{"guid": "ussr:6bed6cf4-9734-49a1-9d66-6e159fb65dd1", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:4.US.484.2018.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 484/2018", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 484/2018 z 13. 9. 2018", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 13. septembra 2018, sp. zn. IV. ÚS 484/2018, ECLI:SK:USSR:2018:4.US.484.2018.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Ladislav Orosz", "sudca_id": 1086, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/ladislav-orosz-1086", "datum_vydania": "2018-09-13", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "IV.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/6bed6cf4-9734-49a1-9d66-6e159fb65dd1", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:4.US.484.2018.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2018:4.US.484.2018.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2018:4.US.484.2018.1/text", "citacie_n": 23, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nIV. ÚS 484/2018-28\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 13. septembra 2018\nv senáte zloženom z predsedníčky Ľudmily Gajdošíkovej, zo sudcu Miroslava Duriša\na sudcu Ladislava Orosza (sudca spravodajca) predbežne prerokoval sťažnosť\n,\n\n, zastúpeného advokátom JUDr. Petrom Bartošom,\n\nKollárovo námestie 9, Bratislava, ktorou namieta porušenie svojho základného práva\nna súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práva na spravodlivé\nsúdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd\nuzneseniami Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 33 Ek 46/2017 zo 14. augusta 2017\na z 25. októbra 2017, a takto\nrozhodol:\nSťažnosť\n\nodmieta.\nOdôvodnenie:\nI.\n\nÚstavnému\n\nsúdu\n\nSlovenskej\n\n11. decembra 2017 doručená sťažnosť\n\nrepubliky\n\n(ďalej\n\nlen\n\n„ústavný\n\nsúd“)\n\nbola\n\n,\n\n(ďalej len „sťažovateľ“), zastúpeného advokátom JUDr. Petrom Bartošom, Kollárovo\n\nnámestie 9, Bratislava, ktorou namieta porušenie svojho základného práva na súdnu ochranu\npodľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na spravodlivé\nsúdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd\n(ďalej len „dohovor“) uzneseniami Okresného súdu Banská Bystrica (ďalej len\n„okresný súd“) sp. zn. 33 Ek 46/2017 zo 14. augusta 2017 [sťažovateľ zjavne nesprávne\nuvádza, že ide o uznesenie z 5. mája 2017, hoci z priloženej dokumentácie vyplýva,\nže ide o uznesenie zo 14. augusta 2017, pozn. (ďalej aj „napadnuté uznesenie\nzo 14. augusta 2017)] a 25. októbra 2017 (ďalej aj „napadnuté uznesenie z 25. októbra\n2017“, spolu aj „napadnuté uznesenia“).\nZo sťažnosti a z pripojených príloh vyplýva, že sťažovateľ vystupoval ako žalobca\nv rozhodcovskom nespotrebiteľskom konaní proti žalovanému – inej fyzickej osobe, ktorá\nsi v rozhodcovskom konaní neprevzala žiadnu z jej zasielaných písomností rozhodcovského\nsúdu doručovaných na adresu jej trvalého bydliska. Predmetné rozhodcovské konanie bolo\nukončené vydaním rozhodcovského rozsudku sp. zn. RD/43/2017 z 2. mája 2017,\nktorý nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť 11. mája 2017. Žalovaný, ktorému bola\ntýmto rozsudkom uložená povinnosť, nepodal žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku.\nNásledne sťažovateľ podal návrh na vykonanie exekúcie na základe tohto\nexekučného titulu zaevidovaného pod sp. zn. 33 Ek 46/2017. Okresný súd uznesením\nvydaným vyšším súdnym úradníkom pod sp. zn. 33 Ek 46/2017 zo 14. augusta 2017 návrh\noprávneného na povolenie exekúcie zamietol s odôvodnením, že medzi oprávneným\na povinným nevznikla vopred rozhodcovská zmluva zakladajúca právomoc rozhodcovského\nsúdu a nečinnosť účastníka rozhodcovského konania nemôže spôsobiť vznik rozhodcovskej\nzmluvy, preto okresný súd vyhodnotil rozhodcovský rozsudok ako nulitný právny akt, ktorý\nnemožno považovať za spôsobilý exekučný titul.\nProti tomuto uzneseniu sťažovateľ podal 16. augusta 2017 sťažnosť, o ktorej\nrozhodol okresný súd napadnutým uznesením vydaným sudcom pod sp. zn. 33 Ek 46/2017\nz 25. októbra 2017 tak, že sťažnosť oprávneného (sťažovateľa) zamietol, keďže s právnym\n\n2\n\nposúdením exekučného titulu vyšším súdnym úradníkom sa stotožnil. Napadnuté\nrozhodnutie bolo sťažovateľovi podľa jeho tvrdenia doručené 2. novembra 2017.\nSťažovateľ v sťažnosti namieta, že okresný súd nesprávne právne vec posúdil\na prekročil\n\nprávomoci\n\nexekučného\n\nsúdu,\n\nkeď\n\nuskutočnil\n\nmeritórny\n\nprieskum\n\nrozhodcovského rozsudku. V sťažnosti sa okrem iného uvádza:\n«... Ústavná sťažnosť sťažovateľa sa skladá z dvoch základných dôvodov - častí.\nČasť 2, ktorá smeruje k nesprávnemu rozhodnutiu Okresného súdu Banská Bystrica\nsp. zn. 33 Ek/46/2017 a časť 1, ktorá smeruje k napadnutiu Zákona č. 233/1995 Z. z.\nSťažovateľ tvrdí, že Zákon č. 233/1995 Z. z. Exekučný poriadok v znení platnom\nod 01. 04. 2017 je v rozpore s čl. 46 ods. 1, čl. 141 ods. 1 a ods. 2, čl. 143 ods. 1 a ods. 2\nÚstavy Slovenskej republiky, čím je porušené právo sťažovateľa na spravodlivé súdne\nkonanie.\nZákon č. 233/1995 Z. z. v § 53 Posudzovanie návrhu na vykonanie exekúcie, § 61h\nDôvody odkladu exekúcie, § 61i Všeobecné účinky odkladu exekúcie, § 61j Trvanie odkladu\nexekúcie, § 61k Zastavenie exekúcie súdom, § 202 ods. 4 Rozhodovanie súdu nie sú v súlade\ns Ústavou Slovenskej republiky, lebo účastníkovi exekučného konania nie je umožnený\nprístup k spravodlivému súdnemu konaniu a takéto znenie Exekučného poriadku zbavuje\núčastníka exekučného konania práva na súdnu ochranu...\nOkresný súd Banská Bystrica v exekučnom konaní vedenom pod sp. zn.\n33 Ek/46/2017 nezákonne, nesprávne, právne nepreskúmateľne s použitím neplatných\nprávnych noriem a prekonaných judikatórnych rozhodnutí zamietol sťažovateľovi jeho\nnávrh na povolenie exekúcie. Porušenie zákona a porušenie princípu právnej istoty\n(Čl. 2 Civilného sporového poriadku) bolo v rozhodovaní Okresného súdu Banská Bystrica\nv takom rozsahu porušené, že nie je možné hovoriť o právnom názore sudcu,\nale o odbornom zlyhaní sudcu. Vzhľadom na to, že nie je možné voči rozhodnutiu\nprvostupňového súdu v exekúcii od 01. 04. 2017 už podať žiaden opravný prostriedok,\nje potrebné, aby o veci rozhodol Ústavný súd SR...\nExekučný titul, ktorý sťažovateľ predložil na Okresný súd Banská Bystrica ako súd\nexekučný, bol rozhodcovský rozsudok vydaný v nespotrebiteľskej veci podľa Zákona\nč. 244/2002 Z. z. Od 01. 01. 2015 prišlo k zásadnej legislatívnej zmene a to oddelenie\n\n3\n\nspotrebiteľskej arbitráže do Zákona č. 335/2014 Z. z. a Zákon č. 244/2002 Z. z. bol\nzásadným spôsobom prepracovaný na podobu vzorového zákona UNCITRAL. V Zákone\nč. 244/2002 Z. z. v znení platnom od 01. 01. 2015 sa už nenachádza akákoľvek možnosť právo exekučného súdu preskúmavať exekučný titul, ktorým je rozhodcovský rozsudok\n(rozhodcovské uznesenie). Takúto možnosť mal exekučný súd iba voči rozhodcovským\nkonaniam vydaným do 31. 12. 2014 podľa § 45 Zákona č. 244/2002 Z. z. V Zákone\nč. 244/2002 Z. z. v znení platnom od 01. 01. 2015 bol uvedený § 45 zrušený.\nPrávo exekučného súdu preskúmavať rozhodcovské rozhodnutie bolo zrušené. Exekučný súd\nje povinný plne rešpektovať rozhodcovský rozsudok, nemá právo robiť jeho meritórny\nprieskum, nesmie ani posudzovať existenciu rozhodcovskej zmluvy a je rozhodcovským\nrozsudkom plne viazaný. Tak ako to uvádza § 44 ods. 2 Zákona 244/2002 Z. z. v znení\nplatnom od 01. 01. 2015 „Tuzemský rozhodcovský rozsudok, ktorý sa stal právoplatným,\nje po uplynutí lehoty na plnenie v Slovenskej republike vykonateľný podľa osobitných\npredpisov - Zákon č. 233/1995 Z. z. Exekučný poriadok. Akýkoľvek prieskum\nrozhodcovského konania od 01. 01. 2015 môže vykonávať iba kauzálne určený súd (§ 28\nCivilného sporového poriadku) na základe návrhu - žaloby a iba v rozsahu uvedenom\nZákonom č. 244/2002 Z. z. Určite ale nie exekučný súd.\n... Exekučný súd doslovne odignoroval zásadné prejudiciálne právne názory\nuž vyslovené Ústavným súdom SR, Najvyšším súdom SR, Krajskými súdmi SR a mnohými\nokresnými súdmi SR. Okresný súd Banská Bystrica pri rozhodovaní o návrhu sťažovateľa\nna vykonanie exekúcie vytvoril absurdné hypotézy, kde si pospájal historické (neplatné)\njudikatórne názory s vlastným subjektívnym pocitom nadradenosti nad znenie Zákona\nč. 244/2002 Z. z. a Zákona č. 233/1995 Z. z.\nNakoľko zásada právnej istoty sa stala systémovým prvkom pri súdnom rozhodovaní\n(Čl. 2 Civilného sporového poriadku) a toto platí aj na Exekučný poriadok (§ 200 Zákona\nč. 233/1995 Z. z.) je potrebné aby Ústavný súd SR vyslovil aktuálny právny - judikatórny\nnázor na právomoc exekučného súdu, ak je exekučným titulom rozhodcovský rozsudok\n(rozhodcovské uznesenie) vydané v nespotrebiteľskej veci podľa Zákona č. 244/2002 Z. z.\nv znení platnom od 01. 01. 2015...\nExekučný súd zrušením § 45 v Zákone č. 244/2002 Z. z. v znení platnom\nod 01. 01. 2015 nemá akúkoľvek právomoc meritórne a procesne preskúmavať (vrátane\n\n4\n\nzisťovania existencie rozhodcovskej zmluvy) rozhodcovský rozsudok (rozhodcovské\nuznesenie) a je takýmto rozhodnutím v plnej miere viazaný s povinnosťou vždy vydať\npoverenie na vykonanie exekúcie. Zákon č. 233/1995 Z. z. Exekučný poriadok uvádza\nv ustanovení § 200, že exekučné konanie sa riadi Zákonom č. 160/2015 Z. z. CSP,\nkde v ustanovení § 2 sa uvádza, že podľa tohto zákona sa nepostupuje, ak iný zákon\nneustanovuje inak. Tento iný zákon je Zákon č. 244/2002 Z. z., ktorého kogentné znenie\nmá preto prednosť pred Exekučným poriadkom a CSP. Zrušením § 45 v Zákone č. 244/2002\nZ. z. (ktorý platil iba do 31. 12. 2014) a v aktuálnom znení od 01. 01. 2015 nemá exekučný\nsúd už akúkoľvek právomoc meritórne a procesne preskúmavať rozhodcovské konanie,\nani posudzovať akým spôsobom strany medzi sebou uzatvorili rozhodcovskú zmluvu.\nExekučný súd je rozhodcovským rozsudkom plne viazaný a je povinný sa riadiť\njeho obsahom tak, ako o veci už predtým rozhodol rozhodcovský súd. Nespotrebiteľské\nrozhodcovské rozhodnutie je od 01. 01. 2015 pre exekučný súd vždy vecou rozhodnutou –\nres iudicata.\nSťažovateľ je presvedčený... že exekučný súd od 01. 01. 2015 prijatím novely Zákona\nč. 244/2002 Z. z. nesmie za žiadnych okolností preskúmavať meritórnu stránku\nrozhodcovského rozsudku (rozhodcovského uznesenia), existenciu rozhodcovskej zmluvy\n(s výnimkou non-arbitrability uvedenej v § 1 ods. 3 Zákona č. 244/2002 Z. z), nesmie\npreskúmavať procesné vady rozhodcovského konania, je rozhodcovským rozsudkom\n(rozhodcovským uznesením) plne viazaný, pokiaľ oprávnený predloží exekučnému súdu\nzákonom požadovanú listinu - rozhodcovský rozsudok (rozhodcovské uznesenie)\ns vyznačenou právoplatnosťou a vykonateľnosťou je exekučný súd povinný bez zbytočného\nodkladu vydať poverenie na vykonanie exekúcie. Právoplatný rozhodcovský rozsudok\nvydaný podľa Zákona č. 244/2002 Z. z. v znení platnom od 01. 01. 2015 je záväzný\npre účastníkov rozhodcovského konania, ako aj pre všetky orgány, vrátane exekučného\nsúdu.\n... Taktiež aj v prípade podania námietok povinného, ktoré by smerovali k prieskumu\nrozhodcovského rozhodnutia, je exekučný súd povinný takéto námietky (návrh na zastavenie\nexekúcie) povinného zamietnuť. Akýkoľvek iný postup exekučného súdu nemá oporu\nv zákone.»\n\n5\n\nSťažovateľ ďalej namieta, že okresný súd sa nevysporiadal s existenciou\nrozhodcovskej zmluvy:\n«Prijatím novely Zákona č. 244/2002 Z. z. v znení platnom od 01. 01. 2015 je možné\nplatne uzatvoriť rozhodcovskú zmluvu (okrem iných spôsobov uvedených v § 4 Zákona\n244/2002 Z. z. ) aj tak, že žalovaný v rozhodcovskom konaní nenamietne jej existenciu (§ 21\nods. 2 Zákona č. 244/2002 Z. z.), takéto konanie žalovaného sa považuje za platné\nuzatvorenie rozhodcovskej zmluvy (§ 4 ods. 7 Zákona č. 244/2002 Z. z.). Právo namietať\nnedostatok právomoci rozhodcovského súdu podlieha preklúzii. Tak isto podlieha preklúzii\naj možnosť napadnúť pozitívne rozhodcovské uznesenie o právomoci vydané podľa § 21\nods. 4 Zákona č. 244/2002 Z. z. námietkou na súde v lehote 30 dní. Nepodaním takejto\nnámietky na kauzálny súd zaniká akékoľvek právo žalovaného (povinného) napádať\nv budúcnosti platnosť rozhodcovskej zmluvy (tiež § 40 ods. 4 Zákona č. 244/2002 Z. z.)...\nUznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6 ECdo 7/2013 z 26. 06. 2013 str. 8 ods. 4, 5:\nPlatná rozhodcovská zmluva môže vniknúť aj pasívnym správaním žalovaného\núčastníka v rozhodcovskom konaní. Ak žalobca vo svojej žalobe tvrdí, že medzi ním\na žalovaným existuje rozhodcovská zmluva a žalovaný nepodá voči tomuto tvrdeniu\nnámietku pri prvom úkone vo veci samej, tak vznikne platne uzatvorená rozhodcovská\nzmluva.\nRozsudok NS SR 3 Cdo 233/2008:\n„Nečinnosť alebo mlčanie je prejavom vôle iba vtedy, ak dochádza k vedomému\nopomenutiu aktívneho chovania, ku ktorému je príslušný subjekt povinný na základe\nprávnej normy.“\nTakáto situácia nastáva aj vtedy, ak si žalovaný nepreberá zásielky z rozhodcovského\nsúdu, a preto nastala voči nemu fikcia doručenia. Pokiaľ si žalovaný neprevzal zásielku\ns oznámením o začatí rozhodcovského konania, ktorá mu bola doručovaná na adresu sídla\nspoločnosti, alebo adresu uvedenú vo Výpise z registra fyzických osôb SR považuje sa\nzásielka za doručenú. Na rozhodcovské konanie vedené podľa Zákona č. 244/2002 Z. z.\nmusí byť prednostne použité iba znenie § 25 Zákona č. 244/2002 Z. z. Použitie CSP je voči\nZákonu č. 244/2002 Z. z. obmedzené iba „primerane, ak to povaha vecí pripúšťa“ (§ 51\nods. 3 Zákona č. 244/2002 Z. z.). Rozhodcovský súd ako súkromný orgán nemá žiadne\nmožnosti zisťovať skutočné miesto, kde sa adresát zdržiava. Nemá právo doručovať\n\n6\n\npomocou polície, alebo mestskej polície. Ani nemá právo dopytovať iné orgány ako je obec,\nalebo mesto resp. iné osoby. Nemá právo ani na elektronické doručovanie do dátovej\nschránky právnickej osobe. Pritom často mnohé fyzické osoby ani nemajú žiadne trvalé\nbydlisko, ale si uvádzajú iba adresu na obecnom, resp. mestskom úrade. Prijatím CSP\nod 01. 07. 2016 je zavedený systém, že každá právnická a fyzická osoba má mať\ndoručovaciu adresu, na ktorú je jej možné doručovať zásielky.\nVšetka zodpovednosť za preberanie zásielok je už výlučne na adresátovi. Pokiaľ\nsi adresát zásielku nepreberie, ani v čase jej úložnej doby, považuje sa zásielka za doručenú\naj keď sa adresát o tom nedozvie (§ 106, § 107, § 111, § 113 CSP). Nastáva právny stav\nfikcie doručenia. Súd alt. rozhodcovský súd už nemá žiadnu povinnosť (rozhodcovský súd\nani reálne možnosť) adresáta hľadať.\nOd 01. 01. 2015 prijatím novely Zákona č. 244/2002 Z. z. je priamo v § 45 uvedené\n„Zrušené zákonom č. 336/2014 Z. z. o spotrebiteľskej arbitráži s účinnosťou od 1. januára\n2015.“\nV Dôvodovej správe k Zákonu č. 244/2002 Z. z. sa uvádza „V nespotrebiteľskej\narbitráži sa posilňuje úloha strán na úkor súdnej ingerencie. Účastníci konania musia\nv prvom rade chrániť svoje práva prostredníctvom žaloby o zrušenie rozhodcovského\nrozsudku. Naopak, v spotrebiteľskej arbitráži sa právna úprava presúva do osobitného\nzákona.“\nExekučný súd NESMIE PRESKÚMAVAŤ od 01. 01. 2015 rozhodcovské rozhodnutie\nvydané podľa Zákona č. 244/2002 Z. z. v znení platnom od 01. 01. 2015 preto, lebo v tomto\nzákone BOL ZRUŠENÝ § 45. TENTO PLATIL IBA DO 31. 12. 2014.\n... TAK ISTO STRATILI PLATNOSŤ VŠETKY PREJUDICIÁLNE SÚDNE\nROZHODNUTIE, KTORÉ SVOJU PRÁVNU VETU OPIERALI O TEXT § 45 ZÁKONA\nČ. 244/2002 Z. Z. V ZNENÍ PLATNOM DO 31. 12. 2014. Je neprípustné, aby exekučný súd\nod 01. 01. 2015 citoval alebo sa riadil prejudicialitou publikovanou do 31. 12. 2014,\nnakoľko akékoľvek takéto právne názory TÝKAJÚCE SA EXEKUČNÉHO TITULU, ktorým\nje ROZHODCOVSKÉ ROZHODNUTIE vydané podľa Zákona č. 244/2002 Z. z.\npo 01. 01. 2015 už bolo vydané PODĽA ÚPLNE INÉHO KOGENTNÉHO ZNENIA TOHTO\nZÁKONA.\n\n7\n\nV kontexte § 200 Zákona č. 233/1995/Z. z. Exekučný poriadok a § 2 Zákona\nč. 160/2015 Z. z. CSP JE ZÁKON Č. 244/2002 Z. Z. O ROZHODCOVSKOM KONANÍ\nNADRADENÝ EXEKUČNÉMU PORIAKU.\nExekučný súd preto nesmie použiť na exekúciu rozhodcovského rozsudku\n(rozhodcovského uznesenia) iné obmedzenia ako tie, ktoré uvádza Zákon č. 244/2002 Z. z.\nTENTO ZÁKON ALE OD 01. 01. 2015 NEDÁVA EXEKUČNÉMU SÚDU ŽIADNE PRÁVO\nAKOKOĽVEK POSUDZOVAŤ ROZHODCOVSKÉ ROZHODNUTIA. Práve opačne v § 44\nods. 2 NARIAĎUJE EXEKUČNÉMU SÚDU VYDAŤ POVERENIE VYKONANIE\nEXEKÚCIE\n\nBEZ\n\nMOŽNOSTI\n\nAKÉHOKOĽVEK\n\nZASAHOVANIA\n\nZO\n\nSTRANY\n\nEXEKUČNÉHO SÚDU DO PRÁV OPRÁVENÉHO. Ide o logický a pochopiteľný princíp\nreciprocity pri exekúcii a priradenia rovnakej hodnoty rozhodnutia rozhodcovského súdu\n(v nespotrebiteľskom rozhodcovskom konaní) a rozhodnutia všeobecného súdu. Iný postup\nexekučného súdu je preto neprijateľný a logicky sa rovná tomu istému, akoby exekučný súd\nchcel preskúmavať právoplatný a vykonateľný rozsudok všeobecného súdu. A pokiaľ\nby sa mu v takomto rozsudku všeobecného súdu niečo nezdalo, tak by nevydal poverenie\nna vykonanie exekúcie.\nPrávoplatný rozhodcovský rozsudok je záväzný pre účastníkov rozhodcovského\nkonania, ako aj pre všetky orgány. Exekučný súd za žiadnych okolností nesmie preskúmavať\nmeritórnu stránku rozhodcovského rozsudku. Správnosť skutkových zistení alebo právneho\nposúdenia je vylúčená zo súdneho prieskumu aj v konaní o zrušenie rozhodcovského\nrozsudku a o to viac musí byť vylúčená v exekučnom konaní.\nExekučný súd ďalej nesmie skúmať, či rozhodcovský rozsudok vykazuje niektorú\nz vád, ktoré sú dôvodom na zrušenie na základe námietky účastníka (teda dôvody\nvymenované v § 40 ods. 1 písm. a) Zákona č. 244/2002 Z. z. v znení platnom\nod 01. 01. 2015). Exekučný súd tak nesmie preskúmavať existenciu rozhodcovskej zmluvy\n(s výnimkou non-arbitrability), ako ani prekročenie právomoci rozhodcovského súdu (opäť\ns výnimkou objektívnej non-arbitrability). Takisto nie je oprávnený preskúmavať procesné\nvady rozhodcovského konania, ktoré účastník mohol uplatniť žalobou.\nDefiníciu non-arbitrability je potrebné vykladať podľa judikátu R 46/2012\nmaximálne v obsahu § 1 ods. 3 Zákona č. 244/2002 Z. z. v znení platnom od 01. 01. 2015\n„V rozhodcovskom konaní nemožno rozhodovať spory: a) o vzniku, zmene alebo zániku\n\n8\n\nvlastníckeho práva a iných vecných práv k nehnuteľnostiam, b) o osobnom stave,\nc) súvisiace s núteným výkonom rozhodnutia, d) ktoré vznikli v priebehu konkurzného\na reštrukturalizačného konania.“ Zo zákona nevyplýva, či exekučný súd môže preskúmavať\nobjektívnu arbitrabilitu danej veci. Exekučný poriadok takýto prieskum výslovne\nnepredpokladá.\nUznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3 M Cdo 11/2010 z 26. 09. 2011:\n„Vzhľadom na to, že právoplatný rozhodcovský rozsudok má rovnaké účinky\nako rozsudok všeobecného súdu, účinky rozhodcovského rozsudku majú ten dôsledok,\nže exekučný súd musí s takýmto rozsudkom nakladať rovnako ako s rozsudkom všeobecného\nsúdu. V opačnom prípade by porušil zásadu rovnocennosti a neprípustné uplatnil rozdielny\nprocesný postup v prípade, ak oprávnený uplatňuje svoje právo na základe exekučného\ntitulu vydaného všeobecným súdom a iný prístup, ak oprávnený uplatňuje svoje právo\nna základe exekučného titulu vydaného v rozhodcovskom konaní. Konkrétne to teda\nznamená, že rozsudkom rozhodcovského súdu je exekučný súd viazaný rovnako,\nako je viazaný rozsudkom všeobecného súdu. Vyplýva to z § 159 ods. 2 O. s. p., v zmysle\nktorého výrok právoplatného rozsudku je záväzný pre účastníkov a pre všetky orgány.\nTo isté platí, ak ide o rozsudok rozhodcovského orgánu.\nExekučný súd nie je oprávnený posudzovať vecnú správnosť (skutkové závery)\nrozsudku všeobecného súdu, ani rozsudku rozhodcovského súdu. Exekučný súd nedisponuje\nprávomocou rušiť, či meniť rozhodnutie, ktoré je exekučným titulom. Ani v prípade\npasívneho správania účastníka v konaní, v ktorom bol exekučný titul vydaný, nemôže\nexekučný súd naprávať prípadné chyby a nedostatky exekučného titulu. V súlade so zásadou\nrovnocennosti platí vyššie uvedené bez ohľadu na to, či exekučným titulom je rozsudok,\nktorý vydal všeobecný súd alebo rozhodcovský súd.“\nRozhodcovská zmluva medzi sťažovateľom a žalovaným vznikla podľa § 4 ods. 3\npísm. a) Zákona č. 244/2002 Z. z. písomná forma rozhodcovskej zmluvy je zachovaná\naj vtedy, ak je rozhodcovská zmluva obsiahnutá vo vzájomnej komunikácii strán, podľa § 4\nods. 7 Zákona č. 244/2002 Z. z. - rozhodcovská zmluva sa považuje za písomne uzavretú\nv rozsahu predmetu podanej žaloby aj vtedy, ak je jej existencia tvrdená v žalobe a žalovaný\nv žalobnej odpovedi doručenej rozhodcovskému súdu jej existenciu nenamietne.\nV nadväznosti na § 21 ods. 2 Zákona č. 244/2002 Z. z. účastník konania, ktorý chce uplatniť\n\n9\n\nnámietku nedostatku právomoci rozhodcovského súdu pre neexistenciu alebo neplatnosť\nrozhodcovskej zmluvy, môže tak urobiť v rozhodcovskom konaní najneskôr pri prvom úkone\nvo veci samej, inak sa považuje existencia rozhodcovskej zmluvy za preukázanú a platí\nustanovenie § 4 ods. 7 Zákona č. 244/2002 Z. z.\n... Okresný súd Banská Bystrica nesprávne vyhodnotil skutkový stav pri zamietnutí\nnávrhu sťažovateľa na vykonanie exekúcie, nesprávne právne posúdil vec a nevysporiadal\nsa s existenciou rozhodcovskej zmluvy medzi stranami konania. Sťažovateľ má za to,\nže neboli naplnené dôvody na zamietnutie návrhu na vykonanie exekúcie a Okresný súd\nBanská Bystrica mal v konaní pod sp. zn. 33 Ek/46/2017 mal vydať poverenie na vykonanie\nexekúcie.\nOkresný súd Banská Bystrica sa pri rozhodovaní o návrhu na vykonanie exekúcie\ndostatočne, ústavne akceptovateľným a udržateľným spôsobom nevysporiadali s existenciou\nrozhodcovskej zmluvy medzi stranami konania. Rozhodnutie Okresného súdu Banská\nBystrica je v príkrom rozpore s rozhodnutiami iných súdov, ako aj inými rozhodnutiami\nÚstavného súdu Slovenskej republiky a Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a tiež\ns kogentným znením Zákona č. 244/2002 Z. z. Rozhodnutia Okresného súdu Banská\nBystrica smerovali iba k jednostrannému znevýhodneniu sťažovateľa aj za cenu, že konajúci\nsúd pritom vedome a úmyselne porušil platné právne normy a právne názory pri\nrozhodovaní iných súdnych autorít v podobných veciach. Sťažovateľ je vystavený súdnej\nšikane, Okresný súd Banská Bystrica úmyselne zvýhodnil iba druhú stranu súdneho konania\ntakým spôsobom, aby bola sťažovateľovi spôsobená právna aj materiálna ujma na jeho\nmajetku a právach.\n... Okresný súd Banská Bystrica sa ale dopustil zásadného právneho pochybenia pri\nposudzovaní svojej právomoci ako exekučného súdu a priznal si väčšiu arbitrabilitu, ako\nmu zákon umožňuje. Okresný súd Banská Bystrica rozhodol v diametrálnom rozpore\ns prejudikovaným názorom vyjadreným Najvyšším súdom SR v uznesení sp. zn.\n6 ECdo 7/2013 z 26. 6. 2013, v rozpore s § 194 ods. 2 CSP a záväzným judikátom\nR 40/2013. Taktiež porušil svojim rozhodnutím princíp právnej istoty a predvídateľnosti\nsúdnych rozhodnutí, ktorým sa riadia ostatné súdy SR...\nExekučný súd nemôže na rozhodcovské rozsudky vydané podľa Zákona č. 244/2002\nZ. z. v znení platnom od 01. 01. 2015 aplikovať tie ustanovenia, ktoré aplikuje\n\n10\n\nna spotrebiteľské rozhodcovské konanie. Exekučný súd nemôže zamietnuť návrh\nna vykonanie\n\nexekúcie\n\nna\n\nzáklade\n\nrozhodcovského\n\nrozsudku\n\nvydanom\n\npodľa\n\nZákona 244/2002 Z. z., ktorý nemal žiadnu formálnu vadu!\nOddelenie spotrebiteľského rozhodcovského konania od obchodnej arbitráže\nje potrebné chápať v kontexte toho, že právoplatný rozhodcovský rozsudok v obchodnej\narbitráži má rovnocennú hodnotu ako právoplatný rozsudok všeobecného súdu. Akýkoľvek\niný prístup k právoplatnému rozhodcovskému rozsudku (napr. exekučným súdom)\nje konaním protizákonným a tým protiústavným. Takýto hodnotový výklad o rozhodcovskom\nrozsudku je preukázateľný z množstva súdnych rozhodnutí. Podľa názoru Najvyššieho súdu\nSR sp. zn. 3 MCdo 11/2010 z 26. 09. 2011 exekučný súd nemôže rušiť ani meniť\nrozhodcovské rozhodnutie vydané podľa Zákona č. 244/2002 Z. z. Podľa názoru\nNajvyššieho súdu SR sp. zn. 2 ECdo 135/2013 z 30. 09. 2013 má právoplatný rozhodcovský\nrozsudok podľa Zákona č. 244/2002 Z. z. rovnaké účinky ako rozsudok všeobecného súdu...\nUznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6 ECdo 7/2013:\n„Nesprávnym rozhodnutím o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie\nexekúcie by sa oprávnenej ako účastníčke exekučného konania v konečnom dôsledku\nodopieralo právo na výkon vykonateľného rozhodnutia, čo by sa rovnalo odmietnutiu\nspravodlivosti. Otázka správnosti takéhoto rozhodnutia však nevyhnutne vyžaduje\nstanovisko aj k právnym záverom súdov v exekučnom konaní.“\n„Pokiaľ sa rozhodcovské konanie týka sporu z iného, než spotrebiteľského právneho\nvzťahu, ustanovenia zákona o rozhodcovskom konaní, ktoré umožňujú účastníkom tohto\nkonania, aby namietal nedostatok právomoci rozhodcovského súdu pre neexistenciu alebo\nneplatnosť rozhodcovskej zmluvy (§ 21 ods. 2) a aby žalobou podanou na príslušnom súde\nsa domáhal zrušenia rozhodcovského rozsudku pre neplatnosť rozhodcovskej zmluvy (§ 40\nods. 1 písm. c), vylučujú skúmanie právomoci rozhodcovského súdu v exekučnom konaní.\nV týchto ustanoveniach sa totiž premieta klasická rímska právna zásada (princíp)\n„vigilantibus iura scripta sunt“ („práva patria bdelým“, alebo „nech si každý stráži svoje\npráva“ alebo „zákony sú písané pre bdelých“). Nevyužitie postupu podľa týchto ustanovení\nv iných, než spotrebiteľských veciach znamená stratu možnosti skúmať a spochybňovať\nrozhodcovskú zmluvu a tým aj právomoc rozhodcovského súdu v exekučnom konaní, pretože\nby tieto ustanovenia strácali svoj zmysel - boli by nadbytočné.“»\n\n11\n\nNa základe citovanej sťažnostnej argumentácie sťažovateľ navrhuje ústavnému súdu,\naby po prijatí jeho sťažnosti na ďalšie konanie nálezom vyslovil:\n„Základné právo sťažovateľa\n\nna súdnu a inú právnu\n\nochranu upravené v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd\na v čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky postupom a Uznesením Okresného súdu\nBanská Bystrica sp. zn. 33 Ek/46/2017 z 05. 05. 2017 porušené bolo.\nZákladné právo sťažovateľa\n\nna súdnu a inú právnu ochranu\n\nupravené v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a v čl. 46\nods. 1 Ústavy Slovenskej republiky postupom a Uznesením Okresného súdu Banská Bystrica\nsp. zn. 33 Ek/46/2017 z 25. 10. 2017 porušené bolo.\nUznesenie Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 33 Ek/46/2017 z 05. 05. 2017\na Uznesenie Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 33 Ek/46/2017 z 25. 10. 2017\nsa zrušuje a vec sa Okresnému súdu Banská Bystrica vracia na ďalšie konanie.\nSťažovateľovi\n\nsa priznávajú trovy právneho zastúpenia\n\n312,34 EUR, ktoré je porušovateľ základného práva alebo slobody povinný zaplatiť na účet\nJUDr. Petra Bartoša, advokáta do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.“\nII.\nPodľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú\nSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,\nak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\nÚstavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky\nč. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním\na o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom\nsúde“) každú sťažnosť predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti\nnavrhovateľa.\n\n12\n\nPodľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde môže ústavný súd na predbežnom\nprerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania návrhy, na ktorých\nprerokovanie nemá právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom,\nneprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy\npodané oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.\nAk ústavný súd navrhovateľa na také nedostatky upozornil, uznesenie sa nemusí odôvodniť.\nSťažovateľ namieta porušenie svojho základného práva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy\na práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru napadnutými uzneseniami okresného súdu.\nII.1\n\nK namietanému porušeniu základného práva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy\n\na práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru napadnutým uznesením okresného súdu\nzo 14. augusta 2017\nZo sťažnosti a priloženej dokumentácie vyplýva, že uznesenie okresného súdu\nsp. zn. 33 Ek 46/2017 zo 14. augusta 2017 bolo vydané vyšším súdnym úradníkom.\nZ čl. 127 ods. 1 ústavy vyplýva, že systém ústavnej ochrany základných práv\na slobôd je rozdelený medzi všeobecné súdy a ústavný súd, pričom právomoc všeobecných\nsúdov je ústavou založená primárne („... ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný\nsúd“) a právomoc ústavného súdu len subsidiárne, t. j. na princípe subsidiarity.\nZ princípu subsidiarity vyplýva, že právomoc ústavného súdu poskytnúť ochranu\nzákladným právam a slobodám je daná iba vtedy, ak o ochrane týchto práv a slobôd\nnerozhodujú všeobecné súdy. Ústavný súd pri uplatňovaní svojej právomoci vychádza\nzo zásady, že ústava ukladá všeobecným súdom chrániť nielen zákonnosť, ale aj ústavnosť.\nPreto je právomoc ústavného súdu subsidiárna a uplatní sa až vtedy, ak nie je daná\nprávomoc všeobecných súdov (m. m. IV. ÚS 236/07). Ak ústavný súd pri predbežnom\nprerokovaní sťažnosti zistí, že sťažovateľ sa ochrany svojich základných práv alebo slobôd\nmôže domôcť využitím jemu dostupných a účinných prostriedkov nápravy pred iným\n\n13\n\n(všeobecným) súdom, musí takúto sťažnosť odmietnuť z dôvodu nedostatku právomoci\nna jej prerokovanie (m. m. IV. ÚS 115/07).\nProti napadnutému uzneseniu okresného súdu zo 14. augusta 2017, ktoré vydal vyšší\nsúdny úradník, mohol sťažovateľ podať sťažnosť, čo aj využil. O tejto sťažnosti bol\noprávnený a aj povinný rozhodnúť sudca okresného súdu. Právomoc sudcu okresného súdu\nrozhodnúť o sťažnosti sťažovateľa v danom prípade vylučuje právomoc ústavného súdu.\nÚstavný súd preto túto časť jeho sťažnosti odmietol podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom\nsúde pre nedostatok právomoci na jej prerokovanie.\nII.2\n\nK namietanému porušeniu základného práva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy\n\na práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru napadnutým uznesením okresného súdu\nz 25. októbra 2017\nZo sťažnosti a priloženej dokumentácie vyplýva, že uznesenie okresného súdu\nsp. zn. 33 Ek 46/2017 z 25. októbra 2017 vydal sudca okresného súdu.\nPri predbežnom prerokovaní tejto časti sťažnosti sťažovateľa sa ústavný súd sústredil\nna posúdenie, či ju nemožno považovať za zjavne neopodstatnenú. Z citovaného § 25 ods. 2\nzákona o ústavnom súde totiž okrem iného vyplýva, že úlohou ústavného súdu\npri predbežnom prerokovaní sťažnosti je tiež posúdiť, či nie je zjavne neopodstatnená.\nV súlade s ustálenou judikatúrou ústavného súdu o zjavne neopodstatnenú sťažnosť ide\nvtedy, keď napadnutým postupom alebo napadnutým rozhodnutím príslušného orgánu\nverejnej moci nemohlo dôjsť k porušeniu základného práva alebo slobody, ktoré označil\nsťažovateľ, a to buď pre nedostatok príčinnej súvislosti medzi označeným postupom alebo\nrozhodnutím príslušného orgánu verejnej moci a základným právom alebo slobodou,\nporušenie ktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnenú preto\nmožno považovať sťažnosť, pri predbežnom prerokovaní ktorej ústavný súd nezistí žiadnu\nmožnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol\nposúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie (I. ÚS 66/98, tiež napr. I. ÚS 4/00, II. ÚS 101/03,\nIV. ÚS 136/05, III. ÚS 198/07).\n\n14\n\nZároveň ústavný súd považuje ešte pred predbežným prerokovaním tejto časti\nsťažnosti považuje za žiaduce poukázať na skutočnosť, že vo veciach patriacich\ndo právomoci všeobecných súdov nie je alternatívnou ani mimoriadnou opravnou\ninštitúciou (m. m. II. ÚS 1/95, II. ÚS 21/96). Preto nie je zásadne oprávnený preskúmavať\na posudzovať právne názory všeobecného súdu, ktoré ho pri výklade a uplatňovaní zákonov\nviedli k rozhodnutiu vo veci samej ani preskúmavať, resp. či v konaní pred všeobecným\nsúdom bol náležite zistený skutkový stav a aké skutkové a právne závery zo skutkového\nstavu všeobecný súd vyvodil. Úloha ústavného súdu sa obmedzuje na kontrolu zlučiteľnosti\núčinkov takejto interpretácie a aplikácie s ústavou, prípadne medzinárodnými zmluvami\no ľudských právach a základných slobodách. Do sféry pôsobnosti všeobecných súdov môže\nústavný súd zasiahnuť len vtedy, ak by ich konanie alebo rozhodovanie bolo zjavne\nnedôvodné alebo arbitrárne, a tak z ústavného hľadiska neospravedlniteľné a neudržateľné,\na zároveň by malo za následok porušenie niektorého základného práva alebo slobody\n(m. m. I. ÚS 13/00, I. ÚS 139/02, III. ÚS 180/02 atď.). Z ústavného postavenia ústavného\nsúdu (čl. 124 ústavy) vyplýva, že jeho prvoradou úlohou ochrana ústavnosti a nie ochrana\nzákonnosti, čo je prejavom doktríny, že všeobecný súd pozná právo („iura novit curia“).\nJe v právomoci všeobecného súdu vykladať a aplikovať zákony. Pokiaľ tento výklad nie je\narbitrárny a je náležite zdôvodnený, ústavný súd nemá príčinu doň zasahovať\n(m. m. I. ÚS 19/02, IV. ÚS 238/05, II. ÚS 357/06).\nPodstatou výhrad sťažovateľa proti napadnutému uzneseniu okresného súdu\nz 25. októbra 2017, ktorým sudca okresného súdu zamietol jeho sťažnosť proti uzneseniu\nokresného súdu zo 14. augusta 2017 vydanému vyšším súdnym úradníkom, sú arbitrárnosť\na svojvôľa okresného súdu pri posudzovaní existencie rozhodcovskej zmluvy, nesprávne\nvyhodnotený skutkový stav a nesprávne právne posúdenie veci.\nV nadväznosti\n\nna\n\nkľúčové\n\nnámietky\n\nsťažovateľa\n\nústavný\n\nsúd\n\npoukazuje\n\nna relevantnú časť napadnutého uznesenia, v ktorej sa predovšetkým uvádza:\n«... súdna prax je jednotná v názore, že už v štádiu posudzovania splnenia zákonných\npredpokladov na poverenie súdneho exekútora na vykonanie exekúcie sa exekučný súd,\n\n15\n\nokrem iného zaoberá tým, či rozhodnutie (iný titul) uvedené v návrhu na vykonanie exekúcie\nbolo vydané orgánom s právomocou na jeho vydanie a či z hľadísk zakotvených\nv príslušných právnych predpisoch ide o rozhodnutie (iný titul) vykonateľné tak po stránke\nformálnej ako aj materiálnej. Ak oprávnený v návrhu na vykonanie exekúcie označí\nza exekučný titul rozsudok rozhodcovského súdu (či už v spotrebiteľskej alebo\nnespotrebiteľskej veci), je exekučný súd oprávnený a zároveň povinný riešiť otázku,\nči rozhodcovské konanie prebehlo na základe uzavretej rozhodcovskej zmluvy. Ak nedošlo\nk uzavretiu rozhodcovskej zmluvy, nemohol spor prejednať rozhodcovský súd a v takom\nprípade ani nemohol vydať rozhodcovský rozsudok. Pri riešení otázky či rozhodcovský\nrozsudok vydal rozhodcovský súd s právomocou prejednať daný spor, nie je exekučný súd\nviazaný tým, ako túto otázku vyriešil rozhodcovský súd (judikát R 46/2012). Exekučný súd\nje v takom prípade povinný návrh na vykonanie exekúcie zamietnuť, ak už pri postupe\npodľa § 53 ods. 1 Exekučného poriadku vyjde najavo existencia relevantnej okolnosti,\nso zreteľom na ktorú je nútený výkon rozhodnutia neprípustný.\nV rozhodcovskom rozsudku... na podklade ktorého oprávnený navrhoval vykonanie\nexekúcie, sa uvádza, že rozhodcovský súd svoju právomoc odvodil podľa § 4 ods. 3 ZoRK\nz Pokusu o zmier z 15. 03. 2017 s rozhodcovskou doložkou. Zároveň rozhodcovská zmluva\nmedzi žalobcom a žalovaným vznikla aj podľa § 4 ods. 7 ZoRK.\nRozhodcovská zmluva je dohoda medzi zmluvnými stranami o tom, že všetky alebo\nniektoré spory, ktoré medzi nimi vznikli alebo vzniknú v určenom zmluvnom alebo inom\nprávnom vzťahu, sa rozhodnú v rozhodcovskom konaní (§ 3 ods. 1 ZoRK). Rozhodcovská\nzmluva môže mať formu osobitnej zmluvy alebo formu rozhodcovskej doložky k zmluve\n(§ 4 ods. 1 ZoRK). Rozhodcovská zmluva musí mať písomnú formu, inak je neplatná (§ 4\nods. 2 ZoRK). Písomná forma je zachovaná aj vtedy, ak je rozhodcovská zmluva obsiahnutá\nvo vzájomnej písomnej komunikácii strán alebo ak bola uzatvorená elektronickými\nprostriedkami, ktoré umožňujú zachytenie obsahu právneho úkonu a osoby, ktorá právny\núkon urobila (§ 4 ods. 3 ZoRK). V danom prípade medzi účastníkmi vznikol záväzkový\nvzťah, a to na základe písomnej Zmluvy o pôžičke uzavretej dňa 26. 03. 2009. Zmluva\nneobsahovala ani zmienku o tom, že by sa prípadný spor mal riešiť pred rozhodcom. Návrh,\nže spor medzi nimi bude rozhodnutý rozhodcom, oprávnený, resp. jeho právny zástupca\nneštandardným spôsobom zakomponoval až do Pokusu o zmier zo dňa 15. 03. 2017.\n\n16\n\nPodľa uvedeného Pokusu o zmier, bol povinný vyzvaný neodkladne do 5 dní vrátiť požičanú\nsumu a v prípade neuhradenia dlžnej sumy sa oprávnený vyjadril, že sa obráti\nna mediátora/rozhodcu\n\n. Oprávnený\n\nsám vybral osobu, ktorá mala spor vyriešiť, pričom z takto formulovanej výzvy nevyplývalo\njednoznačne, či sa mal spor rozhodnúť pred rozhodcom alebo mediátorom. Bez ohľadu\nna tento fakt, nebolo možné takúto výzvu považovať za rozhodcovskú zmluvu ani\nrozhodcovskú doložku. V oboch prípadoch ide totiž o dvojstranný právny úkon, pričom\nPokus o zmier bol jednostranným právnym úkonom urobený oprávneným, adresovaný\npovinnému. Dohoda (rozhodcovská zmluva) by sa považovala za uzavretú, ak by vyjadrenie\nsúhlasu adresáta (povinného) bez výhrad došlo včas navrhovateľovi (oprávnenému).\nMlčanie alebo nečinnosť samy o sebe neznamenajú prijatie návrhu (rozsudok NS SR\n3 Cdo 233/2008). Ak by teda povinný odoslal oprávnenému listinu (hoci aj elektronickou\nformou), ktorá by obsahovala jeho prejav vôle - výslovný súhlas s návrhom oprávneného\nrozhodnúť prípadné spory pred rozhodcom, v takom prípade by bolo možné považovať\nrozhodcovskú doložku (zmluvu) za uzavretú v písomnej forme na základe ich vzájomnej\nkomunikácie. V tomto prípade však išlo o jednostranný návrh oprávneného, pričom\nk akceptácii tohto návrhu zo strany povinného nedošlo nijakým spôsobom, neuvádza to\noprávnený a nevyplýva to ani z predloženého rozhodcovského spisu. Na základe uvedeného\npotom súd konštatoval, že nedošlo k uzavretiu písomnej rozhodcovskej zmluvy,\nresp. rozhodcovskej doložky v zmysle ust. § 4 ods. 3 ZoRK.\nRozhodcovská zmluva môže byť podľa ZoRK uzavretá aj inými spôsobmi\nako písomnou formou. Oprávnený (jeho právny zástupca) a rozhodca v rozhodcovskom\nrozsudku mali na mysli tiché uzavretie rozhodcovskej zmluvy uvedené v § 4 ods. 7 ZoRK.\nPodľa neho sa rozhodcovská zmluva považuje za písomne uzavretú aj v prípade, ak sa jej\nexistencie v rozhodcovskej žalobe dovoláva žalobca a žalovaný jej neexistenciu v žalobnej\nodpovedi doručenej rozhodcovskému súdu nenamietne. Takýto postup uzavretia\nrozhodcovskej zmluvy vyžaduje aktívnu účasť povinného (žalovaného) v rozhodcovskom\nkonaní, ktorý má žalobnú odpoveď doručiť rozhodcovskému súdu. Zo spisu rozhodcovského\nsúdu bolo zistené, že povinný sa konania pred rozhodcovským súdom vôbec nezúčastnil\na všetky dokumenty mu boli doručené za použitia inštitútu fikcie doručenia. Na uvedené\nskutočnosti v napadnutom rozhodnutí poukázala aj vyššia súdna úradníčka, pričom právny\n\n17\n\nzástupca oprávneného na to reagoval, že žalovanému boli písomnosti doručované na\nadresu uvedenú v Registri obyvateľov SR. Žalovaný podľa neho špekulatívne odmietal\npreberať si zásielky. Právny zástupca v sťažnosti napádal názory vyššieho súdneho\núradníka a upozornil, že problém preberania poštových zásielok je vyriešený v\nustanoveniach § 25, § 51 ods. 3 ZoRK a § 106 - 116 CSP o spôsobe doručovania súdnych\nzásielok. Sudca k tomu uvádza, že už v zmysle § 25 ZoRK bolo potrebné aspoň vyvinúť\nprimerané úsilie na zistenie skutočného miesta bydliska povinného. Právny zástupca\noprávneného zdôraznil, že súd doručoval na adresu podľa § 106 ods. 1 písm. a/ CSP, no na\ndruhej strane ale ďalej neuviedol, že v § 116 CSP je osobitne upravené doručovanie žaloby\nfyzickej osobe. Práve tam je zakotvená povinnosť súdu urobiť všetky úkony potrebné na\nzistenie skutočného pobytu žalovaného, ak sa mu nepodarilo doručiť na adresu evidovanú v\nregistri obyvateľov. Podľa návratky doručovanej zásielky bol adresát na uvedenej adrese\nneznámy. Zo spisu rozhodcovského súdu nevyplýva, že by sa okrem zistenia adresy\npovinného evidovanej v registri obyvateľov SR pokúšal inak (dopytom na obec, susedov a\npod) zistiť jeho skutočný pobyt. Navyše v situácii, keď rozhodcovská doložka vôbec nebola\nuzavretá, a chcel svoju právomoc odvodiť na účasti povinného na rozhodcovskom konaní\nbola potreba zisťovania adresy povinného nanajvýš podstatná... Zo zákona nemožno\nvyvodiť, že by pasivita a nečinnosť žalovaného v rozhodcovskom konaní mala za následok\npodrobenie sa právomoci rozhodcu; takýto následok by bolo možné spájať jedine so\nsprávaním žalovaného, ktorý by bol aktívny pri prejednávaní sporu, bez toho, že by\nnajneskôr pri svojom prvom úkone vo veci samej neexistenciu rozhodcovskej doložky\nnamietol. Iná situácia by nastala v prípade, že by rozhodcovská zmluva uzavretá bola, hoci\naj neplatne. V takom prípade by právomoc rozhodcu k vydaniu rozhodcovského rozsudku\nzaložená bola; obrana žalovaného by spočívala v podaní žaloby na zrušenie\nrozhodcovského rozsudku. Vzhľadom na uvedené, že povinný sa nezúčastňoval konania\n(pritom nemožno hovoriť o jeho pasivite) bolo zrejmé, že nemohol ani vzniesť námietku\nneexistencie rozhodcovskej zmluvy alebo nedostatku právomoci rozhodcovského súdu,\nresp. vôbec rozhodcovskému súdu doručiť žalobnú odpoveď, čím teda nemohlo dôjsť\nk vzniku rozhodcovskej zmluvy tak ako to uvádza § 4 ods. 7 ZoRK. Povinný tak písomne\nani iným spôsobom rozhodcovskú zmluvu s oprávneným neuzavrel, nemal žiadnu vedomosť\no tom, že prípadný spor by mohol byť prejednaný iným orgánom ako všeobecným súdom.\n\n18\n\nExekučný súd pri skúmaní existencie rozhodcovskej zmluvy (doložky) neposudzoval\nvecnú správnosť rozsudku rozhodcovského súdu a jeho postup nesmeroval k „zrušeniu“\ntohto rozhodnutia; exekučný súd si ani neosvojoval postavenie odvolacieho súdu.\nMožno preto uzavrieť, že v rámci exekučného konania bol (všeobecný) súd oprávnený\nskúmať rozhodnutie označené v exekučnom konaní ako exekučný titul z hľadiska, či nejde\no rozhodnutie ničotné, ktoré nevyvoláva žiadne právne účinky (rozhodnutie, sp. zn.\nIV. ÚS 78/2011). Súd na základe preskúmavania návrhu na vykonanie exekúcie\na exekučného titulu zistil, že exekúcia nemôže byť nariadená, nakoľko sa jej vykonanie\nnavrhuje na základe nespôsobilého exekučného titulu. Sudca zdôrazňuje, že pri tomto\npostupe neskúmal platnosť, ale existenciu rozhodcovskej doložky.\nAj keď právny zástupca oprávneného poukazoval na rozhodnutie NS SR\nsp. zn. 6 ECdo/7/2013, toto sa týkalo posudzovania platnosti rozhodcovskej zmluvy\nv spotrebiteľskej veci, pričom len okrajovo uviedol rozdiely, ktoré sú v nespotrebiteľských\nrozhodcovských konaniach. Navyše v tomto rozhodnutí nespochybnil ani nepopieral iné\nsvoje rozhodnutie (sp. zn. 3 Cdo 146/2011 z 13. 10. 2011 - R 46/2012), ktoré sa priamo\nzaoberalo existenciou rozhodcovskej zmluvy (doložky) a jednotlivými písomnými formami\njej uzavretia, pričom nerozhodoval túto vec z hľadísk spotrebiteľského práva. Rovnako\naj rozhodnutie NS SR sp. zn. 3 MCdo 11/2010 sa týka spotrebiteľského rozhodcovského\nkonania, pričom z neho vôbec nevyplýva, že by exekučný súd nemal preskúmavať právomoc\norgánu (rozhodcovského súdu) na konanie a vydanie exekučného titulu. Podľa rozhodnutia\nKrajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 41 CoE/728/2015 zo dňa 15. 06. 2016, na ktoré\noprávnený poukazoval, v danej veci bola medzi účastníkmi rozhodcovská zmluva písomne\nuzavretá, na rozdiel od posudzovaného prípadu...»\nV\n\nďalšej\n\nčasti\n\nodôvodnenia\n\nnapadnutého\n\nuznesenia\n\nokresného\n\nsúdu\n\nz 25. októbra 2017 vo vzťahu k námietke sťažovateľa, podľa ktorej má „rozhodcovský\nrozsudok má podľa § 35 ZoRK pre účastníkov rozhodcovského konania rovnaké účinky\nako právoplatný rozsudok súdu“, sudca okresného súdu uvádza:\n«... podľa § 35 prvá veta ZoRK doručený rozhodcovský rozsudok, ktorý už nemožno\npreskúmať podľa § 37, má pre účastníkov rozhodcovského konania rovnaké účinky\nako právoplatný rozsudok súdu. Doslovné znenie uvedeného ustanovenia svedčí o tom,\n\n19\n\nže účinky rozhodcovského rozsudku obmedzuje len na účastníkov. Už z tejto formulácie\nje zrejmé, že nebolo zámerom zákonodarcu bezvýhradne viazať všetky štátne orgány\núčinkami rozhodcovského rozsudku. Rozhodcovský súd je - napriek výsledku svojej činnosti\nv podobe rozhodcovského rozsudku - súkromnoprávny orgán a rozhodcovské konanie\nje súkromnoprávnym konaním.\n... Rozhodcovský súd môže byť ustanovený len vôľou strán ad hoc a nemožno ho\nstotožňovať so všeobecným súdom. Jeho právomoc nie je delegovanou zvrchovanou mocou\nštátu, ale je založená práve vôľou strán vyjadrenou v rozhodcovskej zmluve, resp. doložke.\nAk už aj strany vôbec doložku písomne neuzavrú, ZoRK umožňuje jej uzavretie v prípade\n(aktívnej) účasti žalovaného v rozhodcovskom konaní - súhlasom do zápisnice\npred rozhodcom alebo doručením žalobnej odpovede rozhodcovskému súdu, v ktorej\nneexistenciu\n\nrozhodcovskej\n\nzmluvy\n\nnenamietne.\n\nLen\n\ntak\n\nmôže\n\nbyť\n\nprávomoc\n\nsúkromnoprávneho orgánu daná, v opačnom prípade by mohol akýkoľvek subjekt vydať\nrozhodnutie a prezentovať ho ako exekučný titul. Exekučný súd by neposudzovaním\nmateriálnej a formálnej vykonateľnosti (teda aj toho, či bol exekučný titul vydaný orgánom\nvybaveným na to právomocou) takého titulu, poskytol právnu ochranu bez splnenia\npodmienok, ktoré sú na exekučný titul ustanoveniami Exekučného poriadku kladené.\nAj v rozhodcovskom konaní je nevyhnutné dodržiavať zásady spravodlivosti a zákonnosti.\nSudca poznamenáva, že Exekučný poriadok označuje za exekučný titul nielen\nvykonateľné rozhodnutie súdu, ale napr. aj vykonateľné rozhodnutia orgánov verejnej\nsprávy, rozhodcovských súdov a iných orgánov. V prípade, ak exekučným titulom má byť\nrozhodnutie orgánu verejnej správy, ktorý nemal právomoc na jeho vydanie, považuje\nprávna teória i súdna prax takéto rozhodnutie za zdanlivé, ničotné (nulitné - paakt), teda\nz právneho hľadiska za neexistujúce a nikoho nezaväzujúce. Obdobné dôsledky treba\npriznať aj rozhodnutiu iného orgánu, ak tento orgán nemal právomoc ho vydať, pokiaľ to\nprávna úprava nevylučuje. Exekučný súd nemôže akceptovať rozhodcovský rozsudok,\npre vydanie ktorého nebola daná právomoc rozhodcovského súdu, teda „rozhodnutie“\nnevykonateľné, majúce účinky paaktu. Nulitný akt nikoho nezaväzuje a hľadí sa naň tak,\nakoby neexistoval.\nNakoľko je teda predložený rozhodcovský rozsudok vydaný orgánom, ktorý na jeho\nvydanie nemal právomoc, teda v zmysle vyššie uvedeného nulitný právny akt, je potom\n\n20\n\nnespôsobilý byť podkladom na výkon exekúcie. Takýto titul je v rozpore s ustanoveniami\nExekučného poriadku (vykonateľný exekučný titul v zmysle 45 ods. 2 písm. d/ Exekučného\nporiadku) a preto bolo namieste návrh na vykonanie exekúcie z dôvodu rozporu exekučného\ntitul so zákonom v celom rozsahu zamietnuť.»\nÚstavný súd, vychádzajúc z citovaného, konštatuje, že okresný súd sa v napadnutom\nuznesení z 25. októbra 2017 zaoberal všetkými sťažnostnými argumentmi sťažovateľa,\npričom presvedčivo, logicky a konzistentne odôvodnil svoje právne závery. Proti právnemu\nposúdeniu veci okresným súdom nemá ústavný súd ústavne relevantné výhrady, a preto\nnemá dôvod do napadnutého uznesenia okresného súdu zasahovať. Ústavný súd prisvedčuje\nnázoru okresného súdu, že je povinnosťou exekučného súdu ex offo skúmať a prihliadnuť\nna zistenú nulitu aktu, ktorá je bez akýchkoľvek pochybností následkom vydania\nrozhodnutia orgánom, ktorý nedisponuje právomocou na rozhodovanie veci a splnenie tejto\npovinnosti exekučným súdom nemožno považovať za postup, ktorý je nad rámec jeho\nprávomoci, ako to tvrdí sťažovateľ. Za ústavne akceptovateľnú a udržateľnú ústavný súd\npovažuje aj tú časť odôvodnenia napadnutého uznesenia, v ktorej sa sudca okresného súdu\nnestotožňuje s tvrdením sťažovateľa o existencii rozhodcovskej zmluvy, ktorú odvodzuje\nod vlastného\n\njednostranného\n\nvyhlásenia,\n\nresp.\n\nnečinnosti\n\nžalovaného\n\nv priebehu\n\nrozhodcovského konania, o ktorom sa žalovaný nedozvedel a pri ktorom preto neboli\nnaplnené zákonné podmienky pre uplatnenie fikcie doručovania (keďže adresát bol\nna mieste doručovania neznámy, pozn.).\nNa základe uvedeného ústavný súd pri predbežnom prerokovaní odmietol túto časť\nsťažnosti sťažovateľa podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde ako zjavne\nneopodstatnenú.\nNad rámec odmietnutia sťažnosti ústavný súd vo vzťahu k úvahe sťažovateľa\no nesúlade niektorých ustanovení Exekučného poriadku s čl. 46 ods. 1, čl. 141 ods. 1\na ods. 2 a čl. 143 ods. 1 a 2 ústavy (ktorá sa ale nepremietla do petitu sťažnosti, a preto ju\nmožno v zmysle ustálenej judikatúry ústavného súdu považovať len za súčasť odôvodnenia\nsťažnosti, pozn.) len marginálne poznamenáva, že v konaní o sťažnosti podľa čl. 127 ods. 1\n\n21\n\nústavy nemôže uplatniť právomoci, ktoré mu patria v konaní o súlade právnych predpisov\npodľa čl. 125 ods. 1 ústavy. V tejto súvislosti poukazuje na právny názor vyplývajúci z jeho\nustálenej judikatúry, podľa ktorého „každé konanie možno začať len ako samostatné\nkonanie a len na návrh oprávnených subjektov, a preto žiadne z nich nemôže tvoriť súčasť\niného druhu konania pre ústavným súdom a na základe jeho vlastného rozhodnutia. Ústavná\na zákonná úprava konaní pred ústavným súdom ich preto koncipuje výlučne ako samostatné\nkonania a nepripúšťa možnosť uskutočniť ich aj v rámci a ako súčasť iného druhu konania\n(konaní) pred ústavným súdom“ (II. ÚS 66/01, tiež II. ÚS 184/03, III. ÚS 184/06,\nIV. ÚS 314/07). Z citovaného teda predovšetkým vyplýva, že v konaní o sťažnosti podľa\nčl. 127 ods. 1 ústavy nemôže ústavný súd uplatniť právomoc, ktorou disponuje v konaní\no súlade právnych predpisov podľa čl. 125 ústavy. Tento právny názor má nesporne\naj ústavnú relevanciu, a to zvlášť v prípadoch, ak by sa v konaní, ktoré patrí v zmysle\nčl. 131 ods. 2 ústavy do pôsobnosti senátu ústavného súdu, mala uplatniť právomoc, ktorú\nústava zveruje do pôsobnosti pléna (čl. 131 ods. 1 ústavy), čo je aj prípad sťažovateľa.\nAj ústavný súd je totiž viazaný čl. 2 ods. 2 ústavy, a preto si senát ústavného súdu nemôže\nv rozpore s ústavnou úpravou atrahovať právomoc pléna ústavného súdu, a to ani vtedy,\nak by to v okolnostiach prípadu mohlo byť v prospech ochrany základných práv a slobôd\n(porovnaj IV. ÚS 50/2010).\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 13. septembra 2018\n\n22", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "rozhodcovské konanie-rozhodcovský rozsudok", "exekúcia-neprípustnosť exekúcie"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:12334ede-465c-4fe2-ab56-52b552f49734", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 78/2011", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 78/2011 z 17. 3. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-03-17", "citacie_n": 2320, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:12334ede-465c-4fe2-ab56-52b552f49734"}, {"guid": "ussr:99328aee-673e-493b-9ffc-4ac6a819aa0c", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 50/2010", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 50/2010 z 5. 2. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-02-05", "citacie_n": 72, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:99328aee-673e-493b-9ffc-4ac6a819aa0c"}, {"guid": "ussr:9637ee44-6b6a-4618-b594-29edd22feaaa", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 314/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 314/07 z 6. 12. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-12-06", "citacie_n": 84, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:9637ee44-6b6a-4618-b594-29edd22feaaa"}, {"guid": "ussr:3d1bbbf7-d99c-47a6-bb70-07901c4bb4d6", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 236/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 236/07 z 27. 9. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-09-27", "citacie_n": 1809, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:3d1bbbf7-d99c-47a6-bb70-07901c4bb4d6"}, {"guid": "ussr:e7deb011-d8e0-49d3-9990-7dad1c3edc98", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 198/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 198/07 z 17. 7. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-07-17", "citacie_n": 5043, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e7deb011-d8e0-49d3-9990-7dad1c3edc98"}, {"guid": "ussr:4cde5b9f-f9a9-4ed2-beaf-3ccde794261e", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 115/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 115/07 z 17. 5. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-05-17", "citacie_n": 1741, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:4cde5b9f-f9a9-4ed2-beaf-3ccde794261e"}, {"guid": "ussr:0845e61e-85c2-47e6-9380-052cb5f5ebd2", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 357/06", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 357/06 z 31. 10. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-10-31", "citacie_n": 370, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:0845e61e-85c2-47e6-9380-052cb5f5ebd2"}, {"guid": "ussr:1beae02e-8891-4e27-9574-902e702573de", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 184/06", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 184/06 z 20. 6. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-06-20", "citacie_n": 84, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:1beae02e-8891-4e27-9574-902e702573de"}, {"guid": "ussr:f59342f7-2a38-4304-852c-8e6da74669d1", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 238/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 238/05 z 4. 10. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-10-04", "citacie_n": 333, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:f59342f7-2a38-4304-852c-8e6da74669d1"}, {"guid": "ussr:a415d4d2-0f20-4f5a-871b-83d6e580de74", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 136/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 136/05 z 11. 5. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-05-11", "citacie_n": 3751, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:a415d4d2-0f20-4f5a-871b-83d6e580de74"}, {"guid": "ussr:e253c2cd-e62e-4230-b320-21e607e2429e", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 184/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 184/03 z 1. 10. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-10-01", "citacie_n": 209, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e253c2cd-e62e-4230-b320-21e607e2429e"}, {"guid": "ussr:dba90b5e-4410-4ed4-ae9b-616d280d00ba", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 101/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 101/03 z 28. 5. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-05-28", "citacie_n": 3896, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:dba90b5e-4410-4ed4-ae9b-616d280d00ba"}, {"guid": "ussr:81a4fe59-3a25-41e7-822a-368cb02790fe", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 180/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 180/02 z 2. 4. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-04-02", "citacie_n": 2893, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:81a4fe59-3a25-41e7-822a-368cb02790fe"}, {"guid": "ussr:2a594d9b-d92d-4541-b75c-466158568a3c", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 139/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 139/02 z 26. 2. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-02-26", "citacie_n": 3306, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2a594d9b-d92d-4541-b75c-466158568a3c"}, {"guid": "ussr:6ed023e1-d357-433b-aef9-406487857e73", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 19/02", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 19/02 z 13. 3. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-03-13", "citacie_n": 3382, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:6ed023e1-d357-433b-aef9-406487857e73"}, {"guid": "ussr:da014028-eb6c-466a-807d-eb097f0f052a", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 66/01", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 66/01 z 20. 9. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-09-20", "citacie_n": 87, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:da014028-eb6c-466a-807d-eb097f0f052a"}, {"guid": "ussr:fd75440e-aad0-4f97-b92f-df27c2c1b647", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 13/00", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 13/00 z 9. 7. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-07-09", "citacie_n": 6910, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:fd75440e-aad0-4f97-b92f-df27c2c1b647"}, {"guid": "ussr:e0da639e-5ca3-4b9a-93ec-7a2299435640", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 66/98", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 66/98 z 15. 10. 1998", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1998-10-15", "citacie_n": 7731, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e0da639e-5ca3-4b9a-93ec-7a2299435640"}, {"guid": "ussr:8c89c393-acbf-4a5b-9bfc-62402e14e2f3", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.21.1996.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 21/96", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 21/96 z 16. 5. 1996", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1996-05-16", "citacie_n": 5297, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.21.1996.1"}, {"guid": "ussr:28847603-cec4-43ed-995d-610a124baadf", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.1.1995.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 1/95", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 1/95 z 10. 1. 1995", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1995-01-10", "citacie_n": 4173, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.1.1995.1"}, {"guid": "49493236-63b4-4083-8929-7138421b59b8:6c245fb7-d82a-438e-9823-9b7278c18b65", "ecli": null, "spisova_znacka": "41CoE/728/2015", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 41CoE/728/2015 z 15. 6. 2016", "sud": "Krajský súd Banská Bystrica", "datum_vydania": "2016-06-15", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/49493236-63b4-4083-8929-7138421b59b8:6c245fb7-d82a-438e-9823-9b7278c18b65"}, {"guid": "8fb2908b-0752-4344-9f45-1480ad32ec46:48c8ffbe-f032-431c-8525-7c61ed8e7421", "ecli": null, "spisova_znacka": "33Ek/46/2017", "nazov": "Uznesenie Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 33Ek/46/2017 z 25. 10. 2017", "sud": "Okresný súd Banská Bystrica", "datum_vydania": "2017-10-25", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/8fb2908b-0752-4344-9f45-1480ad32ec46:48c8ffbe-f032-431c-8525-7c61ed8e7421"}], "citovane_v": [{"guid": "ussr:2021a6a1-7a26-4208-9fec-02026231fe0c", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2025:3.US.326.2025.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 326/2025", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 326/2025 z 17. 6. 2025", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2025-06-17", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2025:3.US.326.2025.1"}, {"guid": "ussr:680e2678-f37d-4335-9c8c-40e2a592efac", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2024:3.US.514.2024.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 514/2024", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 514/2024 z 2. 10. 2024", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2024-10-02", "citacie_n": 5, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2024:3.US.514.2024.1"}, {"guid": "ussr:213f15ff-c89c-4db9-aa38-8d41b2c8817b", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2023:2.US.577.2022.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 577/2022", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 577/2022 z 14. 12. 2022", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2022-12-14", "citacie_n": 20, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2023:2.US.577.2022.1"}, {"guid": "ussr:347e50e9-c01e-4558-9087-7451c50fe749", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2022:3.US.324.2021.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 324/2021", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 324/2021 z 14. 7. 2022", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2022-07-14", "citacie_n": 78, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2022:3.US.324.2021.1"}, {"guid": "ussr:36ab66ca-96b8-435e-ae79-4aa1788d3188", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2021:3.US.607.2021.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 607/2021", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 607/2021 z 28. 10. 2021", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2021-10-28", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2021:3.US.607.2021.1"}, {"guid": "ussr:eec4585f-1b84-4123-b4a1-f9abd8a288ef", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2021:4.US.139.2021.2", "spisova_znacka": "IV. ÚS 139/2021", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 139/2021 z 13. 7. 2021", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2021-07-13", "citacie_n": 22, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2021:4.US.139.2021.2"}, {"guid": "ussr:768a8d8f-db29-4c1c-b229-aed134ab64fc", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2021:1.US.180.2021.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 180/2021", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 180/2021 z 5. 5. 2021", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2021-05-05", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2021:1.US.180.2021.1"}, {"guid": "ussr:596485e2-e910-4a57-a302-38ba9ff66581", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2021:3.US.148.2020.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 148/2020", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 148/2020 z 9. 3. 2021", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2021-03-09", "citacie_n": 9, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2021:3.US.148.2020.1"}, {"guid": "ussr:b149ad05-8b88-4c9e-974a-8882c68b80a2", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2021:1.US.265.2020.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 265/2020", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 265/2020 z 15. 12. 2020", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2020-12-15", "citacie_n": 31, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2021:1.US.265.2020.1"}, {"guid": "ussr:ad5a3439-815c-4485-943f-e8f8ac629a77", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:2.US.298.2020.2", "spisova_znacka": "II. ÚS 298/2020", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 298/2020 z 5. 11. 2020", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2020-11-05", "citacie_n": 28, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:2.US.298.2020.2"}, {"guid": "ussr:45a9e467-2b2e-474c-bd0c-e76a0c1c98b3", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:4.US.22.2020.2", "spisova_znacka": "IV. ÚS 22/2020", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 22/2020 z 13. 5. 2020", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2020-05-13", "citacie_n": 27, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:4.US.22.2020.2"}, {"guid": "ussr:737d16c5-e15c-4064-a25b-769abf922df6", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:3.US.146.2020.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 146/2020", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 146/2020 z 15. 4. 2020", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2020-04-15", "citacie_n": 3, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:3.US.146.2020.1"}, {"guid": "ussr:bf4c1d39-6d6b-4217-9441-d93984187500", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:1.US.43.2020.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 43/2020", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 43/2020 z 28. 1. 2020", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2020-01-28", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:1.US.43.2020.1"}, {"guid": "ussr:81701416-67f8-491a-a8be-de52c3aecde0", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2019:1.US.381.2019.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 381/2019", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 381/2019 z 17. 9. 2019", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2019-09-17", "citacie_n": 7, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2019:1.US.381.2019.1"}, {"guid": "ussr:c0138099-9ccf-4af9-9bb9-38fa1ec19e91", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2019:1.US.375.2019.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 375/2019", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 375/2019 z 17. 9. 2019", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2019-09-17", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2019:1.US.375.2019.1"}, {"guid": "ussr:074ce4d2-11d0-458f-aaf4-5226f6511b41", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2019:2.US.50.2019.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 50/2019", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 50/2019 z 6. 2. 2019", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2019-02-06", "citacie_n": 20, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2019:2.US.50.2019.1"}, {"guid": "b615cec0-48e8-41e1-9b14-7695666424b4:3e7ba852-767a-4202-acc0-02f2a55ecce1", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2025:1519206482.2", "spisova_znacka": "24CoR/3/2024", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Bratislava sp. zn. 24CoR/3/2024 z 31. 1. 2025", "sud": "Krajský súd Bratislava", "datum_vydania": "2025-01-31", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2025:1519206482.2"}, {"guid": "da00556e-70d2-4544-becb-71f787deaf2b:63ee773c-9bbd-4a6b-ad28-66b2303981c0", "ecli": "ECLI:SK:KSBB:2020:6118318778.1", "spisova_znacka": "17CoEk/2/2019", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 17CoEk/2/2019 z 26. 2. 2020", "sud": "Krajský súd Banská Bystrica", "datum_vydania": "2020-02-26", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2020:6118318778.1"}, {"guid": "61f8b601-f963-4983-9b4c-66e2d22ac912:28b59545-e0b9-4576-96dd-b2f6d83aa8d9", "ecli": "ECLI:SK:KSBB:2019:6118318932.1", "spisova_znacka": "16CoEk/1/2019", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 16CoEk/1/2019 z 25. 6. 2019", "sud": "Krajský súd Banská Bystrica", "datum_vydania": "2019-06-25", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2019:6118318932.1"}, {"guid": "e23a3f87-67b9-4389-84ce-46837447df73:44945163-32f4-4d33-b72b-8c280d8da0e5", "ecli": "ECLI:SK:OSBB:2025:6118318778.15", "spisova_znacka": "37Ek/1206/2018", "nazov": "Uznesenie Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 37Ek/1206/2018 z 28. 8. 2025", "sud": "Okresný súd Banská Bystrica", "datum_vydania": "2025-08-28", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:OSBB:2025:6118318778.15"}, {"guid": "2debe55c-fb31-4549-953e-c2588575e85a:8484c2ef-e815-4d3a-bfa1-e7b1c825debc", "ecli": "ECLI:SK:OSBB:2025:6118318778.14", "spisova_znacka": "37Ek/1206/2018", "nazov": "Uznesenie Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 37Ek/1206/2018 z 13. 8. 2025", "sud": "Okresný súd Banská Bystrica", "datum_vydania": "2025-08-13", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:OSBB:2025:6118318778.14"}, {"guid": "e7608e84-ce04-460c-b42f-c1cad6d00e8f:07d09e27-8723-40f0-b4cf-7e4c2b480115", "ecli": "ECLI:SK:OSBB:2025:6122448100.3", "spisova_znacka": "67Ek/2925/2022", "nazov": "Uznesenie Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 67Ek/2925/2022 z 16. 7. 2025", "sud": "Okresný súd Banská Bystrica", "datum_vydania": "2025-07-16", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:OSBB:2025:6122448100.3"}, {"guid": "1d936e31-0792-4ea4-b637-d260841adaae:597b4810-bb03-469a-8138-dd4f6f6f5ebb", "ecli": "ECLI:SK:OSBB:2024:6124210867.2", "spisova_znacka": "56Ek/118/2024", "nazov": "Uznesenie Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 56Ek/118/2024 z 18. 6. 2024", "sud": "Okresný súd Banská Bystrica", "datum_vydania": "2024-06-18", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:OSBB:2024:6124210867.2"}]}