{"guid": "ussr:37d742b9-631c-479c-aade-19c2979bfbca", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:PL.US.8.2018.1", "spisova_znacka": "PL. ÚS 8/2018", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 8/2018 z 30. 5. 2018", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 30. mája 2018, sp. zn. PL. ÚS 8/2018, ECLI:SK:USSR:2018:PL.US.8.2018.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": null, "sudca_id": null, "sudca_url": null, "datum_vydania": "2018-05-30", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["zastavuje", "zastavuje", "zastavuje", "prijíma na ďalšie konanie", "prijíma na ďalšie konanie", "zastavuje", "zastavuje", "zastavuje", "prijíma na ďalšie konanie", "zastavuje", "zastavuje", "prijíma na ďalšie konanie", "zastavuje", "zastavuje", "zastavuje", "prijíma na ďalšie konanie", "prijíma na ďalšie konanie", "zastavuje", "prijíma na ďalšie konanie", "prijíma na ďalšie konanie", "zastavuje", "zastavuje", "zastavuje", "prijíma na ďalšie konanie", "prijíma na ďalšie konanie", "prijíma na ďalšie konanie", "zastavuje", "prijíma na ďalšie konanie", "prijíma na ďalšie konanie", "zastavuje", "prijíma na ďalšie konanie", "prijíma na ďalšie konanie", "zastavuje", "prijíma na ďalšie konanie", "zastavuje", "zastavuje", "zastavuje", "zastavuje", "zastavuje", "prijíma na ďalšie konanie", "prijíma na ďalšie konanie", "zastavuje", "zastavuje", "prijíma na ďalšie konanie", "zastavuje", "zastavuje", "zastavuje", "prijíma na ďalšie konanie", "zastavuje", "zastavuje"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o súlade právnych predpisov"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "PL.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-125.odsek-1", "nazov": "čl. 125 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-125.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-125"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-125"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/37d742b9-631c-479c-aade-19c2979bfbca", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:PL.US.8.2018.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2018:PL.US.8.2018.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2018:PL.US.8.2018.1/text", "citacie_n": 1, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nPL. ÚS 8/2018-21\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 30. mája 2018 v pléne\nzloženom z predsedníčky Ivetty Macejkovej a zo sudcov Jany Baricovej, Petra Brňáka,\nMiroslava Duriša, Ľudmily Gajdošíkovej (sudkyňa spravodajkyňa), Jany Laššákovej,\nMilana Ľalíka, Sergeja Kohuta, Marianny Mochnáčovej a Ladislava Orosza predbežne\nprerokoval návrh skupiny 32 poslancov Národnej rady Slovenskej republiky, zastúpenej\nposlancom Národnej rady Slovenskej republiky Miroslavom Beblavým, na začatie konania\npodľa čl. 125 ods. 1 písm. a) a b) Ústavy Slovenskej republiky o súlade\n- § 28 ods. 1 zákona č. 553/2003 Z. z. o odmeňovaní niektorých zamestnancov\npri výkone práce vo verejnom záujme a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení\nneskorších predpisov s čl. 36 Ústavy Slovenskej republiky v spojení s čl. 12 ods. 1 a 2\na čl. 13 ods. 3 a 4 Ústavy Slovenskej republiky, s čl. 28 Listiny základných práv a slobôd\nv spojení s čl. 4 ods. 3 a 4 Listiny základných práv a slobôd, s čl. 7 písm. a)\nMedzinárodného paktu o hospodárskych, sociálnych a kultúrnych právach a s čl. 4 ods. 1\nEurópskej sociálnej charty a\n- § 29 ods. 4 zákona č. 553/2003 Z. z. o odmeňovaní niektorých zamestnancov pri\nvýkone práce vo verejnom záujme a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení\nneskorších predpisov v časti „§ 120“ s čl. 36 Ústavy Slovenskej republiky v spojení s čl. 12\nods. 1 a 2 a čl. 13 ods. 3 a 4 Ústavy Slovenskej republiky, s čl. 28 Listiny základných práv\na slobôd v spojení s čl. 4 ods. 3 a 4 Listiny základných práv a slobôd, s čl. 7 písm. a)\nMedzinárodného paktu o hospodárskych, sociálnych a kultúrnych právach a s čl. 4 ods. 1\nEurópskej sociálnej charty a\n\n- príloh č. 1 až 3 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 366/2016 Z. z., ktorým\nsa ustanovujú zvýšené stupnice platových taríf zamestnancov pri výkone práce vo verejnom\nzáujme, s čl. 36 Ústavy Slovenskej republiky v spojení s čl. 12 ods. 1 a 2 a čl. 13 ods. 3 a 4\nÚstavy Slovenskej republiky, s čl. 28 Listiny základných práv a slobôd v spojení s čl. 4\nods. 3 a 4 Listiny základných práv a slobôd, s čl. 7 písm. a) Medzinárodného paktu\no hospodárskych, sociálnych a kultúrnych právach a s čl. 4 ods. 1 Európskej sociálnej charty\na takto\nrozhodol:\n1. Návrh skupiny 32 poslancov Národnej rady Slovenskej republiky v časti, v ktorej\nnamieta nesúlad\n- § 28 ods. 1 zákona č. 553/2003 Z. z. o odmeňovaní niektorých zamestnancov\npri výkone práce vo verejnom záujme a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení\nneskorších predpisov s čl. 36 Ústavy Slovenskej republiky v spojení s čl. 12 ods. 1 a 2\na čl. 13 ods. 3 a 4 Ústavy Slovenskej republiky, s čl. 28 Listiny základných práv a slobôd\nv spojení s čl. 4 ods. 3 a 4 Listiny základných práv a slobôd, s čl. 7 písm. a)\nMedzinárodného paktu o hospodárskych, sociálnych a kultúrnych právach a s čl. 4 ods. 1\nEurópskej sociálnej charty a\n- § 29 ods. 4 zákona č. 553/2003 Z. z. o odmeňovaní niektorých zamestnancov\npri výkone práce vo verejnom záujme a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení\nneskorších predpisov v časti „§ 120“ s čl. 36 Ústavy Slovenskej republiky v spojení s čl. 12\nods. 1 a 2 a čl. 13 ods. 3 a 4 Ústavy Slovenskej republiky, s čl. 28 Listiny základných práv\na slobôd v spojení s čl. 4 ods. 3 a 4 Listiny základných práv a slobôd, s čl. 7 písm. a)\nMedzinárodného paktu o hospodárskych, sociálnych a kultúrnych právach a s čl. 4 ods. 1\nEurópskej sociálnej charty,\np r i j í m a na ďalšie konanie.\n2. Vo zvyšnej časti konanie o návrhu skupiny 32 poslancov Národnej rady\nSlovenskej republiky z a s t a v u j e .\n\n2\n\nOdôvodnenie:\nI.\nÚstavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bol 27. júna 2017\ndoručený\n\nnávrh\n\nskupiny\n\n32\n\nposlancov\n\nNárodnej\n\nrady\n\nSlovenskej\n\nrepubliky\n\n(ďalej aj „skupina poslancov“ alebo „navrhovateľ“, v citáciách aj „navrhovatelia“),\nzastúpenej poslancom Národnej rady Slovenskej republiky (ďalej len „národná rada“)\nMiroslavom Beblavým, na začatie konania podľa čl. 125 ods. 1 písm. a) a b) Ústavy\nSlovenskej republiky (ďalej len „ústava“) o súlade\n- § 28 ods. 1 zákona č. 553/2003 Z. z. odmeňovaní niektorých zamestnancov\npri výkone práce vo verejnom záujme a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení\nneskorších predpisov (ďalej aj „zákon č. 553/2003 Z. z.“) s čl. 36 ústavy v spojení s čl. 12\nods. 1 a 2 a čl. 13 ods. 3 a 4 ústavy, s čl. 28 Listiny základných práv a slobôd (ďalej len\n„listina“) v spojení s čl. 4 ods. 3 a 4 listiny, s čl. 7 písm. a) Medzinárodného paktu\no hospodárskych, sociálnych a kultúrnych právach (ďalej len „pakt“) a s čl. 4 ods. 1\nEurópskej sociálnej charty (ďalej len „charta“),\n- § 29 ods. 4 zákona č. 553/2003 Z. z. v časti „§ 120“ s čl. 36 ústavy v spojení s čl. 12\nods. 1 a 2 a čl. 13 ods. 3 a 4 ústavy, s čl. 28 listiny v spojení s čl. 4 ods. 3 a 4 listiny, s čl. 7\npísm. a) paktu a s čl. 4 ods. 1 charty a\n- príloh č. 1 až 3 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 366/2016 Z. z., ktorým\nsa ustanovujú zvýšené stupnice platových taríf zamestnancov pri výkone práce vo verejnom\nzáujme (ďalej len „nariadenie vlády č. 366/2016 Z. z.“), s čl. 36 ústavy v spojení s čl. 12\nods. 1 a 2 a čl. 13 ods. 3 a 4 ústavy, s čl. 28 listiny v spojení s čl. 4 ods. 3 a 4 listiny, s čl. 7\npísm. a) paktu a s čl. 4 ods. 1 charty.\nZa relevantné východisko opodstatnenosti svojho návrhu považuje navrhovateľ\naktuálnu právnu úpravu odmeňovania zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme,\na to\n- Zákonník práce (zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších\npredpisov),\n\n3\n\n- zákon č. 663/2007 Z. z. o minimálnej mzde v znení neskorších predpisov (ďalej len\n„zákon č. 663/2007 Z. z.“),\n- zákon č. 553/2003 Z. z. o odmeňovaní niektorých zamestnancov pri výkone práce\nvo verejnom záujme a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších\npredpisov.\nNavrhovateľ vo svojom návrhu uvádza, že «... v podmienkach Slovenskej republiky...\nZákonník práce vytvára viacero úrovní minimálnej mzdy, a to v závislosti od náročnosti\npráce daného zamestnanca. Tie v § 120 označuje ako minimálne mzdové nároky:\n„Zamestnávateľ, u ktorého nie je odmeňovanie zamestnancov dohodnuté v kolektívnej\nzmluve, je povinný zamestnancovi poskytnúť mzdu najmenej v sume minimálneho mzdového\nnároku určeného pre stupeň náročnosti práce príslušného pracovného miesta. Ak mzda\nzamestnanca v kalendárnom mesiaci nedosiahne sumu minimálneho mzdového nároku,\nzamestnávateľ poskytne zamestnancovi doplatok v sume rozdielu medzi dosiahnutou mzdou\na sumou minimálneho mzdového nároku ustanoveného pre stupeň patriaci príslušnému\npracovnému miestu.“...\n... Takýto systém odmeňovania zamestnancov za vykonanú prácu ale nie je priznaný\nvšetkým zamestnancom. Výnimku tvoria v tejto súvislosti zamestnanci pri výkone práce\nvo verejnom záujme (ďalej len „verejní zamestnanci“). K ich zamestnávateľom patrí široký\nokruh subjektov:...\n... Odmeňovanie väčšiny verejných zamestnancov sa spravuje osobitným zákonom,\nktorým je zákon č. 553/2003 Z. z. o odmeňovaní niektorých zamestnancov pri výkone práce\nvo verejnom záujme a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.\nZa podmienok a v rozsahu ustanovených týmto zákonom patrí verejnému zamestnancovi\nplat. Zamestnávateľ zaradí zamestnanca do platovej triedy podľa najnáročnejšej pracovnej\nčinnosti z hľadiska jej zložitosti, zodpovednosti, fyzickej záťaže a psychickej záťaže, ktorú\nmá vykonávať podľa druhu práce dohodnutého v pracovnej zmluve, a podľa splnenia\nkvalifikačných predpokladov, ktoré sú potrebné na jej vykonávanie. S dvoma výnimkami\nnásledne zamestnávateľ určí dĺžku započítanej praxe zamestnanca a v závislosti od nej\nho zaradí do jedného z 12 platových stupňov.\n\n4\n\n... Zamestnancovi zaradenému do platovej triedy podľa § 5 zákona č. 553/2003 Z. z.\npatrí tarifný plat v sume platovej tarify ustanovenej pre platovú triedu a platový stupeň,\ndo ktorých je zaradený, podľa základnej stupnice platových taríf alebo podľa osobitnej\nstupnice platových taríf Základná stupnica platových taríf zamestnancov pri výkone práce\nvo verejnom záujme je uvedená v prílohe č. 3, osobitná stupnica platových taríf vybraných\nskupín zamestnancov je uvedená v prílohe č. 4, osobitná stupnica platových taríf\nvýskumných a vývojových zamestnancov a zdravotníckych zamestnancov, ktorí nie sú\nodmeňovaní podľa osobitného predpisu, je uvedená v prílohe č. 5.\n... Základná stupnica platových taríf uvedená v prílohe č. 3 a osobitné stupnice\nplatových taríf uvedené v prílohách č. 4 a 5 k zákonu č. 553/2003 Z. z. stratili platnosť\nustanovením zvýšených stupníc platových taríf podľa § 28 ods. 3 predmetného zákona,\na to na základe nariadenie vlády, ktorým sa ustanovili zvýšené stupnice platových taríf\na termín ich účinnosti v nadväznosti na kolektívnu zmluvu vyššieho stupňa dohodnutú\nna príslušný kalendárny rok. V súčasnosti je ním nariadenie vlády č. 366/2016 Z. z.\nso svojimi prílohami č. 1 až 3.\n... Prílohy č. 1 až 3 predstavujú tabuľky, z ktorých vyplýva, že podstatná časť\ntarifných platov niektorých verejných zamestnancov sa nachádza pod úrovňou 435 eur, t. j.\nsumou minimálnej mzdy stanovenej pre rok 2017 pre absolútnu väčšinu zvyšných\nzamestnancov.».\nZa relevantné ustanovenia predpisov vyššej právnej sily, s ktorými sa má posúdiť\nnamietaný nesúlad navrhovateľom označených právnych predpisov, resp. ich ustanovení,\nnavrhovateľ v návrhu uvádza čl. 12 ods. 1 a 2, čl. 13 ods. 3 a 4 a čl. 36 ústavy, čl. 4 ods. 3\na 4 listiny, čl. 28 listiny, ako aj čl. 7 písm. a) paktu a čl. 4 ods. 1 charty.\nNavrhovateľ odôvodňuje nesúlad napadnutých ustanovení s predpismi vyššej právnej\nsily takto:\n«... Ako uviedol Ústavný súd v náleze PL. ÚS 13/2012, právo na odmenu\nza vykonanú prácu, dostatočnú na to, aby zamestnancom umožnila dôstojnú životnú úroveň,\npatrí do kategórie sociálnych práv. Domáhať sa ho možno, ako uvádza čl. 51 ods. 1 ústavy,\nlen v medziach zákonov, ktoré ho vykonávajú. Okrem toho, priamo čl. 36 písm. a) ústavy\n\n5\n\nstanovuje, že zákon zabezpečuje zamestnancom právo na odmenu za vykonanú prácu.\nUvedené právo je jedno z nemnohých ustanovení II. hlavy ústavy, ktoré sa líši od textu\nListiny základných práv a slobôd. Slovenský ústavodarca prevzal v roku 1992 jeho vlastný,\npôvodný návrh znenia čl. 28 Listiny (federálne zhromaždenie, tlač 330/VI. volebné\nobdobie), ktorý nebol v pôvodnom rozsahu akceptovaný Federálnym zhromaždením ČSFR.\nObsahom čl. 36 písm. a) ústavy je v prvom rade záruka poskytovania minimálneho,\nsubsidiárneho štandardu odmeňovania v pracovnoprávnych vzťahoch a v súlade\nso zmyslom ústavného zakotvenia sociálnych práv nemá vyjadrovať právo na optimálnu\nodmenu za vykonanú prácu. To je priestor na autonómiu vôle strán. Ustanovenie\nmá medzinárodnoprávny náprotivok v čl. 7 Medzinárodného paktu o hospodárskych,\nsociálnych a kultúrnych právach a čl. 4 ods. 1 Európskej sociálnej charty. Kontrolné\norgány (Výbor pre ľudské práva a Európsky výbor pre sociálne práva), ktoré dohliadajú\nnad dodržiavaním práv štúdiom správ jednotlivých štátov, sa v súvislosti s týmito článkami\nsústreďujú na úpravu minimálnej mzdy, a nie je dôvod v inom svetle vnímať aj čl. 36\npísm. a) ústavy. Obdobne ako Ústavný súd, aj relevantná odborná literatúra k Listine\nzákladných práv a slobôd vníma čl. 28 a právo na spravodlivú odmenu za prácu tak,\nže sa realizuje predovšetkým stanovením minimálnej mzdy...\n... Ako uvádzame... tarifný plat veľkého množstva verejných zamestnancov určený\nnariadením vlády v súčasnosti nedosahuje výšku minimálnej mzdy, ktorú pre absolútnu\nväčšinu iných zamestnancov prikazuje nariadenie vlády vydané na základe zákona\nč. 663/2007 Z. z. Uvedené sa na prvý pohľad nemusí javiť ako problematické, nakoľko\nzákon č. 663/2007 Z. z. obsahuje inštitút doplatku k minimálnej mzde. Tento inštitút sa však\nuplatňuje len pri minimálnej mzde, nie však pri minimálnych mzdových nárokoch tak,\nako ich garantuje Zákonník práce. Dôvodom je § 29 ods. 4 zákona č. 553/2003 Z. z.:\n„Pri poskytovaní platu zamestnancom, na ktorých sa vzťahuje tento zákon, zamestnávateľ\nneuplatní ustanovenia... § 120 až 124... Zákonníka práce.“\n... Príkladom je ôsma platová trieda, platový stupeň 1. v prílohe č. 1 k nariadeniu\nvlády č. 366/2016 Z. z., stanovená vo výške 427,50 EUR. Podľa charakteristiky platových\ntried pre pracovné činnosti s prevahou duševnej práce pri výkone práce vo verejnom\nzáujme ide o „samostatné ucelené odborné práce so zvýšenými nárokmi na myslenie\nvyžadujúce spracúvanie nových a spravidla neúplných informácií so značným rozsahom\n\n6\n\nväzieb v rámci príslušného úseku činností podľa všeobecne záväzných právnych predpisov\nalebo podľa melodických usmernení s rámcovo stanovenými výstupmi. Práce vyžadujúce\nosobitné podklady pri riešení zložitých problémov a spoluprácu s viacerými organizačnými\nútvarmi mimo vlastného zamestnávateľa a so zodpovednosťou za výsledky práce, prípadne\nza rozhodnutia s dôsledkami pre organizačné útvary týchto subjektov, prípadne pre tieto\nsubjekty samotné.“\n... Ak by sme hľadali náprotivok takejto charakteristiky v Zákonníku práce (príloha\nč. 1, pracovné miesta sú podľa miery zložitosti, zodpovednosti a namáhavosti práce\nzamestnanca vymedzené týmito charakteristikami), boli by sme konfrontovaní buď s tretím\nalebo štvrtým stupňom náročnosti práce:\n3. stupeň: „c) pracovné miesto zodpovedajúce tretiemu stupňu náročnosti práce\ncharakterizuje výkon rôznorodých odborných alebo ucelených odborných prác alebo\nsamostatné zabezpečovanie menej zložitých agend; samostatný výkon individuálnych\ntvorivých remeselných prác; riadenie alebo operatívne zabezpečovanie chodu zariadení\nalebo prevádzkových procesov spojené so zvýšenou duševnou námahou s prípadnou\nzodpovednosťou za zdravie a bezpečnosť iných osôb alebo za ťažko odstrániteľné škody.“\n4. stupeň: „d) pracovné miesto zodpovedajúce štvrtému stupňu náročnosti práce\ncharakterizuje samostatné zabezpečovanie odborných agend alebo výkon čiastkových\nkoncepčných, systémových a metodických prác spojený so zvýšenou duševnou námahou;\nposkytovanie zdravotnej starostlivosti, odborné činnosti v zdravotníctve so zodpovednosťou\nza zdravie ľudí; riadenie, organizácia alebo koordinácia zložitých procesov alebo\nrozsiahleho súboru veľmi zložitých zariadení s prípadnou zodpovednosťou za životy\na zdravie iných osôb.“\n... Zákonník práce v súlade s vymedzením čl. 36 Ústavy, čl. 28 Listiny základných\npráv a slobôd, čl. 7 písm. a) Medzinárodného paktu o hospodárskych, sociálnych\na kultúrnych právach a čl. 4 ods. 1 Európskej sociálnej charty poskytuje zamestnancom,\nna ktorých sa vzťahuje, garanciu: pokiaľ ich pracovné miesto spadá pod uvedený 3. alebo\n4. stupeň, sadzba minimálneho mzdového nárokuje násobkom minimálnej mzdy v eurách\nza mesiac, (ak ide o zamestnanca odmeňovaného mesačnou mzdou) a koeficientu\nminimálnej mzdy. V danom prípade by minimálny mzdový nárok pre pracovné miesto\nspadajúce pod 3. stupeň predstavoval 609 EUR, a pri 4. stupni 696 EUR.\n\n7\n\n... Verejný zamestnanec zaradený do ôsmej platovej triedy, platový stupeň 1.\nv prílohe č. 1 k nariadeniu vlády č. 366/2016 Z. z. má tabuľkou stanovený plat vo výške\n427,50 EUR. Prostredníctvom inštitútu doplatku k minimálnej mzde má síce nárok\nna doplatenie 7,50 EUR, avšak zákon mu negarantuje minimum vo výške 609 EUR (pokiaľ\nby sme sa v danom prípade priklonili k tomu, že charakteristika ôsmej platovej triedy,\nplatový stupeň 1. prílohy č. 1 zodpovedá skôr 3. stupňu náročnosti práce podľa Zákonníka\npráce).\n... Činnosťou zákonodarcu (ale aj vlády Slovenskej republiky) tak vznikol stav,\nže zamestnancom, na ktorých sa vzťahuje prioritne Zákonník práce a ktorí vykonávajú\nprácu obdobnej náročnosti ako príslušní verejní zamestnanci (ktorých plat je určený\nna základe zákona č. 553/2003 Z. z.) zákon zabezpečuje spravodlivejšie pracovné\npodmienky, právo na vyššiu odmenu za vykonanú prácu. A teda aj vyššie minimum, napriek\ntomu, že môže ísť (a v praxi aj pôjde) o prácu rovnakej hodnoty.\n... Keď uvádzame, že v praxi aj pôjde o prácu rovnakej hodnoty, príkladom\nje ekonómka pôsobiaca v súkromnej obchodnej spoločnosti oproti ekonómke, ktorej\nzamestnávateľom je základná škola zriadená obcou. Zákonník práce jej zabezpečuje vyššie\nmzdové minimum ako zabezpečuje zákon č. 553/2003 Z. z. v spojení s nariadením vlády\nč. 366/2016 Z. z. ekonómke – verejnej zamestnankyni. Jediným rozlišovacím dôvodom medzi\ntýmito zamestnancami je ich iné postavenie.\n... Čl. 36 písm. a) Ústavy je potrebné vnímať vo svetle úpravy minimálnej mzdy\n(PL. ÚS 13/2012). Článok 51 Ústavy požaduje konkretizáciu práva podľa čl. 36 písm. a)\nÚstavy v zákonoch, pričom jedným z nich je Zákonník práce (mutatis mutandis\nIII. ÚS 64/00, s. 11).\n... Subjektom základného páva na spravodlivé a uspokojujúce pracovné podmienky,\nresp. základného práva na spravodlivú odmenu za prácu v zmysle Listiny základných práv\na slobôd sú „zamestnanci“. Ústava identifikuje subjekt ochrany v plurále. Pri výklade\na uplatnení čl. 36 je odôvodnené nahradiť doslovný výklad reštriktívnym výkladom tak,\nže práva podľa čl. 36 (resp. 28 Listiny) sa nepriznávajú iba skupine osôb, ktoré majú\npostavenie zamestnancov spoločne, ale že ide o právo, ktoré sa priznáva každej fyzickej\nosobe, ak je v postavení zamestnanca... Rovnako vníma toto právo čl. 7 Medzinárodný pakt\no hospodárskych, sociálnych a kultúrnych právach („právo každého človeka“).\n\n8\n\n... Špecifikom základného práva podľa čl. 36 Ústavy, ako aj čl. 28 Listiny je, že sa ho\nmožno domáhať len v medziach zákonov, ktoré jeho ustanovenia vykonávajú. Špecifickosť\nspočíva v tom, že pokiaľ sú určité práva základnými právami, nie je možné ich zákonom\nvykonávať či upresňovať v tom zmysle, že by boli tieto práva dané zákonodarcovi\nk dispozícii, aby ich naplnil konkrétnym obsahom. Obsah základného práva musí byť vždy\nvymedzený bez vplyvu zákonodarcu, resp. aj proti jeho vôli. Zákonodarca tak môže\nzákladné práva už len obmedzovať, resp. nedostatočne zabezpečovať. V opačnom prípade\nby už nešlo o základné (teda od zákonodarcu nezávislé) práva. Vo všeobecnosti existuje\nzhoda na tom, že určité jadro týchto práv musí byť zachované vždy, a to aj napriek\nprípadnej nečinnosti zákonodarcu či pri nedôslednom vykonaní (naplnení) týchto práv\nzákonodarcom...\n... V tejto súvislosti je potrebné zdôrazniť, že ústavné obmedzenie ochrany\nzákladného práva podľa čl. 36 Ústavy, ako aj čl. 28 Listiny do rozsahu ochrany priznanej\nzákonom sa relativizuje v spojení s čl. 7 ods. 5 a čl. 154c ods. 1 Ústavy. Medzinárodné\nzmluvy, ktoré podľa týchto ustanovení sú prameňom práva, majú prednosť pred zákonmi\nSlovenskej republiky. To sa týka aj zákonov určujúcich podmienky ochrany základných práv\na slobôd a vymedzujúcich rozsah tejto ochrany. Ak medzinárodný dohovor s prednosťou\npred zákonom priznáva intenzívnejšiu alebo širšiu ochranu, než zákon vykonávajúci\nustanovenia ústavných noriem uvedených v čl. 51 ods. 1, potom sa aj práv tu uvedených\nmožno domáhať aj nad rámec zákonov, v rozsahu, v akom sa dané základné právo priznáva\npodľa medzinárodnej zmluvy...\n... Takouto medzinárodnou zmluvou je nepochybne aj Medzinárodný pakt\no hospodárskych, sociálnych a kultúrnych právach, ktorý obsahuje čl. 7: „Štáty, zmluvné\nstrany paktu, uznávajú právo každého človeka na spravodlivé a uspokojivé pracovné\npodmienky, ktoré zabezpečujú najmä odmenu, ktorá poskytuje ako minimum všetkých\npracovníkom spravodlivú mzdu a rovnakú odmenu za prácu rovnakej hodnoty bez\nakéhokoľvek rozlišovania, pričom najmä ženám sú zaručené pracovné podmienky nie horšie\nnež aké majú muži, s rovnakou odmenou za rovnakú prácu. K interpretácii čl. 7 vydal Výbor\npre hospodárske, sociálne a kultúrne práva (orgán nezávislých expertov pre monitorovanie\nimplementácie medzinárodného paktu, pozn.) všeobecný komentár č. 23 (2016),\nE/C.12/GC/23 z 27. apríla 2016. V časti C. Základné záväzky (core obligations) uvádza:\n\n9\n\n„Štáty, ktoré sú zmluvnými stranami paktu majú základný záväzok zabezpečiť aspoň\nminimálne esenciálne úrovne práva na spravodlivé a uspokojivé pracovné podmienky.\nMenovite, to vyžaduje od štátov... c) zaviesť v právnych predpisoch a po konzultácii\ns reprezentatívnymi organizáciami zamestnancov a zamestnávateľov, a inými príslušnými\npartnermi, minimálne mzdy, ktoré sú nediskriminačné a nedotknuteľné, stanovené pri\nzohľadnení relevantných ekonomických faktorov a indexované na životné náklady, aby sa\nzabezpečil dôstojný život zamestnancov a ich rodín.“\n... Pri základnom práve podľa čl. 36 Ústavy, ako aj čl. 28 Listiny má štát pozitívny\nzáväzok, nakoľko „Ústava v čl. 51 zaručuje, že Slovenská republika prijme zákony\nustanovujúce podmienky uplatnenia práv uvedených v čl. 51“ (PL. ÚS 13/97). Obsahom\npozitívneho záväzku vo vzťahu k právam a slobodám občana je povinnosť podniknúť\nopatrenia na ochranu práv, ktoré v Ústave priznal občanovi (II. ÚS 8/96).\n... S verejnými zamestnancami, ktorých plat je stanovený na základe zákona\nč. 553/2003 Z. z. a nariadenia vlády č. 366/2016 Z. z. sa vo vzťahu k ich základnému právu\nna spravodlivú odmenu za prácu zaobchádza v porovnateľnej situácii menej výhodným\nspôsobom ako s inou skupinou osôb, ktorou sú zamestnanci s minimálnou mzdou\na minimálnymi mzdovými nárokmi zabezpečenými Zákonníkom práce.\n... K uvedenému dochádza na základe tzv. kvalifikovaného kritéria, ktorým je iné\npostavenie verejných zamestnancov. Iné postavenie je podľa čl. 12 ods. 2 Ústavy zakázaným\ndiskriminačným dôvodom, ako to vo svojej predchádzajúcej rozhodovacej činnosti\nuž Ústavný súd vyslovil v náleze III. ÚS 64/00. Ak Ústavný súd považoval skutočnosť,\nči niekto je alebo nie je duchovným ktorejkoľvek cirkvi za jeho iné postavenie, pre ktoré\nho nemožno zvýhodňovať ani znevýhodňovať, nesporne sú v takomto inom postavení verejní\nzamestnanci.\n... K problematike diskriminácie uviedol Európsky súd pre ľudské práva (ďalej len\n„ESĽP“), že rozdielne zaobchádzanie s osobami v analogickom alebo relevantne\npodobnom postavení je diskriminačné, ak nemá objektívne a rozumné odôvodnenie, t. j. ak\nnesleduje legitímny cieľ alebo ak neexistuje vzťah rozumnej proporcionality medzi\npoužitými prostriedkami a zámerom, ktorý sa má uskutočniť (Evans v. the United Kingdom,\nsťažnosť č. 6339/05, rozsudok zo 7. marca 2006, bod 73).\n\n10\n\n... Ústavný súd aplikuje na diskrimináciu ústavnoprávny test (PL. ÚS 10/04 – zmena\nodpredaja štátnych bytov, PL. ÚS 23/05, PL. ÚS 19/09, PL. ÚS 13/09 – zákon o sociálnych\nslužbách), kde nachádza odpovede na túto množinu otázok:\n(1) Došlo k vyčleneniu porovnateľného jednotlivca alebo skupiny hlavne vo väzbe\nalebo v spojitosti s výkonom základných práv a slobôd\n(2) a\n\nbolo\n\nto\n\nna\n\nzáklade\n\nkvalifikovaného\n\nkritéria\n\nalebo\n\npodobného\n\nneospravedlniteľného dôvodu,\n(3) pričom vyčlenenie je na príťaž jednotlivcovi alebo skupine\n(4) a uvedené vyčlenenie nemožno ospravedlniť (porov. rozhodnutie ústavného súdu\nČSFR Pl. ÚS 22/92), pretože buď absentuje dôvod ospravedlnenia (verejný, legitímny\nzáujem), alebo ide o neprimeraný, neproporcionálny zásah?...\n... Základné právo podľa čl. 36 Ústavy, čl. 28 Listiny, čl. 7 písm. a) Medzinárodného\npaktu o hospodárskych, sociálnych a kultúrnych právach, resp. čl. 4 ods. 1 Európskej\nsociálnej charty je nepochybne relatívnym právom, Pri obmedzovaní základných práv\na slobôd druhej generácie Ústavný súd odmietol hľadať vlastné testy pre posúdenie\nústavnej konformity, ale využíva test racionality v štruktúre, ako ju pozná Ústavný súd\nČeskej republiky (bod 73, PL. ÚS 14/2014): „Ku kombinácii s požiadavkou vyplývajúcou z\nčl. 4 ods. 4 Listiny možno vytýčiť 4 kroky vedúce k záveru o ústavnosti či neústavnosti\nzákona, ktorý vykonáva ústavne garantované sociálne práva:\ni). vymedzenie účelu a podstaty sociálneho práva, teda určitého esenciálneho\nobsahu. Toto jadro sociálneho práva v posudzovanom prípade vyplýva z čl. 31 Listiny\nv kontexte s čl. 4 ods. 4 Listiny.\nii). vyhodnotenie, či sa zákon nedotýka samej existencie sociálneho práva alebo jeho\nskutočnej realizácie (esenciálneho obsahu). Ak sa nedotýka esenciálneho obsahu\nsociálneho práva, ďalej\niii). posúdenie, či zákonná úprava sleduje legitímny cieľ; teda či nie je svojvoľným\nzásadným znížením celkového štandardu základných práv, a napokon\niv). zváženie otázky, či zákonný prostriedok použitý na jeho dosiahnutie je rozumný\n(racionálny), aj keď nie nevyhnutne najlepší, najvhodnejší, najúčinnejší či najmúdrejší.\nIba pri prípadnom zistení v kroku 2), totiž že zákon svojím obsahom zasahuje\ndo samotného esenciálneho obsahu základného práva, by mal prísť na rad test\n\n11\n\nproporcionality, ktorý by okrem iného vyhodnotil, či zásah do esenciálneho práva je\nodôvodnený\n\núplnou\n\nvýnimočnosťou\n\naktuálnej\n\nsituácie,\n\nktorá\n\nby\n\ntaký\n\nzásah\n\nospravedlňovala.“ (Pl. ÚS 1/08).“\n... Ad i). Pri zisťovaní účelu a podstaty sociálneho práva podľa čl. 36 Ústavy, čl. 28\nListiny, čl. 7 písm. a) Medzinárodného paktu o hospodárskych, sociálnych a kultúrnych\nprávach, resp. čl. 4 ods. 1 Európskej sociálnej charty, teda jeho určitého esenciálneho\nobsahu vychádzame zo záverov Ústavného súdu, ktoré uviedol v náleze PL. ÚS 13/2012:.\n„Obsahom čl. 36 písm. a) ústavy je v prvom rade záruka poskytovania minimálneho.\nsubsidiárneho štandardu odmeňovania v pracovnoprávnych vzťahoch a v súlade\nso zmyslom ústavného zakotvenia sociálnych práv nemá vyjadrovať právo na optimálnu\nodmenu za vykonanú prácu. To je priestor na autonómiu vôle strán. Ustanovenie má\nmedzinárodnoprávny náprotivok v čl. 7 Medzinárodného paktu o hospodárskych,\nsociálnych a kultúrnych právach a čl. 4 ods. 1 Európskej sociálnej charty. Kontrolné\norgány (Výbor pre ľudské práva a Európsky výbor pre sociálne práva), ktoré dohliadajú\nnad dodržiavaním práv štúdiom správ jednotlivých štátov, sa v súvislosti s týmito článkami\nsústreďujú na úpravu minimálnej mzdy, a nie je dôvod v inom svetle vnímať a čl. 36 písm.\na) ústavy.“ Esenciálnym obsahom základného práva je garancia, že zákon stanoví odmenu,\nktorá poskytuje ako minimum všetkých pracovníkom spravodlivú mzdu a rovnakú odmenu\nza prácu rovnakej hodnoty bez akéhokoľvek rozlišovania.\n... Ad ii.) Pri vyhodnotení, či sa zákon nedotýka esenciálneho obsahu základného\npráva je potrebné zdôrazniť, že minimálna mzda je v nadväznosti na inštitút minimálnych\nmzdových nárokov v Slovenskej republike diferencovaná. O tejto možnosti hovorí\naj všeobecný komentár č. 23 (2016) Výboru pre hospodárske, sociálne a kultúrne práva\nE/C.12/GC/23 z 27. apríla 2016: „Minimálna mzda by sa mala uplatňovať systematicky\na mala by čo najviac chrániť zamestnancov v čo najväčšom rozsahu, a to vrátane\nzamestnancov v zraniteľných situáciách. Minimálna mzda sa môže aplikovať všeobecne\nalebo sa líšiť medzi sektormi, regiónmi, zónami a profesionálnymi kategóriami, pokiaľ\nsa platy aplikujú bez priamej alebo nepriamej diskriminácie a zabezpečujú dôstojné\nživobytie.“ Ústavne prípustným tak nie je diferencovanie minimálnej mzdy podľa náročnosti\npráce (čo robia minimálne mzdové nároky), na rozdiel od ústavne neprípustného\n(diskriminačného) zaobchádzania s verejnými zamestnancami, pri ktorých sa minimálna\n\n12\n\nvýška mzdy určená Zákonníkom práce pre charakterizované pracovné miesto neuplatňuje.\nTento stav nemožno hodnotiť inak ako dotýkanie sa esenciálneho obsahu základného práva,\nk čomu by v zmysle metodológie testu racionality malo pristúpiť uvedenie testu\nproporcionality, ktorý by okrem iného vyhodnotil, či zásah do esenciálneho práva\nje odôvodnený\n\núplnou\n\nvýnimočnosťou\n\naktuálnej\n\nsituácie,\n\nktorá\n\nby\n\ntaký\n\nzásah\n\nospravedlňovala. Navrhovatelia by takúto výnimočnosť videli možno v situácii vojny,\nvojnového stavu či hroziaceho ekonomického kolapsu Slovenskej republiky, čo je však\nv súčasnosti (a dúfajúc, že aj v budúcnosti) vylúčené.\n... Ad iii) Pokiaľ by bol Ústavný súd iného názoru a prešiel by k tretiemu subtestu,\nhľadal by, či zákonná úprava sleduje legitímny cieľ; teda či nie je svojvoľným zásadným\nznížením celkového štandardu základných práv. Podľa názoru navrhovateľov nemožno\nv súčasnej ekonomickej situácii považovať za legitímny cieľ šetrenie na platoch verejných\nzamestnancov, pričom iný dôvod pre nízku sumu ich platov stanovených na základe zákona\nč. 553/2003 Z. z. a nariadenia vlády č. 366/2016 Z. z. navrhovateľom nie je známy. Celkový\nštandard základného práva podľa čl. 36 Ústavy, čl. 28 Listiny, čl. 7 písm. a)\nMedzinárodného paktu o hospodárskych, sociálnych a kultúrnych právach, resp. čl. 4 ods. 1\nEurópskej sociálnej charty stanovuje Zákonník práce (aj) cez minimálne mzdové nároky,\npričom\n\nvylúčenie\n\nverejných\n\nzamestnancov\n\nspod\n\nuplatňovania\n\ntohto\n\ninštitútu\n\n(berúc do úvahy nižšiu sumu platov stanovených v prílohách č. 1 až 3 nariadenia vlády\nč. 366/2016 Z. z.) hodnotíme iba ako prejav svojvôle, sledujúceho šetrenie na platoch\nverejných zamestnancov.\n... Ad iv) Štvrtý subtest testu racionality sa týka zváženia otázky, či zákonný\nprostriedok použitý na dosiahnutie legitímneho cieľa je rozumný (racionálny), aj keď\nnie nevyhnutne najlepší, najvhodnejší, najúčinnejší či najmúdrejší. K tomuto subtestu\nby Ústavný súd podľa názoru navrhovateľov pristúpiť nemal, nakoľko preukázanie\nlegitímneho cieľa nie je možné. Ak by bol Ústavný súd opačného názoru, navrhovatelia\nuznávajú, že samotné vylúčenie § 120 Zákonníka práce ustanovením § 29 ods. 4 zákona\nč. 553/2003 Z. z. a stanovenie výšky platu v prílohách č. 1 až 3 nariadenia vlády\nč. 366/2016 Z. z. (pamätajúc na platový stupeň, počet rokov praxe a platovú triedu) nemusí\nbyť nevyhnutne najlepší, najvhodnejší, najúčinnejší či najmúdrejší spôsob stanovenia výšky\nplatu verejných zamestnancov. Ak sa ale takto deje zároveň s tým, že výška takto\n\n13\n\nustanoveného platu je nižšia ako zabezpečujú minimálne mzdové nároky zvyšnej väčšine\nzamestnancov prostredníctvom Zákonníka práce, použitý zákonný prostriedok nemožno\nhodnotiť ako rozumný (racionálny).»\nK napadnutému § 28 ods. 1 zákona č. 553/2003 Z. z. navrhovateľ uvádza:\n«... Ustanovenie § 28 ods. 1 predstavuje blanketnú normu pre vydanie nariadenia\nvlády, ktoré upracuje zvýšené stupnice platových taríf (prílohy č. 1 až 3 nariadenia vlády\nč. 366/2016 Z. z.). Kvôli vysokej frekvencii rušenia starých a vydávania nových nariadení\nvlády by sa mohlo stať, že po začatí konania na Ústavnom súde dôjde k zrušeniu nariadenia\nvlády č. 366/2016 Z. z. a jeho nahradeniu novým, pričom ústavnoprávny problém by v ňom\nbol ten istý. Za týchto podmienok by Ústavný súd v zmysle § 41a ods. 4 konanie zastavil,\npretože preskúmavaný právny predpis by stratil platnosť.\n... V záujme vyhnutia sa uvedenej situácii je napadnuté aj ustanovenie § 28 ods. 1,\nnakoľko v prípade stotožnenia sa s argumentáciou navrhovateľov by mohol Ústavný súd\n(po prípadnom zrušení doterajšieho nariadenia vlády č. 366/2016 Z. z.) pristúpiť k tomu,\nže „ustanovenie § 28 ods. 1 zákona č. 553/2003 Z. z. o odmeňovaní niektorých\nzamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme a o zmene a doplnení niektorých\nzákonov v znení neskorších predpisov nie je v súlade s čl. 36 v spojení s čl. 12 ods. 1 a 2\na čl. 13 ods. 3 a 4 Ústavy Slovenskej republiky, s čl. 28 v spojení s čl. 4 ods. 3 a 4 Listiny\nzákladných práv a slobôd, s čl. 7 písm. a) Medzinárodného paktu o hospodárskych,\nsociálnych a kultúrnych právach a s čl. 4 ods. 1 Európskej sociálnej charty“, čo by\nvo vzťahu k novému nariadeniu vlády s totožnými ústavnoprávnymi problémami\nznamenalo jeho derogáciu mlčky (v zmysle záverov Ústavného súdu uvedených v náleze\nPL. ÚS 8/02).»\nSkupina poslancov navrhuje, aby ústavný súd po predbežnom prerokovaní takto\nrozhodol:\n„Ustanovenie § 28 ods. 1 zákona č. 553/2003 Z. z. o odmeňovaní niektorých\nzamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme a o zmene a doplnení niektorých\nzákonov v znení neskorších predpisov nie je v súlade s čl. 36 v spojení s čl. 12 ods. 1 a 2\na čl. 13 ods. 3 a 4 Ústavy Slovenskej republiky, s čl. 28 v spojení s čl. 4 ods. 3 a 4 Listiny\n\n14\n\nzákladných práv a slobôd, s čl. 7 písm. a) Medzinárodného paktu o hospodárskych,\nsociálnych a kultúrnych právach a s čl. 4 ods. 1 Európskej sociálnej charty.\nUstanovenie § 29 ods. 4 zákona č. 553/2003 Z. z. o odmeňovaní niektorých\nzamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme a o zmene a doplnení niektorých\nzákonov v znení neskorších predpisov v časti „§ 120“ nie je v súlade s čl. 36 v spojení\ns čl. 12 ods. 1 a 2 a čl. 13 ods. 3 a 4 Ústavy Slovenskej republiky, s čl. 28 v spojení s čl. 4\nods. 3 a 4 Listiny základných práv a slobôd, s čl. 7 písm. a) Medzinárodného paktu\no hospodárskych, sociálnych a kultúrnych právach a s čl. 4 ods. 1 Európskej sociálnej\ncharty.\nPrílohy č. 1 až 3 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 366/2016 Z. z., ktorým\nsa ustanovujú zvýšené stupnice platových taríf zamestnancov pri výkone práce vo verejnom\nzáujme nie sú v súlade s čl. 36 v spojení s čl. 12 ods. 1 a 2 a čl. 13 ods. 3 a 4 Ústavy\nSlovenskej republiky, s čl. 28 v spojení s čl. 4 ods. 3 a 4 Listiny základných práv a slobôd,\ns čl. 7 písm. a) Medzinárodného paktu o hospodárskych, sociálnych a kultúrnych právach\na s čl. 4 ods. 1 Európskej sociálnej charty.“\nII.\nPodľa čl. 125 ods. 1 písm. a) ústavy ústavný súd rozhoduje o súlade zákonov\ns ústavou, ústavnými zákonmi a s medzinárodnými zmluvami, s ktorými vyslovila súhlas\nnárodná rada a ktoré boli ratifikované a vyhlásené spôsobom ustanoveným zákonom.\nPodľa čl. 125 ods. 1 písm. b) ústavy ústavný súd rozhoduje o súlade nariadení\nvlády... s ústavou, s ústavnými zákonmi, s medzinárodnými zmluvami, s ktorými vyslovila\nsúhlas Národná rada Slovenskej republiky a ktoré boli ratifikované a vyhlásené spôsobom\nustanoveným zákonom, a so zákonmi.\nZ citovaného čl. 125 ods. 1 písm. a) a b) ústavy vyplýva, že je v právomoci\nústavného súdu preskúmavať súlad zákonov s ústavou a s medzinárodnými zmluvami,\ns ktorými vyslovila súhlas národná rada a ktoré boli ratifikované a vyhlásené spôsobom\nustanoveným zákonom, ako aj súlad nariadení vlády s ústavou, s ústavnými zákonmi,\n\n15\n\ns medzinárodnými zmluvami, s ktorými vyslovila súhlas národná rada a ktoré boli\nratifikované a vyhlásené spôsobom ustanoveným zákonom, a so zákonmi.\nV konaní podľa čl. 125 ods. 1 ústavy postupuje ústavný súd s ohľadom na čl. 140\nústavy predovšetkým podľa všeobecných ustanovení § 18 až § 36 zákona Národnej rady\nSlovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky,\no konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon\no ústavnom súde“) a podľa osobitných ustanovení § 37 až § 41b zákona o ústavnom súde\nupravujúcich osobitné procesné pravidlá konania o súlade právnych predpisov.\nNávrh na začatie konania o súlade právnych predpisov môže podať len okruh aktívne\nlegitimovaných osôb. Podľa č. 130 ods. 1 písm. a) ústavy a podľa § 18 ods. 1 písm. a)\nzákona o ústavnom súde ústavný súd začne konanie, ak podá návrh najmenej pätina\nposlancov národnej rady. V tejto súvislosti ústavný súd konštatuje, že návrh podala skupina\n32 poslancov národnej rady.\nÚstavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona o ústavnom súde každý návrh predbežne\nprerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa. Pri predbežnom\nprerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona\no ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy\nvo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú\nnáležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne\nneoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom\nprerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť\naj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.\nK prvému výroku\nPredložený návrh v časti, v ktorej skupina poslancov namieta nesúlad § 28 ods. 1\nzákona č. 553/2003 Z. z. s čl. 36 ústavy v spojení s čl. 12 ods. 1 a 2 a čl. 13 ods. 3 a 4\nústavy, s čl. 28 listiny v spojení s čl. 4 ods. 3 a 4 listiny, s čl. 7 písm. a) paktu a s čl. 4 ods. 1\n\n16\n\ncharty, ako aj § 29 ods. 4 zákona č. 553/2003 Z. z. v časti „§ 120“ s čl. 36 ústavy v spojení\ns čl. 12 ods. 1 a 2 a čl. 13 ods. 3 a 4 ústavy, s čl. 28 listiny v spojení s čl. 4 ods. 3 a 4 listiny,\ns čl. 7 písm. a) paktu a s čl. 4 ods. 1 charty, nesignalizuje nedostatky procesných\npodmienok, ktoré by vylučovali prijatie\n\nnávrhu v tejto časti\n\nna ďalšie\n\nkonanie\n\na preskúmanie napadnutého ustanovenia zákona č. 553/2003 Z. z. v konaní o súlade\nprávnych predpisov (m. m. PL. ÚS 7/04, PL. ÚS 28/05).\nNa základe uvedených skutočností ústavný súd podľa § 25 ods. 3 zákona o ústavnom\nsúde rozhodol tak, ako to je uvedené v bode 1 výroku tohto uznesenia.\nK druhému výroku\nZákon č. 333/2017 Z. z. o štátnom rozpočte na rok 2018 v § 5 zvýšil platové tarify\nod 1. januára 2018 o 4 %. Nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 359/2017 Z. z., ktorým\nsa ustanovujú zvýšené stupnice platových taríf zamestnancov pri výkone práce vo verejnom\nzáujme, „spresnilo“ zvýšené stupnice platových taríf zamestnancov pri výkone\npráce vo verejnom záujme a s účinnosťou od 1. januára 2018 zrušilo nariadenie vlády\nč. 366/2016 Z. z.\nV konaní o súlade právnych predpisov je ústavný súd oprávnený posudzovať\nv zásade len súlad platných predpisov, ich častí, prípadne niektorých ich ustanovení\ns právnymi predpismi vyššej právnej sily, čo vyplýva z čl. 125 ústavy, ako aj z § 41a ods. 4\nzákona o ústavnom súde, podľa ktorého ak preskúmavané právne predpisy stratia platnosť\npred vyhlásením nálezu ústavného súdu, konanie sa zastaví. Ústavný súd podľa svojej\nustálenej judikatúry zásadne považuje stratu platnosti preskúmavaných právnych predpisov\npri abstraktnej kontrole ústavnosti za dôvod na zastavenie konania (napr. PL. ÚS 42/03,\nPL. ÚS 17/05, PL. ÚS 12/08, PL. ÚS 13/08, PL. ÚS 6/2010, PL. ÚS 13/2016).\nV nadväznosti na uvedené ústavný súd zastavil konanie o časti návrhu, v ktorej\nskupina poslancov namieta nesúlad príloh č. 1 až 3 nariadenia vlády č. 366/2016 Z. z.\ns čl. 36 ústavy v spojení s čl. 12 ods. 1 a 2 a čl. 13 ods. 3 a 4 ústavy, s čl. 28 listiny v spojení\n\n17\n\ns čl. 4 ods. 3 a 4 listiny, s čl. 7 písm. a) paktu a s čl. 4 ods. 1 charty, t. j. rozhodol tak, ako to\nje uvedené v bode 2 výroku tohto uznesenia.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 30. mája 2018\n\n18", "vazby": {"registre": ["súlad právnych predpisov", "mzda, plat-minimálna", "podmienky konania", "práca, pracovný pomer-nároky", "diskriminácia-zákaz", "mzda, plat-minimálna"], "ustanovenia": ["čl. 125 ods. 1 písm. a) ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:577ca08e-a9a5-4535-8897-f8f5a5bac33b", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:PL.US.13.2016.1", "spisova_znacka": "PL. ÚS 13/2016", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 13/2016 z 30. 11. 2016", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2016-11-30", "citacie_n": 3, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:PL.US.13.2016.1"}, {"guid": "ussr:58bcd7e4-1712-4ea5-98e0-1a1a8f2aa55f", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:PL.US.14.2014.1", "spisova_znacka": "PL. ÚS 14/2014", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 14/2014 z 4. 11. 2015", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2015-11-04", "citacie_n": 27, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:PL.US.14.2014.1"}, {"guid": "ussr:c9041ddd-bb92-49e7-be4a-09cbc20889ec", "ecli": null, "spisova_znacka": "PL. ÚS 13/2012", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 13/2012 z 19. 6. 2013", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2013-06-19", "citacie_n": 39, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:c9041ddd-bb92-49e7-be4a-09cbc20889ec"}, {"guid": "ussr:6ab6ce7e-09fe-44e5-8a22-3208dc5f3ed2", "ecli": null, "spisova_znacka": "PL. ÚS 19/09", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 19/09 z 26. 1. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-01-26", "citacie_n": 106, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:6ab6ce7e-09fe-44e5-8a22-3208dc5f3ed2"}, {"guid": "ussr:0c735d37-7e53-4e51-b0c8-c1fb6bab14a6", "ecli": null, "spisova_znacka": "PL. ÚS 13/09", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 13/09 z 18. 5. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-05-18", "citacie_n": 28, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:0c735d37-7e53-4e51-b0c8-c1fb6bab14a6"}, {"guid": "ussr:c99b2094-ee01-44a0-bbed-b702905eb21d", "ecli": null, "spisova_znacka": "PL. ÚS 6/2010", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 6/2010 z 31. 3. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-03-31", "citacie_n": 6, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:c99b2094-ee01-44a0-bbed-b702905eb21d"}, {"guid": "ussr:5dc5b745-c064-4b50-9ab8-b854f571001b", "ecli": null, "spisova_znacka": "PL. ÚS 13/08", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 13/08 z 9. 4. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-04-09", "citacie_n": 29, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5dc5b745-c064-4b50-9ab8-b854f571001b"}, {"guid": "ussr:49fe53b2-cf94-4ac5-ab21-7d1122faca1f", "ecli": null, "spisova_znacka": "PL. ÚS 12/08", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 12/08 z 19. 3. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-03-19", "citacie_n": 3, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:49fe53b2-cf94-4ac5-ab21-7d1122faca1f"}, {"guid": "ussr:ea1b891d-616e-456a-b978-8df4c8fee22f", "ecli": null, "spisova_znacka": "PL. ÚS 28/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 28/05 z 28. 9. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-09-28", "citacie_n": 68, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:ea1b891d-616e-456a-b978-8df4c8fee22f"}, {"guid": "ussr:92d796b5-3b44-42f2-857e-6c9223cd9a50", "ecli": null, "spisova_znacka": "PL. ÚS 23/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 23/05 z 7. 7. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-07-07", "citacie_n": 21, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:92d796b5-3b44-42f2-857e-6c9223cd9a50"}, {"guid": "ussr:3763e01b-4302-42a1-bef1-5fb840dd0c4f", "ecli": null, "spisova_znacka": "PL. ÚS 17/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 17/05 z 23. 6. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-06-23", "citacie_n": 3, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:3763e01b-4302-42a1-bef1-5fb840dd0c4f"}, {"guid": "ussr:4a796119-1fe0-4b0b-bd06-bd4a1260ba3b", "ecli": null, "spisova_znacka": "PL. ÚS 42/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 42/03 z 10. 2. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-02-10", "citacie_n": 7, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:4a796119-1fe0-4b0b-bd06-bd4a1260ba3b"}, {"guid": "ussr:e9b59f1d-f563-4f9c-afba-76dbf9d13bae", "ecli": null, "spisova_znacka": "PL. ÚS 10/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 10/04 z 30. 11. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-11-30", "citacie_n": 308, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e9b59f1d-f563-4f9c-afba-76dbf9d13bae"}, {"guid": "ussr:802d64f7-167a-4627-982e-471211639eb8", "ecli": null, "spisova_znacka": "PL. ÚS 7/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 7/04 z 9. 11. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-11-09", "citacie_n": 62, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:802d64f7-167a-4627-982e-471211639eb8"}, {"guid": "ussr:68f20f8c-129f-4b03-a389-a2afbf20b71f", "ecli": null, "spisova_znacka": "PL. ÚS 8/02", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 8/02 z 21. 2. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-02-21", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:68f20f8c-129f-4b03-a389-a2afbf20b71f"}, {"guid": "ussr:563c6c41-7704-487d-bb58-d74603f6d666", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 64/00", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 64/00 z 31. 1. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-01-31", "citacie_n": 42, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:563c6c41-7704-487d-bb58-d74603f6d666"}, {"guid": "ussr:f960db60-1b2c-4f49-85bc-16ff2c372fe3", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:PL.US.13.1997.1", "spisova_znacka": "PL. ÚS 13/97", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 13/97 z 24. 6. 1998", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1998-06-24", "citacie_n": 67, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:PL.US.13.1997.1"}, {"guid": "ussr:a5a83e06-6baf-431e-9a77-f27944f9b9c2", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.8.1996.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 8/96", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 8/96 z 4. 9. 1996", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1996-09-04", "citacie_n": 98, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.8.1996.1"}], "citovane_v": [{"guid": "ussr:d738ab80-1f1a-47ba-abdf-7368d94e6639", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2024:PL.US.6.2024.1", "spisova_znacka": "PL. ÚS 6/2024", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 6/2024 z 24. 4. 2024", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2024-04-24", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2024:PL.US.6.2024.1"}]}