{"guid": "ussr:3ec6fdef-ef33-4583-b794-7873348319b9", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:4.US.499.2018.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 499/2018", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 499/2018 z 13. 9. 2018", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 13. septembra 2018, sp. zn. IV. ÚS 499/2018, ECLI:SK:USSR:2018:4.US.499.2018.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Miroslav Duriš", "sudca_id": 1073, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/miroslav-duris-1073", "datum_vydania": "2018-09-13", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["odmieta", "odmieta"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "IV.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-2", "nazov": "čl. 48 ods. 2 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-48"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-48", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/3ec6fdef-ef33-4583-b794-7873348319b9", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:4.US.499.2018.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2018:4.US.499.2018.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2018:4.US.499.2018.1/text", "citacie_n": 0, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nIV. ÚS 499/2018-11\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 13. septembra 2018\nv senáte zloženom z predsedníčky Ľudmily Gajdošíkovej a zo sudcov Miroslava Duriša\n(sudca spravodajca) a Ladislava Orosza predbežne prerokoval sťažnosť\n\n,\n\n, zastúpeného advokátom JUDr. Vladimírom Kucharčíkom,\nŠtefánikova 40, Košice, vo veci namietaného porušenia základného práva na prerokovanie\nveci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky postupom\nOkresného súdu Košice II v konaní vedenom pod sp. zn. 35 Er 787/2017, Ex 1790/2017\na takto\nrozhodol:\nSťažnosť\n\no d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.\nOdôvodnenie:\nI.\n\n1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 3. júla 2018\ndoručená sťažnosť\n\n,\n\n(ďalej len „sťažovateľ“), ktorou\n\nnamieta porušenie základného práva na konanie bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48\nods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) postupom Okresného súdu Košice\n\nII (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 35 Er 787/2017 a u súdneho\nexekútora pod sp. zn. Ex 1790/2017 (ďalej aj „napadnuté konanie“).\n2. Zo sťažnosti a z pripojených príloh vyplýva, že sťažovateľ je oprávneným\nz exekúcie na splnenie povinnosti nepeňažnej povahy uskutočnením prác a výkonov\npovinného subjektu. Exekučným titulom je vykonateľný rozsudok okresného súdu\nč. k. 42 C 173/2013-183 z 24. októbra 2016. Exekučné konanie začalo návrhom sťažovateľa\n(oprávneného) zo 7. februára 2017 a poverenie na vykonanie exekúcie vydal okresný súd\n21. februára 2017.\n3. V sťažnosti sťažovateľ k veci uvádza:\n«Navrhovateľ sa žalobou domáhal voči\n\n,\n\n,\n\nuloženia povinnosti na vlastné náklady odstrániť oplotenie vrátane\nbetónového múrika nachádzajúce sa na pozemkoch navrhovateľa\n, zapísaných na\n\n,\n\n,\n\nokres Košice IV. Okresný súd Košice II žalobnému návrhu navrhovateľa vyhovel v celom\nrozsahu a rozsudkom č.k. 42 C/173/2013-183 zo dňa 24.10.2016 túto povinnosť\nuložil a to v lehote 30 dní od právoplatnosti rozsudku. Rozsudok\nnadobudol právoplatnosť dňa 14.12.2016 a vykonateľnosť dňa 14.1.2017.\nVzhľadom k tomu, že pani\n\nnepristúpila k splneniu tejto\n\npovinnosti uloženej rozsudkom súdu prvej inštancie, navrhovateľ bol nútený podať návrh na\nvykonanie exekúcie. Exekútorský úrad Košice exekútorky\n\nvydal dňa\n\n29.3.2017 Upovedomenie o začatí exekúcie uskutočnením prác a výkonov Ex 1790/2017 a\nto na splnenie povinnosti nepeňažnej povahy uloženej p.\n\ncitovaným\n\nrozsudkom súdu prvej inštancie. Voči vedenej exekúcii podala\npodaním zo dňa 12.4.2017 námietky, ktoré boli do podateľne exekútorského úradu doručené\ndňa 13.4.2017 a súdny exekútor ich doručil súdu ( odporcovi) bezodkladne dňa 18.4.2017.\nOkresný súd Košice II zaslal výzvu navrhovateľovi aby sa k týmto námietkam vyjadril\naž podaním zo dňa 3.8.2017, ktoré bolo navrhovateľovi doručené dňa 9.8.2017, teda takmer\npo 4 mesiacoch od ich doručenia povinnou. Na námietky reagoval navrhovateľ podaním\nzo dňa 16.8.2017, ktoré súdu doručil dňa 21.8.2017. Podaním zo dňa 8.11.2017, ktoré bolo\n\n2\n\nsúdu doručené dňa 9.11.2017 navrhovateľ urgoval súd o vydanie rozhodnutia na tieto\nnámietky a to aj vzhľadom na ustanovenie § 243h ods. 1 a § 50 ods. 2 Exekučného poriadku\núčinného do 31.3.2017 v zmysle ktorých exekučný súd má povinnosť o námietkach\nrozhodnúť v lehote 60 dní od ich doručenia.\nPovinná\n\nneskôr podala ďalší návrh a to návrh na zastavenie\n\nexekúcie podaním zo dňa 27.6.2017, ktorý súdna exekútorka doručila na exekučný súd dňa\n24.7.2017 a Okresný súd Košice II ho zaslal navrhovateľovi spolu s výzvou súdu zo dňa\n19.10.2017, ktoré bolo navrhovateľovi doručené dňa 24.11.2017, teda takmer po\n4 mesiacoch od ich doručenia súdu! K návrhu na zastavenie exekúcie sa navrhovateľ\nvyjadril svojim podaním zo dňa 29.11.2017, ktoré bolo súdu doručené dňa 1.12.2017.\nDo dnešného dňa odporca ako príslušný exekučný súd nerozhodol ani o námietkach\npovinnej\npodala povinná\n\nproti exekúcii ani o návrhu na zastavenie exekúcie ktoré\n. Táto skutočnosť bráni exekútorke vo výkone\n\nexekúcie v prospech navrhovateľa ako oprávneného. Pritom Exekučný poriadok stanovuje\nlehoty v ktorých musí exekučný súd o takýchto návrhoch rozhodnúť a v tomto prípade\nodporca zjavne v zákonných lehotách nekonal a doposiaľ ani nekoná!\nNavrhovateľ sa preto podaním zo dňa 13.2.2018 obrátil na predsedu Okresného\nsúdu Košice II so sťažnosťou na prieťahy v tomto exekučnom konaní.\nNavrhovateľovi bola doručená odpoveď predsedu Okresného súdu Košice II zo dňa\n27.3.2018, Spr. 40/2018 na sťažnosť navrhovateľa, v ktorej okrem iného bolo uvedené:\n„Po oboznámení sa s obsahom spisu Vám oznamujem, že Vašu sťažnosť pokladám za\ndôvodnú, pretože doteraz nebolo rozhodnuté o námietkach povinnej proti exekúcii a návrhu\nna zastavenie exekúcie. Vo veci sa vykonávali procesné úkony potrebné na rozhodnutie\nnaposledy dňa 6.12.2017 a dňa 22.3.2017. Prieťahy v konaní sú však dané objektívne,\nnadmerným počtom vecí v jednotlivých súdnych oddeleniach, čo neumožňuje vykonávať\nv konaniach úkony plynule a v primeraných lehotách. Plynulosť konania budem sledovať do\nprávoplatnosti rozhodnutí o námietkach povinnej a návrhu na zastavenie exekúcie.“\nAj napriek tejto odpovedi predsedu súdu nebolo do dnešného dňa navrhovateľovi\ndoručené rozhodnutie súdu, ktorým by rozhodol o podaných námietkach povinnej voči\nexekúcii a návrhu povinnej na zastavenie exekúcie. Pritom nejde po právnej a skutkovej\nstránke o zložité rozhodnutie.»\n\n3\n\n4 . Na základe uvedených skutočností sťažovateľ žiada, aby ústavný súd vydal tento\nnález:\n„Základné právo navrhovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa\nčl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky bolo postupom odporcu – Okresného súdu\nKošice II v konaní vo veci vedenej pod sp. zn. 35 Er/787/2017, Ex 1790/2017 porušené.\nOkresnému súdu Košice II prikazuje, aby v konaní vo veci vedenej pod sp. zn.\n35 Er/787/2017, Ex 1790/2017 konal bez zbytočných prieťahov.\nNavrhovateľovi priznáva primerané finančné zadosťučinenie vo výške 5.000,- EUR,\nktoré je mu Okresný súd Košice II povinný zaplatiť do 2 mesiacov od právoplatnosti tohto\nrozhodnutia.\nOdporca - Okresný súd Košice II je povinný uhradiť navrhovateľovi trovy právneho\nzastúpenia vo výške 390,50 EUR za 2 úkony právnych služieb (príprava a prevzatie\nzastúpenia, spísanie podania na súd – sťažnosti, 2x režijný paušál) na účet jeho právneho\nzástupcu JUDr. Vladimíra Kucharčíka, advokáta, Štefánikova 40, Košice v lehote do\n2 mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.“\nII.\n5. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú\nSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak\no ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\n6. Ústavný súd návrh na začatie konania predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1\nzákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu\nSlovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších\npredpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti\nnavrhovateľa a zisťuje, či nie sú dôvody na odmietnutie návrhu podľa § 25 ods. 2 zákona\no ústavnom súde.\n\n4\n\n7. Podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde môže ústavný súd na predbežnom\nprerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania návrhy, na ktorých\nprerokovanie nemá právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom,\nneprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy\npodané oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.\nAk ústavný súd navrhovateľa na také nedostatky upozornil, uznesenie sa nemusí odôvodniť.\n8. Sťažovateľ namieta porušenie svojho základného práva postupom okresného súdu\ntým, že okresný súd vykazuje prieťahy v napadnutom konaní, jednotlivé úkony vykonáva\nvo výrazných časových odstupoch, a tiež tým, že zatiaľ nerozhodol o návrhu povinnej na\nzastavenie exekúcie.\n9. Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala\nbez zbytočných prieťahov v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým\nvykonávaným dôkazom. Verejnosť možno vylúčiť len v prípadoch ustanovených zákonom.\n10. Účel základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov vymedzil\nústavný súd vo svojej skoršej judikatúre tak, že „účelom práva na prerokovanie veci bez\nzbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba\ndomáhajúca sa rozhodnutia štátneho orgánu“ (II. ÚS 26/95). Základné právo na\nprerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je príkazom pre všetky štátne orgány na také\nkonanie, ktoré vytvára právnu istotu pre subjekty práva. Základné právo na prerokovanie\nveci\n\nbez\n\nzbytočných\n\nprieťahov\n\nzákonodarca\n\nzabezpečuje\n\nprostredníctvom\n\nprocesnoprávnych inštitútov, ktoré sú štátne orgány vrátane všeobecných súdov povinné\nefektívne a vecne správne využívať.\n11. Ústavný súd pri posudzovaní otázky, či v namietanom konaní dochádza\nk prieťahom v konaní, skúma každé namietané porušenie základného práva podľa čl. 48\nods. 2 ústavy vždy s ohľadom na konkrétne okolnosti prípadu. Akcentuje pritom tri\nzákladné kritériá v súvislosti s namietanými prieťahmi v konaní pred všeobecnými súdmi:\nzložitosť veci, správanie účastníkov konania a postup súdu (porov. napr. I. ÚS 3/00 alebo\n\n5\n\nI. ÚS 7/02). Medzi kritériá, na ktoré ústavný súd tiež prihliada pri svojom rozhodovaní, patrí\naj predmet sporu v posudzovanom konaní a význam sporu pre sťažovateľa (porov. napr.\nII. ÚS 32/02 alebo I. ÚS 19/00). Napokon ústavný súd taktiež prihliada v konkrétnom\nprípade na čas trvania konania (porov. napr. I. ÚS 92/97), resp. na celkovú dĺžku konania\n(porov. napr. III. ÚS 123/02).\n12. Ústavný súd v konaní zohľadňuje aj judikatúru Európskeho súdu pre ľudské\npráva (ďalej len „ESĽP“) a vo vzťahu k právu na prejednanie veci v primeranej lehote\nv zmysle čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len\n„dohovor“) skúma primeranosť lehoty (reasonable time) konania v rámci konkrétnych\nokolností prípadu, aplikujúc pritom štyri základné kritériá pre posúdenie primeranosti danej\nlehoty: zložitosť veci, správanie sťažovateľa, postup štátnych orgánov a význam sporu pre\nsťažovateľa (pozri napr. Sürmeli v. Nemecko, č. 75529/01, rozhodnutie ESĽP z 8. 6. 2006,\nbod 128; Frydlender v. Francúzsko, č. 30979/96, rozhodnutie ESĽP z 27. 6. 2000, bod 43).\n13. Ústavný súd poukazuje na svoje predchádzajúce rozhodnutia, v ktorých\nopakovane vyslovil, že ojedinelá nečinnosť súdu, hoci aj v trvaní niekoľkých mesiacov,\nsama osebe nemusí ešte zakladať porušenie základného práva na prerokovanie veci bez\nzbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy (pozri napr. III. ÚS 91/04 alebo\nII. ÚS 129/06), a tiež, že nie každý zistený prieťah v súdnom konaní má nevyhnutne za\nnásledok porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa\nčl. 48 ods. 2 ústavy (napr. II. ÚS 57/01, I. ÚS 48/03, III. ÚS 59/05). Na kratšie obdobia\nnečinnosti všeobecného súdu ústavný súd spravidla prihliada len vtedy, keď sa vyskytli\nopakovane a zároveň významným spôsobom ovplyvnili celkovú dĺžku súdneho konania\n(rovnaké závery ústavný súd vyslovil taktiež napr. v III. ÚS 199/02 alebo I. ÚS 57/01).\n14. Ústavný súd preto napríklad v minulosti nepovažoval postup všeobecného súdu\nv sporovom konaní po uplynutí jedného roka od podania žaloby na tomto súde do podania\nsťažnosti ústavnému súdu za taký postup, ktorý by bolo možné kvalifikovať ako prieťahy\nv konaní takej intenzity, ktorá by zakladala porušenie práva zaručeného v čl. 48 ods. 2\nústavy (pozri IV. ÚS 147/04). Z najnovšej judikatúry možno odkázať na uznesenie\n\n6\n\nsp. zn. II. ÚS 715/2017, ktorým ústavný súd odmietol z dôvodu zjavnej neopodstatnenosti\nsťažnosť na porušenie práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, keďže ústavný\nsúd vyhodnotil dĺžku nečinnosti súdu od 11. marca 2015 do 22. septembra 2017 (do podania\nsťažnosti ústavnému súdu), t. j. 30 mesiacov, ako dĺžku, ktorá nesignalizuje porušenie\noznačeného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov.\n15. Prístup ústavného súdu nie je špecifickým ani z komparatívneho pohľadu,\nzohľadňujúc najmä judikatúru ESĽP. Medzi mnohými možno poukázať na viaceré\nrozhodnutia ESĽP, v zmysle ktorých ESĽP v súvislosti s právom na prejednanie veci\nv primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru s ohľadom na ojedinelú nečinnosť súdu\nčlenského štátu a charakter súdneho konania toleroval napr. 20 mesiacov nečinnosti\nodvolacieho súdu, kým rozhodol o odvolaní sťažovateľa (pozri Cesarini v. Taliansko,\nč. 11892/85, rozhodnutie ESĽP z 12. 10. 1992, body 20 – 21), alebo 28 mesiacov trvajúce\nobdobie nečinnosti súdu (od podania žaloby do výzvy súdu k jej doplneniu) v rámci\ncivilného konania (pozri Dostál v. Česká republika, č. 52859/99, rozhodnutie ESĽP\nz 25. 5. 2004, body 192 – 193).\n16. Aplikujúc uvedené východiská na vec sťažovateľa, ústavný súd síce pripúšťa, že\nvo veci boli obdobia krátkodobej nečinnosti okresného súdu, napríklad obdobie\nod 12. apríla\n\n2017\n\n(podanie\n\nsúdnej\n\nexekútorky\n\nobsahujúce\n\nnámietky\n\npovinnej)\n\ndo 3. augusta 2017 (zaslanie výzvy súdu oprávnenému na vyjadrenie), ďalej obdobie\nod návrhu povinnej na zastavenie exekúcie z 27. júna 2017 do 19. októbra 2017, keď\nokresný súd zaslal oprávnenému výzvu na vyjadrenie k tomuto návrhu, ako aj dlhšie\nobdobie\n\nod\n\npodania\n\nvyjadrenia\n\noprávneného\n\nk návrhu\n\nna\n\nzastavenie\n\nexekúcie\n\nz 29. novembra 2017 do 3. júla 2018, teda podania sťažnosti na ústavnom súde, avšak\nuvedené obdobia ešte nemožno kvalifikovať ako prieťahy dosahujúce takú intenzitu, ktorá\nby bola dôvodom na ich vyhodnotenie ako zbytočné a v nadväznosti na to by nebol ani\ndôvod na vyslovenie porušenia základného práva zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy.\n\n7\n\n17. Zohľadniac sťažovateľom opísaný skutkový stav a ním uvádzaný prehľad úkonov\nv napadnutom konaní, charakter veci, posudzované kritériá v konaní o sťažnosti pre\nnamietané porušenie práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov a svoju ustálenú\njudikatúru, ústavný súd konštatuje, že výsledné namietané obdobie nečinnosti okresného\nsúdu v predmetnom konaní nemožno posúdiť ako prieťahy takej intenzity, ktoré by\nzakladali porušenie sťažovateľovho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných\nprieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy.\n18. V súvislosti s tým, že predseda okresného súdu v odpovedi na sťažnosť\nna prieťahy v napadnutom konaní uznal sťažnosť sťažovateľa za dôvodnú, ústavný súd\nvo svojej predchádzajúcej judikatúre už uviedol, že skutočnosť, že orgán štátnej správy súdu\nuzná sťažnosť na prieťahy za dôvodnú, nemusí viesť bez ďalšieho k prijatiu v nadväznosti\nna to podanej sťažnosti podľa čl. 127 ústavy na ďalšie konanie (§ 25 ods. 3 zákona\no ústavnom súde), pretože ústavný súd, pridržiavajúc sa doterajšej stabilizovanej judikatúry,\npovažuje za potrebné poskytnúť všeobecnému súdu časový priestor na prijatie opatrení\ns cieľom nápravy a odstránenia protiprávneho stavu zapríčineného jeho nečinnosťou alebo\nneefektívnou činnosťou (IV. ÚS 78/07, IV. ÚS 59/08, IV. ÚS 27/09).\n19. Tento stav vedie ústavný súd so zreteľom na podstatu a účel základného práva na\nprerokovanie veci bez zbytočných prieťahov k záveru, že sťažnosť namietajúca postup\nokresného súdu v napadnutom konaní je zjavne neopodstatnená a podľa § 25 ods. 2 zákona\no ústavnom súde je potrebné ju odmietnuť už pri predbežnom prerokovaní. Keďže ústavný\nsúd sťažnosť odmietol ako celok, bolo už bez právneho významu zaoberať sa ďalšími\npožiadavkami sťažovateľa nastolenými v sťažnosti (priznanie primeraného finančného\nzadosťučinenia a náhrady trov konania).\n\n8\n\n20. Pre úplnosť ústavný súd dodáva, že toto rozhodnutie nebráni sťažovateľovi\nobrátiť sa opätovne so sťažnosťou na ústavný súd, ak by v budúcnosti okresný súd\nv napadnutom konaní sp. zn. 35 Er 787/2017, Ex 1790/2017 konal s neodôvodnenými\nprieťahmi.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 13. septembra 2018\n\n9", "vazby": {"registre": ["prieťahy", "prieťahy v konaní"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:7e4c0509-8315-4a95-a149-87747c5c75d3", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:2.US.715.2017.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 715/2017", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 715/2017 z 15. 11. 2017", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2017-11-15", "citacie_n": 9, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:2.US.715.2017.1"}, {"guid": "ussr:744d5406-3737-4066-bb77-57beebd640ca", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 27/09", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 27/09 z 5. 2. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-02-05", "citacie_n": 93, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:744d5406-3737-4066-bb77-57beebd640ca"}, {"guid": "ussr:cda0db64-d851-45ec-b5f5-56492a765207", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 59/08", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 59/08 z 14. 2. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-02-14", "citacie_n": 112, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:cda0db64-d851-45ec-b5f5-56492a765207"}, {"guid": "ussr:628a6f86-ce4a-4292-bfb5-c55ed94ae380", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 78/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 78/07 z 26. 4. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-04-26", "citacie_n": 140, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:628a6f86-ce4a-4292-bfb5-c55ed94ae380"}, {"guid": "ussr:f052da65-024d-4e97-8b1b-8884ba37181c", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 129/06", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 129/06 z 27. 4. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-04-27", "citacie_n": 136, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:f052da65-024d-4e97-8b1b-8884ba37181c"}, {"guid": "ussr:a8f8c11a-233f-43ae-8cb1-0559d51efe1e", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 59/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 59/05 z 23. 2. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-02-23", "citacie_n": 945, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:a8f8c11a-233f-43ae-8cb1-0559d51efe1e"}, {"guid": "ussr:313e3332-b928-4ae4-9ae5-c2af7d0e8378", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 147/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 147/04 z 5. 5. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-05-05", "citacie_n": 338, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:313e3332-b928-4ae4-9ae5-c2af7d0e8378"}, {"guid": "ussr:2820c182-78fd-44d7-9eec-2cf20a5696d7", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 91/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 91/04 z 10. 3. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-03-10", "citacie_n": 311, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2820c182-78fd-44d7-9eec-2cf20a5696d7"}, {"guid": "ussr:6a00dafa-8727-4ad0-94ca-cd665a268586", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 123/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 123/02 z 6. 6. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-06-06", "citacie_n": 35, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:6a00dafa-8727-4ad0-94ca-cd665a268586"}, {"guid": "ussr:27c21ff4-5df7-4c3b-b4b6-bd7a7fb5da91", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 48/03", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 48/03 z 21. 5. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-05-21", "citacie_n": 353, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:27c21ff4-5df7-4c3b-b4b6-bd7a7fb5da91"}, {"guid": "ussr:39ee6f06-0479-4238-828c-c7abe225c397", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 199/02", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 199/02 z 17. 12. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-12-17", "citacie_n": 682, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:39ee6f06-0479-4238-828c-c7abe225c397"}, {"guid": "ussr:7683ba13-f53e-4632-8406-ded7b9bd5a96", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 32/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 32/02 z 12. 7. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-07-12", "citacie_n": 3990, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:7683ba13-f53e-4632-8406-ded7b9bd5a96"}, {"guid": "ussr:90f31052-4de9-4962-8acd-71d96ab238b6", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 7/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 7/02 z 21. 5. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-05-21", "citacie_n": 55, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:90f31052-4de9-4962-8acd-71d96ab238b6"}, {"guid": "ussr:47be49a2-3663-4a01-94d1-a9cf75ba356f", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 57/01", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 57/01 z 22. 11. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-11-22", "citacie_n": 943, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:47be49a2-3663-4a01-94d1-a9cf75ba356f"}, {"guid": "ussr:eb3f8df5-6d05-4cdf-9be1-5cb6f0a50a6b", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 57/01", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 57/01 z 31. 10. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-10-31", "citacie_n": 2015, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:eb3f8df5-6d05-4cdf-9be1-5cb6f0a50a6b"}, {"guid": "ussr:0ad657ff-4121-454d-b6bd-ff91080680e0", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2000:1.US.19.2000.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 19/00", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 19/00 z 23. 11. 2000", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2000-11-23", "citacie_n": 3954, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2000:1.US.19.2000.1"}, {"guid": "ussr:2c8532ab-82c3-4ebd-bd18-397239837167", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2000:1.US.3.2000.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 3/00", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 3/00 z 21. 6. 2000", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2000-06-21", "citacie_n": 166, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2000:1.US.3.2000.1"}, {"guid": "ussr:4f1b3949-f15f-4515-9215-7a58ddb90996", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:1.US.92.1997.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 92/97", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 92/97 z 19. 3. 1998", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1998-03-19", "citacie_n": 340, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:1.US.92.1997.1"}, {"guid": "ussr:2fdd477e-709f-48c9-8c9c-6fed0d775560", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.26.1995.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 26/95", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 26/95 z 25. 10. 1995", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1995-10-25", "citacie_n": 1526, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.26.1995.1"}, {"guid": "67658a7a-2f33-4797-8f1e-0a4739841b36:ef1e2bdb-ca72-4c0b-a9bb-f78e30f1ec9a", "ecli": null, "spisova_znacka": "35Er/787/2017", "nazov": "Uznesenie Okresného súdu Košice II sp. zn. 35Er/787/2017 z 3. 12. 2018", "sud": "Okresný súd Košice II", "datum_vydania": "2018-12-03", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/67658a7a-2f33-4797-8f1e-0a4739841b36:ef1e2bdb-ca72-4c0b-a9bb-f78e30f1ec9a"}], "citovane_v": []}