{"guid": "ussr:52ff2438-ffba-4d0c-a337-88c0bbce1523", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:PL.US.44.2018.1", "spisova_znacka": "PL. ÚS 44/2018", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 44/2018 z 5. 12. 2018", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 5. decembra 2018, sp. zn. PL. ÚS 44/2018, ECLI:SK:USSR:2018:PL.US.44.2018.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Marianna Mochnáčová", "sudca_id": 1077, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/marianna-mochnacova-1077", "datum_vydania": "2018-12-05", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["odmieta"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie vo volebných veciach - do orgánov miestnej samosprávy"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "PL.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-129.odsek-2", "nazov": "čl. 129 ods. 2 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-129.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-129"}, {"iri": "zákon č. 180/2014 Z. z. o podmienkach výkonu volebného práva a o zmene a doplnení niektorých zákonov", "nazov": "zákon č. 180/2014 Z. z. o podmienkach výkonu volebného práva a o zmene a doplnení niektorých zákonov", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyzákon č. 180/2014 Z. z. o podmienkach výkonu volebného práva a o zmene a doplnení niektorých zákonov", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-129"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/52ff2438-ffba-4d0c-a337-88c0bbce1523", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:PL.US.44.2018.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2018:PL.US.44.2018.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2018:PL.US.44.2018.1/text", "citacie_n": 4, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nPL. ÚS 44/2018-22\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí pléna 5. decembra 2018\npredbežne prerokoval sťažnosť\n\n, zastúpeného advokátskou\n\nkanceláriou Záhorákova & Partners, s. r. o., Krasovského 13, Bratislava, konajúcou\nprostredníctvom konateľky a advokátky Mgr. Renáty Záhorákovej, pre neústavnosť\na nezákonnosť volieb starostu obce Rišňovce konaných 10. novembra 2018 a takto\nrozhodol:\nSťažnosť\n\no d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.\nOdôvodnenie:\nI.\n\nÚstavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 21. novembra\n2018 podľa čl. 129 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) doručená\nvolebná sťažnosť\n\n(ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namieta nezákonnosť\n\na neústavnosť volieb starostu obce Rišňovce (ďalej len „voľby starostu“) konaných\n10. novembra 2018.\nSťažovateľ v sťažnosti uviedol, že ako kandidát na starostu obce Rišňovce sa\nzúčastnil komunálnych volieb konaných 10. novembra 2018. Zo zápisnice miestnej volebnej\nkomisie o výsledku volieb vo voľbách do orgánov samosprávy obce Rišňovce\n\nz 11. novembra 2018 vyplýva, že z počtu oprávnených voličov (1724) sa na voľbách\nstarostu zúčastnilo 1220 voličov, z toho 1198 voličov odovzdalo platné hlasovacie lístky.\nSťažovateľ získal 298 platných hlasov, starostom obce Rišňovce sa stal protikandidát\nsťažovateľa ‒\n\ns počtom hlasov 746.\n\nS ohľadom na uvedené sťažovateľ získal aspoň 10 % hlasov, a preto v súlade s § 59\nods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného\nsúdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších\npredpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) je aktívne legitimovanou osobou na podanie\ntejto sťažnosti.\nSťažovateľ touto volebnou sťažnosťou napáda neústavnosť a nezákonnosť volieb\nstarostu.\nSťažovateľ v ďalšej argumentácii obsiahlo opísal svoj pozitívny podiel na\nzveľaďovaní obce Rišňovce, v ktorej vykonával funkciu starostu šesť predchádzajúcich\nvolebných období. Zdôraznil, že počas výkonu svojej funkcie odmietal akékoľvek\nnezákonné, netransparentné a korupčné praktiky, čo podľa jeho názoru bolo dôvodom\ndlhodobo vyvíjaných rozsiahlych aktivít konkrétnych obyvateľov obce Rišňovce proti jeho\nosobe, ktoré môžu mať charakter trestných činov, ale predovšetkým charakter dlhodobého\na hrubého spôsobu vedenia volebnej agitácie, ktorá zjavne narušuje slobodnú súťaž\npolitických síl v obci Rišňovce. Tieto aktivity boli podľa presvedčenia sťažovateľa\nsystematicky koordinované tak, aby bol na verejnosti v obci Rišňovce vykresľovaný ako\nproblematická osoba, ktorá porušuje zákon. Opak je však pravdou, keďže sťažovateľ žiaden\nzákon neporušil a nebol ani právoplatne odsúdený za žiaden trestný čin.\nSťažovateľ uviedol, že v priebehu rokov 2016, 2017 a 2018 sa stal terčom intenzívnej\na masívnej negatívnej kampane, opakovaného ohovárania, podávania účelových trestných\noznámení a dokonca opakovaného a častého fyzického napádania. Sťažovateľ po veľmi\npodrobnom opísaní viacerých skutkov, ku ktorým došlo vo vzťahu k jeho osobe, dospel\nk záveru, že proti nemu bola hrubým spôsobom vedená antikampaň, v rámci volebnej\n\n2\n\nagitácie boli použité klamstvá, výmysly, nepravdivé tvrdenia, falošné letáky a plagáty,\nzverejňovanie nepravdivých informácií prostredníctvom sociálnych sietí, ale predovšetkým\nbol sťažovateľ šikanovaný podávaním účelových trestných oznámení zo strany\nv zjavnej snahe dosiahnuť vznik prekážky na strane sťažovateľa v zmysle\nustanovenia § 6 písm. b) zákona č. 180/2014 Z. z. o podmienkach výkonu volebného práva\na o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon\no voľbách“), teda aby bol sťažovateľ odsúdený za úmyselný trestný čin. Sťažovateľ\nnespochybňuje, že súčasťou volebnej kampane je aj antikampaň, avšak takúto činnosť\ns cieľom očierniť kandidáta je potrebné odmietnuť predovšetkým v prípade, ak intenzita\nagresivity použitej v rámci antikampane zasahuje až do trestnoprávnej roviny a je zrejmé, že\ncieľom takejto kampane nie je propagácia činnosti, cieľov a programu kandidáta (oponenta)\ntak, ako to predpokladá ustanovenie § 2 ods. 1 zákona č. 181/2014 Z. z. o volebnej kampani\na o zmene a doplnení zákona č. 85/2005 Z. z. o politických stranách a politických hnutiach\nv znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o volebnej kampani“), ale plnenie iných\ncieľov, ktoré zákon o volebnej kampani nepredpokladá.\nSťažovateľ tiež argumentoval, že „nemôže vylúčiť“, že voličom obce Rišňovce bola\nsľubovaná značná finančná alebo iná nemajetková odmena za to, že budú voliť jedného\nz jeho protikandidátov ‒\n\n, ktorý sa počas volebnej kampane prezentoval\n\nako človek, ktorý do riadenia obce prinesie zásadnú zmenu ‒ slušnosť, zákonnosť\na transparentnosť. Uvedené skutočnosti mohli mať podľa sťažovateľa za následok, že voliči\nboli jednostranne v prospech menovaného ovplyvnení, čím podľa názoru sťažovateľa došlo\nk zrejmej manipulácii volieb, čo sa následne prejavilo aj na volebných výsledkoch.\nO možnej manipulácii podľa názoru sťažovateľa svedčí aj skutočnosť, že pani\n, ktorá bola členkou okrskovej volebnej komisie, uvádzala na sociálnej sieti\nFacebook informácie v prospech\n\n, ktorého údajne podporovala aj v deň\n\nvolieb agitáciou priamo vo volebnej miestnosti.\nZ dôvodu, že sťažovateľ má dôvodné podozrenie zo spáchania trestnej činnosti proti\njeho osobe, spolu s touto sťažnosťou podal aj trestné oznámenie na Úrade špeciálnej\n\n3\n\nprokuratúry Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky pre podozrenie zo spáchania\nobzvlášť závažného zločinu založenia, zosnovania a podporovania zločineckej skupiny\npodľa § 296 Trestného zákona.\nNa základe uvedených skutočností sťažovateľ zastáva názor, že v rámci volieb\nstarostu došlo k porušeniu čl. 31 ústavy, podľa ktorého zákonná úprava všetkých\npolitických práv a slobôd a jej výklad a používanie musia umožňovať a ochraňovať\nslobodnú súťaž politických síl v demokratickej spoločnosti v spojení s čl. 30 ods. 1 a 4\nústavy, v zmysle ktorých občania majú právo zúčastňovať sa na správe verejných vecí\npriamo alebo slobodnou voľbou svojich zástupcov, pričom občania majú za rovnakých\npodmienok prístup k voleným a iným verejným funkciám.\nSťažovateľ sa domnieva, že voľby starostu boli protizákonné, a to z dôvodu\nporušenia § 2 ods. 2 zákona o volebnej kampani, podľa ktorého volebná kampaň začína\ndňom uverejnenia rozhodnutia o vyhlásení volieb v Zbierke zákonov Slovenskej republiky\na končí 48 hodín predo dňom konania volieb. Rovnako došlo k porušeniu § 2 ods. 3 zákona\no volebnej kampani, podľa ktorého činnosť iných subjektov ako ustanovených v odseku 1\nna podporu alebo v neprospech politických strán, koalícií politických strán a kandidátov sa\nv čase ustanovenom na volebnú kampaň zakazuje.\nVzhľadom na skutočnosti nasvedčujúcich tomu, že voľby starostu boli neústavné,\nsťažovateľ poukázal na ustálenú rozhodovaciu prax ústavného súdu, v zmysle ktorej\npodstatou ochrany ústavnosti a zákonnosti vo volebných veciach je ochrana základných\npráv zaručených v čl. 30 ústavy, t. j. predovšetkým aktívneho a pasívneho volebného práva,\na na tento ústavný článok nadväzujúce volebné zákony.\nPodľa názoru sťažovateľa je zrejmé, že v prípade volieb starostu došlo k porušeniu\nzákona o volebnej kampani, čo predstavuje predpoklad protizákonnosti týchto volieb. Tým\nje daná príčinná súvislosť medzi takouto protizákonnosťou volieb a sťažovateľom\nnamietanou neplatnosťou volieb, pretože práve protiprávne aktivity sťažovateľom\n\n4\n\nvymedzených osôb majú za následok významné ovplyvnenie výsledkov volieb, ktoré\nnapokon boli v neprospech sťažovateľa.\nVzhľadom na uvedené skutočnosti sťažovateľ žiada, aby ústavný súd prijal sťažnosť\nna ďalšie konanie a nálezom takto rozhodol:\n„Voľby starostu obce Rišňovce konané dňu 10.11.2018 vyhlasuje za neplatné.“\nII.\nPodľa čl. 129 ods. 2 ústavy ústavný súd rozhoduje o ústavnosti a zákonnosti volieb\nprezidenta Slovenskej republiky, volieb do Národnej rady Slovenskej republiky, volieb do\norgánov územnej samosprávy a volieb do Európskeho parlamentu.\nÚstavný súd návrh na začatie konania predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1 zákona\no ústavnom súde na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa a zisťuje, či nie sú\ndôvody na odmietnutie návrhu podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.\nPodľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde môže ústavný súd na predbežnom\nprerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania návrhy, na ktorých\nprerokovanie nemá právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom,\nneprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy\npodané oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.\nAk ústavný súd navrhovateľa na také nedostatky upozornil, uznesenie sa nemusí odôvodniť.\nUstanovenia zákona o ústavnom súde o predbežnom prerokovaní návrhu sa vzťahujú\naj na sťažnosti podľa čl. 129 ods. 2 ústavy (ďalej aj „volebná sťažnosť“), pri predbežnom\nprerokúvaní ktorých ústavný súd preskúmava, či spĺňajú všeobecné a osobitné náležitosti\nustanovené v § 20 ods. 1 a 2, § 59 a § 60 zákona o ústavnom súde a či neexistujú dôvody na\nich odmietnutie vymedzené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.\nSťažovateľ namieta neústavnosť a nezákonnosť voľby starostu.\n\n5\n\nÚstavný súd v prvom rade konštatuje, že sťažnosť sťažovateľa riadne zastúpeného\nkvalifikovaným právnym zástupcom neobsahuje označenie kandidáta, zvolenie ktorého\nsťažovateľ napáda, hoci obligatórnou náležitosťou volebnej sťažnosti podanej osobou, ktorá\nvo voľbách kandidovala, je v zmysle § 60 ods. 1 písm. a) zákona o ústavnom súde aj\noznačenie protikandidáta, ktorý bol vo voľbách zvolený (m. m. PL. ÚS 65/07, PL. ÚS 7/08,\nPL. ÚS 32/2011). Napriek uvedenému formálnemu nedostatku ústavný súd posúdil\nsťažovateľom prednesené námietky.\nIII.\nVšeobecné východiská na predbežné prerokovanie sťažnosti\nVoľby sú všeobecne akceptovaným demokratickým prostriedkom pravidelného\nobnovovania verejnej moci občanmi, resp. presnejšie voličmi, t. j. osobami oprávnenými\nvoliť podľa príslušných volebných prepisov.\nZ čl. 129 ods. 2 ústavy vyplýva oprávnenie, ako aj povinnosť ústavného súdu\npreskúmavať na základe volebných sťažností tak ústavnosť, ako aj zákonnosť namietaných\nvolieb.\nPodstatou ochrany ústavnosti vo volebných veciach je ochrana základných práv\nzaručených v čl. 30 ústavy, t. j. predovšetkým aktívneho a pasívneho volebného práva.\nÚstava garantuje všetkým oprávneným voličom voliť svojich zástupcov do voľbami\nkreovaných orgánov verejnej moci (aktívne volebné právo), t. j. rozhodovať o personálnom,\nresp. politickom zložení nimi volených orgánov verejnej moci (čl. 30 ods. 1 ústavy), pričom\ngarantuje tiež všeobecnosť, rovnosť a priamosť volebného práva, ako aj jeho vykonanie\ntajným hlasovaním (čl. 30 ods. 3 ústavy). Zároveň ústava garantuje predovšetkým\nprostredníctvom čl. 30 ods. 4 možnosť (právo) občanov, a vo vzťahu k voľbám orgánov\núzemnej samosprávy aj cudzincov s trvalým pobytom na území Slovenskej republiky (čl. 30\nods. 1 druhá veta ústavy), uchádzať sa o zvolenie do funkcie starostu obce alebo funkcie\n\n6\n\nposlanca obecného zastupiteľstva za rovnakých podmienok [pasívne volebné právo\n(m. m. PL. ÚS 18/07)].\nPod zákonnosťou volieb do orgánov územnej samosprávy treba rozumieť\nuskutočnenie volieb v súlade so všetkými dotknutými volebnými predpismi s právnou silou\nzákona (m. m. PL. ÚS 34/99 alebo PL. ÚS 82/07), pričom podľa stabilizovanej judikatúry\nústavného súdu zistená nezákonnosť volieb do orgánov územnej samosprávy musí byť\nv príčinnej súvislosti s takým následkom porušenia práv dotknutých osôb, ktoré je\nv konečnom dôsledku porušením volebného práva a jeho princípov (m. m. PL. ÚS 21/94\nalebo PL. ÚS 82/07).\nZákladným interpretačným pravidlom pre zákony, ktoré bližšie upravujú výkon\npolitických práv, je čl. 31 ústavy, podľa ktorého zákonná úprava všetkých politických práv\na slobôd a jej výklad a používanie musia umožňovať a ochraňovať slobodnú súťaž\npolitických síl v demokratickej spoločnosti. Citované ustanovenie ústavy má priamu\nspojitosť so všetkými politickými právami vyjadrenými v ústave a svojou povahou\novplyvňuje formovanie politických síl v demokratickej spoločnosti. Slobodná súťaž\npolitických síl nachádza svoje vyjadrenie predovšetkým vo voľbách a je základným\npredpokladom a podmienkou fungovania demokratického štátu (m. m. PL. ÚS 19/98,\nPL. ÚS 82/07).\nPodľa § 63 ods. 1 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže a) vyhlásiť voľby za\nneplatné, b) zrušiť napadnutý výsledok volieb, c) zrušiť rozhodnutie volebnej komisie\na vyhlásiť za zvoleného toho, kto bol riadne zvolený, d) sťažnosť zamietnuť.\nPrávomoc zrušiť výsledok volieb alebo vyhlásiť voľby za neplatné podľa § 63 ods. 1\nzákona o ústavnom súde uplatní ústavný súd v súlade so svojou stabilizovanou judikatúrou\nlen vtedy, ak k porušeniu volebného zákona dôjde spôsobom ovplyvňujúcim slobodnú súťaž\npolitických síl v demokratickej spoločnosti. Na uplatnenie tohto oprávnenia ústavného súdu\nsa vyžaduje hrubé alebo závažné porušenie, prípadne opätovné porušenie zákonov\nupravujúcich prípravu a priebeh volieb (napr. PL. ÚS 17/94, PL. ÚS 19/94, PL. ÚS 50/99).\n\n7\n\nNie každé porušenie volebného zákona teda vyvoláva nevyhnutne neplatnosť volieb alebo\nvoľby kandidáta. Ústavný súd každý prípad posudzuje materiálne, prihliada pritom tak na\núčel a zmysel volebného zákona, ako aj na princípy volebného práva uznávané\nspoločenstvom demokratických štátov. Neplatnosť volieb alebo voľby kandidáta alebo ich\nzrušenie môže spôsobiť len také závažné porušenie volebného zákona, ktoré už spochybňuje\nvýsledky volieb a ktoré odôvodnene vyvoláva pochybnosť o tom, či voľby a ich výsledky sú\nprejavom skutočnej vôle voličov.\nVo všeobecnosti platí, že na to, aby ústavný súd vyhovel volebnej sťažnosti, musia\nbyť splnené tri základné predpoklady: a) zistenie protizákonnosti volieb, t. j. porušenie\nzákonov upravujúcich organizáciu a priebeh volieb, b) príčinná súvislosť medzi zistenou\nprotizákonnosťou volieb a sťažovateľom namietanou neplatnosťou volieb, resp. voľby\nkandidáta, a c) intenzita protizákonnosti volieb, ktorá už spochybňuje výsledky volieb\na ktorá odôvodnene vyvoláva pochybnosť o tom, či voľby a ich výsledky sú (boli) prejavom\nskutočnej vôle voličov (m. m. PL. ÚS 73/07). Dôležitým komponentom volebného\nsúdnictva je teda zisťovanie intenzity volebných nedostatkov z hľadiska ich vplyvu na\nrozhodovanie voličov a najmä na výsledok volieb.\nSúčasťou zákonom predpísaných náležitostí volebnej sťažnosti sú aj dôvody, pre\nktoré sa voľby napádajú, s označením dôkazov [§ 60 ods. 1 písm. b) zákona o ústavnom\nsúde]. Vo vzťahu k voľbám, ktorých výsledok už bol uverejnený v zmysle príslušných\nustanovení volebného zákona (v tomto prípade podľa § 45 zákona o voľbách), platí\nprezumpcia ich ústavnosti a zákonnosti, ktorá platí dovtedy, kým ústavný súd o voľbách\nnapadnutých volebnou sťažnosťou v zmysle § 63 ods. 1 zákona o ústavnom súde rozhodne\ninak, ako odmietnutím, resp. zamietnutím volebnej sťažnosti. Preto je na sťažovateľovi, aby\nv záujme prijatia sťažnosti na ďalšie konanie (pri predbežnom prerokovaní) kvalifikovaným\nspôsobom označil také dôkazy, ktoré vzhľadom na konkrétne okolnosti prípadu nasvedčujú,\nže jeho tvrdenia o neústavnosti alebo nezákonnosti volieb sú reálne, prípadne aspoň vysoko\npravdepodobné, a zároveň sú spôsobilé preukázať také intenzívne porušenie zákona\no voľbách, ktoré by odôvodňovalo záver o inom legitímnom výsledku volieb, ako bol\nuverejnený (m. m. PL. ÚS 3/2010).\n\n8\n\nVychádzajúc z uvedených zásad a kritérií ústavný súd pri predbežnom prerokúvaní\nposudzoval, (i) či sťažovateľom uvedené nosné dôvody sťažnosti sú aspoň v nevyhnutne\nrozumnej miere doložené, resp. (ii) či jednotlivé tvrdenia (námietky) sťažovateľa uvedené\nvo volebnej sťažnosti v prípade ich preukázania mohli či už jednotlivo alebo spoločne\nvytvoriť reálne predpoklady na uplatnenie právomoci ústavného súdu podľa § 63 ods. 1\npísm. a) a c) zákona o ústavnom súde, t. j. vyhlásiť voľby starostu za neplatné, resp. zrušiť\nrozhodnutie volebnej komisie. Inými slovami, ústavný súd v tejto fáze konania posudzoval,\nči neexistujú dôvody na odmietnutie sťažnosti, napr. z dôvodu zjavnej neopodstatnenosti.\nSťažovateľove nosné dôvody o neústavnosti a nezákonnosti volieb a závery ústavného\nsúdu\nSťažovateľ najmä namieta\n- intenzívnu a masívnu negatívnu kampaň proti jeho osobe vedenú konkrétnymi\nobyvateľmi obce Rišňovce prebiehajúcu od roku 2016 založenú na ohováraní, podávaní\núčelových\n\ntrestných\n\noznámení,\n\nobťažovaní,\n\nroznášaní\n\nletákov,\n\nšírení\n\nklamstiev\n\na opakovanom fyzickom napádaní sťažovateľa, ktoré mali za následok významné\novplyvnenie volebného výsledku v jeho neprospech,\n- že nemôže vylúčiť, že voličom v obci Rišňovce bola sľubovaná finančná alebo iná\nnemajetková odmena za to, že budú voliť protikandidátov sťažovateľa,\n- možnú manipuláciu zo strany členky volebnej okrskovej komisie, ktorá uvádzala na\nsociálnej sieti informácie v prospech protikandidáta\n\n, ktorého údajne\n\npodporovala aj v deň volieb,\n- že bol označovaný za autora pamfletov a letákov s obsahom zameraným proti\nkandidátovi\n\nbezprostredne pred komunálnymi voľbami.\n\nZ uvedeného vyplýva, že sťažovateľ v sťažnosti namietal predovšetkým porušenie\nprincípu slobodnej súťaže politických síl dlhé obdobie pred konaním volieb starostu, ako aj\nv rámci štádia predvolebnej kampane.\n\n9\n\nÚstavný súd konštatuje, že z predložených listinných dôkazov a tvrdení sťažovateľa\nvyplýva, že na funkciu starostu obce Rišňovce kandidovali piati kandidáti, a to\n(získal 71 hlasov), sťažovateľ (získal 298 hlasov),\nhlasov),\n\n(získala 13 hlasov) a\n\n(získal 746\n(získal 70 hlasov).\n\nZ uvedeného vyplýva, že rozdiel v počte získaných platných hlasov medzi zvoleným\nstarostom\n\na sťažovateľom predstavoval 448 hlasov.\n\nNajpodstatnejšia časť argumentácie sťažovateľa sa týkala tvrdeného ovplyvnenia\nvýsledku volieb dlhodobou negatívnou kritikou sťažovateľa a masívnou antikampaňou\nv rámci politického boja pred voľbami starostu koordinovanou a organizovanou\nkonkrétnymi obyvateľmi obce Rišňovce.\nV súvislosti s touto argumentáciou sťažovateľa ústavný súd pripomína svoju\njudikatúru, v ktorej už vyslovil, že účelom predvolebnej kampane je viesť diskusiu\no veciach verejných v súvislosti s programom politických strán alebo jednotlivých\nkandidátov uchádzajúcich sa vo voľbách o priazeň voličov, v rámci ktorej možno\nprirodzene očakávať konfrontačný spôsob argumentácie usilujúci sa o zdôraznenie\n„vlastných predností“ a poukázanie na „slabiny alebo nedostatky“ volebného rivala. Je\nvecou každého subjektu zúčastňujúceho sa volieb (či už jednotlivého kandidáta, alebo\npolitickej strany), aby v rámci svojho priestoru, ktorý mu predvolebná kampaň poskytuje,\nponúkol voličovi adekvátnu odpoveď na argumentáciu súpera, pokiaľ ju považuje\nza skreslenú, zavádzajúcu alebo nesprávnu. Kandidát zúčastňujúci sa volieb si musí byť\nzároveň vedomý, že v priebehu predvolebného boja v rámci predvolebnej kampane bude\nvo zvýšenej miere vystavený pozornosti verejnosti, pokiaľ ide o prejavy sympatií svojich\npriaznivcov, ale aj pokiaľ ide o kritiku zo strany oponentov (m. m. uznesenie sp. zn.\nPL. ÚS 105/07 z 27. júna 2007).\nVo vzťahu k možnosti ovplyvnenia voličov vo voľbách v súvislosti s volebnou\nkampaňou ústavný súd už v judikatúre taktiež uviedol, že pri posudzovaní volebných vád je\npotrebné nepodceňovať voliča. Len intenzívnejší tlak na voliča spôsobilý ovplyvniť tvorbu\njeho slobodnej vôle je volebnou vadou, ktorej dôsledkom môže byť zrušenie výsledku\n\n10\n\nvolieb (PL. ÚS 118/07). Sloboda volieb totiž znamená slobodu rozhodovania každého\njednotlivého voliča (PL. ÚS 87/2011).\nVoľby sú vecou všeobecného (nie súkromného) záujmu, z čoho vyplýva povinnosť\nich uskutočnenia inter alia slobodnou voľbou na základe rovného volebného práva, pričom\nprístup k verejným funkciám majú mať občania za rovnakých podmienok (čl. 30 ods. 1, 3\na 4 ústavy). Posudzovanie iba férovosti volebnej kampane podľa doterajšej rozhodovacej\npraxe ústavného súdu nemalo spravidla dosah na vyhlásenie volieb za neplatné, resp. na ich\nzrušenie. Je vecou slobodnej súťaže a občanov, aby sami a slobodne vyvodzovali dôsledky,\nhoci aj z neférovo vedenej volebnej kampane. Aj podľa názoru ústavného súdu je potrebné\nprincíp slobodných volieb radiť na rovnakú úroveň s princípmi všeobecnosti, rovnosti\na priamosti volieb s tajným hlasovaním. Zároveň ale platí, že bez uplatnenia tohto princípu\naj to najdokonalejšie uplatnenie ostatných princípov stráca svoj zmysel. Sloboda volieb\nznamená aj slobodu rozhodovania každého voliča. Táto sloboda je zachovaná aj v prípade,\nak je volič konfrontovaný s negatívnou, klamlivou, resp. ostro vedenou volebnou\nkampaňou. Len celkom výnimočne, a aj to pri dodržaní ďalších predpokladov, ústavný súd\nzasiahol do výsledku volieb kvôli neférovo vedenej volebnej kampani, resp. dozvukom\nkampane v rámci volebného moratória, keďže účelom volieb je nepochybne aj objektívne\nzistenie vôle voličov týkajúcej sa správy verejných vecí. Rozhodovanie v každej volebnej\nveci je preto celkom individuálne a vždy záleží na posúdení okolností konkrétneho prípadu.\nZ konštantnej judikatúry ústavného súdu (napr. PL. ÚS 36/2011) tiež vyplýva, že\nsťažovateľom namietané protiústavné alebo nezákonné konanie musí mať priamy vplyv\nna dosiahnutý výsledok volieb. Túto skutočnosť musí sťažovateľ nielen namietať, ale aj\ndoložiť exaktnými dôkazmi. Nestačí samotné označenie dôkazov (PL. ÚS 17/94,\nPL. ÚS 5/03 a PL. ÚS 35/03, PL. ÚS 3/2010). Súčasťou zákonných náležitostí sťažnosti sú\ntotiž aj dôvody, pre ktoré sa voľby napádajú, s označením dôkazov [§ 60 ods. 1 písm. b)\nzákona o ústavnom súde]. Vzhľadom na význam volieb v demokratickej spoločnosti\na z neho vyplývajúcu prezumpciu ich ústavnosti a zákonnosti je na sťažovateľovi, aby\nv záujme prijatia jeho sťažnosti ústavným súdom na ďalšie konanie (pri predbežnom\nprerokovaní) kvalifikovaným spôsobom označil také dôkazy, ktoré vzhľadom na konkrétne\n\n11\n\nokolnosti prípadu nasvedčujú, že jeho tvrdenia o neústavnosti alebo nezákonnosti volieb sú\nreálne možné, prípadne pravdepodobné, a zároveň sú spôsobilé preukázať porušenie zákona\no voľbách, resp. zákona o volebnej kampani odôvodňujúce záver o inom legitímnom\nvýsledku volieb.\nV tejto súvislosti ústavný súd dodáva, že funkcia ústavného súdu v rámci prieskumu\nústavnosti a zákonnosti volieb nemôže byť vykladaná tak extenzívne, že by v konečnom\ndôsledku jeho činnosť mala nahradzovať, prípadne doplňovať činnosť na to povolaných\nvolebných či iných orgánov, a to dokonca v tom smere, že iba na základe špekulatívne\nformulovaných námietok bude ústavný súd podrobne rekonštruovať celý volebný proces\n(PL. ÚS 3/2010).\nÚstavný súd poukazuje taktiež na svoju judikatúru, z ktorej vyplýva, že v konaní\no volebných veciach sa neuplatňuje vyhľadávacia zásada, ktorá je jednou z vedúcich zásad\ntrestného konania (PL. ÚS 52/2011). Ústavný súd už judikoval, že v konaní vo volebných\nveciach nie je „vyšetrovacím orgánom“, ktorý zisťuje (môže zisťovať) skutkový stav\nmetódami a spôsobmi charakteristickými pre prácu orgánov činných v trestnom konaní.\nJeho úlohou je predovšetkým zvážiť hodnovernosť a preukázateľnosť tvrdení sťažovateľky\nv kontexte s ďalšími konkrétnymi okolnosťami posudzovanej veci a na tom základe\nrozhodnúť, či vykoná vo veci ďalšie dokazovanie, alebo vyvodí v predmetnej veci právne\nzávery len na základe tvrdení predložených účastníkmi konania (PL. ÚS 66/2011).\nK uvedeným záverom ústavný súd dodáva, že prezumpcia ústavnosti a zákonnosti\nvolieb vyžaduje od ústavného súdu okrem iného tiež rozumnú zdržanlivosť, ktorej\ndôvodnosť v danej veci vzhľadom na kvalitu a rozsah sťažovateľových tvrdení môže\nvyplývať napríklad aj z frustrácie sťažovateľa, ktorý po šiestich funkčných obdobiach\na dosiahnutých pozitívnych výsledkoch pri rozvoji a zveľaďovaní obce Rišňovce nebol\nv aktuálnych voľbách starostu opätovne zvolený.\nPokiaľ sťažovateľ namieta osočovanie, ohováranie, šírenie klamstiev, obťažovanie,\nšikanovanie či fyzické napádanie konkrétnymi osobami, ústavný súd konštatuje, že na\n\n12\n\npreskúmanie uvedených tvrdení, ktoré nepodložil žiadnymi dôkazmi, je daná právomoc\npríslušných orgánov činných v trestnom konaní, aby tieto tvrdenia preverili a na tomto\nzáklade prípadne vyvodili z nich právnu zodpovednosť v rámci svojej pôsobnosti. Ako\nuvádza sám sťažovateľ, útoky proti jeho osobe prebiehali od roku 2016, teda neboli\nvýslovne súčasťou volebnej kampane, ale mali dlhotrvajúci a stupňujúci sa charakter, čo\nešte viac umocňuje názor ústavného súdu, že kvalifikovanie tohto konania, ktoré môže\nnapĺňať niektorú zo skutkových podstát formulovaných v Trestnom zákone, patrí do\nprávomoci orgánov činných v trestnom konaní, resp. súdov. Právomoc ústavného súdu\nv danej veci nie je kreovaná.\nSťažovateľ ďalej argumentoval, že pravdepodobne došlo ku kupovaniu hlasov\nvoličov a k možnej manipulácii zo strany členky okrskovej volebnej komisie počas volieb.\nTieto tvrdenia uvádzané v sťažnosti majú len všeobecnú hypotetickú povahu. Zo žiadnych\nsťažovateľom predložených dôkazov nevyplýva hodnoverné preukázanie namietaných\nskutočností, sám sťažovateľ v sťažnosti opakovane používa pojmy ako „možná\nmanipulácia“, „nemôže vylúčiť“, „mohla byť“, pre ktoré je charakteristická iba\npotenciálnosť či možnosť, že došlo k porušeniu zákona o voľbách, ale chýba im akýkoľvek\nreálny základ.\nPodľa konštantnej judikatúry ústavného súdu len nepodložené domnienky\no nezákonnosti a neústavnosti volieb nepostačujú na rozhodnutie ústavného súdu, ktorým by\nboli vyhlásené voľby za neplatné, resp. by bol zrušený ich výsledok. Z uvedeného teda\nvyplýva, že sťažovateľ nepredložil ústavnému súdu relevantné dôkazy o tom, že priebeh\nvolieb starostu bol protiústavný, resp. nezákonný. V rovnakej dôkaznej situácii sa nachádza\naj sťažovateľom namietané podávanie účelových trestných oznámení, ktorými malo byť\ndosiahnuté jeho odsúdenie, a tým aj strata pasívneho volebného práva. Sťažovateľ v tejto\nsúvislosti neoznačil ani nepredložil žiadne dôkazy.\nVo vzťahu k námietke sťažovateľa o vedení neférovej volebnej kampane\nspočívajúcej v rozširovaní informácií počas predvolebnej kampane prostredníctvom letákov,\nsúčasťou ktorých bolo vyhlásenie okresného predsedu strany SMER – sociálna demokracia\n\n13\n\no vylúčení sťažovateľa zo strany, ako aj výpoveď nájomnej zmluvy podpísaná\nsťažovateľom a adresovaná lekárničke, ústavný súd konštatuje, že tieto tvrdenia sťažovateľa\nposudzoval do istej miery zdržanlivo zohľadňujúc najmä okolnosť, že volebný leták alebo\niná písomnosť obsahujúca informáciu (sťažovateľ pravdivosť týchto informácií nepoprel),\ns ktorou sú voliči počas predvolebnej kampane konfrontovaní v obci, ktorá má 1 724\noprávnených voličov a v ktorej sa väčšina obyvateľov osobne navzájom pozná, spravidla\nnie je spôsobilá bezprostredne a priamo ovplyvniť rozhodovanie voličov. Férovosť\npoužitých prostriedkov vedenia volebnej kampane nie je podľa názoru ústavného súdu\nmožné posudzovať z hľadiska všeobecnej morálky, pretože ide o prostriedky aplikované\nv špecifickom období, teda počas volebnej kampane, ktorej jediným cieľom je boj o hlasy\nvoličov.\nÚstavný súd už len pre úplnosť vo vzťahu k námietke porušovania volebného\nmoratória konkrétnymi obyvateľmi obce Rišňovce, ktorí podľa sťažovateľa prostredníctvom\nverejne dostupnej facebookovej stránky obce Rišňovce uverejňovali nepravdivé a účelové\nskutkové tvrdenia, ktorými sťažovateľa osočovali a urážali, poukazuje na právne názory\nvyslovené v iných svojich rozhodnutiach, podľa ktorých z povahy sociálnej siete Facebook\nako rozsiahleho komunikačného webového systému, ktorý je primárne prostriedkom\nsociálnej komunikácie, a nie prostriedkom pravidelného informovania verejnosti, vyplýva,\nže túto sociálnu sieť nemožno považovať za hromadný informačný prostriedok, na ktorý by\nsa vzťahoval zákaz ustanovený v § 30 ods. 11 zákona o voľbách do orgánov samosprávy\nobcí (napr. PL. ÚS 25/2015). S uvedenými názormi sa ústavný súd stotožňuje aj v danej\nveci.\nPodľa názoru ústavného súdu sťažovateľom tvrdené nosné dôvody jeho volebnej\nsťažnosti neobstoja, a preto ústavný súd nepovažoval za účelné, aby sťažnosť sťažovateľa\nprijal na ďalšie konanie a vykonal sťažovateľom navrhovaný výsluch svedkov, ktorí mali\npotvrdiť, že posledné dva týždne pred voľbami starostu bol sťažovateľ atakovaný\nmnožstvom telefonátov vyvolaných ním nezverejnenými inzerátmi na internetovom portáli\nwww.bazos.sk.\n\n14\n\nUvedené závery sú v príčinnej súvislosti aj so zisteným volebným výsledkom, keď\nrozdiel v počte hlasov zvoleného kandidáta na starostu obce a sťažovateľa je 448 hlasov, čo\npredstavuje výrazný rozdiel platných hlasov (1198) odovzdaných vo voľbách starostu obce.\nVychádzajúc z uvedeného ústavný súd konštatuje, že sťažovateľ nepredložil také\nrelevantné dôkazy a ani nepoukázal na také porušenia ústavy alebo zákona o volebnej\nkampani, ktoré by boli v príčinnej súvislosti s tvrdenou neplatnosťou napadnutých volieb.\nSťažovateľom namietané konanie nemožno považovať za také porušenie zákona, ktoré by\nmohlo mať za následok ovplyvnenie výsledkov volieb, resp. záver o inom volebnom\nvýsledku. Ústavný súd na základe uvedeného posúdil sťažnosť a sťažovateľom namietané\nnedostatky ako nespôsobilé na konštatovanie toho, že došlo k takému zásahu do slobodnej\nsúťaže politických síl, ktorý by mal za následok nezákonnosť a neústavnosť napadnutých\nvolieb.\nNa základe uvedeného preto ústavný súd sťažnosť sťažovateľa po jej predbežnom\nprerokovaní podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde odmietol ako zjavne\nneopodstatnenú.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 5. decembra 2018\n\n15", "vazby": {"registre": ["volebné veci - komunálne (obce)", "voľby-slobodná súťaž politických síl", "voľby-voľby do orgánov obcí a miest", "voľby-volebná kampaň"], "ustanovenia": ["čl. 129 ods. 2 ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:b37a589d-97da-450a-8afa-eb424a09f7bc", "ecli": null, "spisova_znacka": "PL. ÚS 25/2015", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 25/2015 z 18. 2. 2015", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2015-02-18", "citacie_n": 15, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:b37a589d-97da-450a-8afa-eb424a09f7bc"}, {"guid": "ussr:04f76e07-5d3c-4c2f-9309-ad60e204027f", "ecli": null, "spisova_znacka": "PL. ÚS 87/2011", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 87/2011 z 9. 3. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-03-09", "citacie_n": 6, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:04f76e07-5d3c-4c2f-9309-ad60e204027f"}, {"guid": "ussr:4804b268-435f-429f-b796-4c4f07d57b7c", "ecli": null, "spisova_znacka": "PL. ÚS 66/2011", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 66/2011 z 16. 2. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-02-16", "citacie_n": 38, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:4804b268-435f-429f-b796-4c4f07d57b7c"}, {"guid": "ussr:fcace018-0b5e-4689-8e0d-9e55066e6fc0", "ecli": null, "spisova_znacka": "PL. ÚS 52/2011", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 52/2011 z 9. 2. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-02-09", "citacie_n": 13, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:fcace018-0b5e-4689-8e0d-9e55066e6fc0"}, {"guid": "ussr:99942bda-8b0d-4088-b8b8-87cd56333585", "ecli": null, "spisova_znacka": "PL. ÚS 36/2011", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 36/2011 z 2. 2. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-02-02", "citacie_n": 10, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:99942bda-8b0d-4088-b8b8-87cd56333585"}, {"guid": "ussr:6151895b-f44e-4db5-bb9a-bd8e28220688", "ecli": null, "spisova_znacka": "PL. ÚS 32/2011", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 32/2011 z 2. 2. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-02-02", "citacie_n": 3, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:6151895b-f44e-4db5-bb9a-bd8e28220688"}, {"guid": "ussr:37623cc0-9fc2-43c2-8166-695505d42184", "ecli": null, "spisova_znacka": "PL. ÚS 3/2010", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 3/2010 z 27. 1. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-01-27", "citacie_n": 126, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:37623cc0-9fc2-43c2-8166-695505d42184"}, {"guid": "ussr:2e27e92a-1d84-47cd-9295-33cca28bc1e9", "ecli": null, "spisova_znacka": "PL. ÚS 7/08", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 7/08 z 13. 2. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-02-13", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2e27e92a-1d84-47cd-9295-33cca28bc1e9"}, {"guid": "ussr:a3ef79f7-023d-4254-b4c0-815dd2703a0d", "ecli": null, "spisova_znacka": "PL. ÚS 82/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 82/07 z 31. 10. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-10-31", "citacie_n": 105, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:a3ef79f7-023d-4254-b4c0-815dd2703a0d"}, {"guid": "ussr:43148261-6ddd-454d-a4b8-1df32e013cd5", "ecli": null, "spisova_znacka": "PL. ÚS 118/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 118/07 z 5. 9. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-09-05", "citacie_n": 69, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:43148261-6ddd-454d-a4b8-1df32e013cd5"}, {"guid": "ussr:8021287c-0a78-492e-a007-8d742c16f685", "ecli": null, "spisova_znacka": "PL. ÚS 105/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 105/07 z 27. 6. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-06-27", "citacie_n": 11, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:8021287c-0a78-492e-a007-8d742c16f685"}, {"guid": "ussr:ee4c0801-b612-4132-8e7b-89057ed96bab", "ecli": null, "spisova_znacka": "PL. ÚS 73/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 73/07 z 5. 6. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-06-05", "citacie_n": 65, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:ee4c0801-b612-4132-8e7b-89057ed96bab"}, {"guid": "ussr:a998ee3c-d911-4886-91de-f4b039a0204f", "ecli": null, "spisova_znacka": "PL. ÚS 65/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 65/07 z 16. 5. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-05-16", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:a998ee3c-d911-4886-91de-f4b039a0204f"}, {"guid": "ussr:019e3935-0eec-4a5d-bdb2-fe77778f14d4", "ecli": null, "spisova_znacka": "PL. ÚS 35/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 35/03 z 3. 2. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-02-03", "citacie_n": 100, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:019e3935-0eec-4a5d-bdb2-fe77778f14d4"}, {"guid": "ussr:3f0b3d4c-c3c1-406e-9a3e-01efa3bfcda7", "ecli": null, "spisova_znacka": "PL. ÚS 5/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 5/03 z 26. 4. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-04-26", "citacie_n": 182, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:3f0b3d4c-c3c1-406e-9a3e-01efa3bfcda7"}, {"guid": "ussr:69e95dc9-3630-4862-9af7-08cd0876b0f4", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:PL.US.50.1999.1", "spisova_znacka": "PL. ÚS 50/99", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 50/99 z 7. 3. 2000", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2000-03-07", "citacie_n": 186, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:PL.US.50.1999.1"}, {"guid": "ussr:a16b8dd2-7e53-470e-a5c5-c92cdf4a5213", "ecli": null, "spisova_znacka": "PL. ÚS 34/99", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 34/99 z 12. 5. 1999", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1999-05-12", "citacie_n": 166, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:a16b8dd2-7e53-470e-a5c5-c92cdf4a5213"}, {"guid": "ussr:4a2d675c-b8e0-488d-851d-fda2efe07e0a", "ecli": null, "spisova_znacka": "PL. ÚS 19/98", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 19/98 z 15. 10. 1998", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1998-10-15", "citacie_n": 204, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:4a2d675c-b8e0-488d-851d-fda2efe07e0a"}, {"guid": "ussr:c9c069ce-c077-46b9-9eab-63d06fd93925", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:PL.US.21.1994.1", "spisova_znacka": "PL. ÚS 21/94", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 21/94 z 2. 2. 1995", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1995-02-02", "citacie_n": 157, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:PL.US.21.1994.1"}, {"guid": "ussr:6250edf0-c006-4c37-82b5-1f4eb1d739d7", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:PL.US.19.1994.1", "spisova_znacka": "PL. ÚS 19/94", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 19/94 z 2. 11. 1994", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1994-11-02", "citacie_n": 210, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:PL.US.19.1994.1"}, {"guid": "ussr:892d2a97-af97-4645-966c-ccb7732ccfd6", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:PL.US.17.1994.1", "spisova_znacka": "PL. ÚS 17/94", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 17/94 z 27. 10. 1994", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1994-10-27", "citacie_n": 259, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:PL.US.17.1994.1"}], "citovane_v": [{"guid": "ussr:2694db47-fd4d-44cd-8c2c-4fecf34e98d0", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2023:2.US.169.2023.2", "spisova_znacka": "II. ÚS 169/2023", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 169/2023 z 9. 8. 2023", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2023-08-09", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2023:2.US.169.2023.2"}, {"guid": "ussr:6ad05800-c34a-43ee-81e7-daa7507cec7e", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2023:2.US.169.2023.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 169/2023", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 169/2023 z 13. 4. 2023", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2023-04-13", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2023:2.US.169.2023.1"}, {"guid": "01470ea9-38b6-4b9e-a32d-3e5765ce933a:32075b0c-2f2c-4198-85e3-2cd581047426", "ecli": "ECLI:SK:NSSSR:2023:9623200447.2", "spisova_znacka": "13Svp/3/2023", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 13Svp/3/2023 z 18. 10. 2023", "sud": "Najvyšší správny súd SR", "datum_vydania": "2023-10-18", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSSR:2023:9623200447.2"}, {"guid": "d0c410af-834d-4c9c-8df3-26656bfee8ea:5d22b0c9-bc5f-4c0d-903b-e418025d07f7", "ecli": "ECLI:SK:NSSSR:2022:9622200237.1", "spisova_znacka": "12Svp/5/2022", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 12Svp/5/2022 z 19. 12. 2022", "sud": "Najvyšší správny súd SR", "datum_vydania": "2022-12-19", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSSR:2022:9622200237.1"}]}