{"guid": "ussr:826833ca-3eaa-4bc5-8a15-ddaff54b2be9", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:4.US.503.2018.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 503/2018", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 503/2018 z 13. 9. 2018", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 13. septembra 2018, sp. zn. IV. ÚS 503/2018, ECLI:SK:USSR:2018:4.US.503.2018.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Ľudmila Gajdošíková", "sudca_id": 1082, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/ludmila-gajdosikova-1082", "datum_vydania": "2018-09-13", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["odmieta", "odmieta"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "IV.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/826833ca-3eaa-4bc5-8a15-ddaff54b2be9", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:4.US.503.2018.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2018:4.US.503.2018.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2018:4.US.503.2018.1/text", "citacie_n": 0, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nIV. ÚS 503/2018-23\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 13. septembra 2018\nv senáte zloženom z predsedníčky Ľudmily Gajdošíkovej (sudkyňa spravodajkyňa),\nzo sudcu Ladislava Orosza a sudcu Miroslava Duriša predbežne prerokoval sťažnosť\nobchodnej spoločnosti MERKURY MARKET SLOVAKIA, s. r. o., Duklianska 11, Prešov,\nzastúpenej advokátskou kanceláriou JUDr. Patrik HOLINGA s. r. o., Hlavná 25, Košice,\nv mene ktorej koná advokát JUDr. Patrik Holinga, vo veci namietaného porušenia\nzákladného práva podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky rozsudkom Okresného\nsúdu Prešov sp. zn. 18 Cb 27/2009 zo 16. decembra 2014 a rozsudkom Krajského súdu\nv Prešove sp. zn. 2 Cob 43/2015 z 24. marca 2016 a takto\nrozhodol:\nSťažnosť obchodnej spoločnosti MERKURY MARKET SLOVAKIA, s. r. o.,\nodmieta.\nOdôvodnenie:\nI.\nÚstavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 24. mája 2016\ndoručená sťažnosť obchodnej spoločnosti MERKURY MARKET SLOVAKIA, s. r. o.\n(ďalej len „sťažovateľka“), ktorou namieta porušenie svojho základného práva podľa čl. 46\n\nods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) rozsudkom Okresného súdu Prešov\n(ďalej len „okresný súd“) sp. zn. 18 Cb 27/2009 zo 16. decembra 2014 (ďalej len\n„napadnutý rozsudok okresného súdu“) a rozsudkom Krajského súdu v Prešove (ďalej len\n„krajský súd“) sp. zn. 2 Cob 43/2015 z 24. marca 2016 (ďalej len „napadnutý rozsudok\nkrajského súdu“).\nZo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že Okresným súdom Prešov bolo\npod sp. zn. 18 Cb 27/2009 vedené konanie na základe žaloby podanej obchodnou\nspoločnosťou A – typ, architektonický ateliér, spol. s r. o., Strojnícka 1, Prešov (ďalej\nlen „žalobca“), proti sťažovateľke, ktorá v konaní vystupovala v procesnom postavení\nžalovanej, o zaplatenie sumy 9 875,19 € s príslušenstvom (ďalej len „súdne konanie“).\nNapadnutým rozsudkom okresného súdu bola sťažovateľka zaviazaná zaplatiť\nžalobcovi sumu 9 875,19 € so 14,25 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 9 875,19 €\nod 21. februára 2007 do zaplatenia, trovy konania v sume 592,51 € a trovy právneho\nzastúpenia v sume 4 090,15 €, a to všetko do troch dní od právoplatnosti uvedeného\nrozsudku.\nNa základe odvolania podaného sťažovateľkou krajský súd napadnutým rozsudkom\npotvrdil napadnutý rozsudok okresného súdu, ktorým bolo žalobe vo veci samej vyhovené,\na zmenil napadnutý rozsudok okresného súdu vo výroku o náhrade trov prvostupňového\nkonania tak, že sťažovateľka bola zaviazaná zaplatiť žalobcovi trovy konania\nvo výške 592,51 € a trovy právneho zastúpenia vo výške 2 733,41 €. Posledným výrokom\nbola sťažovateľka zaviazaná nahradiť žalobcovi trovy odvolacieho konania v sume\n944,84 €.\nSťažovateľka v odôvodnení svojej sťažnosti uvádza: «Odporca ako sťažovateľ touto\nsťažnosťou namieta porušenie jeho práva na spravodlivé konanie v zmysle čl. 46 ods. 1\nÚstavy Slovenskej republiky a v rámci neho práva na odôvodnenie súdneho rozhodnutia.\nMá za to, že súdy sa pri odôvodnení svojich rozhodnutí nevysporiadali s podstatnými\nargumentami, ktoré sťažovateľ opísal v čl. I.B bod 2 a 3, t. j. s omeškaním navrhovateľa\nvo fáze územného konania v dĺžke 37 dní (prerušenie územného konania na 23 dní\n\n2\n\nsa časovo prelína s omeškaním navrhovateľa o 37 dní pri stanovisku UHA, preto je\nomeškanie v tejto fáze 37 dní) a stavebného konania v dĺžke 7 dní, spolu 44 dní, za ktoré\nomeškanie zodpovedá výlučne navrhovateľ a ktoré omeškanie odporca nezavinil.\nKrajský súd v Prešove po podaní odvolania odporcom proti rozsudku súdu prvého\nstupňa nariadil vo veci pojednávanie. Predmetom tohto pojednávania poukazujúc\naj na Výzvu Krajského súdu v Prešove zo dňa 10.02.2016, ktorou vyzval účastníkov konania\nna písomné vyjadrenie sa k aplikácii ustanovenia § 370 Obchodného zákonníka, bolo\nvykonanie dokazovania o skutočnostiach, ktoré z porušení zmluvných povinností zo strany\núčastníkov konania mali za následok omeškanie druhej zmluvnej strany a o aký čas...\n... Navrhovateľ v odvolacom konaní súdu predložil tabuľku s označením „Časový\nharmonogram plnenia predmetu Zmluvy“, kde vyššie uvedené skutočnosti opätovne potvrdil\na na ktoré sa ho predseda senátu na pojednávaní dňa 03.03.2016 aj pýtal (aj napriek tomu,\nže otázky predsedu senátu a odpoveď navrhovateľa nie sú zachytené v zápisnici\nz pojednávania, ale na nahrávke zachytené určite sú).\nAk teda odvolací súd nariadil za vyššie popísaným účelom pojednávanie,\ndokazovanie v tomto rozsahu na pojednávaní aj vykonal, opomenul sa s týmito závermi,\nktoré sú pre rozhodnutie vo veci rozhodujúce a po prepočítaní dní omeškania na strane\nnavrhovateľa znamenajú pre odporcu čiastočný úspech vo veci, opomenul vysporiadať.»\nSťažovateľka sa nestotožňuje s odôvodnením napadnutého rozsudku krajského súdu,\nv časti, ktorou krajský súd považoval odvolacie dôvody sťažovateľky založené na ochrane\nzahraničných investícii za neopodstatnené. Sťažovateľka uvádza: «Nie je možné sa v tejto\nsúvislosti uspokojiť s odôvodnením rozsudku Krajského súdu v Prešove, že odporca\nje subjekt so sídlom v Slovenskej republike aj keď spoločníkom odporcu je subjekt z Poľskej\nrepubliky. Sťažovateľ má za to, že na Slovensku takým spôsobom ako sťažovateľ, podnikajú\naj iné veľké zahraničné spoločnosti. Zahraničné materské spoločnosti vystupujú ako\nspoločníci v slovenských obchodných spoločnostiach, ktoré na našom území založia, a tak\ninvestujú na území Slovenska, etablujú sa v podnikateľskom prostredí a v neposlednom rade\nvytvárajú na trhu pracovné miesta. Ako príklad možno uviesť Volkswagen, o ktorej\nspoločnosti nikto nepovie, že je slovenskou spoločnosťou aj napriek tomu, že má výrobné\nzávody na území Slovenskej republiky. Obdobne to platí aj pre kórejskú automobilku KIA\n\n3\n\na britskú automobilu Jaguar Land Rover. Všetky spomenuté automobilky boli vládou SR\noznačené a uznané za zahraničných investorov, ktorým boli a sú poskytnuté finančné\nstimuly zo strany našej vlády aj napriek tomu, že sú to „slovenské s. r. o.“ s účasťou\nzahraničných materských spoločností. V tejto časti považuje sťažovateľ taktiež odôvodnenie\nrozhodnutia Krajského súdu v Prešove za nedostatočné.»\nSťažovateľka namieta aj postup okresného súdu pred vynesením napadnutého\nrozsudku a v tejto súvislosti odôvodnenie napadnutého rozsudku krajského súdu.\nV nadväznosti na to sťažovateľka namieta, že «Súd prvého stupňa na pojednávaní konanom\ndňa 12. 09. 2014, ktoré bolo predposledným pojednávaním vo veci pred vynesením\nrozsudku dňa 16. 12. 2014, v podstate po vykonanom dokazovaní vyslovil svoj predbežný\nprávny názor, že „nárok navrhovateľa a odporcu vidí pol na pol“. Rozhodnutie súdu\nprvého stupňa bolo pre odporcu o to prekvapivejšie, keď súd v plnom rozsahu vyhovel\nnavrhovateľovi. Ak by súd pri vyslovení predbežného názoru uviedol, že sa prikloní na\nstranu navrhovateľa, odporca by určite využil cestu súdneho zmieru, prípadne mimosúdnej\ndohody a prijal by návrh navrhovateľa na jeho/jej uzavretie v znení, v akom ju navrhovateľ\npred časom navrhoval. Snahy účastníkov konania o uzavretie súdneho zmieru/mimosúdnej\ndohody sa v konaní vyskytli niekoľkokrát, jediné čo medzi nimi zostalo sporné bola výška\npohľadávky, ako predmet urovnania. Ak teda súd od predposledného do posledného\npojednávania zmenil svoj právny názor na vec, napriek tomu, že vo veci už nebolo vykonané\ntakmer žiadne ďalšie dokazovanie, ktoré by bolo spôsobilé ovplyvniť zmenu rozhodnutia\nsúdu, mal sa súd prvého stupňa v odôvodnení svojho rozhodnutia s touto zmenou právneho\nnázoru vysporiadať. Účelom vyslovenia predbežného právneho posúdenia veci zo strany\nsúdu je aj to, aby rozhodnutie súdu nebolo pre účastníkov konania prekvapivé. V tomto\nprípade nastal pravý opak.».\nNa základe uvedeného sťažovateľka navrhuje, aby ústavný súd vydal nález:\n„5. Základné právo obchodnej spoločnosti MERKURY MARKET SLOVAKIA, s. r. o.,\nIČO: 36 501 891, Duklianska 11, 080 01 Prešov na spravodlivé konanie v zmysle čl. 46\nods. 1\n\nÚstavy\n\nSlovenskej\n\nrepubliky\n\nrozsudkom\n\nOkresného\n\nsúdu\n\nPrešov\n\nsp. zn. 18 Cb/27/2009-239 zo dňa 16. 12. 2014 a v rámci neho právo na odôvodnenie\nrozhodnutia porušené bolo.\n4\n\n6. Základné právo obchodnej spoločnosti MERKURY MARKET SLOVAKIA, s. r. o.,\nIČO: 36 501 891, Duklianska 11, 080 01 Prešov na spravodlivé konanie v zmysle čl. 46\nods. 1 Ústavy Slovenskej republiky rozsudkom Krajského súdu v Prešove sp. zn.\n2 Cob/43/2015-319 zo dňa 24. 03. 2016 a v rámci neho právo na odôvodnenie rozhodnutia\nporušené bolo.\n7. Ústavný súd SR zrušuje rozsudok Okresného súdu Prešov sp. zn. 18 Cb/27/2009239 zo dňa 16. 12. 2014 a rozsudok Krajského súdu v Prešove sp. zn. 2 Cob/43/2015-319\nzo dňa 24. 03. 2016 a vec vracia na ďalšie konanie.\n8. Spoločnosti MERKURY MARKET SLOVAKIA, s. r. o., IČO: 36 501 891,\nDuklianska 11, 080 01 Prešov priznáva náhradu trov konania v sume 363,79 € na účet jeho\nprávneho zástupcu JUDr. Patrika HOLINGA s. r. o., Hlavná 25, 040 01 Košice č. účtu\n, do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.“\nSťažovateľka podaním z 28. februára 2017 doplnila svoj „právny názor na podporu\nústavnej sťažnosti“. V doplnení poukázala na nález ústavného súdu sp. zn. I. ÚS 317/2015\nzo 17. augusta 2016, ktorý podľa jej názoru „pojednáva o prípade, ktorý je takmer\nidentický“ s jej sťažnosťou. Ďalej poukazuje na priebeh konania pred krajským súdom\na podstatné skutočnosti, s ktorými sa krajský súd podľa jej názoru v odôvodnení\nnapadnutého rozsudku nevysporiadal.\nII.\nPodľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy,\nktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,\nak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\nÚstavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky\nč. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním\na o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom\n\n5\n\nsúde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti\nnavrhovateľov.\nPri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené\nv § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto\nustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd právomoc,\nnávrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy\npodané niekým zjavne neoprávneným, návrhy podané oneskorene, ako aj návrhy zjavne\nneopodstatnené môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením\nbez ústneho pojednávania.\nO zjavnú neopodstatnenosť sťažnosti ide vtedy, keď namietaným postupom orgánu\nštátu alebo jeho rozhodnutím nemohlo vôbec dôjsť k porušeniu toho základného práva alebo\nslobody, ktoré označil navrhovateľ, a to buď pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti\nmedzi označeným postupom orgánu štátu alebo jeho rozhodnutím a základným právom\nalebo slobodou, porušenie ktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne\nneopodstatnený návrh preto možno považovať taký návrh, pri predbežnom prerokovaní\nktorého ústavný súd nezistil žiadnu možnosť porušenia označeného základného práva alebo\nslobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jeho prijatí na ďalšie konanie (I. ÚS 66/98,\nI. ÚS 110/02, I. ÚS 88/07).\nPodľa § 20 ods. 4 zákona o ústavnom súde je ústavný súd viazaný návrhom\nna začatie konania okrem prípadov výslovne uvedených v tomto zákone. Viazanosť\nústavného súdu návrhom na začatie konania sa prejavuje predovšetkým vo viazanosti\npetitom návrhu na začatie konania, teda tou časťou sťažnosti (v konaní podľa čl. 127\nústavy), v ktorej sťažovateľ špecifikuje, akého rozhodnutia sa od ústavného súdu domáha\n(§ 20 ods. 1 zákona o ústavnom súde), čím zároveň vymedzí predmet konania\npred ústavným súdom z hľadiska požiadavky na poskytnutie ústavnej ochrany.\nVzhľadom na uvedené môže ústavný súd rozhodnúť len o tom, čoho sa sťažovateľ domáha\nv petite svojej sťažnosti, a vo vzťahu k tomu subjektu, ktorý označil za porušovateľa svojich\npráv (m. m. IV. ÚS 415/09, IV. ÚS 355/09, II. ÚS 19/05, III. ÚS 2/05).\n\n6\n\nSťažovateľka v odôvodnení sťažnosti namieta aj neodôvodnené prieťahy v konaní\npred okresným súdom aj krajským súdom, čím podľa jej názoru došlo aj k porušeniu jej\nzákladného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2\nústavy. Sťažovateľka namietané porušenie označeného základného práva, zastúpená\nkvalifikovaným právnym zástupcom, nezahrnula do petitu sťažnosti. V tejto súvislosti\nústavný súd poukazuje na to, že označenie základných práv a slobôd, ktoré sťažovateľ\nuvedie v jednotlivých bodoch odôvodnenia sťažnosti, považuje za súčasť jeho argumentácie\n(m. m. IV. ÚS 89/2010, IV. ÚS 126/2012, II. ÚS 220/2016), ktoré však v prípade, že neboli\npremietnuté do petitu sťažnosti, nie sú predmetom rozhodovania ústavného súdu\npri predbežnom prerokovaní návrhu (m. m. III. ÚS 119/03, I. ÚS 34/2015). Z uvedeného\ndôvodu ústavný súd nerozhodoval o namietanom porušení základného práva podľa čl. 48\nods. 2 ústavy.\nSťažovateľka v petite sťažnosti namieta porušenie svojho základného práva\npodľa čl. 46 ods. 1 ústavy napadnutým uznesením okresného súdu aj napadnutým\nuznesením krajského súdu.\nPodľa čl. 46 ods. 1 ústavy každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom\nsvojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom\nna inom orgáne Slovenskej republiky.\nII.1 K namietanému porušeniu základného práva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy\nnapadnutým rozsudkom okresného súdu\nZ čl. 127 ods. 1 ústavy vyplýva, že systém ústavnej ochrany základných práv\na slobôd je rozdelený medzi všeobecné súdy a ústavný súd, pričom právomoc všeobecných\nsúdov je ústavou založená primárne („... ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný\nsúd“) a právomoc ústavného súdu len subsidiárne.\nZ princípu subsidiarity vyplýva, že právomoc ústavného súdu poskytnúť ochranu\nzákladným právam a slobodám je daná iba vtedy, ak o ochrane týchto práv a slobôd\nnerozhodujú všeobecné súdy. Ústavný súd sa pri zakladaní svojej právomoci riadi zásadou,\n\n7\n\nže všeobecné súdy sú ústavou povolané chrániť nielen zákonnosť, ale aj ústavnosť.\nPreto je právomoc ústavného súdu subsidiárna a nastupuje až vtedy, ak nie je daná\nprávomoc všeobecných súdov (m. m. IV. ÚS 236/07).\nSúčasťou stabilizovanej judikatúry ústavného súdu je aj právny názor, podľa ktorého\nprincíp subsidiarity právomoci ústavného súdu je ústavným príkazom pre každú osobu.\nPreto každý, kto namieta porušenie svojho základného práva, musí rešpektovať\npostupnosť tejto ochrany a pred tým, ako podá sťažnosť ústavnému súdu, požiadať\no ochranu ten orgán verejnej moci, ktorého kompetencia predchádza právomoci ústavného\nsúdu (IV. ÚS 128/04).\nAk ústavný súd pri predbežnom prerokovaní sťažnosti zistí, že sťažovateľ sa ochrany\nsvojich základných práv alebo slobôd môže domôcť využitím jemu dostupných a účinných\nprostriedkov nápravy pred iným (všeobecným) súdom, musí takúto sťažnosť odmietnuť\nz dôvodu nedostatku právomoci na jej prerokovanie (m. m. IV. ÚS 115/07).\nProti napadnutému rozsudku okresného súdu zo 16. decembra 2014, ktorým bolo\nv merite\n\nveci\n\nkonanie\n\nokresného\n\nsúdu\n\nukončené,\n\nbolo\n\nprípustné\n\nodvolanie,\n\nktoré sťažovateľka podala a o ktorom rozhodol krajský súd napadnutým rozsudkom\nz 26. marca 2016. Právomoc krajského súdu ako odvolacieho súdu, ktorú tento uplatnil\nna základe odvolania podaného sťažovateľkou, vylučuje, aby rozhodoval ústavný súd,\npreto sťažnosť v tejto časti podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd odmietol\npre nedostatok právomoci.\nII.2 K namietanému porušeniu základného práva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy\nnapadnutým rozsudkom krajského súdu\nPodľa konštantnej judikatúry ústavný súd nie je súčasťou systému všeobecných\nsúdov, ale podľa čl. 124 ústavy je nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti.\nPri uplatňovaní tejto právomoci ústavný súd nie je oprávnený posudzovať právne názory\nvšeobecného súdu a preskúmavať ani jeho posúdenie skutkovej otázky. Úlohou ústavného\n\n8\n\nsúdu totiž nie je zastupovať všeobecné súdy, ktorým predovšetkým prislúcha interpretácia\na aplikácia zákonov. Úloha ústavného súdu sa obmedzuje na kontrolu zlučiteľnosti účinkov\ntakejto interpretácie a aplikácie s ústavou alebo kvalifikovanou medzinárodnou zmluvou\no ľudských právach a základných slobodách. Posúdenie veci všeobecným súdom sa môže\nstať predmetom kritiky zo strany ústavného súdu iba v prípade, ak by závery, ktorými\nsa všeobecný súd vo svojom rozhodovaní riadil, boli zjavne neodôvodnené alebo arbitrárne.\nO arbitrárnosti (svojvôli) pri výklade a aplikácii zákonného predpisu všeobecným súdom\nby bolo možné uvažovať len v prípade, ak by sa tento natoľko odchýlil od znenia\npríslušných ustanovení, že by zásadne poprel ich účel a význam (mutatis mutandis\nI. ÚS 115/02, I. ÚS 12/05, I. ÚS 352/06).\nZ judikatúry ústavného súdu ďalej vyplýva, že súd nemusí rozhodovať v súlade\nso skutkovým a právnym názorom účastníka konania, je však povinný na zákonom\npredpokladané a umožnené procesné úkony účastníka primeraným, zrozumiteľným\na ústavne akceptovateľným spôsobom reagovať v súlade s platným procesným právom\n(IV. ÚS 252/04, IV. ÚS 329/04, IV. ÚS 340/04, III. ÚS 32/07).\nZ argumentácie sťažovateľky v sťažnosti vyplýva, že namieta porušenie svojho práva\nna spravodlivé súdne konanie predovšetkým z hľadiska skutočnosti, že krajský súd\nsa v odôvodnení\n\nnapadnutého\n\nuznesenia\n\nnevysporiadal\n\ns podstatnými\n\nargumentmi,\n\nktoré sťažovateľka vzniesla ako žalovaná v predmetnom súdnom konaní, a to konkrétne\ns omeškaním\n\nžalobcu\n\npri\n\nplnení\n\nzmluvných\n\npovinností,\n\nktoré\n\nsťažovateľka\n\npodľa jej tvrdenia nezavinila.\nSťažovateľka v sťažnosti podrobne rozoberá časový sled plnenia jednotlivých\nzmluvných povinností zo strany samotnej sťažovateľky, ako aj zo strany žalobcu, ktoré\nkopírujú skutočnosti, ktoré sťažovateľka predniesla aj v konaní pred okresným súdom\ni krajským súdom.\nÚstavný súd konštatuje, že predmetom súdneho konania bolo rozhodovanie o nároku\nžalobcu na zaplatenie sumy 9 875,19 € s príslušenstvom. Z odôvodnenia napadnutého\nrozsudku krajského súdu vyplýva, že išlo o zaplatenie tej časti diela, ktorá sa týkala\n\n9\n\nvypracovania projektovej dokumentácie pre stavebné povolenie tak, ako bola vyúčtovaná\nfaktúrou č. 2007002 zo 6. februára 2007 na sumu 9 875,19 €.\nKrajský súd k uvedenému v odôvodnení napadnutého rozsudku uvádza: „Žalovaný\nnenamietal v konaní samotnú realizáciu tejto časti diela žalobcom, ktorého cena bola\nvyučovaná označenou faktúrou, a nebránil sa ani prípadným uplatňovaním nárokov\nzo zodpovednosti za vady diela. Svoju obranu založil na tom, že žalobcom uplatňovaný\nnárok zanikol započítaním, ktoré oznámil žalovaný žalobcovi listom z 5. 3. 2007, ktorým\nžalobcovi dal na vedomie, že proti pohľadávke vyúčtovanej faktúrou č. 2007002\nzo 6. 2.2007 uplatňuje pohľadávku vyúčtovanú ním vystavenou faktúrou č. 79007\nz 5. 3. 2007, ktorou vyúčtoval zmluvné pokuty za nedodržanie termínov plnenia upravených\nv zmluve o dielo. Túto zmluvnú pokutu vyúčtoval na celkovú sumu 613.250,- Sk.\nZa omeškanie, upravené v zmluve o dielov časti IV ods. 4.1.1. v trvaní 97 dní účtuje sumu\n266.750,- Sk a za omeškanie s termínom plnenia upraveným v zmluve v článku IV ods. 4.1.2.\nza 126 dní omeškania 346.500,- Sk.\nZa takéhoto stavu úspech obrany žalovaného závisel od toho, či ním vyúčtované\nzmluvné pokuty sú pohľadávkami spôsobilými na započítanie.“\nOkresný súd i krajský súd v súlade s uvedeným zamerali svoju pozornosť\nna účastníkmi konania tvrdené porušenie zmluvných i zákonných povinností.\nÚstavný súd poukazuje na skutočnosť, že v súdnom konaní bolo potrebné na právny\nvzťah medzi sťažovateľkou a žalobcom, a teda aj na otázku porušenia právnych povinností\naplikovať ustanovenia zmluvy o dielo na zhotovenie novostavby „Obchodné centrum\nMerkury Market Košice“ uzatvorenej medzi žalobcom a sťažovateľkou 22. novembra 2005\n(ďalej len „zmluva“) a ustanovenia zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení\nneskorších predpisov (ďalej len „Obchodný zákonník“).\nV súdnom konaní nebolo sporné, že termíny plnenia diela, tak ako boli uvedené\nv zmluve, dodržané neboli.\n\n10\n\nZa rozhodujúce zmluvné dojednanie krajský súd považoval okrem iného\naj čl. V zmluvy, v ktorom sú upravené povinnosti sťažovateľky týkajúce sa poskytnutia\nspolupôsobenia pri realizácii diela žalobcom.\nKrajský súd v odôvodnený napadnutého rozsudku na strane 14 uvádza: „Článok V\nbody 5.1. a 5.2. upravujú povinnosti objednávateľa týkajúce sa poskytnutia spolupôsobenia\nsamotným objednávateľom pri realizácií diela zhotoviteľom.\nPodobne povinnosti objednávateľa sú upravené aj v ďalších odstavcoch tohto článku\nzmluvy s tým, že v ods. 5.5. je upravené, že spolupôsobenie objednávateľa je podstatnou\npovinnosťou, od splnenia ktorej závisí včasné splnenie záväzku zhotoviteľa. V prípade,\nže sa objednávateľ dostane do omeškania s plnením si svojich povinností, ktoré\nsú rozhodujúcimi pre splnenie predmetu tejto zmluvy a takéto spolupôsobenie\nobjednávateľa pri plnení tejto povinnosti je nezastupiteľné, o dobu omeškania sa predlžuje\nlehota, resp. sa posúva termín zhotoviteľa na splnenie predmetu zmluvy.\nPodľa čl. V, ods. 5.1. uvedenej zmluvy medzi povinnosti objednávateľa patrí\naj dodanie typového, resp. vzorového projektu obdobného zariadenia a pri spracovaní\nprojektu stavby na stavebné povolenie aj povinnosť objednávateľa zabezpečiť spracovanie\nprojektu v časti ASR a Statika vlastným projektantom s potrebnou kvalifikáciou, ktorý\nsa zaregistruje v Slovenskej komore inžinierov.“\nZ odôvodnenia napadnutého uznesenia krajského súdu vyplýva, že v danej veci\naplikoval kogentné ustanovenia, a to § 365 ods. 1 a 4 a § 370 Obchodného zákonníka, ktoré\nupravujú omeškanie dlžníka ako i omeškanie veriteľa a ktoré majú prednosť\npred zmluvnými dojednaniami.\nPodľa § 365 ods. 1 Obchodného zákonníka dlžník je v omeškaní, ak nesplní riadne\na včas svoj záväzok, a to až do doby poskytnutia riadneho plnenia alebo do doby,\nkeď záväzok zanikne iným spôsobom.\nPodľa § 365 ods. 4 Obchodného zákonníka dlžník však nie je v omeškaní, pokiaľ\nnemôže plniť svoj záväzok v dôsledku omeškania veriteľa.\n\n11\n\nPodľa § 370 Obchodného zákonníka veriteľ je v omeškaní, ak v rozpore so svojimi\npovinnosťami vyplývajúcimi zo záväzkového vzťahu neprevezme riadne ponúknuté plnenie\nalebo neposkytne spolupôsobenie potrebné na to, aby dlžník mohol splniť svoj záväzok.\nVzhľadom na skutočnosť, že krajský súd v odôvodnení napadnutého rozsudku\nvychádza zo skutkového stavu zisteného okresným súdom, ústavný súd považoval\nza potrebné citovať aj relevantné časti odôvodnenia napadnutého rozsudku okresného súdu.\nZ odôvodenia napadnutého rozsudku okresného súdu vyplýva, že v súdnom konaní\nžalobca preukázal, že sťažovateľka si pri podpise zmluvy nesplnila povinnosť dodať\ndispozičné a prevádzkové riešenie stavby, bez ktorých nebolo možné dielo dokončiť.\nOkresný súd uvádza: „Uvedeným konaním neposkytol žalovaný potrebné spolupôsobenie\npri podpise zmluvy o dielo. Bolo preukázané, že dispozičné a prevádzkové riešenie stavby\nbolo žalovaným dodané žalobcovi až 08.08.2006. Rovnako bolo preukázané, že v zmysle\nuzatvorenej zmluvy o dielo mal žalovaný zabezpečiť spracovanie projektu stavby\nna stavebné povolenie v časti ASR a statika vlastným projektantom s potrebnou\nkvalifikáciou, ktorý sa zaregistruje v Slovenskej komore stavebných inžinierov, pričom toto\nspolupôsobenie žalovaný nesplnil. Žalovaný zabezpečil statika pána\n, ktorý nespĺňal podmienky, ktoré by ho oprávňovali projektovať statiku stavieb.\nOprávnenie tohto druhu mu Slovenská komora stavebných inžinierov nevydala. Z tohto\ndôvodu bol žalobca nútený zabezpečiť si túto časť svojpomocne, resp. prostredníctvom\ntretej osoby, ktorá disponuje požadovaným oprávnením. Na základe uvedenej dôkaznej\nsituácie dospel súd k záveru, že žalovaný v konaní nepreukázal skutočnosti, ktoré by\nnasvedčovali tomu, že si splnil povinnosti, ktoré mu vyplývali ako objednávateľovi v zmysle\nzmluvy o dielo čl. V. Bolo preukázané, že žalovaný prevzal premet diela, avšak nesplnil si\nsvoj záväzok spočívajúci v poskytnutí súčinnosti a rovnako nesplnil si svoj záväzok\nza prevzaté zhotovené dielo zaplatiť cenu diela dohodnutú v zmluve o dielo.“\nÚstavný súd konštatuje, že krajský súd v odôvodnení napadnutého rozsudku\nv spojení\n\nz odôvodnením\n\nnapadnutého\n\nrozsudku\n\nokresného\n\nsúdu\n\nvyčerpávajúco,\n\npresvedčivo a logicky odôvodnil svoj záver o porušení zmluvných povinností zo strany\nsťažovateľky a z toho vyplývajúcich dôsledkov.\n12\n\nV tejto súvislosti ústavný súd uvádza, že všeobecný súd nemusí dať odpoveď\nna všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný\nvýznam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia.\nPreto odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový\na právny základ rozhodnutia, postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plne\nrealizované základné právo účastníka na súdnu ochranu, resp. právo na spravodlivé súdne\nkonanie (m. m. IV. ÚS 112/05, I. ÚS 117/05). Z ústavnoprávneho hľadiska preto niet\nžiadneho dôvodu, aby sa spochybňovali závery napadnutého rozsudku krajského súdu,\nktoré sú dostatočne odôvodnené a majú oporu vo vykonanom dokazovaní. Skutočnosť,\nže sa sťažovateľka nestotožňuje s právnym názorom krajského súdu, nemôže viesť k záveru\no zjavnej neodôvodnenosti alebo arbitrárnosti uvedeného rozhodnutia.\nÚstavný súd k námietke sťažovateľky o nezohľadnení 37 dní prerušenia územného\nkonania a prerušení stavebného konania v trvaní 7 dní, celkovo teda 44 dní, za ktoré\nzodpovedá podľa názoru sťažovateľky výlučne žalobca, považuje za potrebné uviesť,\nže aj keď sa krajský súd v odôvodnení napadnutého rozsudku výslovne touto skutočnosťou\nnezaoberá, z kontextu celého odôvodnenia napadnutého rozsudku krajského súdu v spojení\nv odôvodnením napadnutého rozsudku okresného súdu vyplýva, že krajský súd považoval\nza preukázané, že sťažovateľka poskytla žalobcovi záväzné pokyny na vykonanie diela\naž následne, a to viac ako deväť mesiacov po podpise zmluvy. Samotná sťažovateľka\nv sťažnosti uvádza, že územné rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť 27. júna 2006,\nt. j. tri mesiace po zmluvnom termíne, a stavebné povolenie nadobudlo právoplatnosť\n31. januára 2007, t. j. viac ako sedem mesiacov po zmluvnom termíne.\nVzhľadom na uvedené považuje ústavný súd námietky sťažovateľky týkajúce\nsa nedostatočného odôvodnenia napadnutého rozsudku krajského súdu za zjavne\nneopodstatnené.\nK námietke sťažovateľky týkajúcej sa prekvapivého rozsudku okresného súdu\na v tej súvislosti napadnutého rozsudku krajského súdu ústavný súd uvádza, že táto\nnámietka bola predmetom odvolania, ktoré podala sťažovateľka proti napadnutému\n\n13\n\nrozsudku okresného súdu, pričom krajský súd v relevantnej časti napadnutého rozsudku\nk uvedenému uvádza: „Pre vec nie je ani určujúcim to, že sudca súdu prvého stupňa\npri prejedávaní veci pri pokuse o zmier vyslovil určitý názor na právne posúdenie veci,\nkonečné rozhodnutie je obsiahnuté vo výroku rozsudku súdu prvého stupňa, ktorý bol\nvyhlásený na základe účastníkmi produkovaných skutočností i navrhovaných dôkazov.“\nSťažovateľka teda dostala v súdnom konaní odpoveď aj na túto jej námietku a ústavný súd\npovažuje odôvodnenie tejto časti napadnutého rozsudku krajského súdu za jasné,\nzrozumiteľné a postačujúce.\nTaktiež k námietke sťažovateľky, že sa nestotožňuje s odôvodnením krajského súdu\nv napadnutom rozsudku, a to v časti odvolacích dôvodov založených na ochrane\nzahraničných investícií za neopodstatnené, ústavný súd konštatuje, že krajský súd\nsa aj uvedenou námietkou sťažovateľky zaoberal, keď uviedol «Nemôžu obstáť ako\nopodstatnené ani odvolacie dôvody založené na údajnej „ochrane zahraničných investícií“.\nV konaní vystupujú subjekty, ktoré majú sídlo v Slovenskej republike, aj keď spoločníkom\nžalovaného je subjekt z Poľskej republiky. Nič na tom nemení teda to, že na uvedený právny\nvzťah sa aplikovali ustanovenia Obch. zák. tak, ako boli citované vyššie a len argumentácia\ns odkazom na neurčité zámery tykajúce sa ochrany zahraničných investícií nemôže byť\ndôvodom pre záver o nevyhovení žalobného návrhu týkajúceho sa zaplatenia ceny diela.».\nPodľa názoru ústavného súdu táto časť odôvodnenia spĺňa kritérium riadneho odôvodenia\nsúdneho rozhodnutia a je dostatočné na to, aby bolo vyhodnotené ako ústavne\nakceptovateľné.\nVo vzťahu k nálezu ústavného súdu sp. zn. I. ÚS 317/2015 zo 17. augusta 2016,\nktorým sťažovateľka argumentuje vo svoj prospech, ústavný súd uvádza, že v predmetnej\nveci bolo vyslovené porušenie základného práva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy z dôvodu,\nže odvolací súd sa v napadnutom rozsudku nijako nezmieňoval o zistenej absolútnej\nneplatnosti posudzovanej zmluvy, ku ktorému smerovala aj jeho výzva podľa § 213 ods. 2\nzákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len\n„OSP“) na vyjadrenie sa k absolútnej neplatnosti posudzovanej zmluvy.\n\n14\n\nV konaní o tejto sťažnosti ústavný súd považuje za preukázané, že krajský súd zaslal\nsťažovateľke aj žalobcovi výzvu podľa § 213 ods. 2 OSP s tým, aby sa vyjadrili k možnej\naplikácii § 370 Obchodného zákonníka. Krajský súd sa následne s aplikáciou tohto\nustanovenia Obchodného zákonníka v nadväznosti na všetky zistené skutočnosti\nv odôvodnení napadnutého rozsudku aj riadne vysporiadal, a preto v danom prípade\nnemožno hovoriť o „prekvapivosti“ napadnutého rozsudku krajského súdu.\nVzhľadom na uvedené sa ústavný súd nestotožňuje s názorom sťažovateľky,\nže v jej veci ide o „identickú vec“ ako vo veci vedenej ústavným súdom pod sp. zn.\nI. ÚS 317/2015, a preto ju podľa názoru ústavného súdu v prípade sťažovateľky nie je\nnamieste aplikovať.\nÚstavný súd konštatuje, že v danom prípade krajský súd pri svojom rozhodovaní\nnevybočil z existujúceho rámca platných a účinných právnych predpisov a dostatočným\nspôsobom svoje závery odôvodnil, sťažovateľkou uplatnená námietka „neodôvodnenosti“\nodôvodnenia napadnutého rozsudku krajského súdu je zjavne neopodstatnená, takže\nnesignalizuje žiadnu možnosť priamej príčinnej súvislosti s možným porušením\njej základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy, a preto sťažnosť v tejto\nčasti v súlade s § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde odmietol ako zjavne neopodstatnenú.\nKeďže sťažnosť bola odmietnutá, rozhodovanie o ďalších procesných návrhoch\nsťažovateľky v uvedenej veci stratilo opodstatnenie, a preto sa nimi ústavný súd\nuž nezaoberal.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 13. septembra 2018\n\n15", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "právna istota-predvídateľnosť práva", "práva a slobody – právo na súdnu a inú právnu ochranu-právo na súdnu ochranu", "rozhodnutie-odôvodnenie"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:04bd6cb0-48f6-46b8-9e6a-e3035b91ce2a", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:1.US.317.2015.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 317/2015", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 317/2015 z 17. 8. 2016", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2016-08-17", "citacie_n": 29, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:1.US.317.2015.1"}, {"guid": "ussr:6ebb9e28-8c3f-4557-9b07-b5ee91bd0614", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.220.2016.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 220/2016", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 220/2016 z 17. 3. 2016", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2016-03-17", "citacie_n": 4, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.220.2016.1"}, {"guid": "ussr:afc44070-83eb-4528-9bc8-117e9cd54d43", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2015:1.US.34.2015.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 34/2015", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 34/2015 z 21. 1. 2015", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2015-01-21", "citacie_n": 4, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2015:1.US.34.2015.1"}, {"guid": "ussr:55b9a3d2-57d0-43d4-961e-fac2a959034e", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 126/2012", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 126/2012 z 8. 3. 2012", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2012-03-08", "citacie_n": 30, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:55b9a3d2-57d0-43d4-961e-fac2a959034e"}, {"guid": "ussr:3d25ded8-421f-46f6-867e-a62adcfa834d", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 89/2010", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 89/2010 z 11. 3. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-03-11", "citacie_n": 4, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:3d25ded8-421f-46f6-867e-a62adcfa834d"}, {"guid": "ussr:9771905a-4feb-426c-bb65-633bb357b443", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 415/09", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 415/09 z 10. 12. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-12-10", "citacie_n": 248, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:9771905a-4feb-426c-bb65-633bb357b443"}, {"guid": "ussr:33bda040-90a6-495b-981e-26b6cf913620", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 355/09", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 355/09 z 8. 10. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-10-08", "citacie_n": 327, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:33bda040-90a6-495b-981e-26b6cf913620"}, {"guid": "ussr:3d1bbbf7-d99c-47a6-bb70-07901c4bb4d6", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 236/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 236/07 z 27. 9. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-09-27", "citacie_n": 1809, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:3d1bbbf7-d99c-47a6-bb70-07901c4bb4d6"}, {"guid": "ussr:4e640cc5-3dba-441f-9e58-167152a0b708", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 88/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 88/07 z 30. 5. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-05-30", "citacie_n": 2025, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:4e640cc5-3dba-441f-9e58-167152a0b708"}, {"guid": "ussr:4cde5b9f-f9a9-4ed2-beaf-3ccde794261e", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 115/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 115/07 z 17. 5. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-05-17", "citacie_n": 1741, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:4cde5b9f-f9a9-4ed2-beaf-3ccde794261e"}, {"guid": "ussr:a92b424e-8744-440d-a572-975225263580", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 32/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 32/07 z 15. 3. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-03-15", "citacie_n": 881, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:a92b424e-8744-440d-a572-975225263580"}, {"guid": "ussr:d3adf9b9-93df-42a3-bf9d-46ddfdffb663", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 352/06", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 352/06 z 10. 1. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-01-10", "citacie_n": 1756, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:d3adf9b9-93df-42a3-bf9d-46ddfdffb663"}, {"guid": "ussr:3663265d-d776-4398-b252-5a8d7d0cb719", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 117/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 117/05 z 22. 6. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-06-22", "citacie_n": 2919, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:3663265d-d776-4398-b252-5a8d7d0cb719"}, {"guid": "ussr:33a2cbd6-0211-46c3-8f59-3aeceed8b516", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 112/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 112/05 z 20. 4. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-04-20", "citacie_n": 1888, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:33a2cbd6-0211-46c3-8f59-3aeceed8b516"}, {"guid": "ussr:e68ba244-def6-440c-81da-5feb103ec39c", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 19/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 19/05 z 26. 1. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-01-26", "citacie_n": 1191, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e68ba244-def6-440c-81da-5feb103ec39c"}, {"guid": "ussr:5e3b95e7-a888-4f82-ab29-9395007102ae", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 12/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 12/05 z 20. 1. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-01-20", "citacie_n": 2705, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5e3b95e7-a888-4f82-ab29-9395007102ae"}, {"guid": "ussr:0ad63eed-cfa9-47b3-a259-932a9b146ac1", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 2/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 2/05 z 11. 1. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-01-11", "citacie_n": 1189, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:0ad63eed-cfa9-47b3-a259-932a9b146ac1"}, {"guid": "ussr:3a56e579-1c0b-4297-b301-c642d1ba6f2f", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 340/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 340/04 z 27. 10. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-10-27", "citacie_n": 759, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:3a56e579-1c0b-4297-b301-c642d1ba6f2f"}, {"guid": "ussr:1e3c6e23-3944-4d4a-8550-ac6326fac218", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 329/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 329/04 z 27. 10. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-10-27", "citacie_n": 1156, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:1e3c6e23-3944-4d4a-8550-ac6326fac218"}, {"guid": "ussr:8256ce79-a430-48bb-b159-57ec9714d4be", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 252/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 252/04 z 31. 8. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-08-31", "citacie_n": 8432, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:8256ce79-a430-48bb-b159-57ec9714d4be"}, {"guid": "ussr:8f60de0e-cbe0-4ed3-878d-d9bc36448c23", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 128/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 128/04 z 16. 4. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-04-16", "citacie_n": 632, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:8f60de0e-cbe0-4ed3-878d-d9bc36448c23"}, {"guid": "ussr:af953037-5fc3-4004-a992-f21a7428ce20", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 119/03", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 119/03 z 16. 9. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-09-16", "citacie_n": 3589, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:af953037-5fc3-4004-a992-f21a7428ce20"}, {"guid": "ussr:1c7111fe-e1df-4a1f-9892-b46bb67d1327", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 115/02", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 115/02 z 17. 10. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-10-17", "citacie_n": 3472, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:1c7111fe-e1df-4a1f-9892-b46bb67d1327"}, {"guid": "ussr:c61937db-7e5c-411c-8593-3cef21374471", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 110/02", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 110/02 z 7. 10. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-10-07", "citacie_n": 2079, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:c61937db-7e5c-411c-8593-3cef21374471"}, {"guid": "ussr:e0da639e-5ca3-4b9a-93ec-7a2299435640", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 66/98", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 66/98 z 15. 10. 1998", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1998-10-15", "citacie_n": 7731, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e0da639e-5ca3-4b9a-93ec-7a2299435640"}, {"guid": "ad883f3c-3fcc-49b2-819b-01a3ca507b61:1cc8b4d3-9fff-4679-8c3b-8f27d858c668", "ecli": "ECLI:SK:KSPO:2016:8108232396.2", "spisova_znacka": "2Cob/43/2015", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. 2Cob/43/2015 z 23. 3. 2016", "sud": "Krajský súd Prešov", "datum_vydania": "2016-03-23", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2016:8108232396.2"}, {"guid": "5459be0b-859b-4b96-88a0-08f93bc32e73:baa1edf4-8c80-4d20-a9a3-92f02db41b3b", "ecli": null, "spisova_znacka": "18Cb/27/2009", "nazov": "Rozsudok Okresného súdu Martin sp. zn. 18Cb/27/2009 z 6. 12. 2012", "sud": "Okresný súd Martin", "datum_vydania": "2012-12-06", "citacie_n": 3, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/5459be0b-859b-4b96-88a0-08f93bc32e73:baa1edf4-8c80-4d20-a9a3-92f02db41b3b"}], "citovane_v": []}