{"guid": "ussr:56bb9869-06eb-40bf-92fd-789eeddfecf4", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:4.US.447.2018.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 447/2018", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 447/2018 z 1. 8. 2018", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 1. augusta 2018, sp. zn. IV. ÚS 447/2018, ECLI:SK:USSR:2018:4.US.447.2018.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": null, "sudca_id": null, "sudca_url": null, "datum_vydania": "2018-08-01", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "IV.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-17.odsek-5", "nazov": "čl. 17 ods. 5 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-17.odsek-5", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-17"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-50.odsek-2", "nazov": "čl. 50 ods. 2 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-50.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-50"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-5.odsek-1", "nazov": "čl. 5 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-5.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-5"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-5.odsek-3", "nazov": "čl. 5 ods. 3 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-5.odsek-3", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-5"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 5", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 5", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 5", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 50 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 50 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 50 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 5 ods. 1 písm. c", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 5 ods. 1 písm. c", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 5 ods. 1 písm. c", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 5 ods. 3", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 5 ods. 3", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 5 ods. 3", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-17", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-50", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-5", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/56bb9869-06eb-40bf-92fd-789eeddfecf4", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:4.US.447.2018.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2018:4.US.447.2018.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2018:4.US.447.2018.1/text", "citacie_n": 2, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nIV. ÚS 447/2018-14\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 1. augusta 2018 v senáte\nzloženom z predsedníčky Ľudmily Gajdošíkovej, zo sudcu Miroslava Duriša a sudcu\nLadislava Orosza (sudca spravodajca) predbežne prerokoval sťažnosť\n, t. č.\n\n,\n\nzastúpeného advokátkou JUDr. Tatianou\n\nVorobelovou, Bajzova 2, Košice, ktorou namieta porušenie svojich základných práv podľa\nčl. 17 ods. 5 a čl. 50 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, ako aj práva podľa čl. 5 ods. 1\npísm. c) v spojení s čl. 5 ods. 3 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd\nuznesením Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 7 Tos 95/2017 zo 16. októbra 2017, a takto\nrozhodol:\nSťažnosť\n\no d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.\nOdôvodnenie:\nI.\n\nÚstavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 15. decembra\n2017 doručená sťažnosť\n\n,\n\n, t. č. v\n\n(ďalej len „sťažovateľ“), zastúpeného advokátkou JUDr. Tatianou Vorobelovou,\nBajzova 2, Košice, ktorou namieta porušenie svojich základných práv podľa čl. 17 ods. 5\n\na čl. 50 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“), ako aj práva podľa čl. 5\nods. 1 písm. c) v spojení s čl. 5 ods. 3 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných\nslobôd (ďalej len „dohovor“) uznesením Krajského súdu v Košiciach (ďalej len „krajský\nsúd“) sp. zn. 7 Tos 95/2017 zo 16. októbra 2017 (ďalej aj „napadnuté uznesenie“).\nZo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že proti sťažovateľovi je vedené trestné stíhanie\npre podozrenie zo spáchania obzvlášť závažného zločinu vydierania podľa § 189 ods. 1 a 3\npísm. b) zákona č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon v znení neskorších predpisov (ďalej len\n„Trestný zákon“) v štádiu pokusu podľa § 14 ods. 1 Trestného zákona a zo spáchania\nďalších trestných činov. Dňa 14. apríla 2016 Najvyšší súd Slovenskej republiky na základe\ndovolania sťažovateľa rozsudkom sp. zn. 5 Tdo 13/2016 (okrem iného) zrušil meritórne\nrozhodnutia súdov nižšieho stupňa vydané v sťažovateľovej veci [odsudzujúci rozsudok\nOkresného súdu Košice I (ďalej len „okresný súd“) sp. zn. 1 T 88/2012 z 10. júla 2014\na uznesenie krajského súdu sp. zn. 7 To 89/2014 z 10. septembra 2014, ktorým boli\nzamietnuté odvolania sťažovateľa a prokurátora proti rozhodnutiu prvostupňového súdu,\npozn.] a uznesením sp. zn. 5 Tdo 13/2016 podľa § 380 ods. 2 zákona č. 301/2005 Z. z.\nTrestný poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „Trestný poriadok“) vzal\nobvineného do väzby z dôvodov podľa § 71 ods. 1 písm. a) a c) Trestného poriadku.\nPo vrátení veci dovolacím súdom okresnému súdu na ďalšie konanie sťažovateľ\npodaním z 11. septembra 2017 požiadal o prepustenie z väzby na slobodu. Okresný súd\nuznesením sp. zn. 1 T 15/2016 z 29. septembra 2017 jeho žiadosť zamietol podľa § 79\nods. 3 Trestného poriadku, neprijal záruku dôveryhodnej osoby (matky a otca sťažovateľa)\nani písomný sľub sťažovateľa a nenahradil jeho väzbu ani dohľadom probačného\na mediačného úradníka.\nProti označenému uzneseniu okresného súdu z 29. septembra 2017 sťažovateľ podal\nsťažnosť, ktorú krajský súd (napadnutým) uznesením sp. zn. 7 Tos 95/2017 zo 16. októbra\n2017 podľa § 193 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku zamietol.\n\n2\n\nV sťažnosti adresovanej ústavnému súdu sťažovateľ namietané porušenie svojich\nv sťažnosti označených práv napadnutým uznesením krajského súdu odôvodňuje okrem\niného takto:\n„Porušovateľ (krajský súd, pozn.) rozhodoval o sťažnosti, ktorú som podal proti\nuzneseniu Okresného súdu Košice I. sp. zn. 1 T/15/2016 z 29. 9. 2017 v nezákonnom zložení\na porušil tým právo, ktoré mi priznáva čl.46 ods. 1 Ústavy i čl. 6 Dohovoru a to je moje\nprávo na nestranný súd. Sudca a referent trestnej veci, člen odvolacieho senátu 7 T\nbola v konaní na súde prvého stupňa v mojej trestnej\nveci určená ako sudca pre prípravné konanie. Dňa 4. 1. 2012 na Okresnom súde Košice I\nma po výsluchu vo veci sp. zn. 0 Tp 3/12 vzala do väzby, dňa 28. 3. 2012 rozhodla o zmene\ndôvodov väzby, rozšírila dôvod väzby aj za iné skutky, na návrh prokurátora Krajskej\nprokuratúry, po stotožnení sa s jeho dôvodmi, rozhodla dňa 11. 6. 2012 o predĺžení lehoty\nväzby a o zmene dôvodov väzby a v rozhodnutí sa\nzaoberá právnou kvalifikáciou terorizmu, rozoberá trestnú činnosť, ktorej som sa dopustil\npred 6 rokmi, cituje dôkazy, hodnotí dôkazy, hodnotí moju osobu.\n... Už okolnosti opísané... sú dôvodom na vylúčenia sudcu podľa ust. § 31 ods. 3\nTr. por. Nie je síce vylúčený sudca pre prípravné konanie, ak rozhodoval o zaisťovacích\núkonoch, ale je vylúčený sudca, ktorý rozhodoval ako sudca pre prípravné konanie podľa\n§ 348 Tr. por., keďže v tomto prípade ide o rozhodnutie vo veci samej. Z obsahu spisového\nmateriálu sp. zn. 0 Tp 3/12 jasne vyplýva, že sudkyňa pre prípravné konanie ma na\nOkresnom súde Košice I dňa 4. 1. 2012 vypočula ako obvineného v zmysle § 348 ods. 1\npísm. a) k okolnostiam zadržania, skutku, či sa ku skutku priznáva, rozhodla o väzbe na\nnávrh prokurátora 28. 3. 2012 i o rozšírení dôvodov väzby, čo zodpovedá ust. § 348 ods. 1\npísm. b) Tr. por.\n... Podľa môjho názoru bol porušený článok 17 ods. 2 a 5 ústavy, pretože do väzby\nmožno vziať iba z dôvodov a na čas ustanovený zákonom, pričom dôvod musí byť dôsledne\nposúdený s ohľadom na situáciu, v ktorej sa obžalovaný nachádza, musí sa vziať aj čas,\nktorý uplynul od spáchania skutku s prihliadnutím na to, či aj po dlhej dobe od spáchania\nskutku, je tu reálna možnosť na pokračovanie v trestnej činnosti, a aj neprimerane dlhá\ndoba od podania obžaloby zohráva svoju úlohu pri posúdení, či tu trvajú dôvody väzby.\n\n3\n\nPritom treba mať stále na zreteli zásadu prezumpcie neviny, ktorá platí až do\nprávoplatného odsúdenia.\n... Porušovateľ sa vôbec nezaoberal uplynutím času od spáchania protiprávnej\nčinnosti a dĺžkou trestného konania, ktorá je takmer 6 rokov a vyhol sa zhodnotiť dĺžku\ntrestného konania, ktorú ja som namietol a považoval som ju za neprimeranú\ns prihliadnutím na podanie obžaloby v roku 2012. Nevyhodnotil to, že som z toho bol aj vo\nvýkone trestu 1,5 roka v\n\na tento výkon trestu i dlhá väzba 6 rokov\n\nspôsobili to, že už vôbec nepomýšľam na protiprávne konanie. Pred najvyšším súdom som\npredsedovi senátu dňa 14. 4. 2016 povedal, že na trestnú činnosť ani nepomýšľam, čím aj\ntento vykonaný trest, mal u mňa preventívny účinok. Porušovateľ pri hodnotení, či u mňa\ntrvajú dôvody väzby mal vziať v úvahu, že v prípravnom konaní i na hlavnom pojednávaní\nbolo dokazovanie, ukončené, trestnú činnosť nepopieram, v podstate od roku 2013 sa\nv trestnom konaní rieši právna kvalifikácia skutkov.\n... Situáciu, v ktorej sa nachádzam v dôsledku duševnej poruchy, ktorou trpím od\n14. roku veku, a pre ktorú sa sústavne (denne) liečim, súd nezohľadnil, neprihliadol na môj\nzáujem a na to, že žijem v humánnej spoločnosti, ktorá zohľadňuje i záujem jednotlivca\na jeho zdravie. To, že sú mi vo väzbe podávané lieky, ani to, že môžem byť umiestnený\nv nemocnici pre odsúdených, neznamená, že je to pre moju liečbu dostačujúce.\nPokiaľ ide o zdravotný stav, porušovateľ nepripustil moju argumentáciu o zhoršenom\nzdravotnom stave preukázanú zdravotnou dokumentáciou od novembra 2016.\n... Porušovateľ nepostupoval v zmysle citovaných (v sťažnosti označených, pozn.)\nčlánkov ústavy, nepostupoval v zmysle Dohovoru, nezaoberal sa dôsledne dôvodmi, ktoré\nsom uvádzal v žiadosti o prepustenie z väzby tak, ako to rozoberám v tejto ústavnej\nsťažnosti. Závažným spôsobom porušil moje právo na prepustenie z väzby počas konania,\na preto je jeho rozhodnutie nezákonné.“\nSťažovateľ na základe argumentácie uvedenej v sťažnosti navrhuje, aby ústavný súd\ntakto rozhodol:\n„1/ Základné právo sťažovateľa\n\n... na osobnú slobodu podľa čl. 17\n\nods. 5, čl. 50 ods. 2 Ústavy SR a právo na slobodu a bezpečnosť podľa čl. 5 ods. 1 písm. c),\n\n4\n\nods. 3 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd uznesením Krajského súdu\nv Košiciach sp. zn. 7 Tos/95/2017 16. 10. 2017 bolo porušené.\n2/ Uznesenie Krajského súdu v Košiciach sp. zn.7 Tos /95/2017 sa zrušuje a vracia\nKrajskému súdu v Košiciach na ďalšie konanie.\n3/ Sťažovateľovi priznáva finančné zadosťučinenie vo výške 20 000 € a náhradu trov\nkonania, ktorú je povinný zaplatiť porušovateľ Krajský súd v Košiciach na účet advokátky.“\nII.\nÚstavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky\nč. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním\na o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom\nsúde“) návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti sťažovateľa, ak\ntento zákon neustanovuje inak.\nPri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené\nv ustanovení § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.\nPodľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd\nprávomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo\nnávrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže\nústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.\nÚstavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.\nÚstavný súd v rámci predbežného prerokovania preskúmal, či sťažnosť sťažovateľa\nobsahuje všeobecné a osobitné náležitosti predpísané zákonom o ústavnom súde (§ 20\na § 50) a či nie sú dané dôvody na jej odmietnutie podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom\nsúde.\nZ § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde vyplýva, že úlohou ústavného súdu pri\npredbežnom prerokovaní sťažnosti je tiež posúdiť, či nie je zjavne neopodstatnená. V súlade\ns konštantnou judikatúrou ústavného súdu o zjavne neopodstatnenú sťažnosť ide vtedy, keď\n\n5\n\nnamietaným postupom alebo namietaným rozhodnutím príslušného orgánu verejnej moci\nnemohlo dôjsť k porušeniu základného práva alebo slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to\nbuď pre nedostatok príčinnej súvislosti medzi označeným postupom alebo rozhodnutím\npríslušného orgánu verejnej moci a základným právom alebo slobodou, porušenie ktorých\nsa namietalo, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnenú preto možno považovať\nsťažnosť, pri predbežnom prerokovaní ktorej ústavný súd nezistí žiadnu možnosť porušenia\noznačeného základného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jej prijatí\nna ďalšie konanie (I. ÚS 66/98, tiež napr. I. ÚS 4/00, II. ÚS 101/03, IV. ÚS 136/05,\nIII. ÚS 198/07).\nSťažovateľ v posudzovanej veci namietané porušenie v sťažnosti označených práv\nnapadnutým uznesením krajského súdu odôvodňuje (v podstate) tým, že\n-\n\nrozhodovania o jeho sťažnosti proti uzneseniu okresného súdu sp. zn. 1 T 15/2016\nz 29. septembra 2017, ktorým bola (okrem iného) zamietnutá jeho žiadosť\no prepustenie z väzby na slobodu, sa zúčastnila ako členka senátu krajského súdu\naj sudkyňa\n\n, ktorá v predchádzajúcom štádiu\n\ntrestného konania rozhodovala v jeho veci ako sudkyňa pre prípravné konanie, čo\npodľa jeho názoru zakladalo dôvod na jej vylúčenie z rozhodovania krajského\nsúdu podľa § 31 ods. 3 Trestného poriadku,\n-\n\nkrajský súd zamietol sťažnosť sťažovateľa proti uzneseniu okresného súdu\no zamietnutí jeho žiadosti o prepustenie z väzby na slobodu, hoci podľa jeho\nnázoru neboli naplnené zákonom ustanovené dôvody na jeho ďalšie väzobné\nstíhanie.\n\nÚstavný súd vo vzťahu k sťažovateľom vzneseným výhradám v súlade so svojou\nkonštantnou judikatúrou v prvom rade zdôrazňuje, že vo veciach, ktoré patria do právomoci\nvšeobecných súdov nie je alternatívnou ani mimoriadnou opravnou inštitúciou (II. ÚS 1/95,\nII. ÚS 21/96, IV. ÚS 339/2013). Do sféry pôsobnosti všeobecných súdov môže ústavný súd\nzasiahnuť len vtedy, ak by ich konanie alebo rozhodovanie bolo zjavne neodôvodnené alebo\narbitrárne, a tak z ústavného hľadiska neospravedlniteľné a neudržateľné, a zároveň by malo\n\n6\n\nza následok porušenie niektorého základného práva alebo slobody (m. m. I. ÚS 13/00,\nI. ÚS 139/02, III. ÚS 180/02).\nVychádzajúc z uvedeného, ústavný súd preskúmal napadnuté uznesenie krajského\nsúdu z hľadiska jeho ústavnej akceptovateľnosti a zlučiteľnosti jeho účinkov\nso sťažovateľom označenými základnými právami podľa ústavy, resp. právami podľa\ndohovoru, pričom v súlade s materiálnym prístupom k ochrane ústavnosti vzal\npri posudzovaní namietaného porušenia práv sťažovateľa napadnutým uznesením krajského\nsúdu do úvahy aj obsah procesne bezprostredne mu predchádzajúceho uznesenia okresného\nsúdu sp. zn. 1 T 15/2016 z 29. septembra 2017, keďže označené rozhodnutie\nprvostupňového súdu a napadnuté rozhodnutie krajského súdu o uplatnenom opravnom\nprostriedku (sťažnosti, pozn.) tvoria z hľadiska predmetu požadovanej ústavnej ochrany\njeden celok (m. m. II. ÚS 78/05, III. ÚS 264/08, IV. ÚS 372/08).\nPodľa prvej vety § 31 ods. 3 Trestného poriadku z rozhodovania na súde vyššieho\nstupňa je okrem vylúčenia podľa odseku 2 vylúčený sudca, prísediaci, probačný a mediačný\núradník, vyšší súdny úradník a súdny tajomník, ktorý sa zúčastnil na rozhodovaní na súde\nnižšieho stupňa, a naopak.\nPodľa § 71 ods. 1 písm. a) a c) Trestného poriadku obvinený môže byť vzatý do\nväzby len vtedy, ak doteraz zistené skutočnosti nasvedčujú tomu, že skutok, pre ktorý bolo\nzačaté trestné stíhanie, bol spáchaný, má znaky trestného činu, sú dôvody na podozrenie, že\ntento skutok spáchal obvinený a z jeho konania alebo ďalších konkrétnych skutočností\nvyplýva dôvodná obava, že\n-\n\nujde alebo sa bude skrývať, aby sa tak vyhol trestnému stíhaniu alebo trestu,\nnajmä ak nemožno jeho totožnosť ihneď zistiť, ak nemá stále bydlisko alebo ak\nmu hrozí vysoký trest [§ 71 ods. 1 písm. a) Trestného poriadku],\n\n-\n\nbude pokračovať v trestnej činnosti, dokoná trestný čin, o ktorý sa pokúsil, alebo\nvykoná trestný čin, ktorý pripravoval alebo ktorým hrozil [§ 71 ods. 1 písm. c)\nTrestného poriadku].\n\n7\n\nPodľa § 79 ods. 3 Trestného poriadku obvinený má právo kedykoľvek žiadať\no prepustenie na slobodu. Ak v prípravnom konaní prokurátor takej žiadosti nevyhovie,\npredloží ju bez meškania so svojím stanoviskom a s návrhom na rozhodnutie sudcovi pre\nprípravné konanie, o čom upovedomí obvineného a jeho obhajcu. O takej žiadosti sa musí\nbez meškania rozhodnúť. Ak sa žiadosť zamietla, môže ju obvinený, ak v nej neuvedie iné\ndôvody, opakovať až po uplynutí tridsiatich dní odo dňa, keď rozhodnutie o jeho\npredchádzajúcej žiadosti nadobudlo právoplatnosť.\nII.1\n\nK námietke nezákonného zloženia senátu krajského súdu\n\nZ dokumentácie pripojenej sťažovateľom k jeho sťažnosti podanej ústavnému súdu\nvyplýva, že\n\n(v tom čase s menom\n\n, pozn.) rozhodovala ako sudkyňa pre prípravné konanie o väzbe sťažovateľa,\npričom konkrétne šlo o\n- vzatie sťažovateľa do väzby podľa § 71 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku\nuznesením okresného súdu sp. zn. 0 Tp 3/12 zo 4. januára 2012,\n-\n\nrozšírenie dôvodov väzby aj na ďalšie skutky, pre ktoré bolo sťažovateľovi\nvznesené obvinenie podľa § 76 ods. 8 v spojení s § 79 ods. 2 Trestného poriadku\nuznesením okresného súdu č. k. 0 Tp 3/12-41 z 28. marca 2012 a\n\n-\n\npredĺženie lehoty väzby sťažovateľa podľa § 76 ods. 3 v spojení s § 79 ods. 2\nTrestného poriadku a rozšírenie dôvodov väzby aj na ďalšie skutky, pre ktoré\nbolo sťažovateľovi vznesené obvinenie podľa § 76 ods. 8 v spojení s § 79 ods. 2\nTrestného poriadku uznesením okresného súdu sp. zn. 0 Tp 3/12 z 11. júna 2012.\n\nMenovaná sudkyňa v neskoršom štádiu trestného stíhania vedeného proti\nsťažovateľovi (v štádiu konania pred súdom, pozn.) ako členka senátu krajského súdu tiež\nrozhodovala (napadnutým uznesením) o sťažnosti sťažovateľa proti uzneseniu okresného\nsúdu sp. zn. 1 T 15/2016 z 29. septembra 2017, ktorým bola (okrem iného) zamietnutá jeho\nžiadosť o prepustenie z väzby na slobodu.\nÚstavný súd vo vzťahu k označenej námietke sťažovateľa, vychádzajúc zo svojej\nstabilnej judikatúry, v prvom rade pripomína, že za zákonného sudcu treba považovať\n\n8\n\nsudcu, ktorý spĺňa zákonom určené predpoklady na výkon sudcovskej funkcie, bol natrvalo\nalebo dočasne pridelený na výkon funkcie k určitému súdu, jeho funkcia nezanikla a bol\nurčený na prerokovanie konkrétnej veci v súlade s rozvrhom práce súdu (III. ÚS 116/06).\nInými slovami, zákonným sudcom je sudca (samosudca alebo člen senátu) miestne, vecne\na funkčne príslušného súdu, ktorý má vo veci konať podľa rozvrhu práce prijatého v súlade\nso zákonom (pozri napr. I. ÚS 8/94, II. ÚS 15/96, II. ÚS 43/97, II. ÚS 47/99, III. ÚS 31/01).\nÚčelom inštitútu vylúčenia (aj) sudcu z úkonov trestného konania podľa § 31\nTrestného poriadku je zabezpečenie nestrannosti trestného konania ako celku, ako aj\njednotlivých úkonov vykonávaných počas tohto konania. Zákon v tejto súvislosti\nneumožňuje, aby sa na vykonávaní úkonov v trestnom konaní zúčastnil sudca, pri ktorom\nmožno mať na základe zákonom ustanovených skutočností pochybnosť o jeho nezaujatosti.\nV nadväznosti na už uvedené ústavný súd poukazuje na v súdnej praxi, ako aj\nv právnej teórii všeobecne akceptovaný právny názor, že dôvod na vylúčenie sudcu\nz rozhodovania na súde vyššieho stupňa v zmysle už citovanej prvej vety § 31 ods. 3\nTrestného poriadku môže byť naplnený len v prípade, ak sudca súdu vyššieho stupňa\nv konkrétnom prípade rozhodoval ako sudca súdu nižšieho stupňa vo veci samej, teda o vine\nči nevine obvineného, nie však v prípade, že rozhodoval ako sudca pre prípravné konanie\no zaisťovacích procesných úkonoch (pozri napr. III. ÚS 632/2016), medzi ktoré patrí aj\nväzba (pozri napr. uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6 Tost 37/2010,\nsp. zn. 4 Tost 31/2014).\nUvedený právny názor je v súlade aj s judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva\n(ďalej aj „ESĽP“), z ktorej vyplýva, že ESĽP opustil štrukturálne hľadisko a hľadisko\nnezlučiteľnosti in abstracto rôznych procesných funkcií a použil vo viacerých prípadoch\nkonkrétny prístup. Vo svojich prípadoch ESĽP vyslovil záver, že to, na čom záleží pri\nposudzovaní otázky nestrannosti, je povaha a rozsah úkonov, ktoré urobil sudca\npred procesom. Treba preskúmať jednotlivé procesné úkony, ktoré sudca urobil pred\nrozhodnutím vo veci samej, podľa ich obsahu, t. j. podľa toho, či otázky, ktoré musel riešiť,\na spôsob, ako ich riešil, neprejudikovali jeho stanovisko k vine či nevine obvineného.\n\n9\n\nEurópsky súd pre ľudské práva urobil záver, že tieto hľadiská sú zásadné pre vyvodenie\nzáveru, či subjektívna obava sťažovateľa z nedostatku nestrannosti sudcu bola aj objektívne\nodôvodnená (pozri napr. rozhodnutia vo veciach Sainte-Marie c. Francúzsko z r. 1992, Fey\nc. Rakúsko z r. 1993, Saraiva de Carvalho c. Portugalsko z r. 1994, Bulut c. Rakúsko\nz r. 1996, kde ESĽP nezistil porušenie zásady nestrannosti súdu; III. ÚS 153/08).\nÚstavný súd taktiež poukazuje na skutočnosť, že rozhodnutie o väzbe obvineného\n(kam patrí aj rozhodnutie o jeho žiadosti o prepustenie z väzby na slobodu, pozn.) je\nosobitným procesným rozhodnutím, ktoré vyžaduje preskúmanie celého radu zákonných\npodmienok závislých od rôznych, v čase sa meniacich okolností, čomu zodpovedá aj\nzákonná povinnosť orgánov činných v trestnom konaní a súdu v každom štádiu trestného\nstíhania skúmať, či dôvody väzby trvajú, alebo či sa zmenili (§ 79 ods. 2 Trestného\nporiadku). Každé rozhodovanie o väzbe konkrétneho obvineného preto de facto predstavuje\nnové rozhodovanie s možnými úplne odlišnými parametrami skutkových a právnych\npodmienok, pričom pri pripustení opaku by zákonný sudca nemohol rozhodovať napríklad\no opakovanej žiadosti obvineného o prepustenie z väzby alebo o predĺžení lehoty väzby\n(ako to bolo aj v prípade sťažovateľa, pozn., m. m. II. ÚS 95/2012).\nVychádzajúc z uvedeného, ústavný súd konštatuje, že samotná skutočnosť, že\nsudkyňa\n\nrozhodovala o väzbe sťažovateľa (teda nie\n\no jeho vine či nevine) v štádiu prípravného konania, sama osebe nezakladala dôvod na jej\nvylúčenie (ako členky senátu krajského súdu, pozn.) z rozhodovania o sťažnosti sťažovateľa\nproti rozhodnutiu okresného súdu o zamietnutí jeho žiadosti o prepustenie z väzby\nna slobodu. Okolnosti (právne i skutkové, pozn.) podstatné pre rozhodnutie o väzbe,\nz ktorých okresný súd, resp. krajský súd ako sťažnostný súd vychádzal pri rozhodovaní\no väzbe sťažovateľa v štádiu trestného konania pred súdom, totiž boli z podstaty veci\nodlišné od rozhodných okolností daných v štádiu prípravného konania, a preto sudkyňa\npre prípravné konanie samotnými rozhodnutiami o väzbe sťažovateľa v prípravnom konaní\nnemohla „prejudikovať“ svoje rozhodnutie v otázke existencie dôvodov väzby na strane\nsťažovateľa v neskoršom štádiu trestného konania (v konaní pred súdom).\n\n10\n\nZ uvedených dôvodov ústavný súd považoval výhradu sťažovateľa týkajúcu sa ním\nnamietaného nezákonného zloženia senátu krajského súdu pri rozhodovaní napadnutým\nuznesením za neopodstatnenú.\nII.2\n\nK námietke neodôvodnenosti (ďalšieho) väzobného stíhania sťažovateľa\n\nOkresný súd uznesenie sp. zn. 1 T 15/2016 z 29. septembra 2017, ktorým zamietol\nžiadosť sťažovateľa o prepustenie z väzby na slobodu, neprijal záruku dôveryhodnej osoby\n(matky a otca sťažovateľa) ani písomný sľub sťažovateľa a nenahradil jeho väzbu\ndohľadom probačného a mediačného úradníka, odôvodnil okrem iného takto:\n„Okresný súd v nadväznosti na skutočnosti uvedené v žiadosti obžalovaného týkajúce\nsa jeho zdravotného stavu si vyžiadal správu z\n\n, či zariadenie\n\nje schopné poskytnúť obžalovanému primeranú zdravotnú starostlivosť\nk zdravotným ťažkostiam, ktoré uvádzal obžalovaný.\nZ predloženej správy ÚVV a ÚVTOS zo dňa 28. septembra 2017 vyplýva, že\nobžalovaný\n\nbol vyšetrený na neurologickom oddelení Nemocnice pre\n\nobvinených a odsúdených v Trenčíne v decembri 2016, so záverom, že u obžalovaného sa\nnepotvrdila epilepsia, ktorou ako uvádza obžalovaný trpí. Z epikríze, ktorá je súčasťou\nvyšetrovacieho spisu vyplýva, že obžalovaný - pacient nesúhlasil s ďalším pobytom na\noddelení a preto bol eskortovaný do ústavu na výkon trestu. Záverom vychádzajúc z vyššie\nuvedených skutočností ÚVV a ÚVTOS sú schopní zabezpečovať zdravotnú starostlivosť pre\nobvinených a odsúdených s každým ochorením, nevynímajúc obžalovaného.\nK skutočnostiam, ktoré uviedol obžalovaný týkajúcim sa jeho duševného zdravia je\nnutné uviesť, že obžalovaný uvedenými ťažkosťami trpel už aj pred spáchaním skutku o čom\nsvedčia zdravotné záznamy obžalovaného.\nOkresný súd sa predmetnou žiadosťou, písomným sľubom a rovnako tak\nponúknutými zárukami zaoberal. Je toho názoru, že vzhľadom na medzinárodné záväzky\nSlovenskej republiky, na rozhodnutia Európskeho súdu pre ľudské práva, dotýkajúce sa\nobmedzenia osobnej slobody jednotlivca a na článok 154c ods. 1 Ústavy Slovenskej\nrepubliky, nie je možné doposiaľ trvajúcu väzbu podľa § 71 ods. 1 písm. a), c) Tr. por. u\nobžalovaného\n\nnahradiť inými alternatívami v zmysle TP, vzhľadom na\n\n11\n\nkonkrétny prípad, charakter trestnej činnosti, okolnosti za ktorých k nej malo dôjsť a spôsob\nspáchania žalovaných trestných činov za dostatočné. Rovnako tak aj ponúknuté záruky\ndôveryhodných osôb - rodičov obžalovaných nie sú dostatočné na to, aby sa nimi zabránilo\nhrozbám vyplývajúcich z väzobných dôvodov.\nUvedený záver potvrdzuje skutočnosť, že obžalovaný pred spáchaním skutku býval\nv spoločnej domácnosť s rodičmi, ktorí ho odhlásili z trvalého pobytu a pridelili mu\nsamostatnú izbu, pričom rodičia obžalovaného nemali ani najmenšie tušenie o páchaní\ntrestnej činnosti svojho syna. V uvedenej izbe došlo k zostrojeniu nástražného výbušného\nsystému a rovnako tak tam boli zaistené podomácky zhotovené 2 ručné granáty, výbušniny\na 3 pištole. S poukazom na vyššie uvedené, ponúknutý písomný sľub obžalovaného, ani\nzáruky dôveryhodných osôb - rodičov obžalovaného a ani dohľad probačného\na mediačného úradníka nepovažuje okresný súd za dostatočné na to, aby sa nimi zabránilo\nhrozbám vyplývajúcim z väzobných dôvodov obžalovaného\n\n.“\n\nKrajský súd (napadnuté) uznesenie sp. zn. 7 Tos/95/2017 zo 16. októbra 2017,\nktorým zamietol sťažnosť sťažovateľa proti uzneseniu okresného súdu z 29. septembra\n2017, odôvodnil (v relevantnej časti) najmä takto:\n„Súd... preskúmal napadnuté uznesenie okresného súdu spolu s predloženou zárukou\nna nahradenie väzby zo strany jeho rodičov, s písomným sľubom obžalovaného\na s návrhom na nahradenie väzby dohľadom mediačného a probačného úradníka a po\noboznámení sa s predloženým spisovým materiálom dospel k záveru, že sťažnosť\nobžalovaného\n\nnie je dôvodná.\n\nDôvody na prepustenie z väzby nevyplynuli ani z predložených lekárskych správ a\nani z tvrdení obžalovaného\n\no jeho zhoršujúcom sa zdravotnom stave,\n\nďalších tvrdení spočívajúcich v tom, že mu nie je v priestoroch\n\n, resp.\n\nv nemocnici pre obvinených a odsúdených poskytovaná dostatočná zdravotná starostlivosť.\nTaktiež tvrdenie obžalovaného\n\n, že v prípade prepustenia z väzby na\n\nslobodu mu bude v domácom prostredí poskytovaná adekvátnejšia liečba, nemá v obsahu\npredloženého spisového materiálu reálny základ.\nDôvody väzby u obžalovaného\n\nnaďalej trvajú, dokazovanie na\n\nhlavnom pojednávaní už bolo vykonané v dostatočnom rozsahu a bol správne zistený\n\n12\n\nskutkový stav tak ako to konštatoval aj Najvyšší súd SR vo svojom rozhodnutí sp. zn.\n5 Tdo/13/2016 zo 14. 4. 2016, na strane 39. U obžalovaného\n\naj podľa\n\nnázoru krajského súdu nie sú dôvody na nahradenie väzby zárukou podľa § 80 ods. 1\npísm. a), písomným sľubom podľa § 80 ods. 1 písm. b), resp. dohľadom mediačného\na probačného úradníka podľa § 80 ods. 1 písm. c) Tr. por., nakoľko ani krajský súd rovnako\nako okresný súd nezistil žiadne výnimočné okolnosti prípadu. Zhoršujúci zdravotný stav\nobžalovaného\n\nje ním vnímaný subjektívne a konajúcemu súdu neboli\n\npredložené žiadne dôkazy, ktoré by tento záver súdu vyvracali.\nDôvody väzby uvedené v § 71 ods. 1 písm. a) Tr. por. existujú u obžalovaného\naj toho času v nezmenenej podobe, tak ako to konštatoval Najvyšší súd SR\nvo svojom rozhodnutí 5 Tdo/13/2016 zo dňa 14. 4. 2016, práve naopak, obava z úteku, resp.\nvyhýbania sa trestnému konaniu nemá ako pominúť a v súvislosti s približujúcim sa\nukončením trestného konania v prípade jeho odsúdenia sa stáva táto hrozba reálnejšou.\nObžalovaný je naďalej trestne stíhaný pre obzvlášť závažný zločin vydierania v štádiu\npokusu podľa § 189 ods. 1, ods. 3 písm. a) Tr. zák., kde dolná hranica trestnej sadzby je\n10 rokov. Zo zaužívanej súdnej praxe vyplýva, že hrozba uloženia vysokého trestu je už, ak\ndolná hranica trestnej sadzby je 8 rokov, ktorá skutočnosť spolu s jeho rodinnými,\nsociálnymi a pracovnými väzbami a taktiež jeho narušenou osobnostnou štruktúrou\npodrobne charakterizovanou v znaleckých posudkoch z odboru zdravotníctva, odvetvia\npsychiatrie a z odboru psychológie je tou konkrétnou skutočnosťou, ktorá odôvodňuje\nobavu uvedenú v § 71 ods. 1 písm. a) Tr. por.\nTaktiež u neho naďalej existujú dôvody väzby uvedené v § 71 ods. 1 písm. c) Tr. por.\na to vzhľadom na jeho predošlé odsúdenie za násilnú trestnú činnosť, ku ktorej súd pri\nrozhodovaní o väzbe v nadväznosti na trestnú činnosť, pre ktorú je súdený, musí prihliadnuť\na konštatovať aj dôvody preventívnej väzby.\nV ďalšom krajský súd odkazuje na právne úvahy odôvodňujúce materiálne\na formálne podmienky útekovej a preventívnej väzby uvedené v uznesení Okresného súdu\nKošice I sp. zn. 1 T/15/2016, ktoré si pre ich správnosť a podrobnosť v celom rozsahu\nosvojuje.\nNadriadený krajský súd v súlade s názorom okresného súdu nezistil ani dôvody na\nnahradenie väzby obžalovaného\n\npísomným sľubom, dohľadom mediačného\n\n13\n\na probačného úradníka, ponúknutou zárukou za ďalšie správanie obžalovaného\njeho rodičmi. Takýto postup je vylúčený s prihliadnutím na kriminálnu minulosť\na taktiež na charakter žalovanej trestnej činnosti, kedy sa mal v období od roku 2009 až do\n28. 12. 2011 dopustiť celkovo v desiatich prípadoch rôznej trestnej činnosti a to aj\nnásilného charakteru, ktorá mala vzostupnú tendenciu závažnosti.\nNa jednej strane Trestný poriadok pripúšťa možnosť nahradenia väzby rôznymi\nzárukami a písomným sľubom, avšak takéto nahradenie je len možnosťou, ako súd môže\nrozhodnúť, ale nie je to jeho povinnosťou. Tým, že obžalovaný\n\nspolu so\n\nsvojimi rodičmi ponúkol viaceré záruky a písomný sľub na nahradenie väzby automaticky\nneznamená, že musí byť z väzby prepustený na slobodu.“\nÚstavný súd po preskúmaní sťažnosti, ako aj k nej priloženej dokumentácie dospel\nk záveru,\n\nže\n\nnapadnuté\n\nuznesenie\n\nkrajského\n\nsúdu\n\nnevykazuje\n\nznaky\n\nzjavnej\n\nneodôvodnenosti, svojvôle alebo arbitrárnosti. Vychádzajúc predovšetkým z odôvodnenia\nnapadnutého uznesenia krajského súdu, ako aj z odôvodnenia procesne bezprostredne mu\npredchádzajúceho uznesenia okresného súdu, s ktorým z hľadiska predmetu požadovanej\nústavnej ochrany tvoria jeden celok, ústavný súd konštatuje, že právne závery vyplývajúce\nz označených rozhodnutí všeobecných súdov nemožno hodnotiť ako také, ktoré by popierali\nzmysel a účel vo veci aplikovaných právnych noriem.\nVo vzťahu k výhradám sťažovateľa, ktorými namieta neopodstatnenosť svojho\n(trvajúceho) väzobného stíhania, ústavný súd uvádza, že podľa jeho názoru napadnuté\nuznesenie krajského súdu v spojení s uznesením okresného súdu sp. zn. 1 T 15/2016\nz 29. septembra 2017 v okolnostiach posudzovanej veci jasným, zrozumiteľným\na presvedčivým spôsobom objasňujú všetky relevantné skutočnosti odôvodňujúce ich\nprávny záver o naplnení formálnych i materiálnych podmienok tzv. útekovej väzby, ako aj\ntzv. preventívnej väzby sťažovateľa podľa § 71 ods. 1 písm. a) a c) Trestného poriadku\nv danom štádiu trestného konania. Všeobecné súdy pritom svoje závery odôvodnili\nkonkrétnymi skutočnosťami, týkajúcimi sa dôvodnej obavy, že po prepustení z väzby by\nsťažovateľ mohol ujsť alebo sa skrývať, aby sa tak vyhol trestnému stíhaniu, resp. že by\nmohol pokračovať v trestnej činnosti (charakter a spôsob spáchania trestnej činnosti,\n\n14\n\npre ktorú bola na sťažovateľa podaná obžaloba; stupňujúca sa tendencia závažnosti skutkov,\nzo spáchania ktorých je sťažovateľ podozrivý; predchádzajúce odsúdenie sťažovateľa\nza násilnú trestnú činnosť; rodinné, sociálne a pracovné väzby sťažovateľa a jeho\nosobnostná štruktúra vyplývajúca zo znaleckého dokazovania v spojení s hrozbou vysokého\ntrestu). Krajský súd, ako aj okresný súd vo svojich rozhodnutiach zároveň ústavne\nakceptovateľným spôsobom reagovali aj na podstatu argumentácie sťažovateľa, na základe\nktorej žiadal o prepustenie z väzby na slobodu, keď vychádzajúc z lekárskych správ\na z vyjadrenia\n\ndospeli k záveru, že sťažovateľovi je možné\n\npočas výkonu väzby poskytovať adekvátnu zdravotnú starostlivosť. Ústavný súd v tejto\nsúvislosti opätovne pripomína, že jeho prvoradou úlohou je ochrana ústavnosti, a nie\nochrana zákonnosti, čo je prejavom doktríny, že všeobecný súd pozná právo („iura novit\ncuria“). Je v právomoci všeobecného súdu vykladať a aplikovať zákony, pričom pokiaľ\ntento výklad nie je arbitrárny a je náležite zdôvodnený, ústavný súd nemá dôvod doň\nzasahovať (m. m. I. ÚS 19/02, IV. ÚS 238/05, II. ÚS 357/06).\nNa základe uvedených skutočností, sumarizujúc už vyslovené čiastkové závery,\nústavný súd konštatuje, že napadnuté uznesenie krajského súdu nevykazuje také ústavne\nrelevantné nedostatky, ktoré by po prípadnom prijatí sťažnosti na ďalšie konanie mohli\nreálne viesť k vysloveniu porušenia sťažovateľom označených základných práv podľa\nústavy, resp. práv garantovaných dohovorom. Ústavný súd preto pri predbežnom\nprerokovaní sťažnosť sťažovateľa odmietol podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde ako\nzjavne neopodstatnenú.\nVzhľadom na odmietnutie sťažnosti bolo už bez právneho významu zaoberať sa\nďalšími návrhmi sťažovateľa.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 1. augusta 2018\n\n15", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "väzba-žiadosť o prepustenie", "zaujatosť / predpojatosť", "väzba-dôvody väzby", "väzba-preskúmavanie väzobných dôvodov"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:19dfeaa2-e9a9-4142-811d-be6843cb9b8f", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:3.US.632.2016.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 632/2016", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 632/2016 z 28. 9. 2016", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2016-09-28", "citacie_n": 4, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:3.US.632.2016.1"}, {"guid": "ussr:1cfd6eb2-4bba-4f58-9a01-402a3b1772aa", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 339/2013", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 339/2013 z 13. 6. 2013", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2013-06-13", "citacie_n": 139, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:1cfd6eb2-4bba-4f58-9a01-402a3b1772aa"}, {"guid": "ussr:b67c4a4c-69ba-4a8e-811c-74f304346783", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 95/2012", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 95/2012 z 19. 4. 2012", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2012-04-19", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:b67c4a4c-69ba-4a8e-811c-74f304346783"}, {"guid": "ussr:4c4b579d-af2f-467d-ae87-4f1a5d9893c2", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 372/08", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 372/08 z 20. 11. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-11-20", "citacie_n": 3469, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:4c4b579d-af2f-467d-ae87-4f1a5d9893c2"}, {"guid": "ussr:f3bfb878-d5fe-40b9-93e5-c816f83fefbe", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 264/08", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 264/08 z 3. 9. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-09-03", "citacie_n": 3148, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:f3bfb878-d5fe-40b9-93e5-c816f83fefbe"}, {"guid": "ussr:39e40624-372b-4985-82eb-001420a30d52", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 153/08", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 153/08 z 14. 5. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-05-14", "citacie_n": 12, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:39e40624-372b-4985-82eb-001420a30d52"}, {"guid": "ussr:e7deb011-d8e0-49d3-9990-7dad1c3edc98", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 198/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 198/07 z 17. 7. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-07-17", "citacie_n": 5043, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e7deb011-d8e0-49d3-9990-7dad1c3edc98"}, {"guid": "ussr:0845e61e-85c2-47e6-9380-052cb5f5ebd2", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 357/06", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 357/06 z 31. 10. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-10-31", "citacie_n": 370, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:0845e61e-85c2-47e6-9380-052cb5f5ebd2"}, {"guid": "ussr:c4ac951d-0989-4185-83b5-26716b3d8c97", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 116/06", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 116/06 z 5. 9. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-09-05", "citacie_n": 825, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:c4ac951d-0989-4185-83b5-26716b3d8c97"}, {"guid": "ussr:f59342f7-2a38-4304-852c-8e6da74669d1", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 238/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 238/05 z 4. 10. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-10-04", "citacie_n": 333, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:f59342f7-2a38-4304-852c-8e6da74669d1"}, {"guid": "ussr:a415d4d2-0f20-4f5a-871b-83d6e580de74", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 136/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 136/05 z 11. 5. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-05-11", "citacie_n": 3751, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:a415d4d2-0f20-4f5a-871b-83d6e580de74"}, {"guid": "ussr:5c5950d6-ea20-4e7f-b4ef-2ab89ce3197a", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 78/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 78/05 z 16. 3. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-03-16", "citacie_n": 13331, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5c5950d6-ea20-4e7f-b4ef-2ab89ce3197a"}, {"guid": "ussr:dba90b5e-4410-4ed4-ae9b-616d280d00ba", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 101/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 101/03 z 28. 5. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-05-28", "citacie_n": 3896, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:dba90b5e-4410-4ed4-ae9b-616d280d00ba"}, {"guid": "ussr:81a4fe59-3a25-41e7-822a-368cb02790fe", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 180/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 180/02 z 2. 4. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-04-02", "citacie_n": 2893, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:81a4fe59-3a25-41e7-822a-368cb02790fe"}, {"guid": "ussr:2a594d9b-d92d-4541-b75c-466158568a3c", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 139/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 139/02 z 26. 2. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-02-26", "citacie_n": 3306, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2a594d9b-d92d-4541-b75c-466158568a3c"}, {"guid": "ussr:6ed023e1-d357-433b-aef9-406487857e73", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 19/02", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 19/02 z 13. 3. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-03-13", "citacie_n": 3382, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:6ed023e1-d357-433b-aef9-406487857e73"}, {"guid": "ussr:fd75440e-aad0-4f97-b92f-df27c2c1b647", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 13/00", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 13/00 z 9. 7. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-07-09", "citacie_n": 6910, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:fd75440e-aad0-4f97-b92f-df27c2c1b647"}, {"guid": "ussr:88e2e35d-e393-45b1-863d-aaf265013fc3", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 31/01", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 31/01 z 15. 3. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-03-15", "citacie_n": 38, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:88e2e35d-e393-45b1-863d-aaf265013fc3"}, {"guid": "ussr:0f61c62c-11fb-4752-861c-ea24948f7043", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.47.1999.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 47/99", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 47/99 z 9. 6. 1999", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1999-06-09", "citacie_n": 146, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.47.1999.1"}, {"guid": "ussr:e0da639e-5ca3-4b9a-93ec-7a2299435640", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 66/98", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 66/98 z 15. 10. 1998", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1998-10-15", "citacie_n": 7731, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e0da639e-5ca3-4b9a-93ec-7a2299435640"}, {"guid": "ussr:a668898b-1a56-4c4a-9456-3bb5f97e57c9", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.43.1997.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 43/97", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 43/97 z 22. 7. 1997", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1997-07-22", "citacie_n": 44, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.43.1997.1"}, {"guid": "ussr:8c89c393-acbf-4a5b-9bfc-62402e14e2f3", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.21.1996.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 21/96", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 21/96 z 16. 5. 1996", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1996-05-16", "citacie_n": 5297, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.21.1996.1"}, {"guid": "ussr:82523e3c-332e-42d4-8b26-afcf9d39513c", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.15.1996.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 15/96", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 15/96 z 3. 4. 1996", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1996-04-03", "citacie_n": 111, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.15.1996.1"}, {"guid": "ussr:28847603-cec4-43ed-995d-610a124baadf", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.1.1995.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 1/95", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 1/95 z 10. 1. 1995", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1995-01-10", "citacie_n": 4173, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.1.1995.1"}, {"guid": "ussr:f92aa547-198f-4efc-8a31-4bd3ba2322e3", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:1.US.8.1994.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 8/94", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 8/94 z 28. 2. 1994", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1994-02-28", "citacie_n": 47, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:1.US.8.1994.1"}], "citovane_v": [{"guid": "ussr:e4b0b6de-3c1b-4d27-a032-a82b755c2792", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2021:4.US.532.2021.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 532/2021", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 532/2021 z 21. 10. 2021", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2021-10-21", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2021:4.US.532.2021.1"}, {"guid": "ussr:79c09e95-3808-4a8a-80ae-7f8b724ebfc7", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:4.US.434.2020.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 434/2020", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 434/2020 z 9. 9. 2020", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2020-09-09", "citacie_n": 10, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:4.US.434.2020.1"}]}