{"guid": "ussr:5fe9b16b-ca7d-4723-bf3f-b5a5d65296a8", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:4.US.408.2018.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 408/2018", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 408/2018 z 12. 7. 2018", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 12. júla 2018, sp. zn. IV. ÚS 408/2018, ECLI:SK:USSR:2018:4.US.408.2018.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": null, "sudca_id": null, "sudca_url": null, "datum_vydania": "2018-07-12", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "IV.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1991/23/#clanok-36.odsek-1", "nazov": "čl. 36 ods. 1 zákona č. 23/1991 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/23/#clanok-36.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/23-1991/clanok-36"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-13", "nazov": "čl. 13 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-13", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-13"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 36 ods. 1", "nazov": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 36 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 36 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 13", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 13", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 13", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1991/23#clanok-36", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-13", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/5fe9b16b-ca7d-4723-bf3f-b5a5d65296a8", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:4.US.408.2018.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2018:4.US.408.2018.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2018:4.US.408.2018.1/text", "citacie_n": 1, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nIV. ÚS 408/2018-15\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 12. júla 2018 v senáte\nzloženom z predsedníčky Ľudmily Gajdošíkovej a zo sudcov Miroslava Duriša (sudca\nspravodajca) a Ladislava Orosza predbežne prerokoval sťažnosť\n,\n\n, zastúpenej advokátskou kanceláriou\n\nAK MS s. r. o., Galandova 3, Bratislava, v mene ktorej koná advokát a konateľ\nJUDr. Miloslav Šimkovič, vo veci namietaného porušenia základného práva na súdnu\nprávnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a podľa čl. 36 ods. 1\nListiny základných práv a slobôd, práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1\nDohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a práva na účinný prostriedok\nnápravy podľa čl. 13 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd uznesením\nKrajského súdu v Bratislave č. k. 15 Co 217/2017-141 z 8. novembra 2017 a jeho postupom\nv tomto konaní a takto\nrozhodol:\nSťažnosť\n\no d m i e t a ako zjavne\n\nneopodstatnenú.\n\nOdôvodnenie:\n\nI.\n1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola\n26. januára 2018 doručená sťažnosť\n\n,\n\n(ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namieta porušenie svojho\nzákladného práva na súdnu právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky\n(ďalej len „ústava“) a podľa čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd (ďalej len\n„listina“), práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane\nľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) a práva na účinný prostriedok\nnápravy podľa čl. 13 dohovoru uznesením Krajského súdu v Bratislave (ďalej len „krajský\nsúd“) č. k. 15 Co 217/2017-141 z 8. novembra 2017 (ďalej aj „napadnuté rozhodnutie“)\na jeho postupom v tomto konaní.\n2. Zo sťažnosti a z jej príloh vyplynulo, že Okresný súd Bratislava I (ďalej len\n„okresný súd“) uznesením č. k. 14 Ca 8/2017-36 z 9. júna 2017 zamietol návrh sťažovateľa\nna vydanie neodkladného opatrenia podľa § 342 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný\nsporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej aj „Civilný sporový poriadok“ alebo\n„CSP“), ktorým sa sťažovateľ domáhal, aby súd uložil žalovanému zložiť do úschovy\npožadovanú peňažnú zábezpeku. Na odvolanie sťažovateľa krajský súd uznesením\nč. k. 15 Co 217/2017-141 z 8. novembra 2017 prvostupňové uznesenie okresného súdu\npotvrdil.\n3. Sťažovateľ namieta formalistické posúdenie veci a formalistický postup\nodvolacieho súdu, ktorý sa nezaoberal podstatnými právnymi ani skutkovými otázkami\na porušil tak v petite označené práva sťažovateľa. Podľa sťažovateľa dospel okresný súd\nk nesprávnym skutkovým zisteniam a jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho\nposúdenia veci. V sťažnosti k tomu uvádza: „Za porušenie práva na účinný prostriedok\nnápravy v zmysle čl. 13 Dohovoru, porušenia práva na spravodlivý proces podľa čl. 6\nDohovoru a porušenie práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR sťažovateľ\npovažuje najmä:\n\n2\n\n- postup súdu, keď neaplikoval na vec sa vzťahujúce ustanovenia Autorského zákona\n(najmä § 148, § 165 ods. 1, ods. 8 až 10, § 169 ods. 4 AZ) pričom súd má zo zákona (čl. 16\nods. 1 CSP) postupovať a rozhodovať v súlade s platnými a účinnými právnymi predpismi,\npri zohľadnení ich vzájomného vzťahu (vzťah CSP a AZ),\n- výklad ustanovenia § 342 ods. 1 CSP vyložil odvolací v rozpore s gramatickým\nvýkladom tohto zákona, v rozpore s účelom a zmyslom Smernice, na základe ktorej bola\nosobitná úprava neodkladných opatrení v oblasti práv duševného vlastníctva do CSP\ntransponovaná,\n- postup a nesprávny výkladom osobitného procesného ustanovenia pre vydanie\nneodkladných opatrení v oblasti práv duševného vlastníctva zo strany odvolacieho súdu,\nktorý vychádzal z chápania inštitútu dnes už neúčinného predbežného opatrenia, cez ktorý\nsa nevie premostiť a aplikovať aktuálne, platné, procesné právo, čím poprel zmysel a účel\nosobitnej úpravy v zmysle § 341 a § 342 CSP, ktorá má svoje procesné a hmotnoprávne\nšpecifiká, je dôsledkom transpozície Smernice. Ide o úpravu novú, odlišnú od predbežných\nopatrení podľa predchádzajúceho súdneho poriadku, ktorý takúto úpravu nepoznal.“\n4. Podľa sťažovateľa bolo odvolacie konanie „hrubou ignoráciou práva, kedy\nz odôvodnenia odvolacieho súdu vyplýva, že odvolací súd nemal ujasnené základné\npoznatky autorského práva a jednotlivých inštitútov, ktoré následne nesprávne posudzoval\na o nich rozhodoval.“.\n5. Interpretáciu práva zo strany odvolacieho súdu považuje sťažovateľ za svojvoľnú,\nabsurdnú a šikanóznu, v rozpore s normami, cieľom a účelom právnej úpravy obsiahnutej\nv Civilnom sporovom poriadku, ako aj v právnej teórii, v rozpore s transponovanou\nsmernicou 2004/48/ES a súvisiacim hmotným právom. Ako ďalej tvrdí, viaceré závery\nodvolacieho súdu sú „ústavne neudržateľné s poukazom na ich rozpor s požiadavkou\nzohľadňovania vzájomnej súvislosti medzi procesnou a hmotnoprávnou úpravou, rozpor\ns platnou hmotnoprávnou úpravou použitia predmetov ochrany, spojenej s oprávnením ich\npoužitia odo dňa podania určovacej žaloby používateľom (§ 165 ods. 8 Autorského zákona),\nčo je spojené so splnením ďalších povinností používateľom t.j. ukladanie peňažných\nprostriedkov za používanie predmetov ochrany podľa § 168 ods. 9 písm. a) a písm. b)\n\n3\n\nAutorského zákona, a táto povinnosť vyplýva z § 165 ods. 10 Autorského zákona.\nAk používateľ nepodal žalobu podľa § 165 ods. 9 a 10 AZ a neplní tieto povinnosti, bolo na\nmieste vydanie navrhovaného neodkladného opatrenia v zmysle § 342 ods. 1 CSP. Odvolací\nsúd namiesto toho uviedol záver, že sťažovateľ neosvedčil vznik škody. S poukazom na\nargumentáciu v úvode tejto sťažnosti nie je jasné, mal podľa názoru odvolacieho súdu\nsťažovateľ osvedčovať na vhodnosť vydania neodkladného opatrenia ako to, že zo strany\nporušovateľa došlo k neuzavretiu licenčnej zmluvy, nepodania žaloby podľa § 165 ods. 8 AZ\no určenie obsahu licenčnej zmluvy a nahradenia vôle ju čo viac uzavrieť, neuzavretie\ndohody so sťažovateľom ako OKS o skladaní finančných prostriedkov na účet sťažovateľa\npodľa § 165 ods. 9 písm. a) AZ ak zároveň žalovaný porušuje práva duševného vlastníctva\n(šírením káblovou retransmisiou) a ani nepreukázanie skladania finančných prostriedkov\njedným so spôsobov podľa § 165 ods. 9 písm. b) AZ. Podmienky a dôsledky neodkladného\nopatrenia vydaného podľa § 342 ods. 1 CSP sú upravené v § 342 ods. 2, 3 CSP a sú totožné\ns úpravou v § 165 ods. 9 AZ, v ktorej sú formulované ako právna povinnosť porušovateľa.“.\n6. Na základe uvedených skutočností sťažovateľ navrhuje, aby ústavný súd po\npredbežnom prerokovaní veci uznesením prijal jeho sťažnosť na ďalšie konanie a po konaní\nvo veci samej vydal tento nález:\n„Uznesením a postupom Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 15Co/217/2017-141\nzo dňa 8.11.2017 boli porušené sťažovateľove základné práva a slobody podľa čl. 46 ods. 1\nÚstavy Slovenskej republiky, základné práva a slobody podľa čl. 36 ods. 1 Listiny\nzákladných práv a slobôd, ľudské práva a základné slobody podľa čl. 6 ods. 1 a čl. 13\nDohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.\nUznesenie Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 15Co/217/2017-141 zo dňa 8.11.2017\nsa zrušuje a vec sa vracia Krajskému súdu v Bratislave na nové rozhodnutie.\nSťažovateľovi sa priznáva náhrada trov právneho zastúpenia vo výške 4.008,96 €,\nktoré je povinný Krajský súd v Bratislave zaplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti\ntohto nálezu\n“\nII.\n\n4\n\n7. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú\nSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak\no ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\n8. Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky\nč. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním\na o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom\nsúde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti\nnavrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého\nnávrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde\nnebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na\nktorých prerokovanie nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom\npredpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne\nneoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom\nprerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť\naj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.\n9. Z § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde vyplýva, že úlohou ústavného súdu pri\npredbežnom prerokovaní sťažnosti je tiež posúdiť, či táto nie je zjavne neopodstatnená.\nV súlade s konštantnou judikatúrou ústavného súdu o zjavne neopodstatnenú sťažnosť ide\nvtedy, keď namietaným postupom alebo namietaným rozhodnutím príslušného orgánu\nverejnej moci nemohlo dôjsť k porušeniu základného práva alebo slobody, ktoré označil\nsťažovateľ, a to buď pre nedostatok príčinnej súvislosti medzi označeným postupom alebo\nrozhodnutím príslušného orgánu verejnej moci a základným právom alebo slobodou,\nporušenie ktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnenú\nsťažnosť preto možno považovať takú, pri predbežnom prerokovaní ktorej ústavný súd\nnezistil žiadnu možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody, reálnosť\nktorej by mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie (I. ÚS 66/98, tiež napr. I. ÚS 4/00,\nII. ÚS 101/03, IV. ÚS 136/05, III. ÚS 198/07).\n\n5\n\n10. Pri rozhodovaní o sťažnostiach podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd\nštandardne poukazuje na svoje ústavné postavenie vymedzené v čl. 124 ústavy, z ktorého\nvyplýva, že vo veciach patriacich do právomoci všeobecných súdov nie je alternatívnou ani\nmimoriadnou opravnou inštitúciou (m. m. II. ÚS 1/95, II. ÚS 21/96), ale súdnym orgánom\nochrany ústavnosti. Nie je preto zásadne oprávnený preskúmavať a posudzovať právne\nnázory všeobecného súdu, ktoré ho pri výklade a uplatňovaní zákonov viedli k rozhodnutiu\nvo veci samej, ani preskúmavať, či v konaní pred všeobecným súdom bol alebo nebol\nnáležite zistený skutkový stav a aké skutkové a právne závery zo skutkového stavu\nvšeobecný súd vyvodil. Úloha ústavného súdu sa obmedzuje na kontrolu zlučiteľnosti\núčinkov takejto interpretácie a aplikácie s ústavou, prípadne medzinárodnými zmluvami\no ľudských právach a základných slobodách. Do sféry pôsobnosti všeobecných súdov môže\nústavný súd zasiahnuť len vtedy, ak by ich konanie alebo rozhodovanie bolo zjavne\nnedôvodné alebo arbitrárne, a tak z ústavného hľadiska neospravedlniteľné a neudržateľné,\na zároveň by malo za následok porušenie niektorého základného práva alebo slobody\n(m. m. I. ÚS 13/00, I. ÚS 139/02, III. ÚS 180/02 atď.). O svojvôli pri výklade alebo\naplikácii zákonného predpisu všeobecným súdom by bolo možné uvažovať vtedy, ak by sa\njeho názor natoľko odchýlil od znenia príslušných ustanovení, že by zásadne poprel ich účel\na význam (napr. I. ÚS 115/02, I. ÚS 176/03).\n11. Kľúčová námietka sťažovateľa uplatnená v sťažnosti sa týka nesprávneho\nvýkladu a aplikácie príslušných ustanovení Civilného sporového poriadku týkajúcich sa\nnariadenia neodkladného opatrenia vo veciach duševného vlastníctva okresným súdom, ako\naj odvolacím súdom, ktorý napadnuté rozhodnutie prvostupňového súdu potvrdil.\nInterpretácia a aplikácia procesného práva zo strany krajského súdu nezohľadnila relevantnú\nprávnu úpravu obsiahnutú v zákone č. 185/2015 Z. z. Autorský zákon v znení neskorších\npredpisov a je podľa neho formalistická, arbitrárna a nezohľadňujúca vzájomné súvislosti\nmedzi procesnou a hmotnoprávnou úpravou.\n\n6\n\nII.1 K namietanému porušeniu základného práva sťažovateľa na súdnu\nochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a čl. 36 ods. 1 listiny a práva na spravodlivé konanie\npodľa čl. 6 ods. 1 dohovoru\n12. Podľa čl. 46 ods. 1 ústavy každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným\npostupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených\nzákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.\n13. Podľa čl. 36 ods. 1 listiny každý sa môže domáhať ustanoveným postupom\nsvojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v určených prípadoch na inom orgáne.\n14. Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola\nspravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom\nzriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo\no oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.\n15. Z doterajšej judikatúry ústavného súdu vyplýva, že medzi obsahom základného\npráva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy (ako aj čl. 36 ods. 1 listiny) a obsahom práva podľa čl. 6\nods. 1 dohovoru nemožno vidieť zásadnú odlišnosť (m. m. II. ÚS 71/97). Z tohto vyplýva,\nže právne východiská, na základe ktorých ústavný súd preskúmava, či došlo k ich porušeniu\nsú vo vzťahu k obom označeným právam v zásade identické (IV. ÚS 147/08), a preto ich\nnamietané porušenie možno preskúmavať spoločne.\n16. Sťažovateľom napadnutým uznesením krajského súdu bolo potvrdené uznesenie\nokresného súdu, ktorým súd zamietol návrh sťažovateľa na nariadenie neodkladného\nopatrenia, ktorým sa domáhal, aby súd uložil žalovanému povinnosť zložiť do úschovy\npožadovanú peňažnú zábezpeku. Odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa potvrdil,\npretože ho považoval vo výroku za vecne správne a stotožnil sa aj s odôvodnením\nnapadnutého rozhodnutia.\n\n7\n\n17. Krajský súd v napadnutom uznesení odôvodnil svoje rozhodnutie takto:\n„7. Na zdôraznenie správnosti uznesenia súdu prvej inštancie odvolací súd pripomína, že\npre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie\n(§ 329 ods. 2 C.s.p.). Neodkladné opatrenie môže súd nariadiť iba za predpokladu, ak\nsledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením. Neodkladné opatrenie plní\nfunkciu prostriedku regulujúceho právne vzťahy na obdobie po jeho vydaní a má preto\nvýrazný preventívny zmysel i účinok, ktorý v naliehavých prípadoch môže zamedziť i vzniku\nškody alebo inej ujmy a ak k nej došlo, neodkladným opatrením je možné zabrániť jej\nrozširovaniu.\n8. Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia (po 1.7.2016) či už v konaní podľa\nCivilného sporového poriadku, ale aj podľa Civilného mimosporového poriadku, má\nobsahovať náležitosti uvedené v stanovení § 326 C.s.p. (opísanie rozhodujúcich skutočností\nodôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude\nohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku,\nktorému sa má poskytnúť ochrana), spolu s pripojením listín, na ktoré sa odvoláva.\n9. Odvolací súd sa stotožnil s argumentáciou súdu prvej inštancie v napadnutom\nuznesení, že žalobca nepreukázal (ani len neosvedčil) naliehavú potrebu nariadenia\nneodkladného opatrenia spočívajúceho v bezodkladnej úprave pomerov medzi stranami\nsporu, pretože iba tvrdil, že zo strany žalovaného dochádza k porušovaniu autorských práv\na že neplatí odmeny autorov a producentov, ktorých on zastupuje, čím hrubo porušuje\npráva nositeľov autorských práv, ktorým vzniká škoda, pričom zložená finančná zábezpeka\nvo výške 620.550,- € do úschovy súdu má slúžiť ako náhrada škody za obdobie od 1.1.2016\ndo 31.3.2017 do právoplatného skončenia veci samej bez osvedčenia uvedených\nskutočností.\n10. Cieľom neodkladného opatrenia je rýchlo a pružne vyriešiť situáciu, keď je\npotrebný okamžitý zásah súdu, pričom záujem na účinnej a rýchlej dočasnej ochrane práv\nje vyjadrený aj v menej striktných požiadavkách na formu neodkladného opatrenia. Potreba\nbezodkladnej úpravy pomerov (právnych vzťahov) strán sporu tak zahŕňa prvok\nnaliehavosti a nevyhnutnosti. Účelom neodkladného opatrenia je okamžite dočasne vytvoriť\nstav, kedy k porušovaniu alebo ohrozeniu práv strany, ktorá súdnu ochranu požaduje,\nnebude dochádzať. Zloženie zábezpeky na náhradu škody, resp. inej ujmy požadovanej\n\n8\n\nžalobcom, tento cieľ nenaplní, pretože žalobca sám uviedol, že má obavu, že žalovaný bude\naj naďalej zasahovať do autorských práv ich nositeľov používaním audiovizuálnych diel\na audiovizuálnych záznamov káblovou retransmisiou. Žalobca tak nepreukázal, ani\nnetvrdil, že uložením povinnosti žalovanému zložiť do úschovy súdu finančnú zábezpeku,\ndôjde k takej úprave pomerov strán sporu, že do skončenia konania vo veci samej nebude\ndochádzať k vzniku ďalšej škody.\n11. Žalobca sa domáha nariadenia neodkladného opatrenia podľa ustanovenia § 342\nods. 1 C.s.p., podľa ktorého navrhovateľ neodkladného opatrenia môže navrhnúť, aby ten,\nkto ohrozuje alebo porušuje právo duševného vlastníctva, mohol namiesto zdržania sa\ntakého konania zložiť zábezpeku do úschovy súdu na náhradu škody alebo inej ujmy\nvzniknutej ohrozovaním alebo porušovaním práva duševného vlastníctva. O výške\nzábezpeky rozhodne súd uznesením, v ktorom určí výšku zábezpeky, ako aj lehotu, v ktorej je\npotrebné zábezpeku zložiť.\n12. Z citovaného ustanovenia zákona vyplýva, že v prípade, ak je ohrozené alebo\nporušené právo duševného vlastníctva, navrhovateľ neodkladného opatrenia môže\nnavrhnúť, aby žalovaný namiesto zdržania sa konania ohrozujúceho alebo porušujúceho\nprávo duševného vlastníctva, zložil zábezpeku do úschovy súdu za účelom náhrady škody\nalebo inej ujmy vzniknutej ohrozovaním alebo porušovaním práva duševného vlastníctva.\nŽalobcovi sa priznáva dispozičné oprávnenie spočívajúce v tom, že sa môže rozhodnúť, či\nbude v žalobnom petite žiadať, aby súd neodkladným opatrením uložil tomu, kto ohrozuje\nalebo porušuje právo duševného vlastníctva, povinnosť zdržať sa konania, ktorým sa\nporušuje alebo ohrozuje právo duševného vlastníctva, alebo sa rozhodne navrhnúť, aby ten,\nkto ohrozuje alebo porušuje práva duševného vlastníctva, mohol namiesto splnenia tejto\npovinnosti zložiť do úschovy súdu zábezpeku určenú na náhradu ujmy vzniknutú porušením\nalebo ohrozením práva duševného vlastníctva. Výber z uvedenej alternatívy je pritom na\nžalovanom. Žalobca návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia žiadal iba o uloženie\npovinnosti žalovanému, ktorý, podľa jeho názoru, porušuje, ohrozuje, práva duševného\nvlastníctva, zložiť do úschovy súdu zábezpeku určenú na náhradu ujmy (škody), ktorá mu\nvznikla v období od 1.1.2016 do 31.3.2017 bez toho, aby zároveň žiadal, aby bola\nžalovanému uložená povinnosť zdržať sa konania, ktorým porušuje, ohrozuje práva\nduševného vlastníctva, tak ako tvrdí. Vo veciach práv duševného vlastníctva sa má\n\n9\n\nneodkladným opatrením v prvom rade zamedziť rušiteľovi v pokračovaní konania, ktorým\nporušuje alebo ohrozuje práva duševného vlastníctva, a tým sa zamedzí, aby dochádzalo\nk ďalšej hroziacej škode alebo inej ujme s tým, že je tu zároveň daná možnosť\nnepokračovania v tejto činnosti zložením zábezpeky, ktorou sa zabezpečí vymožiteľnosť\nhroziacej škody alebo inej ujmy. Odvolací súd dodáva, že nie je ani len osvedčené, že\nk vzniku škody v danej veci už došlo, pričom zábezpeka (kaucia) slúži na krytie\npotenciálnych škôd, ktoré vzniknú úmyselným konaním žalovaného a predstavujú tak\nalternatívu nariadenia neodkladného opatrenia.\n13. Odvolací súd sa stotožnil s argumentáciou žalovaného vo vyjadrení k odvolaniu\nžalobcu, že žalobca ani len neosvedčil, že by zastupoval na základe zmlúv o zastúpení\nkonkrétnych nositeľov autorských práv, ani konkrétne predmety ochrany a použitie\nkonkrétnych audiovizuálnych diel a audiovizuálnych záznamov žalovaným v rozhodnom\nobdobí, čím neosvedčil dôvodnosť svojho nároku požadovaného navrhovaným neodkladným\nopatrením.\n14. Žalobca nepreukázal, či žalovanému zaslal návrh Hromadnej licenčnej zmluvy,\nv ktorej sú uvedené podmienky používania audiovizuálnych diel káblovou retransmisiou, či\ntúto zmluvu sám podpísal, dokedy mu plynula lehota na vyjadrenie, alebo podpísanie tejto\nzmluvy. Odvolací súd poukazuje na to, že zmluva predstavuje dvojstranný alebo viacstranný\nprávny úkon, na základe ktorého dochádza k vzniku, zmene alebo zániku súkromnoprávnych\nvzťahov. Zmluva vzniká na základe zhodného prejavu vôle zúčastnených osôb. Podmienkou\nprávnej účinnosti návrhu ako jednostranného právneho úkonu je to, že je adresovaný\nindividuálne určenej osobe, keďže určenie zmluvných strán patrí medzi podstatné náležitosti\nkaždej zmluvy. V danej veci však tieto náležitosti splnené neboli, nakoľko žalobca\nneosvedčil, že návrh Hromadnej licenčnej zmluvy, ktorú priložil k návrhu na nariadenie\nneodkladného opatrenia bola adresovaná žalovanému, v tejto zmluve absentuje údaj\no prevádzkovateľovi retransmisie (náležitosť osoby) a chýba v nej podpis žalobcu.\n15. Neopodstatnené je aj tvrdenie žalobcu, že napadnuté uznesenie je\nnepreskúmateľné, resp. arbitrárne, pretože odôvodnenie napadnutého rozhodnutia\nzodpovedá požiadavkám kladeným na odôvodnenie uznesenia v ustanovení § 236 C.s.p.,\nkeď podľa názoru odvolacieho súdu napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie jasne\na zrozumiteľne dáva odpovede na právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s nárokom\n\n10\n\nžalobcu uplatnenom navrhovaným neodkladným opatrením, a preto jeho námietka týkajúca\nsa nepreskúmateľnosti, resp. arbitrámosti napadnutého uznesenia, je\n\nabsolútne\n\nneopodstatnená.“\n18. Ústavný súd vo svojej judikatúre konštantne zdôrazňuje, že pri uplatňovaní svojej\nprávomoci nezávislého súdneho orgánu ústavnosti (čl. 124 ústavy) nemôže zastupovať\nvšeobecné súdy, ktorým predovšetkým prislúcha interpretácia a aplikácia zákonov, a že jeho\núloha sa obmedzuje na kontrolu zlučiteľnosti účinkov takejto interpretácie a aplikácie\ns ústavou alebo kvalifikovanou medzinárodnou zmluvou o ľudských právach a základných\nslobodách (napr. I. ÚS 19/02, I. ÚS 1/03, I. ÚS 226/03).\n19. Vykladať a aplikovať zákony je v právomoci všeobecných súdov. Pokiaľ tento\nvýklad nie je arbitrárny a je náležite zdôvodnený, ústavný súd nemá príčinu doň zasahovať\n(I. ÚS 19/02, I. ÚS 226/03, I. ÚS 50/04).\n20. Ústavnému súdu neprislúcha ingerovať do výkladu zákonov a podzákonných\nnoriem uskutočneného všeobecnými súdmi, avšak to platí za predpokladu, že tento výklad\nnie jej arbitrárny a odôvodnenie súdneho rozhodnutia dáva odpoveď na všetky relevantné\nokolnosti predložené účastníkmi konania (IV. ÚS 296/09, m. m. II. ÚS 122/05).\n21. Uvedené princípy platia aj v prípade interpretácie právnej úpravy vzťahujúcej sa\nna proces nariadenia neodkladného opatrenia. Ústavný súd v tejto súvislosti prízvukuje, že\npodobne ako v prípade inštitútu predbežného opatrenia aj posúdenie podmienok\nna nariadenie neodkladného opatrenia je predovšetkým vecou všeobecných súdov (čl. 142\nústavy). Ústavný súd ako nezávislý súdny orgán ochrany ústavnosti (čl. 124 ústavy) sa preto\nnepovažuje za oprávneného zasahovať do rozhodnutí o nariadení neodkladného opatrenia,\nkeďže nie je súčasťou sústavy všeobecných súdov a okrem toho ide o rozhodnutia, ktoré\ndo práv a povinností účastníkov konania nezasahujú konečným spôsobom (podobne\nIV. ÚS 82/09). Posudzovanie problematiky neodkladných opatrení ústavným súdom môže\nprísť do úvahy zásadne iba v ojedinelých prípadoch a k zrušeniu napadnutého rozhodnutia\no jeho nariadení alebo o zamietnutí návrhu na jeho vydanie len za celkom výnimočných\n\n11\n\nokolností. Ústavný súd môže zasiahnuť do rozhodnutí všeobecných súdov o neodkladných\nopatreniach iba za predpokladu, že by rozhodnutím všeobecného súdu došlo k procesnému\nexcesu, ktorý by zakladal zjavný rozpor s princípmi spravodlivého procesu (podobne\nIV. ÚS. 178/2010).\n22.\n\nÚstavný\n\nsúd\n\nsa\n\nnestotožnil\n\ns tvrdením\n\nnavrhovateľa\n\no arbitrárnom\n\na formalistickom postupe odvolacieho súdu, ktorý vyslovil názor, že zo strany sťažovateľa\nneboli osvedčené také skutočnosti, ktoré by odôvodňovali naliehavosť a potrebu\nbezodkladnej úpravy pomerov sporových strán formou požadovaného neodkladného\nopatrenia. Ustanovenie § 342 CSP upravuje osobitný druh neodkladného opatrenia\nvo veciach duševného vlastníctva, avšak realizuje sa v spojení s § 325 ods. 1 CSP, ktoré\nvymedzuje všeobecné predpoklady nariadenia neodkladného opatrenia. Všeobecný súd\npreto preskúmava okolnosti vzájomného vzťahu strán v spore a zisťuje skutočnosti, ktoré by\npotvrdzovali, že je potrebné bezodkladne upraviť pomery, alebo vzbudzovali obavu, že\nexekúcia bude ohrozená. Tieto skutočnosti musí osvedčiť navrhovateľ neodkladného\nopatrenia, na ktorom spočíva dôkazné bremeno. Zároveň musí preukázať aj naliehavosť\na nevyhnutnosť nariadenia neodkladného opatrenia. Záver všeobecných súdov, že\nsťažovateľ neosvedčil základné skutočnosti umožňujúce prijať záver o pravdepodobnosti\nnároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana, ani nebezpečenstvo hroziacej ujmy, po posúdení\nvšetkých skutočností a okolností prípadu nie je možné posúdiť ako ústavný exces, ktorý\nporušuje princípy spravodlivého procesu.\n23. Ústavný súd sa nestotožňuje ani s námietkou sťažovateľa, podľa ktorej všeobecné\nsúdy nemali právomoc posudzovať otázku, či sťažovateľ zastupuje konkrétnych autorov\naudiovizuálnych diel alebo výrobcov audiovizuálnych záznamov, ktorých audiovizuálne\ndiela alebo audiovizuálne záznamy žalovaný používal v predmetnom období, keďže táto\notázka súvisí s posúdením opodstatnenosti požadovaného neodkladného opatrenia.\n\n24. Právo na spravodlivý proces podľa čl. 46 ods. 1 ústavy neznamená právo na to,\naby bol účastník konania pred všeobecným súdom úspešný, teda aby bolo rozhodnuté\nv súlade s jeho požiadavkami, resp. s jeho právnymi názormi. Neúspech v súdnom konaní\n\n12\n\nnemožno považovať za porušenie základného práva. Je v právomoci všeobecných súdov\nvykladať a aplikovať zákony. Pokiaľ výklad nie je arbitrárny a je náležite zdôvodnený,\nústavný súd nemá dôvod doň zasahovať (napr. I. ÚS 50/04, III. ÚS 67/06).\n25. S prihliadnutím na citované časti napadnutých uznesení krajského súdu ústavný\nsúd konštatuje, že jeho závery považuje za ústavne udržateľné, nevykazujúce znaky\narbitrárnosti ani zjavnej neodôvodnenosti. Odôvodnenie napadnutého uznesenia dalo jasnú\na zrozumiteľnú odpoveď na to, akými úvahami sa odvolací súd spravoval pri potvrdení\nrozhodnutia súdu prvého stupňa. Uplatnený spôsob interpretácie a aplikácie príslušných\nustanovení právnych predpisov podľa názoru ústavného súdu nemohol neprípustným\nspôsobom zasiahnuť do základných práv sťažovateľa\n26. Skutočnosť, že sťažovateľ sa s právnym názorom krajského súdu nestotožňuje,\nnemôže sama osebe viesť k záveru o zjavnej neodôvodnenosti alebo arbitrárnosti tohto\nnázoru a nezakladá ani oprávnenie ústavného súdu nahradiť jeho právny názor svojím\nvlastným. Podľa názoru ústavného súdu predmetná interpretácia a aplikácia príslušných\nustanovení Civilného sporového poriadku všeobecnými súdmi takéto nedostatky\nnevykazuje, a preto odmietol v tejto časti sťažnosť sťažovateľa už pri jej predbežnom\nprerokovaní z dôvodu zjavnej neopodstatnenosti podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.\nII.2 K namietanému porušeniu práva na účinný opravný prostriedok podľa\nčl. 13 ods. 1 dohovoru\n27. V súlade s čl. 13 ods. 1 dohovoru každý, koho práva a slobody priznané týmto\ndohovorom boli porušené, musí mať účinné právne prostriedky nápravy pred národným\norgánom, aj keď sa porušenia dopustili osoby pri plnení úradných povinností.\n28. K sťažovateľom namietanému porušeniu práva podľa čl. 13 ods. 1 dohovoru,\nktorým sa zaručuje právo na účinný prostriedok nápravy, ústavný súd zdôrazňuje, že\nv súlade s judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“) sa citované\nustanovenie vzťahuje výlučne na prípady, v ktorých sa jednotlivcovi podarí preukázať\n\n13\n\npravdepodobnosť tvrdenia, že sa stal obeťou porušenia práv garantovaných dohovorom\n(Boyle a Rice proti Spojenému kráľovstvu, rozsudok ESĽP z 27. 4. 1988, bod 52).\n29. Z čl. 13 dohovoru vyplýva pre fyzické osoby a právnické osoby procesné právo\nakcesorickej povahy mať účinné právne prostriedky nápravy pred národným orgánom\nv prípade porušenia ostatných ľudských práv chránených dohovorom. Uplatňovanie práva\nvyplývajúceho z čl. 13 dohovoru musí preto nadväzovať na aspoň obhájiteľné tvrdenie\n(arguable claim) o porušení iného práva chráneného dohovorom (III. ÚS 38/05).\n30. Vzhľadom na dôvody zakladajúce odmietnutie sťažnosti v časti namietajúcej\nporušenie sťažovateľovho základného práva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a čl. 36 ods. 1 listiny\na práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru ústavný súd nezistil žiadnu príčinnú súvislosť medzi\nnamietaným porušením čl. 13 dohovoru a skutkovým stavom popísaným v sťažnosti, ktorý\nby mohol reálne zakladať dôvod na vyslovenie porušenia tohto práva po prijatí sťažnosti\nna ďalšie konanie, preto sťažnosť aj v tejto časti odmietol z dôvodu zjavnej\nneopodstatnenosti.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 12. júla 2018\n\n14", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "predbežné opatrenie"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:83461355-7bda-4c13-9ee9-695d8b25506c", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 296/09", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 296/09 z 10. 12. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-12-10", "citacie_n": 331, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:83461355-7bda-4c13-9ee9-695d8b25506c"}, {"guid": "ussr:2caa4d45-ab21-452c-b645-001d874fd607", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 82/09", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 82/09 z 19. 3. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-03-19", "citacie_n": 496, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2caa4d45-ab21-452c-b645-001d874fd607"}, {"guid": "ussr:ac8c52a9-e09a-4b16-8f21-63416766e9ab", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 147/08", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 147/08 z 31. 7. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-07-31", "citacie_n": 781, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:ac8c52a9-e09a-4b16-8f21-63416766e9ab"}, {"guid": "ussr:e7deb011-d8e0-49d3-9990-7dad1c3edc98", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 198/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 198/07 z 17. 7. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-07-17", "citacie_n": 5043, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e7deb011-d8e0-49d3-9990-7dad1c3edc98"}, {"guid": "ussr:4f084ded-c26c-466d-93a7-fe00fdf79b9c", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 122/05", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 122/05 z 14. 6. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-06-14", "citacie_n": 1152, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:4f084ded-c26c-466d-93a7-fe00fdf79b9c"}, {"guid": "ussr:6963aaca-a5db-463f-9e2b-230717210a64", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 67/06", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 67/06 z 1. 3. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-03-01", "citacie_n": 125, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:6963aaca-a5db-463f-9e2b-230717210a64"}, {"guid": "ussr:a415d4d2-0f20-4f5a-871b-83d6e580de74", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 136/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 136/05 z 11. 5. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-05-11", "citacie_n": 3751, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:a415d4d2-0f20-4f5a-871b-83d6e580de74"}, {"guid": "ussr:a26c92fb-40a3-48f2-a4ed-26a09e84f358", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 38/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 38/05 z 16. 2. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-02-16", "citacie_n": 216, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:a26c92fb-40a3-48f2-a4ed-26a09e84f358"}, {"guid": "ussr:f1216a42-0929-45b4-a527-85e03d833414", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 226/03", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 226/03 z 12. 5. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-05-12", "citacie_n": 1430, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:f1216a42-0929-45b4-a527-85e03d833414"}, {"guid": "ussr:35a0a9f7-32ab-4d77-83af-0b45912d57b9", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 50/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 50/04 z 3. 3. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-03-03", "citacie_n": 8434, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:35a0a9f7-32ab-4d77-83af-0b45912d57b9"}, {"guid": "ussr:962f276e-b948-47b9-bfd1-40e7365ca32a", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 176/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 176/03 z 8. 10. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-10-08", "citacie_n": 764, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:962f276e-b948-47b9-bfd1-40e7365ca32a"}, {"guid": "ussr:dba90b5e-4410-4ed4-ae9b-616d280d00ba", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 101/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 101/03 z 28. 5. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-05-28", "citacie_n": 3896, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:dba90b5e-4410-4ed4-ae9b-616d280d00ba"}, {"guid": "ussr:81a4fe59-3a25-41e7-822a-368cb02790fe", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 180/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 180/02 z 2. 4. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-04-02", "citacie_n": 2893, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:81a4fe59-3a25-41e7-822a-368cb02790fe"}, {"guid": "ussr:55b817a2-d054-4e56-ac86-76063738b47e", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 1/03", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 1/03 z 2. 4. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-04-02", "citacie_n": 160, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:55b817a2-d054-4e56-ac86-76063738b47e"}, {"guid": "ussr:2a594d9b-d92d-4541-b75c-466158568a3c", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 139/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 139/02 z 26. 2. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-02-26", "citacie_n": 3306, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2a594d9b-d92d-4541-b75c-466158568a3c"}, {"guid": "ussr:1c7111fe-e1df-4a1f-9892-b46bb67d1327", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 115/02", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 115/02 z 17. 10. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-10-17", "citacie_n": 3472, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:1c7111fe-e1df-4a1f-9892-b46bb67d1327"}, {"guid": "ussr:6ed023e1-d357-433b-aef9-406487857e73", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 19/02", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 19/02 z 13. 3. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-03-13", "citacie_n": 3382, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:6ed023e1-d357-433b-aef9-406487857e73"}, {"guid": "ussr:fd75440e-aad0-4f97-b92f-df27c2c1b647", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 13/00", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 13/00 z 9. 7. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-07-09", "citacie_n": 6910, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:fd75440e-aad0-4f97-b92f-df27c2c1b647"}, {"guid": "ussr:e0da639e-5ca3-4b9a-93ec-7a2299435640", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 66/98", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 66/98 z 15. 10. 1998", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1998-10-15", "citacie_n": 7731, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e0da639e-5ca3-4b9a-93ec-7a2299435640"}, {"guid": "ussr:2115fe63-2931-418d-8fd9-44b09da4b2a4", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.71.1997.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 71/97", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 71/97 z 15. 10. 1998", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1998-10-15", "citacie_n": 3317, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.71.1997.1"}, {"guid": "ussr:8c89c393-acbf-4a5b-9bfc-62402e14e2f3", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.21.1996.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 21/96", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 21/96 z 16. 5. 1996", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1996-05-16", "citacie_n": 5297, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.21.1996.1"}, {"guid": "ussr:28847603-cec4-43ed-995d-610a124baadf", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.1.1995.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 1/95", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 1/95 z 10. 1. 1995", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1995-01-10", "citacie_n": 4173, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.1.1995.1"}, {"guid": "4d9fc2d3-e63e-448b-967b-630677a48676:253aa102-cd02-4e67-8678-7857f3d6a09d", "ecli": "ECLI:SK:KSBB:2017:6416202422.1", "spisova_znacka": "15Co/217/2017", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 15Co/217/2017 z 24. 10. 2017", "sud": "Krajský súd Banská Bystrica", "datum_vydania": "2017-10-24", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2017:6416202422.1"}, {"guid": "121ac02f-1a4a-4f92-a432-074f544217a5:a265ca31-57b5-4237-b0a6-482d2f056f2d", "ecli": null, "spisova_znacka": "14Ca/8/2017", "nazov": "Uznesenie Mestského súdu Bratislava I sp. zn. 14Ca/8/2017 z 9. 6. 2017", "sud": "Mestský súd Bratislava I", "datum_vydania": "2017-06-09", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/121ac02f-1a4a-4f92-a432-074f544217a5:a265ca31-57b5-4237-b0a6-482d2f056f2d"}], "citovane_v": [{"guid": "ussr:3453d21d-cb2d-4c5c-bd66-6dd81d4f8dd2", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:3.US.299.2018.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 299/2018", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 299/2018 z 7. 8. 2018", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2018-08-07", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:3.US.299.2018.1"}]}