{"guid": "ussr:57d8c320-f48f-4a5a-b5dd-2c2613ffd060", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:4.US.511.2018.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 511/2018", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 511/2018 z 13. 9. 2018", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 13. septembra 2018, sp. zn. IV. ÚS 511/2018, ECLI:SK:USSR:2018:4.US.511.2018.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Ľudmila Gajdošíková", "sudca_id": 1082, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/ludmila-gajdosikova-1082", "datum_vydania": "2018-09-13", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "IV.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-47.odsek-2", "nazov": "čl. 47 ods. 2 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-47.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-47"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-47.odsek-3", "nazov": "čl. 47 ods. 3 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-47.odsek-3", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-47"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-12.odsek-1", "nazov": "čl. 12 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-12.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-12"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 47 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 47 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 47 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 47 ods. 3", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 47 ods. 3", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 47 ods. 3", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 12 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 12 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 12 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-47", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-12", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/57d8c320-f48f-4a5a-b5dd-2c2613ffd060", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:4.US.511.2018.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2018:4.US.511.2018.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2018:4.US.511.2018.1/text", "citacie_n": 3, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nIV. ÚS 511/2018-10\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 13. septembra 2018\nv senáte zloženom z predsedníčky Ľudmily Gajdošíkovej (sudkyňa spravodajkyňa),\nzo sudcu Ladislava Orosza a sudcu Miroslava Duriša predbežne prerokoval sťažnosť\n,\n\n, zastúpeného advokátom JUDr. Ladislavom\n\nSčurym, Mierová 1725, Čadca, vo veci namietaného porušenia základných práv podľa čl.\n46 ods. 1 a čl. 47 ods. 2 a 3 v spojení s čl. 12 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práva\npodľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd uznesením\nOkresného súdu Čadca sp. zn. 4 C 158/2010 z 11. mája 2018 a uznesením Okresného súdu\nČadca sp. zn. 4 C 158/2010 zo 7. júna 2018 a takto\nrozhodol:\nSťažnosť\n\nodmieta.\nOdôvodnenie:\nI.\n\nÚstavnému\n\nsúdu\n\nSlovenskej\n\n14. augusta 2018 doručená sťažnosť\n\nrepubliky\n\n(ďalej\n\nlen\n\n„ústavný\n\nsúd“)\n\nbola\n\n(ďalej len „sťažovateľ“), ktorou\n\nnamieta porušenie svojich základných práv podľa čl. 46 ods. 1 a čl. 47 ods. 2 a 3 v spojení\n\ns čl. 12 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva podľa čl. 6 ods. 1\nDohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) uznesením\nOkresného súdu Čadca (ďalej len „okresný súd“) sp. zn. 4 C 158/2010 z 11. mája 2018\na uznesením okresného súdu sp. zn. 4 C 158/2010 zo 7. júna 2018.\nZo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že okresným súdom bolo pod sp. zn.\n4 C 158/2010 vedené konanie o zaplatenie náhrady za užívanie pozemku vo vlastníctve\nsťažovateľa proti žalovanému\n\n,\n\n(ďalej\n\nlen „žalovaný“).\nOkresný súd rozsudkom sp. zn. 4 C 158/2010 zo 4. augusta 2016 uložil žalovanému\npovinnosť zaplatiť sťažovateľovi sumu 2 636,10 € spolu s 9,25 % úrokom z omeškania\nročne od 4. októbra 2008 do zaplatenia a zároveň zaviazal žalovaného nahradiť\nsťažovateľovi trovy konania v rozsahu 14 %.\nNa základe odvolania podaného sťažovateľom i žalovaným Krajský súd v Žiline\nrozsudkom sp. zn. 10 Co 394/2016 z 20. apríla 2017 rozsudok okresného súdu sp. zn.\n4 C 158/2010 zo 4. augusta 2016 vo výroku o povinnosti žalovaného zaplatiť sťažovateľovi\nsumu 2 636,10 € vrátane príslušenstva potvrdil, pričom zaviazal žalovaného na náhradu trov\nžalobcovi, a to prvostupňového konania v rozsahu 50 % a odvolacieho konania v rozsahu\n90 %.\nNásledne okresný súd uznesením sp. zn. 4 C 158/2010 z 11. mája 2018, ktoré vydal\nvyšší súdny úradník, rozhodol, že žalovaný je povinný nahradiť sťažovateľovi trovy\nkonania v sume 947, 90 € k rukám jeho právneho zástupcu v lehote do 3 dní od\nprávoplatnosti tohto uznesenia.\nOkresný súd uznesením sp. zn. 4 C 158/2010 zo 7. júna 2018 sťažnosť sťažovateľa\nproti uzneseniu sp. zn. 4 C 158/2010 z 11. mája 2018 zamietol.\n\n2\n\nSťažovateľ v sťažnosti uvádza: „Obe vyššie uvedené uznesenia OS v Čadci\npokladám za protiústavné, ktorými boli porušené vyššie uvedené ústavné práva sťažovateľa,\npretože OS Čadca aj napriek tomu, že mal rozhodnúť o krátených trovách konania v zmysle\nvyššie citovaného rozsudku KS v Žiline č. 10 Co/394/2016 zo dňa 20. 4. 2017. Vzhľadom k\ntomu, že prvým napádaným uznesením OS Čadca č. 4 C/158/2010-402 zo dňa 11. 5. 2018\nbolo rozhodnuté o trovách konania, ktoré boli krátené o viac ako polovicu oproti skutočne\nvykonaným úkonom právnej pomoci, tak sťažovateľ podal sťažnosť, ktorú odôvodnil\nv podstatných častiach takto...“\nSťažovateľ v ďalšej časti sťažnosti opisuje skutočnosti, pre ktoré sa nestotožňuje\ns uznesením okresného súdu sp. zn. 4 C 158/2018 z 11. mája 2018 a pre ktoré podľa jeho\nnázoru vyšší súdny úradník pochybil a nesprávne rozhodol, keď sťažovateľovi nepriznal\nnáhradu trov za „účelne vynaložené uplatnenie a bránenie si svojho práva“.\nK uzneseniu okresného súdu sp. zn. 4 C 158/2010 zo 7. júna 2018 sťažovateľ uvádza:\n„Aj napriek podanej sťažnosti sťažovateľom súd sa vôbec nevenoval podstatným dôvodom\nsťažnosti, ale stroho uviedol, že aj krajský súd krátil trovy konania a o sťažnosti rozhodol\ntak, že túto zamietol. Jediné relevantné odôvodnenie v rozhodnutí o sťažnosti je to,\nže sťažovateľ nepodal návrh, v ktorom by bola uvedená konkrétna suma za náhradu\nza užívanie, ale podal návrh odkazujúc na znalecké dokazovanie, ktoré malo byť vykonané\nv predmetnej veci ohľadom výšky náhrady a preto sa prvostupňový OS v Čadci domnieval,\nže nevyčíslil predmet sporu. Keďže samotný sťažovateľ podal tri žaloby o náhradu\nza užívanie, tak po vypracovaní znaleckého posudku o výške náhrady v inej právnej veci\ndoplnil petit žaloby o konkrétnu sumu v zmysle už vypracovaného znaleckého posudku\nv inej práv nej veci, ale o totožný predmet konania. Nemožne preto vyčítať\nsťažovateľovi, že by vykonal neurčitý úkon žalobu, ale táto bola určitá, akurát nebola\nvyčíslená konkrétna výška sporu.\nPorušenie vyššie uvedených základných práv a slobôd u sťažovateľa vidím v tom,\nže tomuto boli dvakrát krátené trovy konania, prvýkrát v rozhodnutí vo veci samej, keď\nmu boli priznané v rozsahu 50 % trovy prvostupňového konania a v rozsahu 90 % trovy\nodvolacieho konania. Druhýkrát mu boli krátené trovy konania v rámci uznesení o výške\n\n3\n\ntrov konania, ktoré sú uvedené v čl. II. tejto sťažnosti. Duplicitné krátenie trov konania\njednoznačne porušuje práva sťažovateľa v zmysle čl. 46 ods. 1. 47 ods. 2, 3 v spojení s čl.\n12 Ústavy SR ako i čl. 6 ods. 1 Dohovoru.“\nK namietanému porušeniu základného práva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy sťažovateľ\nv sťažnosti poukazuje na inštitút oslobodenia od súdnych poplatkov a následne uvádza,\nže okresný súd sa v tomto konkrétnom prípade „vôbec neriadil ustanoveniami\n§ 251, 255 ods. 1, 262 ods. 2 a 396 ods. 1 CSP“, čím podľa názoru sťažovateľa „evidentne\nporušil relevantnú právnu normu“, čo je podľa jeho názoru v rozpore s čl. 46 ods. 1 ústavy.\nK namietanému porušeniu základných práv podľa čl. 47 ods. 2 a 3 v spojení s čl. 12\nods. 1 ústavy a k namietanému porušeniu práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru sťažovateľ\nuvádza: „V posledných rozhodnutiach ÚS SR bolo judikované, že keďže vo veciach o výške\ntrov konania nie je prípustné dovolanie, tak aj ústavný súd zaujal stanovisko, že v ústavných\nnálezoch bude riešiť iba extrémne prípady, v ktorých sa súdy značným spôsobom odchýlili\nod zaužívanej súdnej praxe. Daný prípad sťažovateľa pokladám za extrémny prípad, aj keď\nsa nejedná o vysokú čiastku, ale extrémny tento prípad pokladám z dôvodu, že OS v Čadci\nduplicitne krátil trovy konania, hoci už boli skrátené vo veci samej. Aj keď si sťažovateľ\nvo vyúčtovaní trov konania odpočítal iba priznané trovy, teda 50 % prvostupňových a 90 %\nodvolacích, tak mu OS v Čadci v rozhodnutiach o trovách konania opätovne krátil úkony\nprávnej pomoci. Sťažovateľovi boli priznané trovy konania spočívajúce v trovách právneho\nzastúpenia vo výške 584,90 € a trovy súdnych poplatkov a znaleckého dokazovania 363 €,\nspolu 947,90 €, pričom žalovaný si vyčíslil vo vyčíslení zo dňa 7. 7. 2017\ntrovy prvostupňového konania v sume 1.240,20 € + 99,50 € súdny poplatok a trovy\nodvolacieho konania 233,23 € + 5 € súdny poplatok za odvolanie. Ďalej v predmetnej veci\nsúd priznal i trovy znaleckého dokazovania v sume 200 €. Sťažovateľovi mali byť priznané\ntrovy prvostupňového konania vo výške 1.240,20 € + odvolacieho konania 233,23 € + trovy\nv zaplatených súdnych poplatkoch a znaleckého dokazovania 363 €, naproti tomu mu\nboli priznané iba vo výške 947,90 €. Sťažovateľ sa teda cíti byť dôvodne ukrátený o sumu\n888,53 €...\n\n4\n\n... Pokiaľ súd prvej inštancie v oboch rozhodnutiach bol viazaný rozhodnutím o veci\nsamej, teda pomerom úspechu a neúspechu, pre prvostupňové konanie 50 %, pre odvolacie\nkonanie 90 %. z ktorých vychádzal pri výpočte náhrady trov konania, tak ďalšie krátenie\núkonov právnej pomoci možno označiť ako porušenie rovnosti účastníkov konania.\nPodľa čl. 47 ods. 3 Ústavy SR všetci účastníci sú v konaní podľa odseku rovní. Bolo\npreto v tomto prípade proti princípom rovnosti a zákazu diskriminácie, ktorý vyplýva\nz čl. 47 ods. 3 a čl. 12 ods. 1 Ústavy SR opätovne krátené sťažovateľovi jeho právo na trovy\nkonania, hoci tak ako som to citoval vyššie, podľa § 255 ods. 1 CSP sa civilné sporové\nkonanie riadi princípom zodpovednosti za výsledok konania, inak označované ako princíp\núspešnosti. Z posudzovanej veci je zrejmé, že sťažovateľovi mali byť priznané trovy konania\nvo výške 1.473,43 €, ale súd prvej inštancie mu priznal iba sumu 584,90 € pokiaľ\nnezoberieme do úvahy trovy súdnych poplatkov a znaleckého dokazovania. Záverom\ndodávam, že takéto krátenie trov konania pokladám v zmysle aktuálnej judikatúry NS SR\nza extrémne, pretože sa jedná o krátenie o viac ako polovicu.“\nNa základe uvedeného sťažovateľ navrhuje, aby ústavný súd po predbežnom\nprerokovaní prijal sťažnosť na ďalšie konanie a takto rozhodol:\n„Základne právo\n\n,\n\n, bytom:\n\nna súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR, základné\nprávo na právnu pomoc podľa čl. 47 ods. 2 Ústavy SR. základné právo na rovnosť\núčastníkov v súdnom konaní podľa čl. 47 ods. 3 Ústavy SR v spojení s čl. 12 ods. 1 Ústavy\nSR a právo na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských\npráv a základných slobôd uznesením Okresného súdu Čadca č. 4 C/158/2010-402 zo dňa\n11. 5. 2018 a uznesením Okresného súdu Čadca č. 4 C/158/2010-412 zo dňa 7. 6. 2018\nporušené bolo.\nZrušuje uznesenia Okresného súdu Čadca č. 4 C/158/2010-402 zo dňa 11. 5. 2018\na č. 4 C/158/2010-412 zo dňa 7. 6. 2018 a konanie o trovách konania mu vracia na ďalšie\nkonanie a rozhodnutie. V ďalšom postupe bude Okresný súd v Čadci viazaný právnym\nnázorom Ústavného súdu SR vyslovený v tomto rozhodnutí (podľa § 56 ods. 6 zákona\no ústavnom súde).\n\n5\n\nPorušovateľ je povinný zaplatiť sťažovateľovi náhradu trov konania pozostávajúcu\nz trov právneho zastúpenia vo výške 390,50 € za 2 úkony právnej pomoci /prevzatie,\npríprava zastúpenia a podanie sťažnosti – jeden úkon á 153,50 € + 9,21 € režijný paušál +\n32,54 € (20 % DPH)/ na účet právneho zástupcu\n, pobočka\n\nvedený vo\n\nč. ú: v tvare\n\ndo 2 mesiacov\n\nod právoplatnosti nálezu Ústavného súdu.“\nII.\nPodľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd alebo\nľudských\n\npráv\n\na\n\nzákladných\n\nslobôd\n\nvyplývajúcich\n\nz\n\nmedzinárodnej\n\nzmluvy,\n\nktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,\nak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\nÚstavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky\nč. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním\na o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom\nsúde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti\nnavrhovateľov.\nPri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené\nv § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto\nustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd právomoc,\nnávrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy\npodané niekým zjavne neoprávneným, návrhy podané oneskorene, ako aj návrhy zjavne\nneopodstatnené môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením\nbez ústneho pojednávania.\nO zjavnú neopodstatnenosť sťažnosti ide vtedy, keď namietaným postupom orgánu\nštátu alebo jeho rozhodnutím nemohlo vôbec dôjsť k porušeniu toho základného práva alebo\n\n6\n\nslobody, ktoré označil navrhovateľ, a to buď pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti\nmedzi označeným postupom orgánu štátu alebo jeho rozhodnutím a základným právom\nalebo slobodou, porušenie ktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne\nneopodstatnený návrh preto možno považovať taký návrh, pri predbežnom prerokovaní\nktorého ústavný súd nezistil žiadnu možnosť porušenia označeného základného práva alebo\nslobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jeho prijatí na ďalšie konanie (I. ÚS 66/98,\nI. ÚS 110/02, I. ÚS 88/07).\nSťažovateľ v sťažnosti namieta porušenie svojich základných práv podľa čl. 46 ods. 1\na čl. 47 ods. 2 a 3 v spojení s čl. 12 ods. 1 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru\nuznesením okresného súdu sp. zn. 4 C 158/2010 z 11. mája 2018 a uznesením okresného\nsúdu sp. zn. 4 C 158/2010 zo 7. júna 2018.\nPodľa čl. 12 ods. 1 ústavy ľudia sú slobodní a rovní v dôstojnosti i v právach.\nZákladné práva a slobody sú neodňateľné, nescudziteľné, nepremlčateľné a nezrušiteľné.\nPodľa čl. 46 ods. 1 ústavy každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom\nsvojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom\nna inom orgáne Slovenskej republiky.\nPodľa čl. 47 ods. 2 ústavy každý má právo na právnu pomoc v konaní pred súdmi,\ninými štátnymi orgánmi alebo orgánmi verejnej správy od začiatku konania,\na to za podmienok ustanovených zákonom.\nPodľa čl. 47 ods. 3 ústavy všetci účastníci sú si v konaní podľa odseku 2 rovní.\nPodľa čl. 6 ods. 1 prvej vety dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola\nspravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná...\nÚstavný súd vzhľadom na svoju doterajšiu judikatúru považuje za potrebné\npripomenúť, že rozhodovanie o náhrade trov konania je integrálnou súčasťou súdneho\n\n7\n\nkonania, a preto všeobecný sud pri poskytovaní súdnej ochrany podľa čl. 46 ods. 1 ústavy\nmôže rozhodnutím, ako aj postupom predchádzajúcim jeho vydaniu, ktorý nie je v súlade\nso zákonom (čl. 46 ods. 4 a čl. 51 ods. 1 ústavy), porušiť základné právo účastníka konania\nna súdnu ochranu (obdobne II. ÚS 56/05). Obsahom práva na súdnu ochranu podľa čl. 46\nods. 1 ústavy je ratione materiae aj právo na rozhodnutie o trovách konania, resp. o náhrade\ntrov konania v súlade so zákonom (Robins c. Spojene kráľovstvo z 23. 9. 1997).\nZ judikatúry ústavného súdu (IV. ÚS 248/08) vyplýva, že rozhodovanie o trovách\nkonania pred všeobecnými súdmi zásadne patrí do právomoci týchto sudov, pri ktorom\nsa prejavujú atribúty ich nezávislého súdneho rozhodovania. Ústavný sud preto iba celkom\nvýnimočne podrobnejšie preskúmava rozhodnutia všeobecných súdov o trovách konania.\nVo všeobecnosti platí, že pochybenie pri rozhodovaní o náhrade trov konania\nspravidla nedosahuje samo osebe takú intenzitu, na základe ktorej možno vysloviť\nporušenie základných práv a slobôd, akokoľvek sa môže účastníka konania citeľne dotknúť.\nÚstavný súd pri posudzovaní problematiky trov konania, t. j. problematiky vo vzťahu\nk predmetu konania pred všeobecnými súdmi vedľajšej, postupuje nanajvýš zdržanlivo,\na k zrušeniu napádaného výroku o trovách konania sa uchýli iba výnimočne, napr. keď zistí,\nže došlo k porušeniu práva na súdnu ochranu extrémnym spôsobom alebo že bolo\nzasiahnuté aj iné základné právo (II. ÚS 78/03, II. ÚS 31/04, IV. ÚS 45/06, I. ÚS 156/2010,\nIV. ÚS 311/2012, IV. ÚS 210/2013, IV. ÚS 192/2014).\nPodľa konštantnej judikatúry ústavný súd nie je súčasťou systému všeobecných\nsúdov, ale podľa čl. 124 ústavy je nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti.\nPri uplatňovaní tejto právomoci ústavný súd nie je oprávnený posudzovať právne názory\nvšeobecného súdu a preskúmavať ani jeho posúdenie skutkovej otázky. Úlohou ústavného\nsúdu totiž nie je zastupovať všeobecné súdy, ktorým predovšetkým prislúcha interpretácia\na aplikácia zákonov. Úloha ústavného súdu sa obmedzuje na kontrolu zlučiteľnosti účinkov\ntakejto interpretácie a aplikácie s ústavou alebo kvalifikovanou medzinárodnou zmluvou\no ľudských právach a základných slobodách. Posúdenie veci všeobecným súdom sa môže\nstať predmetom kritiky zo strany ústavného súdu iba v prípade, ak by závery, ktorými\n\n8\n\nsa všeobecný súd vo svojom rozhodovaní riadil, boli zjavne neodôvodnené alebo arbitrárne.\nO arbitrárnosti (svojvôli) pri výklade a aplikácii zákonného predpisu všeobecným súdom\nby bolo\n\nmožné\n\nuvažovať\n\nlen\n\nv\n\nprípade,\n\nak\n\nby\n\nsa\n\ntento\n\nnatoľko\n\nodchýlil\n\nod znenia príslušných ustanovení, že by zásadne poprel ich účel a význam (mutatis\nmutandis I. ÚS 115/02, I. ÚS 12/05, I. ÚS 352/06).\nZo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že spor, v súvislosti s ktorým sa sťažovateľ\nuchádza o ústavnú ochranu, sa týka náhrady trov právneho zastúpenia v sume 888,53 €\n(sťažovateľ žiadal o priznanie náhrady trov právneho zastúpenia v sume 1 473,43 €, pričom\nokresný súd mu priznal sumu 584,90 €).\nV danom prípade tak ústavný súd v súlade so svojou doterajšou judikatúrou\n(IV. ÚS 358/08, IV. ÚS 33/2010, IV. ÚS 431/2012, IV. ÚS 72/2013) vyhodnotil predmet\nsúdneho konania (rozhodovanie o náhrade trov konania) tak, že ide o vec nižšej\nvýznamnosti (o tzv. bagateľnú vec). Vychádzal z toho, že ak Civilný súdny poriadok\nvylučuje u bagateľných vecí prieskum rozhodnutí vydaných druhostupňovými súdmi\nv mimoriadnom opravnom konaní [podanie dovolania ako mimoriadneho opravného\nprostriedku v prípade bagateľných vecí je v zmysle § 422 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z.\nCivilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej aj „CSP“) neprípustné], bolo\nby proti logike pripustiť, aby ich prieskum bol automaticky posunutý do roviny ústavného\nsúdnictva. Opodstatnenosť sťažnosti podľa čl. 127 ods. 1 ústavy v takejto veci prichádza do\núvahy iba v prípadoch extrémneho vybočenia zo štandardov, ktoré sú pre postupy\nzisťovania skutkového základu sporu a pre jeho právne posúdenie esenciálne. Táto\nskutočnosť totiž už sama osebe zakladá dôvod na odmietnutie sťažnosti podľa § 25 ods. 2\nzákona o ústavnom súde ako zjavne neopodstatnenej.\nNavyše ústavný súd považuje za žiaduce poukázať aj na svoju ustálenú judikatúru,\nv ktorej opakovane pripomína, že rozhodovanie o trovách konania pred všeobecnými súdmi\nzásadne patrí do právomoci týchto súdov, pri ktorom sa prejavujú atribúty ich nezávislého\nsúdneho rozhodovania, a ústavný súd preto iba celkom výnimočne podrobnejšie\npreskúmava rozhodnutia všeobecných súdov o trovách konania a k zrušeniu rozhodnutia\n\n9\n\no náhrade trov konania pristupuje len za celkom výnimočných okolností. Ústavný súd môže\nzasiahnuť do rozhodnutí všeobecných súdov o trovách konania iba za predpokladu,\nže by rozhodnutím všeobecného súdu došlo k procesnému excesu, ktorý by zakladal\nzjavný rozpor s princípmi spravodlivého súdneho konania (porovnaj m. m. II. ÚS 78/03,\nII. ÚS 31/04, IV. ÚS 45/06, I. ÚS 156/2010, IV. ÚS 40/2011).\nVšetky tieto hľadiská a postuláty tvorili východiská pre posúdenie sťažnosti\nústavným súdom aj v tomto prípade.\nII.1 K namietanému porušeniu označených základných práv uznesením\nokresného súdu sp. zn. 4 C 158/2010 z 11. mája 2018\nZ čl. 127 ods. 1 ústavy vyplýva, že systém ústavnej ochrany základných práv\na slobôd je rozdelený medzi všeobecné súdy a ústavný súd, pričom právomoc všeobecných\nsúdov je ústavou založená primárne („... ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný\nsúd“) a právomoc ústavného súdu len subsidiárne.\nZ princípu subsidiarity vyplýva, že právomoc ústavného súdu poskytnúť ochranu\nzákladným právam a slobodám je daná iba vtedy, ak o ochrane týchto práv a slobôd\nnerozhodujú všeobecné súdy. Ústavný súd sa pri zakladaní svojej právomoci riadi zásadou,\nže všeobecné súdy sú ústavou povolané chrániť nielen zákonnosť, ale aj ústavnosť. Preto\nje právomoc ústavného súdu subsidiárna a nastupuje až vtedy, ak nie je daná právomoc\nvšeobecných súdov (m. m. IV. ÚS 236/07).\nSúčasťou stabilizovanej judikatúry ústavného súdu je aj právny názor, podľa ktorého\nprincíp subsidiarity právomoci ústavného súdu je ústavným príkazom pre každú osobu.\nPreto každý, kto namieta porušenie svojho základného práva, musí rešpektovať\npostupnosť tejto ochrany a pred tým, ako podá sťažnosť ústavnému súdu, požiadať\no ochranu ten orgán verejnej moci, ktorého kompetencia predchádza právomoci ústavného\nsúdu (IV. ÚS 128/04).\n\n10\n\nAk ústavný súd pri predbežnom prerokovaní sťažnosti zistí, že sťažovateľ sa ochrany\nsvojich základných práv alebo slobôd môže domôcť využitím jemu dostupných a účinných\nprostriedkov nápravy pred iným (všeobecným) súdom, musí takúto sťažnosť odmietnuť\nz dôvodu nedostatku právomoci na jej prerokovanie (m. m. IV. ÚS 115/07).\nProti uzneseniu okresného súdu sp. zn. 4 C 158/2010 z 11. mája 2018, ktoré vydala\nvyššia súdna úradníčka, bola podľa § 239 ods. 1 CSP prípustná sťažnosť, ktorú sťažovateľ\naj podal a o ktorej rozhodla sudkyňa okresného súdu uznesením sp. zn. 4 C 158/2010\nzo 7. júna 2018.\nPrávomoc okresného súdu, ktorú tento uplatnil na základe sťažnosti podanej\nsťažovateľom, vylučuje, aby rozhodoval ústavný súd, preto sťažnosť v tejto časti podľa § 25\nods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd odmietol pre nedostatok právomoci.\nII.2 K namietanému porušeniu označených základných práv uznesením\nokresného súdu sp. zn. 4 C 158/2010 zo 7. júna 2018\nSťažovateľ v sťažnosti opakovane namieta „duplicitné krátenie trov konania“,\nv dôsledku ktorého mali byť porušené jeho v sťažnosti označené práva.\nK uvedenej námietke sťažovateľa považuje ústavný súd za potrebné uviesť,\nže rozhodovanie o náhrade trov konania má dve samostatné fázy. Prvou je rozhodovanie\no nároku na náhradu trov konania, o ktorom rozhodne súd bez návrhu v rozhodnutí, ktorým\nsa konanie končí. Pokiaľ má konečné rozhodnutie formu rozsudku, rozhodne súd o nároku\nna náhradu trov konania samostatným výrokom, ktorý má povahu uznesenia. Výrok\no nároku na náhradu trov konania má povahu tzv. závislého výroku, a to z dôvodu\nvzájomnej väzby medzi výsledkom sporu a priznaním či nepriznaním nároku na náhradu\ntrov konania. Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie [§ 357 písm. m) CSP].\nDruhou fázou je rozhodovanie súdneho úradníka súdu prvej inštancie, ktorý\nrozhodne o výške náhrady trov konania samostatným uznesením po právoplatnom skončení\n\n11\n\nveci. Proti tomuto uzneseniu je prípustná sťažnosť v zmysle § 239 a nasl. CSP, o ktorej\nrozhodne sudca súdu prvej inštancie. Rozhodnutie sudcu o sťažnosti je konečné,\nbez možnosti ďalších opravných prostriedkov.\nSťažovateľ sa touto sťažnosťou domáha ochrany označených práv len v uvedenej\ndruhej fáze rozhodovania o trovách konania, a teda pri rozhodovaní o konkrétnej výške\nnáhrady trov konania.\nÚstavný súd vzhľadom na uvedené skúmal, či otázka posúdenia účelnosti trov\nprávneho zastúpenia, ktorou okresný súd argumentoval pri krátení trov právneho zastúpenia,\nokresným súdom nevykazuje jeho extrémne vybočenie z pravidiel upravujúcich\nrozhodovanie o trovách konania.\nÚstavný súd pri preskúmavaní uznesenia okresného súdu sp. zn. 4 C 158/2010\nzo 7. júna 2018 vychádzal z požiadavky komplexného posudzovania všetkých rozhodnutí\nvšeobecných súdov, ktoré boli vydané v priebehu príslušného súdneho konania\n(m. m. IV. ÚS 350/09).\nÚstavný súd preto preskúmal aj uznesenie okresného súdu sp. zn. 4 C 158/2010\nz 11. mája 2018, ktorý v relevantnej časti uviedol: „21. Súd mal zo spisu preukázané,\nže žalobcovi vznikli trovy konania vo výške tak ako súd uviedol v bode 10. tohto uznesenia.\nTieto úkony právnej pomoci považoval súd za účelne vynaložené. Čo sa týka základnej\nsadzby tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby, túto právny zástupca žalobcu odvodil\npodľa ust. § 10 ods. 2 prvá veta vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z. z., s tým, že ak nie je\nustanovené inak. považuje sa za tarifnú hodnotu výška peňažného plnenia alebo cena veci\nalebo práva, ktorých sa právna služba týka, určená pri začatí poskytovania právnej služby.\nSúd pri vyčíslení základnej sadzby tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby vychádzal\nzo sumy 2636,10 €. Hodnota jedného úkonu právnej služby je tak vo výške 101,25 €.\n22. Žalobca počas konania uskutočnil celkom 4 úkony právnej pomoci vo veci samej\n(§ 14 ods. 1 písm. b) vyhlášky účinnej do 30. 6. 2013, § 13a ods. 1 písm. c) vyhlášky plus\nodmena za prípravu a prevzatie právneho zastúpenia), ktoré súd považoval za účelne\n\n12\n\nvynaložené, 2 úkony právnej pomoci, ktorý neboli úkonmi vo veci samej [§ 14 ods. 3 písm.\nb) vyhlášky účinnej do 30. 6. 2013, § 13a ods. 2 písm. b) vyhlášky] a zúčastnil sa na jednom\npojednávaní vo veci samej, dňa 4. 8. 2016 [č. l. 345 spisu; § 13a ods. 1 písm. d) vyhlášky]\na dvoch pojednávaniach, na ktorých nedošlo k prejednaniu veci samej dňa 31. 1. 2012, dňa\n2. 6. 2016 [č. l. 85 spisu, 310 spisu; § 14 ods. 5 písm. b) vyhlášky účinnej do 30. 6. 2013,\n§ 13a ods. 4 druhá veta vyhlášky].\n23. Pri rozhodovaní o trovách konania, súd prizná náhradu trov konania potrebných\nna účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci nemal úspech.\nJe potrebné prihliadať predovšetkým na účelnosť vynaložených trov v súvislosti s bránením\npráva, a na to či cena práce vykonaná právnym zástupcom pri prejednaní veci zodpovedala\npriznanej odmene. Súd nepriznal žalobcovi tarifnú odmenu za úkony právnej služby,\nktorými opravoval a dopĺňal žalobu (č. l. 70 spisu, č. l. 171 spisu) a tomu zodpovedajúce\nrežijné paušály, a to z dôvodu, že súd tieto úkony nevyhodnotil ako účelne vynaložené.\nŽalobca, navyše zastúpený advokátom, má povinnosť podať na súd riadnu žalobu, ktorá\nspĺňa všetky zákonom ustanovené náležitosti. Uvedenými podaniami žalobca reagoval na\nvýzvy súdu na odstránenie vád žaloby pod sankciou odmietnutia podania podľa v tom čase\núčinného ust. § 43 ods. 2 OSP.\n24. Súd žalobcovi nepriznal odmenu za úkon právnej služby: odvolanie voči\nuzneseniu č. k. 4 C/158/2010-146 zo dňa 27. 2. 2012 (č. l. 152 spisu), a to z dôvodu, že ani\ntento úkon právnej služby súd nevyhodnotil ako účelne vynaložený, efektívny a hospodárny.\nUvedeným odvolaním sa žalobca domáhal len opravy uznesenia č. k. 4 C/158/2010-146\nzo dňa 27. 2. 2012, ktoré bolo opravené uznesením č. l. 150 spisu. Na č. l. 158 spisu žalobca\nvzal toto odvolanie späť. Žalobca takýmto konaním spôsobil len prieťahy v konaní, pretože\nvec musela byt predložená na rozhodnutie odvolaciemu súdu o zastavení odvolacieho\nkonania. Na základe uvedeného súd tento úkon právnej služby nevyhodnotil ako účelne\nvynaložený v súvislosti s bránením bráva žalobcu.\n25. Keďže žalobca mal v rámci prvoinštančného konania čistý úspech v rozsahu\n50 %. súd priznal žalobcovi náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 50 %\na vo výške celkom 402,33 €. Žalobca mal v rámci odvolacieho konania čistý úspech\nv rozsahu 90 %, súd preto žalobcovi priznal náhradu trov odvolacieho konania voči\nžalovanému vo výške celkom 182,57 €. Žalobcovi v konaní vznikli aj trovy konania z titulu\n\n13\n\nzaplatených súdnych poplatkov a trov znaleckého dokazovania celkom v sume 363,00 €.\nTrovy konania teda predstavujú sumu celkom vo výške 947,90 €.“\nOkresný súd v relevantnej časti uznesenia sp. zn. 4 C 158/2010 zo 7. júna 2018\nuviedol: «Súd na základe podanej sťažnosti zo strany žalobcu preskúmal výpočet výšky trov\nkonania v uznesení č. k. 4 C/158/2010-402 zo dňa 11. 5. 2018, pričom dospel k záveru,\nže sťažnosť žalobcu je nedôvodná. Súd sa stotožňuje s rozhodnutí vyššieho súdneho\núradníka. Z uznesenia Krajského súdu v Žiline č. k. 10 Co/136/2012-163 zo dňa 27. 9. 2012\n(č. l. 164 spisu) vyplýva, že „v návrhu absentuje presné vymedzenie predmetu konania\nresp. vyčíslenie nároku. Ide o podstatnú vadu podania, o ktorej odstránenie je súd povinný\nsa pokúsiť v súčinnosti s navrhovateľom postupom podľa § 43 OSP.“ Súd prvýkrát vyzval\nk odstráneniu vád žalobcu výzvou (č. l. 65 spisu). Žalobca, zastúpený advokátom, výzvu\nnerešpektoval a do svojho podania (č. l. 70 spisu) opakovane neuviedol výšku\nbezdôvodného obohatenia. V dôsledku účelového postupu bol súd nútený vyrubiť súdny\npoplatok analogicky z pripojeného sporu totožných strán konania (č. l. 93 spisu), proti\nčomu sa tiež žalobca odvolal. Sám žalobca neuviedol výšku predmetu sporu, ale odmietol\nzaplatiť súdny poplatok vyrubený súdom. Po tom. čo sa Krajský súd v Žiline stotožnil so\nzáverom prvoinštančného súdu. že žalobca je povinný vyčísliť predmet sporu na základe\nopakovanej výzvy súdu (č. l. 168 spisu) v súlade so záväzným právnym názorom\nodvolacieho súdu. Žalobca výzvy súdu opakovane nerešpektoval, nerešpektoval ani záväzný\nprávny názor odvolacieho súdu a do podania (č. l. 171 spisu) opäť neuviedol – nevyčíslil\npredmet sporu. Následne súd odmietol podanie (č. l. 189 spisu) a právny zástupca žalobcu,\nhoci nesplnil výzvu súdu, záväzný právny názor odvolacieho súdu – podal odvolanie, v\nktorom opäť nevyčíslil predmet sporu. V uznesení (č. l. 208 spisu) to konštatuje aj odvolací\nsúd, že žalobca nikdy nevyčíslil predmet konania, odvolával sa na budúci znalecký posudok.\nVšetky úkony žalobcu tak vyplývali z jeho účelového postupu – svojvôle, kedy umelo\nnavyšoval úkony právnej pomoci, nerešpektoval pokyny prvoinštančného súdu a záväzný\npokyn odvolacieho súdu. Takému postupu žalobcu (právne zastúpenému) nemožno\nposkytnúť právnu ochranu a vyhodnotiť úkony, ktorými právny zástupca žalobcu zjavne\nsťažoval postup konania súdu. a ktorými zjavne spôsoboval prieťahy v konaní, za účelne\nvynaložené a namiesto sankcie takéto úkony odmeniť (podľa článku 5 základných princípov\n\n14\n\nCSP súd uvedené procesné úkony vyhodnotil ako úkony zjavne zneužívajúce právo,\nsvojvoľný postup, ktorý viedol k sťažovaniu postupu súdu, k prieťahom v konaní. Také\núkony právneho zástupcu žalobcu súd sankcionoval tým, že všetky neúčelné vynaložené\núkony právnej pomoci odmietol vyhodnotiť ako účelne vynaložené úkony a nepriznal\nza ne odmenu). Aj za účinnosti OSP podľa § 142 OSP mal advokát právo len na náhradu\núčelne vynaložených úkonov právnej pomoci, teda takých, ktorými právny zástupca žalobcu\nefektívne bráni právo žalobcu, nesťažuje postup konania súdu. Od advokáta podľa čl. 11\nods. 3 základných princípov CSP má právo súd očakávať, že je znalý práva a podá efektívny\núkon právnej pomoci, žalobu, ktorá má všetky náležitosti podľa zákona. Keďže náležitosti\npodľa zákona žaloba nemala, a bol nutný postup odstraňovania vád súdom, nemožno všetky\nďalšie úkony, ktorý advokát týmto postupom vyvolal považovať za účelne vynaložené trovy\nkonania. Takým postupom by súd diskriminoval advokáta, ktorý realizuje na prvýkrát\nbezchybný, profesionálny úkon právnej pomoci v porovnaní s advokátom, ktorý k tomu\npotrebuje výzvy súdu a ani tie nerešpektuje.\n9. Súd v tomto smere poukazuje na uznesenie NS SR sp. zn. 8 Sžo/33/2013 zo dňa\n23. 01. 2014, v ktorom sa uvádza, že náhradu trov konania nemožno priznať v rozpore\ns ust. § 251 CSP, teda za trovy, ktoré neboli vynaložené účelne na uplatňovanie práv.\nV zmysle § 20 ods. 1 zákona č. 586/2003 Z. z. o advokácii v znení neskorších predpisov,\nkaždý má právo na poskytnutie právnych služieb a môže o ne požiadať ktoréhokoľvek\nadvokáta. To však neznamená, že neúspešná strana sporu je povinná nahradiť všetky trovy\npredstavujúce odmenu advokáta. Navyše, ak by žalobca bol podal na súd riadnu žalobu\nk ďalším úkonom, ktorými len odstraňoval vady svojej žaloby, by ani nebolo došlo. Ďalej\nsúd uvádza, že návrh na opravu pisárskej chyby v uznesení v žiadnom prípade nemožno\npovažovať za úkon právnej pomoci vo veci samej podľa § 13a ods. 1 písm. c) vyhlášky,\nza ktorý patrí plná tarifná odmena. Pisárske chyby opravuje súd aj sám z úradnej moci, keď\nzisti, že k takej chybe došlo. Ďalej súd uvádza, čo sa týka podania „stanovisko k vyjadreniu\nodporcu k znaleckému posudku zo dňa 30. 5. 2016“ (č. l. 309 spisu), kde žalobca tvrdí, že\nsa bránil voči argumentom protistrany, súd uvádza, že k tomuto úkonu zo strany súdu\nžalobca nebol vyzvaný. Dňa 14. 4. 2016 podal žalobca na súd svoje vyjadrenie k\nznaleckému posudku, za ktorý mu bola priznaná plná tarifná odmena (č. l. 295 spisu). Svoje\nvyjadrenie k argumentom protistrany mal žalobca možnosť uplatniť osobne na pojednávaní,\n\n15\n\nktoré sa konalo dňa 2. 6. 2016 (č. l. 310 spisu) a nie písomne doručiť súdu vyjadrenie dňa\n31. 2. 2016 (dva dni pred pojednávaním), sťažovať tým postup súdu (navyše protistrana\nsa s týmto podaním nemala možnosť oboznámiť) a účtovať si tarifnú odmenu za takýto\núčelový postup žalobcu, ktorý počas celého konania len množil úkony, v ktorých neuvádzal\nžiadne nové skutočnosti podstatné pre rozhodnutie vo veci samej a sťažoval postup súdu.\nŽalobca nesúhlasí s priznaním odmeny za úkon „odvolanie voči rozsudku zo dňa\n5. 10. 2016“, ktorým bola žalobcovi priznaná tarifná odmena vo výške jednej polovice\npodľa § 13a ods. 2 písm. b) vyhlášky. V odvolaní žalobca výslovne sám uviedol, že podáva\nodvolanie iba čo do výroku č. 11, rozsudku, ktorým súd rozhodol o trovách konania.\nV nadväznosti na podané odvolanie bol žalobcovi vyrubený súdny poplatok vo výške 5,- €\n(č. l. 381 spisu), pretože nešlo o odvolanie vo veci samej, ale odvolanie čo do trov\nkonania.»\nÚstavný súd poznamenáva, že pre odôvodnenie rozhodnutia o konkrétnej výške\nnáhrady trov konania platia rovnaké kritériá ako pre rozhodnutie súdu o nároku na náhradu\ntrov konania. Z odôvodnenia musí byť zrejmé a preskúmateľné, ako okresný súd vyhodnotil\núčelnosť vynaložených trov, pričom podrobne musí byť odôvodnené najmä to, z akých\ndôvodov nebola konkrétna položka trov konania priznaná.\nOtázka účelnosti výdavkov bezprostredne súvisí najmä s náhradou trov sporovej\nstrany spočívajúcich v odmene advokáta za právne služby poskytnuté v konaní pred súdom.\nJe nepochybné, že výdavky na zastúpenie strany advokátom sú spravidla odôvodené.\nOsobitne je účelnosť a odôvodnenosť výdavkov na tarifnú odmenu advokáta\nposudzovaná vo vzťahu k jednotlivým úkonom právnych služieb v rámci sporového\nkonania. Ústavný súd poukazuje na to, že už vyslovil právny názor, podľa ktorého účelnosť\nsa v zásade dá stotožniť s nevyhnutnosťou alebo právnou možnosťou vynaloženia trov\nspojených s ústavne zaručeným právom na právnu pomoc v zmysle čl. 47 ods. 2 ústavy\na trovy právneho zastúpenia sa vo všeobecnosti za účelne vynaložené považujú. Trovy\npotrebné na účelné vynaloženie alebo ochranu práva sa však nemôžu posudzovať ako celok,\na to aj keď má účastník nárok na náhradu trov konania, pretože mal vo veci úspech, každý\n\n16\n\núkon alebo každé platenie trov treba posudzovať samostatne, to platí aj pre trovy právnej\nslužby (m. m. III. ÚS 481/2015).\nVo vzťahu k uvedenému ústavný súd uvádza, že z uznesenia okresného súdu\nsp. zn. 4 C 158/2010 z 11. mája 2018 v spojení s uznesením okresného súdu sp. zn.\n4 C 158/2010 zo 7. júna 2018 sa presvedčil, že sťažovateľ dostal odpoveď na všetky svoje\nnámietky, ktoré sú totožného s námietkami tvoriacimi obsah tejto sťažnosti.\nOkresný súd v uznesení sp. zn. 4 C 158/2010 zo 7. júna 2018 presvedčivo\na vyčerpávajúco odôvodnil záver, na základe ktorého nebola sťažovateľovi priznaná\nnáhrada trov konania za všetky ním vyčíslené úkony právnej pomoci, aj s poukázaním\nna skutočnosť, že okresný súd vyhodnotil určité vyčíslené úkony právnej pomoci podľa\nčl. 5 základných princípov Civilného sporového poriadku ako „úkony zjavne zneužívajúce\nprávo“. Ústavný súd konštatuje, že uznesenie okresného súdu sp. zn. 4 C 158/2010\nzo 7. júna 2018 nemožno považovať za zjavne neodôvodnené a arbitrárne.\nNapadnuté uznesenie okresného súdu obsahuje podľa názoru ústavného súdu\ndostatok skutkových a právnych záverov odôvodňujúcich záver okresného súdu\no nepriznaní všetkých advokátom vyúčtovaných trov právneho zastúpenia, pričom ústavný\nsúd nezistil, že by jeho výklad a závery boli svojvoľné alebo zjavne neodôvodnené\na nevyplýva z nich ani taká aplikácia príslušných ustanovení všeobecne záväzných\nprávnych predpisov vo svetle rozhodujúcich skutočností, ktorá by bola popretím ich\npodstaty a zmyslu. Skutočnosť, že sťažovateľ sa s názorom okresného súdu nestotožňuje,\nnepostačuje sama osebe na prijatie záveru o zjavnej neodôvodnenosti alebo arbitrárnosti\nnapadnutého rozhodnutia. Aj stabilná rozhodovacia činnosť ústavného súdu (II. ÚS 4/94,\nII. ÚS 3/97, I. ÚS 204/2010) rešpektuje názor, podľa ktorého nemožno právo na súdnu\nochranu stotožňovať s procesným úspechom, z čoho vyplýva, že všeobecný súd nemusí\nrozhodovať v súlade so skutkovým a právnym názorom účastníkov konania vrátane\nich dôvodov a námietok. V zmysle svojej judikatúry považuje ústavný súd za protiústavné\naj arbitrárne tie rozhodnutia, ktorých odôvodnenie je úplne odchylné od veci samej, alebo\n\n17\n\naj extrémne nelogické so zreteľom na preukázané skutkové a právne skutočnosti\n(IV. ÚS 150/03, I. ÚS 301/06).\nVychádzajúc z uvedeného ústavný súd konštatuje, že z obsahu napadnutého\nuznesenia okresného súdu vyplýva, že okresný súd sa námietkami sťažovateľa zaoberal\nv rozsahu, ktorý postačuje na konštatovanie, že sťažovateľ v súdnom konaní dostal odpoveď\nna všetky podstatné otázky týkajúcich sa jeho námietok, súd konal v medziach svojej\nprávomoci, keď príslušné ustanovenia dotknutých právnych predpisov, ktoré boli podstatné\npre posúdenie veci, ústavne konformným spôsobom interpretoval a aplikoval, pričom jeho\núvahy vychádzajú z konkrétnych faktov, sú logické, a preto aj celkom legitímne a právne\nakceptovateľné.\nNa tomto základe ústavný súd dospel k záveru, že medzi uznesením okresného súdu\nsp. zn. 4 C 158/2010 zo 7. júna 2018 a sťažovateľom namietaným porušením základných\npráv zaručených čl. 46 ods. 1 a čl. 47 ods. 2 a 3 v spojení s čl. 12 ods. 1 ústavy\na namietaným porušením práva zaručeného čl. 6 ods. 1 dohovoru neexistuje taká príčinná\nsúvislosť, na základe ktorej by po prípadnom prijatí sťažnosti na ďalšie konanie reálne\nmohol dospieť k záveru o ich porušení.\nÚstavný súd preto sťažnosť sťažovateľa v tejto časti pri predbežnom prerokovaní\nodmietol podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde ako zjavne neopodstatnenú.\nKeďže sťažnosť bola odmietnutá, rozhodovanie o ďalších procesných návrhoch\nsťažovateľa v uvedenej veci stratilo opodstatnenie, preto sa nimi ústavný súd už nezaoberal.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 13. septembra 2018\n\n18", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "trovy konania", "práva a slobody – právo na súdnu a inú právnu ochranu-právo na spravodlivý proces", "princíp a zásady (zjednotenie pojmov)-princíp rovnosti", "práva a slobody – právo na súdnu a inú právnu ochranu-právo na rovnosť účastníkov v konaní", "práva a slobody – právo na súdnu a inú právnu ochranu-právo na súdnu ochranu", "diskriminácia-zákaz"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:0139f1ee-00d2-48f7-9f34-c41aa07705f1", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2015:3.US.481.2015.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 481/2015", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 481/2015 z 6. 10. 2015", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2015-10-06", "citacie_n": 157, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2015:3.US.481.2015.1"}, {"guid": "ussr:fa01ddab-ba26-4724-a7f7-0bf9fb3006ea", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 192/2014", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 192/2014 z 27. 3. 2014", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2014-03-27", "citacie_n": 100, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:fa01ddab-ba26-4724-a7f7-0bf9fb3006ea"}, {"guid": "ussr:43d204a6-8848-48ff-95d2-01506a104e1a", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 210/2013", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 210/2013 z 4. 7. 2013", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2013-07-04", "citacie_n": 129, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:43d204a6-8848-48ff-95d2-01506a104e1a"}, {"guid": "ussr:25843204-6b92-43cc-a700-21429fc018e8", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 72/2013", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 72/2013 z 26. 4. 2013", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2013-04-26", "citacie_n": 26, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:25843204-6b92-43cc-a700-21429fc018e8"}, {"guid": "ussr:fdf37345-7beb-4ceb-8554-f6712d22b54a", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 431/2012", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 431/2012 z 16. 8. 2012", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2012-08-16", "citacie_n": 115, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:fdf37345-7beb-4ceb-8554-f6712d22b54a"}, {"guid": "ussr:fbb1e98a-6f56-4784-9d65-bc1536c93f8f", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 311/2012", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 311/2012 z 14. 6. 2012", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2012-06-14", "citacie_n": 147, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:fbb1e98a-6f56-4784-9d65-bc1536c93f8f"}, {"guid": "ussr:ed3685f7-1da1-481f-b43f-988b5f5e240e", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 40/2011", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 40/2011 z 17. 2. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-02-17", "citacie_n": 532, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:ed3685f7-1da1-481f-b43f-988b5f5e240e"}, {"guid": "ussr:de3c1100-062c-48a8-b9ec-747311ddd322", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 204/2010", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 204/2010 z 27. 5. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-05-27", "citacie_n": 1515, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:de3c1100-062c-48a8-b9ec-747311ddd322"}, {"guid": "ussr:0fd2f7dd-aec1-4755-bc1a-2bb3f7567bc1", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 156/2010", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 156/2010 z 27. 4. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-04-27", "citacie_n": 602, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:0fd2f7dd-aec1-4755-bc1a-2bb3f7567bc1"}, {"guid": "ussr:999bd42f-1bd9-4e3b-ae0a-69789fa214af", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 33/2010", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 33/2010 z 28. 1. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-01-28", "citacie_n": 35, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:999bd42f-1bd9-4e3b-ae0a-69789fa214af"}, {"guid": "ussr:391126de-1994-4744-87c1-58d55b2cef93", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 350/09", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 350/09 z 8. 10. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-10-08", "citacie_n": 2595, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:391126de-1994-4744-87c1-58d55b2cef93"}, {"guid": "ussr:7efcdc21-cf3f-4521-a1c5-a6d5e3df1b87", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 358/08", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 358/08 z 7. 11. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-11-07", "citacie_n": 331, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:7efcdc21-cf3f-4521-a1c5-a6d5e3df1b87"}, {"guid": "ussr:48b56799-422f-43c8-a36c-9031d628929f", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 248/08", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 248/08 z 28. 8. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-08-28", "citacie_n": 621, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:48b56799-422f-43c8-a36c-9031d628929f"}, {"guid": "ussr:3d1bbbf7-d99c-47a6-bb70-07901c4bb4d6", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 236/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 236/07 z 27. 9. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-09-27", "citacie_n": 1809, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:3d1bbbf7-d99c-47a6-bb70-07901c4bb4d6"}, {"guid": "ussr:4e640cc5-3dba-441f-9e58-167152a0b708", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 88/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 88/07 z 30. 5. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-05-30", "citacie_n": 2025, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:4e640cc5-3dba-441f-9e58-167152a0b708"}, {"guid": "ussr:4cde5b9f-f9a9-4ed2-beaf-3ccde794261e", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 115/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 115/07 z 17. 5. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-05-17", "citacie_n": 1741, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:4cde5b9f-f9a9-4ed2-beaf-3ccde794261e"}, {"guid": "ussr:d3adf9b9-93df-42a3-bf9d-46ddfdffb663", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 352/06", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 352/06 z 10. 1. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-01-10", "citacie_n": 1756, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:d3adf9b9-93df-42a3-bf9d-46ddfdffb663"}, {"guid": "ussr:e4bddb8c-e526-423f-8c3e-68b777c9ded1", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 301/06", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 301/06 z 4. 10. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-10-04", "citacie_n": 1940, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e4bddb8c-e526-423f-8c3e-68b777c9ded1"}, {"guid": "ussr:2f78974f-ac62-474c-ad7d-55aee57f47db", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 45/06", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 45/06 z 20. 4. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-04-20", "citacie_n": 501, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2f78974f-ac62-474c-ad7d-55aee57f47db"}, {"guid": "ussr:d6eef413-f1cd-472a-bc5f-8b32e6ef4587", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 56/05", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 56/05 z 22. 6. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-06-22", "citacie_n": 797, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:d6eef413-f1cd-472a-bc5f-8b32e6ef4587"}, {"guid": "ussr:5e3b95e7-a888-4f82-ab29-9395007102ae", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 12/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 12/05 z 20. 1. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-01-20", "citacie_n": 2705, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5e3b95e7-a888-4f82-ab29-9395007102ae"}, {"guid": "ussr:08d607bd-eb00-4d78-9e99-b13baa4bd8ea", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 31/04", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 31/04 z 17. 12. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-12-17", "citacie_n": 1532, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:08d607bd-eb00-4d78-9e99-b13baa4bd8ea"}, {"guid": "ussr:4aaf662d-fca7-400a-bc94-e6fc4ccd78a8", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 78/03", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 78/03 z 9. 9. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-09-09", "citacie_n": 1767, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:4aaf662d-fca7-400a-bc94-e6fc4ccd78a8"}, {"guid": "ussr:8f60de0e-cbe0-4ed3-878d-d9bc36448c23", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 128/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 128/04 z 16. 4. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-04-16", "citacie_n": 632, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:8f60de0e-cbe0-4ed3-878d-d9bc36448c23"}, {"guid": "ussr:5efa628a-bf20-442b-8f57-49769d3bcbe7", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 150/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 150/03 z 27. 8. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-08-27", "citacie_n": 1938, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5efa628a-bf20-442b-8f57-49769d3bcbe7"}, {"guid": "ussr:1c7111fe-e1df-4a1f-9892-b46bb67d1327", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 115/02", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 115/02 z 17. 10. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-10-17", "citacie_n": 3472, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:1c7111fe-e1df-4a1f-9892-b46bb67d1327"}, {"guid": "ussr:c61937db-7e5c-411c-8593-3cef21374471", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 110/02", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 110/02 z 7. 10. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-10-07", "citacie_n": 2079, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:c61937db-7e5c-411c-8593-3cef21374471"}, {"guid": "ussr:e0da639e-5ca3-4b9a-93ec-7a2299435640", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 66/98", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 66/98 z 15. 10. 1998", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1998-10-15", "citacie_n": 7731, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e0da639e-5ca3-4b9a-93ec-7a2299435640"}, {"guid": "ussr:1348e0f0-0a30-4c1e-b170-7364e546ca39", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.3.1997.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 3/97", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 3/97 z 19. 3. 1997", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1997-03-19", "citacie_n": 8205, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.3.1997.1"}, {"guid": "ussr:04aa9885-e68b-4e56-852c-6f781caab876", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.4.1994.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 4/94", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 4/94 z 19. 1. 1994", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1994-01-19", "citacie_n": 2720, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.4.1994.1"}], "citovane_v": [{"guid": "ussr:c96173ef-ec01-48a0-8afa-bf64a2eabd32", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2023:4.US.4.2023.2", "spisova_znacka": "IV. ÚS 4/2023", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 4/2023 z 21. 3. 2023", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2023-03-21", "citacie_n": 6, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2023:4.US.4.2023.2"}, {"guid": "ussr:8a1df554-d493-4195-8935-0a7441d8924d", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:3.US.379.2020.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 379/2020", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 379/2020 z 8. 10. 2020", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2020-10-08", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:3.US.379.2020.1"}, {"guid": "ussr:5884b9f1-789f-4263-a599-ac961fd5602e", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2019:4.US.680.2018.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 680/2018", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 680/2018 z 13. 12. 2018", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2018-12-13", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2019:4.US.680.2018.1"}]}