{"guid": "ussr:d24daee8-c658-4223-9566-0f0330830980", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:PLz.US.1.2018.1", "spisova_znacka": "PLz. ÚS 1/2018", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. PLz. ÚS 1/2018 z 25. 4. 2018", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 25. apríla 2018, sp. zn. PLz. ÚS 1/2018, ECLI:SK:USSR:2018:PLz.US.1.2018.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": null, "sudca_id": null, "sudca_url": null, "datum_vydania": "2018-04-25", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["prijíma zjednocujúce stanovisko"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o zjednocovaní právnych názorov"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "PLz.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [], "paragrafy": [], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/d24daee8-c658-4223-9566-0f0330830980", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:PLz.US.1.2018.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2018:PLz.US.1.2018.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2018:PLz.US.1.2018.1/text", "citacie_n": 93, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nPLz. ÚS 1/2018-22\n\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 25. apríla 2018 v pléne\nzloženom z predsedníčky Ivetty Macejkovej a zo sudcov Jany Baricovej, Petra Brňáka\n(sudca spravodajca), Miroslava Duriša, Sergeja Kohuta, Jany Laššákovej, Milana Ľalíka,\nMojmíra Mamojku, Lajosa Mészárosa, Marianny Mochnáčovej a Ladislava Orosza podľa\n§ 6 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného\nsúdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších\npredpisov vo veci zjednotenia odchylných právnych názorov senátov Ústavného súdu\nSlovenskej republiky týkajúcich sa kumulácie dôvodov prípustnosti dovolania podľa § 420\na § 421 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov\nprijal toto\nstanovisko:\n„Pokiaľ sú v dovolaní súbežne uplatnené dôvody prípustnosti dovolania podľa\nustanovenia § 420 Civilného sporového poriadku, ako aj § 421 Civilného sporového\nporiadku a Najvyšší súd Slovenskej republiky sa pri skúmaní prípustnosti dovolania\nobmedzí len na posúdenie prípustnosti dovolania z hľadiska § 420 Civilného sporového\nporiadku, poruší tým právo na prístup k súdu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej\nrepubliky.\n\nRovnako, pokiaľ sú v dovolaní uplatnené viaceré vady zmätočnosti uvedené § 420\npísm. a) až f) Civilného sporového poriadku a Najvyšší súd Slovenskej republiky sa pri\nskúmaní prípustnosti dovolania obmedzí výlučne na skúmanie prípustnosti dovolania\nz hľadiska existencie tej procesnej vady zmätočnosti, ktorá je v tomto ustanovení uvedená\nna prednejšom mieste, poruší tým právo na prístup k súdu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy\nSlovenskej republiky.“\nOdôvodnenie:\nI.\nKonanie vo veci vedenej pod sp. zn. I. ÚS 643/2017\n1. Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením č. k.\nI. ÚS 643/2017-17 z 12. decembra 2017 prijal na ďalšie konanie sťažnosť obchodnej\nspoločnosti Slovak Telekom, a. s. (ďalej len „sťažovateľ“), podľa § 25 ods. 3 zákona\nNárodnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu\nSlovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších\npredpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“), ktorou namieta porušenie svojich\nzákladných práv na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 a na rovnosť účastníkov konania\npodľa čl. 47 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na spravodlivé\nsúdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd\n(ďalej len „dohovor“) postupom Krajského súdu v Prešove (ďalej len „krajský súd“)\nv konaní vedenom pod sp. zn. 4 Co 24/2016 a jeho uznesením zo 4. augusta 2016 (ďalej aj\n„napadnuté uznesenie krajského súdu“) a postupom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky\n(ďalej len „najvyšší súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 5 Cdo 155/2016 a jeho uznesením\nz 9. augusta 2017 (ďalej aj „napadnuté uznesenie najvyššieho súdu“). Vo zvyšnej časti\nsťažnosť odmietol pre nedostatok právomoci ústavného súdu na jej prerokovanie a návrhu\nsťažovateľa na odloženie vykonateľnosti uznesenia Okresného súdu Svidník (ďalej len\n„okresný súd“) č. k. 8 C 133/2014-112 z 29. septembra 2015 (ďalej aj „napadnuté uznesenie\n\n2\n\nokresného súdu“) v spojení s uznesením Krajského súdu v Prešove sp. zn. 4 Co 24/2016\nzo 4. augusta 2016 nevyhovel.\n2. Sťažovateľ v podanej sťažnosti uvádza, že okresný súd uznesením č. k.\n8 C 133/2014-112 z 29. septembra 2015 povolil obnovu konania vedeného na okresnom\nsúde pod sp. zn. 2 Ro 26/2010, v ktorom okresný súd zaviazal odporkyňu na zaplatenie\nsumy 498,33 eur s prísl. sťažovateľovi.\nKeďže sťažovateľ zastával názor, že dôvody na povolenie obnovy konania nie sú\ndané (návrh bol podaný oneskorene a súd prvej inštancie sa s jeho právnymi argumentmi\nnevysporiadal), proti rozhodnutiu sa odvolal.\nKrajský súd uznesenie súdu prvej inštancie potvrdil, pričom sa podľa sťažovateľa\ntaktiež nevysporiadal s jeho argumentáciou a rozhodol aj v rozpore s rozhodovacou praxou\ndovolacieho súdu.\nSťažovateľ preto podal proti rozhodnutiu krajského súdu z dôvodov podľa § 421\nods. 1 písm. a) a § 420 písm. f) zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení\nneskorších predpisov (ďalej aj „Civilný sporový poriadok“ alebo „CSP“) dovolanie.\nNajvyšší súd dovolanie sťažovateľa odmietol podľa § 447 písm. c) CSP ako procesne\nneprípustné.\nNajvyšší súd v odôvodnení napadnutého uznesenia okrem iného uviedol:\n„8. V danom prípade žalobkyňa prípustnosť podaného dovolania vyvodzuje\nz ustanovenia § 420 písm. f/ CSP a zároveň aj z ustanovenia § 421 ods. 1 písm. a/ CSP.\n9. Z ustanovení CSP, ktoré sa vzťahujú na dovolacie konanie, nevyplýva\njednoznačne, či prichádza do úvahy súbežné uplatnenie prípustnosti dovolania v zmysle\n§ 420 CSP, ako aj v zmysle § 421 CSP.\n10. Veľký senát občianskoprávneho kolégia najvyššieho súdu, ktorého právny názor\nje pre senáty najvyššieho súdu záväzný (§ 48 ods. 3 veta prvá CSP), v uznesení z 19. apríla\n2017 sp. zn. 1 VCdo 2/2017 dospel k záveru, že kumulácia dôvodov prípustnosti dovolania\nv zmysle § 420 a § 421 CSP je neprípustná. Ak sú v dovolaní súbežne uplatnené dôvody\nprípustnosti podľa oboch uvedených ustanovení, dovolací súd sa pri skúmaní prípustnosti\ndovolania obmedzí len na posúdenie prípustnosti dovolania z hľadiska § 420 CSP. Ak sú\n\n3\n\nv dovolaní uplatnené viaceré vady zmätočnosti uvedené v § 420 písm. a/ až f/ CSP, dovolací\nsúd sa pri skúmaní prípustnosti dovolania obmedzí výlučne na skúmanie prípustnosti\ndovolania z hľadiska existencie tej vady zmätočnosti, ktorá je v tomto ustanovení uvedená\nna prednejšom mieste.\n11. Najvyšší súd, riadiac sa právnymi závermi vyjadrenými v označenom rozhodnutí\nveľkého senátu, skúmal prípustnosť dovolania žalobkyne len podľa ustanovenia § 420 písm.\nf/ CSP (nezaoberal sa teda prípustnosťou jej dovolania z hľadiska § 421 ods. 1 písm. a/\nCSP).“\n3. V podanej sťažnosti sťažovateľ namietal nepreskúmateľnosť a arbitrárnosť\nnapadnutých uznesení okresného súdu a krajského súdu z dôvodu, že tieto sa vo svojich\nrozhodnutiach nevysporiadali s argumentmi sťažovateľa. Vo vzťahu k napadnutému\npostupu a uzneseniu krajského súdu sťažovateľ namietal, že krajský súd sa nesprávne\na nekriticky stotožnil so zisteniami okresného súdu bez toho, aby sa vysporiadal\ns argumentmi sťažovateľa v odvolaní, že nezopakoval a nedoplnil dokazovanie, i keď to\nbolo potrebné, a že nezohľadnil verejný záujem a s tým súvisiacu potrebu nariadiť\npojednávanie.\nPodstatnú časť sťažnosti však tvorí námietka arbitrárnosti a nezákonnosti\nnapadnutého uznesenia najvyššieho súdu, ktorý odmietol dovolanie sťažovateľa bez toho,\naby sa zaoberal prípustnosťou a dovolacím dôvodom podľa § 421 ods. 1 písm. a) CSP, a to\ni napriek tomu, že sťažovateľ ako dovolací dôvod primárne uviedol rozpor napadnutého\nuznesenia krajského súdu, ako aj okresného súdu s ustálenou rozhodovacou praxou\ndovolacieho súdu. Sťažovateľ nesúhlasí s rozhodnutím najvyššieho súdu, ktorý nepripúšťa\nsúbežné uplatnenie viacerých dôvodov prípustnosti dovolania a ktorý pri uplatnení\nviacerých dovolacích dôvodov prihliada na dôvod uvedený v Civilnom sporovom poriadku\nv prednejšom poradí ako na ten, ktorý ako najzávažnejší uvedie dovolateľ.\nAko pochybenie zo strany najvyššieho súdu vníma sťažovateľ aj nesprávne\nposúdenie neexistencie dôvodu podľa § 420 ods. 1 písm. f) CSP aj tým, že najvyšší súd\nnereagoval na argumentáciu sťažovateľa, že ani okresný súd, ani krajský súd neprihliadli na\nnepreukázanie zachovania lehoty na podanie návrhu na obnovu konania zo strany žalovanej.\n\n4\n\n4. Na základe uvedených skutočností sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd sťažnosť\nprijal na ďalšie konanie, rozhodol o dočasnom opatrení, odložil vykonateľnosť uznesenia\nokresného súdu v spojení s uznesením krajského súdu do rozhodnutia o ústavnej sťažnosti\na nálezom vyslovil porušenie ním označených práv (bod 1) napadnutými uzneseniami\nokresného súdu, krajského súdu a najvyššieho súdu, tieto napadnuté uznesenia zrušil, vec\nvrátil okresnému súdu na ďalšie konanie a priznal sťažovateľovi náhradu trov právneho\nzastúpenia na účet jeho právneho zástupcu.\n5. Na základe výzvy ústavného súdu sa k sťažnosti vyjadril najvyšší súd vo svojom\nstanovisku č. k. KP 3/2018-1 z 22. januára 2018, ktorý v podstatnom uviedol:\n«4. Rekodifikácia zmenila koncepciu dovolania, ale úspešnosť dovolania je aj\nnaďalej vymedzená kombinovane. Dovolanie musí spĺňať podmienky prípustnosti, zároveň\nmusí byť daný jeden z dovolacích dôvodov. Na rozdiel od odvolania podmienky prípustnosti\ndovolania podľa ustanovenia § 420 CSP (predtým § 237 OSP) sú nielen dôvodmi\n(podmienkami) prípustnosti, ale aj jedným z dovolacích dôvodov podľa § 431 CSP\n(predtým§ 241 ods. 2 písm. a) OSP). Rovnaký postup posudzovania dovolania, t. j. najskôr\nprípustnosť, až následne dôvody dovolania, existoval aj za predchádzajúcej právnej úpravy.\nNová právna úprava na tejto koncepcii teda nič nezmenila. Aj predchádzajúca právna\núprava pripúšťala prípustnosť dovolania z dôvodov zmätočnosti, ako aj z iných dôvodov.\nRovnako, ak dovolací súd zistil existenciu vady zmätočnosti, rozhodnutie zrušil\na nesprávnym právnym posúdením sa už nezaoberal. Zásadná koncepčná zmena sa preto\nnetýka problému kumulatívneho uplatnenie oboch dovolacích dôvodov, a preto tento dôvod\nnesvedčí vylúčeniu kumulácie.\n4.2. Ustanovenie § 428 CSP uvádza náležitosti dovolania, ale vymedzenie podmienok\nprípustnosti nie je náležitosťou dovolania. Pri dôvodoch zmätočnosti, t. j. podmienkach\nprípustnosti podľa § 420 CSP ich dovolateľ uvádza v rámci dovolacích dôvodov, keďže sú\ntotožné s podmienkami prípustnosti (§ 420 a § 431 CSP). Okrem toho súd je síce dôvodmi\ndovolania viazaný (§ 440 CSP), ale aj v dovolacom konaní platí, že súd musí skúmať ex offo\npodmienky konania, dovolacieho (§ 438 v spojení s § 161,t. j. väčšinu vád zmätočnosti). Súd\nje viazaný iba dôvodmi dovolania, nie je však viazaný vymedzením prípustnosti dovolania\n(pokiaľ to dovolania nad rámec zákonných požiadaviek obsahuje). Len súd je oprávnený\n\n5\n\nskúmať prípustnosť dovolania. Rámec prípustnosti dovolania tak určuje § 419 CSP,\na následne § 420 až 423 CSP. Zákon stanovuje, proti ktorým rozhodnutiam je dovolanie\nprípustné, dovolací súd nemôže také dovolanie odmietnuť len preto, že dovolateľ\nprípustnosť odvodzuje z oboch v zákone vymedzených dôvodov.\n4.2.1. Ustanovenie § 241 OSP týkajúce sa zastúpenia dovolateľa advokátom bolo\nnahradené § 428 a § 429 CSP. Najpodstatnejšia zmena však spočíva v tom, že dovolanie\nmusí byť spísané advokátom. Dôvodom boli problémy súvisiace s postupom dovolacieho\nsúdu v prípade, ak strana podala dovolanie bez zastúpenia advokátom. Strana musela byť\npoučená a vyzvaná na odstránenie tejto vady, konanie sa zbytočne predlžovalo.\nJednoznačne však zmena nesúvisela (a ani znenie zákona tomu nenasvedčuje) s\npovinnosťou dovolateľa už vo fáze písania dovolania zvoliť jeden z dôvodov prípustnosti.\n4.3. Veľký senát ako tretí dôvod svojho rozhodnutia uviedol princíp hospodárnosti\ndovolacieho konania. Aj tento dôvod (tak ako predošlé dva) predstavuje v konečnom\ndôsledku porušenie práva na súdnu ochranu.\n4.3.1. Prvoradou podmienkou dostupnosti práva na súdnu ochranu je také správanie\nsúdu, pri ktorom sa zdrží akejkoľvek svojej činnosti, ktorou by oprávnenej osobe bez\nprávneho dôvodu sťažoval, či dokonca maril možnosť konať pred súdom, v medziach\nplatného právneho poriadku uplatňovať svoje hmotné aj procesné práva. (DRGONEC, J.\nÚstava Slovenskej republiky. Teória a prax. Bratislava: C.H. Beck, 2015, s. 855.)\n4.3.2. ESĽP vo viacerých rozhodnutiach zaoberal právom na prístup k súdu. Napr.\nvo veci Rozsudok ESĽP vo veci Ashigdane proti Spojenému kráľovstvu z 28. 5. 1985,\nsťažnosť č. 8225/78, bod 58. Uvádza „Právo na prístup k súdu môže podliehať rôznym\nprocesnoprávnym obmedzeniam a formalitám, no iba pri zachovaní jeho podstaty a pri\nrešpektovaní primeranosti obmedzenia, aby nedošlo k odopretiu práva na prístup k súdu do\ntakej miery, že by bol narušený jeho účel. Okrem uvedených kritérií je nevyhnutné, aby\nkonkrétne obmedzenie sledovalo legitímny cieľ, t. j. aby nebolo svojvoľné.“\n4.3.3. Proti právnemu formalizmu, presadzujúc súčasne myšlienku materiálnej\nochrany strany sporu sa stavia aj Ústavný súd Slovenskej republiky: „Všeobecný súd musí\nvykladať a používať citované ustanovenie Občianskeho súdneho poriadku v súlade s účelom\nzákladného práva na súdnu ochranu. Interpretáciou a používaním tohto ustanovenia\nnemožno obmedziť základné právo na súdnu ochranu bez zákonného podkladu. Všeobecný\n\n6\n\nsúd musí súčasne vychádzať z toho, že všeobecné súdy majú poskytovať v občianskom\nsúdnom konaní materiálnu ochranu zákonnosti tak, aby bola zabezpečená spravodlivá\nochrana práv a oprávnených záujmov účastníkov (§ 1 OSP). Občianske súdne konanie sa\nmusí v každom jednotlivom prípade stať zárukou zákonnosti a slúžiť na jej upevňovanie\na rozvíjanie (§ 3 OSP). Prílišný formalizmus pri posudzovaní úkonov účastníkov\nobčianskeho súdneho konania a nadmerný tlak na dopĺňanie takých náležitostí do\nprocesných úkonov účastníkov, ktoré nemajú oporu v zákone, ktoré idú nad rámec zákona\nalebo nemajú základný význam pre ochranu zákonnosti, nie sú v súlade s ústavnými\nprincípmi spravodlivého procesu. (Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV ÚS 1/02\nz 26.9.2002).»\nZ týchto dôvodov zaujal najvyšší súd názor, že sťažovateľom označené práva,\nktorých porušenie namieta, boli napadnutým uznesením najvyššieho súdu porušené.\n6. Otázkou, ktorá je predmetom konania o zjednotení odchylných právnych názorov,\nje v tomto prípade tá, či je z ústavného hľadiska udržateľný taký prístup najvyššieho súdu\nako súdu rozhodujúceho o dovolaní, v zmysle ktorého ak sú v dovolaní súbežne uplatnené\ndôvody prípustnosti podľa ustanovenia § 420 CSP, ako aj § 421 CSP, dovolací súd sa pri\nskúmaní prípustnosti dovolania obmedzí len na posúdenie prípustnosti dovolania z hľadiska\n§ 420 CSP, a ak sú v dovolaní uplatnené viaceré vady zmätočnosti uvedené § 420 písm. a)\naž f) CSP, dovolací súd sa pri skúmaní prípustnosti dovolania obmedzí výlučne na skúmanie\nprípustnosti dovolania z hľadiska existencie tej procesnej vady zmätočnosti, ktorá je v tomto\nustanovení uvedená na prednejšom mieste.\n7. V súvislosti s prípravou rozhodnutia vo veci samej I. senát ústavného súdu zistil,\nže II. senát ústavného súdu sa s nastolenou právnou otázkou vo svojom uznesení č. k.\nII. ÚS 512/2017-14 z 3. augusta 2017 už zaoberal, pričom právny záver, ktorý II. senát\nv dotknutom uznesení formuloval, je odlišný od toho, ktorý v súčasnosti zastáva I. senát\nústavného súdu v ním prejednávanej veci. Kvôli poriadku je potrebné uviesť, že teraz\npreskúmavaná právna otázka bola prítomná aj v iných predchádzajúcich rozhodnutiach\nústavného súdu (napr. I. ÚS 380/2017, III. ÚS 615/2017 a pod.).\n\n7\n\nII.\nKonanie vo veci vedenej pod sp. zn. II. ÚS 512/2017\n8. Uznesením č. k. II. ÚS 512/2017-14 z 3. augusta 2017 bola sťažnosť sťažovateľky,\nktorou namietala porušenie svojho základného práva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva\npodľa čl. 6 ods. 1 dohovoru uznesením najvyššieho súdu sp. zn. 8 Cdo 49/2017 zo 14. júna\n2017 a rozsudkom Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 6 Co 266/2016 z 12. septembra 2016,\nodmietnutá ako zjavne neopodstatnená.\nNapadnutým uznesením najvyšší súd rozhodol o odmietnutí dovolania pre jeho\nneprípustnosť, keďže vadu v zmysle § 420 písm. f) CSP nezistil a vadou podľa § 421 ods. 1\npísm. b) CSP sa nezaoberal, poukazujúc na právny záver veľkého senátu najvyššieho súdu\nvyjadrený v uznesení sp. zn. 1 VCdo 2/2017 z 19. apríla 2017, podľa ktorého je neprípustné,\naby strana sporu v podanom dovolaní kumulovala dôvody prípustnosti dovolania zároveň\npodľa § 420 aj § 421 CSP. Ak napriek tomu dovolateľ uvedie, že jeho dovolanie je\nprípustné podľa § 420 a tiež § 421 CSP, dovolací súd sa obmedzí na posúdenie prípustnosti\ndovolania iba podľa ustanovenia § 420 CSP.\n9. Ústavný súd vo svojom uznesení č. k. II. ÚS 512/2017-14 z 3. augusta 2017\nv súvislosti s právnym záverom vyjadreným v uznesení najvyššieho súdu sp. zn.\n8 Cdo 49/2017 zo 14. júna 2017 uviedol:\n«7. Právo na súdnu ochranu sa v občianskoprávnom konaní účinne zaručuje len\nvtedy, ak sú splnené všetky procesné podmienky, za splnenia ktorých občianskoprávny súd\nmôže konať a rozhodnúť o veci samej. Platí to pre všetky štádiá konania pred\nobčianskoprávnym súdom vrátane dovolacích konaní. V dovolacom konaní procesné\npodmienky upravoval v čase podania dovolania Civilný sporový poriadok.\n7.2 Ústavný súd konštatuje, že rešpektuje koncepciu opravných prostriedkov, tak ako\nsi ju nastaví najvyšší súd, ak je to v medziach ústavy (porov. II. ÚS 398/08). Rovnako\nústavný súd v minulosti rešpektoval výklad a aplikáciu ustanovení Občianskeho súdneho\nporiadku (ďalej len „OSP“) upravujúcich dovolacie dôvody tak, ako si ich nastavil najvyšší\nsúd. To sa týkalo aj dovolacieho dôvodu podľa § 237 ods. 1 písm. f) OSP (odňatie možnosti\n\n8\n\nkonať pred súdom). Otázka posúdenia prípustnosti dovolania je otázkou zákonnosti a jej\nriešenie nemôže viesť k záveru o porušení označených práv sťažovateľa (mutatis mutandis\nIV. ÚS 35/02). Najvyšší súd k tomuto dovolaciemu dôvodu prijal stanovisko\nobčianskoprávneho kolégia najvyššieho súdu z 3. decembra 2015 (publikované v Zbierke\nstanovísk najvyššieho súdu a súdov Slovenskej republiky 1/2016), podľa ktorého:\n„Nepreskúmateľnosť rozhodnutia zakladá inú vadu konania v zmysle § 241 ods. 2 písm. b)\nObčianskeho súdneho poriadku. Výnimočne, keď písomné vyhotovenie rozhodnutia\nneobsahuje zásadné vysvetlenie dôvodov podstatných pre rozhodnutie súdu, môže ísť\no skutočnosť, ktorá zakladá prípustnosť dovolania podľa § 237 ods. 1 písm. f) Občianskeho\nsúdneho poriadku.“\n7.3 Ústavný súd v súvislosti s Civilným sporovým poriadkom rovnako ako najvyšší\nsúd poukazuje na uznesenie veľkého senátu občianskoprávneho kolégia sp. zn.\n1 V Cdo 2/2017 z 19. apríla 2017, podľa ktorého:\n„46.1. Kumulácia dôvodov prípustnosti dovolania v zmysle § 420 CSP a § 421 CSP\nje neprípustná.\n46.2. Ak sú v dovolaní súbežne uplatnené dôvody prípustnosti podľa oboch\nuvedených ustanovení, dovolací súd sa pri skúmaní prípustnosti dovolania obmedzí len na\nposúdenie prípustnosti dovolania z hľadiska § 420 CSP.\n46.3. Ak sú v dovolaní uplatnené viaceré vady zmätočnosti uvedené v § 420 písm. a/\naž f/ CSP, dovolací súd sa pri skúmaní prípustnosti dovolania obmedzí výlučne na skúmanie\nprípustnosti dovolania z hľadiska existencie tej procesnej vady zmätočnosti, ktorá je v tomto\nustanovení uvedená na prednejšom mieste.“\n7.4 Ústavný súd z tohto hľadiska preskúmal napadnuté uznesenie najvyššieho súdu,\npričom nezistil žiadnu skutočnosť, ktorá by signalizovala, že postup najvyššieho súdu by\nnemal oporu v zákone alebo v judikatúre najvyššieho súdu.\n7.5 Nepatrí ústavnému súdu nahrádzať právne názory najvyššieho súdu a pokiaľ\nzávery najvyššieho súdu v otázke prípustnosti dovolania vzhľadom na skutkový stav nie sú\nzjavne svojvoľné alebo nelogické, či z iného dôvodu ústavne neudržateľné, ústavný súd\nnemá dôvod do právomoci najvyššieho súdu v otázke ustálenia prípustnosti dovolania na\nzáklade prítomnosti zákonom predpokladaného dovolacieho dôvodu zasahovať.\n\n9\n\n7.6 Ústavný súd uzatvára, že právny názor najvyššieho súdu o neprípustnosti\ndovolania je vzhľadom na skutkový stav v sťažovateľkinej veci v napadnutom uznesení\nzdôvodnený ústavne udržateľným spôsobom.\n7.7 Na základe prezentovaných záverov ústavný súd odmietol sťažnosť v tejto časti\npodľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde ako zjavne neopodstatnenú.»\n10. Druhý senát ústavného súdu teda v citovanom uznesení nepovažoval právny\nnázor vyslovený v napadnutom uznesení najvyššieho súdu týkajúci sa tzv. zákazu\nkumulácie dôvodov prípustnosti dovolania za ústavne neudržateľný.\nIII.\nRelevantná právna úprava\n11. Podľa čl. 2 ods. 3 ústavy každý môže konať, čo nie je zákonom zakázané,\na nikoho nemožno nútiť, aby konal niečo, čo zákon neukladá.\nPodľa čl. 46 ods. 1 ústavy každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom\nsvojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na\ninom orgáne Slovenskej republiky.\nPodľa čl. 3 ods. 1 CSP každé ustanovenie tohto zákona je potrebné vykladať v súlade\ns Ústavou Slovenskej republiky, verejným poriadkom, princípmi, na ktorých spočíva tento\nzákon, s medzinárodnoprávnymi záväzkami Slovenskej republiky, ktoré majú prednosť pred\nzákonom, judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva a Súdneho dvora Európskej únie,\na to s trvalým zreteľom na hodnoty, ktoré sú nimi chránené.\nPodľa čl. 3 ods. 2 CSP výklad tohto zákona nesmie protirečiť tomu, čo je v jeho\nslovách a vetách jasné a nepochybné. Nikto sa však nesmie dovolávať slov a viet tohto\nzákona proti ich účelu a zmyslu podľa odseku 1.\nPodľa § 419 CSP proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to\nzákon pripúšťa.\nPodľa § 420 CSP dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho\nsúdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí\n\n10\n\ndo právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú\nsubjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu\na nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv\nprávoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený\nsudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom\nznemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo\nk porušeniu práva na spravodlivý proces.\nPodľa § 421 ods. 1 CSP dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu,\nktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie\nodvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd\nodklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi\ndovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná\nrozdielne.\nPodľa § 428 CSP v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie,\nproti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých\ndôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ\ndomáha (dovolací návrh).\nPodľa § 429 ods. 1 CSP dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený\nadvokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.\nPodľa § 431 ods. 1 CSP dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým,\nže v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení.\nPodľa § 432 ods. 1 CSP dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým,\nže rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci.\nPodľa § 434 CSP dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty\nna podanie dovolania.\n\n11\n\nIV.\nPrávny názor, ku ktorému dospel I. senát ústavného súdu vo veci vedenej pod\nsp. zn. I. ÚS 643/2017\n12. Veľký senát občianskoprávneho kolégia najvyššieho súdu (ďalej aj „veľký\nsenát“) vo svojom uznesení sp. zn. 1 VCdo 2/2017 z 19. apríla 2017 vyslovil právny názor,\npodľa ktorého je kumulácia dôvodov prípustnosti dovolania v zmysle § 420 CSP a § 421\nCSP neprípustná. Ak sú v dovolaní súbežne uplatnené dôvody prípustnosti podľa oboch\nuvedených ustanovení, dovolací súd sa pri skúmaní prípustnosti dovolania obmedzí len na\nposúdenie prípustnosti dovolania z hľadiska § 420 CSP. Ak sú v dovolaní uplatnené viaceré\nvady zmätočnosti uvedené v § 420 písm. a) až f) CSP, dovolací súd sa pri skúmaní\nprípustnosti dovolania obmedzí výlučne na skúmanie prípustnosti dovolania z hľadiska\nexistencie tej procesnej vady zmätočnosti, ktorá je v tomto ustanovení uvedená na\nprednejšom mieste.\nVeľký senát pri riešení otázky, či prípustnosť dovolania možno vyvodzovať popri\nsebe z § 420 CSP a § 421 CSP, využil interpretačné pravidlo zakotvené v čl. 4 ods. 2 CSP,\nktorý upravuje, ako má súd postupovať v prípade, ak sa právna vec nedá prejednať\na rozhodnúť na základe výslovného ustanovenia zákona ani na základe analógie. Podľa\ntohto článku súd prejedná a rozhodne právnu vec podľa normy, ktorú by zvolil, ak by bol\nsám zákonodarcom, a to s prihliadnutím na princípy všeobecnej spravodlivosti a princípy,\nna ktorých spočíva tento zákon, tak aby výsledkom bolo rozumné usporiadanie procesných\nvzťahov zohľadňujúce stav a poznatky právnej náuky a ustálenú rozhodovaciu prax\nnajvyšších súdnych autorít.\nPri formulovaní svojho právneho názoru vychádzal najvyšší súd z toho, že právna\núprava dovolania a dovolacieho konania prešla prijatím nového procesného kódexu\nCivilného sporového poriadku zásadnou koncepčnou zmenou. Na základe teoretických\núvah, doterajších skúseností súdnej praxe a na základe rozhodovacej činnosti Európskeho\nsúdu pre ľudské práva boli určené dve základné úlohy, ktoré má dovolanie plniť. Prvá úloha\nspočíva v náprave najzávažnejších procesných pochybení a druhá v riešení otázok\nzásadného právneho významu. Podľa názoru veľkého senátu je dovolanie upravené tak, aby\nbolo spôsobilé plniť obe tieto úlohy. To však neplatí v konkrétnom civilnom sporovom\n\n12\n\nkonaní, kde môže dovolanie plniť vždy len jednu z vymedzených úloh. Súbežné plnenie\noboch týchto úloh v jednom dovolacom konaní je podľa názoru veľkého senátu vylúčené,\na je preto na dovolateľovi, aby sa rozhodol, ktorú z týchto úloh má ním podané dovolanie\nplniť.\nVeľký senát poukázal tiež na sprísnenú úpravu náležitostí dovolania, ktorá okrem\niného vyžaduje, aby bol dovolateľ, ktorý nemá právnické vzdelanie, v dovolacom konaní\nzastúpený advokátom, ale aby už samotné dovolanie bolo spísané advokátom (§ 429 ods. 1\nCSP). Zákonodarca tým reagoval na poznatky doterajšej súdnej praxe, v ktorej sa neustále\nvyskytovali dovolania, v ktorých dovolatelia vyvodzovali hypotetické dôvody prípustnosti\ndovolania a súbežne namietali všetky právnou úpravou predpokladané dôvody prípustnosti\ndovolania, pričom neraz bolo zrejmé, že dovolanie nie je podávané s istotou, ale len „pre\nistotu“. Nová právna úprava chce preto zabrániť tomu, aby boli podávané dovolania, ktoré\nsledujú ciele nezodpovedajúce povahe a účelu dovolacieho konania.\nĎalším argumentom, ktorý veľký senát použil v rámci zdôvodnenia svojho právneho\nnázoru, je princíp hospodárnosti konania, ktorý stavia nad dispozičný princíp, keď uvádza,\nže dispozičný princíp sa v dovolacom konaní výrazne oslabuje v prospech princípu\nprocesnej ekonómie.\n13. I. senát ústavného súdu rozhodujúci vo veci sp. zn. I. ÚS 643/2017 sa\ns vysloveným právnym názorom veľkého senátu nestotožňuje a konštatuje, že v dovolacom\nkonaní je de lege lata prípustná kumulácia dôvodov prípustnosti dovolania v zmysle\nustanovenia § 420 CSP a ustanovenia § 421 ods. 1 CSP.\n14. V normatívnych ustanoveniach Civilného sporového poriadku (§ 419 až § 423)\nsú uvedené podmienky, za splnenia ktorých je dovolanie prípustné. Ustanovenia § 420 až\n§ 423 CSP upravujú prípustný predmet dovolania. Ustanovenie § 420 CSP taxatívne\nvymedzuje prvú skupinu podmienok prípustnosti dovolania tzv. dôvody zmätočnosti\na v ustanovení § 421 CSP je upravená druhá skupina podmienok prípustnosti, ktoré tvoria\nprípady, v ktorých ide o otázky zásadného právneho významu. Z textu zákona vyplýva, že\npri vymedzení podmienky prípustnosti dovolania podľa ustanovenia § 420 CSP je možné\ndovolanie odôvodniť iba vadami zmätočnosti taxatívne uvedenými v tomto ustanovení a pri\n\n13\n\ndovolaní prípustnom podľa ustanovenia § 421 CSP je možné podľa § 432 CSP ako dovolací\ndôvod namietať iba nesprávne právne posúdenie veci.\n15. Z uvedeného vyplýva, že rekodifikácia síce zmenila koncepciu dovolania, ale\núspešnosť dovolania je aj naďalej vymedzená kombinovane. Dovolanie musí aj naďalej\nspĺňať podmienky prípustnosti a zároveň musí byť daný jeden z dovolacích dôvodov.\nRovnaký postup pri posudzovaní dovolania sa uplatňoval aj za predchádzajúcej právnej\núpravy, a teda v tomto smere nová právna úprava na tejto koncepcii nič nezmenila.\n16. Zo žiadneho zákonného ustanovenia Civilného sporového poriadku nevyplýva\nobmedzenie, ktoré by čo i len naznačovalo, že proti rozhodnutiu, proti ktorému je prípustné\ndovolanie z dôvodu podľa § 420 CSP, ako aj podľa § 421 CSP, by uplatnenie niektorého\ndôvodu prípustnosti dovolania vylučovalo alebo podmieňovalo možnosť uplatniť aj iný\ndovolací dôvod. Možno konštatovať, že § 420 CSP zakladá samostatne prípustnosť\ndovolania a rovnako samostatne zakladá prípustnosť dovolania aj § 421 CSP. Zákon medzi\nnimi neupravuje žiadnu súvislosť, a to ani podmieňujúcu, ani vylučujúcu. Právna úprava je\nv tomto smere jasná a jednoznačná. Neexistuje preto dôvod, prečo by mal súd pri\nrozhodovaní postupovať podľa čl. 4 ods. 2 CSP. Napokon, zmyslom tohto ustanovenia je\nurčiť taký postup, aby súd nemusel stranu pri rozhodovaní odmietnuť (zákaz odmietnutia\nspravodlivosti) a v prípade pochybností rozhodnúť pozitívne. Aplikáciou tohto ustanovenia\nspôsobom, ako to vykonal veľký senát, by došlo k presne opačnému efektu.\n17. Je ústavne (ale i zákonne, pozn.) neakceptovateľný taký postup, ktorým by bol\ndovolateľ nútený vybrať si len jeden z dôvodov prípustnosti dovolania napriek reálnej\nexistencii viacerých dôvodov prípustnosti dovolania. Týmto postupom by bola de facto\nrozhodovacia činnosť súdu delegovaná na dovolateľa, resp. advokáta, čo je neprípustné.\nPrávne posúdenie prípustnosti opravného prostriedku a aplikácia práva na konkrétny prípad\nje úlohou (dovolacieho) súdu.\n18. Z právnej úpravy Civilného sporového poriadku, ktorá neukladá dovolateľovi\npovinnosť podať dovolanie len z jedného dôvodu prípustnosti, možno vyvodiť záver, že\n\n14\n\ndovolateľ môže podať dovolanie kumulatívne z oboch dôvodov prípustnosti (§ 420 a § 421\nCSP). Absenciu zakotvenia zákazu kumulácie dôvodov prípustnosti dovolania v právnej\núprave hodnotí ústavný súd ako zámer zákonodarcu, ktorý je možné zmeniť iba (opäť)\nzákonom, a nie názorom de lege ferenda.\n19. Ústavný súd v tejto súvislosti poukazuje na čl. 2 ods. 3 ústavy, podľa ktorého\nkaždý môže konať, čo nie je zákonom zakázané, a nikoho nemožno nútiť, aby konal niečo,\nčo zákon neukladá.\nV zmysle čl. 3 ods. 2 CSP výklad tohto zákona nesmie protirečiť tomu, čo je v jeho\nslovách a vetách jasné a nepochybné.\nAk veľký senát zužuje viaceré uplatnené dôvody prípustnosti dovolania len na jeden\nz nich, a to ten, ktorý je v zákone uvedený na prednejšom mieste, jeho výklad protirečí\nnielen jasnému textu zákona, ale súčasne aj základnému princípu, na ktorom Civilný\nsporový poriadok spočíva (čl. 3 ods. 2 CSP).\n20. Prílišný formalizmus pri posudzovaní úkonov účastníkov občianskeho súdneho\nkonania a nadmerný tlak na dopĺňanie takých náležitostí do procesných úkonov účastníkov,\nktoré nemajú oporu v zákone, ktoré idú nad rámec zákona alebo nemajú základný význam\npre ochranu zákonnosti, nie sú v súlade s ústavnými princípmi spravodlivého procesu (nález\nústavného súdu sp. zn. IV. ÚS 1/02).\n21. Ústavný súd považuje zmenenú koncepciu dovolania spočívajúcu v sprísnení\npodmienok upravujúcich odôvodnenie dovolania (§ 431 až § 433 CSP), v obmedzení\ndovolania z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci len na prípady zásadného\nprávneho významu (§421 ods. 1 CSP), v spísaní dovolania kvalifikovanou osobou (§ 429\nods. 1 CSP), vo zvýšení limitu pre prípustnosť dovolania z trojnásobku na desaťnásobok\nminimálnej mzdy (§ 422 ods. 1 písm. a) CSP), za – pre tento čas – dostatočnú záruku pred\nzneužitím dovolania ako mimoriadneho opravného prostriedku.\n22. Prvoradou podmienkou dostupnosti práva na súdnu ochranu je také správanie\nsúdu, pri ktorom sa zdrží akejkoľvek svojej činnosti, ktorou by oprávnenej osobe bez\n\n15\n\nprávneho dôvodu sťažoval, či dokonca maril možnosť konať pred súdom, v medziach\nplatného právneho poriadku uplatňovať svoje hmotné aj procesné práva. (Drgonec, J.,\nÚstava Slovenskej republiky. Bratislava : C.H. Beck, 2015, s. 855).\n„Právo na prístup k súdu je nevyhnutnou, imanentnou súčasťou práva na spravodlivý\nproces.“ (nález ústavného súdu sp. zn. III. ÚS 875/2016 z 28. februára 2017).\n„Bolo by nemysliteľné, aby článok 6 ods. 1 dohovoru detailne popisoval procesné\nzáruky poskytované stranám prebiehajúceho sporu a aby primárne nechránil to, čo samo\nosebe umožňuje mať prospech práve z týchto záruk, teda prístup k súdu. Zásady\nspravodlivosti, verejnosti a rýchlosti súdneho konania totiž nemajú žiadnu hodnotu, ak\nžiadne konanie neprebieha. Ak zhrnieme tieto vyslovené úvahy, dospejeme k záveru, že\nprávo na prístup k súdu tvorí esenciálny prvok práva na spravodlivý proces.“ (rozsudok\nESĽP vo veci Golder proti Spojenému kráľovstvu z 21. 2. 1975, sťažnosť č. 4451/70, body\n35 ‒ 36).\nExistencia práva na prístup k súdu akceptuje aj právna doktrína, ktorá uvádza, že ak\nhlavným zmyslom a účelom čl. 6 ods. 1 dohovoru je dosiahnutie spravodlivého procesu,\npotom by bolo priamo v rozpore s tým zabránenie vôbec vzniku súdneho procesu.\nZamedzením prístupu k súdu by sa vlastne nemohol naplniť ani hlavný zmysel (účel) práva\nna spravodlivý súdny proces, ktorým je súdna ochrana práva. V tomto zmysle potom právo\nna spravodlivý proces obsahuje dve integrálne súčasti, ktoré sú vzájomne späté\na podmienené, a to právo na prístup k súdu a právo na spravodlivé súdne konanie (Svák, J.\nOchrana ľudských práv v troch zväzkoch. II. zväzok. Bratislava: EUROKÓDEX, s. r. o.,\nPaneurópska vysoká škola, 2011. s. 10).\n„Právo na prístup k súdu môže podliehať rôznym procesnoprávnym obmedzeniam\na formalitám, avšak iba pri zachovaní jeho podstaty a pri rešpektovaní primeranosti\nobmedzenia, aby nedošlo k odopretiu práva na prístup k súdu do takej miery, že by bol\nnarušený jeho účel. Okrem uvedených kritérií je nevyhnutné, aby konkrétne obmedzenie\nsledovalo legitímny cieľ, t. j. aby nebolo svojvoľné“ (rozsudok ESĽP vo veci Ashigdane\nproti Spojenému kráľovstvu z 28. 5. 1985, sťažnosť č. 8225/78, bod 58).\n\n16\n\n23. Ak veľký senát generálne vylúčil súbežné uplatnenie dôvodov prípustnosti\ndovolania a pre takéto vylúčenie neexistujú rozumné a presvedčivé argumenty, odňal tým\nprávo dovolateľovi na prístup k súdu a porušil zásadu zákazu denegatio iustitiae.\nV.\n24. Podľa § 6 zákona o ústavnom súde senát, ktorý v súvislosti so svojou\nrozhodovacou činnosťou dospeje k právnemu názoru odchylnému od právneho názoru\nvyjadreného už v rozhodnutí niektorého zo senátov, predloží plénu ústavného súdu návrh na\nzjednotenie odchylných právnych názorov. Plénum ústavného súdu rozhodne o zjednotení\nodchylných právnych názorov uznesením. Senát je v ďalšom konaní viazaný uznesením\npléna ústavného súdu.\n25. Vzhľadom na skutočnosť, že I. senát ústavného súdu v súvislosti so svojou\nrozhodovacou činnosťou (rozhodovaním o sťažnosti vo veci vedenej pod sp. zn.\nI. ÚS 643/2017) dospel k právnemu názoru, ktorý je odchylný od právneho názoru II. senátu\nvysloveného vo veci vedenej pod sp. zn. II. ÚS 512/2017, predložil pred rozhodnutím\nv dotknutej veci plénu ústavného súdu podľa § 6 zákona o ústavnom súde návrh stanoviska\nna zjednotenie odchylných právnych názorov senátov ústavného súdu v znení:\n„Pokiaľ sú v dovolaní súbežne uplatnené dôvody prípustnosti dovolania podľa\nustanovenia § 420 Civilného sporového poriadku ako aj § 421 Civilného sporového\nporiadku a Najvyšší súd Slovenskej republiky sa pri skúmaní prípustnosti dovolania\nobmedzí len na posúdenie prípustnosti dovolania z hľadiska § 420 Civilného sporového\nporiadku, poruší tým právo na prístup k súdu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej\nrepubliky.\nRovnako, pokiaľ sú v dovolaní uplatnené viaceré vady zmätočnosti uvedené § 420\npísm. a) až f) Civilného sporového poriadku a Najvyšší súd Slovenskej republiky sa pri\nskúmaní prípustnosti dovolania obmedzí výlučne na skúmanie prípustnosti dovolania\nz hľadiska existencie tej procesnej vady zmätočnosti, ktorá je v tomto ustanovení uvedená\nna prednejšom mieste, poruší tým právo na prístup k súdu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy\nSlovenskej republiky.“\n\n17\n\n26. Plénum ústavného súdu predložený návrh stanoviska schválilo a v tomto znení ho\nuviedlo aj vo výroku tohto uznesenia. Senáty ústavného súdu budú v zmysle § 6 poslednej\nvety zákona o ústavnom súde pri rozhodovaní v ďalších obdobných veciach viazané týmto\nuznesením ústavného súdu.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 25. apríla 2018\n\n18", "vazby": {"registre": ["zjednotenie právnych názorov", "dovolanie-prípustnosť", "práva a slobody – právo na súdnu a inú právnu ochranu-právo na prístup k súdu", "dovolanie-dovolacie konanie"], "ustanovenia": ["§ 6 zákona o organizácii ÚS SR platného do 28. 2. 2019"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:709756de-dfb6-4398-9da7-4bc34a0748ba", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:1.US.643.2017.2", "spisova_znacka": "I. ÚS 643/2017", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 643/2017 z 16. 5. 2018", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2018-05-16", "citacie_n": 13, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:1.US.643.2017.2"}, {"guid": "ussr:d69c7f2a-c97a-4283-894c-68f89412aab4", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:3.US.615.2017.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 615/2017", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 615/2017 z 10. 10. 2017", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2017-10-10", "citacie_n": 11, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:3.US.615.2017.1"}, {"guid": "ussr:cec275c7-4d97-4765-a6fa-5baefa8a323d", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:2.US.512.2017.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 512/2017", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 512/2017 z 3. 8. 2017", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2017-08-03", "citacie_n": 9, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:2.US.512.2017.1"}, {"guid": "ussr:75fa14e1-2596-4570-b8df-28d997946bb4", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:1.US.380.2017.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 380/2017", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 380/2017 z 19. 7. 2017", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2017-07-19", "citacie_n": 10, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:1.US.380.2017.1"}, {"guid": "ussr:e9115716-034d-4ddf-9137-3d029dff46cb", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:3.US.875.2016.2", "spisova_znacka": "III. ÚS 875/2016", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 875/2016 z 28. 2. 2017", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2017-02-28", "citacie_n": 152, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:3.US.875.2016.2"}, {"guid": "ussr:74f17f60-1a62-4a15-ad45-a5c834ce0a12", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 398/08", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 398/08 z 1. 7. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-07-01", "citacie_n": 420, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:74f17f60-1a62-4a15-ad45-a5c834ce0a12"}, {"guid": "ussr:2c2c7dfb-145b-4dfd-ba62-a3b465e6b49d", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 35/02", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 35/02 z 10. 10. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-10-10", "citacie_n": 1066, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2c2c7dfb-145b-4dfd-ba62-a3b465e6b49d"}, {"guid": "ussr:49009b12-3a39-4f1c-a4d9-91902c5fb3da", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 1/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 1/02 z 26. 9. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-09-26", "citacie_n": 1024, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:49009b12-3a39-4f1c-a4d9-91902c5fb3da"}, {"guid": "b8747ec6-6e36-4da4-b6f3-79741eb3d7f1:8b0d7ee4-fcbf-4fa0-b764-18247c3c9aab", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2017:8614206696.1", "spisova_znacka": "5Cdo/155/2016", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Cdo/155/2016 z 8. 8. 2017", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2017-08-08", "citacie_n": 90, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2017:8614206696.1"}, {"guid": "90a348fb-39a7-4b7d-bf17-a00bd1f37311:d4a401c2-fcd1-4616-94ac-5aebedaa3301", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2017:1111244689.1", "spisova_znacka": "8Cdo/49/2017", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 8Cdo/49/2017 z 13. 6. 2017", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2017-06-13", "citacie_n": 171, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2017:1111244689.1"}, {"guid": "50c62e2b-ceb1-4738-b45d-b8b9707f227d:43e766eb-5261-4786-81e2-35040c47d47b", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2016:1111244689.4", "spisova_znacka": "6Co/266/2016", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 6Co/266/2016 z 11. 9. 2016", "sud": "Krajský súd Bratislava", "datum_vydania": "2016-09-11", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2016:1111244689.4"}, {"guid": "0d2fb5c8-72ea-4ab8-b9f5-7c7263987adc:044c146b-64a2-473d-9d97-e9ff3d2af4f6", "ecli": "ECLI:SK:KSTN:2016:3115203036.1", "spisova_znacka": "4Co/24/2016", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Trenčín sp. zn. 4Co/24/2016 z 22. 6. 2016", "sud": "Krajský súd Trenčín", "datum_vydania": "2016-06-22", "citacie_n": 10, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTN:2016:3115203036.1"}], "citovane_v": [{"guid": "ussr:a265c30b-8550-42db-9648-769686d94c0d", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2025:1.US.197.2025.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 197/2025", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 197/2025 z 27. 3. 2025", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2025-03-27", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2025:1.US.197.2025.1"}, {"guid": "ussr:a6c50c87-01ab-465b-a7a5-c0b68ab6fe6a", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2024:3.US.299.2023.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 299/2023", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 299/2023 z 7. 3. 2024", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2024-03-07", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2024:3.US.299.2023.1"}, {"guid": "ussr:e6d940c5-893d-464f-b1ec-f6e5f1076c14", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2024:1.US.488.2023.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 488/2023", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 488/2023 z 11. 1. 2024", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2024-01-11", "citacie_n": 7, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2024:1.US.488.2023.1"}, {"guid": "ussr:6096e622-2a19-400f-81ca-097002e8c5e0", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2023:4.US.668.2022.2", "spisova_znacka": "IV. ÚS 668/2022", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 668/2022 z 12. 4. 2023", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2023-04-12", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2023:4.US.668.2022.2"}, {"guid": "ussr:88b9f598-f8c0-41ab-9ac1-0e7dc229a2ef", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2022:2.US.308.2022.2", "spisova_znacka": "II. ÚS 308/2022", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 308/2022 z 21. 9. 2022", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2022-09-21", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2022:2.US.308.2022.2"}, {"guid": "ussr:10d0ef65-6f81-41b0-984d-33ec96c73509", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2022:3.US.312.2022.2", "spisova_znacka": "III. ÚS 312/2022", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 312/2022 z 4. 8. 2022", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2022-08-04", "citacie_n": 3, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2022:3.US.312.2022.2"}, {"guid": "ussr:237eba44-c089-4fdd-bd91-606db3ec1b84", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2021:3.US.131.2020.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 131/2020", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 131/2020 z 18. 6. 2021", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2021-06-18", "citacie_n": 5, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2021:3.US.131.2020.1"}, {"guid": "ussr:1fe9505e-c179-45db-989d-b563d6b792ce", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2021:2.US.380.2018.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 380/2018", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 380/2018 z 30. 3. 2021", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2021-03-30", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2021:2.US.380.2018.1"}, {"guid": "ussr:155c4a00-1751-4c37-a644-217876cda645", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2021:4.US.138.2021.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 138/2021", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 138/2021 z 16. 3. 2021", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2021-03-16", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2021:4.US.138.2021.1"}, {"guid": "ussr:13363768-9c4c-4af9-a5d5-aeee3f85cb6d", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2021:3.US.84.2021.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 84/2021", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 84/2021 z 4. 2. 2021", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2021-02-04", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2021:3.US.84.2021.1"}, {"guid": "ussr:91cf8972-3c08-4031-ba5d-6aba4159d14d", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:4.US.636.2018.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 636/2018", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 636/2018 z 1. 12. 2020", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2020-12-01", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:4.US.636.2018.1"}, {"guid": "ussr:9b9fdd69-2760-4c22-83f1-8b65fd3ff4c8", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:2.US.317.2019.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 317/2019", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 317/2019 z 24. 11. 2020", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2020-11-24", "citacie_n": 6, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:2.US.317.2019.1"}, {"guid": "ussr:7374407d-d8ce-450d-a04a-3c3fca902ea3", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:2.US.369.2020.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 369/2020", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 369/2020 z 27. 8. 2020", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2020-08-27", "citacie_n": 3, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:2.US.369.2020.1"}, {"guid": "ussr:c8b506b3-2f2e-4999-87ab-22c675333440", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:1.US.412.2018.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 412/2018", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 412/2018 z 4. 8. 2020", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2020-08-04", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:1.US.412.2018.1"}, {"guid": "ussr:2d77661e-4411-42d2-b9de-9b8f8341e415", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 260/2020", "nazov": "Rozhodnutie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 260/2020 z 7. 7. 2020", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2020-07-07", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2d77661e-4411-42d2-b9de-9b8f8341e415"}, {"guid": "ussr:efa593aa-eaf9-4147-84ae-8f1e48bc93e4", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:4.US.198.2020.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 198/2020", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 198/2020 z 26. 5. 2020", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2020-05-26", "citacie_n": 59, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:4.US.198.2020.1"}, {"guid": "ussr:7db9f0a2-abc1-4cbe-91d8-b345293719ff", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:4.US.113.2019.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 113/2019", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 113/2019 z 13. 3. 2020", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2020-03-13", "citacie_n": 7, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:4.US.113.2019.1"}, {"guid": "ussr:ba5a6c5e-038e-4991-b0aa-98b97d1c4127", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:1.US.444.2019.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 444/2019", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 444/2019 z 26. 2. 2020", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2020-02-26", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:1.US.444.2019.1"}, {"guid": "ussr:0b30b3ff-b449-4fe8-b2e1-949e24e0f6b9", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:2.US.31.2020.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 31/2020", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 31/2020 z 23. 1. 2020", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2020-01-23", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:2.US.31.2020.1"}, {"guid": "ussr:17951abe-a981-4b49-98b0-e8a3ec6b5b21", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:2.US.5.2020.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 5/2020", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 5/2020 z 16. 1. 2020", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2020-01-16", "citacie_n": 7, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:2.US.5.2020.1"}, {"guid": "ussr:5358978f-e916-4b5b-9c8f-5bcf6efbca4a", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:2.US.596.2018.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 596/2018", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 596/2018 z 16. 1. 2020", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2020-01-16", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:2.US.596.2018.1"}, {"guid": "ussr:007b9ea9-5eff-41a6-a26d-c2f648230250", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:1.US.533.2019.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 533/2019", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 533/2019 z 17. 12. 2019", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2019-12-17", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:1.US.533.2019.1"}, {"guid": "ussr:3f0ec428-04ae-4a0a-bf23-deefb8e197c6", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2019:2.US.96.2019.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 96/2019", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 96/2019 z 29. 5. 2019", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2019-05-29", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2019:2.US.96.2019.1"}, {"guid": "ussr:867c594a-ab8a-4706-b207-a15eaf5b6cfb", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2019:2.US.101.2019.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 101/2019", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 101/2019 z 29. 5. 2019", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2019-05-29", "citacie_n": 14, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2019:2.US.101.2019.1"}, {"guid": "ussr:35c50bf7-7bc3-4a8a-a5ca-9ba879c64cdd", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2019:3.US.445.2018.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 445/2018", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 445/2018 z 21. 5. 2019", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2019-05-21", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2019:3.US.445.2018.1"}, {"guid": "ussr:f5af9518-2a1a-4392-8e44-6f8b26056805", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2019:1.US.106.2019.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 106/2019", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 106/2019 z 27. 3. 2019", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2019-03-27", "citacie_n": 3, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2019:1.US.106.2019.1"}, {"guid": "ussr:6ac26644-a470-4eea-95c2-648f91b57577", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2019:1.US.90.2019.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 90/2019", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 90/2019 z 20. 3. 2019", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2019-03-20", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2019:1.US.90.2019.1"}, {"guid": "ussr:e8233004-d875-4744-a014-7e810d5a031d", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2019:3.US.443.2018.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 443/2018", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 443/2018 z 20. 3. 2019", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2019-03-20", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2019:3.US.443.2018.1"}, {"guid": "ussr:50206457-140c-4789-a684-5399df8858ed", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2019:3.US.441.2018.2", "spisova_znacka": "III. ÚS 441/2018", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 441/2018 z 20. 3. 2019", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2019-03-20", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2019:3.US.441.2018.2"}, {"guid": "ussr:8ef4d351-9743-4225-8843-0cea9429ac1f", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2019:3.US.409.2018.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 409/2018", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 409/2018 z 20. 3. 2019", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2019-03-20", "citacie_n": 3, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2019:3.US.409.2018.1"}]}