{"guid": "ussr:b696295f-6c56-4e82-aa1a-2f738541d29e", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:4.US.431.2018.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 431/2018", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 431/2018 z 1. 8. 2018", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 1. augusta 2018, sp. zn. IV. ÚS 431/2018, ECLI:SK:USSR:2018:4.US.431.2018.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": null, "sudca_id": null, "sudca_url": null, "datum_vydania": "2018-08-01", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["prijíma na ďalšie konanie", "odmieta", "prijíma na ďalšie konanie", "prijíma na ďalšie konanie", "prijíma na ďalšie konanie", "odkladá vykonateľnosť rozhodnutia"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "IV.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-2", "nazov": "čl. 46 ods. 2 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-20", "nazov": "čl. 20 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-20", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-20"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-1", "nazov": "čl. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-1"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 20", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 20", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 20", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dodatkový protokol k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 1", "nazov": "Dodatkový protokol k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDodatkový protokol k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-20", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-1", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/b696295f-6c56-4e82-aa1a-2f738541d29e", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:4.US.431.2018.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2018:4.US.431.2018.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2018:4.US.431.2018.1/text", "citacie_n": 14, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nIV. ÚS 431/2018-14\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 1. augusta 2018 v senáte\nzloženom z predsedníčky Ľudmily Gajdošíkovej a zo sudcov Miroslava Duriša (sudca\nspravodajca) a Ladislava Orosza predbežne prerokoval sťažnosť\n\n,\n\n, zastúpenej advokátkou JUDr. Katarínou Šangalovou, PhD., Hurbanova 81,\nHlohovec, ktorou namieta porušenie svojich základných práv podľa čl. 20 a čl. 46 ods. 1 a 2\nÚstavy Slovenskej republiky, práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv\na základných slobôd, ako aj práva podľa čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru\no ochrane ľudských práv a základných slobôd uznesením Krajského súdu v Nitre sp. zn.\n8 Co 290/2016 z 29. septembra 2017 a postupom, ktorý predchádzal jeho vydaniu, a takto\nrozhodol:\n1. Sťažnosť\n\nv časti namietaného porušenia základných práv\n\npodľa čl. 20 a čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, ako aj práva podľa čl. 6 ods. 1\nDohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a práva podľa čl. 1 Dodatkového\nprotokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd uznesením Krajského\nsúdu v Nitre sp. zn. 8 Co 290/2016 z 29. septembra 2017 a postupom, ktorý predchádzal\njeho vydaniu, p r i j í m a na ďalšie konanie.\n\n2. O d k l a d á\n\nvykonateľnosť uznesenia Krajského súdu v Nitre č. k.\n\n8 Co 290/2016-1251 z 29. septembra 2017 do rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej\nrepubliky vo veci samej.\n3. Vo zvyšnej časti sťažnosť o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.\nOdôvodnenie:\nI.\n1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola\n7. februára 2018 doručená sťažnosť\n\n(ďalej len „sťažovateľka“),\n\nktorou namieta porušenie svojich základných práv podľa čl. 20 a čl. 46 ods. 1 a 2 Ústavy\nSlovenskej republiky (ďalej len „ústava“), práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane\nľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) a práva podľa čl. 1 Dodatkového\nprotokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len\n„dodatkový protokol“) uznesením Krajského súdu v Nitre (ďalej len „krajský súd“)\nsp. zn. 8 Co 290/2016 z 29. septembra 2017 (ďalej aj „napadnuté uznesenie“) a postupom,\nktorý predchádzal jeho vydaniu.\n2. Zo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že sťažovateľka je ako navrhovateľka\núčastníčkou konania vedeného na Okresnom súde Nitra (ďalej len „okresný súd“)\npod sp. zn. 10 C 148/2007, ktorého predmetom je rozhodovanie o jej návrhu a návrhu\nnavrhovateľa v 2. rade na vydanie náhrady za živý a mŕtvy inventár podľa zákona\nč. 229/1991 Zb. o úprave vlastníckych vzťahov k pôde a inému poľnohospodárskemu\nmajetku v znení neskorších predpisov. Sťažovateľka podala okresnému súdu návrh\n28. decembra 1992.\n3. Okresný súd vo veci rozhodol rozsudkom č. k. 10 C 148/2007-840\nz 12. marca 2010, ktorým návrh proti odporcovi v 1. rade zamietol pre nedostatok pasívnej\nlegitimácie.\n\n2\n\n4. Následne okresný súd rozsudkom č. k. 10 C 148/2007-1026 zo 17. septembra 2012\nnávrh proti odporcom v 2. a 3. rade zamietol z dôvodu, že sťažovateľka a navrhovateľ\nv 2. rade nepreukázali, že si reštitučný nárok uplatnili v zákonom určenej lehote.\n5. Uznesením č. k. 10 C 148/2007-1085 z 19. augusta 2013 okresný súd rozhodol\no trovách konania tak, že odporcom v 1. až 3. rade náhradu trov konania nepriznal\ns poukazom na dôvody hodné osobitného zreteľa v zmysle § 150 zákona č. 99/1963 Zb.\nObčiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej aj „OSP“).\n6. Krajský súd označené uznesenie okresného súdu na základe odporcami podaného\nodvolania uznesením č. k. 8 Co 312/2013-1111 z 29. novembra 2013 zrušil v celom\nrozsahu. Krajský súd uviedol, že okresný súd dôsledne neskúmal majetkové, sociálne,\nosobné a ďalšie pomery účastníkov konania a taktiež neskúmal dopad svojho rozhodnutia\nna majetkové pomery oprávneného účastníka konania.\n7. Okresný súd následne uznesením č. k. 10 C 148/2007-1175 z 24. júna 2015\no trovách konania opätovne rozhodol tak, že odporcom v 1. až 3. rade náhradu trov\nnepriznal s poukazom na dôvody hodné osobitného zreteľa v zmysle § 150 OSP. Okresný\nsúd v odôvodnení svojho uznesenia uviedol, že za dôvody hodné osobitného zreteľa\npovažuje v tomto prípade samotný charakter konania, v ktorom sa navrhovatelia domáhali\nsvojho nároku podľa reštitučných zákonov, taktiež skutkovú zložitosť veci, keďže v konaní,\nktoré predchádzalo súdnemu konaniu, i v samotnom súdnom konaní navrhovatelia nevedeli\ndostatočne určiť, kto je povinnou osobou, ako aj na osobné, majetkové, zárobkové a iné\npomery všetkých účastníkov konania, keď na strane navrhovateľov ide o samostatne\nhospodáriacich roľníkov, ktorí svoju pôdu len prenajímajú, avšak neprekračujú hranicu\npríjmu na podanie daňového priznania. Okresný súd taktiež prihliadol na skutočnosť, že\nsťažovateľka je starobnou dôchodkyňou, na výšku jej dôchodku, jej mesačné náklady\na na jej zdravotné ťažkosti. Okresný súd ďalej doplnil, že sťažovateľka a navrhovateľ\nv 2. rade sú síce vlastníkmi nehnuteľností, „bolo by však neprimerane tvrdé, aby sa museli\nzbavovať svojho majetku, ktorí nadobudli ako reštituenti, resp. svojho bývania, v dôsledku\núhrady trov konania protistrane (ktoré predstavujú cca 15.000,00 eur pre každého\n\n3\n\nodporcu)“. Napokon okresný súd skúmal, aký dopad by malo nepriznanie náhrady trov\nkonania na odporcov v 1. a 2. rade. K tomuto uviedol: „Súd skúmal i skutočnosť,\nči nepriznanie náhrady trov konania odporcovi v 1. a 2. rade bude mať tvrdý dopad\nna odporcov, a dospel k názoru, že tento nebude u odporcov až taký tvrdý, ako by bol\nu navrhovateľov, keďže na stane odporcov ide o právnické osoby, pričom odporcom\nv 1. rade je fungujúca spoločnosť, ktorej spoločníkmi sú 2 právnické osoby, z toho jedna\nzahraničná spoločnosť a u odporcu v 2. rade ide rovnako fungujúcu právnickú osobu, ktoré\nsa s majetkovou stratou vysporiadajú oveľa ľahšie, hoci súd nepopiera, že to nebude pre\nnich znamenať majetkový zásah, no nie taký, ako na stane navrhovateľov, ktorí by sa\nv dôsledku priznania náhrady trov konania museli zbavovať svojho majetku, ba dokonca by\nmohli dôjsť o bývanie. Prípadné priznanie náhrady trov konania by sa tiež mohlo javiť ako\nneprimeraná tvrdosť voči účastníkom - navrhovateľom, ktorí v konaní preukázali, že ich\nprávnym predchodcom bol odňatý živý a mŕtvy inventár, v konaní však neboli úspešní\nv konečnom dôsledku preto, že nedodržali postup, ktorý zákon stanovil pri uplatnení nároku\npodľa reštitučného zákona.“\n8. Krajský súd napadnutým uznesením zmenil uznesenie okresného súdu\nz 24. júna 2015 tak, že odporcom v 1. a 2. rade priznal náhradu trov konania v plnom\nrozsahu. Krajský súd dospel k záveru, že na daný prípad nemožno aplikovať § 150 OSP,\nresp. § 257 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov\n(ďalej aj „CSP“). Krajský súd uviedol: „V konaní vo veci samej žalobcovia v 1. a 2. rade\nneboli úspešní, keďže ich žaloba bola v končenom dôsledku voči žalovaným v 1. a 2. rade\nzamietnutá ako nedôvodná z dôvodov vyššie uvedených a potom je možné prijať záver, že\npredmetné konanie a náklady žalovaných v 1. a 2. rade nemuseli vzniknúť, ak by žalobcovia\npred začatím konania postupovali v súlade s požiadavkami vyššie citovaného reštitučného\nzákona. Odvolací súd ďalej dospel k záveru, že výnimočnosť daného prípadu pre aplikáciu\nustanovenia § 257 CSP nevzhliadol ani v okolnostiach strán sporu - žalobcov v 1. a 2. rade\n(sociálny aspekt), keď z obsahu spisu nevyplýva tá skutočnosť, že žalobcovia v 1. a 2. rade\nnemôžu uhradiť trovy konania žalovaných v 1. a 2. rade s poukazom na ich osobné,\nzdravotné, zárobkové, majetkové pomery, teda nebola preukázaná taká skutočnosť, že\ncelkové pomery žalobcov to neumožňujú. Z obsahu spisu vyplýva, že obaja žalobcovia\n\n4\n\nv konaní vo veci samej preukázali súdu, že v čase začatia konania, ako aj ku dňu\nrozhodnutia súdu vo veci boli evidovaní v zozname samostatne hospodáriacich roľníkov...\nS poukazom na vyššie uvedené celkové pomery žalobcov v 1. a 2. rade, keď obaja\nmajú pravidelný mesačný príjem (starobný dôchodok) a pravidelný ročný príjem (príjem\nz prenájmu z vlastníctva pôdy), keď výška ich starobného dôchodku prekračuje minimálnu\nmzdu, ktorá bola v roku 2013 vo výške 338 eur, v roku 2014 vo výške 352 eur, v roku 2015\nvo výške 380 eur, pričom počas konania pred nástupom na starobný dôchodok, boli obaja\nzapojení do pracovného procesu, obaja majú bežné náklady na domácnosť, na ktorých sa\nmajú povinnosť podieľať tiež ich manželia, i keď obaja žalobcovia majú zvýšené výdavky\nspojené so zdravotným stavom, je potrebné prijať ten záver, že celkové pomery žalobcov\nv 1. a 2. rade ako povinných strán sporu k náhrade trov konania preukazujú, že títo môžu\nuhradiť náhradu trov konania žalovaným v 1. a 2. rade, i s prihliadnutím na hodnotu sporu\na výšky trov konania. Naviac žalobkyňa v 1. rade v podanom vyjadrení k odvolaniam\nžalovaných v 1. a 2. rade nepoprela, nespochybnila tvrdenie žalovaného v 1. rade, že časť\nsvojho nehnuteľného majetku previedla na svoju dcéru\n\nv roku 2015,\n\nktorú skutočnosť preukazujú aj vyššie uvedené listy vlastníctva pre kat. úz.\n. Pokiaľ sa jedná o pomery na strane žalovaných v 1. a 2. rade, tí obaja zhodne\nuviedli, že nepriznanie náhrady trov konania by pociťovali vzhľadom na svoje celkové\npomery ako neprimeranú tvrdosť, keďže počas konania, od 31.12.1992 museli vynaložiť\ntrovy konania vo vecnej súvislosti spojené s ich obranou v konaní, potom je potrebné prijať\nzáver, že rozhodnutie o nepriznaní náhrady trov konania žalovaným v 1. a 2. rade podľa\nustanovenia § 257 CSP by bolo neprimerané tvrdé voči žalovaným v 1. a 2. rade a v\nrozpore s dobrými mravmi. S poukazom na vyššie uvedené podstatné dôvody, odvolací súd\nnapadnuté uznesenie súdu pnej inštancie zmenil tak, ako je uvedené vo výroku tohto\nuznesenia.“\n9. Sťažovateľka pred ústavným súdom tvrdí, že krajský súd dospel vo svojom\nuznesení k opačnému záveru ako okresný súd, pričom tento svoj záver nedostatočne\nodôvodnil. V dôsledku toho považuje napadnuté uznesenie za nepresvedčivé a svojvoľné.\nKrajský súd podľa jej názoru vôbec nevzal do úvahy okolnosti, ktoré ju viedli k uplatneniu\njej práva na súde, jej aktivitu v štádiu pred podaním žaloby na súde, skutkové okolnosti\n\n5\n\nveci, keď bola z dôvodu opatrnosti nútená zotrvať na žalobe proti všetkým odporcom, a ani\ndĺžku konania pred všeobecnými súdmi, ktoré po 21 rokoch rozhodli, resp. „zistili“, že\nsťažovateľkina výzva odporcom bola nekvalifikovaná.\n10. Sťažovateľka tiež napáda podľa nej svojvoľný záver krajského súdu, ktorý\nv odôvodnení napadnutého uznesenia považuje jej starobný dôchodok vo výške 460 € za\npríjem, ktorý jej umožňuje uhradiť trovy konania odporcom. Podľa názoru sťažovateľky\nvšak v kontraste s odhadovanými trovami konania (vo výške vyše 30 000 €) a jej\nvýdavkami v súvislosti s jej zdravotným stavom tento záver krajského súdu neobstojí.\n11. Sťažovateľka k tomuto ďalej tvrdí, že krajský súd sa v napadnutom uznesení\nodklonil od ustálenej judikatúry, pričom odkazuje na viaceré rozhodnutia okresných súdov\na krajských súdov, v ktorých bol vo vzťahu k reštituentom aplikovaný § 150 OSP.\n12. Sťažovateľka vo svojej sťažnosti zdôrazňuje, že ju a jej rodinu „už raz ožobráčil\ntotalitný štát, ktorý zobral jej rodine všetok majetok, druhý krát ju ožobračuje demokratický\nštát v podobe náhrady trov konania, ktoré sú pre sťažovateľku likvidačné“.\n13. V ďalšej časti svojej sťažnosti sťažovateľka uvádza, že krajský súd rozhodol\nnapadnutým uznesením v senáte, ktorého členmi boli aj sudkyňa Adriana Kálmánová\na sudca Vladimír Novotný. Obaja títo sudcovia mali v jej veci rozhodovať aj na prvom\nstupni, pričom obaja konanie v jej veci zastavili a obe tieto rozhodnutia boli následne\nzrušené nadriadeným krajským súdom. Navyše menovaná sudkyňa mala v konaní pred\nokresným súdom spôsobovať v jej veci prieťahy.\n14. Sťažovateľka v dôsledku uvedeného ústavný súd žiada, aby nálezom takto\nrozhodol:\n„1. Základné právo sťažovateľky na prerokovanie a rozhodnutie veci na nestrannom\na nezávislom súde podľa čl. 46 ods. 1 a 2 Ústavy SR, právo na súdnu ochranu podľa čl. 46\nods. 1 a 2 Ústavy SR, právo vlastniť majetok podľa čl. 20 Ústavy SR a právo na spravodlivé\nsúdne konanie podľa č. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd,\n\n6\n\nprávo na ochranu majetku podľa čl. 1 Dodatkového Protokolu 1 k Dohovoru o ochrane\nľudských práv a základných slobôd v konaní vedenom na Krajskom súde v Nitre pod sp. zn.\n8Co/290/2016 porušené bolo.\n2. Uznesenie Krajského súdu v Nitre zo dňa 29. septembra 2017, č.k. 8Co/290/20161215 (správne má byť č. k. 8 Co 290/2016-1251, pozn.) sa zrušuje a vec sa vracia\nKrajskému súdu v Nitre na ďalšie konanie.\n3. Sťažovateľke priznáva finančné zadosťučinenie v sume 30.000 eur (slovom\ntridsaťtisíc eur), ktoré je Krajský súd v Nitre povinný vyplatiť jej do dvoch mesiacov\no právoplatnosti nálezu.\n4. Krajský súd v Nitre je povinný nahradiť sťažovateľke trovy konania...“\n15. Sťažovateľka zároveň vo svojej sťažnosti navrhuje, aby ústavný súd odložil\nvykonateľnosť napadnutého uznesenia do právoplatnosti rozhodnutia ústavného súdu\nvo veci samej. Tento svoj návrh odôvodňuje takto: „Po právoplatnosti napadnutého\nuznesenia je úlohou Okresného súdu Nitra vyčísliť výšku trov právneho zastúpenia\nžalovaných v prvom a druhom rade, ktorých predbežné vyčíslenie presahuje sumu 30.000\neur. Keďže sťažovateľkine pomery nedovoľujú túto sumu uhradiť, je možné predpokladať, že\nsťažovateľke budú vykonávané zrážky z jej starobného dôchodku. Vzhľadom k tomu, že\nv dôsledku výkonu exekúcie na dôchodok sťažovateľky bude mať sťažovateľka k dispozícii\nlen 198 eur mesačne, ktorá suma nebude postačovať na pokrytie jej nevyhnutných potrieb,\nje tu obava, že znížením jej príjmu sa sťažovateľka ocitne na pokraji chudoby, čo môže mať\nv jej veku 70 rokov a pri jej zdravotných problémoch za následok nenapraviteľnú ujmu...“\nII.\n16. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú\nSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak\no ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\n\n7\n\n17. Ústavný súd konštatuje, že sťažovateľka v petite svojej sťažnosti (výslovne)\nnapáda postup krajského súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 8 Co 290/2016, avšak z obsahu\njej sťažnosti, ako aj zo samotnej povahy veci možno podľa názoru ústavného súdu\njednoznačne vyvodiť, že sťažovateľka svojou sťažnosťou napáda aj uznesenie krajského\nsúdu sp. zn. 8 Co 290/2016 z 29. septembra 2017 vydané v označenom konaní, do ktorého\nňou výslovne napádaný postup vyústil. Ústavný súd preto ustálil, že predmetom tejto\nsťažnosti je postup krajského súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 8 Co 290/2016 a aj jeho\nuznesenie z 29. septembra 2017 vydané v tomto konaní (napadnuté uznesenie).\nII.A K namietanému porušeniu základných práv podľa čl. 20 a čl. 46 ods. 1\nústavy, ako aj práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru a práva podľa čl. 1 dodatkového\nprotokolu napadnutým uznesením a postupom, ktorý predchádzal jeho vydaniu\n18. Podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z.\no organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho\nsudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) ústavný súd\nnávrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento\nzákon neustanovuje inak.\n19. Podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde návrhy vo veciach, na prerokovanie\nktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom,\nneprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy\npodané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením\nbez ústneho pojednávania.\n20. Po predbežnom prerokovaní sťažnosti sťažovateľky ústavný súd zistil, že v tejto\nčasti sťažnosti sú splnené všetky ústavné a zákonné predpoklady na jej prijatie na ďalšie\nkonanie, a preto rozhodol o jej prijatí tak, ako to je uvedené vo výroku tohto uznesenia (§ 25\nods. 1 a 3 zákona o ústavnom súde; bod 1 výrokovej časti tohto uznesenia).\n\n8\n\nII.B K namietanému porušeniu čl. 46 ods. 2 ústavy napadnutým uznesením\na postupom, ktorý predchádzal jeho vydaniu\n21. Podľa čl. 46 ods. 2 ústavy kto tvrdí, že bol na svojich právach ukrátený\nrozhodnutím orgánu verejnej správy, môže sa obrátiť na súd, aby preskúmal zákonnosť\ntakéhoto rozhodnutia, ak zákon neustanoví inak. Z právomoci súdu však nesmie byť\nvylúčené preskúmanie rozhodnutí týkajúcich sa základných práv a slobôd.\n22. Citovaný čl. 46 ods. 2 ústavy garantuje právo na súdny prieskum rozhodnutí\norgánov verejnej správy v rámci správneho súdnictva, ktoré vo veci sťažovateľky nie je\n„v hre“, a teda nie je na posudzovanú vec aplikovateľné.\n23. Z uvedeného dôvodu ústavný súd sťažnosť v tejto časti odmietol podľa § 25\nods. 2 zákona o ústavnom súde ako zjavne neopodstatnenú (bod 3 výrokovej časti tohto\nuznesenia).\nII.C K návrhu na odloženie vykonateľnosti napadnutého uznesenia krajského\nsúdu\n24. Sťažovateľka požiadala ústavný súd aj o odloženie vykonateľnosti napadnutého\nuznesenia krajského súdu.\n25. Podľa § 52 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže na návrh\nsťažovateľa rozhodnúť o dočasnom opatrení a odložiť vykonateľnosť napadnutého\nprávoplatného rozhodnutia, opatrenia alebo iného zásahu, ak to nie je v rozpore s dôležitým\nverejným záujmom a ak by výkon napadnutého rozhodnutia, opatrenia alebo iného zásahu\nneznamenal pre sťažovateľa väčšiu ujmu, než aká môže vzniknúť iným osobám pri odložení\nvykonateľnosti; najmä uloží orgánu, ktorý podľa sťažovateľa porušil základné práva alebo\nslobody sťažovateľa, aby sa dočasne zdržal vykonávania právoplatného rozhodnutia,\nopatrenia alebo iného zásahu, a tretím osobám uloží, aby sa dočasne zdržali oprávnenia im\npriznaného právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom.\n\n9\n\n26. Zo znenia § 52 ods. 2 zákona o ústavnom súde vyplýva, že odloženie\nvykonateľnosti prichádza do úvahy v prípadoch, ak sťažnosťou napadnuté rozhodnutie\npredstavuje trvajúci zásah do právnej sféry sťažovateľa. Pre vyhovenie návrhu na odklad\nvykonateľnosti napádaného rozhodnutia je ale z povahy veci nutné, aby toto rozhodnutie\nukladalo povinnému subjektu niečo konať, niečoho sa zdržať, prípadne niečo strpieť,\npretože vykonateľnosťou napadnutého rozhodnutia sa rozumie možnosť určitými právnymi\nnástrojmi vymôcť od subjektov k tomu povinných splnenie si uloženej povinnosti, ktorá\ntvorí obsah výroku daného individuálneho právneho aktu, pokiaľ tak nekonali dobrovoľne\n(napr. II. ÚS 716/2016, IV. ÚS 262/2018).\n27.1 Ústavný súd si je vedomý skutočnosti, že napadnutým uznesením sa\nsťažovateľke formálne neukladá povinnosť niečo konať, niečoho sa zdržať, prípadne niečo\nstrpieť. Napriek tomu sa ústavný súd domnieva, že nevyhovenie návrhu sťažovateľky na\nodklad vykonateľnosti napadnutého uznesenia iba na základe uvedeného by v okolnostiach\ntejto veci, teda pri rozhodovaní všeobecných súdov o trovách konania v právnom režime\nCivilného sporového poriadku, predstavovalo prílišný formalizmus, ktorý sám ústavný súd\npovažuje za neakceptovateľný (napr. IV. ÚS 192/08, III. ÚS 163/2011, I. ÚS 155/2017).\n27.2 Právna úprava dočasného opatrenia je systematicky začlenená do šiesteho\noddielu druhej hlavy tretej časti zákona o ústavnom súde (konanie o sťažnostiach fyzických\nosôb a právnických osôb podľa čl. 127 ods. 1 ústavy a konanie o sťažnostiach orgánov\núzemnej samosprávy podľa čl. 127a ústavy). Táto právna úprava primárne reflektuje právny\nstav, podľa ktorého ústavný súd pri svojom rozhodovaní nie je viazaný žiadnou lehotou,\na preto je potrebné aj s ohľadom na možnosť dlhšieho trvania rozhodovania ústavného súdu\no sťažnosti fyzickej osoby alebo právnickej osoby poskytnúť potrebnú predbežnú ochranu\nohrozeným právam sťažovateľa (II. ÚS 577/2015, III. ÚS 190/2016, III. ÚS 95/2017).\nÚstavný súd má dbať o to, aby v prípade rozhodovania o odklade vykonateľnosti\nnapadnutého rozhodnutia prípadný výsledok konania pred ústavným súdom nebol zmarený\nrealizáciou pred ústavným súdom napadnutého rozhodnutia (tamtiež).\n27.3 Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez\nnávrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.\n\n10\n\n27.4 Podľa § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej\ninštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením,\nktoré vydá súdny úradník.\n27.5 Prijatím Civilného sporového poriadku sa v porovnaní s predošlou právnou\núpravou obsiahnutou v Občianskom súdnom poriadku zaviedla zmena spočívajúca v tom, že\no trovách konania sa podľa Civilného sporového poriadku rozhoduje formálne v dvoch\nfázach. V prvej fáze je súdom v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí, rozhodnuté o tom,\nkomu (a či vôbec) sa prizná nárok na náhradu trov konania (v tomto prípade ide o napadnuté\nuznesenie). Rozhodnutie prijaté v prvej fáze je teda rozhodnutím len o nároku na náhradu\ntrov konania, nie o plnení. Vo výroku tohto rozhodnutia sa neuvádza, že neúspešná strana je\npovinná zaplatiť náhradu trov konania druhej strane. O samotnej výške náhrady trov\nkonania následne súd rozhoduje v druhej fáze, a to po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa\nkonanie končí. Výška náhrady trov konania je určená samostatným uznesením, ktoré vydá\nsúdny úradník. Vo výroku rozhodnutia vydaného v druhej fáze sa taktiež neúspešnej strane\nformálne uloží povinnosť tieto trovy zaplatiť. Na základe uvedeného možno argumentovať,\nže v zmysle súčasnej právnej úpravy Civilného sporového poriadku by bola sťažovateľke\nformálne uložená určitá povinnosť až prijatím rozhodnutia v druhej fáze konania (určenie\nvýšky trov konania súdnym úradníkom).\n27.6 Pri rozhodovaní o trovách konania v právnom režime Civilného sporového\nporiadku vzniká z pohľadu ústavného súdu situácia, v ktorej už prvé rozhodnutie\nvšeobecného súdu, ktorým sa rozhoduje o priznaní náhrady trov konania (rozhodnutie\nprijaté v prvej fáze, v tomto prípade napadnuté uznesenie), môže javiť známky\nneprimeraného zásahu do práv sťažovateľky, ktorý s ohľadom na ďalší zákonom predpísaný\npostup všeobecného súdu opodstatňuje odklad vykonateľnosti tohto uznesenia, keďže v jeho\nintenciách by následne príslušný všeobecný súd (súdny úradník) v druhej fáze rozhodoval\no samotnej výške trov konania (vypočítaval trovy konania) a formálne sťažovateľke uložil\npovinnosť zaplatiť ich. Ústavnému súdu by formálne vznikal priestor na odklad\nvykonateľnosti až v prípade rozhodnutia vydaného v druhej fáze konania. Rozhodnutie\nvydané súdnym úradníkom v druhej fáze konania (samotné vyčíslenie trov konania) by však\nsamo osebe nemuselo javiť žiadne známky nezákonnosti či neústavnosti, a to aj napriek\ntomu, že by vychádzalo z potenciálne ústavnoprávne neakceptovateľného rozhodnutia\n\n11\n\npríslušného súdu v prvej fáze konania, ktorým sa rozhoduje o priznaní nároku na náhradu\ntrov konania. V takejto situácii by ústavný súd v takýchto prípadoch stratil možnosť\nzasiahnuť vo forme odkladu vykonateľnosti, v dôsledku čoho by prípadný výsledok konania\npred ústavným súdom mohol byť (aspoň do určitej miery) zmarený realizáciou rozhodnutia\nprijatého v prvej fáze rozhodovania o trovách konania, pretože na základe neho by bolo\nnásledne prijaté rozhodnutie o určení samotnej výšky trov konania a uložení povinnosti tieto\ntrovy konania zaplatiť.\n27.7 Vychádzajúc z týchto úvah, dospel ústavný súd k záveru, že v záujme\nmateriálnej ochrany ústavnosti, ktorá si vyžaduje prihliadanie predovšetkým na zmysel\na účel právnej úpravy (normy), nie iba na jej formu, je z pohľadu ochrany základných práv\nsťažovateľky nevyhnutné takúto formálnu prekážku prekonať.\n27.8\n\nÚstavný\n\nsúd\n\npo\n\npreskúmaní\n\nobsahu\n\nuznesenia\n\nkrajského\n\nsúdu\n\nč. k. 8 Co 290/2016-1251 z 29. septembra 2017 a dôvodov sťažnosti dospel k záveru, že\nsťažovateľka osvedčila existenciu predpokladov na zabezpečenie toho, aby sa prípadný\nvýsledok konania pred ústavným súdom nezmaril v dôsledku ďalšieho postupu okresného\nsúdu (v druhej fáze rozhodovania o trovách konania) v zmysle pre neho záväzných záverov\nuznesenia krajského súdu. Bez tohto zabezpečovacieho prostriedku by totiž podľa názoru\nústavného súdu mohlo dôjsť v prípade vyslovenia neústavnosti označeného uznesenia\nkrajského súdu k ujme na strane sťažovateľky, ktorá by bola väčšia než ujma, ktorá by\nprípadne mohla vzniknúť následkom odkladu vykonateľnosti tohto uznesenia. Návrh\nsťažovateľky na rozhodnutie o dočasnom opatrení v tejto časti nie je v rozpore s dôležitým\nverejným záujmom.\n28. Ústavný súd preto konštatuje, že v tomto prípade sú splnené podmienky na\nodloženie vykonateľnosti uznesenia krajského súdu č. k. 8 Co 290/2016-1251\nz 29. septembra 2017 do rozhodnutia ústavného súdu vo veci samej, a preto rozhodol tak,\nako to je uvedené v bode 2 výrokovej časti uznesenia.\n29. Uložené dočasné opatrenie podľa § 52 ods. 3 zákona o ústavnom súde zanikne\nnajneskôr ex lege nadobudnutím právoplatnosti rozhodnutia ústavného súdu vo veci samej,\nak ústavný súd nerozhodne o jeho skoršom zrušení. Podľa § 52 ods. 4 zákona o ústavnom\n\n12\n\nsúde dočasné opatrenie možno zrušiť aj bez návrhu, ak pominú dôvody, pre ktoré sa\nnariadilo.\n30. V konaní o prijatej sťažnosti ústavný súd rozhodne aj o ďalších nárokoch\nsťažovateľky uplatnených v návrhu na rozhodnutie vo veci samej (petite) jej sťažnosti.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 1. augusta 2018\n\n13", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "trovy konania-náklady konania", "vykonateľnosť-odklad", "trovy konania-náklady konania", "reštitúcia", "sudca-nestrannosť"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:97d62a41-e71b-42c5-8c27-357dc7b6986d", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:1.US.155.2017.2", "spisova_znacka": "I. ÚS 155/2017", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 155/2017 z 31. 8. 2017", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2017-08-31", "citacie_n": 273, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:1.US.155.2017.2"}, {"guid": "ussr:fcd7b27f-cd89-44d4-8a83-d2776a6a267c", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 163/2011", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 163/2011 z 13. 4. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-04-13", "citacie_n": 101, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:fcd7b27f-cd89-44d4-8a83-d2776a6a267c"}, {"guid": "ussr:ed12c002-1f63-4a1a-b8fb-6dd1c1868a4f", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 192/08", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 192/08 z 28. 8. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-08-28", "citacie_n": 224, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:ed12c002-1f63-4a1a-b8fb-6dd1c1868a4f"}], "citovane_v": [{"guid": "ussr:c7836ec4-c054-44b2-af53-3c5dc4257b42", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2024:4.US.366.2024.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 366/2024", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 366/2024 z 25. 7. 2024", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2024-07-25", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2024:4.US.366.2024.1"}, {"guid": "ussr:f5728965-cd4c-4434-bd7b-891f001557e3", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:3.US.194.2020.2", "spisova_znacka": "III. ÚS 194/2020", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 194/2020 z 19. 8. 2020", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2020-08-19", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:3.US.194.2020.2"}, {"guid": "edfab244-5f25-4bc4-ab57-185b4fd2689e:07b7e182-c30a-45b1-9e46-953017149156", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2019:4107899661.1", "spisova_znacka": "6Cdo/96/2019", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Cdo/96/2019 z 17. 9. 2019", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2019-09-17", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2019:4107899661.1"}, {"guid": "edfab244-5f25-4bc4-ab57-185b4fd2689e:2cb34665-9e45-4fde-9ba3-e36ac8409441", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2019:4107899661.1", "spisova_znacka": "6Cdo/96/2019", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Cdo/96/2019 z 17. 9. 2019", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2019-09-17", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2019:4107899661.1"}, {"guid": "edfab244-5f25-4bc4-ab57-185b4fd2689e:61db3b48-84d1-4ef2-a3ce-3f5f2545d9d0", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2019:4107899661.1", "spisova_znacka": "6Cdo/96/2019", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Cdo/96/2019 z 17. 9. 2019", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2019-09-17", "citacie_n": 4, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2019:4107899661.1"}, {"guid": "edfab244-5f25-4bc4-ab57-185b4fd2689e:61e38b53-8b91-47e0-a388-276dfb435a1c", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2019:4107899661.1", "spisova_znacka": "6Cdo/96/2019", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Cdo/96/2019 z 17. 9. 2019", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2019-09-17", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2019:4107899661.1"}, {"guid": "edfab244-5f25-4bc4-ab57-185b4fd2689e:f2b7343e-1428-491d-ac58-7c068214c025", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2019:4107899661.1", "spisova_znacka": "6Cdo/96/2019", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Cdo/96/2019 z 17. 9. 2019", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2019-09-17", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2019:4107899661.1"}, {"guid": "0578f098-1565-466f-b4ef-903d9206c2af:87e90bd1-8fae-4746-a5a7-18ecdf54ad12", "ecli": "ECLI:SK:KSBB:2025:6124394819.1", "spisova_znacka": "17CoPr/4/2025", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 17CoPr/4/2025 z 28. 5. 2025", "sud": "Krajský súd Banská Bystrica", "datum_vydania": "2025-05-28", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2025:6124394819.1"}, {"guid": "8d03af81-8887-4eae-911c-32dc6338746e:8de5cef0-bf2e-4389-bc71-eefcb04d0f52", "ecli": "ECLI:SK:KSNR:2020:4107899661.1", "spisova_znacka": "8Co/264/2019", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Nitra sp. zn. 8Co/264/2019 z 27. 2. 2020", "sud": "Krajský súd Nitra", "datum_vydania": "2020-02-27", "citacie_n": 4, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSNR:2020:4107899661.1"}, {"guid": "8d03af81-8887-4eae-911c-32dc6338746e:f6e18492-7eea-498f-bed5-611340eed66a", "ecli": "ECLI:SK:KSNR:2020:4107899661.1", "spisova_znacka": "8Co/264/2019", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Nitra sp. zn. 8Co/264/2019 z 27. 2. 2020", "sud": "Krajský súd Nitra", "datum_vydania": "2020-02-27", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSNR:2020:4107899661.1"}, {"guid": "8d03af81-8887-4eae-911c-32dc6338746e:f50765a4-b55b-42f5-ac01-6d75b470dbb8", "ecli": "ECLI:SK:KSNR:2020:4107899661.1", "spisova_znacka": "8Co/264/2019", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Nitra sp. zn. 8Co/264/2019 z 27. 2. 2020", "sud": "Krajský súd Nitra", "datum_vydania": "2020-02-27", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSNR:2020:4107899661.1"}, {"guid": "8d03af81-8887-4eae-911c-32dc6338746e:1f25363f-95d5-4dc9-a5f8-8ba70871b8d8", "ecli": "ECLI:SK:KSNR:2020:4107899661.1", "spisova_znacka": "8Co/264/2019", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Nitra sp. zn. 8Co/264/2019 z 27. 2. 2020", "sud": "Krajský súd Nitra", "datum_vydania": "2020-02-27", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSNR:2020:4107899661.1"}, {"guid": "8d03af81-8887-4eae-911c-32dc6338746e:81c1ab56-0d3b-469e-8e32-42cb3077d9db", "ecli": "ECLI:SK:KSNR:2020:4107899661.1", "spisova_znacka": "8Co/264/2019", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Nitra sp. zn. 8Co/264/2019 z 27. 2. 2020", "sud": "Krajský súd Nitra", "datum_vydania": "2020-02-27", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSNR:2020:4107899661.1"}, {"guid": "a3e343d6-bcc7-4a6f-a972-869ff425bb7d:3bd8918f-79e4-4d24-ba74-ddffd969db3c", "ecli": "ECLI:SK:MSBA4:2025:1107213624.5", "spisova_znacka": "B1-19C/80/2007", "nazov": "Uznesenie Mestského súdu Bratislava IV sp. zn. B1-19C/80/2007 z 17. 10. 2025", "sud": "Mestský súd Bratislava IV", "datum_vydania": "2025-10-17", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:MSBA4:2025:1107213624.5"}]}