{"guid": "ussr:aece8c2c-f617-48d1-83a9-91735d504645", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:PL.US.1.2017.1", "spisova_znacka": "PL. ÚS 1/2017", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 1/2017 z 14. 2. 2018", "citacia": "nález Ústavného súdu SR z 14. februára 2018, sp. zn. PL. ÚS 1/2017, ECLI:SK:USSR:2018:PL.US.1.2017.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": null, "sudca_id": null, "sudca_url": null, "datum_vydania": "2018-02-14", "forma": "Nález", "povaha": ["nie je v súlade", "nie je v súlade", "nie je v súlade", "nie je v súlade", "nie je v súlade", "nevyhovuje", "nie je v súlade", "nie je v súlade", "nie je v súlade", "nevyhovuje", "nie je v súlade", "nie je v súlade", "nie je v súlade", "nie je v súlade", "nie je v súlade", "nie je v súlade"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o súlade právnych predpisov"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "PL.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-125.odsek-1", "nazov": "čl. 125 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-125.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-125"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-125"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/aece8c2c-f617-48d1-83a9-91735d504645", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:PL.US.1.2017.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2018:PL.US.1.2017.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2018:PL.US.1.2017.1/text", "citacie_n": 18, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nNÁLEZ\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nV mene Slovenskej republiky\nPL. ÚS 1/2017-52\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 14. februára 2018\nv pléne zloženom z predsedníčky Ivetty Macejkovej a zo sudcov Jany Baricovej (sudkyňa\nspravodajkyňa), Petra Brňáka, Miroslava Duriša, Ľudmily Gajdošíkovej, Sergeja Kohuta,\nMilana Ľalíka, Jany Laššákovej, Mojmíra Mamojku, Lajosa Mészárosa, Marianny\nMochnáčovej, Ladislava Orosza a Rudolfa Tkáčika vo veci návrhu Okresného súdu\nBratislava II, zastúpeného sudkyňou JUDr. Norou Vladovou, na začatie konania\npodľa čl. 125 ods. 1 písm. a) Ústavy Slovenskej republiky o súlade § 28a a § 38ab zákona\nč. 657/2004 Z. z. o tepelnej energetike v znení zákona č. 439/2015 Z. z. s čl. 1 ods. 1, čl. 12\nods. 2, čl. 20 ods. 1 a 4 a čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, čl. 6 ods. 1 a čl. 14\nDohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a čl. 1 Dodatkového protokolu\nk Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd takto\nrozhodol:\n1. Ustanovenia § 28a a § 38ab zákona č. 657/2004 Z. z. o tepelnej energetike v znení\nzákona č. 439/2015 Z. z. n i e s ú v súlade s čl. 1 ods. 1, čl. 12 ods. 2, čl. 20 ods. 1 a čl. 46\nods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, čl. 6 ods. 1 a čl. 14 Dohovoru o ochrane ľudských práv\na základných slobôd a čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv\na základných slobôd.\n2. Vo zvyšnej časti návrhu Okresného súdu Bratislava II n e v y h o v u j e .\n\nOdôvodnenie:\nI.\n1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bol 16. decembra\n2016 doručený návrh Okresného súdu Bratislava II (ďalej len „okresný súd“), zastúpeného\nsudkyňou JUDr. Norou Vladovou, na začatie konania podľa čl. 125 ods. 1 písm. a)\nÚstavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) o súlade § 28a a § 38ab zákona\nč. 657/2004 Z. z. o tepelnej energetike v znení zákona č. 439/2015 Z. z. (ďalej len „zákon\no energetike“) s čl. 1 ods. 1, čl. 12 ods. 2, čl. 20 ods. 1 a 4, čl. 46 ods. 1 ústavy, čl. 6 ods. 1\na čl. 14 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“)\na čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd\n(ďalej len „dodatkový protokol“).\n2. Okresný súd v odôvodnení svojho návrhu uvádza, že 12. augusta 2014 ako súd\nexekučný poveril súdneho exekútora\nvo\n\nveci\n\nvykonaním exekúcie\n\noprávneného –\n, proti\n\npovinnému –\n\n,\n\n, zastúpeného\n, na základe\n\nexekučného titulu – rozsudku Okresného súdu Bratislava I č. k. 29 Cb 68/2003-1208\nzo 7. novembra 2011 v spojení s rozhodnutím Krajského súdu v Bratislave č. k.\n2 Cob 105/2013-1732 z 30. júna 2014, ktorý nadobudol vykonateľnosť 22. júla 2014.\nOprávnený doručil okresnému súdu 21. decembra 2015 podanie, v ktorom namietol nesúlad\nnapadnutých ustanovení zákona o energetike s označenými ustanoveniami ústavy, dohovoru\na dodatkového protokolu. Okresný súd uznesením č. k. 39 Er 3637/2014-685 z 12. apríla\n2016 predmetné exekučné konanie podľa v tom čase účinného § 109 ods. 1 písm. b) zákona\nč. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov prerušil, pretože\ndospel k záveru, že napadnuté ustanovenia zákona o energetike, ktoré je povinný aplikovať\n\n2\n\nv exekučnom konaní, nie sú v súlade s označenými ustanoveniami ústavy, dohovoru\na dodatkového protokolu.\nII.\nOdôvodnenie návrhu okresného súdu\n3. Podľa okresného súdu „... z ust. § 28a zákona č. 657/2004 Z. z. vyplýva, že\nexekučná imunita sa má vzťahovať na takmer všetky zložky majetku držiteľa povolenia na\nvýrobu a rozvod tepla vlastneného štátom, resp. štátom určenou osobou, akým je aj\npovinný, a to na všetok nehnuteľný majetok, peňažné prostriedky, pohľadávky a finančné\nnástroje bez ohľadu na ich účel ako aj na akýkoľvek ďalší majetok definovaný účelom\n(slúžiaci na výrobu a rozvod tepla). Súd sa stotožňuje s názorom oprávneného, že je veľmi\nťažké si predstaviť relevantný majetok držiteľa povolenia, na ktorý by súdny exekútor mohol\nviesť exekúciu, keďže uvedené ustanovenie poskytuje majetku povinného v podstate\nabsolútnu exekučnú imunitu, a to aj v prípade existencie právoplatného a vykonateľného\nexekučného titulu ako je tomu aj v tomto prebiehajúcom exekučnom konaní. V dôvodovej\nspráve k zákonu č. 439/2015 Z. z., ktorým sa do zákona č. 657/2014 Z. z. doplnilo ust. § 28a\nje explicitne deklarované, že touto právnou úpravou sa zavádza absolútna exekučná\nimunita.“.\n4. Podľa okresného súdu napadnutá právna úprava nespĺňa požiadavky ústavne\nakceptovanej miery exekučnej imunity vyjadrené v náleze ústavného súdu vo veci sp. zn.\nPL. ÚS 111/2011. Okrem toho je okresný súd toho názoru, že napadnuté ustanovenie § 38ab\nzákona o energetike predstavuje „... opatrenie zavedené v rozpore so zákazom retroaktivity,\nkeďže sa ním odníma efektívna vykonateľnosť súdom priznanej pohľadávky, čo podľa\nzáverov Ústavného súdu SR ako aj ESĽP nie je právne udržateľný stav. Podľa názoru súdu\nnejde o nepravú retroaktivitu, ako tvrdí povinný, ale o tzv. pravú retroaktivitu, pretože\n§ 38ab zákona č. 657/2004 Z. z. spätne mení jej charakter z vymožiteľnej pohľadávky na\nnaturálnu obligáciu“.\n\n3\n\n5. Podľa okresného súdu napadnutá právna úprava zasahuje do práva oprávneného\nvlastniť majetok podľa čl. 20 ods. 1 a 4 ústavy a čl. 1 dodatkového protokolu, keďže „...\njeho pohľadávka, ktorej uspokojenia sa domáha v prebiehajúcom exekučnom konaní,\nnebude môcť byť v podstate vymožená, a to vzhľadom na výšku exekvovanej pohľadávky a\nrozsah majetku, ktorý nie je vyňatý z exekúcie podľa § 28a zákona č. 657/2004 Z. z. Takýto\nprávny stav preto vedie v zásade k zmene charakteru exekvovanej pohľadávky na naturálnu\nobligáciu, pretože splnenie povinnosti povinného judikovanej platným a vykonateľným\nexekučným titulom nemôže oprávnený účinne dosiahnuť v exekučnom konaní, ale splnenie\ntejto povinnosti je ponechané predovšetkým na dobrovoľnosť povinného. Vzhľadom na\ndoterajší priebeh exekučného konania a celkovú dĺžku súdneho konania, ktoré mu\npredchádzalo, má súd za to, že bez existencie štátno-mocenských donucovacích nástrojov k\nuspokojeniu pohľadávky dobrovoľne nedôjde a navyše takýto prístup nie je naplnením\npozitívneho záväzku štátu zabezpečiť ochranu právam oprávneného garantovaných nielen\nÚstavou, ale aj Dohovorom. Zákonodarca prijatím predmetnej právnej úpravy preto\nvytvoril stav, kedy v podstate pristúpil k vyvlastneniu pohľadávky oprávneného z\nexekučného titulu, avšak bez akejkoľvek náhrady, čo je v rozpore s čl. 20 ods. 4 Ústavy.\nVýkon vlastníckeho práva znamená nielen majetok mať (vlastniť), ale s ním aj právne\nrelevantným spôsobom nakladať na účel, na ktorý bol nadobudnutý (nález Ústavného súdu\nSR sp. zn. PL. ÚS 37/99 zo dňa 25.5.1999). Funkcia práva vlastniť majetok a jeho ochrana\nspočíva v tom, aby sa vlastníkovi poskytla a súčasne aj trvale garantovala právna istota, že\nvlastnícke právo k veci, ktoré nadobudol v súlade s platnými zákonmi, nemôže obmedziť\nalebo využiť bez právneho dôvodu (nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 303/07 zo dňa\n15.5.2008). Zásahom do vlastníckeho práva oprávneného v tomto exekučnom konaní je\npreto dôsledok, aký by nastal aplikáciou ust. § 28a v spojení s § 38ab zákona č. 657/2004 Z.\nz., spočívajúci v podobe faktickej nevymožiteľnosti jeho pohľadávky voči povinnému. Zásah\ndo práva vlastniť majetok môže byť legitímny len tam, kde existuje verejný záujem na takom\nzásahu. Musí preto objektívne existovať verejný záujem nadradený nad záujem vlastníka,\nktorý musí byť možné odvodiť z cieľov a celkového zmyslu a podstaty zákona. V prípade\nuvedených zákonných ustanovení súd neidentifikoval všeobecný, verejnoprospešný cieľ,\nktorý by mohli sledovať a nespomína ho ani dôvodová správa. Z tohto pohľadu sa tak ako\njediný identifikovateľný cieľ javí byť znemožnenie uspokojenia pohľadávky v prebiehajúcom\n\n4\n\nexekučnom konaní, tento záver možno odvodiť aj z vyjadrení verejne činných osôb, ako na\nto poukázal oprávnený. Ústavný súd SR už v náleze sp. zn. PL. ÚS 111/2011 konštatoval, že\nak štát ako zákonodarca sám seba ako právoplatne a vykonateľné potvrdeného dlžníka\nzvýhodní, čo platí aj v prípade prebiehajúceho exekučného konania medzi oprávneným a\npovinným, a sťaží tak, resp. zabráni vymožiteľnosti veriteľovej pohľadávky, tento stav je v\nrozpore sústavným právom vlastniť majetok. Navyše z ust. § 28a zákona č. 658/2004 Z. z.\nani zo žiadneho iného právneho predpisu nevyplýva, že účelom predmetnej právnej úpravy\nje chrániť majetok slúžiaci výlučne na štátne neobchodné účely, čo je legitímnym\ndôvodom pre zavedenie exekučnej imunity v zmysle záverov Ústavného súdu (nález sp. zn.\nPL. ÚS 111/2011), preto aj z tohto dôvodu dochádza k porušeniu základného práva vlastniť\nmajetok.“.\n6. K namietanému nesúladu napadnutých ustanovení zákona o tepelnej energetike\ns čl. 46 ods. 1 ústavy a čl. 6 ods. 1 dohovoru okresný súd v návrhu uvádza, že „... právo\nnútene vymôcť svoju pohľadávku v exekučnom konaní je integrálnou súčasťou práva na\nsúdnu ochranu. Ústavný súd SR jednoznačne zaujal názor, že právo vlastniť majetok, s\nktorým je napadnutá úprava exekučnej imunity v rozpore, zahŕňa v sebe aj právo domôcť sa\nochrany vlastníckeho práva v exekučnom konaní. Ak je však v rámci exekučného konania\naplikovaná právna úprava účinne znemožňujúca uspokojenie judikovanej pohľadávky, ako\nje tomu v prípade ust. § 28a a § 38ab zákona č. 657/2004 Z. z., je takáto úprava v rozpore s\nprávom na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR a čl. 6 ods. 1 Dohovoru.“.\n7. Podľa okresného súdu napadnuté ustanovenia zákona o tepelnej energetike\nporušujú aj zákaz diskriminácie podľa čl. 12 ods. 2 ústavy a čl. 14 dohovoru, pretože „...\noprávnený v čase nadobudnutia účinnosti tejto právnej úpravy už disponoval právoplatným\na vykonateľným rozhodnutím, ktoré si riadne uplatnil v exekučnom konaní, avšak aplikáciou\npredmetných ustanovení sa tomuto exekučnému titulu prakticky odníma vzhľadom na rozsah\nexekučnej imunity vyjadrený v § 28a uvedeného zákona jeho reálna vykonateľnosť. Stav,\nkedy aplikáciou právnej úpravy sa vylučuje z exekúcie pohľadávka, ktorá je už vykonateľná,\nÚstavný súd posúdil tak, že je v rozpore so zákonom diskriminácie podľa čl. 12 ods. 2\nÚstavy a čl. 14 Dohovoru. Hoci § 28a v spojení s § 38ab zákona č. 657/2004 Z. z. priamo\n\n5\n\nnevylučujú z exekúcie pohľadávku oprávneného, ale následkom ich aplikácie nastane\nprakticky nevymožiteľnosť tejto pohľadávky, a tak právny následok je prakticky rovnaký,\nakoby táto právna úprava vylučovala z exekúcie pohľadávku oprávneného, hoci\nzákonodarca v uvedenom prípade použil právne prostriedky, ktoré chránia pred exekúciou\nmajetok, a nie vylučujú pohľadávku oprávneného.“.\n8. K namietanému nesúladu napadnutej právnej úpravy s čl. 1 ods. 1 ústavy okresný\nsúd v návrhu uvádza: „Prijatím právnej úpravy exekučnej imunity v takom rozsahu, že sa\ntým stáva pohľadávka veriteľa prakticky nevymožiteľná, dochádza aj k porušeniu princípu\nústavnosti zakotveného v čl. 1 ods. 1 Ústavy (PL. ÚS 32/95, PL. ÚS 36/95, PL. ÚS 37/95,\nPL. ÚS 42/95, PL. ÚS 43/95, PL. ÚS 11/96, PL. ÚS 17/96 a PL. ÚS 4/97).“\n9. Okresný súd v odôvodnení návrhu napokon uvádza, že dospel k záveru,\nže napadnutá právna úprava „... neprejde systémovým argumentom tretieho kritéria testu\nproporcionality tak, ako ho Ústavný súd aplikoval v konaní sp. zn. PL. ÚS 111/2011,\npretože namietaná exekučná imunita v zmysle napádanej právnej úpravy vymedzuje\noprávnenému voči povinnému mimoriadne úzky priestor na domáhanie sa uspokojenia jeho\npohľadávky cestou núteného výkonu rozhodnutia, nakoľko vedie de facto k nevymožiteľnosti\njudikovanej pohľadávky“.\n10. Na základe uvedenej argumentácie okresný súd navrhuje, aby ústavný súd\nnálezom rozhodol tak, že ustanovenia § 28a a § 38ab zákona o tepelnej energetike nie sú\nv súlade s čl. 1 ods. 1, čl. 12 ods. 2, čl. 20 ods. 1 a 4 a čl. 46 ods. 1 ústavy, čl. 6 ods. 1\na čl. 14 dohovoru a čl. 1 dodatkového protokolu.\nIII.\nPriebeh konania\n11. Ústavný súd pri predbežnom prerokovaní návrhu okresného súdu na neverejnom\nzasadnutí pléna 25. januára 2017 dospel k záveru, že návrh spĺňa predpísané náležitosti\nnávrhu na začatie konania ustanovené v § 20 a § 37 ods. 3 zákona Národnej rady Slovenskej\n\n6\n\nrepubliky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní\npred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon\no ústavnom súde“), a preto uznesením č. k. PL. ÚS 1/2017-8 z 25. januára 2017 prijal\nuvedený návrh podľa § 25 ods. 3 zákona o ústavnom súde na ďalšie konanie.\n12. Po prijatí návrhu okresného súdu na ďalšie konanie predložili podľa ustanovení\n§ 29 ods. 3 a § 39 ods. 1 a 2 zákona o ústavnom súde na výzvu ústavného súdu k návrhu\nokresného súdu písomné stanoviská:\n- za vládu Slovenskej republiky (ďalej len „vláda“) Ministerstvo spravodlivosti\nSlovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo spravodlivosti“) podaním č. 41555/2017/120\nz 31. marca 2017 doručeným ústavnému súdu 7. apríla 2017,\n- Národná rada Slovenskej republiky (ďalej len „národná rada“) podaním č. PREDS116/2017 z 5. septembra 2017 doručeným ústavnému súdu 8. septembra 2017.\n13. Ústavný súd podľa § 30 ods. 2 zákona o ústavnom súde rovnako vyzval\núčastníkov konania, aby sa vyjadrili, či súhlasia s upustením od ústneho pojednávania.\n14. Okresný súd vo svojom vyjadrení sp. zn. 39 Er 3637/2014 z 10. februára 2017,\nvláda vo svojom stanovisku č. 41555/2017/120 z 31. marca 2017 a národná rada vo svojom\nstanovisku č. PREDS-116/2017 z 5. septembra 2017 zhodne s upustením od ústneho\npojednávania súhlasili.\nIV.\nStanoviská vlády a národnej rady\nIV.1 Stanovisko vlády\n15. Vláda, zastúpená ministerstvom spravodlivosti, vo svojom stanovisku\nč. 41555/2017/120 z 31. marca 2017 uvádza, že s podaným návrhom okresného súdu sa\nnestotožňuje, keďže je toho názoru, že napadnuté ustanovenia zákona o tepelnej energetike\nsú v súlade s ustanoveniami ústavy, dohovoru a dodatkového protokolu.\n\n7\n\n16. Podľa vlády „Účelom ustanovenia § 28a zákona o tepelnej energetike nebolo\nstanovenie nejakej absolútnej exekučnej imunity. Jej predmetom nie je všetok,\nresp. akýkoľvek majetok, ale iba taký majetok držiteľa povolenia na výrobu a rozvod tepla,\nktorý je právnickou osobou so stopercentnou majetkovou účasťou štátu alebo Fondu\nnárodného majetku Slovenskej republiky, alebo v ktorej má právnická osoba určená podľa\nosobitného predpisu stopercentnú majetkovú účasť, ktorý je v zákone o tepelnej energetike\npresne označený, a to nehnuteľný majetok takéhoto subjektu, jeho peňažné prostriedky,\npohľadávky a finančné nástroje v jeho vlastníctve a iný jeho majetok, ak slúži na výrobu a\nrozvod tepla. Všetok ostatný majetok exekúcii podlieha.\nExekučná imunita bola zákonodarcom zavedená z dôvodu, aby nebola ohrozená\nvýroba tepla a jeho rozvod konečným odberateľom, vrátane domácností, a zavedenie\nexekučnej imunity bolo a je len v nevyhnutnom rozsahu potrebnom na dosiahnutie\nosobitného účelu prevádzkovania verejného rozvodu tepla určeného na poskytovanie\nslužieb verejnosti alebo poskytovanie prístupu do takéhoto rozvodu alebo výroba tepla na\núčely poskytovania služieb verejnosti.“.\n17. Vo svojom stanovisku vláda ďalej uvádza: «Ťažiskovým argumentom\nnavrhovateľa ohľadom protiústavnosti § 28a zákona o tepelnej energetike je nález\nÚstavného súdu SR sp zn. PL. ÚS 111/2011 zo dňa 4. júla 2012 (ďalej len „nález“), v\nktorom Ústavný súd SR posudzoval ústavnosť tzv. absolútnej exekučnej imunity štátu. Podľa\nnázoru navrhovateľa nie je právna úprava § 28a zákona o tepelnej energetike v súlade so\nzávermi Ústavného súdu SR obsiahnutými v tomto náleze. S týmto názorom navrhovateľa\nnie je možné súhlasiť.\nÚstavný súd SR rozhodol nálezom, že § 18a ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej\nrepubliky č. 278/1993 Z. z. o správe majetku štátu (ďalej len „zákon o správe majetku\nštátu“) a § 12 ods. 7 zákona č. 291/2002 Z. z. o štátnej pokladnici a o zmene a doplnení\nniektorých zákonov (ďalej len „zákon o štátnej pokladnici“) nie sú v súlade s čl. 1 ods. 1, čl.\n12 ods. 2, čl. 20 ods. 1 a čl. 46 ods. 1 Ústavy SR, čl. 6 ods. 1 EDĽP a čl. 1 Dodatkového\nprotokolu. Ústavný súd SR zároveň nevyhovel návrhu na vyslovene nesúladu § 8 ods. 10\nzákona č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení\nniektorých zákonov (ďalej len „zákon o rozpočtových pravidlách“) s Ústavou SR.\n\n8\n\nZ odôvodnenia nálezu jednoznačne vyplýva, že Ústavný súd SR za ústavne\nneakceptovateľnú nepovažuje exekučnú imunitu ako takú, ale len jej rozsah, ktorý vyplýval z\nnapadnutej právnej úpravy § 18a ods. 1 zákona o správe majetku štátu a § 12 ods. 7 zákona\no štátnej pokladnici. V zmysle napadnutých ustanovení § 18a ods. 1 zákona o správe\nmajetku štátu a § 12 ods. 7 zákona o štátnej pokladnici totiž akýkoľvek majetok štátu (resp.\nprostriedky na jeho účtoch v Štátnej pokladnici) nepodliehali exekúcii To znamená, že v\npodstate cely majetok štátu požíval bezbrehú exekučnú imunitu, bez ohľadu na to, na aké\núčely bol používaný.\nV rámci posúdenia legitímnosti cieľa sledovaného exekučnou imunitou majetku štátu\nÚstavný súd SR uznal, že namietaná exekučná imunita majetku štátu je legitímna z pohľadu\ndosahovania verejného záujmu a teda je spôsobilým dôvodom obmedzenia základných práv.\nV rámci testu proporcionality (v širšom zmysle) skúmal Ústavný súd SR napadnutú\nprávnu úpravu postupne v troch fázach, a to:\n(i)\n\nskúmanie vhodnosti,\n\n(ii) skúmanie kritéria nevyhnutnosti a\n(ii)\n\nskúmanie proporcionality v užšom zmysle slova.\n\nPo takomto preskúmaní Ústavný súd SR skonštatoval, že úprava exekučnej imunity\nmajetku štátu zodpovedá prvým dvom kritériám, avšak skonštatoval, že rozsahu § 18a ods. 1\nzákona o správe majetku štátu a § 12 ods. 7 zákona o štátnej pokladnici táto exekučná\nimunita nevyhovuje tretiemu kritériu testu proporcionality.\nOhľadom napadnutého ustanovenia § 8 ods. 10 zákona o rozpočtových pravidlách\nÚstavný súd SR skonštatoval, že toto ustanovenie (vylučujúce z exekúcie prostriedky\nposkytnuté zo štátneho rozpočtu a rozpočtu Európskej únie, resp. hnuteľný a nehnuteľný\nmajetok obstaraný z týchto prostriedkov) obstálo aj v teste proporcionality v užšom zmysle,\na to v dôsledku posilneného prvku ochrany účelovosti budúceho využitia majetku na plnenie\nverejného záujmu.\nVzhľadom na to, že neobmedzená exekučná imunita majetku štátu bola vyhlásená za\nprotiústavnú len z dôvodu, že jej rozsah nevyhovoval jedinému kritériu testu\nproporcionality, pričom zároveň bola za ústavne akceptovateľnú uznaná exekučná imunita\nmajetku určeného na verejnoprospešný účel, nie je dôvod domnievať sa, že by mala byť\n\n9\n\núprava v § 28a zákona o tepelnej energetike, umožňujúca postihnutie majetku neslúžiaceho\nna výrobu a rozvod tepla, kvalifikovaná ako protiústavná.\nZa majetok nepodliehajúci ochrane exekučnou imunitou podľa § 28a zákona o\ntepelnej energetike je možné považovať napríklad administratívne budovy držiteľa\npovolenia na výrobu a rozvod tepla, vozový park takéhoto subjektu, ale aj akýkoľvek ďalší\njeho majetok, ktorý nie je ani zariadením na výrobu tepla, teda ktorý neslúži na premenu\nrôznych foriem energie na teplo a ani nie je súčasťou sústavy tepelných zariadení držiteľa\npovolenia na rozvod tepla určenej na dodávku tepla odberateľom. Tiež je tam možné\nzaradiť finančné aktíva, ktoré nesúvisia s prevádzkovaním zariadení na výrobu a rozvoj\ntepla.\nPovedané inými slovami, vymedzenie majetku nepodliehajúceho exekúcii obsiahnuté\nv § 28a zákona o tepelnej energetike nijakým spôsobom neprekračuje kritériá stanovené\nnálezom. Práve naopak, túto právnu úpravu umožňujúcu uspokojenie pohľadávky veriteľa z\nmajetku neslúžiaceho na plnenie verejnoprospešného účelu je potrebné považovať za\nsúladnú s kritériami obsiahnutými v tomto náleze.»\n18. K testu proporcionality vláda ďalej uvádza: „Vo vzťahu k namietanému\nporušeniu princípu proporcionality vláda Slovenskej republiky uvádza, že zachovanie\nrovnováhy (proporcionality) sa štandardne skúma v rámci testu tzv. primeranosti\n(proporcionality), ktorý je založený na troch fázach:\n(i)\n\nskúmanie hľadiska vhodnosti, či prijatý legislatívny prostriedok vôbec\n\numožňuje dosiahnuť sledovaný legitímny cieľ\n(ii)\n\nzisťovanie kritéria nevyhnutnosti (potrebnosti či použitia najmenej drastických\n\nprostriedkov), t j. porovnanie prijatého legislatívneho prostriedku s inými opatreniami\numožňujúcimi dosiahnutie rovnakého cieľa, dotýkajúcich sa základných práv v menšej\nmiere (prípadne nedotýkajúcich sa vôbec)\n(iii)\n\nskúmanie z hľadiska proporcionality v užšom zmysle slova, t. j. samotné\n\nriešenie kolízie medzí legitímnym cieľom a základným právom veriteľov.\nVzhľadom na to, že úprava obsiahnutá v § 28a zákona o tepelnej energetike\nnepripúšťa výkon exekúcie na majetok držiteľov povolenia, možno konštatovať, že je vhodná\nna dosiahnutie legitímneho cieľa, ktorým je zamedzenie ohrozenia výroby a rozvodu tepla\n\n10\n\ntým, že bude v exekúcii postihnutý majetok potrebný práve na výrobu a rozvod tepla.\nZároveň možno konštatovať, že ochranu majetku držiteľov povolenia pred zabezpečovacími\na scudzovacími úkonmi súdneho exekútora nemožno dosiahnuť inými prostriedkami, ako\nvylúčením tohto majetku z exekúcie, čím je naplnené aj kritérium nevyhnutností.\nAko už bolo uvedené, ustanovenie § 28a zákona o tepelnej energetike umožňuje\npostihnutie majetku držiteľa povolenia na výrobu a rozvod tepla, ktorý neslúži na výrobu a\nrozvod tepla. Z takéhoto majetku možno uspokojiť akúkoľvek súdom priznanú pohľadávku\nktoréhokoľvek veriteľa bez rozdielu.\nSamotná skutočnosť, že konkrétna zložka majetku nepodlieha exekúcii nespôsobuje\nporušenie princípu proporcionality, pretože zákonná úprava ponecháva majetok\npostihnuteľný exekúciou zachovávajúc jeho účelové určenie na plnenie verejnoprospešného\núčelu.\nV zmysle testu proporcionality v užšom zmysle je potrebné porovnať na jednej strane\núžitok vzniknutý naplnením legitímneho cieľa a na druhej strane ujmu na základnom práve\nvzniknutú v dôsledku naplnenia tohto legitímneho cieľa.\nUjma spočívajúca v ohrození verejnoprospešného účelu, ktorá by vznikla v dôsledku\npostihnutia majetku držiteľov povolenia potrebného na výrobu a rozvod tepla, teda\nohrozenie činnosti značnej časti bytových objektov, administratívnych, zdravotných,\nkultúrnych, školských a športových zariadení ako aj priemyselných odberateľov a vznik s\ntým súvisiacich škôd na zdraví, majetku a životnom prostredí, celkom jednoznačne\nprevyšuje ujmu veriteľov spočívajúcu v potenciálnom spomalení vymáhania pohľadávok,\nako dôsledok toho, že niektoré zložky majetku držiteľov povolenia na výrobu a rozvod tepla\nnie je možné postihnúť exekúciou. Okrem základných práv veriteľov je v teste\nproporcionality v užšom zmysle slova potrebné vziať do úvahy aj základné práva\nodberateľov tepla, ktorí majú riadne uzavreté zmluvy na dodávku tepla, za ktoré riadne\nplatia. Ohrozenie, resp. zastavenie výroby a rozvodu tepla by viedlo k ohrozeniu, alebo\nporušeniu ich práv, na zabránenie čomu slúži relatívna exekučná imunita v rozsahu § 28a\nzákona o tepelnej energetike. Úprava obsiahnutá v § 28a zákona o tepelnej energetike preto\nobstojí aj v teste proporcionality v užšom zmysle slova.\nVyššie uvedená argumentácia... rovnako platí aj vo vzťahu k napádanému § 38ab\nzákona o tepelnej energetike, nakoľko ide o intertemporálne ustanovenie ktoré bolo do\n\n11\n\nzákona o tepelnej energetike vložené v nadväznosti na zavedenie úpravy § 28a do zákona o\ntepelnej energetike, pričom toto upravuje časovú pôsobnosť právnej úpravy tak ako je\nformulovaná v § 28a.“\n19. Vláda v závere odôvodnenia svojho stanoviska poukazuje na to, že «... všeobecný\nprincíp vlastný ustálenej judikatúre Ústavného súdu SR, ktorým je tzv. princíp\nminimalizácie zásahov do právomoci iných ústavných orgánov, ktorého podstata a\ndôležitosť sa prejavuje najmä vo vzťahu k posudzovaniu ústavnosti zákonov.\nUvedené zdôrazňuje aj Ústavný súd SR v Odlišnom stanovisku zo dňa 20.mája 2009, sp. zn.\nPL. ÚS 17/08: „Zvlášť dôležité je uplatňovanie princípu minimalizácie zásahov do\nprávomoci iných orgánov verejnej moci v konaní o súlade zákonov s ústavou, s ústavnými\nzákonmi a medzinárodnými zmluvami, s ktorými vyslovila súhlas národná rada a ktoré boli\nratifikované a vyhlásené spôsobom ustanoveným zákonom podľa čl. 125 ods. 1 písm. a)\nústavy, t. j. vtedy, keď ústavný súd pôsobí ako „negatívny normotvorca“ a právnymi\núčinkami svojich rozhodnutí priamo zasahuje do platných a účinných zákonov ako\nvýsledkov zákonodarnej činnosti občanmi priamo voleného ústavného orgánu - národnej\nrady, prostredníctvom ktorej občania vykonávajú svoju moc (princíp suverenity ľudu\nvyjadrený v čl. 2 ods. 1 ústavy). Ústavný súd by preto mal minimalizovať svoje priame\nzásahy do platného poriadku, t. j minimalizovať svoje pôsobenie ako „negatívneho\nnormotvorcu“.».\n20. Na základe už uvedenej argumentácie je vláda toho názoru, že napadnuté\nustanovenia zákona o tepelnej energetike sú v súlade s ústavou, dohovorom a dodatkovým\nprotokolom, a preto navrhuje, aby ústavný súd návrhu okresného súdu nevyhovel.\nIV.2 Stanovisko národnej rady\n21. Národná rada vo vyjadrení č. PREDS-116/2017 z 5. septembra 2017 k návrhu\nokresného súdu uvádza: «Napádané ustanovenia sa do právneho poriadku dostali novelou\nzákona o tepelnej energetike, ktorá bolo do legislatívneho procesu predložená v skrátenom\nlegislatívnom konaní. Ide o zákon č. 439/2015 Z. z. ktorým sa dopĺňa zákon č. 657/2004\n\n12\n\nZ. z. o tepelnej energetike v znení neskorších predpisov. Účelom prijatia tejto novely zákona\no tepelnej energetike mala byť podľa dôvodovej správy potreba poskytnúť ustanoveným\naktívam držiteľa povolenia na výrobu a rozvod tepla, ktorý je právnickou osobou so\nstopercentnou majetkovou účasťou štátu, exekučnú imunitu. Subjektom exekučnej imunity\nmá byť držiteľ povolenia na výrobu a rozvod tepla, ktorý je právnickou osobou so\nstopercentnou majetkovou účasťou štátu. Predmetom exekučnej imunity má byť nehnuteľný\nmajetok takéhoto subjektu, jeho peňažné prostriedky, pohľadávky a finančné nástroje v jeho\nvlastníctve, ako aj iný jeho majetok, ak slúži na výrobu a rozvod tepla.\nNapádaná novela zákona o tepelnej energetike bola pôvodne schválená Národnou\nradou Slovenskej republiky 25. novembra 2015, prezident Slovenskej republiky však využil\nsvoje ústavné právo veta a novelu ako celok vrátil Národnej rade Slovenskej republiky na\nopätovné prerokovanie. Dôvodom prezidentského veta boli predovšetkým výhrady týkajúce\nsa splnenia požiadavky proporcionality právnej úpravy vo vzťahu k rozsahu exekučnej\nimunity, ale aj otázky týkajúce sa ústavného princípu zákazu diskriminácie. (Rozhodnutie\nprezidenta Slovenskej republiky o vrátení zákona z 25. novembra 2015, ktorým sa dopĺňa\nzákon č. 657/2004 Z. z. o tepelnej energetike v znení neskorších predpisov vedené pod\nčíslom 6016- 2015-KPSR.)\nNárodná rada Slovenskej republiky prelomila prezidentské veto a v nezmenenej\npodobe novelu zákona o tepelnej energetike schválila 15. decembra 2015.\nAko možno z napádaných ustanovení a ich odôvodnenia vyrozumieť, základným\núčelom prijatia takejto novely zákona bola ochrana verejného majetku, ktorá prioritne slúži\nna výrobu a rozvod tepla. Z odôvodnenia ďalej vyplýva, že ak by sa uvedené opatrenia\nnezaviedli, bola by ohrozená výroba tepla a jeho rozvod konečným odberateľom, vrátane\ndomácností. Novela zákona preto zavádza absolútnu exekučnú imunitu na nehnuteľný\nmajetok, peňažné prostriedky a pohľadávky držiteľa povolenia na výrobu a rozvod tepla,\nktorý je právnickou osobou so stopercentnou majetkovou účasťou štátu, finančné nástroje v\njeho vlastníctve ako aj na jeho iný majetok, ak slúži na výrobu a rozvod tepla. Rozsah\nexekučnej imunity sa vzťahuje takmer na všetok majetok držiteľa povolania, okrem\nhnuteľného, ktorý neslúži na rozvod a výrobu tepla, čo možno dovodiť per argumentum a\ncontrario z čl. I prvého bodu § 28a písm. d).\n\n13\n\nNapádaná novela zákona o tepelnej energetike nadväzuje na právnu úpravu\nustanovenú zákonom č. 375/2015 Z. z. o zrušení Fondu národného majetku Slovenskej\nrepubliky a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Touto právnou úpravou sa zrušil Fond\nnárodného majetku Slovenskej republiky a jeho právnym nástupcom sa stala právnická\nosoba, ktorú určilo Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky, ktorej jediným\nakcionárom alebo zakladateľom je štát (§ 2 citovaného zákona). Takto určená osoba\nvstúpila do všetkých práv a povinností Fondu národného majetku Slovenskej republiky\nvyplývajúcich z právnych vzťahov, ktorých bol účastníkom. V § 5 zákona o zrušení Fondu\nnárodného majetku sa ustanovuje zákaz, podľa ktorého exekúcii podľa Exekučného\nporiadku nepodlieha majetková účasť právnickej osoby na podnikaní osoby poskytujúcej\nslužby alebo vykonávajúcej činnosti v odvetví tepelnej energetiky. Pôvodne však citovaný\nzákon počítal s tým, že po zrušení Fondu národného majetku Slovenskej republiky prejde\njeho právna a majetková podstata na štát, ktorého v mene bude konať Ministerstvo\nhospodárstva Slovenskej republiky (pôvodný vládny návrh zákona o zrušení Fondu\nnárodného majetku Slovenskej republiky predložený do Národnej rady Slovenskej\nrepubliky). Ochrana majetku týkajúca sa tepelnej energetiky by tak mala svoj právny základ\nv Exekučnom poriadku a zákone o majetku štátu. Keďže by sa právnym nástupníctvom na\nštát stali záväzky fondu štátnym dlhom a spôsobovalo by to ďalšie komplikácie v prechode a\nprevode záväzkov, pristúpilo sa v rámci možných riešení právneho nástupníctva na právne\nnástupníctvo právnickej osoby so stopercentnou majetkovou účasťou štátu. V tejto súvislosti\nvšak bolo potrebné vyriešiť otázku ochrany majetku právnickej osoby týkajúcej sa tej časti\nmajetku, ktorú tvoria majetkové účasti na podnikaní, ktorý slúži na poskytovanie služieb\nalebo vykonávanie činnosti v odvetví tepelnej energetiky, z dôvodu osobitného účelu\nprevádzkovania verejného rozvodu tepla určeného na poskytovanie služieb verejnosti alebo\nposkytovanie prístupu do takéhoto rozvodu alebo výroba tepla na účely poskytovania\nslužieb verejnosti. Tieto činnosti je nevyhnutné zabezpečovať pre koncových odberateľov a\nich výkon by nemal byť ohrozený prípadným výkonom rozhodnutia. S cieľom zabezpečiť\nochranu tohto majetku právnickej osoby pred prípadnou exekúciou, bolo nevyhnutné\nformulovať zákonnú výnimku na výkon rozhodnutia vo vzťahu k tomuto druhu majetku.\n\n14\n\nProblematika exekučných exempcií a exekučnej imunity nie je v našom právnom\nporiadku ojedinelá. S väčšími alebo menšími odlišnosťami je zakotvená napríklad v\nExekučnom poriadku (§ 61s) alebo v zákone o správe majetku štátu (§ 13f ods. 3).\nTouto problematikou sa ústavný súd vo svojej rozhodovacej činnosti zaoberal už\nmnohokrát.\nV tejto súvislosti možno uviesť predovšetkým nález ústavného súdu sp. zn.\nPL. ÚS 111/2011, kde sa ústavný súd zaoberal tým, či proklamovaná exekučno-právna\nimunita štátu je konformná s ústavnými princípmi alebo nie. Uvedené rozhodnutie má\nvýznam z hľadiska komplexnosti nazerania na uvedenú problematiku, a to tiež v\nhistorickom, právno-aplikačnom a komparatívnom pohľade. Úplná exekučná imunita štátu\nv prípade citovaného nálezu neprešla testom proporcionality a bola vo výsledku vyslovená\nako nesúladná s Ústavou SR a Dohovorom o ochrane ľudských práv a základných slobôd.\nÚstavný súd v citovanom náleze vyslovil záver, že exekučná imunita štátu je v určitej\nproporčnej miere prípustná, ponechal však na zákonodarcu, ako sa s jeho záverom\nvysporiada. Uvedený nález je pre rozhodovanie o prípustnosti právnej úpravy obsiahnutej v\nnapádanej novele zákona o tepelnej energetike dôležitý najmä pri posudzovaní rozsahu\nexekučnej imunity. „Ústavný súd za ústavne neakceptovateľnú nepovažuje exekučnú imunitu\nako takú, ale jej rozsah a koncept vyplývajúci zo súčasnej právnej úpravy. Verejný záujem\nna zachovaní určenia majetku štátu na plnenie jedinečných a nezastupiteľných verejných\núloh štátu je nespochybniteľný, ústavne neudržateľným sa však stáva vo chvíli, keď\ncharakter a spôsob jeho normatívneho ukotvenia obmedzuje základné práva fyzických osôb\nalebo právnických osôb vystupujúcich v právnych vzťahoch so štátom do tej miery, že tieto\nzákladné práva a slobody nemožno primerane užívať takže sa stávajú iluzórnymi.“.\nOkrem citovaného nálezu ústavného súdu týkajúceho sa exekučnej imunity štátu sa\nústavný súd zoberal vo svojej rozhodovacej činnosti podaniami týkajúcimi sa čiastočnej\nexekučnej imunity, ktorá sa poskytuje predovšetkým zdravotným poisťovniam ako povinným\nsubjektom, a to v rozsahu finančných prostriedkov určených na úhradu za poskytnutú\nzdravotnú starostlivosť, na úhradu platieb za služby súvisiace s poskytovaním zdravotnej\nstarostlivosti a na úhradu služieb súvisiacich so zabezpečovaním zdravotnej starostlivosti o\npoistencov alebo zdravotníckym zariadeniam ako povinným subjektom, a to v rozsahu\nfinančných prostriedkov na účtoch zdravotníckych zariadení, ktoré sú určené na\n\n15\n\nposkytovanie zdravotnej starostlivosti a služieb súvisiacich s poskytovaním zdravotnej\nstarostlivosti, ako aj služieb súvisiacich so zabezpečovaním zdravotnej starostlivosti.\n(PL. ÚS 164/2004).\nPoukazujeme na rozhodnutie ústavného súdu vo veci sp. zn. PL. ÚS 11/96 definujúce\nverejný záujem ako akceptovaný dôvod obmedzenia základných práv a slobôd. V náleze\nústavného súdu II. ÚS 143/2002 ústavný súd vyslovil, že „Pri postupe všeobecných súdov\ntreba dbať na to, aby zabezpečili taký prístup k súdnej ochrane v exekučnom konaní, ktorý\nnie je diskriminačný bez primeraných a objektívne zdôvodniteľných okolnosti, ktoré\nvyplývajú priamo zo zákona.“.\nExekučná imunita má svoje opodstatnenie, a to aj v prospech štátu, keďže ten plní\nmnohé verejnosprávne funkcie, ktoré nesmú byť paralyzované, inak by vznikli odôvodnené\npochybnosti o legitimite takého štátu, ktorý nie je schopný plniť svoje základné funkcie\npredstavujúce jeho raison ďêtre. Obmedzenia súdnej exekúcie sú prípustným prostriedkom\nuplatňovaným pri nútenom výkone súdnych rozhodnutí. Tieto obmedzenia môžu mať\nrozmanitý účel. Obmedzenia súdnej exekúcie sú prípustné aj vtedy, ak treba vylúčiť zo\nsúdnej exekúcie také majetkové hodnoty, ktoré slúžia všeobecne prospešným účelom alebo\npredstavujú hodnoty uvedené v čl. 1 a čl. 2 ods. 2 ústavy.\nExekučná imunita nemá slúžiť na „beztrestnosť“ resp. „nepostihnuteľnosť“ štátu za\njeho záväzky, ku ktorým bol rozhodnutím súdu zaviazaný, ale má ochrániť plnenie jeho\nlegitímnych funkcií. Uvedená argumentácia vychádza aj z čl. 1 ods. 1 Ústavy, podľa ktorého\nje Slovenská republiky právny štát, teda štát, kde je pôvodca právnych noriem nimi sám\nviazaný a nik, teda ani štát nestojí nad zákonom. Z tohto hľadiska absolútnym základom\nprávneho štátu, myšlienkou, pre ktorú vznikol, je obmedzenie štátu právom.\nNapadnuté ustanovenia pri posudzovaní testu proporcionality, pokiaľ ide o\npožiadavku vhodnosti právnej úpravy z hľadiska dosiahnutia sledovaného účelu zvoleným\nspôsobom, ustanovujú účelným spôsobom zákonodarnú právomoc a takú právnu úpravu,\nktorá dosahuje sledovaný cieľ - zabezpečiť fungovanie štátu - verejnej správy, teda správy\nvecí verejných zverenej orgánom verejnej správy. Pokiaľ ide o požiadavku vytvorenia\nprávnej normy takým spôsobom, a tak dôkladne, aby bola spôsobilá dosiahnuť\nidentifikovaný cieľ, javí sa účel prijatia právnej úpravy naplnený.»\n\n16\n\nV.\nZnenie napadnutej právnej úpravy, dotknutých ustanovení ústavy, dohovoru\na dodatkového protokolu\n22. Podľa § 28a zákona o tepelnej energetike exekúcii podľa osobitného predpisu\nnepodlieha\na) nehnuteľný majetok držiteľa povolenia na výrobu a rozvod tepla, ktorý je\nprávnickou osobou so stopercentnou majetkovou účasťou štátu alebo Fondu národného\nmajetku Slovenskej republiky, alebo v ktorej má právnická osoba určená podľa osobitného\npredpisu stopercentnú majetkovú účasť,\nb) peňažné prostriedky a pohľadávky držiteľa povolenia na výrobu a rozvod tepla,\nktorý je právnickou osobou so stopercentnou majetkovou účasťou štátu alebo Fondu\nnárodného majetku Slovenskej republiky, alebo v ktorej má právnická osoba určená podľa\nosobitného predpisu stopercentnú majetkovú účasť,\nc) finančné nástroje vo vlastníctve držiteľa povolenia na výrobu a rozvod tepla, ktorý\nje právnickou osobou so stopercentnou majetkovou účasťou štátu alebo Fondu národného\nmajetku Slovenskej republiky, alebo v ktorej má právnická osoba určená podľa osobitného\npredpisu stopercentnú majetkovú účasť,\nd) iný majetok slúžiaci na výrobu a rozvod tepla vo vlastníctve držiteľa povolenia\nna výrobu a rozvod tepla, ktorý je právnickou osobou so stopercentnou majetkovou účasťou\nštátu alebo Fondu národného majetku Slovenskej republiky, alebo v ktorej má právnická\nosoba určená podľa osobitného predpisu stopercentnú majetkovú účasť.\n23. Podľa § 38ab zákona o tepelnej energetike konania začaté pred dňom účinnosti\ntohto zákona podľa osobitného predpisu, 19a) ktoré postihujú majetok podľa § 28a, súd\nbezodkladne zastaví.\n24. Podľa čl. 1 ods. 1 ústavy Slovenská republika je zvrchovaný, demokratický\na právny štát. Neviaže sa na žiadnu ideológiu ani náboženstvo.\n\n17\n\n25. Podľa čl. 12 ods. 2 ústavy základné práva a slobody sa zaručujú na území\nSlovenskej republiky všetkým bez ohľadu na pohlavie, rasu, farbu pleti, jazyk, vieru\na náboženstvo, politické, či iné zmýšľanie, národný alebo sociálny pôvod, príslušnosť\nk národnosti alebo etnickej skupine, majetok, rod alebo iné postavenie. Nikoho nemožno\nz týchto dôvodov poškodzovať, zvýhodňovať alebo znevýhodňovať.\n26. Podľa čl. 20 ods. 1 ústavy každý má právo vlastniť majetok. Vlastnícke právo\nvšetkých vlastníkov má rovnaký zákonný obsah a ochranu.\n27. Podľa čl. 20 ods. 4 ústavy vyvlastnenie alebo nútené obmedzenie vlastníckeho\npráva je možné iba v nevyhnutnej miere a vo verejnom záujme, a to na základe zákona\na za primeranú náhradu.\n28. Podľa čl. 46 ods. 1 ústavy každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným\npostupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených\nzákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.\n29. Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola\nspravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom\nzriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch.\n30. Podľa čl. 14 dohovoru užívanie práv a slobôd priznaných týmto dohovorom musí\nbyť zabezpečené bez diskriminácie založenej na akomkoľvek dôvode, ako je pohlavie, rasa,\nfarba pleti, jazyk, náboženstvo, politické alebo iné zmýšľanie, národnostný alebo sociálny\npôvod, príslušnosť k národnostnej menšine, majetok, rod alebo iné postavenie.\n31. Podľa čl. 1 ods. 1 dodatkového protokolu každá fyzická alebo právnická osoba\nmá právo pokojne užívať svoj majetok. Nikoho nemožno zbaviť jeho majetku s výnimkou\nverejného záujmu a za podmienok, ktoré ustanovuje zákon a všeobecné zásady\nmedzinárodného práva.\n\n18\n\nPredchádzajúce ustanovenie nebráni právu štátov prijímať zákony, ktoré považujú\nza nevyhnutné, aby upravili užívanie majetku v súlade so všeobecným záujmom\na zabezpečili platenie daní a iných poplatkov alebo pokút.\nVI.\nVýchodiská a právne závery rozhodnutia\n32. Podstata návrhu okresného súdu spočíva v spochybnení súladu exekučnej imunity\ndržiteľa povolenia na výrobu a rozvod tepla, ktorý je právnickou osobou so stopercentnou\nmajetkovou účasťou štátu alebo Fondu národného majetku Slovenskej republiky, alebo\nv ktorej má právnická osoba určená podľa osobitného predpisu stopercentnú majetkovú\núčasť, vzťahujúcej sa na jeho nehnuteľný majetok, jeho peňažné prostriedky a pohľadávky,\nfinančné nástroje v jeho vlastníctve a iný jeho majetok slúžiaci na výrobu a rozvod tepla\nzavedenej ustanovením § 28a zákona o tepelnej energetike s princípom právneho štátu\npodľa čl. 1 ods. 1 ústavy, právom na rovnaké zaobchádzanie podľa čl. 12 ods. 2 ústavy,\nzákladným právom vlastniť majetok podľa čl. 20 ods. 1 a 4 ústavy, základným právom\nna súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy, právom na spravodlivé súdne konanie podľa\nčl. 6 ods. 1 dohovoru, zákazom diskriminácie podľa čl. 14 dohovoru a právom pokojne\nužívať svoj majetok podľa čl. 1 ods. 1 dodatkového protokolu. Nesúlad § 38ab zákona\no tepelnej energetike s označenými ustanoveniami ústavy, dohovoru a dodatkového\nprotokolu okresný súd namieta aj z dôvodu, že zavádza uplatnenie exekučnej imunity podľa\n§ 28a zákona o tepelnej energetike aj v konaniach začatých pred dňom účinnosti tohto\nzákona podľa osobitného predpisu, ktoré má súd bezodkladne zastaviť, v dôsledku čoho má\nnapadnutá právna úprava pôsobiť retroaktívne, t. j. v rozpore s princípom zákazu\nretroaktivity.\n33. Ústavný súd štandardne vykladá ústavu s prihliadnutím na medzinárodné právo.\nVychádza pritom jednak z čl. 1 ods. 2 ústavy, podľa ktorého Slovenská republika uznáva\na dodržiava všeobecné pravidlá medzinárodného práva, medzinárodné zmluvy, ktorými je\nviazaná, a svoje ďalšie medzinárodné záväzky, a v okolnostiach tejto veci aj z čl. 154c\nods. 1 ústavy, podľa ktorého medzinárodné zmluvy o ľudských právach a základných\n\n19\n\nslobodách, ktoré Slovenská republika ratifikovala a boli vyhlásené spôsobom ustanoveným\nzákonom pred nadobudnutím účinnosti tohto ústavného zákona, sú súčasťou jej právneho\nporiadku a majú prednosť pred zákonom, ak zabezpečujú väčší rozsah ústavných práv.\n34. Ústavný súd konštantne judikuje, že základné práva a slobody podľa ústavy je\npotrebné vykladať a uplatňovať v zmysle a duchu medzinárodných zmlúv o ľudských\nprávach a základných slobodách (PL. ÚS 5/93, PL. ÚS 15/98, PL. ÚS 17/00,\nPL. ÚS 10/2014, PL. ÚS 24/2014). Ústavný súd tak vždy, pokiaľ to ústava svojím znením\nnevylučovala, prihliadal pri vymedzení obsahu základných práv a slobôd ustanovených\nv ústave aj na znenie týchto zmlúv a príslušnú judikatúru k nim sa vzťahujúcu (II. ÚS 55/98,\nPL. ÚS 10/2010, PL. ÚS 24/2014).\n35. Ústavný súd sa posúdením súladu exekučnej imunity majetku štátu s označenými\nčlánkami ústavy, dohovoru a dodatkového protokolu už podrobne zaoberal v konaní sp. zn.\nPL ÚS 111/2011. V náleze zo 4. júla 2012 v tejto veci dospel k záveru, že za ústavne\na medzinárodnoprávne neakceptovateľnú nemožno považovať exekučnú imunitu ako takú,\nale len jej rozsah a koncept vyplývajúci z napadnutej právnej úpravy. Verejný záujem\nna zachovaní určenia majetku štátu na plnenie jedinečných a nezastupiteľných verejných\núloh štátu je nespochybniteľný, ústavne neudržateľným sa však stáva vo chvíli, keď\ncharakter a spôsob jeho normatívneho ukotvenia obmedzuje základné práva fyzických\nosôb alebo právnických osôb vystupujúcich v právnych vzťahoch so štátom do tej miery,\nže tieto základné práva a slobody nemožno primerane užívať, takže sa stávajú iluzórnymi\n(PL. ÚS 111/2011-61).\n36. Podľa konštantnej judikatúry ústavného súdu sú ústavou zaručené základné práva\na slobody obmedziteľné za podmienok ustanovených v čl. 13 ods. 2, 3 a 4 ústavy. Podľa\nuvedených ustanovení ústavy základné práva a slobody možno obmedziť len zákonom,\npričom zákonné obmedzenia základných práv a slobôd musia platiť rovnako pre všetky\nprípady, ktoré spĺňajú ustanovené podmienky, pri obmedzovaní základných práv a slobôd sa\nmusí dbať na ich podstatu a zmysel a obmedzenia základných práv a slobôd možno použiť\nlen na ustanovený cieľ. Podľa ustálenej judikatúry ústavného súdu obmedziť základné práva\n\n20\n\na slobody možno len v záujme dosiahnutia legitímneho cieľa spočívajúcom v ochrane\ndôležitého verejného záujmu, pričom opatrenie obmedzujúce základné práva a slobody musí\nbyť vo vzťahu k sledovanému cieľu proporcionálne.\n37. Ústavný súd tak aj v tejto veci (obdobne ako vo veci sp. zn. PL. ÚS 111/2011)\npovažoval za potrebné pristúpiť ku skúmaniu, či v namietanej právnej úprave zákonodarca\nzachoval spravodlivú rovnováhu medzi potrebami všeobecného záujmu spoločnosti\na požiadavkou ochrany základných práv jednotlivca [rozsudok Európskeho súdu pre ľudské\npráva (ďalej aj „ESĽP“) z 23. 9. 1982 o sťažnosti č. 7151/75; 7152/75 vo veci Sporrong\nand Lönnroth v. Sweden, § 69].\nTest proporcionality uskutočňovaný v rámci ústavného prieskumu napadnutej\nprávnej úpravy je založený na troch po sebe nasledujúcich krokoch. Prvým krokom je\njednak test existencie ústavou nevylúčeného a dostatočne dôležitého cieľa (test of legitimate\naim/effect) a tiež test racionálnej väzby medzi napadnutou právnou úpravou a ňou\nsledovaným cieľom (účelom (conduciveness)), teda hľadisko vhodnosti (Geeignetheit).\nDruhým krokom je zisťovanie kritéria nevyhnutnosti, resp. potrebnosti, či použitia najmenej\ndrastických, resp. šetrnejších prostriedkov (Erforderlichkeit, test of necessity, test of\nsubsidiarity, least intrusiveness) k dosiahnutiu cieľa sledovaného napadnutou právnou\núpravou. Napokon tretím krokom je hľadisko proporcionality v užšom zmysle slova\n(Angemessenheit, test of proporcionality in the strict sense, proporcionate effect; not overly\nonerous), ktorého obsah tvorí porovnanie miery zásahov do ústavou chránených hodnôt\nvyvolané uplatnením napadnutej právnej úpravy (napr. PL. ÚS 11/2013, PL. ÚS 3/09,\nm. m. PL. ÚS 19/09, m. m. PL. ÚS 23/06).\n38. Vzhľadom na uvedené ústavný súd pri posudzovaní súladu napadnutej právnej\núpravy s označenými ustanoveniami ústavy, dohovoru a dodatkového protokolu pristúpil\nkonkrétne k preskúmaniu, či exekučná imunita majetku štátu podľa napadnutej právnej\núpravy zasahuje do príslušných základných práv, resp. ich obmedzuje a ak áno, či spĺňa\nkritéria ústavne a medzinárodne konformného obmedzenia základných práv a slobôd,\nkonkrétne, či obmedzenie označených základných práv zavedením exekučnej imunity štátu\n\n21\n\npodľa napadnutej právnej úpravy je ustanovené zákonom, rešpektuje podstatu označených\nzákladných práv, sleduje legitímny cieľ a rešpektuje zásadu proporcionality.\nVI.1 K namietanému nesúladu napadnutej právnej úpravy so základným právom\nvlastniť majetok podľa čl. 20 ods. 1 ústavy a právom pokojne užívať svoj majetok\npodľa čl. 1 ods. 1 dodatkového protokolu\n39. Podľa ústavnej úpravy ochrany základného práva vlastniť majetok zakotvenej\nv čl. 20 ods. 1 ústavy každý má právo vlastniť majetok, pričom vlastnícke právo všetkých\nvlastníkov má rovnaký zákonný obsah a ochranu. Článok 20 ods. 4 ústavy upravuje\npodmienky prípustného obmedzenia vlastníckeho práva.\n40. Článok 1 dodatkového protokolu zahŕňa tri vzájomne súvisiace pravidlá. Prvé,\nobsiahnuté v prvej vete odseku 1, prehlasuje za všeobecný princíp pokojné užívanie\nmajetku, druhé, obsiahnuté v druhej vete odseku 1, pokrýva ochranu proti zbaveniu majetku\na tretie, obsiahnuté v odseku 2, obsahuje záruku týkajúcu sa kontroly užívania majetku.\nDruhé a tretie pravidlo pokrývajú osobitné prípady zásahu do práva na pokojné užívanie\nmajetku.\n41. Podľa ustálenej judikatúry ústavného súdu majetok, ktorý je predmetom\nochrany zaručenej čl. 20 ústavy, zahŕňa nielen veci, ale aj práva a iné majetkové hodnoty\n(II. ÚS 19/97). Takéto vymedzenie pojmu „majetok“ zodpovedá aj judikatúre ESĽP.\n42. Podľa ESĽP pojem „pokojné užívanie svojho majetku“ obsiahnutý v čl. 1\ndodatkového protokolu vyjadruje široký medzinárodný právny koncept vlastníctva, ktorý\nzahŕňa všetky „nadobudnuté“ práva, ktoré predstavujú majetok (rozsudok ESĽP z 26. 6.\n1986 vo veci Van Marle a.o. proti Holandsku, sťažnosť č. 8543/79, § 41). Pod pojem\n„majetok“ podľa čl. 1 dodatkového protokolu tak možno zahrnúť aj nároky, ktoré sú\n„dostatočne uznané za vykonateľné“ (rozsudok ESĽP z 9. 12. 1994 vo veci Stran Greek\nRefineries a.o. proti Grécku, sťažnosť č. 13427/87, § 59; rozsudok ESĽP z 28. 9. 2004\nvo veci Kopecký proti Slovensku, sťažnosť č. 44912/98, § 25 a nasl.). Rozsah ochrany\n\n22\n\nzaručený čl. 1 dodatkového protokolu tak rozhodne zahŕňa nároky priznané jednotlivcovi\n„konečným a záväzným“ rozsudkom súdu (rozsudok ESĽP z 9. 12. 1994 vo veci Stran\nGreek Refineries a.o. proti Grécku, sťažnosť č. 13427/87, § 59 a nasl.). Pojem „majetok“\npodľa čl. 1 dodatkového protokolu zahŕňa nároky, vo vzťahu ku ktorým má jednotlivec\n„legitímne očakávania získania účinného užívania vlastníckeho práva“ (rozsudok ESĽP\nz 25. 10. 2001 vo veci Saggio proti Taliansku, sťažnosť č. 41879/98, § 24; rozsudok z 12. 7.\n2001 vo veci Knieža Hans-Adam II. Lichtenštajsnký v. Nemecko, sťažnosť č. 42527/98,\n§ 83). Pre určenie, či takéto „legitímne očakávania“ sú dané, ESĽP požaduje, aby daný\nnárok mal adekvátny základ v národnom práve, čo je napríklad dané vtedy, keď existuje\nprávoplatné rozhodnutie súdu potvrdzujúce daný nárok (rozsudok ESĽP z 28. 9. 2004\nvo veci Kopecký proti Slovensku, sťažnosť č. 44912/98, § 45 a nasl.).\n43. V súlade so štruktúrou čl. 1 dodatkového protokolu a vychádzajúc z judikatúry\nESĽP možno rozlíšiť tri typy zásahu do práva na pokojné užívanie majetku podľa čl. 1\ndodatkového protokolu: zbavenie majetku (odsek 1 druhá veta), kontrola užívania majetku\n(odsek 2) a iné zásahy (odsek 1 prvá veta).\n44. Podľa judikatúry ESĽP k zbaveniu majetku môže dôjsť nie len na základe\nformálneho prevedenia vlastníctva k majetku, čo vedie k jeho strate v prospech štátu alebo\nvo verejnom záujme, ale rovnako tak aj na základe autoritatívneho opatrenia, ktorého\núčinky sú tak závažné škodlivé ako účinky formálneho zbavenia majetku. V tomto kontexte\nESĽP posudzuje, či zostávajúca právna situácia vlastníka mu stále umožňuje zmysluplné\nužívanie jeho majetku (rozsudok ESĽP z 28. 10. 1999 vo veci Brumarescu proti Rumunsku,\nsťažnosť č. 28342/95, § 77).\n45. Napadnutú právnu úpravu možno zaradiť aj pod „iný zásah“ do práva pokojne\nužívať majetok (ako zbavenie majetku), za ktorý ESĽP označil prípad nevykonania súdneho\nalebo správneho rozhodnutia v prospech oprávneného vlastníka (rozsudok ESĽP z 2. 3.\n2004 vo veci Popescu proti Rumunsku, sťažnosť č. 48102/99, § 80) a prípad intervencie\nzákonodarcu do prebiehajúceho konania (rozsudok ESĽP z 9. 12. 1994 vo veci Stran Greek\nRefineries a.o. proti Grécku, sťažnosť č. 13427/87, § 68).\n\n23\n\n46. Bez ohľadu na to, či napadnutú právnu úpravu možno subsumovať pod zbavenie\nmajetku alebo iný zásah do práva na pokojné užívanie majetku podľa čl. 1 dodatkového\nprotokolu, vychádzajúc s judikatúry ESĽP je nesporné, že napadnutá právna úprava\npredstavuje zásah do práva na pokojné užívanie majetku.\n47. Napokon to, že právna úprava exekučnej imunity majetku štátu spadá do rámca\nvecnej pôsobnosti čl. 20 ods.1 ústavy a čl. 1 ods. 1 dodatkového protokolu ústavný súd už\nkonštatoval v náleze vo veci č. k. PL. ÚS 111/2011-61. Podľa ústavného súdu nútený výkon\nrozhodnutia podľa exekučného práva sa totiž vždy musí nevyhnutne pojmovo spájať nie iba\ns tvrdeným majetkovým nárokom, ale v dôsledku existencie exekučného titulu s už\nkonštituovaným legitímnym očakávaním splnenia vykonateľne judikovanej pohľadávky\nveriteľa voči štátu. Keďže napadnutá právna úprava predstavuje obmedzenie základného\npráva vlastniť majetok, resp. práva na pokojné užívanie majetku, ústavný súd pristúpil\nk preskúmaniu, či toto obmedzenie rešpektuje vyššie uvádzané ústavne požiadavky\nprípustného obmedzenia základných práv a slobôd.\n48. Obdobne ako podľa ústavy aj ESĽP uznáva, že zásah do základných práv\na slobôd možno považovať za prípustný, iba ak k nemu dochádza na základe zákona, ak\nsleduje verejný záujem a ak je vo vzťahu k nemu proporcionálne. Podľa judikatúry ESĽP\nštáty požívajú širokú mieru uváženia pri určovaní verejného záujmu. Iba zbavenie majetku\npreukázateľne bez rozumného základu neuspokojuje požiadavku sledovania verejného\nzáujmu (rozsudok ESĽP z 28. 7. 1999 vo veci Immobiliare Saffi proti Taliansku, sťažnosť\nč. 22774/93, § 49).\n49. V posudzovanej veci je nesporné, že exekučná imunita štátu podľa napadnutej\nprávnej úpravy je v zmysle čl. 13 ods. 2 ústavy a čl. 1 dodatkového protokolu ustanovená\nzákonom.\n50. Navyše, obmedzenie základného práva vlastniť majetok, resp. práva na pokojné\nužívanie majetku exekučnou imunitou štátu podľa napadnutej právnej úpravy rešpektuje\n\n24\n\npodstatu tohto práva. Uvedené obmedzenie totiž neohrozuje toto právo ako také, pretože\njeho účinkom nie je odňatie vlastníctva pohľadávky voči štátu, ale „len“ značné sťaženie jej\nnúteného vymoženia.\n51. Pokiaľ ide o cieľ spočívajúci v ochrane verejného záujmu, ktorý exekučná\nimunita majetku štátu podľa napadnutej právnej úpravy sleduje, podľa okresného súdu\nnapadnutá právna úprava neidentifikuje všeobecný, verejnoprospešný cieľ, ktorý by mohla\nsledovať a nespomína ho ani dôvodová správa. Podľa okresného súdu ako jediný\nidentifikovateľný cieľ sa javí byť znemožnenie uspokojenia pohľadávky v prebiehajúcom\nsúdnom konaní.\n52. Podľa vlády zastúpenej ministerstvom spravodlivosti „Exekučná imunita bola\nzákonodarcom zavedená z dôvodu, aby nebola ohrozená výroba tepla a jeho rozvod\nkonečným odberateľom, vrátane domácnosti...“. Tomuto tvrdeniu nasvedčuje aj znenie\nosobitnej časti dôvodovej správy k napadnutej právnej úprave, podľa ktorej rozsah\nnavrhovanej exekučnej imunity sa navrhuje z dôvodu, aby nebola ohrozená výroba tepla\na jeho rozvod konečným odberateľom, vrátane domácností...\n53. Podľa národnej rady „.. ako možno z napadnutých ustanovení a ich odôvodnenia\nvyrozumieť, základným účelom prijatia takejto novely zákona (napadnutej právnej úpravy,\npozn.) bola ochrana verejného majetku, ktorá prioritne slúži na výrobu a rozvod tepla“.\nPodľa národnej rady „... ak by sa uvedené opatrenia nezaviedli, bola by ohrozená výroba\ntepla a jeho rozvod konečným odberateľom, vrátane domácností“.\n54. Zamedzenie ohrozenia výroby tepla a jeho rozvodu konečným odberateľom,\nvrátane domácností, možno nepochybne považovať za legitímny cieľ sledujúci plnenie\npožiadaviek verejného záujmu. Ústavný súd sa už aj skôr vyjadril (PL. ÚS 11/96,\nPL. ÚS 111/2011), že využívanie majetku pre potreby verejného záujmu môže byť\ndôvodom na obmedzenie nielen vlastníckeho práva, ale aj ďalších základných práv alebo\nslobôd, uplatňovaním ktorých by tento majetok prestal slúžiť potrebám verejného záujmu.\nExekučná imunita majetku štátu podľa napadnutej právnej úpravy je prostriedkom\nna dosiahnutie verejného záujmu. Z pohľadu sledovania verejného záujmu je legitímna\n\n25\n\na teda je spôsobilým dôvodom obmedzenia základného práva vlastniť majetok,\nresp. pokojne užívať majetok.\n55. Pokiaľ ide o kritérium vhodnosti, t. j. či exekučná imunita majetku štátu zavedená\nnapadnutou právnou úpravou je pre dosiahnutie ňou sledovaného cieľa objektívne vhodná\na racionálna ústavný súd konštatuje, že zákonodarcom zvolené opatrenie je spôsobilé\ndosiahnuť zamýšľaný cieľ – zamedzenie ohrozenia výroby tepla a jeho rozvod konečným\nodberateľom, vrátane domácností. V situácii, keď vlastník pohľadávky voči držiteľovi\npovolenia na výrobu a rozvod tepla, ktorý je právnickou osobou so 100 % majetkovou\núčasťou štátu, disponuje exekučným titulom a iniciuje začatie exekučného konania, je\nexekučná imunita na jeho majetok účinnou zábranou proti definitívnej eliminácii využívania\ntohto majetku na verejné účely (PL. ÚS 111/2011). Exekučná imunita štátu podľa\nnapadnutej právnej úpravy umožňuje, aby majetok, ktorý je jej predmetom, nebol\nprostredníctvom výkonu rozhodnutia legálne „vyňatý“ z napĺňania verejného záujmu.\n56. K druhému kroku testu proporcionality, kritériu nevyhnutnosti, t. j. či cieľ\nsledovaný exekučnou imunitou štátu podľa napadnutej právnej úpravy nie je možné\ndosiahnuť prostredníctvom iných opatrení, ktoré základné právo vlastniť majetok,\nresp. právo na pokojné užívanie majetku neobmedzujú vôbec alebo ho obmedzujú\nv menšom rozsahu ako exekučná imunita majetku štátu podľa napadnutej právnej úpravy,\nvláda zastúpená ministerstvom spravodlivosti uvádza, že „... ochranu majetku držiteľov\npovolenia pred zabezpečovacími a scudzovacími úkonmi exekútora nemožno dosiahnuť\ninými prostriedkami, ako vylúčením tohto majetku z exekúcie...“. Podľa vlády napadnutá\nprávna úprava rešpektuje kritérium nevyhnutnosti vzhľadom na rozsah exekučnej imunity,\nktorú zavádza. Podľa nej napadnutá právna úprava „... umožňuje postihnutie majetku\ndržiteľa povolenia na výrobu a rozvod tepla, ktorý neslúži na výrobu a rozvod tepla.\nZ takéhoto majetku možno uspokojiť akúkoľvek súdom priznanú pohľadávku ktoréhokoľvek\nveriteľa bez rozdielu“.\n57. Podľa vlády za majetok nepodliehajúci ochrane exekučnou imunitou\npodľa napadnutej právnej úpravy možno považovať „... napríklad administratívne budovy\n\n26\n\ndržiteľa povolenia na výrobu a rozvod tepla, vozový park takéhoto subjektu, ale aj\nakýkoľvek ďalší jeho majetok, ktorý nie je ani zariadením na výrobu tepla, teda ktorý\nneslúži na premenu rôznych foriem energie na teplo a ani nie je súčasťou sústavy tepelných\nzariadení držiteľa povolenia na rozvod tepla určenej na dodávku tepla odberateľom. Tiež je\ntam možné zaradiť finančné aktíva, ktoré nesúvisia s prevádzkovaním zariadení na výrobu a\nrozvoj tepla.“.\n58. Podľa národnej rady napadnutá právna úprava „... zavádza absolútnu exekučnú\nimunitu na nehnuteľný majetok, peňažné prostriedky a pohľadávky držiteľa povolenia na\nvýrobu a rozvod tepla, ktorý je právnickou osobou so stopercentnou majetkovou účasťou\nštátu, finančné nástroje v jeho vlastníctve ako aj na jeho iný majetok, ak slúži na výrobu\na rozvod tepla“. Uvedené konštatovanie obsahuje aj osobitná časť dôvodovej správy\nk napadnutej právnej úprave. Podľa národnej rady „Rozsah exekučnej imunity sa vzťahuje\ntakmer na všetok majetok držiteľa povolania, okrem hnuteľného, ktorý neslúži na rozvod\na výrobu tepla, čo možno dovodiť per argumentum a contrario z čl. I prvého bodu § 28a\npísm. d).“.\n59. Podľa ústavného súdu cieľ sledovaný exekučnou imunitou majetku štátu podľa\nnapadnutej právnej úpravy nie je možné dosiahnuť prostredníctvom iných opatrení, ktoré by\núčinne chránili majetok štátu určený na plnenie verejných úloh a zároveň by základné právo\nvlastniť majetok, resp. právo na pokojné užívanie majetku neobmedzovali vôbec alebo ho\nobmedzovali v menšom rozsahu ako exekučná imunita majetku štátu. Ani účastníci konania\nneuviedli a ani ústavný súd neidentifikoval žiadne iné nástroje ochrany využitia majetku\nštátu na verejný účel (t. j. výrobu tepla a jeho rozvod konečným odberateľom, vrátane\ndomácností) ako je zavedenie exekučnej imunity na majetok slúžiaci na daný účel.\n60. Ústavný súd sa už vyjadril (PL. ÚS 111/2011), že posúdenie rozsahu exekučnej\nimunity štátu je potrebné zvažovať v rámci tretieho kroku testu proporcionality, ktorého\nobsah tvorí porovnanie miery zásahov do ústavou chránených hodnôt vyvolané uplatnením\nnapadnutej právnej úpravy.\n\n27\n\n61. Ústavný súd tak i v prejednávanej veci pristúpil ku skúmaniu tretieho kritéria\ntestu proporcionality, ktorým je proporcionalita v užšom zmysle slova. V rámci nej ústavný\nsúd porovnal mieru, v akej exekučná imunita štátu podľa napadnutej právnej úpravy\nna jednej strane uspokojuje verejný záujem o zachovanie určenia majetku štátu na plnenie\nverejných úloh a funkcií a na druhej strane mieru ujmy na základnom práve vlastniť\nmajetok, resp. práve pokojne užívať majetok, ktorá sa s jej uplatnením spája.\n62. Ústavný súd sa stotožňuje s názorom okresného súdu, že „je veľmi ťažké\npredstaviť si relevantný majetok držiteľa povolenia (na výrobu a rozvod tepla, pozn.), na\nktorý by súdny exekútor mohol viesť exekúciu, keďže uvedené ustanovenie (napadnutá\nprávna úprava, pozn.) poskytuje majetku povinného v podstate absolútnu exekučnú\nimunitu...“.\n63. Podľa výslovného znenia napadnutých ustanovení zákona o tepelnej energetike sa\nmá exekučná imunita vzťahovať v podstate na všetok nehnuteľný majetok, všetky peňažné\nprostriedky a pohľadávky a všetky finančné nástroje vo vlastníctve držiteľa povolenia\nna výrobu a rozvod tepla so 100 % majetkovou účasťou štátu, ako aj na všetok iný jeho\nmajetok slúžiaci na výrobu a rozvod tepla. Exekučnej imunite tak nepodlieha len hmotný\nmajetok slúžiaci na iný účel ako na výrobu a rozvod tepla. Naopak, nehnuteľný majetok,\npeňažné prostriedky a pohľadávky a finančné nástroje vo vlastníctve držiteľa povolenia\nna výrobu a rozvod tepla so 100 % majetkovou účasťou štátu podliehajú exekučnej imunite\nbez ohľadu na ich účel, t. j. nie len vtedy, pokiaľ slúžia na výrobu a rozvod tepla, ale aj\nvtedy, ak slúžia na iný, napríklad podnikateľský účel. Napokon, držiteľ povolenia na výrobu\na rozvod tepla so 100 % majetkovou účasťou štátu môže pomerne jednoducho zabrániť\nexekúcii aj svojho hmotného majetku neslúžiaceho na výrobu a rozvod tepla, a to tým, že by\nho za odplatu previedol na iný subjekt. Peňažné prostriedky získané predajom takéhoto\nmajetku podľa napadnutej právnej úpravy už v plnom rozsahu podliehajú exekučnej\nimunite. Napadnutá právna úprava tak poskytuje exekučnú imunitu majetku štátu nad rámec\nmiery nevyhnutnej pre dosiahnutie ňou sledovaného cieľa. Miera, ktorou sa podľa\nnapadnutej právnej úpravy uspokojuje verejný záujem na zamedzení ohrozenia výroby tepla\na jeho rozvodu konečným odberateľom vrátane domácností, je síce vysoká, keďže exekučná\n\n28\n\nimunita štátu podľa napadnutej právnej úpravy sa vzťahuje takmer na všetok majetok\ndržiteľa povolenia na výrobu a rozvod tepla so 100 % majetkovou účasťou štátu, táto miera\nvšak spôsobuje značnú ujmu na základnom práve vlastniť majetok, resp. práve pokojne\nužívať majetok, keďže de facto môže úplne zabrániť vymoženiu veriteľovej pohľadávky\njudikovanej platným a vykonateľným exekučným titulom, a to aj jej uspokojením z majetku\nneslúžiacom na výrobu a rozvod tepla, čím základné právo veriteľa vlastniť majetok,\nresp. pokojne užívať majetok stavia do roviny iluzórnosti.\n64. Veriteľovi štátu (ako oprávnenému v exekučnom konaní) po zastavení exekúcie\nsúdom (ex offo) podľa napadnutej právnej úpravy právny poriadok neposkytuje žiadny\núčinný právny prostriedok na nútené vymoženie jeho pohľadávky voči štátu. Týmto\nspôsobom dochádza k obmedzeniu základného práva vlastniť majetok, resp. pokojne užívať\nmajetok veriteľa štátu, ktoré nemožno v právnom štáte považovať za akceptovateľné.\nNapadnutá právna úprava ústavne neakceptovateľným spôsobom uprednostňuje verejný\nzáujem na majetku štátu na úkor oprávneného záujmu veriteľa na uspokojení jeho\nvymáhanej pohľadávky. Rozsah exekučnej imunity majetku štátu podľa napadnutej právnej\núpravy spôsobuje, že uspokojenie veriteľovej vykonateľne judikovanej pohľadávky voči\nštátu je v plnej miere závislé od vôle štátu ako povinného subjektu. Hoci exekučná imunita\nštátu podľa napadnutej právnej úpravy neznamená úplnú apriórnu nemožnosť exekúcie\nmajetku držiteľa povolenia na výrobu a rozvod tepla so 100 % majetkovou účasťou štátu,\nkeďže exekučnej imunite nepodlieha určitý jeho majetok, rozsah exekučnej imunity štátu\npodľa napadnutej právnej úpravy však naznačuje mimoriadnu náročnosť procesu legálneho\ndomáhania sa uspokojenia veriteľovej pohľadávky. Napadnutá právna úprava poskytuje\nmimoriadne úzky priestor na domáhanie sa uspokojenia pohľadávky veriteľa voči držiteľovi\npovolenia na výrobu a rozvod tepla so 100 % majetkovou účasťou štátu cestou núteného\nvýkonu rozhodnutia. Tento priestor v podstate tvorí škála možností pohybujúcich sa\nv rozpätí od extrémnej, a tak aj neprimeranej právnej i faktickej náročnosti procesu\nvedúceho k uspokojeniu vykonateľne judikovanej pohľadávky, až po jej právnu i faktickú\nnevymožiteľnosť (PL. ÚS 111/2011).\n\n29\n\n65. Štát musí veľmi dôsledne zvažoval výhody, ktoré si ako vlastník sám\nprostredníctvom právnej úpravy prizná. Neprimeraným zvýhodnením vlastnej majetkovoprávnej pozície na úkor právneho statusu vlastníka majetkovej pohľadávky štát ústavne\nneakceptovateľným spôsobom narúša ústavné a medzinárodnoprávne garancie ochrany\nzákladného práva vlastniť majetok, resp. práva na pokojné užívanie majetku.\n66. Bez spochybnenia konceptu zvýšenej miery ochrany majetku štátu pred jeho\nodňatím z vlastníckej sféry štátu v záujme plnenia verejného záujmu ústavný súd už\nkonštatoval (PL. ÚS 111/2011), že je ústavne neprípustné, aby subjektom vystupujúcim\nv právnych vzťahoch so štátom, ktorých predmetom je majetok, nebolo garantované\ndostatočne efektívne a účinné uspokojenie ich majetkových nárokov. V opačnom prípade,\nfyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá je adresátom mocenského pôsobenia štátu\na podlieha jeho vrchnostenskému postaveniu, v právnych vzťahoch obsahujúcich povinnosť\nštátu plniť môže len dúfať, že štát svoju povinnosť splní dobrovoľne, lebo inak jej právny\nporiadok nezabezpečuje dôvodne očakávaný majetkový prospech využiteľný v právnom\npriestore vymedzenom zákonným obsahom vlastníckeho práva.\n67. Podľa ústavného súdu legislatívne riešenie exekučnej imunity majetku slúžiaceho\nna výrobu tepla a jeho rozvod konečným odberateľom, vrátane domácnosti, by malo mať\ntakú podobu, ktorá na jednej strane rešpektuje verejný záujem na ochrane majetku\nslúžiacom na výrobu a rozvod tepla konečným odberateľom, vrátane domácností, ale\nna druhej strane umožňuje veriteľovi držiteľa povolenia na výrobu a rozvod tepla domôcť sa\nuspokojenia primeranej časti svojej pohľadávky z majetku neslúžiacom na výrobu a rozvod\ntepla.\n68. Na základe uvedeného ústavný súd rozhodol, že napadnuté ustanovenia § 28a\na § 38ab zákona o tepelnej energetike nie sú v súlade s čl. 20 ods. 1 ústavy a čl. 1\ndodatkového protokolu.\n\n30\n\nVI.2 K namietanému nesúladu napadnutej právnej úpravy so základným právom\nna súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a právom na spravodlivé súdne konanie\npodľa čl. 6 ods. 1 dohovoru\n69. Okresný súd odvolávajúc sa na nález ústavného súdu vo veci č. k.\nPL. ÚS 111/2011-61 zo 4. júla 2012 v návrhu uvádza, že „... právo nútene vymôcť svoju\npohľadávku v exekučnom konaní je integrálnou súčasťou práva na súdnu ochranu... právo\nvlastniť majetok, s ktorým je napadnutá úprava exekučnej imunity v rozpore, zahŕňa v sebe\naj právo domôcť sa ochrany vlastníckeho práva v exekučnom konaní. Ak je však v rámci\nexekučného konania aplikovaná právna úprava účinne znemožňujúca uspokojenie\njudikovanej pohľadávky, ako je tomu v prípade ust. § 28a a § 38ab zákona č. 657/2004 Z.\nz., je takáto úprava v rozpore s právom na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR a\nčl. 6 ods. 1 Dohovoru.“.\n70. Efektívny nútený výkon súdnych a iných rozhodnutí vrátane súdnej exekúcie\npodľa zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch\na exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení\nneskorších predpisov je podľa stabilnej judikatúry ústavného súdu súčasťou základného\npráva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy (PL. ÚS 21/00, PL. ÚS 111/2011). To\nzodpovedá aj judikatúre ESĽP, podľa ktorej výkon súdneho rozhodnutia je považovaný\nza integrálnu súčasť prejednania veci podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru a právo na výkon\nrozhodnutia vyplýva z princípu vlády práva. Podľa ESĽP by totiž právo na spravodlivé\nsúdne konanie bolo iluzórne, ak by vnútroštátny právny systém umožňoval, aby meritórne\na záväzné súdne rozhodnutie zostalo neúčinné na ujmu jednej zo sporových strán (rozsudok\nESĽP z 19. 3. 1997 vo veci Hornsby proti Grécku, sťažnosť č. 18357/91, § 40). Európsky\nsúd pre ľudské práva ďalej uvádza, že omeškanie a brzdenie („delay“) výkonu rozhodnutia\nmôže byť v špeciálnych okolnostiach ospravedlniteľné, nesmie však znehodnocovať\na poškodzovať podstatu práva chráneného čl. 6 ods. 1 dohovoru (rozsudok ESĽP z 28. 7.\n1999 vo veci Immobiliare Saffi proti Taliansku, sťažnosť č. 22774/93, § 74; rozsudok ESĽP\nzo 7. 5. 2002 vo veci Burdov proti Rusku, sťažnosť č. 59498/00, § 35).\n\n31\n\n71. Dôvody okresným súdom tvrdeného nesúladu exekučnej imunity majetku štátu\npodľa napadnutej právnej úpravy so základným právom na súdnu ochranu podľa čl. 46\nods. 1 ústavy a právom na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru sú\nv zásade totožné s dôvodmi, na ktorých okresný súd založil svoju argumentáciu na podporu\nnesúladu rozsahu exekučnej imunity majetku štátu podľa napadnutej právnej úpravy\nso základným právom vlastniť majetok podľa čl. 20 ods. 1 a 4 ústavy a s právom na pokojné\nužívanie majetku podľa čl. 1 dodatkového protokolu. Kým základné právo vlastniť majetok\na právo na pokojné užívanie majetku orientujú právnu ochranu v hmotno-právnej sfére\nveriteľa pohľadávky voči štátu, základné právo na súdnu ochranu a právo na spravodlivé\nsúdne konanie zas majú zabezpečiť procesné garancie reálneho naplnenia práv hmotnej\npovahy. Ústavný súd to zreteľne vyjadril názorom, podľa ktorého súčasťou vlastníckeho\npráva podľa čl. 20 ods. 1 ústavy je tiež požiadavka, aby súdne konanie, ktoré sa týka\nochrany tohto základného práva, dôsledne rešpektovalo ústavné princípy právnej istoty,\nrovnosti a zákazu diskriminácie (III. ÚS 328/05, PL. ÚS 111/2011).\n72. Exekučné konanie, v ktorom sú obligatórne aplikované právne normy účinne\nznemožňujúce alebo výrazne oslabujúce efektívne uspokojenie vykonateľne prisúdenej\npohľadávky, negarantuje potrebné procesné záruky súdnej ochrany veriteľovho vlastníckeho\npráva. Ak v exekučnom konaní exekučný súd dospeje k záveru, že majetok prichádzajúci\ndo úvahy na účel uspokojenia nie je možné podľa osobitných predpisov prostriedkami\nnúteného výkonu rozhodnutia postihnúť, je povinný podľa § 57 ods. 1 písm. d) Exekučného\nporiadku exekučné konanie zastaviť. Obdobne, aj podľa napadnutého ustanovenia § 38ab\nzákona o tepelnej energetike exekučný súd má zastaviť konania, ktoré postihujú majetok\npodľa § 28a zákona o tepelnej energetike, a to dokonca aj vtedy, ak tieto konania boli začaté\npred dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona. Exekučné konanie, v ktorom veriteľ štátu\nuplatnil svoj právoplatne a vykonateľne priznaný nárok, sa tak musí ukončiť procesným\nrozhodnutím bez možnosti reálneho vymoženia judikovanej pohľadávky, procesne teda bez\nmeritórneho ukončenia.\n73. Podľa ústavného súdu podstata konštatovanej neprimeranosti ochrany majetku\nštátu pred uskutočnením výkonu rozhodnutia vyplývajúcej z napadnutej právnej úpravy je,\n\n32\n\nže veriteľ štátu (oprávnený v exekučnom konaní) po zastavení exekúcie súdom (ex offo)\npráve z dôvodov tejto reštrikcie stráca účinný právny prostriedok na vynútené vymoženie\nsvojej pohľadávky.\n74. Na základe uvedeného ústavný súd dospel k záveru, že exekučná imunita majetku\nštátu podľa § 28a a §38ab zákona o tepelnej energetike nie je v súlade s čl. 46 ods. 1 ústavy\na s čl. 6 ods. 1 dohovoru, čo je v okolnostiach posudzovaného návrhu logický dôsledok ich\nnesúladu s čl. 20 ods. 1 ústavy a s čl. 1 dodatkového protokolu.\nVI.3 K namietanému nesúladu napadnutej právnej úpravy so základným právom\nna rovnaké zaobchádzanie podľa čl. 12 ods. 2 ústavy a zákazom diskriminácie podľa\nčl. 14 dohovoru\n75. Podľa okresného súdu napadnuté ustanovenia zákona o tepelnej energetike\nporušujú zákaz diskriminácie podľa čl. 12 ods. 2 ústavy a čl. 14 dohovoru, pretože „...\noprávnený v čase nadobudnutia účinnosti tejto právnej úpravy už disponoval právoplatným\na vykonateľným rozhodnutím, ktoré si riadne uplatnil v exekučnom konaní, avšak aplikáciou\npredmetných ustanovení sa tomuto exekučnému titulu prakticky odníma vzhľadom na rozsah\nexekučnej imunity vyjadrený v § 28a uvedeného zákona jeho reálna vykonateľnosť. Stav,\nkedy aplikáciou právnej úpravy sa vylučuje z exekúcie pohľadávka, ktorá je už vykonateľná,\nÚstavný súd posúdil tak, že je v rozpore so zákonom diskriminácie podľa čl. 12 ods. 2\nÚstavy a čl. 14 Dohovoru. Hoci § 28a v spojení s § 38ab zákona č. 657/2004 Z. z. priamo\nnevylučujú z exekúcie pohľadávku oprávneného, ale následkom ich aplikácie nastane\nprakticky nevymožiteľnosť tejto pohľadávky, a tak právny následok je prakticky rovnaký,\nakoby táto právna úprava vylučovala z exekúcie pohľadávku oprávneného, hoci\nzákonodarca v uvedenom prípade použil právne prostriedky, ktoré chránia pred exekúciou\nmajetok, a nie vylučujú pohľadávku oprávneného.“.\n76. Ustanovenie čl. 12 ods. 2 ústavy má charakter všeobecného ústavného princípu;\nide o všeobecné pravidlo rovnosti, ktoré slúži na generálnu ochranu pred diskrimináciou\na vo svojej podstate vyjadruje rovnosť všetkých subjektov práva pred zákonom, pričom\n\n33\n\nv tomto zmysle je adresované všetkým orgánom verejnej moci, ktoré musia vo vzťahu\nku všetkým subjektom práva, k ich základným právam a slobodám z hľadiska ich\nuskutočňovania\n\na\n\nuplatňovania\n\npristupovať\n\nrovnako,\n\nbez\n\nohľadu\n\nna\n\nokolnosti\n\npredpokladané samotnou ústavou [pohlavie, rasu, farbu pleti... (m. m. PL. ÚS 16/08)].\nZ čl. 12 ods. 2 ústavy vyplýva subjektívne právo každého, aby nemohol byť diskriminovaný\nz dôvodov v tomto ustanovení vymenovaných (III. ÚS 39/01, II. ÚS 5/03). Vychádzajúc\nz modelu materiálneho chápania rovnosti ústavný súd zdôrazňuje, že nie je dôležité, aké\nrozdiely medzi ľuďmi existujú, pretože ľudia majú rovnakú hodnotu, a preto zasluhujú\nrovnakú starostlivosť a rešpekt (čl. 12 ods. 1 ústavy). Vyplýva to zo všeobecných hodnôt\nľudskej dôstojnosti, autonómnosti a rovnakej ceny každého indivídua, ktoré tvoria základ\npre zákaz nespravodlivej diskriminácie ľudských bytostí bez ohľadu na ich postavenie\nv spoločnosti (PL. ÚS 8/04). Za diskriminačnú úpravu možno považovať takú právnu\núpravu, ktorá rovnaké alebo analogické situácie rieši odchylným spôsobom, pričom takýto\npostup zákonodarca nemôže rozumne odôvodniť legitímnym cieľom a tým, že tento cieľ sa\nmusí dosahovať práve zvoleným legislatívnym riešením (PL. ÚS 21/00, PL. ÚS 6/04).\nTento základný princíp je porušený vždy vtedy, ak sa s jednou skupinou adresátov noriem\nv porovnaní s inou skupinou zaobchádza inak, hoci medzi oboma skupinami nie sú rozdiely\ntakého druhu a takej závažnosti, že odôvodňujú takéto nerovnaké zaobchádzanie\n(II. ÚS 5/03).\n77. Z argumentácie okresného súdu uvedenej v jeho návrhu možno vyvodiť,\nže všetky námietky smerujúce k vysloveniu nesúladu napadnutých ustanovení zákona\no tepelnej energetike s čl. 12 ods. 2 ústavy a čl. 14 dohovoru sú spojené s neprípustným\nzásahom do základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva\nna spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.\n78. Podľa ústavného súdu exekučná imunita majetku štátu podľa napadnutej právnej\núpravy pôsobí diskriminačne, keďže zaobchádza s jednou skupinou osôb (s držiteľmi\npovolenia na výrobu a rozvod tepla, ktorí sú právnickou osobou so 100 % majetkovou\núčasťou štátu) v porovnaní s inou skupinou (držiteľmi povolenia na výrobu a rozvod tepla,\nktorí sú právnickou osobou s nižšou majetkovou účasťou štátu, alebo bez majetkovej účasti\n\n34\n\nštátu) inak, a to tak, že zatiaľ čo osobám patriacim do prvej skupiny priznáva exekučnú\nimunitu ich majetku, osobám patriacim do druhej skupiny takúto exekučnú imunitu\nnepriznáva, hoci medzi oboma skupinami nie sú rozdiely takého druhu a takej závažnosti\n(obe skupiny osôb v rámci svojej činnosti sledujú verejný účel spočívajúci vo výrobe\na rozvode tepla konečným odberateľom vrátane domácnosti), ktoré by odôvodňovali takéto\nnerovnaké zaobchádzanie. V záujme efektívneho zamedzenia ohrozenia výroby tepla a jeho\nrozvodu konečným odberateľom vrátane domácnosti by sa zákonodarcom zavedená\nexekučná imunita majetku držiteľov povolenia na výrobu a rozvod tepla mala vzťahovať\nv rovnakom rozsahu na všetkých, aj neštátnych držiteľov tohto povolenia, pretože aj\nv prípade neštátnych držiteľov tohto povolenia môže byť potencionálne ohrozená výroba\na rozvod tepla konečným odberateľom vrátane domácností, ak ich majetok nebude chránený\nexekučnou imunitou.\n79. Aj keď je princíp rovnosti v moderných demokraciách a podľa ústavy\nfundamentálnym princípom, napriek tomu neznamená absolútnu rovnosť, totiž absolútne\nrovnaké zaobchádzanie s každým a v každej situácii. Základné právo na rovnaké\nzaobchádzanie, resp. ústavný zákaz diskriminácie je, rovnako ako iné ústavou garantované\npráva, obmedziteľné za podmienok ustanovených v čl. 13 ods. 2, 3 a 4 ústavy vrátane\nrešpektovania princípu proporcionality. Pre ústavne prípustné obmedzenie základného práva\nsa požaduje existencia legitímneho cieľa spočívajúceho v dôležitom verejnom záujme\na primeranosť prostriedku pre jeho dosiahnutie. Podľa ústavného súdu neexistuje ústavne\nakceptovateľný dôvod na rozdielne zaobchádzanie s držiteľmi povolenia na výrobu a rozvod\ntepla vzhľadom na to, či sú právnickými osobami so 100 % majetkovou účasťou štátu, alebo\nsú právnickými osobami bez takejto účasti štátu. Takýto dôvod neuvádzajú ani účastníci\nkonania.\n80. Exekučná imunita majetku štátu podľa napadnutej právnej úpravy napokon\npôsobí diskriminačne aj z dôvodu rozdielneho zaobchádzania medzi veriteľmi tých\ndržiteľov povolenia na výrobu a rozvod tepla, ktorí sú právnickými osobami so 100 %\nmajetkovou účasťou štátu (predstavujúcich jednu skupinu adresátov právnych noriem\nregulujúcich nútený výkon rozhodnutí) a veriteľmi držiteľov povolení na výrobu a rozvod\n\n35\n\ntepla, ktorí nie sú právnickými osobami so 100 % majetkovou účasťou štátu\n(predstavujúcich druhú skupinu adresátov právnych noriem regulujúcich nútený výkon\nrozhodnutí). Inakosť zaobchádzania tkvie v neprimeranom obmedzení a sťažení, ba až\nv nemožnosti veriteľov štátu domôcť sa uspokojenia svojich vykonateľne potvrdených\npohľadávok, ak ich štát dobrovoľne neuspokojí. Ani pre rozdielne zaobchádzanie s týmito\nskupinami osôb neexistuje podľa ústavného súdu ústavne akceptovateľný dôvod. Takýto\ndôvod neuvádzajú ani účastníci konania.\n81. Na základe uvedeného ústavný súd dospel k záveru, že exekučná imunita majetku\nštátu podľa § 28a a 38ab zákona o tepelnej energetike nie je v súlade s čl. 12 ods. 2 ústavy\na čl. 14 dohovoru.\nVI.4 K namietanému nesúladu napadnutej právnej úpravy s princípom právneho\nštátu podľa čl. 1 ods. 1 ústavy\n82. Z čl. 1 ods. 1 ústavy inter alia vyplýva povinnosť zákonodarcu pri výkone\nsvojich právomocí rešpektovať princípy materiálneho právneho štátu, okrem iného princíp\nprávnej istoty, spravodlivosti, proporcionality či primeranosti. Koncepcia materiálneho\nprávneho štátu zahŕňa požiadavku na obsahovú a hodnotovú kvalitu právnej normy, ktorá\nmá zaistiť primeranosť použitého právneho prostriedku implementovaného vo zvolenej\nlegislatívnej regulácii, vo vzťahu k legitímnemu cieľu sledovanému zákonodarcom\n(zákonodarcom deklarovanému účelu právnej regulácie) a súlad zvoleného legislatívneho\nopatrenia s ústavnými princípmi a demokratickými hodnotami vytvárajúcimi koncept\nmateriálneho právneho štátu (PL. ÚS 106/2011, obdobne aj napr. PL. ÚS 22/06).\n83. Podľa ústavného súdu je napadnutá právna úprava v rozpore s koncepciou\nmateriálneho právneho štátu zakotvenou v čl. 1 ods. 1 ústavy, keďže nezaisťuje primeranosť\npoužitého právneho prostriedku implementovaného vo zvolenej legislatívnej regulácii\n(exekučnej imunity majetku štátu slúžiacom na výrobu a rozvod tepla konečným\nodberateľom, vrátane domácností) vo vzťahu k legitímnemu cieľu sledovanému\nzákonodarcom (zamedzenie ohrozenia výroby a rozvodu tepla konečným odberateľom,\n\n36\n\nvrátane domácností) a súlad zvoleného legislatívneho opatrenia s ústavnými princípmi\na demokratickými hodnotami vytvárajúcimi koncept materiálneho právneho štátu,\nkonkrétne s princípmi zákazu diskriminácie a proporcionality či primeranosti.\n84. Článok 1 ods. 1 ústavy vyjadruje „najvšeobecnejší princíp“, ktorý sa v Slovenskej\nrepublike uplatňuje a od ktorého sa odvíjajú jednotlivé práva a slobody, ktorých porušením\nautomaticky dochádza aj k porušeniu toho princípu. Podľa konštantnej judikatúry ústavného\nsúdu princíp právneho štátu ustanovený v čl. 1 ods. 1 ústavy je základným ústavnoprávnym\nprincípom v Slovenskej republike. Ak zákonodarca uplatní svoju zákonodarnú právomoc\nv nesúlade s iným ustanovením ústavy, zároveň tým poruší aj základný princíp ústavnosti\nustanovený čl. 1 ods. 1 ústavy (PL. ÚS 15/98). Preto, keďže ústavný súd dospel k záveru\no uplatnení zákonodarnej právomoci národnej rady pri právnej regulácii exekučnej imunity\nmajetku štátu podľa napadnutej právnej úpravy v rozpore s čl. 12 ods. 2, s čl. 20 ods. 1\na s čl. 46 ods. 1 ústavy, vyslovil aj porušenie princípu právneho štátu plynúceho z čl. 1\nods. 1 ústavy.\n85. Napokon, napadnuté ustanovenie § 38ab zákona o tepelnej energetike nie je\nv súlade s čl. 1 ods. 1 ústavy aj z dôvodu, že porušuje princíp zákazu retroaktivity právneho\npredpisu, a tým aj ochranu nadobudnutých práv veriteľov držiteľa povolenia na výrobu\na rozvod tepla, ktorý je právnickou osobou so 100 % majetkovou účasťou štátu.\n86. Podľa judikatúry ústavného súdu princíp zákazu retroaktivity a s ním spojená\nochrana nadobudnutých práv patrí do obsahu pojmu právny štát a predstavuje významnú\ndemokratickú\n\nzáruku\n\nochrany\n\nnadobudnutých\n\npráv\n\nobčanov\n\na\n\nprávnej\n\nistoty.\n\nV podmienkach demokratického štátu, kde vládnu zákony a nie subjektívne predstavy ľudí\nz požiadavky právnej istoty jednoznačne vyplýva záver, že právny predpis, resp. jeho\nustanovenia by mali pôsobiť iba do budúcnosti a nie spätne do minulosti. Ústavný súd pri\nposudzovaní spätnej pôsobnosti právnych predpisov vychádza zo zásady, že ten, kto konal\nresp. postupoval na základe dôvery v platný a účinný právny predpis, nemôže byť vo svojej\ndôvere k nemu sklamaný (PL. ÚS 36/95). Podstatným aspektom princípu zákazu\nretroaktivity je ochrana nadobudnutých práv, ktoré by neskoršia právna úprava už nemala\n\n37\n\nrušiť, prípadne zhoršovať, ale (a „pro futuro“) len zlepšovať. Vo všeobecnom vyjadrení to\nznamená, že nikomu nemožno odňať jeho riadnym spôsobom nadobudnuté práva, prípadne\nzhoršiť jeho právne postavenie, na základe neskoršie vydaného právneho predpisu.\nRetroaktivita zavedená právnym predpisom, ktorý ruší nadobudnuté práva, prípadne\nzhoršuje právne postavenie osôb, ktorým nadobudnuté práva patria, je z hľadiska právnej\nistoty neprípustná (PL. ÚS 16/95, PL. ÚS 38/99).\n87. Vzhľadom na uvedené ústavný súd dospel k záveru, že exekučná imunita majetku\nštátu podľa § 28a a 38ab zákona o tepelnej energetike nie je v súlade ani s čl. 1 ods. 1\nústavy.\nVI.5 K namietanému nesúladu napadnutej právnej úpravy so základným\nprávom vlastniť majetok podľa čl. 20 ods. 4 ústavy\n88. Okresný súd vo svojom návrhu namieta aj rozpor napadnutej právnej úpravy\ns ustanovením čl. 20 ods. 4 ústavy, ktorý odôvodňuje spolu s rozporom s čl. 20 ods. 1\nústavy a čl. 1 dodatkového protokolu tým, že veriteľova pohľadávka, „ktorej uspokojenia\nsa domáha v prebiehajúcom exekučnom konaní, nebude môcť byť v podstate vymožená“.\n89. Ustanovenie čl. 20 ods. 4 ústavy má však samostatnú skutkovú podstatu a jeho\núčelom je zaručenie ochrany pred zbavením vlastníctva bez súhlasu vlastníka. V danej veci\nsa zásah do vlastníckeho práva síce týka konkrétnej pohľadávky, ktorá nebude môcť byť\nvymožená, nejde však o priame vyvlastnenie ani vyvlastnenie de facto a okresný súd\nv tomto smere svoj návrh ani nijako neodôvodnil.\n90. Ústavný súd dospel k záveru, že čl. 20 ods. 4 ústavy nie je v danom prípade\naplikovateľný najmä pre zjavný nedostatok príčinnej súvislosti s namietaným nesúladom\ns označeným článkom ústavy, a preto návrhu okresného súdu v tejto časti nevyhovel.\nVII.\nZávery\n\n38\n\n91. Ústavný súd v súlade so záverom nálezu sp. zn. PL. ÚS 111/2011 považuje\nza potrebné zopakovať, že exekučnú imunitu ako takú nepovažuje za ústavne\nneakceptovateľnú, neakceptovateľný je však v danej veci jej takmer absolútny rozsah. Aby\nbolo možné prijať výklad napadnutého ustanovenia § 28a zákona o tepelnej energetike,\nktorý zaujala vláda vo svojom vyjadrení, a to, že „... Za majetok nepodliehajúci ochrane\nexekučnou imunitou podľa § 28a zákona o tepelnej energetike je možné považovať\nnapríklad administratívne budovy držiteľa povolenia na výrobu a rozvod tepla, vozový park\ntakéhoto subjektu, ale aj akýkoľvek ďalší jeho majetok, ktorý nie je ani zariadením na\nvýrobu tepla, teda ktorý neslúži na premenu rôznych foriem energie na teplo a ani nie je\nsúčasťou sústavy tepelných zariadení držiteľa povolenia na rozvod tepla určenej na\ndodávku tepla odberateľom. Tiež je tam možné zaradiť finančné aktíva, ktoré nesúvisia s\nprevádzkovaním zariadení na výrobu a rozvoj tepla.“... muselo by to byť zo znenia\nustanovenia § 28a zákona o tepelnej energetike vyvoditeľné. V skutočnosti však ani pri\nextenzívnom a logickom výklade nemožno k takému záveru dospieť bez toho, že by toto\nustanovenie nebolo preformulované.\n92. Ústavný súd si je vedomý, že zákonodarca majúc na zreteli ochranu verejného\nzáujmu v snahe vyriešiť niektoré majetkové problémy z minulosti po zrušení Fondu\nnárodného majetku mal úmysel zabezpečiť ochranu majetku držiteľov povolenia na výrobu\na rozvod tepla ako právnickej osoby so stopercentnou majetkovou účasťou štátu pred\nprípadnou exekúciou. Nepovažuje však za ústavne akceptovateľné riešiť tento problém\nprostredníctvom prijímania účelovej legislatívy zasahujúcej do základných práv iných\nsubjektov v takom rozsahu, že ich v podstate neguje.\n93. Ústavný súd ako nezávislý súdny orgán ochrany ústavnosti taktiež považuje\nza potrebné zdôrazniť, že z jeho pohľadu má ochrana ústavnosti pred ochranou verejného\nzáujmu prednosť, a preto z dôvodov uvedených v časti VI rozhodol tak, ako to je uvedené\nvo výrokovej časti tohto rozhodnutia.\nVIII.\n\n39\n\n94. Podľa čl. 125 ods. 3 ústavy ak ústavný súd svojím rozhodnutím vysloví, že medzi\nprávnymi predpismi uvedenými v odseku 1 je nesúlad, strácajú príslušné predpisy, ich časti,\nprípadne niektoré ich ustanovenia účinnosť. Orgány, ktoré tieto právne predpisy vydali, sú\npovinné do šiestich mesiacov od vyhlásenia rozhodnutia ústavného súdu uviesť ich\ndo súladu s ústavou, s ústavnými zákonmi a s medzinárodnými zmluvami vyhlásenými\nspôsobom ustanoveným zákonom. Ak tak neurobia, také predpisy, ich časti alebo\nustanovenia strácajú platnosť po šiestich mesiacoch od vyhlásenia rozhodnutia.\n95. Podľa čl. 125 ods. 6 ústavy rozhodnutie ústavného súdu vydané podľa odsekov 1,\n2 a 5 sa vyhlasuje spôsobom ustanoveným na vyhlasovanie zákonov. Právoplatné\nrozhodnutie ústavného súdu je všeobecne záväzné.\n96. Vychádzajúc z uvedených ustanovení ústavy bude úlohou národnej rady\ndo šiestich mesiacov od vyhlásenia tohto nálezu v Zbierke zákonov Slovenskej republiky\nuviesť § 28a a § 38ab zákona o tepelnej energetike do súladu s čl. 1 ods. 1, čl. 12 ods. 2,\nčl. 20 ods. 1, čl. 46 ods. 1 ústavy, čl. 6 ods. 1 a čl. 14 dohovoru a čl. 1 dodatkového\nprotokolu.\n97. Podľa § 32 ods. 1 zákona o ústavnom súde k rozhodnutiu pripájajú odlišné\nstanovisko sudkyne Ivetta Macejková a Ľudmila Gajdošíková.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 14. februára 2018\n\n40", "vazby": {"registre": ["súlad právnych predpisov", "účinky ex nunc", "ujma, náhrada škody-majetková ujma", "test proporcionality", "diskriminácia", "medzinárodné právo-medzinárodný záväzok", "konanie-splnenie podmienok konania", "exekúcia-neprípustnosť exekúcie", "retroaktivita", "súlad-súlad právnych predpisov", "základné ľudské práva a slobody-obmedzenie", "vlastníctvo-obmedzenie", "imunita", "súlad-súlad právnych predpisov", "majetok-majetková ujma", "základné ľudské práva a slobody-obmedzenie", "účinky ex nunc", "princíp a zásady (zjednotenie pojmov)-princíp rovnosti", "exekúcia-neprípustnosť exekúcie", "retroaktivita", "medzinárodné právo-medzinárodný záväzok", "princíp a zásady (zjednotenie pojmov)-princíp proporcionality (primeranosti)", "imunita", "vlastníctvo-obmedzenie", "diskriminácia"], "ustanovenia": ["čl. 125 ods. 1 písm. a) ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:360573f4-302e-450a-90ae-049ee0133c52", "ecli": null, "spisova_znacka": "PL. ÚS 111/2011", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 111/2011 z 4. 7. 2012", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2012-07-04", "citacie_n": 80, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:360573f4-302e-450a-90ae-049ee0133c52"}, {"guid": "ussr:03bf04ea-c6ef-4852-9772-348924db926f", "ecli": null, "spisova_znacka": "PL. ÚS 106/2011", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 106/2011 z 5. 10. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-10-05", "citacie_n": 797, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:03bf04ea-c6ef-4852-9772-348924db926f"}, {"guid": "ussr:5fe9b733-752b-45ea-be50-5d6f1170b8ec", "ecli": null, "spisova_znacka": "PL. ÚS 10/2010", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 10/2010 z 9. 6. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-06-09", "citacie_n": 12, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5fe9b733-752b-45ea-be50-5d6f1170b8ec"}, {"guid": "ussr:0b18b639-0d5d-4203-a5f1-eda1d2c35ba4", "ecli": null, "spisova_znacka": "PL. ÚS 17/08", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 17/08 z 21. 5. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-05-21", "citacie_n": 158, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:0b18b639-0d5d-4203-a5f1-eda1d2c35ba4"}, {"guid": "ussr:9fc5431c-7f1b-4725-9a9d-c995dc7c8a41", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 303/07", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 303/07 z 15. 5. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-05-15", "citacie_n": 10, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:9fc5431c-7f1b-4725-9a9d-c995dc7c8a41"}, {"guid": "ussr:f90278e4-f32f-4303-a4f7-1965efaa5b2f", "ecli": null, "spisova_znacka": "PL. ÚS 16/08", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 16/08 z 7. 5. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-05-07", "citacie_n": 54, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:f90278e4-f32f-4303-a4f7-1965efaa5b2f"}, {"guid": "ussr:386472fd-0d36-4ed1-82e1-ccfd6ad16085", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 328/05", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 328/05 z 29. 3. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-03-29", "citacie_n": 1149, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:386472fd-0d36-4ed1-82e1-ccfd6ad16085"}, {"guid": "ussr:5c488fc7-129c-49c3-8cbc-8c8b8f67169c", "ecli": null, "spisova_znacka": "PL. ÚS 6/04", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 6/04 z 19. 10. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-10-19", "citacie_n": 1047, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5c488fc7-129c-49c3-8cbc-8c8b8f67169c"}, {"guid": "ussr:f20e2598-c0d3-4e53-9e4b-d283c2585824", "ecli": null, "spisova_znacka": "PL. ÚS 8/04", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 8/04 z 6. 10. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-10-06", "citacie_n": 95, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:f20e2598-c0d3-4e53-9e4b-d283c2585824"}, {"guid": "ussr:55b749c9-53c1-4efd-987c-b413a079fc71", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 55/98", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 55/98 z 18. 10. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-10-18", "citacie_n": 4873, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:55b749c9-53c1-4efd-987c-b413a079fc71"}, {"guid": "ussr:2ef7ed34-29e4-47ca-b92b-b0cfbc7a7286", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 39/01", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 39/01 z 4. 7. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-07-04", "citacie_n": 25, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2ef7ed34-29e4-47ca-b92b-b0cfbc7a7286"}, {"guid": "ussr:91d26ba1-13fc-422a-9aac-16555f874fbb", "ecli": null, "spisova_znacka": "PL. ÚS 17/00", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 17/00 z 30. 5. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-05-30", "citacie_n": 140, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:91d26ba1-13fc-422a-9aac-16555f874fbb"}, {"guid": "ussr:62fed15e-44dc-44e7-b7d8-7b76b9e39e57", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:PL.US.21.2000.1", "spisova_znacka": "PL. ÚS 21/00", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 21/00 z 15. 11. 2000", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2000-11-15", "citacie_n": 1359, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:PL.US.21.2000.1"}, {"guid": "ussr:2e069517-c169-4899-a93a-4d7f1256943d", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:PL.US.38.1999.1", "spisova_znacka": "PL. ÚS 38/99", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 38/99 z 23. 6. 1999", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1999-06-23", "citacie_n": 177, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:PL.US.38.1999.1"}, {"guid": "ussr:4b6a777e-4fa3-4549-959e-29432d6fb220", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:PL.US.37.1999.1", "spisova_znacka": "PL. ÚS 37/99", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 37/99 z 25. 5. 1999", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1999-05-25", "citacie_n": 161, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:PL.US.37.1999.1"}, {"guid": "ussr:8d3bfbe7-1f31-448c-b5b0-c27253745ced", "ecli": null, "spisova_znacka": "PL. ÚS 15/98", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 15/98 z 11. 3. 1999", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1999-03-11", "citacie_n": 638, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:8d3bfbe7-1f31-448c-b5b0-c27253745ced"}, {"guid": "ussr:0ab79d65-2733-480e-a80e-11e45a9306b2", "ecli": null, "spisova_znacka": "PL. ÚS 17/96", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 17/96 z 4. 3. 1998", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1998-03-04", "citacie_n": 93, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:0ab79d65-2733-480e-a80e-11e45a9306b2"}, {"guid": "ussr:523549d3-269d-426a-97f3-3816dcf845f2", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:PL.US.11.1996.1", "spisova_znacka": "PL. ÚS 11/96", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 11/96 z 4. 3. 1998", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1998-03-04", "citacie_n": 42, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:PL.US.11.1996.1"}, {"guid": "ussr:f55442fb-e2d8-4b93-83e9-a421d0e0219e", "ecli": null, "spisova_znacka": "PL. ÚS 4/97", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 4/97 z 24. 2. 1998", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1998-02-24", "citacie_n": 34, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:f55442fb-e2d8-4b93-83e9-a421d0e0219e"}, {"guid": "ussr:33e2f75a-553e-427c-bb22-409e47b17935", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 19/97", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 19/97 z 13. 5. 1997", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1997-05-13", "citacie_n": 44, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:33e2f75a-553e-427c-bb22-409e47b17935"}, {"guid": "ussr:2c4e0d94-3960-47e9-b837-0cd3094b5c44", "ecli": null, "spisova_znacka": "PL. ÚS 32/95", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 32/95 z 7. 11. 1996", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1996-11-07", "citacie_n": 54, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2c4e0d94-3960-47e9-b837-0cd3094b5c44"}, {"guid": "ussr:b777813d-3229-4c42-b089-66cf896547f3", "ecli": null, "spisova_znacka": "PL. ÚS 37/95", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 37/95 z 12. 9. 1996", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1996-09-12", "citacie_n": 60, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:b777813d-3229-4c42-b089-66cf896547f3"}, {"guid": "ussr:fe561f30-034c-46d4-8149-95c7f9013d50", "ecli": null, "spisova_znacka": "PL. ÚS 43/95", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 43/95 z 10. 9. 1996", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1996-09-10", "citacie_n": 572, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:fe561f30-034c-46d4-8149-95c7f9013d50"}, {"guid": "ussr:5a1ac11a-bf75-49e7-b31e-320bf675849d", "ecli": null, "spisova_znacka": "PL. ÚS 42/95", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 42/95 z 2. 5. 1996", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1996-05-02", "citacie_n": 30, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5a1ac11a-bf75-49e7-b31e-320bf675849d"}, {"guid": "ussr:78c3c2c8-5b23-4e3b-8b09-7770961882ff", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:PL.US.36.1995.1", "spisova_znacka": "PL. ÚS 36/95", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 36/95 z 3. 4. 1996", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1996-04-03", "citacie_n": 849, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:PL.US.36.1995.1"}, {"guid": "ussr:1d9f7480-257d-4edd-9f1f-79c6e292bfff", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:PL.US.16.1995.1", "spisova_znacka": "PL. ÚS 16/95", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 16/95 z 24. 5. 1995", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1995-05-24", "citacie_n": 2672, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:PL.US.16.1995.1"}, {"guid": "ussr:a17ca6f0-719a-4b21-bf2e-826f2b5e0b74", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:PL.US.5.1993.1", "spisova_znacka": "PL. ÚS 5/93", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 5/93 z 18. 5. 1994", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1994-05-18", "citacie_n": 126, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:PL.US.5.1993.1"}, {"guid": "a3611960-ad62-4706-8550-ee33098d6210:1d0b2aa4-417d-4bc5-bb3c-50515512c82b", "ecli": "ECLI:SK:KSKE:2013:7112213702.1", "spisova_znacka": "2Cob/105/2013", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Košice sp. zn. 2Cob/105/2013 z 24. 6. 2013", "sud": "Krajský súd Košice", "datum_vydania": "2013-06-24", "citacie_n": 9, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2013:7112213702.1"}], "citovane_v": [{"guid": "ussr:2509c7de-7cc9-4677-9b57-51610b855b2d", "ecli": null, "spisova_znacka": "PL. ÚS 19/2018", "nazov": "Rozhodnutie Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 19/2018 z 24. 4. 2024", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2024-04-24", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2509c7de-7cc9-4677-9b57-51610b855b2d"}, {"guid": "ussr:47fd4a07-4084-4110-9333-50bd6f2510e6", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2023:PL.US.10.2022.1", "spisova_znacka": "PL. ÚS 10/2022", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 10/2022 z 24. 10. 2023", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2023-10-24", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2023:PL.US.10.2022.1"}, {"guid": "ussr:b89d6266-572b-4475-ab5e-515d381eb6c5", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2022:PL.US.8.2020.1", "spisova_znacka": "PL. ÚS 8/2020", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 8/2020 z 13. 4. 2022", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2022-04-13", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2022:PL.US.8.2020.1"}, {"guid": "ussr:93a3d193-5a0e-4334-a699-80c2d2833b21", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:PL.US.14.2020.2", "spisova_znacka": "PL. ÚS 14/2020", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 14/2020 z 4. 11. 2020", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2020-11-04", "citacie_n": 4, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:PL.US.14.2020.2"}, {"guid": "ussr:e610bb4e-75a5-4afd-b95f-5f402a9094b2", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:PL.US.8.2020.1", "spisova_znacka": "PL. ÚS 8/2020", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 8/2020 z 29. 4. 2020", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2020-04-29", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:PL.US.8.2020.1"}, {"guid": "ussr:490dae0c-dab3-4eca-8a72-14938e36fdd1", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:PL.US.16.2018.1", "spisova_znacka": "PL. ÚS 16/2018", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 16/2018 z 2. 4. 2020", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2020-04-02", "citacie_n": 19, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:PL.US.16.2018.1"}, {"guid": "ussr:8a26621c-8c88-41a8-a7e1-a4930b263c2c", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2019:3.US.5.2019.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 5/2019", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 5/2019 z 9. 1. 2019", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2019-01-09", "citacie_n": 3, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2019:3.US.5.2019.1"}, {"guid": "ussr:805e84a4-2bf8-4c34-81a5-4cea183e994c", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2019:PL.US.8.2016.1", "spisova_znacka": "PL. ÚS 8/2016", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 8/2016 z 12. 12. 2018", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2018-12-12", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2019:PL.US.8.2016.1"}, {"guid": "ussr:d21c418c-a3fd-4a80-87c3-e6bfeb7932c9", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2019:4.US.642.2018.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 642/2018", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 642/2018 z 22. 11. 2018", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2018-11-22", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2019:4.US.642.2018.1"}, {"guid": "ussr:4a8613f6-94ed-4f10-b057-290924da322a", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:2.US.432.2017.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 432/2017", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 432/2017 z 29. 6. 2017", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2017-06-29", "citacie_n": 10, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:2.US.432.2017.1"}, {"guid": "b661d5af-9167-4c69-be74-ec91dd2fcded:cead552d-d49a-4ad6-ad59-70d54936d1b6", "ecli": "ECLI:SK:KSPO:2019:8018200023.3", "spisova_znacka": "3S/3/2018", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. 3S/3/2018 z 25. 9. 2019", "sud": "Krajský súd Prešov", "datum_vydania": "2019-09-25", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2019:8018200023.3"}, {"guid": "b661d5af-9167-4c69-be74-ec91dd2fcded:c7cb591a-58ef-45e6-9755-ca23e3b221b6", "ecli": "ECLI:SK:KSPO:2019:8018200023.3", "spisova_znacka": "3S/3/2018", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. 3S/3/2018 z 25. 9. 2019", "sud": "Krajský súd Prešov", "datum_vydania": "2019-09-25", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2019:8018200023.3"}, {"guid": "193f12c6-aa69-454c-9332-50562b5b25f4:95a6c9de-0ff1-45dc-bfd6-9632e8589b0b", "ecli": "ECLI:SK:KSTT:2018:2514206313.1", "spisova_znacka": "10Co/20/2018", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Trnava sp. zn. 10Co/20/2018 z 19. 12. 2018", "sud": "Krajský súd Trnava", "datum_vydania": "2018-12-19", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTT:2018:2514206313.1"}, {"guid": "1274cf07-7290-44a0-82ed-42dae6a58940:3baf2165-41c5-40a2-a6ef-3d0dcd1c646d", "ecli": "ECLI:SK:KSTT:2018:2514205892.1", "spisova_znacka": "24Co/182/2018", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Trnava sp. zn. 24Co/182/2018 z 18. 12. 2018", "sud": "Krajský súd Trnava", "datum_vydania": "2018-12-18", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTT:2018:2514205892.1"}, {"guid": "7b06ba4b-8154-4b73-a600-e5c0c36c7b8f:d2192730-adae-4f8c-bac2-fd52c61eee18", "ecli": "ECLI:SK:KSTT:2018:2514206158.1", "spisova_znacka": "10Co/9/2018", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Trnava sp. zn. 10Co/9/2018 z 28. 11. 2018", "sud": "Krajský súd Trnava", "datum_vydania": "2018-11-28", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTT:2018:2514206158.1"}, {"guid": "b59d4391-9589-4b5e-85aa-86e38e909ae6:c107f54e-2a3a-41a6-ad37-d85618e0f9f1", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2018:1217216817.1", "spisova_znacka": "2Cob/27/2018", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Bratislava sp. zn. 2Cob/27/2018 z 25. 3. 2018", "sud": "Krajský súd Bratislava", "datum_vydania": "2018-03-25", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2018:1217216817.1"}, {"guid": "675a707f-f884-4cb8-8c49-d0a27ffd6e8d:fde7929e-f987-477d-9721-62fdde8d73fd", "ecli": "ECLI:SK:OSBB:2024:6124228599.2", "spisova_znacka": "22Ek/285/2024", "nazov": "Uznesenie Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 22Ek/285/2024 z 26. 7. 2024", "sud": "Okresný súd Banská Bystrica", "datum_vydania": "2024-07-26", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:OSBB:2024:6124228599.2"}, {"guid": "517b136b-2443-4da0-9384-7b547cac57f2:75251c6f-dc98-4738-a6af-e934f2208131", "ecli": "ECLI:SK:OSBB:2024:6123366047.2", "spisova_znacka": "40Ek/1784/2023", "nazov": "Uznesenie Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 40Ek/1784/2023 z 26. 7. 2024", "sud": "Okresný súd Banská Bystrica", "datum_vydania": "2024-07-26", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:OSBB:2024:6123366047.2"}]}