{"guid": "ussr:7fa34457-2caf-4d09-83f0-2d3bf92ec646", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:PL.US.9.2018.1", "spisova_znacka": "PL. ÚS 9/2018", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 9/2018 z 6. 6. 2018", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 6. júna 2018, sp. zn. PL. ÚS 9/2018, ECLI:SK:USSR:2018:PL.US.9.2018.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Jana Laššáková", "sudca_id": 1100, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/jana-lassakova-1100", "datum_vydania": "2018-06-06", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["prijíma na ďalšie konanie", "prijíma na ďalšie konanie", "prijíma na ďalšie konanie", "prijíma na ďalšie konanie", "nevyhovuje návrhu na vydanie dočasného opatrenia"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o súlade právnych predpisov"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "PL.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-125.odsek-1", "nazov": "čl. 125 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-125.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-125"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-125"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/7fa34457-2caf-4d09-83f0-2d3bf92ec646", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:PL.US.9.2018.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2018:PL.US.9.2018.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2018:PL.US.9.2018.1/text", "citacie_n": 0, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nPL. ÚS 9/2018-45\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 6. júna 2018 v pléne\nzloženom z predsedníčky Ivetty Macejkovej a zo sudcov Jany Baricovej, Miroslava Duriša,\nJany Laššákovej (sudkyňa spravodajkyňa), Milana Ľalíka, Mojmíra Mamojku, Lajosa\nMészárosa, Marianny Mochnáčovej a Rudolfa Tkáčika predbežne prerokoval návrh skupiny\n33 poslancov Národnej rady Slovenskej republiky, zastúpených advokátom JUDr. Petrom\nKubinom a advokátom JUDr. Danielom Lipšicom, Štefánikova 15, Bratislava, na začatie\nkonania podľa čl. 125 ods. 1 písm. a) Ústavy Slovenskej republiky o súlade § 82b ods. 2\nzákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení zákona č. 140/2015 Z. z., ktorým sa\nmení a dopĺňa zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov\na ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony v znení neskorších predpisov, s čl. 39 ods. 1\nÚstavy Slovenskej republiky v spojení s čl. 12 ods. 1, 2 a 4 Ústavy Slovenskej republiky\na takto\nrozhodol:\n1. Návrh skupiny 33 poslancov Národnej rady Slovenskej republiky p r i j í m a\nna ďalšie konanie.\n2. Návrhu skupiny 33 poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na pozastavenie\núčinnosti § 82b ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení zákona\nč. 140/2015 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom\n\npoistení v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony v znení\nneskorších predpisov, n e v y h o v u j e .\nOdôvodnenie:\nI.\n1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bol 2. marca 2018\ndoručený návrh skupiny 34 poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na začatie\nkonania podľa čl. 125 ods. 1 písm. a) Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“)\na § 37 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii\nÚstavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení\nneskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“). Ústavný súd preskúmal\nsťažnosť a jej prílohy a zistil, že návrh podala skupina len 33 poslancov (ďalej len\n„navrhovatelia“). Navrhovatelia ústavnému súdu navrhli rozhodnúť o nesúlade § 82b ods. 2\nzákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení zákona č. 140/2015 Z. z., ktorým\nsa mení a dopĺňa zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších\npredpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony v znení neskorších predpisov,\nzo 16. júna 2015 (ďalej aj „napadnuté ustanovenie“) s čl. 39 ods. 1 v spojení s čl. 12 ods. 1,\n2 a 4 ústavy.\n2. Navrhovatelia uvádzajú, že Národná rada Slovenskej republiky vo svojom\n6. volebnom období na 53. schôdzi 16. júna 2015 schválila [opätovne po jeho vrátení\nprezidentom Slovenskej republiky (ďalej len „prezident“)] vládny návrh zákona, ktorým sa\nmení a dopĺňa zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov\na ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony (ďalej len „novela zákona o sociálnom\npoistení“). Novela zákona o sociálnom poistení bola uverejnená v Zbierke zákonov\nSlovenskej republiky pod č. 140/2015 Z. z. a nadobudla účinnosť 1. júla 2015. Do zákona\nč. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej aj „zákon\no sociálnom poistení“) sa zaviedol inštitút minimálneho dôchodku, ktorého cieľom je\npodľa dôvodovej správy „zabezpečiť poistencovi, ktorý počas väčšiny svojho pracovného\nživota vykonával zárobkovú činnosť, dôchodkový príjem na takej úrovni, aby nebol ako\n\n2\n\njednotlivec odkázaný na pomoc v hmotnej núdzi. Na tento účel sa starobný dôchodok alebo\ninvalidný dôchodok vyplácaný po dovŕšení dôchodkového veku zvýši poistencovi, ktorý\nsplní zákonom ustanovené predpoklady, tak, aby suma tohto dôchodku alebo suma úhrnu\ndôchodkov, ktoré sa poistencovi vyplácajú alebo na ktoré má nárok, bola vyššia ako suma\nživotného minima pre jednu plnoletú fyzickú osobu.“.\n3. Navrhovatelia zároveň informujú, že „bolo do Novely ZoSP pozmeňujúcim\nnávrhom vložené Napadnuté ustanovenie...“, ktorého dôvodom je podľa spoločnej správy\nvýborov skutočnosť, že sporiteľ za obdobie účasti na starobnom dôchodkovom sporení\n«neplatí plnú sadzbu starobného poistenia, pretože stanovenú časť platí vo forme\npríspevkov na starobné sporenie do II. piliera. Rovnaký princíp je dôvodné a opodstatnené\nuplatniť aj pri stanovení zásad zníženia sumy minimálneho dôchodku, na ktorý sa\nza stanovených podmienok zvyšuje starobný dôchodok sporiteľa, ktorý je naďalej z hľadiska\ndruhového\n\nčlenenia\n\ndôchodkových\n\ndávok,\n\nstarobným\n\ndôchodkom...\n\nPredloženým\n\npozmeňujúcim návrhom sa reaguje na možnosť vzniku morálneho hazardu v súvislosti\nso zavedením minimálneho dôchodku pri skupine poistencov – sporiteľov. V prípade nižšej\npríjmovej skupiny sporiteľov by totiž po zavedení minimálneho dôchodku v podobe\npredloženej do NR SR mohlo dôjsť k takému stavu, kedy by z dôvodu dopadov investičných\nrozhodnutí sporiteľa a/alebo portfólio manažérov spravujúcich fondy II. piliera boli\nspôsobené straty „sanované“ z prostriedkov daňovníkov (v podobe garancie minimálneho\ndôchodku) a zisky sprivatizované (v prípade, že by riziková investičná stratégia priniesla\nsporiteľovi v úhrne z I. a II. piliera vyšší dôchodok než by mal, ak by do II. piliera nevstúpil\na zároveň vyšší než minimálny garantovaný dôchodok)... Navrhované zmeny prispejú\nk posilneniu potreby aktívneho prístupu sporiteľa k svojím úsporám v II. pilieri, ako aj\nk motivácii dôchodkových správcovských spoločností dosahovať také zhodnotenie majetku\nvo fondoch II. piliera, ktoré by nielen v krátkodobom, ale aj dlhodobom horizonte jasne\nporážalo úroveň inflácie a prinášalo sporiteľom reálny výnos.».\n4. Napadnuté ustanovenie podľa názoru navrhovateľov „diskriminuje občanov\nz dôvodu ich postavenia sporiteľa v systéme starobného dôchodkového sporenia... je tak\nv rozpore so zásadou rovnosti v právach a zásadou nediskriminácie pri uplatňovaní\nzákladného práva na primerané hmotné zabezpečenie v starobe podľa čl. 39 ods. 1 Ústavy\n3\n\nSlovenskej republiky, pretože vytvára nerovnosť medzi občanmi uplatňujúcimi svoje\nzákladné právo“.\n5. Navrhovatelia konkretizujú, že „zníženie minimálneho dôchodku podľa\nNapadnutého ustanovenia u osôb z dôvodu ich účasti na starobnom dôchodkovom sporení...\nnepredstavuje ústavne nevyhnutný rozumne odôvodnený legitímny cieľ, resp. legitímny\na ospravedlniteľný dôvod na diskrimináciu, a je navyše nezlučiteľný s princípmi logiky,\nto všetko z nasledovných dôvodov:\n(a) doplatok (čiastka rozdielu medzi minimálnym dôchodkom a dôchodkom,\nna ktorý vznikol poistencovi nárok) sa financuje zo štátneho rozpočtu a nie z fondov\nSociálnej poisťovne;\n(b) nárok na minimálny dôchodok závisí od počtu kvalifikovaných rokov trvania\ndôchodkového poistenia;\n(c) ak poistenec dosiahol potrebný počet kvalifikovaných rokov trvania\ndôchodkového postenia, nárok na minimálny dôchodok a jeho výška nezávisí od výšky\npríjmov, resp. zaplatených odvodov poistenca.“.\n6. Argument uvedený v bode „(a)“ navrhovatelia odôvodňujú tak, že doplatok ako\nrozdiel medzi minimálnym dôchodkom a dôchodkom, na ktorý vznikol poistencovi nárok\npodľa zákona o sociálnom poistení, „nie je financovaný z fondu starobného poistenia, ale\nzo štátneho rozpočtu, na tvorbe ktorého sa každý občan platiaci odvody na dôchodkové\npoistenie podieľa platením daní a poplatkov. Na povinnosť občana platiť dane a poplatky\npritom nemá žiaden vplyv skutočnosť, či je alebo nie je sporiteľom“ podľa zákona\nč. 43/2004 Z. z. o starobnom dôchodkovom sporení a o zmene a doplnení niektorých\nzákonov v znení neskorších predpisov (v citovanom texte aj „ZoSDS“, pozn.).\nPodľa navrhovateľov teda „na tvorbu zdrojov, z ktorých sa financuje inštitút minimálneho\ndôchodku (resp. doplatku) nemá vôbec žiaden vplyv to, či príslušný dôchodca platil počas\nsvojho pracovného života odvody len do Sociálnej poisťovne alebo či si na svoj starobný\ndôchodok sporil aj v II. pilieri... dane a poplatky totiž bol povinný platiť bez ohľadu na to,\na jeho daňové a poplatkové povinnosti neboli tým nijako ovplyvnené. Keďže teda sporitelia\npodľa ZoSDS sa na tvorbe zdrojov používaných na financovanie minimálneho dôchodku\n(resp. doplatku) podieľajú rovnakou mierou ako osoby, ktoré sporiteľmi podľa ZoSDS nie\n4\n\nsú, nie je možné s nimi ohľadom výšky ich minimálneho dôchodku zaobchádzať menej\npriaznivo než s osobami, ktoré sporiteľmi podľa ZoSDS nie sú... Doplatok do výšky\nminimálneho dôchodku má teda charakter štátnej sociálnej dávky (podobne ako napríklad\nprídavky na deti či rodičovské príspevky). Štátne sociálne dávky sú typické tým, že sú\npriznávané na základe potreby a solidarity a nie na základe zásluhy či miery prispievania\npoberateľa dávky na sociálne zabezpečenie.“.\n7. K dôvodu uvedenému v bode „(b)“ navrhovatelia uvádzajú, že filozofickou\npodstatou minimálneho dôchodku „je zabezpečiť určitú minimálnu príjmovú hranicu\npre všetky osoby bez rozdielu (a bez ohľadu na ich príjmy a mieru, ktorou sa podieľali\nna financovaní štátu)“. Pri jeho zavedení musí byť tento inštitút uplatňovaný „férovo\na nediskriminačne“. Dôvod zavedenia minimálneho dôchodku má za následok, že „je\na musí byť úplne irelevantné, či poistenec zároveň bol alebo nebol sporiteľom podľa\nZoSDS. Ak je účelom zavedenia minimálneho dôchodku dosiahnuť stav, aby žiaden\ndôchodca, ktorý splnil všeobecné kvalifikačné podmienky pre vznik nároku na minimálny\ndôchodok, nebol odkázaný na pomoc v hmotnej núdzi, potom je Napadnuté ustanovenie\nv priamom rozpore s týmto účelom a práve ono bráni jeho dosiahnutiu, resp. zvyšuje riziko\njeho nedosiahnutia.\nZnížená suma minimálneho dôchodku pre sporiteľov podľa ZoSDS totižto vedie\naj k situáciám, že pri týchto sporiteľoch súčet dôchodkov z I. piliera a II. piliera nedosahuje\núroveň minimálneho dôchodku, a tak základný cieľ Napadnutého ustanovenia... nie je\nnaplnený.“.\n8. K argumentu uvedenému v bode „(c)“ navrhovatelia dôvodia, že „pri inštitúte\nminimálneho dôchodku absentuje princíp zásluhovosti. Nárok na minimálny dôchodok\n(resp. jeho doplatok) a jeho výška nijako nezávisí od výšky jeho odvodov na dôchodkové\npoistenie zaplatených poistencom, pokiaľ tento dosiahol potrebný počet kvalifikovaných\nrokov trvania starobného dôchodkového poistenia...\nAk vznik nároku na minimálny dôchodok a jeho výška vôbec nezávisia od výšky\nzaplatených odvodov poistenca na starobné dôchodkové poistenie, potom nemôže byť\nlegitímnym dôvodom zníženia minimálneho dôchodku skutočnosť, že osoba platila časť\nodvodov na dôchodkové zabezpečenie do II. piliera. To je aj logické, keďže teoreticky\n5\n\nnemožno vylúčiť ani to, že poistenec, ktorý je zároveň sporiteľom v II. pilieri odvedie\nna odvodoch do fondu starobného poistenia Sociálnej poisťovne v absolútnom vyjadrení\ncelkovo vyššiu sumu než poistenec, ktorý sporiteľom v II. pilieri nikdy nebol, či už z dôvodu\nvyšších príjmov, z ktorých platil odvody alebo z dôvodu dlhšej doby platenia odvodov.\nPrečo by potom takýto poistenec – sporiteľ mal byť negatívne diskriminovaný a dostávať\nnižší minimálny dôchodok než poistenec, ktorý sporiteľom nebol.“.\n9. Navrhovatelia sa stotožňujú i s dôvodmi, na ktorých založil prezident rozhodnutím\nč. 3535-2015-KPSR z 28. mája 2015 vrátenie zákona z 13. mája 2015, ktorým sa mení\na dopĺňa zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov\na ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony.\n10. Súhlasne s prezidentom argumentujú, že „deklarovaným cieľom inštitútu\nminimálneho dôchodku je plošne chrániť životnú úroveň dôchodcov na spoločnom\ndefinovanom minime, keď nemajú možnosť zabezpečiť si krytie svojich životných potrieb\nz pracovných príjmov, pričom v takomto prípade sa u občanov zúčastnených iba na I. pilieri\ndôchodkového zabezpečenia vôbec bližšie neskúma, čo bolo príčinou takejto sociálnej\nsituácie dôchodcu (do ktorej sa mohol dostať napríklad v dôsledku okolností, ktoré\npredstavujú omnoho väčší a nielen morálny hazard než zákonom aprobovaná účasť\nna starobnom dôchodkovom sporení)“. Rovnako uvádzajú, že „dôchodkové nároky sa\nodvíjajú od výšky príjmov počas desiatok rokov života poistenca, keď sa mu v rôznych\nobdobiach môže celkovo ekonomicky dariť lepšie či horšie a legitimizovať systematickú\npenalizáciu sporiteľov v prístupe k minimálnemu dôchodku len na základe aktuálneho stavu\n(keď sa prejavuje krátkodobý výsledok toho, že do II. piliera v minulosti vstúpili aj občania,\npre ktorých to vzhľadom na krátky zostávajúci čas sporenia nebolo výhodné) je\nneprimerané a v rozpore s deklarovaným zámerom solidarity spoločnosti k dôchodcom\ns nízkymi príjmami, ktorý je podstatným dôvodom pre zavedenie inštitútu minimálneho\ndôchodku“.\n11. S poukazom na čl. 39 ods. 1 ústavy v spojení s čl. 51 ods. 1 ústavy navrhovatelia\nzdôrazňujú, že „podľa platnej právnej úpravy sa občan môže rozhodnúť, či svoje základné\nprávo na primerané hmotné zabezpečenie v starobe... uplatní tak, že bude iba poistencom\n\n6\n\nSociálnej poisťovne (I. pilier) alebo tak, že popri účasti v I. pilieri bode aj sporiteľom\npodľa ZoSDS (II. pilier). Starobné dôchodkové sporenie je oficiálnym a zákonom\nrozpoznaným systémom hmotného zabezpečenia v starobe rovnocenným s dôchodkovým\npoistením podľa ZoSP.\nAk sa teda občan rozhodne, že svoje základné právo na primerané hmotné\nzabezpečenie v starobe... uplatní (popri povinnej účasti v I. pilieri) aj účasťou v systéme\nstarobného dôchodkového sporenia podľa ZoSDS, za toto jeho rozhodnutie mu podľa čl. 12\nods. 4 Ústavy Slovenskej republiky nesmie byť spôsobená ujma na jeho právach.\nNapadnuté ustanovenie však práve takúto ujmu spôsobuje. Občanovi, ktorý sa\n(slobodne a využijúc svoju zákonnú možnosť) rozhodol byť a sporiteľom podľa ZoSDS,\npriznáva nižšiu sumu minimálneho dôchodku než občanovi, ktorý sa (rovnako slobodne\na využijúc svoju zákonnú možnosť) rozhodol zostať výlučne poistencom Sociálnej poisťovne\npodľa ZoSP, čím sa mu – oproti situácii, ak by nebol sporiteľom podľa ZoSDS – spôsobuje\nujma na jeho práve na minimálny dôchodok, ktoré je od 1. júla 2015 súčasťou základného\npráva na primerané hmotné zabezpečenie v starobe podľa čl. 39 ods. 1 Ústavy...“.\n12. Navrhovatelia ústavnému súdu navrhujú, aby podľa § 25 ods. 1 zákona\no ústavnom súde návrh predbežne prerokoval a podľa § 25 ods. 3 zákona o ústavnom súde\nho prijal na ďalšie konanie.\n13. Navrhovatelia žiadajú ústavný súd, aby predostretý návrh prijal na ďalšie konanie\na nálezom rozhodol:\n„Ustanovenie § 82b ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení\nneskorších predpisov v znení zákona č. 140/2015 zo 16. júna 2015 ktorým sa mení a dopĺňa\nzákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov a ktorým sa\nmenia a dopĺňajú niektoré zákony nie je v súlade s čl. 39 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky\nv spojení s čl. 12 ods. 1, 2 a 4 Ústavy Slovenskej republiky.“\n14. Súčasne navrhovatelia žiadajú pozastavenie účinnosti napadnutého ustanovenia\nzákona o sociálnom poistení, pretože „uplatňovaním Napadnutého ustanovenia bude\n(prinajmenšom) ohrozené základné právo občanov na primerané hmotné zabezpečenie\nv starobe... v časti práva na minimálny dôchodok. Občania, ktorí boli sporiteľmi v II. pilieri\n7\n\ndôchodkového zabezpečenia a odídu do dôchodku počas účinnosti Napadnutého\nustanovenia, budú mať (v rozpore s čl. 12 ods. 1, 2 a 4 Ústavy...) nižší minimálny dôchodok\nnež iní občania, ktorí sporiteľmi v II. pilieri neboli“. Podľa navrhovateľov „uvedený\nnásledok môže byť vážny, pretože sa môže dotknúť aj pomerne veľkého počtu občanov\n(v závislosti od toho, koľko bude trvať konanie o tomto návrhu)“. Zároveň „uvedený\nnásledok bude zrejme nenapraviteľný, pretože Napadnuté ustanovenie bude voči dotknutým\nobčanom uplatňované na základe prezumpcie jeho ústavnej konformity. Ak by Ústavný súd\ntomuto návrhu vo veci samej vyhovel, spätne týmto občanom nikto nevráti ušlý príjem\nz dôvodu zníženia minimálneho dôchodku za obdobie uplatňovania Napadnutého\nustanovenia.“.\nII.\n15. Podľa čl. 125 ods. 1 písm. a) ústavy ústavný súd rozhoduje o súlade zákonov\ns ústavou.\n16. Podľa § 37 ods. 1 zákona o ústavnom súde ak osoby uvedené v § 18 ods. 1\npísm. a) až f) dospejú k názoru, že právny predpis nižšej právnej sily nie je v súlade\ns právnym predpisom vyššej právnej sily alebo s medzinárodnou zmluvou, môžu podať\nústavnému súdu návrh na začatie konania.\n17. Podľa čl. 130 ods. 1 písm. a) ústavy i podľa § 18 ods. 1 písm. a) zákona\no ústavnom súde ústavný súd začne konanie, ak návrh podá najmenej pätina poslancov\nNárodnej rady Slovenskej republiky.\n18. Ústavný súd návrh na začatie konania prerokuje podľa § 25 ods. 1 zákona\no ústavnom súde na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa a zisťuje, či nie sú\ndôvody na odmietnutie návrhu podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.\n19. Podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde návrhy vo veciach,\nna ktorých prerokovanie nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti\npredpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne\nneoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom\n8\n\nprerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť\naj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.\n20. Ústavný súd pri predbežnom prerokovaní návrhu navrhovateľov konštatuje,\nže navrhovatelia sú podľa čl. 130 ods. 1 písm. a) ústavy v spojení s § 18 ods. 1 písm. a)\nzákona o ústavnom súde aktívne legitimovaní na podanie návrhu na začatie konania\no súlade právnych predpisov, pričom ich návrh obsahuje všetky náležitosti ustanovené\nzákonom o ústavnom súde. Na základe tohto zistenia ústavný súd dospel k záveru, že nie sú\ndôvody na jeho odmietnutie podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde, a preto ho prijal\nna ďalšie konanie podľa § 25 ods. 3 zákona o ústavnom súde (bod 1 výroku tohto\nuznesenia).\nIII.\n21. Podľa čl. 125 ods. 2 ústavy ak ústavný súd prijme návrh na konanie podľa odseku\n1, môže pozastaviť účinnosť napadnutých právnych predpisov, ich častí, prípadne\nniektorých ich ustanovení, ak ich ďalšie uplatňovanie môže ohroziť základné práva\na slobody, ak hrozí značná hospodárska škoda alebo iný vážny nenapraviteľný následok.\n22. Podľa § 38 ods. 1 zákona o ústavnom súde ak ústavný súd prijme návrh\nna začatie konania o súlade právnych predpisov podľa čl. 125 ods. 1 ústavy, môže\nuznesením pozastaviť účinnosť napadnutých právnych predpisov, ich častí, prípadne\nniektorých ich ustanovení, ak ich ďalšie uplatňovanie môže ohroziť základné práva alebo\nslobody alebo ľudské práva a základné slobody vyplývajúce z medzinárodnej zmluvy,\nktorú Slovenská republika ratifikovala a ktorá bola vyhlásená spôsobom ustanoveným\nzákonom (ďalej len „základné práva alebo slobody“), ak hrozí značná hospodárska škoda\nalebo iný vážny nenapraviteľný následok.\n23. V nadväznosti na to podľa § 38 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže\nrozhodnúť o pozastavení účinnosti napadnutých právnych predpisov, ich častí, prípadne\nniektorých ich ustanovení aj na návrh účastníka konania. Návrh na pozastavenie účinnosti\nmusí obsahovať konkretizáciu a spôsob ohrozenia základných práv alebo slobôd alebo\n\n9\n\nskutočnosti, ktoré preukazujú, že hrozí značná hospodárska škoda alebo iný vážny\nnenapraviteľný následok.\n24. Navrhovatelia zároveň navrhujú, aby ústavný súd súčasne s prijatím ich návrhu\nna ďalšie konanie podľa čl. 125 ods. 2 ústavy a podľa § 38 ods. 2 zákona o ústavnom súde\nrozhodol o pozastavení účinnosti napadnutého ustanovenia zákona o sociálnom poistení.\nNávrh na pozastavenie účinnosti navrhovatelia odôvodňujú najmä:\n- ohrozením základného práva na primerané hmotné zabezpečenie v starobe\nu občanov dotknutých napadnutým ustanovením,\n- veľkým počtom občanov, ktorých sa kritizované ustanovenie môže dotknúť,\na v dôsledku toho aj vážnosťou následku spočívajúceho v uplatňovaní § 82b ods. 2 zákona\no sociálnom poistení,\n- nenapraviteľnosťou hroziaceho následku, a to s ohľadom na prezumpciu ústavnosti\npreskúmavaného ustanovenia.\n25. Dôvody navrhovateľov teda smerujú k dvom okruhom ústavne aprobovaných\na variantne koncipovaných determinantov využitia právomoci ústavného súdu podľa čl. 125\nods. 2 ústavy, a to k ohrozeniu základného práva alebo slobody a k vážnemu\nnenapraviteľnému následku.\n26. Ústavný súd k návrhu navrhovateľov na pozastavenie účinnosti napadnutého\nustanovenia poukazuje na svoju ustálenú judikatúru, v ktorej opakovane zdôrazňuje, že\nk uplatneniu svojej právomoci podľa čl. 125 ods. 2 ústavy pristupuje len v dostatočne\nodôvodnených prípadoch, a pritom celkom výnimočne, t. j. keď sú spôsob ohrozenia\noznačených základných práv a slobôd, resp. hrozba hospodárskej škody alebo iného\nnenapraviteľného následku v návrhu dostatočne konkretizované, pričom z okolností prípadu\nzjavne vyplýva, že ide o tvrdenie navrhovateľov, ktoré možno považovať za preukázané,\na teda opodstatnené (napr. PL. ÚS 13/09).\n27. Pri rozhodovaní o pozastavení účinnosti napadnutých ustanovení právnych\npredpisov je žiaduce, aby ústavný súd zachoval primeranú rovnováhu medzi požiadavkou\núčinného a neodkladného (ale pritom výnimočného) opatrenia v prospech obrany\n\n10\n\nzákladných práv a slobôd alebo ochrany iného verejného záujmu vymedzeného v čl. 125\nods. 2 ústavy relevantného z hľadiska ochrany ústavnosti a požiadavkou primeraného\nrešpektovania autonómie zákonodarnej moci (okrem iného aj vzhľadom na ústavný\nprincíp deľby moci) a z nej vyplývajúcej prezumpcie ústavnosti právnych predpisov.\n(m. m. sp. zn. PL ÚS 2/2016 z 2. marca 2016).\n28. Podľa názoru ústavného súdu je dôležité aj v súvislosti s načrtnutým kontextom,\naby atribúty reálnosti, bezprostrednosti a konkrétnosti ohrozenia základných práv alebo\nslobôd či hrozby značnej hospodárskej škody alebo iného vážneho nenapraviteľného\nnásledku nadobudli takú intenzitu a závažnosť, ktorá v konkrétnom posudzovanom prípade\nodôvodní vstup ústavného súdu do (relatívne) autonómnej sféry pôsobnosti zákonodarcu\npozastavením účinnosti právneho predpisu ešte pred meritórnym preskúmaním jeho súladu\ns ústavou.\n29. Napadnuté ustanovenie zákona nadobudlo účinnosť 1. júla 2015 a už v minulosti\nbolo predmetom konania pred ústavným súdom o jeho súlade s čl. 39 ods. 1 v spojení\ns čl. 12 ods. 1, 2 a 4 ústavy, a to na základe návrhu skupiny 66 poslancov Národnej rady\nSlovenskej republiky z 1. júla 2015 vedeného pod sp. zn. PL ÚS 41/2015. Pri hlasovaní\no návrhu na pozastavenie účinnosti napadnutého právneho predpisu sa nedosiahla\nnadpolovičná väčšina hlasov všetkých sudcov ústavného súdu. Na základe toho ústavný súd\nnávrh navrhovateľov na pozastavenie účinnosti § 82b ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z.\no sociálnom poistení v znení zákona č. 140/2015 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon\nč. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia\na dopĺňajú niektoré zákony v znení neskorších predpisov, v súlade s čl. 131 ods. 1 druhou\na treťou vetou ústavy a § 4 ods. 3 zákona o ústavnom súde zamietol.\n30. Navrhovatelia svoj návrh na pozastavenie účinnosti odôvodňujú okrem iného aj\ntým, že sa napadnuté ustanovenie dotkne veľkého počtu občanov, ktorý bližšie\nnešpecifikujú. Ústavný súd preto vykonal vlastné zistenie dopytom generálneho riaditeľa\nSociálnej poisťovne. Napadnuté ustanovenie zákona sa uplatňuje v praxi takmer tri roky\na dôchodok znížený z dôvodu účasti na starobnom dôchodkovom sporení poberalo\n\n11\n\nv roku 2015 šestnásť poberateľov dôchodku, v roku 2016 dvestodeväť poberateľov\ndôchodku a v roku 2017 tristoštyridsaťdeväť poberateľov dôchodku. Sociálna poisťovňa\nďalej uviedla, že „pokiaľ ide o aplikáciu napadnutého ustanovenia v praxi... neeviduje\nodvolania alebo podania poberateľov dôchodku, ktorými by namietali zníženie minimálneho\ndôchodku z dôvodu získania účasti na starobnom dôchodkovom sporení“.\n31. Ústavný súd v tomto štádiu konania dospel k názoru, že nie je ústavne\nnevyhnutné pozastaviť účinnosť napadnutého ustanovenia zákona o sociálnom poistení,\npretože dôvody uvádzané navrhovateľmi po takmer troch rokoch od účinnosti napadnutého\nustanovenia zákona neobsahujú také skutočnosti, ktoré by boli použiteľné na také\nodôvodnenie rozhodnutia ústavného súdu.\nÚstavný súd preto návrhu navrhovateľov na pozastavenie účinnosti § 82b ods. 2\nzákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení zákona č. 140/2015 Z. z., ktorým sa\nmení a dopĺňa zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov\na ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony v znení neskorších predpisov, zo 16. júna\n2015 nevyhovuje (bod 2 výroku tohto uznesenia).\nP o u č e n i e: Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 6. júna 2018\n\n12", "vazby": {"registre": ["súlad právnych predpisov", "dôchodok", "sociálna starostlivosť", "dôchodok", "dôchodok-zvýšenie", "práva a slobody – hospodárske, sociálne a kultúrne práva-právo na primerané hmotné zabezpečenie"], "ustanovenia": ["čl. 125 ods. 1 písm. a) ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:1b894a6a-fe99-46a8-9e84-e44aa2e7d79b", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:PL.US.2.2016.1", "spisova_znacka": "PL. ÚS 2/2016", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 2/2016 z 2. 3. 2016", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2016-03-02", "citacie_n": 17, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:PL.US.2.2016.1"}], "citovane_v": []}