{"guid": "ussr:71a7f3a6-805f-4219-a9a6-45cb18233c63", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:PL.US.4.2018.1", "spisova_znacka": "PL. ÚS 4/2018", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 4/2018 z 7. 2. 2018", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 7. februára 2018, sp. zn. PL. ÚS 4/2018, ECLI:SK:USSR:2018:PL.US.4.2018.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": null, "sudca_id": null, "sudca_url": null, "datum_vydania": "2018-02-07", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["sudca nie je vylúčený"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o súlade právnych predpisov"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "PL.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-125.odsek-1", "nazov": "čl. 125 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-125.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-125"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-125"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/71a7f3a6-805f-4219-a9a6-45cb18233c63", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:PL.US.4.2018.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2018:PL.US.4.2018.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2018:PL.US.4.2018.1/text", "citacie_n": 0, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nPL. ÚS 4/2018-13\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 7. februára 2018 v pléne\nzloženom z predsedníčky Ivetty Macejkovej a zo sudcov Jany Baricovej, Petra Brňáka,\nMiroslava Duriša, Ľudmily Gajdošíkovej, Sergeja Kohuta, Milana Ľalíka, Mojmíra\nMamojku, Lajosa Mészárosa, Marianny Mochnáčovej, Ladislava Orosza a Rudolfa Tkáčika\nvo veci návrhu prezidenta Slovenskej republiky na začatie konania podľa čl. 125 ods. 1\npísm. a) Ústavy Slovenskej republiky o súlade zákona č. 261/2017 Z. z. o štátnej cene\nJozefa Miloslava Hurbana a štátnej cene Alexandra Dubčeka s čl. 2 ods. 2 v spojení\ns čl. 101 ods. 1 a čl. 102 ods. 1 písm. i) Ústavy Slovenskej republiky o oznámení sudkyne\nÚstavného súdu Slovenskej republiky Jany Laššákovej o dôvodoch predpojatosti v konaní\nvedenom na Ústavnom súde Slovenskej republiky pod sp. zn. PL. ÚS 4/2018\n(pôvodne sp. zn. Rvp 135/2018) takto\n\nrozhodol:\nSudkyňa Ústavného súdu Slovenskej republiky Jana Laššáková n i e\n\nje\n\nv y l ú č e n á z výkonu sudcovskej funkcie v konaní vedenom na Ústavnom súde\nSlovenskej republiky pod sp. zn. PL. ÚS 4/2018 (pôvodne sp. zn. Rvp 135/2018).\n\nOdôvodnenie:\nI.\n1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bol 22. januára\n2018 doručený návrh prezidenta Slovenskej republiky na začatie konania podľa čl. 125\nods. 1 písm. a) Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) o súlade zákona\nč. 261/2017 Z. z. o štátnej cene Jozefa Miloslava Hurbana a štátnej cene Alexandra Dubčeka\ns čl. 2 ods. 2 v spojení s čl. 101 ods. 1 a čl. 102 ods. 1 písm. i) ústavy.\n2. Vec bola v súlade s rozvrhom práce ústavného súdu pridelená sudkyni ústavného\nsúdu Jane Laššákovej ako sudkyni spravodajkyni.\n3. Sudkyňa ústavného súdu Jana Laššáková predložila 31. januára 2018\npredsedníčke ústavného súdu podľa § 27 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky\nč. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním\na o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom\nsúde“) podanie označené ako „Oznámenie o námietke predpojatosti vo veci vedenej\npod sp. zn. Rvp 135/2018“ (ďalej len „oznámenie z 31. januára 2018“).\n4. Sudkyňa ústavného súdu Jana Laššáková v oznámení z 31. januára 2018\nv podstatnom uviedla:\n« Predmetom tohto konania je podľa čl. 125 ods. 1 písm. a) ústavy v spojení s § 37\nods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného\nsúdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v platnom znení\ntvrdenie o nesúlade zákona č. 261/2017 Z. z. o štátnej cene Jozefa Miloslava Hurbana\na štátnej cene Alexandra Dubčeka, ktorý nadobudol účinnosť 1. januára 2018 s čl. 2 ods. 2\nv spojení s čl. 101 ods. 1 a čl. 102 ods. 1 písm. i) ústavy. Zároveň navrhovateľ – Prezident\nSlovenskej republiky navrhuje pozastavenie účinnosti napadnutého zákona.\nÚčastníkom konania je aj Národná rada Slovenskej republiky (ďalej aj „národná\nrada“). Do 14. decembra 2017 som bola poslankyňou národnej rady a hlasovala som\no zákone č. 261/2017 vo všetkých čítaniach „za“. Zákon bol schválený v národnej rade\n\n2\n\n14. septembra 2017. Prezident Slovenskej republiky vrátil zákon na opätovné prerokovanie\nrozhodnutím 3. októbra 2017. Zákon bol opätovne v národnej rade prerokovaný\nna 21. schôdzi 11. októbra 2017. Aj pri rokovaní o zákone v ústavnoprávnom výbore som\nhlasovala za zákon. Nepodporila som pripomienku prezidenta Slovenskej republiky, ktorý\nnavrhoval pri opätovnom prerokovaní neprijať zákon ako celok.\nVzhľadom na krátky časový úsek medzi schválením zákona (11.10.2017), mojím\nvymenovaním do funkcie ústavného sudcu (14.12.2017) a pridelením návrhu ako sudkyni\nspravodajkyni (22.01.2018) mohla by byť moja nestrannosť v predmetnom konaní vystavená\noprávneným pochybnostiam vzhľadom na môj pomer k veci a k účastníkovi konania –\nNárodnej rade Slovenskej republiky, ktorej som bola súčasťou až do môjho menovania\n(14.12.2017). Subjektívne sa cítim nestrannou, ale aj napriek tomu by mohla byť moja\nnestrannosť spochybňovaná aj vzhľadom na skutočnosť, že v predmetnom konaní\nvykonávam úkony ako sudkyňa spravodajkyňa. V tejto súvislosti chcem tiež poukázať aj\nna tzv. „teóriu zdania“, podľa ktorej nestačí, že sudca je subjektívne nestranný, ale sa musí\nako taký javiť aj objektívne v očiach účastníka konania a verejnosti.\nPredmetný zákon je politicky veľmi citlivý. Prezident Slovenskej republiky svojím\npodaním namieta jeho nesúlad s čl. 2 ods. 2 v spojení s č. 101 ods. 1 a s čl. 102 ods. 1\nústavy. Do 14. decembra 2017 som bola poslankyňou zákonodarného zboru, zúčastňovala\nsom sa legislatívneho procesu pri príprave a prerokovaní návrhu zákona, vrátane\nopätovného hlasovania pri vrátení zákona prezidentom. Moje rozhodovanie aj ako sudkyne\nspravodajkyne v tomto konaní by mohlo vyvolávať pochybnosti o mojej nestrannosti\na nezávislosti.\nAby nemohli vzniknúť žiadne pochybnosti o predpojatosti v tomto konaní o posúdení\nsúladu zákona č. 261/2017 Z. z. s ústavou podávam námietku predpojatosti.\nNavrhujem preto, aby bolo ďalej postupované podľa § 28 ods. 2 zákona Národnej\nrady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej\nrepubliky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov.»\n\n3\n\nII.\n5. Podľa § 27 ods. 1 zákona o ústavnom súde je sudca vylúčený z výkonu sudcovskej\nfunkcie v konaní vo veci, ak so zreteľom na jeho pomer k veci, k účastníkom konania alebo\nk ich zástupcom možno mať pochybnosti o jeho nepredpojatosti.\n6. Podľa § 27 ods. 2 zákona o ústavnom súde dôvody vylúčenia podľa odseku 1\noznámi sudca bez meškania predsedovi ústavného súdu.\n7. Citované zákonné ustanovenia slúžia na zabezpečenie práva účastníka konania\nna spravodlivý proces (čl. 46 ods. 1 ústavy, resp. čl. 6 ods. 1 Dohovoru ochrane ľudských\npráv a základných slobôd), ktorého neoddeliteľnou súčasťou je aj právo na nestranného\nsudcu (pozri napr. II. ÚS 62/2017, bod 7.1 odôvodnenia). Nestrannosť sudcu je totiž\n„jedným z hlavných predpokladov spravodlivého rozhodovania a jednou z hlavných premís\ndôvery občanov a iných subjektov práva v právo a právny štát“ (pozri napr. rozhodnutie\nÚstavného súdu Českej republiky I. ÚS 1965/15, bod 22 odôvodnenia). V zmysle\nuvedených zákonných ustanovení je sudca predpojatý, ak má na výsledku konania určitý\nosobný záujem (II. ÚS 16/2011, bod 16), ktorý môže vyplývať zo vzťahu k účastníkom\nkonania, ich zástupcom alebo z pomeru k veci (§ 27 zákona o ústavnom súde).\nPodľa judikatúry ústavného súdu sa táto predpojatosť sudcu vždy skúma zo subjektívneho,\nako aj objektívneho hľadiska (pozri napr. PL. ÚS 6/2013; k tomu pozri napr. aj uznesenie\nNajvyššieho správneho súdu Českej republiky č. k. 4 As 14/2004-70 z 18. februára 2004).\nÚstavný súd sa pritom opiera aj o rozhodovaciu činnosť Európskeho súdu pre ľudské práva\n(ďalej aj „ESĽP“), ktorý nestrannosť sudcu definuje ako absenciu vopred vytvoreného\nnázoru (predsudku, v angličtine „prejudice“) či zaujatosti („bias“) sudcu. Túto nestrannosť\npritom rovnako skúma zo subjektívneho hľadiska, t. j. z hľadiska osobného presvedčenia\na správania sa sudcu v danej veci, ako aj z objektívneho hľadiska, t. j. či sudca dáva\ndostatočné\n\nzáruky\n\npre\n\nvylúčenie\n\nlegitímnych\n\npochybností\n\no jeho\n\nnestrannosti\n\n(pozri Micallef proti Malte, sťažnosť č. 17056/06, bod 93 odôvodnenia, resp. Kyprianou\nproti Cypru, sťažnosť 73797/01, bod 119, pozri tiež III. ÚS 306/2014, časť III, s. 6).\nVzhľadom na to, že v predmetnom prípade ide o vec, v ktorej rozhoduje plénum ústavného\nsúdu, je potrebné tiež spomenúť, že ak vo veci rozhoduje tribunál zložený z viacerých\n4\n\nsudcov, musí byť z rozhodovania vylúčený ten sudca, u ktorého sú dané legitímne\npochybnosti o nezaujatosti (pozri napr. ESĽP vo veci Golubović proti Chorvátsku, sťažnosť\nč. 43947/10, bod 49 odôvodnenia).\n8. Pri posúdení subjektívnej nestrannosti je cieľom zistenie, či je samotný sudca\nvo veci nepredpojatý. Ide tu o „subjektívnu psychickú kategóriu vyjadrujúcu vnútorný\npsychický vzťah sudcu k prerokovávanej veci“ (pozri napr. rozhodnutie Ústavného súdu\nČeskej republiky I. ÚS 1965/15, bod 25 odôvodnenia). Vzhľadom na charakter tohto\nvnútorného vzťahu je zrejmé, že relatívne presne o ňom môže vypovedať len sám sudca\n(pozri napr. IV. ÚS 124/2010, bod 15 odôvodnenia, resp. uznesenie Najvyššieho správneho\nsúdu Českej republiky č. k. 4 As 14/2004-70). Existencia subjektívnej nestrannosti sudcu sa\npredpokladá (ide o vyvrátiteľnú domnienku), t. j. sudca sa považuje za subjektívne\nnepredpojatého, pokiaľ nie sú predložené dôkazy o opaku (pozri napr. PL. ÚS 6/2013,\nčasť II, s. 10). Inak povedané, domnienku subjektívnej nestrannosti možno vyvrátiť\nlen objektívnym spôsobom (pozri napr. rozhodnutie Ústavného súdu Českej republiky\nI. ÚS 1965/15, bod 26 odôvodnenia). Pokiaľ ide o dôkazy spôsobilé už uvedenú domnienku\nvyvrátiť, tieto môžu spočívať vo vyjadrení nepriateľského postoja k účastníkom konania,\nale môže ísť napríklad aj o situáciu, keď sudca vykoná opatrenia zabezpečujúce, aby\nv určitej veci rozhodoval. V niektorých prípadoch môže byť preukázanie subjektívnej\npredpojatosti veľmi náročné, preto možno konštatovať, že požiadavka nestrannosti nemôže\nbyť dostatočne naplnená len subjektívnym testom. Na subjektívny test teda plynule\nnadväzuje test objektívny, ktorý si všíma, či sudca vykazuje legitímne pochybnosti\nz hľadiska jeho nestrannosti (II. ÚS 62/2017, bod 39 odôvodnenia). Uvedenú skutočnosť si\nuvedomuje aj ESĽP, ktorý sa vo väčšine prípadov sústredí na objektívne hľadisko\nnestrannosti. Na druhej strane však treba povedať, že v judikatúre ESĽP hranica medzi\nsubjektívnym a objektívnym hľadiskom nie je absolútne nepriepustná, keďže postup sudcu\nmôže vyvolať nielen objektívne dané pochybnosti o nestrannosti u externého pozorovateľa\n(objektívneho hľadisko), ale zároveň môže vzbudzovať pochybnosti o jeho subjektívnej\nnestrannosti. Takto napríklad v rozhodnutí vo veci Buscemi proti Taliansku považoval\nESĽP verejné vyjadrenia sudcu, z ktorých vyplývalo, že si vopred urobil zamietavý\n(„unfavourable“) názor na vec sťažovateľa, za porušenie objektívneho testu nestrannosti,\n\n5\n\nzatiaľ čo vo veci Lavents proti Lotyšsku považoval verejné vyjadrenia sudcu kritizujúce\nobhajobu odsúdeného a vyjadrujúce prekvapenie, že obžalovaný nepriznal vinu,\nza porušenie subjektívneho testu nestrannosti (pozri Kyprianou proti Cypru, bod 119;\npozri tiež rozhodnutie Ústavného súdu Českej republiky I. ÚS 1965/15, bod 29\nodôvodnenia).\n9. V rámci objektívneho testu sa v zásade skúma, či odhliadnuc od osobného\npresvedčenia alebo správania sudcu existujú v konkrétnej veci overiteľné skutočnosti, ktoré\nvzbudzujú pochybnosti o jeho nestrannosti. Z tohto uhla pohľadu môže mať určitý význam\naj to, či sa sudca navonok javí ako nestranný. V stávke je totiž dôvera, ktorú musia súdy v\ndemokratickej\n\nspoločnosti\n\nvo\n\nverejnosti\n\nvzbudzovať.\n\nZ uvedeného\n\nvyplýva,\n\nže ak v konkrétnej veci existujú legitímne dôvody na obavu, že určitý sudca nie je\nnestranný, pre rozhodnutie vo veci je stanovisko účastníka konania dôležité, nie je však\nrozhodujúce. Rozhodujúca je až skutočnosť, že takúto obavu možno objektívne odôvodniť\n(ESĽP vo veci Pescador Valero proti Španielsku, sťažnosť č. 62435/00, bod 23). Možno\npreto uzavrieť, že sudca sa považuje za predpojatého aj vtedy, ak vzniká navonok legitímny\ndojem, že by na rozhodnutí vo veci mohol mať osobný záujem (II. ÚS 62/2017, bod 7\nodôvodnenia). Platí tu tzv. teória zdania, podľa ktorej nestačí, že sudca je subjektívne\nnestranný, ale musí sa ako taký aj objektívne javiť v očiach strán. Európsky súd pre ľudské\npráva v tejto súvislosti často pripomína, že „spravodlivosť nielenže má byť vykonávaná,\nale sa musí aj javiť, že je vykonávaná“ („justice must not only by done, it must also be seen\nto be done“, pozri napr. III. ÚS 855/2016, bod 16 odôvodnenia).\nIII.\n10. Pri aplikácii už uvedených zásad v prerokovávanej veci plénum ústavného súdu\npoukazuje predovšetkým na skutočnosť, že dôvody možnej predpojatosti oznámené\nsudkyňou Janou Laššákovou sa týkajú predovšetkým jej pomeru k veci. Plénu ústavného\nsúdu nie sú známe žiadne kvalifikované a relevantné skutočnosti, ktoré by odôvodňovali\npochybnosti o jej nepredpojatosti vzhľadom na vzťah k účastníkom konania alebo ich\nzástupcom (za takúto skutočnosť nemožno podľa pléna ústavného súdu považovať samotný\nfakt, že sudkyňa bola ako poslankyňa súčasťou zákonodarného orgánu, ktorý napadnutú\n6\n\nprávnu úpravu prijal). Z týchto dôvodov sa prieskum pléna ústavného súdu zameral\npredovšetkým na otázku, či možno sudkyňu Janu Laššákovú vylúčiť z výkonu sudcovskej\nfunkcie na základe jej pomeru k veci (a v tomto kontexte posúdiť tzv. subjektívne\na objektívne hľadisko nestrannosti).\n11. Pokiaľ ide o subjektívne hľadisko, treba vychádzať z prezumpcie nepredpojatosti\ndotknutej sudkyne a zistiť, či jej vyjadrenia alebo správanie v konkrétnej veci neposkytujú\ndôkazy pre vyvrátenie tejto domnienky. Vychádzajúc z obsahu vyjadrenia sudkyne Jany\nLaššákovej, ktoré je citované v bode 4 (na str. 2 a 3) odôvodnenia, plénum ústavného súdu\ndospelo k záveru, že na jeho základe nie je možné pochybovať o jej subjektívnej\nnestrannosti. Z tohto vyjadrenia totiž jednoznačne vyplýva, že sudkyňa Jana Laššáková sa\nvo veci necíti byť predpojatá. Rovnako samotné správanie sudkyne nijako nespochybňuje\njej subjektívnu nestrannosť, o čom najlepšie svedčí skutočnosť, že to bola samotná sudkyňa,\nktorá navrhla plénu, aby rozhodlo o jej možnej predpojatosti vo veci. Inak povedané,\nsprávanie dotknutej sudkyne nenasvedčuje tomu, že by mala určitý subjektívny záujem, aby\nsa mohla zúčastniť na rozhodovaní vo veci. Jej postup možno hodnotiť v rámci rozhodnutia\nESĽP v už spomenutej veci Golubović proti Chorvátsku, podľa ktorého samotná\nskutočnosť, že sa sudca sám nezdržal rozhodovania vo veci napriek tomu, že už predtým\nrozhodoval o odvolaní v inej súvisiacej veci, nie je dôkazom o absencii jeho subjektívnej\nnestrannosti (pozri body 51 a 52 odôvodnenia). V tomto kontexte by teda nebolo možné\nsudkyňu Janu Laššákovú považovať za subjektívne predpojatú ani vtedy, ak by sama\nnepožiadala plénum ústavného súdu o rozhodnutie o jej nestrannosti; skutočnosť, že tak\nurobila, však svedčí o jej subjektívnom nadhľade a odstupe od predmetnej veci.\n12. Z obsahu oznámenia sudkyne je tiež zrejmé, že v danom prípade v minulosti\no predmetnej veci hlasovala ako poslankyňa parlamentu, čo však samo osebe jej subjektívnu\nnestrannosť nevyvracia. Pre potreby subjektívneho testu nestrannosti plénum uvádza, že\nvyslovenie všeobecného názoru týkajúceho sa určitej právnej otázky nie je spôsobilým\ndôkazom preukazujúcim existenciu subjektívnej predpojatosti. Ústavný súd sa už\nv minulosti vyjadril, že (abstraktný) právny názor nemôže byť dôvodom zaujatosti (pozri\nnapr. sp. zn. PL. ÚS 7/2017 z 11. apríla 2017, bod 12 alebo II. ÚS 16/2011, bod 28).\n\n7\n\n13. Z uvedeného vyplýva, že nestrannosť sudkyne Jany Laššákovej je v danom\nprípade potrebné podrobiť aj testu objektívnemu, t. j. zisteniu, či z pohľadu externého\npozorovateľa (účastníka konania) môžu existovať objektívne odôvodnené obavy, že táto\nsudkyňa vo veci nie je nestranná.\n14. V uvedenom kontexte je podľa pléna ústavného súdu rozhodujúce posúdenie\nmiery, v akej bola dotknutá sudkyňa v oboch prípadoch (hlasovanie v Národnej rade\nSlovenskej republiky a rozhodovanie v pléne ústavného súdu) vo veci činná. Jej pozícia\nv daných prípadoch je síce navonok podobná, keďže bola (a v súčasnosti je) jedným\nz viacerých členov kolektívneho orgánu, ktorý rozhoduje o posudzovanej právnej úprave,\ntento aspekt však zásadným spôsobom relativizujú principiálne odlišnosti v procesnom\npostupe a najmä povahe rozhodovania týchto dvoch kolektívnych orgánov (parlament,\nústavný súd) rozhodujúcich o predmetnej právnej úprave. Miera účasti sudkyne\nJany Laššákovej pri hlasovaní v Národnej rade Slovenskej republiky o prijatí posudzovanej\nprávnej úpravy (ktorá má vzhľadom na jej všeobecnú záväznosť výsostne abstraktný\ncharakter) neprekročila rámec, v ktorom ju možno považovať za porovnateľnú\ns „vyslovením všeobecného názoru týkajúceho sa určitej právnej otázky“.\n15. Vychádzajúc z uvedeného možno uzavrieť, že skutočnosti uvádzané sudkyňou\nJanou Laššákovou v jej oznámení z 31. januára 2018 v kontexte rozhodovania vo veci\nvedenej na ústavnom súde pod sp. zn. PL. ÚS 4/2018 (pôvodne sp. zn. Rvp 135/2018) ani\nz objektívneho hľadiska nevzbudzujú oprávnené pochybnosti o jej nestrannosti, a preto\nústavný súd rozhodol tak, ako to je uvedené vo výroku tohto uznesenia.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 7. februára 2018\n\n8", "vazby": {"registre": ["súlad právnych predpisov", "konanie pred ústavným súdom-podmienky konania pred ústavným súdom", "zaujatosť / predpojatosť-vyhlásenie o predpojatosti", "súlad-súlad právnych predpisov", "legislatíva, legislatívna činnosť, normotvorba-zákonnodárny proces", "prezident republiky-právomoc", "cena-štátna", "deľba moci", "vyznamenanie"], "ustanovenia": ["čl. 125 ods. 1 písm. a) ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:6dd1ca9b-b618-4835-a339-9f1c4c119bfe", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:PL.US.7.2017.2", "spisova_znacka": "PL. ÚS 7/2017", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 7/2017 z 11. 4. 2017", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2017-04-11", "citacie_n": 26, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:PL.US.7.2017.2"}, {"guid": "ussr:76cebc09-0877-4295-9d3d-840f491ac744", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:3.US.855.2016.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 855/2016", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 855/2016 z 13. 12. 2016", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2016-12-13", "citacie_n": 128, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:3.US.855.2016.1"}, {"guid": "ussr:8280b058-db56-42f0-8025-b55411883727", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 306/2014", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 306/2014 z 6. 5. 2014", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2014-05-06", "citacie_n": 16, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:8280b058-db56-42f0-8025-b55411883727"}, {"guid": "ussr:8c22d03b-5479-4f8c-bd16-7593f7a3730a", "ecli": null, "spisova_znacka": "PL. ÚS 6/2013", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 6/2013 z 29. 10. 2013", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2013-10-29", "citacie_n": 31, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:8c22d03b-5479-4f8c-bd16-7593f7a3730a"}, {"guid": "ussr:9449983c-1b37-4ed7-bd00-121eca28992e", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 16/2011", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 16/2011 z 11. 9. 2013", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2013-09-11", "citacie_n": 80, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:9449983c-1b37-4ed7-bd00-121eca28992e"}, {"guid": "ussr:5664b741-68c4-4732-b084-e8261a051542", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 124/2010", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 124/2010 z 26. 8. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-08-26", "citacie_n": 70, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5664b741-68c4-4732-b084-e8261a051542"}], "citovane_v": []}