{"guid": "ussr:dec1a6fd-8c90-4e18-9f58-96e7fda474b9", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:PL.US.5.2018.1", "spisova_znacka": "PL. ÚS 5/2018", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 5/2018 z 4. 4. 2018", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 4. apríla 2018, sp. zn. PL. ÚS 5/2018, ECLI:SK:USSR:2018:PL.US.5.2018.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": null, "sudca_id": null, "sudca_url": null, "datum_vydania": "2018-04-04", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["nevyhovuje návrhu na vydanie dočasného opatrenia", "prijíma na ďalšie konanie", "prijíma na ďalšie konanie", "prijíma na ďalšie konanie", "prijíma na ďalšie konanie", "prijíma na ďalšie konanie", "prijíma na ďalšie konanie", "prijíma na ďalšie konanie", "prijíma na ďalšie konanie"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o súlade právnych predpisov"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "PL.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-125.odsek-1", "nazov": "čl. 125 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-125.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-125"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-125"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/dec1a6fd-8c90-4e18-9f58-96e7fda474b9", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:PL.US.5.2018.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2018:PL.US.5.2018.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2018:PL.US.5.2018.1/text", "citacie_n": 0, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nPL. ÚS 5/2018-13\n\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 4. apríla 2018 v pléne\nzloženom z predsedníčky Ivetty Macejkovej a zo sudcov Jany Baricovej, Petra Brňáka,\nMiroslava Duriša, Ľudmily Gajdošíkovej, Sergeja Kohuta, Jany Laššákovej, Milana Ľalíka,\nMojmíra Mamojku, Ladislava Orosza (sudca spravodajca) a Rudolfa Tkáčika predbežne\nprerokoval návrh prezidenta Slovenskej republiky na začatie konania podľa čl. 125 ods. 1\npísm. a) Ústavy Slovenskej republiky o súlade § 5 ods. 1 prvej vety a § 14 ods. 3 tretej vety\nzákona č. 250/2012 Z. z. o regulácii v sieťových odvetviach v znení neskorších predpisov\ns čl. 1 ods. 1 a 2 Ústavy Slovenskej republiky v spojení s čl. 4 ods. 3 Zmluvy o Európskej\núnii a čl. 288 Zmluvy o fungovaní Európskej únie a takto\nrozhodol:\n1. Návrh prezidenta Slovenskej republiky p r i j í m a na ďalšie konanie.\n2. Návrhu prezidenta Slovenskej republiky na pozastavenie účinnosti § 5 ods. 1 prvej\nvety a § 14 ods. 3 tretej vety zákona č. 250/2012 Z. z. o regulácii v sieťových odvetviach\nv znení neskorších predpisov n e v y h o v u j e .\n\nOdôvodnenie:\nI.\nÚstavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bol 16. októbra\n2017 doručený návrh prezidenta Slovenskej republiky (ďalej aj „prezident“ alebo aj\n„navrhovateľ“) na začatie konania podľa čl. 125 ods. 1 písm. a) Ústavy Slovenskej\nrepubliky (ďalej len „ústava“) o súlade § 5 ods. 1 prvej vety a § 14 ods. 3 tretej vety zákona\nč. 250/2012 Z. z. o regulácii v sieťových odvetviach v znení neskorších predpisov (ďalej len\n„zákon o regulácii v sieťových odvetviach“) s čl. 1 ods. 1 a 2 ústavy v spojení s čl. 4 ods. 3\nZmluvy o Európskej únii a čl. 288 Zmluvy o fungovaní Európskej únie.\nPrezident v úvodnej časti svojho návrhu uvádza, že napadnuté znenie § 5 ods. 1 prvej\nvety zákona o regulácii v sieťových odvetviach je dôsledkom novelizácie vykonanej\nzákonom č. 164/2017 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 250/2012 Z. z. o regulácii\nv sieťových odvetviach v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 164/2017 Z. z.“)\na poukazuje v tejto súvislosti na príslušnú časť dôvodovej správy k napadnutej novelizácii\nzákona o regulácii v sieťových odvetviach, v ktorej sa k zmene napadnutého ustanovenia\nuvádza:\n„Mení sa spôsob kreovania predsedu úradu. Podľa účinnej právnej úpravy predsedu\nvymenúva a odvoláva prezident Slovenskej republiky na návrh vlády Slovenskej republiky.\nNavrhuje sa, aby predsedu menovala do funkcie vláda Slovenskej republiky. Tento krok\nreflektuje reálnu zodpovednosť vlády Slovenskej republiky v oblasti regulácie sieťových\nodvetví, pričom v kontexte ďalších zmien nezávislosť úradu zostáva nedotknutá. Plnú\nzodpovednosť za energetickú politiku v Slovenskej republike nesie vláda Slovenskej\nrepubliky, právomoci prezidenta sú v tejto oblasti veľmi obmedzené. Preto je náležité\na logické, aby bola právomoc menovať a odvolávať predsedu úradu priznaná vláde\nSlovenskej republiky.“\nPrezident napáda aj § 14 ods. 3 tretiu vetu zákona o regulácii v sieťových odvetviach.\nV tejto súvislosti treba pripomenúť, že pred novelizáciou vykonanou zákonom č. 164/2017\n\n2\n\nZ. z. pozostával § 14 ods. 3 zákona o regulácii v sieťových odvetviach z dvoch viet, ktoré\nzneli:\n„Účastníkom cenového konania je regulovaný subjekt, ktorý predložil návrh ceny.\nAk sa začalo cenové konanie na podnet úradu, je účastníkom konania regulovaný subjekt,\nktorého má úrad v úmysle cenovo regulovať.“\nNovelizáciou vykonanou zákonom č. 164/2017 Z. z. bol § 14 ods. 3 zákona\no regulácii v sieťových odvetviach doplnený o tretiu vetu, ktorú prezident napáda. Tretia\nveta § 14 ods. 3 označeného zákona znie:\n„Účastníkom cenového konania je aj ministerstvo, ak ide o cenové konanie\npodľa § 11 ods. 1 písm. d), § 11 ods. 1 písm. e) pre prevádzkovateľa regionálnej distribučnej\nsústavy, § 11 ods. 2 písm. c) a § 11 ods. 2 písm. d) pre prevádzkovateľa distribučnej siete,\ndo ktorej je pripojených viac ako 100 000 odberných miest, alebo Ministerstvo životného\nprostredia Slovenskej republiky, ak ide o cenové konanie podľa § 11 ods. 4 písm. a) až c).“\nPrezident zdôrazňuje, že zákon o regulácii v sieťových odvetviach je nepochybne\nprávnym nástrojom, prostredníctvom ktorého bola implementovaná smernica Európskeho\nparlamentu a Rady 2009/72/ES z 13. júla 2009 o spoločných pravidlách pre vnútorný trh\ns elektrinou, ktorou sa zrušuje smernica 2003/54/ES (ďalej aj „smernica 2009/72/ES“)\na smernica Európskeho parlamentu a Rady 2009/73/ES z 13. júla 2009 o spoločných\npravidlách pre vnútorný trh so zemným plynom, ktorou sa zrušuje smernica 2003/55/ES\n(ďalej aj „smernica 2009/73/ES“).\nPoukazujúc na odôvodnenia príslušných ustanovení smernice 2009/72/ES a smernice\n2009/73/ES a judikatúru Súdneho dvora Európskej únie prezident argumentuje, že zásada\nnezávislosti národných regulačných orgánov, ku ktorým patrí aj Úrad pre reguláciu\nsieťových odvetví (ďalej len „úrad“), je v spoločnom právnom rámci mimoriadne\nvýznamná, keďže „zriadením nezávislých regulačných orgánov sa má totiž zabezpečiť, aby\nvznikol skutočný vnútorný trh, v rámci ktorého sa dbá o otvorenie trhu a o spravodlivú\nhospodársku súťaž. V tomto zmysle sú členské štáty výslovne povinné zabezpečiť nezávislosť\nich národných regulačných orgánov. Prejavom tejto nezávislosti je v neposlednom rade aj\n\n3\n\nto, že národné regulačné orgány síce môžu byť pod dohľadom, ale v súvislosti s plnením\nsvojich úloh nesmú prijímať pokyny od iného orgánu a pozastaviť výkon ich rozhodnutí\nalebo zrušiť ich rozhodnutia môžu výlučne príslušné odvolacie orgány na základe\nkonkrétneho opravného prostriedku.“.\nNapadnuté ustanovenia zákona o regulácii v sieťových odvetviach podľa prezidenta\nnielenže neposilňujú nezávislosť úradu, ale naopak dávajú vláde Slovenskej republiky\n(ďalej len „vláda“) „kompetenciu, ktorá je základom nezávislosti predsedu úradu a teda aj\núradu ako takého na aktuálnej vláde. Prijatá zmena je preto v rozpore s cieľom citovaných\nsmerníc, ktoré sledujú ďalšie posilnenie nezávislosti národného regulačného orgánu, a to\nhlavne od vlády členského štátu... Už právny stav pred novelou... nedokázal zabrániť tomu,\naby úrad pod nátlakom vlády v roku 2017 zrušil svoje pôvodné rozhodnutia a nahradil ich\nrozhodnutiami podľa politickej vôle vlády. Takýto spôsob nápravy rozhodnutí úradu je\nv priamom rozpore s harmonizačnými pravidlami obsiahnutými v smernici 2009/72/ES\nresp. smernici 2009/73/ES, ktoré pripúšťajú pozastavenie výkonu rozhodnutí alebo ich\nzrušenie výlučne príslušnými odvolacími (súdnymi) orgánmi na základe konkrétneho\nopravného prostriedku, ako aj s judikatúrou Súdneho dvora... (rozsudok z 29. októbra 2009,\nC-474/08, Komisia proti Belgickému kráľovstvu...).“.\nSkutočnosť, že Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky a Ministerstvo\nživotného prostredia Slovenskej republiky sú účastníkmi vybraných cenových konaní\nv súlade\n\ns príslušnými\n\nustanoveniami\n\nzákona\n\no regulácii\n\nv sieťových\n\nodvetviach,\n\npredstavuje podľa prezidenta zjavný konflikt so smernicou 2009/72/ES a smernicou\n2009/73/ES, smernicami, ktoré „požadujú od členských štátov, aby regulačný orgán pri\nprijímaní rozhodnutí vo všetkých relevantných regulačných záležitostiach bol nezávislý od\nvlády, ako aj od akýchkoľvek iných verejných alebo súkromných záujmov“.\nPrezident pripomína, že zákon o regulácii v sieťových odvetviach sa po novelizácii\nvykonanej „zákonom č. 164/2017 Z. z. vracia v oblasti účastníctva v cenových konaniach\nčasti týkajúcej sa účastníctva v cenových konaniach k právnej úprave pred prijatím zákona\nč. 250/2012 Z. z., ktorým bolo účastníctvo ministerstiev v cenových konaniach vypustené\n\n4\n\npráve z dôvodu transpozície smerníc tzv. tretieho energetického balíčka“. V tejto súvislosti\nprezident zdôrazňuje, že „Opätovné zavedenie účastníctva ministerstiev v cenových\nkonaniach je teda návratom do stavu, ktorý bol už v minulosti samotným zákonodarcom\nvyhodnotený ako nesúladný s právom Európskej únie.“.\nPodľa prezidenta unesenie zodpovednosti vlády za energetickú politiku „nemôže byť\nna úkor skutočného vnútorného trhu, v rámci ktorého sa dbá o jeho otvorenie\na o spravodlivú hospodársku súťaž“. Vzhľadom na to, že kompetencia vlády vymenúvať\na odvolávať predsedu úradu a účastníctvo ministerstiev v cenových konaniach by mohli\nviesť k oslabeniu hodnôt, na ktorých spočíva vnútorný trh Európskej únie, prezident\npovažuje napadnuté ustanovenia zákona o regulácii v sieťových odvetviach za nesprávnu\nimplementáciu už označených smerníc.\nK namietanému nesúladu napadnutej právnej úpravy zákona o regulácii v sieťových\nodvetviach s čl. 4 ods. 3 Zmluvy o Európskej únii v spojení s čl. 288 Zmluvy o fungovaní\nEurópskej únie prezident argumentuje, že povinnosť riadnej implementácie smerníc vyplýva\nz kombinácie čl. 288 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, ktorý požaduje od členského\nštátu dosiahnutie cieľa predpokladaného smernicou a čl. 4 ods. 3 Zmluvy o Európskej únii,\npodľa ktorého majú členské štáty prijať všetky opatrenia potrebné na plnenie záväzkov\nvyplývajúcich z členstva v Európskej únii. Vychádzajúc z predpokladu, že napadnuté\nustanovenia\n\nzákona\n\no regulácii\n\nv sieťových\n\nodvetviach\n\npredstavujú\n\nnesprávnu\n\nimplementáciu smernice 2009/72/ES a smernice 2009/73/ES, prezident zastáva názor, že sú\nzároveň v rozpore aj s čl. 4 ods. 3 Zmluvy o Európskej únii v spojení s čl. 288 Zmluvy\no fungovaní Európskej únie. Pre vyslovenie porušenia označených ustanovení Zmluvy\no Európskej únii a Zmluvy o fungovaní Európskej únie je podľa prezidenta nevyhnutné\nnajprv vysloviť rozpor napadnutých ustanovení zákona o regulácii v sieťových odvetviach\nso smernicou 2009/72/ES a smernicou 2009/73/ES, pričom ústavný súd má v tejto súvislosti\n„možnosť obrátiť sa na Súdny dvor Európskej únie s prejudiciálnou otázkou smerujúcou\nk získaniu výkladu uvedených smerníc tak, ako to sám pripustil napríklad v náleze sp. zn.\nPL. ÚS 3/09 z 26. januára 2011“.\n\n5\n\nNesúlad napadnutých ustanovení zákona o regulácii v sieťových odvetviach s čl. 1\nods. 1 a 2 ústavy prezident odôvodňuje tým, že Zmluva o Európskej únii a Zmluva\no fungovaní Európskej únie predstavujú medzinárodné zmluvy podľa čl. 1 ods. 2 ústavy,\npričom ak napadnuté ustanovenia tohto zákona nie sú v súlade s plnením záväzkov\npodľa označených zmlúv, potom nie sú v súlade ani s čl. 1 ods. 2 ústavy.\nS odkazom na rozhodovaciu činnosť ústavného súdu a apelujúc na princíp\nnezávislosti a nestrannosti úradu vyplývajúci explicitne z § 4 ods. 2 zákona o regulácii\nv sieťových odvetviach, ktorý zahŕňa aj zákaz pre všetky orgány verejnej moci ovplyvňovať\núrad pri výkone jeho pôsobnosti, prezident tvrdí, že napadnuté ustanovenia citovaného\nzákona odporujú aj čl. 1 ods. 1 ústavy, keďže ide o zjavný regres demokratického\na právneho štátu. Vo vyspelej demokratickej spoločnosti nemožno „rezignovať na\npožiadavku právnej a politickej kultúry. Treba ju neustále zvyšovať rešpektovaním aj tých\npravidiel, ktoré nie sú v ústave napísané výslovne, ale iba medzi riadkami, no majú byť\nv kultivovanom prostredí samozrejmosťou. Napadnuté ustanovenia však vychádzajú\nz presne opačného prístupu.“.\nV súlade s čl. 125 ods. 2 ústavy v spojení s § 38 ods. 1 a 2 zákona Národnej rady\nSlovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky,\no konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon\no ústavnom súde“) prezident zároveň navrhol aj pozastavenie účinnosti napadnutých\nustanovení zákona o regulácii v sieťových odvetviach s odôvodnením, že ich prijatím hrozí\nznačná hospodárska škoda, keďže „sa môže stať základom pre začatie konania pre\nporušenie zmluvy podľa čl. 258 a čl. 260 Zmluvy o fungovaní EÚ, ktoré by mohlo následne\nvyústiť aj do uloženia značných finančných sankcií“.\nNa základe uvedenej argumentácie prezident navrhuje, aby ústavný súd prijal jeho\nnávrh na ďalšie konanie a zároveň pozastavil účinnosť § 5 ods. 1 prvej vety a § 14 ods. 3\ntretej vety zákona o regulácii v sieťových odvetviach a následne vydal nález, ktorým\nvysloví, že § 5 ods. 1 prvá veta a § 14 ods. 3 tretia veta zákona o regulácii v sieťových\n\n6\n\nodvetviach nie sú v súlade s čl. 1 ods. 1 a 2 ústavy v spojení s čl. 4 ods. 3 Zmluvy\no Európskej únii a s čl. 288 Zmluvy o fungovaní Európskej únie.\nII.\nII.1 K prijatiu návrhu prezidenta na ďalšie konanie\nPodľa čl. 125 ods. 1 písm. a) ústavy rozhoduje ústavný súd o súlade zákonov\ns ústavou, s ústavnými zákonmi a s medzinárodnými zmluvami, s ktorými vyslovila súhlas\nNárodná rada Slovenskej republiky a ktoré boli ratifikované a vyhlásené spôsobom\nustanoveným zákonom.\nPodľa čl. 130 ods. 1 písm. b) ústavy a podľa § 18 ods. 1 písm. a) zákona o ústavnom\nsúde ústavný súd začne konanie, ak návrh podá prezident Slovenskej republiky.\nPodľa § 20 ods. 1 zákona o ústavnom súde návrh na začatie konania sa ústavnému\nsúdu podáva písomne. Návrh musí obsahovať, akej veci sa týka, kto ho podáva, prípadne\nproti komu návrh smeruje, akého rozhodnutia sa navrhovateľ domáha, odôvodnenie návrhu\na navrhované dôkazy. Návrh musí podpísať navrhovateľ (navrhovatelia) alebo jeho (ich)\nzástupca.\nPodľa § 37 ods. 3 zákona o ústavnom súde návrh na začatie konania okrem\nvšeobecných náležitostí uvedených v § 20 musí obsahovať\na) označenie predpisu, ktorého nesúlad s právnym predpisom vyššej právnej sily sa\nnamieta, s vyjadrením, či navrhovateľ napáda predpis v celom rozsahu alebo v jeho časti,\nprípadne v jednotlivom ustanovení,\nb) označenie predpisu vyššej právnej sily, jeho časť alebo jednotlivé ustanovenie\nalebo označenie medzinárodnej zmluvy, jej časti, alebo jednotlivého ustanovenia, s ktorým\nnapadnutý predpis nie je v súlade.\n\n7\n\nÚstavný súd návrh na začatie konania predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1 zákona\no ústavnom súde na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa a zisťuje, či nie sú\ndôvody na odmietnutie návrhu podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.\nPodľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde môže ústavný súd na predbežnom\nprerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania návrhy, na ktorých\nprerokovanie nemá právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom,\nneprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy\npodané oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.\nAk ústavný súd navrhovateľa na také nedostatky upozornil, uznesenie sa nemusí odôvodniť.\nÚstavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona o ústavnom súde predbežne prerokoval návrh\nprezidenta a dospel k názoru, že návrh spĺňa náležitosti ustanovené v § 20 a § 37 ods. 3\nzákona o ústavnom súde, ako aj procesné podmienky, za ktorých ústavný súd môže vec\nprerokovať a rozhodnúť o nej.\nÚstavný súd už vo veci PL. ÚS 10/2014 zdôraznil, že do rámca prieskumu ústavného\nsúdu patria aj po pristúpení Slovenskej republiky k Európskej únii normy ústavného\nsystému Slovenskej republiky. Ústavný súd však nemôže neprihliadať na dopad práva\nEurópskej únie na tvorbu, aplikáciu a výklad vnútroštátneho práva v oblasti právnej úpravy,\nktorej vznik, pôsobenie a účel majú svoj pôvod v práve Európskej únie (porovnaj nález\nÚstavného súdu Českej republiky sp. zn. Pl. ÚS 24/10, bod 25). Právo Európskej únie má\nnepochybne dopad na vnútroštátne právo v prípade, ak vnútroštátna úprava spadá do rámca\npôsobnosti práva Európskej únie.\nZákonom\n\no\n\nregulácii\n\nv\n\nsieťových\n\nodvetviach\n\ndošlo\n\nk\n\ntranspozícii\n\ntzv. 3. energetického balíčka, ktorého legislatívne podmienky boli obsiahnuté okrem iných\nv smernici Európskeho parlamentu a Rady 2009/72/ES z 13. júla 2009 o spoločných\npravidlách pre vnútorný trh s elektrinou, ktorou sa zrušuje smernica 2003/54/ES a smernici\nEurópskeho parlamentu a Rady 2009/73/ES z 13. júla 2009 o spoločných pravidlách\npre vnútorný trh so zemným plynom, ktorou sa zrušuje smernica 2003/55/ES. Zákon\n\n8\n\no regulácii v sieťových odvetviach je teda implementačným nástrojom citovaných smerníc\nEurópskej únie a spadá do rámca pôsobnosti práva Európskej únie.\nK otázke referenčného rámca, ktorý vymedzuje rozsah výkonu právomoci ústavného\nsúdu ustanovenej v čl. 125 ods. 1 písm. a) ústavy z pohľadu práva Európskej únie, sa\nústavný súd už vyjadril vo viacerých konaniach, v ktorých dospel k záveru, že Zmluva\no Európskej únii a Zmluva o fungovaní Európskej únie sú medzinárodnými zmluvami\npodľa čl. 7 ods. 5 ústavy a zároveň medzinárodnými zmluvami spĺňajúcimi kritériá\nustanovené v čl. 125 ods. 1 ústavy (m. m. PL. ÚS 3/09, PL. ÚS 10/2014).\nÚstavný súd v súlade s už uvedeným konštatuje, že návrh na začatie konania spĺňa\nnáležitosti ustanovené v § 20 a § 37 ods. 3 zákona o ústavnom súde, ako aj procesné\npodmienky, za ktorých môže vec prerokovať a rozhodnúť o nej.\nKeďže ústavný súd súčasne nezistil žiadne skutočnosti, ktoré by mohli viesť\nk odmietnutiu tohto návrhu, rozhodol o jeho prijatí na ďalšie konanie v súlade s § 25 ods. 1\na 3 zákona o ústavnom súde (bod 1 výroku tohto uznesenia).\nII.2 K návrhu prezidenta na pozastavenie účinnosti napadnutých ustanovení\nzákona o regulácii v sieťových odvetviach\nPrezident sa tiež domáha, aby ústavný súd podľa čl. 125 ods. 2 ústavy a § 38 ods. 2\nzákona o ústavnom súde pozastavil až do rozhodnutia vo veci samej účinnosť napadnutých\nustanovení zákona o regulácii v sieťových odvetviach.\nPodľa čl. 125 ods. 2 ústavy ak ústavný súd prijme návrh na konanie podľa odseku 1,\nmôže pozastaviť účinnosť napadnutých právnych predpisov, ich častí, prípadne niektorých\nich ustanovení, ak ich ďalšie uplatňovanie môže ohroziť základné práva a slobody, ak hrozí\nznačná hospodárska škoda alebo iný vážny nenapraviteľný následok.\n\n9\n\nPodľa § 38 ods. 1 zákona o ústavnom súde ak ústavný súd prijme návrh na začatie\nkonania o súlade právnych predpisov podľa čl. 125 ods. 1 ústavy, môže uznesením\npozastaviť účinnosť napadnutých právnych predpisov, ich častí, prípadne niektorých ich\nustanovení, ak ich ďalšie uplatňovanie môže ohroziť základné práva alebo slobody alebo\nľudské práva a základné slobody vyplývajúce z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská\nrepublika ratifikovala a ktorá bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak hrozí\nznačná hospodárska škoda alebo iný vážny nenapraviteľný následok.\nPodľa § 38 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže rozhodnúť\no pozastavení účinnosti napadnutých právnych predpisov, ich častí, prípadne niektorých ich\nustanovení aj na návrh účastníka konania. Návrh na pozastavenie účinnosti musí obsahovať\nkonkretizáciu a spôsob ohrozenia základných práv alebo slobôd alebo skutočnosti, ktoré\npreukazujú, že hrozí značná hospodárska škoda alebo iný vážny nenapraviteľný následok.\nO tomto návrhu rozhodne ústavný súd bez zbytočného odkladu.\nPrezident v súvislosti s návrhom na pozastavenie účinnosti napadnutých ustanovení\nzákona o regulácii v sieťových odvetviach zdôrazňuje, že v danom prípade hrozí značná\nhospodárska škoda, keďže „Prijatie napadnutých ustanovení zákona č. 250/2012 Z. z. sa\nmôže stať základom pre začatie konania pre porušenie zmluvy podľa čl. 258 a 260 Zmluvy\no fungovaní Európskej únie, ktoré by mohlo vyústiť aj do uloženia značných finančných\nsankcií. Takejto hrozbe sa dá predísť len rozhodnutím ústavného súdu o pozastavení\núčinnosti napadnutých ustanovení zákona č. 250/2012 Z. z.“.\nV súvislosti s návrhom prezidenta na pozastavenie účinnosti napadnutých ustanovení\nzákona o regulácii v sieťových odvetviach ústavný súd poukazuje na svoju ustálenú\njudikatúru, v ktorej opakovane zdôrazňuje, že k uplatneniu svojej právomoci podľa čl. 125\nods. 2 ústavy pristupuje len v dostatočne odôvodnených prípadoch a pritom celkom\nvýnimočne, t. j. keď sú spôsob ohrozenia označených základných práv a slobôd, resp.\nhrozba hospodárskej škody alebo iného nenapraviteľného následku v návrhu dostatočne\nkonkretizované, pričom z okolností prípadu zjavne vyplýva, že ide o tvrdenie navrhovateľa,\nktoré možno považovať za preukázané, a teda opodstatnené (PL. ÚS 13/09).\n\n10\n\nPri rozhodovaní o pozastavení účinnosti napadnutých ustanovení právnych predpisov\nje žiaduce, aby ústavný súd zachoval primeranú rovnováhu medzi požiadavkou účinného\na neodkladného (ale pritom výnimočného) opatrenia v prospech ochrany základných práv\na slobôd alebo ochrany iného verejného záujmu vymedzeného v čl. 125 ods. 2 ústavy\nrelevantného z hľadiska ochrany ústavnosti a požiadavkou primeraného rešpektovania\nautonómie zákonodarnej moci (okrem iného aj vzhľadom na ústavný princíp deľby moci)\na z nej vyplývajúcej prezumpcie ústavnosti právnych predpisov (m. m. uznesenie ústavného\nsúdu sp. zn. PL. ÚS 2/2016 z 2. marca 2016).\nV načrtnutom kontexte je podľa názoru ústavného súdu dôležité, aby atribúty\nreálnosti, bezprostrednosti a konkrétnosti ohrozenia základných práv alebo slobôd či hrozby\nznačnej hospodárskej škody alebo iného vážneho nenapraviteľného následku nadobudli takú\nintenzitu a závažnosť, ktorá v konkrétnom posudzovanom prípade odôvodní vstup\nústavného súdu do (relatívne) autonómnej sféry pôsobnosti zákonodarcu pozastavením\núčinnosti právneho predpisu ešte pred meritórnym preskúmaním jeho súladu s ústavou,\nresp. inými referenčnými predpismi, a to v záujme zaistenia účinnej a efektívnej ochrany\nústavnosti.\nZ odôvodnenia predkladaného navrhovateľom možno vyvodiť, že jeho hlavný\nargument pre pozastavenie účinnosti napadnutých ustanovení zákona o regulácii\nv sieťových odvetviach sa odvíja od tvrdenia, že napadnuté ustanovenia zákona o regulácii\nv sieťových odvetviach predstavujú nesprávnu implementáciu smernice 2009/72/ES\na smernice 2009/73/ES, a preto hrozí začatie konania pre porušenie zmluvy podľa čl. 258\na čl. 260 Zmluvy o fungovaní Európskej únie a prípadné uloženie značných finančných\nsankcií.\nIde o všeobecne a hypoteticky formulovaný argument, ktorý podľa názoru ústavného\nsúdu nemôže postačovať na uplatnenie „výnimočnej“ právomoci ústavného súdu, a to aj\n(ale nielen) preto, že by mohol v konkrétnych okolnostiach posudzovanej veci významnou\nmierou prejudikovať konečné rozhodnutie ústavného súdu.\n\n11\n\nAj napriek tomu, že návrh obsahuje argumentáciu, ktorú nemožno považovať\nza zjavne neopodstatnenú, čo vyjadruje bod 1 výrok tohto uznesenia, opodstatnenosť\nargumentov obsiahnutých v návrhu bude potrebné starostlivo preskúmať v ďalšom štádiu\nkonania a konečný výsledok rozhodnutia ústavného súdu nemožno v danej fáze konania\n(v rámci predbežného prerokovania) prejudikovať.\nÚstavný súd preto návrhu prezidenta na pozastavenie účinnosti napadnutých\nustanovení zákona o regulácii v sieťových odvetviach nevyhovel (bod 2 výroku tohto\nrozhodnutia).\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 4. apríla 2018\n\n12", "vazby": {"registre": ["súlad právnych predpisov", "Ústavný súd Slovenskej republiky-súlad právnych predpisov", "podmienky konania", "právny predpis-účinnosť", "európske právo", "súlad-súlad právnych predpisov", "návrh-späťvzatie", "konanie-zastavenie", "prezident republiky"], "ustanovenia": ["čl. 125 ods. 1 písm. a) ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:1b894a6a-fe99-46a8-9e84-e44aa2e7d79b", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:PL.US.2.2016.1", "spisova_znacka": "PL. ÚS 2/2016", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 2/2016 z 2. 3. 2016", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2016-03-02", "citacie_n": 17, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:PL.US.2.2016.1"}, {"guid": "ussr:49526457-1b48-4add-ab79-6b33a0ef7935", "ecli": null, "spisova_znacka": "PL. ÚS 10/2014", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 10/2014 z 29. 4. 2015", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2015-04-29", "citacie_n": 53, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:49526457-1b48-4add-ab79-6b33a0ef7935"}], "citovane_v": []}