{"guid": "ussr:71eb55d2-f7a9-4400-8203-7f686aa44ab4", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:PL.US.12.2018.1", "spisova_znacka": "PL. ÚS 12/2018", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 12/2018 z 12. 9. 2018", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 12. septembra 2018, sp. zn. PL. ÚS 12/2018, ECLI:SK:USSR:2018:PL.US.12.2018.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": null, "sudca_id": null, "sudca_url": null, "datum_vydania": "2018-09-12", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["zastavuje", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "zastavuje", "zastavuje", "zastavuje", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "zastavuje", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o súlade právnych predpisov"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "PL.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-125.odsek-1", "nazov": "čl. 125 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-125.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-125"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-125"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/71eb55d2-f7a9-4400-8203-7f686aa44ab4", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:PL.US.12.2018.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2018:PL.US.12.2018.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2018:PL.US.12.2018.1/text", "citacie_n": 0, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nPL. ÚS 12/2018-20\n\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 12. septembra 2018\nv pléne zloženom z predsedníčky Ivetty Macejkovej a zo sudcov Jany Baricovej, Petra\nBrňáka (sudca spravodajca), Miroslava Duriša, Ľudmily Gajdošíkovej, Jany Laššákovej,\nMojmíra Mamojku, Lajosa Mészárosa, Ladislava Orosza a Rudolfa Tkáčika predbežne\nprerokoval návrh skupiny 34 poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vyslovenie\nnesúladu § 9 ods. 3, § 10 ods. 8, § 32a ods. 1 a 3 písm. a) a § 32b ods. 1 v časti „sa\nposkytuje služba na podporu zosúlaďovania rodinného života a pracovného života\nposkytovaním starostlivosti o dieťa do konca kalendárneho roka, v ktorom dovŕši tri roky\nveku, ak sa rodič alebo fyzická osoba, ktorá má dieťa zverené do osobnej starostlivosti na\nzáklade rozhodnutia súdu, pripravuje na povolanie štúdiom na strednej škole alebo\nna vysokej škole, pripravuje na trh práce alebo vykonáva zárobkovú činnosť“ a § 32b ods. 3\nzákona č. 448/2008 Z. z. o sociálnych službách a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991\nZb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov v znení\nzákona č. 40/2017 Z. z. s čl. 12 ods. 2, čl. 12 ods. 2 v spojení s čl. 42 ods. 1, čl. 35 ods. 1,\nčl. 41 ods. 1 poslednou vetou a čl. 41 ods. 5 v spojení s čl. 12 ods. 2 Ústavy Slovenskej\nrepubliky a takto\n\nrozhodol:\n1. Konanie o návrhu na vyslovenie nesúladu § 32a ods. 3 písm. a) a § 32b ods. 1\nv časti „sa poskytuje služba na podporu zosúlaďovania rodinného života a pracovného\nživota poskytovaním starostlivosti o dieťa do konca kalendárneho roka, v ktorom dovŕši tri\nroky veku“ zákona č. 448/2008 Z. z. o sociálnych službách a o zmene a doplnení zákona\nč. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších\npredpisov v znení zákona č. 40/2017 Z. z. s čl. 41 ods. 1 a čl. 41 ods. 5 v spojení s čl. 12\nods. 2 Ústavy Slovenskej republiky z a s t a v u j e .\n2. Vo zvyšnej časti návrh o d m i e t a pre zjavnú neopodstatnenosť.\nOdôvodnenie:\nI.\n1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bol 5. apríla 2017\ndoručený návrh skupiny 34 poslancov Národnej rady Slovenskej republiky (ďalej len\n„navrhovatelia“) na začatie konania podľa čl. 125 ods. 1 písm. a) Ústavy Slovenskej\nrepubliky (ďalej len „ústava“) a § 37 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky\nč. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním\na o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom\nsúde“).\nNavrhovatelia žiadali ústavný súd, aby vydal tento nález:\n«Ustanovenie § 32a ods. 1 zákona č. 448/2008 Z. z. o sociálnych službách... v znení\nzákona č. 40/2017 Z. z. ... nie je v súlade s čl. 41 ods. 5 Ústavy v spojení s čl. 12 ods. 2\na s čl. 35 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky.\nUstanovenie § 32b ods. 1 zákona č. 448/2008 Z. z. o sociálnych službách... v znení\nzákona č. 40/2017 Z. z. ... v časti „ak sa rodič alebo fyzická osoba, ktorá má dieťa zverené\ndo osobnej starostlivosti na základe rozhodnutia súdu, pripravuje na povolanie štúdiom na\nstrednej škole alebo na vysokej škole, pripravuje na trh práce alebo vykonáva zárobkovú\n\n2\n\nčinnosť“ nie je v súlade s čl. 41 ods. 5 v spojení s čl. 12 ods. 2 a s čl. 35 ods. 1 Ústavy\nSlovenskej republiky.\nUstanovenie § 32a ods. 3 písm. a) zákona č. 448/2008 Z. z. o sociálnych službách...\nv znení zákona č. 40/2017 Z. z. ... nie je v súlade s čl. 41 ods. 1 posledná veta a ods. 5\nv spojení s čl. 12 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky.\nUstanovenie § 32b ods. 1 zákona č. 448/2008 Z. z. o sociálnych službách... v znení\nzákona č. 40/2017 Z. z. ... v časti „... sa poskytuje služba na podporu zosúlaďovania\nrodinného života a pracovného života poskytovaním starostlivosti o dieťa do konca\nkalendárneho roka, v ktorom dovŕši tri roky veku“ nie je v súlade s čl. 41 ods. 1 posledná\nveta a ods. 5 v spojení s čl. 12. ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky.\nUstanovenie § 9 ods. 3 a § 10 ods. 8 zákona č. 448/2008 Z. z. o sociálnych\nslužbách... v znení zákona č. 40/2017 Z. z. ... nie je v súlade s čl. 12 ods. 2 v spojení s čl. 42\nods. 1 Ústavy Slovenskej republiky.\nUstanovenie § 32 ods. 3 zákona č. 448/2008 Z. z. o sociálnych službách (v texte\nnávrhu sa hovorí o § 32b ods. 3 zákona..., pozn.)... v znení zákona č. 40/2017 Z. z. ... nie je\nv súlade s čl. 35 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky.»\n2. Navrhovatelia okrem všeobecných dôvodov rozdelili dôvody rozporu napadnutých\nustanovení zákona č. 448/2008 Z. z. o sociálnych službách a o zmene a doplnení zákona\nč. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších\npredpisov v znení zákona č. 40/2017 Z. z. (ďalej len „zákon o sociálnych službách“)\ndo piatich skupín, a to\n2.1 „Rozpor obmedzenia užívania služby na ekonomicky aktívnych rodičov (§ 32a\nods. 1 a § 32b ods. 1 ZoSS) s čl. 12. ods. 1 a 2 Ústavy v spojení s čl. 41 ods. 5 Ústavy“,\nktorý odôvodnili okrem iného aj tým, že „[v] § 32a ods. 1 a 32b ods. 1 ZoSS v časti, kde\nupravuje, ktorým rodičom sa sociálna služba na zosúlaďovanie rodinného života\na pracovného života poskytuje, diskriminuje rodičov, z dôvodu ich iného postavenia. Novela\nZoSS v tejto časti rozlišuje medzi rodičmi, ktorí sa pripravujú na trh práce, študujú alebo\nvykonávajú zárobkovú činnosť na jednej strane a rodičmi, ktorí sú nezamestnaní, invalidní,\nna materskej alebo rodičovskej dovolenke alebo nepracujú, či neštudujú z iného dôvodu na\n\n3\n\ndruhej strane pokiaľ ide o prístup k sociálnej službe starostlivosti o dieťa do troch rokov ich\nveku alebo do šiestich rokov veku dieťaťa, ak ide o dieťa s nepriaznivým zdravotným stavom\n(pre zrozumiteľnosť textu budeme ďalej používať len „deti do troch rokov ich veku“).\nNapadnuté ustanovenie je tak v rozpore so zásadou rovnosti v právach a zásadou\nnediskriminácie pri uplatňovaní základného práva na pomoc od štátu pri starostlivosti\no dieťa zaručené čl. 41 ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky, pretože vytvára medzi občanmi\nnerovnosť pri uplatňovaní ich práv.\n... Deklarovaným cieľom zákonodarcu pri prijímaní napadnutého ustanovenia... je\npodľa dôvodovej správy zabezpečiť zosúladenie rodinného života a pracovného života\na zvýšiť kvalitu a dostupnosť sociálnej služby starostlivosti o dieťa v určitom veku. Podľa\nnázoru navrhovateľov štát napadnutou právnou úpravou neprimerane sledovaným cieľom\nzasahuje do súkromnoprávnych vzťahov medzi rodičmi detí do troch rokov ich veku\na poskytovateľmi služieb starostlivosti o tieto deti. Zvolenou právnou reguláciou možno\ndosahuje zákonodarca stanovené ciele, ale na druhej strane neprimerane zasahuje do aj už\nexistujúcich právnych vzťahov a existuje aj iná právna úprava, ktoré by viac zohľadňovala\nústavnoprávne princípy vymedzené v čl. 41 ods. 5 v spojení s čl. 12 ods. 2 Ústavy SR.\n... Zatiaľ čo je plne s cieľmi zákonodarcu a v súlade s ústavnoprávnym rámcom\nzákladného práva definovaného v čl. 41 ods. 5 Ústavy regulovať poskytovanie služieb čo do\nkvality týchto služieb a čo do spôsobu ich poskytovania, ale zároveň navrhovatelia sú\npresvedčení, že obmedzenie pre poskytovanie služby len na ekonomicky aktívnych rodičov\ndetí vo veku do troch rokov je v rozpore s Ústavou. Neexistuje dôvod, prečo by prijímateľmi\ntakejto služby mohli byť len takto vymedzení rodičia. Môže sa to zdať legitímne, lebo ide\no podporu skupiny ekonomicky aktívnych rodičov, avšak aj ekonomicky neaktívni rodičia\nmôžu mať legitímny záujem umiestniť dieťa do starostlivosti opatrovateľa alebo zariadenia.\nSamotný fakt, že rodič dieťaťa do troch rokov nepracuje, neštuduje alebo sa nepripravuje\nna trh práce nepredstavuje podľa navrhovateľov dôvod, pre ktorý mu treba obmedziť\nprístup k tomu, aby dieťa umiestnil do zariadenia poskytujúcemu starostlivosť o deti do\ntroch rokov ich veku alebo využil služby opatrovateľa detí mimo takéhoto zariadenia.\nRodičia, ktorí majú deti mladšie ako tri roky, môžu mať záujem dieťa umiestniť do\nzariadenia starostlivosti o deti do troch rokov veku, pretože sa napríklad starajú\no mladšieho súrodenca, sú invalidní alebo majú zdravotné problémy, starajú sa o inú\n\n4\n\nosobu, ktorá potrebuje opateru, vykonávajú inú ako ekonomickú činnosť (napr.\ndobrovoľníctvo) prípadne majú iné dôvody pre umiestnenie dieťaťa do zariadenia ako\nnapríklad dostatok podnetov pre rozvoj dieťaťa a jeho socializáciu s inými deťmi v jeho\nveku, príprava na dochádzku do škôlky. Treba tiež zdôrazniť, že deti do troch rokov veku\nmôžu byť v týchto zariadeniach umiestňované aj na kratšiu dobu ako 5 dní v týždni na 8 či 9\nhodín denne. Neexistuje legitímny dôvod, prečo by tieto zariadenia mali slúžiť výhradne\nrodičom, ktorí sú ekonomicky aktívni presne vymedzeným spôsobom. Ako je uvedené vyššie\nštát už podporuje špecificky rodičov, ktorí sú ekonomicky aktívni pred tým, ako ich deti\ndovŕšia tri roky ich veku a to formou príspevku na starostlivosť o dieťa, ktorí je vyšší ako\nrodičovský príspevok, ak sú náklady na zariadenie alebo na opatrovateľa detí vyššie ako\nvýška rodičovského príspevku.“.\n2.2 „Rozpor obmedzenia uzatvárať dohody o poskytovaní služby s ekonomicky\nneaktívnymi rodičmi (§ 32a ods. 1 a 32b ods. 1 ZoSS) s čl. 35 ods. 1 Ústavy SR“ , ktorý\nodôvodnili okrem iného aj tým, že „Navrhovatelia sú zároveň presvedčení, že tie isté\nustanovenia zamedzujúce využívať sociálne služby ekonomicky neaktívnymi rodičmi je\nzároveň v rozpore s právom na podnikanie garantované čl. 35 ods. 1 Ústavy, pretože\nneprimerane zasahuje do slobody podnikania neverejných poskytovateľov opatrovateľských\nslužieb v zariadení starostlivosti o deti do troch rokov ich veku alebo mimo týchto\nzariadení. Bez primeraného dôvodu a bez toho, aby štát poskytoval finančnú podporu\nneverejným poskytovateľom týchto služieb... predmetnou Novelou ZoSS obmedzil ich\nslobodu podnikania a poskytovania služieb komukoľvek, kto o tieto služby prejaví záujem a\nje ochotní za nich zaplatiť. Zákonodarca ani v dôvodovej správe nevysvetľuje, prečo\npristúpil k takejto právnej úprave a nezvážil iné možnosti. V prípade, že by poskytovateľ\ntakýchto služieb prijal do zariadenia dieťa ekonomicky neaktívneho rodiča, ktorý je ochotný\na schopný mu za služby zaplatiť, nedošlo by k ujme na právach dieťaťa ani rodiča ani\nprevádzkovateľa takéhoto zariadenia. Neexistencia oprávneného dôvodu na obmedzenie\nposkytovať služby zo strany prevádzkovateľov zariadení detí do troch rokov ich veku je\npodľa názoru navrhovateľov dôvodom, že táto právna úprava je v rozpore s Ústavou.“.\n\n5\n\n2.3 „Rozpor obmedzenia poskytovania služby starostlivosti o deti do troch rokov ich\nveku na koniec kalendárneho roka, v ktorom ich dosiahnu (§ 32a ods. 3 písm. a) a 32b\nods. 1 ZoSS) z čl. 12 ods. 2 Ústavy v spojení s čl. 41 ods. 1 posledná veta a ods. 5 Ústavy“ ,\nktorý odôvodnili okrem iného aj tým, že „[v] ustanovení § 32a ods. 3 písm. a) a § 32b\nods. 1 ZoSS v znení Novely ZoSS sa zároveň stanovuje, že zariadenie alebo opatrovateľ detí\nmôže poskytovať služby zosúladenia rodinného života a pracovného života rodičovi len do\nkonca kalendárneho roka, v ktorom dieťa dosiahne vek tri roky. Toto ustanovenie má\nviacero negatívnych dopadov na deti vo veku troch rokov, ako aj na ich rodičov\na v končenom dôsledku na zosúladenie rodinného života a pracovného života, ako základný\ncieľ zákonodarcu. Podľa navrhovateľov predstavuje uplatňovanie tohto ustanovenia\ndiskrimináciu na základe veku medzi deťmi, ktorým sa služba poskytuje, ktoré sa\nnachádzajú v porovnateľnej situácií. Zároveň toto ustanovenie nerešpektuje ústavné\nprincípy špecifickej ochrany detí a mladistvých a právo rodičov na pomoc pri starostlivosti\no deti. Podľa názoru navrhovateľov nedosahuje zákonodarca stanovený cieľ a existuje aj\ntaké riešenie, ktoré je viac v súlade s Ústavou ako to, stanovené napadnutými\nustanoveniami... Na zosúladenie rodinného života a pracovného života, po tom ako sa rodič\nz materskej/rodičovskej dovolenky vracia do pracovného pomeru, je nevyhnutné, aby bola\nzabezpečená starostlivosť o dieťa kontinuálne počas celého kalendárneho roka. Avšak\nvyššie uvedená právna úprava dostáva rodičov detí do troch rokov ich veku umiestnených\nv zariadení, ktoré poskytuje služby starostlivosti o deti do troch rokov ich veku,\ndo podstatnej neistoty. Týka sa to rodičov detí narodených v čase od septembra\ndo decembra kalendárneho roka. Skutočnosť, že tieto deti 1. 9. príslušného roka nedosahujú\nvek 3 rokov, čo môže byť prekážkou Ich umiestnenia do materskej školy. Zákonodarca\nzároveň pre tieto isté deti stanovil v Novele ZoSS, že v zariadení starostlivosti o deti\ndo troch rokov ich veku sa o ne budú starať len do konca kalendárneho roka, v ktorom\ndosiahnu vek troch rokov. Napríklad dieťa narodené v októbri 2013 dosiahne vek troch\nrokov v októbri 2016, do materskej školy v septembri 2016 nemôže začať chodiť, lebo ho\nneprijali aj pre nízky vek a zároveň zariadenie starostlivosti o deti do troch rokov ich veku\nmu môže starostlivosť poskytovať len do konca roku 2016. Od januára 2017 do septembra\n2017, ak dieťa nenastúpi do materskej Školy, neexistuje zariadenie, kde by mu vedeli\nposkytovať starostlivosť. Rodič môže len dúfať, že sa v priebehu školského roka v nejakej\n\n6\n\nmaterskej škole uvoľní miesto pre jeho dieťa staršie ako 3 roky. Avšak ak nemá v tomto čase\nzabezpečenú starostlivosť o dieťa starým rodičom, veľmi pravdepodobne sa z ekonomicky\naktívneho rodiča stane ekonomicky neaktívny rodič. Čo je však ešte podstatnejšie, že toto\nustanovenie sa veľmi pravdepodobne negatívne nedotkne tých rodičov, ktorých deti sa\nnarodili v čase od januára do augusta kalendárneho roka, u ktorých je pravdepodobný\nplynulý prechod medzi zariadením starostlivosti o deti do troch rokov ich veku a materskou\nškolou. Zákonodarca teda pri prijímaní napadnutej právnej úpravy nezohľadnil skutočnosť,\nže do materských škôl prijímajú deti predovšetkým po dosiahnutí veku troch rokov a podľa\nškolských rokov, nie podľa kalendárnych rokov. Vytvoril tým nerovnaké zaobchádzanie\nmedzi osobami (rodičmi a ich deťmi) v porovnateľnej situácii na základe toho, kedy sa\nnarodili. Je teda nevyhnutné skúmať ďalej, či na takéto nerovnaké zaobchádzanie existuje\nlegitímny dôvod a či neexistuje iné primerané riešenie, ktoré by bolo viac v súlade\ns ústavnými princípmi, ako to, ktoré zvolil zákonodarca.“.\n2.4 „Neposkytovanie vzdelávania v zariadeniach starostlivosti o deti do troch rokov\nich veku (§ 9 ods. 3 a § 10 ods. 8 ZoSS) ako základ nerovnakého zaobchádzania v prístupe\nk vzdelávaniu podľa čl. 12 ods. 2 Ústavy SR v spojení s čl. 42 ods. 1 Ústavy.“, ktorý\nodôvodnili okrem iného aj tým, že „[v] ustanoveniach ZoSS v znení Novely ZoSS (§ 9 ods.\n3 ZoSS a § 10 ods. 8) zákonodarca upravil to, aké spôsoby výchovy je možné používať pri\nstarostlivosti o deti do troch rokov veku pri poskytovaní sociálnych služieb, avšak nikde\nv ZoSS ani v inom právnom predpise nie je upravené vzdelávanie detí do troch rokov ich\nveku v zariadeniach sociálnych služieb. Na druhej strane školský zákon a nadväzujúce\nprávne predpisy riešia predprimárne vzdelávanie u detí, ktoré navštevujú materskú školu, tj.\npotenciálne deti od dvoch rokov ich veku. Vzhľadom na túto skutočnosť je zrejmé, že\nexistuje školský vzdelávací program pre deti od dvoch rokov veku. Avšak zariadenia\nstarostlivosti o deti do troch rokov ich veku podľa ZoSS ani podľa školského zákona nie sú\npovinné vzdelávanie deťom od dvoch rokov ich veku poskytovať. Podľa zákona o sociálnych\nslužbách sa im poskytuje len starostlivosť a výchova... Zákonodarca sa teda síce rozhodol\npomerne prísne regulovať poskytovateľov sociálnych služieb starostlivosti o deti do troch\nrokov ich veku pokiaľ ide o nároky na priestorové usporiadanie a množstvo a vzdelanie\nzamestnancov, ale opomenul regulovať nároky na vzdelanie poskytované deťom v týchto\n\n7\n\nzariadeniach. Podľa názoru navrhovateľov neexistuje legitímny dôvod, pre ktorý by deťom\nv zariadeniach, ktoré sú určené aj pre deti staršie ako 2 roky, nemalo byť poskytované\nvzdelávanie. Pričom nie je nevyhnutné, aby tieto boli zaradené do siete materských škôl, ani\naby sa toto vzdelávanie realizovalo podľa školského vzdelávacieho programu určeného pre\nverejné materské školy. Podľa navrhovateľov sa právo na vzdelanie podľa čl. 42 ods. 1\nÚstavy týka aj detí v predškolskom veku, ak tak ustanovuje zákon. Ak teda školský zákon\nstanovuje, že aj deti od dvoch rokov veku pokiaľ navštevujú materskú školu sa zúčastňujú\nvzdelávania, potom stanovuje, že aj tieto deti majú nárok na vzdelanie a realizujú tak svoje\nústavné práva. Zákonodarca teda mal tento ústavný rámec uplatniť minimálne aj na deti od\ndvoch rokov veku v zariadeniach sociálnych služieb. Podľa názoru navrhovateľov nie je\nrozhodné, aký druh zariadenia dieťa navštevuje, v každom zariadení by malo mať rovnaké\nprávo na prístup k vzdelaniu v zmysle čl. 42 ods. 1 Ústavy.“.\n2.5 „Stanovenie maximálneho počtu detí v dennej miestnosti v zariadeniach\nposkytujúcich starostlivosť o deti do troch rokov ich veku (§ 32b ods. 3 ZoSS) v rozpore\ns čl. 35 ods. 1 Ústavy.“, ktorý odôvodnili okrem iného aj tým, že «[n]ovelou ZoSS\nzákonodarca v § 32b ods. 3 stanovil, že v zariadení starostlivosti o detí do troch rokov ich\nveku možno poskytovať starostlivosť najviac o 12 detí v jednej dennej miestnosti, ktorá\nspĺňa funkciu herne a spálne, pričom to isté platí, aj ak je spálňa stavebne oddelená od\nherne a deti využívajú oba tieto priestory. Počet detí možno zvýšiť najviac o tri deti, ak sa\nv dennej miestnosti alebo v priestoroch spálne a herne neposkytuje starostlivosť o dieťa do\njedného roku veku. Zákonodarca odôvodnil takéto obmedzenie s cieľom umožniť zvýšenie\npočtu detí, len ak tým nie je ohrozená bezpečnosť a ochrana detí vekovej kategórie, ktorá si\nvyžaduje zvýšenú ochranu v rámci kolektívnej starostlivosti. Zákonodarca však ďalej\nneodôvodňuje zavedenie pravidla „maximálne 12 detí na jednu herňu“, aj keď už existuje\nregulácia počtu detí podľa podlahovej plochy herne.\n... Novela ZoSS priniesla... reguláciu, ktorá sprísňuje podmienky pre poskytovateľov\nstarostlivosti o deti do troch rokov ich veku tak, že bez ohľadu na veľkosť miestností alebo\npočet personálu, stanovuje maximálny počet detí v dennej miestnosti, ktorá je herňou a to\nbez ohľadu na to, či zároveň slúži ako herňa aj ako spálňa alebo nie. Pre poskytovateľov\ntýchto sociálnych služieb v zariadení starostlivosti o deti do troch rokov ich veku to môže\n\n8\n\nznamenať zníženie počtu detí, ktorým v zariadení poskytujú starostlivosť a v konečnom\ndôsledku zníženie dostupností poskytovanej služby pre rodičov týchto detí.».\n3. Po konkrétnom odôvodnení navrhovatelia všeobecne v závere uviedli, že\n«[p]odstatnou právnou otázkou, ktorú treba zdôrazniť v súlade s rozhodnutiami Ústavného\nsúdu, že hospodárske, sociálne a kultúrne práva a slobody „sú právami druhej generácie,\nktorých podoba a obsah v podstatnej miere závisí od ekonomických a hospodárskych\nmožností štátu“ (PL. ÚS 19/08), a je pre ne podstatné to, že sa ich podľa čl. 51 ods. 1\nÚstavy SR možno „domáhať... len v medziach zákonov, ktoré tieto ustanovenia\nvykonávajú“, teda len v rozsahu vyvoditeľnom z citovanej ústavnej výhrady,\nprostredníctvom ktorej ústava poskytuje zákonodarcovi nepochybné väčší priestor\n(v porovnaní s inými skupinami základných práv a slobôd) pre voľnú úvahu na účely\nurčenia, v akom rozsahu, kvalite a za akých podmienok ich bude garantovať. V tejto\nsúvislosti však Ústavný súd už vyslovil názor, že „priestor pre voľnú úvahu poskytnutý\nústavou zákonodarcovi pri prijímaní týchto zákonov nemožno chápať absolútne; jej limity\ntreba hľadať v ústavných princípoch a požiadavke ochrany ďalších hodnôt, na ktorých je\nústava založená a ktoré chráni“. Tieto základné práva už svojou povahou síce napádajú na\nprávu úpravu zo strany štátu (ktorá naplní jeho obsah), ten však nesmie zasiahnuť samotnú\npodstatu týchto práv a ani sa dotknúť iných práv zakotvených v ústave a Dohovore\no ochrane ľudských práv a slobôd. Ústavný súd môže v rámci abstraktnej kontroly\nústavnosti vysloviť nesúlad len v prípadoch, ak dotknutá právna norma nerešpektuje\nkonkrétne ústavné garancie niektorého zo základných práv, na ktoré odkazuje čl. 51 ods. 1\nÚstavy (PL. ÚS 11/2013). Ústavný súd ďalej vo vzťahu k týmto právam konštatuje\nnapríklad aj vo veci vedenej pod sp. zn. II. ÚS 8/96, že „Pozitívnym záväzkom štátu sa\nchránia aj práva a slobody ustanovené v Ústave Slovenskej republiky. Obsahom\npozitívneho záväzku štátu je povinnosť podniknúť opatrenia na ochranu práv, ktoré v ústave\npriznal občanovi...“ (mimo iného aj v PL. ÚS 17/2008)... Navrhovatelia sú... toho názoru,\nže zákonodarca vo všetkých nimi napadnutých ustanoveniach prekročil medze voľnej úvahy\nstanovenej mu v rámci Ústavy a citovaných ústavných práv, pretože zjavne neprimeraným\nspôsobom zasiahol do slobôd garantovaných citovanými ustanoveniami Ústavy bez\nlegitímneho dôvodu alebo zjavne neprimeraným spôsobom. Zároveň pri všetkých vyššie\n\n9\n\nnapadnutých ustanoveniach sa nám podarilo definovať spôsob regulácie, ktorý je\nprimeranejší vzhľadom na sledované ciele a zároveň zasahuje do práv rodičov, detí a\nposkytovateľov starostlivosti od deti do troch ich veku menej významne ako zákonodarcom\nprijatá právna úprava. Je nevyhnutné podotknúť, že zákonodarca pri realizácií určitých\nopatrení má vždy na výber z viacerých možností a podľa názoru navrhovateľov by mal\nvyberať také spôsoby právnej úpravy, ktoré sú čo naviac v súlade správami garantovanými\nobčanom Ústavou. Navrhovatelia sú presvedčení, že zákonodarca môže regulovať právne\nvzťahy pri poskytovaní starostlivosti o deti do troch rokov ich veku, ale ním zvolená právna\núprava z možností, ktoré mal k dispozícii pri zohľadnení faktických možností verejnej\nsprávy poskytovať finančné zabezpečenie pre zariadenia starostlivosti o deti do troch rokov\nIch veku, spôsobí významné zásahy do práv a ústavou chránených záujmov detí, ich rodičov\nako aj neverejných poskytovateľov služieb starostlivosti o deti do troch rokov ich veku.».\nII.\n4. Ústavný súd v prvom rade uvádza, že návrh sa týka kľúčovo hospodárskych,\nsociálnych a kultúrnych práv podľa piateho oddielu druhej hlavy ústavy. Navrhovatelia\ncitujú z rozhodnutia ústavného súdu sp. zn. PL. ÚS 11/2013, v ktorom ústavný súd vyjadril\nkoncepciu zdržanlivosti vo vzťahu k týmto právam a tento prístup nie je bez právneho\nvýznamu ani v okolnostiach posudzovaného návrhu.\nZákladné práva a slobody podľa čl. 35 ods. 1, čl. 41 ods. 1, čl. 41 ods. 5 a čl. 42\nods. 1 ústavy sú právami, na ktoré sa vťahuje ústavná výhrada čl. 51 ods. 1 ústavy. Ako aj\nnavrhovatelia uviedli, ide o ústavnú výhradu, „prostredníctvom ktorej ústava poskytuje\nzákonodarcovi nepochybne väčší priestor (v porovnaní s inými skupinami základných práv\na slobôd) pre voľnú úvahu (uváženie) na účely určenia, v akom rozsahu, kvalite a za akých\npodmienok bude garantovať hospodárske, sociálne a kultúrne práva a slobody“\n(PL. ÚS 11/2013, PL. ÚS 8/2014). Pri plnom rešpektovaní toho, že nejde o absolútnu\nmožnosť zákonodarcu na voľnú úvahu, ústavný súd pristupuje k prieskumu napadnutej\nprávnej úpravy na základe ústavnej výhrady podľa čl. 51 ods. 1 ústavy zdržanlivo, pretože\n„... môže v rámci abstraktnej kontroly ústavnosti vysloviť nesúlad len v prípadoch, ak\n\n10\n\ndotknutá právna norma nerešpektuje konkrétne ústavné garancie niektorého zo základných\npráv, na ktoré odkazuje čl. 51 ods. 1 ústavy“ (PL. ÚS 11/2013, PL. ÚS 8/2014).\nK prvému výroku\n5. Po podaní návrhu (29. novembra 2017) Národná rada Slovenskej republiky (ďalej\nlen „národná rada“) prijala zákon č. 331/2017 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon\nč. 448/2008 Z. z. o sociálnych službách a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb.\no živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov v znení\nneskorších predpisov (ďalej len „novela zákona o sociálnych službách“). Podľa čl. II novela\nzákona o sociálnych službách nadobudla účinnosť 30. decembra 2017 okrem čl. I bodov 1\naž 204 a 209 až 218, ktoré nadobudli účinnosť 1. januára 2018.\n6. V konaní podľa čl. 125 ods. 1 ústavy postupuje ústavný súd s ohľadom na\nustanovenie čl. 140 ústavy predovšetkým podľa všeobecných ustanovení § 18 až § 36\nzákona o ústavnom súde a podľa osobitných ustanovení § 37 až § 41b zákona o ústavnom\nsúde upravujúcich osobitné procesné pravidlá konania o súlade právnych predpisov.\n7. V konaní o súlade právnych predpisov je ústavný súd oprávnený posudzovať\nv zásade len súlad platných predpisov, ich častí, prípadne niektorých ich ustanovení\ns právnymi predpismi vyššej právnej sily, čo vyplýva z čl. 125 ústavy, ako aj z § 41a ods. 4\nzákona o ústavnom súde, podľa ktorého ak preskúmavané právne predpisy stratia platnosť\npred vyhlásením nálezu ústavného súdu, konanie sa zastaví.\n8. Ústavný súd podľa svojej ustálenej judikatúry zásadne považuje stratu platnosti\npreskúmavaných právnych predpisov pri abstraktnej kontrole ústavnosti za dôvod na\nzastavenie konania (napr. PL. ÚS 42/03, PL. ÚS 17/05, PL. ÚS 12/08, PL. ÚS 13/08,\nPL. ÚS 6/2010 alebo PL. ÚS 13/2016).\n\n11\n\n9. Novelizácia zákona znamená zmenu alebo doplnenie platného zákona. Národná\nrada môže novelizovať zákon, ktorý ešte nenadobudol účinnosť, teda počas plynutia jeho\nlegisvakancie. Podmienkou novelizácie je platnosť zákona. Novelizácia zákona doplnením\nznamená, že súčasťou zákona sa stávajú ustanovenia, ktoré pôvodne neobsahoval, a to bez\ntoho, aby sa to nevyhnutne dotklo platnosti pôvodnej úpravy v zákone. Novelizácia zákona\nzmenou znamená, že v platnom zákone sa niektorá jeho časť, prípadne jeho niektoré\nustanovenie alebo jeho časť nahrádza spôsobom, ktorý je uvedený v novele.\nNovela je samostatným právnym predpisom. Má svoju vlastnú platnosť a účinnosť.\nOdo dňa svojej účinnosti sa však jej obsah stáva obsahom novelizovaného právneho\npredpisu. Okamihom účinnosti novelizujúceho predpisu dochádza k splynutiu právnych\nnoriem obsiahnutých v novelizovanom predpise a novelizujúcom predpise, ktoré svojím\nsplynutím vytvoria úplne nový právny predpis. Okamihom splynutia a vznikom nových\nprávnych predpisov pôvodné právne normy zanikajú, a preto nemôžu byť predmetom\nposudzovania ich súladu s právnou normou vyššej právnej sily.\n10. Novela zákona o sociálnych službách v čl. I bode 26 obsahuje nové znenie § 32a\nods. 3 písm. a) zákona o sociálnych službách („do 31. augusta bezprostredne nasledujúceho\npo dovŕšení troch rokov veku dieťaťa alebo šiestich rokov veku dieťaťa, ak je dieťaťom\ns nepriaznivým zdravotným stavom“). Podľa čl. II novelizačný bod 26 v čl. I nadobudol\núčinnosť 1. januára 2018. Tým došlo k strate platnosti a účinnosti pôvodného napadnutého\nznenia § 32a ods. 3 písm. a) zákona o sociálnych službách. Ústavný súd preto rozhodol tak,\nže v súlade s § 41a ods. 4 zákona o ústavnom súde, prihliadajúc aj na svoju doterajšiu\njudikatúru v obdobných procesných situáciách, konanie vo vzťahu k tomuto ustanoveniu\nzákona o sociálnych službách zastavil. Dôvodom takého rozhodnutia je nielen formálna\nstrata platnosti napadnutého ustanovenia zákona o sociálnych službách, ale tiež skutočnosť,\nže novela zákona o sociálnych službách zmenila ustanovenie § 32a ods. 3 písm. a)\nspôsobom, ktorý materiálne konvalidoval navrhovateľmi namietaný rozpor s ústavou.\n\n12\n\n11. Novela zákona o sociálnych službách v čl. I bode 28 nahrádza v § 32b ods. 1\nzákona o sociálnych službách slová „konca kalendárneho roka, v ktorom dovŕši tri roky\nveku“ slovami „troch rokov veku“. Rovnako predmetná novela zákona o sociálnych\nslužbách v čl. I bode 30 v § 32b zákona o sociálnych službách za odsek 3 vložila nový\nodsek 4, ktorý znie: „(4) V zariadení starostlivosti o deti do troch rokov veku dieťaťa sa\nsociálna služba poskytuje do 31. augusta bezprostredne nasledujúceho po dovŕšení troch\nrokov veku dieťaťa.“. Podľa čl. II novelizačný bod 28 v čl. I nadobudol účinnosť 1. januára\n2018. Od tohto dňa došlo k zmene napadnutého znenia v § 32b ods. 1 (a doplneniu nového\nodseku 4, pozn.) zákona o sociálnych službách v časti „sa poskytuje služba na podporu\nzosúlaďovania rodinného života a pracovného života poskytovaním starostlivosti o dieťa do\nkonca kalendárneho roka, v ktorom dovŕši tri roky veku“ tak, že toto znie „sa poskytuje\nslužba na podporu zosúlaďovania rodinného života a pracovného života poskytovaním\nstarostlivosti o dieťa do troch rokov veku“. Napadnutá časť ustanovenia § 32b ods. 1 zákona\no sociálnych službách stratila platnosť a účinnosť a nie je v znení, ako bola uvedená\nv návrhu súčasťou platného právneho poriadku. Preto aj vo vzťahu k tejto časti návrhu\nústavný súd rozhodol o zastavení konania, a to z dôvodu straty jeho platnosti, ako aj\nz dôvodu materiálnej konvalidácie namietaného nesúladu § 32b ods. 1 zákona o sociálnych\nslužbách s ústavou v časti týkajúcej sa veku dieťaťa, a to doplnením zákona o sociálnych\nslužbách o nový odsek 4.\nK druhému výroku\n12. Podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde môže ústavný súd na predbežnom\nprerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania návrhy, na prerokovanie\nktorých nemá právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné\nnávrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané\noneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený. Ak\nústavný súd navrhovateľa na také nedostatky upozornil, uznesenie sa nemusí odôvodniť.\n\n13\n\n13. Z § 20 ods. 1 zákona o ústavnom súde vyplýva, že návrh na začatie konania\npodaný ústavnému súdu musí obsahovať odôvodnenie, ktoré spĺňa dostatočné ústavnoprávne požiadavky (m. m. PL. ÚS 9/2012, PL. ÚS 1/2014, PL. ÚS 7/2014, PL. ÚS 32/2015,\nPL. ÚS 34/2015 alebo PL. ÚS 3/2017). Dostatočné ústavno-právne požiadavky\nodôvodnenia predstavujú najmä dostatočnú argumentáciu navrhovateľa, ktorá preukazuje\ndostatok dôvodov pre namietaný nesúlad, ktorý by bolo možné vysloviť po prípadnom\nprijatí návrhu na ďalšie konanie.\n14. Vo vzťahu k častiam návrhu, kde nie je možné zastavenie konania, preskúmal\nústavný súd odôvodnenie návrhu, a to najmä z hľadiska materiálnej ochrany ústavnosti.\nV tejto súvislosti sa ústavný súd zameral tiež na preskúmanie toho, či nosné dôvody návrhu\nmateriálne zodpovedajú petitu a či je možné prípadné vyhovenie petitu odôvodniť podľa\nnávrhu.\n15. Podľa § 32a ods. 1 zákona o sociálnych službách – „(1) Služba na podporu\nzosúlaďovania rodinného života a pracovného života sa poskytuje rodičovi alebo fyzickej\nosobe, ktorá má dieťa zverené do osobnej starostlivosti na základe rozhodnutia súdu, v čase\na) prípravy na trh práce alebo v čase vykonávania aktivít spojených so vstupom alebo\ns návratom na trh práce, poskytovaním starostlivosti o maloleté dieťa,\nb) prípravy na povolanie štúdiom na strednej škole alebo na vysokej škole alebo\nv čase vykonávania zárobkovej činnosti, poskytovaním starostlivosti o dieťa do troch rokov\nveku alebo do šiestich rokov veku, ak je dieťaťom s nepriaznivým zdravotným stavom.23e).“.\nTáto právna úprava je v dôvodovej správe odôvodnená tým, že „V § 32a a 32b a sa\ndefinujú dve formy služieb na podporu zosúlaďovania rodinného života a pracovného\nživota. Prvá [§ 32a ods. 1 písm. a)] definuje službu na podporu zosúlaďovania rodinného\nživota a pracovného života poskytovanú terénnou formou sociálnej služby v domácom\nprostredí dieťaťa, alebo ambulantnou formou sociálnej služby v inom prostredí, ktorým je\ndomáce prostredie opatrovateľa detí. Táto služba sa poskytuje rodičovi alebo inej fyzickej\nosobe, ktorá má dieťa zverené do starostlivosti, a to v čase v ktorom sa rodič pripravuje na\ntrh práce a v čase ďalších aktivít spojených so vstupom alebo návratom na trh práce,\n\n14\n\nv tomto prípade, ak ide o maloleté dieťa. Ide o podporu rodín kde je rodič napr. dlhodobo\nnezamestnaný, navštevuje rekvalifikačné kurzy alebo iné kurzy a je v záujme celej rodiny,\naby sa v čo najkratšom čase zamestnal. Prostredníctvom poskytnutia tejto služby zameranej\nna podporu zosúlaďovania rodinného a pracovného života a poskytnutím starostlivosti\no dieťa prostredníctvom opatrovateľky detí sa zabráni sociálnemu vylúčeniu rodiny\na zabezpečí sa priestor pre rodiča, aby sa zúčastnil aktivít spojených so vstupom alebo\nnávratom na trh práce.\nĎalšia situácia [§ 32a ods. 1 písm. b)] rieši podporu zosúlaďovania rodinného\nživota a pracovného života rodín s deťmi do troch resp. šiestich rokov veku, ak ide o dieťa\ns dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom, a to za predpokladu, že sa rodič rozhodne\npracovať ešte pred ukončením rodičovskej dovolenky. Rodič si môže vybrať podľa potrieb\ndieťaťa a celej rodiny, či uprednostní starostlivosť opatrovateľa detí (§ 32a ods. 3), alebo\nzariadenie starostlivosti o deti do troch rokov veku dieťaťa (§ 32b). Opatrovateľ detí môže\nposkytovať starostlivosť o dieťa buď v domácom prostredí dieťaťa, alebo vo svojom\ndomácom prostredí, alebo v pracovnom prostredí rodiča, ak sú na starostlivosť vytvorené\npodmienky účelovo vyčleneným priestorom. Opatrovateľ detí poskytuje starostlivosť\nv rovnakom čase maximálne trom deťom, alebo jednej súrodeneckej skupine (napr.\nv prípade štvorčiat).\nOpatrovateľ detí poskytuje v neprítomnosti rodiča dieťaťu bežné úkony starostlivosti\no dieťa napr. pomoc pri kŕmení a výchove.“.\n16. Podľa navrhovateľov § 32a ods. 1 zákona o sociálnej pomoci nie je v súlade\ns čl. 41 ods. 5 ústavy v spojení s čl. 12 ods. 2 ústavy a s čl. 35 ods. 1 ústavy.\nPodľa čl. 12 ods. 2 ústavy „(2) Základné práva a slobody sa zaručujú na území\nSlovenskej republiky všetkým bez ohľadu na pohlavie, rasu, farbu pleti, jazyk, vieru\na náboženstvo, politické, či iné zmýšľanie, národný alebo sociálny pôvod, príslušnosť\nk národnosti alebo etnickej skupine, majetok, rod alebo iné postavenie. Nikoho nemožno\nz týchto dôvodov poškodzovať, zvýhodňovať alebo znevýhodňovať.“.\nPodľa čl. 35 ods. 1 ústavy „(1) Každý má právo na slobodnú voľbu povolania\na prípravu naň, ako aj právo podnikať a uskutočňovať inú zárobkovú činnosť.“.\n\n15\n\nPodľa čl. 41 ods. 5 ústavy „(5) Rodičia, ktorí sa starajú o deti, majú právo na pomoc\nštátu.“.\n17. Podľa navrhovateľov „Napadnuté ustanovenie je... v rozpore so zásadou rovnosti\nv právach a zásadou nediskriminácie pri uplatňovaní základného práva na pomoc od štátu\npri starostlivosti o dieťa zaručené čl. 41 ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky, pretože vytvára\nmedzi občanmi nerovnosť pi uplatňovaní ich práv.“.\n18. Pomoc štátu, na ktorú majú právo rodičia, ktorí sa starajú o deti, môže mať\nrozličné formy a úroveň. Môže ísť o priamu, materiálnu pomoc poskytovanú štátom\nvo forme štátnych sociálnych dávok, ktoré možno považovať za najvýraznejšiu\na najvýznamnejšiu formu pomoci rodinám s deťmi. V prípade služby podľa § 32a zákona\no sociálnej pomoci ale o takúto formu pomoci nejde. Službu podľa § 32a zákona o sociálnej\npomoci neposkytuje štát, ale fyzické osoby a právnické osoby po zápise do registra\nposkytovateľov sociálnych služieb.\n19. Pomoc štátu v tomto prípade predstavuje vytvorenie právnych pravidiel pre\nmožnosť poskytovania a prijímania takejto služby. Rozsah služieb, ktoré v rámci pomoci\nrodičom, ktorí sa starajú o deti, vytvára štát svojou legislatívnou činnosťou, je daný\nzákonmi, ktoré prijíma národná rada na základe čl. 41 ods. 6 a čl. 51 ods. 1 ústavy.\nNamietaný rozpor s čl. 41 ods. 5 ústavy je preto zjavne neopodstatnený, pretože vytvorenie\nslužby podľa § 32a zákona o sociálnej pomoci možno pokladať práve za naplnenie tohto\nustanovenia ústavy, teda za vytvorenie pravidiel pre možnosť poskytovania a prijímania\ntakejto služby.\n20. Zo zákazu diskriminácie podľa čl. 12 ods. 2 ústavy nevyplýva, že základné práva\na slobody sa zaručujú každej osobe rovnako. Práve naopak, subjekty základných práv\na slobôd sa líšia. Napríklad, uvedené právo podľa čl. 41 ods. 5 ústavy sa zaručuje len tomu,\nkto je rodičom, a aj to iba takému rodičovi, ktorý sa stará o dieťa. To, že toto právo sa\nnezaručuje iným osobám, nepredstavuje ich diskrimináciu. Podobne napríklad v prípade\nčl. 36 ústavy, ktorý zaručuje práva, ktorých subjektom je zamestnanec, nepriznanie týchto\n\n16\n\npráv iným osobám nepredstavuje ich diskrimináciu, pretože nie je naplnený žiaden\nzo zakázaných diskriminačných dôvodov podľa čl. 12 ods. 2 ústavy.\n21. Navrhovatelia vidia rozpor § 32a ods. 1 zákona o sociálnej pomoci s čl. 12 ods. 2\nústavy v diskriminácii rodičov na základe ich postavenia, ktoré predstavuje ekonomickú\naktivitu, resp. ekonomickú neaktivitu rodičov dieťaťa. Keďže ekonomická aktivita v čl. 12\nods. 2 ústavy ako diskriminačný dôvod uvedená nie je, navrhovatelia ju pravdepodobne\nsubsumujú pod „iné postavenie“.\n«Ústavný súd je toho názoru, že slovné spojenie „iné postavenie“ v čl. 12 ods. 2\nústavy je potrebné vykladať v nadväznosti na predtým vymenované základné diskriminačné\ndôvody nerozlučne späté s ľudskou jedinečnosťou... Nevyhnutné je preto skúmanie, či\nuvažovaný diskriminačný dôvod má svojou povahou priamy vzťah k niektorému\nz vypočítaných dôvodov podľa čl. 12 ods. 2 ústavy.» (PL. ÚS 1/2012). Ekonomická aktivita\nalebo ekonomická neaktivita nie je identifikovaná spoločným povahovým základom\ns niektorým z ústavou zakázaných dôvodov diskriminácie. Žiaden zo zakázaných\ndiskriminačných dôvodov nijako nedeterminuje osobnú voľbu jednotlivca v tom, či je, bude\nalebo nie je či nebude ekonomicky aktívny, a nepodmieňuje ani jeho schopnosti byť\nekonomicky aktívny. Ekonomickú aktivitu preto nie je možné považovať za „iné\npostavenie“ podľa čl. 12 ods. 2 ústavy.\n22. Účelom služby podľa § 32a zákona o sociálnej pomoci je zosúlaďovanie\nrodinného života a pracovného života. Jej prijímateľom je preto osoba, ktorej rodinný život\nnie je možné zosúladiť s jej pracovným životom. Pracovným životom je život spojený\ns prácou. Prácou nie je iba vykonávanie zárobkovej činnosti, ale aj príprava na trh práce,\naktivity spojené so vstupom alebo s návratom na trh práce a tiež príprava na povolanie\nštúdiom na strednej škole alebo na vysokej škole. V tomto prípade nejde o faktory spojené\ns ľudskou jedinečnosťou napĺňajúce niektorý zo zakázaných diskriminačných dôvodov\npodľa čl. 12 ods. 2 ústavy. Namietaný rozpor s čl. 12 ods. 2 ústavy na základe ekonomickej\naktivity preto ústavný súd pokladá za zjavne neopodstatnený.\n\n17\n\n23. Namietaný rozpor § 32a ods. 1 zákona o sociálnej pomoci s čl. 35 ods. 1 ústavy\nz dôvodu obmedzenia uzatvárania dohody o poskytovaní služby na podporu zosúlaďovania\nrodinného života a pracovného života (časť D.III návrhu) pokladá ústavný súd za zjavne\nneopodstatnený z dôvodu, že v bodoch 27 až 29 návrhu navrhovatelia primárne\nargumentujú zásahom do postavenia prevádzkovateľa zariadenia starostlivosti o deti, ale\nv podstate vôbec neargumentujú vo vzťahu k terénnej forme sociálnej služby v domácom\nprostredí, o akú ide v § 32a zákona o sociálnej pomoci. Namietané nosné dôvody týkajúce\nsa nesúladu s čl. 35 ods. 1 ústavy sa prima facie nevzťahujú na napadnutý § 32a ods. 1\nzákona o sociálnej pomoci.\n24. Novela zákona o sociálnych službách síce formálne nezasiahla do znenia\nnapadnutého ustanovenia § 32b ods. 1 zákona o sociálnych službách v časti „ak sa rodič\nalebo fyzická osoba, ktorá má dieťa zverené do osobnej starostlivosti na základe\nrozhodnutia súdu, pripravuje na povolanie štúdiom na strednej škole alebo na vysokej škole,\npripravuje na trh práce alebo vykonáva zárobkovú činnosť“, ale v čl. I bode 29 doplnila\n§ 32b zákona o sociálnych službách o nový odsek 2. Podľa čl. II novelizačný bod 29 v čl. I\nnadobudol účinnosť 1. januára 2018.\nPodľa čl. I bodu 29 novely zákona o sociálnych službách sa s účinnosťou od\n1. januára 2018 zákon o sociálnych službách doplnil v § 32b o nový odsek 2, ktorý znie:\n„(2) V zariadení starostlivosti o deti do troch rokov veku dieťaťa sa poskytuje starostlivosť\no dieťa do troch rokov veku aj rodičovi alebo fyzickej osobe, ktorá má dieťa zverené\ndo osobnej starostlivosti na základe rozhodnutia súdu, ak\na) nemôže z dôvodov podľa § 31 ods. 3 zabezpečiť osobnú starostlivosť o dieťa sama\nalebo s pomocou rodiny a nie sú ďalšie dôvody, pre ktoré je potrebné v záujme dieťaťa\npostupovať podľa osobitného predpisu,20)\nb) voľné miesto nemožno obsadiť dieťaťom rodiča alebo fyzickej osoby, ktorá má\ndieťa zverené do osobnej starostlivosti na základe rozhodnutia súdu, podľa písmena a) alebo\nodseku 1.“.\n\n18\n\n25. Ustanovenie § 32b ods. 2 zákona o sociálnych službách bezprostredne nadväzuje\nna znenie ustanovenia § 32b ods. 1 upravujúceho, ktorému rodičovi alebo fyzickej osobe sa\nslužba podľa § 32b poskytuje. Rozsah prípadov, kedy je možné rodičovi alebo fyzickej\nosobe poskytnúť službu podľa § 32b zákona o sociálnych službách, sa ustanovením § 32b\nods. 2 rozšíril nad pôvodné vymedzenie v odseku 1 („... sa poskytuje starostlivosť o dieťa\ndo troch rokov veku aj rodičovi alebo fyzickej osobe...“).\n26. Rozpor § 32b ods. 1 zákona o sociálnych službách s ústavou odôvodnili\nnavrhovatelia tým, že obmedzuje využívanie služby podľa § 32b iba na ekonomicky\naktívnych rodičov, resp. obmedzuje poskytovanie takejto služby pre ekonomicky\nneaktívnych rodičov. Doplnením § 32b zákona o sociálnych službách o nový odsek 2\ns prepojením na životné situácie, ktoré zákon o sociálnych službách upravuje v § 31 ods. 3,\nsa navrhovateľmi namietaný rozpor § 32b ods. 1 zákona o sociálnych službách v časti „ak\nsa rodič alebo fyzická osoba, ktorá má dieťa zverené do osobnej starostlivosti na základe\nrozhodnutia súdu, pripravuje na povolanie štúdiom na strednej škole alebo na vysokej škole,\npripravuje na trh práce alebo vykonáva zárobkovú činnosť“ s ústavou fakticky odstránil.\n27. Navrhovatelia v úplnom závere podania a jeho petitu uviedli, že napádajú tiež\n§ 32 ods. 3 zákona o sociálnych službách. Z obsahu podania ale možno vyvodiť, že návrh sa\nnetýka § 32 ods. 3 zákona o sociálnych službách, ale § 32b ods. 3 zákona o sociálnych\nslužbách v znení zákona č. 40/2017 Z. z. (časť D.VI návrhu). Ustanovenie § 32 zákona\no sociálnych službách upravuje zariadenie dočasnej starostlivosti o deti, kým návrh sa týka\nzariadenia starostlivosti o deti do troch rokov veku.\n28. Ustanoveniu § 32b ods. 3 zákona o sociálnych službách v znení zákona\nč. 40/2017 Z. z. v súčasnosti zodpovedá § 32b ods. 5 zákona o sociálnych službách v znení\nzákona č. 331/2017 Z. z. Ustanovenie § 32b bolo doplnené o nový odsek 2 a o nový odsek\n4, čím došlo k technickému preznačeniu odseku 3 na odsek 5 bez zmeny jeho znenia.\n\n19\n\n29. Podľa § 32b ods. 3 zákona o sociálnych službách v znení zákona č. 40/2017 Z. z.\n– „(3) V zariadení starostlivosti o deti do troch rokov veku dieťaťa možno poskytovať\nstarostlivosť najviac o 12 detí v jednej dennej miestnosti, ktorá spĺňa funkciu herne a\nspálne; to platí, aj ak je spálňa stavebne oddelená od herne a deti užívajú oba tieto priestory.\nPočet detí podľa prvej vety možno zvýšiť najviac o tri deti, ak sa v dennej miestnosti alebo\nv priestoroch spálne a herne neposkytuje starostlivosť o dieťa do jedného roku veku.“.\nK tomu je potrebné tiež vziať do úvahy úpravu v prechodnom ustanovení v § 110z ods. 4\nzákona o sociálnych službách v znení zákona č. 40/2017 Z. z.\nTáto právna úprava je v dôvodovej správe odôvodnená tým, že „Poskytovateľ služby\nje povinný klásť dôraz na individuálny prístup k dieťaťu, poskytovať osobnú starostlivosť,\núkony osobnej hygieny, obliekanie, vyzliekanie, prebaľovanie, kŕmenie, socializáciu,\nstravovanie a pitný režim a zabezpečiť chod zariadenia. V zákone sa upravuje pre\nzriaďovateľa povinnosť poskytovať starostlivosť v jednej dennej miestnosti, alebo v herni\na spálni ak je spálňa stavebne oddelená najviac 12-tim deťom. Zároveň právna úprava\npripúšťa zvýšenie tohto počtu najviac o tri deti, a to za podmienky neposkytovania\nstarostlivosti dieťaťu vo veku do jedného roka. Dôvodom takto koncipovanej právnej úpravy\nje umožniť zvýšenie počtu detí, len ak tým nie je ohrozená bezpečnosť a ochrana detí\nvekovej kategórie, ktorá si vyžaduje zvýšenú ochranu v rámci kolektívnej starostlivosti. Pod\ndennou miestnosťou sa pritom rozumie ak herňa slúži súčasne aj ako spálňa.“.\n30. Podľa navrhovateľov ustanovenie § 32b ods. 3 (teraz § 32b ods. 5, pozn.) zákona\no sociálnej pomoci v znení zákona č. 40/2017 Z. z. nie je v súlade s čl. 35 ods. 1 ústavy.\nNavrhovatelia konkrétnejšie napádajú zásah do práva na podnikanie. Ústavný súd sa\nk ústavnej ochrane práva na podnikanie vyjadril opakovane. Vo veci sp. zn. PL. ÚS 13/2012\nk slobode podnikania vyslovil, že táto „... chráni podnikateľskú iniciatívu – slobodu\nzískavať dobrá [Ossenbühl, F. Economic and Occupational Rights, In: Kirchhof, P.,\nKommers, D., P. (eds.), Germany and Its Basic Law, Baden-Baden 1993, s. 252], pričom\nprávo na pokojné užívanie majetku chráni existenciu podniku ako materiálneho základu\npodnikania (PL. ÚS 23/06). Sloboda podnikania zaručuje dôležitú stránku utvárania\nvlastného života rozvoja osobnosti, a to sebarealizáciu cez podnikateľskú činnosť. Aj keď je\n\n20\n\nsloboda podnikania liberálnou slobodou, možno sa jej domáhať len prostredníctvom zákona,\nprikazuje to čl. 51 ods. 1 ústavy a tiež čl. 35 ods. 2 ústavy. Ústavodarca tak zdôraznil\nvýznam demokratickej vôle zákonodarcu pri formovaní obsahu práva na podnikanie.“.\n31. Navrhovatelia síce namietajú rozpor § 32b ods. 3 (teraz § 32b ods. 5, pozn.)\nzákona o sociálnej pomoci v znení zákona č. 40/2017 Z. z. s čl. 35 ods. 1 ústavy, v časti\nD.VI svojho návrhu dôvodia skôr technickou stránkou počtu detí v dennej miestnosti,\nvýmerou podlahovej plochy, dostupnosťou služby na podporu zosúlaďovania rodinného\nživota a pracovného života pre rodičov, potrebou dostatočného personálu pre starostlivosť\no deti, ale ústavnoprávnej argumentácii o vlastnom zásahu do práva na podnikanie\nchráneným čl. 35 ods. 1 ústavy v spojení s čl. 51 ods. 1 ústavy sa nevenujú vôbec. Takúto\nargumentáciu navrhovatelia výslovne neuvádzajú ani neodôvodňujú. V tomto prípade nosné\ndôvody navrhovateľov podľa ústavného súdu nezodpovedajú ich vyjadreniu v petite návrhu,\na preto aj v tejto časti pokladá ústavný súd návrh za zjavne neopodstatnený.\n32. Napokon, ústavný súd považuje za zjavne neopodstatnený návrh aj v časti\ntýkajúcej sa § 9 ods. 3 a § 10 ods. 8 zákona o sociálnych službách. Navrhovatelia vidia ich\nrozpor s čl. 12 ods. 2 v spojení s čl. 42 ods. 1 ústavy.\n33. Podľa § 9 ods. 3 zákona o sociálnych službách: „(3) Poskytovateľ sociálnej\nslužby je povinný poskytovať sociálnu službu dieťaťu a poskytovať starostlivosť o dieťa\npodľa tohto zákona v záujme všestranného fyzického vývinu a psychického vývinu dieťaťa\na pri rešpektovaní najlepšieho záujmu dieťaťa.16b)“. Poznámka pod čiarou k odkazu 16b\nznie: „Článok 5 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov\nv znení zákona č. 175/2015 Z. z.“\nPodľa § 10 ods. 8 zákona o sociálnych službách: „(8) Pri poskytovaní sociálnej\nslužby dieťaťu a pri poskytovaní starostlivosti o dieťa podľa tohto zákona je poskytovateľ\nsociálnej služby povinný dodržiavať zákaz používania všetkých foriem telesných trestov\na sankcií a používať len také výchovné prostriedky a metódy, ktoré akýmkoľvek spôsobom\ndieťa neponižujú, neurážajú, nezanedbávajú, vrátane nedbanlivostného zaobchádzania,\n\n21\n\nalebo ktoré sa inak nedotýkajú dôstojnosti dieťaťa a neohrozujú jeho život, zdravie, telesný,\ncitový, rozumový a mravný rozvoj.“\nPodľa čl. 42 ods. 1 ústavy: „(1) Každý má právo na vzdelanie. Školská dochádzka je\npovinná. Jej dĺžku po vekovú hranicu ustanoví zákon.“\n34. Nosným dôvodom namietaného nesúladu § 9 ods. 3 a § 10 ods. 8 zákona\no sociálnych službách s čl. 12 ods. 2 v spojení s čl. 42 ods. 1 ústavy je neposkytovanie\nvzdelávania v zariadeniach starostlivosti o deti do troch rokov veku ako základ nerovnakého\nzaobchádzania v prístupe k vzdelávaniu. Navrhovatelia uvádzajú, že „... nikde v ZoSS ani\nv inom právnom predpise nie je upravené vzdelávanie detí do troch rokov ich veku\nv zariadeniach sociálnych služieb...“ (bod 34 návrhu), resp. „... Zákonodarca... opomenul\nregulovať nároky na vzdelanie poskytované deťom v týchto zariadeniach...“ (bod 35\nnávrhu).\n35. Nosným dôvodom návrhu je v tomto prípade absencia právnej úpravy. Otázkou\nje, či by tento nosný dôvod odpadol, ak by ústavný súd vyhovel petitu návrhu v časti\ntýkajúcej sa § 9 ods. 3 a § 10 ods. 8 zákona o sociálnych službách. Na túto otázku nie je\nmožné podľa názoru ústavného súdu odpovedať kladne.\n36. Ústavný súd je považovaný za negatívneho zákonodarcu. To znamená, že sám má\nlen veľmi obmedzené možnosti pozitívne určiť, čo má byť. Ani jedna z oprávnených osôb\npodať návrh na začatie konania [čl. 130 ods. 1 písm. a) až f) ústavy] sa nemôže na ústavnom\nsúde domáhať zavedenia novej právnej normy do právneho poriadku Slovenskej republiky.\nBráni tomu nespochybniteľná prekážka, ktorou je neexistencia zákonodarnej právomoci\nústavného súdu (PL. ÚS 1/2012).\n37. Ak by ústavný súd vyhovel návrhu a vyslovil by nesúlad § 9 ods. 3 a § 10 ods. 8\nzákona o sociálnych službách s ústavou, namietaný nesúlad s ústavou spočívajúci v absencii\nprávnej úpravy vzdelávania pri poskytovaní sociálnej služby dieťaťu a pri poskytovaní\nstarostlivosti o dieťa by nielenže nebol odstránený, ale na základe účinkov rozhodnutia\nústavného súdu podľa čl. 125 ods. 3 ústavy a pri postupe podľa čl. 2 ods. 3 ústavy by sa ad\n\n22\n\nabsurdum stalo možným konanie, ktoré zákon o sociálnych službách v § 10 ods. 8 zakazuje,\na neplatili by ani príkazy podľa § 9 ods. 3. Takýto dôsledok nie je nepochybne ani v záujme\nnavrhovateľov. Ústavný súd preto rozhodol v časti týkajúcej sa § 9 ods. 3 a § 10 ods. 8\nzákona o sociálnych službách tak, ako to je uvedené v bode 2 výroku.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 12. septembra 2018\n\n23", "vazby": {"registre": ["súlad právnych predpisov", "diskriminácia", "súlad-súlad právnych predpisov", "dieťa", "práva a slobody – hospodárske, sociálne a kultúrne práva-právo podnikať a uskutočňovať inú zárobkovú činnosť", "práva a slobody – hospodárske, sociálne a kultúrne práva-právo na vzdelanie"], "ustanovenia": ["čl. 125 ods. 1 písm. a) ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:4357eba3-63c2-4472-a8ad-cdeab5f1a960", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:PL.US.3.2017.1", "spisova_znacka": "PL. ÚS 3/2017", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 3/2017 z 1. 2. 2017", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2017-02-01", "citacie_n": 3, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:PL.US.3.2017.1"}, {"guid": "ussr:577ca08e-a9a5-4535-8897-f8f5a5bac33b", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:PL.US.13.2016.1", "spisova_znacka": "PL. ÚS 13/2016", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 13/2016 z 30. 11. 2016", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2016-11-30", "citacie_n": 3, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:PL.US.13.2016.1"}, {"guid": "ussr:8e64edff-3fcb-436e-a001-6ac8ce674237", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2015:PL.US.8.2014.1", "spisova_znacka": "PL. ÚS 8/2014", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 8/2014 z 27. 5. 2015", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2015-05-27", "citacie_n": 73, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2015:PL.US.8.2014.1"}, {"guid": "ussr:1713003d-51e4-4c78-bf03-d4d7490911a1", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2015:PL.US.34.2015.1", "spisova_znacka": "PL. ÚS 34/2015", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 34/2015 z 20. 5. 2015", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2015-05-20", "citacie_n": 4, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2015:PL.US.34.2015.1"}, {"guid": "ussr:4db7bb8d-5e27-469a-a1ae-a1bc71491017", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2015:PL.US.32.2015.1", "spisova_znacka": "PL. ÚS 32/2015", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 32/2015 z 29. 4. 2015", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2015-04-29", "citacie_n": 15, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2015:PL.US.32.2015.1"}, {"guid": "ussr:cb043514-4c7c-46ff-bd75-def2fcb36dac", "ecli": null, "spisova_znacka": "PL. ÚS 7/2014", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 7/2014 z 26. 3. 2014", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2014-03-26", "citacie_n": 67, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:cb043514-4c7c-46ff-bd75-def2fcb36dac"}, {"guid": "ussr:1247b10d-56d5-447b-8f61-e5068d58db4c", "ecli": null, "spisova_znacka": "PL. ÚS 1/2014", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 1/2014 z 29. 1. 2014", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2014-01-29", "citacie_n": 399, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:1247b10d-56d5-447b-8f61-e5068d58db4c"}, {"guid": "ussr:feda3677-927d-4f72-8bf1-bc772e5875c0", "ecli": null, "spisova_znacka": "PL. ÚS 11/2013", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 11/2013 z 3. 7. 2013", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2013-07-03", "citacie_n": 29, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:feda3677-927d-4f72-8bf1-bc772e5875c0"}, {"guid": "ussr:7adcba78-1697-46fb-a573-b43712783318", "ecli": null, "spisova_znacka": "PL. ÚS 1/2012", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 1/2012 z 3. 7. 2013", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2013-07-03", "citacie_n": 54, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:7adcba78-1697-46fb-a573-b43712783318"}, {"guid": "ussr:c9041ddd-bb92-49e7-be4a-09cbc20889ec", "ecli": null, "spisova_znacka": "PL. ÚS 13/2012", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 13/2012 z 19. 6. 2013", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2013-06-19", "citacie_n": 39, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:c9041ddd-bb92-49e7-be4a-09cbc20889ec"}, {"guid": "ussr:724b0fbc-4021-46e6-b646-0d4218d04a2c", "ecli": null, "spisova_znacka": "PL. ÚS 9/2012", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 9/2012 z 21. 11. 2012", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2012-11-21", "citacie_n": 67, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:724b0fbc-4021-46e6-b646-0d4218d04a2c"}, {"guid": "ussr:c99b2094-ee01-44a0-bbed-b702905eb21d", "ecli": null, "spisova_znacka": "PL. ÚS 6/2010", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 6/2010 z 31. 3. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-03-31", "citacie_n": 6, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:c99b2094-ee01-44a0-bbed-b702905eb21d"}, {"guid": "ussr:5dc5b745-c064-4b50-9ab8-b854f571001b", "ecli": null, "spisova_znacka": "PL. ÚS 13/08", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 13/08 z 9. 4. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-04-09", "citacie_n": 29, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5dc5b745-c064-4b50-9ab8-b854f571001b"}, {"guid": "ussr:49fe53b2-cf94-4ac5-ab21-7d1122faca1f", "ecli": null, "spisova_znacka": "PL. ÚS 12/08", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 12/08 z 19. 3. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-03-19", "citacie_n": 3, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:49fe53b2-cf94-4ac5-ab21-7d1122faca1f"}, {"guid": "ussr:3763e01b-4302-42a1-bef1-5fb840dd0c4f", "ecli": null, "spisova_znacka": "PL. ÚS 17/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 17/05 z 23. 6. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-06-23", "citacie_n": 3, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:3763e01b-4302-42a1-bef1-5fb840dd0c4f"}, {"guid": "ussr:4a796119-1fe0-4b0b-bd06-bd4a1260ba3b", "ecli": null, "spisova_znacka": "PL. ÚS 42/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 42/03 z 10. 2. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-02-10", "citacie_n": 7, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:4a796119-1fe0-4b0b-bd06-bd4a1260ba3b"}, {"guid": "ussr:a5a83e06-6baf-431e-9a77-f27944f9b9c2", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.8.1996.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 8/96", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 8/96 z 4. 9. 1996", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1996-09-04", "citacie_n": 98, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.8.1996.1"}], "citovane_v": []}