{"guid": "ussr:b34c151d-1fc7-46f3-8481-9eb02fcc96eb", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:PL.US.12.2016.1", "spisova_znacka": "PL. ÚS 12/2016", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 12/2016 z 19. 9. 2018", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 19. septembra 2018, sp. zn. PL. ÚS 12/2016, ECLI:SK:USSR:2018:PL.US.12.2016.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Ladislav Orosz", "sudca_id": 1086, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/ladislav-orosz-1086", "datum_vydania": "2018-09-19", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["sudca nie je vylúčený"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o súlade právnych predpisov"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "PL.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-125.odsek-1", "nazov": "čl. 125 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-125.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-125"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-125"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/b34c151d-1fc7-46f3-8481-9eb02fcc96eb", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:PL.US.12.2016.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2018:PL.US.12.2016.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2018:PL.US.12.2016.1/text", "citacie_n": 0, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nPL. ÚS 12/2016-130\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 19. septembra 2018\nv pléne zloženom z predsedníčky Ivetty Macejkovej a zo sudcov Jany Baricovej, Petra\nBrňáka, Miroslava Duriša, Sergeja Kohuta, Milana Ľalíka, Mojmíra Mamojku, Lajosa\nMészárosa, Marianny Mochnáčovej, Ladislava Orosza a Rudolfa Tkáčika vo veci návrhu\nskupiny 30 poslancov Národnej rady Slovenskej republiky, zastúpenej advokátom\nJUDr. Michalom Huttom, PhD., Bezekova 13, Bratislava, na začatie konania podľa čl. 125\nods. 1 písm. a) Ústavy Slovenskej republiky o súlade § 33 ods. 7 písm. a) v spojení s § 33a\nzákona č. 49/2002 Z. z. o ochrane pamiatkového fondu v znení neskorších predpisov a § 13\nods. 8 písm. a) v spojení s § 13 ods. 9 zákona č. 206/2009 Z. z. o múzeách a o galériách\na o ochrane predmetov kultúrnej hodnoty a o zmene zákona Slovenskej národnej rady\nč. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov s čl. 1 ods. 1, čl. 2 ods. 2,\nčl. 35 ods. 1 v spojení s čl. 13 ods. 4, čl. 44 ods. 2, čl. 46 ods. 1 a čl. 55 ods. 2 Ústavy\nSlovenskej republiky o návrhu na vylúčenie sudkyne Ústavného súdu Slovenskej republiky\nJany Laššákovej pre namietanú predpojatosť v konaní vedenom na Ústavnom súde\nSlovenskej republiky pod sp. zn. PL. ÚS 12/2016 takto\nrozhodol:\nSudkyňa Ústavného súdu Slovenskej republiky Jana Laššáková n i e\n\nje\n\nv y l ú č e n á z výkonu sudcovskej funkcie v konaní vedenom na Ústavnom súde\nSlovenskej republiky pod sp. zn. PL. ÚS 12/2016.\n\nOdôvodnenie:\nI.\n1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bol 2. novembra\n2016 doručený návrh skupiny 30 poslancov Národnej rady Slovenskej republiky (ďalej aj\n„skupina poslancov“ alebo aj „navrhovatelia“) na začatie konania podľa čl. 125 ods. 1\npísm. a) Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) o súlade § 33 ods. 7 písm. a)\nv spojení s § 33a zákona č. 49/2002 Z. z. o ochrane pamiatkového fondu v znení neskorších\npredpisov a § 13 ods. 8 písm. a) v spojení s § 13 ods. 9 zákona č. 206/2009 Z. z. o múzeách\na o galériách a o ochrane predmetov kultúrnej hodnoty a o zmene zákona Slovenskej\nnárodnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov s čl. 1 ods. 1,\nčl. 2 ods. 2, čl. 35 ods. 1 v spojení s čl. 13 ods. 4, čl. 44 ods. 2, čl. 46 ods. 1 a čl. 55 ods. 2\nústavy.\n2. Navrhovatelia osobitným podaním podľa § 27 ods. 1 a § 28 ods. 1 a 2 zákona\nNárodnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu\nSlovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších\npredpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) doručeným ústavnému súdu 1. februára\n2018 odmietli sudkyňu pléna ústavného súdu Janu Laššákovú pre jej predpojatosť v konaní\nvedenom pod sp. zn. PL. ÚS 12/2016, ktorú odôvodnili skutočnosťou, že sudkyňa\nústavného súdu bola v čase schvaľovania predmetnej právnej úpravy poslankyňou Národnej\nrady Slovenskej republiky za stranu SMER-SD, predsedníčkou poslaneckého klubu strany\nSMER-SD v Národnej rade Slovenskej republiky. Sudkyňa ústavného súdu pritom\nhlasovala za prijatie namietanej právnej úpravy pri jej prvom schvaľovaní, a následne aj pri\ndruhom hlasovaní potom, ako bola napadnutá právna úprava vrátená prezidentom\nSlovenskej republiky do Národnej rady Slovenskej republiky. Navrhovatelia odmietajú\nsudkyňu Janu Laššákovú pre existenciu vážnych pochybností o jej predpojatosti vo vzťahu\nk prerokúvanej veci v konaní sp. zn. PL. ÚS 12/2016.\n\n2\n\nNapadnutá právna úprava bola vytvorená Ministerstvom kultúry Slovenskej\nrepubliky, ktorej ministrom bol člen a podpredseda strany SMER-SD, následne bola ako\nvládny návrh zákona schválená vládou Slovenskej republiky, ktorej členmi boli výlučne\nčlenovia alebo nominanti strany SMER-SD. Za jej schválenie vo všetkých štádiách\nlegislatívneho procesu pred Národnou radou Slovenskej republiky vždy hlasovali všetci\nprítomní poslanci za stranu SMER-SD, pričom bez ich hlasovania by napadnutá právna\núprava nebola schválená.\nNa základe týchto skutočností sú navrhovatelia presvedčení, že pani sudkyňa Jana\nLaššáková nie je schopná posudzovať prerokúvanú vec v tomto konaní nezaujato\na odmietajú ju.\n3. Sudkyňa ústavného súdu Jana Laššáková sa k podaniu skupiny poslancov vyjadrila\npodaním z 13. februára 2018, v ktorom vyhlásila, že sa necíti byť v konaní, ktoré je vedené\npod sp. zn. PL. ÚS 12/2016, ani subjektívne, ani objektívne zaujatá. Zdôraznila svoju\nviazanosť sľubom sudcu ústavného súdu a v závere uviedla: „To, že som do 14. decembra\n2017 bola poslankyňou Národnej rady Slovenskej republiky a hlasovala som o zákone,\nktorého súlad niektorých ustanovení s ústavou je predmetom konania, automaticky\nnezakladá moju predpojatosť.“\nII.\n4. Podľa § 27 ods. 1 zákona o ústavnom súde je sudca vylúčený z výkonu sudcovskej\nfunkcie v konaní vo veci, ak so zreteľom na jeho pomer k veci, k účastníkom konania alebo\nk ich zástupcom možno mať pochybnosti o jeho nepredpojatosti.\n5. Podľa § 27 ods. 2 zákona o ústavnom súde dôvody vylúčenia podľa odseku 1\noznámi sudca bez meškania predsedovi ústavného súdu.\n6. Podľa § 28 ods. 1 zákona o ústavnom súde účastník konania môže vyhlásiť, že\nniektorého zo sudcov odmieta pre jeho predpojatosť. Ak dôvody, ktoré vedú k vyhláseniu\no odmietnutí sudcu pre jeho predpojatosť, vznikli do začiatku ústneho pojednávania, môže\n\n3\n\nju účastník konania vyhlásiť najneskôr na začiatku ústneho pojednávania. Ak dôvody, ktoré\nvedú k vyhláseniu o odmietnutí sudcu pre jeho predpojatosť, vznikli v priebehu prvého\nústneho pojednávania, môže ju účastník konania vyhlásiť bez zbytočného odkladu. Na\nneskoršie vyhlásenie o odmietnutí sudcu pre predpojatosť sa neprihliada a ústavný súd už\no ňom nerozhoduje.\n7. Podľa § 28 ods. 2 zákona o ústavnom súde ak ide o rozhodovanie v pléne\nústavného súdu, o vylúčení sudcu pre jeho predpojatosť rozhodne plénum ústavného súdu;\nodmietnutý sudca nehlasuje. Ak v dôsledku vylúčenia sudcov alebo odmietnutia viacerých\nsudcov účastníkmi konania nie je možný postup podľa predchádzajúcej vety, rozhodne\no veci samej plénum ústavného súdu tak, že pri rozhodovaní sa na vylúčenie sudcov alebo\nodmietnutie sudcov pre predpojatosť neprihliada.\n8. Citované zákonné ustanovenia slúžia na zabezpečenie práva účastníka konania\nna spravodlivý proces (čl. 46 ods. 1 ústavy, resp. čl. 6 ods. 1 Dohovoru ochrane ľudských\npráv a základných slobôd), ktorého neoddeliteľnou súčasťou je aj právo na nestranného\nsudcu (pozri napr. II. ÚS 62/2017, bod 7.1 odôvodnenia). Nestrannosť sudcu je totiž\n„jedným z hlavných predpokladov spravodlivého rozhodovania a jednou z hlavných premís\ndôvery občanov a iných subjektov práva v právo a právny štát“ (pozri napr. rozhodnutie\nÚstavného súdu Českej republiky I. ÚS 1965/15, bod 22 odôvodnenia). V zmysle\nuvedených zákonných ustanovení je sudca predpojatý, ak má na výsledku konania určitý\nosobný záujem (II. ÚS 16/2011, bod 16), ktorý môže vyplývať zo vzťahu k účastníkom\nkonania, ich zástupcom alebo z pomeru k veci (§ 27 zákona o ústavnom súde). Podľa\njudikatúry ústavného súdu sa táto predpojatosť sudcu vždy skúma zo subjektívneho, ako aj\nobjektívneho hľadiska (pozri napr. PL. ÚS 6/2013; k tomu pozri napr. aj uznesenie\nNajvyššieho správneho súdu Českej republiky č. k. 4 As 14/2004-70 z 18. februára 2004).\nÚstavný súd sa pritom opiera aj o rozhodovaciu činnosť Európskeho súdu pre ľudské práva\n(ďalej aj „ESĽP“), ktorý nestrannosť sudcu definuje ako absenciu vopred vytvoreného\nnázoru (predsudku, v angličtine „prejudice“) či zaujatosti („bias“) sudcu. Túto nestrannosť\npritom rovnako skúma zo subjektívneho hľadiska, t. j. z hľadiska osobného presvedčenia\na správania sa sudcu v danej veci, ako aj z objektívneho hľadiska, t. j. či sudca dáva\n\n4\n\ndostatočné záruky pre vylúčenie legitímnych pochybností o jeho nestrannosti (pozri\nMicallef proti Malte, sťažnosť č. 17056/06, bod 93 odôvodnenia, resp. Kyprianou proti\nCypru, sťažnosť 73797/01, bod 119, pozri tiež III. ÚS 306/2014, časť III, s. 6). Vzhľadom\nna to, že v predmetnom prípade ide o vec, v ktorej rozhoduje plénum ústavného súdu, je\npotrebné tiež spomenúť, že ak vo veci rozhoduje tribunál zložený z viacerých sudcov, musí\nbyť z rozhodovania vylúčený ten sudca, u ktorého sú dané legitímne pochybnosti\no nezaujatosti (pozri napr. ESĽP vo veci Golubović proti Chorvátsku, sťažnosť č. 43947/10,\nbod 49 odôvodnenia).\n9. Pri posúdení subjektívnej nestrannosti je cieľom zistenie, či je samotný sudca\nvo veci nepredpojatý. Ide tu o „subjektívnu psychickú kategóriu vyjadrujúcu vnútorný\npsychický vzťah sudcu k prerokovávanej veci“ (pozri napr. rozhodnutie Ústavného súdu\nČeskej republiky I. ÚS 1965/15, bod 25 odôvodnenia). Vzhľadom na charakter tohto\nvnútorného vzťahu je zrejmé, že relatívne presne o ňom môže vypovedať len sám sudca\n(pozri napr. IV. ÚS 124/2010, bod 15 odôvodnenia, resp. uznesenie Najvyššieho správneho\nsúdu Českej republiky č. k. 4 As 14/2004-70). Existencia subjektívnej nestrannosti sudcu sa\npredpokladá (ide o vyvrátiteľnú domnienku), t. j. sudca sa považuje za subjektívne\nnepredpojatého, pokiaľ nie sú predložené dôkazy o opaku (pozri napr. PL. ÚS 6/2013, časť\nII, s. 10). Inak povedané, domnienku subjektívnej nestrannosti možno vyvrátiť len\nobjektívnym spôsobom (pozri napr. rozhodnutie Ústavného súdu Českej republiky\nI. ÚS 1965/15, bod 26 odôvodnenia). Pokiaľ ide o dôkazy spôsobilé už uvedenú domnienku\nvyvrátiť, tieto môžu spočívať vo vyjadrení nepriateľského postoja k účastníkom konania, ale\nmôže ísť napríklad aj o situáciu, keď sudca vykoná opatrenia zabezpečujúce, aby v určitej\nveci rozhodoval. V niektorých prípadoch môže byť preukázanie subjektívnej predpojatosti\nveľmi náročné, preto možno konštatovať, že požiadavka nestrannosti nemôže byť\ndostatočne naplnená len subjektívnym testom. Na subjektívny test teda plynule nadväzuje\ntest objektívny, ktorý si všíma, či sudca vykazuje legitímne pochybnosti z hľadiska jeho\nnestrannosti (II. ÚS 62/2017, bod 39 odôvodnenia). Uvedenú skutočnosť si uvedomuje aj\nESĽP, ktorý sa vo väčšine prípadov sústredí na objektívne hľadisko nestrannosti. Na druhej\nstrane však treba povedať, že v judikatúre ESĽP hranica medzi subjektívnym a objektívnym\nhľadiskom nie je absolútne nepriepustná, keďže postup sudcu môže vyvolať nielen\n\n5\n\nobjektívne dané pochybnosti o nestrannosti u externého pozorovateľa (objektívneho\nhľadisko), ale zároveň môže vzbudzovať pochybnosti o jeho subjektívnej nestrannosti.\nTakto napríklad v rozhodnutí vo veci Buscemi proti Taliansku ESĽP považoval verejné\nvyjadrenia sudcu, z ktorých vyplývalo, že si vopred urobil zamietavý („unfavourable“)\nnázor na vec sťažovateľa, za porušenie objektívneho testu nestrannosti, zatiaľ čo vo veci\nLavents proti Lotyšsku považoval verejné vyjadrenia sudcu kritizujúce obhajobu\nodsúdeného a vyjadrujúce prekvapenie, že obžalovaný nepriznal vinu, za porušenie\nsubjektívneho testu nestrannosti (pozri Kyprianou proti Cypru, bod 119; pozri tiež\nrozhodnutie Ústavného súdu Českej republiky I. ÚS 1965/15, bod 29 odôvodnenia).\n10. V rámci objektívneho testu sa v zásade skúma, či odhliadnuc od osobného\npresvedčenia alebo správania sudcu existujú v konkrétnej veci overiteľné skutočnosti, ktoré\nvzbudzujú pochybnosti o jeho nestrannosti. Z tohto uhla pohľadu môže mať určitý význam\naj to, či sa sudca navonok javí ako nestranný. V stávke je totiž dôvera, ktorú musia súdy\nv demokratickej spoločnosti vo verejnosti vzbudzovať. Z uvedeného vyplýva, že ak\nv konkrétnej veci existujú legitímne dôvody na obavu, že určitý sudca nie je nestranný,\npre rozhodnutie vo veci je stanovisko účastníka konania dôležité, nie je však rozhodujúce.\nRozhodujúca je až skutočnosť, že takúto obavu možno objektívne odôvodniť (ESĽP vo veci\nPescador Valero proti Španielsku, sťažnosť č. 62435/00, bod 23). Možno preto uzavrieť, že\nsudca sa považuje za predpojatého aj vtedy, ak vzniká navonok legitímny dojem, že by na\nrozhodnutí vo veci mohol mať osobný záujem (II. ÚS 62/2017, bod 7 odôvodnenia). Platí tu\ntzv. teória zdania, podľa ktorej nestačí, že sudca je subjektívne nestranný, ale musí sa ako\ntaký aj objektívne javiť v očiach strán. Európsky súd pre ľudské práva v tejto súvislosti\nčasto pripomína, že „spravodlivosť nielenže má byť vykonávaná, ale sa musí aj javiť, že je\nvykonávaná“ („justice must not only by done, it must also be seen to be done“, pozri napr.\nIII. ÚS 855/2016, bod 16 odôvodnenia).\nIII.\n11. Plénum ústavného súdu v tejto veci poukazuje na skutočnosť, že námietky\nnavrhovateľov, ktorými odôvodňovali predpojatosť sudkyne Jany Laššákovej v konaní\n\n6\n\no súlade namietaného právneho predpisu, sa týkajú najmä jej pomeru k veci. Navrhovatelia\nich odôvodňujú skutočnosťou, že sudkyňa Jana Laššáková bola v čase prijímania\nnamietanej právnej úpravy poslankyňou Národnej rady Slovenskej republiky a hlasovala za\nprijatie tejto úpravy. Z podania navrhovateľov nevyplynuli žiadne kvalifikované\na relevantné skutočnosti, ktorými by odôvodňovali pochybnosti o jej nepredpojatosti\nvzhľadom na vzťah k účastníkom konania alebo ich zástupcom. Vzhľadom na uvedené sa\nplénum ústavného súdu zameralo na posúdenie skutočnosti, či existujú dôvody, pre ktoré by\nbolo možné sudkyňu Janu Laššákovú vylúčiť z výkonu sudcovskej funkcie pre jej pomer\nk veci.\n12. Pri posudzovaní subjektívneho hľadiska ústavný súd vychádzal z prezumpcie\nnepredpojatosti dotknutej sudkyne a zisťoval, či samotné vyjadrenia alebo správanie\nsudkyne vo vzťahu k tejto veci nie sú spôsobilé túto domnienku vyvrátiť. Z obsahu\nvyjadrenia sudkyne Jany Laššákovej jednoznačne vyplýva, že sa vo veci necíti byť\npredpojatá. Rovnako samotné správanie sudkyne nijako nespochybňuje jej subjektívnu\nnestrannosť a nenasvedčuje tomu, že by mala určitý subjektívny záujem, aby sa mohla\nzúčastniť na rozhodovaní vo veci. Jej postup možno hodnotiť v rámci rozhodnutia ESĽP\nv už spomenutej veci Golubović proti Chorvátsku, podľa ktorého samotná skutočnosť,\nže sa sudca sám nezdržal rozhodovania vo veci napriek tomu, že už predtým rozhodoval\no odvolaní v inej súvisiacej veci, nie je dôkazom o absencii jeho subjektívnej nestrannosti\n(pozri body 51 a 52 odôvodnenia). V tomto kontexte teda nie je možné sudkyňu Janu\nLaššákovú považovať za subjektívne predpojatú.\n13. Samotná skutočnosť, že sudkyňa o predmetnej právnej úprave v minulosti\nhlasovala ako poslankyňa parlamentu, samo osebe jej subjektívnu nestrannosť nevyvracia.\nPre potreby subjektívneho testu nestrannosti plénum uvádza, že vyslovenie všeobecného\nnázoru týkajúceho sa určitej právnej otázky nie je spôsobilým dôkazom preukazujúcim\nexistenciu subjektívnej predpojatosti. Ústavný súd sa už v minulosti vyjadril, že (abstraktný)\nprávny názor nemôže byť dôvodom zaujatosti (pozri napr. sp. zn. PL. ÚS 7/2017\nz 11. apríla 2017, bod 12 alebo II. ÚS 16/2011, bod 28).\n\n7\n\n14. Ústavný súd tak následne podrobil nestrannosť sudkyne Jany Laššákovej\nv danom prípade aj testu objektívnemu, t. j. zisteniu, či z pohľadu externého pozorovateľa\n(účastníka konania) môžu existovať objektívne odôvodnené obavy, že táto sudkyňa vo veci\nnie je nestranná.\n15. V rámci objektívneho testu je podľa pléna ústavného súdu rozhodujúce posúdenie\nmiery, v akej bola dotknutá sudkyňa v oboch prípadoch (hlasovanie v Národnej rade\nSlovenskej republiky a rozhodovanie v pléne ústavného súdu) vo veci činná. Jej pozícia\nv daných prípadoch je síce navonok podobná, keďže bola (a v súčasnosti je) jedným\nz viacerých členov kolektívneho orgánu, ktorý rozhoduje o posudzovanej právnej úprave,\ntento aspekt však zásadným spôsobom relativizujú principiálne odlišnosti v procesnom\npostupe a najmä povahe rozhodovania týchto dvoch kolektívnych orgánov (parlament,\nústavný súd) rozhodujúcich o predmetnej právnej úprave. Miera účasti sudkyne\nJany Laššákovej pri hlasovaní v Národnej rade Slovenskej republiky o prijatí posudzovanej\nprávnej úpravy (ktorá má vzhľadom na jej všeobecnú záväznosť výsostne abstraktný\ncharakter) neprekročila rámec, v ktorom ju možno považovať za porovnateľnú\ns „vyslovením všeobecného názoru týkajúceho sa určitej právnej otázky“.\n16. Vzhľadom na uvedené ústavný súd dospel k záveru, že skutočnosti uvádzané\nnavrhovateľmi v námietke predpojatosti sudkyne Jany Laššákovej z 1. februára 2018\nv kontexte rozhodovania vo veci vedenej na ústavnom súde pod sp. zn. PL. ÚS 12/2016 ani\nz objektívneho hľadiska nevzbudzujú oprávnené pochybnosti o jej nestrannosti, a preto\nústavný súd rozhodol tak, ako to je uvedené vo výroku tohto uznesenia.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 19. septembra 2018\n\n8", "vazby": {"registre": ["súlad právnych predpisov", "sudca-námietka zaujatosti", "zaujatosť / predpojatosť", "sudca-námietka zaujatosti", "zaujatosť / predpojatosť", "podnikateľská činnosť-obmedzenie práva podnikať", "rovnosť, rovnoprávnosť", "právna istota", "práva a slobody – hospodárske, sociálne a kultúrne práva-právo podnikať a uskutočňovať inú zárobkovú činnosť", "základné ľudské práva a slobody-obmedzenie", "kultúrna pamiatka", "kultúrne dedičstvo", "ochrana hospodárskej súťaže", "súlad-súlad právnych predpisov"], "ustanovenia": ["čl. 125 ods. 1 písm. a) ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:6dd1ca9b-b618-4835-a339-9f1c4c119bfe", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:PL.US.7.2017.2", "spisova_znacka": "PL. ÚS 7/2017", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 7/2017 z 11. 4. 2017", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2017-04-11", "citacie_n": 26, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:PL.US.7.2017.2"}, {"guid": "ussr:76cebc09-0877-4295-9d3d-840f491ac744", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:3.US.855.2016.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 855/2016", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 855/2016 z 13. 12. 2016", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2016-12-13", "citacie_n": 128, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:3.US.855.2016.1"}, {"guid": "ussr:8280b058-db56-42f0-8025-b55411883727", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 306/2014", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 306/2014 z 6. 5. 2014", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2014-05-06", "citacie_n": 16, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:8280b058-db56-42f0-8025-b55411883727"}, {"guid": "ussr:8c22d03b-5479-4f8c-bd16-7593f7a3730a", "ecli": null, "spisova_znacka": "PL. ÚS 6/2013", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 6/2013 z 29. 10. 2013", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2013-10-29", "citacie_n": 31, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:8c22d03b-5479-4f8c-bd16-7593f7a3730a"}, {"guid": "ussr:9449983c-1b37-4ed7-bd00-121eca28992e", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 16/2011", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 16/2011 z 11. 9. 2013", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2013-09-11", "citacie_n": 80, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:9449983c-1b37-4ed7-bd00-121eca28992e"}, {"guid": "ussr:5664b741-68c4-4732-b084-e8261a051542", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 124/2010", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 124/2010 z 26. 8. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-08-26", "citacie_n": 70, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5664b741-68c4-4732-b084-e8261a051542"}], "citovane_v": []}