{"guid": "ussr:8c6bba0a-774a-486e-98ba-ebe7c025b9bc", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:4.US.452.2018.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 452/2018", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 452/2018 z 1. 8. 2018", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 1. augusta 2018, sp. zn. IV. ÚS 452/2018, ECLI:SK:USSR:2018:4.US.452.2018.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": null, "sudca_id": null, "sudca_url": null, "datum_vydania": "2018-08-01", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "IV.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1991/23/#clanok-36.odsek-1", "nazov": "čl. 36 ods. 1 zákona č. 23/1991 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/23/#clanok-36.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/23-1991/clanok-36"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-1.odsek-1", "nazov": "čl. 1 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-1.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-1"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-2.odsek-2", "nazov": "čl. 2 ods. 2 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-2.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-2"}, {"iri": "/SK/ZZ/1991/23/#clanok-2.odsek-2", "nazov": "čl. 2 ods. 2 zákona č. 23/1991 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/23/#clanok-2.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/23-1991/clanok-2"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 36 ods. 1", "nazov": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 36 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 36 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 1 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 1 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 1 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 2 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 2 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 2 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 2 ods. 2", "nazov": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 2 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 2 ods. 2", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1991/23#clanok-36", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-1", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-2", "/SK/ZZ/1991/23#clanok-2", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/8c6bba0a-774a-486e-98ba-ebe7c025b9bc", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:4.US.452.2018.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2018:4.US.452.2018.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2018:4.US.452.2018.1/text", "citacie_n": 1, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nIV. ÚS 452/2018-19\n\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 1. augusta 2018\nzloženom z predsedníčky senátu Ľudmily Gajdošíkovej, zo sudcu Miroslava Duriša a sudcu\nLadislava Orosza (sudca spravodajca) predbežne prerokoval sťažnosť\n\n,\n\n, zastúpeného URBAN FALATH GAŠPEREC\nBOŠANSKÝ, s. r. o., advokátska kancelária, Zámocké schody 2/A, Bratislava, v mene\nktorej koná advokát JUDr. Ondrej Urban, MBA, ktorou namieta porušenie svojho\nzákladného práva podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky v spojení s čl. 1 ods. 1\na čl. 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, základného práva podľa čl. 36 ods. 1 Listiny\nzákladných práv a slobôd v spojení s čl. 2 ods. 2 Listiny základných práv a slobôd a práva\npodľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd uznesením\nOkresného súdu Považská Bystrica sp. zn. 5 Csp 20/2017 zo 17. apríla 2018 a postupom,\nktorý predchádzal jeho vydaniu, a takto\nrozhodol:\nSťažnosť\n\no d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.\n\nOdôvodnenie:\nI.\nÚstavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 13. júna 2018\ndoručená sťažnosť\n\n,\n\n(ďalej len\n\n„sťažovateľ“), zastúpeného URBAN FALATH GAŠPEREC BOŠANSKÝ, s. r. o.,\nadvokátska kancelária, Zámocké schody 2/A, Bratislava, v mene ktorej koná advokát\nJUDr. Ondrej Urban, MBA, ktorou namieta porušenie svojho základného práva podľa čl. 46\nods. 1 Ústavy Slovenskej republiky v spojení s čl. 1 ods. 1 a čl. 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej\nrepubliky (ďalej len „ústava“), základného práva podľa čl. 36 ods. 1 Listiny základných\npráv a slobôd v spojení s čl. 2 ods. 2 Listiny základných práv a slobôd (ďalej len „listina“)\na práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej\nlen „dohovor“) uznesením Okresného súdu Považská Bystrica (ďalej len „okresný súd“)\nsp. zn. 5 Csp 20/2017 zo 17. apríla 2018 (ďalej aj „napadnuté uznesenie“) a postupom, ktorý\npredchádzal jeho vydaniu.\nZo sťažnosti a z pripojených príloh vyplýva, že sťažovateľ bol ako žalobca\núčastníkom konania vedeného okresným súdom vedeného pod sp. zn. 5 Csp 20/2017\no určenie bezúročnosti spotrebného úveru a určenie výšky jednotlivých splátok spotrebného\núveru. Rozsudkom sp. zn. 5 Csp 20/2017 z 19. júna 2017 okresný súd žalobe sťažovateľa\nvyhovel a priznal mu nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. Žalovaný podal\nodvolanie proti označenému rozsudku okresného súdu a v odvolacom konaní bol úspešný,\npretože Krajský súd v Trenčíne rozsudkom sp. zn. 17 Co 344/2017 zo 4. októbra 2017\nzmenil rozsudok okresného súdu z 19. júna 2017 tak, že žalobu zamietol a priznal\nžalovanému nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu.\nV zmysle označeného rozsudku Krajského súdu v Trenčíne zo 4. októbra 2017\nokresný súd uznesením (vydaným vyšším súdnym úradníkom, pozn.) sp. zn. 5 Csp 20/2017\nzo 17. apríla 2018 zaviazal sťažovateľa nahradiť žalovanému trovy konania pozostávajúce\nzo zaplateného súdneho poplatku za odvolanie v sume 398 € a trov právneho zastúpenia\n\n2\n\nv sume 1 203,45 €. Proti uzneseniu zo 17. apríla 2017, ktoré vydal vyšší súdny úradník,\npodal sťažovateľ sťažnosť, o ktorej okresný súd rozhodol napadnutým uznesením sp. zn.\n5 Csp 20/2017 zo 17. apríla 2018 (vydaným sudcom, pozn.) tak, že sťažnosť zamietol ako\nnedôvodnú.\nSťažovateľ v sťažnosti v podstatnom uvádza:\n„Okresný súd Považská Bystrica konal týmto spôsobom vädne, osvojil si nesprávne\nprávne posúdenie veci, nezistil riadne skutkový stav a neozrejmil svoje závery v dôsledku\nčoho napadnuté uznesenie trpí vadou nepreskúmateľnosti, zmätočnosti a arbitrárnosti.\nSťažovateľ sa v celom rozsahu nestotožnil s právnym názorom Okresného súdu\nPovažská Bystrica, ktorý sa v predmetnom odôvodnení absolútne nezaoberal otázkou\nposudzovania a hodnotenia účelnosti a hospodárnosti vykonania jednotlivých úkonov\nprávnej služby.\nVo všeobecnosti platí, že za trovy konania môžu byť považované iba také výdavky,\nktoré sú preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené, ak vznikli v konaní v súvislosti\ns uplatňovaním alebo bránením práva.\nAtribúty odôvodnenosti výdavku a jeho účelnosti predstavujú navzájom sa\nprelínajúce aspekty dôvodnosti priznania nároku na náhradu onoho výdavku, pričom vo\nvšeobecnosti možno považovať výdavok za odôvodnený a účelný, ak bol zapríčinený\nnevyhnutnosťou alebo potrebou jeho vynaloženia pri dosahovaní legitímneho cieľa a to\nefektívneho uplatnenia alebo racionálneho bránenia subjektívneho práva v spore.\nBerúc do úvahy všetky podstatné okolnosti je tak nesporné, že Okresný súd Považská\nBystrica v odôvodnení Uznesenia II nepodal adekvátnu zákonnú odpoveď na všetky\nSťažovateľom namietané kľúčové skutočnosti.\n... Sťažovateľ ako spotrebiteľ je osobne oslobodený od platenia súdnych poplatkov vo\nvšetkých konaniach, v ktorých požíva status spotrebiteľa, inak povedané, vo všetkých\nsporoch, ktoré vznikli zo spotrebiteľskej zmluvy a druhou stranou je podnikateľ (dodávateľ)\na to v každom konaní, ktoré v rovine nárokov má svoj základ v spotrebiteľskej zmluve.\nTúto skutočnosť, však Okresný súd Považská Bystrica nevzal absolútne do úvahy,\nnakoľko podávajúc svojvoľný výklad jednotlivých ustanovení vnútroštátnych právnych\npredpisov len stroho skonštatoval, že súd správne zaviazal žalobcu, t.j. Sťažovateľa na jeho\n\n3\n\núhradu žalovanému, keďže podľa jeho názoru išlo o trovy, ktoré preukázateľne vynaložil\nžalovaný v konaní. S uvedeným názorom sa Sťažovateľ v celom rozsahu nestotožňuje a to\npráve z dôvodu, že Sťažovateľ ako spotrebiteľ je oslobodený v danom konaní priamo zo\nzákona od platenia súdnych poplatkov a to práve z dôvodu, že požíva status spotrebiteľa\na súčasne ide o spor, ktorý vyplýva zo spotrebiteľskej zmluvy.\nS ohľadom na vyššie uvedené má Sťažovateľ za to, že Okresný súd Považská Bystrica\nzasiahol do jeho základného práva na súdnu ochranu a spravodlivé súdne konanie v prvom\nrade tým, že vec nesprávne právne posúdil, keď uložil žalobcovi, t.j. Sťažovateľovi\npovinnosť zaplatiť súdny poplatok vo výške 398,- Eur. Je potrebné si uvedomiť, že\nrozhodnutie o náhrade trov konania je súčasťou súdneho konania a preto postupom, ktorý\nnie je v súlade so zákonom a ktorý naopak predstavuje svojvoľný a neudržateľný výklad\nzákona, môže nezákonne zasiahnuť do základných práv a slobôd účastníka konania.\nV druhom rade je nutné podotknúť, že Okresný súd Považská Bystrica ani\nv Uznesení I a ani v Uznesení II nekonštatuje, na základe čoho (akého zákonného\nustanovenia a akého výpočtu) dospel k záveru, že zaviazal žalobcu na zaplatenie súdneho\npoplatku vo výške 398 EUR.\nV danom prípade sa bolo predmetom sporu (konania) - určenie právnej skutočnosti a preto nie je zrejmé, z akého základu (výšky hodnoty predmetu sporu) Okresný súd\nPovažská Bystrica pri vyrúbem' súdneho poplatku vychádzal a ako v konečnom dôsledku\ndospel k sume 398 EUR, čo ani jedinou vetou neozrejmil atak zaťažil svoje rozhodnutie\nvadou nepreskúmateľnosti. svojvoľnosti, zmätočnosti a arbitrárnosti.“\nV ďalšej časti sťažnosti sťažovateľ namieta nesprávne právne posúdenie pri určení\nvýšky tarifnej odmeny:\n„... keďže v tomto konaní išlo o spotrebiteľsky spor, kedy je v zmysle zákona potrebné\npri výpočte odmeny postupovať v zmysle § 11 ods. 1 písm. b/ vyhlášky č. 655/2004 Z. z.\nv zmysle ktorého je základná sadzba tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby je vo\nvýške jednej trinástiny výpočtového základu (čo za úkon právnej služby v roku 2017\npredstavuje sumu 68.- Eur).\nPodľa názoru Sťažovateľa argumentácia Okresného súdu Považská Bystrica v danej\nveci nie je absolútne správna a naviac nemá oporu v žiadnom zákonnom ustanovení, čoho\n\n4\n\ndôkazom je i tá skutočnosť, že Okresný súd Považská Bystrica v odôvodnení Uznesenia II\nnič nové neuviedol a neozrejmil a tak nie je Sťažovateľovi dostatočne zrejmé, o aké\nskutočnosti svoj právny názor opiera.\n... Okresný súd Považská Bystrica prezentoval názor, že uplatnenie nároku za jeden\núkon právnej služby vo výške 129,98 EUR je adekvátny s poukazom na skutočnosť, že\nSťažovateľ (žalobca) si v konaní uplatnil 4 určovacie nároky a preto bolo potrebné v zmysle\nustanovenia § 13 ods. 3 vyhlášky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za\nposkytovanie právnych služieb primerane zvýšiť tarifu odmeny.\nS uvedeným právnym názorom sa nemožno stotožniť, nakoľko hoc sa jedná\no 4 určovacie výroky, ide o súvisiace výroky, kedy navrhovaný výrok II. - IV. v konečnom\ndôsledku určujú (presne stanovujú) povinnosť plnenia žalobcu v prípade ak by súd rozhodol\no tom, že posudzovaná spotrebiteľská zmluva je bezúročná a bez poplatkov.\nUvedené potvrdzuje aj fakt, že v prípade ak by Okresný súd Považská Bystrica\no prvom výroku rozhodol tak, že zmluva je bezúročná a bez poplatkov, vyhovel by žalobe aj\nvo zvyšných navrhovaných výrokoch, ktoré sa naň viažu...“\nĎalej sťažovateľ namieta, že okresný súd sa nezaoberal účelnosťou vynaložených\ntrov konania, pričom v tejto súvislosti uvádza:\n„Okresný súd Považská Bystrica v napadnutom Uznesení II ďalej uviedol, že\nnepovažuje námietku žalobcu, t.j. Sťažovateľa o neúčelnosti vyjadrenia žalovaného zo dňa\n01. 08. 2017 za podstatnú a podľa jeho názoru, súd správne posúdil vyjadrenie žalovaného\nako účelné, keďže vecne reagoval na vyjadrenie žalobcu zo dňa 18. 07. 2017.\nPorušovateľ bližšie neskúmal otázku posúdenia dôvodnosti a účelnosti vykonania\nvyjadrenia žalovaného zo dňa 01. 08. 2017 a to i napriek tomu, že Sťažovateľ jasným\nspôsobom konštatoval, že dané podanie žalovaného neobsahovalo žiadnu novú právnu\nargumentáciu, ktorá by bola relevantná pre dané sporové konanie, ale išlo len o stručné\nzosumarizovanie už uvedených skutočností. 1 napriek tejto podstatnej námietke, Okresný\nsúd Považská Bystrica i v tejto časti len veľmi stroho skonštatoval, že námietku žalobcu\npovažuje za nepodstatnú, pričom ani v tejto časti Okresný súd Považská Bystrica bližšie\nneuviedol, resp. nešpecifikoval na základe čoho dospel k záveru, že dané podanie žalobcu\npovažuje za účelné.\n\n5\n\nNa podporu svojej argumentácie Sťažovateľ dopĺňa, že Porušovateľ sa pri\nposudzovaní účelnosti vynaložených trov konania vôbec nezaoberal ani otázkou, či využitie\nprávnych služieb advokátskej kancelárie žalovaným možno považovať za využitie ústavne\nzaručeného práva na právnu pomoc, alebo či ide skôr o zneužitie tohto práva na úkor\nprotistrany, keďže žalovaný zamestnáva vlastných právny odbor a žalovanému tak nič\nnebránilo v tom, aby poveril zastupovaním v tomto (pôvodnom) konaní niektorého zo\nsvojich zamestnancov.\nPodľa názoru Sťažovateľa je tak napádané uznesenie potrebné považovať za vecne\nnesprávne a právne neudržateľné a ako také založené na svojvoľnom výklade Okresného\nsúdu Považská Bystrica bez reálnej a logicko-právnej opory v zákone.\nBerúc do úvahy vyššie uvedené namietame, že konaním a rozhodovaním Okresného\nsúdu Považská Bystrica bolo v dôsledku jeho arbitrárneho postoja k podaniam Sťažovateľa\nzasiahnuté do práva sťažovateľa na spravodlivé súdne konanie. Okresný súd Považská\nBystrica bez racionálnych dôvodov (iba ničím nepodložených tvrdení) odmietol\nargumentáciu Sťažovateľa, čím porušil jeho právo na presvedčivé súdne rozhodnutie...“\nNa základe uvedenej argumentácie sťažovateľ navrhuje ústavnému súdu, aby\npo prijatí jeho sťažnosti na ďalšie konanie vydal nález, v ktorom vysloví porušenie jeho\nzákladného práva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy v spojení s čl. 1 ods. 1 a čl. 2 ods. 2 ústavy,\nzákladného práva podľa čl. 36 ods. 1 listiny v spojení s čl. 2 ods. 2 listiny a práva podľa\nčl. 6 ods. 1 dohovoru napadnutým uznesením okresného súdu, napadnuté uznesenie zruší\na vec vráti okresnému súdu na ďalšie konanie a prizná sťažovateľovi úhradu trov konania\npred ústavným súdom v sume 585,76 €.\nII.\nPodľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú\nSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak\no ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\n\n6\n\nÚstavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky\nč. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním\na o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom\nsúde“) každú sťažnosť predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti\nnavrhovateľa.\nPodľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde môže ústavný súd na predbežnom\nprerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania návrhy, na ktorých\nprerokovanie nemá právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom,\nneprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy\npodané oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.\nAk ústavný súd navrhovateľa na také nedostatky upozornil, uznesenie sa nemusí odôvodniť.\nÚstavný súd v súvislosti s predbežným prerokovaním sťažnosti považuje za potrebné\npoukázať aj na svoje ústavné postavenie, z ktorého vyplýva, že vo veciach patriacich do\nprávomoci všeobecných súdov nie je alternatívnou ani mimoriadnou opravnou inštanciou\n(m. m. II. ÚS 1/95, II. ÚS 21/96). Preto nie je zásadne oprávnený preskúmavať\na posudzovať právne názory všeobecného súdu, ktoré ho pri výklade a uplatňovaní zákonov\nviedli k rozhodnutiu ani preskúmavať, či v konaní pred všeobecným súdom bol náležite\nzistený skutkový stav a aké skutkové a právne závery zo skutkového stavu všeobecný súd\nvyvodil. Úloha ústavného súdu sa obmedzuje na kontrolu zlučiteľnosti účinkov takejto\ninterpretácie a aplikácie s ústavou, prípadne medzinárodnými zmluvami o ľudských právach\na základných slobodách. Do sféry pôsobnosti všeobecných súdov môže ústavný súd\nzasiahnuť len vtedy, ak by ich konanie alebo rozhodovanie bolo zjavne nedôvodné alebo\narbitrárne, a tak z ústavného hľadiska neospravedlniteľné a neudržateľné, a zároveň by malo\nza následok porušenie niektorého základného práva alebo slobody (m. m. I. ÚS 13/00,\nI. ÚS 139/02, III. ÚS 180/02 atď.).\nZ § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde vyplýva, že úlohou ústavného súdu pri\npredbežnom prerokovaní sťažnosti je tiež posúdiť, či táto nie je zjavne neopodstatnená.\n\n7\n\nPodľa ustálenej judikatúry ústavného súdu o zjavne neopodstatnenú sťažnosť ide\nvtedy, keď napadnutým postupom alebo napadnutým rozhodnutím príslušného orgánu\nverejnej moci nemohlo dôjsť k porušeniu základného práva alebo slobody, ktoré označil\nsťažovateľ, a to buď pre nedostatok príčinnej súvislosti medzi označeným postupom alebo\nrozhodnutím príslušného orgánu verejnej moci a základným právom alebo slobodou,\nporušenie ktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnenú preto\nmožno považovať sťažnosť, pri predbežnom prerokovaní ktorej ústavný súd nezistí žiadnu\nmožnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol\nposúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie (I. ÚS 66/98, tiež napr. I. ÚS 4/00, II. ÚS 101/03,\nIV. ÚS 136/05, III. ÚS 198/07).\nÚstavný súd konštantne zastáva názor, že účelom práva na súdnu ochranu (čl. 46\nods. 1 ústavy) a práva na spravodlivý proces (čl. 6 ods. 1 dohovoru) je zaručiť každému\nprístup k súdu, čomu zodpovedá povinnosť všeobecného súdu viazaného procesnoprávnymi\na hmotnoprávnymi predpismi, dodržiavanie ktorých je garanciou práva na súdnu ochranu,\nvo veci konať a rozhodnúť (m. m. II. ÚS 88/01). Súd nemusí rozhodovať v súlade\nso skutkovým a právnym názorom účastníka konania, je však povinný na zákonom\npredpokladané a umožnené procesné úkony účastníka primeraným, zrozumiteľným\na ústavne akceptovateľným spôsobom reagovať v súlade s platným procesným právom\n(m. m. IV. ÚS 252/04, IV. ÚS 329/04, IV. ÚS 340/04, III. ÚS 32/07).\nSúčasťou procesných záruk spravodlivého rozhodnutia, resp. minimálnych garancií\nprocesnej povahy je taktiež právo na odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne\na zrozumiteľne dáva odpovede na právne a skutkovo relevantné (ťažiskové) otázky\nsúvisiace s predmetom súdnej ochrany (porov. právnu vetu nálezu III. ÚS 260/07; ďalej\nnapr. aj II. ÚS 439/2016).\nPre posudzovaný prípad je významná aj judikatúra ústavného súdu, podľa ktorej\nrozhodovanie o trovách konania pred všeobecnými súdmi prislúcha zásadne týmto súdom.\nÚstavný súd preto iba celkom výnimočne preskúmava rozhodnutia všeobecných súdov\n\n8\n\no trovách konania. Problematika náhrady trov konania by mohla dosiahnuť ústavnoprávny\nrozmer len v prípade extrémneho vybočenia z pravidiel upravujúcich toto konanie, k čomu\nby mohlo dôjsť najmä na základe takej interpretácie a aplikácie príslušných ustanovení\nzákona, ktorá by v sebe zahŕňala črty svojvôle (porovnaj sp. zn. IV. ÚS 248/2008,\nIII. ÚS 580/2012).\nVo veci sťažovateľa o takéto vybočenie zo štandardov riadneho súdneho konania,\nresp. o taký intenzívny zásah do ústavou garantovaných práv, ktorý by kolidoval\ns ich podstatou a zmyslom, v napádanom postupe okresného súdu pri ukladaní povinnosti\nnahradiť trovy konania, ktoré vznikli protistrane v súvislosti s úspešným podaním\nodvolania, zjavne nejde. Okresný súd postupoval v súlade s procesnou úpravou náhrady\ntrov konania. V zmysle ustálenej súdnej praxe ústavného súdu postup súdu v súdnom\nkonaní, ktorý je v súlade s platným a účinným zákonom, nemožno hodnotiť ako\nporušovanie základných ľudských práv (napr. I. ÚS 8/96, I. ÚS 6/97, II. ÚS 81/00).\nPodstatou sťažnostnej argumentácie je, že okresný súd uložil sťažovateľovi, ktorý je\nako spotrebiteľ zo zákona oslobodený od súdnych poplatkov, nahradiť trovy odvolacieho\nkonania úspešnej protistrane, ktoré zahŕňajú odvolateľom zaplatený súdny poplatok a trovy\njeho právneho zastúpenia. Vo vzťahu k poplatku sťažovateľ namieta nesprávne právne\nposúdenie svojho zákonného oslobodenia od platenia poplatkov a vo vzťahu k trovám\nprávneho zastúpenia najmä tú skutočnosť, že okresný súd neposudzoval ich účelnosť, ktorú\nsťažovateľ\n\npopiera.\n\nSťažovateľ\n\npoukazuje\n\nnajmä\n\nna\n\nnedostatočné\n\nodôvodnenie\n\na arbitrárnosť napadnutého uznesenia okresného súdu.\nV nadväznosti na sťažnostnú argumentáciu sťažovateľa ústavný súd poukazuje\nna relevantnú časť napadnutého uznesenia okresného súdu, v ktorej sa uvádza:\n„Po preskúmaní sťažnosti žalobcu súd dospel k záveru, že túto je potrebné ako\nnedôvodnú zamietnuť. Pokiaľ žalobca namietal, že ho súd nesprávne zaviazal k náhrade\nzaplateného súdneho poplatku žalovaným za odvolanie, súd túto námietku považoval za\nnedôvodnú. Súd mal za preukázané, že žalovaný zaplatil titulom súdneho poplatku za\nodvolanie sumu 398,- Eur a s poukazom na výsledok konania, súd potom správne zaviazal\n\n9\n\nžalobcu na jeho náhradu žalovanému, nakoľko sa jednalo o trovy, ktoré preukázateľne\nvynaložil žalovaný v konaní. Ustanovenie § 2 ods. 2 zákona o súdnych poplatkoch, na ktoré\npoukazoval žalobca, na danú situáciu nemožno aplikovať, nakoľko sa jedná o ustanovenie,\nktoré sa aplikuje pre prípad, že žalobca je osobne oslobodený od platenia súdnych\npoplatkov, je v konaní úspešný, a preto súdny poplatok zo žaloby znáša žalovaný, o ktorú\nprocesnú situáciu sa v danej veci nejedná. Rovnako tak je nedôvodná námietka žalovaného,\npokiaľ nesúhlasil s výškou odmeny za jeden úkon právnej pomoci vo výške 129,98 Eur s\ntým, že správne mal súd aplikovať § 11 ods. l písm. b) cit. zák. bez aplikácie § 13 ods.3 cit.\nzák., pričom výsledná odmena za jeden úkon by tak predstavovala sumu 68 Eur. Je\nnepochybné, že v danej veci žalobca uplatnil 4 určovacie nároky (1. určenie bezúročnosti\na bezpoplatkovosti úveru, 2. určenie povinnosti zo splátky č. 82 zaplatiť len čiastku\n23,95 Eur, 3. určenie, že žalobca nie je povinný zaplatiť zo splátky č. 82 čiastku 88,10 Eur,\n4. určenie, že žalobca nie je povinný zaplatiť splátky od č. 83 až po splátku č. 120).\nVychádzajúc z § 11 ods. 1 písm. b) zákona v spojení s § 13 ods. 3 cit. zák. súd teda správne\npriznal žalovanému odmenu, ktorú si uplatnil za jeden úkon právnej služby vo výške\n129,98 Eur /68 + 1/3 z 204 Eur (3 x 68 Eur)/. S poukazom na uvedený výpočet mala\nsprávne výška odmeny za jeden úkon predstavovať sumu 136 Eur, avšak súd nemôže priznať\nžalovanému viac, než si uplatnil. Nesprávny bol aj právny záver žalobcu, keď namietal\naplikáciu § 13 ods. 3 cit. zákona s tým, že v spore nedošlo k spojeniu vecí. V zmysle\nustálenej judikatúry, dané ustanovenie je potrebné totiž aplikovať nielen v prípadoch\nspojenia vecí súdom, ale aj v prípade, ak je predmetom sporu viacero nárokov, ktoré môžu\nv občianskom súdnom procese fungovať ako samostatný predmet. Tiež nie je správne\ntvrdenie žalobcu, že súd vo veci mal aplikovať § 11 ods. 1 písm. b) cit. zákona. Uvedené\nustanovenie sa aplikuje v prípade ak je klientom spotrebiteľ, ktorý je plne neúspešný, resp.\nvo vzťahu spotrebiteľ a advokát, ktorý ho zastupoval, pričom jeho účelom je ochrana\nspotrebiteľa v prípadoch, kedy je v spore neúspešný a bude nútený si znášať svoje trovy\nprávneho zastúpenia, teda citované ustanovenie sa neaplikuje vo vzťahu k náhrade trov\nkonania protistrane. Za neopodstatnenú súd tiež považoval námietku žalobcu o neúčelnosti\nvyjadrenia žalovaného zo dňa 1. 8. 2017 k vyjadreniu žalobcu k odvolaniu žalovaného,\nktorý súd správne vyhodnotil za účelný, keďže vecne reagoval na vyjadrenie žalobcu zo dňa\n18. 7. 2017.“\n\n10\n\nS poukazom na citované ústavný súd zastáva názor, že napadnuté uznesenie\nokresného súdu\n\nje primerane odôvodnené, jeho argumentácia\n\nje zrozumiteľná\n\na presvedčivá. Ústavný súd teda nezistil žiaden procesný exces pri ukladaní náhrady trov\nkonania úspešnej protistrane v odvolacom konaní, a preto nemá dôvod do napadnutého\nuznesenia zasahovať.\nK námietke zákonného oslobodenia sťažovateľa od súdneho poplatku v prípade\nspotrebiteľských sporov je potrebné poznamenať, že výklad uskutočnený okresným súdom\nnevykazuje znaky žiadneho procesného excesu, pretože sťažovateľom uplatnenú námietku\no oslobodení od súdneho poplatku možno aplikovať iba vo vzťahu k vlastným podaniam\nspotrebiteľa. Zákonné oslobodenie, na ktoré sťažovateľ poukazuje, zabezpečuje ochranu\nspotrebiteľa pred platením súdneho poplatku, nie vo vzťahu k náhrade trov konania\nprotistrane (hoci pozostávajú aj zo súdneho poplatku, od ktorého protistrana oslobodená nie\nje, pozn.). Nejde tu o vyrubenie súdneho poplatku za procesný úkon sťažovateľa, ale\no uloženie povinnosti nahradiť trovy úspešnej protistrane v konaní ako výraz procesnej\nzodpovednosti neúspešného žalobcu.\nVo vzťahu k vytýkanej účelnosti vynaloženia prostriedkov na úhradu trov právneho\nzastúpenia protistrany, ktorá bola podľa sťažovateľa schopná zabezpečiť si právnu pomoc\nsvojimi zamestnancami, ústavný súd zastáva názor, že v posudzovaných súvislostiach je\nnevyhnutné rešpektovať slobodu voľby žalovanej protistrany pri výbere subjektu, ktorý jej\nbude poskytovať právnu pomoc, a preto ani spôsob vysporiadania sa okresného súdu s touto\nnámietkou nemožno označiť ako pochybenie vo veci konajúceho súdu.\nVychádzajúc z uvedeného, ústavný súd zastáva názor, že medzi napadnutým\nuznesením okresného súdu a obsahom základných práv, ktorých vyslovenia porušenia sa\nsťažovateľ domáha, neexistuje taká príčinná súvislosť, na základe ktorej by po prípadnom\nprijatí sťažnosti na ďalšie konanie ústavný súd reálne mohol dospieť k záveru o ich\nporušení. Sťažnosť sťažovateľa preto pri predbežnom prerokovaní odmietol podľa § 25\nods. 2 zákona o ústavnom súde ako zjavne neopodstatnenú.\n\n11\n\nV závere ústavný súd dodáva, že vzhľadom na to, že vyhodnotil sťažnosť\nsťažovateľa ako zjavne neopodstatnenú, bolo bez právneho významu zaoberať sa ďalšími\nv nej obsiahnutými návrhmi.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 1. augusta 2018\n\n12", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "spotrebiteľ, spotrebiteľské právo-spotrebiteľská zmluva", "trovy konania-náklady konania", "poplatok-oslobodenie"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:79871126-6be7-49c6-bc7a-eec7c5b115ad", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 580/2012", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 580/2012 z 27. 11. 2012", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2012-11-27", "citacie_n": 10, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:79871126-6be7-49c6-bc7a-eec7c5b115ad"}, {"guid": "ussr:5363c5e5-2505-4dc6-9656-43effd872afa", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 260/07", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 260/07 z 13. 12. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-12-13", "citacie_n": 94, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5363c5e5-2505-4dc6-9656-43effd872afa"}, {"guid": "ussr:e7deb011-d8e0-49d3-9990-7dad1c3edc98", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 198/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 198/07 z 17. 7. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-07-17", "citacie_n": 5043, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e7deb011-d8e0-49d3-9990-7dad1c3edc98"}, {"guid": "ussr:a92b424e-8744-440d-a572-975225263580", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 32/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 32/07 z 15. 3. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-03-15", "citacie_n": 881, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:a92b424e-8744-440d-a572-975225263580"}, {"guid": "ussr:a415d4d2-0f20-4f5a-871b-83d6e580de74", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 136/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 136/05 z 11. 5. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-05-11", "citacie_n": 3751, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:a415d4d2-0f20-4f5a-871b-83d6e580de74"}, {"guid": "ussr:3a56e579-1c0b-4297-b301-c642d1ba6f2f", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 340/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 340/04 z 27. 10. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-10-27", "citacie_n": 759, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:3a56e579-1c0b-4297-b301-c642d1ba6f2f"}, {"guid": "ussr:1e3c6e23-3944-4d4a-8550-ac6326fac218", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 329/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 329/04 z 27. 10. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-10-27", "citacie_n": 1156, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:1e3c6e23-3944-4d4a-8550-ac6326fac218"}, {"guid": "ussr:8256ce79-a430-48bb-b159-57ec9714d4be", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 252/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 252/04 z 31. 8. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-08-31", "citacie_n": 8432, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:8256ce79-a430-48bb-b159-57ec9714d4be"}, {"guid": "ussr:dba90b5e-4410-4ed4-ae9b-616d280d00ba", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 101/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 101/03 z 28. 5. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-05-28", "citacie_n": 3896, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:dba90b5e-4410-4ed4-ae9b-616d280d00ba"}, {"guid": "ussr:81a4fe59-3a25-41e7-822a-368cb02790fe", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 180/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 180/02 z 2. 4. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-04-02", "citacie_n": 2893, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:81a4fe59-3a25-41e7-822a-368cb02790fe"}, {"guid": "ussr:2a594d9b-d92d-4541-b75c-466158568a3c", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 139/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 139/02 z 26. 2. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-02-26", "citacie_n": 3306, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2a594d9b-d92d-4541-b75c-466158568a3c"}, {"guid": "ussr:f05f030b-1bb4-40ac-8b96-e41cf0a8bb04", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 88/01", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 88/01 z 18. 4. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-04-18", "citacie_n": 1046, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:f05f030b-1bb4-40ac-8b96-e41cf0a8bb04"}, {"guid": "ussr:fd75440e-aad0-4f97-b92f-df27c2c1b647", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 13/00", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 13/00 z 9. 7. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-07-09", "citacie_n": 6910, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:fd75440e-aad0-4f97-b92f-df27c2c1b647"}, {"guid": "ussr:3934b9a9-b379-4339-8624-f0f60e15b8b9", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 81/00", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 81/00 z 6. 9. 2000", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2000-09-06", "citacie_n": 490, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:3934b9a9-b379-4339-8624-f0f60e15b8b9"}, {"guid": "ussr:e0da639e-5ca3-4b9a-93ec-7a2299435640", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 66/98", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 66/98 z 15. 10. 1998", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1998-10-15", "citacie_n": 7731, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e0da639e-5ca3-4b9a-93ec-7a2299435640"}, {"guid": "ussr:2405493f-5127-4f8b-a216-f15382bfefb5", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:1.US.6.1997.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 6/97", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 6/97 z 23. 1. 1997", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1997-01-23", "citacie_n": 791, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:1.US.6.1997.1"}, {"guid": "ussr:8c89c393-acbf-4a5b-9bfc-62402e14e2f3", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.21.1996.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 21/96", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 21/96 z 16. 5. 1996", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1996-05-16", "citacie_n": 5297, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.21.1996.1"}, {"guid": "ussr:4cbcf8a1-a23f-498c-8dd1-0bded6afda38", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:1.US.8.1996.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 8/96", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 8/96 z 30. 1. 1996", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1996-01-30", "citacie_n": 1339, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:1.US.8.1996.1"}, {"guid": "ussr:28847603-cec4-43ed-995d-610a124baadf", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.1.1995.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 1/95", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 1/95 z 10. 1. 1995", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1995-01-10", "citacie_n": 4173, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.1.1995.1"}, {"guid": "779df4d6-cfc3-485b-b0d6-a74aa7ea3b2d:1b74207a-6810-4052-9fd4-5bc780ec5c17", "ecli": "ECLI:SK:KSTN:2017:3717201006.1", "spisova_znacka": "17Co/344/2017", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Trenčín sp. zn. 17Co/344/2017 z 3. 10. 2017", "sud": "Krajský súd Trenčín", "datum_vydania": "2017-10-03", "citacie_n": 10, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTN:2017:3717201006.1"}, {"guid": "4203d097-fa27-4394-9a4f-bbc995a8521c:a25d529a-4bbe-452c-b815-1dcb64a6ea75", "ecli": null, "spisova_znacka": "5Csp/20/2017", "nazov": "Uznesenie Okresného súdu Rožňava sp. zn. 5Csp/20/2017 z 14. 7. 2017", "sud": "Okresný súd Rožňava", "datum_vydania": "2017-07-14", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/4203d097-fa27-4394-9a4f-bbc995a8521c:a25d529a-4bbe-452c-b815-1dcb64a6ea75"}], "citovane_v": [{"guid": "ussr:b8b4bc0a-e9b6-447c-8c4d-a9819d853908", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2021:2.US.116.2021.2", "spisova_znacka": "II. ÚS 116/2021", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 116/2021 z 26. 5. 2021", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2021-05-26", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2021:2.US.116.2021.2"}]}