemu orgánu konajúcemu\nvo veci (III. ÚS 242/03, IV. ÚS 218/04, II. ÚS 865/2014, II. ÚS 484/2016, II. ÚS 83/2017).\n36. Tretím kritériom, podľa ktorého ústavný súd hodnotil, či v napadnutom konaní\ndošlo k zbytočným prieťahom, bol postup okresného súdu. Ústavný súd konštatuje,\nže napadnuté konanie začalo 15. mája 2012 – napadnuté konanie takto trvá viac ako 7 rokov\n\n18\n\nbez toho, aby okresný súd vôbec vo veci meritórne rozhodol. Takúto dĺžku konania\nbez meritórneho rozhodnutia možno považovať za ústavne neakceptovateľnú. V postupe\nokresného súdu ústavný súd nezistil výrazné obdobia nečinnosti, jeho postup však čiastočne\nmožno hodnotiť ako nesústredený a neefektívny. Okresný súd mohol razantnejšie aplikovať\ntaké inštitúty, ktoré by viedli k urýchleniu konania a k možnosti rozhodnúť vo veci (napr.\npohrozenie uloženia poriadkovej pokuty podľa § 102 CSP, prípadne uloženie poriadkovej\npokuty, a to aj opakovane, napr. za nepredloženie súkromného znaleckého posudku,\nprípadne aj samotné predvedenie žalovaného na pojednávanie a pod.). Napriek uvedenému\nústavný súd považuje za hlavnú príčinu celkovej dĺžky konania správanie strán sporu, preto\nuvedenú skutočnosť zohľadnil pri rozhodovaní o návrhu na priznanie primeraného\nfinančného zadosťučinenia.\n37. Pokiaľ ide o argumentáciu zákonnej sudkyne – počtom nevybavených vecí,\nprípadne odkaz na pochybenia vyššieho súdneho úradníka, za ktoré podľa jej slov nemôže\nniesť zodpovednosť, túto obranu nemožno akceptovať. V tejto súvislosti ústavný súd\npoukazuje na svoju judikatúru, podľa ktorej nie je možné prenášať technicko-organizačné\nproblémy štátnych orgánov na účastníkov konania (strany sporu), čo platí o to viac, ak to\nmá za následok porušenie ich základných práv alebo slobôd. Podľa konštantnej judikatúry\nústavného súdu (napr. I. ÚS 127/04) nadmerné množstvo vecí, v ktorých štát musí\nzabezpečiť primeraný počet sudcov alebo ďalších pracovníkov na súde, nemôže byť\ndôvodom na zmarenie uplatnenia práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov\na v konečnom dôsledku nezbavuje štát zodpovednosti za pomalé konanie spôsobujúce\nzbytočné prieťahy v súdnom konaní (IV. ÚS 97/04, IV. ÚS 136/03, IV. ÚS 35/06,\nII. ÚS 481/2017). Rovnako tak uviedol, že hoci nie všetky nástroje na vyriešenie tzv.\nobjektívnych okolností sa nachádzajú v dispozičnej sfére vedenia súdu či konajúceho sudcu,\nnemožno systémové nedostatky v oblasti výkonu spravodlivosti pripisovať na ťarchu\núčastníkov súdneho konania (pozri napr. I. ÚS 119/03, II. ÚS 179/2013, II. ÚS 264/2013,\nII. ÚS 481/2017).\n38. Ústavný súd na druhej strane akceptoval obranu zákonnej sudkyne týkajúcu sa\nrozsahu vykonaného dokazovania, špecificky rozsahu, v akom nariadila znalecké\n\n19\n\ndokazovanie. Je vecou konajúceho sudcu rozhodnúť, ktoré dôkazy vykoná a ktoré nie,\nprípadne v akom rozsahu jednotlivé dôkazy vykoná (§ 185 ods. 1 CSP). Tento postup je\nvšak sudca povinný objasniť a vysvetliť v odôvodnení svojho rozhodnutia (§ 220 ods. 2\nCSP) tak, aby jeho postup bol predovšetkým pre strany sporu zrozumiteľný. Z uvedených\ndôvodov v tomto štádiu napadnutého konania ústavný súd nemôže hodnotiť postup\nzákonnej sudkyne týkajúci sa dokazovania z pohľadu efektivity, resp. jeho ústavnej\nsúladnosti ako takej.\n39. Na základe uvedeného ústavný súd, zohľadňujúc predovšetkým doterajšiu zjavne\nneprimeranú dĺžku napadnutého konania (vyše 7 rokov) bez toho, aby okresný súd vo veci\nmeritórne rozhodol, a tiež nedostatočné využitie procesných inštitútov smerujúcich\nk urýchleniu konania a napriek tomu, že za väčšinu faktorov, ktoré prispeli k celkovej dĺžke\nnapadnutého konania, okresný súd nenesie zodpovednosť, dospel k záveru, že okresný súd\nvo veci sťažovateľky porušil jej základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných\nprieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy.\nVI.\nZáver\nVI.1 K bodom 1 a 2 výrokovej časti nálezu\n40. Ústavný súd na základe vykonaného posúdenia (bod V tohto odôvodnenia)\ndospel k záveru, že postupom okresného súdu v napadnutom konaní došlo k porušeniu\nzákladného práva sťažovateľky na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48\nods. 2 ústavy (bod 1 výrokovej časti tohto nálezu).\n41. Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak porušenie základných práv podľa odseku 1 vzniklo\nnečinnosťou, ústavný súd môže prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil,\nvo veci konal.\n\n20\n\n42. Ústavný súd prikázal okresnému súdu, aby v zmysle čl. 127 ods. 2 druhej vety\nústavy v danej veci konal bez zbytočných prieťahov (bod 2 výrokovej časti tohto nálezu).\nVI.2 K bodu 3 výrokovej časti nálezu\n43. Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým\nvyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané\nfinančné zadosťučinenie.\n44. Podľa § 123 ods. 2 zákona o ústavnom súde ak sa sťažovateľ domáha\nprimeraného finančného zadosťučinenia, v ústavnej sťažnosti uvedie rozsah, ktorý\npožaduje, a z akých dôvodov sa ho domáha.\n45. Podľa § 133 ods. 3 písm. e) zákona o ústavnom súde ak ústavný súd ústavnej\nsťažnosti vyhovie, môže priznať sťažovateľovi primerané finančné zadosťučinenie, ak o to\npožiadal.\n46. Sťažovateľka sa domáha priznania primeraného finančného zadosťučinenia\nv sume 5 000 € z dôvodu, že jej okresný súd neposkytol včasnú a účinnú súdnu ochranu,\nspôsobil jej tým pocity poníženia, nervozity a stresu. Pre správanie žalovaného sa\nbez rozhodnutia okresného súdu nemôže dostať k majetku, ktorý nadobudla počas trvania\nmanželstva.\n47. Cieľom primeraného finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany\nporušeného základného práva v prípadoch, v ktorých sa zistilo, že k porušeniu došlo\nspôsobom, ktorý vyžaduje poskytnutie vyššieho stupňa ochrany, nielen vyslovenie\nporušenia, prípadne príkaz na ďalšie konanie bez porušovania základného práva\n(m. m. napr. IV. ÚS 210/04).\n\n21\n\n48. Pri určení primeraného finančného zadosťučinenia ústavný súd vychádzal\nzo zásad spravodlivosti, z ktorých vychádza aj ESĽP, ktorý spravodlivé finančné\nzadosťučinenie podľa čl. 41 dohovoru priznáva so zreteľom na konkrétne okolnosti prípadu.\n49. V prerokúvanom prípade podľa názoru ústavného súdu prichádza do úvahy\npriznanie finančného zadosťučinenia – vzhľadom na konkrétne okolnosti tejto veci, ako aj\nna odôvodnenie ústavnej sťažnosti vo vzťahu k návrhu na priznanie finančného\nzadosťučinenia. Ústavný súd zohľadnil zjavne neprimeranú dĺžku napadnutého konania,\nnevyužitie dostupných procesných inštitútov sledujúcich efektívny priebeh konania\nokresným súdom. Rovnako tak však ústavný súd prihliadol na to, že ako hlavnú príčinu\ncelkovej dĺžky napadnutého konania identifikoval správanie strán sporu – sťažovateľky\na žalovaného, za ktoré nemôže v podstatnej časti zodpovedať okresný súd, keďže ani\nprimerané použitie príslušných donucovacích, prípadne disciplinárnych procesných\ninštitútov by nebolo spôsobilé eliminovať inak prípustnú procesnú aktivitu strán sporu.\n50. Na uvedenom základe ústavný súd rozhodol, že sťažovateľke priznáva primerané\nfinančné zadosťučinenie vo výške 1 000 €, ktoré je jej okresný súd v zmysle § 135 ods. 1\nzákona o ústavnom súde povinný zaplatiť do 2 mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu\n(bod 3 výrokovej časti tohto nálezu).\nVI.3 K bodu 4 výrokovej časti nálezu\n51. Ústavný súd napokon rozhodol aj o úhrade trov konania sťažovateľky, ktoré jej\nvznikli v dôsledku jej právneho zastúpenia v konaní pred ústavným súdom.\n52. Podľa § 73 ods. 3 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže v odôvodnených\nprípadoch podľa výsledku konania uznesením uložiť niektorému účastníkovi konania,\naby úplne alebo sčasti nahradil inému účastníkovi konania alebo štátu trovy konania.\n53. Vychádzajúc z petitu ústavnej sťažnosti, ústavný súd priznal sťažovateľke úhradu\ntrov konania v uplatnenej sume 325,42 € v súlade s vyhláškou Ministerstva spravodlivosti\n\n22\n\nSlovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie\nprávnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška“), a to odmenu\nza 2 úkony právnej služby podľa § 13a ods. 1 písm. a) a c) vyhlášky (prevzatie a príprava\nzastúpenia vrátane prvej porady s klientom, sťažnosť podľa čl. 127 ods. 1 ústavy). Ústavný\nsúd vychádzal zo základnej sadzby tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby za rok\n2018 v sume 153,50 € (1/6 výpočtového základu podľa § 11 ods. 3 vyhlášky) a náhrady\nhotových výdavkov (režijný paušál) za každý úkon právnej služby v sume 9,21 € (1/100\nvýpočtového základu podľa § 16 ods. 3 vyhlášky), čo spolu predstavuje sumu 325,42 € (bod\n4 výrokovej časti tohto nálezu).\n54. Priznanú úhradu trov konania je okresný súd povinný zaplatiť na účet právnej\nzástupkyne sťažovateľky v lehote uvedenej v bode 4 výrokovej časti tohto nálezu (§ 135\nods. 1 zákona o ústavnom súde).\n55. V zmysle § 70 ods. 1 zákona o ústavnom súde tento nález nadobúda\nprávoplatnosť dňom jeho doručenia poslednému z účastníkov tohto konania pred ústavným\nsúdom.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 20. augusta 2019\n\n23", "vazby": {"registre": ["prieťahy", "spoluvlastníctvo-vyporiadanie", "prieťahy v konaní", "spoluvlastníctvo-bezpodielové spoluvlastníctvo manželov", "konanie pred ústavným súdom-podmienky konania pred ústavným súdom", "práva a slobody – právo na súdnu a inú právnu ochranu-právo na prerokovanie veci - bez zbytočných prieťahov", "spoluvlastníctvo-bezpodielové spoluvlastníctvo manželov", "práva a slobody – právo na súdnu a inú právnu ochranu-právo na prerokovanie veci - bez zbytočných prieťahov", "prieťahy v konaní-neefektívny postup", "prieťahy v konaní-nečinnosť", "znalec, znalecký posudok", "prieťahy v konaní-nadmerná zaťaženosť, nadmerné množstvo vecí", "spoluvlastníctvo-vyporiadanie", "dokazovanie-dôkazné bremeno"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"], "vyrok_vztahy": [{"sz": "20C/100/2012", "guid": null, "vztah": "porusene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:3012a9fe-1b4e-4605-8b68-6dfb81acfc73", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:2.US.481.2017.2", "spisova_znacka": "II. ÚS 481/2017", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 481/2017 z 18. 10. 2017", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2017-10-18", "citacie_n": 491, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:2.US.481.2017.2"}, {"guid": "ussr:e1a537e1-9bd9-4c5f-b0bb-2f0328f3f968", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:2.US.83.2017.2", "spisova_znacka": "II. ÚS 83/2017", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 83/2017 z 25. 7. 2017", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2017-07-25", "citacie_n": 10, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:2.US.83.2017.2"}, {"guid": "ussr:7de31703-e565-496f-b631-8a210c6621d2", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.484.2016.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 484/2016", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 484/2016 z 15. 6. 2016", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2016-06-15", "citacie_n": 66, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.484.2016.1"}, {"guid": "ussr:0b2113e2-3d49-41da-8486-f4ad05c9cc5e", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2015:2.US.865.2014.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 865/2014", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 865/2014 z 30. 4. 2015", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2015-04-30", "citacie_n": 71, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2015:2.US.865.2014.1"}, {"guid": "ussr:4e710487-fa31-4561-9656-d91339065b72", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 264/2013", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 264/2013 z 4. 6. 2014", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2014-06-04", "citacie_n": 108, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:4e710487-fa31-4561-9656-d91339065b72"}, {"guid": "ussr:145de88b-496a-480d-9546-790c823cd2f9", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 179/2013", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 179/2013 z 4. 9. 2013", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2013-09-04", "citacie_n": 102, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:145de88b-496a-480d-9546-790c823cd2f9"}, {"guid": "ussr:8a59e0e5-9e0c-44a8-b707-7629a6e2c49e", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 103/09", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 103/09 z 28. 7. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-07-28", "citacie_n": 528, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:8a59e0e5-9e0c-44a8-b707-7629a6e2c49e"}, {"guid": "ussr:4596d524-0c6c-48ac-b25b-6a4db71cf110", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 35/06", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 35/06 z 12. 4. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-04-12", "citacie_n": 90, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:4596d524-0c6c-48ac-b25b-6a4db71cf110"}, {"guid": "ussr:cd486cb1-7248-4290-851f-aba788212e7a", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 210/04", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 210/04 z 15. 12. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-12-15", "citacie_n": 3328, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:cd486cb1-7248-4290-851f-aba788212e7a"}, {"guid": "ussr:a6f316a0-28e6-4663-a6d2-d8ee36c0e8fe", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 221/04", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 221/04 z 10. 11. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-11-10", "citacie_n": 3834, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:a6f316a0-28e6-4663-a6d2-d8ee36c0e8fe"}, {"guid": "ussr:8f9847ef-041a-4600-af99-069b8b8b492b", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 127/04", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 127/04 z 4. 11. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-11-04", "citacie_n": 363, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:8f9847ef-041a-4600-af99-069b8b8b492b"}, {"guid": "ussr:63fc4414-e92a-469b-9d7b-d6b8ca44239f", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 218/04", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 218/04 z 23. 9. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-09-23", "citacie_n": 280, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:63fc4414-e92a-469b-9d7b-d6b8ca44239f"}, {"guid": "ussr:e503422f-de43-46ef-b43d-49bd4e427ebd", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 97/04", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 97/04 z 30. 6. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-06-30", "citacie_n": 94, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e503422f-de43-46ef-b43d-49bd4e427ebd"}, {"guid": "ussr:bfbce88e-dc5b-4e7d-a4c1-f20edf3495ce", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 132/03", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 132/03 z 23. 3. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-03-23", "citacie_n": 2755, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:bfbce88e-dc5b-4e7d-a4c1-f20edf3495ce"}, {"guid": "ussr:f9981837-7b5e-4b42-9104-3f7417124ae0", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 119/03", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 119/03 z 3. 3. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-03-03", "citacie_n": 477, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:f9981837-7b5e-4b42-9104-3f7417124ae0"}, {"guid": "ussr:6933fdd5-61b9-4f93-89ab-de0e616b549e", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 242/03", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 242/03 z 18. 2. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-02-18", "citacie_n": 293, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:6933fdd5-61b9-4f93-89ab-de0e616b549e"}, {"guid": "ussr:8b6e540e-67c0-4a24-8114-8d39787bec67", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 136/03", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 136/03 z 29. 10. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-10-29", "citacie_n": 88, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:8b6e540e-67c0-4a24-8114-8d39787bec67"}, {"guid": "ussr:82a23cfa-41ba-433b-b120-38d2c3ed3b2e", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 142/03", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 142/03 z 21. 8. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-08-21", "citacie_n": 2064, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:82a23cfa-41ba-433b-b120-38d2c3ed3b2e"}, {"guid": "ussr:2c22f85c-cc09-4d49-90fc-769ac6580998", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 74/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 74/02 z 4. 4. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-04-04", "citacie_n": 3381, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2c22f85c-cc09-4d49-90fc-769ac6580998"}, {"guid": "ussr:56b17742-a766-43b6-a707-2e7963ef7633", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 22/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 22/02 z 28. 1. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-01-28", "citacie_n": 515, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:56b17742-a766-43b6-a707-2e7963ef7633"}, {"guid": "ussr:0597db0e-534b-4454-adb7-b2da48c44767", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 111/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 111/02 z 6. 11. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-11-06", "citacie_n": 3435, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:0597db0e-534b-4454-adb7-b2da48c44767"}, {"guid": "ussr:7683ba13-f53e-4632-8406-ded7b9bd5a96", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 32/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 32/02 z 12. 7. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-07-12", "citacie_n": 3990, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:7683ba13-f53e-4632-8406-ded7b9bd5a96"}, {"guid": "ussr:55b749c9-53c1-4efd-987c-b413a079fc71", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 55/98", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 55/98 z 18. 10. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-10-18", "citacie_n": 4873, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:55b749c9-53c1-4efd-987c-b413a079fc71"}, {"guid": "ussr:0ad657ff-4121-454d-b6bd-ff91080680e0", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2000:1.US.19.2000.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 19/00", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 19/00 z 23. 11. 2000", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2000-11-23", "citacie_n": 3954, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2000:1.US.19.2000.1"}], "citovane_v": [{"guid": "ussr:e9e9ac2d-672a-4868-8dd4-9f00145c8d1f", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2021:2.US.216.2021.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 216/2021", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 216/2021 z 21. 4. 2021", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2021-04-21", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2021:2.US.216.2021.1"}]}