{"guid": "ussr:36fbe454-255a-4136-a471-8cb20a236c06", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:4.US.407.2018.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 407/2018", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 407/2018 z 12. 7. 2018", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 12. júla 2018, sp. zn. IV. ÚS 407/2018, ECLI:SK:USSR:2018:4.US.407.2018.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": null, "sudca_id": null, "sudca_url": null, "datum_vydania": "2018-07-12", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "IV.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-50.odsek-3", "nazov": "čl. 50 ods. 3 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-50.odsek-3", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-50"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-3", "nazov": "čl. 6 ods. 3 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-3", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 50 ods. 3", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 50 ods. 3", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 50 ods. 3", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 3 písm. c", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 3 písm. c", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 3 písm. c", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 50 ods. 3", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 50 ods. 3", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 50 ods. 3", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 3 písm. c", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 3 písm. c", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 3 písm. c", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-50", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/36fbe454-255a-4136-a471-8cb20a236c06", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:4.US.407.2018.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2018:4.US.407.2018.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2018:4.US.407.2018.1/text", "citacie_n": 14, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\n\nIV. ÚS 407/2018-20\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 12. júla 2018 v senáte\nzloženom z predsedníčky Ľudmily Gajdošíkovej a zo sudcov Miroslava Duriša (sudca\nspravodajca) a Ladislava Orosza predbežne prerokoval sťažnosť\n\n,\n\n, zastúpeného advokátom\nMgr. Petrom Miklóssym, Hlavná 1221, Vráble, vo veci namietaného porušenia základných\npráv podľa čl. 46 ods. 1 a čl. 50 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky a práv podľa čl. 6 ods. 1\na 3 písm. c) Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd uznesením Krajského\nsúdu v Nitre sp. zn. 1 Tos 77/2017 z 10. októbra 2017 v spojení s uznesením Okresného\nsúdu Nitra sp. zn. 5 Nt 52/2016 z 15. júna 2017 a takto\nrozhodol:\nSťažnosť\n\nodmieta.\nOdôvodnenie:\nI.\n\n1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola\n24. januára 2018 doručená sťažnosť\n\n(ďalej len „sťažovateľ“), ktorou\n\nnamietal porušenie svojich základných práv podľa čl. 46 ods. 1 a čl. 50 ods. 3 Ústavy\n\nSlovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práv podľa čl. 6 ods. 1 a 3 písm. c) Dohovoru\no ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) uznesením Krajského\nsúdu v Nitre (ďalej len „krajský súd“) sp. zn. 1 Tos 77/2017 z 10. októbra 2017 (ďalej aj\n„napadnuté rozhodnutie krajského súdu“) v spojení s uznesením Okresného súdu Nitra\n(ďalej len „okresný súd“) sp. zn. 5 Nt 52/2016 z 15. júna 2017 (ďalej aj „napadnuté\nrozhodnutie okresného súdu“).\n2. Zo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že sťažovateľ bol rozsudkom okresného súdu\nsp. zn. 21 Tk 2/2017 z 24. septembra 2014 uznaný vinným z pokusu obzvlášť závažného\nzločinu vraždy podľa § 14 ods. 1 k § 145 ods. 1 a 2 písm. c) zákona č. 300/2005 Z. z.\nTrestný zákon v znení neskorších predpisov (ďalej len „Trestný zákon“), za čo mu bol\nuložený trest odňatia slobody vo výmere trinástich rokov a štyroch mesiacov so zaradením\ndo ústavu so stredným stupňom stráženia. Následne vo svojej právoplatne skončenej trestnej\nveci podal sťažovateľ okresnému súdu návrh na obnovu konania, ktorý bol uznesením\nokresného súdu sp. zn. 5 Nt 52/2016 z 15. júna 2017 v spojení s uznesením krajského súdu\nsp. zn. 1 Tos 77/2017 z 10. októbra 2017 zamietnutý.\n3. Sťažovateľ podal sťažnosť ústavnému súdu, v ktorej predostrel vlastnú\ninterpretáciu podmienok, ktoré mali byť podľa jeho názoru v jeho právoplatne skončenej\ntrestnej veci vedenej na okresnom súde pod sp. zn. 21 Tk 2/2017 zohľadnené pri povolení\nobnovy konania, pričom vychádzal z dvoch skutočností:\n3.1 Prvým dôkazom, ktorý bol súdom v pôvodnom konaní neznámy, mal byť podľa\nnázoru sťažovateľa jeho nový výsluch, pričom „V súvislosti s touto výpoveďou sťažovateľ\npoukázal na to, že v pôvodnom konaní bol v procesnom postavení obvineného orgánmi\nčinnými v trestnom konaní vypočúvaný dňa 15.04. 2014, kedy vypovedať k veci odmietol,\na dňa 31. 07. 2014. kedy vypovedať k veci neodmietol a vypovedal. Podstatnou bola pritom\nskutočnosť, že pri jeho výsluchu v prípravnom konaní, napriek tomu, že vypovedal, neboli\norgánmi činnými v trestnom konaní zisťované konkrétne a podstatné skutočnosti týkajúce sa\npredmetu obvinenia a skutku samotného. Jeho výpoveď z pôvodného konania okrem\nsamotného stručného priznania neobsahuje žiadne vyjadrenie ku konkrétnym skutkovým\nokolnostiam prípadu, k tomu, ako sa skutok stal. V rámci jeho výpovede v pôvodnom konaní\n\n2\n\nneboli objasňované okolnosti týkajúce sa samotného skutku, priebehu skutkového deja\na ďalších okolností súvisiacich so skutkom. Výpoveď obvineného bola a je pritom logicky\njedným z najdôležitejších a nevyhnutných dôkazov pre spravodlivé rozhodnutie v trestnej\nveci, keď nevyhnutným a základným predpokladom pre spravodlivé rozhodnutie je práve\nnáležité zistenie skutkového stavu veci. Následne v pôvodnom konaní pred súdom už\nobvinený len odpovedal na zákonom predpísané otázky v rámci konania o dohode o vine\na treste, t. j. ani v pôvodnom súdnom konaní jeho výpoveď neobsahovala vyjadrenie ku\nkonkrétnym skutkovým okolnostiam prípadu, k tomu, ako sa samotný skutok stal a aký bol\npriebeh skutkového deja.“. Podľa názoru sťažovateľa teda „... V porovnaní s pôvodnou\nvýpoveďou teda ako nový dôkaz pri rozhodovaní o povolení obnovy konania... predložil\nnielen svoje priznanie ako také, ale aj a najmä úplné vyjadrenie sa z jeho strany ku\nvšetkému, čo sa mu kladie za vinu, a to hlavne ku skutku, k priebehu skutkového deja\na k ďalším okolnostiam týkajúcich sa skutku.“. S ohľadom na uvedené akcentoval\nsťažovateľ túto skutočnosť: „Skutkový stav veci ohľadom samotného skutku a priebehu\nskutkového deja bol v pôvodnom konaní zisťovaný len na základe výpovede poškodenej.\nPritom v konaní o povolení obnovy konania bol produkovaný ďalší podstatný dôkaz týkajúci\nsa skutku, a to výpoveď sťažovateľa, pričom táto je navyše jediným dostupným ďalším\ndôkazom. Výpoveď sťažovateľa z konania o povolení obnovy konania obsahuje presné,\núplné a pritom nové, súdu skôr neznáme informácie ku všetkým skutočnostiam, ktoré sú\nv danom prípade predmetom skutku.“\n3.2. Druhým dôkazom, ktorý bol súdom v pôvodnom konaní neznámy, mal byť\npodľa sťažovateľa nový znalecký posudok z odboru forenznej traumatológie č. 32/2017\nz 25. februára 2017, vypracovaný Znaleckou lekárskou organizáciou, s. r. o.,\n, „... ktorý bol vypracovaný za účelom posúdenia rozsahu, druhu, charakteru\na mechanizmu vzniku bodného poranenia, so zameraním najmä na posúdenie úrazového\ndeja a jednotlivých verzií skutku, pri ktorom bodné poranenie bolo spôsobené.“. Podľa\nnázoru sťažovateľa: „Predložený znalecký posudok je novým, súdu skôr neznámym\ndôkazom z dôvodu, že tento sa konkrétne zaoberá mechanizmom vzniku zranenia\npoškodenej, pričom s ohľadom na rozsah, druh, charakter poranenia a mechanizmus jeho\nvzniku, t. j. s prihliadnutím na ostatné už predložené dôkazy a zaistené stopy, obsahuje aj\nposúdenie verzie skutku prezentovanej poškodenou, resp. verzie skutku prezentovanej\n\n3\n\nsťažovateľom (výpoveď sťažovateľa mal znalec k dispozícii priamo od sťažovateľa, keď\nsťažovateľa znalec navštívil v ústave na výkon trestu). Znalec sa v znaleckom posudku\nvyjadril k tomu, že mechanizmus vzniku bodného poranenia poškodenej zistený znaleckým\nskúmaním s veľkou mierou pravdepodobnosti nezodpovedá výpovedi poškodenej, resp. s\nveľkou mierou pravdepodobnosti zodpovedá skutočnostiam uvádzaným sťažovateľom. Z\npredloženého znaleckého posudku teda vyplýva, že priebeh skutkového deja pri vzniku\nbodného poranenia bol iný ako uviedla vo svojej výpovedi poškodená: mechanizmus vzniku\nbodného poranenia nezodpovedá verzii skutkového deja uvádzanou poškodenou.“\n4. V petite podanej sťažnosti sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd po prijatí sťažnosti\nna ďalšie konanie nálezom takto rozhodol:\n„1. Okresný súd Nitra v konaní vedenom pod sp. zn. 5Nt/52/2016 uznesením zo dňa\n15. 06. 2017 a Krajský súd Nitra v konaní vedenom pod sp. zn. 1Tos/77/2017 uznesením\nzo dňa 10. 10. 2017 porušili\n- základné právo\n\nna obhajobu zaručené podľa čl. 50 ods. 3\n\nÚstavy Slovenskej republiky a podľa čl. 6 ods. 3 písm. c/ Dohovoru o ochrane ľudských\npráv a základných slobôd,\n- základné právo\n\nna súdnu ochranu zaručené podľa čl. 46 ods. 1\n\nÚstavy Slovenskej republiky a základné právo\n\nna spravodlivé súdne\n\nkonanie zaručené podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných\nslobôd.\n2. Uznesenie Okresného súdu Nitra sp. zn. 5Nt/52/2016 zo dňa 15. 06. 2017\na uznesenie Krajského súdu Nitra sp. zn. 1Tos/77/2017-145 zo dňa 10. 10. 2017 sa zrušujú.\n3. Okresný súd Nitra a Krajský súd Nitra sú povinní spoločne a nerozdielne nahradiť\ntrovy právneho zastúpenia...“\nII.\n5. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú\n\n4\n\nSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak\no ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd. Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti\no organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania pred ním a o postavení jeho sudcov\nustanoví zákon.\n6. Podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z.\no organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho\nsudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) ústavný súd\nnávrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento\nzákon neustanovuje inak. Skúma pritom tak všeobecné, ako aj osobitné náležitosti návrhu\n(sťažnosti) podľa § 49 až § 56 zákona o ústavnom súde vrátane okolností, ktoré by mohli\nbyť dôvodom na jeho odmietnutie. Podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde návrhy\nvo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú\nnáležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne\nneoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom\nprerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť\naj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený. Ak ústavný súd navrhovateľa na také nedostatky\nupozornil, uznesenie sa nemusí odôvodniť.\nII.\nII.1 K sťažovateľom namietanému porušeniu základných práv podľa čl. 46\nods. 1 a čl. 50 ods. 3 ústavy a práv podľa čl. 6 ods. 1 a 3 písm. c) dohovoru uznesením\nokresného súdu sp. zn. 5 Nt 52/2016 z 15. júna 2017\n7. Z čl. 127 ods. 1 ústavy vyplýva, že systém ústavnej ochrany základných práv\na slobôd je rozdelený medzi všeobecné súdy a ústavný súd, pričom právomoc všeobecných\nsúdov je ústavou založená primárne („... ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný\nsúd“) a právomoc ústavného súdu len subsidiárne, t. j. na princípe subsidiarity.\n\n5\n\n8. Z princípu subsidiarity vyplýva, že právomoc ústavného súdu poskytnúť ochranu\nzákladným právam a slobodám je daná iba vtedy, ak o ochrane týchto práv a slobôd\nnerozhodujú všeobecné súdy. Ústavný súd pri uplatňovaní svojej právomoci vychádza\nzo zásady, že ústava ukladá všeobecným súdom chrániť nielen zákonnosť, ale aj ústavnosť.\nPrávomoc ústavného súdu je preto subsidiárna a uplatní sa až vtedy, ak nie je daná\nprávomoc všeobecných súdov (IV. ÚS 236/07). Ak ústavný súd pri predbežnom\nprerokovaní sťažnosti zistí, že sťažovateľ sa ochrany svojich základných práv alebo slobôd\nmôže domôcť (a aj sa domáhal) využitím jemu dostupných a účinných prostriedkov nápravy\npred iným (všeobecným) súdom, musí takúto sťažnosť odmietnuť z dôvodu nedostatku\nprávomoci na jej prerokovanie (IV. ÚS 115/07).\n9. Proti napadnutému rozhodnutiu okresného súdu mohol sťažovateľ podať sťažnosť\n(čo aj využil), o ktorej bol oprávnený a aj povinný rozhodnúť krajský súd. Právomoc\nkrajského súdu rozhodnúť o odvolaní sťažovateľa v danom prípade vylučuje právomoc\nústavného súdu. Ústavný súd preto túto časť jeho sťažnosti odmietol podľa § 25 ods. 2\nzákona o ústavnom súde pre nedostatok právomoci na jej prerokovanie.\nII.2 K sťažovateľom namietanému porušeniu základných práv podľa čl. 46\nods. 1 a čl. 50 ods. 3 ústavy a práv podľa čl. 6 ods. 1 a 3 písm. c) dohovoru uznesením\nkrajského súdu sp. zn. 1 Tos 77/2017 z 10. októbra 2017\n10. Podľa čl. 46 ods. 1 ústavy každý má právo domáhať sa zákonom ustanoveným\npostupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených\nzákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.\nPodľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola\nspravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom\nzriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo\no oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.\n11. Podstata základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy spočíva\nv tom, že každý sa môže domáhať ochrany svojich práv na súde. Tomuto oprávneniu\n\n6\n\nzodpovedá povinnosť súdu nezávisle a nestranne vo veci konať tak, aby bola právu, ktorého\nporušenie sa namieta, poskytnutá ochrana v medziach zákonov, ktorú tento článok ústavy\no základnom práve na súdnu ochranu vykonáva (čl. 46 ods. 4 ústavy v spojení s čl. 51\nústavy). Do obsahu základného práva na súdnu a inú právnu ochranu patrí aj právo každého\nna to, aby sa v jeho veci rozhodovalo podľa relevantnej právnej normy, ktorá môže mať\nzáklad v platnom právnom poriadku Slovenskej republiky alebo v takých medzinárodných\nzmluvách, ktoré Slovenská republika ratifikovala a boli vyhlásené spôsobom, ktorý\npredpisuje zákon (IV. ÚS 77/02, III. ÚS 63/06). Súčasne má každý právo na to, aby sa\nv jeho veci vykonal ústavne súladný výklad aplikovanej právnej normy, ktorý predpokladá\npoužitie ústavne súladne interpretovanej platnej a účinnej normy na zistený stav veci.\n12. Článok 6 ods. 1 dohovoru každému zaručuje právo podať žalobu o uplatnenie\nsvojich občianskych práv a záväzkov na súde a pod tento článok spadá aj právomoc súdov\nrozhodnúť o oprávnenosti trestného obvinenia proti konkrétnej osobe. Takto interpretovaný\nčlánok zahŕňa právo na súd, do ktorého patrí právo na prístup k súdu. Tým je dané, že tento\nčlánok zaručuje každému právo na to, aby svoju vec týkajúcu sa občianskych práv\na záväzkov mohol nechať predložiť súdu. V tomto smere toto ustanovenie zakotvuje „právo\nna súd“, ktorého je právo na prístup k súdu (teda právo zahájiť konanie pred súdom) len\njedným z jeho aspektov (Golder proti Spojenému kráľovstvu). K nemu sa pridávajú záruky\nustanovené čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o organizáciu a zloženie súdu a vedenie\nkonania. To všetko v súhrne zakladá právo na spravodlivé prerokovanie veci [rozhodnutie\nEurópskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“) z 21. 2. 1975, séria A, č. 18, s. 18,\nbod 36]. Právo na spravodlivé prerokovanie veci zahŕňa v sebe princíp rovnosti zbraní,\nprincíp kontradiktórnosti konania, právo byť prítomný na pojednávaní, právo na\nodôvodnenie súdneho rozhodnutia a iné požiadavky spravodlivého procesu (III. ÚS 199/08).\n13. Z doterajšej judikatúry ústavného súdu vyplýva, že medzi obsahom základného\npráva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a obsahom práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru nemožno\nvidieť zásadnú odlišnosť (II. ÚS 71/97, IV. ÚS 14/2012).\n\n7\n\n14. Podľa čl. 50 ods. 3 ústavy obvinený má právo, aby mu bol poskytnutý čas\na možnosť na prípravu obhajoby a aby sa mohol obhajovať sám alebo prostredníctvom\nobhajcu. Podľa čl. 6 ods. 3 písm. c) dohovoru každý, kto je obvinený z trestného činu, má\ntieto minimálne práva... c) obhajovať sa osobne alebo s pomocou obhajcu podľa vlastného\nvýberu...\n15. Ústavný súd už vo svojich prvotných rozhodnutiach zaujal stanoviská\nk dodržiavaniu čl. 50 ods. 3 ústavy orgánmi štátu.\n15.1 Vo veci sp. zn. II. ÚS 8/96 uviedol, že čl. 50 ods. 3 zaručuje všetkým\noprávneným osobám, že budú mať čas na prípravu obhajoby, ďalej že budú mať možnosť\npripraviť si obhajobu a že svoju obhajobu budú môcť predniesť právne významným\nspôsobom buď osobne, alebo prostredníctvom svojho obhajcu. Uplatnenie práva na\nobhajobu nezaručuje oprávnenej osobe dosiahnutie takého rozhodnutia súdu, o ktoré sa\nusiluje pomocou obhajoby. Účelom práva zaručeného čl. 50 ods. 3 ústavy je poskytnutie\npríležitosti brániť sa obvineniu zo spáchania trestného činu.\n15.2 Vo veci sp. zn. II. ÚS 52/98 ústavný súd uviedol, že pozitívny záväzok\nSlovenskej republiky pri realizácii práv obvineného v trestnom konaní je zabezpečený\nprostredníctvom zákona č. 301/2005 Z. z. Trestný poriadok v znení neskorších predpisov\n(ďalej len „Trestný poriadok“), ktorý je právnym predpisom upravujúcim postup v trestnom\nkonaní. Trestný poriadok v jednotlivých fázach trestného konania zaručuje ústavou\ngarantované právo obhajoby.\n16. Ústavný súd teda poukazuje na skutočnosť, že zásada „právo na obhajobu“\nvyjadruje požiadavku, aby v trestnom procese bola zaručená ochrana práv a záujmov osoby,\nproti ktorej sa vedie trestné konanie, a je teda nevyhnutným prostriedkom úspešného\nvýkonu súdnictva smerom k ochrane základných práv a slobôd. Podľa názoru ústavného\nsúdu právo na obhajobu sa zaručuje ako základné právo fyzickej osoby, ktoré podlieha\nvšetkým pravidlám, ktoré sa uznávajú pri ochrane základných práv a slobôd (II. ÚS 34/99)\na možno ho vnímať aj ako prostriedok nastoľujúci spravodlivú rovnováhu medzi verejnými\nzáujmami, ktoré sú predmetom ústavnej ochrany.\n\n8\n\n17. Podľa konštantnej judikatúry ústavný súd nie je súčasťou systému všeobecných\nsúdov, ale podľa čl. 124 ústavy je nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti. Pokiaľ\nide o medze zasahovania ústavného súdu do rozhodovacej činnosti všeobecných súdov,\nústavnému súdu neprislúcha hodnotiť správnosť skutkových záverov či právneho posúdenia\nveci všeobecnými súdmi, pretože nie je prieskumným súdom, nadriadeným súdom a ani\nochrancom zákonnosti (II. ÚS 1/95, II. ÚS 71/07, III. ÚS 26/08). Úlohou ústavného súdu\ntotiž nie je zastupovať všeobecné súdy, ktorým prislúcha interpretácia zákonov. Podľa\nkonštantnej judikatúry sa úloha ústavného súdu obmedzuje na kontrolu zlučiteľnosti\núčinkov takejto interpretácie a aplikácie s ústavou alebo záväznou medzinárodnou zmluvou\no ľudských právach a základných slobodách. Posúdenie veci všeobecným súdom sa môže\nstať predmetom kritiky zo strany ústavného súdu iba v prípade, ak by závery, ktorými sa\nvšeobecný súd vo svojom rozhodovaní riadil, boli do takej miery zjavne neodôvodnené\nalebo arbitrárne, že by zásadne popreli účel a význam zákonného predpisu (I. ÚS 13/00,\nI. ÚS 115/02, I. ÚS 139/02, I. ÚS 12/05, I. ÚS 352/06, I. ÚS 382/06, I. ÚS 88/07).\n18. O zjavnej neopodstatnenosti návrhu možno hovoriť vtedy, keď namietaným\npostupom alebo rozhodnutím orgánu verejnej moci (súdu) nemohlo vôbec dôjsť k porušeniu\ntoho základného práva alebo slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to pre nedostatok\nvzájomnej príčinnej súvislosti medzi označeným postupom alebo rozhodnutím orgánu\nverejnej moci a základným právom alebo slobodou, porušenie ktorých sa namietalo,\nprípadne z iných dôvodov. Za iné dôvody zjavnej neopodstatnenosti sťažnosti treba\nnesporne považovať aj konkrétne okolnosti prípadu, predovšetkým intenzitu pochybení,\nresp. nedostatkov v činnosti alebo rozhodovaní dotknutého orgánu verejnej moci a ich\nústavnoprávny rozmer vrátane miery, ktorou sťažovateľ priamo alebo nepriamo\nk pochybeniam či nedostatkom vytýkaným z jeho strany dotknutému orgánu verejnej moci\nsvojím konaním prispel, a ich únosnosť z hľadiska požiadaviek na ochranu práva, ktorého\nporušenie sa namieta (IV. ÚS 62/08). Za zjavne neopodstatnenú možno preto považovať\nsťažnosť, pri predbežnom prerokovaní ktorej ústavný súd nezistil možnosť porušenia\noznačeného základného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po prijatí\nsťažnosti na ďalšie konanie (m. m. I. ÚS 66/98, I. ÚS 4/00, I. ÚS 110/02, II. ÚS 101/03,\n\n9\n\nI. ÚS 140/03, IV. ÚS 166/04, II. ÚS 1/05, II. ÚS 20/05, IV. ÚS 55/05, IV. ÚS 136/05,\nIII. ÚS 168/05).\n19. Z uznesenia krajského súdu sp. zn. 1 Tos 77/2017 z 10. októbra 2017\nv podstatnom vyplýva:\n«Podľa § 394 odsek 1 Trestného poriadku obnova konania, ktoré sa skončilo (okrem\niného aj) právoplatným rozsudkom, sa povolí ak vyjdú najavo skutočnosti alebo dôkazy\nsúdu skôr neznáme, ktoré by mohli samy osebe alebo v spojení so skutočnosťami a dôkazmi\nuž skôr známymi odôvodniť iné rozhodnutie o vine alebo vzhľadom na ktoré by pôvodne\nuložený trest bol v zrejmom nepomere k závažnosti činu alebo k pomerom páchateľa, alebo\nuložený druh trestu by bol v zrejmom rozpore s účelom trestu, alebo vzhľadom na ktoré\nupustenie od potrestania alebo upustenie od uloženia súhrnného trestu by bolo v zrejmom\nnepomere k závažnosti činu alebo pomerom páchateľa, alebo by bolo v zrejmom rozpore\ns účelom trestu.\nNadriadený súd poukazuje na to, že v konaní o návrhu na povolenie obnovy konania\nneplatí tzv. revízny princíp, ale toto sa obmedzuje na zistenie, či vyšli najavo skutočnosti\nalebo dôkazy uvedené v citovanom zákonnom ustanovení. Z hľadiska splnenia podmienok\npre povolenie obnovy konania nie je rozhodujúce, či o skutočnostiach alebo o dôkazoch,\nktoré sa v návrhu uplatňujú, vedel navrhovateľ, ale či tieto skutočnosti alebo dôkazy boli\nalebo neboli skôr súdu známe. Skutočnosťou predtým neznámou sa rozumie objektívne\nexistujúci jav, ktorý je v tej istej veci dôkazom, a ktorý môže mať vplyv na zistenie\nskutkového stavu veci. Nové skutočnosti v konaní o návrhu na povolenie obnovy konania\ntreba preukázať novými dôkazmi. Predtým neznámym dôkazom sa rozumie predovšetkým\ndôkaz, ktorý nebol vykonaný v pôvodnom konaní (môže to byť aj výpoveď predtým\nnevypočutého svedka), ale aj dôkaz síce v pôvodnom konaní vykonaný, ale s novým\nobsahom (napr. zmena výpovede v pôvodnom konaní vypočutého svedka). Za nové\nskutočnosti alebo dôkazy nemožno považovať skutočnosti alebo dôkazy, ktoré možno zistiť\nz obsahu spisov. V konaní o návrhu na povolenie obnovy konania súd nemôže preskúmavať\nzákonnosť postupu v pôvodnom konaní, nakoľko, ako je zrejmé aj z § 394 odsek 1 Trestného\nporiadku, inštitút obnovy konania ako mimoriadneho opravného prostriedku slúži primáme\nna nápravu rozhodnutí, ktoré sú nesprávne preto, že boli urobené na základe nesprávnych\n\n10\n\nskutkových zistení (práve ako dôsledku nezohľadnenia nových dôkazov a skutočností súdu\nskôr neznámych).\nNa základe uvedeného treba konštatovať, že posudzovanie splnenia podmienok\nobnovy konania v zmysle § 394 odsek 1 Trestného poriadku v posudzovanom prípade\na následne aj dokazovanie pred súdom I. stupňa bolo determinované návrhom odsúdeného.\nV uvedenom rozsahu nadriadený súd konštatuje, že hodnotenie dôkazov vykonaných\nv pôvodnom konaní, t. j. dôkazov známych v pôvodnom konaní, súdmi I. resp. II. stupňa\nnemôže byť dôvodom pre povolenie obnovy konania tak, ako si to nesprávne vykladá\nodsúdený. Tento záver vyplýva z dikcie vyššie citovaného § 394 odsek 1 Trestného poriadku,\nz ktorého je zrejmé, že povolenie obnovy môže byť dôsledkom zistenia existencie výlučne\ndôkazov v pôvodnom konaní súdu (resp. súdom oboch stupňov) neznámych. V tomto konaní,\nktoré je konaním o mimoriadnom opravnom prostriedku nie je možné preskúmavať\nzákonnosť a odôvodnenosť právoplatných rozhodnutí vrátane procesného postupu orgánov\nčinných v trestnom konaní a súdu, len na základe námietok sťažovateľa, ktoré voči ním\nuplatňuje, teda nejedná sa o ďalšie - tretie prieskumné konanie.\nHodnotenie v pôvodnom konaní vykonaných dôkazov prichádza do úvahy pri\nposudzovaní podmienok obnovy konania len v rovine ich vzťahu k nevypredloženého dôkazu\nsúdu skôr neznámemu - tento súčasne musí spĺňať kritérium vyplývajúce z § 119 ods. 2 Tr.\npor. prioritne že boli získané v súlade so zákonom, a to v tom zmysle, či tento dôkaz, či už\nsám osebe alebo v spojení so skutočnosťami a dôkazmi už skôr súdu známymi, môže\nodôvodniť iné rozhodnutie vo výroku o vine alebo treste.\nExistencia nových skutočností a dôkazov súdu v pôvodnom konaní neznámych je totiž\nlen jednou z podmienok pre povolenie obnovy konania, nakoľko, aby bolo možné obnovu\nkonania povoliť, je nevyhnutné (ako to vyplýva z § 394 odsek 1 Trestného poriadku), aby\nk nej pristúpila aj ďalšia podmienka, že ide o skutočnosti a dôkazy spôsobilé samy o sebe\nalebo v spojení so skutočnosťami a dôkazmi už skôr známymi odôvodniť iné rozhodnutie\no vine alebo treste. V posudzovanom prípade však táto ďalšia podmienka splnená nebola.\nPosúdenie, či novonavrhovaný dôkaz má takúto povahu je vecou súdu, ktorý je pri\ntom povinný zohľadňovať jeho obsah v zmysle tvrdení navrhovateľa (t.j. aká skutočnosť má\nbyť týmto dôkazom preukázaná), ako aj to akým spôsobom a za akých okolností bol tento\ndôkaz zistený alebo získaný (§ 238 ods. 2 Tr. por. v súvislosti s § 394, § 398 Tr. por.).\n\n11\n\nOdsúdený považoval za nový dôkaz jeho „výpoveď“, ktorú učinil pred znalcom resp.\nv konaní o podanom návrhu. Okrem toho čo k tomuto uviedol súd I. stupňa v odôvodnení\nnapadnutého uznesenia, nadriadený súd považuje za potrebné zvýrazniť a poukázať na to,\nže takýto odsúdeným prezentovaný procesný postup po skončení trestného stíhania nemá\noporu v Trestnom poriadku. Výpoveď obvineného sa realizuje jednak v prípravnom konaní\na to k vznesenému obvineniu (§ 121 Tr. por.) a jednak v konaní pred súdom k obžalobe\npodanej na súd (§ 258 Tr. por.). Je úplne na vôli obvineného či sa rozhodne využiť svoje\nprávo vypovedať. Do tohto jeho práva orgány činné v trestnom konaní ani súd žiadnym\nspôsobom nezasahujú, vrátane jeho vzťahov s obhajcom. Samozrejme takéto rozhodnutie\nmá aj určité procesné následky, o ktorých bol odsúdený riadne a zákonným spôsobom\npoučený. Pokiaľ odsúdený poukazoval na svoju hospitalizáciu a zdravotné ťažkosti\nv pôvodom konaní, nejedná sa o skutočnosti nové, súdu predtým neznáme. Súd I. stupňa\nv tomto smere správne vyhodnotil námietky odsúdeného.\nŽiadne ustanovenie Trestného poriadku v rámci konania o povolení obnovy konania\nneupravuje procesný úkon - „nový, opätovný výsluch obvineného resp. obžalovaného“\nk obvineniu resp. obžalobe, a k takémuto procesnému úkonu v tomto konaní ani\nnedochádza. Navrhovateľ v tomto mimoriadnom konaní len predkladá - prezentuje vlastné\nstanoviská k skutku, zavineniu a návrhy, ktoré považuje za nové skutočnosti alebo dôkazy\nsúdu skôr neznáme.\nOdsúdeným uvádzaná „výpoveď pred znalcom nespĺňa kritéria výpovede obvineného\nresp. obžalovaného“. Trestný poriadok nepozná „výsluch obvineného, obžalovaného,\nodsúdeného“ znalcom. Znalec je síce oprávnený, ak je to potrebné na podanie znaleckého\nposudku, vykonať vyšetrenie, pohovor s obvineným, obžalovaným resp. odsúdeným. Toto\nvšak v žiadnom prípade nespĺňa kritériá procesného úkonu, prioritne z dôvodu, že znalec\nnie je orgánom činným v trestnom konaní ani súdom, ktorí sú oprávnení realizovať\nprocesné úkony, absentuje zákonné poučenie, je tu rozpor so zásadami kontradiktórneho\nprocesu.\nNie je tak správna ani predstava navrhovateľa (odsúdeného) o tom, že súd v konaní\no návrhu na povolenie obnovy konania je povinný vykonať akýkoľvek ním navrhovaný\ndôkaz či už preto, že v pôvodnom konaní nebol súdu známy alebo sa domáhať takého\ndôkazu, ktorý súvisí s jeho právom, ktoré nevyužil príp. ktoré síce využil ale sa domáha jeho\n\n12\n\nprehodnotenia. V tomto smere nadriadený súd považuje právne úvahy súdu I. stupňa\nuvedené v odôvodnení napadnutého uznesenia za výstižné, logické a správne\na zodpovedajúce kontradiktórnemu procesu.\nNadriadený súd však považuje za nutné konvalidovať právny záver súdu I. stupňa\no tom, že znalecký posudok č. 32/2017 predložený odsúdeným je nezákonný dôkaz, bez toho,\naby vysvetlil na základe čoho k takémuto záveru dospel. Na konštatovanie takéhoto záveru\nnepostačuje fakt, že znalecký posudok nevychádza zo všetkých právne relevantných dôkazov\nzískaných zákonným spôsobom v rámci trestného stíhania a z toho dôvodu je neúplný.\nNemožno uprieť obvinenému - odsúdenému právo obstarávať aj dôkazy na vlastné náklady\n(§119 ods. 3 Tr. por.). Na základe toho preto nemožno považovať odsúdeným predložený\nznalecký posudok za nezákonný. Na druhej strane tento nesprávny právny záver súdu\nI. stupňa nemení nič na správnosti záveru o tom, že ani tento jediný odsúdeným\nnovopredložený dôkaz súdu skôr neznámy, ani sám osobe ani v spojení s ostatnými dôkazmi,\nnič nemení na správnosti záverov dôkazu vykonaného v pôvodnom konaní - znaleckého\nposudku\n\n, priameho dôkazu - výpovede poškodenej\n\na celého radu listinných dôkazov, vrátane dobrovoľného priznania obvineného k spáchaniu\nčinu v rámci správne vykonaného konania o dohode o vine a treste.\nNadriadený súd preto konštatuje, že súd I. stupňa dospel k správnemu záveru, že\nneboli splnené podmienky obnovy konania uvedené v § 394 Trestného poriadku, t.j. že\nv posudzovanej trestnej veci nevyšli najavo skutočnosti alebo dôkazy súdu skôr neznáme,\nktoré by mohli samy osebe alebo v spojení so skutočnosťami a dôkazmi už skôr známymi\nodôvodniť iné rozhodnutie o vine alebo treste, ktorý bol uložený v rámci zákonnej trestnej\nsadzby, prípadne že by takýto účinok odôvodňoval novopredložený dôkaz.»\n20. Pri preskúmavaní napadnutého rozhodnutia krajského súdu ako sťažnostného\nsúdu a argumentácie v ňom uvedenej ústavný súd vychádzal zo svojho ustáleného právneho\nnázoru, podľa ktorého odôvodnenia rozhodnutí prvostupňového súdu a odvolacieho súdu\nnemožno posudzovať izolovane (II. ÚS 78/05, III. ÚS 264/08, IV. ÚS 372/08), pretože\nprvostupňové a odvolacie konanie z hľadiska predmetu konania tvoria jeden celok. Taktiež\nv zmysle judikatúry ESĽP pri zamietnutí odvolania sa odvolací súd môže obmedziť\ni na prevzatie odôvodnenia nižšieho súdu (rozsudok ESĽP vo veci Helle v. Fínsko\n\n13\n\nz 19. 12. 1997, sťažnosť č. 20772/92, body 59 – 60). Predpokladom tohto postupu je\nsplnenie podmienky založenej na zistení, že samotné rozhodnutie podriadeného súdu možno\npokladať za dostatočne odôvodnené. (Boldea v. Romania, rozsudok z 15. 2. 2007\nk sťažnosti č. 19997/02, § 33; Hirvisaari v. Finland, rozsudok z 27. 9. 2001 k sťažnosti\nč. 49684/99, § 31 – § 33). Už uvedené závery zahŕňajú aj požiadavku komplexného\nposudzovania všetkých rozhodnutí všeobecných súdov (tak prvostupňového, ako aj\nodvolacieho), ktoré boli vydané v priebehu príslušného súdneho konania (IV. ÚS 350/09).\n21. Z uznesenia okresného súdu sp. zn. 5 Nt 52/2016 z 15. júna 2017 v podstatnom\nvyplýva:\n«Účelom obnovy konania, ako mimoriadneho opravného prostriedku, je odstrániť\nnedostatky v skutkových zisteniach právoplatných rozhodnutí, pokiaľ dodatočne vyšli\nnajavo nové skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli rozhodujúcemu orgánu skôr známe. Z\nhľadiska splnenia podmienok obnovy konania nie je rozhodujúce či o skutočnostiach alebo\no dôkazoch, ktoré sa v návrhu uplatňujú vedel navrhovateľ v pôvodnom konaní, ale je\nrozhodujúce či tieto skutočnosti alebo dôkazy boli alebo neboli známe súdu (R 10/1976).\nPre povolenie obnovy konania je okrem podania návrhu oprávnenou osobou potrebné\nsplniť súčasne aj dve podmienky a to, že musí ísť o skutočnosti alebo dôkazy súdu skôr\nneznáme a tieto skutočnosti samy o sebe, alebo v spojení so skutočnosťami a dôkazmi už\nskôr známymi by mohli viesť k inému rozhodnutiu.\nSkutočnosťou predtým neznámou sa rozumie objektívne existujúci jav, ktorý síce nie\nje dôkazom, ale ktorý môže mať vplyv na zistenie skutkového stavu veci. Konanie o návrhu\nna povolenie obnovy konania sa obmedzuje na zistenie, či vyšli najavo skutočnosti alebo\ndôkazy uvedené v citovanom zákonnom ustanovení. Z hľadiska splnenia podmienok pre\npovolenie obnovy konania nie je rozhodujúce, či o skutočnostiach alebo o dôkazoch, ktoré\nsa v návrhu uplatňujú, vedel navrhovateľ, ale či tieto skutočnosti alebo dôkazy boli alebo\nneboli skôr súdu známe. Skutočnosťou predtým neznámou sa rozumie objektívne existujúci\njav, ktorý je v tej istej veci dôkazom, a ktorý môže mať vplyv na zistenie skutkového stavu\nveci.\nNové skutočnosti v konaní o návrhu na povolenie obnovy konania treba preukázať\nnovými dôkazmi. Predtým neznámym dôkazom sa rozumie predovšetkým dôkaz, ktorý nebol\n\n14\n\nvykonaný v pôvodnom konaní (môže to byť aj výpoveď predtým nevypočutého svedka), ale\naj dôkaz síce v pôvodnom konaní vykonaný, ale s novým obsahom (napr. zmena výpovede\nv pôvodnom konaní vypočutého svedka).\nZa nové skutočnosti alebo dôkazy nemožno považovať skutočnosti alebo dôkazy,\nktoré možno zistiť z obsahu spisov. V konaní o návrhu na povolenie obnovy konania súd\nnemôže preskúmavať zákonnosť postupu v pôvodnom konaní, nakoľko, ako je zrejmé aj\nz § 394 odsek 1 Trestného poriadku, inštitút obnovy konania ako mimoriadneho opravného\nprostriedku slúži primáme na nápravu rozhodnutí, ktoré sú nesprávne preto, že boli\nurobené na základe nesprávnych skutkových zistení (v dôsledku nezohľadnenia dôkazov\na skutočností súdu objektívne skôr neznámych).\nNávrh odsúdeného sa v podstate opieral len o tri skutočnosti, ktoré odsúdený\ns obhajcom zároveň považovali aj za nové dôkazy vo veci, ktoré odôvodňovali povolenie\nobnovy konania. V prvom rade išlo o výpoveď odsúdeného, ktorý sa rozhodol k veci\nvypovedať odlišne ako v pôvodnom konaní. Následne videl odsúdený novú skutočnosť\nv záveroch znaleckého posudku č. 32/2017 vypracovaného Znaleckou lekárskou\norganizáciou, s.r.o., ktorý vychádzal z výpovede odsúdeného zo dňa 24.08.2015, ktorá bola\npredložená znalcovi obhajcom. Okrem toho odsúdený svoje pôvodné priznanie sa k veci\npripisoval vtedajšiemu zlému psychickému stavu, ktorý spôsobil, že si nebol vedomý svojho\nkonania a ani nevedel zodpovedne vyhodnotiť všetky súvislosti trestného konania.\nTvrdenia odsúdeného, že v prípravnom konaní pôvodného konania vo veci vypovedal\nlen jedenkrát, kedy odmietol vypovedať, boli irelevantné, nakoľko odsúdený v pôvodnom\nkonaní vypovedal dňa 15.04.2014, kedy odmietol vypovedať a následne dňa 31.07.2014,\nkedy vypovedal, že plne súhlasí so všetkým, čo bolo uvedené vo výrokovej vete uznesenia\nzo dňa 14.04.2014 o vznesení obvinenia pre pokus vraždy jeho družky - poškodenej\ndňa 14.04.2014 v Nitre na\n\n, v byte, v ktorom spoločne bývali.\n\nNakoľko odsúdený počas výsluchu prejavil veľkú ľútosť nad spáchaným skutkom, nechcel sa\nku skutku viac vyjadrovať a sám požiadal o uzatvorenie dohody o vine a treste. Oba\nvýsluchy odsúdeného boli vykonané v súlade so zákonom, po riadnom zákonom poučení\nodsúdeného o jeho právach a povinnostiach, ako aj o následkoch priznania sa ku skutku.\nOkrem toho boli predmetné výsluchy odsúdeného vykonané za účasti ustanoveného obhajcu\nodsúdeného. Odsúdený svoju vinu opakovane uznal aj v konaní o uzatvorení dohody o vine\n\n15\n\na treste dňa 03.09.2014 na Krajskej prokuratúre v Nitre, kedy sa odsúdený, po poučení\no význame a právnych následkoch uzatvorenia dohody o vine a treste, vyjadril, že rozumie\npodstate konania o uzatvorení dohody o vine a treste, že súhlasí s touto formou skráteného\nkonania a že sa vzdáva práva na verejný súdny proces, zároveň uviedol, že rozumie čo tvorí\npodstatu skutku, z ktorého bol obvinený, že bol vyšetrovateľom poučený o svojich právach,\nnajmä o práve na obhajobu, že mu bola daná možnosť na slobodnú voľbu obhajcu\na s obhajcom sa mohol radiť o spôsobe obhajoby. Odsúdený tiež uviedol, že rozumie\nprávnej kvalifikácii skutku, ako trestnému činu a porozumel aj trestným sadzbám, ktoré\nzákon stanovuje za tento trestný čin. Odsúdený rovnako ako pred prokurátorom, tak aj pred\nsúdom sa na verejnom zasadnutí opätovne priznal k spáchaniu skutku, za ktorý bol trestne\nstíhaný a uznal svoju vinu.\nTu je potrebné uviesť, že hodnotenie dôkazov vykonaných v pôvodnom konaní, t.j.\ndôkazov známych v pôvodnom konaní, nemôže byť dôvodom pre povolenie obnovy konania,\ntak ako si to nesprávne vykladá odsúdený. Tento záver vyplýva z dikcie vyššie citovaného\n§ 394 odsek 1 Trestného poriadku, z ktorého je zrejmé, že povolenie obnovy môže byť\ndôsledkom zistenia existencie výlučne dôkazov v pôvodnom konaní súdu neznámych.\nVýpoveď odsúdeného ako aj jeho stanovisko k spáchanému skutku boli známe a výpoveď\nodsúdeného po právoplatnom skončení trestnej veci, v ktorej priznal len úmysel poškodenú\nzmrzačiť, nie usmrtiť a že v podstate poškodená sa na nôž nahodila sama, súd vyhodnotil\nlen ako čistú snahu odsúdeného zmierniť uložený trest, na ktorom sa dohodol\ns prokurátorom, ktorý sa mu zdá v súčasnosti privysoký. Uvedená účelovosť jeho výpovede\nv obnovovacom konaní bola vyvrátená samotným priznaním odsúdeného na verejnom\nzasadnutí keď uviedol, že keď poškodená začala utekať ku vchodovým dverám, tak ju\nnaháňal tĺčikom na mäso, hodil ho po nej a viackrát ju týmto aj udrel pričom jej hovoril, že\n„keď nebude jeho, tak nebude nikoho“. Z uvedeného bolo zrejmé, že úmyslom\nobžalovaného bolo jednoznačne usmrtiť poškodenú, nie ju len zmrzačiť, tak ako sa\nodsúdený začal brániť. Navyše svedkovia\n\na\n\npotvrdili, že odsúdený im bezprostredne po skutku povedal, že poškodenú pichol,\nnevypovedali, že im odsúdený povedal, že sa poškodená sama nabodla na nôž, ktorý držal.\nOdsúdený v pôvodnom konaní neuvádzal, že bol v takom zlom psychickom stave, že by\nnebol schopný výsluchov, neuviedol to ani pri dohadovacom konaní pred prokurátorom ani\n\n16\n\npred súdom, ktorý schvaľoval dohodu. Nakoniec psychický stav odsúdeného bol v\npôvodnom konaní podrobený aj znaleckému skúmaniu, z ktorého okrem iného vyplynulo, že\nodsúdený počas trestného stíhania netrpel žiadnou duševnou poruchou, respektíve\nchorobou, ktorá by mohla mať vplyv na jeho rozpoznávacie a ovládacie schopnosti a preto\nodsúdený aj plne chápal zmysel trestného konania. Okrem toho bol odsúdený vyšetrený aj\nznalcom z odboru psychológie, ktorý sa vyjadril, že intelektová úroveň odsúdeného sa\nnachádzala v pásme nižšieho populačného priemeru a odsúdený bol schopný vierohodne\nvypovedať. Vzhľadom na vyššie uvedené dôvody nie je možné psychický stav odsúdeného v\nčase pôvodného konania považovať za novú skutočnosť alebo dôkaz, rovnako ako nemožno\nprijať záver, že odsúdený sa v pôvodnom konaní priznal ku skutku a prijal jeho právnu\nkvalifikáciu len z dôvodu zlého psychického stavu a bez toho, aby si plne uvedomoval\nvýznam a následky svojho priznania.\nPosúdenie, či novonavrhovaný dôkaz má povahu nového dôkazu, ktorý by mohol\nprivodiť iné rozhodnutie, a to v prospech odsúdeného je vecou súdu, ktorý je pri tom\npovinný zohľadňovať jeho obsah v zmysle tvrdení navrhovateľa (t.j. aká skutočnosť má byť\ntýmto dôkazom preukázaná), ako aj to akým spôsobom a za akých okolností bol tento dôkaz\nzistený alebo získaný.\nPoukazujúc na vyššie konštatované, znalecký posudok predložený obhajobou v rámci\nkonania o povolení obnovy konania súd nepovažoval za dôkaz zákonný. V pôvodnom konaní\nbol vypracovaný znalecký posudok č. 070/2014 znalcom\n\nz odboru\n\nzdravotníctvo a farmácia, odvetvie súdne lekárstvo, ktorý mal k dispozícií celý spisový\nmateriál a ktorý sa okrem iného zaoberal aj mechanizmom vzniku zranení u poškodenej\na spôsobu akým boli zranenia poškodenej spôsobené, teda či mohli byť spôsobené tak, ako\nto uviedla poškodená. Zo záverov znaleckého posudku vyplývalo, že poranenia, ktoré\nutrpela poškodená boli v priamej príčinnej súvislosti s predmetným skutkom, ktoré vznikli\npo aktívnom pôsobení druhej osoby.\nNa druhej strane vypracovanie znaleckého posudku obstaraného obhajobou v konaní\no povolení obnovy konania považoval súd za nie súladné so zákonom, pretože tento\nznalecký posudok bol vypracovaný nielen bez sprístupnenia celého spisového materiálu\nznalcovi, len na základe informácií a listín poskytnutých obhajcom, ale bol vypracovaný bez\nvypočutia osoby poškodenej, ktorej mechanizmus vzniku zranení znalec vyhodnocoval. Ako\n\n17\n\ntaký mal tento znalecký posudok vyslovene tendenčný ráz, keď v závere v rozpore s § 145\nodsek 1 Trestného poriadku hodnotil vykonane dôkazy spôsobom, že výpoveď obžalovaného\nzodpovedá skutočnostiam zisteným znaleckým skúmaním, ale výpoveď poškodenej týmto\nskutočnostiam nezodpovedá.\nDokazovanie skutočností, ktoré všetky boli známe súdu aj v pôvodnom konaní,\nnemôže byt’ dôvodom pre povolenie obnovy konania. Tento záver vyplýva z dikcie vyššie\ncitovaného § 394 odsek 1 Trestného poriadku, z ktorého je zrejmé, že povolenie obnovy\nmôže byt’ dôsledkom zistenia existencie výlučne dôkazov v pôvodnom konaní súdu\nneznámych. Pri schvaľovaní uzatvorenej dohody o vine a treste v pôvodnom konaní sa\nprvostupňový súd zaoberal aj hodnotením dôkazov zabezpečených v pôvodnom konaní,\npričom bral zreteľ a prihliadol aj na výpoveď odsúdeného, na jeho psychický stav počas\nkonania a znaleckým skúmaním posúdený mechanizmus vzniku zranení poškodenej, ktorých\nvýsledkom bol úsudok súdu, že boli splnené predpoklady na prijatie predloženej dohody,\nnakoľko vykonané vyšetrovanie nasvedčovalo tomu, že bol spáchaný trestný čin, že tento\nspáchal odsúdený, ktorý sa k nemu priznal, pričom toto priznanie bolo vyhodnotené ako\npravdivé. Súd dodal, že obranu prezentovanú v obnovovacom konaní mal využiť odsúdený\nv pôvodnom konaní, a nie v obnovovacom konaní. Odsúdený si mylne zamenil obnovu\nkonania s odvolaním, ktoré nemohol odsúdený využiť, keďže súd schválil prokurátorom\npredloženú dohodu o vine a treste a potvrdil ju rozsudkom, proti ktorému zákon odvolanie\nnepripúšťa.»\n22. Ústavný súd poznamenáva, že kritériom aplikovateľnosti čl. 6 ods. 1 dohovoru je\nmateriálna povaha predmetu konania. Aplikácia uvedeného článku dohovoru prichádza do\núvahy iba v prípade, že ide o konanie, v ktorom sa rozhoduje o občianskych právach alebo\nzáväzkoch, prípadne o oprávnenosti trestného obvinenia. Nie je pritom rozhodujúce, či\nv okolnostiach konkrétneho prípadu rozhoduje všeobecný súd alebo iný orgán verejnej\nmoci, a taktiež nie je rozhodujúca ani povaha zákona, ktorý upravuje predmet daného\nkonania, rovnako tak ani povaha strán (účastníkov konania), resp. povaha právneho vzťahu,\no ktorý v danej veci ide.\n\n18\n\n23. Z judikatúry ESĽP možno vyvodiť, že pod ochranu čl. 6 ods. 1 dohovoru nespadá\nkonanie o mimoriadnych opravných prostriedkoch, za ktoré treba bezpochyby považovať\naj obnovu konania (IV. ÚS 382/09, I. ÚS 5/02, obdobne aj rozsudky ESĽP Kulnev\nv. Rusko, rozhodnutie z 18. 3. 2010, č. 7169/04, Rudan v. Chorvátsko, rozhodnutie\nz 13. 9. 2001, č. 45943/99), pretože rozhodnutia o povolení obnovy konania alebo\nzamietnutí návrhu na povolenie obnovy konania priamo nesúvisia s rozhodnutím o právach\na záväzkoch občianskoprávneho charakteru alebo o oprávnenosti trestného obvinenia proti\nadresátom práv podľa tohto ustanovenia dohovoru. Článok 6 ods. 1 dohovoru totiž\nneobsahuje právo na revíziu súdneho konania [pozri aj SVÁK, J. Ochrana ľudských práv\nz pohľadu judikatúry a doktríny štrasburských orgánov ochrany práva. Žilina : Poradca\npodnikateľa, 2003, s. 370 – 371, ktorý v tejto súvislosti poukazuje na rozhodnutie vo veci\nCallaghon c. Spojené kráľovstvo z 9. 5. 1985, Décisions et raports, č. 60 (IV. ÚS 403/09)].\nČlánok 6 ods. 1 je aplikovateľný až na obnovené konanie.\n24. S ohľadom na uvedené skutočnosti a v súlade s doterajšou rozhodovacou praxou\nústavného súdu (I. ÚS 5/02, IV. ÚS 382/09, IV. ÚS 287/2010, IV. ÚS 117/2011) preto\nneprichádza do úvahy, aby ústavný súd postup krajského súdu v jeho napadnutom\nrozhodnutí po prijatí sťažnosti na ďalšie konanie mohol kvalifikovať ako porušenie práva\nsťažovateľa podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru. Inými slovami, v prípade rozhodovania\nvšeobecných súdov o povolení obnovy konania podľa § 398 a nasl. Trestného poriadku\nvrátane zohľadnenia zákonných podmienok umožňujúcich tento postup podľa § 393 a nasl.\nTrestného poriadku nejde o typ súdneho konania spadajúceho pod ochranu čl. 6 ods. 1\ndohovoru podaním ústavnej sťažnosti podľa čl. 127 ústavy, v dôsledku čoho ústavný súd\nkonštatuje absenciu vecnej príslušnosti medzi právom sťažovateľa na spravodlivé súdne\nkonanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, ktorého porušenie namieta, a napadnutým\nrozhodnutím krajského súdu. Z uvedených dôvodov ústavný súd sťažnosť sťažovateľa v\nčasti spočívajúcej v namietaní porušenia čl. 6 ods. 1 dohovoru odmietol podľa § 25 ods. 2\nzákona o ústavnom súde z dôvodu jej zjavnej neopodstatnenosti.\n25. Podľa § 394 ods. 1 Trestného poriadku obnova konania, ktoré sa skončilo\nprávoplatným rozsudkom alebo právoplatným trestným rozkazom, sa povolí, ak vyjdú\n\n19\n\nnajavo skutočnosti alebo dôkazy súdu skôr neznáme, ktoré by mohli samy osebe alebo\nv spojení so skutočnosťami a dôkazmi už skôr známymi odôvodniť iné rozhodnutie o vine\nalebo vzhľadom na ktoré by pôvodne uložený trest bol v zrejmom nepomere k závažnosti\nčinu alebo k pomerom páchateľa, alebo uložený druh trestu by bol v zrejmom rozpore\ns účelom trestu, alebo vzhľadom na ktoré upustenie od potrestania alebo upustenie\nod uloženia súhrnného trestu by bolo v zrejmom nepomere k závažnosti činu alebo\nk pomerom páchateľa, alebo by bolo v zrejmom rozpore s účelom trestu.\n26. Ústavný súd konštantne judikuje, že súčasťou obsahu základného práva na súdnu\nochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie\nsúdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne\na skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t. j. s uplatnením\nnárokov a obranou proti takému uplatneniu. Odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu,\nktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje na záver\no tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné právo účastníka na spravodlivý\nproces (IV. ÚS 115/03, III. ÚS 209/04). Splnenie povinnosti odôvodniť rozhodnutie je\npritom vždy posudzované so zreteľom na konkrétny prípad (obdobne pozri aj judikatúru\nESĽP Ruiz Torija c. Španielsko z 9. 12. 1994, séria A, č. 303A, s. 12, bod 29; Hiro Balani\nc. Španielsko z 9. 12. 1994, séria A, č. 303B; Georgiadis c. Grécko z 29. 5. 1997; Higgins\nc. Francúzsko z 19. 2. 1998). Z judikatúry ústavného súdu ďalej vyplýva, že súd nemusí\nrozhodovať v súlade so skutkovým a právnym názorom účastníka konania, je však povinný\nna zákonom predpokladané a umožnené procesné úkony účastníka primeraným,\nzrozumiteľným a ústavne akceptovateľným spôsobom reagovať v súlade s platným\nprocesným právom (IV. ÚS 252/04, IV. ÚS 329/04, IV. ÚS 340/04, III. ÚS 32/07).\n27.1 Po oboznámení sa s obsahom napadnutého rozhodnutia krajského súdu\nv spojení aj s dôvodmi vyplývajúcimi z napadnutého rozhodnutia okresného súdu ústavný\nsúd konštatuje, že krajský súd konal v medziach svojej právomoci, keď príslušné\nustanovenia podstatné pre posúdenie veci interpretoval a aplikoval, jeho úvahy vychádzajú\nz konkrétnych faktov, sú logické, a preto aj celkom legitímne, právne akceptovateľné\na ústavne konformné. Vzhľadom na aplikáciu príslušných na vec sa vzťahujúcich\n\n20\n\nhmotnoprávnych a procesnoprávnych zákonných ustanovení je napadnuté rozhodnutie\nkrajského súdu aj náležite odôvodnené. Krajský súd vo svojom napadnutom rozhodnutí\nprávne vyčerpávajúcim a ústavne súladným spôsobom zdôvodnil, prečo nepovažoval\nsťažovateľom predostreté dôvody obnovy konania za spôsobilé na povolenie obnovy\nkonania v jeho právoplatne skončenej trestnej veci, a to po prvé z dôvodu, že nešlo o dôkazy\nvo veci konajúcim súdom neznáme (pozri body 19 a 21 tohto odôvodnenia), čím tak\nnedošlo k naplneniu Trestným zákonom predpokladaných podmienok tohto konania\n(rozumej predovšetkým upravenú výpoveď sťažovateľa k priebehu skutku), a po druhé išlo\no dôkazy, ktoré nemali potenciu zmeniť ani rozhodnutie o vine, ani rozhodnutie o uloženom\ntreste (rozumej ním predložený znalecký posudok).\n27.2 Nad rámec uvedeného ústavný súd konštatuje, že je predovšetkým\nnepochopiteľná (aj keď podľa zákona možná a dovolená) taktika obhajoby sťažovateľa,\nktorý v pôvodnom konaní najprv rezignuje na svoju akúkoľvek aktívnu obhajobu a následne\npo uzavretí svojho prípadu s právoplatným záverom o treste (predpokladom jeho zníženia\nv dolnej hranici trestnej sadzby v dôsledku uzatvorenej dohody o vine a treste) sa snaží\nv podstate vyviniť zo závažnejšieho právneho posúdenia skutku kladeného mu za vinu.\nV naznačenom smere sťažovateľ nepredostrel ani jeden dôkaz, ani len vysvetlenie, prečo\na z akých dôvodov sa takto aktívne nebránil v pôvodnom konaní.\n27.3 Ústavný súd na tomto mieste v súvislosti s návrhom sťažovateľa na obnovu\nkonania poukazuje na svoj už judikovaný ústavnoprávny pohľad, podľa ktorého v prvom\nrade je úlohou a povinnosťou všeobecného súdu poskytnúť ochranu základným právam\na slobodám sťažovateľa, ale na druhej strane nemožno bagatelizovať význam, podstatu\na zmysel obhajoby, v rámci ktorej sa obvinený obhajuje sám alebo prostredníctvom svojho\nobhajcu. Ak takéhoto obhajcu má alebo ho musí mať, je potom jeho úlohou obhajovať\npráva obvineného čo najúčinnejším spôsobom, pod ktorým treba bez pochýb rozumieť aj\naktívny prístup obhajcu pri obhajovaní jeho záujmov, ako aj starostlivosť obhajcu zameranú\nna to, aby boli náležite a včas objasnené skutočnosti, ktoré vinu obvineného vyvracajú alebo\nju zmierňujú [§ 44 ods. 1 Trestného poriadku (IV. ÚS 482/2011)]. Spôsob obrany\nsťažovateľa a taktika jeho obhajoby nemôže byť v prípade jej neúspechu pričítaná na vrub\nsúdu, ktorý koná v súlade so zákonom (IV. ÚS 217/2013).\n\n21\n\n27.4 Ak teda sťažovateľ a ani jeho obhajca nepristúpili na aktívnu obhajobu\nv pôvodnom konaní s cieľom docieliť iné právne posúdenie skutku, teda nie ako pokusu\nobzvlášť závažného zločinu vraždy podľa § 14 ods. 1 k § 145 ods. 1 a 2 písm. c) Trestného\nzákona, ale napr. pokusu zločinu ublíženia na zdraví podľa § 14 ods. 1 k § 155 ods. 1\nTrestného zákona alebo iného trestného činu (rozumej menej závažnej trestnoprávnej\nkvalifikácie skutku), ide o „taktické“ pochybenie na strane obhajoby, pričom relevantný je\naj záver vo veci konajúcich súdov (rozumej predovšetkým okresného súdu), ktoré\nopätovným rozborom skutkových okolností trestnej veci sťažovateľa (napr. poukaz\nna výpovede svedkov\n\na\n\na napokon aj na samotnú\n\nvýpoveď sťažovateľa v dohodovacom konaní) dospeli k záveru o irelevantnosti ním\npredložených dôkazov vo vzťahu k revízii jeho právoplatne uzavretej viny a trestu.\n28.\n\nV\n\nsúvislosti\n\nso\n\nsťažovateľom\n\ndeklarovaným\n\nprejavom\n\nnespokojnosti\n\ns napadnutým rozhodnutím krajského súdu ústavný súd konštatuje, že obsahom práva na\nsúdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy nie je záruka, že rozhodnutie súdu bude spĺňať\nočakávania a predstavy účastníka konania. Podstatou je, aby postup súdu bol v súlade\nso zákonom, aby bol ústavne akceptovateľný a aby jeho rozhodnutie bolo možné\nkvalifikovať ako zákonné, preskúmateľné a nearbitrárne. V opačnom prípade nemá ústavný\nsúd dôvod zasahovať do postupu a rozhodnutí súdov, a tak vyslovovať porušenia\nzákladných práv (I. ÚS 50/04, III. ÚS 162/05). Taktiež podľa už mnohonásobne\njudikovaného názoru ústavného súdu právo na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy\nnemôže byť porušené iba tou skutočnosťou, že sa všeobecné súdy nestotožnia vo svojich\nzáveroch s požiadavkami účastníka konania. Po analýze napadnutého rozhodnutia krajského\nsúdu ústavný súd hodnotí ním predostreté právne závery odôvodňujúce nesplnenie\npodmienok potrebných na povolenie obnovy konania ako zákonné a ústavne súladné. Inými\nslovami, z pohľadu ústavného súdu nie je možné považovať právne závery krajského súdu\nza arbitrárne alebo zjavne neopodstatnené, v dôsledku čoho ústavný súd konštatuje, že\nnezistil príčinnú súvislosť medzi napadnutým rozhodnutím krajského súdu a namietaným\nporušením označeného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy, a preto sťažnosť\nsťažovateľa v tejto jej časti taktiež odmietol z dôvodu jej zjavnej neopodstatnenosti podľa\n§ 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde. Keďže ústavný súd nedospel k porušeniu\n\n22\n\nsťažovateľom označeného základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy,\nnemohlo dôjsť ani k porušeniu sťažovateľom označeného práva na obhajobu podľa čl. 50\nods. 3 ústavy a podľa čl. 6 ods. 3 písm. c) dohovoru.\n\n29. Vzhľadom na odmietnutie sťažnosti ako celku sa ústavný súd nemohol zaoberať\nopodstatnenosťou námietok v nej uvedených. Zároveň stratilo opodstatnenie zaoberať\nsa ďalšími návrhmi sťažovateľa na ochranu ústavnosti (zrušenie napadnutého rozhodnutia\nkrajského súdu, vrátenie veci krajskému súdu na ďalšie konanie a pod.).\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 12. júla 2018\n\n23", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "obnova konania-obnova konania v trestnom konaní"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:e71dc8a5-2685-4309-b315-1af352ffc938", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 217/2013", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 217/2013 z 18. 4. 2013", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2013-04-18", "citacie_n": 49, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e71dc8a5-2685-4309-b315-1af352ffc938"}, {"guid": "ussr:88da7ed9-b137-4e98-8d4a-719e2ab62141", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 14/2012", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 14/2012 z 12. 1. 2012", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2012-01-12", "citacie_n": 54, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:88da7ed9-b137-4e98-8d4a-719e2ab62141"}, {"guid": "ussr:aa26c834-4347-4fff-9cf1-e32eaabddb59", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 482/2011", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 482/2011 z 10. 11. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-11-10", "citacie_n": 18, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:aa26c834-4347-4fff-9cf1-e32eaabddb59"}, {"guid": "ussr:3f990bd1-4240-4343-9ad2-f8ce948689b7", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 117/2011", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 117/2011 z 31. 3. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-03-31", "citacie_n": 45, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:3f990bd1-4240-4343-9ad2-f8ce948689b7"}, {"guid": "ussr:defba1d6-3dc6-4325-9438-217fbdb03ed6", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 287/2010", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 287/2010 z 30. 8. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-08-30", "citacie_n": 43, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:defba1d6-3dc6-4325-9438-217fbdb03ed6"}, {"guid": "ussr:aacb3f19-fb34-42d2-ab53-7745284d716d", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 403/09", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 403/09 z 13. 11. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-11-13", "citacie_n": 76, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:aacb3f19-fb34-42d2-ab53-7745284d716d"}, {"guid": "ussr:91100dee-9f83-44df-a132-8e0751ce9da4", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 382/09", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 382/09 z 21. 10. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-10-21", "citacie_n": 112, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:91100dee-9f83-44df-a132-8e0751ce9da4"}, {"guid": "ussr:391126de-1994-4744-87c1-58d55b2cef93", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 350/09", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 350/09 z 8. 10. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-10-08", "citacie_n": 2595, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:391126de-1994-4744-87c1-58d55b2cef93"}, {"guid": "ussr:4c4b579d-af2f-467d-ae87-4f1a5d9893c2", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 372/08", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 372/08 z 20. 11. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-11-20", "citacie_n": 3469, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:4c4b579d-af2f-467d-ae87-4f1a5d9893c2"}, {"guid": "ussr:f3bfb878-d5fe-40b9-93e5-c816f83fefbe", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 264/08", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 264/08 z 3. 9. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-09-03", "citacie_n": 3148, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:f3bfb878-d5fe-40b9-93e5-c816f83fefbe"}, {"guid": "ussr:80854d00-546c-48e8-9c1b-0ad3bf854400", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 199/08", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 199/08 z 12. 8. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-08-12", "citacie_n": 255, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:80854d00-546c-48e8-9c1b-0ad3bf854400"}, {"guid": "ussr:13c038d4-a201-43e5-b3bd-6081a18243d2", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 62/08", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 62/08 z 21. 2. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-02-21", "citacie_n": 1204, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:13c038d4-a201-43e5-b3bd-6081a18243d2"}, {"guid": "ussr:30c1b457-b190-42e9-af01-34f2d01b0fe2", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 26/08", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 26/08 z 23. 1. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-01-23", "citacie_n": 494, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:30c1b457-b190-42e9-af01-34f2d01b0fe2"}, {"guid": "ussr:3d1bbbf7-d99c-47a6-bb70-07901c4bb4d6", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 236/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 236/07 z 27. 9. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-09-27", "citacie_n": 1809, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:3d1bbbf7-d99c-47a6-bb70-07901c4bb4d6"}, {"guid": "ussr:4e640cc5-3dba-441f-9e58-167152a0b708", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 88/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 88/07 z 30. 5. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-05-30", "citacie_n": 2025, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:4e640cc5-3dba-441f-9e58-167152a0b708"}, {"guid": "ussr:39145877-0667-405d-ac7f-4fc8aeb04f1a", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 382/06", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 382/06 z 24. 5. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-05-24", "citacie_n": 967, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:39145877-0667-405d-ac7f-4fc8aeb04f1a"}, {"guid": "ussr:4cde5b9f-f9a9-4ed2-beaf-3ccde794261e", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 115/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 115/07 z 17. 5. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-05-17", "citacie_n": 1741, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:4cde5b9f-f9a9-4ed2-beaf-3ccde794261e"}, {"guid": "ussr:fb2657f8-33ae-4282-9e9c-e0547657e646", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 71/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 71/07 z 26. 4. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-04-26", "citacie_n": 498, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:fb2657f8-33ae-4282-9e9c-e0547657e646"}, {"guid": "ussr:a92b424e-8744-440d-a572-975225263580", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 32/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 32/07 z 15. 3. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-03-15", "citacie_n": 881, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:a92b424e-8744-440d-a572-975225263580"}, {"guid": "ussr:d3adf9b9-93df-42a3-bf9d-46ddfdffb663", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 352/06", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 352/06 z 10. 1. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-01-10", "citacie_n": 1756, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:d3adf9b9-93df-42a3-bf9d-46ddfdffb663"}, {"guid": "ussr:1bf3dff1-4b01-4cec-9cf9-5fb4949bc4eb", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 63/06", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 63/06 z 23. 8. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-08-23", "citacie_n": 440, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:1bf3dff1-4b01-4cec-9cf9-5fb4949bc4eb"}, {"guid": "ussr:8b0d780f-6628-41eb-a3b0-adbad48e400c", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 168/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 168/05 z 9. 6. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-06-09", "citacie_n": 1886, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:8b0d780f-6628-41eb-a3b0-adbad48e400c"}, {"guid": "ussr:988268c0-64f0-4764-84d3-e5c8e6e5a3b0", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 162/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 162/05 z 1. 6. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-06-01", "citacie_n": 904, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:988268c0-64f0-4764-84d3-e5c8e6e5a3b0"}, {"guid": "ussr:a415d4d2-0f20-4f5a-871b-83d6e580de74", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 136/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 136/05 z 11. 5. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-05-11", "citacie_n": 3751, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:a415d4d2-0f20-4f5a-871b-83d6e580de74"}, {"guid": "ussr:5c5950d6-ea20-4e7f-b4ef-2ab89ce3197a", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 78/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 78/05 z 16. 3. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-03-16", "citacie_n": 13331, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5c5950d6-ea20-4e7f-b4ef-2ab89ce3197a"}, {"guid": "ussr:933c0239-7912-4bbe-9f03-fcff51781745", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 55/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 55/05 z 2. 3. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-03-02", "citacie_n": 1279, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:933c0239-7912-4bbe-9f03-fcff51781745"}, {"guid": "ussr:332bb6dc-9ead-4da0-982f-ce72f4c389bf", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 20/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 20/05 z 26. 1. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-01-26", "citacie_n": 1749, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:332bb6dc-9ead-4da0-982f-ce72f4c389bf"}, {"guid": "ussr:5e3b95e7-a888-4f82-ab29-9395007102ae", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 12/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 12/05 z 20. 1. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-01-20", "citacie_n": 2705, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5e3b95e7-a888-4f82-ab29-9395007102ae"}, {"guid": "ussr:5ef19834-e37b-4d51-8c72-05f31057a0ea", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 1/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 1/05 z 5. 1. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-01-05", "citacie_n": 2095, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5ef19834-e37b-4d51-8c72-05f31057a0ea"}, {"guid": "ussr:3a56e579-1c0b-4297-b301-c642d1ba6f2f", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 340/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 340/04 z 27. 10. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-10-27", "citacie_n": 759, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:3a56e579-1c0b-4297-b301-c642d1ba6f2f"}], "citovane_v": [{"guid": "ussr:604cd350-cdc1-4e78-b983-6df6a805d631", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2025:4.US.471.2025.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 471/2025", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 471/2025 z 16. 9. 2025", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2025-09-16", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2025:4.US.471.2025.1"}, {"guid": "ussr:827c7861-93cf-4757-ba1d-f3c23df3a01c", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2025:4.US.449.2025.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 449/2025", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 449/2025 z 26. 8. 2025", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2025-08-26", "citacie_n": 9, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2025:4.US.449.2025.1"}, {"guid": "ussr:53cf9eac-6a16-42f1-9083-d25c51937d86", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2023:4.US.568.2023.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 568/2023", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 568/2023 z 7. 11. 2023", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2023-11-07", "citacie_n": 4, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2023:4.US.568.2023.1"}, {"guid": "ussr:cefe3a10-4525-4ada-8af6-40ac06fdb9cd", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2023:4.US.307.2023.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 307/2023", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 307/2023 z 8. 6. 2023", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2023-06-08", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2023:4.US.307.2023.1"}, {"guid": "ussr:3f7b4265-476f-4311-8499-5a19bb648ee4", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2023:4.US.245.2023.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 245/2023", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 245/2023 z 9. 5. 2023", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2023-05-09", "citacie_n": 6, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2023:4.US.245.2023.1"}, {"guid": "ussr:8d676097-bcb8-4e0e-8df8-bb358fb859ae", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2023:4.US.14.2023.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 14/2023", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 14/2023 z 10. 1. 2023", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2023-01-10", "citacie_n": 5, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2023:4.US.14.2023.1"}, {"guid": "ussr:71351381-12cb-4e2d-bc0c-ba812179a1a9", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2022:3.US.537.2022.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 537/2022", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 537/2022 z 11. 10. 2022", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2022-10-11", "citacie_n": 50, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2022:3.US.537.2022.1"}, {"guid": "ussr:ff8b9a05-aaf1-492e-9bac-1b20a11a240c", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2022:4.US.395.2022.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 395/2022", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 395/2022 z 6. 9. 2022", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2022-09-06", "citacie_n": 10, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2022:4.US.395.2022.1"}, {"guid": "ussr:0a60a4a3-7bb3-4929-a3ad-cb2484d8d3cd", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2022:3.US.100.2022.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 100/2022", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 100/2022 z 24. 2. 2022", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2022-02-24", "citacie_n": 13, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2022:3.US.100.2022.1"}, {"guid": "ussr:a92d7c47-5465-44dc-919b-445ddc3493cb", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2021:4.US.11.2021.3", "spisova_znacka": "IV. ÚS 11/2021", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 11/2021 z 17. 8. 2021", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2021-08-17", "citacie_n": 7, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2021:4.US.11.2021.3"}, {"guid": "ussr:e76b840f-f693-4ee9-8110-671017bcc868", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2021:3.US.152.2021.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 152/2021", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 152/2021 z 23. 2. 2021", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2021-02-23", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2021:3.US.152.2021.1"}, {"guid": "ussr:17554c2e-9d7d-405a-8683-42b5aef6114f", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2021:3.US.122.2021.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 122/2021", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 122/2021 z 4. 2. 2021", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2021-02-04", "citacie_n": 46, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2021:3.US.122.2021.1"}, {"guid": "ussr:237bec5e-b0aa-480b-8ea6-349c6ad29791", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2021:3.US.45.2021.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 45/2021", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 45/2021 z 29. 1. 2021", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2021-01-29", "citacie_n": 10, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2021:3.US.45.2021.1"}, {"guid": "ussr:cbfb2f1c-7a49-4a46-80d3-bf0ac3ab7790", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:4.US.578.2020.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 578/2020", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 578/2020 z 18. 11. 2020", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2020-11-18", "citacie_n": 28, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:4.US.578.2020.1"}]}