{"guid": "ussr:1963eda4-a6ca-42bd-9284-ec66cebc403f", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:PL.US.14.2018.1", "spisova_znacka": "PL. ÚS 14/2018", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 14/2018 z 10. 10. 2018", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 10. októbra 2018, sp. zn. PL. ÚS 14/2018, ECLI:SK:USSR:2018:PL.US.14.2018.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Ladislav Duditš", "sudca_id": 1088, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/ladislav-dudits-1088", "datum_vydania": "2018-10-10", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["prijíma na ďalšie konanie", "prijíma na ďalšie konanie", "prijíma na ďalšie konanie", "prijíma na ďalšie konanie", "prijíma na ďalšie konanie", "prijíma na ďalšie konanie", "prijíma na ďalšie konanie", "prijíma na ďalšie konanie", "prijíma na ďalšie konanie", "prijíma na ďalšie konanie", "nevyhovuje návrhu na vydanie dočasného opatrenia"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o súlade právnych predpisov"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "PL.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-125.odsek-1", "nazov": "čl. 125 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-125.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-125"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-125"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/1963eda4-a6ca-42bd-9284-ec66cebc403f", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:PL.US.14.2018.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2018:PL.US.14.2018.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2018:PL.US.14.2018.1/text", "citacie_n": 0, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nPL. ÚS 14/2018-21\n\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí pléna 10. októbra 2018\npredbežne prerokoval návrh skupiny 30 poslancov Národnej rady Slovenskej republiky,\nzastúpených JUDr. Ing. Miroslavom Kadúcom, KADUC & PARTNERS, s. r. o.,\nVajanského 40, Trnava, na začatie konania podľa čl. 125 ods. 1 písm. a) Ústavy Slovenskej\nrepubliky o súlade ustanovení § 25c zákona č. 98/2004 Z. z. o spotrebnej dani\nz minerálneho oleja v znení neskorších predpisov s čl. 1 ods. 1 a čl. 35 ods. 1 v spojení\ns čl. 13 ods. 4 a čl. 50 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a § 25b ods. 7 písm. b) a c)\nzákona č. 98/2004 Z. z. o spotrebnej dani z minerálneho oleja v znení neskorších predpisov\ns čl. 35 ods. 1 v spojení s čl. 12 ods. 2 a čl. 55 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a takto\nrozhodol:\n1. Návrh skupiny 30 poslancov Národnej rady Slovenskej republiky p r i j í m a\nna ďalšie konanie.\n2. Návrhu na pozastavenie účinnosti napadnutých ustanovení n e v y h o v u j e .\n\nOdôvodnenie:\nI.\n1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bol 4. apríla 2018\ndoručený návrh skupiny 30 poslancov Národnej rady Slovenskej republiky (ďalej len\n„navrhovatelia“ alebo „skupina poslancov“) na začatie konania podľa čl. 125 ods. 1 Ústavy\nSlovenskej republiky (ďalej len „ústava“) o súlade ustanovení § 25c zákona č. 98/2004 Z. z.\no spotrebnej dani z minerálneho oleja v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon\no spotrebnej dani“ alebo „napadnuté ustanovenia“) s čl. 1 ods. 1 a čl. 35 ods. 1 v spojení\ns čl. 13 ods. 4 a čl. 50 ods. 2 ústavy a § 25b ods. 7 písm. b) a c) zákona o spotrebnej dani\ns čl. 35 ods. 1 v spojení s čl. 12 ods. 2 a čl. 55 ods. 2 ústavy.\n2. Navrhovatelia najskôr v časti I návrhu uviedli „[s]kutkový stav a východiskové\nprávne body“, v rámci ktorého chronologicky opísali prijatie napadnutých ustanovení\nzákona o spotrebnej dani, ich znenie a obsah dôvodovej správy.\n3. Najväčším problémom napadnutých ustanovení zákona o spotrebnej dani\nz pohľadu ústavnej konformity je podľa navrhovateľov «nový procesný mechanizmus, ktorý\numožňuje Kriminálnemu úradu finančnej správy pozastaviť uplatňovanie povolenia na\nprevádzkovanie daňového skladu, povolenia na obchodovanie, povolenia na distribúciu\nalebo povolenia na predaj, ak bolo vyšetrovateľom finančnej správy začaté trestné stíhanie\npre podozrenie zo spáchania daňového trestného činu, a to až v rozsahu 120 dní.\n... Pozastavenie povolenia je závažným zásahom do podnikateľských aktivít\nsúvisiacich s distribúciou a predajom pohonných hmôt, keďže rozhodnutie o pozastavení\npovolenie (aj keď je len dočasné) by bolo pre menších a stredných distribútorov a\npredajcov likvidačné. Dotknutý podnikateľ by bol totižto počas daného obdobia (v krajných\nprípadoch až počas dvoch mesiacov) úplne paralyzovaný a izolovaný od výkonu\npodnikania.\n\n2\n\n... Právne mechanizmy, ktoré majú potenciál takýmto výrazným spôsobom zasiahnuť\ndo základných práv a slobôd, by pritom mali byť vyvážené a ústavne konformné. V danom\nprípade však navrhovatelia predpokladajú, že opak je pravdou, keďže:\n■ pozastavenie povolenia zasahuje do ústavného princípu prezumpcie neviny\na predstavuje „trest“ vo fáze, kedy ešte nie je rozhodnuté o vine;\n■ o pozastavení povolenia navyše nerozhoduje súd, ale len Kriminálny úrad\nfinančnej správy, čo je v rozpore s ústavným princípom deľby moci;\n■ pozastavenie povolenia sa realizuje už na základe začatého trestného stíhania pre\npodozrenie zo spáchania trestného činu - takýto mechanizmus je poľahky zneužiteľný\na vytvára možnosť na účelovú elimináciu podnikateľských subjektov;\n■ voči pozastavenému povoleniu navyše neexistuje žiaden efektívny obranný právny\nprostriedok.».\n4. Navrhovatelia ďalej v návrhu k nesúladu s prezumpciou neviny «považujú za\nvhodné (aj keď je to z pohľadu systematiky Ústavy SR možno na prvý pohľad nekoncepčné)\npoukázať na... potenciálny nesúlad so zásadou prezumpcie neviny, keďže sú presvedčení, že\nz pohľadu aplikácie napadnutého ustanovenia sa jedná o ústavnoprávny princíp, ktorý je\n„prelomený“ ako prvý.\n... V súvislosti s potenciálnym zásahom do zásady prezumpcie neviny si plne\nuvedomujú predchádzajúcu judikatúru Ústavného súdu SR, v zmysle ktorej „z prezumpcie\nneviny však nevyplýva zákaz, aby s tým, voči komu sa trestné konanie začalo, nebolo možné\nzaobchádzať ako s obvineným, pričom (a v dôsledku uvedeného) obvinený je povinný strpieť\nurčité obmedzenia, akým je napríklad väzba (čl. 17 ods. 5 ústavy), skúmanie duševného\nstavu (čl. 17 ods. 7 ústavy), prípadne ďalšie opatrenia uvedené v štvrtej hlave prvého\noddielu Trestného poriadku (Zaistenie osôb a vecí). Rôznorodé obmedzenia a opatrenia,\nktoré je obvinený povinný strpieť, však nenarušujú prezumpciu neviny, keďže ich účelom nie\nje ani zistenie a ani vyhlásenie viny, t. j. nahradenie právoplatného odsudzujúceho rozsudku\nsúdu.“ (PL. ÚS 12/98)\n... v prípade preskúmania napadnutej právnej úpravy by mal Ústavný súd SR\ninklinovať k extenzívnejšiemu výkladu zásady prezumpcie neviny a mal by využiť príležitosť\n\n3\n\nmodifikovať svoju judikatúru v tejto oblasti jej posunom od formálnejšieho vnímania\nk materiálnemu poňatiu...\n... V protiklade je normatívne ukotvenie pozastavenia uplatňovania povolenia:\nv prípade začatia trestného stíhania pre podozrenie zo spáchania daňového trestného činu\nje Kriminálny úrad finančnej správy povinný pozastaviť uplatňovanie povolenia. Uvedený\nzáver vyplýva z dikcie ustanovenia § 25c ods. 1 zákona... v ktorom zákonodarca zvolil\nnormatívnu modalitu príkazu („pozastaví“ a nie „môže pozastaviť“). O tomto úkone síce\nvydá odôvodnené rozhodnutie, voči ktorému však zákon nestanovuje opravný prostriedok\na vychádzajúc zo systematického výkladu predmetného ustanovenia, je možné zároveň\ndospieť k záveru, že samotné odôvodnenie rozhodnutia musí byť (ex lege) len čisto formálne\nv podobe konštatovania o začatí trestného stíhania (čo ho samo osebe činí\nnepreskúmateľným)...\n... Na základe prezentovanej komparácie je možné dospieť k záveru, že pozastavenie\nuplatňovania povolenia má iný charakter než inštitúty ostatné inštitúty umožňujúce určité\nobmedzenie práv v trestnom konaní a zo svojej povahy inklinuje omnoho viac k trestným\nsankciám (ktoré sa môžu udeľovať až na základe právoplatného odsudzujúceho rozhodnutia\nsúdu), napr. ku trestu zákazu činnosti v zmysle § 32 písm. g) zákona č. 300/2005 Z. z.\nTrestný zákon v znení neskorších predpisov.\n... Navrhovatelia netvrdia, že podstata daného úkonu (pozastavenia uplatňovania\npovolenia) je apriórne v rozpore so zásadou prezumpcie neviny - ak by to tak bolo, ako\nanalogický príklad sa núka prejudikovaný súlad dočasného pozbavenia výkonu funkcií\npredsedu a podpredsedu Ústavného súdu SR so zásadou prezumpcie neviny (opätovne\nPL. ÚS 12/98). V tomto prípade sa však jedná o odlišnú intenzitu zásahu do Ústavy SR,\nkeďže napadnuté ustanovenie zákona č. 98/2004 Z. z. umožňuje pozastavenie uplatňovania\npovolenia za podmienok, ktoré sú jednak v rozpore s princípmi právneho štátu, ako aj\nv nesúlade s právom podnikať a zasahujú aj do princípu ochrany hospodárskej súťaže.».\n5. Navrhovatelia vo svojom návrhu k nesúladu s princípmi právneho štátu považujú\nza potrebné «poukázať najmä na požiadavku proporcionality, ktorá je dnes všeobecne\nuznávaným princípom inherentne prítomným v povahe právneho štátu, ktorého sa držia\nprakticky všetky ústavné súdy na európskom kontinente. Hlási sa k nemu aj Ústavný súd SR,\n\n4\n\npre ktorý je princíp proporcionality imanentnou súčasťou jeho rozhodovacej činnosti\nexplicitne formulovaným prinajmenšom od 4.7.2000 (rozhodnutie sp. zn. PL. ÚS 52/99)...\n... Podmienky na splnenie testu proporcionality neboli podľa navrhovateľov\nv prípade napadnutých ustanovení naplnené. Zákonodarca nesmie pri stanovovaní právnej\núpravy postupovať svojvoľne a môže voliť iba prostriedky, ktoré sledujú legitímny cieľ. Pri\nimplementácii mechanizmu pozastavenia uplatňovania povolenia však nie je možné badať\nžiadne pohnútky na strane zákonodarcu, ktoré by boli empiricky podložené a odôvodňovali\nby prijatú právnu úpravu spôsobom, ktorý by jej umožnil obstáť v teste proporcionality. Ako\ndôvod na prijatie napadnutej právnej úpravy uviedol zákonodarca snahu o zabránenie\ntomu, aby osoba, voči ktorej Kriminálny úrad finančnej správy začal trestné stíhanie pre\npodozrenie zo spáchania daňového trestného činu, nemohla pokračovať v páchaní ďalšej\ndaňovej trestnej činnosti. Zákonodarca však vôbec nezdôvodnil, prečo je potrebné práve\npre tento typ právnych vzťahov vytvoriť osobitný režim nad rámec inštitútov Trestného\nporiadku.\n... Deklarovaný cieľ je zároveň možné aj bez ohľadu na platnosť a účinnosť\nnapadnutej právnej úpravy dosiahnuť prostredníctvom odňatia samotného povolenia zo\nstrany colného úradu [§ 25b ods. 11 písm. c) zákona č. 98/2004 Z. z.], pričom spôsob\nprevencie/sankcie je v tomto modeli z normatívneho hľadiska koncipovaný štandardne\n(v zmysle ústavno-právne konformne), keďže umožňuje štátnemu orgánu zohľadniť všetky\nšpecifiká daného konkrétneho prípadu a „nenúti“ ho k trestaniu (v širšom slova zmysle) pri\nkaždom podozrení zo spáchania trestného činu. Navrhovatelia majú dokonca informáciu, že\nza obdobie niekoľkých posledných mesiacov odňal colný úrad podnikateľským subjektom\nv 71-ich prípadoch povolenie na distribúciu minerálneho oleja. Z uvedeného vyplýva, že\nnapadnutá právna úprava zlyháva v naplnení požiadavky nevyhnutnosti...\n... zákon č. 98/2004 Z. z. žiadnym spôsobom nerieši prípadnú náhradu škody, ktorá\nvznikne daným subjektom v situáciách, v ktorých sa trestné stíhanie ukáže ako\nneodôvodnené a ukončí sa. Vzhľadom na skutočnosť, že pozastavenie uplatňovania\npovolania sa viaže paušálne na všetky prípady trestného stíhania pre podozrenie zo\nspáchania daňového trestného činu, existuje odôvodnený a racionálny predpoklad, že\ntakýchto situácií (vzniku škody pri nevinných subjektoch) bude viacero, ak dokonca nebudú\naj prevažovať v rámci aplikačnej praxe.\n\n5\n\n... V rámci posúdenia aspektu nevyhnutnosti prijatia napadnutej právnej úpravy by\nchceli navrhovatelia poukázať aj na ďalší komparatívny argument, a to na skutočnosť, že\npredmetný mechanizmus pozastavenia uplatňovania je v danej podobe unikátom vlastným\nlen zákonu č. 98/2004 Z. z. a v iných „daňových\" právnych predpisoch sa nevyskytuje\n(príkladom môžu byť zákon č. 530/2011 Z. z. o spotrebnej dani z alkoholických nápojov\nv znení neskorších predpisov, ako aj zákon č. 106/2004 Z. z. o spotrebnej dani z tabakových\nvýrobkov).\n... V súvislosti s inkompatibilitou napadnutej právnej úpravy s Čl. 1 ods. 1 Ústavy\nSR je možné podotknúť aj to, že jedným z definičných princípov právneho štátu je právna\nistota...\n... Z pohľadu aplikácie napadnutého ustanovenia navrhovatelia identifikovali viacero\nnejasností a nepresností ako napríklad nejednoznačne určený subjekt, voči ktorému má byť\ntrestné stíhanie začaté: napadnuté právne ustanovenie explicitne nestanovuje subjekt, voči\nkomu má byť trestné stíhanie pre podozrenie zo spáchania daňového trestného činu začaté\na tento subjekt nie je možné určiť ani na základe výkladu tohto ustanovenia, ako aj iných\nustanovení Zákona. Osobitné interpretačné problémy (vzhľadom na vágnosť napadnutého\nustanovenia) môžu vzniknúť v súvislosti s identifikáciou fyzickej osoby, ktorá má v rámci\nštruktúry právnickej osoby, ktorá disponuje povolením istú funkciu a je voči nej zároveň\nvedené trestné stíhanie - konkrétne: ak je vedené trestné stíhanie pre podozrenie zo\nspáchania daňového trestného činu voči štatutárovi (napr. konateľovi), je nutné pozastaviť\nuplatňovanie povolenia alebo nie? Čo ak sa jedná o zamestnanca či zodpovedného\nzástupcu? Nehovoriac o tom, že podozrenie zo spáchania daňového trestného činu môže byť\nodôvodnené napríklad aj tým, že obchodný partner držiteľa povolenia je podozrivý alebo\nvyšetrovaný z daňového trestného činu.».\n6. K nesúladu napadnutých ustanovení s právom podnikať podľa čl. 35 ods. 1 ústavy\nnavrhovatelia upriamujú pozornosť na rozhodnutie ústavného súdu sp. zn. PL. ÚS 12/2014,\nv ktorom bolo konštatované:\n«,,Z rozdielov medzi základnými právami a slobodami prvej generácie a medzi\nzákladnými právami a slobodami druhej generácie (kde patrí aj základné právo na\npodnikanie, pozn. analytické oddelenie) vyplýva aj testovanie oboch generácií základných\n\n6\n\npráv a slobôd podľa rozdielnych testov. Všeobecný test proporcionality, na aký odkazujú\nnavrhovatelia, je testom určeným pre prvú generáciu základných práv a slobôd. Pre\ntestovanie druhej generácie základných práv a slobôd existuje modifikovaný test\nproporcionality.“\n... Modifikovaný test proporcionality pritom môže mať dve konkrétne podoby resp.\nsa môže vzťahovať na dve rôzne situácie:\n(i) zákon zasahuje do minimálneho štandardu základného práva a tento zásah nie je\nvhodný, potrebný alebo primeraný pre ochranu iného základného práva (test\nproporcionality, striktný test opodstatnenosti);\n(ii) zákon síce nezasahuje do minimálneho štandardu základného práva, ale\npredstavuje svojvoľné obmedzenie základného práva, ktoré nesleduje legitímny cieľ alebo\nho nesleduje rozumnými prostriedkami (test racionality, základný test opodstatnenosti).\n[Wagnerová, E., Šimíček, V., Langášek, T., Pospíšil, I. a kol. Listina základních práv\na svobod, Komentár. Praha: Wolters Kluwer Česká republika, 2012, s. 579 - 580.]\n... napadnutá právna úprava nedokáže prejsť základným testom opodstatnenosti,\nkeďže svoj cieľ nesleduje rozumnými, racionálnymi prostriedkami...\n...Uvedený právny záver vychádzajúci práve z posúdenia a aplikácie modifikovaného\ntestu proporcionality je v ústavnoprávnej rovine reflektovaný v Čl. 13 ods. 3 a 4 Ústavy,\npodľa ktorého musia byť obmedzenia základných práv a slobôd rovnaké pre všetky prípady,\nktoré spĺňajú ustanovené podmienky a pri obmedzovaní základných práv a slobôd (v tomto\nprípade práva podnikať) sa musí dbať na ich podstatu a zmysel a takéto obmedzenia sa\nmôžu použiť len na ustanovený cieľ.»\n7. K nesúladu s princípom ochrany hospodárskej súťaže v spojení s právom podnikať\nnavrhovatelia v návrhu napokon uvádzajú:\n„... V zmysle napadnutých ustanovení zákona... musí žiadateľ o vydanie povolenia na\ndistribúciu alebo povolenia na predaj musí spĺňať tieto podmienky jednu z nasledovný\npodmienok:\n(i) buď má ročný objem predaja minerálneho oleja uvedeného v § 6 ods. 1 písm. a)\na d) alebo v § 7 ods. 1 a 2 zákona č. 98/2004 Z. z. minimálne 30 000 000 l alebo\nminerálneho oleja uvedeného v § 6 ods. 1 písm. f) zákona č. 98/2004 Z. z. minimálne\n\n7\n\n150 000 kg, ak je žiadateľom o vydanie povolenia na distribúciu podľa odseku 1; to neplatí,\nak je žiadateľom o vydanie povolenia na distribúciu osoba, ktorá dodáva len minerálny olej\npodľa § 6 ods. 1 písm. d) užívateľskému podniku podľa § 11 na účely oslobodené od dane\npodľa § 10 ods. 1 písm. a), alebo\n(ii) má splatené vklady do základného imania v minimálnej výške 500 000 eur, ak je\nprávnickou osobou alebo nakupuje a predáva v rámci podnikania minerálny olej uvedený\nv § 6 ods. 1 písm. a) a d) alebo v § 7 ods. 1 a 2 minimálne jeden rok pred podaním žiadosti\no vydanie povolenia na distribúciu, ak je fyzickou osobou; to platí, ak žiadateľ o vydanie\npovolenia na distribúciu v čase podania žiadosti o vydanie povolenia na distribúciu\nnedosahuje ročný objem predaja minerálneho oleja uvedeného v písmene b).\n... Zákon č. 98/2004 Z. z. síce dáva žiadateľom na výber z dvoch možností, avšak obe\nsú neprimerané a neracionálne, a to obzvlášť v porovnaní s platným právnym stavom pred\nprijatím novely zákona č. 98/2004 Z. z., ktorý takéto podmienky nestanovoval.\n...V tejto súvislosti by chceli navrhovatelia konštatovať, že obe podmienky sú pre\n(nových) žiadateľov prakticky nesplniteľné, pričom osobitne limitácia minimálnej výšky\nzákladného imania je v radikálnom nepomere s lex generalis - t.j. zákonom č. 513/1991 Zb.\nObchodný zákonník v znení neskorších predpisov a limitmi na výšku základného imania,\nktoré sú v ňom stanovené.\n... Ani jedna z daných požiadaviek pritom nezohľadňuje skutočnosť, že na\nrelevantnom trhu sa pohybujú aj daňové subjekty, ktorých predmetom podnikania nie je\nprimárne distribúcia a obchod s pohonnými hmotami resp. ich podnikateľské aktivity\nnedosahujú takých proporcií, aby dokázali splniť uvedené podmienky - jedná sa o tzv. malé\na stredné podnikateľské subjekty, pre ktoré predstavujú uvedené pravidlá faktickú bariéru\nvstupu na trh.\n... Vzniknutá bariéra pre vstup na trh s touto komoditou konzekventne znemožní\nalebo sťaží fungovanie menším podnikateľským subjektom, principiálne pre hospodársku\nsúťaž bude táto negatívna, pre značnú časť doteraz podnikajúcich malých a stredných\ndistribútorov pohonných látok bude mať likvidačný charakter, čo následne bude deformovať\nvoľný trh hospodárskej súťaže...\n...Vylúčenie fyzických osôb a právnických osôb, ktoré z majetkových alebo iných\npodnikateľsko-strategických dôvodov nedokážu splniť ani jednu zo stanovených\n\n8\n\nneprimeraných podmienok, navyše napĺňa znaky deformácie trhového prostredia. Namiesto\n„koregulácie“ sa vytvára priestor na posilňovanie trhového postavenia dominantného\nhráča na trhu, čo môže neskôr vyústiť do zneužívania dominantného postavenia na trhu,\nresp. znemožniť fungovanie prirodzených trhových princípov. Týmto obmedzením\nhospodárskej súťaže podľa názoru navrhovateľov prichádza k porušeniu Čl. 55 ods. 2\nÚstavy SR, podľa ktorého „Slovenská republika chráni a podporuje hospodársku súťaž.“...\n... Nerovnaké právne postavenie účastníkov hospodárskej súťaže by bolo v súlade\ns čl. 55 ods. 2 Ústavy SR, ak by ho zákonodarca ustanovil vo verejnom záujme. Ústava SR\nsíce výslovne nezdôrazňuje požiadavku verejného záujmu v ustanovení čl. 55 ods. 2, avšak\npatrí k všeobecným princípom implikovaným v princípoch tvorby práva v právnom štáte.\nPreto má právny význam aj vo vzťahu k princípom ochrany a podpory hospodárskej súťaže.\nVerejný záujem na obmedzení hospodárskej súťaže nemožno stotožňovať, ani zamieňať\ns verejným\n\nzáujmom\n\nopodstatňujúcim\n\nobmedzenie\n\nuplatnenia\n\npráva\n\npodnikať\n\na uskutočňovať inú zárobkovú činnosť. Verejný záujem na obmedzení hospodárskej súťaže\nnemožno predpokladať, ale treba ho preukázať (PL. ÚS 13/97). Navrhovatelia sú však\npresvedčení, že takýto verejný záujem neexistuje resp. ak aj Ústavný súd SR identifikoval\nv tejto súvislosti verejný záujem, nedosahoval by takej intenzity, aby legitimoval zásah do\nprincípu ochrany hospodárskej súťaže.\n... Zákonodarca prijatím napadnutej legislatívy výrazne obmedzil fungovanie trhu,\nradikálne obmedzil hospodársku súťaž medzi subjektmi pôsobiacimi na relevantnom trhu\na vytvoril podmienky pre vznik oligopolných, resp. monopolných subjektov, čo v konečnom\ndôsledku výrazne obmedzí, resp. znemožní fungovanie trhových princípov. Ústavný súd SR\npritom svojou vyššie\n\nuvedenou\n\njudikatúrou\n\njednoznačne\n\nzadefinoval povinnosti\n\nzákonodarcu ochraňovať hospodársku súťaž a utvárať podmienky na jej zdravé fungovanie.\nNesplnenie tejto povinnosti je možné vnímať ako porušenie Čl. 55 ods. 2 Ústavy.\n... Podmienky, ktoré zakotvil zákonodarca v napadnutých ustanoveniach, vytvorili\nbez náležitých dôvodov výraznú nerovnosť účastníkov hospodárskej súťaže a podstatnej\nčasti z nich zákonodarca fakticky zasiahol do ich práva podnikať (nesúlad s Čl. 35 ods. 1\nv spojení s Čl. 12 ods. 2 Ústavy SR).\n... Navrhovatelia v tomto prípade „spárovali“ zásah do princípu rovnosti s právom\npodnikať.\n\n9\n\n... Právo podnikať je pritom v kontexte judikatúry Ústavného súdu SR vnímané ako\nzákladné právo zaradené medzi hospodárske, kultúrne a sociálne práva, preto sa ho možno\ndomáhať len v medziach príslušných zákonov, ktoré upravujú jeho výkon. Zákonodarca\ndisponuje pri tvorbe týchto zákonov širokou mierou uváženia ohľadne voľby adekvátnej\nhospodárskej a sociálnej politiky, čo v praxi znamená, že rozhoduje o tom, v akom rozsahu,\nv akej kvalite a za akých podmienok ho bude garantovať. Táto miera uváženia nie je\nabsolútna. Jej limity sú vyjadrené v ústavných princípoch a v požiadavke ochrany ďalších\nhodnôt, na ktorých je Ústava SR založená a ktoré chráni, a to vrátane princípy ochrany\nhospodárskej súťaže.\n... S ohľadom na uvedené právne závery, ako aj po zohľadnení predošlých rozhodnutí\nÚstavného súdu SR (napríklad rozhodnutie sp. zn. I. ÚS 55/55) – (takéto rozhodnutie\nneexistuje, pozn. ústavného súdu), bolo preto prirodzené a racionálne v návrhu v súvislosti\ns napadnutou právnou úpravou identifikovať kumulatívny nesúlad s Čl. 35 ods. 1 v spojení\ns Čl. 12 ods. 2 a s Čl. 55 ods. 2 Ústavy SR.\n... súvislosti so zásahom do práva podnikať odporúčajú navrhovatelia...aplikovať\nmodifikovaný test proporcionality, ktorý podľa ich názoru aj v tomto prípade preukáže, že\nnapadnutá právna úprava nie je v súlade požiadavkou racionality...\n... Na záver tejto argumentačnej state dávajú navrhovatelia do pozornosti...nález\nÚstavného súdu Českej republiky sp. zn. PL. ÚS 44/13 zo dňa 13. 5. 2014, v rámci ktorého\nčeský ústavný súd posudzoval analogicky obdobnú právnu úpravu, pričom dospel k záveru\no protiústavnosti tzv. kaucie, ktorú museli distribútori pohonných hmôt skladať.»\n8. Navrhovatelia požadujú prednostné prerokovanie sťažnosti, pretože podľa nich\nv tejto veci sú splnené všetky predpoklady na to, aby sa vec považovala za naliehavú,\na poukazujúc na dôvody obsiahnuté v návrhu navrhujú, aby ústavný súd po prijatí ich\nnávrhu na ďalšie konanie vo veci samej nálezom takto rozhodol:\n„i) Ustanovenie § 25c zákona č. 98/2004 Z. z. o spotrebnej dani z minerálneho oleja\nv znení neskorších predpisov nie je v súlade s Čl. 1 ods. 1 a Čl. 35 ods. 1 v spojení s Čl. 13\nods. 4 Ústavy Slovenskej republiky.\n(ii) Ustanovenie § 25c zákona č. 98/2004 Z. z. o spotrebnej dani z minerálneho oleja\nv znení neskorších predpisov nie je v súlade s Čl. 50 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky.\n\n10\n\n(iii) Ustanovenia § 25b ods. 7 písm. b) a písm. c) zákona č. 98/2004 Z. z.\no spotrebnej dani z minerálneho oleja v znení neskorších predpisov nie sú v súlade s Čl. 35\nods. 1 v spojení s Čl. 12 ods. 2 a s Čl. 55 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky.“\n9. Navrhovatelia tiež navrhujú, aby ústavný súd uznesením pozastavil účinnosť\nnapadnutých ustanovení uvedených v návrhu, pretože „v prípade nevyužitia procesného\ninštitútu môže dôjsť:\n(i) jednak k značnej hospodárskej škode, ktorej vznik je reálny v súvislosti\ns obmedzovaným tržných princípov na relevantnom trhu s pohonnými hmotami a hroziacim\nvznikom monopolu;\n(ii) zároveň hrozí aj vážny nenapraviteľný následok v prípade aplikácie mechanizmu\npozastavenia uplatňovania povolenia v prípadoch, keď sa v trestnom konaní ukáže, že sa\njednalo o nevinnú osobu a takejto osobe bude spôsobená v dôsledku pozastavenia\nuplatňovania povolenia hospodárska škoda.“.\nII.\n10. Podľa čl. 125 ods. 1 písm. a) ústavy ústavný súd rozhoduje o súlade zákonov\ns ústavou...\nPodľa § 37 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z.\no organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho\nsudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) ak osoby\nuvedené v § 18 ods. 1 písm. a) až f) dospejú k názoru, že právny predpis nižšej právnej sily\nnie je v súlade s právnym predpisom vyššej právnej sily alebo s medzinárodnou zmluvou,\nmôžu podať ústavnému súdu návrh na začatie konania.\nPodľa čl. 130 ods. 1 písm. a) ústavy i podľa § 18 ods. 1 písm. a) zákona o ústavnom\nsúde ústavný súd začne konanie, ak návrh podá najmenej pätina poslancov Národnej rady\nSlovenskej republiky.\n11. Ústavný súd návrh na začatie konania prerokuje podľa § 25 ods. 1 zákona\no ústavnom súde na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa a zisťuje, či nie sú\n\n11\n\ndôvody na odmietnutie návrhu podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde. Podľa § 25\nods. 2 zákona o ústavnom súde návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný\nsúd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy\nalebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže\nústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.\nÚstavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.\n12. Ústavný súd pri predbežnom prerokovaní návrhu navrhovateľov konštatuje,\nže navrhovatelia sú podľa čl. 130 ods. 1 písm. a) ústavy v spojení s § 18 ods. 1 písm. a)\nzákona o ústavnom súde aktívne legitimovaní na podanie návrhu na začatie konania\no súlade právnych predpisov, pričom ich návrh obsahuje predpísané náležitosti ustanovené\nzákonom o ústavnom súde. Na základe tohto zistenia ústavný súd dospel k záveru, že nie sú\ndôvody na jeho odmietnutie podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde, a preto ho prijal\nna ďalšie konanie podľa § 25 ods. 3 zákona o ústavnom súde (bod 1 výroku tohto\nuznesenia).\nIII.\n13. Skupina poslancov predložila aj návrh, aby ústavný súd súčasne s prijatím ich\nnávrhu na ďalšie konanie podľa čl. 125 ods. 2 ústavy a podľa § 38 ods. 2 zákona\no ústavnom súde rozhodol o pozastavení účinnosti napadnutých ustanovení zákona\no spotrebnej dani.\n14. Podľa čl. 125 ods. 2 ústavy ak ústavný súd prijme návrh na konanie podľa odseku\n1, môže pozastaviť účinnosť napadnutých právnych predpisov, ich častí, prípadne\nniektorých ich ustanovení, ak ich ďalšie uplatňovanie môže ohroziť základné práva\na slobody, ak hrozí značná hospodárska škoda alebo iný vážny nenapraviteľný následok.\nPodľa § 38 ods. 1 zákona o ústavnom súde ak ústavný súd prijme návrh a začatie\nkonania o súlade právnych predpisov podľa čl. 125 ods. 1 ústavy, môže uznesením\npozastaviť účinnosť napadnutých právnych predpisov, ich častí, prípadne niektorých ich\nustanovení, ak ich ďalšie uplatňovanie môže ohroziť ich základné práva alebo slobody alebo\n\n12\n\nľudské práva a základné slobody vyplývajúce z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská\nrepublika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom určeným zákonom, ak hrozí značná\nhospodárska škoda alebo iný vážny nenapraviteľný následok.\nPodľa § 38 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže rozhodnúť\no pozastavení účinnosti napadnutých právnych predpisov, ich častí, prípadne niektorých ich\nustanovení aj na návrh účastníka konania. Návrh na pozastavenie účinnosti musí obsahovať\nkonkretizáciu a spôsob ohrozenia základných práv alebo slobôd alebo skutočnosti, ktoré\npreukazujú, že hrozí značná hospodárska škoda alebo iný vážny nenapraviteľný následok.\nO tomto návrhu rozhodne ústavný súd bez zbytočného odkladu.\n15. Skupina poslancov navrhla pozastavenie účinnosti napadnutých ustanovení\nzákona o spotrebnej dani s odôvodnením uvedeným v bode 9.\n16. V súvislosti s rozhodovaním o návrhu skupiny poslancov na pozastavenie\núčinnosti napadnutých ustanovení zákona ústavný súd uvádza, že k uplatneniu svojej\nprávomoci podľa čl. 25 ods. 2 ústavy pristupuje vo svojej doterajšej judikatúre len\nv dostatočne odôvodnených prípadoch, a pritom celkom výnimočne, t. j. keď sú spôsob\nohrozenia označených základných práv a slobôd, resp. hrozba hospodárskej škody alebo\niného nenapraviteľného následku v návrhu dostatočne konkretizované, pričom z okolností\nprípadu zjavne vyplýva, že vzhľadom na hypotetickosť a nedostatočnú konkretizáciu (pozri\nbod 9, pozn.) ide o tvrdenie navrhovateľov, ktoré nemožno považovať za preukázané, a teda\naj opodstatnené. V danom prípade ústavný súd preto nevyhodnotil dôvody uvádzané\nnavrhovateľmi za také významné, že by zakladali dôvod na uplatnenie tejto „výnimočnej“\nprávomoci ústavného súdu, a preto návrhu skupiny poslancov na pozastavenie účinnosti\noznačených ustanovení zákona nevyhovel (bod 2 výrokovej časti rozhodnutia).\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 10. októbra 2018\n\n13", "vazby": {"registre": ["súlad právnych predpisov", "test proporcionality", "návrh", "právna istota", "práva a slobody – právo na súdnu a inú právnu ochranu-právo na prezumpciu neviny", "konanie pred ústavným súdom-podmienky konania pred ústavným súdom", "daň-spotrebná daň", "súlad-súlad právnych predpisov", "práva a slobody – hospodárske, sociálne a kultúrne práva-právo podnikať a uskutočňovať inú zárobkovú činnosť", "test proporcionality"], "ustanovenia": ["čl. 125 ods. 1 písm. a) ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:13632d8f-088e-44ab-a103-001f170d0fd5", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2015:PL.US.12.2014.1", "spisova_znacka": "PL. ÚS 12/2014", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 12/2014 z 10. 6. 2015", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2015-06-10", "citacie_n": 16, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2015:PL.US.12.2014.1"}, {"guid": "ussr:9db14587-9e3c-425f-adb0-3c97bb2b01cb", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:PL.US.52.1999.1", "spisova_znacka": "PL. ÚS 52/99", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 52/99 z 7. 7. 1999", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1999-07-07", "citacie_n": 85, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:PL.US.52.1999.1"}, {"guid": "ussr:755cccaf-b736-4aeb-b453-c0959b8d7b62", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:PL.US.12.1998.1", "spisova_znacka": "PL. ÚS 12/98", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 12/98 z 17. 11. 1998", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1998-11-17", "citacie_n": 73, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:PL.US.12.1998.1"}, {"guid": "ussr:f960db60-1b2c-4f49-85bc-16ff2c372fe3", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:PL.US.13.1997.1", "spisova_znacka": "PL. ÚS 13/97", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 13/97 z 24. 6. 1998", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1998-06-24", "citacie_n": 67, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:PL.US.13.1997.1"}], "citovane_v": []}