{"guid": "ussr:10c02ed9-0870-4268-99e8-a8686de3bd17", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:4.US.435.2018.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 435/2018", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 435/2018 z 1. 8. 2018", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 1. augusta 2018, sp. zn. IV. ÚS 435/2018, ECLI:SK:USSR:2018:4.US.435.2018.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": null, "sudca_id": null, "sudca_url": null, "datum_vydania": "2018-08-01", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "IV.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-47.odsek-3", "nazov": "čl. 47 ods. 3 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-47.odsek-3", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-47"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-13", "nazov": "čl. 13 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-13", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-13"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6", "nazov": "čl. 6 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 47 ods. 3", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 47 ods. 3", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 47 ods. 3", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 13", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 13", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 13", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6", "judikatura_url": null}, {"iri": "Medzinárodný dohovor o odstránení všetkých foriem rasovej diskriminácie čl. 6", "nazov": "Medzinárodný dohovor o odstránení všetkých foriem rasovej diskriminácie čl. 6", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyMedzinárodný dohovor o odstránení všetkých foriem rasovej diskriminácie čl. 6", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 47 ods. 3", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 47 ods. 3", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 47 ods. 3", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 13", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 13", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 13", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6", "judikatura_url": null}, {"iri": "Medzinárodný dohovor o odstránení všetkých foriem rasovej diskriminácie čl. 6", "nazov": "Medzinárodný dohovor o odstránení všetkých foriem rasovej diskriminácie čl. 6", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyMedzinárodný dohovor o odstránení všetkých foriem rasovej diskriminácie čl. 6", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 47 ods. 3", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 47 ods. 3", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 47 ods. 3", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 13", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 13", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 13", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6", "judikatura_url": null}, {"iri": "Medzinárodný dohovor o odstránení všetkých foriem rasovej diskriminácie čl. 6", "nazov": "Medzinárodný dohovor o odstránení všetkých foriem rasovej diskriminácie čl. 6", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyMedzinárodný dohovor o odstránení všetkých foriem rasovej diskriminácie čl. 6", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-47", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-13", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/10c02ed9-0870-4268-99e8-a8686de3bd17", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:4.US.435.2018.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2018:4.US.435.2018.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2018:4.US.435.2018.1/text", "citacie_n": 1, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nIV. ÚS 435/2018-13\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 1. augusta 2018 v senáte\nzloženom z predsedníčky Ľudmily Gajdošíkovej a zo sudcov Miroslava Duriša (sudca\nspravodajca) a Ladislava Orosza predbežne prerokoval sťažnosť občianskeho združenia\nPoradňa pre občianske a ľudské práva, Krivá 23, Košice, zastúpeného advokátkou\nMgr. Stanislavou Liptákovou, Rozvojová 2, Košice, vo veci namietaného porušenia\nzákladného práva na inú právnu ochranu zaručeného v čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej\nrepubliky a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane\nľudských práv a základných slobôd, ako aj základného práva na rovnosť účastníkov konania\nzaručeného v čl. 47 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky, práva na účinný prostriedok\nnápravy zaručeného v čl. 13 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd\na práva na účinnú ochranu pred všetkými činmi rasovej diskriminácie zaručeného v čl. 6\nMedzinárodného dohovoru o odstránení všetkých foriem rasovej diskriminácie postupom\nOkresnej prokuratúry Prešov v konaní vedenom pod sp. zn. Pd 267/16/7707 a jej\nupovedomením o odložení podnetu z 21. februára 2017, postupom Krajskej prokuratúry\nv Prešove v konaní vedenom pod sp. zn. Kd 78/17/7700 a jej oznámením o odložení\nopakovaného podnetu z 10. apríla 2017, ako aj postupom Generálnej prokuratúry\nSlovenskej republiky v konaní vedenom pod č. k. VI/2 Gd 411/17/1000-9 a jej oznámením\no vybavení ďalšieho opakovaného podnetu z 12. marca 2018 a takto\n\nrozhodol:\nSťažnosť občianskeho združenia Poradňa pre občianske a ľudské práva o d m i e t a .\nOdôvodnenie:\nI.\n1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola\n11. mája 2018 doručená sťažnosť občianskeho združenia Poradňa pre občianske a ľudské\npráva (ďalej len „sťažovateľka“) vo veci namietaného porušenia základného práva na inú\nprávnu ochranu zaručeného v čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“)\na práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv\na základných slobôd (ďalej len „dohovor“), ako aj základného práva na rovnosť účastníkov\nkonania zaručeného v čl. 47 ods. 3 ústavy, práva na účinný prostriedok nápravy zaručeného\nv čl. 13 dohovoru a práva na účinnú ochranu pred všetkými činmi rasovej diskriminácie\nzaručeného v čl. 6 Medzinárodného dohovoru o odstránení všetkých foriem rasovej\ndiskriminácie (ďalej len „medzinárodný dohovor“) postupom Okresnej prokuratúry Prešov\n(ďalej aj „okresná prokuratúra“) v konaní vedenom pod sp. zn. Pd 267/16/7707 a jej\nupovedomením o odložení podnetu z 21. februára 2017, postupom Krajskej prokuratúry\nv Prešove (ďalej len „krajská prokuratúra“) v konaní vedenom pod sp. zn. Kd 78/17/7700\na jej oznámením o odložení opakovaného podnetu z 10. apríla 2017, ako aj postupom\nGenerálnej prokuratúry Slovenskej republiky (ďalej len „generálna prokuratúra“) v konaní\nvedenom pod č. k. VI/2 Gd 411/17/1000-9 a jej oznámením o vybavení ďalšieho\nopakovaného podnetu z 12. marca 2018 (ďalej aj „napadnuté oznámenie generálnej\nprokuratúry“).\n2. Zo sťažnosti vyplýva, že podnetom podaným okresnej prokuratúre sa sťažovateľka\ndomáhala preskúmania zákonnosti Všeobecne záväzného nariadenia mesta Prešov (ďalej aj\n„mesto“) č. 9/2016 o poskytovaní sociálneho bývania v nájomných bytoch vo vlastníctve\n\n2\n\nmesta Prešov (ďalej len „VZN“), ktoré nadobudlo účinnosť 29. júla 2016 a ktorým bolo\nv čl. 5 ods. 3 upravené oprávnenie primátora mesta na udelenie súhlasu pri vzájomnej\nvýmene nájomných bytov nachádzajúcich sa na v tomto ustanovení uvedených uliciach,\nktoré boli rozdelené do štyroch skupín, v rámci ktorých je výmena bytov možná\nso súhlasom primátora mesta. Podľa názoru sťažovateľky je VZN v uvedenom bode\nnezákonné z dôvodu, že pokiaľ ide o byty nachádzajúce sa v druhej skupine na ulici\n, tak je možná iba vzájomná výmena bytov nachádzajúcich sa výlučne\nna tejto ulici, nie však za byty z inej ulice, v dôsledku čoho podľa sťažovateľky, keďže je\n„... všeobecne známe, že nájomné byty na ulici\n\nv Prešove obývajú\n\npredovšetkým obyvatelia a obyvateľky rómskej etnickej príslušnosti“, tak „Dotknuté\nustanovenie teda zakonzervovalo stav mestského geta, kedy nájomcovia a nájomkyne bytov\nvo vlastníctve mesta, ktorým boli pridelené byty na ul.\n\n, už nemajú žiadne\n\nmožnosti, aby si byt, ktorý im bol pridelený, vymenili s inými nájomníkmi/-čkami bytov\nv iných lokalitách mesta Prešov a mohli bývať v iných častiach mesta. Uvedeným\nustanovením VZN tak definitívne došlo k zakonzervovaniu mestského rómskeho etnického\ngeta v Prešove. Dotknuté ustanovenie VZN je tiež v rozpore s ustanovením § 715\nObčianskeho zákonníka v platnom znení, pretože neprimerane a v rozpore so zákonom\nzužuje možnosti nájomcov/-kýň smerujúce k výmene nájomných bytov.“.\n3. Z dôvodu nespokojnosti sťažovateľky so spôsobom vybavenia jej podnetu\nokresnou prokuratúrou sa opakovaným podnetom doručeným krajskej prokuratúre\n20. marca 2017 domáhala preskúmania záverov okresnej prokuratúry, pričom krajská\nprokuratúra ju listom č. k. Kd 78/17/7700-6 z 10. apríla 2017 upovedomila, že jej\nopakovaný podnet odkladá, pretože nezistila dôvod na zmenu stanoviska, ktoré bolo\nsťažovateľke oznámené\n\nlistom prokurátora Okresnej prokuratúry Prešov\n\nč. k.\n\nPd 267/16/7707-11 z 21. februára 2017.\n4. Ústavnou sťažnosťou proti porušeniu základných práv a slobôd a ľudských práv\na základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy podľa čl. 127 ods. 1 ústavy\nzo 17. mája 2017 sa sťažovateľka domáhala vyslovenia porušenia základných práv a slobôd,\n\n3\n\nako aj zrušenia napadnutých rozhodnutí krajskej prokuratúry aj okresnej prokuratúry\na vrátenia veci späť krajskej prokuratúre na ďalšie konanie.\n5. Ústavný súd uznesením č. k. I. ÚS 489/2017-11 z 9. októbra 2017 ústavnú\nsťažnosť sťažovateľky odmietol ako neprípustnú. Zastával názor, že právny poriadok\nSlovenskej republiky poskytuje sťažovateľke účinný právny prostriedok ochrany\nzákladných práv a slobôd, ktorý ešte nevyužila (ďalší opakovaný podnet). Podaná sťažnosť\nsa ústavnému súdu javila byť predčasne podanou, keďže existuje iný orgán verejnej moci\n(generálna prokuratúra) oprávnený poskytnúť ochranu základným právam a slobodám\nsťažovateľky.\n6. Na základe uvedeného sťažovateľka 21. decembra 2017 podala na generálnej\nprokuratúre ďalší opakovaný podnet, ktorým žiadala o preskúmanie zákonnosti vybavenia\nopakovaného podnetu zo 16. marca 2017 krajskou prokuratúrou v spojení s postupom\na rozhodnutím prokurátora okresnej prokuratúry.\n7. Oznámením o vybavení ďalšieho opakovaného podnetu č. k. VI/2 Gd\n411/17/1000-9 z 12. marca 2018 prokurátor generálnej prokuratúry sťažovateľku\nupovedomil o tom, že po preskúmaní dozorového spisu okresnej prokuratúry a krajskej\nprokuratúry zistil, že prokurátori sa vo vybavení podnetu vysporiadali so všetkými právne\nrelevantne namietanými skutočnosťami sťažovateľky a že s ich odôvodnením vo vzťahu\nk namietaným skutočnostiam sa stotožňuje. Konštatoval, že z ani jedného ustanovenia\nnapádaného VZN nijakým spôsobom nemožno dospieť k záveru, že by ním dochádzalo\nk segregácii a diskriminácii rómskeho obyvateľstva.\n8. Podľa názoru sťažovateľky postupom generálnej prokuratúry, krajskej prokuratúry\naj okresnej prokuratúry a ich rozhodnutiami o odložení podnetu, opakovaného podnetu aj\nďalšieho opakovaného podnetu sťažovateľky bez náležitého preskúmania ňou popísaného\nprotiprávneho stavu a rozporu dotknutého ustanovenia VZN so zákonom došlo k porušeniu\njej práva na inú právnu ochranu a práva na spravodlivý proces. Podľa sťažovateľky sa\nkonajúce prokuratúry nevysporiadali s jej argumentáciou, že predmetné ustanovenie VZN\nv praxi zakladá nepriamu diskrimináciu a že z ich postupu nie je možné zistiť, ako a či\n\n4\n\nskúmali reálny dopad predmetného ustanovenia VZN v praxi. Podľa sťažovateľky\npredmetné ustanovenie VZN nesleduje žiaden oprávnený záujem. Sťažovateľka je tiež toho\nnázoru, že závery orgánov prokuratúry o tom, že dotknuté ustanovenie VZN nie je v rozpore\ns § 715 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej len\n„Občiansky zákonník“), nie sú správne a výklad, ktorý predostreli, je v rozpore s princípom\nprávnej istoty a v rozpore so základnou zásadou, že všetky právne predpisy nižšej právnej\nsily musia byť v súlade s právnymi predpismi vyššej právnej sily. Sťažovateľka\nv opakovanom podnete upozornila na skutočnosť, že odôvodňovať namietaný rozpor\nso zákonom výnimočnosťou prípadov výmeny bytov je nedôvodné a aj keby malo ísť\no jediný prípad, nič to nemení na skutočnosti, že ak je dotknuté ustanovenie VZN v rozpore\nso zákonom a so zásadou rovného zaobchádzania, je neprípustné, aby bolo naďalej platné,\núčinné a právne záväzné.\n9. Podľa sťažovateľky sa konajúce orgány prokuratúry nezaoberali jej argumentáciou\nv dostatočnej miere, čím podľa jej názoru došlo aj k porušeniu princípu rovnosti. K tomu\nuviedla aj to, že orgány prokuratúry kládli do popredia dôkazné prvky svedčiace v prospech\nmesta a na nich založili svoje rozhodovanie, a naopak, vyhli sa hodnoteniu skutočností\nsvedčiacich o rozpore označeného VZN so zákonom.\n10. Sťažovateľka taktiež uvádza, že „sa nestotožnila so záverom, že by jej námietky\nboli založené na mimoprávnych argumentoch, čo uviedla aj v podanom ďalšom\nopakovanom podnete. Je zrejmé, že sťažovateľka sa podaným opakovaným podnetom\ndomáhala preskúmania zákonnosti vybavenia podnetu Okresnou prokuratúrou Prešov\na zákonnosti podnetom napadnutého ustanovenia VZN. Sťažovateľka v konaniach pred\norgánmi prokuratúry nežiadala, aby orgány prokuratúry preskúmavali účelnosť,\nhospodárnosť a vhodnosť rozhodovania a postupu orgánu verejnej správy, kde by bolo\npotrebné vyhodnocovať faktory mimoprávneho charakteru. Práve naopak, podľa názoru\nsťažovateľky, bolo z podaného podnetu aj opakovaného podnetu jednoznačne zrejmé, že\npoukazuje na nesúlad predmetného VZN so zásadou rovnakého zaobchádzania a na rozpor\npredmetného VZN s antidiskriminačným zákonom, Občianskym zákonníkom, Ústavou SR\na medzinárodnými dohovormi na ochranu pred diskrimináciou. Vzhľadom na uvedené mala\n\n5\n\na má sťažovateľka za to, že sa nepochybne jedná o vec patriacu do pôsobnosti prokuratúry\nv rámci dozoru nad zachovávaním zákonnosti rozhodovania a postupov orgánov verejnej\nsprávy, preto aj postup a rozhodnutie krajskej prokuratúry porušuje jej základné práva\na slobody.“.\n11. K porušeniu práva na účinný prostriedok nápravy sťažovateľka tvrdí, že ani po\npodaní opakovaného podnetu a ďalšieho opakovaného podnetu krajská prokuratúra\na generálna prokuratúra neposkytli náležitú a účinnú právnu ochranu namietanému\nporušovaniu práv a chránených záujmov. Orgány prokuratúry porušili podľa sťažovateľky\njej právo na spravodlivý proces a krajská prokuratúra ani generálna prokuratúra neodstránili\nsťažovateľkou namietané vady postupu a rozhodnutia nižších orgánov prokuratúry\no odložení podnetu a opakovaného podnetu zo strany okresnej prokuratúry a krajskej\nprokuratúry. Takto krajská prokuratúra aj generálna prokuratúra odopreli sťažovateľke\ncharakter účinného právneho prostriedku nápravy porušenia práva na spravodlivé súdne\nkonanie.\n12. Na základe uvedeného sťažovateľka navrhuje, aby ústavný súd po prijatí\nsťažnosti na ďalšie konanie nálezom takto rozhodol:\n„1. Základné ľudské práva a slobody Poradne pre občianske a ľudské práva podľa\nčl. 46 ods. 1 čl. 47 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky a ľudských práv a základných slobôd\npodľa článku 6 ods. 1, článku 13 v spojitosti s čl. 6 Dohovoru o ochrane základných\nľudských práv a slobôd a článku 6 Dohovoru o odstránení všetkých foriem rasovej\ndiskriminácie, postupom Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky v konaní vedenom\npod č. VI/2 Gd 411/17/1000 a jej rozhodnutím o odložení ďalšieho opakovaného podnetu,\npostupom Krajskej prokuratúry Prešov v konaní vedenom pod č. Kd 78/17/7700 a jej\nrozhodnutím o odložení opakovaného podnetu a postupom Okresnej prokuratúry Prešov\nv konaní vedenom pod č. Pd 267/16/7707 a jej rozhodnutím o odložení podnetu, porušené\nboli.\n2. Rozhodnutie Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky v konaní vedenom\npod č. VI/2 Gd 411/17/1000, ktorým odložila ďalší opakovaný podnet sťažovateľky, ako aj\nrozhodnutie Krajskej prokuratúry Prešov, v konaní vedenom pod č. 78/17/7700, ktorým\n\n6\n\nodložila opakovaný podnet sťažovateľky, v spojení s rozhodnutím Okresnej prokuratúry\nPrešov, v konaní vedenom pod č. Pd 267/16/7707, ktorým odložila podnet sťažovateľky sa\nzrušujú a vec sa vracia Generálnej prokuratúre Prešov na ďalšie konanie.\n3. Rozhodnutie Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky v konaní vedenom\npod č. VI/2 Gd 411/17/1000, ktorým odložila ďalší opakovaný podnet sťažovateľky, ako aj\nrozhodnutie Krajskej prokuratúry Prešov, v konaní vedenom pod č. 78/17/7700, ktorým\nodložila opakovaný podnet sťažovateľky, v spojení s rozhodnutím Okresnej prokuratúry\nPrešov, v konaní vedenom pod č. Pd 267/16/7707, ktorým odložila podnet sťažovateľky sa\nzrušujú a vec sa vracia Generálnej prokuratúre Prešov na ďalšie konanie.“\nII.\n13. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú\nSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak\no ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\n14. Podľa čl. 46 ods. 1 ústavy každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným\npostupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených\nzákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.\n15. Podľa čl. 47 ods. 3 ústavy všetci účastníci sú si v konaní podľa odseku 2 rovní.\n16. Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola\nspravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom\nzriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch.\n17. Podľa čl. 13 dohovoru každý, koho práva a slobody priznané týmto dohovorom\nboli porušené, musí mať účinné právne prostriedky nápravy pred národným orgánom, aj\nkeď sa porušenia dopustili osoby pri plnení úradných povinností.\n\n7\n\n18. Podľa čl. 6 medzinárodného dohovoru zmluvné štáty zabezpečia prostredníctvom\npríslušných vnútroštátnych súdov a iných štátnych orgánov všetkým osobám podliehajúcim\nich jurisdikcii účinnú ochranu pred všetkými činmi rasovej diskriminácie, ktoré v rozpore\ns týmto dohovorom porušujú ich ľudské práva a základné slobody, ako aj právo žiadať na\ntýchto súdov spravodlivú a primeranú náhradu za akúkoľvek škodu, ktorú v dôsledku takej\ndiskriminácie utrpeli.\n19. Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky\nč. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním\na o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom\nsúde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti\nnavrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak.\n20. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody\nuvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.\nPodľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd\nprávomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo\nnávrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže\nústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.\nÚstavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.\nK namietanému porušeniu základných práv a práv sťažovateľky postupom\nokresnej prokuratúry a jej upovedomením o odložení podnetu a postupom krajskej\nprokuratúry a jej oznámením o odložení opakovaného podnetu\n21. Z čl. 127 ods. 1 ústavy vyplýva, že systém ústavnej ochrany základných práv\na slobôd je rozdelený medzi všeobecné súdy a ústavný súd, pričom právomoc všeobecných\nsúdov je ústavou založená primárne („... ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný\nsúd“) a právomoc ústavného súdu len subsidiárne.\n\n8\n\n22. Zmysel a účel princípu subsidiarity spočíva v tom, že ochrana ústavnosti nie je\na ani podľa povahy veci nemôže byť výlučne úlohou ústavného súdu, ale úlohou všetkých\norgánov verejnej moci v rámci im zverených kompetencií. Ústavný súd predstavuje v tejto\nsúvislosti ultima ratio inštitucionálny mechanizmus, ktorý nasleduje až v prípade\nnefunkčnosti všetkých ostatných orgánov verejnej moci, ktoré sa na ochrane ústavnosti\npodieľajú. Opačný záver by znamenal popieranie princípu subsidiarity právomoci ústavného\nsúdu podľa zásad uvedených v § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde (III. ÚS 149/04,\nIV. ÚS 221/2014, II. ÚS 214/2015).\n23. Z princípu subsidiarity vyplýva, že právomoc ústavného súdu poskytnúť ochranu\nzákladným právam a slobodám je daná iba vtedy, ak o ochrane týchto práv a slobôd\nnerozhodujú všeobecné súdy. Ústavný súd sa pri zakladaní svojej právomoci riadi zásadou,\nže všeobecné súdy sú ústavou povolané chrániť nielen zákonnosť, ale aj ústavnosť.\nPrávomoc ústavného súdu je preto subsidiárna a nastupuje až vtedy, ak nie je daná\nprávomoc všeobecných súdov (m. m. IV. ÚS 236/07).\n24. Súčasťou stabilizovanej judikatúry ústavného súdu je aj právny názor, podľa\nktorého princíp subsidiarity právomoci ústavného súdu je ústavným príkazom pre každú\nosobu, a preto každý, kto namieta porušenie svojho základného práva, musí rešpektovať\npostupnosť tejto ochrany a predtým, ako podá sťažnosť ústavnému súdu, požiadať\no ochranu ten orgán verejnej moci, ktorého kompetencia predchádza právomoci ústavného\nsúdu (IV. ÚS 128/04). Ak ústavný súd pri predbežnom prerokovaní sťažnosti zistí, že\nsťažovateľ sa ochrany svojich základných práv alebo slobôd môže domôcť využitím jemu\ndostupných a účinných prostriedkov nápravy pred iným (všeobecným) súdom, musí takúto\nsťažnosť\n\nodmietnuť\n\nz dôvodu\n\nnedostatku\n\nprávomoci\n\nna\n\njej\n\nprerokovanie\n\n(m. m. IV. ÚS 115/07).\n25. Z obsahu sťažnosti a jej príloh je zrejmé, že upovedomenie o spôsobe vybavenia\npodnetu okresnou prokuratúrou z 29. apríla 2013 vrátane postupu, ktorý jeho vydaniu\npredchádzal, boli predmetom prieskumu realizovaného krajskou prokuratúrou na základe\nsťažovateľkou podaného opakovaného podnetu podľa zákona č. 153/2001 Z. z.\n\n9\n\no prokuratúre v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o prokuratúre“). Výsledkom\ntohto prieskumu bolo oznámenie o spôsobe vybavenia opakovaného podnetu zo 16. marca\n2017. Taktiež právomoc poskytnúť ochranu označeným základným právam a právam\nsťažovateľky vo vzťahu k postupu krajskej prokuratúry mala v tomto prípade generálna\nprokuratúra v rámci konania o ďalšom opakovanom podnete podľa zákona o prokuratúre,\nčím je tiež vylúčená právomoc ústavného súdu, a preto ústavný súd túto časť sťažnosti\nsťažovateľky odmietol podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde pre nedostatok svojej\nprávomoci na jej prerokovanie.\nK namietanému porušeniu základných práv a práv sťažovateľky postupom\na napadnutým oznámením generálnej prokuratúry\n26. Sťažovateľka vyčítala generálnej prokuratúre, že sa rovnako ako okresná\nprokuratúra a krajská prokuratúra nestotožnila s jej argumentáciou a že svoje závery\nodôvodnila nedostatočným spôsobom, čím malo dôjsť k porušeniu základného práva na inú\nprávnu ochranu a práva na spravodlivý proces. Toto podľa sťažovateľky viedlo aj\nk porušeniu princípu rovnosti zbraní, lebo orgány prokuratúry neprikladali podľa\nsťažovateľky dostatočnú váhu jej tvrdeniam a porušeniu jej práva na účinný prostriedok\nnápravy, pretože generálna prokuratúra jej neposkytla účinnú právnu ochranu.\n27. Ústavný súd v súlade so svojou ustálenou judikatúrou v prvom rade považuje\nza potrebné uviesť, že obsah základného práva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva podľa čl. 6\nods. 1 dohovoru tvoria obdobné záruky, že vec bude spravodlivo prerokovaná nezávislým\na nestranným orgánom verejnej moci postupom ustanoveným zákonom. Z uvedeného\ndôvodu v týchto právach nemožno vidieť podstatnú odlišnosť (II. ÚS 27/07).\n28. Z § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde vyplýva, že úlohou ústavného súdu pri\npredbežnom prerokovaní sťažnosti je tiež posúdiť, či táto nie je zjavne neopodstatnená.\nV súlade s konštantnou judikatúrou ústavného súdu o zjavne neopodstatnenú sťažnosť ide\nvtedy, keď namietaným postupom alebo namietaným rozhodnutím príslušného orgánu\nverejnej moci nemohlo dôjsť k porušeniu základného práva alebo slobody, ktoré označil\n\n10\n\nsťažovateľ, a to buď pre nedostatok príčinnej súvislosti medzi označeným postupom alebo\nrozhodnutím príslušného orgánu verejnej moci a základným právom alebo slobodou,\nporušenie ktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnenú\nsťažnosť preto možno považovať takú, pri predbežnom prerokovaní ktorej ústavný súd\nnezistil žiadnu možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody, reálnosť\nktorej by mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie (I. ÚS 66/98, tiež napr. I. ÚS 4/00,\nII. ÚS 101/03, IV. ÚS 136/05, III. ÚS 198/07). K iným dôvodom, ktoré môžu zakladať\nzáver o zjavnej neopodstatnenosti sťažnosti, nesporne patrí aj ústavnoprávny rozmer, resp.\nústavnoprávna intenzita namietaných pochybení, resp. nedostatkov v činnosti alebo\nrozhodovaní príslušného orgánu verejnej moci, posudzovaná v kontexte s konkrétnymi\nokolnosťami prípadu (IV. ÚS 362/09, m. m. IV. ÚS 62/08).\n29. Generálna prokuratúra vo svojom oznámení o vybavení ďalšieho opakovaného\npodnetu z 12. marca 2018 uviedla:\n„Po preskúmaní obsahu dozorového spisu Okresnej prokuratúry Prešov a Krajskej\nprokuratúry Prešov som zistil, že prokurátori sa vo vybavení podnetu vysporiadali\nso všetkými Vami právne relevantne namietanými skutočnosťami. S ich odôvodnením\nvo vzťahu k Vami namietaným skutočnostiam sa stotožňujem.\nNad rámec vybavení Vašich podnetov chcem poukázať na skutočnosť, že prokurátor\nnemusí dať odpoveď na všetky podávateľom podnetu nastolené otázky, teda na ďalšie\nskutočnosti a okolnosti uvedené v podnete, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný\nvýznam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ veci. Preto odôvodnenie,\nktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ záveru o splnení, či nesplnení\npodmienok na vykonanie opatrení prokurátora pri vykonávaní dozoru nad dodržiavaním\nzákonov a ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov orgánmi verejnej správy,\npostačuje na záver o tom, že je plne realizované právo podávateľa podnetu na právnu\nochranu poskytovanú prokuratúrou.\nZ napádaného VZN ani z jedného ustanovenia nijakým spôsobom nemožno dospieť\nk záveru, že by ním dochádzala k segregácii a diskriminácií rómskeho obyvateľstva. VZN\nrieši sociálne bývanie ako také a to nielen pre rómskych obyvateľov, ale pre všetky\n\n11\n\nkategórie osôb, ktoré majú zo zákona nárok na poskytnutie sociálneho bývania bez toho,\naby rozlišovalo tieto osoby z pohľadu rasovej otázky, či etnickej príslušnosti...\nVzhľadom k zákonom stanovenej povinnosti prokurátora konať ex offo, teda\npreskúmať celú zákonnosť namietaného VZN a nielen skutočnosti namietané podávateľom,\npri preskúmavaní VZN som zistil iné porušenie zákona ako Vami namietané a z tohto\ndôvodu som na tieto porušenia zareagoval dnešným dňom podaním protestu prokurátora\npodľa § 27 zákona o prokuratúre. Konkrétne sa jednalo o rozpor čl. 3 ods. 3 VZN a čl. 4\nods. 1 VZN s § 22 ods. 3 zákona č. 443/2010 Z.z. o dotáciách na rozvoj bývania\na o sociálnom bývaní v znení nesk. predpisov.“\n30. Pri posudzovaní otázky, či mohlo byť namietaným oznámením generálnej\nprokuratúry porušené právo sťažovateľky na inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy,\nje potrebné zohľadniť nielen odôvodnenie oznámenia generálnej prokuratúry, ale aj\nodôvodnenie upovedomenia o spôsobe vybavenia podnetu okresnou prokuratúrou. Tieto\nz hľadiska predmetu konania tvoria jeden celok (m. m. II. ÚS 78/05, III. ÚS 264/08).\n31. V upovedomení o spôsobe vybavenia podnetu odkladacím listom okresnej\nprokuratúry konajúci prokurátor uviedol:\n«V prvom rade musím poznamenať, že ani z jedného zo zabezpečených podkladov\nnevyplýva Vami konštatované prideľovanie bytov v určitých konkrétnych lokalitách mesta\nna základe akéhosi etnického princípu alebo na základe príslušnosti k určitej konkrétnej\nskupine obyvateľov za Vami opísaných diskriminačných okolností resp. z Vami uvedených\nsegregačných dôvodov. Zo zabezpečených podkladov vyplynulo jediné hľadisko, na základe\nktorého mesto Prešov rozhodne o pridelení nájomného bytu, a týmto je zlá sociálna situácia\nžiadateľa o nájomný byt, kde k prideleniu nájomného bytu dochádza žrebovaním v zmysle\nzoznamu uchádzačov o pridelenie nájomného bytu alebo priamym pridelením bytu na\nzáklade rozhodnutia primátora mesta. V nadväznosti na uvedené sociálne kritéria\npodmieňujúce prípadné pridelenie nájomného bytu, potom logicky a dôvodne nadväzujú aj\npodmienky prípadnej výmeny nájomných bytov medzi žiadateľmi.\nV kontexte Vašich „námietok“ musím taktiež poukázať na skutočnosť, že v čase od\n29.10.2015 do 30.11.2015 bola Útvarom hlavného kontrolóra mesta Prešov vykonaná\n\n12\n\nnásledná finančná kontrola VZN č. 5/2011 o prideľovaní nájomných bytov, ktoré sú\npostavené z prostriedkov mesta a dotácie štátu. V rámci tejto následne finančnej kontroly\nbola pod bodom 2.4 vykonaná i kontrola výmeny bytov. Z bodu 2.4 obsahu správy\nz následne finančnej kontroly citujem: „Možnosť výmeny bytov neupravuje VZN ani žiadny\nvnútorný predpis. Od roku 2010 až do októbra 2015 k výmene bytov medzi nájomníkmi\ndochádzalo v réžii správcu, ktorý si vyžiadal stanovisko k výmene od oddelenia sociálnych\nslužieb. Pri kontrole spisov boli identifikované dve výmeny bytov v rámci ul.\na tri výmeny v roku 2014, z čoho jedna bola v rámci ul.\n\n. Z uvedeného je\n\nzrejmé, že ešte v čase, kedy nebola výmena bytov VZN nijako upravená, k tejto dochádzalo\nlen vo výnimočných prípadoch, konkrétne za obdobie piatich rokov došlo k piatim výmenám\nbytov, a je teda minimálne nelogické tvrdiť, že v rámci týchto piatich výmen bytov,\nzdôrazňujem za obdobie piatich rokov, má mesto Prešov upravením podmienok výmeny\nnájomných bytov vo VZN č. 9/2016 presnou lokalizáciu ulíc, v rámci ktorých je možné\nnájomné byty vymieňať, „pro futuro“ nástroj k uplatňovaniu Vami tvrdenej segregačnej\npolitiky určitých marginalizovaných skupín. Vo veci zároveň poznamenávam, že v zmysle\nzáverov z vykonanej kontroly, „práve fakt, že takúto výmenu neupravuje žiadny interný\npredpis, bol vytvorený priestor, pre neštandardné správanie zúčastnených“, čo bolo aj\ndôvodom úpravy výmeny nájomných bytov VZN č. 9/2016 tak, a to v zmysle vyjadrenia\nmesta Prešov s úmyslom predísť akémukoľvek porušovaniu VZN č. 9/2016 spočívajúcemu\nv obchádzaní žrebovania u tých nájomcov, ktorým bolo poskytnuté sociálne bývanie\nv nájomnom byte priamym pridelením, a tak ako to vyplynulo so záverov vyššie spomínanej\nnáslednej finančnej kontroly.\nV ďalšom taktiež poukazujem na dôvodovú správu k návrhu VZN .../2016 (v čase\npodania návrhu VZN tomuto nebolo pridelené žiadne číslo), zo dňa 30.06.2016, kde v bode\n9. tejto dôvodovej správy pod písmenami a), b), c), d) je výslovne uvedené: „návrh VZN\nupravuje podmienky vo veci výmeny pri vzájomnej výmene nájomných bytov, ktoré boli\nzrekonštruované z dotácie štátu a finančných prostriedkov mesta na ul.\na ul.\n\npri vzájomnej výmene nájomných bytov, ktoré boli zrekonštruované\n\nz dotácie štátu a finančných prostriedkov mesta na ul.\nvýmene malometrážnych bytov na ul.\n\n, pri vzájomnej\na pri vzájomnej výmene\n\nostatných nájomných bytov v zmiešaných bytových domoch. Z takto formulovaných\n\n13\n\ndôvodov, jednoznačne vyplýva druhové určenie bytov na výmenu podľa spôsobu\nfinancovania rekonštrukcie bytu (z dotácie štátu a finančných prostriedkov mesta),\nz charakteru bytu - malometrážne byty, alebo charakteru bytového domu - zmiešané bytové\ndomy. V uvedených podmienkach som nevzhliadol žiadny segregačný charakter, pričom aj\ns poukazom na výnimočnosť realizovania výmen nájomných bytov nájomcami bytov\n(5 výmen za 5 rokov) mám za to, že daná úprava obsiahnutá VZN č. 9/2016 nie je\nprotizákonná, práve naopak, sprehľadňuje a konkretizuje podmienky výmeny nájomných\nbytov tak, aby žiadateľom bolo ešte pred samotným pridelením nájomného bytu zrejmé aké\nnájomné byty, a v akých lokalitách môžu so súhlasom prenajímateľa, v prípade ak\nnájomcovia o výmenu prejavia záujem, nájomné byty vymieňať.\nOkrem vyššie uvedených skutočností, ste obsahom podnetu správne poukázali na\nexistenciu zákonnej úpravy § 715 Občianskeho zákonníka...\nZ citovaného ustanovenia Občianskeho zákonníka vyplýva, že v prípade odopretia\nsúhlasu s výmenou bytu prenajímateľom bez závažných dôvodov môže súd na návrh\nnájomcu rozhodnutím nahradiť prejav vôle prenajímateľa, a teda v každom jednotlivom\nprípade má nájomca právo, aby prípadné odopretie súhlasu s výmenou bytu bolo\npreskúmané súdom. Stanovenie prvotných podmienok výmeny nájomných bytov nezbavuje\nprenajímateľa povinnosti vydať súhlas/nesúhlas s výmenou bytov v písomnej forme\na v prípade odopretia súhlasu s výmenou bytu uviesť závažné dôvody tohto odopretia. ináč\nsa prenajímateľ vystavuje hrozbe nahradenia prejavu vôle súdom.»\n32. Ústavou zaručené základné právo na inú právnu ochranu vyplývajúce z čl. 46\nods. 1 ústavy neznamená právo na úspech v tomto prípade v konaní pred orgánmi\nprokuratúry a nemožno ho účelovo chápať tak, že jeho naplnením je len subjektívne\nvíťazstvo podávateľa podnetu (m. m. II. ÚS 21/02, IV. ÚS 277/05).\n33. Ústavný súd je oprávnený a povinný posúdiť ústavnosť konania, resp.\nrozhodovania orgánov prokuratúry, t. j. či v konaní pred nimi došlo k porušeniu\nústavnoprávnych princípov konania a či možno ich konania (postupy) a rozhodnutia\npovažovať z ústavného hľadiska za akceptovateľné a udržateľné. Táto právomoc ústavného\nsúdu však nie je spojená so vznikom oprávnenia a povinnosti prehodnocovať právne názory\n\n14\n\norgánov prokuratúry, ku ktorým tieto dospeli na základe výkladu a uplatňovania zákonov,\nak\n\ntento\n\nvýklad\n\na\n\naplikácia\n\nzákonov\n\nneporušujú\n\nústavnoprocesné\n\nprincípy\n\n(m. m. II. ÚS 54/02). Reálne uplatnenie a garantovanie základného práva na inú právnu\nochranu nielenže neznamená právo na úspech v konaní, ale ani nárok na to, aby orgány\nprokuratúry preberali alebo sa riadili výkladom všeobecne záväzných právnych predpisov,\nktorý predkladá podávateľ podnetu (m. m. IV. ÚS 302/07).\n34. Ústavný súd uznáva, že orgány prokuratúry sa mohli vo väčšom rozsahu zaoberať\nargumentáciou sťažovateľky týkajúcej sa nepriamej diskriminácie, ale zároveň musí\nkonštatovať, že generálna prokuratúra v spojení so stanoviskami podriadených prokuratúr\nsvoj postup relevantným spôsobom vysvetlila a podnet sťažovateľky vybavila ústavne\nakceptovateľným spôsobom. Ústavný súd v tomto kontexte zdôrazňuje, že na kladné\nvybavenie podnetu nemá podávateľ podnetu právny nárok.\n35. Vo vzťahu k postupu generálnej prokuratúry a spôsobu, ktorým vybavila ďalší\nopakovaný podnet sťažovateľky svojím oznámením o vybavení ďalšieho opakovaného\npodnetu z 12. marca 2018, ústavný súd opakovane zdôrazňuje, že do obsahu základného\npráva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy nepatrí právo účastníka na rozhodnutie v súlade s jeho\nskutkovým a právnym názorom, resp. právo na úspech v konaní. Obsahom základného\npráva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy nie je ani záruka, že rozhodnutie orgánu verejnej moci bude\nspĺňať očakávania a predstavy účastníka konania.\n36. Podľa názoru ústavného súdu generálna prokuratúra v napadnutom oznámení\nsťažovateľke dostatočne zdôvodnila, postupujúc pritom v medziach svojej právomoci,\nsprávnosť postupu krajskej prokuratúry aj postupu okresnej prokuratúry pri vybavovaní jej\npodnetu. Závery generálnej prokuratúry ústavný súd považuje za právne akceptovateľné\na ústavne udržateľné. Výklad § 715 Občianskeho zákonníka zo strany orgánov prokuratúry\nje z ústavného hľadiska taktiež akceptovateľný. Namietaným postupom a napadnutým\noznámením generálnej prokuratúry preto nemohlo dôjsť k porušeniu základného práva\nsťažovateľky na inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy (a práva podľa čl. 6 ods. 1\ndohovoru).\n\n15\n\n37. Právo na spravodlivý proces podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru zahŕňa okrem iného\n(a predovšetkým) princíp „rovnosti zbraní“, t. j. princíp, že každá strana v procese musí mať\nrovnakú možnosť hájiť svoje záujmy a že žiadna z nich nesmie mať podstatnú výhodu voči\nprotistrane (rozsudok Európskeho súdu pre ľudské práva vo veci Delcourt proti Belgicku\nzo 17. 1. 1970, vo veci Dombo Beheer B. V. proti Holandsku z 27. 10. 1993 a pod.). Tento\nprincíp je expressis verbis vymedzený v čl. 47 ods. 3 ústavy.\n38. Ústavný súd podotýka, že v konaní pri vybavovaní podnetu podľa § 31\na nasledujúcich zákona o prokuratúre oproti podávateľovi tohto podnetu nestojí žiadna\nprotistrana, preto ani teoreticky nemohlo dôjsť k porušeniu základného práva sťažovateľky\npodľa čl. 47 ods. 3 ústavy.\n39. Článok 6 medzinárodného dohovoru zakotvuje povinnosť štátov zabezpečiť\nprostredníctvom príslušných vnútroštátnych súdov a iných štátnych orgánov všetkým\nosobám podliehajúcim ich jurisdikcii účinnú ochranu pred všetkými činmi rasovej\ndiskriminácie a spravodlivú a primeranú náhradu škody, ktorú v dôsledku takej\ndiskriminácie utrpeli.\n40. Ústavný súd konštatuje, že v predmetnom prípade napadnutý postup orgánov\nprokuratúry nemohol žiadnym spôsobom spochybniť právo sťažovateľky na účinnú ochranu\npred činmi rasovej diskriminácie, pretože sťažovateľka ako občianske združenie je\nprávnickou osobou, a teda nemá etnický pôvod, ktorý by mohol byť základom rasovej\ndiskriminácie. Navyše predmetom konania pred ústavným súdom nie je samotné VZN\nmesta Prešov, ktoré podľa sťažovateľky malo spôsobovať nepriamu rasovú diskrimináciu.\n41. Z čl. 13 dohovoru vyplýva pre fyzické osoby a právnické osoby procesné právo\nakcesorickej povahy mať účinné právne prostriedky nápravy pred národným orgánom\nv prípade porušenia ostatných ľudských práv chránených dohovorom.\n42. Porušenie čl. 13 dohovoru možno teda namietať iba v spojení s iným\nmateriálnym ustanovením dohovoru. Sťažovateľka namietala porušenie čl. 13 v spojení s čl.\n\n16\n\n6 dohovoru. Podľa judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva je ale čl. 6 ods. 1\ndohovoru vo vzťahu k čl. 13 lex specialis, a teda požiadavky čl. 13 dohovoru sú\nabsorbované požiadavkami stanovenými v čl. 6 ods. 1 dohovoru (rozsudok Európskeho\nsúdu pre ľudské práva vo veci Airey proti Írsku z 9. 10. 1979, č. 6289/73, bod 35; rozsudok\nDe Wilde, Ooms and Versyp proti Belgicku z 18. 11. 1970, č. 2832/66, 2835/66, 2899/66,\nbody 50, 54, 60 a 95; W. proti Spojenému kráľovstvu z 8. 7. 1987, č. 9749/82). Výnimkou\nz tohto pravidla sa stali iba námietky porušenia čl. 13 vo vzťahu k nerešpektovaniu\npožiadavky rozhodovania v primeranej lehote v zmysle čl. 6 ods. 1 dohovoru (napr.\nMenesheva proti Rusku z 9. 3. 2006, č. 59261/00, bod 105; Ilievi proti Bulharsku z 28. 5.\n2009, č. 7254/02, bod 56). Keďže ústavný súd dospel k záveru, že namietaným postupom\na napadnutým oznámením generálnej prokuratúry nedošlo k porušeniu práva sťažovateľky\npodľa čl. 6 ods. 1 dohovoru (pozri body 34, 35 a 36), preto nemohlo dôjsť ani k porušeniu\njej práva podľa čl. 13 dohovoru.\n43. Na základe uvedeného ústavný súd pri predbežnom prerokovaní dospel k záveru,\nže medzi namietaným postupom a napadnutým oznámením generálnej prokuratúry\na obsahom základných práv podľa čl. 46 ods. 1 a čl. 47 ods. 3 ústavy, práv podľa čl. 6 ods. 1\na čl. 13 dohovoru v spojení s čl. 6 dohovoru a právom podľa čl. 6 medzinárodného\ndohovoru, ktorých vyslovenia porušenia sa sťažovateľka domáha, neexistuje taká príčinná\nsúvislosť, na základe ktorej by po prípadnom prijatí sťažnosti na ďalšie konanie reálne\nmohol dospieť k záveru o ich porušení. Ústavný súd preto sťažnosť sťažovateľky v tejto\nčasti odmietol podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde ako zjavne neopodstatnenú.\n44. Po odmietnutí sťažnosti ako celku už bolo bez právneho dôvodu zaoberať sa\nďalšími návrhmi sťažovateľky uvedenými v petite jej sťažnosti.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 1. augusta 2018\n\n17", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia iných org.", "diskriminácia-zákaz", "prokurátor, prokuratúra-podnet"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:006c7462-f410-4790-b3e7-e99fd81e0223", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:1.US.489.2017.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 489/2017", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 489/2017 z 9. 10. 2017", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2017-10-09", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:1.US.489.2017.1"}, {"guid": "ussr:ce9599c1-3b1e-4456-9f53-fb968c51e55a", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2015:2.US.214.2015.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 214/2015", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 214/2015 z 1. 4. 2015", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2015-04-01", "citacie_n": 5, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2015:2.US.214.2015.1"}, {"guid": "ussr:27d07ed9-6c45-4368-865d-e386dbec3fc3", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 221/2014", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 221/2014 z 3. 4. 2014", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2014-04-03", "citacie_n": 16, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:27d07ed9-6c45-4368-865d-e386dbec3fc3"}, {"guid": "ussr:73a25600-a17a-402f-9e87-317cff34148e", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 362/09", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 362/09 z 15. 10. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-10-15", "citacie_n": 1155, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:73a25600-a17a-402f-9e87-317cff34148e"}, {"guid": "ussr:f3bfb878-d5fe-40b9-93e5-c816f83fefbe", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 264/08", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 264/08 z 3. 9. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-09-03", "citacie_n": 3148, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:f3bfb878-d5fe-40b9-93e5-c816f83fefbe"}, {"guid": "ussr:13c038d4-a201-43e5-b3bd-6081a18243d2", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 62/08", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 62/08 z 21. 2. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-02-21", "citacie_n": 1204, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:13c038d4-a201-43e5-b3bd-6081a18243d2"}, {"guid": "ussr:a8aab482-1974-455f-99a5-d2f5a66fed5c", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 302/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 302/07 z 6. 12. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-12-06", "citacie_n": 26, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:a8aab482-1974-455f-99a5-d2f5a66fed5c"}, {"guid": "ussr:3d1bbbf7-d99c-47a6-bb70-07901c4bb4d6", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 236/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 236/07 z 27. 9. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-09-27", "citacie_n": 1809, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:3d1bbbf7-d99c-47a6-bb70-07901c4bb4d6"}, {"guid": "ussr:e7deb011-d8e0-49d3-9990-7dad1c3edc98", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 198/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 198/07 z 17. 7. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-07-17", "citacie_n": 5043, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e7deb011-d8e0-49d3-9990-7dad1c3edc98"}, {"guid": "ussr:4cde5b9f-f9a9-4ed2-beaf-3ccde794261e", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 115/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 115/07 z 17. 5. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-05-17", "citacie_n": 1741, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:4cde5b9f-f9a9-4ed2-beaf-3ccde794261e"}, {"guid": "ussr:816e5011-ea3c-4d47-9b59-1027d0a555f1", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 27/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 27/07 z 29. 3. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-03-29", "citacie_n": 673, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:816e5011-ea3c-4d47-9b59-1027d0a555f1"}, {"guid": "ussr:32627ef7-d1a7-443e-93b9-b6a84d158d1f", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 277/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 277/05 z 29. 11. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-11-29", "citacie_n": 315, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:32627ef7-d1a7-443e-93b9-b6a84d158d1f"}, {"guid": "ussr:a415d4d2-0f20-4f5a-871b-83d6e580de74", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 136/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 136/05 z 11. 5. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-05-11", "citacie_n": 3751, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:a415d4d2-0f20-4f5a-871b-83d6e580de74"}, {"guid": "ussr:5c5950d6-ea20-4e7f-b4ef-2ab89ce3197a", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 78/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 78/05 z 16. 3. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-03-16", "citacie_n": 13331, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5c5950d6-ea20-4e7f-b4ef-2ab89ce3197a"}, {"guid": "ussr:b9c4a4d0-caaa-4064-90fc-0455a4f76974", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 149/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 149/04 z 5. 5. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-05-05", "citacie_n": 3401, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:b9c4a4d0-caaa-4064-90fc-0455a4f76974"}, {"guid": "ussr:8f60de0e-cbe0-4ed3-878d-d9bc36448c23", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 128/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 128/04 z 16. 4. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-04-16", "citacie_n": 632, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:8f60de0e-cbe0-4ed3-878d-d9bc36448c23"}, {"guid": "ussr:dba90b5e-4410-4ed4-ae9b-616d280d00ba", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 101/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 101/03 z 28. 5. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-05-28", "citacie_n": 3896, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:dba90b5e-4410-4ed4-ae9b-616d280d00ba"}, {"guid": "ussr:dffbff36-c5e0-4961-9065-66068231ba7e", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 54/02", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 54/02 z 17. 4. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-04-17", "citacie_n": 212, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:dffbff36-c5e0-4961-9065-66068231ba7e"}, {"guid": "ussr:94011438-da01-4343-b27d-3288866885f7", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 21/02", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 21/02 z 6. 3. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-03-06", "citacie_n": 324, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:94011438-da01-4343-b27d-3288866885f7"}, {"guid": "ussr:e0da639e-5ca3-4b9a-93ec-7a2299435640", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 66/98", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 66/98 z 15. 10. 1998", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1998-10-15", "citacie_n": 7731, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e0da639e-5ca3-4b9a-93ec-7a2299435640"}], "citovane_v": [{"guid": "ussr:f72e20aa-3c48-4442-a3c3-2aba24f18104", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2025:4.US.115.2025.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 115/2025", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 115/2025 z 11. 3. 2025", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2025-03-11", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2025:4.US.115.2025.1"}]}