{"guid": "ussr:56157b55-87fc-4b8d-a3aa-d587a1bb1364", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:4.US.497.2018.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 497/2018", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 497/2018 z 13. 9. 2018", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 13. septembra 2018, sp. zn. IV. ÚS 497/2018, ECLI:SK:USSR:2018:4.US.497.2018.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": null, "sudca_id": null, "sudca_url": null, "datum_vydania": "2018-09-13", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "IV.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-12.odsek-1", "nazov": "čl. 12 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-12.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-12"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-2", "nazov": "čl. 46 ods. 2 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-47.odsek-3", "nazov": "čl. 47 ods. 3 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-47.odsek-3", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-47"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-1.odsek-1", "nazov": "čl. 1 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-1.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-1"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 12 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 12 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 12 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 47 ods. 3", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 47 ods. 3", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 47 ods. 3", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 1 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 1 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 1 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 12 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 12 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 12 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 47 ods. 3", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 47 ods. 3", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 47 ods. 3", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 1 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 1 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 1 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-12", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-47", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-1", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/56157b55-87fc-4b8d-a3aa-d587a1bb1364", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:4.US.497.2018.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2018:4.US.497.2018.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2018:4.US.497.2018.1/text", "citacie_n": 0, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nIV. ÚS 497/2018-15\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 13. septembra 2018\nv senáte zloženom z predsedníčky Ľudmily Gajdošíkovej a zo sudcov Miroslava Duriša\n(sudca spravodajca) a Ladislava Orosza predbežne prerokoval sťažnosť\n,\n\n,\n,\n\n,\n,\n\n,\n\n,\n\n,\n\n,\n\n,\n\n,\n\n,\n,\n\n,\n\n,\n\n,\n\n,\n\n, zastúpených advokátom Mgr. Michalom Urbanom, Šafárikova 12, Trenčín,\nvo veci namietaného porušenia ich základných práv podľa čl. 46 ods. 1 a 2, čl. 47 ods. 3\nv spojení s čl. 1 ods. 1 a čl. 12 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práva na spravodlivé\nsúdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd\nrozsudkom Krajského súdu v Trenčíne č. k. 13 S 133/2013-400 z 20. mája 2015\na rozsudkom\n\nNajvyššieho\n\nsúdu Slovenskej\n\nrepubliky\n\nsp.\n\nzn.\n\n5\n\nSžo\n\n179/2015\n\nz 19. októbra 2017 a postupom, ktorý predchádzal ich vydaniu, a takto\nrozhodol:\nSťažnosť\n,\n\n,\n,\nodmieta.\n\n,\n,\n\n,\n,\n\n,\n\nOdôvodnenie:\nI.\n1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola\n17. januára 2018 doručená sťažnosť\n,\n\n,\n\n,\n\n,\n,\n\n,\n\n,\n\n,\n\n,\n,\n\n,\n\n,\n\n,\n,\n\n,\n\n,\n\n,\n\n(ďalej len „sťažovatelia“),\n\nzastúpených advokátom Mgr. Michalom Urbanom, Šafárikova 12, Trenčín, ktorou\nnamietajú porušenie svojich základných práv podľa čl. 46 ods. 1 a 2, čl. 47 ods. 3 v spojení\ns čl. 1 ods. 1 a čl. 12 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na\nspravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských\npráv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) rozsudkom Krajského súdu v Trenčíne\n(ďalej len „krajský súd“) č. k. 13 S 133/2013-400 z 20. mája 2015 a rozsudkom Najvyššieho\nsúdu Slovenskej\n\nrepubliky\n\n(ďalej\n\nlen\n\n„najvyšší\n\nsúd“)\n\nsp.\n\nzn.\n\n5 Sžo 179/2015\n\nz 19. októbra 2017 a postupom, ktorý predchádzal ich vydaniu.\n2. Z obsahu podanej sťažnosti a jej príloh vyplýva: «Krajský súd v Trenčíne (ďalej\nlen „krajský súd“) rozsudkom č. k. 13S/133/2013-400 z 20. mája 2015 z dôvodu podľa\n§ 250j ods. 2 písm. a/ zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok zrušil rozhodnutie\nžalovaného (predtým Obvodný úrad Trenčín, odbor výstavby a bytovej politiky) č. OVBP\n2013-259/1217-6/Pa\n\nz\n\n10.\n\nmája\n\n2013\n\na\n\nvec\n\nvrátil\n\nžalovanému\n\nna\n\nďalšie\n\nkonanie. Žalovanému uložil krajský súd povinnosť zaplatiť žalobcom náhradu iných trov\nkonania 70,- € za zaplatený súdny poplatok a náhradu trov právneho zastúpenia 502,47 €\ndo troch dní od právoplatnosti rozsudku k rukám ich advokáta. Žalovaný sa odvolal proti\ncelému uvedenému rozsudku a žalobcovia sa odvolali proti výroku a náhrade trov konania.\nŽalobcovia sme v odvolaní poukázali na § 13 ods. 3 vyhlášky č. 655/2004 Z. z.,\nv ktorom je stanovený systém výpočtu tarifnej odmeny advokáta pri zastupovaní dvoch\nalebo viacerých osôb. Odôvodnenie nepriznania časti náhrady trov právneho zastúpenia\n2\n\nkrajským súdom nemá podľa žalobcov oporu v zákone. Podľa žalobcov je nemysliteľné, aby\npri zrušení celého napadnutého rozhodnutia bola miera úspechu posudzovaná podľa\nmnožstva úspešných žalobných dôvodov, zvlášť keď sa jedná o pochybenie orgánu štátnej\nsprávy. Žalobcovia sme poukázali na to, že v tomto prípade každý z nich musí zaplatiť\nadvokátovi odmenu a zároveň podľa § 142 ods. 1 OSP má každý úspešný žalobca právo na\nnáhradu trov konania proti žalovanému. Žalobcovia sme namietali, že krajský súd\nv odôvodnení rozhodnutia uviedol, že v tomto prípade postačovalo, aby žalobu podal len\njeden zo žalobcov, avšak nijakým spôsobom nezohľadnil práva ostatných žalobcov, ktorí\nmali záujem podať žalobu a túto aj podali. Názorom krajského súdu, koľko osôb má byť\nžalobcov vo veci, sa neprimerane zasahuje do práva žalobcov na súdnu ochranu.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Trenčíne č. k.\n13S/133/2013-400 z 20. mája 2015 rozsudkom č. k. 5Sžo/179/2015 zo dňa 19.10.2017\npotvrdil a účastníkom náhradu trov odvolacieho konania nepriznal. Sčasti úspešným\nžalobcom (v konaní o odvolaní proti výroku rozsudku krajského súdu vo veci samej mali\nžalobcovia úspech, avšak v konaní o odvolaní proti výroku rozsudku krajského súdu v časti\nnáhrady trov konania žalobcovia úspech nemali) z dôvodov hodných osobitného zreteľa\nnáhradu trov odvolacieho konania nepriznal, keď žalovaný nedal svojím konaním podnet na\npodanie odvolania. Odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje na to, že dôvody hodné\nosobitného zreteľa pre nepriznanie časti náhrady trov právneho zastúpenia žalobcom\nv konaní pred súdom prvého stupňa v tejto veci spočívajú nielen v skutočnostiach\nuvedených krajským súdom, t. j. že s prihliadnutím na koncentračnú zásadu podľa § 36 ods.\n1 stavebného zákona mohol krajský súd podrobiť súdnemu prieskumu len žalobné námietky,\nktoré boli vznesené pred správnym orgánom prvého stupňa v lehote do 14. mája 2012,\npričom takéto námietky boli vznesené zo strany sedemnástich osôb, avšak žalobcov v danej\nveci je sedemdesiatosem, ale aj v tom, že úkony právnej služby, za ktoré krajský súd priznal\nžalobcom náhradu trov (t. j. prevzatie a príprava zastúpenia, podanie žaloby na súd, účasť\nna pojednávaní súdu dňa 22. apríla 2015 a účasť na pojednávaní súdu dňa 20. mája 2015,\npri ktorom došlo iba k vyhláseniu rozhodnutia) boli skutkovo a právne totožné pre všetkých\nžalobcov, t. j. jednotliví žalobcovia neuplatňovali v konaní pred súdom prvého stupňa\nprostredníctvom advokáta osobitné námietky.»\n3\n\n3. V sťažnosti sa ďalej uvádza: „Sťažovateľom nám nie je jasné z čoho vyplýva, že by\nsme mohli v jednom konaní pri obrane svojich záujmov použiť rôzne námietky, každý zrejme\niné. Zároveň v prípade ak konajúce súdy dôvodia nepriznanie náhrady trov konania tým, že\nv rámci zásady koncentrácie správneho konania mohlo byť prihliadnuté len na námietky 17\nžalobcov, prečo v konaní nebola priznaná náhrada trov konania týmto 17 žalobcom, ale\nsúdy postupovali pri rozhodnutí akoby bol žalobca len jeden...“\n4. Sťažovatelia v rámci svojej argumentácie vyjadrili presvedčenie, že „rôzne\nrozhodovanie Najvyššieho súdu SR v identických veciach je porušením ústavného princípu\nprávnej istoty sťažovateľov a tiež rovnosti pred zákonom.“\n5. Sťažovatelia zastávajú názor, že krajský súd a najvyšší súd sa v napadnutých\nrozhodnutiach nezaoberali všetkými ich tvrdeniami a argumentmi, a preto napadnuté\nrozhodnutia považujú za nepreskúmateľné a zjavne neodôvodnené. V dôsledku toho došlo\nk porušeniu ich označených základných práv.\n6. Sťažovatelia v petite podanej sťažnosti navrhli, aby ústavný súd po prijatí\nsťažnosti na ďalšie konanie nálezom takto rozhodol:\n„1. Základné práva sťažovateľov upravené v čl. 12 ods. 1 - rovnosť v právach\na rovnosť pred zákonom, čl. 46 ods. 1, ods. 2 - právo na súdnu ochranu, čl. 47 ods. 3 právo na rovnosť účastníkov konania, čl. 1, ods. 1 - zásada právnej istoty Ústavy Slovenskej\nrepubliky, v článku 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd právo na spravodlivé súdne konanie predchádzajúcim konaním a Rozsudkom Najvyššieho\nsúdu Slovenskej republiky č. k. 5Sžo/179/2015 zo dňa 19.10.2017 a predchádzajúcim\nkonaním a Rozsudkom Krajského súdu Trenčín č. k. 13S/133/2013 - 400 zo dňa 20.5.2015\nporušené boli.\n2. Rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. k. 5Sžo/l79/2015 zo dňa\n19.10.2017 zrušuje a vec vracia na ďalšie konanie.\n3. Sťažovateľom priznáva náhradu trov konania, právneho zastúpenia.“\n\n4\n\nII.\n7. Podľa čl. 124 ústavy ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany\nústavnosti.\n8. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú\nSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak\no ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\n9. Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania\npred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.\n10. Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky\nč. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním\na o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom\nsúde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti\nnavrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého\nnávrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde\nnebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy, na prerokovanie\nktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané náležitosti,\nneprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy\npodané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením\nbez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne\nneopodstatnený.\n11. Sťažovatelia v sťažnosti uviedli, že k porušeniu ich základného práva na súdnu\nochranu podľa čl. 46 ods. 1 a 2 ústavy, základného práva podľa čl. 47 ods. 3 ústavy\nv spojení s čl. 1 ods. 1 a čl. 12 ods. 1 ústavy a práva na spravodlivé súdne konanie podľa\n5\n\nčl. 6 ods. 1 dohovoru došlo rozsudkom krajského súdu č. k. 13 S 133/2013-400 z 20. mája\n2015 a rozsudkom najvyššieho súdu sp. zn. 5 Sžo 179/2015 z 19. októbra 2017 a postupom,\nktorý predchádzal ich vydaniu.\n12. Ústavný súd poukazuje na svoju doterajšiu judikatúru, v ktorej opakovane\nuvádza, že k úlohám právneho štátu patrí aj vytvorenie právnych a faktických garancií na\nuplatňovanie a ochranu základných práv a slobôd ich nositeľov, t. j. fyzických osôb\na právnických osôb. Ak je na uplatnenie alebo ochranu základného práva alebo slobody\npotrebné uskutočniť konanie pred orgánom verejnej moci, úloha štátu spočíva\nv zabezpečení právnej úpravy takýchto konaní, ktoré sú dostupné bez akejkoľvek\ndiskriminácie každému z nositeľov základných práv a slobôd. Koncepcia týchto konaní\nmusí zabezpečovať reálny výkon a ochranu základného práva alebo slobody, a preto ich\nimanentnou súčasťou sú procesné záruky základných práv a slobôd. Existenciou takýchto\nkonaní sa však nevyčerpávajú ústavné požiadavky späté s uplatňovaním základných práv\na slobôd. Ústavnosť týchto konaní predpokladá aj to, že orgán verejnej moci, pred ktorým\nsa takéto konania uskutočňujú, koná zásadne nestranne, nezávisle a s využitím všetkých\nzákonom ustanovených prostriedkov na dosiahnutie účelu takých procesných postupov.\nÚstavný súd z tohto hľadiska osobitne pripomína objektivitu takého postupu orgánu\nverejnej moci (II. ÚS 9/00, II. ÚS 143/02). Len objektívnym postupom sa v rozhodovacom\nprocese vylučuje svojvôľa v konaní a rozhodovaní príslušného orgánu verejnej moci.\nObjektívny postup orgánu verejnej moci sa musí prejaviť nielen vo využití všetkých\ndostupných zdrojov zisťovania skutkového základu na rozhodnutie, ale aj v tom, že takéto\nrozhodnutie obsahuje aj odôvodnenie, ktoré preukázateľne vychádza z týchto objektívnych\npostupov a ich využitia v súlade s procesnými predpismi.\n13. Podľa čl. 1 ods. 1 ústavy Slovenská republika je zvrchovaný, demokratický\na právny štát. Neviaže sa na nijakú ideológiu ani náboženstvo.\n\n6\n\n14. Podľa čl. 12 ods. 1 ústavy ľudia sú slobodní a rovní v dôstojnosti i v právach.\nZákladné práva a slobody sú neodňateľné, nescudziteľné, nepremlčateľné a nezrušiteľné.\n15. Podľa čl. 46 ods. 1 ústavy každý má právo domáhať sa zákonom ustanoveným\npostupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených\nzákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.\n16. Podľa čl. 46 ods. 2 ústavy kto tvrdí, že bol na svojich právach ukrátený\nrozhodnutím orgánu verejnej správy, môže sa obrátiť na súd, aby preskúmal zákonnosť\ntakéhoto rozhodnutia, ak zákon neustanoví inak.\n17. Podľa čl. 47 ods. 3 ústavy všetci účastníci sú si v konaní podľa odseku 2 rovní.\n18. Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola\nspravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom\nzriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch.\nII.1 K namietanému porušeniu základného práva sťažovateľov na súdnu\nochranu podľa čl. 46 ods. 1 a 2 ústavy, základného práva podľa čl. 47 ods. 3 ústavy\nv spojení s čl. 1 ods. 1 a čl. 12 ods. 1 ústavy a práva na spravodlivé súdne konanie\npodľa čl. 6 ods. 1 dohovoru rozsudkom krajského súdu č. k. 13 S 133/2013-400\nz 20. mája 2015 a postupom, ktorý predchádzal jeho vydaniu\n19. Z čl. 127 ods. 1 ústavy vyplýva, že systém ústavnej ochrany základných práv\na slobôd je rozdelený medzi všeobecné súdy a ústavný súd, pričom právomoc všeobecných\nsúdov je ústavou založená primárne („... ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný\nsúd“) a právomoc ústavného súdu len subsidiárne, t. j. na princípe subsidiarity.\nZ princípu subsidiarity vyplýva, že právomoc ústavného súdu poskytnúť ochranu\nzákladným právam a slobodám je daná iba vtedy, ak o ochrane týchto práv a slobôd\nnerozhodujú všeobecné súdy. Ústavný súd pri uplatňovaní svojej právomoci vychádza\n7\n\nzo zásady, že ústava ukladá všeobecným súdom chrániť nielen zákonnosť, ale aj ústavnosť.\nPrávomoc ústavného súdu je preto subsidiárna a nastupuje až vtedy, ak nie je daná\nprávomoc všeobecných súdov (m. m. IV. ÚS 236/07). Ak ústavný súd pri predbežnom\nprerokovaní sťažnosti zistí, že sťažovateľ sa ochrany svojich základných práv alebo slobôd\nmôže domôcť využitím jemu dostupných a účinných prostriedkov nápravy pred iným\n(všeobecným) súdom, musí takúto sťažnosť odmietnuť z dôvodu nedostatku právomoci na\njej prerokovanie (m. m. IV. ÚS 115/07).\n20. Proti napadnutému rozsudku krajského súdu č. k. 13 S 133/2013-400\nz 20. mája 2015 mohli sťažovatelia podať odvolanie (čo aj využili), o ktorom bol oprávnený\na aj povinný rozhodnúť najvyšší súd, ktorého právomoc rozhodnúť o odvolaní sťažovateľov\nv danom prípade vylučuje právomoc ústavného súdu. Najvyšší súd rozhodol rozsudkom\nsp. zn. 5 Sžo 179/2015 z 19. októbra 2017, ktorým rozsudok krajského sudu\nč. k. 13 S 133/2013-400 z 20. mája 2015 potvrdil.\n21. S poukazom na už uvedené v časti, v ktorej sťažovatelia namietali porušenie\nsvojho základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 a 2 ústavy, základného práva\npodľa čl. 47 ods. 3 ústavy v spojení s čl. 1 ods. 1 a čl. 12 ods. 1 ústavy a práva\nna spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru rozsudkom krajského\nsúdu č. k. 13 S 133/2013-400 z 20. mája 2015 a postupom, ktorý predchádzal jeho vydaniu,\nústavný súd sťažnosť odmietol pre nedostatok svojej právomoci na jej prerokovanie.\nII.2 K namietanému porušeniu základného práva sťažovateľov na súdnu\nochranu podľa čl. 46 ods. 1 a 2 ústavy, základného práva podľa čl. 47 ods. 3 ústavy\nv spojení s čl. 1 ods. 1 a čl. 12 ods. 1 ústavy a práva na spravodlivé súdne konanie\npodľa čl. 6 ods. 1 dohovoru rozsudkom najvyššieho súdu sp. zn. 5 Sžo 179/2015\nz 19. októbra 2017 a postupom, ktorý predchádzal jeho vydaniu\n22. Účelom čl. 46 ods. 1 ústavy je zaručiť každému prístup k súdnej ochrane, k súdu\nalebo inému orgánu právnej ochrany. Základné právo zaručené čl. 46 ods. 1 ústavy\n8\n\numožňuje každému, aby sa stal po splnení predpokladov ustanovených zákonom\núčastníkom súdneho konania. Ak osoba splní predpoklady ustanovené zákonom, súd jej\nefektívne umožní (mal by umožniť) stať sa účastníkom konania so všetkými procesnými\noprávneniami, ale aj povinnosťami, ktoré z tohto postavenia vyplývajú.\n23. Z judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“), ktorú si\nosvojil aj ústavný súd, vyplýva, že „právo na súd“, ktorého jedným aspektom je právo na\nprístup k súdu, nie je absolútne a môže podliehať rôznym obmedzeniam. Uplatnenie\nobmedzení však nesmie obmedziť prístup jednotlivca k súdu takým spôsobom a v takej\nmiere, že by uvedené právo bolo dotknuté v samej svojej podstate. Okrem toho tieto\nobmedzenia sú zlučiteľné s čl. 6 ods. 1 dohovoru, ktorý garantuje právo na spravodlivé\nsúdne konanie, len vtedy, ak sledujú legitímny cieľ a keď existuje primeraný vzťah medzi\npoužitými prostriedkami a týmto cieľom (napr. Guérin c. Francúzsko, 1998).\n24. Podľa stabilizovanej judikatúry ústavného súdu (napr. IV. ÚS 77/02,\nIV. ÚS 299/04, II. ÚS 78/05) do obsahu základného práva na súdnu ochranu patrí aj právo\nkaždého na to, aby sa v jeho veci rozhodovalo podľa relevantnej právnej normy, ktorá môže\nmať základ v právnom poriadku Slovenskej republiky alebo v takých medzinárodných\nzmluvách, ktoré Slovenská republika ratifikovala a boli vyhlásené spôsobom, ktorý\npredpisuje zákon. Súčasne má každý právo na to, aby sa v jeho veci vykonal ústavne\nsúladný výklad aplikovanej právnej normy. Z toho vyplýva, že k reálnemu poskytnutiu\nsúdnej ochrany dôjde len vtedy, ak sa na zistený stav veci použije ústavne súladne\ninterpretovaná platná a účinná právna norma (IV. ÚS 77/02).\n25. Integrálnou súčasťou základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1\nústavy je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne\na zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace\ns predmetom súdnej ochrany, t. j. s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu\n(IV. ÚS 115/03, III. ÚS 60/04). Všeobecný súd však nemusí dať odpoveď na všetky otázky\nnastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam,\n9\n\nprípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia. Odôvodnenie\nrozhodnutia všeobecného súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ\nrozhodnutia, postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné právo\núčastníka na spravodlivý proces (III. ÚS 209/04).\n26. Aj ESĽP vo svojej judikatúre zdôrazňuje, že súdy majú povinnosť odôvodniť\nsvoje rozhodnutia, ale nemožno to chápať tak, že sa vyžaduje, aby na každý argument strany\nbola daná podrobná odpoveď. Rozsah tejto povinnosti sa môže meniť podľa povahy\nrozhodnutia. Otázku, či súd splnil svoju povinnosť odôvodniť rozhodnutie, možno posúdiť\nlen so zreteľom na okolnosti daného prípadu. Judikatúra ESĽP teda nevyžaduje, aby na\nkaždý argument strany, aj na taký, ktorý je pre rozhodnutie bezvýznamný, bola daná\nodpoveď v odôvodnení rozhodnutia. Ak však ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie\nrozhodujúci, vyžaduje sa špecifická odpoveď práve na tento argument (Ruiz Torija\nc. Španielsko z 9. 12. 1994, séria A, č. 303-A, s. 12, § 29; Hiro Balani c. Španielsko\nz 9. 12. 1994, séria A, č. 303-B; Georgiadis c. Grécko z 29. 5. 1997; Higgins c. Francúzsko\nz 19. 2. 1998).\n27. Ústavný súd poukazuje na to, že čl. 46 ods. 1 ústavy je primárnym východiskom\npre zákonom upravené konanie súdov a iných orgánov Slovenskej republiky príslušných\nna poskytovanie právnej ochrany ústavou garantovanej v siedmom oddiele druhej hlavy\nústavy (čl. 46 až čl. 50 ústavy). V súvislosti so základným právom podľa čl. 46 ods. 1\nústavy treba mať zároveň na zreteli aj čl. 46 ods. 4 ústavy, podľa ktorého podmienky\na podrobnosti o súdnej ochrane ustanoví zákon, resp. čl. 51 ods. 1 ústavy, podľa ktorého sa\nmožno domáhať práv uvedených okrem iného v čl. 46 ústavy len v medziach zákonov,\nktoré toto ustanovenie vykonávajú (I. ÚS 56/01).\n28. Uvedené východiská bol povinný dodržiavať v konaní a pri rozhodovaní\no namietanej veci aj najvyšší súd, a preto bolo úlohou ústavného súdu v rámci predbežného\nprerokovania sťažnosti posúdiť, či ich skutočne rešpektoval, a to minimálne v takej miere,\n\n10\n\nktorá je z ústavného hľadiska akceptovateľná a udržateľná, a na tomto základe formulovať\nzáver, či sťažnosť nie je zjavne neopodstatnená.\n29. Sťažovatelia v sťažnosti predovšetkým namietajú, že najvyšší súd napadnuté\nrozhodnutie neodôvodnil dostatočným spôsobom a nezaoberal sa všetkými ich námietkami\nuvedenými v odvolaní proti rozsudku krajského súdu č. k. 13 S 133/2013-400\nz 20. mája 2015. Podľa názoru sťažovateľov najvyšší súd rozhodol arbitrárne a jeho závery\nnemajú oporu v zistených skutočnostiach, v dôsledku čoho malo dôjsť k porušeniu ich\noznačených základných práv.\n30. V relevantnej časti odôvodnenia rozsudku sp. zn. 5 Sžo 179/2015\nz 19. októbra 2017 najvyšší súd uviedol:\n„... Najvyšší súd Slovenskej republiky po oboznámení sa s rozsahom a dôvodmi\nodvolania žalobcov, po preskúmaní odvolaním napadnutého rozsudku krajského súdu\nvo výroku o náhrade trov konania a po oboznámení sa s obsahom pripojeného spisového\nmateriálu dospel k záveru, že odvolaním napadnutý rozsudok krajského súdu je vo výroku\no náhrade trov konania vecne správny. Odvolací súd však má za to, že v tomto prípade\nnemožno žalobcom priznať nimi vyčíslenú náhradu trov právneho zastúpenia advokátom\nv konaní pred súdom prvého stupňa z dôvodov hodných osobitného zreteľa.\nPodľa § 250k ods. 1 OSP ak mal žalobca úspech celkom alebo sčasti, súd mu proti\nžalovanému prizná právo na úplnú alebo čiastočnú náhradu trov konania. Ak bolo\nrozhodnutie správneho orgánu zrušené z dôvodu podľa § 250j ods. 3, súd žalobcovi prizná\núplnú náhradu trov konania. Môže tiež rozhodnúť, že sa náhrada trov celkom alebo sčasti\nneprizná, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.\nV ustanovení § 250k ods. 1 veta tretia OSP je pre náhradu trov konania uvedená\nvýnimka zo zákonnej zásady zodpovednosti účastníkov za výsledok konania, ktorá spočíva\nv možnosti súdu nepriznať, či znížiť náhradu trov konania žalobcovi, ktorý v konaní mal\núspech celkom alebo sčasti. Hoci bližšie podmienky pre nepriznanie alebo zníženie trov\nkonania zákon neupravuje, ustanovuje, že súd takto môže postupovať, ak sú na to dôvody\n\n11\n\nhodné osobitného zreteľa, pričom posúdenie splnenia podmienok pre postup podľa takejto\núpravy je výlučne na úvahe súdu.\nV zmysle § 20 ods. 1 zákona č. 586/2003 Z. z. o advokácii každý má právo na\nposkytnutie právnych služieb a môže o ne požiadať ktoréhokoľvek advokáta. To však\nneznamená, že neúspešný účastník konania je povinný nahradiť všetky trovy predstavujúce\nodmenu advokáta úspešného účastníka (pozri napr. uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej\nrepubliky sp. zn. 5Sžo/253/2010 z 29. septembra 2011).\nPri rozhodovaní o náhrade nákladov konania musí pritom súd zohľadňovať samotný\núčel procesu v správnom súdnictve, ktorým je poskytovanie ochrany porušeným alebo\nohrozeným skutočným subjektívnym hmotným právam a právom chráneným záujmom.\nSúdne konanie nemôže popierať svoje skutočné spoločenské poslanie a nemôže sa stať len\nnástrojom, slúžiacim na vytváranie ľahkého a neodôvodneného zisku na úkor protistrany,\nspočívajúceho v zaplatení nákladov za zastúpenie advokátom (pozri napr. uznesenie\nNajvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 7Sži 8/2013 z 27. novembra 2013).\nOdvolací súd v tejto súvislosti poukazuje na to, že dôvody hodné osobitného zreteľa\npre nepriznanie časti náhrady trov právneho zastúpenia žalobcom v konaní pred súdom\nprvého stupňa v tejto veci spočívajú nielen v skutočnostiach uvedených krajským súdom,\nt. j. že s prihliadnutím na koncentračnú zásadu podľa § 36 ods. 1 stavebného zákona mohol\nkrajský súd podrobiť súdnemu prieskumu len žalobné námietky, ktoré boli vznesené pred\nsprávnym orgánom prvého stupňa v lehote do 14. mája 2012, pričom takéto námietky boli\nvznesené zo strany sedemnástich osôb, avšak žalobcov v danej veci je sedemdesiatosem, ale\naj v tom, že úkony právnej služby, za ktoré krajský súd priznal žalobcom náhradu trov\n(t. j. prevzatie a príprava zastúpenia, podanie žaloby na súd, účasť na pojednávaní súdu\ndňa 22. apríla 2015 a účasť na pojednávaní súdu dňa 20. mája 2015, pri ktorom došlo iba\nk vyhláseniu rozhodnutia) boli skutkovo a právne totožné pre všetkých žalobcov,\nt. j. jednotliví\n\nžalobcovia\n\nneuplatňovali\n\nv\n\nkonaní\n\npred\n\nsúdom\n\nprvého\n\nstupňa\n\nprostredníctvom advokáta osobitné námietky.\nOdvolací súd s poukazom na § 250k ods. 1 OSP, ktorý súdu umožňuje, aby podľa\nvlastnej úvahy nepriznal úspešnému žalobcovi náhradu trov konania, ak zistí dôvody hodné\n\n12\n\nosobitného zreteľa, nepovažoval za právne relevantnú odvolaciu námietku žalobcov, že\nv predmetnej veci ide o obligatórne zastúpenie žalobcov advokátom.\nPorušením práva na spravodlivý proces podľa článku 46 Ústavy Slovenskej\nrepubliky a práva na právnu pomoc v konaní pred súdmi podľa jej článku 47, podľa\nodvolacieho súdu nie je také rozhodnutie súdu, ktorým súd neprizná účastníkovi náhradu\nnákladov na zastupovanie advokátom z dôvodov hodných osobitného zreteľa.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky na základe uvedeného rozsudok Krajského súdu\nv Trenčíne č. k. 13S/133/2013-400 z 20. mája 2015 ako vecne správny podľa § 250 ja ods. 3\nveta druhá OSP a § 219 ods. 1 OSP potvrdil.\nO trovách odvolacieho konania rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky v zmysle\n§ 250k ods. 1 OSP v spojení s § 224 ods. 1 OSP za použitia § 246c ods. 1 veta prvá OSP\ntak, že sčasti úspešným žalobcom (v konaní o odvolaní proti výroku rozsudku krajského\nsúdu vo veci samej mali žalobcovia úspech, avšak v konaní o odvolaní proti výroku\nrozsudku krajského súdu v časti náhrady trov konania žalobcovia úspech nemali) z dôvodov\nhodných osobitného zreteľa náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, keď žalovaný\nnedal svojím konaním podnet na podanie odvolaní. Žalovanému v správnom súdnictve\nnáhrada trov konania neprináleží...“\n31. Na základe citovaného ústavný súd konštatuje, že najvyšší súd sa v napadnutom\nrozsudku sp. zn. 5 Sžo 179/2015 z 19. októbra 2017 zaoberal a ústavne akceptovateľným\nspôsobom aj vysporiadal s relevantnými odvolacími námietkami sťažovateľov, s ktorými sa\nnestotožnil, a preto rozsudok krajského súdu č. k. 13 S 133/2013-400 z 20. mája 2015\npotvrdil. Napadnutý rozsudok najvyššieho súdu nemožno podľa názoru ústavného súdu\npovažovať za zjavne neodôvodnený a ani za arbitrárny, t. j. taký, ktorý by bol založený\nna právnych záveroch, ktoré nemajú oporu v zákone, resp. popierajú podstatu, zmysel a účel\nv napadnutom konaní aplikovaných ustanovení právnych predpisov.\n32. Na základe uvedeného ústavný súd konštatuje, že medzi napadnutým rozsudkom\nnajvyššieho súdu sp. zn. 5 Sžo 179/2015 z 19. októbra 2017 a základnými právami, ktorých\nporušenie sťažovatelia namietajú, neexistuje taká príčinná súvislosť, na základe ktorej by\n13\n\nústavný súd po prípadnom prijatí sťažnosti na ďalšie konanie reálne mohol dospieť k záveru\no ich porušení. Ústavný súd preto pri predbežnom prerokovaní odmietol sťažnosť\nsťažovateľov, ktorou namietali porušenie svojich základných práv rozsudkom najvyššieho\nsúdu sp. zn. 5 Sžo 179/2015 z 19. októbra 2017, podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde\nako zjavne neopodstatnenú.\n33. Vo vzťahu k sťažovateľom namietanému porušeniu čl. 1 ods. 1 ústavy ústavný\nsúd konštatuje, že predmetný článok ústavy patrí medzi základné interpretačné pravidlá\ntvorby a aplikácie právneho poriadku Slovenskej republiky vyjadrujúce princíp právneho\nštátu a princíp právnej istoty. Uvedené základné, resp. všeobecné pravidlo a zásada nemajú\ncharakter samostatne uplatňovaného práva. Jeho porušenie možno namietať len\nsúčasne s ochranou\n\nkonkrétnych\n\nzákladných\n\npráv\n\na\n\nslobôd\n\nzaručených\n\nústavou\n\n(resp. medzinárodnou zmluvou). Keďže v posudzovanej veci nebolo zistené porušenie\nzákladného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy ani práva na spravodlivé\nsúdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru napadnutým rozsudkom najvyššieho súdu,\nnemohlo dôjsť ani k porušeniu tohto základného interpretačného, resp. aplikačného\npravidla, pretože je súčasťou základných princípov právneho štátu a vzhľadom\nna to „nemôže plniť poslanie priamo aplikovateľného ustanovenia v individuálnych\nkonaniach“ (napr. I. ÚS 8/97, II. ÚS 821/00).\n34. Vzhľadom na odmietnutie sťažnosti neprichádzalo už do úvahy rozhodovať\no ďalších návrhoch sťažovateľov uplatnených v petite sťažnosti (zrušenie napadnutého\nrozsudku najvyššieho súdu sp. zn. 5 Sžo 179/2015 z 19. októbra 2017, vrátenie veci na\nďalšie konanie a priznanie náhrady trov konania).\n35. Nad rámec ústavný súd konštatuje, že na základe návrhu protistrany sťažovateľov\n(v inom konaní ústavného súdu) bol rozsudok najvyššieho súdu sp. zn. 5 Sžo 179/2015\nz 19. októbra 2017 nálezom ústavného súdu sp. zn. IV. ÚS 291/2018 z 15.augusta 2018\nzrušený a vrátený najvyššiemu súdu na ďalšie konanie.\n\n14\n\n36. Z uvedených dôvodov ústavný súd rozhodol tak, ako to je uvedené vo výroku\ntohto rozhodnutia.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 13. septembra 2018\n\n15", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "trovy konania-náklady konania", "advokát, advokácia-náhrada trov právneho zastúpenia", "dôvody hodné osobitného zreteľa"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:d56f2ef9-5504-4187-bca5-f799a78e21ab", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:4.US.291.2018.2", "spisova_znacka": "IV. ÚS 291/2018", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 291/2018 z 15. 8. 2018", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2018-08-15", "citacie_n": 26, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:4.US.291.2018.2"}, {"guid": "ussr:3d1bbbf7-d99c-47a6-bb70-07901c4bb4d6", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 236/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 236/07 z 27. 9. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-09-27", "citacie_n": 1809, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:3d1bbbf7-d99c-47a6-bb70-07901c4bb4d6"}, {"guid": "ussr:4cde5b9f-f9a9-4ed2-beaf-3ccde794261e", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 115/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 115/07 z 17. 5. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-05-17", "citacie_n": 1741, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:4cde5b9f-f9a9-4ed2-beaf-3ccde794261e"}, {"guid": "ussr:5c5950d6-ea20-4e7f-b4ef-2ab89ce3197a", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 78/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 78/05 z 16. 3. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-03-16", "citacie_n": 13331, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5c5950d6-ea20-4e7f-b4ef-2ab89ce3197a"}, {"guid": "ussr:a107f034-b289-4ffd-abe8-eba3ec9b8130", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 299/04", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 299/04 z 2. 3. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-03-02", "citacie_n": 491, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:a107f034-b289-4ffd-abe8-eba3ec9b8130"}, {"guid": "ussr:d196617c-7423-47ea-b90a-26ec00e52abc", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 209/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 209/04 z 23. 6. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-06-23", "citacie_n": 17647, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:d196617c-7423-47ea-b90a-26ec00e52abc"}, {"guid": "ussr:21500ece-b426-4d6e-8321-14a173281d0c", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 60/04", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 60/04 z 19. 5. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-05-19", "citacie_n": 2204, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:21500ece-b426-4d6e-8321-14a173281d0c"}, {"guid": "ussr:f9f0ea07-293f-4916-b43c-575af129266c", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 115/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 115/03 z 3. 7. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-07-03", "citacie_n": 11296, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:f9f0ea07-293f-4916-b43c-575af129266c"}, {"guid": "ussr:aaae9e7a-db73-4721-bbad-518685f8e3fe", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 77/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 77/02 z 27. 11. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-11-27", "citacie_n": 2547, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:aaae9e7a-db73-4721-bbad-518685f8e3fe"}, {"guid": "ussr:0ae817d4-f096-45df-88b8-4342e2971727", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 143/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 143/02 z 5. 11. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-11-05", "citacie_n": 1175, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:0ae817d4-f096-45df-88b8-4342e2971727"}, {"guid": "ussr:ecc5d2f6-ad9e-4e1a-8807-363f772de4c0", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 56/01", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 56/01 z 10. 7. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-07-10", "citacie_n": 983, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:ecc5d2f6-ad9e-4e1a-8807-363f772de4c0"}, {"guid": "ussr:3cc8f4b1-e296-4a4c-91b7-9236f7f3516a", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 821/00", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 821/00 z 12. 12. 2000", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2000-12-12", "citacie_n": 70, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:3cc8f4b1-e296-4a4c-91b7-9236f7f3516a"}, {"guid": "ussr:fb2204aa-9ade-423c-85bb-7a3aa7273786", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.9.2000.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 9/00", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 9/00 z 27. 4. 2000", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2000-04-27", "citacie_n": 523, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.9.2000.1"}, {"guid": "ussr:befa5528-c9f8-4464-ae3c-a212255fa167", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 8/97", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 8/97 z 23. 7. 1997", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1997-07-23", "citacie_n": 96, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:befa5528-c9f8-4464-ae3c-a212255fa167"}], "citovane_v": []}