{"guid": "ussr:d320892d-a1f7-4cef-aa16-e701ebd80427", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:PL.US.22.2017.1", "spisova_znacka": "PL. ÚS 22/2017", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 22/2017 z 12. 12. 2017", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 12. decembra 2017, sp. zn. PL. ÚS 22/2017, ECLI:SK:USSR:2018:PL.US.22.2017.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Ivetta Macejková", "sudca_id": 1090, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/ivetta-macejkova-1090", "datum_vydania": "2017-12-12", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["odmieta"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie vo volebných veciach - do územnej samosprávy (VÚC)"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "PL.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-129.odsek-2", "nazov": "čl. 129 ods. 2 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-129.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-129"}, {"iri": "zákon č. 180/2014 Z. z. o podmienkach výkonu volebného práva a o zmene a doplnení niektorých zákonov", "nazov": "zákon č. 180/2014 Z. z. o podmienkach výkonu volebného práva a o zmene a doplnení niektorých zákonov", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyzákon č. 180/2014 Z. z. o podmienkach výkonu volebného práva a o zmene a doplnení niektorých zákonov", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-129"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/d320892d-a1f7-4cef-aa16-e701ebd80427", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:PL.US.22.2017.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2018:PL.US.22.2017.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2018:PL.US.22.2017.1/text", "citacie_n": 15, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nPL. ÚS 22/2017-10\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí pléna 12. decembra 2017\npredbežne prerokoval sťažnosť\n\n,\n\n,\n\nzastúpeného advokátskou kanceláriou LEGAL GROUP, s. r. o., Trnavská cesta 27/B,\nBratislava, v mene ktorej koná konateľ a advokát\n\n, LL.M., vo veci\n\nnamietanej neústavnosti a nezákonnosti volieb do Zastupiteľstva Bratislavského\nsamosprávneho kraja vo volebnom obvode č. 16 konaných 4. novembra 2017 a takto\nrozhodol:\nSťažnosť\n\no d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.\nOdôvodnenie:\nI.\n\n1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola\n15. novembra 2017 doručená sťažnosť\n\n,\n\n(ďalej len „sťažovateľ“), vo veci namietanej neústavnosti a nezákonnosti volieb do orgánu\núzemnej samosprávy – volieb do Zastupiteľstva Bratislavského samosprávneho kraja (ďalej\naj „samosprávny kraj“) vo volebnom obvode č. 16 konaných 4. novembra 2017.\n\n2. Sťažnosť smeruje proti zvolenému kandidátovi vo voľbách poslancov\nZastupiteľstva Bratislavského samosprávneho kraja za volebný obvod č. 16, ktorým je\n(ďalej aj „zvolený kandidát“).\n3. Sťažovateľ v sťažnosti uvádza:\n«Dňa 04.11.2017 sa konali voľby do orgánu územnej samosprávy - samosprávnych\nkrajov. Sťažovateľ kandidoval na poslanca zastupiteľstva pre Bratislavský samosprávny\nkraj (ďalej len „BSK“), a to ako kandidát pre volebný obvod č. 16, t.j. pre Borinku,\nMarianku a Stupavu (ďalej len „príslušný volebný obvod“), pričom z tohto volebného\nobvodu mohol byť zvolený len 1 poslanec.\nV príslušnom volebnom obvode bolo podľa oficiálnych definitívnych výsledkov\nuverejnených štatistickým úradom... vo voľbách pre kandidátov na poslancov zastupiteľstva\nBSK celkom odovzdaných 3.556 platných hlasov.\nSťažovateľ ako kandidát na poslanca zastupiteľstva BSK získal v príslušnom\nvolebnom obvode spolu 1.144 hlasov, čo predstavuje 32,17 % - ný podiel na celkovo\nodovzdaných platných hlasoch v príslušnom volebnom obvode, t.j. získal v príslušnom\nvolebnom obvode viac ako 10 % hlasov voličov a preto je sťažovateľ v zmysle § 59 ods. 1\nzákona č. 38/1993 o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním\na o postavení jeho sudcov (ďalej len „zákon o organizácii Ústavného súdu“) oprávnený\npodať túto sťažnosť.\nZvolený kandidát získal v príslušnom volebnom obvode spolu 1.248 hlasov, čo\npredstavuje 35,09 % -ný podiel na celkovo odovzdaných platných hlasoch v príslušnom\nvolebnom obvode. Z uvedeného vyplýva, že zvolený kandidát získal v príslušnom volebnom\nobvode len o 104 hlasov viac ako sťažovateľ.\nSťažovateľ je na základe viacerých podnetov od samotných voličov zúčastnených na\nvoľbách v príslušnom volebnom obvode toho názoru, že počas volieb v príslušnom\nvolebnom obvode došlo k takému konaniu, ktoré má za následok závažné porušenie zákona\nč. 181/2014 o volebnej kampani a o zmene a doplnení zákona č. 85/2005 Z. z. o politických\nstranách a politických hnutiach v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o volebnej\nkampani“), ako aj porušenie čl. 30 ods. 3 a 4 zákona č. 460/1992 Ústava Slovenskej\n\n2\n\nrepubliky (ďalej len „Ústava SR“). Z tohto dôvodu podáva sťažovateľ túto sťažnosť,\nnakoľko sa domnieva, že došlo k porušeniu ústavnosti a zákonnosti volieb.\nSťažovateľ Ústavnému súdu navrhuje, aby nálezom vyhlásil voľby do orgánu\núzemnej samosprávy - zastupiteľstva BSK vo volebnom obvode č. 16 pre Borinku, Marianku\na Stupavu konané dňa 04.11.2017 za neplatné.»\n4. Sťažovateľ tvrdenia o neústavnosti a nezákonnosti volieb do orgánu\nsamosprávneho kraja založil primárne na svojich zisteniach, že „... pred každou budovou\nv Stupave, v ktorej sa nachádzali volebné miestnosti prebiehal počas celého dňa konania\nvolieb, t.j. počas volebného moratória zber podpisov pod petíciu proti hazardu, pod ktorou\nbol na každom petičnom hárku ako člen petičného výboru ako prvý uvedený zvolený\nkandidát\n\n, ktorý bol zároveň na každom petičnom hárku uvedený ako osoba\n\nurčená pre styk s orgánmi verejnej moci ako aj pre doručovanie...“. Podľa názoru\nsťažovateľa tým malo dôjsť k porušeniu § 2 ods. 2 zákona č. 181/2014 Z. z. o volebnej\nkampani a o zmene a doplnení zákona č. 85/2005 Z. z. o politických stranách a politických\nhnutiach v znení neskorších predpisov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon\no volebnej kampani“) podľa ktorého «Volebná kampaň začína dňom uverejnenia\nrozhodnutia o vyhlásení volieb v Zbierke zákonov Slovenskej republiky (ďalej len\n„vyhlásenie volieb“) a končí 48 hodín predo dňom konania volieb».\n5. V uvedenej súvislosti sťažovateľ v sťažnosti uviedol:\n«...voliči, ktorí boli pred vstupom do volebnej miestnosti priamo oslovení osobami,\nktoré podpisy zbierali, pričom tieto osoby počas rozhovorov s voličmi aj verejne\nprezentovali, že sa jedná o petíciu\n\n, t.j. kandidáta na poslanca\n\ndo zastupiteľstva BSK, za ktorého bolo možné hlasovať v práve prebiehajúcich voľbách.\nPodľa vyjadrení jednotlivých voličov, sa osoby zbierajúce podpisy nachádzali nie len\nv bezprostrednej blízkosti, ale aj priamo v budovách, v ktorých sa konali voľby, a to pred\nvolebnými miestnosťami, pričom sa im údajne nedalo vyhnúť a oslovovali každého pred\nvstupom do volebnej miestnosti.\nAko člen Petičného výboru bol pod petíciou uvedený aj p.\n\n, predseda\n\njednej z volebných komisií, a to komisie umiestnenej v Mestskom kultúrnom a informačnom\n\n3\n\ncentre v Stupave na Agátovej ulici. Práve tento predseda komisie podľa vyjadrenia voličov\npresviedčal voličov, že všetko je v poriadku a že majú stanovisko Ministerstva vnútra, že sa\npodpisy pod petíciu pred volebnou miestnosťou zbierať môžu, pričom toto stanovisko mal\nvoličom ukazovať v mobilnom telefóne. Na upozornenie jedného z voličov, že stanovisko\nnerieši situáciu, kedy je člen petičného výboru zároveň kandidátom na poslanca do\nzastupiteľstva BSK sa ich snažil presvedčiť, že to je jedno.\nK uvedenému Sťažovateľ uvádza, že k predmetnej téme sa pre televízne\nspravodajstvo vyjadril aj šéf štátnej volebnej komisie, p.\n\n, ktorý sa vyjadril,\n\ncit.: „Je neprípustné aby kandidát sa počas volebného moratória ba priamo počas volieb\nv blízkosti volebnej miestnosti takýmto spôsobom zviditeľňoval.“\nSťažovateľ prikladá Ústavnému súdu taktiež celé video, ktoré bolo vyhotovené počas\nnatáčania vyššie uvedeného videa pre televízne spravodajstvo zúčastnenou osobou,\nv ktorom predseda komisie umiestnenej v Mestskom kultúrnom a informačnom centre\nv Stupave na Agátovej ulici\n\npri rozhovore s redaktorom otvorene priznáva, že\n\npredmetná petícia proti hazardu je Stupavskou petíciou, a že člen petičného výboru\nkandiduje za poslanca. Že v Petičnom výbore sú traja, on (\nkandiduje za poslanca (zvolený kandidát) a pani\n\n), pán\n\nktorý\n\n. Ďalej tvrdil, že to že je\n\nv komisii je preto, že zastupuje Stupavu nahlas (občianske združenie) a pán\n\n(zvolený\n\nkandidát) je členom občianskeho združenia Stupava nahlas.\nV zmysle nálezov Ústavného súdu je právne normy potrebné vykladať vo vzájomných\nsúvislostiach a je potrebné brať do úvahy všeobecný zákaz vedenia volebnej kampane v\nčase volebného moratória. V zmysle Nálezu sp. zn. PL. ÚS 64/07 z 02.07.2008 aktivity\nkandidáta smerom k voličom v čase kratšom ako 48 hodín pred začiatkom volieb nemožno\nhodnotiť inak ako hrubé porušenie S 2 ods. 2 zákona o volebnej kampani (v tom čase § 30\nods. 2 zákona o voľbách do orgánov samosprávy obcí).\nSťažovateľ dáva Ústavnému súdu do pozornosti, že za nedovolené konanie sa\nnepovažuje iba konanie jednotlivého kandidáta ale aj akékoľvek iné konanie inej tretej\nosoby, ktoré je spôsobilé ovplyvniť voľby, a to bez ohľadu, či s úmyslom podporiť alebo\npriamo na objednávku tohto kandidáta. Je nutné posúdiť nielen volebné vady spôsobené\npriamo kandidátmi, ale vziať do úvahy aj volebné vady spôsobené inými osobami (ochrana\nobjektívneho volebného práva) - PL. ÚS 78/2011 zo dňa 23.02.2011. Skutočnosť, že\n\n4\n\npredmetná petícia proti hazardu je aktivitou zvoleného kandidáta\n\n,\n\npotvrdzujú aj priložené printscreeny jeho konta na sociálnej sieti Facebook, čo len svedčí\no tom, že zbieraním podpisov pod túto petíciu počas volieb v ktorých zvolený kandidát pán\nkandidoval na poslanca zastupiteľstva BSK, prezentovali osoby zbierajúce podpisy\npod petíciu priamo osobu zvoleného kandidáta, a to počas volebného moratória, čim došlo\npriamo na mieste a v čase konania volieb k výraznému a nezákonnému ovplyvneniu mienky\nvoličov prichádzajúcich do volebných miestnosti, ktoré malo za dôsledok nezákonné\novplyvnenie výsledku volieb.\nPodľa nálezu Ústavného súdu sp. zn. PL. ÚS 6/06-88 zo dňa 22.08.2006 je 48 hodín\npred voľbami a počas volieb zakázaná volebná kampaň, ktorá musí predstavovať činnosť,\nteda súhrn viacerých aktivít, zameraných na podporu alebo slúžiacich na prospech\nkandidujúcej politickej strany alebo nezávislého kandidáta. Nie je pritom potrebné ani\nmožné preukázať konkrétny dopad či výsledok takýchto aktivít, ale vychádza sa z ich\nobvyklého alebo zjavného zamerania. Pod volebným moratóriom treba chápať zákaz\nurčitých aktivít, aj keď sú jednorazové, počas volieb a 48 hodín pred nimi v rozhlasovom\na televíznom vysielaní, hromadných informačných prostriedkoch, y budovách, kde sídlia\nokrskové volebné komisie, a v ich bezprostrednom okolí. Medzi tieto aktivity patri aj\nzverejňovanie informácii o politických stranách a nezávislých kandidátoch v ich prospech\nalebo v ich neprospech slovom, písmom, zvukom alebo obrazom.\nVýznam porušovania právnej úpravy tzv. volebného moratória nemožno zľahčovať\nodkazmi na zánik alebo zníženie verejného záujmu na jeho existencii a na rešpektovanie\nslobodnej vôle voličov. Existuje verejný záujem na dodržiavaní právnej úpravy celého\nvolebného procesu, lebo len tak sa možno priblížiť ideálu slobodnej súťaže politických síl\nv demokratickej spoločnosti, ktorý zahŕňa aj súťaž podľa platných pravidiel. Občan má\nprávo, aby sa kandidáti uchádzali o jeho hlas podľa zákonných pravidiel. Dôvodom pre\nvyhlásenie volieb za neplatné nie je v okolnostiach prípadu porušenie slobody občanovho\nrozhodovania, ale snaha ovplyvniť jeho rozhodnutie v čase, kedy to už bolo zákonom\nzakázané.\nPodstatou ochrany ústavnosti vo volebných veciach je ochrana práv zaručených\nv čl. 30 Ústavy SR, t.j. aktívneho a pasívneho volebného práva. Všeobecné volebné právo,\nktoré je v tomto článku zaručené, znamená pre všetkých občanov, ktorí dosiahli istú vekovú\n\n5\n\nhranicu, jednak svojím hlasom spolurozhodovať pri tvorbe zastupiteľských orgánov (aktívne\nvolebné právo) a jednak uchádzať sa o zvolenie za člena niektorého zo zastupiteľských\norgánov (pasívne volebné právo). Rovnosť volebného práva znamená zaručenie toho, aby\nkaždý z voličov i kandidátov mal rovnaké postavenie.\nÚstavný súd SR obzvlášť ochraňuje princíp slobodných volieb, ktorý zahrňuje v sebe\ntak organizačné záruky volebného procesu, ako aj jeho ľudsko-právnu dimenziu.\nSťažovateľ má za to, že uvedeným konaním došlo v čase volebného moratória (teda\nv čase 48 hodín a menej pred voľbami - v deň samotných volieb) k závažnému porušeniu\nzákazu vedenia kampane v zmysle § 2 ods. 2. zákona o volebnej kampani, a to v prospech\nzvoleného kandidáta, v dôsledku čoho bol sťažovateľ voči zvolenému kandidátovi\nznevýhodnený a to v takom rozsahu a takou intenzitou, že došlo k porušeniu čl. 30 ods. 4\nÚstavy SR\nToto konanie malo podľa sťažovateľa vzhľadom na spoločenskú závažnosť\na aktuálnosť témy boja proti hazardu na území Slovenskej republiky, za následok\nnepochybné ovplyvnenie vôle prichádzajúcich voličov, ktoré odôvodnene vyvoláva\npochybnosti o tom, či výsledky volieb v príslušnom volebnom obvode zodpovedajú a sú\nprejavom skutočnej vôle voličov, pričom sťažovateľ opätovne poukazuje, že zvolený\nkandidát získal vo voľbách len o 104 hlasov viac ako sťažovateľ.»\n6. Okrem už uvedeného sťažovateľ tiež namieta, že počas volebnej kampane došlo\nk porušeniu čl. 30 ods. 4 a čl. 31 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) zo strany\nzvoleného kandidáta\n\n, a to „vydaním a distribuovaním jeho volebného letáku,\n\nnakoľko v tomto volebnom letáku na dvoch stranách ničím nepodloženými a nepravdivými\nvyjadreniami diskreditoval sťažovateľa ako protikandidáta, a to napr. tvrdeniami, že\nzavádza ľudí, že je prepojený s developermi, že rozvrátil medziľudské vzťahy na mestskom\núrade, že nie je schopný viesť rokovania mestského zastupiteľstva, že nerešpektuje\nuznesenia mestského zastupiteľstva, že jeho konaním mesto prichádzalo o desiatky tisíc eur,\nktoré mohli byť použité na výstavbu ciest (pozn.: téma dopravy je v Stupave medzi\nobyvateľmi veľmi aktuálna a významná) etc., čím bezpochyby výrazným spôsobom nekalo\novplyvňoval mienku voličov a snažil sa ich priamo odradiť od voľby sťažovateľa za\nposlanca do zastupiteľstva BSK.\n\n6\n\nV tomto volebnom letáku zvoleného kandidáta\n\nbola navyše v rubrike\n\nNázory na kandidáta uverejnená verejná podpora\n\nod\n\n,\n\n,\nktorý sa však vyjadril, že bol v súkromnom rozhovore oslovený, aby sa\n\nvyjadril, čo si myslí o kandidatúre p.\n\nna poslanca samosprávneho kraja.\n\nV tomto súkromnom rozhovore sa údajne vyjadril, že je za to, aby do verejného - politického\nsektora prenikali kresťanské hodnoty, avšak vôbec nebol informovaný a preto ani nemal\nvedomosť, že toto jeho vyjadrenie bude uverejnené vo volebnom letáku pána\na odprezentované ako jeho verejná podpora\n\ndo volieb.\n\nJe nepochybné, že uverejnené, verejné vyjadrenie podpory\nzvolenému kandidátovi\n\n.\n\nvýrazne ovplyvnilo mienku v príslušnom\n\nvolebnom obvode početnej, nábožensky založenej skupiny voličov, pričom\nsa podľa jeho vyjadrenia nikdy nevyjadril k verejnej podpore ktoréhokoľvek\nz kandidátov na poslanca zastupiteľstva BSK, a dokonca ani nemal vedomosť o tom, že má\nvyjsť volebný leták zvoleného kandidáta\n\n.\n\nVzhľadom na vyššie uvedené má sťažovateľ zato, že nie len počas volebného\nmoratória, ale uvedeným konaním došlo už počas volebnej kampane zo strany zvoleného\nkandidáta p.\n\nk zjavnému a závažnému porušeniu Ústavou SR garantovaných\n\npráv sťažovateľa, a to práv garantovaných v čl. 30 ods. 4 a či. 31 Ústavy SR, a preto\nsťažovateľ navrhuje Ústavnému súdu, aby nálezom vyhlásil voľby do orgánu územnej\nsamosprávy - samosprávnych krajov v príslušnom volebnom obvode za neplatné.“.\n7. Vychádzajúc z už uvedeného sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd rozhodol tak, že\n„nálezom vyhlási voľby do orgánu územnej samosprávy - zastupiteľstva bratislavského\nsamosprávneho kraja vo volebnom obvode č. 16 pre Borinku, Marianku a Stupavu za\nneplatné“.\nII.\n8. Na preukázanie svojich tvrdení sťažovateľ k sťažnosti pripojil fotografiu petície\npred budovou Mestského kultúrneho a informačného centra v Stupave, v ktorej prebiehali\n\n7\n\nvoľby, dve fotografie petície pred budovou Mestského úradu v Stupave, v ktorej prebiehali\nvoľby, dve fotografie petičného hárku, videozáznam vyhotovený počas natáčania\nvideozáznamu televízneho spravodajstva, čestné prehlásenie\n\n, „svedectvo“\n\n, čestné prehlásenie\n\n,\n\n,\n\n,\n\n,\n\n,\n\na\n\n, printscreeny z konta zvoleného kandidáta na sociálnej sieti Facebook a volebný\nleták zvoleného kandidáta.\n9.\n\nvo svojom čestnom prehlásení uviedla:\n\n„Dňa 4.11.2017, v deň konania volieb do VÚC, sa v Stupave konala petícia za\nzastavenie hazardu v obci. Sama som kandidovala za poslankyňu do VÚC, takže dianie\nv Stupave som pozorne sledovala už dlho pred voľbami a nezachytila som, že by sa petícia\nkonala aj pred dňom volieb.\nIšla som voliť cca o 8,30 hod. do volebnej miestnosti v MŠ na Hviezdoslavovej\nul. v Stupave. Hneď za dverami ma nátlakovo oslovila 2-členná skupina zberačov podpisov\na predložila mi hárok, kde ako petičný výbor je podpísaný p.\n\n,\n\n, ktorý tiež kandidoval za poslanca do VÚC v rovnakých voľbách, ďalej p.\n,\n\n, ako som neskôr zistila člen volebnej komisie v obci\n\nStupava v tých istých voľbách a ďalší.\nChodbička, v ktorej sa zbierali podpisy, má šírku cca 1 meter a dĺžku k vstupu\ndo priestoru s urnami max 2 metre. Píšem to preto, že reálne sa nedalo zberačom vyhnúť,\noslovovali každého pred vstupom do miestnosti s urnou a pred aktom volieb. Išlo\no jednoznačné ovplyvňovanie voličov. Bola som rozhorčená a znechutená. Keďže však téma\nhazardu mi nie je ľahostajná, petíciu som podpísala. Bola som však skutočne zaskočená\nsituáciou - idete voliť, je to veľmi závažný akt a niekto Vás takto vyruší.\nNásledne som išla na miestny trh, kde som stretala ľudí a viacerí vyjadrili\nrozhorčenie s konaním petície vo volebných miestnostiach resp. pred nimi. Napr. aj pred\nvolebnou miestnosťou v kultúrnom dome boli petičiari a stáli v ceste ľuďom idúcim\ndo volebnej miestnosti a každého jedného oslovovali. Napokon som zistila, že takto\nobsadené boli nielen všetky volebné miestnosti v Stupave ale aj všetky strategické body - pri\nBille, na trhu atď.\n\n8\n\nNásledne som dala na svoj facebook status, že sa mi nepáči spájanie volieb\ns petíciou, keď v oboch vystupuje rovnaký človek - p.\na vysvetľovania od viacerých ľudí, napr. p.\n\n. Dostalo sa mi poúčania\na aj od manželky\n\nNiektoré časti konverzácie na FB mám odfotené (tvoria prílohu čestného prehlásenia),\nsamotný status a komentáre na FB som napokon na pokyn mojej reklamnej agentúry\nzmazala, lebo diskusia už bola dosť vyhrotená.\nZásadne nesúhlasím, aby sa takto zneužívala petícia v prospech kandidáta\nvo voľbách. Ako som aj v diskusii na FB opakovane zdôrazňovala, odstránenie hazardu\nz miest a obcí je závažná téma. Avšak konanie petície v deň volieb je nevhodné a dokonca\nnemorálne, ak sa spája s osobou kandidáta vo voľbách. To som aj vyjadrila na FB, že takto\nja politiku robiť nechcem.“\n10.\n\nv listine označenej ako „Svedectvo“ uviedla:\n\n«Voliť sme šli okolo 14.00, 4.11. 2017. Pred vstupom do volebnej miestnosti na\nAgátovej ulici v Stupave nás s manželom zastavil mladík v tričku s nápisom Stupava proti\nhazardu a oslovil nás s výzvou, aby sme podpísali petíciu. Manžel sa ho spýtal kto je za\npetíciou, kto ju organizuje. Mladík odpovedal: „\n\n.“ Povedali sme mu, že ideme\n\nvoliť a ešte sa zastavíme potom. Manžel upozornil okrskovú komisiu, že pred volebnou\nmiestnosťou sa zbierajú podpisy pod iniciatívu jedného z kandidátov na poslanca do\nzastupiteľstva samosprávneho kraja. Zrejme predseda komisie sa nás snažil presvedčiť, že\nje všetko v poriadku, že majú stanovisko Ministerstva vnútra, že sa podpisy pod petíciu pred\nvolebnou miestnosťou zbierať môžu a dal nám prečítať v mobile mailové stanovisko. Keď\nsme protestovali, že stanovisko nerieši situáciu, keď je člen petičného výboru danej petície\nzároveň kandidátom na poslanca, snažil sa nás presvedčiť, že to je jedno. Tak sme sa ho\nspýtali, prečo zber podpisov pred volebnou miestnosťou tak angažované obhajuje. Povedal,\nže aj on je členom petičného výboru. Odvolili sme a po odchode z volebnej miestnosti,\nmanžel oslovil mladíka zbierajúceho podpisy a vysvetlil mu, v čom je problém, že zbiera\ntam a v tej chvíli podpisy. Následne kontaktoval Štátnu komisiu pre kontrolu volieb\na financovania politických strán a nahlásil podnet.\nO hodinu a pol neskôr sme šli okolo volebnej miestnosti, ktorá sa nachádza priamo\nv budove mestského úradu. Tu bola dvojica, mladík v tričku Stupava proti hazardu, a aj\n\n9\n\nspolu s mladou ženou zbierali podpisy. Už z diaľky sme videli, že bol pri nich člen volebnej\nkomisie z Agátovej ulice a niečo im energicky vysvetľoval. Kým sme dokráčali, odišiel.\nDvojicu sme opäť upozornili, že nie je v poriadku, aby oslovovali voličov pred vstupom do\nvolebnej miestnosti s petíciou, ktorú organizuje jeden z aktuálnych kandidátov na poslanca.\nPýtali sme sa, prečo za nimi prišiel člen petičného výboru, ktorý bol predtým v komisii na\nAgátovej. Priznali, že im prišiel povedať, že je problém, ale majú ostať na mieste a naďalej\noslovovať ľudí. Keď sme priestor opustili, opäť sa tam vrátil člen komisie z Agátovej.»\n11.\n\nvo svojom čestnom prehlásení uviedol:\n\n«Dňa 4.11.2017 som volil vo voľbách do samosprávnych krajov. Približne\no 14 hodine som prichádzal s manželkou a našimi deťmi do volebnej miestnosti v Mestskom\nkultúrnom a informačnom centre v Stupave, kde priamo pred dverami volebnej miestnosti\nma oslovil chlapec s tričkom Stupava proti hazardu. Spýtal sa ma či podpíšem petíciu, pri\npohľade na petíciu som zazrel na nej hneď na dvoch miestach meno jedného z kandidátov\nna poslancov Bratislavského samosprávneho kraja – „\n\n“. Spýtal som sa, kto\n\norganizuje túto petíciu, načo mi chlapec odpovedal, že „\n\n“. Čiže daný zberač\n\noznačil jedného člena petičného výboru a to konkrétne kandidáta na poslanca, žiadne iné\nmeno neuviedol. Petíciu som sa v tom momente rozhodol nepodpísať, vošiel som voliť\na volebnej komisie som sa spýtal, či je to v poriadku, že priamo pred miestnosťou zbierajú\nv mene jedného kandidáta podpisy pod petíciu. Jeden člen komisie veľmi proaktívne\nvystupoval v prospech tejto petície a ukázal mi na okamih nejaký preposlaný mail, ktorý\nmal byť údajne z ministerstva vnútra a jeho obsahom bolo, že „nie je možné zbierať podpisy\npod petíciu bezprostredne v blízkosti volebnej miestnosti“. Keďže ale v mojom prípade\npriamo pred dverami do miestnosti boli zbierať podpisy, domnievam sa, že mohlo dôjsť k\nporušeniu volebného zákona. Aj ďalší voliči, ktorí prichádzali do miestnosti boli oslovovaní\ntýmto zberačom za účelom podpísania petície. Po odvolení sme sa s deťmi presunuli na\ndetské ihrisko v Stupave, ktoré je v blízkosti Mestského úradu Stupava. Po príchode na\ndetské ihrisko okolo 14.50 hod. som spozoroval, že ďalší zberači podpisov stoja pred\nmestským úradom. Po nejakom čase sa pri nich objavil člen volebnej komisie z volebnej\nmiestnosti, v ktorej sme volili my. Rozhodli sme sa priblížiť k nim a zbadali sme, že aj na\nmestskom úrade je volebná miestnosť. Situácia so zberom sa opakovala, vyhotovil som si\n\n10\n\nfotku jedného hárku a pýtal som sa, prečo zbierajú podpisy pod petíciu, ktorú organizuje\njeden z kandidátov. V tom sa priblížila ku mne pani, ktorá celú situáciu sledovala a\nodpovedala mi na moje otázky, zatiaľ čo manželka hovorila so zberačmi. Uvedená pani sa\nnepredstavila, ale uviedla že je členkou petičného výboru a povedala, že je to za dobrú vec\na že zbierať podpisy môžu. Keď som jej povedal, že ja rád popíšem, ale zajtra, pousmiala sa\na povedala, že zajtra zbierať nebudú, že to už nebude mať zmysel. Vrátili sme sa na ihrisko,\nodkiaľ sme situáciu ešte približne do 16:30 sledovali. Po celý čas priebežne vchádzali do\nmiestnosti voliči a tí boli oslovovaní zberačmi.»\n12.\n\nvo svojom čestnom prehlásení uviedla, že «dňa 4.11.2017\n\npribližne o 13.45 bola oslovená a vyzvaná na podpis „Petície proti hazardu“ pred budovou\nMestského úradu v Stupave, a to pred vstúpením do volebnej miestnosti».\n13.\n\nvo svojom čestnom prehlásení uviedla, že „bola dňa 4.11.\n\n2017 okolo 17:00 počas trvania volieb do VÚC oslovená k podpisu petície proti hazardu\nv meste Stupava, pod ktorou bol podpísaný člen petičného výboru a kandidát na poslanca\nBSK\n\n. V budove Základnej školy kpt. Jána Nálepku v tom čase prebiehali voľby.“.\n14.\n\nvo svojom čestnom prehlásení uviedla, že „bola dňa\n\n4. 11. 2017 svedkom oslovovania voličov k podpisu petície proti hazardu v meste Stupava,\npred samotným vstupom do volebnej miestnosti. Podpisy pod petíciou boli zbierané\nvo vestibule budovy Základnej školy kpt. Jána Nálepku, kde boli v tom čase otvorené dve\nvolebné miestnosti pre voľby do orgánov Bratislavského samosprávneho kraja.“.\n15.\n\nvo svojom čestnom prehlásení uviedla, že „bola dňa\n\n4. 11. 2017, svedkom oslovovania voličov pod petíciu proti hazardu v meste Stupava, pred\nsamotným vstupom do volebnej miestnosti. Podpisy pod petíciou boli zbierané vo vestibule\nškôlky na ulici Janka Kráľa, kde v tom čase prebiehali voľby do orgánov Bratislavského\nsamospráv neho kraja a ja som bola zapisovateľkou v tomto volebnom okrsku.“.\n\n11\n\n16.\n\nvo svojom čestnom prehlásení uviedla, že „bola svedkom\n\noslovovania voličov pod petíciu proti hazardu v meste Stupava, v čase konania volieb dňa\n4.11.2017, pred jediným vstupom do volebnej miestnosti v budove Materskej školy na\nHviezdoslavovej ulici v Stupave“.\n17.\n\nvo svojom čestnom prehlásení uviedla, že „bola svedkom\n\noslovovania voličov pod petíciu proti hazardu v meste Stupava, v čase konania volieb dňa\n4.11.2017, pred jediným vstupom do volebnej miestnosti v budove Základnej umeleckej\nškoly“.\nIII.\n18. Podľa čl. 129 ods. 2 ústavy ústavný súd rozhoduje o ústavnosti a zákonnosti\nvolieb prezidenta Slovenskej republiky, volieb do Národnej rady Slovenskej republiky,\nvolieb do orgánov územnej samosprávy a volieb do Európskeho parlamentu.\n19. Ústavný súd návrh na začatie konania predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1\nzákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu\nSlovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších\npredpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti\nnavrhovateľa a zisťuje, či nie sú dôvody na odmietnutie návrhu podľa § 25 ods. 2 zákona\no ústavnom súde.\n20. Podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde môže ústavný súd na predbežnom\nprerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania návrhy, na ktorých\nprerokovanie nemá právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom,\nneprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy\npodané oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.\nAk ústavný súd navrhovateľa na také nedostatky upozornil, uznesenie sa nemusí odôvodniť.\n\n12\n\n21. Podľa čl. 30 ods. 4 ústavy občania majú za rovnakých podmienok prístup\nk voleným a iným verejným funkciám.\n22. Podľa čl. 31 ústavy zákonná úprava všetkých politických práv a slobôd a jej\nvýklad a používanie musia umožňovať a ochraňovať slobodnú súťaž politických síl\nv demokratickej spoločnosti.\nIV.\n23. Sťažovateľ sa svojou sťažnosťou domáha, aby ústavný súd vyhlásil voľby\ndo orgánu územnej samosprávy ‒ Zastupiteľstva Bratislavského samosprávneho kraja\nvo volebnom obvode č. 16 pre Borinku, Marianku a Stupavu konané 4. novembra 2017 za\nneplatné.\nPredmetom konania ústavného súdu je tak preskúmanie dôvodnosti námietok\nsťažovateľa, ktorými spochybňuje ústavnosť a zákonnosť volieb poslancov Zastupiteľstva\nBratislavského samosprávneho kraja vo volebnom obvode č. 16 konaných 4. novembra\n2017, a to z hľadiska ich možného reálneho vplyvu na výsledok napádaných volieb.\n24.\n\nPodstata\n\nargumentácie\n\nsťažovateľa,\n\nktorou\n\nodôvodňuje\n\nneústavnosť\n\na nezákonnosť volieb do orgánu samosprávneho kraja konaných 4. novembra 2017, je\nzaložená na jeho tvrdení, že\n-\n\nv deň konania volieb, t. j. v čase volebného moratória, bol pred volebnými\n\nmiestnosťami v Stupave realizovaný zber podpisov pod petíciu proti hazardu v Stupave, pod\nktorou bol na každom petičnom hárku ako člen petičného výboru ako prvý uvedený zvolený\nkandidát\n\n, ktorý bol zároveň na každom petičnom hárku uvedený ako osoba\n\nurčená pre styk s orgánmi verejnej moci, ako aj pre doručovanie, čím podľa názoru\nsťažovateľa malo dôjsť k porušeniu zákazu vedenia volebnej kampane v zmysle § 2 ods. 2\nzákona o volebnej kampani v prospech zvoleného kandidáta, v dôsledku čoho bol\nsťažovateľ voči zvolenému kandidátovi znevýhodnený, a to v takom rozsahu a takou\nintenzitou, že došlo k porušeniu čl. 30 ods. 4 ústavy;\n\n13\n\n- počas volebnej kampane zvolený kandidát vydal a distribuoval volebný leták,\nv ktorom okrem iného nepodloženými a nepravdivými vyjadreniami diskreditoval\nsťažovateľa a zároveň v ňom uviedol, že má verejnú podporu\n\n,\n\n, čím podľa názoru sťažovateľa malo dôjsť\n\n‒\nk porušeniu čl. 30 ods. 4 a čl. 31 ústavy.\n\n25. Ústavný súd sťažnosť sťažovateľa predbežne prerokoval na neverejnom\nzasadnutí podľa § 25 ods. 1 zákona o ústavnom súde a skúmal, či nie sú dané dôvody\nuvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde, ktoré by bránili jej prijatiu na ďalšie\nkonanie, pričom v rámci tohto preskúmania ústavný súd zistil, že sťažnosť sťažovateľa je\npotrebné z dôvodu jej zjavnej neopodstatnenosti odmietnuť. Uvedené ústavný súd\nodôvodňuje takto:\n26. Právomoc ústavného súdu zrušiť výsledok volieb alebo vyhlásiť voľby za\nneplatné podľa § 63 ods. 1 zákona o ústavnom súde sa uplatní len vtedy, ak k porušeniu\nzákona dôjde spôsobom ovplyvňujúcim slobodnú súťaž politických síl v demokratickej\nspoločnosti.\n27. Ústavný súd v tejto súvislosti vo svojej judikatúre v prvom rade vyslovil, že\nosoby a inštitúcie zúčastnené na voľbách môžu porušiť relevantné ustanovenia volebných\nzákonov v rôznom rozsahu, intenzite, najmä však s rôznym dosahom na konečný výsledok\nvolieb. Volebné súdnictvo je založené na predpoklade objektívnej príčinnej súvislosti medzi\nvolebnou vadou a zložením zastupiteľského zboru alebo aspoň na možnej príčinnej\nsúvislosti (potenciálnej kauzalite). Túto možnú príčinnú súvislosť však netreba vykladať iba\nako abstraktnú možnosť, ale treba ju v konaní riadne preukázať. Nie každé porušenie\nvolebného zákona spochybňuje výsledok volieb. Naopak, uplatňuje sa vyvrátiteľná\ndomnienka, podľa ktorej volebný výsledok zodpovedá vôli voličov. Predložiť dôkazy na\nvyvrátenie tejto domnienky je povinnosťou toho, kto volebné pochybenie namieta.\n28. Inak povedané, právomoc ústavného súdu zrušiť výsledok volieb alebo vyhlásiť\nvoľby za neplatné podľa § 63 ods. l zákona o ústavnom súde sa uplatní len vtedy, ak\n\n14\n\nk porušeniu zákona dôjde spôsobom ovplyvňujúcim slobodnú súťaž politických síl\nv demokratickej spoločnosti. Na uplatnenie tohto oprávnenia ústavného súdu sa však\nvyžaduje hrubé alebo závažné porušenie, prípadne opätovné porušovanie zákonov\nupravujúcich prípravu a priebeh volieb, ktoré je spôsobilé spochybniť voľby a ich výsledok\nako prejav skutočnej vôle voličov.\n29. Porušenie ústavnosti a zákonnosti v prípravnej fáze volieb môže mať podľa\njudikatúry ústavného súdu za následok iba vyhlásenie volieb za neplatné rovnako ako\nv prípade zistenia závažných ústavných, resp. zákonných nedostatkov vo fáze samotných\nvolieb, ktoré nie je možné kvantifikovať z hľadiska správnosti volebného výsledku.\nZákladným predpokladom zrušenia výsledku volieb je podľa názoru ústavného súdu\npreukázanie takých porušení zákona, ktoré odôvodňujú záver o inom výsledku volieb, než\nbol vyhlásený, pričom nie sú pochybnosti o ústavnosti a zákonnosti prípravnej fázy volieb.\nZároveň pritom platí, že preukázaný nedostatok musí byť kvantifikovateľný (napr. ak\nvýsledky dokazovania nasvedčujú tomu, že zvolený bol iný kandidát, než ktorý bol\nvyhlásený za zvoleného, a pod.).\n30. V rámci svojej rozhodovacej činnosti ústavný súd v tejto súvislosti zároveň\nuviedol, že dosiahnutie absolútneho súladu prípravy a priebehu volebného procesu\nso zákonom je prakticky neuskutočniteľné. Ak by sa nespokojnosť politických strán a hnutí,\nresp. nezávislých kandidátov zúčastnených na voľbách s volebnými výsledkami prejavila\nvždy po voľbách iniciovaním konania pred ústavným súdom, môže to viesť\nk spochybňovaniu parlamentnej demokracie a inštitútu volieb. Vyhlásenie volieb za\nneplatné, resp. zrušenie ich výsledku z dôvodu nepatrného porušenia zákonných ustanovení\ntotiž vytvára možnosti pre vedomú manipuláciu s voľbami.\n31. Vo všeobecnosti tak platí, že na to, aby ústavný súd vyhovel volebnej sťažnosti,\nmusia byť splnené tri základné predpoklady: a) zistenie protizákonnosti, resp. neústavnosti\nvolieb, t. j. porušenie zákonov upravujúcich organizáciu a priebeh volieb, resp. porušenie\nústavy, b) príčinná súvislosť medzi zistenou protizákonnosťou volieb a sťažovateľom\nnamietanou neplatnosťou volieb, resp. voľby kandidáta, a c) intenzita protizákonnosti\n\n15\n\nvolieb, ktorá už spochybňuje výsledky volieb a ktorá odôvodnene vyvoláva pochybnosť\no tom, či voľby a ich výsledky sú (boli) prejavom skutočnej vôle voličov. Dôležitým\nkomponentom volebného súdnictva je teda zisťovanie intenzity volebných nedostatkov\nz hľadiska ich vplyvu na rozhodovanie voličov a najmä na výsledok volieb. V zmysle\njudikatúry ústavného súdu pritom voľby môžu byť spochybnené v zásade troma spôsobmi,\na to tým, že došlo k volebnej chybe (napr. nesprávne sčítanie hlasov a iné číselné omyly),\nk volebnému deliktu (napr. úmyselne nesprávne sčítanie alebo iné falšovanie volieb počas\nich priebehu) alebo k neprípustnému ovplyvňovaniu výsledku hlasovania (oblasť nekalej\nvolebnej súťaže a použitých prostriedkov volebnej kampane).\nK namietanému porušeniu zákazu vedenia volebnej kampane v čase volebného\nmoratória\n32. Zo sťažnosti vyplýva, že sťažovateľ primárne namieta porušenie zákazu vedenia\nvolebnej kampane v čase volebného moratória, ku ktorému malo dôjsť tým, že v deň\nkonania volieb, t. j. v čase volebného moratória, bol pred volebnými miestnosťami\nv Stupave realizovaný zber podpisov pod petíciu proti hazardu v Stupave, pod ktorou bol na\nkaždom petičnom hárku ako člen petičného výboru ako prvý uvedený zvolený kandidát.\n33. Podľa § 2 ods. 2 zákona o volebnej kampani sa volebná kampaň začína dňom\nuverejnenia rozhodnutia o vyhlásení volieb v Zbierke zákonov Slovenskej republiky a končí\n48 hodín predo dňom konania volieb.\n34. Podľa § 2 ods. 1 zákona o volebnej kampani sa volebnou kampaňou rozumie\nakákoľvek činnosť politickej strany, politického hnutia, koalície politických strán\na politických hnutí, kandidátov a tretích strán podľa § 8, za ktorú sa obvykle platí úhrada,\nsmerujúca k propagácii ich činnosti, cieľov a programu za účelom získania funkcie volenej\npodľa osobitného predpisu. Rozumie sa tým činnosť v prospech aj v neprospech subjektov\npodľa prvej vety.\n\n16\n\n35. Vychádzajúc z legálnej definície volebnej kampane obsiahnutej v zákone\no volebnej kampani možno konštatovať, že jej podstata spočíva v „aktivite“, t. j. v činorodej\niniciatíve buď politickej strany, politického hnutia, koalície politických strán a politických\nhnutí alebo kandidátov, prípadne iných subjektov, ktorá sa zameriava na aktívne šírenie,\nzverejňovanie, resp. propagovanie či už kandidujúcej politickej strany ako takej, alebo jej\nkandidáta, poprípade nezávislého kandidáta, spôsobom slúžiacim na jej/jeho podporu\na prospech. Účelom uvedenej iniciatívy je aktívne ovplyvňovať formovanie názoru voličov\nna vo voľbách sa zúčastňujúcich kandidátov na volené funkcie, ktorá by sa mala premietnuť\ndo odovzdania voličského hlasu v prospech toho-ktorého kandidáta, resp. politickej strany\n(koalíciu).\n36. Z uvedeného možno ustáliť, že volebná kampaň spočíva v aktívnom\nsprístupňovaní informácií o kandidátovi alebo politickej strane do dispozičnej sféry voliča\ns cieľom ovplyvniť jeho voľbu.\n37. Otázkou porušenia zákazu vedenia volebnej kampane v čase volebného moratória\nsa ústavný súd vo svojej rozhodovacej činnosti v minulosti opakovane zaoberal. Možno\npritom konštatovať, že kým vo svojej skoršej judikatúre (na ktorú poukazuje aj sťažovateľ)\nústavný súd vymedzoval okruh činností zakázaných počas volebného moratória širšie, resp.\nvšeobecnejšie, čo nepochybne súviselo aj s menšími skúsenosťami voličov so slobodnou\nsúťažou politických síl a s tým súvisiacimi menšími skúsenosťami voličov s volebnou\nkampaňou, tak vo svojej novšej judikatúre ústavný súd pristupuje k užšiemu, resp.\npresnejšiemu vymedzeniu okruhu činností zakázaných počas volebného moratória.\nTento vývoj právneho názoru ústavného súdu na posúdenie otázky porušenia zákazu\nvedenia volebnej kampane v čase volebného moratória úzko súvisí s uplatňovaním teórie\ntzv. živej ústavy, resp. uplatňovaním tzv. evolutívneho výkladu ústavy (porovnaj napr.\ninterpretačné prizmy uplatňované Európskym súdom pre ľudské práva), ktorým dochádza\nk zmene právnych noriem aj bez zmeny právneho textu. V dôsledku uvedeného tak\nplynutím času prirodzene dochádza aj k prekonávaniu niektorých starších rozhodnutí\nústavného súdu rozhodnutiami novšími, obdobne ako to je i v judikatúre Európskeho súdu\npre ľudské práva. Z uvedeného tak vyplýva, že judikatúru ústavného súdu týkajúcu sa\n\n17\n\nakejkoľvek problematiky nemožno interpretovať a aplikovať rigidne a ako navždy danú\n(nemennú), ale, naopak, je potrebné vnímať ju, posudzovať ju a aplikovať vo vývoji.\nJudikatúra ústavného súdu či iných orgánov súdneho typu v akejkoľvek oblasti nevyhnutne\nzahŕňa aj prelamovanie už skôr vyslovených (vlastných) právnych názorov. Ide\no prirodzený jav, ktorý sa v rozhodovacej činnosti súdnych orgánov objektívne musí skôr či\nneskôr objaviť.\n38. Z novších rozhodnutí ústavného súdu súvisiacich s problematikou volebného\nmoratória, z ktorých ústavný súd vychádzal aj pri preskúmaní dôvodnosti námietok\nsťažovateľa, možno poukázať najmä na nasledujúce:\n39. V uznesení sp. zn. PL. ÚS 12/2011 z 2. marca 2011, ktorým ústavný súd zamietol\nsťažnosť namietajúcu neústavnosť a nezákonnosť volieb starostu obce Ábelová konaných\n27. novembra 2010, ústavný súd okrem iného konštatoval, že pre posúdenie otázky\nporušenia volebného moratória vhadzovaním letákov podporujúcich alebo poškodzujúcich\npovesť niektorého z kandidátov na post primátora (starostu) mesta (obce) do poštových\nschránok voličov nie je rozhodujúca skutočnosť, kedy voliči tieto letáky našli v poštovej\nschránke, resp. kedy sa s nimi oboznámili, rozhodujúci je čas, kedy boli predmetné letáky\ndo poštových schránok voličov distribuované.\n40. V uznesení sp. zn. PL. ÚS 15/2013 z 11. decembra 2013, ktorým ústavný súd\nodmietol\n\nsťažnosť\n\nnamietajúcu\n\nneústavnosť\n\na nezákonnosť\n\nvolieb\n\ndo\n\norgánov\n\nBratislavského samosprávneho kraja konaných 9. novembra 2013, ústavný súd okrem iného\nkonštatoval, že volebná kampaň spočíva v aktívnom sprístupňovaní informácií\no kandidátovi alebo politickej strane do dispozičnej sféry voliča s cieľom ovplyvniť jeho\nvoľbu, pričom v tejto súvislosti nie je podstatné, kedy mal volič subjektívne možnosť\noboznámiť sa s danou informáciou, ale kedy sa táto informácia objektívne dostala\ndo zorného poľa jeho záujmu. Za porušenie volebného moratória možno považovať len takú\nsituáciu, keď je verejnosti prvýkrát aktívne sprístupnená (nová) informácia o kandidátovi\nalebo kandidujúcej politickej strane v čase volebného moratória, t. j. situáciu, keď mal volič\n\n18\n\nmožnosť prvýkrát sa objektívne s touto informáciou oboznámiť až v čase volebného\nmoratória.\n41. V uznesení sp. zn. PL. ÚS 7/2015 z 21. januára 2015, ktorým ústavný súd\nodmietol ako zjavne neopodstatnenú sťažnosť namietajúcu neústavnosť a nezákonnosť\nvolieb starostu obce Bánov konaných 15. novembra 2014, ústavný súd okrem iného\nkonštatoval, že za porušenie volebného moratória možno považovať len takú situáciu, keď\nje verejnosti prvýkrát aktívne sprístupnená (nová) informácia o kandidátovi alebo\nkandidujúcej politickej strane v čase volebného moratória, t. j. situáciu, keď mal volič\nmožnosť prvýkrát sa objektívne s touto informáciou oboznámiť až v čase volebného\nmoratória.\n42. V uznesení sp. zn. PL. ÚS 47/2014 z 18. februára 2015, ktorým ústavný súd\nzamietol sťažnosť namietajúcu neústavnosť a nezákonnosť volieb starostu mestskej časti\nKošice-Sever konaných 15. novembra 2014, ústavný súd okrem iného konštatoval, že\npodstatu moratória pred voľbami, t. j. obdobia 48 hodín pred začatím volieb, nemožno\nstriktne ponímať tak, že akýkoľvek kandidát, či už na post starostu/primátora alebo na post\nposlanca obecného/mestského zastupiteľstva, sa počas tohto obdobia moratória musí\nabsolútne izolovať zo spoločenského diania a prerušiť akékoľvek sociálne kontakty na to,\naby sa uplatnila striktná litera volebného zákona, ktorý treba vykladať v tomto smere\nreštriktívne. Podstatou moratória je to, aby v tomto období kandidát kandidujúci\nv komunálnych voľbách neprípustnou agitáciou neovplyvňoval a nezískaval priazeň\na náklonnosť voličov, ktorým by bolo marené ich slobodné rozhodovanie. A contrario za\nporušenie moratória nemožno kvalifikovať akúkoľvek spoločenskú aktivitu kandidáta\nkandidujúceho v komunálnych voľbách, ale iba takú, ktorá má nepochybne znaky\nneprípustnej volebnej agitácie vo forme takého protiprávneho konania (napr. korupčné\nsprávanie, psychický nátlak a pod.), ktoré môže volebný výsledok ovplyvniť takým\nspôsobom, že bude nutné voľby zopakovať.\n43. V uznesení sp. zn. PL. ÚS 52/2014 z 18. februára 2015, ktorým ústavný súd\nzamietol sťažnosť namietajúcu neústavnosť a nezákonnosť volieb starostu obce Oravská\n\n19\n\nLesná konaných 15. novembra 2014, ústavný súd okrem iného konštatoval, že tvrdenia\nsťažovateľky o ovplyvňovaní voličov členmi volebných komisií nebolo možné potvrdiť,\nkeďže vykonaným dokazovaním sa nepodarilo žiadnym spôsobom preukázať, čo bolo\nobsahom komunikácie medzi členmi volebných komisií a voličmi. Záver o tom, že medzi\nsťažovateľkou označenými členmi volebných komisií a voličmi dochádzalo ku komunikácii\nna tému voľby konkrétneho kandidáta, nie je možné vysloviť iba s poukazom na to, že sa\noznačení členovia s voličmi počas priebehu volieb skutočne rozprávali.\n44. V uznesení sp. zn. PL. ÚS 33/2014 z 25. februára 2015, ktorým ústavný súd\nzamietol sťažnosť namietajúcu neústavnosť a nezákonnosť volieb primátora mesta ŠaštínStrážske konaných 15. novembra 2014, ústavný súd okrem iného konštatoval, že podstata\nvolebnej kampane spočíva v „aktivite“, t. j. v činorodej iniciatíve buď politickej strany,\nalebo nezávislého kandidáta, prípadne iných subjektov zúčastňujúcich sa na volebnom\nprocese, ktorá je zameraná na aktívne šírenie, zverejňovanie, resp. propagovanie či už\nkandidujúcej politickej strany ako takej, alebo jej kandidáta, prípadne nezávislého\nkandidáta, spôsobom slúžiacim na jej (jeho) podporu a prospech. Účelom takejto aktivity je\naktívne ovplyvňovať formovanie názoru voličov na volieb sa zúčastňujúcich kandidátov na\nvolené funkcie, ktorá by sa mala premietnuť do odovzdania voličského hlasu v prospech\ntoho-ktorého kandidáta, resp. politickej strany (koalície). Volebná kampaň teda spočíva\nv aktívnom sprístupňovaní informácií o kandidátovi alebo politickej strane do dispozičnej\nsféry voliča s cieľom ovplyvniť jeho voľbu, pričom v súvislosti s porušovaním volebného\nmoratória nie je podstatné, kedy mal volič subjektívne možnosť oboznámiť sa s danou\ninformáciou, ale kedy sa táto informácia objektívne dostala do zorného poľa jeho záujmu.\nZákaz volebnej kampane predstavuje zásah zákonodarcu do slobody prejavu a práva\nna informácie (čl. 26 ods. 1 ústavy). Ustanovením tohto zákazu sa nastoľuje rovnováha\nzáujmov medzi osobami uplatňujúcimi právo podľa čl. 30 ods. 4 ústavy a subjektmi práv\npodľa čl. 26 ods. 1 ústavy. Predmetom obmedzení v čase volebného moratória nie je\nakékoľvek správanie, ktorým sa uskutočňuje sloboda prejavu alebo právo na informácie, ale\niba rozširovanie informácií súvisiacich s voľbami, a to len vtedy, ak obsahom prejavu je\ninformácia natoľko závažná, že je v čase bezprostredne pred voľbami zjavne spôsobilá\nvyvolať zmenu rozhodnutia voličov odovzdať svoj hlas v prospech určitého kandidáta.\n\n20\n\n45. V uznesení sp. zn. PL. ÚS 62/2014 z 25. februára 2015, ktorým ústavný súd\nzamietol sťažnosť namietajúcu nezákonnosť a neústavnosť volieb do orgánov územnej\nsamosprávy obce Vinodol konaných 15. novembra 2014, ústavný súd okrem iného\nkonštatoval, že nie každá neférovosť pri vedení volebnej kampane a nie každé porušenie\nvolebného moratória musí vyvolať právne dôsledky. Vo vzťahu k rozširovaniu volebných\nletákov v čase moratória v konkretizácii na vec sťažovateľov ústavný súd uvádza, že je\ndôležité, aby posudzoval obdobné námietky sťažovateľov pri rozhodovaní o volebných\nsťažnostiach s primeranou mierou zdržanlivosti, a to o to viac, že volebný leták v obci, ktorá\nmá 1 580 oprávnených voličov a v ktorej sa väčšina obyvateľov navzájom pozná, spravidla\nsám osebe nie je spôsobilý bezprostredne a priamo ovplyvniť rozhodovanie voličov.\nÚstavný súd v tejto súvislosti poukazuje aj na svoju doterajšiu judikatúru, v ktorej už\nviackrát pri posudzovaní námietok sťažovateľov smerujúcich proti porušovaniu pravidiel\nvolebnej kampane zdôraznil, že nemožno podceňovať voliča. Len intenzívnejší tlak na\nvoliča prostredníctvom neférových praktík by totiž podľa názoru ústavného súdu mohol byť\nspôsobilý ovplyvniť tvorbu jeho slobodnej vôle, a zakladať tak volebnú vadu, ktorej\ndôsledkom by mohlo byť aj zrušenie výsledku volieb.\n46. Vychádzajúc z uvedených rozhodnutí ústavného súdu týkajúcich sa posudzovania\nporušenia zákazu vedenia volebnej kampane počas volebného moratória možno\nsumarizovať, že:\n- z predložených dôkazov musí jednoznačne vyplývať, že došlo k aktívnemu\npropagovaniu kandidáta, resp. aktívnemu ovplyvňovaniu formovania názorov voličov,\nnestačí len preukázať, že došlo k rozhovoru kandidáta, resp. tretích osôb s voličmi;\n- za porušenie volebného moratória možno považovať len takú situáciu, keď je\nverejnosti prvýkrát aktívne sprístupnená nová informácia o kandidátovi až v čase volebného\nmoratória;\n- za porušenie moratória nemožno kvalifikovať akúkoľvek spoločenskú aktivitu\nkandidáta kandidujúceho vo voľbách, ale iba takú, ktorá má nepochybne znaky neprípustnej\nvolebnej agitácie vo forme takého protiprávneho konania (napr. korupčné správanie,\n\n21\n\npsychický nátlak a pod.), ktoré môže volebný výsledok ovplyvniť takým spôsobom, že bude\nnutné voľby zopakovať.\n47. Ústavný súd na základe dôkazov predložených sťažovateľom považuje za\npreukázané, že v čase volebného moratória bol pred volebnými miestnosťami v Stupave\nrealizovaný zber podpisov pod petíciu proti hazardu v Stupave, pod ktorou bol na petičnom\nhárku ako člen petičného výboru ako prvý uvedený zvolený kandidát, ktorý bol zároveň na\npetičnom hárku uvedený ako osoba určená pre styk s orgánmi verejnej moci, ako aj pre\ndoručovanie. Rovnako z dôkazov predložených sťažovateľom možno ustáliť, že osoby\nzbierajúc podpisy pod predmetnú petíciu oslovovali voličov, aby podpísali predmetnú\npetíciu.\n48. Z dôkazov predložených sťažovateľom však nevyplýva, že došlo aj k aktívnemu\npropagovaniu kandidáta, resp. k aktívnemu ovplyvňovaniu formovania názorov voličov.\nZ dôkazov predložených sťažovateľom totiž vyplýva len to, že osoby zbierajúce podpisy\noslovovali voličov, aby podpísali predmetnú petíciu, nevyplýva z nich však, že by tieto\nosoby aj aktívne presviedčali voličov, aby títo volili kandidáta\n-\n\nz čestných prehlásení\n\n:\n\n,\n\na\n\nvyplýva, že osoby zbierajúce podpisy pod predmetnú petíciu ich oslovili, aby podpísali\npetíciu, neuvádzajú však, že by ich tieto osoby aktívne presviedčali, aby volili kandidáta\n;\n-\n\nz čestných prehlásení\n\na\n\nvyplýva, že osoby\n\nzbierajúce podpisy pod predmetnú petíciu ich oslovili, aby podpísali predmetnú petíciu,\nneuvádzajú však, že by ich tieto osoby aktívne presviedčali, aby volili kandidáta\n, pričom až na priamu otázku\n\n(teda nie na základe vlastnej\n\niniciatívy) osoby zbierajúce podpisy pod predmetnú petíciu odpovedali, že za petíciou\nstoji kandidát\n-\n\n;\n\nz čestných prehlásení\na\n\n,\n\n,\n\nvyplýva, že videli, ako osoby zbierajúce podpisy pod predmetnú\n\npetíciu oslovujú voličov, aby podpísali predmetnú petíciu, neuvádzajú však, že by tieto\nosoby aktívne presviedčali voličov, aby volili kandidáta\n\n22\n\n;\n\n-\n\nobrazovozvukový záznam na priloženom CD nosiči obsahuje záznam rozhovoru\ntelevízneho reportéra s predsedom volebnej komisie\n\n, nejde teda o záznam,\n\nktorý by zaznamenával oslovovanie voličov osobami zbierajúcimi podpisy pod\npredmetnú petíciu a ich presviedčanie, aby volili kandidáta\n\n.\n\n49. Pre úplnosť ústavný súd vo vzťahu k skutočnosti, že na petičnom hárku bol ako\nčlen petičného výboru ako prvý uvedený zvolený kandidát\n\n, ktorý bol zároveň\n\nna každom petičnom hárku uvedený ako osoba určená pre styk s orgánmi verejnej moci, ako\naj pre doručovanie, zároveň konštatuje, že v zmysle § 4a ods. 5 zákona č. 85/1990 Zb.\no petičnom práve v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o petičnom práve“) musí\nbyť na každom podpisovom hárku uvedené meno, priezvisko a adresa pobytu osoby určenej\nna zastupovanie petície v styku s orgánom verejnej moci, a teda uvedenie mena osoby\nzastupujúcej petíciu na každom podpisovom hárku je zákonom o petičnom práve výslovne\nvyžadovanou náležitosťou, ktorú samo osobe nemožno považovať za aktívne propagovanie\nkandidáta, resp. aktívne ovplyvňovanie formovania názorov voličov.\n50. Vychádzajúc z už uvedeného možno konštatovať, že sťažovateľ nepreukázal, že\nby došlo k aktívnemu propagovaniu kandidáta, resp. k aktívnemu sprístupňovaniu\ninformácií o zvolenom kandidátovi do dispozičnej sféry voliča s cieľom ovplyvniť jeho\nvoľbu, a teda sťažovateľ nepreukázal, že by zber podpisov pod predmetnú petíciu napĺňal\nznaky volebnej kampane predpokladané § 2 ods. 1 zákona o volebnej kampani.\n51. Pokiaľ ide o otázku, kedy bola verejnosti prvýkrát aktívne sprístupnená\ninformácia, že zvolený kandidát\n\nje spojený s predmetnou petíciou proti\n\nhazardu v Stupave, z printscreenov z konta zvoleného kandidáta\n\nna sociálnej\n\nsieti Facebook, ktoré k sťažnosti priložil sťažovateľ, vyplýva, že podpisové hárky\npredmetnej petície proti hazardu v Stupave („Petícia za Stupavu bez hazardných hier“) boli\nna facebookovom konte zvoleného kandidáta zverejnené najneskôr 22. októbra 2016, t. j.\nviac ako rok pred konaním volieb do samosprávneho orgánu, ktoré napadol svojou\nsťažnosťou sťažovateľ.\n\n23\n\nVychádzajúc z uvedeného ústavný súd konštatuje, že informácia o tom, že zvolený\nkandidát\n\nje spojený s predmetnou petíciou proti hazardu v Stupave, nebola\n\nverejnosti prvýkrát aktívne sprístupnená ako nová informácia o zvolenom kandidátovi až\nv čase volebného moratória, a teda zverejnenie tejto informácie v čase volebného moratória\nnemožno považovať za porušenie volebného moratória.\n52. Napokon, pokiaľ ide o otázku, či zber podpisov pod predmetnú petíciu proti\nhazardu v Stupave nemal znaky neprípustnej volebnej agitácie vo forme takého\nprotiprávneho konania (napr. korupčné správanie, psychický nátlak a pod.), ktoré môže\nvolebný výsledok ovplyvniť takým spôsobom, že bude nutné voľby zopakovať, ústavný súd\nkonštatuje, že zber podpisov pod predmetnú petíciu proti hazardu v Stupave nemal znaky\nneprípustnej volebnej agitácie vo forme protiprávneho konania spôsobilého ovplyvniť\nvolebný výsledok, keďže sťažovateľ ústavnému súdu nepredložil žiadne dôkazy, ktorými by\npreukázal, že by v súvislosti so zberom podpisov pod predmetnú petíciu bol\nvyžadovaný/realizovaný akýkoľvek zásah Policajného zboru Slovenskej republiky\nsmerujúci k zabráneniu narušenia verejného poriadku.\n53. Vychádzajúc z uvedeného ústavný súd konštatuje, že skutočnosť, že v čase\nvolebného moratória bol pred volebnými miestnosťami v Stupave realizovaný zber\npodpisov pod petíciu proti hazardu v Stupave, pod ktorou bol na každom petičnom hárku\nako člen petičného výboru ako prvý uvedený zvolený kandidát, ktorý bol zároveň na\nkaždom petičnom hárku uvedený ako osoba určená pre styk s orgánmi verejnej moci, ako aj\npre doručovanie, sama osebe nepostačuje na záver o porušení volebného moratória, a teda\nna vyslovenie nezákonnosti volieb do orgánu samosprávneho kraja, keďže\n- nebolo preukázané, že by pri zbere podpisov pod predmetnú petíciu došlo\nk aktívnemu sprístupňovaniu informácií o zvolenom kandidátovi do dispozičnej sféry\nvoličov s cieľom ovplyvniť voľbu voličov, resp. nebolo preukázané aktívne ovplyvňovanie\nformovania názorov voličov;\n- nebolo preukázané, že by išlo o novú informáciu sprístupnenú verejnosti až počas\nvolebného moratória, a zároveň\n\n24\n\n- nebolo preukázané, že by zber podpisov pod predmetnú petíciu mal znaky\nneprípustnej volebnej agitácie vo forme protiprávneho konania spôsobilého ovplyvniť\nvolebný výsledok.\n54. Vzhľadom na uvedené ústavný súd konštatuje, že skutočnosti uvádzané\nsťažovateľom nenasvedčujú, resp. nesignalizujú možné porušenie ústavy alebo zákonov\nupravujúcich organizáciu a priebeh volieb, t. j. nesignalizujú neústavnosť alebo\nprotizákonnosť volieb, ktorá je prvým nevyhnutným predpokladom na to, aby ústavný súd\nmohol volebnej sťažnosti vyhovieť.\n55. Na tomto základe ústavný súd dospel k záveru o zjavnej neopodstatnenosti\nnámietky sťažovateľa týkajúcej sa porušenia volebného moratória, a preto ústavný súd túto\nčasť sťažnosti odmietol podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde ako zjavne\nneopodstatnenú.\nK namietanému porušeniu ústavy počas vedenia volebnej kampane\n56. Zo sťažnosti vyplýva, že sťažovateľ namieta aj to, že v priebehu volebnej\nkampane došlo k porušeniu čl. 30 ods. 4 a čl. 31 ústavy, a to tým, že zvolený kandidát vydal\na distribuoval\n\nvolebný\n\nleták,\n\nv rámci\n\nktorého\n\nokrem\n\niného\n\naj\n\nnepodloženými\n\na nepravdivými vyjadreniami diskreditoval sťažovateľa a zároveň v tomto volebnom letáku\nuviedol, že má verejnú podporu\n\n,\n\nsprávcu\n\n. Druhou okolnosťou, ktorá podľa názoru sťažovateľa bola spôsobilá\nspochybniť platnosť volieb do orgánu samosprávneho kraja, bol spôsob vedenia volebnej\nkampane zvoleným kandidátom.\n57. Ústavný súd sa oboznámil s obsahom predmetného volebného letáku a zistil, že\ntento naozaj obsahuje viaceré kritické vyjadrenia vo vzťahu k sťažovateľovi. Ústavný súd\nvšak konštatuje, že táto kritika nepresahuje mieru kritiky, s ktorou sa musí každý kandidát\nna verejnú volenú funkciu v rámci volebnej kampane vyrovnať a ktorú musí byť pripravený\nznášať, pričom na túto kritiku môže v rámci volebnej kampane aj reagovať. Kritika\n\n25\n\nprotikandidátov pritom tvorí štandardnú súčasť volebnej kampane pri komunikácii\nkandidátov na volené funkcie s voličmi.\n58. V rámci oboznámenia sa s obsahom predmetného volebného letáku ústavný súd\ntiež zistil, že naozaj obsahuje aj text, z ktorého vyplýva, že zvolenému kandidátovi vyjadril\npodporu\n\n‒\n\nÚstavný súd v tejto súvislosti konštatuje, že sťažovateľ okrem svojho tvrdenia\nspochybňujúceho reálnosť tejto podpory zvolenému kandidátovi nepredložil žiadne\nkonkrétne dôkazy (napr. čestné prehlásenie\n\n), ktorými by hodnoverne\n\na presvedčivo preukázal svoje tvrdenie.\n59. V súlade so svojou ustálenou judikatúrou ústavný súd zároveň vo vzťahu k obom\nsťažovateľovým námietkam k spôsobu vedenia volebnej kampane zvoleným kandidátom\nzdôrazňuje, že nie každá neférovosť pri vedení volebnej kampane musí vyvolať právne\ndôsledky. Za týchto okolností je dôležité, aby ústavný súd posudzoval obdobné námietky\nsťažovateľov pri rozhodovaní o volebných sťažnostiach s primeranou mierou zdržanlivosti,\na to o to viac, že izolované tvrdenia spravidla samy osebe nie sú spôsobilé bezprostredne\na priamo ovplyvniť rozhodovanie voličov. Ústavný súd v tejto súvislosti poukazuje aj na\nsvoju doterajšiu judikatúru, v ktorej už viackrát pri posudzovaní námietok sťažovateľov\nsmerujúcich proti porušovaniu pravidiel volebnej kampane zdôraznil, že nemožno\npodceňovať voliča. Len intenzívnejší tlak na voliča prostredníctvom neférových praktík by\ntotiž podľa názoru ústavného súdu mohol byť spôsobilý ovplyvniť tvorbu jeho slobodnej\nvôle a zakladať tak volebnú vadu, ktorej dôsledkom by mohlo byť aj zrušenie výsledku\nvolieb (m. m. PL. ÚS 78/2011, PL. ÚS 33/2014, PL. ÚS 35/2014 a iné).\n60. Vzhľadom na uvedené ústavný súd konštatuje, že skutočnosti uvádzané\nsťažovateľom nenasvedčujú, resp. nesignalizujú možné porušenie ústavy alebo zákonov\nupravujúcich organizáciu a priebeh volieb, t. j. nesignalizujú neústavnosť alebo\nprotizákonnosť volieb, ktorá je prvým nevyhnutným predpokladom na to, aby ústavný súd\nmohol volebnej sťažnosti vyhovieť.\n\n26\n\n61. Na tomto základe považuje ústavný súd aj túto námietku sťažovateľa za zjavne\nneopodstatnenú a na výsledok napádaných volieb do orgánu samosprávneho kraja nemajúcu\nvplyv, a preto ústavný súd aj túto časť sťažnosti odmietol podľa § 25 ods. 2 zákona\no ústavnom súde ako zjavne neopodstatnenú.\n62. Ústavný súd na tomto mieste navyše opätovne pripomína, že podľa jeho ustálenej\njudikatúry len hrubé, závažné alebo opätovné porušenie zákona upravujúceho prípravu\na priebeh volieb môže byť dôvodom na uplatnenie právomoci ústavného súdu podľa § 63\nods. 1 zákona o ústavnom súde, pričom zistené nezákonné konanie musí mať priamy vplyv\nna dosiahnutý výsledok napádaných volieb. Túto skutočnosť však musí sťažovateľ nielen\ntvrdiť, ale aj doložiť dôkazmi. Dôkazné bremeno znáša sťažovateľ (napr. PL. ÚS 17/94,\nPL. ÚS 5/03, PL. ÚS 35/03, PL. ÚS 3/2010). Vzhľadom na význam volieb v demokratickej\nspoločnosti a z neho vyplývajúcu prezumpciu ich ústavnosti a zákonnosti je na\nsťažovateľovi, aby v záujme prijatia jeho sťažnosti ústavným súdom na ďalšie konanie (pri\npredbežnom prerokovaní) kvalifikovaným spôsobom označil také dôkazy, ktoré vzhľadom\nna konkrétne okolnosti prípadu nasvedčujú, že jeho tvrdenia o neústavnosti alebo\nnezákonnosti volieb sú reálne možné, prípadne aspoň pravdepodobné a súčasne sú spôsobilé\npreukázať také porušenie volebného zákona, ktoré by v konečnom dôsledku odôvodňovalo\nzáver o inom výsledku volieb, než aký bol vyhlásený. V tejto súvislosti ústavný súd dodáva,\nže funkcia ústavného súdu v rámci prieskumu ústavnosti a zákonnosti volieb nemôže byť\nvykladaná tak extenzívne, že by v konečnom dôsledku jeho činnosť mala nahradzovať,\nprípadne doplňovať činnosť na to povolaných volebných či iných orgánov, a to dokonca\nv tom smere, že iba na základe špekulatívne formulovaných námietok bude ústavný súd\npodrobne rekonštruovať celý volebný proces (PL. ÚS 3/2010).\n63. Vychádzajúc z uvedeného ústavný súd v závere konštatuje, že sťažovateľ\nnepredložil také relevantné dôkazy a ani nepoukázal na také porušenia ústavy alebo zákona\no volebnej kampani, ktoré by boli v príčinnej súvislosti s tvrdenou neplatnosťou\nnapadnutých volieb. Ústavný súd na základe uvedeného posúdil sťažnosť a sťažovateľom\nnamietané nedostatky ako nespôsobilé na konštatovanie toho, že došlo k takému zásahu do\n\n27\n\nslobodnej súťaže politických síl, ktorý by mal za následok nezákonnosť a neústavnosť\nnapadnutých volieb.\n64. Na základe uvedeného preto ústavný súd sťažnosť sťažovateľa po jej predbežnom\nprerokovaní podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde odmietol ako zjavne\nneopodstatnenú.\n\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\n\nV Košiciach 12. decembra 2017\n\n28", "vazby": {"registre": ["volebné veci - samosprávne kraje (VÚC)", "voľby-volebná kampaň", "voľby-do orgánov vyšších územných celkov", "konanie pred ústavným súdom-podmienky konania pred ústavným súdom", "voľby-volebné moratórium"], "ustanovenia": ["čl. 129 ods. 2 ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:e5917f94-35a9-41c2-83f1-8b32d59eb1ef", "ecli": null, "spisova_znacka": "PL. ÚS 7/2015", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 7/2015 z 21. 1. 2015", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2015-01-21", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e5917f94-35a9-41c2-83f1-8b32d59eb1ef"}, {"guid": "ussr:e7d82653-6910-4969-aba7-a8c60cdd69a6", "ecli": null, "spisova_znacka": "PL. ÚS 15/2013", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 15/2013 z 11. 12. 2013", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2013-12-11", "citacie_n": 11, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e7d82653-6910-4969-aba7-a8c60cdd69a6"}, {"guid": "ussr:eb10eb95-a142-4d2b-b837-4b5c180088dc", "ecli": null, "spisova_znacka": "PL. ÚS 78/2011", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 78/2011 z 23. 2. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-02-23", "citacie_n": 42, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:eb10eb95-a142-4d2b-b837-4b5c180088dc"}, {"guid": "ussr:37623cc0-9fc2-43c2-8166-695505d42184", "ecli": null, "spisova_znacka": "PL. ÚS 3/2010", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 3/2010 z 27. 1. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-01-27", "citacie_n": 126, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:37623cc0-9fc2-43c2-8166-695505d42184"}, {"guid": "ussr:eec7f194-0e9b-4a96-bf64-267c92b495b0", "ecli": null, "spisova_znacka": "PL. ÚS 6/06", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 6/06 z 22. 8. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-08-22", "citacie_n": 64, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:eec7f194-0e9b-4a96-bf64-267c92b495b0"}, {"guid": "ussr:019e3935-0eec-4a5d-bdb2-fe77778f14d4", "ecli": null, "spisova_znacka": "PL. ÚS 35/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 35/03 z 3. 2. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-02-03", "citacie_n": 100, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:019e3935-0eec-4a5d-bdb2-fe77778f14d4"}, {"guid": "ussr:3f0b3d4c-c3c1-406e-9a3e-01efa3bfcda7", "ecli": null, "spisova_znacka": "PL. ÚS 5/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 5/03 z 26. 4. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-04-26", "citacie_n": 182, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:3f0b3d4c-c3c1-406e-9a3e-01efa3bfcda7"}, {"guid": "ussr:892d2a97-af97-4645-966c-ccb7732ccfd6", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:PL.US.17.1994.1", "spisova_znacka": "PL. ÚS 17/94", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 17/94 z 27. 10. 1994", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1994-10-27", "citacie_n": 259, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:PL.US.17.1994.1"}], "citovane_v": [{"guid": "ussr:7e5ade4c-7982-4336-89d5-a8efed6474cf", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2026:PL.US.2.2026.1", "spisova_znacka": "PL. ÚS 2/2026", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 2/2026 z 11. 2. 2026", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2026-02-11", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2026:PL.US.2.2026.1"}, {"guid": "ussr:02f44850-1a38-4a84-a70e-de9cff09b940", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:PL.US.11.2020.1", "spisova_znacka": "PL. ÚS 11/2020", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 11/2020 z 29. 4. 2020", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2020-04-29", "citacie_n": 3, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:PL.US.11.2020.1"}, {"guid": "ussr:6db517f1-12ef-4756-88f1-4a85f1ee0a32", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:PL.US.10.2020.1", "spisova_znacka": "PL. ÚS 10/2020", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 10/2020 z 29. 4. 2020", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2020-04-29", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:PL.US.10.2020.1"}, {"guid": "ussr:e1b55db0-c76d-473f-9fc2-5caed84ee500", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:PL.US.16.2019.1", "spisova_znacka": "PL. ÚS 16/2019", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 16/2019 z 2. 4. 2020", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2020-04-02", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:PL.US.16.2019.1"}, {"guid": "ussr:9fe7a0e2-c0fa-4070-b7dc-734e4099e776", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2019:PL.US.2.2018.1", "spisova_znacka": "PL. ÚS 2/2018", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 2/2018 z 6. 2. 2019", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2019-02-06", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2019:PL.US.2.2018.1"}, {"guid": "ussr:55df0383-79a7-4160-b134-8fe24765a9bd", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2019:PL.US.10.2019.1", "spisova_znacka": "PL. ÚS 10/2019", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 10/2019 z 30. 1. 2019", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2019-01-30", "citacie_n": 517, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2019:PL.US.10.2019.1"}, {"guid": "ussr:b88504ee-c4d3-4c65-add5-0ed7317c60a3", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2019:PL.US.35.2018.1", "spisova_znacka": "PL. ÚS 35/2018", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 35/2018 z 23. 1. 2019", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2019-01-23", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2019:PL.US.35.2018.1"}, {"guid": "ussr:ac7b1d8a-4928-4dc7-9fae-681f0f516ad9", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2019:PL.US.36.2018.1", "spisova_znacka": "PL. ÚS 36/2018", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 36/2018 z 12. 12. 2018", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2018-12-12", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2019:PL.US.36.2018.1"}, {"guid": "7aa2163c-9c8d-4696-b1d3-ec83625482ac:13383776-64dc-4021-9d98-aabb9a689639", "ecli": "ECLI:SK:NSSSR:2025:9625200177.1", "spisova_znacka": "14Svp/1/2025", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 14Svp/1/2025 z 4. 6. 2025", "sud": "Najvyšší správny súd SR", "datum_vydania": "2025-06-04", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSSR:2025:9625200177.1"}, {"guid": "ac2f8c1c-bf4a-439b-a537-0192ea61db92:5e12343e-1a47-4de6-8519-c60b08531282", "ecli": "ECLI:SK:NSSSR:2023:9622200307.1", "spisova_znacka": "13Svp/22/2022", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 13Svp/22/2022 z 7. 2. 2023", "sud": "Najvyšší správny súd SR", "datum_vydania": "2023-02-07", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSSR:2023:9622200307.1"}, {"guid": "1f96a6ff-53d4-4951-b428-b88dca9e2f75:d64fd4f1-87fe-4e56-afea-df30d6273c8a", "ecli": "ECLI:SK:NSSSR:2023:9622200222.1", "spisova_znacka": "11Svp/2/2022", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 11Svp/2/2022 z 18. 1. 2023", "sud": "Najvyšší správny súd SR", "datum_vydania": "2023-01-18", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSSR:2023:9622200222.1"}, {"guid": "af592dab-2446-4356-8b9b-08b97d5c0bb7:e22f0270-2cce-43b5-b4e0-319126db93f3", "ecli": "ECLI:SK:KSPO:2021:8617200894.2", "spisova_znacka": "25Co/64/2019", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. 25Co/64/2019 z 28. 4. 2021", "sud": "Krajský súd Prešov", "datum_vydania": "2021-04-28", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2021:8617200894.2"}, {"guid": "af592dab-2446-4356-8b9b-08b97d5c0bb7:c1db5465-978e-4159-83a4-8c9e734309f7", "ecli": "ECLI:SK:KSPO:2021:8617200894.2", "spisova_znacka": "25Co/64/2019", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. 25Co/64/2019 z 28. 4. 2021", "sud": "Krajský súd Prešov", "datum_vydania": "2021-04-28", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2021:8617200894.2"}, {"guid": "6b1c5ec8-6de3-46f3-8173-71a2041882ad:8f19c74d-c4ae-4427-80ef-0086e60bf1b3", "ecli": "ECLI:SK:KSPO:2021:8112233224.6", "spisova_znacka": "20Co/31/2020", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. 20Co/31/2020 z 22. 3. 2021", "sud": "Krajský súd Prešov", "datum_vydania": "2021-03-22", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2021:8112233224.6"}, {"guid": "6b1c5ec8-6de3-46f3-8173-71a2041882ad:9417a566-4f49-4da7-9315-8d511745c4ff", "ecli": "ECLI:SK:KSPO:2021:8112233224.6", "spisova_znacka": "20Co/31/2020", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. 20Co/31/2020 z 22. 3. 2021", "sud": "Krajský súd Prešov", "datum_vydania": "2021-03-22", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2021:8112233224.6"}]}