{"guid": "ussr:80eeef2b-8611-4951-bc4f-b72698b37866", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:4.US.465.2018.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 465/2018", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 465/2018 z 15. 8. 2018", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 15. augusta 2018, sp. zn. IV. ÚS 465/2018, ECLI:SK:USSR:2018:4.US.465.2018.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": null, "sudca_id": null, "sudca_url": null, "datum_vydania": "2018-08-15", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "IV.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1991/23/#clanok-36", "nazov": "čl. 36 zákona č. 23/1991 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/23/#clanok-36", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/23-1991/clanok-36"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-1", "nazov": "čl. 48 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-48"}, {"iri": "/SK/ZZ/1991/23/#clanok-38.odsek-1", "nazov": "čl. 38 ods. 1 zákona č. 23/1991 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/23/#clanok-38.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/23-1991/clanok-38"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 36", "nazov": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 36", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 36", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 38 ods. 1", "nazov": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 38 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 38 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1991/23#clanok-36", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-48", "/SK/ZZ/1991/23#clanok-38", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/80eeef2b-8611-4951-bc4f-b72698b37866", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:4.US.465.2018.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2018:4.US.465.2018.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2018:4.US.465.2018.1/text", "citacie_n": 2, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nIV. ÚS 465/2018-10\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 15. augusta 2018\nv senáte zloženom z predsedníčky Ľudmily Gajdošíkovej, zo sudcu Miroslava Duriša\na sudcu Ladislava Orosza (sudca spravodajca) predbežne prerokoval sťažnosť obchodnej\nspoločnosti Hotel Eurobus s. r. o., Železiarenská 49, Košice, zastúpenej advokátom\nJUDr. Martinom Morochovičom, Jánošíkova 2349/7, Košice, ktorou namieta porušenie\nsvojich základných práv podľa čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky\na podľa čl. 36 a čl. 38 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd a práva podľa čl. 6 ods. 1\nDohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Krajského súdu\nv Košiciach v konaní vedenom pod sp. zn. 7 To 26/2017 a jeho rozsudkom zo 14. septembra\n2017, a takto\nrozhodol:\nSťažnosť obchodnej spoločnosti Hotel Eurobus s. r. o. o d m i e t a ako podanú\noneskorene.\nOdôvodnenie:\nI.\nÚstavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 21. júna 2018\ndoručená sťažnosť obchodnej spoločnosti Hotel Eurobus s. r. o., Železiarenská 49, Košice\n\n(ďalej len „sťažovateľka“), zastúpenej advokátom JUDr. Martinom Morochovičom,\nJánošíkova 2349/7, Košice, ktorou namieta porušenie svojich základných práv podľa čl. 46\nods. 1 a čl. 48 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a podľa čl. 36\na čl. 38 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru\no ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Krajského súdu v Košiciach (ďalej\nlen „krajský súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 7 To 26/2017 (ďalej aj „napadnuté\nkonanie“) a jeho rozsudkom zo 14. septembra 2017 (ďalej aj „napadnutý rozsudok“).\nZo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že sťažovateľka bola v procesnom postavení\npoškodenej stranou trestného konania vedeného Okresným súdom Rožňava (ďalej len\n„okresný súd“) pod sp. zn. 3 T/156/2014, predmetom ktorého bolo rozhodovanie o obžalobe\npodanej prokurátorom Okresnej prokuratúry Michalovce proti obvinenému\n(ďalej len „obžalovaný“) pre podozrenie zo spáchania trestného činu podvodu.\nOkresný súd v označenom konaní (svojím ostatným) rozsudkom z 24. februára 2017 uznal\nobžalovaného za vinného zo spáchania zločinu podvodu podľa § 221 ods. 1, 2 a 3 písm. c)\nzákona č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon v znení neskorších predpisov. Krajský súd\n(napadnutým) rozsudkom sp. zn. 7 To 26/2017 zo 14. septembra 2017 na základe odvolania\nobžalovaného rozsudok prvostupňového súdu z 24. februára 2017 zrušil podľa § 321 ods. 1\npísm. d) zákona č. 301/2005 Z. z. Trestný poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len\n„Trestný poriadok“) a rozhodujúc sám podľa § 322 ods. 3 Trestného poriadku obžalovaného\npodľa § 285 písm. b) Trestného poriadku oslobodil spod obžaloby, pretože skutok nebol\ntrestným činom.\nSťažovateľka sa podnetmi z 23. januára 2018 adresovanými Ministerstvu\nspravodlivosti Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo spravodlivosti“) a Generálnej\nprokuratúre Slovenskej republiky (ďalej len „generálna prokuratúra“) domáhala podania\ndovolania proti oslobodzujúcemu rozsudku krajského súdu sp. zn. 7 To 26/2017\nzo 14. septembra 2017. Ministerstvo spravodlivosti prípisom č. 35974/2018/61/37\nz 21. marca 2018 sťažovateľke oznámilo, že po preskúmaní veci jej podnet odkladá, keďže\noznačený rozsudok krajského súdu považuje za zákonný a nie je dôvod na podanie\ndovolania. S rovnakým záverom bol vybavený aj podnet sťažovateľky adresovaný\n\n2\n\ngenerálnej\n\nprokuratúre,\n\nktorá\n\no tom\n\nsťažovateľku\n\nupovedomila\n\nprípisom\n\nč. XVI/1 Pz 44/18/1000 z 12. apríla 2018, doručeným jej 23. apríla 2018.\nSťažovateľka namietané porušenie v sťažnosti označených práv napadnutým\nrozsudkom krajského súdu, ako i postupom, ktorý predchádzal jeho vydaniu, odôvodňuje\nokrem iného takto:\n«... sťažovateľ považuje rozhodnutie Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 7 To\n26/2017 zo 14. 9. 2017 za zmätočné, nezákonné a na základe popretia predchádzajúceho\nprávneho názoru v tej istej veci, na základe rovnakého skutkového stavu bez nejakého\nlogického a zákonného odôvodnenia za jednoznačne svojvoľné a arbitrárne...\n... Krajský súd v Košiciach napriek zrušeniu oslobodzujúceho prvostupňového\nrozsudku, osvojeniu si dôvodov odvolania prokurátora a svojmu prvotnému právnemu\nnázoru, uvedenom v uznesení sp. zn. 7 To/24/2016 z 26. 5. 2016, ktorým sa dôsledne\nv ďalšom konaní riadil Okresný súd v Rožňave a uznal vinu obžalovaného\n, na základe neskoršieho odvolania obžalovaného, napriek nezmenenému\nskutkovému stavu z neznámych v rozhodnutí neuvedených dôvodov, rozhodol uznesením sp.\nzn. 7 To/97/2016 opačne, ako predtým a rozsudok prvostupňového súdu zrušil, poukazujúc\npritom na „vymyslený nový dôkaz“ - zmluvu, ktorá však bola súčasťou spisu a tento dôkaz\nbol vykonaný, či už na hlavnom pojednávaní, ale aj na neverejnom zasadnutí odvolacieho\nsúdu a teda žiadny nový dôkaz neexistoval a nebol zákonný dôvod na zrušenie\nprvostupňového rozhodnutia, čo konštatoval aj prvostupňový súd vo svojom nasledujúcom\nrozsudku, ktorým opätovne uznal obžalovaného\n\nvinným z trestného činu.\n\nNa základe odvolania obžalovaného bolo rozsudkom Krajského súdu Košice sp. zn.\n7 To/26/2017 zo 14. septembra 2017 vyhovené odvolaniu obžalovaného a podľa § 321\nodsek 1 písmeno d/ Trestného poriadku bol napadnutý rozsudok zrušený v celom rozsahu\na podľa § 323 odsek 3 a § 285 písmeno b/ Trestného poriadku bol obžalovaný\noslobodený spod obžaloby prokurátora Okresnej prokuratúry Rožňava (správne\nmalo byť uvedené Michalovce), pretože žalovaný skutok nie je trestným činom.\nTakéto konanie odvolacieho súdu a jeho rozhodnutie zo 14. novembra 2017 nie je\nmožné hodnotiť inak, ako svojvoľné a arbitrárne.\n\n3\n\nRozhodnutie odvolacieho súdu má vady, ktoré sú jednak formálneho charakteru,\npretože oslobodil obžalovaného spod obžaloby prokurátora Okresnej prokuratúry Rožňava,\nktorý takúto obžalobu nikdy nepodal, nakoľko obžalobu podal prokurátor Okresnej\nprokuratúry v Michalovciach, ale najmä je to rozhodnutie, ktoré bolo taktiež vydané\nnezákonným senátom a je založené na nesprávnom právnom posúdení zisteného skutku a aj\nna nesprávnom použití iného hmotnoprávneho ustanovenia.\nV súvislosti s arbitrárnosťou rozhodnutia odvolacieho senátu sp. zn. 7 To/26/2017 zo\n14. septembra 2017 popri už uvedenom je potrebné ešte uviesť, že odvolací súd svoje\nrozhodnutie o nenaplnení znakov trestného činu obžalovaným\nodôvodnil hlavne tým, že skutočnosť, že vlastníci a nájomníci budovy (poškodený) nevedeli,\nže majú spoločný rozvod elektriny spolu s budovou obžalovaného nenapĺňa znaky skutkovej\npodstaty zločinu podvodu tak, ako sa domnieva prokurátor a ani to, že obžalovaný\nmal využiť ich omyl.\nSúd týmto svojim rozhodnutím vlastne viní poškodeného, že neprišiel na to, že\nobžalovaný\n\npodvodným spôsobom niekoľko rokov odoberá elektrickú\n\nenergiu, za ktorú poškodený platí a obhajuje obžalovaného, ktorý niekoľko rokov odoberá\nod poškodeného elektrickú energiu, za ktorú nikomu neplatí a konanie obžalovaného\nobhajuje tým, že nebol mu preukázaný úmysel, a to aj napriek stále sa meniacej obrane\nobžalovaného.\nTakúto obhajobu konania obžalovaného odvolacím súdom považuje sťažovateľ za\nabsurdnú, svojvoľnú a arbitrárnu. Konanie obžalovaného nie je možné vyhodnotiť inak, ako\ntrestný čin, a to ak nie podvodu podľa § 221 TZ, tak potom krádeže podľa § 212 TZ.\n... Krajský súd v Košiciach odôvodňuje svoje rozhodnutie aj uplatnením zásady\n„ultima ratio“, ktorej venuje veľkú pozornosť a obhajuje tým vlastné nezákonné\na arbitrárne rozhodnutie.\n... Podľa rozhodnutia č. 10 Trestnoprávneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej\nrepubliky z 26. novembra 2013, ak páchateľ svojim konaním naplnil zákonné znaky\nskutkovej podstaty trestného činu, je povinnosťou orgánov činných v trestnom konaní a\nsúdu vyvodiť trestnoprávnu zodpovednosť postupom podľa Trestného poriadku. Pravidlo\n„ultima ratio“ možno uplatniť jedine prostredníctvom materiálneho korektívu v rozsahu §\n10 ods. 2 Trestného poriadku, teda v zmysle platnej a účinnej zákonnej úpravy, len pri\n\n4\n\nprečinoch, ak vzhľadom na spôsob vykonania činu a jeho následky, okolnosti, za ktorých\nbol spáchaný, mieru zavinenia a pohnútku páchateľa, je závažnosť nepatrná.\nPre postup súdu platí zásada „iura novit curia“, preto je nemožné, aby pri odvolací\nsúd vo svojom konaní takýmto flagrantným spôsobom porušil právo, keď v konaní pri\nzločine sa snaží argumentovať zásadou „ultima ratio“, ktorú možno ojedinelo uplatniť len\npri zistených prečinoch.\nSťažovateľ zároveň poukazuje na tú skutočnosť, že napadnutým rozsudkom\nKrajského súdu v Košiciach bolo porušené právo sťažovateľa na zákonný senát, resp. na\nzákonného sudcu.\n... Nezákonnosť zloženia odvolacieho senátu pri rozhodovaní rozsudkom Krajského\nsúdu v Košiciach sp. zn. 7 To 26/2017 zo 14. 9. 2017 spočíva v tom, že senát rozhodoval\nv zložení predsedu senátu\n\na sudcov\n\na\n\n, avšak prvé zrušujúce uznesenie odvolacieho súdu z 26. 5. 2016 bolo vydané\nv zložení predsedu senátu\n\na sudcov\n\na\n\n,\n\nnásledné druhé uznesenie odvolacieho senátu z 10. 11. 2016 bolo vydané senátom v zložení\ntoho istého predsedu senátu -\n\n, toho istého sudcu\n\nsudkyne\n\nale už inej\n\na najnovšie oslobodzujúce rozhodnutie zo 14. 9. 2017\n\nbolo vydané v senáte už bez predchádzajúceho pôvodného predsedu\n\n,\n\nktorý na súde stále pracuje, je predsedom senátu a za prítomnosti oproti prvému\nrozhodnutiu\n\nuž\n\ndvoch\n\niných\n\nčleniek\n\nsenátu\n\na\nZ týchto skutočností vyplýva, že pri 3 rozhodnutiach rozhodoval odvolací senát\nv 3 rôznych zloženiach. Zastávam názor, že ak\n\nbol preložený na iný súd, tak\n\nnamiesto neho mal byť v senáte v tom čase určený jeho zastupujúci sudca a už vôbec nebol\ndôvod, aby bývalý predseda senátu\n\nbol nahradený iným predsedom\n\nsenátu a ďalšou inou sudkyňou -\n\nz iného senátu.\n\nOhľadne zloženia senátu je potrebné ešte upozorniť na ďalšie nezákonné zmeny\nv osobe referujúceho sudcu odvolacieho súdu, keď prvý raz to bol\n\n,\n\ndruhý raz\n\n,\n\na tretí raz\n\nz čoho vyplýva, že pri 3 rozhodnutiach boli 3 rôzni referujúci sudcovia.\n\n5\n\nSťažovateľovi nie sú známe žiadne zákonné dôvody viacerých zmien v rámci\nrozhodovania v tejto veci a takéto zmeny v senáte považuje (zrejme za také, pozn.), ktorými\ndošlo k porušeniu práva poškodeného na zákonného sudcu...»\nNa základe argumentácie uvedenej v sťažnosti sťažovateľka navrhuje, aby ústavný\nsúd nálezom takto rozhodol:\n„1. Základné právo poškodeného Hotel Eurobus, s. r. o... na súdnu ochranu podľa\nčl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 36 Listiny základných práv a slobôd\na základné právo na zákonného sudcu podľa § 48 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky\na čl. 38 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd, a právo na spravodlivý súdny proces podľa\nčl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd bolo porušené\npostupom Krajského súdu v Košiciach v konaní vedenom pod sp. zn. 7 To/26/2017 a jeho\nrozsudkom sp. zn. 7 To/26/2017 zo 14 septembra 2017.\n2. Rozsudok Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 7 To/26/2017 zo 14. septembra 2017\nzrušuje a vec vracia na ďalšie konanie.\n3. Krajský súd v Košiciach je povinný uhradiť poškodenému Hotel Eurobus, s. r. o...\nzastúpenému JUDr. Martinom Morochovičom, advokátom, trovy konania v sume\n325,42 €...“\nII.\nPodľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú\nSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak\no ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\nÚstavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky\nč. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním\na o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom\nsúde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti\nnavrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak.\n6\n\nPri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené\nv § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto\nustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc,\nnávrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy\npodané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd\nna predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd\nmôže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.\nÚstavný súd v rámci predbežného prerokovania preskúmal, či sťažnosť sťažovateľky\nobsahuje všeobecné a osobitné náležitosti predpísané zákonom o ústavnom súde (§ 20\na § 50) a či nie sú dané dôvody na jej odmietnutie podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom\nsúde.\nZákonným predpokladom na prijatie sťažnosti na ďalšie konanie je aj jej podanie\nv lehote ustanovenej v § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde. Táto lehota je dvojmesačná\na začína plynúť od právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo upovedomenia\no inom zásahu. Pri opatrení alebo inom zásahu sa lehota počíta odo dňa, keď sa sťažovateľ\nmohol o opatrení alebo inom zásahu dozvedieť. Podanie sťažnosti po uplynutí tejto lehoty je\nzákonom ustanoveným dôvodom na odmietnutie sťažnosti ako oneskorene podanej (§ 25\nods. 2 zákona o ústavnom súde). Zákon o ústavnom súde neumožňuje zmeškanie tejto\nkogentnej lehoty odpustiť (napr. IV. ÚS 14/03, III. ÚS 209/09).\nZo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že napadnutý rozsudok krajského súdu sp. zn.\n7 To 26/2017 zo 14. septembra 2017 bol sťažovateľke ako poškodenej (resp. jej právnemu\nzástupcovi) doručený 6. novembra 2017.\nSťažovateľka\n\nv posudzovanej veci začiatok plynutia zákonom ustanovenej\n\ndvojmesačnej lehoty na podanie sťažnosti ústavnému súdu proti napadnutému rozsudku\nkrajského súdu (ako aj postupu, ktorý jeho vydaniu predchádzal) zrejme spája s dňom\ndoručenia prípisu generálnej prokuratúry č. XVI/1 Pz 44/18/1000 z 12. apríla 2018, ktorým\n\n7\n\nbol vybavený (odložený) jej podnet na podanie dovolania proti napadnutému rozsudku\nkrajského súdu (označený prípis bol právnemu zástupcovi sťažovateľky doručený 23. apríla\n2018, pozn.). Ústavný súd v tejto súvislosti poukazuje na svoju ustálenú judikatúru, podľa\nktorej mimoriadny opravný prostriedok, ktorý navrhovateľ (sťažovateľ) nemôže uplatniť\nosobne (takým je aj podnet poškodeného na podanie dovolania v trestnej veci adresovaný\ngenerálnemu prokurátorovi, pozn.), nemožno považovať za účinný právny prostriedok\nnápravy (v zmysle § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde), ktorý by mu bol priamo dostupný.\nPodávateľ takého podnetu totiž nemá právny nárok na to, aby mu bolo vyhovené a aby\nmimoriadny opravný prostriedok v jeho veci bol aj skutočne podaný (m. m. II. ÚS 42/01,\nI. ÚS 67/02, III. ÚS 11/04). Podanie podnetu generálnemu prokurátorovi na podanie\ndovolania v trestnej veci teda nemožno považovať za taký účinný prostriedok nápravy, na\nvybavenie ktorého by bolo možné viazať začiatok plynutia zákonom ustanovenej lehoty na\npodanie sťažnosti ústavnému vo vzťahu k tomu rozhodnutiu (resp. postupu) všeobecného\nsúdu, proti ktorému sa sťažovateľ svojím podnetom domáhal podania dovolania (m. m.\nnapr. II. ÚS 391/2015, II. ÚS 285/2016, II. ÚS 512/2016, II. ÚS 697/2017).\nVychádzajúc z uvedených skutočností, ústavný súd konštatuje, že sťažnosť\nsťažovateľky smerujúca proti napadnutému rozsudku krajského súdu zo 14. septembra 2017\n(ako aj proti postupu, ktorý jeho vydaniu predchádzal), doručená osobne do podateľne\nústavného súdu 21. júna 2018, bola podaná zjavne po uplynutí lehoty ustanovenej v § 53\nods. 3 zákona o ústavnom súdu, a preto ju podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde\nodmietol ako oneskorene podanú.\nVzhľadom na odmietnutie sťažnosti bolo už bez právneho dôvodu zaoberať sa\nďalšími návrhmi sťažovateľky.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 15. augusta 2018\n\n8", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "prokurátor, prokuratúra-podnet", "poškodený", "dovolanie-nepodanie", "generálny prokurátor", "účinný prostriedok nápravy (ESĽP)", "konanie pred ústavným súdom-lehota na podanie"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:dd81a0ea-57f5-4295-b3ed-7d97c1a22236", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:2.US.697.2017.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 697/2017", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 697/2017 z 10. 11. 2017", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2017-11-10", "citacie_n": 3, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:2.US.697.2017.1"}, {"guid": "ussr:e0be2331-c77d-400b-8e7d-f3abf68c5c1a", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.512.2016.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 512/2016", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 512/2016 z 23. 6. 2016", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2016-06-23", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.512.2016.1"}, {"guid": "ussr:9b4abce2-b85f-46e9-acc8-fb27ccd4d31c", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.285.2016.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 285/2016", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 285/2016 z 23. 3. 2016", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2016-03-23", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.285.2016.1"}, {"guid": "ussr:e65191b8-33ca-4cae-bada-f54c336bd67e", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2015:2.US.391.2015.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 391/2015", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 391/2015 z 23. 6. 2015", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2015-06-23", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2015:2.US.391.2015.1"}, {"guid": "ussr:cb38499f-78d7-4843-ace0-602e15eb4b42", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 209/09", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 209/09 z 28. 7. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-07-28", "citacie_n": 60, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:cb38499f-78d7-4843-ace0-602e15eb4b42"}, {"guid": "ussr:d294c45e-dd52-4999-81c1-3957c2ce0932", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 11/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 11/04 z 14. 1. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-01-14", "citacie_n": 71, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:d294c45e-dd52-4999-81c1-3957c2ce0932"}, {"guid": "ussr:b19b656f-8d59-445a-8909-6118f753174d", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 14/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 14/03 z 22. 1. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-01-22", "citacie_n": 1463, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:b19b656f-8d59-445a-8909-6118f753174d"}, {"guid": "ussr:99a228e2-d764-4d06-bdf0-88dc092ad4b6", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 67/02", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 67/02 z 27. 6. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-06-27", "citacie_n": 100, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:99a228e2-d764-4d06-bdf0-88dc092ad4b6"}, {"guid": "ussr:fd483bec-4211-43ba-9ee7-964cfeb46596", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 42/01", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 42/01 z 21. 2. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-02-21", "citacie_n": 110, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:fd483bec-4211-43ba-9ee7-964cfeb46596"}, {"guid": "fadffab5-ed22-4277-884a-a3f0146bd573:fdea1a04-7315-49fe-9e7d-ffc9854bfcab", "ecli": "ECLI:SK:KSKE:2017:7814010422.5", "spisova_znacka": "7To/26/2017", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Košice sp. zn. 7To/26/2017 z 13. 9. 2017", "sud": "Krajský súd Košice", "datum_vydania": "2017-09-13", "citacie_n": 7, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2017:7814010422.5"}, {"guid": "01d6c971-a878-4738-8fa3-b151c546613d:69d39b95-33c3-41ae-b6f6-8a95b4ab0ce8", "ecli": "ECLI:SK:KSPO:2017:8616010182.2", "spisova_znacka": "7To/24/2016", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Prešov sp. zn. 7To/24/2016 z 8. 2. 2017", "sud": "Krajský súd Prešov", "datum_vydania": "2017-02-08", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2017:8616010182.2"}], "citovane_v": [{"guid": "ussr:1dd53d18-0fca-4783-8580-953128c089f4", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2026:1.US.694.2025.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 694/2025", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 694/2025 z 4. 12. 2025", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2025-12-04", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2026:1.US.694.2025.1"}, {"guid": "ussr:90a2391f-c53b-429c-8ce1-1d08dc85cb8b", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2023:1.US.9.2023.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 9/2023", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 9/2023 z 10. 1. 2023", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2023-01-10", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2023:1.US.9.2023.1"}]}