{"guid": "ussr:a2f219fe-a408-41ce-b9ef-7c50c3d6eb84", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:PL.US.4.2018.2", "spisova_znacka": "PL. ÚS 4/2018", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 4/2018 z 4. 4. 2018", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 4. apríla 2018, sp. zn. PL. ÚS 4/2018, ECLI:SK:USSR:2018:PL.US.4.2018.2", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": null, "sudca_id": null, "sudca_url": null, "datum_vydania": "2018-04-04", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["prijíma na ďalšie konanie", "prijíma na ďalšie konanie", "prijíma na ďalšie konanie", "nevyhovuje návrhu na vydanie dočasného opatrenia"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o súlade právnych predpisov"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "PL.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-125.odsek-1", "nazov": "čl. 125 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-125.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-125"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-125"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/a2f219fe-a408-41ce-b9ef-7c50c3d6eb84", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:PL.US.4.2018.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2018:PL.US.4.2018.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2018:PL.US.4.2018.2/text", "citacie_n": 0, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nPL. ÚS 4/2018\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 4. apríla 2018 v pléne\nzloženom z predsedníčky Ivetty Macejkovej a zo sudcov Petra Brňáka, Jany Baricovej,\nMiroslava Duriša, Ľudmily Gajdošíkovej, Sergeja Kohuta, Jany Laššákovej (sudkyňa\nspravodajkyňa), Milana Ľalíka, Mojmíra Mamojku, Ladislava Orosza a Rudolfa Tkáčika\npredbežne prerokoval návrh prezidenta Slovenskej republiky na začatie konania podľa\nčl. 125 ods. 1 písm. a) Ústavy Slovenskej republiky o súlade zákona č. 261/2017 Z. z.\no štátnej cene Jozefa Miloslava Hurbana a štátnej cene Alexandra Dubčeka s čl. 2 ods. 2\nv spojení s čl. 101 ods.1 a čl. 102 ods. 1 písm. i) Ústavy Slovenskej republiky a takto\nrozhodol:\n1 . Návrh prezidenta Slovenskej republiky p r i j í m a na ďalšie konanie.\n2. Návrhu prezidenta Slovenskej republiky na pozastavenie účinnosti zákona\nč. 261/2017 Z. z. o štátnej cene Jozefa Miloslava Hurbana a štátnej cene Alexandra\nDubčeka n e v y h o v u j e .\nOdôvodnenie:\nI.\n\n1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bol\n22. januára 2018 doručený návrh prezidenta Slovenskej republiky (ďalej aj „ prezident“\nalebo „navrhovateľ“) na začatie konania podľa čl. 125 ods. 1 písm. a) Ústavy Slovenskej\nrepubliky (ďalej len „ústava“) o súlade zákona č. 261/2017 Z. z. o štátnej cene Jozefa\nMiloslava Hurbana a štátnej cene Alexandra Dubčeka (ďalej aj „zákon o štátnych cenách“)\ns čl. 2 ods. 2 v spojení s čl. 101 ods. 1 a čl. 102 ods. 1 písm. i) ústavy a o pozastavení\núčinnosti zákona.\n2. Predmetom tohto konania je tvrdenie navrhovateľa o nesúlade zákona o štátnych\ncenách, ktorý nadobudol účinnosť 1. januára 2018 s čl. 2 ods. 2 v spojení s čl. 101 ods. 1\na čl. 102 ods.1 písm. i) ústavy.\nPodľa prijatého zákona o štátnych cenách sa zriaďuje štátna cena Jozefa Miloslava\nHurbana a štátna cena Alexandra Dubčeka a tieto štátne ceny je možné udeliť za zásluhy,\nvýsledky práce alebo činy mimoriadne významné pre rozvoj jednotlivých oblastí\nspoločenského, ekonomického alebo kultúrneho života v Slovenskej republike.\n3. Vláda Slovenskej republiky (ďalej len „vláda“) udeľuje štátnu cenu Alexandra\nDubčeka. Cenu Jozefa Miloslava Hurbana udeľuje predseda Národnej rady Slovenskej\nrepubliky (ďalej len „národná rada“).\nPodľa § 5 ods. 1 a § 9 ods. 1 zákona o štátnych cenách s udelením štátnej ceny\nJozefa Miloslava Hurbana a štátnej ceny Alexandra Dubčeka je spojená finančná odmena\nv sume 25-násobku priemernej mesačnej nominálnej mzdy zamestnanca v hospodárstve\nSlovenskej\n\nrepubliky\n\nzverejnenej\n\nŠtatistickým\n\núradom\n\nSlovenskej\n\nrepubliky\n\nza predchádzajúci rok zaokrúhlený nahor na celé euro.\n4. Podľa navrhovateľa ústava v čl. 102 ods. 1 písm. i) ustanovuje, že prezident\nudeľuje vyznamenania, ak na to nesplnomocnil iný orgán. Žiaden iný ústavný orgán podľa\nnavrhovateľa nemá ústavou zverenú právomoc udeľovať vyznamenania.\nPodľa § 16 zákona č. 522/2008 Z. z. o vyznamenaniach Slovenskej republiky v znení\nneskorších\n\npredpisov,\n\nktorý\n\nje\n\nvykonávacím\n\npredpisom\n\n(ďalej\n\nlen\n\n„zákon\n\no vyznamenaniach“), vláda a národná rada môžu len navrhovať udelenie vyznamenania.\nZ výlučného oprávnenia prezidenta vyplýva, že „bez splnomocnenia prezidenta nie je\n2\n\nmožné, aby iný ústavný orgán Slovenskej republiky udeľoval vyznamenania alebo im\nformálne a obsahovo rovnocenné ocenenia, za aké treba považovať aj štátne ceny.\nPrezident nesplnomocnil žiaden orgán verejnej moci na to, aby udeľoval štátne\nvyznamenania.“.\n5. V ďalšej argumentácii navrhovateľ poukazuje, že štátne ceny zriadené napadnutým\nzákonom sú štátnymi vyznamenaniami, o čom svedčia tri základné argumenty: «... prvým\nargumentom je historický výklad pojmu „štátna cena“, druhým dôvodom je porovnanie\nformálnych postupov pri ich udeľovaní a posledným dôvodom je ich obsahová totožnosť\nso štátnymi vyznamenaniami tak, ako ich upravuje zákon o štátnych vyznamenaniach.»\nPodľa navrhovateľa «...z historického výkladu pojmu „štátna cena“ a z porovnaní\nformálnych postupov a materiálneho obsahu štátnych vyznamenaní a štátnych cien podľa\nzákona o štátnych cenách je zrejmé, že štátna cena je len iný výrazový prostriedok\npre štátne vyznamenanie, ktorý síce má historické ukotvenie, avšak za úplne iných\nlegislatívnych podmienok (štátne ceny sa zriaďovali na základe zákonov o vyznamenaniach,\npredpokladali súhlas prezidenta a udeľoval ich spravidla prezident).».\n6. V odôvodnení nesúladu zákona o štátnych cenách s ústavou navrhovateľ ďalej\nuvádza: „Podľa čl. 2 ods. 2 ústavy štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy, v jej\nmedziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon.\nÚstava v čl. 102 ods. 1 písm. i) ustanovuje, že prezident udeľuje vyznamenania, ak\nna to nesplnomocní iný orgán...“\nPodľa navrhovateľa «... národná rada napriek jasnému zneniu citovaných ustanovení\nústavy prijala zákon o štátnych cenách a jeho prijatím\n-\n\nporušila čl. 2 ods. 2 ústavy v spojení s čl. 102 ods.1 písm. i/ ústavy\n\n-\n\nneústavným spôsobom oslabila postavenie prezidenta pri udeľovaní vyznamenaní,\npretože rozdelila ich udeľovanie, aj keď pod názvom „štátna cena“ medzi tri\nústavné inštitúcie, napriek tomu, že ústava predpokladá udeľovanie vyznamenaní,\nak nedôjde k splnomocneniu iného orgánu výlučne prezidentom\n\n-\n\nnarušila ústavné postavenie prezidenta, ktorý je hlavou štátu a jediným\nreprezentantom Slovenskej republiky navonok i vo vnútri a preto ako jediný\n\n3\n\nústavný činiteľ môže udeľovať vyznamenania a na ich roveň postavené ocenenia\nv mene Slovenskej republiky.».\nPodľa navrhovateľa predkladatelia v dôvodovej správe k návrhu zákona o štátnych\ncenách neodôvodnili, z akého dôvodu sa má prijať zákon, ktorý je nad rámec ústavných\nprávomocí zákonodarného zboru, a tiež nie je jasné, aké dôvody viedli k zriadeniu štátnych\ncien ako paralelných štátnych vyznamenaní bez toho, aby ich zriadenie malo oporu v ústave\nalebo v zákone o vyznamenaniach.\nNa základe uvedených dôvodov navrhovateľ jednoznačne vyvodzuje záver, že zákon\no štátnych cenách nie je v súlade s čl. 2 ods. 2 v spojení s čl. 101 ods.1 a čl. 102 ods. 1\npísm. i) ústavy.\n7. V súlade s čl. 125 ods. 2 ústavy v spojení s § 38 ods.1 a 2 zákona Národnej rady\nSlovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky,\no konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon\no ústavnom súde“) prezident zároveň navrhol uznesením pozastaviť účinnosť napadnutého\n„zákona o štátnych cenách“ s odôvodnením, že jeho uplatňovanie ohrozuje základné práva\nalebo slobody alebo ľudské práva a základné slobody: „Ak by došlo k implementácii zákona\na nadväzne na to by ústavný súd rozhodol o tom, že tento zákon nie je v súlade s ústavou,\ntak by ocenené osoby boli povinné zdržať sa používania titulu Nositeľ štátnej ceny\na súčasne by boli povinné vrátiť vyplatenú finančnú odmenu. Tieto povinnosti ocenených\nosôb by predstavovali vážny zásah do ich ľudskej dôstojnosti (čl. 12 ods. 1 a čl. 19 ods. 1\nústavy). Je preto namieste požadovať, aby sa vláda a predseda národnej rady zdržali\nvykonávania zákona o štátnych cenách až do právoplatného rozhodnutia ústavného súdu\nv tejto veci.“\n8. Na základe uvedenej argumentácie prezident navrhuje, aby ústavný súd\npo predbežnom prerokovaní návrhu podľa § 25 zákona o ústavnom súde prijal jeho návrh\nna ďalšie konanie a aby súčasne rozhodol o pozastavení účinnosti zákona č. 261/2017 Z. z.\no štátnej cene Jozefa Miloslava Hurbana a štátnej cene Alexandra Dubčeka. Zároveň\nnavrhuje, aby ústavný súd po vykonaní potrebných procesných úkonov vydal tento nález:\n\n4\n\n„Zákon č. 261/2017 Z. z. o štátnej cene Jozefa Miloslava Hurbana a štátnej cene\nAlexandra Dubčeka nie je v súlade s čl. 2 ods. 2 v spojení s čl. 101 ods.1 a čl. 102 ods.1\npísm. i) ústavy.“\n\nII.\n9. Podľa čl. 125 ods. 1 písm. a) ústavy ústavný súd rozhoduje o súlade zákonov\ns ústavou, s ústavnými zákonmi a medzinárodnými zmluvami, s ktorými vyslovila súhlas\nnárodná rada a ktoré boli ratifikované a vyhlásené spôsobom ustanoveným zákonom.\nPodľa čl. 130 ods.1 písm. b) ústavy a podľa § 18 ods.1 písm. a) zákona o ústavnom\nsúde ústavný súd začne konanie, ak návrh podá prezident Slovenskej republiky.\nPodľa § 20 ods. 1 zákona o ústavnom súde návrh na začatie konania sa ústavnému\nsúdu podáva písomne. Návrh musí obsahovať, akej veci sa týka, kto ho podáva, prípadne\nproti komu návrh smeruje, akého rozhodnutia sa navrhovateľ domáha, odôvodnenie návrhu\na navrhované dôkazy. Návrh musí podpísať navrhovateľ (navrhovatelia) alebo jeho (ich)\nzástupca.\nPodľa § 37 ods. 1 zákona o ústavnom súde ak osoby uvedené v § 18 ods. 1 písm. a)\naž f) dospejú k názoru, že právny predpis nižšej právnej sily nie je v súlade s predpisom\nvyššej právnej sily alebo s medzinárodnou zmluvou môžu podať ústavnému súdu návrh\nna začatie konania.\nPodľa § 37 ods. 3 zákona o ústavnom súde návrh na začatie konania okrem\nvšeobecných náležitosti uvedených v § 20 musí obsahovať:\n- označenie predpisu, ktorého nesúlad s právnym predpisom vyššej právnej sily sa\nnamieta, s vyjadrením, či navrhovateľ napáda predpis v celom rozsahu alebo v jeho časti,\nprípadne v jednotlivom ustanovení,\n- označenie predpisu vyššej právnej sily, jeho časť alebo jednotlivé ustanovenie alebo\noznačenie medzinárodnej zmluvy, jej časti, alebo jednotlivého ustanovenia, s ktorým\nnapadnutý predpis nie je v súlade.\nPodľa § 25 ods. 1 zákona o ústavnom súde ústavný súd návrh predbežne prerokuje\nna neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak.\n\n5\n\nPodľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde návrhy vo veciach, na ktorých\nprerokovanie nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané\nzákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj\nnávrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť\nuznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je\nzjavne neopodstatnený. Ak ústavný súd navrhovateľa na také nedostatky upozornil,\nuznesenie sa nemusí odôvodniť.\nPodľa § 25 ods. 3 zákona o ústavnom súde, ak sa návrh neodložil alebo neodmietol,\nprijme sa na ďalšie konanie v rozsahu, ktorý sa vymedzí vo výroku uznesenia o prijatí\nnávrhu.\n10. Ústavný súd preskúmal návrh na začatie konania o súlade zákona o štátnych\ncenách s ústavou, predbežne ho prerokoval na neverejnom zasadnutí pléna podľa § 25\nods. 1 zákona o ústavnom súde a dospel k záveru, že nie sú dané dôvody na jeho\nodmietnutie podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.\nNávrh bol podaný oprávnenou osobou podľa čl. 130 ods. 1 písm. b) ústavy, resp.\n§ 18 ods. 1 písm. b) zákona o ústavnom súde, spĺňa náležitosti ustanovené v § 20 a § 37\nods. 3 zákona o ústavnom súde, nie je neprípustný a nie je ani zjavne neopodstatnený.\nZ uvedených dôvodov bolo rozhodnuté o prijatí návrhu na ďalšie konanie v celom\nrozsahu tak, ako to je uvedené v bode 1 výroku tohto rozhodnutia.\nIII.\n11. Prezident sa v návrhu tiež domáha, aby ústavný súd podľa čl. 125 ods. 2 ústavy\nv spojení s § 38 ods. 1 a 2 zákona o ústavnom súde pozastavil až do právoplatného\nrozhodnutia účinnosť napadnutého zákona o štátnych cenách.\nPodľa čl. 125 ods. 2 ústavy ak ústavný súd prijme návrh na ďalšie konanie, môže\npozastaviť účinnosť napadnutých právnych predpisov, ich častí, prípadne niektorých ich\nustanovení, ak ich ďalšie uplatňovanie môže ohroziť základné práva a slobody, ak hrozí\nznačná hospodárska škoda alebo iný vážny nenapraviteľný následok.\nPodľa § 38 ods. 1 zákona o ústavnom súde ak ústavný súd prijme návrh na začatie\nkonania o súlade právnych predpisov podľa čl. 125 ods. 1 ústavy, môže uznesením\n6\n\npozastaviť účinnosť napadnutých právnych predpisov, ich častí, prípadne niektorých ich\nustanovení, ak ich ďalšie uplatňovanie môže ohroziť základné práva a základné slobody\nvyplývajúce z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a ktorá bola\nvyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak hrozí značná hospodárska škoda alebo iný\nvážny nenapraviteľný následok.\nV nadväznosti na to podľa § 38 ods. 2 zákona o ústavnom súde môže o pozastavení\núčinnosti napadnutých právnych predpisov, ich častí, prípadne niektorých ich ustanovení\nrozhodnúť ústavný súd aj na návrh účastníka konania. Návrh na pozastavenie účinnosti\nmusí obsahovať konkretizáciu a spôsob ohrozenia základných práv alebo slobôd alebo\nskutočnosti, ktoré preukazujú, že hrozí značná hospodárska škoda alebo iný vážny\nnenapraviteľný následok.\n12. Prezident v súvislosti s návrhom na pozastavenie účinnosti zákona zdôrazňuje, že\nak by bol zákon implementovaný a ústavný súd by rozhodol o tom, že zákon nie je v súlade\ns ústavou, ocenené osoby by boli povinné zdržať sa používania titulu nositeľ štátnej ceny\na súčasne by boli povinné vrátiť vyplatenú finančnú odmenu. Tieto povinnosti ocenených\nosôb by predstavovali vážny zásah do ich ľudskej dôstojnosti. Je preto namieste požadovať,\naby sa vláda a predseda národnej rady zdržali vykonávania zákona o štátnych cenách až\ndo právoplatného rozhodnutia ústavného súdu.\n13. Ústavný súd k návrhu prezidenta na pozastavenie účinnosti zákona o štátnych\ncenách poukazuje na svoju ustálenú judikatúru, v ktorej opakovane zdôrazňuje, že\nk uplatneniu uvedenej právomoci podľa čl. 125 ods. 2 ústavy pristupuje len v dostatočne\nodôvodnených prípadoch, a pritom celkom výnimočne, t. j. keď sú spôsob ohrozenia\noznačených základných práv a slobôd, resp. hrozba hospodárskej škody alebo iného\nnenapraviteľného následku v návrhu dostatočne konkretizované a z okolností prípadu\nzjavne vyplýva, že tvrdenia navrhovateľa možno považovať za preukázané a teda\nopodstatnené (m. m. PL ÚS 13/09).\n14. Pri rozhodovaní o pozastavení účinnosti napadnutých ustanovení právnych\npredpisov je žiaduce, aby ústavný súd zachoval primeranú rovnováhu medzi požiadavkou\núčinného a neodkladného (ale pritom výnimočného) opatrenia v prospech ochrany\n7\n\nzákladných práv a slobôd alebo ochrany iného verejného záujmu vymedzeného v čl. 125\nods. 2 ústavy relevantného z hľadiska ochrany ústavnosti a požiadavkou primeraného\nrešpektovania autonómie zákonodarnej moci (okrem iného aj vzhľadom na ústavný\nprincíp deľby moci) a z nej vyplývajúcej prezumpcie ústavnosti právnych predpisov\n(m. m. sp. zn. PL. ÚS 2/2016 z 2. marca 2016).\n15. Podľa názoru ústavného súdu je dôležité aj v súvislosti s načrtnutým kontextom,\naby atribúty reálnosti, bezprostrednosti a konkrétnosti ohrozenia základných práv alebo\nslobôd či hrozby značnej hospodárskej škody alebo iného vážneho nenapraviteľného\nnásledku nadobudli takú intenzitu a závažnosť, ktorá v konkrétnom posudzovanom prípade\nodôvodní vstup ústavného súdu do (relatívne) autonómnej sféry pôsobnosti zákonodarcu\npozastavením účinnosti právneho predpisu ešte pred meritórnym preskúmaním jeho súladu\ns ústavou.\n16. Hlavným argumentom prezidenta na pozastavenie účinnosti zákona o štátnych\ncenách je vážny zásah do ľudskej dôstojnosti ocenených osôb (čl. 12 ods. 1 a čl. 19 ods. 1\nústavy), a to tým spôsobom, že ak by došlo k implementácii zákona o štátnych cenách\na nadväzne na to by ústavný súd rozhodol o tom, že zákon nie je v súlade s ústavou, tak by\nocenené osoby boli povinné zdržať sa používania titulu nositeľ štátnej ceny a súčasne by\nboli povinné vrátiť vyplatenú finančnú odmenu.\nDôvody uvádzané prezidentom nepostačujú na uplatnenie výnimočnej právomoci\nústavného súdu. V teórii ústavného práva i v slovenskom ústavnom systéme sa uplatňuje\nprincíp tzv. prezumpcie ústavnosti právnych noriem, čo znamená, že na účinnú právnu\nnormu sa orgán ju aplikujúci musí pozerať ako na súladnú dovtedy, kým ústavný súd\npredpísaným spôsobom nevysloví jej neústavnosť.\nPrezident opomína, že právne účinky derogačného nálezu ústavného súdu v konaní\npodľa čl. 125 ods. 1 ústavy sú orientované (v zásade) pro futuro (ex nunc). Prípadné spätné\núčinky takého nálezu musia mať (vzhľadom na ich konflikt s požiadavkou právnej istoty)\nexplicitnú zákonnú oporu (§ 41b zákona o ústavnom súde).\nPodľa § 41b ods. 1 zákona o ústavnom súde ak súd v trestnom konaní vydal\nna základe právneho predpisu, ktorý neskôr stratil účinnosť v zmysle čl. 125 ústavy,\nrozsudok, ktorý nadobudol právoplatnosť, ale nebol vykonaný, strata účinnosti takého\n\n8\n\nprávneho predpisu, jeho časti alebo niektorého ustanovenia je dôvodom obnovy konania\npodľa ustanovení Trestného poriadku.\nPodľa § 41b ods. 2 zákona o ústavnom súde ostatné právoplatné rozhodnutia vydané\nv civilnom procese alebo správnom konaní na základe právneho predpisu, ktorý celkom,\nsčasti alebo v niektorom ustanovení stratil účinnosť, zostávajú nedotknuté; povinnosti\nuložené takýmito rozhodnutiami nemožno nútene vymáhať.\nOtázka právnych účinkov derogačného nálezu ústavného súdu v konaní o súlade\nprávnych predpisov je zjavne otázkou riešenia konfliktu právnej istoty a stability právnych\nvzťahov na jednej strane a požiadavky na účinnom presadení ústavnosti na strane druhej.\nVyvažovanie oboch v kolízií stojacich princípov reguluje priamo zákon o ústavnom\nsúde v § 41a a § 41b. Prípadný dopad derogačného nálezu na už právne posúdené skutkové\nstavy sa koncentruje v § 41b, ktorý v odseku 1 rieši oblasť právoplatných rozhodnutí\nvydaných v trestnom konaní a v odseku 2 sa zameriava na iné (netrestné) právoplatné\nrozhodnutia. Realizačný dopad derogačného nálezu je preto výslovne regulovaný\nv prípadoch vyznačujúcich sa predchádzajúcim autoritatívnym posúdením skutkových\nstavov, ktoré nastali a boli zavreté pred vyhlásením nálezu ústavného súdu. Pravidlá\nnormované v § 41b zákona o ústavnom súde nemožno analogicky (teda bez explicitného\nprávneho základu) aplikovať aj na skutkové situácie v minulosti uzavreté, ktoré tvorili\nzáklad pre vznik, zmenu alebo zánik subjektívnych práv, avšak neboli predmetom\nmocenského právneho posúdenia (rozhodovania).\nÚstavný súd už judikoval, že z textu § 41b ods. 2 zákona o ústavnom súde vyplýva,\nže prednostné pôsobenie princípu zachovania a ochrany ústavnosti pred princípom\nzachovania právnej istoty zákonodarca prostredníctvom neho síce na jednej strane umožnil,\nale zároveň na strane druhej jeho pôsobenie obmedzil, a to len na nemožnosť (zákaz) nútene\nvymáhať povinnosti, ktoré boli uložené právoplatnými rozhodnutiami vydanými\nv občianskoprávnom alebo správnom konaní na základe právneho predpisu, ktorý celkom,\nsčasti alebo v niektorom ustanovení stratil účinnosť.\nVychádzajúc z princípu prezumpcie ústavnosti právnych noriem v spojení s § 41b\nzákona o ústavnom súde tak možno bez akýchkoľvek pochybností konštatovať, že\nv prípade, ak na základe prezidentom napadnutého zákona dôjde k oceneniu konkrétnych\nosôb, ktorým bude zároveň vyplatená finančná odmena, nebude mať prípadný derogačný\n\n9\n\nnález ústavného súdu na už udelené ocenenia, ako ani na už vyplatené finančné odmeny\nabsolútne žiadny vplyv.\nInak povedané, keďže prezidentom napadnutý zákon je súčasťou právneho poriadku\npožívajúcou prezumpciu ústavnosti a § 41b zákona o ústavnom súde nie je na udelenie\nštátnej ceny a s tým spojené vyplatenie finančnej odmeny možné aplikovať, nemôže ani\nprípadný derogačný nález ústavného súdu nič zmeniť na tom, že konkrétna osoba bola\nv čase účinnosti prezidentom napadnutého zákona ocenená a bola jej vyplatená finančná\nodmena.\nPripustiť prezidentom uvažovaný právny dôsledok eventuálneho pozitívneho nálezu\nústavného súdu by znamenalo priznať mu retroaktívne účinky, ktoré sú v právnom štáte\nrešpektujúcom požiadavku právnej istoty javom vyžadujúcim náležitú oporu v písanom\npráve.\nZ uvedených dôvodov právny názor prezidenta, podľa ktorého, ak by došlo\nk implementácii zákona o štátnych cenách a nadväzne na to by ústavný súd rozhodol o tom,\nže zákon nie je v súlade s ústavou, tak by ocenené osoby boli povinné sa zdržať používania\ntitulu nositeľ štátnej ceny a súčasne by boli povinné vrátiť vyplatenú finančnú odmenu,\nústavný súd hodnotí ako nedôvodný s absenciou potrebného právneho základu.\n17. Ústavný súd preto nevyhovel navrhovateľovej žiadosti o pozastavenie účinnosti\nzákona, ako to vyplýva z druhého bodu výroku tohto rozhodnutia.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 4. apríla 2018\n\n10", "vazby": {"registre": ["súlad právnych predpisov", "konanie pred ústavným súdom-podmienky konania pred ústavným súdom", "zaujatosť / predpojatosť-vyhlásenie o predpojatosti", "súlad-súlad právnych predpisov", "legislatíva, legislatívna činnosť, normotvorba-zákonnodárny proces", "prezident republiky-právomoc", "cena-štátna", "deľba moci", "vyznamenanie"], "ustanovenia": ["čl. 125 ods. 1 písm. a) ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:1b894a6a-fe99-46a8-9e84-e44aa2e7d79b", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:PL.US.2.2016.1", "spisova_znacka": "PL. ÚS 2/2016", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 2/2016 z 2. 3. 2016", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2016-03-02", "citacie_n": 17, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:PL.US.2.2016.1"}], "citovane_v": []}