{"guid": "ussr:c5f3273a-f934-4513-a160-c57463da0471", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:4.US.531.2018.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 531/2018", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 531/2018 z 27. 9. 2018", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 27. septembra 2018, sp. zn. IV. ÚS 531/2018, ECLI:SK:USSR:2018:4.US.531.2018.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Ladislav Orosz", "sudca_id": 1086, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/ladislav-orosz-1086", "datum_vydania": "2018-09-27", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "IV.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-20", "nazov": "čl. 20 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-20", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-20"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1991/23/#clanok-11.odsek-1", "nazov": "čl. 11 ods. 1 zákona č. 23/1991 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/23/#clanok-11.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/23-1991/clanok-11"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 20", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 20", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 20", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 11 ods. 1", "nazov": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 11 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 11 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 20", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 20", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 20", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 11 ods. 1", "nazov": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 11 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 11 ods. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-20", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1991/23#clanok-11", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/c5f3273a-f934-4513-a160-c57463da0471", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:4.US.531.2018.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2018:4.US.531.2018.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2018:4.US.531.2018.1/text", "citacie_n": 0, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nIV. ÚS 531/2018-20\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 27. septembra 2018\nv senáte zloženom z predsedníčky Ľudmily Gajdošíkovej, zo sudcu Miroslava Duriša\na sudcu Ladislava Orosza (sudca spravodajca) predbežne prerokoval sťažnosť\na\n\n,\n\nzastúpených advokátkou Mgr. Ivetou\n\nŽerebákovou, Námestie A. Hlinku 54, Ružomberok, ktorou namietajú porušenie základných\npráv podľa čl. 20 ods. 1 a čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 11 ods. 1 Listiny\nzákladných práv a slobôd a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských\npráv a základných\n\nslobôd\n\nuznesením\n\nNajvyššieho\n\nsúdu\n\nSlovenskej\n\nrepubliky\n\nsp. zn. 5 Cdo 250/2014 z 29. júna 2016 a postupom predchádzajúcim jeho vydaniu, a takto\nrozhodol:\nSťažnosť\n\na\n\nodmieta\n\nako\n\nzjavne\n\nlen\n\nsúd“)\n\nbola\n\nneopodstatnenú.\nOdôvodnenie:\nI.\nÚstavnému\n\nsúdu\n\nSlovenskej\n\n14. septembra 2016 doručená sťažnosť\n\nrepubliky\n\n(ďalej\na\n\n„ústavný\n\n(ďalej\n\naj „sťažovateľka“),\n\n(ďalej spolu aj „sťažovatelia“), zastúpených advokátkou\n\nMgr. Ivetou Žerebákovou, Námestie A. Hlinku 54, Ružomberok, ktorou namietajú\nporušenie základných práv podľa čl. 20 ods. 1 a čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky\n(ďalej len „ústava“) a čl. 11 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd (ďalej len „listina“)\na práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej\nlen „dohovor“) uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej aj „najvyšší súd“)\nsp. zn. 5 Cdo 250/2014 z 29. júna 2016 (ďalej len „napadnuté uznesenie“) a postupom\npredchádzajúcim jeho vydaniu.\nZo sťažnosti a z príloh k nej priložených vyplýva, že sťažovatelia sa žalobou\ndoručenou Okresnému súdu Ružomberok (ďalej len „okresný súd“) domáhali proti\nžalovanému\n\nurčenia,\n\nže\n\nsú\n\nbezpodielovými\n\nspoluvlastníkmi\n\nv podiele\n\n35/42\n\nk nehnuteľnostiam presne identifikovaným v žalobe, a ďalej určenia, že sťažovateľka\nje podielovou spoluvlastníčkou v spoluvlastníckom podiele 7/84 k nehnuteľnostiam presne\nidentifikovaným v žalobe.\nSvoju žalobu sťažovatelia odôvodnili tým, že predmetné nehnuteľnosti, ku ktorým\nsi nárokujú spoluvlastnícky podiel, boli vytvorené z pôvodných KNC parciel, a to ich\nodčlenením z pozemku KNC parcela č.\n\n– zastavané plochy a nádvoria s výmerou\n\n285 m2 a z pozemku KNC parcela č.\n\n– trvalé trávne porasty s výmerou 3 330 m2\n\nzapísaných na LV\n\npre katastrálne územie\n\n. Podľa ich názoru znalecký posudok\n\npreukázal, že vo veci ide o duplicitné vlastníctvo, keďže v súbore KNC\nna LV\n\n– trvalé trávne porasty s výmerou 3 300 m2\n\nsú evidované parcely č.\n\na KNC parcela č.\n\n– zastavané plochy a nádvoria s výmerou 285 m2, kde je ako ich\n\nvlastník vedený žalovaný, pričom v súbore KNE na LV č.\nsú vlastníkmi parcely č.\nže KNE parcela č.\núzemie\n\npre katastrálne územie\n\nsťažovatelia. Sťažovatelia v žalobe argumentovali,\n\n– orná pôda s výmerou 230 m2 na LV č.\n\npre katastrálne\n\nje zároveň časťou parcely KNC č.\n\n– trvalé trávne porasty s výmerou\n\n3 330 m2 a časťou parcely KNC parcelné č.\n\n– zastavané plochy a nádvoria\n\ns výmerou 285 m2 zapísaných na LV č.\n\npre katastrálne územie\n\n. Sťažovatelia\n\nsvoje vlastnícke právo k predmetným nehnuteľnostiam preukazovali kúpnymi zmluvami,\n\n2\n\ndarovacou zmluvou, geometrickým plánom a príslušným rozhodnutím správneho orgánu\no zápise ich vlastníckych práv do katastra nehnuteľností.\nOkresný súd rozsudkom sp. zn. 5 C 156/2010 z 13. marca 2013 žalobu zamietol.\nO odvolaní sťažovateľov proti rozsudku okresného súdu sp. zn. 5 C 156/2010\nz 13. marca 2013 rozhodol Krajský súd v Žiline (ďalej len „krajský súd“) rozsudkom\nsp. zn. 9 Co 197/2013 zo 6. júna 2013 tak, že rozhodnutie prvostupňového súdu potvrdil\nako vecne správne. Napadnutým uznesením najvyšší súd odmietol dovolanie sťažovateľov\nproti rozsudku krajského súdu sp. zn. 9 Co 197/2013 zo 6. júna 2013 ako procesne\nneprípustné.\nSťažovatelia\n\nargumentujú,\n\nže\n\nv dôsledku\n\nk znaleckému posudku vypracovanému\n\nnegatívneho\n\npostoja\n\nžalovaného\n\nnavrhli okresnému súdu vykonať\n\nďalšie znalecké dokazovanie. V súvislosti s týmto návrhom okresný súd „odročil\npojednávanie za účelom znaleckého dokazovania, avšak k jeho nariadeniu nedošlo. Tento\nnesprávny postup sťažovatelia napádali, a to odvolaním proti rozsudku prvej inštancie\nako aj podaním dovolania sťažovateľov.“. Podľa sťažovateľov je napadnuté uznesenie\nnajvyššieho súdu arbitrárne z dôvodu, že je založené na právnom závere, podľa ktorého\n„do rozhodovania nižších súdov po vecnej stránke nemôže zasahovať“.\nSťažovatelia ďalej argumentujú, že najvyšší súd mal v rámci dovolacieho konania\nodstrániť arbitrárnosť dovolaním napadnutého rozsudku krajského súdu, keďže „odvolací\nsúd nepodal jasné právne stanovisko a to, prečo bolo odňaté vlastnícke právo\nsťažovateľom, keď v čase majetkovoprávneho vysporiadania Správa katastra zavkladovala\nlistiny do pozemkovej knihy v zmysle platnej legislatívny s priloženými identifikáciami\na naopak okresný súd uviedol, že nemohli nadobudnúť vlastníctvo bez geometrického plánu.\nOdvolací súd sa s nimi nevysporiadal len arbitrárne rozhodol, že sa stotožňuje so závermi\nokresného súdu.“.\nAkcentujúc\n\npožiadavku\n\nriadneho\n\na presvedčivého\n\nodôvodnenia\n\nrozhodnutia\n\nvšeobecného súdu podľa § 175 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej aj „OSP“),\n\n3\n\nsťažovatelia zdôrazňujú, že bolo povinnosťou najvyššieho súdu zaoberať sa meritom veci,\nteda posúdiť, či rozhodnutie odvolacieho súdu je vecne správne. Krajský súd podľa\nsťažovateľov rozhodol v ich veci arbitrárne, keďže svoje skutkové zistenia a právne závery\nriadne neodôvodnil. Rozhodnutie odvolacieho súdu podľa sťažovateľov „popiera základné\nprincípy spravodlivého procesu, ktorého výsledkom je predvídateľné rozhodnutie\npre účastníkov konania. Krajský súd sa nevysporiadal s argumentáciou v odvolaní\nnavrhovateľov, ich námietky nebral v úvahu a vo svojom odôvodnení k rozhodnutiu sa nimi\nabsolútne nezaoberal.“.\nNa základe uvedených skutočností sťažovatelia navrhujú, aby ústavný súd po prijatí\nsťažnosti na ďalšie konanie o nej rozhodol nálezom tak, že vysloví porušenie základných\npráv podľa čl. 20 ods. 1 a čl. 46 ods. 1 ústavy a čl. 11 ods. 1 listiny a práva\npodľa čl. 6 ods. 1 dohovoru napadnutým uznesením najvyššieho súdu a postupom\npredchádzajúcim jeho vydaniu, napadnuté uznesenie najvyššieho súdu v spojení\ns rozsudkom krajského súdu sp. zn. 9 Co 197/2013 zo 6. júna 2013 zruší a vec vráti\nkrajskému súdu na ďalšie konanie.\nII.\nPodľa čl. 127 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo\nprávnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd, alebo\nľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú\nSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,\nak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\nÚstavný súd návrh na začatie konania predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1 zákona\nNárodnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu\nSlovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších\npredpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti\nnavrhovateľa a zisťuje, či nie sú dôvody na odmietnutie návrhu podľa § 25 ods. 2 zákona\no ústavnom súde.\n\n4\n\nPodľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde môže ústavný súd na predbežnom\nprerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania návrhy, na ktorých\nprerokovanie nemá právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom,\nneprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy\npodané oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.\nAk ústavný súd navrhovateľa na také nedostatky upozornil, uznesenie sa nemusí odôvodniť.\nÚstavný súd považuje za žiaduce sústrediť sa v úvodnej časti odôvodnenia svojho\nrozhodnutia na tú časť sťažnosti, ktorou sťažovatelia odôvodňujú porušenie svojich práv\nzaručených ústavou, listinou a dohovorom arbitrárnosťou a nedostatočným odôvodnením\nrozsudku krajského súdu sp. zn. 9 Co 197/2013 zo 6. júna 2013.\nV súlade s § 20 ods. 4 zákona o ústavnom súde je ústavný súd viazaný návrhom\nna začatie konania okrem prípadov výslovne uvedených v tomto zákone. Podľa ustálenej\njudikatúry ústavného súdu sa jeho viazanosť návrhom na začatie konania v zmysle\n§ 20 ods. 4 zákona o ústavnom súde prejavuje predovšetkým vo viazanosti petitom návrhu\nna začatie konania, teda tou časťou sťažnosti (v konaní podľa čl. 127 ústavy),\nv ktorej sťažovateľ špecifikuje, akého rozhodnutia sa od ústavného súdu domáha\n(§ 20 ods. 1 zákona o ústavnom súde), čím zároveň vymedzí predmet konania pred\nústavným súdom z hľadiska požiadavky na poskytnutie ústavnej ochrany. Vzhľadom\nna uvedené môže ústavný súd rozhodnúť len o tom, čoho sa sťažovateľ domáha v petite\nsvojej sťažnosti, a vo vzťahu k tomu subjektu, ktorý označil za porušovateľa svojich práv\n(m. m. IV. ÚS 415/09, IV. ÚS 355/09, II. ÚS 19/05, III. ÚS 2/05).\nVychádzajúc z petitu sťažnosti, ústavný súd konštatuje, že v posudzovanej veci\npredmet konania pred ústavným súdom tvorí rozhodovanie o sťažovateľmi namietanom\nporušení základných práv podľa čl. 20 ods. 1, čl. 46 ods. 1 ústavy a podľa čl. 11\nods. 1 listiny, ako aj práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, ku ktorému malo dôjsť napadnutým\nuznesením najvyššieho súdu a postupom predchádzajúcim jeho vydaniu. Takto vymedzený\npredmet konania nemožno z hľadiska požadovanej ústavnej ochrany rozšíriť len na základe\n\n5\n\nodôvodnenia sťažnosti aj o porušenie sťažovateľmi označených práv rozhodnutím\nodvolacieho súdu. Ústavný súd, súc viazaný petitom (návrhom na rozhodnutie)\npredloženým sťažovateľmi, preto nemôže vzhľadom na § 20 ods. 4 zákona o ústavnom súde\npreskúmavať ústavnú udržateľnosť rozsudku krajského súdu sp. zn. 9 Co 197/2013\nzo 6. júna 2013.\nSťažovatelia v sťažnosti namietajú, že napadnutým uznesením najvyššieho súdu\na postupom, ktorý predchádzal jeho vydaniu, došlo k porušeniu ich práv zaručených\nčl. 20 ods. 1 a čl. 46 ods. 1 ústavy a čl. 11 ods. 1 listiny, ako aj čl. 6 ods. 1 dohovoru\nz dôvodu arbitrárnosti a nepreskúmateľnosti rozhodnutia. Ďalej argumentujú, že najvyšší\nsúd mal dovolaním napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu preskúmať z vecného\nhľadiska.\nII.1\n\nK namietanému\n\nporušeniu\n\nzákladného\n\npráva\n\nna\n\nsúdnu\n\nochranu\n\npodľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1\ndohovoru napadnutým uznesením najvyššieho súdu a postupom, ktorý predchádzal\njeho vydaniu\nPodľa čl. 46 ods. 1 ústavy každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom\nsvojho práva na nezávislom a nestrannom súde...\nPodľa čl. 6 ods. 1 prvej vety dohovoru každý má právo na to, aby jeho vec bola\nspravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom\nzriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo\no akomkoľvek trestnom čine, z ktorého je obvinený.\nÚstavný súd si pri výklade práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy osvojil\njudikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o právo\nna spravodlivé súdne konanie, preto v obsahu týchto práv neexistuje zásadná odlišnosť\n(m. m. IV. ÚS 195/07), čo umožňuje posudzovať ich namietané porušenie spoločne.\n\n6\n\nV rámci predbežného prerokovania sťažnosti sa ústavný súd sústredil na posúdenie,\nči ju nemožno považovať za zjavne neopodstatnenú. Ústavný súd vychádzal zo svojej\nustálenej judikatúry, v zmysle ktorej o zjavne neopodstatnenú sťažnosť ide vtedy,\nkeď namietaným postupom alebo namietaným rozhodnutím príslušného orgánu verejnej\nmoci (v danom prípade najvyššieho súdu) nemohlo dôjsť k porušeniu základného práva\nalebo slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre nedostatok príčinnej súvislosti medzi\noznačeným postupom alebo rozhodnutím príslušného orgánu verejnej moci a základným\nprávom alebo slobodou, porušenie ktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov.\nZa zjavne neopodstatnenú sťažnosť preto možno považovať takú, pri predbežnom\nprerokovaní ktorej ústavný súd nezistil žiadnu možnosť porušenia označeného základného\npráva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie\n(I. ÚS 66/98, tiež napr. I. ÚS 4/00, II. ÚS 101/03, IV. ÚS 136/05, III. ÚS 198/07).\nZo stabilizovanej judikatúry ústavného súdu vyplýva, že vo vzťahu ku všeobecným\nsúdom nie je prieskumným súdom ani riadnou či mimoriadnou opravnou inštanciou\n(m. m. I. ÚS 19/02, I. ÚS 31/05) a nemá zásadne ani oprávnenie preskúmavať, či v konaní\npred všeobecnými súdmi bol náležite zistený skutkový stav a aké právne závery\nzo skutkového stavu všeobecný súd vyvodil (m. m. II. ÚS 21/96, II. ÚS 134/09). Ústavný\nsúd v tejto súvislosti vo svojej judikatúre konštantne zdôrazňuje, že pri uplatňovaní svojej\nprávomoci nezávislého súdneho orgánu ochrany ústavnosti nemôže zastupovať všeobecné\nsúdy, ktorým predovšetkým prislúcha interpretácia a aplikácia zákonov. Sú to teda\nvšeobecné súdy, ktorým prislúcha chrániť princípy spravodlivého procesu na zákonnej\núrovni. Táto ochrana sa prejavuje aj v tom, že všeobecný súd odpovedá na konkrétne\nnámietky účastníka konania, keď jasne a zrozumiteľne dáva odpoveď na všetky kľúčové\nprávne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany. Ústavný súd\nuž opakovane vo svojej doterajšej judikatúre uviedol (napr. II. ÚS 13/01, I. ÚS 241/07),\nže ochrana ústavou, prípadne dohovorom garantovaných práv a slobôd (resp. ústavnosti\nako takej) nie je zverená len ústavnému súdu, ale aj všeobecným súdom, ktorých sudcovia\nsú pri rozhodovaní viazaní ústavou, ústavným zákonom, medzinárodnou zmluvou podľa\nčl. 7 ods. 2 a 5 ústavy a zákonom (čl. 144 ods. 1 ústavy). Úloha ústavného súdu\npri rozhodovaní o sťažnosti namietajúcej porušenie základného práva na súdnu ochranu\n\n7\n\nrozhodnutím súdu sa obmedzuje na kontrolu zlučiteľnosti účinkov interpretácie a aplikácie\nzákonov s ústavou a dohovorom najmä v tom smere, či závery všeobecných súdov\nsú dostatočne odôvodnené, resp. či nie sú arbitrárne s priamym dopadom na niektoré\nzo základných ľudských práv (napr. I. ÚS 74/05, I. ÚS 241/07).\nPodstata základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy spočíva\nv tom, že každý sa môže domáhať ochrany svojich práv na súde. Tomuto oprávneniu\nzodpovedá povinnosť súdu nezávisle a nestranne vo veci konať tak, aby bola právu, ktorého\nporušenie sa namieta, poskytnutá ochrana v medziach zákonov, ktoré článok ústavy\no základnom práve na súdnu ochranu vykonávajú (čl. 46 ods. 4 v spojení s čl. 51 ústavy).\nDo obsahu základného práva na súdnu ochranu patrí aj právo každého na to, aby sa v jeho\nveci rozhodovalo podľa relevantnej právnej normy, ktorá môže mať základ v platnom\nprávnom poriadku Slovenskej republiky alebo v takých medzinárodných zmluvách, ktoré\nSlovenská republika ratifikovala, a boli vyhlásené spôsobom ustanoveným zákonom\n(IV. ÚS 77/02).\nSúčasťou obsahu práva na spravodlivé súdne konanie je aj právo účastníka konania\nna také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne odpovie na všetky\nprávne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany,\nt. j. s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu. Všeobecný súd však nemusí\ndať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre\nvec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ\nrozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi\nkonania (I. ÚS 234/2014).\nZ napadnutého uznesenia najvyššieho súdu vyplýva, že sťažovatelia odôvodňovali\nprípustnosť dovolania v súlade s § 237 písm. f) OSP, pričom odňatie možnosti konať\npred súdom podľa ich tvrdenia spočívalo v nedostatočnom odôvodnení rozhodnutia\nodvolacieho súdu. Dôvodili ďalej tým, že konanie je postihnuté inou vadou, ktorá\nmá za následok nesprávne rozhodnutie veci [§ 241 ods. 2 písm. b) OSP], ako aj nesprávnym\nprávnym posúdením veci [§ 241 ods. 2 písm. c) OSP].\n\n8\n\nPo preskúmaní napadnutého uznesenia najvyššieho súdu ústavný súd konštatuje,\nže najvyšší súd sa zaoberal procesnou prípustnosťou dovolania proti rozsudku krajského\nsúdu sp. zn. 9 Co 197/2013 zo 6. júna 2013 podľa § 238 ods. 1 až 3 OSP, pričom dospel\nk záveru, že dovolanie z dôvodov uplatnených sťažovateľmi nie je procesne prípustné.\nSťažovatelia\n\nv\n\ndovolaní\n\nzdôrazňovali,\n\nže\n\nrozhodnutie\n\nodvolacieho\n\nsúdu\n\nje nedostatočné a nepresvedčivé a nezodpovedá požiadavkám vyplývajúcim z príslušných\nustanovení Občianskeho súdneho poriadku. Reagujúc na tieto námietky, najvyšší súd\npoukázal vo všeobecnosti na stanovisko prijaté občianskoprávnym kolégiom Najvyššieho\nsúdu\n\nSlovenskej\n\nrepubliky\n\n3. decembra\n\n2015\n\npod\n\nR\n\n2/2016,\n\npodľa\n\nktorého\n\nnepreskúmateľnosť rozhodnutia zakladá inú vadu konania podľa § 241 ods. 2 písm. b) OSP.\nZdôraznil ďalej, že výnimočne, keď písomné vyhotovenie rozhodnutia neobsahuje zásadné\nvysvetlenie dôvodov podstatných pre rozhodnutie súdu, môže ísť o skutočnosť, ktorá\nzakladá prípustnosť dovolania podľa § 237 ods. 1 písm. f) OSP.\nNajvyšší súd po preskúmaní predmetného spisu vo veci sťažovateľov konajúcich\nvšeobecných súdov dospel k záveru, že ich postup nemal za následok odňatie možnosti\nsťažovateľom konať pred súdom v zmysle § 237 písm. f) OSP, pričom v konkrétnostiach\nzdôraznil:\n„Potvrdzujúce rozhodnutie odvolacieho súdu (v spojení s rozhodnutím súdu prvého\nstupňa) spĺňa kritériá pre odôvodňovanie rozhodnutí v zmysle § 157 ods. 2 O. s. p.\nz hľadiska formálnej štruktúry a obsahuje aj zdôvodnenie všetkých pre vec podstatných\nskutkových a právnych otázok. Z odôvodnení sú zrejmé právne úvahy odvolacieho\ni prvostupňového súdu (ich vecnou správnosťou sa dovolací súd nezaoberal), ktoré viedli\nk prijatiu záveru, že žalobcovia 1/, 2/ nie sú vlastníkmi sporných nehnuteľností z titulu\nkúpnych zmlúv ani z titulu vydržania, pretože kúpne zmluvy boli absolútne neplatné pre\nich neurčitosť podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka a tiež preto, že nesplnili základnú\npodmienku vydržania a to nerušenú držbu nehnuteľnosti. Odôvodnenie súdneho\nrozhodnutia v opravnom konaní nemá odpovedať na každú námietku alebo argument v\nopravnom prostriedku (II. ÚS 78/05), súčasne odvolací súd nie je povinný zdôvodniť svoje\n\n9\n\nrozhodnutie z každého uhla pohľadu odvolateľa. Dovolatelia síce tvrdili, že rozhodnutia\nsúdov sú nepreskúmateľné, v skutočnosti však len vyjadrovali svoj nesúhlas s výsledkom\nsporu a právnym posúdením veci súdmi. Preto dovolací súd zdôrazňuje, že pri posudzovaní\nsplnenia požiadaviek na riadne odôvodnenie rozhodnutia, správnosť právnych záverov,\nna ktorých je rozhodnutie založené, nie je právne relevantná, lebo prípadne nesprávne\nprávne posúdenie veci prípustnosť dovolania nezakladá. Skutočnosť, že žalobcovia 1/, 2/\nmajú odlišný právny názor než konajúce súdy, bez ďalšieho nezakladá a nedokazuje nimi\ntvrdenú vadu v zmysle § 237 písm. f/ O. s. p. Za porušenie základného práva zaručeného\nv čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky v žiadnom prípade nemožno považovať to,\nže odvolací súd neodôvodnil svoje rozhodnutie podľa predstáv žalobcov. Ako vyplýva\naj z judikatúry ústavného súdu, iba skutočnosť, že dovolávateľ sa s právnym názorom\nvšeobecného súdu nestotožňuje, nemôže viesť k záveru o zjavnej neodôvodnenosti alebo\narbitrárnosti rozhodnutia odvolacieho súdu (napr. I. ÚS 188/06).“\nV dovolaní sťažovatelia ďalej namietali, že k odňatiu ich možnosti konať pred súdom\ndošlo zároveň aj tým, že okresný súd vydal uznesenie o odročení pojednávania na účely\nnariadenia znaleckého dokazovania, ktoré následne nariadené nebolo. Po preskúmaní\nsúvisiaceho spisu najvyšší súd vo vzťahu k tejto v napadnutom uznesení uviedol:\n„... z pojednávania pred okresným súdom dňa 3. novembra 2011 (viď č. l. 157 spisu)\nsúd vyhlásil uznesenie o odročení pojednávania (§ 119 ods. 1 a 4 O. s. p.) a nie uznesenie\no nariadení znaleckého dokazovania, z ktorého by vyplývalo že vyhovel návrhu žalobcov\na pristúpil k nariadeniu dokazovania znalcom. Uznesenie o odročení pojednávania\nje uznesením, ktorým sa upravuje vedenie konania a preto ním súd podľa § 170 ods. 2\nO. s. p. nie je viazaný. To znamená, že pokiaľ súd dospeje k záveru, že nie je daný alebo\nodpadol dôvod, pre ktorý bolo pojednávanie odročené, môže v konaní pokračovať ďalej\nbez ďalšieho, t. j. bez potreby zrušenia predchádzajúceho uznesenia o odročení\npojednávania. Napokon aj uznesenie o nariadení znaleckého dokazovania má charakter\nuznesenia o vedení konania (Pls 5/66, ako aj uznesenia najvyššieho súdu sp. zn.\n5 Cdo 101/2010, 4 Cdo 92/2013) a preto ho súd môže kedykoľvek zmeniť.\nV občianskom súdnom konaní súd nie je viazaný návrhmi účastníkov na vykonanie\ndokazovania a nie je povinný vykonať všetky navrhované dôkazy. Právomoc konať o veci,\n\n10\n\nktorej sa návrh týka, v sebe obsahuje i právomoc posúdiť to, či a aké dôkazy na zistenie\nskutkového stavu sú potrebné a akým spôsobom sa zabezpečí dôkaz na jeho vykonanie\n(I. ÚS 52/03). Posúdenie návrhu na vykonanie dokazovania a rozhodnutie, ktoré z nich\nbudú v rámci dokazovania vykonané, je vždy vecou súdu (viď § 120 ods. 1 O. s. p.),\na nie účastníkov konania. Zo samej skutočnosti, že súd v priebehu konania nevykonal všetky\nnavrhované dôkazy alebo vykonal iné dôkazy na zistenie skutkového stavu, nemožno\nvyvodiť, že dovolanie proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné podľa § 237 písm. f/\nO. s. p. (viď R 125/1999).\nAni tým, že súd nerozhodne o zamietnutí návrhu účastníka na vykonanie\ndokazovania, nedochádza k odňatiu procesných práv účastníka. Okrem toho, že voči\ntakémuto rozhodnutiu súdu odvolanie nie je prípustné (§ 202 ods. 3 písm. a/ O. s. p.),\npo zamietnutí návrhu na dokazovanie súd pokračuje ďalej v konaní. Jediná povinnosť, ktorá\nv súvislosti s nevyhovením návrhu účastníka na doplnenie dokazovanie súdu vzniká\nsa vzťahuje k náležitostiam odôvodnenia súdneho rozhodnutia v zmysle § 157 ods. 2 O. s.\np., t. j. súd musí tento svoj postup zdôvodniť. V prejednávanej veci tak okresný súd urobil\nv poslednom odseku odôvodnenia svojho rozhodnutia. S poukazom na vyššie uvedené\ndovolací súd konštatuje, že okresný súd sa v prejednávanej veci nedopustil žiadneho\nprocesného pochybenia, pretože pokiaľ po odročení pojednávania dospel k záveru, že tu nie\nje daný dôvod pre ďalšie dokazovanie nariadením znaleckého dokazovania a tým pádom\nodpadol dôvod, pre ktorý bolo pojednávanie odročené, nič mu nebránilo v tom, aby tento\ndôkaz nevykonal a pokračoval v konaní ďalej bez ohľadu na uznesenie z 3. novembra 2011\no odročení pojednávania. Nevykonanie žalobcami navrhovaného dokazovania okresný súd\nodôvodnil v závere svojho rozhodnutia s poukazom na zásadu hospodárnosti konania,\nčím aj formálne splnil podmienky ustanovenia § 157 ods. 2 O. s. p. vo vzťahu k odôvodneniu\nsúdneho rozhodnutia. K ostatným námietkam dovolateľov vzťahujúcim sa k nevykonaniu\nnimi navrhovaného znaleckého dokazovania, čo malo podľa ich názoru za následok neúplne\na nedostatočne zistený skutkový stav veci, dovolací súd už len dodáva, že pokiaľ\nby aj skutočne rozhodnutie súdu nemalo podklad vo vykonanom dokazovaní a skutkový stav\nby bol zistený neúplne alebo nesprávne, môže byť rozhodnutie z tohto dôvodu prípadne\nvecne nesprávne, táto skutočnosť ale sama osebe nezakladá prípustnosť dovolania v zmysle\n§ 237 O. s. p. (viď viaceré rozhodnutia najvyššieho súdu, napríklad sp. zn. 2 Cdo 130/2011,\n\n11\n\n3 Cdo 248/2011, 5 Cdo 244/2011, 6 Cdo 185/2011 a 7 Cdo 38/2012). Z týchto dôvodov\nsa dovolací súd námietkami žalobcov vzťahujúcimi sa k dokazovaniu nezaoberal.“\nOpodstatnenosť dovolacieho dôvodu v súlade s § 237 písm. f) OSP sťažovatelia\nodôvodňovali zároveň aj nesprávnym hodnotením vykonaných dôkazov, z ktorého následne\nvyvodzovali nesprávnosť a neúplnosť skutkových zistení zo strany vo veci konajúcich\nvšeobecných súdov. Najvyšší súd vo vzťahu k tejto námietke v napadnutom uznesení\npredovšetkým zdôraznil, že zásada voľného hodnotenia dôkazov, ktorá sa uplatňuje\nv občianskom súdnom konaní v súlade s § 132 OSP, umožňuje všeobecnému súdu hodnotiť\ndôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej\nsúvislosti, pričom prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo, vrátane toho, čo uviedli\núčastníci konania. V nadväznosti na uvedené následne najvyšší súd akcentoval,\nže „Pri uplatnení zásady voľného hodnotenia dôkazov súd v zásade nie je obmedzovaný\nprávnymi predpismi, ako má z hľadiska pravdivosti ten-ktorý dôkaz hodnotiť. Iba\nvýnimočne zákon súdu ukladá určité obmedzenie pri hodnotení dôkazov (napr. § 133, § 134,\n§ 135 O. s. p.). Ťažisko dokazovania je v konaní na súde prvého stupňa; skutkové závery\ntohto súdu je oprávnený dopĺňať, prípadne korigovať len odvolací súd, ktorý za tým účelom\nmôže vykonávať dokazovanie (§ 213 ods. 3 až 5 O. s. p.). Súd rozhodujúci o dovolaní\nnepreskúmava správnosť a úplnosť skutkových zistení súdov nižších stupňov, už len z toho\ndôvodu, že v konaní o tomto opravnom prostriedku nie je oprávnený prehodnocovať\nvykonané dôkazy; na rozdiel od súdu prvého stupňa a odvolacieho súdu totiž nemá možnosť\ndôkazy sám vykonávať (§ 243a ods. 2 veta druhá O. s. p.). Preto sa dovolaním nemožno\núspešne domáhať revízie skutkových zistení urobených súdmi prvého a druhého stupňa,\nani prieskumu nimi vykonaného dokazovania. Námietky dovolateľov v tomto smere tak\nz hľadiska prípustnosti podaného dovolania neboli právne významné a dovolací súd sa nimi\nnemohol zaoberať.“.\nNeopodstatnenosť námietok sťažovateľov o existencii vád konania podľa § 241\nods. 2 písm. b) a c) OSP [konanie je postihnuté inou vadou konania, ktorá mala za následok\nnesprávne rozhodnutie vo veci a rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom posúdení\n\n12\n\nveci) najvyšší súd odôvodnil tým, že označené dovolacie dôvody možno uplatniť úspešne\nlen v procesne prípustnom dovolaní, čo však nebol prípad prejednávanej veci.\nVzhľadom na uvedené skutočnosti po zistení, že prípustnosť dovolania nemožno\nvyvodiť z § 238 OSP a vady konania podľa § 237 písm. f) OSP neboli najvyšším súdom\nzistené, najvyšší súd dovolanie sťažovateľov v súlade s § 218 ods. 1 písm. c) v spojení\ns § 243b ods. 5 OSP ako dovolanie smerujúce proti rozhodnutiu, proti ktorému tento\nopravný prostriedok nie je prípustný, odmietol. Z uvedených dôvodov (v procesne\nneprípustnom dovolaní) preto neboli splnené podmienky, aby sa najvyšší súd zaoberal\nrozsudkom odvolacieho súdu z hľadiska jeho vecnej správnosti.\nVychádzajúc predovšetkým z citovaných časti napadnutého uznesenia najvyššieho\nsúdu, ústavný súd zastáva názor, že najvyšší súd sa v napadnutom uznesení ústavne\nkonformným spôsobom zaoberal kľúčovými dovolacími námietkami, ktoré sťažovatelia\nuplatnili\n\nvo\n\nsvojom\n\ndovolaní\n\nsmerujúcom\n\nproti\n\nrozsudku\n\nkrajského\n\nsúdu\n\nsp. zn. 9 Co 197/2013 zo 6. júna 2013, pričom právne závery, ktoré k nim zaujal,\nsú primeraným spôsobom odôvodnené a zodpovedajú obsahu a zmyslu právnych noriem,\nktoré najvyšší súd pri rozhodovaní o dovolaní aplikoval. Napadnuté uznesenie najvyššieho\nsúdu a postup predchádzajúci jeho vydaniu sú preto podľa názoru ústavného súdu\nz ústavného hľadiska akceptovateľné a udržateľné a nesignalizujú takú príčinnú súvislosť\nmedzi nimi a sťažovateľmi označenými právami, ktorá by zakladala reálnu možnosť\nvysloviť ich porušenie po prípadnom prijatí sťažnosti na ďalšie konanie.\nÚstavný súd poukazuje na to, že súčasťou základného práva na súdnu ochranu podľa\nčl. 46 ods. 1 ústavy a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru nie\nje povinnosť súdu akceptovať dôvody prípustnosti opravného prostriedku uvádzané\nsťažovateľom, v dôsledku čoho ich „nerešpektovanie“ súdom ani nemožno bez ďalšieho\npovažovať za porušenie označeného základného práva podľa ústavy a práva podľa\ndohovoru. V inom prípade by totiž súdy stratili možnosť posúdiť, či zákonné dôvody\nprípustnosti alebo neprípustnosti podaného dovolania vôbec boli naplnené. Takýto postup\na rozhodnutie dovolacieho súdu Občiansky súdny poriadok výslovne umožňuje, preto\n\n13\n\npoužitý spôsob v konkrétnych prípadoch nemohol znamenať odoprenie prístupu\nsťažovateľom k súdnej ochrane v konaní o mimoriadnych opravných prostriedkoch.\nNa základe uvedeného ústavný súd pri predbežnom prerokovaní dospel k záveru,\nže medzi napadnutým uznesením najvyššieho súdu a postupom predchádzajúcim jeho\nvydaniu a obsahom základného práva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1\ndohovoru, ktorých vyslovenia porušenia sa sťažovatelia domáhajú, neexistuje taká príčinná\nsúvislosť, na základe ktorej by po prípadnom prijatí sťažnosti na ďalšie konanie reálne\nmohol dospieť k záveru o ich porušení. Ústavný súd preto túto časť sťažnosti odmietol\npodľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde ako zjavne neopodstatnenú.\nII.2\n\nK namietanému porušeniu základných práv na ochranu vlastníctva\n\npodľa čl. 20 ods. 1 ústavy a čl. 11 ods. 1 listiny napadnutým uznesením najvyššieho\nsúdu a postupom, ktorý predchádzal jeho vydaniu\nPodľa čl. 20 ods. 1 ústavy a čl. 11 ods. 1 listiny každý má právo vlastniť majetok.\nVlastnícke právo všetkých vlastníkov má rovnaký zákonný obsah a ochranu. Majetok\nnadobudnutý v rozpore s právnym poriadkom ochranu nepožíva. Dedenie sa zaručuje.\nV súvislosti s namietaným porušením základného práva podľa čl. 20 ods. 1 ústavy\na čl. 11 ods. 1 listiny napadnutým uznesením najvyššieho súdu ústavný súd považuje\npredovšetkým za potrebné poukázať na svoju stabilizovanú judikatúru (napr. II. ÚS 78/05,\nIV. ÚS 301/07, I. ÚS 150/09), súčasťou ktorej je aj právny názor, podľa ktorého všeobecný\nsúd v zásade nemôže byť sekundárnym porušovateľom základných práv a práv hmotného\ncharakteru, ku ktorým nepochybne patrí aj právo podľa čl. 20 ods. 1 ústavy (obdobne čl. 11\nods. 1 listiny), ak toto porušenie nevyplynie z toho, že všeobecný súd súčasne porušil\naj ústavno-procesné princípy postupu vyplývajúce z čl. 46 až čl. 48 ústavy. To platí zvlášť\nvtedy, ak namietané dôvody porušenia hmotných práv sťažovatelia vyvodzujú\ns namietaného porušenia procesných práv (predovšetkým základného práva na súdnu\nochranu), resp. v spojení s ich porušením.\n\n14\n\nAk ústavný súd v časti II.1 tohto uznesenia dospel k záveru, že napadnutým\nuznesením najvyššieho súdu nemohlo dôjsť k porušeniu základného práva podľa čl. 46\nods. 1 ústavy, resp. práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, nemohlo dôjsť v konkrétnych\nokolnostiach posudzovaného prípadu ani k porušeniu sťažovateľmi označeného základného\npráva podľa čl. 20 ods. 1 ústavy a čl. 11 ods. 1 listiny. V opačnom prípade by sa ústavný\nsúd stal opravnou inštanciou voči všeobecným súdom, a nie súdnym orgánom ochrany\nústavnosti podľa čl. 124 ústavy v spojení s čl. 127 ods. 1 ústavy. Ústavný súd by takým\npostupom nahradzoval skutkové a právne závery v rozhodnutiach všeobecných súdov,\nale bez toho, aby vykonal dokazovanie, ktoré je základom na to, aby sa vytvoril skutkový\nzáklad rozhodnutí všeobecných súdov a jeho subsumpcia pod príslušné právne normy\n(obdobne napr. II. ÚS 71/07, III. ÚS 26/08, IV. ÚS 82/09, III. ÚS 103/2010).\nNa základe uvedeného ústavný súd pri predbežnom prerokovaní odmietol aj túto časť\nsťažnosti ako zjavne neopodstatnenú podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.\nKeďže ústavný súd sťažnosť odmietol ako celok, bolo bez právneho významu\nrozhodovať o ďalších návrhoch v nej uplatnených.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 27. septembra 2018\n\n15", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "občianske súdne konanie-občiansko-právne konanie", "dovolanie-prípustnosť", "dovolanie-dovolacie konanie"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:6a652946-66fc-4119-ba8f-2a8eaffaa3e6", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 234/2014", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 234/2014 z 21. 5. 2014", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2014-05-21", "citacie_n": 29, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:6a652946-66fc-4119-ba8f-2a8eaffaa3e6"}, {"guid": "ussr:27d2452e-285b-431d-b08c-5fd7ca04f4f3", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 103/2010", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 103/2010 z 9. 3. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-03-09", "citacie_n": 261, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:27d2452e-285b-431d-b08c-5fd7ca04f4f3"}, {"guid": "ussr:9771905a-4feb-426c-bb65-633bb357b443", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 415/09", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 415/09 z 10. 12. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-12-10", "citacie_n": 248, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:9771905a-4feb-426c-bb65-633bb357b443"}, {"guid": "ussr:33bda040-90a6-495b-981e-26b6cf913620", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 355/09", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 355/09 z 8. 10. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-10-08", "citacie_n": 327, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:33bda040-90a6-495b-981e-26b6cf913620"}, {"guid": "ussr:d1a817eb-bf37-484d-a6e3-09627ae06858", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 150/09", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 150/09 z 20. 5. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-05-20", "citacie_n": 57, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:d1a817eb-bf37-484d-a6e3-09627ae06858"}, {"guid": "ussr:2336e028-df60-4327-805d-0b05c7695255", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 134/09", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 134/09 z 2. 4. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-04-02", "citacie_n": 665, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2336e028-df60-4327-805d-0b05c7695255"}, {"guid": "ussr:2caa4d45-ab21-452c-b645-001d874fd607", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 82/09", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 82/09 z 19. 3. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-03-19", "citacie_n": 496, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2caa4d45-ab21-452c-b645-001d874fd607"}, {"guid": "ussr:b30419c0-ff2f-44ff-94da-195ad6f1d9f6", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 241/07", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 241/07 z 18. 9. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-09-18", "citacie_n": 3093, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:b30419c0-ff2f-44ff-94da-195ad6f1d9f6"}, {"guid": "ussr:30c1b457-b190-42e9-af01-34f2d01b0fe2", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 26/08", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 26/08 z 23. 1. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-01-23", "citacie_n": 494, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:30c1b457-b190-42e9-af01-34f2d01b0fe2"}, {"guid": "ussr:d1bee8bd-88ce-49f3-9fbe-e2139e3e15b9", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 301/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 301/07 z 6. 12. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-12-06", "citacie_n": 258, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:d1bee8bd-88ce-49f3-9fbe-e2139e3e15b9"}, {"guid": "ussr:2078851b-b411-4e29-b196-af64d738b1cb", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 195/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 195/07 z 31. 8. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-08-31", "citacie_n": 1812, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2078851b-b411-4e29-b196-af64d738b1cb"}, {"guid": "ussr:e7deb011-d8e0-49d3-9990-7dad1c3edc98", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 198/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 198/07 z 17. 7. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-07-17", "citacie_n": 5043, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e7deb011-d8e0-49d3-9990-7dad1c3edc98"}, {"guid": "ussr:fb2657f8-33ae-4282-9e9c-e0547657e646", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 71/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 71/07 z 26. 4. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-04-26", "citacie_n": 498, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:fb2657f8-33ae-4282-9e9c-e0547657e646"}, {"guid": "ussr:251e6c54-67ec-4fc3-80b4-d003bd473a9e", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 188/06", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 188/06 z 8. 6. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-06-08", "citacie_n": 2017, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:251e6c54-67ec-4fc3-80b4-d003bd473a9e"}, {"guid": "ussr:a415d4d2-0f20-4f5a-871b-83d6e580de74", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 136/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 136/05 z 11. 5. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-05-11", "citacie_n": 3751, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:a415d4d2-0f20-4f5a-871b-83d6e580de74"}, {"guid": "ussr:988c75d3-8c92-4f8a-b943-c14a1e63d0c9", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 74/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 74/05 z 28. 4. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-04-28", "citacie_n": 2139, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:988c75d3-8c92-4f8a-b943-c14a1e63d0c9"}, {"guid": "ussr:5c5950d6-ea20-4e7f-b4ef-2ab89ce3197a", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 78/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 78/05 z 16. 3. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-03-16", "citacie_n": 13331, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5c5950d6-ea20-4e7f-b4ef-2ab89ce3197a"}, {"guid": "ussr:1e646382-f770-4cca-bf55-8923a2f809f6", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 31/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 31/05 z 1. 3. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-03-01", "citacie_n": 1062, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:1e646382-f770-4cca-bf55-8923a2f809f6"}, {"guid": "ussr:e68ba244-def6-440c-81da-5feb103ec39c", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 19/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 19/05 z 26. 1. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-01-26", "citacie_n": 1191, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e68ba244-def6-440c-81da-5feb103ec39c"}, {"guid": "ussr:0ad63eed-cfa9-47b3-a259-932a9b146ac1", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 2/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 2/05 z 11. 1. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-01-11", "citacie_n": 1189, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:0ad63eed-cfa9-47b3-a259-932a9b146ac1"}, {"guid": "ussr:dba90b5e-4410-4ed4-ae9b-616d280d00ba", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 101/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 101/03 z 28. 5. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-05-28", "citacie_n": 3896, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:dba90b5e-4410-4ed4-ae9b-616d280d00ba"}, {"guid": "ussr:89b37383-be9c-4e73-a70e-9ca9cb110320", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 52/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 52/03 z 12. 3. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-03-12", "citacie_n": 1125, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:89b37383-be9c-4e73-a70e-9ca9cb110320"}, {"guid": "ussr:aaae9e7a-db73-4721-bbad-518685f8e3fe", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 77/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 77/02 z 27. 11. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-11-27", "citacie_n": 2547, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:aaae9e7a-db73-4721-bbad-518685f8e3fe"}, {"guid": "ussr:6ed023e1-d357-433b-aef9-406487857e73", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 19/02", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 19/02 z 13. 3. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-03-13", "citacie_n": 3382, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:6ed023e1-d357-433b-aef9-406487857e73"}, {"guid": "ussr:4365ea3f-7810-4806-a09b-888aded6bf64", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 13/01", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 13/01 z 14. 2. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-02-14", "citacie_n": 1105, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:4365ea3f-7810-4806-a09b-888aded6bf64"}, {"guid": "ussr:e0da639e-5ca3-4b9a-93ec-7a2299435640", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 66/98", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 66/98 z 15. 10. 1998", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1998-10-15", "citacie_n": 7731, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e0da639e-5ca3-4b9a-93ec-7a2299435640"}, {"guid": "ussr:8c89c393-acbf-4a5b-9bfc-62402e14e2f3", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.21.1996.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 21/96", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 21/96 z 16. 5. 1996", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1996-05-16", "citacie_n": 5297, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.21.1996.1"}, {"guid": "13a84487-d688-47f4-8422-ac50e707863d:8e35d5f1-d61e-4c48-80a7-8ec0c1a151d4", "ecli": "ECLI:SK:KSNR:2014:4612205845.1", "spisova_znacka": "9Co/197/2013", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Nitra sp. zn. 9Co/197/2013 z 22. 1. 2014", "sud": "Krajský súd Nitra", "datum_vydania": "2014-01-22", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSNR:2014:4612205845.1"}], "citovane_v": []}