{"guid": "ussr:bd7bbd7d-4382-4026-857c-84252c88b5b6", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:4.US.517.2018.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 517/2018", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 517/2018 z 27. 9. 2018", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 27. septembra 2018, sp. zn. IV. ÚS 517/2018, ECLI:SK:USSR:2018:4.US.517.2018.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Miroslav Duriš", "sudca_id": 1073, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/miroslav-duris-1073", "datum_vydania": "2018-09-27", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "IV.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/bd7bbd7d-4382-4026-857c-84252c88b5b6", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:4.US.517.2018.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2018:4.US.517.2018.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2018:4.US.517.2018.1/text", "citacie_n": 0, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nIV. ÚS 517/2018-35\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 27. septembra 2018\nv senáte zloženom z predsedníčky Ľudmily Gajdošíkovej a zo sudcov Miroslava Duriša\n(sudca spravodajca) a Ladislava Orosza predbežne prerokoval sťažnosť\n,\n\n, zastúpeného\n\nadvokátom JUDr. Bernardom Medárom, Dubová 4, Humenné, vo veci namietaného\nporušenia jeho základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej\nrepubliky a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane\nľudských práv a základných slobôd rozsudkom Okresného súdu Humenné č. k. 12 Cb\n8/2008-1058 zo 4. júna 2015, rozsudkom Krajského súdu v Prešove č. k. 2 Cob 47/20161474, 2 Cob 48/2016-1474 z 12. apríla 2017 a uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej\nrepubliky sp. zn. 3 Obdo 48/2017 z 28. februára 2018 a takto\nrozhodol:\nSťažnosť\n\nodmieta.\nOdôvodnenie:\nI.\n\n1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola\n13. júna 2018 doručená sťažnosť\n\n(ďalej len\n\n„sťažovateľ“), zastúpeného advokátom JUDr. Bernardom Medárom, ktorou namieta\nporušenie základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej\nrepubliky (ďalej len „ústava“) a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1\nDohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) rozsudkom\nOkresného súdu Humenné (ďalej len „okresný súd“) č. k. 12 Cb 8/2008-1058\nzo 4. júna 2015 (ďalej aj „napadnutý rozsudok okresného súdu“), rozsudkom Krajského\nsúdu v Prešove (ďalej len „krajský súd“) č. k. 2 Cob 47/2016-1474, 2 Cob 48/2016-1474\nz 12. apríla 2017 (ďalej aj „napadnutý rozsudok krajského súdu“) a uznesením Najvyššieho\nsúdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) sp. zn. 3 Obdo 48/2017\nz 28. februára 2018 (ďalej aj „napadnuté uznesenie najvyššieho súdu“).\n2. Zo sťažnosti a z priložených príloh vyplýva, že sťažovateľ v právnom postavení\nžalovaného bol stranou obchodnoprávneho sporu o zaplatenie sumy 221 084,67 €\ns príslušenstvom (ako nároku vyplývajúceho zo zmluvy o dielo) vedeného na okresnom\nsúde pod sp. zn. 12 Cb 8/2008. Okresný súd rozsudkom č. k. 12 Cb 8/2008-1058\nzo 4. júna 2015 v spojení s doplňujúcim rozsudkom č. k. 12 Cb 8/2008-1247\nz 11. mája 2016 rozhodol tak, že žalovaného zaviazal žalobcovi zaplatiť sumu 132 451,96 €\nspolu so 14,75 % úrokom z omeškania od 22. decembra 2012 do zaplatenia, trovy konania\nvo výške 2 653 € a v prevyšujúcej časti žalobu o zaplatenie sumy 88 632,71 €\ns príslušenstvom zamietol. Protinávrh žalovaného zamietol. Žalobcu zaviazal zaplatiť trovy\nštátu na účet okresného súdu. O odvolaniach žalobcu a žalovaného (sťažovateľa) rozhodol\nkrajský súd rozsudkom č. k. 2 Cob 47/2016-1474, 2 Cob 48/2016-1474 z 12. apríla 2017\ntak, že rozsudok okresného súdu č. k. 12 Cb 8/2008-1058 zo 4. júna 2015 v spojení\ns doplňujúcim rozsudkom okresného súdu č. k. 12 Cb 8/2008-1247 z 11. mája 2016\npotvrdil. Sporovým stranám náhradu trov odvolacieho konania nepriznal. Proti rozsudku\nkrajského súdu podal sťažovateľ aj dovolanie, ktoré najvyšší súd uznesením\nsp. zn. 3 Obdo 48/2017 z 28. februára 2018 odmietol a žalobcovi priznal proti žalovanému\n(sťažovateľovi) nárok na náhradu trov dovolacieho konania.\n3. Sťažovateľ považuje za nepravdivé závery najvyššieho súdu o tom, že vo svojom\ndovolaní nekonkretizoval právnu otázku, resp. otázky, od vyriešenia ktorých záviselo\n\n2\n\nrozhodnutie odvolacieho súdu, a ani údajný rozpor právnych záverov odvolacieho súdu\ns ustálenou judikatúrou, ktoré v konečnom dôsledku viedli k odmietnutiu jeho dovolania\nz dôvodu, že nebolo odôvodnené prípustnými dovolacími dôvodmi.\n4.1 V nasledujúcich častiach pomerne rozsiahlej (60 strán), ale aj neprehľadnej,\nčiastočne nezrozumiteľnej a chaoticky konštruovanej sťažnosti sťažovateľ spochybňuje\nskutkový stav ustálený okresným súdom a krajským súdom. Napadnuté rozsudky okresného\nsúdu a krajského súdu považuje za svojvoľné, arbitrárne a nedostatočne odôvodnené.\n4.2 Sťažovateľ pritom poukazuje na rozpor medzi samotnou zmluvou o dielo\n(predmetom ktorej bolo zhotovenie primárnych a sekundárnych rozvodov káblového\ndistribučného systému) a prílohou č. 1 k tejto zmluve (v ktorej boli uvedené technologické\nprvky a zariadenia určené aj pre terciárne rozvody káblového distribučného systému). Podľa\nsťažovateľa v tomto prípade nemá relevanciu čl. 2 bodu 2.2 zmluvy o dielo, podľa ktorého\n„Presná špecifikácia materiálu a prác je uvedená v prílohe č. 1, ktorá je neoddeliteľnou\nsúčasťou tejto zmluvy.“. Dôležitejší je podľa neho fakt, že v predmetnej zmluve o dielo\n(článok 2 bod 2.1) je ako predmet zmluvy uvedené zhotovenie primárnych a sekundárnych\nrozvodov káblového distribučného systému Humenné (I. etapa – 1N201, II. etapa – 2N202,\n1N204, 1N205, 1N206).\n4.3 Sťažovateľ taktiež spochybňuje znalecký posudok a kontrolný znalecký posudok\nsúdom ustanoveného znalca, resp. znaleckej organizácie. Kritika sťažovateľa smerovala\nnajmä proti odpovedi na otázku súdu (určiť, či v žalovaným vystavených faktúrach\nč. 11/30/04 z 22. decembra 2004 a č. 12/27/05 z 12. decembra 2005, žalovaný vyúčtoval\nžalobcovi aj technologické prvky a zariadenia určené na terciárne rozvody), pričom podľa\nsťažovateľa „Znalecká organizácia nepostupovala správne pri odpovedi na túto otázku č. 2,\nkeď pri tejto odpovedi nevychádzala z odborných technických znalosti, vedomosti\na schopnosti, ale celú vec si znalec zľahčil a zjednodušil tým, že nesprávnym a nezákonným\npostupom znalecká organizácia vytvorila nesprávnu, neodbornú a nezákonnú PREMISU t.j. tvrdenie, že údajne cena predmetu zmluvy dohodnutá v článku 7 dohodnutá pevnou\nsumou vo výške 13 727 951.00 SK bez DPH bola údajne dohodnutá za plnenie podľa\n\n3\n\nprílohy č. 1 k predmetnej zmluve o dielo zo dňa 26.07.2004 - nakoľko toto nie je pravda.“.\nSťažovateľ tiež argumentuje, že znalecký posudok, ktorý si nechal vyhotoviť ako strana\nv konaní pred okresným súdom ešte v roku 2009, by mal mať podľa § 209 zákona\nč. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „Civilný\nsporový poriadok“) rovnakú relevanciu ako súdom nariadené znalecké dokazovanie.\n4.4 Sťažovateľ spochybňuje aj autenticitu viacerých listinných dôkazov a podpisov\nna listinných dôkazoch, pričom uviedol: „... Prílohu č. 1 k zmluve o dielo zo dňa\n26.07.2004 súdu predložil ako dôkaz sám žalobca a žalovaný pravosť a správnosť obsahu\ntejto súkromnej listiny (pokiaľ ide o druhu stranu z troch) poprel, rovnako žalovaný poprel\npravosť a správnosť obsahu ďalších súkromných listín, a to:\n- Celé znenie (2 listy) prílohy č. 1 zo dňa 07.12.2005 k faktúre č. 12/27/05 zo dňa\n12.12.2005 - nakoľko žalobca túto prílohu č. 1 zo dňa 07.12.2005 k faktúre č. 12/27/05\nzo dňa 12.12.2005 - nevystavil a nepodpísal a táto nie je nikým podpísaná\n- Celé znenie (2 listy) prílohy č. 1 zo dňa 17.12.2004 k faktúre č.11/30/04\nzo dňa 22.12.2004 - nakoľko žalobca túto prílohu č. 1 zo dňa 17.12.2004 k faktúre\nč. 11/30/04 zo dňa 22.12.2004 - nevystavil a nepodpísal a táto nie je nikým podpísaná\n- napriek tomu odvolací súd z toho vyvodil nesprávny a pomýlený záver, že dôkazné\nbremeno a dôkazná povinnosť dopadá na žalovaného ako na účastníka, ktorý poprel\npravosť a správnosť obsahu týchto súkromných listín a nie na účastníka teda žalobcu, ktorý\nsúdu tieto listiny predložil ako dôkaz.\nZvýrazňujeme, že žalovaný nespochybnil pravosť podpisov, ale neexistenciu podpisov\nna tzv. prílohách k faktúram č. 11/30/04 a č. 12/27/04, ako aj pravosť druhého listu prílohy\nč. 1 k zmluve o dielo na výstavbu KDS Humenné I. a II. etapa zo dňa 26.07.2004 - nakoľko\nžalovaný podpísal túto prílohu č. 1 k zmluve o dielo na výstavbu KDS Humenné\nI. a II. etapa zo dňa 26.07.2004 s iným znením druhého listu - (teda nie s takým znením\ndruhého listu, ako predložil žalobca).“\n4.5 Otázku autenticity sporných faktúr a príloh k týmto faktúram vyriešili konajúce\nsúdy výpoveďou svedkyne\n\n, ale sťažovateľ spochybňuje aj túto svedkyňu,\n\npretože bola zamestnankyňou žalobcu, a tak je podľa sťažovateľa jej výpoveď\n\n4\n\nnedôveryhodná, „ale aj čiastočne prekrútená a v niektorých veciach nepravdivá, a to\nz týchto dôvodov: Pokiaľ táto svedkyňa vypovedala, že prílohy k faktúram žalovaného, a to\nk faktúre č. 11/30/04 a k faktúre č. 12/27/05 písala - vypísala ona, a to vtedy keď písala\ntieto predmetné faktúry č. 11/30/04 a faktúry č. 27/12/05. Táto jej výpoveď sa však ukázala\nako nepravdivá, nakoľko faktúra č. 11/30/04 bola vyhotovená svedkyňou dňa 22.12.2004\na údajná príloha k tejto faktúre bola vyhotovená svedkyňou už 17.12.2004. Rovnako faktúra\nč. 27/12/05 bola vyhotovená svedkyňou dňa 12.12.2005 a údajná príloha k tejto faktúre\nbola vyhotovená svedkyňou už 07.12.2005. Totiž žalobca požiadal p.\no vyhotovenie predmetných faktúr, a to faktúry č. 11/30/04 a faktúry č. 12/27/05, ktoré\nvyhotovila pre žalobcu táto svedkyňa tieto žalobca podpísal a orazítkoval ich svojou\nfiremnou pečiatkou a odovzdal tieto faktúry bez akýchkoľvek príloh žalobcovi. Pritom\núdajné prílohy k faktúram č. 11/30/04 a č. 27/12/05 nie sú nikým podpísané a tieto žalovaný\nnepodpísal a ani neorazítkova ich, lebo ich nikdy nevidel až do doby dokiaľ žalobca tieto\nprílohy nepredložil súdu v tejto veci. A na týchto prílohách nie je ani uvedené, že ich\nvystavil žalovaný.“.\n4.6 Sťažovateľ ďalej uvádza: „Odvolací súd v rámci odvolacieho konania vôbec sa\nnezaoberal otázkou premlčania nároku žalobcu na základe vznesenej námietky premlčania\nzo strany žalovaného a v právnej vete odôvodnenia tohto svojho rozhodnutia napadnutého\ntouto sťažnosťou túto skutočnosť nijako nezdôvodnil a v tomto smere vôbec neodôvodnil\ntoto svoje rozhodnutie.“\n4.7 Napokon sťažovateľ tvrdí, že „Odvolací súd v rámci odvolacieho konania sa\nnedostatočne zaoberal aj otázkou protinávrhu - vzájomného návrhu žalovaného voči\nžalobcovi, ktorým žalovaný žiadal súd o určenie, že žalovanému nevznikla povinnosť\nskladovať technologické prvky určené na terciárne rozvody, a taktiež žiadal, aby súd určil\nže predmetom zmluvy o dielo neboli terciárne rozvody a že žalovaný nebol povinný obstarať\nnákup technologických prvkov pre tieto rozvody. Taktiež žalovaný žiadal, aby súd určil, že\nžalobca zodpovedá žalovanému za spôsobenú škodu titulom ušlého zisku čo do základu\ns tým, že o výške tejto škody bude rozhodnuté v konečnom rozhodnutí.\n\n5\n\nOdvolací súd svoje rozhodnutie zdôvodnil nepodstatnou skutočnosťou, a to tým, že\nžalovaný v rámci odvolacieho konania požiadal o zmenu vzájomnej žaloby, avšak\nodvolacím súdom mu vyhovené nebolo, čo je bližšie uvedené v uznesení Krajského súdu v\nPrešove sp. zn. 2 Cob 85/2015-1236 zo dňa 25.02.2016. To ale neznamená, že pôvodný\nnárok uplatnený vzájomnou žalobou žalovaného voči žalobcovi nie je opodstatnený a preto\nodvolací súd sa mal zaoberať pôvodným vzájomným návrhom žalovaného čo odvolací súd\nneurobil a preto nesprávne rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci\na tým nedostatočne odôvodnil svoje rozhodnutie, ako odvolacieho súdu - čím znemožnil\nžalovanému konať pred súdom.“.\n5. Sťažovateľ žiada, aby ústavný súd vydal aj dočasné opatrenie, ktorým by odložil\nvykonateľnosť napadnutého rozsudku krajského súdu z dôvodu, že „výkon napadnutého\nrozhodnutia by znamenal pre sťažovateľa väčšiu ujmu, než aká môže vzniknúť iným osobám\npri odložení vykonateľnosti.“.\n6. Sťažovateľ tiež žiada, aby mu ústavný súd priznal finančné zadosťučinenie\nvo výške 24 500 €, čo zohľadňuje jeho ujmu za porušenie základného práva na súdnu\nochranu a práva na spravodlivý súdny proces aj s poukazom na dĺžku konania a potrebu\nvynakladať zbytočné náklady na právne zastúpenie. Sťažovateľ si zároveň v prípade\nvydania nálezu uplatňuje náhradu trov právneho zastúpenia.\n7. Sťažovateľ preto žiada, aby ústavný súd po prijatí jeho sťažnosti na ďalšie konanie\nvydal tento nález:\n„1/ Základné právo sťažovateľa\nSR, zastúpeného JUDr.\nBernardom Medárom, advokátom, 066 01 Humenné, ul. Dubová č. 2054/4 na súdnu\nochranu a na spravodlivé súdne konanie vyplývajúce z či 6, ods. I Dohovoru o ochrane\nľudských práv a základných slobôd a čl. 46 ods. I Ústavy SR Rozsudkom rozsudkom\nOkresného Súdu v Humennom sp. zn. 12 Cb 8/2008-1058 zo dňa 04.06.2015 a najmä\nrozsudkom Krajského súdu v Prešove sp. zn. 2 Con 47/2016-1474, 2 Cob 48/2016-1474\n\n6\n\nzo dňa 12. apríla 2017, ako aj uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.\n3 Obdo 48/2017 zo dňa 28. februára 2018 porušené bolo\n- najmä právo sťažovateľa na spravodlivé súdne konanie a uplatnenie princípu\nrovnosti, na súdnu ochranu, na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia a na ústavne\nkonformný výklad právnej normy\n- vyplývajúce z čl. 6 ods. 1 Dohovoru a čl. 46 ods. 1 Ústavy SR\n2/ Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3 Obdo 48/2017 zo dňa\n28. februára 2018, doručeného dňa 09.04.2018 sa zrušuje.\n3/ Rozsudok Krajského súdu v Prešove sp. zn. 2 Cob 47/2016-1474, 2 Cob 48/20161474 zo dňa 12. apríla 2017, doručeného žalovanému dňa 22.05.2017 sa zrušuje.\n4/ Rozsudok Okresného súdu v Humennom sp. zn. 12 Cb 8/2008-1058 zo dňa\n04.06.2015 sa zrušuje a vec sa vracia Okresnému súdu v Humennom na ďalšie konanie\na nové rozhodnutie.\n5/ Sťažovateľovi priznáva primerané finančné zadosťučinenie vo výške 24.500,- €\n(slovom Dvadsaťštyritisicpäťsto eur), ktoré je mu povinný vyplatiť vo výške 1.000,- Eur\nOkresný súd v Humennom a vo výške 1.000.- 23.500,- € Krajský súd v Prešove, ako aj\nvo výške 22.500,- € Najvyšší súd Slovenskej republiky všetko do dvoch mesiacov od\nprávoplatnosti tohto nálezu - k rukám sťažovateľa.\n5/ Najvyšší súd Slovenskej republiky je povinný nahradiť trovy konania sťažovateľovi\ndo dvoch mesiacov d právoplatnosti tohto rozhodnutia - nálezu na účet advokáta\nJUDr. Bernard Medára, advokáta\nJUDr. Bernard Medár.“\nII.\n8. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú\nSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,\nak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\n\n7\n\n9. Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky\nč. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním\na o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom\nsúde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí senátu bez prítomnosti\nnavrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak.\n10. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody\nuvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.\nPodľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd\nprávomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo\nnávrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže\nústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.\nÚstavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.\n11.1 Podľa čl. 46 ods. 1 ústavy každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným\npostupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených\nzákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.\n11.2 Podľa čl. 6 ods. 1 prvej vety dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť\nbola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom\nzriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo\no oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.\n12. Z doterajšej judikatúry ústavného súdu vyplýva, že medzi obsahom základného\npráva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a obsahom práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru neexistuje\nzásadná odlišnosť (m. m. II. ÚS 71/97), a preto ich namietané porušenie možno\npreskúmavať spoločne.\n\n8\n\n13. Podstata základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy spočíva\nv oprávnení každého domáhať sa ochrany svojich práv na súde. Tomuto oprávneniu\nzodpovedá povinnosť súdu nezávisle a nestranne vo veci konať tak, aby bola právu, ktorého\nporušenie sa namieta, poskytnutá ochrana v medziach zákonov, ktoré tento článok ústavy\no základnom práve na súdnu ochranu vykonávajú [čl. 46 ods. 4 ústavy v spojení s čl. 51\nods. 1 ústavy (IV. ÚS 77/02, IV. ÚS 214/04, II. ÚS 249/2011, IV. ÚS 295/2012)].\nII.A K namietanému porušeniu základného práva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy\na práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru napadnutým rozsudkom okresného súdu\n14. Z čl. 127 ods. 1 ústavy vyplýva, že systém ústavnej ochrany základných práv\na slobôd je rozdelený medzi všeobecné súdy a ústavný súd, pričom právomoc všeobecných\nsúdov je ústavou založená primárne („... ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný\nsúd“) a právomoc ústavného súdu len subsidiárne, t. j. na princípe subsidiarity.\n15. Z princípu subsidiarity vyplýva, že právomoc ústavného súdu poskytnúť ochranu\nzákladným právam a slobodám je daná iba vtedy, ak o ochrane týchto práv a slobôd\nnerozhodujú všeobecné súdy. Ústavný súd pri uplatňovaní svojej právomoci vychádza\nzo zásady, že ústava ukladá všeobecným súdom chrániť nielen zákonnosť, ale aj ústavnosť.\nPrávomoc ústavného súdu je preto subsidiárna a nastupuje až vtedy, ak nie je daná\nprávomoc všeobecných súdov (m. m. IV. ÚS 236/07). Ak ústavný súd pri predbežnom\nprerokovaní sťažnosti zistí, že sťažovateľ sa ochrany svojich základných práv alebo slobôd\nmôže domôcť využitím jemu dostupných a účinných prostriedkov nápravy pred iným\n(všeobecným) súdom, musí takúto sťažnosť odmietnuť z dôvodu nedostatku právomoci\nna jej prerokovanie (m. m. IV. ÚS 115/07, I. ÚS 6/04, IV. ÚS 179/05, IV. ÚS 243/05,\nII. ÚS 90/06, III. ÚS 42/07).\n16. Zmyslom a účelom uvedeného princípu subsidiarity je to, že ochrana ústavnosti\nnie je a ani podľa povahy veci nemôže byť výlučne úlohou ústavného súdu, ale je úlohou\nvšetkých orgánov verejnej moci v rámci im zverených kompetencií. Všeobecné súdy, ktoré\nsú povinné vykladať a aplikovať príslušné zákony na konkrétny prípad v súlade s ústavou\n\n9\n\nalebo kvalifikovanou medzinárodnou zmluvou podľa čl. 7 ods. 5 ústavy, sú primárne\nzodpovedné aj za dodržiavanie tých práv a základných slobôd, ktoré ústava alebo\nmedzinárodná zmluva dotknutým fyzickým osobám zaručuje. Ústavný súd predstavuje\nv tejto súvislosti ultima ratio inštitucionálny mechanizmus, ktorý nasleduje až v prípade\nnefunkčnosti všetkých ostatných orgánov verejnej moci, ktoré sa na ochrane ústavnosti\npodieľajú.\n17. Z obsahu sťažnosti a jej príloh je zrejmé, že rozsudok okresného súdu\nč. k. 12 Cb 8/2008-1058 zo 4. júna 2015 bol predmetom súdneho prieskumu realizovaného\nkrajským súdom na základe sťažovateľom podaného odvolania. Odvolacie konanie bolo\nskončené rozsudkom krajského súdu. Pre rozhodnutie ústavného súdu v časti namietaného\nporušenia označených práv rozsudkom okresného súdu je teda podstatné, že existoval „iný\nsúd“, na ktorý poukazuje čl. 127 ods. 1 ústavy. To vylučuje právomoc ústavného súdu\nna prieskum sťažnosťou prezentovaného porušenia označených práv zaručených ústavou\na dohovorom napadnutým rozsudkom okresného súdu. Na prerokovanie týchto častí\nsťažnosti nemá ústavný súd danú právomoc, preto bolo potrebné v tejto časti sťažnosť\nodmietnuť pre nedostatok právomoci ústavného súdu (§ 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde).\nII.B K namietanému porušeniu základného práva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy\na práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru napadnutým rozsudkom krajského súdu\n18. Sťažovateľ opakovane a na viacerých miestach svojej sťažnosti vytýka rozsudku\nkrajského súdu nesprávny výklad zmluvy o dielo a prílohy č. 1 k tejto zmluve, spochybňuje\nznalecké dokazovanie nariadené súdmi, popiera autenticitu niektorých listinných dôkazov\na vierohodnosť svedkyne\n\n, namieta, že krajský súd sa v rámci odvolacieho\n\nkonania nevysporiadal s jeho námietkou premlčania, a myslí si, že sa nedostatočne\nvysporiadal aj s jeho protinávrhom.\n19. Ústavnému súdu zásadne neprislúcha hodnotiť vykonané dôkazy (vyjadrenia\nfyzických osôb a právnických osôb, listiny, výsluchy svedkov, znalecké dokazovanie a iné),\nresp. ich dostatočnosť pre rozhodnutie všeobecného súdu vo veci samej. Takýto postup\n\n10\n\nústavného súdu by bol nielen v príkrom rozpore s právomocami ústavného súdu, ale\npopieral by základnú zásadu ústnosti a základnú zásadu bezprostrednosti súdneho konania,\nktoré vytvárajú najlepšie predpoklady na zistenie materiálnej pravdy (III. ÚS 507/2012,\nIV. ÚS 19/2012). Pokiaľ všeobecné súdy ústavné garancie vyplývajúce najmä z čl. 46\naž čl. 50 ústavy rešpektujú, ústavný súd nie je oprávnený znovu „hodnotiť“ hodnotenia\ndôkazov všeobecnými súdmi, a to dokonca ani vtedy, keby sa s hodnotením sám\nnestotožňoval (II. ÚS 593/2011). Úlohou ústavného súdu pri rozhodovaní o sťažnostiach\npodľa čl. 127 ods. 1 ústavy teda nie je preskúmavať príslušné právne predpisy a prax\nvšeobecných súdov in abstracto, ale obmedziť sa, nakoľko je to len možné, na posúdenie\nkonkrétneho prípadu na účely zistenia, či spôsob, akým boli uvedené predpisy aplikované\nalebo sa dotkli toho-ktorého sťažovateľa, viedol k porušeniu ústavy alebo kvalifikovanej\nmedzinárodnej zmluvy.\n20. Pod právom na spravodlivý súdny proces vo vzťahu k vykonávaniu dokazovania\ntotiž treba rozumieť, že účastníkovi konania musí byť poskytnutá možnosť podieľať sa\nzákonom ustanoveným spôsobom na dokazovaní, čo znamená dôkazy navrhovať (§ 185\nCivilného sporového poriadku), byť prítomný na vykonávaní dokazovania (§ 188 ods. 2\nCivilného sporového poriadku) a k navrhovaným a už vykonávaným dôkazom sa\nvyjadrovať (§ 191 ods. 2 Civilného sporového poriadku; m. m. III. ÚS 60/04). Do obsahu\ntohto práva však nepatrí právo strany sporu vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ním\nnavrhnutých dôkazov súdom, prípadne sa dožadovať ním navrhnutého spôsobu hodnotenia\nvykonaných dôkazov (m. m. I. ÚS 97/97), ani domáhať sa toho, aby všeobecné súdy\npreberali alebo sa riadili výkladom všeobecne záväzných právnych predpisov, ktorý\npredkladá účastník konania (II. ÚS 3/97, II. ÚS 251/03). Právo na súdnu ochranu nemôže\nbyť porušené tým, že všeobecný súd vysloví svoj právny názor, rozhodne na jeho základe\na svoje rozhodnutie náležite odôvodní (II. ÚS 77/06). Skutočnosť, že sťažovateľ sa\ns právnym názorom všeobecného súdu nestotožňuje, nemôže sama osebe viesť k záveru\no zjavnej neodôvodnenosti alebo arbitrárnosti tohto názoru a nezakladá ani oprávnenie\nústavného súdu nahradiť právny názor všeobecného súdu svojím vlastným (I. ÚS 313/2010,\nII. ÚS 134/09, III. ÚS 127/2012).\n\n11\n\n21. Vo vzťahu k spochybňovaniu znaleckého posudku znaleckého ústavu krajský súd\nv napadnutom rozsudku uviedol:\n«... žalovaný (sťažovateľ, pozn.) namietal predmetný znalecký posudok, že je\nnesprávny a nepravdivý, pričom k námietkam žalovaného sa vyjadril Znalecký ústav\nvo svojom písomnom podaní, doručeným súdu 8.1.2013 (č. l. 655 spisu), kde uviedol, že\nodpoveď na otázku č. 1 je správna a pravdivá, pretože v Prílohe č. 1 k zmluve o dielo na\nvýstavbu KDS Humenné I. a II. etapa (č. l. 8, 9 spisu), stačilo nájsť minimálne 2 kusy\nprvkov patriacich do terciárnych rozvodov KDS, aby bol výrok odpovede na otázku č. 1\npravdivý. Znalecký ústav však identifikoval v zmysle STN 367211, časť 1 z Prílohy č. 1\nk Zmluve o dielo, všetky prvky patriace do terciárnych rozvodov KDS (položky č. 35, 36, 37,\n38, 39, 43, 44, 45, 46, 47, 48, 49, 50, 58 (v Znaleckom posudku preklep 60), 60, 71, 73,\n82,.83, 86 a 87). Tvrdenie strany žalovaného, že položky č. 43, 44. 45 a 60 z Prílohy č. 1\nk zmluve o dielo nepatria do terciárnych rozvodov, nie je ničím podložené. Položky č. 43,\n44, 45 a 60 z Prílohy č. 1 k Zmluve o dielo, je možné použiť aj v sekundárnych, ale aj\nterciárnych rozvodoch KDS, preto boli v znaleckom posudku zaradené do terciárnych\nrozvodov.\nK otázke č. 2 Znalecký ústav doplnil, že vychádzal z odborných technických znalosti,\ntáto je úzko spojená s odpoveďou na otázku č. 1, že v Prílohe č. 1 k Zmluve o dielo na\nvýstavbu KDS Humenné I. a II. etapa (č. l. 8. 9 spisu), sú uvedené aj technologické prvky\na zariadenia určené na terciárne rozvody. V odpovedi na otázku č. 2 vo faktúrach\nvystavených žalovaným č. 11/30/04 zo dňa 22.12.2004 a č. 12/27/05 zo dňa 12.12.2005.\nžalovaný vyúčtoval žalobcovi aj technologické prvky a zariadenia určené na terciárne\nrozvody, Znalecký ústav nerieši právne otázku č. 2 k Zmluvy o dielo na výstavbu KDS\nHumenné I. a II. etapa, ale vychádza z technickej identifikácie technologických prvkov\na zariadení, nachádzajúcich sa v Prílohe č. 1 k zmluve o dielo, patriacej do terciárnych\nrozvodov. Článok 7. bod 7.2 Zmluvy o dielo, cena predmetu zmluvy znie: „V cene sú\nzahrnuté všetky náklady spojené s dodávkou a montážou technologických komponentov\n(položkovitý rozpis je uvedený v Prílohe č. 1 k tejto zmluve), stavebné a výkopové práce\na porealizačné zariadenia káblového podzemného vedenia.“ Vo faktúrach vystavených\nžalobcom č. 11 30/04 zo dňa 22.12.2004 a č. 12/27/05 zo dňa 12.12.2005 bola uhradená\ncelá suma z bodu 7.1. článku 7, cena predmetu v nulovej čiastke 13.727.951,00 Sk bez\n\n12\n\nDPH. Z vyššie uvedeného vyplýva logický záver, že ak v Prílohe č. 1 k zmluve o dielo boli\nidentifikované prvky a technologické zariadenia patriace do terciárnych rozvodov a faktúry\nvystavené žalovaným č. 11/30/04 zo dňa 12.12.2004 a č. 12/27/05 zo dňa 12.12.2005 boli\nuhradené v plnej čiastke podľa bodu 7.1 - 13.727.951.00 Sk bez DPH v rozsahu bodu 7.2,\nčlánku 7 Zmluvy o dielo, potom boli uhradené aj prvky a technologické zariadenia patriace\ndo terciárnych rozvodov KDS.»\n22. Na výhrady sťažovateľa k znaleckému posudku znalecký ústav poskytol logické\na zrozumiteľné odpovede, pričom sťažovateľ tieto odpovede vo svojej sťažnosti adresovanej\nústavnému súdu (a aj v dovolaní) ignoroval a zotrvával na svojich predošlých stanoviskách.\nÚstavný súd považuje za preukázané, že spôsob, akým krajský súd vyhodnotil závery\nznaleckého dokazovania, je dostatočne odôvodnený a zrozumiteľný a ako taký neindikuje\nžiadnu teoretickú možnosť porušenia práva sťažovateľa na spravodlivý proces, resp. jeho\nzákladného práva na súdnu ochranu.\n23.1 Podľa § 209 ods. 1 Civilného sporového poriadku súkromný znalecký posudok\nje znalecký posudok predložený stranou bez toho, aby znalecké dokazovanie nariadil súd.\n23.2 Podľa § 209 ods. 2 Civilného sporového poriadku ak je spolu so žalobou\npredložený súkromný znalecký posudok, ktorý má všetky zákonom predpísané náležitosti\na obsahuje doložku o tom, že znalec si je vedomý následkov vedome nepravdivého\nznaleckého posudku, postupuje sa pri vykonávaní tohto dôkazu akoby išlo o znalecký\nposudok súdom ustanoveného znalca.\n24. Sťažovateľ zdôrazňoval, že v priebehu konania pred okresným súdom v roku\n2009 doložil do spisu znalecký posudok č. 2/2009, ktorý na základe jeho objednávky\nvypracoval znalec\n\n. Tým, že sa odvolací súd v napadnutom rozsudku\n\nnevysporiadal aj s týmto posudkom, ale prihliadol len na znalecké posudky vypracované\nsúdom ustanovenými znalcami, resp. znalkyňou a znaleckým ústavom, postupoval podľa\nsťažovateľa v rozpore s § 209 ods. 2 Civilného sporového poriadku, a preto rozhodol\nnezákonne, resp. svoje rozhodnutie nedostatočne odôvodnil. Takáto argumentácia\n\n13\n\nsťažovateľa nemôže obstáť, keďže až v § 209 Civilného sporového poriadku (s účinnosťou\nod 1. júla 2016) bol prvýkrát výslovne normatívne upravený znalecký posudok predložený\nstranou sporu bez toho, aby znalca ustanovoval súd. Pred účinnosťou Civilného sporového\nporiadku v súlade s judikatúrou (napr. uznesenie najvyššieho súdu sp. zn. 3 Cdo 16/2012\nz 12. novembra 2012) mohli súdy posudzovať takýto znalecký posudok len ako listinný\ndôkaz, a nie ako znalecký posudok v zmysle § 127 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny\nporiadok v znení neskorších predpisov. Vo vzťahu k znaleckým posudkom vypracovaným\nznalkyňou a znaleckým ústavom ustanovenými súdom preto tento sťažovateľom predložený\nposudok nemohol spochybniť závery znaleckého dokazovania nariadeného súdmi tak, ako\nsi to predstavoval sťažovateľ, a krajský súd sa ním nemusel zaoberať v rámci hodnotenia\nvýsledkov súdom nariadeného znaleckého dokazovania.\n25.1 K výkladu zmluvy, k vierohodnosti predložených listinných dôkazov\na svedkyne\n\nkrajský súd uviedol: „V súvislosti s tým je potrebné uviesť, že\n\nžalovaný (sťažovateľ, pozn.) v konaní síce namietal pravosť listín, avšak na pojednávaní\npred súdom prvej inštancie konanom, ako aj na pojednávaní pred odvolacím súdom,\npotvrdil pravosť svojich podpisov na zmluve o dielo, ktorá mu bola predložená na\nnahliadnutie v origináli. Potvrdil aj pravosť svojich podpisov na faktúre č. 11/30/04 a na\nfaktúre č. 12/27/05, avšak tvrdil, že prílohy k týmto faktúram on nevyhotovoval Tieto\ntvrdenia však žiadnym spôsobom nepreukázal. Preto súd dospel k jednoznačnému záveru, že\ntieto listiny boli podpísané obidvoma zmluvnými stranami a sú riadnym dôkazným\nprostriedkom a sú pre súd hodnoverné. Samotný žalovaný nežiadal znalecké dokazovanie\nohľadne zistenia pravosti podpisov na týchto listinách, či pripojených prílohách.\nOdvolací súd za ďalší podstatný dôkaz považuje výpoveď svedkyne\n\n.\n\nktorá potvrdila, že sporné faktúry 11/30/04 a 12/27/05 a prílohy k týmto faktúram, vypísala\nna pokyn žalovaného, vypísala ich len tak, ako to žalovaný požadoval a odovzdala ich\nžalovanému. Obrana žalovaného, že prílohy nevypisoval on sám, ani v tomto smere tak\nnemôže byť úspešná, pretože žalovaný opak nepreukázal, nepreukázal nepravdivosť\nsvedeckej výpovede uvedenej svedkyne, na ktorú vo svojej výpovedi poukazoval.\nOdvolací súd sa preto stotožnil z prijatými závermi súdu prvej inštancie a aj právnym\nposúdením nároku žalobcu o tom. že žalovaný mal povinnosť dodať žalobcovi technologické\n\n14\n\nprvky a zariadenia pre terciárne rozvody, čo vyplýva z Prílohy č. 1 k zmluve o dielo, za\nktoré žalovaný dostal zaplatené s poukazom na dojednania účastníkov zmluvy v článku 2.\nbod 2.2. ktorý odkazuje na Prílohu č. 1 k zmluve o dielo. Tomu nasvedčuje aj zmluva\no skladovaní, ktorú žalobca a žalovaný riadne uzavreli a neobstojí obrana žalovaného, keď\ntvrdí, že ju nepodpisoval v decembri 2005, ale až v januári 2007, toto taktiež nepreukázal.“\n25.2 Pri posudzovaní otázky, či mohlo byť namietaným uznesením krajského súdu\nporušené právo sťažovateľa na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy, je potrebné\nzohľadniť nielen odôvodnenie rozsudku krajského súdu, ale aj rozsudku okresného súdu,\npretože tieto z hľadiska predmetu konania tvoria jeden celok (II. ÚS 78/05, III. ÚS 264/08,\nIV. ÚS 284/2018).\n25.3 Okresný súd vo vzťahu k svedkyni\nsvedka\n\nuviedol: „Z výsluchu\n\n(č. l. 952) vyplýva, že svedkyňa pracuje u žalobcu ako účtovníčka\n\na svedkyňa uviedla, že faktúry č. 11/30/04 a č. 12/27/05 ako aj prílohy k týmto faktúram\nvypisovala ona, pričom uviedla, že v tom čase žalovaný mal svoju kanceláriu vedľa ich\nkancelárie, teda sedel v budove žalobcu a jednoducho svedkyňu žalovaný poprosil, aby tieto\nfaktúry vypísala a aby aj vypísala prílohy k týmto faktúram, a tak svedkyňa aj urobila.\nSvedkyňa ďalej uviedla, že faktúry a prílohy vypísala presne podľa toho čo jej bolo zadané\nžalovaným.“\n26. K odvolaniu sťažovateľa proti výroku o zamietnutí protinávrhu (vzájomného\nnávrhu) krajský súd uviedol: „Žalovaný (sťažovateľ, pozn.) pred súdom prvej inštancie\nuplatnil nárok na zaplatenie náhrady škody, ktorý však pred odvolacím súdom žiadal\nzmeniť, a to v tom zmysle, že uviedol, že žalobca, práve týmto sporom umelo vyvolal stav,\nktorým zamedzil žalovanému zúčastniť sa akýchkoľvek výberových konaní. Pôvodne\nžalovaný vzájomným návrhom žiadal, že žalovanému nevznikla povinnosť skladovať\ntechnologické prvky určené na terciárne rozvody, a taktiež žiadal, aby súd určil, že\npredmetom zmluvy o dielo neboli terciárne rozvody, a nebol záväzok žalovaného obstarať\nnákup technologických prvkov pre tieto rozvody. Taktiež žiadal, aby súd určil, že žalobca\nzodpovedá žalovanému za spôsobenú škodu čo do základu s tým, že o výške tejto škody bude\n\n15\n\nrozhodnuté v konečnom rozhodnutí. V konaní pred odvolacím súdom žiadal o náhradu\nušlého zisku tak, ako je už vyššie uvedené. Uviedol, že jeho nárok na náhradu škody je teraz\npostavený aj na tom, že žalobca pohľadávku započítal proti inej pohľadávke žalovaného,\npričom išlo o pohľadávku, ktorá bola neopodstatnená a zamedzil tak uspokojenie nárokov\nžalovaného.\nOdvolací súd poukazuje na nedôvodnosť takéhoto návrhu a súčasne konštatuje, že aj\nsám žalovaný, zrejme vedomý si neúspechu ohľadne podaného protinávrhu, v rámci\nodvolacieho konania požiadal o jeho zmenu, avšak odvolacím súdom mu vyhovené nebolo,\nčo je bližšie popísané v uznesení č. k. 2 Cob 85/2015-1236 zo dňa 25.2.2016.“\n27. Ústavný súd po oboznámení sa s odôvodnením napadnutého rozsudku krajského\nsúdu dospel k názoru, že obsahuje dostatok skutkových a právnych záverov nadväzujúcich\nna prvostupňové konanie, pričom nezistil, že by tieto závery krajského súdu boli svojvoľné\nalebo zjavne neodôvodnené a nevyplýva z nich ani taká aplikácia príslušných ustanovení\nvšeobecne záväzných právnych predpisov, ktorá by bola popretím ich podstaty a zmyslu.\nSkutočnosť, že sťažovateľ sa s názorom krajského súdu nestotožňuje, nepostačuje sama\nosebe na prijatie záveru o zjavnej neodôvodnenosti alebo arbitrárnosti predmetného\nrozhodnutia. Aj stabilná rozhodovacia činnosť ústavného súdu (II. ÚS 4/94, II. ÚS 3/97,\nI. ÚS 204/2010) rešpektuje názor, podľa ktorého nemožno právo na súdnu ochranu\nstotožňovať s procesným úspechom, z čoho vyplýva, že všeobecný súd nemusí rozhodovať\nv súlade so skutkovým a právnym názorom strán konania vrátane ich dôvodov a námietok.\nV zmysle svojej judikatúry považuje ústavný súd za protiústavné a arbitrárne tie\nrozhodnutia, ktorých odôvodnenie je úplne odchylné od veci samej alebo aj extrémne\nnelogické so zreteľom na preukázané skutkové a právne skutočnosti (IV. ÚS 150/03,\nI. ÚS 301/06). O takýto prípad však v tomto prípade nejde.\n28. Vo vzťahu k námietke sťažovateľa, že sa krajský súd nezaoberal ním vznesenou\nnámietkou premlčania, ústavný súd túto skutočnosť nespochybňuje, ale vzhľadom na to, že\nsťažovateľ vo svojom odvolaní nespochybnil spôsob, ako sa okresný súd v napadnutom\nrozsudku vysporiadal s jeho námietkou premlčania, nebol dôvod, aby sa ňou krajský súd\nzaoberal v odvolacom konaní.\n\n16\n\n29. Z § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde vyplýva, že úlohou ústavného súdu pri\npredbežnom prerokovaní sťažnosti je tiež posúdiť, či táto nie je zjavne neopodstatnená.\nPodľa ustálenej judikatúry ústavného súdu o zjavne neopodstatnenú sťažnosť ide vtedy, keď\nnapadnutým postupom alebo napadnutým rozhodnutím príslušného orgánu verejnej moci\nnemohlo dôjsť k porušeniu základného práva alebo slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to\nbuď pre nedostatok príčinnej súvislosti medzi označeným postupom alebo rozhodnutím\npríslušného orgánu verejnej moci a základným právom alebo slobodou, porušenie ktorých\nsa namietalo, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnenú preto možno považovať\nsťažnosť, pri predbežnom prerokovaní ktorej ústavný súd nezistí žiadnu možnosť porušenia\noznačeného základného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jej prijatí\nna ďalšie konanie (I. ÚS 66/98, tiež napr. I. ÚS 4/00, II. ÚS 101/03, IV. ÚS 136/05,\nIII. ÚS 198/07).\n30. Ústavný súd konštatuje, že v danom prípade niet žiadnej spojitosti medzi\nnapadnutým rozsudkom krajského súdu a namietaným porušením základného práva\nsťažovateľa na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a ani jeho práva na spravodlivé\nsúdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, preto sťažnosť v tejto časti odmietol podľa § 25\nods. 2 zákona o ústavnom súde ako zjavne neopodstatnenú.\nII.C K namietanému porušeniu základného práva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy\na práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru napadnutým uznesením najvyššieho súdu\n31. Sťažovateľ nesúhlasí so záverom najvyššieho súdu o neprípustnosti jeho\ndovolania.\n32. Z judikatúry ústavného súdu (napr. IV. ÚS 35/02, II. ÚS 159/08,\nIV. ÚS 596/2012, III. ÚS 365/2017) vyplýva, že otázku posúdenia prípustnosti dovolania\nrieši zákon. Posúdenie splnenia zákonných predpokladov (podmienok) prípustnosti\ndovolania s negatívnym výsledkom nemôže viesť k záveru o porušení práv sťažovateľa\n\n17\n\nv prípade, ak zákonné pravidlá dovolanie nepripúšťajú. Postup súdu v súlade so zákonom\npreto ani nemôže byť dôvodom na vyslovenie porušenia práva sťažovateľa.\n33. Ústavný súd považuje v tomto bode za potrebné zdôrazniť, že otázka posúdenia,\nči sú alebo nie sú splnené podmienky, za ktorých sa môže uskutočniť dovolacie konanie,\npatrí do výlučnej právomoci dovolacieho súdu, t. j. najvyššieho súdu, nie do právomoci\nústavného súdu (napr. IV. ÚS 238/07, IV. ÚS 499/2011, IV. ÚS 161/2012, II. ÚS 98/2017).\nAko už bolo uvedené, otázka posúdenia prípustnosti dovolania je otázkou zákonnosti a jej\nriešenie samo osebe nemôže viesť k záveru o porušení práva sťažovateľa (napr.\nII. ÚS 324/2010, II. ÚS 410/2016).\n34.Vychádzajúc z už uvedenej judikatúry, v zmysle ktorej posudzovanie splnenia\npodmienok dovolacieho konania je výlučne v právomoci najvyššieho súdu, sa teda úloha\nústavného súdu v tejto veci obmedzuje na posúdenie, či najvyšší súd v predmetnom\nuznesení dostatočným spôsobom odôvodnil svoj záver o neprípustnosti dovolania.\n35. Sťažovateľ prípustnosť svojho dovolania proti napadnutému rozsudku krajského\nsúdu založil § 421 ods. 1 písm. a), b), c) Civilného sporového poriadku.\n36. Podľa § 421 ods. 1 Civilného sporového poriadku dovolanie je prípustné proti\nrozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej\ninštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky,\na) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe\ndovolacieho súdu,\nb) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo\nc) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.\n37. Najvyšší súd vo veci prípustnosti dovolania sťažovateľa uviedol:\n«... dovolateľ v rozsiahlom dovolaní v počte 48 strán ani v jednom bode jeho\ndovolania neuviedol od vyriešenia akej právnej otázky rozhodnutie súdu prvej inštancie\nzáviselo, v ktorej sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho\nsúdu.\n\n18\n\nDovolateľ v dovolaní podrobne rozviedol, čoho sa žalobca predmetnou žalobou\ndomáhal a toto označil za konkretizáciu právnej otázky. Za konkretizáciou právnej otázky\noznačil napríklad popísanie skutkového, stavu, menovanie predložených dokladov,\nkonkretizáciu dôkazov, všeobecný poukaz na judikatúru, námietku dovolateľa ohľadne\nnevysporiadania sa s jeho argumentami, namietanú nezrozumiteľnosť rozhodnutia,\nnamietanie nepravdivosti tvrdenia druhým účastníkom, znalcom nesplnené atribúty dané\nustanovením § 421 ods. 1 písm. a/ C. s. p. a fakt, že išlo o rozhodnutie súdu prvej inštancie,\nv ktorom rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky.\nZ obsahu dovolania dovolací súd nezistil, že dovolateľ v jeho dovolaní by\nšpecifikoval dôvod prípustnosti uvedený ustanovení § 421 ods. 1 písm. b/ C. s. p., keď\njednoznačne neuviedol, ktorá otázka v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola\nvyriešená alebo v dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.\nZa takúto otázku nemožno považovať poukaz a rozoberanie jednotlivých pojmov,\n„arbitrárny rozsudok, skrátenie odôvodnenia rozhodnutia odvolacieho súdu, pojem\narbitrárny rozsudok, arbitrárnosť rozhodnutia, odôvodnenie rozhodnutia odvolacieho súdu,\nznalecký posudok ako dôkaz v občianskom súdnom konaní viazanosť nároku na zaplatenie\nceny na protokolárne odovzdanom diele, výklad ustanovenia § 209 ods. 2 C. s. p. vo vzťahu\nk rovnocennosti posudkov“. Žalovaný v podstate v jeho dovolaní sa zaoberá výkladom\njednotlivých pojmov a týmto jeho výkladom všeobecne namietal neprávosť napadnutého\nrozhodnutia.\nTakto koncipovaný nesúhlas dovolateľa s napadnutým rozhodnutím nemôže byť a ani\nnie je konkretizovanie otázok daných ustanovení § 421 ods. 1 písm. a/, b/ a c/ C. s. p., ktoré\nustanovenie za splnenia týchto podmienok, prípustnosť dovolania zakladá...\nDovolanie s takýmto obsahom, ktoré nekonkretizuje konkrétnu právnu otázku od\nvyriešenie ktorej záviselo rozhodnutie odvolacieho súdu je iba vyjadrenie nesúhlasu\nsporovej strany, ktorá bola v spore neúspešná, ktorý nesúhlas s napadnutým rozhodnutím\nvšak prípustnosť dovolania s poukazom na citované C. s. p., nezakladá.»\n38. Ústavný súd konštatuje, že nezistil medzi dôvodmi a skutočnosťami, ktoré\nsťažovateľ uviedol vo svojej sťažnosti, žiaden taký dôvod, ktorý by mohol spochybniť\nprávne závery najvyššieho súdu. Vo svojej sťažnosti adresovanej ústavnému súdu uviedol,\n\n19\n\nže nesúhlasí so závermi uvedenými v napadnutom uznesení najvyššieho súdu (ako boli\nzhrnuté v bode 37 tohto odôvodnenia ), lebo sú „nepravdivé a zavádzajúce“. Sťažovateľ\nvšak neuviedol, v čom mala spočívať ich „nepravdivosť“, len zopakoval tvrdenia, ktoré\nuviedol aj v dovolaní (neprehľadné opísanie skutkového stavu, chaotické menovanie\npredložených\n\ndokladov,\n\nvyčerpávajúco\n\nrozsiahlu,\n\nale\n\nnesúvisiacu\n\njudikatúru,\n\nspochybňovanie znalcov a invektívy proti protistrane v konaní a jej právnej zástupkyni).\n39. Ústavný súd pri preskúmaní napadnutého uznesenia najvyššieho súdu nezistil\nžiadnu skutočnosť, ktorá by signalizovala svojvoľný postup dovolacieho súdu (v medziach\nposudzovanej prípustnosti dovolania, pozn.), t. j. taký jeho postup, ktorý by nemal oporu\nv zákone.\n40. Ústavný súd poukazuje na to, že súčasťou základného práva na súdnu ochranu\npodľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru\nnie je povinnosť súdu akceptovať dôvody prípustnosti opravného prostriedku uvádzané\nsťažovateľom, v dôsledku čoho ich „nerešpektovanie“ súdom ani nemožno bez ďalšieho\npovažovať za porušenie označeného základného práva podľa ústavy a práva podľa\ndohovoru. V inom prípade by totiž súdy stratili možnosť posúdiť, či zákonné dôvody\nprípustnosti alebo neprípustnosti podaného dovolania vôbec boli naplnené. Takýto postup\na rozhodnutie dovolacieho súdu Civilný sporový poriadok výslovne umožňoval, preto\npoužitý spôsob v konkrétnom prípade nemohol znamenať odoprenie prístupu sťažovateľa\nk súdnej ochrane v konaní o mimoriadnych opravných prostriedkoch.\n41. Ústavný súd preto konštatuje, že neexistuje ústavne relevantný dôvod na to, aby\ndo napadnutého uznesenia najvyššieho súdu zasahoval, pretože jeho odôvodnenie\nnesignalizuje takú príčinnú súvislosť s namietaným porušením základného práva\nsťažovateľa podľa čl. 46 ods. 1 ústavy ani práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, ktorá by po\nprípadnom prijatí sťažnosti na ďalšie konanie reálne mohla viesť k záveru o vyslovení ich\nporušenia. Ústavný súd preto pri predbežnom prerokovaní odmietol sťažnosť aj v tejto časti\npodľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde ako zjavne neopodstatnenú.\n\n20\n\n42. Keďže sťažnosť sťažovateľa bola odmietnutá, ústavný súd sa ďalšími návrhmi\nv nej obsiahnutými už nezaoberal.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 27. septembra 2018\n\n21", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "dovolanie-prípustnosť", "dokazovanie-hodnotenie dôkazov", "zmluva-zmluva o dielo", "znalec, znalecký posudok-znalecké dokazovanie"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:8244313c-3e14-498d-ae9c-50474797f72e", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:4.US.284.2018.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 284/2018", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 284/2018 z 26. 4. 2018", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2018-04-26", "citacie_n": 25, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:4.US.284.2018.1"}, {"guid": "ussr:6bbe224e-66ad-412d-b2ed-45f5c02614e1", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:3.US.365.2017.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 365/2017", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 365/2017 z 30. 5. 2017", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2017-05-30", "citacie_n": 92, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:3.US.365.2017.1"}, {"guid": "ussr:615a929e-18ca-460c-a9ce-574994204f68", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:2.US.98.2017.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 98/2017", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 98/2017 z 9. 2. 2017", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2017-02-09", "citacie_n": 194, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:2.US.98.2017.1"}, {"guid": "ussr:48fc4d6e-e94a-42df-a69a-ba989a77fbd0", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.410.2016.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 410/2016", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 410/2016 z 12. 5. 2016", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2016-05-12", "citacie_n": 264, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.410.2016.1"}, {"guid": "ussr:6069b3cd-0633-46ac-869c-7828b269d97b", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 596/2012", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 596/2012 z 22. 11. 2012", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2012-11-22", "citacie_n": 286, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:6069b3cd-0633-46ac-869c-7828b269d97b"}, {"guid": "ussr:01d81fc8-c707-4e99-a54e-c9bde37669c3", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 507/2012", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 507/2012 z 23. 10. 2012", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2012-10-23", "citacie_n": 89, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:01d81fc8-c707-4e99-a54e-c9bde37669c3"}, {"guid": "ussr:82175c26-54b4-4b3a-a90d-96a8623575f4", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 295/2012", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 295/2012 z 28. 8. 2012", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2012-08-28", "citacie_n": 501, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:82175c26-54b4-4b3a-a90d-96a8623575f4"}, {"guid": "ussr:a195fbee-69b7-40dc-8915-35da2865df7c", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 127/2012", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 127/2012 z 28. 3. 2012", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2012-03-28", "citacie_n": 65, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:a195fbee-69b7-40dc-8915-35da2865df7c"}, {"guid": "ussr:131dd7c8-8cf4-4dbb-bb48-07841af678ed", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 161/2012", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 161/2012 z 22. 3. 2012", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2012-03-22", "citacie_n": 236, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:131dd7c8-8cf4-4dbb-bb48-07841af678ed"}, {"guid": "ussr:b7070662-9558-4cdc-92bf-e9bea97b8256", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 19/2012", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 19/2012 z 12. 1. 2012", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2012-01-12", "citacie_n": 195, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:b7070662-9558-4cdc-92bf-e9bea97b8256"}, {"guid": "ussr:bd3ec36c-cb5e-47f3-8d24-ff5bf0979d4f", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 593/2011", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 593/2011 z 15. 12. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-12-15", "citacie_n": 102, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:bd3ec36c-cb5e-47f3-8d24-ff5bf0979d4f"}, {"guid": "ussr:73f225b7-0320-4a21-a5b1-85583ca64722", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 499/2011", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 499/2011 z 22. 11. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-11-22", "citacie_n": 800, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:73f225b7-0320-4a21-a5b1-85583ca64722"}, {"guid": "ussr:bbd43ac4-55a4-4b65-9b2d-8861a9c19cc5", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 249/2011", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 249/2011 z 29. 9. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-09-29", "citacie_n": 587, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:bbd43ac4-55a4-4b65-9b2d-8861a9c19cc5"}, {"guid": "ussr:dd1de092-f1e3-4891-a0f5-59dcc17a3395", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 313/2010", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 313/2010 z 7. 9. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-09-07", "citacie_n": 125, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:dd1de092-f1e3-4891-a0f5-59dcc17a3395"}, {"guid": "ussr:e2432065-546d-402f-a96a-435d811ab52c", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 324/2010", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 324/2010 z 8. 7. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-07-08", "citacie_n": 741, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e2432065-546d-402f-a96a-435d811ab52c"}, {"guid": "ussr:de3c1100-062c-48a8-b9ec-747311ddd322", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 204/2010", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 204/2010 z 27. 5. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-05-27", "citacie_n": 1515, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:de3c1100-062c-48a8-b9ec-747311ddd322"}, {"guid": "ussr:2336e028-df60-4327-805d-0b05c7695255", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 134/09", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 134/09 z 2. 4. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-04-02", "citacie_n": 665, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2336e028-df60-4327-805d-0b05c7695255"}, {"guid": "ussr:f3bfb878-d5fe-40b9-93e5-c816f83fefbe", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 264/08", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 264/08 z 3. 9. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-09-03", "citacie_n": 3148, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:f3bfb878-d5fe-40b9-93e5-c816f83fefbe"}, {"guid": "ussr:3743e4d4-41e3-4b4f-842b-4abfc9e9170a", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 159/08", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 159/08 z 10. 4. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-04-10", "citacie_n": 65, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:3743e4d4-41e3-4b4f-842b-4abfc9e9170a"}, {"guid": "ussr:2d31688e-815f-456e-af47-2b5e2df16c37", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 238/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 238/07 z 27. 9. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-09-27", "citacie_n": 822, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2d31688e-815f-456e-af47-2b5e2df16c37"}, {"guid": "ussr:3d1bbbf7-d99c-47a6-bb70-07901c4bb4d6", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 236/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 236/07 z 27. 9. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-09-27", "citacie_n": 1809, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:3d1bbbf7-d99c-47a6-bb70-07901c4bb4d6"}, {"guid": "ussr:e7deb011-d8e0-49d3-9990-7dad1c3edc98", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 198/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 198/07 z 17. 7. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-07-17", "citacie_n": 5043, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e7deb011-d8e0-49d3-9990-7dad1c3edc98"}, {"guid": "ussr:4cde5b9f-f9a9-4ed2-beaf-3ccde794261e", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 115/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 115/07 z 17. 5. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-05-17", "citacie_n": 1741, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:4cde5b9f-f9a9-4ed2-beaf-3ccde794261e"}, {"guid": "ussr:96960586-1820-41da-b759-f28824c17319", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 42/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 42/07 z 20. 3. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-03-20", "citacie_n": 369, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:96960586-1820-41da-b759-f28824c17319"}, {"guid": "ussr:e4bddb8c-e526-423f-8c3e-68b777c9ded1", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 301/06", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 301/06 z 4. 10. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-10-04", "citacie_n": 1940, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e4bddb8c-e526-423f-8c3e-68b777c9ded1"}, {"guid": "ussr:9a5e68bd-5882-45b4-8a90-519b36e6f877", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 90/06", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 90/06 z 5. 4. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-04-05", "citacie_n": 1160, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:9a5e68bd-5882-45b4-8a90-519b36e6f877"}, {"guid": "ussr:609a7913-e60e-43ff-85dc-6fffb0c0e06a", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 77/06", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 77/06 z 29. 3. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-03-29", "citacie_n": 97, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:609a7913-e60e-43ff-85dc-6fffb0c0e06a"}, {"guid": "ussr:30502b65-8156-4299-b4ef-7eed7bcbebfc", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 214/04", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 214/04 z 30. 11. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-11-30", "citacie_n": 476, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:30502b65-8156-4299-b4ef-7eed7bcbebfc"}, {"guid": "ussr:3d44fc5a-f1c6-4948-a558-7b201e658668", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 243/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 243/05 z 11. 10. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-10-11", "citacie_n": 1164, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:3d44fc5a-f1c6-4948-a558-7b201e658668"}, {"guid": "ussr:9ef76826-7481-4708-8b7f-da436dbe3c79", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 179/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 179/05 z 21. 6. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-06-21", "citacie_n": 1265, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:9ef76826-7481-4708-8b7f-da436dbe3c79"}], "citovane_v": []}