{"guid": "ussr:9ea0a2bf-4cb4-4b2b-a091-a17c5d28e2c1", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:4.US.426.2018.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 426/2018", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 426/2018 z 12. 7. 2018", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 12. júla 2018, sp. zn. IV. ÚS 426/2018, ECLI:SK:USSR:2018:4.US.426.2018.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Ľudmila Gajdošíková", "sudca_id": 1082, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/ludmila-gajdosikova-1082", "datum_vydania": "2018-07-12", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "IV.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-2", "nazov": "čl. 46 ods. 2 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-1", "nazov": "čl. 48 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-48"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-20", "nazov": "čl. 20 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-20", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-20"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-1", "nazov": "čl. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-1"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 20", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 20", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 20", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dodatkový protokol k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 1", "nazov": "Dodatkový protokol k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDodatkový protokol k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-48", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-20", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-1", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/9ea0a2bf-4cb4-4b2b-a091-a17c5d28e2c1", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:4.US.426.2018.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2018:4.US.426.2018.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2018:4.US.426.2018.1/text", "citacie_n": 81, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nIV. ÚS 426/2018-12\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 12. júla 2018 v senáte\nzloženom z predsedníčky Ľudmily Gajdošíkovej (sudkyňa spravodajkyňa), zo sudcu\nLadislava Orosza a sudcu Miroslava Duriša predbežne prerokoval sťažnosť obchodnej\nspoločnosti Weindel Logistik Service SR spol. s r. o., Námestie SNP 15, Bratislava,\nzastúpenej advokátom JUDr. Eugenom Kostovčíkom, Gelnická 33, Košice, vo veci\nnamietaného porušenia základných práv podľa čl. 20, čl. 46 ods. 1 a 2 a čl. 48 ods. 1 Ústavy\nSlovenskej republiky, práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv\na základných slobôd a čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských\npráv a základných slobôd rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.\n6 Sžf 28/2016 z 31. januára 2018 a takto\nrozhodol:\nSťažnosť obchodnej spoločnosti Weindel Logistik Service SR spol. s r. o.\no d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.\nOdôvodnenie:\nI.\nÚstavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 24. mája 2018\ndoručená sťažnosť obchodnej spoločnosti Weindel Logistik Service SR spol. s r. o.\n\n(ďalej len „sťažovateľka“), ktorou namieta porušenie svojich základných práv podľa čl. 20,\nčl. 46 ods. 1 a 2 a čl. 48 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“), práva\npodľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len\n„dohovor“) a práva podľa čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských\npráv\n\na\n\nzákladných\n\nslobôd\n\nrozsudkom\n\nNajvyššieho\n\nsúdu\n\nSlovenskej\n\nrepubliky\n\n(ďalej len „najvyšší súd“) sp. zn. 6 Sžf 28/2016 z 31. januára 2018 (ďalej len „napadnutý\nrozsudok“).\nZo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že Daňový úrad Bratislava (ďalej len\n„správca dane“) rozhodnutiami zo 17. januára 2014 č. 9104408/5/202968/2014/Rohá\n(rozdiel DPH za august 2007), č. 9104408/5/200659/2014/Rohá (rozdiel DPH\nza september 2007),\n\nč.\n\n9104408/5/201022/2014/Rohá\n\n2007), č. 9104408/5/200980/2014/Rohá\n\n(rozdiel\n\n(rozdiel\n\nDPH\n\nza\n\nDPH\n\nza\n\noktóber\n\nnovember\n\n2007),\n\nč. 9104408/5/200951/2014/Rohá (rozdiel DPH za december 2007) (ďalej spolu len\n„prvostupňové rozhodnutia správcu dane“) vyrubil sťažovateľke rozdiel dane z pridanej\nhodnoty za zdaňovacie obdobia august až december 2007.\nProti prvostupňovým rozhodnutiam správcu dane podala sťažovateľka odvolania,\no ktorých rozhodlo Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky (ďalej len „žalovaný“)\nrozhodnutiami zo 7. apríla 2014 č. 1100302/1/163469/2014/5248 (august 2007),\nč. 1100302/1/163476/2014/5248\n(október 2007),\n\nč.\n\n(september\n\n2007),\n\nč. 1100302/1/163480/2014/5248\n\n1100302/1/163482/2014/5248\n\na č. 1100302/1/163487/2014/5248\n\n(december\n\n2007)\n\n(ďalej\n\n(november\nspolu\n\nlen\n\n2007)\n„napadnuté\n\nrozhodnutia žalovaného“) tak, že potvrdilo prvostupňové rozhodnutia správcu dane.\nSťažovateľka sa žalobou podanou na Krajskom súde v Bratislave (ďalej len „krajský\nsúd“) domáhala preskúmania zákonnosti postupu a napadnutých rozhodnutí žalovaného,\nktoré žiadala zrušiť a vec vrátiť žalovanému na ďalšie konanie.\nKrajský súd rozsudkom č. k. 2 S 121/2014, 2 S 130-133/2014-86 z 3. februára 2016\n(ďalej len „rozsudok krajského súdu“) zamietol žalobu sťažovateľky.\n\n2\n\nProti rozsudku krajského súdu podala sťažovateľka odvolanie, o ktorom rozhodol\nnajvyšší súd napadnutým rozsudkom tak, že rozsudok krajského súdu potvrdil.\nSťažovateľka v sťažnosti k namietanému porušeniu jej základného práva na súdnu\na inú ochranu podľa čl. 46 ods. 1 a 2 ústavy a práva na spravodlivý proces podľa čl. 6 ods. 1\ndohovoru uvádza: „Podľa sťažovateľa závery odvolacieho súdu nie sú dostatočne\nodôvodnené a súčasne vykazujú znaky arbitrárnosti, pretože výklad zákona č. 222/2004 Z.\nz. a Smernice Rady 2006/112/ES odvolacím súdom je popretím zásady neutrality, ako\nzákladnej zásady mechanizmu dane z pridanej hodnoty, a teda aj popretím účelu, podstaty\na zmyslu uvedených právnych noriem. Najväčším nedostatkom uvedeného rozsudku je úplná\nabsencia reakcie na ťažiskové argumenty uvedené v žalobe sťažovateľa a arbitrárnosť\nzáverov odvolacieho súdu.“\nSťažovateľka namieta, že zásadný argument pre rozhodnutie vo veci samej,\nktorý vyžadoval špecifickú odpoveď, bolo jej tvrdenie, že podmienka vlastníckeho\npráva, resp. práva nakladať s tovarom ako vlastník sa vzťahuje výlučne na dodanie\ntovaru kupujúcemu. K uvedenému sťažovateľka bližšie uvádza: „Sťažovateľ nebol\nkupujúcim a z uvedeného dôvodu nie je možné odpočítanie dane podmieňovať tým,\nže nenadobudol právo nakladať s tovarom ako vlastník. Žalovaný sa s uvedenou námietkou\nvôbec nezaoberal a obmedzil sa len na tvrdenie, že jedná sa o subjektívny názor\nsťažovateľa. Odvolací súd uvádza, že neexistuje konkrétne ustanovenie zákona\nč. 222/2004 Z. z. a ani Colného zákona o tom, že ak sťažovateľ poskytuje službu, ktorá\nsa vzťahuje k dovezenému tovaru, jednou z podmienok na uplatnenie práva na odpočítanie\ndane zaplatenej pri jeho dovoze je získať právo nakladať s tovarom ako vlastník.\nOdvolací súd v závere uvádza, že sťažovateľ nepreukázal splnenie hmotnoprávnych\npodmienok v zmysle zákona č. 222/2004 Z. z. z dôvodu, že nebol oprávnený disponovať\ns tovarom, nebol jeho vlastníkom. Z rozsudku vyplýva, že je založený na rozporných\ndôvodoch, pretože odvolací súd na strane jednej dáva za pravdu sťažovateľovi, že\nneexistuje konkrétne ustanovenie zákona č. 222/2004 Z. z. a ani Colného zákona, ktoré\nby podmieňovalo nárok na odpočítanie dane vlastníckym právom, resp. právom nakladať\ns tovarom ako vlastník, no na strane druhej uvádza, že sťažovateľ nepreukázal\n\n3\n\nsplnenie hmotnoprávnych podmienok v zmysle zákona č. 222/2004 Z. z. z dôvodu, že nebol\njeho vlastníkom.“\nSťažovateľka namieta, že najvyšší súd nedal v napadnutom rozsudku odpoveď\nani na ďalšiu „kľúčovú námietku“: „Súd uvádza, že sťažovateľ nepreukázal splnenie\nhmotnoprávnych podmienok v zmysle zákona č. 222/2004 Z. z. okrem iného aj preto, lebo\nvzniknuté náklady sťažovateľa nesúviseli s obstaraním tovaru a nepremietli sa do ceny\nzdaniteľných plnení na výstupe. Aj tento dôvod, na ktorom, okrem iných odvolací súd založil\nsvoje rozhodnutie je zjavne protirečivý a popiera pravidlá logiky. Aplikácia podmienky\nzahrnúť výdavky do ceny plnenia na výstupe je podmienená tým, že výdavky spojené\ns prijatými plneniami vznikli. Ináč povedané, ak výdavky pri obstaraní tovaru vznikli,\nale nie sú súčasťou ceny zdaniteľného plnenia na výstupe, potom nie je nárok\nna odpočítanie dane z obstaraného tovaru. Keďže sťažovateľ tovar nekúpil, výdavky mu\nvzniknúť nemohli a je v rozpore s logikou požadovať, aby výdavky, ktoré vzniknúť nemohli\nboli súčasťou ceny zdaniteľného plnenia. Ide o nemožnú podmienku. Z uvedeného dôvodu\naj posudzovanie toho, či neexistujúce náklady majú alebo nemajú priamu a bezprostrednú\nsúvislosť s ekonomickou činnosťou je v rozpore s logikou. Odvolací súd k tejto kľúčovej\na zásadnej námietke sťažovateľa nezaujal žiadne stanovisko len reprodukoval názor\nžalovaného.“\nSťažovateľka v sťažnosti namieta aj nesprávnu interpretáciu zákonných ustanovení,\nkeď uvádza: „Sťažovateľ s poukazom na čl. 9 ods. 1 Smernice Rady 2006/112/ES\na ustanovenie § 3 ods. 3 zákona č. 222/2004 Z. z. tvrdil, že ekonomickou činnosťou,\nresp. podnikaním sa rozumie každá činnosť, z ktorej sa dosahuje príjem. Z ustanovenia\n§ 49 ods. 2 zákona č. 222/2004 Z. z. v znení platnom v roku 2007 vyplýva, že platiteľ\nmôže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije\nna účely svojho podnikania ako platiteľ. Ustanovenie § 49 ods. 2 zákona č. 222/2004 Z. z.\nnepojednáva o kúpe tovaru a služieb a ani o predaji tovaru ale odpočítanie dane\npodmieňuje použitím tovaru a služieb na účely svojho podnikania. Z uvedeného vyplýva,\nže pojem ekonomická činnosť, resp. podnikanie nie je možné interpretovať tak,\nako to uvádza odvolací súd, podľa ktorého tovar nebol použitý na účely podnikania\n\n4\n\nsťažovateľa,\n\npretože\n\ns\n\ntovarom\n\nnemohol\n\ndisponovať,\n\npodnikať\n\na\n\nobchodovať.\n\nMedzi obstaraním tovaru a činnosťou sťažovateľa, ktorou dosiahol príjem je zjavná\npríčinná súvislosť, pretože bez obstarania tovaru by nebolo možné vykonať služby\nprebalenia vzťahujúce sa k predmetnému tovaru a nedosiahol by sa príjem. Služby\nprebalenia sa viazali k tovaru prepusteného v režime voľný obeh so vznikom daňovej\npovinnosti, sťažovateľ tovar použil na účely svojho podnikania, pretože uvedený tovar\npredstavoval kľúčový a nevyhnutný prvok pre poskytnutie služieb prebalenia, ako základnej\nekonomickej činnosti sťažovateľa. Záver odvolacieho súdu zásadne popiera účel a význam\naplikovanej právnej normy, pretože právo na odpočítanie dane podľa čl. 167 a čl. 168\npísm. e) Smernice Rady 2006/112/ES a ustanovenia § 49 ods. 2 písm. d) v spojení s § 3\nods. 3 zákona č. 222/2004 Z. z. je nutné interpretovať tak, že odpočítanie dane\nje podmienené rozsahom jeho použitia pre účely uskutočňovania ekonomickej činnosti\nplatiteľa dane.“\nSťažovateľka\n\npoukazuje\n\naj\n\nna\n\nskutočnosť,\n\nže\n\nzávery\n\nnajvyššieho\n\nsúdu\n\nv napadnutom rozsudku sú v rozpore so zásadou neutrality, ktorá je jednou z hlavných\nzásad fungovania mechanizmu DPH.\n\nV sťažnosti\n\nnamieta\n\naj porušenie\n\nprincípu\n\nprávnej istoty z dôvodu „odklonu od právneho názoru najvyššieho súdu v rozsudku sp. zn.\n3 Sžf 78-88/2012“.\nNamietané porušenie základného práva na zákonného sudcu podľa čl. 48 ods. 1\nústavy sťažovateľka odôvodňuje tým, že „... za daného skutkového stavu právne závery\nsúdu podmieňujúce vznik nároku na odpočítanie dane vlastníckym právom k tovaru\na tvrdenie súdu, že (neexistujúce) náklady tovaru nemajú priamu a bezprostrednú súvislosť\ns ekonomickou činnosťou a nevstupovali do cien na výstupe predstavuje zásadné\npochybenie pri rozhodovaní o (ne)predložení prejudiciálnej otázky. Podľa čl. 48 ods. 1\nÚstavy SR nikoho nemožno odňať jeho zákonnému sudcovi. Nepredložením prejudiciálnych\notázok Súdnemu dvoru EÚ došlo k porušeniu čl. 267 Zmluvy o fungovaní Európskej\núnie a k porušeniu základného práva sťažovateľa na zákonného sudcu podľa čl. 48 ods. 1\nÚstavy SR.“.\n\n5\n\nSťažovateľka žiada ústavný súd aj o preskúmanie, či napadnutým rozsudkom\nnajyššieho súdu nedošlo k porušeniu jej základného práva vlastniť majetok zaručeného\nv čl. 20 ústavy a čl. 1 dodatkového protokolu, a to s prihliadnutím na skutočnosť, že „Nárok\nna odpočítanie dane je svojou povahou nárokom hmotnoprávnym a je preto chránený\nústavne zaručeným právom legitímneho očakávania uspokojenia daného nároku.\nBolo by v rozpore s ochrannou funkciou civilného procesného práva, pokiaľ by tento proces\nneumožňoval odstrániť zmenšenie majetkovej sféry sťažovateľa nepriznaním uplatneného\nnároku na odpočítania dane z dôvodov, ktoré zo zákona nevyplývajú.“.\nNa základe uvedeného sťažovateľka navrhuje, aby ústavný súd takto rozhodol:\n„1. Najvyšší súd SR rozsudkom sp. zn. 6 Sžf/28/2016 z 31. 01. 2018 porušil základné\nprávo sťažovateľa Weindel Logistik Service SR, spol. s r. o. na súdnu a inú právnu ochranu\npodľa čl. 46 ods. 1 a ods. 2 Ústavy SR a na spravodlivý proces podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru\no ochrane ľudských práv a základných slobôd.\n2. Najvyšší súd SR rozsudkom sp. zn. 6 Sžf/28/2016 z 31. 01. 2018 porušil základné\nprávo sťažovateľa Weindel Logistik Service SR, spol. s r. o. na zákonného sudcu podľa\nčl. 48 ods. 1 Ústavy SR.\n3. Najvyšší súd SR rozsudkom sp. zn. 6 Sžf/28/2016 z 31. 01. 2018 porušil základné\nprávo sťažovateľa Weindel Logistik Service SR, spol. s r. o. vlastniť majetok zaručeného\nv čl. 20 Ústavy Slovenskej republiky a v čl. 1 dodatkového protokolu.\n4. Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6 Sžf/28/2016 z 31. 01. 2018 sa zrušuje\na vec vracia na ďalšie konanie a rozhodnutie.\n5. Sťažovateľovi sa priznáva náhrada trov právneho zastúpenia podľa ustanovenia\n§ 11 ods. 3 vyhlášky č. 655/2004 Z. z. za 2 úkony právnej služby vo výške 307 €\n(2 x 153,50 €) a režijný paušál vo výške 18,42 € (2 x 9, 21 €), spolu 325,42 € a DPH\n65,09 €. Spolu s DPH 390, 51 €.“\nII.\nPodľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd\n\n6\n\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú\nSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,\nak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\nÚstavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky\nč. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním\na o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom\nsúde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti\nnavrhovateľov.\nPri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené\nv § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto\nustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd právomoc,\nnávrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy\npodané niekým zjavne neoprávneným, návrhy podané oneskorene, ako aj návrhy zjavne\nneopodstatnené môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením\nbez ústneho pojednávania.\nO zjavnú neopodstatnenosť sťažnosti ide vtedy, keď namietaným postupom orgánu\nštátu alebo jeho rozhodnutím nemohlo vôbec dôjsť k porušeniu toho základného práva alebo\nslobody, ktoré označil navrhovateľ, a to buď pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti\nmedzi označeným postupom orgánu štátu alebo jeho rozhodnutím a základným právom\nalebo slobodou, porušenie ktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne\nneopodstatnený návrh preto možno považovať taký návrh, pri predbežnom prerokovaní\nktorého ústavný súd nezistil žiadnu možnosť porušenia označeného základného práva alebo\nslobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jeho prijatí na ďalšie konanie (I. ÚS 66/98,\nI. ÚS 110/02, I. ÚS 88/07).\n\n7\n\nII.1 K namietanému porušeniu základných práv podľa čl. 46 ods. 1 a 2 a čl. 48\nods. 1 ústavy\nSťažovateľka v sťažnosti namieta porušenie svojho základného práva podľa čl. 46\nods. 1 ústavy, na základe ktorého sa každý môže domáhať zákonom ustanoveným postupom\nsvojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom\nna inom orgáne Slovenskej republiky.\nPodľa čl. 46 ods. 2 ústavy kto tvrdí, že bol na svojich právach ukrátený rozhodnutím\norgánu verejnej správy, môže sa obrátiť na súd, aby preskúmal zákonnosť takéhoto\nrozhodnutia, ak zákon neustanoví inak. Z právomoci súdu však nesmie byť vylúčené\npreskúmanie rozhodnutí týkajúcich sa základných práv a slobôd.\nPodľa konštantnej judikatúry ústavný súd nie je súčasťou systému všeobecných\nsúdov, ale podľa čl. 124 ústavy je nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti, ústavný\nsúd však nie je oprávnený posudzovať právne názory všeobecného súdu. Úlohou ústavného\nsúdu totiž nie je zastupovať všeobecné súdy, ktorým predovšetkým prislúcha interpretácia\na aplikácia zákonov. Úloha ústavného súdu sa obmedzuje na kontrolu zlučiteľnosti účinkov\ntakejto interpretácie a aplikácie s ústavou alebo kvalifikovanou medzinárodnou zmluvou\no ľudských právach a základných slobodách. Posúdenie veci všeobecným súdom sa môže\nstať predmetom kritiky zo strany ústavného súdu iba v prípade, ak by závery, ktorými\nsa všeobecný súd vo svojom rozhodovaní riadil, boli zjavne neodôvodnené alebo arbitrárne.\nO arbitrárnosti (svojvôli) pri výklade a aplikácii zákonného predpisu všeobecným súdom\nby bolo možné uvažovať len v prípade, ak by sa tento natoľko odchýlil od znenia\npríslušných ustanovení, že by zásadne poprel ich účel a význam (mutatis mutandis\nI. ÚS 115/02, I. ÚS 12/05, I. ÚS 352/06).\nSúčasťou\n\nprocesných\n\nzáruk\n\nspravodlivého\n\nrozhodnutia\n\nje\n\ntaktiež\n\nprávo\n\nna odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na právne\na skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany a z ktorého musí byť\nbez ohľadu na to, či sa odvolací súd stotožní a inkorporuje odôvodnenie rozhodnutí\n\n8\n\ninštančne nižších súdov, zrejmé, že sa zaoberal a vyjadril k esenciálnym otázkam\nvzťahujúcim sa na ním prejednávanú vec a neuspokojil sa bez ďalšieho so závermi\ninštančne nižších súdov [porov. napr. Helle v. Fínsko, č. 20772/92, rozsudok Európskeho\nsúdu pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“) z 19. 12. 1997, bod 60; Rajkovič v. Chorvátsko,\nč. 50943/99, rozhodnutie ESĽP o prijateľnosti z 3. 5. 2001, bod 2].\nZ argumentácie sťažovateľky vyplýva, že namieta porušenie svojho práva na súdnu\na inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 a 2 ústavy z hľadiska nedostatočného odôvodnenia\nnapadnutého rozsudku najvyššieho súdu v spojitosti s nedostatočným odôvodnením\nrozsudku krajského súdu, keď podľa jej názoru sa najvyšší súd s jej argumentmi, ktoré mali\npre rozhodnutie „rozhodujúci význam“, nevysporiadal vôbec alebo sa s nimi vysporiadal\nlen formálne prepisom argumentácie žalovaného.\nSťažovateľka pred ústavným súdom predovšetkým namieta, že najvyšší súd nedal\nv napadnutom rozsudku dostatočnú odpoveď na jej „zásadný argument“, že podmienka\nvlastníckeho práva, resp. práva nakladať s tovarom ako vlastník, sa vzťahuje výlučne\nna dodanie tovaru kupujúcemu.\nV nadväznosti na túto námietku sťažovateľky ústavný súd konštatuje, že v daňovom\nkonaní sa rozhoduje o právach a povinnostiach daňových subjektov a správca dane\nje povinný riadne zistiť skutkový stav veci a preveriť skutkové tvrdenia uvádzané daňovým\nsubjektom, prípadne odstrániť procesné pochybenia, ktoré vykonal správca dane počas\ndaňovej kontroly. Daňové konanie je svojou povahou správnym konaním a vzťahujú sa naň\nzásady činnosti orgánov verejnej správy, ale možno identifikovať aj jednotlivé procesné\nzásady daňového konania (porovnaj VERNARSKÝ, M. Procesné zásady daňového konania.\nKošice : Univerzita Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach, 2009. s. 11, 24, 25 a nasl.). Daňové\nkonanie ovláda zásada objektívnej pravdy, avšak je na správcovi dane vykonávajúcom\ndokazovanie a jeho úvahe, aké dôkazy vykoná, akým spôsobom dokazovanie doplní, akú\nhodnovernosť, dôkaznú silu a schopnosť zvrátiť závery vyplývajúce z realizovaného\ndokazovania z nich vyvodí, a to predovšetkým s prihliadnutím na skutočnosti a dôkazy\nvyplývajúce zo zistení, ktoré už správca dane získal v rámci správy daní a v priebehu\n\n9\n\nkonania.\n\nPovinnosťou\n\nsprávneho\n\norgánu\n\nv\n\nprvostupňovom\n\nsprávnom\n\nkonaní,\n\nako aj v odvolacom konaní je dať odpoveď na ťažiskové argumenty účastníka konania\nv tom smere, že v odôvodnení rozhodnutia uvedie, ako sa s jednotlivými argumentmi\na tvrdeniami účastníka vysporiadal.\nPri hodnotení napadnutého rozsudku ústavný súd vychádzal z ustáleného\nprávneho názoru, podľa ktorého rozhodnutie súdu prvého stupňa a odvolacieho súdu\nnemožno posudzovať izolovane (m. m. II. ÚS 78/05, III. ÚS 264/08, IV. ÚS 372/08,\nIV. ÚS 320/2012), pretože prvostupňové a odvolacie konanie z hľadiska predmetu konania\ntvoria jeden celok. Tento právny názor zahŕňa aj požiadavku komplexného posudzovania\nrozhodnutí všeobecných súdov (prvostupňového aj odvolacieho), ktoré boli vydané\nv priebehu príslušného súdneho konania (m. m. IV. ÚS 350/09).\nKrajský súd v relevantnej časti svojho rozsudku uviedol: „Predovšetkým si treba\nuvedomiť, že tovar, z ktorého si žalobca uplatňuje odpočítanie dane, bol v colnom konaní\nprepustený do tuzemska, pretože vyrubené clo a daň žalobca uhradil, ale vlastnícky bol\ntento tovar zahraničnej osoby. Žalobca bol príjemcom tovaru v tom zmysle, že tovar mu bol\ndoručený, pretože podľa dohody so zahraničnou osobu tovar následne skladoval a prebalil.\nPredmet dane teda nadobudla v tuzemsku zahraničná osoba a nie žalobca. Po vykonaní\nobjednaného prebalenia tovaru bol tovar dodaný podľa pokynov zahraničnej osoby\nako jeho vlastníka do tretích štátov alebo do iných členských štátov.\nPodľa § 21 ods. 1 písm. a) zákona o DPH, daňová povinnosť pri dovoze tovaru\nvzniká prepustením tovaru do colného režimu voľný obeh. Táto skutočnosť automaticky\nnezakladá právo na odpočítanie dane, ktorú uhradil žalobca colnému orgánu. Zákon o\nDPH určuje vznik daňovej povinnosti pri dovoze tovaru v § 21 ods. 1 písm. a) a nárok\nna odpočítanie dane pri dovoze tovaru stanovuje v § 49 ods. 2 písm. d) podľa ktorého,\nplatiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z tovarov a služieb, ktoré\npoužije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3 a 7. Platiteľ\nmôže odpočítať daň, ak je daň zaplatená správcovi dane v tuzemsku pri dovoze tovaru.\nPlatiteľ dane musí splniť dve základné podmienky pri odpočítaní dane pri dovoze tovaru\ndo tuzemska. Žalobca splnil len jednu podmienku, a to že daň zaplatil správcovi dane\n\n10\n\nv tuzemsku pri dovoze tovaru. Podmienka uvedená v prvej vete § 49 ods. 2 zákona o DPH\nnebola splnená. Žalobca nepoužil tovar, z ktorého uplatňuje daň, na dodávky tovarov\na služieb ako platiteľ dane. A súd podotýka, že ani nemohol, pretože s týmto tovarom\nnemohol nakladať, keďže predmetný tovar bol stále vlastníctvom zahraničnej osoby\na žalobca vykonal na tovare len určité dohodnuté služby, ktoré aj fakturoval zahraničnej\nosobe. V cene, ktorú fakturoval tejto osobe, nebola zahrnutá cena tovaru, keďže tento\nžalobcovi nepatril.“\nNajvyšší súd v relevantnej časti napadnutého rozsudku k uvedenému uviedol:\n„Správca dane ako žalovaný vychádzal z toho, že žalobca si nemohol uplatniť odpočítanie\ndane, ktorú bol povinný platiť pri dovoze tovaru, aj keď má doklad (JCD), na ktorom síce\nje uvedený ako príjemca tovaru a deklarant, ale nedisponoval s tovarom ako vlastník\na nevznikli mu žiadne náklady na obstaranie tovaru, ktoré by vstupovali do cien jeho\nzdaniteľných plnení na výstupe. Žalobca si na vstupe uplatnil nárok na odpočítanie dane,\nna výstupe daň vypočítanú z hodnoty prebaleného tovaru nikdy nefakturoval a neodviedol,\nfakturoval i odviedol len daň vzťahujúcu sa na poskytnuté služby prebalenia (copakingu).\nNáklady spojené s dovozom tovaru majú priame a bezprostredné spojenie so zdaniteľnými\nobchodmi vlastníka tovaru. Podľa daňových orgánov, žalobca uvedené ustanovenie zákona\nporušil, dovezený tovar nepredal v tuzemsku, nedodal do iného členského štátu ani\nnevyviezol do tretieho štátu, t.j. nepoužil na účely svojho podnikania ako platiteľ a nemohol\nsi tak odpočítať daň v sume, ktorú zaplatil správcovi dane (colnému úradu) pri dovoze\ntovaru.“\nSťažovateľka uvádza, že z napadnutého rozsudku najvyššieho súdu ako i z rozsudku\nkrajského súdu vyplýva, že neuznanie odpočítania dane zaplatenej sťažovateľkou podľa\nustanovenia § 21 ods. 1 písm. a) zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty\nv znení neskorších predpisov (ďalej len ,,zákon č. 222/2004 Z. z.“) pri dovoze tovaru\nbolo odôvodnené tým, že sťažovateľka „nedisponovala s tovarom ako vlastník“, pričom\nnajväčším nedostatkom napadnutého rozsudku najvyššieho súdu je „úplná absencia reakcie\nna ťažiskové argumenty“ a arbitrárnosť jeho záverov.\n\n11\n\nÚstavný súd považuje k uvedenému za potrebné uviesť, že tvrdenie sťažovateľky\no tom, že neuznanie odpočítania DPH bolo odôvodnené skutočnosťou, že nebola vlastníkom\ndovezeného tovaru, je vytrhnuté z kontextu celého odôvodnenia napadnutého rozsudku,\nktorého právne závery je potrebné posudzovať v celosti.\nZo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že sťažovateľka tovar patriaci zahraničnej\nspoločnosti po dovezení do tuzemska na základe pokynov tejto zahraničnej spoločnosti\nuskladnila, prebalila a odoslala do zahraničia. Z uvedeného je zrejmé, že sťažovateľka\nnepoužívala tovar na vykonávanie svojej ekonomickej činnosti (na uvedenom nič nemení\nani skutočnosť, že bez reálneho dovozu tovaru by sťažovateľka nemohla vykonať služby\nprebalenia, pozn.), nepodnikla s ním, nedosiahla príjem z jeho predaja, neposkytla s ním\nslužby ani práce. Riadila sa výlučne pokynmi vlastníka tovaru, ktorým ostala zahraničná\nspoločnosť.\nZ citovanej relevantnej časti napadnutého rozsudku najvyššieho súdu vyplýva,\nže najvyšší súd skutočnosť, že sťažovateľka nedisponovala s tovarom ako vlastník,\nspája so skutočnosťou, že na základe uvedeného sťažovateľke nevznikli žiadne náklady\nna obstaranie tovarov, ktoré by vstupovali do cien zdaniteľných plnení na výstupe.\nNajvyšší súd v napadnutom rozsudku uvádza: „Odvolací súd dáva do pozornosti,\nže odpočítanie dane má dve stránky – vecnú a formálnu, aby mohlo byť právo\nna odpočítanie dane uplatnené, t. j. musia byť splnené vecné podmienky (§ 49) aj formálne\npodmienky (§ 51). Čo sa týka vecných podmienok, možnosť odpočítania dane je viazaná\nna účel použitia prijatých tovarov a služieb, z ktorých si platiteľ (odberateľ) uplatňuje\nodpočítanie dane. Podmienkou pre odpočítanie dane v plnom rozsahu je, že tovar alebo\nslužba bude použitý na účely podnikania platiteľa. Odpočítanie sa týka buď dane, ktorá\nbola platiteľovi uplatnená iným platiteľom v tuzemsku v súvislosti s dodaním tovarov\na služieb, alebo uplatnená platiteľom pri nadobudnutí tovaru v tuzemsku z iného členského\nštátu (§ 11 a § 11a), či v prejednávanom prípade zaplatená colnému orgánu v tuzemsku\npri dovoze tovaru. Pri uplatňovaní nároku na odpočítanie dane musí principiálne existovať\npriama väzba medzi jednotlivým prijatým zdaniteľným plnením (kúpeným tovarom alebo\n\n12\n\nprijatou službou) a poskytnutým plnením. Znamená to, že náklady prijatého plnenia musia\nbyť priamo obsiahnuté v poskytnutom zdaniteľnom plnení. Nákladové zložky teda musia\nvo všeobecnosti vzniknúť predtým, ako platiteľ uskutočnil zdaniteľné plnenia, ku ktorým\nsa vzťahujú. V prípade, ak platiteľ uplatňuje plný nárok na odpočítanie dane, mal by byť\nschopný preukázať priamu a bezprostrednú väzbu s poskytnutým zdaniteľným plnením,\npri ktorom mu zákon umožňuje odpočítanie dane. Formálna podmienka v danom prípade\npredstavuje dovozný doklad potvrdený colným orgánom, v ktorom je platiteľ uvedený\nako príjemca alebo dovozca.\nPodľa názoru senátu najvyššieho súdu je zrejmé, že odpočítanie dane sa môže týkať\ndane v súvislosti s dodaním tovarov a služieb v tuzemsku, v súvislosti s nadobudnutím\ntovaru v tuzemsku z iného členského štátu alebo práve v súvislosti s jej zaplatením colnému\norgánu v tuzemsku pri dovoze tovaru, čo uviedol aj najvyšší súd v skoršom rozhodnutí.\nSplnenie vecných podmienok sa rovnako týka tak dodania tovarov a služieb ako aj dovozu\ntovaru, t. j. ustanovenie § 49 ods. 2 zákona o DPH platí aj pre dovoz tovaru ako\naj podmienky, ktoré z neho vyplývajú. Podľa odvolacieho súdu práve tu nie je splnená\npodmienka, že tovar alebo služba bude použitá na účely podnikania platiteľa a rovnako\ntak priama a bezprostredná súvislosť medzi plnením na vstupe a plnením na výstupe, keďže\nžalobca ďalej tovar nepredal, nakoľko nebol ani jeho vlastníkom, teda nemohol uskutočniť\nzdaniteľné plnenie, len prebaliť tovar a zabezpečiť jeho vývoz do krajín určených\nšvajčiarskou spoločnosťou, ktorá bola vlastníkom tovaru. V prípade vrátenia zaplatenej\ndane žalobcovi, daň by v tuzemsku nebola uhradená, nakoľko zahraničná osoba nebola\nregistrovaná ako platiteľ dane v tuzemsku.“\nÚstavný súd konštatuje, že právny záver najvyššieho súdu prezentovaný\nv napadnutom rozsudku v kontexte rozsudku krajského súdu, podľa ktorého v danej veci\nsťažovateľka nepreukázala splnenie hmotnoprávnych podmienok uvedených v § 49 ods. 2\npísm. d) zákona č. 222/2004 Z. z., nemožno považovať za arbitrárny, pričom právny názor\nnajvyššieho súdu v napadnutom rozsudku možno z pohľadu ústavného súdu hodnotiť\nako presvedčivý a ústavne udržateľný.\n\n13\n\nÚstavný súd konštatuje, že ako z citovaného vyplýva, najvyšší súd sa podrobne\nzaoberal aj otázkou „použitia dovezeného tovaru na účely podnikania“ ako ďalšieho\n„zásadného argumentu“ sťažovateľky. Ústavný súd vo vzťahu k uvedenej námietke\nsťažovateľky konštatuje, že táto jej argumentácia prezentovaná v sťažnosti je len\nopakovaním jej predchádzajúcej argumentácie v rámci celého daňového konania\na je výlučne výrazom jej odlišného právneho záveru, aké zastávajú daňové orgány\na všeobecné súdy, do posúdenia ktorého ústavný nie je ani oprávnený, ani povinný\nvstupovať (m. m. III. ÚS 78/07, IV. ÚS 27/2010).\nČo\n\nsa\n\ntýka\n\nrozsudku najvyššieho\n\nprávnych\nsúdu,\n\nzáverov\n\nnemôže\n\nuvedených\n\npodľa\n\nnázoru\n\nv\n\nodôvodnení\n\nústavného\n\nsúdu\n\nnapadnutého\nskutočnosť,\n\nže sa sťažovateľka nestotožňuje s právnymi závermi najvyššieho súdu, viesť k záveru\no zjavnej neodôvodnenosti alebo arbitrárnosti tohto názoru a neznamená ani oprávnenie\nústavného súdu nahradiť právny názor všeobecných súdov svojím vlastným. O svojvôli pri\nvýklade a aplikácii zákonného predpisu všeobecným súdom by bolo možné uvažovať len\nv prípade, ak by sa tento natoľko odchýlil od znenia príslušných ustanovení, že by zásadne\npoprel ich účel a význam. Podľa názoru ústavného súdu napadnutý rozsudok takéto prvky\nnevykazuje.\nÚstavný súd vo svojej ustálenej judikatúre opakovane zdôrazňuje (II. ÚS 4/94,\nII. ÚS 3/97, I. ÚS 204/2010), že právo na súdnu ochranu nemožno stotožňovať s procesným\núspechom, z čoho vyplýva, že všeobecný súd nemusí rozhodovať v súlade právnym\nnázorom účastníkov konania, vrátane ich dôvodov a námietok. V zmysle svojej judikatúry\npovažuje ústavný súd za protiústavné aj arbitrárne tie rozhodnutia, ktorých odôvodnenie\nje úplne odchylné od veci samej, alebo aj extrémne nelogické so zreteľom na preukázané\nskutkové a právne skutočnosti (IV. ÚS 150/03, I. ÚS 301/06).\nPokiaľ sťažovateľka argumentuje judikatúrou Súdneho dvora Európskej únie\n(ďalej len „Súdny dvor“), a to konkrétne v zmysle skutočnosti, že najvyšší súd,\nako aj krajský súd nepoužili v súlade s bodom 2 výroku rozsudku Súdneho dvora C-98/98\nMidland Bank plc. „test na určenie priameho a bezprostredného spojenia“ s ohľadom\n\n14\n\nna osobitné skutkové okolnosti daného prípadu, ani v uvedenom nemožno sťažovateľke\nprisvedčiť.\nNajvyšší súd v odôvodnení napadnutého rozsudku uviedol: «K rozhodnutiu Súdneho\ndvora EU vo veci C-98/98 Midland bank súd odkazuje na bod 30 rozsudku, kde dospel súd\nk záveru, cit.: „Existencia priameho a bezprostredného spojenia medzi konkrétnym plnením\nna vstupe a konkrétnym plnením na výstupe, pri ktorých vzniká oprávnenie na odpočet,\nje nevyhnutná ešte pred tým, ako je zdaniteľná osoba oprávnená na odpočet dane z pridanej\nhodnoty na vstupe, aj z dôvodu stanovenia takéhoto oprávnenia.“ Odvolací súd\nsa stotožňuje so záverom žalovaného, že platiteľ zaplatil daň z dovozu tovaru, uplatnil\nsi právo na odpočítanie tejto dane, ale tento tovar nepoužil na svoje zdaniteľné obchody.\nPodľa žalovaného platiteľ vedel ešte pred uplatnením práva na odpočítanie dane,\nže konkrétne plnenie na vstupe nebude mať existenciu priameho a bezprostredného spojenia\ns konkrétnym plnením na výstupe, pretože s tovarom nemohol disponovať, podnikať,\nobchodovať.»\nKrajský súd v relevantnej časti rozsudku uviedol: „V bode 2 výroku rozsudku\nSD vo veci C-98/98 Midland Bank, je uvedené, že záleží od národného súdu, aký test\nsa použije na určenie priameho a bezprostredného spojenia s ohľadom na skutočnosti\njednotlivých prípadov. Zdaniteľná osoba vykonávajúca jednak plnenia, pri ktorých vzniká\nnárok na odpočítanie dane a jednak plnenia, pri ktorých tento nárok nevzniká, si môže\nodpočítať daň z pridanej hodnoty z nadobudnutých tovarov a služieb za podmienky, že tieto\ntovary a služby majú priame a bezprostredné spojenie s plnením na výstupe, a to bez toho,\naby bolo nutné brať na vedomie čl. 17 ods. 2, 3, alebo 5 Šiestej smernice 77/388. Avšak táto\nzdaniteľná osoba si nemôže uplatniť nárok na odpočítanie dane na vstupných službách\nv plnej výške, pokiaľ tieto neboli použité na účely vykonávania zdaniteľného plnenia, ale len\nv kontexte činností, ktoré sú dôsledkom vykonávania takýchto plnení, pokiaľ táto osoba\nobjektívne nepreukáže, že výdavok vynaložený pri nadobudnutí týchto služieb je súčasťou\nrozličných nákladových prvkov plnenia na výstupe.\nSúdny dvor teda požaduje priradiť náklady z nadobudnutia tovarov a služieb\nk výstupom zdaniteľnej osoby, čo v danom prípade nebolo splnené. Nebola preukázaná\n\n15\n\npríčinná súvislosť medzi uplatnenou daňou na vstupe za tovar a zdaniteľným obchodom\nžalobcu s týmto tovarom na výstupe. Bola zistená len príčinná súvislosť medzi nákladmi\nna obalový materiál a zdaniteľným obchodom žalobcu na výstupe za fakturovanie\nprebalenia, čo je jeho ekonomickou činnosťou. Tovar, ktorý prebaľuje platiteľ dane v rámci\nsvojej podnikateľskej činnosti, môže byť vo vlastníctve akejkoľvek osoby, pretože to nemá\nvplyv na ekonomickú činnosť platiteľa, ten uskutočňuje jeho prebalenie, teda uplatní\nsi náklady z obalového materiálu, ktoré následne prefakturuje na výstupe. Opačný názor\nby bol práve popretím princípu daňovej neutrality a viedol by k vzniku daňových únikov,\nkeďže daňou z pridanej hodnoty by v podstate napokon nebol zaťažený nikto. Ako príklad\nmožno uviesť situáciu, keď je tovar dovezený do tuzemska napr. z Číny, vlastnícky patrí\ntretej osobe, pre ktorú tuzemský obchodník tento tovar prijme a zabezpečí jeho prepustenie\ndo colného režimu voľný obeh, čím mu vznikla daňová povinnosť, daň zaplatí a následne\nna tovare vlastnícky patriacom inej osobe vykoná prebalenie, iba cenu ktorého fakturuje\ntejto inej osobe, pričom tovar nepredá v tuzemsku, nedodá do iného členského štátu\na ani nevyvezie do tretieho štátu (nemôže, nakoľko nie je jeho vlastníkom), avšak\ndaň by si v celom rozsahu odpočítal. Tretia osoba ako vlastník tovaru by teda tento získala\nbez dane.“\nZ citovaného vyplýva, že sťažovateľka dostala odpoveď aj na námietku o porušení\nzásady neutrality.\nK porušeniu princípu predvídateľnosti súdneho rozhodovania a k porušeniu\nprincípu právnej istoty, ktoré sťažovateľka namieta, ústavný súd konštatuje, že napriek\nskutočnosti, že najvyšší súd sa v uvedenej veci odklonil od právneho názoru vyplývajúceho\nz jeho skoršieho rozsudku v obdobnej sťažovateľkinej veci sp. zn. 3 Sžf 78-88/2012\nz 15. januára 2013, ktorý tvorí aj prílohu sťažnosti, tento svoj odklon dostatočne zdôvodnil\ns uvedením konkrétnych skutočností, na základe ktorých dospel k odlišnému záveru\nako vo svojom predchádzajúcom rozhodnutí a z pohľadu ústavného súdu ho nemožno\nhodnotiť ako svojvoľný či arbitrárny.\n\n16\n\nNejednotnosť judikatúry všeobecných súdov v identických, resp. porovnateľných\nveciach je nepochybne nežiaduca, ale sama osebe spravidla nepostačuje na to,\naby ústavný súd len na jej základe vyslovil porušenie sťažovateľkou označených práv,\nak v posudzovanej veci ide o také súdne rozhodnutia, ktoré sú primeraným spôsobom\nodôvodnené a nemožno ich považovať za arbitrárne (m. m. II. ÚS 690/2017).\nVo vzťahu k argumentácii sťažovateľky, že krajský súd rozhodol inak,\nako v obdobných veciach rozhodujú všeobecné súdy, ústavný súd poznamenáva,\nže z ústavnej\n\nkompetencie\n\nsúdov\n\ninterpretovať\n\na\n\naplikovať\n\nzákony\n\nvyplýva\n\naj ich oprávnenie dopĺňať a rozvíjať existujúcu judikatúru týkajúcu sa relevantných\nprávnych otázok v prerokovaných veciach. Prípadné odchýlenie sa súdu od existujúcej\nskoršej judikatúry v konkrétnom prípade by mohlo predstavovať zásah do základných práv\na slobôd účastníka konania len za predpokladu, že by bolo dôsledkom arbitrárnosti alebo\nzjavnej neodôvodnenosti súdneho rozhodnutia v prerokovávanej veci. Nemožno však\nnamietať proti tomu, aby judikatúra súdov v konkrétnych prípadoch upresňovala a dopĺňala\nobjasňovanie obsahu a zmyslu zákona vrátane prispôsobovania aplikačnej praxe novým\nokolnostiam za podmienky, že ich zohľadnenie možno rozumne zahrnúť pod zákonné\nznaky právnej normy aplikovanej na konkrétny prípad (IV. ÚS 267/05, III. ÚS 284/05,\nIV. ÚS 122/06).\nV\n\nnadväznosti\n\nna\n\nto\n\npovažuje\n\nústavný\n\nsúd\n\nza\n\npotrebné\n\npoznamenať,\n\nže mu neprislúcha zjednocovať in abstracto judikatúru všeobecných súdov a suplovať\ntak poslanie, ktoré zákon č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých\nzákonov v znení neskorších predpisov [§ 8 ods. 3, § 20 ods. 1 písm. b), § 21, § 22 a § 23\nods. 1 písm. b)] zveruje najvyššiemu súdu (resp. jeho plénu a kolégiám), keď mu okrem\niného priznáva aj právomoc zaujímať stanoviská k zjednocovaniu výkladu zákonov\na iných všeobecne záväzných právnych predpisov (m. m. I. ÚS 17/01, IV. ÚS 122/06,\nII. ÚS 654/2016, IV. ÚS 116/2018). Preto ak všeobecné súdy zaujímajú vo vzťahu k určitej\notázke rôzne právne názory, nemožno v takomto postupe vidieť porušenie čl. 46 ods. 1\nústavy, resp. čl. 6 ods. 1 dohovoru, keďže zaujatie stanovísk k výkladu zákonov a iných\nnež ústavných predpisov je vo výlučnej kompetencii najvyššieho súdu.\n\n17\n\nSťažovateľka k namietanému porušeniu jej základného práva na zákonného sudcu\npodľa čl. 48 ods. 1 ústavy uvádza, že „osobitne závažným faktorom pre podanie žiadosti\no prejudiciálnej otázke je skutočnosť, že žalovaný v odvolaní proti rozsudku krajského súdu\nv identickej veci za rok 2008 považoval za potrebné predložiť otázku Súdnemu dvoru EÚ\na rovnako ako sťažovateľka vysvetliť aplikáciu článku 168 písm. c) Smernice Rady\n2006/112/ES na daný prípad“.\nSťažovateľka je toho názoru, že za daného skutkového stavu právne závery\nnajvyššieho súdu podmieňujúce vznik nároku na odpočítanie dane vlastníckym právom\nk tovaru a tvrdenie najvyššieho súdu, že neexistujúce náklady tovaru nemajú priamu\na bezprostrednú súvislosť s ekonomickou činnosťou a nevstupovali do cien na výstupe,\npredstavuje „zásadné pochybenie pri rozhodovaní o (ne)predložení prejudiciálnej otázky“.\nNajvyšší súd v napadnutom rozsudku v relevantnej časti týkajúcej sa návrhu\nna predloženie veci Súdnemu dvoru uviedol: „Na základe uvedenej rozhodovacej činnosti\nSúdneho dvora EÚ stotožniac sa aj so závermi daňových orgánov dospel odvolací súd\nk záveru, že nie je potrebné podávať návrh Súdnemu dvoru EÚ na rozhodnutie\no prejudiciálnych otázkach, nakoľko všeobecné právne závery Súdneho dvora EÚ\nvyplývajúce z rozsudkov C-408/98 Abbey National a C-98/98 Midland bank je možné použiť\naj v prejednávanom prípade vo vzťahu k právu na odpočítanie dane. Tak, ako už odvolací\nsúd uviedol v tomto rozhodnutí, žalobca nepreukázal splnenie hmotnoprávnych podmienok\nv zmysle zákona o DPH, ktoré boli transponované do zákona v súlade so smernicou Rady\n2006/112/ES, na odpočítanie dane z pridanej hodnoty z dôvodu, že nebol oprávnený\ndisponovať s tovarom (čo nebolo sporným, žalobca nebol jeho vlastníkom) a vzniknuté\nnáklady žalobcu nesúviseli s obstaraním tovaru a nepremietli sa do ceny zdaniteľných\nplnení na výstupe. Uvedené podporuje okrem rozhodovacej činnosti Súdneho dvora EÚ\naj viackrát spomínané usmernenie Výboru pre DPH, ktoré zjednotilo právne názory\npri uplatňovaní odpočtu DPH pri dovoze tovaru. Z týchto dôvodov, odvolací súd návrh\nžalovaného na predloženie návrhu Súdnemu dvoru EÚ na rozhodnutie v prejudiciálnom\nkonaní, zamietol.“\n\n18\n\nZ judikatúry ústavného súdu vyplýva, že nepredloženie veci Súdnemu dvoru\nv prípadoch, keď je príslušný súd povinný tak urobiť, môže znamenať odňatie\nveci zákonnému sudcovi podľa čl. 48 ods. 1 ústavy (porovnaj IV. ÚS 270/2012,\nIV. ÚS 299/2012 alebo mutatis mutandis IV. ÚS 206/08).\nNepredloženie veci Súdnemu dvoru v prípadoch, keď je príslušný súd povinný\ntak urobiť, môže znamenať odňatie zákonnému sudcovi aj podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru,\nv zmysle ktorého má každý právo na to, aby jeho vec bola prejednaná súdom zriadeným\nna základe zákona.\nAj podľa ESĽP rozhodnutie všeobecného súdu, ktoré dostatočne odôvodňuje\nnepredloženie prejudiciálnej otázky Súdnemu dvoru, nepredstavuje porušenie čl. 6 ods. 1\ndohovoru (rozsudok Ullens de Schooten a Rezabek proti Belgicku z 20. 9. 2011, sťažnosti\nč. 3989/07 a č. 38353/07).\nPovinnosť predložiť prejudiciálnu otázku nevzniká v každom prípade. Z primárneho\npráva Európskej únie a judikatúry Súdneho dvora vyplýva viacero výnimiek z povinnosti\npredložiť prejudiciálnu otázku, konkrétne ak (pozri Mazák, J., Jánošíková, M. Základy\npráva Európskej únie. Ústavný systém a súdna ochrana. Bratislava : Iura Edition, 2009,\ns. 420):\na) odpoveď na prejudiciálnu otázku by nemala žiadny význam na vytvorenie\nprávneho základu na rozhodnutie vo veci samej,\nb) ide o otázku, ktorá bola v skutkovo a právne podobnom prípade vyriešená Súdnym\ndvorom, alebo o právnu otázku, ktorá sa vyriešila v judikatúre Súdneho dvora bez zreteľa\nna to, v akých konaniach bola predložená (princíp „acte éclairé“), alebo ak\nc) je výklad práva Európskej únie taký jasný, že nevznikajú žiadne rozumné\npochybnosti o výsledku (princíp „acte clair“).\nV prípade, ak sú tieto podmienky – vzhľadom na okolnosti daného prípadu to budú\npodmienky podľa bodov b) a c) – splnené, všeobecný súd môže a musí aplikovať právo\nEurópskej únie, resp. musí mu priznať účinky závislé okrem iného aj od druhu prameňa,\n\n19\n\nv ktorom je predmetné pravidlo vyjadrené, bez toho, aby sa musel obrátiť s prejudiciálnou\notázkou na Súdny dvor.\nS poukazom na uvedené možno formulovať záver, že len zásadné a kvalifikované\npochybenie pri rozhodovaní o (ne)predložení prejudiciálnej otázky, ktoré môže spočívať\nvo svojvoľnom či na prvý pohľad celkom nesprávnom nepredložení prejudiciálnej otázky\nSúdnemu dvoru v prípade, keď súd sám o interpretácii práva Európskej únie mal\npochybnosti a predbežnú otázku nepredložil, má za následok porušenie práva na prejednanie\nveci súdom zriadeným na základe zákona, keďže týmto spôsobom by bola svojvoľne\npopretá právomoc Súdneho dvora (II. ÚS 129/2010, porovnaj aj rozhodnutie Spolkového\nústavného súdu BVerfGe 82, 159 a uznesenie Ústavného súdu Českej republiky sp. zn.\nIV. ÚS 154/08 z 30. 6. 2008).\nV tejto súvislosti ústavný súd poukazuje na svoju doterajšiu judikatúru\n(napr. IV. ÚS 142/2013), podľa ktorej je vecou vnútroštátneho (všeobecného) súdu,\npred ktorým začal spor a ktorý nesie zodpovednosť za rozhodnutie vo veci samej, posúdiť\nso zreteľom na konkrétne okolnosti veci nevyhnutnosť rozhodnutia Súdneho dvora\no prejudiciálnej otázke na vydanie rozsudku vo veci samej, relevantnosť otázok,\nktoré Súdnemu dvoru položí (napr. IV. ÚS 206/08, II. ÚS 129/2010, II. ÚS 163/2010), ako\naj to, či sú splnené predpoklady, za ktorých vnútroštátny súd konajúci o veci\nnemá povinnosť predložiť prejudiciálnu otázku Súdnemu dvoru (m. m. IV. ÚS 108/2010,\nII. ÚS 690/2017).\nSťažovateľka poukazuje na výklad smernice Rady 2006/112 ES o spoločnom\nsystéme dane z pridanej hodnoty (ďalej len „smernica“). Z pohľadu ústavného súdu\nje potrebné poukázať na skutočnosť, že táto smernica bola transponovaná do právneho\nporiadku Slovenskej republiky (aj) prostredníctvom zákona č. 222/2004 Z. z., ktorého\nustanovenia správne orgány a súdy v tomto prípade aplikovali.\nSťažovateľka nesúhlasí s aplikovaním právnych noriem správnym orgánom\na následne aj správnym súdom, čo však samo osebe neznamená, že v jej veci existuje\n\n20\n\npotreba určenia hraníc aplikácie komunitárneho práva a jeho výkladu. Z rozsudku\nnajvyššieho súdu vyplýva, že všetky orgány verejnej moci, ktoré pri svojej rozhodovacej\nčinnosti zákon o DPH aplikovali, vyložili a aplikovali jeho ustanovenia v súlade s ich\nznením a účelom. V tejto veci teda nemožno dospieť k záveru, že otázku vzniku nároku\nna odpočítanie DPH pri dovoze tovaru posúdil najvyšší súd ústavne neakceptovateľným\nspôsobom, resp. spôsobom, ktorý by viedol k pochybnostiam vo vzťahu k správnemu\nvýkladu a aplikácii príslušných ustanovení zákona o DPH či vo vzťahu k výkladu samotnej\nsmernice.\nO zjavnú neodôvodnenosť alebo arbitrárnosť súdneho rozhodnutia v súvislosti\ns právnym posúdením ide spravidla vtedy, ak ústavný súd zistí interpretáciu a aplikáciu\nprávnej normy zo strany súdu, ktorá zásadne popiera účel a význam aplikovanej právnej\nnormy, alebo ak dôvody, na ktorých je založené súdne rozhodnutie, absentujú, sú zjavne\nprotirečivé alebo popierajú pravidlá formálnej a právnej logiky, prípadne ak sú tieto dôvody\nzjavne jednostranné a v extrémnom rozpore s princípmi spravodlivosti (III. ÚS 305/08,\nIV. ÚS 150/03, I. ÚS 301/06). Podľa názoru ústavného súdu predmetný právny výklad\nrelevantných právnych predpisov takéto nedostatky nevykazuje.\nÚstavný súd tak po preskúmaní sťažnostnej argumentácie a napadnutého rozsudku\ndospel k záveru, že odôvodnenie napadnutého rozsudku spĺňa všetky požiadavky na riadne\nodôvodnenie rozhodnutia, pretože dáva odpoveď na všetky skutočnosti významné\npre rozhodnutie vo veci. Jeho odôvodnenie je zrozumiteľné a vnútorne konzistentné\na v dôsledku toho ústavný súd nenachádza dôvod doň zasahovať.\nPretože v danom prípade najvyšší súd ako súd odvolací pri svojom rozhodovaní\nnevybočil z existujúceho rámca platných a účinných právnych predpisov, preskúmal\nnapadnuté prvostupňové rozhodnutie po právnej stránke a dostatočným spôsobom svoje\nzávery odôvodnil, ústavný súd dospel k záveru, že sťažovateľkou uplatnená námietka\nkvalitatívne nedostatočného odôvodnenia napadnutého rozsudku je zjavne neopodstatnená,\ntakže nesignalizuje žiadnu možnosť priamej príčinnej súvislosti s namietaným porušením\njej základných práv podľa čl. 46 ods. 1 ods. 2 a čl. 48 ods. 1 ústavy, a preto ústavný súd\n\n21\n\nsťažnosť v tejto časti podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde odmietol z dôvodu\njej zjavnej neopodstatnenosti.\nII.2 K namietanému porušeniu práva na spravodlivý proces podľa čl. 6 ods. 1\ndohovoru\nSťažovateľka v sťažnosti namieta aj porušenie práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru,\npodľa ktorého každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne\na v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom,\nktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo o akomkoľvek trestnom\nčine, z ktorého je obvinený.\nPrávne veci sťažovateľky sa týkajú rozhodovania správnych orgánov v daňovom\nkonaní. V tomto smere je potrebné odkázať na judikatúru ESĽP týkajúcu sa aplikácie čl. 6\nods. 1 dohovoru, z ktorej vyplýva, že vylučuje jeho aplikáciu na veci daňové, argumentujúc,\nže tvoria súčasť jadra výsad verejnej moci (hard core of public-authority prerogatives)\n(porov. Jussila v. Fínsko, č. 73053/01, rozsudok veľkej komory ESĽP z 23. 11. 2006, bod\n45; Ferrazzini v. Taliansko, č. 44759/98, rozsudok veľkej komory ESĽP z 12. 7. 2001, body\n24 31). Výnimku z tejto zásady ESĽP pripúšťa len v takých daňových veciach, kde daňové\nkonanie považuje za konanie trestné.\nRešpektujúc uvedenú judikatúru ESĽP a prihliadajúc pritom na skutočnosť,\nže vo veci sťažovateľky správne orgány neuložili sankciu za porušenie právnej (zákonnej)\npovinnosti, ale išlo o vyrubenie rozdielu DPH (teda nedošlo k uloženiu sankcie,\nktorá by bola preventívno-represívneho charakteru, t. j. nie je naplnená požiadavka\ndruhého kritéria z troch v zmysle tzv. Engelovských kritérií, ktorých naplnenie\numožňuje charakterizovať vnútroštátne konanie ako konanie trestného charakteru\na konštatovať aplikáciu čl. 6 ods. 1 dohovoru v danom prípade; k tomu porovnaj Engel\nand Others v. Holandsko, č. 5100/71, 5101/71, 5102/71, 5354/72, 5370/72, rozsudok pléna\nESĽP z 8. 6. 1976, bod 82), ústavný súd dospel k záveru, že na vec sťažovateľky\nnie je aplikovateľný čl. 6 ods. 1 dohovoru.\n\n22\n\nÚstavný súd preto aj túto časť sťažnosti pri predbežnom prerokovaní odmietol podľa\n§ 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde ako zjavne neopodstatnenú.\nII.3 K namietanému porušeniu práva vlastniť majetok podľa čl. 20 ústavy a čl. 1\ndodatkového protokolu\nPokiaľ ide o sťažovateľkou namietané porušenie jej základného práva podľa čl. 20\nústavy a čl. 1 dodatkového protokolu, ústavný súd uvádza, že keďže ústavný súd\nnepovažuje právne závery najvyššieho súdu za arbitrárne ani za zjavne neodôvodnené,\nskutočnosti, ktoré sťažovateľka uviedla vo svojej sťažnosti, nesignalizujú, že by bolo možné\npo prijatí sťažnosti na ďalšie konanie prijať záver o porušení uvedených základných práv\nnapadnutým rozsudkom najvyššieho súdu.\nÚstavný súd preto pri predbežnom prerokovaní odmietol sťažnosť sťažovateľky\naj v tejto časti podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde ako zjavne neopodstatnenú.\nKeďže sťažnosť bola odmietnutá, rozhodovanie o ďalších procesných návrhoch\nsťažovateľky v uvedenej veci stratilo opodstatnenie, a preto sa nimi ústavný súd\nuž nezaoberal.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 12. júla 2018\n\n23", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "práva a slobody – právo na súdnu a inú právnu ochranu-právo na súdnu ochranu", "správne súdnictvo-rozhodovanie o žalobách proti rozhodnutiam správnych orgánov", "daň-odpočet dane", "daň-z pridanej hodnoty", "práva a slobody – právo na súdnu a inú právnu ochranu-právo na spravodlivý proces", "právna istota-predvídateľnosť práva", "práva a slobody – právo na súdnu a inú právnu ochranu-právo na prieskum zákonnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy", "práva a slobody – právo na súdnu a inú právnu ochranu-právo na inú právnu ochranu", "práva a slobody – základné ľudské práva a slobody-právo vlastniť majetok", "práva a slobody – právo na súdnu a inú právnu ochranu-právo na zákonného sudcu", "predbežná (prejudiciálna) otázka-konanie o prejudicálnej otázke SD EÚ"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:7202523e-8251-4c8c-b883-a232b71df639", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:4.US.116.2018.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 116/2018", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 116/2018 z 9. 2. 2018", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2018-02-09", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:4.US.116.2018.1"}, {"guid": "ussr:3db0bbe0-c7ab-4288-a0d8-76588f8f05de", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:2.US.690.2017.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 690/2017", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 690/2017 z 10. 11. 2017", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2017-11-10", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:2.US.690.2017.1"}, {"guid": "ussr:9d88670e-bc4b-4fd4-8964-298089f429e8", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.654.2016.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 654/2016", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 654/2016 z 7. 9. 2016", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2016-09-07", "citacie_n": 6, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.654.2016.1"}, {"guid": "ussr:889f7575-4d86-464f-be68-47f01a71963e", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 142/2013", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 142/2013 z 8. 3. 2013", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2013-03-08", "citacie_n": 114, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:889f7575-4d86-464f-be68-47f01a71963e"}, {"guid": "ussr:9e7e44bf-3cd8-40f4-8473-ecff08c725df", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 320/2012", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 320/2012 z 14. 6. 2012", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2012-06-14", "citacie_n": 173, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:9e7e44bf-3cd8-40f4-8473-ecff08c725df"}, {"guid": "ussr:1de20e4e-b4ff-4601-9cd1-870e53347dbb", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 299/2012", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 299/2012 z 7. 6. 2012", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2012-06-07", "citacie_n": 269, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:1de20e4e-b4ff-4601-9cd1-870e53347dbb"}, {"guid": "ussr:2163a1a3-b068-4de3-b0c7-26943ace6c15", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 270/2012", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 270/2012 z 31. 5. 2012", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2012-05-31", "citacie_n": 40, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2163a1a3-b068-4de3-b0c7-26943ace6c15"}, {"guid": "ussr:e8a073fd-0835-40cb-afbb-42858da40527", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 163/2010", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 163/2010 z 18. 4. 2012", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2012-04-18", "citacie_n": 90, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e8a073fd-0835-40cb-afbb-42858da40527"}, {"guid": "ussr:66044c0b-0401-41ee-907d-b78ae6319e1f", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 129/2010", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 129/2010 z 3. 11. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-11-03", "citacie_n": 245, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:66044c0b-0401-41ee-907d-b78ae6319e1f"}, {"guid": "ussr:e26f2190-f6f5-45b0-bc84-798539e991c0", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 108/2010", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 108/2010 z 19. 10. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-10-19", "citacie_n": 102, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e26f2190-f6f5-45b0-bc84-798539e991c0"}, {"guid": "ussr:de3c1100-062c-48a8-b9ec-747311ddd322", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 204/2010", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 204/2010 z 27. 5. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-05-27", "citacie_n": 1515, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:de3c1100-062c-48a8-b9ec-747311ddd322"}, {"guid": "ussr:11f883b4-7cb2-49c9-9e72-9cfdb4ecc73f", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 27/2010", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 27/2010 z 28. 1. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-01-28", "citacie_n": 671, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:11f883b4-7cb2-49c9-9e72-9cfdb4ecc73f"}, {"guid": "ussr:391126de-1994-4744-87c1-58d55b2cef93", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 350/09", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 350/09 z 8. 10. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-10-08", "citacie_n": 2595, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:391126de-1994-4744-87c1-58d55b2cef93"}, {"guid": "ussr:ff51266a-0d77-414d-bc8f-5ccd877ee26a", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 305/08", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 305/08 z 25. 11. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-11-25", "citacie_n": 835, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:ff51266a-0d77-414d-bc8f-5ccd877ee26a"}, {"guid": "ussr:4c4b579d-af2f-467d-ae87-4f1a5d9893c2", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 372/08", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 372/08 z 20. 11. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-11-20", "citacie_n": 3469, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:4c4b579d-af2f-467d-ae87-4f1a5d9893c2"}, {"guid": "ussr:f3bfb878-d5fe-40b9-93e5-c816f83fefbe", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 264/08", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 264/08 z 3. 9. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-09-03", "citacie_n": 3148, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:f3bfb878-d5fe-40b9-93e5-c816f83fefbe"}, {"guid": "ussr:d1949d3d-b72a-4572-8289-11682d646d4c", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 206/08", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 206/08 z 3. 7. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-07-03", "citacie_n": 318, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:d1949d3d-b72a-4572-8289-11682d646d4c"}, {"guid": "ussr:5ab1025c-8b47-4b15-9e2e-8c27a8c2f297", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 154/08", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 154/08 z 6. 5. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-05-06", "citacie_n": 59, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5ab1025c-8b47-4b15-9e2e-8c27a8c2f297"}, {"guid": "ussr:4e640cc5-3dba-441f-9e58-167152a0b708", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 88/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 88/07 z 30. 5. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-05-30", "citacie_n": 2025, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:4e640cc5-3dba-441f-9e58-167152a0b708"}, {"guid": "ussr:bb9a73b6-8594-4cd1-a91c-143e6041f61f", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 78/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 78/07 z 12. 4. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-04-12", "citacie_n": 953, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:bb9a73b6-8594-4cd1-a91c-143e6041f61f"}, {"guid": "ussr:d3adf9b9-93df-42a3-bf9d-46ddfdffb663", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 352/06", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 352/06 z 10. 1. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-01-10", "citacie_n": 1756, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:d3adf9b9-93df-42a3-bf9d-46ddfdffb663"}, {"guid": "ussr:e4bddb8c-e526-423f-8c3e-68b777c9ded1", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 301/06", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 301/06 z 4. 10. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-10-04", "citacie_n": 1940, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e4bddb8c-e526-423f-8c3e-68b777c9ded1"}, {"guid": "ussr:2cd8a1fc-7928-4328-9369-ce2123dac06e", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 267/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 267/05 z 15. 11. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-11-15", "citacie_n": 407, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2cd8a1fc-7928-4328-9369-ce2123dac06e"}, {"guid": "ussr:93451bf2-2e23-4ff9-82cc-bb2196067ec4", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 284/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 284/05 z 12. 10. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-10-12", "citacie_n": 32, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:93451bf2-2e23-4ff9-82cc-bb2196067ec4"}, {"guid": "ussr:5c5950d6-ea20-4e7f-b4ef-2ab89ce3197a", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 78/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 78/05 z 16. 3. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-03-16", "citacie_n": 13331, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5c5950d6-ea20-4e7f-b4ef-2ab89ce3197a"}, {"guid": "ussr:5e3b95e7-a888-4f82-ab29-9395007102ae", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 12/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 12/05 z 20. 1. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-01-20", "citacie_n": 2705, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5e3b95e7-a888-4f82-ab29-9395007102ae"}, {"guid": "ussr:5efa628a-bf20-442b-8f57-49769d3bcbe7", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 150/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 150/03 z 27. 8. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-08-27", "citacie_n": 1938, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5efa628a-bf20-442b-8f57-49769d3bcbe7"}, {"guid": "ussr:1c7111fe-e1df-4a1f-9892-b46bb67d1327", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 115/02", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 115/02 z 17. 10. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-10-17", "citacie_n": 3472, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:1c7111fe-e1df-4a1f-9892-b46bb67d1327"}, {"guid": "ussr:c61937db-7e5c-411c-8593-3cef21374471", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 110/02", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 110/02 z 7. 10. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-10-07", "citacie_n": 2079, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:c61937db-7e5c-411c-8593-3cef21374471"}, {"guid": "ussr:fb62a029-a738-4485-9f41-c7ee37143e6e", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 17/01", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 17/01 z 19. 4. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-04-19", "citacie_n": 5942, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:fb62a029-a738-4485-9f41-c7ee37143e6e"}], "citovane_v": [{"guid": "ussr:cd09cc55-9dd2-4519-a2f8-4541315b76d2", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2022:4.US.610.2021.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 610/2021", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 610/2021 z 30. 11. 2021", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2021-11-30", "citacie_n": 220, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2022:4.US.610.2021.1"}, {"guid": "ussr:6aba52d6-eb8f-4e4c-962b-1f5c1fbbd645", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2019:2.US.556.2018.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 556/2018", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 556/2018 z 28. 11. 2018", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2018-11-28", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2019:2.US.556.2018.1"}, {"guid": "9beae063-9917-4d88-81e8-61550b2f17fb:6cb9c56a-6603-4b52-91c2-29497c0171c7", "ecli": "ECLI:SK:NSSSR:2025:4022200389.1", "spisova_znacka": "6Ssk/33/2025", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 6Ssk/33/2025 z 30. 4. 2025", "sud": "Najvyšší správny súd SR", "datum_vydania": "2025-04-30", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSSR:2025:4022200389.1"}, {"guid": "9f4b256b-8887-4eb5-9005-eafc74a04486:68afed52-6b82-4424-a7d5-a2757ac3e316", "ecli": "ECLI:SK:NSSSR:2025:2016200678.6", "spisova_znacka": "6Ssk/21/2025", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 6Ssk/21/2025 z 26. 3. 2025", "sud": "Najvyšší správny súd SR", "datum_vydania": "2025-03-26", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSSR:2025:2016200678.6"}, {"guid": "dcfa9d87-e6cb-4a66-9f62-0c884bfc402e:7b41f116-839b-46e4-931b-a1ddcc3be277", "ecli": "ECLI:SK:NSSSR:2024:2022200014.1", "spisova_znacka": "6Ssk/138/2023", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 6Ssk/138/2023 z 22. 2. 2024", "sud": "Najvyšší správny súd SR", "datum_vydania": "2024-02-22", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSSR:2024:2022200014.1"}, {"guid": "b1979299-adf8-4739-a2ff-f8fe9be0d6fc:54ad0f49-0814-457a-8bd4-1c9dd6c0dcee", "ecli": "ECLI:SK:NSSSR:2024:8022200451.1", "spisova_znacka": "6Ssk/66/2023", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 6Ssk/66/2023 z 22. 2. 2024", "sud": "Najvyšší správny súd SR", "datum_vydania": "2024-02-22", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSSR:2024:8022200451.1"}, {"guid": "1f49ea81-526f-4d9c-bace-9283a2122044:4220f72e-8e88-4c40-9033-c2077dfdfa0a", "ecli": "ECLI:SK:NSSSR:2023:8022200311.1", "spisova_znacka": "7Ssk/211/2022", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 7Ssk/211/2022 z 20. 12. 2023", "sud": "Najvyšší správny súd SR", "datum_vydania": "2023-12-20", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSSR:2023:8022200311.1"}, {"guid": "d1deadf4-9c6a-4ba7-b41d-81c6ec8bd0e7:26cfe42a-cf05-47ae-9551-baabb60b4d65", "ecli": "ECLI:SK:NSSSR:2023:4022200361.1", "spisova_znacka": "6Ssk/123/2023", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 6Ssk/123/2023 z 20. 12. 2023", "sud": "Najvyšší správny súd SR", "datum_vydania": "2023-12-20", "citacie_n": 6, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSSR:2023:4022200361.1"}, {"guid": "4c129dc5-caa9-4a00-95c9-e393be2e7f22:80e7905b-0c44-4605-ae3d-6db18dc5f10b", "ecli": "ECLI:SK:NSSSR:2023:5021200165.1", "spisova_znacka": "7Ssk/134/2022", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 7Ssk/134/2022 z 29. 11. 2023", "sud": "Najvyšší správny súd SR", "datum_vydania": "2023-11-29", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSSR:2023:5021200165.1"}, {"guid": "80e5adcc-55d3-452d-8cf0-1f2aa578b4ed:4fa2c320-14b7-41c0-9f76-bca776933546", "ecli": "ECLI:SK:NSSSR:2023:4022200362.1", "spisova_znacka": "6Ssk/143/2023", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 6Ssk/143/2023 z 29. 11. 2023", "sud": "Najvyšší správny súd SR", "datum_vydania": "2023-11-29", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSSR:2023:4022200362.1"}, {"guid": "2c3cb40c-4223-4ad9-9e92-f9d5796c2e87:f26eb1d7-54b9-4caa-92ed-1f637ba43cc5", "ecli": "ECLI:SK:NSSSR:2023:3017200310.1", "spisova_znacka": "6Ssk/19/2021", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 6Ssk/19/2021 z 24. 1. 2023", "sud": "Najvyšší správny súd SR", "datum_vydania": "2023-01-24", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSSR:2023:3017200310.1"}, {"guid": "807d58d9-8092-42cf-b9fe-b2f40ac453b8:11c4bd0f-30ab-4516-8a57-de0e9b484171", "ecli": "ECLI:SK:NSSSR:2022:4021200541.1", "spisova_znacka": "6Ssk/129/2022", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 6Ssk/129/2022 z 20. 12. 2022", "sud": "Najvyšší správny súd SR", "datum_vydania": "2022-12-20", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSSR:2022:4021200541.1"}, {"guid": "6c570eac-f3d6-47ef-8c97-26248ab2d204:3fd0f8ca-69e5-4f4a-9d97-e5074c1e1fd1", "ecli": "ECLI:SK:NSSSR:2022:4016201075.3", "spisova_znacka": "9Sžsk/55/2018", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 9Sžsk/55/2018 z 24. 8. 2022", "sud": "Najvyšší správny súd SR", "datum_vydania": "2022-08-24", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSSR:2022:4016201075.3"}, {"guid": "1daa5470-2730-4a5b-bf48-c4036870aa5a:8b35419d-50be-4b3f-b1dc-f9a0ca212076", "ecli": "ECLI:SK:NSSSR:2022:8018200737.3", "spisova_znacka": "7Sžsk/128/2019", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 7Sžsk/128/2019 z 24. 8. 2022", "sud": "Najvyšší správny súd SR", "datum_vydania": "2022-08-24", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSSR:2022:8018200737.3"}, {"guid": "09325fca-bbfc-40fe-b400-49747e5631eb:abe56b07-1e83-4a5b-9b0d-00f70da5a88d", "ecli": "ECLI:SK:NSSSR:2022:4018200813.3", "spisova_znacka": "7Sžsk/25/2020", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 7Sžsk/25/2020 z 24. 8. 2022", "sud": "Najvyšší správny súd SR", "datum_vydania": "2022-08-24", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSSR:2022:4018200813.3"}, {"guid": "726b7554-775b-4c12-b2d2-9be6ef16dd64:032cf84b-f9e7-4f32-8af0-d2a1a17ab945", "ecli": "ECLI:SK:NSSSR:2022:5018200043.3", "spisova_znacka": "7Sžsk/35/2020", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 7Sžsk/35/2020 z 24. 8. 2022", "sud": "Najvyšší správny súd SR", "datum_vydania": "2022-08-24", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSSR:2022:5018200043.3"}, {"guid": "24f696a4-fb30-4107-8479-164e9a74e1c6:7a4df889-bce2-4709-9a7b-738124ff05f3", "ecli": "ECLI:SK:NSSSR:2022:2018200181.1", "spisova_znacka": "9Sžsk/114/2019", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 9Sžsk/114/2019 z 24. 8. 2022", "sud": "Najvyšší správny súd SR", "datum_vydania": "2022-08-24", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSSR:2022:2018200181.1"}, {"guid": "24dcf297-180c-4051-ab02-fda404c71548:32faa4b0-a35c-4fb2-bf22-2d111126af42", "ecli": "ECLI:SK:NSSSR:2022:2018200127.5", "spisova_znacka": "7Sžsk/32/2019", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 7Sžsk/32/2019 z 24. 8. 2022", "sud": "Najvyšší správny súd SR", "datum_vydania": "2022-08-24", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSSR:2022:2018200127.5"}, {"guid": "7d472c3f-7e4e-49e6-86c2-010c8249419d:7189f1c1-0831-4fd5-9d99-9f2f395422cd", "ecli": "ECLI:SK:NSSSR:2022:4019200041.2", "spisova_znacka": "9Sžsk/25/2020", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 9Sžsk/25/2020 z 24. 8. 2022", "sud": "Najvyšší správny súd SR", "datum_vydania": "2022-08-24", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSSR:2022:4019200041.2"}, {"guid": "ddec3237-56e0-41a7-a42e-f8c3538e1d0d:e5370422-fb6b-4100-8420-380ca13dcd18", "ecli": "ECLI:SK:NSSSR:2022:5018200044.3", "spisova_znacka": "9Sžsk/24/2020", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 9Sžsk/24/2020 z 24. 8. 2022", "sud": "Najvyšší správny súd SR", "datum_vydania": "2022-08-24", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSSR:2022:5018200044.3"}, {"guid": "041526ad-581f-487b-a26b-0d7219102c50:6b11c755-bcad-4a9c-a1ef-01f6444c2c57", "ecli": "ECLI:SK:NSSSR:2022:8018200068.4", "spisova_znacka": "7Sžsk/53/2019", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 7Sžsk/53/2019 z 15. 7. 2022", "sud": "Najvyšší správny súd SR", "datum_vydania": "2022-07-15", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSSR:2022:8018200068.4"}, {"guid": "7cfff4a7-58e1-4d72-a6d6-84323ee76ca8:b2eb88fe-9a7a-4651-b0f7-85a03f6cde2e", "ecli": "ECLI:SK:NSSSR:2022:4017200760.4", "spisova_znacka": "9Sžsk/131/2018", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 9Sžsk/131/2018 z 15. 7. 2022", "sud": "Najvyšší správny súd SR", "datum_vydania": "2022-07-15", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSSR:2022:4017200760.4"}, {"guid": "1d1cf908-c60a-468d-835f-993df8e7521d:3f58774b-5a27-4fc1-820e-c36fadf184d1", "ecli": "ECLI:SK:NSSSR:2022:3017200220.4", "spisova_znacka": "9Sžsk/61/2018", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 9Sžsk/61/2018 z 15. 7. 2022", "sud": "Najvyšší správny súd SR", "datum_vydania": "2022-07-15", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSSR:2022:3017200220.4"}, {"guid": "99f58696-91de-412a-8d5a-31f2e1af3044:d6934f87-0e85-4838-a6ff-bd258b65a2be", "ecli": "ECLI:SK:NSSSR:2022:4017200759.3", "spisova_znacka": "9Sžsk/104/2018", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 9Sžsk/104/2018 z 15. 7. 2022", "sud": "Najvyšší správny súd SR", "datum_vydania": "2022-07-15", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSSR:2022:4017200759.3"}, {"guid": "426c85dc-0d0f-4dc3-a0bf-564ae9959c84:bc3eb41e-194c-4b1b-b1a5-fc98d47855d0", "ecli": "ECLI:SK:NSSSR:2022:2018200010.5", "spisova_znacka": "7Sžsk/28/2019", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 7Sžsk/28/2019 z 15. 7. 2022", "sud": "Najvyšší správny súd SR", "datum_vydania": "2022-07-15", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSSR:2022:2018200010.5"}, {"guid": "903617cf-77fc-437a-b337-9bb192713f16:c4a0cc44-4fa3-483b-b73b-af914c7ef082", "ecli": "ECLI:SK:NSSSR:2022:2018200329.4", "spisova_znacka": "7Sžsk/87/2019", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 7Sžsk/87/2019 z 15. 7. 2022", "sud": "Najvyšší správny súd SR", "datum_vydania": "2022-07-15", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSSR:2022:2018200329.4"}, {"guid": "b22c8382-b52b-477c-8f63-cbd2eb1ae846:36f12d60-33dd-497f-84d9-05ab4f0b90ca", "ecli": "ECLI:SK:NSSSR:2022:2017200260.4", "spisova_znacka": "7Sžsk/29/2019", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 7Sžsk/29/2019 z 15. 7. 2022", "sud": "Najvyšší správny súd SR", "datum_vydania": "2022-07-15", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSSR:2022:2017200260.4"}, {"guid": "df4de8ae-4f20-483d-aea3-a426afd04986:6960e336-aaa7-4359-8c12-4f31f4e070e1", "ecli": "ECLI:SK:NSSSR:2022:3017200360.3", "spisova_znacka": "9Sžsk/83/2018", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 9Sžsk/83/2018 z 15. 7. 2022", "sud": "Najvyšší správny súd SR", "datum_vydania": "2022-07-15", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSSR:2022:3017200360.3"}, {"guid": "0e853aa7-5aa2-489f-87ed-8e05b39cab25:9a12f8a4-9e7b-4c7b-a931-e0db9d3c82eb", "ecli": "ECLI:SK:NSSSR:2022:1016202773.1", "spisova_znacka": "2Sžfk/47/2020", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 2Sžfk/47/2020 z 28. 6. 2022", "sud": "Najvyšší správny súd SR", "datum_vydania": "2022-06-28", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSSR:2022:1016202773.1"}, {"guid": "4140fd34-8229-4107-90d4-51a8624581b6:1f441800-1cc0-4907-94b4-434acab82265", "ecli": "ECLI:SK:NSSSR:2022:4017200416.3", "spisova_znacka": "9Sžsk/37/2018", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 9Sžsk/37/2018 z 27. 6. 2022", "sud": "Najvyšší správny súd SR", "datum_vydania": "2022-06-27", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSSR:2022:4017200416.3"}]}