{"guid": "ussr:0ab80ef7-55d3-467e-a844-be5faa3d641b", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:4.US.469.2018.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 469/2018", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 469/2018 z 15. 8. 2018", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 15. augusta 2018, sp. zn. IV. ÚS 469/2018, ECLI:SK:USSR:2018:4.US.469.2018.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": null, "sudca_id": null, "sudca_url": null, "datum_vydania": "2018-08-15", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["odmieta", "odmieta"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "IV.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/0ab80ef7-55d3-467e-a844-be5faa3d641b", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:4.US.469.2018.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2018:4.US.469.2018.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2018:4.US.469.2018.1/text", "citacie_n": 1, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nIV. ÚS 469/2018-12\n\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 15. augusta 2018\nv senáte zloženom z predsedníčky Ľudmily Gajdošíkovej, zo sudcu Miroslava Duriša\na sudcu Ladislava Orosza (sudca spravodajca) predbežne prerokoval sťažnosť obchodnej\nspoločnosti ANITRAM EXPOS s. r. o., Podunajská 25, Bratislava, zastúpenej advokátom\nJUDr. Miroslavom Pekárom, Krížna 44, Bratislava, ktorou namieta porušenie základného\npráva podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru\no ochrane ľudských práv a základných slobôd rozsudkom Krajského súdu v Bratislave\nsp. zn. 5 Co 591/2015 z 20. marca 2018 vo výroku, ktorým bol potvrdený rozsudok\nOkresného súdu Bratislava II sp. zn. 50 C 14/2005 zo 4. júla 2013 o náhrade trov\nprvostupňového konania žalovanému v 1. rade, a takto\nrozhodol:\nSťažnosť obchodnej spoločnosti ANITRAM EXPOS s. r. o. o d m i e t a\nneprípustnú.\n\nako\n\nOdôvodnenie:\nI.\nÚstavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 27. júla 2018\ndoručená sťažnosť obchodnej spoločnosti ANITRAM EXPOS s. r. o., Podunajská 25,\nBratislava (ďalej len „sťažovateľka“), zastúpenej advokátom JUDr. Miroslavom Pekárom,\nKrížna 44, Bratislava, ktorou namieta porušenie základného práva podľa čl. 46 ods. 1\nÚstavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru\no ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) rozsudkom Krajského\nsúdu v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) sp. zn. 5 Co 591/2015 z 20. marca 2018\nvo výroku, ktorým bol potvrdený rozsudok Okresného súdu Bratislava II (ďalej len\n„okresný súd“) sp. zn. 50 C 14/2005 zo 4. júla 2013 o náhrade trov prvostupňového konania\nžalovanému v 1. rade (ďalej len „napadnutý výrok rozsudku z 20. marca 2018“).\nZo sťažnosti a z príloh k nej priložených vyplýva, že sťažovateľka bola v procesnom\npostavení žalobkyne stranou konania vedeného okresným súdom pod sp. zn. 50 C 14/2005,\nv ktorom sa proti Železničnej spoločnosti Cargo Slovakia, a. s. (ďalej aj „žalovaná\nv 1. rade“), Železničnej spoločnosti Slovensko, a. s., a Úradu pre verejné obstarávanie\n(spolu ďalej aj „žalovaní“) domáhala náhrady škody z titulu svojho neoprávneného\nvylúčenia z verejnej súťaže VS/3/03/12, v ktorej bol obstarávateľom právny predchodca\nžalovaných.\nOkresný súd rozsudkom sp. zn. 50 C 14/2005 zo 4. júla 2013 žalobu sťažovateľky\nzamietol, pričom v jeho odôvodnení predovšetkým uviedol:\n„Vo vzťahu k žalovaným v I. a II. rade súd prvej inštancie na strane 12 posledný\nodsek, konštatoval, že ich konaním, resp. konaním právneho predchodcu došlo k porušeniu\nich právnych povinností, avšak absentuje príčinná súvislosť vo vzťahu k vzniku škody na\nstrane žalobcu,\n- vo vzťahu k žalovanému v 3. rade súd prvej inštancie na str. 13 ods. 2 konštatoval,\nže jeho rozhodnutia (ktorým potvrdil vylúčenie žalobcu) boli síce zrušené pre nezákonnosť,\n\n2\n\navšak nezákonnosť rozhodnutia Úradu pre verejné obstarávanie je vo forme nesprávneho\nprávneho posúdenia veci. Z tejto vo svojej podstate nezmyslenej konštrukcie dospel súd\nprvej inštancie k záveru, že nie je daná ani zodpovednosť Úradu pre verejné obstarávanie\nza vzniknutú škodu vo forme ušlého zisku.“\nOkresný súd následne sťažovateľku zaviazal na náhradu trov konania, ktoré vznikli\nžalovanej v 1. rade v celkovej sume 15 142,53 €. V dôsledku podaného odvolania bol\nrozsudok prvostupňového súdu potvrdený ako vecne správny rozsudkom krajského súdu\nz 20. marca 2018, pričom žalovaným nebola priznaná náhrada trov odvolacieho konania.\nS rozsudkom okresného súdu sp. zn. 50 C 14/2005 zo 4. júla 2013 a rozsudkom\nkrajského súdu sp. zn. 5 Co 591/2015 z 20. marca 2018 sťažovateľka nesúhlasí, pričom\nproti obom označeným rozhodnutiam vo veci samej podala 16. júla 2018 dovolanie, keďže\nzastáva názor, že v konaní vo veci samej došlo k opakovanému porušeniu jej práva\nna spravodlivý proces. Predmetom prieskumu v dovolacom konaní však nie je rozhodnutie\no trovách konania, ktoré napáda sťažnosťou v konaní pred ústavným súdom (napadnutý\nvýrok rozsudku krajského súdu z 20. marca 2018).\nSťažovateľka rešpektuje, že ústavný súd v zmysle svojej judikatúry len výnimočne\nrozhoduje o namietanej neústavnosti rozhodnutí všeobecných súdov o náhrade trov konania,\nv tejto súvislosti ale argumentuje, že v jej veci došlo k takému intenzívnemu zásahu do jej\npráv, ktorý odôvodňuje preskúmanie porušenia práv zaručených čl. 46 ods. 1 ústavy a čl. 6\nods. 1 dohovoru v spojení s porušením jej majetkových práv.\nOsobitosť posudzovanej veci podľa sťažovateľky spočíva v tom, že „žalobca...\nnesporne neoprávnene vylúčený z verejnej súťaže, a to z dôvodu porušenia zákazu pravidiel\nnediskriminácie zo strany obstarávateľa, ktoré nezákonné rozhodnutie o vylúčení potvrdí aj\nÚVO (slúžiaci na dodržiavanie zákonnosti vo VO) sa domáha náhrady škody, pričom súdy\nsíce konštatujú existenciu protiprávneho konania všetkých žalovaných, avšak z nie jasne\nvysvetlených dôvodov im chýba príčinná súvislosť vo vzťahu k vzniknutej škode. To\nznamená žalobca síce vie, že bol vylúčený zo súťaže neoprávnene, vie že ho neoprávnene\n\n3\n\nvylúčil obstarávateľ, vie že takéto nezákonné vylúčenie potvrdil ÚVO, vie že súdy v\nsprávnom konaní rozhodnutia ÚVO opakovane zrušili a konštatovali nezákonnosť, vie že\nmu vznikla škoda vo forme nedosiahnutého zisku, a v neposlednom rade vie, že za to nikto\nnezodpovedá. Uvedené sa dozvedel v súdnom konaní, za čo bol ako neúspešný účastník sporová strana zaviazaný na náhradu trov konania vo výške 15.142,63 EUR.“.\nSťažovateľka zdôrazňuje, že napadnutým výrokom rozsudku krajského súdu\nz 20. marca 2018 došlo k takému hrubému porušeniu jej práv, ktoré je vzhľadom\nna konečný rozsudok v konaní pred všeobecnými súdmi neodstrániteľné. K porušeniu práv\nzaručených ústavou a dohovorom podľa sťažovateľky došlo tým, že krajský súd\n- sa vôbec nezaoberal jej návrhom na postup podľa § 150 Občianskeho súdneho\nporiadku,\n- sa nezaoberal jej odvolaním vo veci náhrady trov konania,\n- potvrdil rozhodnutie prvostupňového súdu a náhradu trov konania sťažovateľke\nnepriznal aj napriek tomu, že vychádzal zo zavineného konania žalovaných (inak procesne\núspešných).\nOkrem uvedeného sťažovateľka vo všeobecnosti argumentuje tým, že napádaným\nvýrokom rozsudku krajského súdu z 20. marca 2018 došlo k narušeniu konceptu\nspravodlivosti a k značnému zásahu do jej majetkových práv bez toho, aby sa dozvedela\no dôvodoch takéhoto zásahu.\nNa základe uvedených skutočností sťažovateľka navrhuje, aby ústavný súd po prijatí\njej sťažnosti na ďalšie konanie o nej rozhodol nálezom tak, že vysloví porušenie základného\npráva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru napadnutým výrokom\nrozsudku krajského súdu z 20. marca 2018, napadnutý výrok rozsudku krajského súdu\nz 20. marca 2018 zruší a vec vráti krajskému súdu na ďalšie konanie a prizná jej úhradu trov\nkonania v sume 390,50 €.\n\n4\n\nII.\nPodľa čl. 127 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo\nprávnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd, alebo\nľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú\nSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,\nak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\nÚstavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky\no organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho\nsudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) každý návrh\npredbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon\nneustanovuje inak.\nPri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené\nv § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto\nustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd právomoc,\nnávrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy\npodané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd\nna predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd\nmôže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.\nÚstavný súd v súvislosti so skúmaním podmienok konania o sťažnosti sťažovateľky\nv rámci jej predbežného prerokovania zistil, že Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky\n(ďalej len „najvyšší súd“) podala 16. júla 2018 dovolanie smerujúce proti rozsudku\nkrajského súdu z 20. marca 2018. Sťažovateľka v sťažnosti zdôrazňuje, že dovolanie\nsmeruje len proti meritórnemu výroku označeného rozhodnutia odvolacieho súdu, teda\ndovolaním nenapáda výrok o náhrade trov konania (napádaný výrok rozsudku krajského\nsúdu z 20. marca 2018), ktorý napadla sťažnosťou v konaní pred ústavným súdom.\n\n5\n\nÚstavný súd považuje sťažnosť sťažovateľky za predčasne podanú, pričom\nv konkrétnostiach prejednávanej veci uvádza nasledujúce.\nPri posudzovaní sťažnosti ústavný súd vychádzal z princípu subsidiarity, na ktorom\nje založená jeho právomoc rozhodovať o sťažnostiach podľa čl. 127 ods. 1 ústavy. Zmysel\na účel subsidiárneho postavenia ústavného súdu pri ochrane základných práv a slobôd\nspočíva v tom, že ochrana ústavnosti nie je a ani podľa povahy veci nemôže byť výlučne\núlohou ústavného súdu, ale úlohou všetkých orgánov verejnej moci v rámci im zverených\nkompetencií. Právomoc ústavného súdu predstavuje v tomto kontexte ultima ratio\ninštitucionálny mechanizmus, ku ktorého uplatneniu dôjde až v prípade nefunkčnosti\nvšetkých ostatných orgánov verejnej moci, ktoré sa na ochrane ústavnosti podieľajú.\nOpačný záver by znamenal popretie princípu subsidiarity právomoci ústavného súdu,\nktorého právne dôsledky sú premietnuté do § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde (m. m.\nIII. ÚS 149/04).\nZ odôvodnenia sťažnosti vyplýva, že sťažovateľka striktne oddeľuje rozhodovanie\nvšeobecných súdov v merite veci a rozhodovanie o náhrade trov konania, pričom na tomto\nzáklade dochádza k záveru o tom, že vylúčenie uplatnenia mimoriadneho opravného\nprostriedku vo veci náhrady trov konania je dostatočným dôvodom pre jej automatický\nprieskum zo strany ústavného súdu. Ústavný súd sa s uvedenou konštrukciou sťažovateľky\nnemôže stotožniť, pričom v tejto súvislosti zdôrazňuje, že právna úprava náhrady trov\nkonania v sporovom konaní sa podľa doterajšej úpravy obsiahnutej v Občianskom súdnom\nporiadku, ako aj podľa novej úpravy účinnej od 1. júla 2016 v Civilnom sporovom poriadku\nspravuje zásadou úspechu v konaní (spore).\nV dovolaní, ktorým sťažovateľka napadla výrok rozsudku krajského súdu\nz 20. marca 2018, ktorým odvolací súd potvrdil rozsudok okresného súdu sp. zn.\n50 C 14/2005 zo 4. júla 2013 vo veci samej, argumentuje prípustnosťou dovolania\npodľa § 420 písm. f) a § 421 ods. 1 písm. a), b) a c) Civilného sporového poriadku.\nV sťažnosti k tomu zdôrazňuje, že považuje rozhodnutia všeobecných súdov vydané v jej\nveci za nesprávne a porušujúce jej práva na spravodlivý proces. V dovolaní sa sťažovateľka\n\n6\n\ndomáha, aby najvyšší súd jej dovolaniu vyhovel a rozsudok krajského súdu z 20. marca\n2018 vo výroku, ktorým potvrdil ako vecne správny rozsudok okresného súdu sp. zn.\n50 C 14/2005 zo 4. júla 2013 v merite veci, prípadne alternatívne aj samotný rozsudok\nokresného súdu sp. zn. 50 C 14/2005 zo 4. júla 2013, v merite veci zrušil a vec vrátil\nkrajskému súdu, alternatívne okresnému súdu na ďalšie konanie.\nPrípadný úspech sťažovateľky v dovolacom konaní a zrušenie rozhodnutia\nodvolacieho súdu, prípadne pri vyhovení alternatívneho petitu aj zrušenie rozhodnutia\nprvostupňového súdu by vec sťažovateľky v merite vrátil do konania pred všeobecným\nsúdom, čo sa z dôvodu vzájomnej previazanosti meritórneho rozhodovania a rozhodovania\no náhrade trov konania následne môže prejaviť aj na rozhodovaní všeobecných súdov\nvo veci trov konania. Za takejto procesnej situácie by rozhodovanie ústavného súdu\no ústavnej akceptovateľnosti a udržateľnosti rozhodnutia odvolacieho súdu o náhrade trov\nkonania\n\n(napadnutý\n\nvýrok\n\nrozsudku\n\nkrajského\n\nsúdu\n\nz 20. marca\n\n2018)\n\nešte\n\npred rozhodnutím najvyššieho súdu o dovolaní proti rozhodnutiu odvolacieho súdu\nv dovolacom konaní bolo predčasné a zároveň by narušovalo princíp subsidiarity právomoci\nústavného súdu.\nV nadväznosti na záver o tom, že sťažnosť bola podaná predčasne ústavný súd pre\nprípad odmietnutia dovolania sťažovateľky proti rozhodnutiu odvolacieho súdu v merite\nveci zdôrazňuje, že lehota na prípadné podanie následnej sťažnosti smerujúcej proti\nrozhodnutiu odvolacieho súdu o náhrade trov konania by mala byť v súlade s judikatúrou\nústavného súdu a Európskeho súdu pre ľudské práva považovaná po (rozhodnutí\nnajvyššieho súdu o dovolaní proti rozhodnutiu odvolacieho súdu v merite veci) za\nzachovanú. Ústavný súd v tejto súvislosti pripomína, že aj pod vplyvom judikatúry\nEurópskeho súdu pre ľudské práva vo svojej rozhodovacej činnosti zastáva názor (napr.\nI. ÚS 169/09, I. ÚS 289/09), podľa ktorého v prípade podania mimoriadneho opravného\nprostriedku (dovolania) a súbežne podanej sťažnosti podľa čl. 127 ods. 1 ústavy je takáto\nsťažnosť považovaná za prípustnú až po rozhodnutí o dovolaní.\n\n7\n\nNa základe uvedeného ústavný súd pri predbežnom prerokovaní sťažnosť\nsťažovateľky uplatnením zásady ratio temporis odmietol ako neprípustnú podľa § 53 ods. 1\nv spojení s § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.\nVzhľadom na odmietnutie sťažnosti bolo bez právneho dôvodu zaoberať sa ďalšími\nnávrhmi uplatnenými v sťažnosti.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 15. augusta 2018\n\n8", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "trovy konania-náklady konania", "vec (v procesnom zmysle)", "občianske súdne konanie-občiansko-právne konanie", "dovolanie-dovolacie konanie"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:275457ef-d649-4b94-8830-37d229621cee", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 289/09", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 289/09 z 14. 10. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-10-14", "citacie_n": 313, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:275457ef-d649-4b94-8830-37d229621cee"}, {"guid": "ussr:b2224e53-4645-4ae8-879e-ab506b0c3d40", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 169/09", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 169/09 z 24. 6. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-06-24", "citacie_n": 772, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:b2224e53-4645-4ae8-879e-ab506b0c3d40"}, {"guid": "ussr:b9c4a4d0-caaa-4064-90fc-0455a4f76974", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 149/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 149/04 z 5. 5. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-05-05", "citacie_n": 3401, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:b9c4a4d0-caaa-4064-90fc-0455a4f76974"}, {"guid": "142ff42e-d950-44f9-a926-39532b0da7e9:f9ed6254-ecd1-44dc-81f4-6e8da866ca0a", "ecli": "ECLI:SK:KSKE:2016:7813203695.2", "spisova_znacka": "5Co/591/2015", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Košice sp. zn. 5Co/591/2015 z 24. 4. 2016", "sud": "Krajský súd Košice", "datum_vydania": "2016-04-24", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2016:7813203695.2"}], "citovane_v": [{"guid": "ussr:2d9c1504-b94a-4478-b945-b142e9d34403", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:2.US.382.2019.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 382/2019", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 382/2019 z 5. 12. 2019", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2019-12-05", "citacie_n": 5, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:2.US.382.2019.1"}]}