{"guid": "ussr:96ac20d8-a139-4abe-a843-5d24ecf2adfb", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:4.US.400.2018.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 400/2018", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 400/2018 z 12. 7. 2018", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 12. júla 2018, sp. zn. IV. ÚS 400/2018, ECLI:SK:USSR:2018:4.US.400.2018.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": null, "sudca_id": null, "sudca_url": null, "datum_vydania": "2018-07-12", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "IV.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-1", "nazov": "čl. 48 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-48"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-8.odsek-1", "nazov": "čl. 8 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-8.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-8"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-41.odsek-1", "nazov": "čl. 41 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-41.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-41"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-19.odsek-1", "nazov": "čl. 19 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-19.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-19"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 8 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 8 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 8 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 41 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 41 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 41 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 19 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 19 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 19 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 8 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 8 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 8 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 41 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 41 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 41 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 19 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 19 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 19 ods. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-48", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-8", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-41", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-19", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/96ac20d8-a139-4abe-a843-5d24ecf2adfb", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:4.US.400.2018.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2018:4.US.400.2018.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2018:4.US.400.2018.1/text", "citacie_n": 2, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nIV. ÚS 400/2018-53\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 12. júla 2018 v senáte\nzloženom z predsedníčky Ľudmily Gajdošíkovej, zo sudcu Miroslava Duriša a sudcu\nLadislava Orosza (sudca spravodajca) predbežne prerokoval sťažnosť\n,\n\n, zastúpeného advokátom JUDr. Jozefom Dobrovičom,\n\nBéžová 8, Bratislava, ktorou namieta porušenie svojich základných práv podľa čl. 19 ods. 1,\nčl. 41 ods. 1, čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práv podľa čl. 6\nods. 1 a podľa čl. 8 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd\nrozsudkom Krajského súdu v Prešove sp. zn. 3 CoP 29/2016, 3 CoP 30/2016 z 23. februára\n2017 a rozsudkom Okresného súdu Poprad č. k. 15 P 227/2014-353 zo 17. júna 2016\nv spojení s dopĺňacím rozsudkom č. k. 15 P 227/2014-363 zo 17. júna 2016, a takto\nrozhodol:\nSťažnosť\n\nodmieta.\nOdôvodnenie:\nI.\n\nÚstavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 19. marca 2018\ndoručená sťažnosť\n\n,\n\n(ďalej len\n\n„sťažovateľ“), zastúpeného advokátom JUDr. Jozefom Dobrovičom, Béžová 8, Bratislava,\nktorou namieta porušenie svojich základných práv podľa čl. 19 ods. 1, čl. 41 ods. 1, čl. 46\nods. 1 a čl. 48 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práv podľa čl. 6\nods. 1 a podľa čl. 8 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej\nlen „dohovor“) rozsudkom Krajského súdu v Prešove (ďalej len „krajský súd“) sp. zn.\n3 CoP 29/2016, 3 CoP 30/2016 z 23. februára 2017 (ďalej aj „napadnutý rozsudok\nkrajského súdu“) a rozsudkom Okresného súdu Poprad (ďalej len „okresný súd“)\nč. k. 15 P 227/2014-353 zo 17. júna 2016 (ďalej aj „napadnutý rozsudok okresného súdu“)\nv spojení s dopĺňacím rozsudkom č. k. 15 P 227/2014-363 zo 17. júna 2016 (ďalej aj\n„dopĺňací rozsudok okresného súdu“, spolu aj „napadnuté rozsudky okresného súdu“).\nZo sťažnosti a z pripojených príloh vyplýva, že sťažovateľ bol účastníkom konania\nvedeného okresným súdom pod sp. zn. 15 P 227/2014 vo veci starostlivosti o maloleté deti\n(\n\na\n\n), v ktorom okresný súd napadnutým rozsudkom zveril maloleté deti\n\ndo osobnej starostlivosti matky a otca oprávnil na styk s deťmi každý párny týždeň\nv mesiaci od stredy 15.00 h do nedele 18.00 h a počas vianočných a veľkonočných sviatkov\na letných prázdnin. Zároveň zamietol návrhy otca na nariadenie striedavej starostlivosti,\nspojenie súvisiacich vecí vedených okresným súdom a na prenesenie príslušnosti\nna Okresný súd Bratislava I.\nSťažovateľ podal návrh na nariadenie striedavej starostlivosti o maloleté deti\npredbežným opatrením, o ktorom rozhodol okresný súd v súvisiacom konaní vedenom\npod sp. zn. 14 P 334/2014 tak, že návrh zamietol. Na základe odvolania sťažovateľa krajský\nsúd uznesením sp. zn. 11 CoP 4/2015 z 19. marca 2015 zmenil uznesenie okresného súdu\ntak, že dočasne (do právoplatného skončenia konania vedeného okresným súdom\npod sp. zn. 15 P 227/2014) zveril deti do striedavej starostlivosti oboch rodičov, ktorá sa\nrealizovala od 1. apríla 2015 do 4. apríla 2017. Sťažovateľ podľa svojho tvrdenia počas tejto\ndoby riadne vykonával starostlivosť o maloleté deti a možnosť styku nevynechal.\nProti napadnutému rozsudku okresného súdu sťažovateľ podal odvolanie, o ktorom\nrozhodol krajský súd napadnutým rozsudkom tak, že ho potvrdil v spojení s dopĺňacím\n\n2\n\nrozsudkom, ktorým bol doplnený výrok ukladajúci sťažovateľovi povinnosť uhradiť trovy\nštátu, a odmietol odvolanie sťažovateľa proti výroku o zamietnutí návrhu na spojenie vecí.\nZároveň krajský súd dal podnet súdu prvej inštancie na uloženie výchovného opatrenia\npodrobiť sa odbornému poradenstvu na účel zlepšenia komunikácie medzi rodičmi.\nSťažovateľ podal proti napadnutému rozsudku krajského súdu dovolanie, ktoré\nNajvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) uznesením sp. zn.\n1 Cdo 213/2017 z 31. januára 2018 odmietol ako procesne neprípustné podľa § 447 písm. c)\nCivilného sporového poriadku. Uznesenie dovolacieho súdu bolo doručené právnemu\nzástupcovi sťažovateľa 23. februára 2018.\nSťažovateľ v sťažnosti namieta porušenie svojho základného práva na zákonného\nsudcu, keďže podľa jeho názoru rozhodoval vo veci miestne nepríslušný súd s týmto\nodôvodnením:\n«Maloleté deti mali v rozhodnom čase trvalé bydlisko v\n\n, v obvode\n\nOkresného súdu Bratislava 1. Napriek skutočnosti, že adresa trvalého pobytu detí má len\npodporný charakter s ohľadom na určenie ich bydliska, máme za to, že v predmetnom\nprípade nemožno vysloviť záver, že deti mali v čase rozhodnom pre skúmanie miestnej\npríslušnosti bydlisko určené na základe dohody rodičov v\n\nteda v obvode\n\nOkresného súdu Poprad.\nAk jeden z rodičov bez dohody s druhým rodičom zmení miesto bydliska detí,\nnemožno to bez ďalšieho považovať za dôvod pre určenie miestne príslušného súdu.\n... matku detí spolu s deťmi som na plánovanú návštevu k matkiným rodičom do obce\nodviezol dňa 10. 8. 2014. Okresný súd Poprad prijal „Návrh matky na začatie\nkonania o ÚPP voči deťom“ dňa 28. 8. 2014, tzn. na 18.-ty deň návštevy detí v obci\n... matka detí svojím vlastnoručným podpisom dňa 23. 7. 2014 zapísala deťom trvalý\npobyt v meste\n\nulica\n\ndokazuje, že táto evidencia trvalého pobytu\n\ndetí bola výsledkom jedinej existujúcej dohody rodičov detí o bydlisku detí.\nV Uznesení z 31. 1. 2018 č. k. 1 Cdo/213/2017 Najvyšší súd konštatuje, že\nv okolnostiach daného prípadu bolo pre správne určenie miestnej príslušnosti súdu\n\n3\n\nrozhodujúce „zistenie dohodou rodičov určeného bydliska maloletých detí“ v čase začatia\nkonania, t. j. 28. 8. 2014.\nDňa 12. 7. 2014 sa... deti a matka detí fyzicky odsťahovali z\n\npričom pri\n\n„sťahovaní“ pri tejto ceste už prvýkrát so sebou sťahovali aj osobné veci. Zvyšnú časť vecí\nz\n\npresťahoval otec detí v mesiaci 08/2014.\nDeti v svojom novom bydlisku (mieste obvyklého pobytu) v meste\n\nbývať v súlade s dohodou rodičov dňa 15. 7. 2014. V meste\n\nzačali\n\na celá rodina bývala\n\nod 15. 7. 2014 do 29. 7. 2014...\nPráve skutočnosť, že matka detí osobne (vrátane vlastnoručného podpisu) zapísala\ndeťom dňa 23. 7. 2014 „trvalý pobyt“ na ohlasovni pobytov v meste\n\nje jediný\n\nrelevantný dôkaz o tom, aká bola dohoda rodičov o novom bydlisku detí, resp. trvalom\nbydlisku detí. Je predsa vylúčené, aby niekto zapisoval trvalý pobyt deťom bez toho, aby\nmal v úmysle, že deti sa v predmetnom mieste budú zdržiavať/bývať trvalo. Týmto je\nnespochybniteľné a nevyvrátiteľne (listinnými dôkazmi) preukázané, že tvrdenie matky detí,\nže spolu s deťmi býva/žije od mesiaca máj 2014 (bez prerušenia až doteraz) v obci\nNIE JE PRAVDIVÉ, pretože:\n- dňa 4. 7. 2014 sa rodičia spolu s deťmi vrátili do miesta svojho bydliska, resp.\nobvyklého pobytu - mesto\n- v meste\n\n(Nemecko)\n\nmali tak rodičia ako aj deti „centrum svojich záujmov“ a hlavne\n\n„miera začlenenia do sociálneho prostredia“ napr. evidencia, návštevy/kontroly, vedenie\nzdravotnej dokumentácie u 2 pediatrov a ďalších lekárov, zdravotné poistenie detí, ale aj\nčerpanie prídavkov na deti rodičmi\n- zdravotné poistenie a taktiež aj pediatričku (tzn. istú mieru začlenenia do\nsociálneho prostredia) mali deti na Slovensku až odo dňa 5. 8. 2014.\n... otec detí si spomína, že sa na predmetnom pojednávaní vyjadril „... aby odišla na\nnávštevu do\n\n, pokiaľ si on nájde nové zamestnanie...“ čo však v predmetnej\n\nzápisnici z pojednávania nebolo zapísané doslovne.\nOtec detí nikdy nedal súhlas, že deti majú mať bydlisko (tzn. sa majú trvalo\nzdržiavať) v obci\n\n, čo vylučuje podobné úvahy.\n\n4\n\nMáme za to, že práve právny úkon zápisu „trvalého pobytu“ v meste\n\nje\n\npotrebné považovať za rozhodujúci pre právne posúdenie toho aká bola dohoda rodičov vo\nveci bydliska detí.\nDeti začali návštevu v obci\n\ndňa 10. 8. 2014. Súd prijal návrh matky dňa\n\n28. 8. 2014. Ku dňu 28. 8. 2014... sa deti fyzicky zdržiavali:\n- 14 dní v meste\n- 10 dní v meste\n- 18 dní v obci\n\n- miesto ich dohodou určeného bydliska od 15. 7. 2014\n- miesto návštevy starých rodičov\n- miesto návštevy starých rodičov.\n\nOtec namietal miestnu príslušnosť na pojednávaní v predmetnej veci, ktoré sa konalo\ndňa 28. 11. 2014, pričom išlo o prvý úkon, ktorý otcovi patril, pretože rozporoval\na listinnými dôkazmi doložil, že bydlisko detí na základe dohody rodičov detí je na adrese\n. Na predmetnom pojednávaní bola táto námietka/rozpor vznesená\nvyjadrením otca detí (viď Zápisnica zo súdneho pojednávania): „S predmetným návrhom\njednoznačne nesúhlasím a chcem sa k nemu vyjadriť. V prvom rade chcem uviesť, že mal.\ndeti nemajú bydlisko v\n\nna\n\na nemá tam bydlisko ani moja manželka\n\na ako dôkaz predkladám súdu potvrdenie o trvalom pobyte.\nVo všeobecnosti je predsa z ústavno-právneho hľadiska neakceptovateľné, aby sa súd\npovažoval za miestne príslušný z dôvodu, že je maloleté dieťa v obvode súdu na návšteve\nu starých rodičov 18.-ty deň v sprievode jedného rodiča/zákonného zástupcu, pričom druhý\nrodič/zákonný zástupca s týmto miestom pobytu mal. dieťaťa výslovne nesúhlasil.\nTakýto postup súdu je taktiež v rozpore § 35 Zákona o rodine č. 36/2005 Z. z.,\npretože zmena miesta zdržiavania sa/obvyklého pobytu mal. dieťaťa, ktorá podstatne sťaží\ndruhému rodičovi styk s dieťaťom, predstavuje „podstatnú vec súvisiacu s výkonom\nrodičovských práv“, pričom v prípade nezhody rodičov bolo potrebné, aby o tejto zmene\nmiesta zdržiavania sa/obvyklého pobytu mal. deti rozhodol súd.»\nV ďalšej časti sťažnosti sťažovateľ namieta aj porušenie základného práva na súdnu\nochranu a práva na spravodlivé súdne konanie s odôvodnením, že okresný súd\nna pojednávaní 24. februára 2016 nepravdivo zapísal výpoveď znalkyne a nenariadil\nkontrolné znalecké dokazovanie, ktoré mohlo mať pre posúdenie veci rozhodujúci význam.\nK tomu uvádza:\n\n5\n\n«... rozpor medzi skutočným znením výpovede p. znalkyne a zapísaným znením\nvýpovede p. znalkyne, konkrétne v podstatnej veci - čo negatívne vplýva na mal. deti, resp.\nmal.\n- súd zapísal len 2 podstatné skutočnosti „striedavá starostlivosť nie je vhodná“,\nlebo „negatívne vplýva na\n\n“\n\n- súd nezapísal 3. podstatnú skutočnosť, čím je, že „častá zmena prostredia má\nnegatívny vplyv na mal. deti“\nPo obsahovej stránke tak výpoveď p. znalkyne v zápisnici nie je úplná, čo môže viesť\nk vyvodeniu mylných záverov, že „striedavá starostlivosť je nevhodná, pretože negatívne\nvplýva na deti“.\nPani znalkyňa však vypovedala, že „častá zmena prostredia /po 1 týždni/ je pre deti\nnevhodná a preto je nevhodná aj takto realizovaná striedavá starostlivosť“. Z daného\nmožno vyvodiť záver, že menej časté striedanie prostredí, napr. 1x za mesiac, alebo 1x za 2týždne by na deti negatívne vplývať nemalo.\nParadoxne súd vo svojom aktuálne právoplatnom rozsudku (15 P/227/2014-353\nz 17. 6. 2016) neodstránil to, čo detský psychológ označil ako negatívne pre mal. deti striedanie prostredí v 1-týždňových intervaloch, pretože vo výroku č. 3 Rozsudku bolo\nzachované 1-týždňové striedanie prostredí mal. deťmi.\n... práve v kontrolnom znaleckom posudku, ktorý bohužial nebol prvostupňovým a ani\nodvolacím súdom vykonaný, by bolo možné vhodnosť/nevhodnosť 1-týždňových intervalov\nstriedania potvrdiť/vyvrátiť.\nTaktiež v odvolacom konaní otec detí poukazoval na nepravdivé znenie Zápisnice\nz pojednávania, konkrétne v „Doplnení odvolania č. 9“ doručené odvolaciemu súdu dňa\n30. 1. 2017. Odvolací súd sa však týmto odvolacím dôvodom nezaoberal.\nOtec v konaní pred Okresným súdom Poprad navrhoval vypracovať kontrolný\nznalecký posudok z odboru detská psychológia, a to s poukazom na dlhší časový odstup od\nvypracovania znaleckého posudku v predmetnej veci.\nPrvostupňovým súdom určená pani znalkyňa vyšetrila obidve mal. deti dňa 7. 8.\n2015...\nOkresný súd Poprad rozhodol dňa 17. 6. 2016, tzn. na základe viac ako 10-mesiacov\nstarého/neaktuálneho znaleckého posudku.\n\n6\n\nOdvolací súd rozhodol dňa 23. 2. 2017, tzn. na základe znaleckého posudku, resp.\npedo-psychologického vyšetrenia mal. deti starého (resp. neaktuálneho) viac ako 1,5 roka.\nSúdy však odmietli vykonať dôkaz - kontrolný znalecký posudok, napriek tomu, že\ndetská psychika a správanie podlieha v priebehu krátkeho času k podstatným zmenám...\n... za posledné mesiace došlo u detí, hlavne u mal.\n\nk zmene v citových\n\nväzbách, pretože viac preferuje a je naviazaný na otca.»\nVo vzťahu k napadnutému rozsudku krajského súdu sťažovateľ tvrdí porušenie\nzákladného práva na súdnu ochranu a práva na spravodlivé súdne konanie spočívajúce (aj)\nv tom, že:\n«... odvolací súd „Doplnenie č. 2 - Odvolania otca detí“ doručené odvolaciemu súdu\ndňa 19. 12. 2016 nezaložil do správneho súdneho spisu, tzn. odvolací súd rozhodol bez\nzohľadnenia podstatných skutočností uvedených v „Doplnení č. 2 – Odvolania“, ktoré súdu\nzaslal otec detí.\nKrajský súd Prešov, ako odvolací súd, v konaní č. 3 CoP/29/2016 a 3 CoP/30/2016\nrozhodol o odvolaní otca detí Rozsudkom dňa 23. 2. 2017.\nZ súdneho spisu č. l. 655 a č. l. 656 vyplýva, že „Doplnenie č. 2 - Odvolania proti\nRozsudku 15 P/227/2014-252“ z 19. 12. 2016, ktoré otec detí zaslal odvolaciemu súdu dňa\n19. 12. 2016 a odvolací súd tento dokument prijal dňa 19. 12. 2016, nebolo založené do\nodvolacieho súdneho spisu zn. 3 CoP/29/2016 a 3 CoP/30/2016 súdneho konania. Do\nsúdneho spisu bol predmetný dokument vložený až dňa 22. 3. 2017, tzn. 29 dní po vydaní\nrozhodnutia/rozsudku odvolacieho súdu.\nNa základe uvedeného je nespochybniteľné, že odvolací súd vydal rozhodnutie dňa\n23. 2. 2017 bez zohľadnenia skutočností uvedených v dokumente, ktorý odvolací súd prijal\ndňa 19. 12. 2016, ktoré by mali podľa otca detí podstatný vplyv na rozhodnutie súdu.\n... princíp rovnosti zbraní, ako jeden zo znakov širšieho konceptu spravodlivého\nsúdneho konania, vyžaduje, aby každej procesnej strane bola daná primeraná možnosť\npredniesť svoju záležitosť za podmienok, ktoré ju nestavajú do podstatne nevýhodnejšej\npozície...»\n\n7\n\nSťažovateľ ďalej namieta porušenie základného práva podľa čl. 41 ods. 1 ústavy\na práva podľa čl. 8 ods. 1 dohovoru, pretože:\n«... súd svojvoľne/arbitrárne obmedzil starostlivosť otca o deti na 9 dní/mesiac, čo je\nzníženie starostlivosti otca o deti o 36 % (resp. zníženie o 5 dní/mesiac) oproti dovtedy\n2 roky realizovanej striedavej osobnej starostlivosti\nOtec sa o deti v rámci svojich možností staral od ich narodenia. Po narodení\ndňa\n\nštandardne ako iní otcovia, tzn. pomáhal manželke a venoval synovi skoro\n\nvšetok svoj voľný čas, ktorý mu popri práci ostával. Po narodení\n\ndňa\n\nsa\n\no dcérku otec staral nadštandardne, pretože si u zamestnávateľa vybavil 12-mesačnú\nmaterskú dovolenku, lebo mu to sociálny systém jeho zamestnávateľa umožňoval. O\nsa otec staral komplexne... Od 10. 8. 2014 do 1. 4. 2015 mal otec znemožnený\nprístup k deťom, z dôvodu, že mu to matka bezdôvodne neumožnila, pričom sa domáhal\nkontaktu s deťmi - telefonátmi, emailami, sms-kami, ale aj vycestovaním k obydliu matky\n(vzdialené 350 km) a to:\n- dňa 17. 9. 2014 žiadal osobne pred obydlím matky detí kontakt s deťmi a taktiež na\nÚPSVaR Poprad\n- dňa 28. 11. 2014 žiadal osobne pred obydlím matky detí kontakt s deťmi\n- dňa 29. 12. 2014 žiadal osobne pred obydlím matky detí kontakt s deťmi\n- dňa 23. 1. 2015 žiadal osobne pred obydlím matky detí kontakt s deťmi.\nOd 1. 4. 2015 do 4. 4. 2017 (tzn. viac ako 2 roky) otec detí, po 8 mesačnej strate\nkontaktu s deťmi, realizoval striedavú osobnú starostlivosť, tzn. otec sa staral o deti každý\npárny kalendárny týždeň od soboty 18.00 hod do soboty 18.00 hod. Otec detí za celé 2 roky\nnevynechal ani jeden týždeň možnosti byt' a starať sa o svoje deti. Počas celých 2 rokov\nstriedavej starostlivosti o deti neboli v starostlivosti otca o deti zistené žiadne nedostatky,\npráve naopak. Deti pri otcovi napredovali po všetkých stránkach, či už z pohľadu\nsociálnych väzieb, fyzického vývoja (športovanie a pohybové aktivity, ako bicyklovanie,\nplávanie, futbal, ihriská), psychického vývoja (rodinné väzby, kultúrne podujatia, aktivity\nv škôlke, vzdelávanie). Exemplárne treba poukázať na skutočnosť, že otec detí s deťmi\nkomunikuje bilingválne slovensko-nemecky. Takto otec s deťmi hovorí od ich útleho veku\nich života v Nemecku... deti hovoria plynule slovensky, ale aj nemecky...\n\n8\n\nRozsudkom Krajského súdu Prešov sa dňa 4. 4. 2017 správoplatnila zmena\nv starostlivosti rodičov o deti...\nSúdne rozhodnutie považujeme za svojvoľné/arbitrárne z nasledovných dôvodov:\na) súd zamietol striedavú starostlivosť na základe NEpravdivej zápisnice...\nb) súd nevykonal dôkaz - kontrolný znalecký posudok...\nc) súd rozhodol na základe 10 mesiacov starého, tzn. neaktuálneho znaleckého\nposudku\nd) pani znalkyňa v znaleckom posudku v závere na strane č.59 uvádza „pokiaľ\nobidvaja rodičia budú zamestnaní je možné uvažovať aj o styku maloletých deti s rodičmi\nformou striedavej výchovy, ktorá je aj aktuálne akceptovateľná, avšak je nutné umiestniť\nmaloletého\n\ndo materskej školy, prípadne aj maloletú\n\n.“\n\nPre dosiahnutie spravodlivého rozhodnutia o úprave styku rodičov s dieťaťom\nv zmysle premís popísaných v predchádzajúcom bode je potrebné zo strany konajúceho\nsúdu (resp. zainteresovaných orgánov verejnej moci) zohľadniť predovšetkým tieto kritériá:\n- existenciu pokrvného puta medzi dieťaťom a o jeho zverenie do starostlivosti sa\nusilujúcimi osobami,\n- mieru zachovania identity a integrity dieťaťa a jeho rodinných väzieb v prípade\njeho zverenia do starostlivosti tej - ktorej osoby,\n- schopnosť osôb usilujúcich o zverenie dieťaťa do starostlivosti zaistiť jeho\npriaznivý fyzický a psychický vývoj vrátene vzdelávacích, emocionálnych, materiálnych a\niných potrieb,\n- prianie dieťaťa [v zmysle 52 a nasl. Všeobecného komentára č. 14 Výboru pre\npráva dieťaťa č. 14 z 29. 5. 2013 o práve dieťaťa na to, aby jeho najlepšie záujmy boli\nprvoradým hľadiskom (General comment No. 14 on the right of the child to háve his or her\nbest interests taken as primary consideration), 2003, CRC/C/GC/14; resp. v zmysle nálezov\nÚstavného súdu Českej republiky I. ÚS 2482/13 a I. ÚS 1554/14].\nV zmysle nálezu Ústavného súdu Českej Republiky I. ÚS 153/16 zo dňa 26. 7. 2016:\n„Být spolu znamená pro rodiče a jeho dítě jeden ze základních prvku rodinného\nživota, a to i preš rozkoly ve vztazích mezi rodiči. Jak vyplývá z Úmluvy o právech dítěte,\ntak dítě má právo udržovat pravidelné osobní kontakty s oběma rodiči a oba rodiče mají\nspolečnou odpovědnost za výchovu a vývoj dítěte (čl. 9 odst. 3 a čl. 18 odst. 1). Z ustálené\n\n9\n\njudikatúry Ústavního soudu poté vyplývá, že v zájmu dítěte zpravidla je, aby bylo v péči\nobou rodičů, kde každý z nich poskytuje dítěti láskyplnou péči a každý svým dilem prispívá\nk osobnostnímu vývoji dítěte. Již proto jakékoliv omezení tohoto aspektu rodinného života\n(styku mezi rodičem a dítětem), musí být řádně a pečlivě oduvodnéno, tedy musí sledoval\nlegitímni cíl nejlepšího zájmu dítéte a být tomuto cíli přiměřené.\nTaktiež nález Ústavného súdu Českej Republiky I. ÚS 955/15 zo dňa 14. 3. 2017:\n„Pokud obecné soudy rozhodují o úpravě styku, nutno vycházet z toho, že právem\nobou rodiču je v zásadě stejnou mírou o dítě pečovat a podílet se na jeho výchově, s čímž\nkorešponduje i právo samotného dítěte na péči obou rodičú, a tudíž jeli rozhodnutím soudu\nsvěřeno do péče jednoho z rodičú, pak by tomuto dítěti mělo být umožněno stýkat se\ns druhým rodičem v takové míře, aby byl postulát rovné rodičovské péče co nejvíce naplněn.\nTakové uspořádání je zpravidla vždy v „nejlepším zájmu dítěte“, přičemž odchýlky od\ntohoto princípu musí být odůvodněny ochranou nějakého jiného, dostatečně silného\nlegitimního zájmu, přičemž konkrétni skutečnosti, o něž se tento zájem opírá, musí být\nv daném řízení prokázány.\"\nMáme za to, že obmedzenie práva otca detí na rodinný život v rozhodnutí súdu\nnebolo vyvážené legitímnym cieľom zabezpečiť najlepší záujem detí.\nSúčasne horeuvedené skutočnosti dokazujú, že obmedzenie kontaktu detí s ich otcom\no 36 % nebolo všeobecnými súdmi riadne a starostlivo odôvodnené.»\nSťažovateľ v sťažnosti namieta aj porušenie základného práva podľa čl. 19 ods. 2\nústavy a práva podľa čl. 8 ods. 1 dohovoru z dôvodu, že ho okresný súd zaviazal znášať\nvšetky ťarchy s cestovaním v dôsledku vzdialenosti medzi bydliskami rodičov (približne\n350 km) aj napriek tomu, že otec detí (sťažovateľ) vzdialenosť medzi bydliskami rodičov\nnespôsobil, pretože stále býva v pôvodnom mieste bydliska rodičov, a teda matka detí\nzmenila svoje bydlisko, čím zapríčinila vzdialenosť medzi nimi.\n«Otec detí je od 4. 4. 2017 povinný znášať všetky ťarchy spojené s cestovaním... čo je\nvo finančnom vyjadrení 70-100 EUR/jedna cesta. Z hľadiska časového zodpovedá jedna\ncesta „tam a späť“ v hrubom cca 8 hodín strávených cestovaním.\n\n10\n\nOtec detí si deti vyzdvihuje podľa výroku č. 3 Rozsudku OSPP sp. zn. 15 P/227/2014353 zo dňa 17. 6. 2014 každú párnu stredu o 15.00 hod. Streda je vo všeobecnosti\nštandardný pracovný deň. Z uvedeného vyplýva, že otec detí je povinný každé 2 párne\nkalendárne stredy precestovať...\nPorušenie základných práv otca... vidíme v...\n- nemožnosti otca detí vykonávať prácu/zamestnanie/povolanie, pretože 2 stredy, tzn.\ncelé 2 pracovné dni v mesiaci musí precestovať, keď chce byť s deťmi...\n- nutnosti otca detí znášať náklady v rozpätí 280 EUR - 400 EUR za mesiac ako\ncestovné výdavky nutne vynaložené na cestovanie, keď chce byť s deťmi\n- nutnosti otca detí znášať čas strávený cestovaním v rozsahu cca. 32 hodín/mesiac\nZ uvedeného vyplýva, že aktuálne môže otec detí reálne pracovať len 14 dní za\nmesiac, pričom skoro všetci zamestnávatelia vyžadujú od zamestnanca prácu na 20 dní za\nmesiac... a... na pracovnom trhu pre kvalifikáciu/špecializáciu otca detí v podstate\nneexistuje zamestnávateľ, ktorý by toleroval zamestnancovi, že 6 dní za mesiac nebude\npracovať.\nOd 1. 3. 2017 (tzn. už skoro 1 rok) je otec detí vedený na ÚPSVaR ako uchádzač\no zamestnanie...\nOd 1. 3. 2017 otec detí zaslal desiatky žiadostí na pracovné pozície, kde\nzamestnávateľ hľadá (a nevie nájsť) odborníkov so špecializáciou, v ktorej otec detí\npracoval viac ako 10 rokov. S poľutovaním však konštatujeme, že keď sa uvedie, že\nz rodinných dôvodov nemôže 6 dní pracovať, zamestnávatelia odmietnu žiadosti otca detí.\nTáto situácia je pre otca detí o to nepríjemnejšia, že... sa vypracoval až na „nemeckú\núroveň“, keďže bol v Nemecku na pozícii s vysokou kvalifikáciou niekoľko rokov\nzamestnaný.\n... v náleze Ústavného súdu Českej Republiky I. ÚS 955/15 zo dňa 14. 3. 2017 sa\njednoznačne konštatuje: „Je tedy nespravedlivé, aby matka fakticky profitovala z toho, že\ndítě protiprávně odvezla do 200 km vzdáleného místa. Skutečnost, že jeden z rodičů\nprotiprávne (jednostranně) změní bydliště dítěte je podstatnou okolností, kterou je treba\nzohlednit pri rozhodování, komu dítě svěřit do péče a pri rozhodováni o rozsahu\na podmínkách styku. Napríklad k předáváni dítěte ke styku by mělo zásadně docházet\n\n11\n\nv místě původního bydliště dítěte. Pro jiné rozhodnutí by měly existoval dostatečně závažné\ndůvody, které by měly být v soudním rozhodnutí vysvětleny.“».\nSťažovateľ na základe uvedenej sťažnostnej argumentácie žiada, aby ústavný súd\npo jej prijatí na ďalšie konanie o nej rozhodol nálezom, v ktorom vysloví, že napadnutými\nrozsudkami okresného súdu a krajského súdu boli porušené jeho základné práva podľa\nčl. 19 ods. 1, čl. 41 ods. 1, čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 1 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1\na podľa čl. 8 ods. 1 dohovoru, napadnuté rozsudky okresného súdu a krajského súdu zruší\na vráti vec na ďalšie konanie okresnému súdu, uloží povinnosť okresnému súdu a krajskému\nsúdu spoločne a nerozdielne zaplatiť sťažovateľovi finančné zadosťučinenie v sume 1 euro\nza každý deň právoplatnosti napadnutých rozsudkov a uhradiť trovy konania.\nZároveň sťažovateľ navrhuje aj vydanie dočasného opatrenia, ktorým by ústavný súd\nodložil vykonateľnosť napadnutého rozsudku okresného súdu s odôvodnením, že:\n«- dochádza k narúšaniu rodinných väzieb medzi deťmi a ich otcom\n- syn sťažovateľa (\n\nnastúpi 1. 9. 2018 (tzn. za necelých 6 mesiacov) do\n\nzákladnej školy, pričom\n\nmôže v\n\nštudovať na bilingválnej slovensko-\n\nnemeckej základnej škole „Deutsche Schule Bratislava“ (matke detí otec detí už od roku\n2015 uvoľňuje ich spoločný byt v\n\npretože obidve mal. deti sťažovateľa plynulo\n\nhovoria nemeckým jazykom...\nV dôsledku všetkých v tejto ústavnej sťažnosti uvedených nezákonností však matka\ndetí v súčinnosti so súdmi znemožnia deťom navštevovať podstatne kvalitnejšiu základnú\nškolu, ktorá vytvára základ vzdelávania dieťaťa, resp. človeka, čo je v absolútnom rozpore\ns čl. 3 ods. 1 Dohovore o právach dieťaťa...\n- v meste\n\nmajú deti sťažovateľa obmedzené možnosti navštevovať\n\nmaterskú školu, čo predstavuje obmedzenia z hľadiska sociálneho a výchovného\n- sťažovateľ má obmedzené možnosti zamestnať sa v odbore, v ktorom nadobudol\nvzdelanie/kvalifikáciu a prax\n- sťažovateľ musí znášať ťarchy spojené s cestovaním z dôvodu vzdialenosti bydlísk\nrodičov detí, pričom sťažovateľ túto vzdialenosť nespôsobil.\n\n12\n\nOdloženie vykonateľnosti napadnutého právoplatného rozsudku bude mať za\nnásledok, že sa opätovne stane právoplatným predbežné opatrenie - Uznesenie Krajského\nsúdu Prešov zo dňa 19. 3. 2015 sp. zn. 11 CoP/4/20 15-53, v zmysle ktorého sú deti zverené\ndo striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov.\nDeti sú na starostlivosť oboch rodičov zvyknuté (napríklad sa deti otca už niekoľko\nmesiacov pýtajú, kedy pôjdu do škôlky v\n\nlebo v škôlke v\n\nmajú 3x do\n\ntýždňa tenisový tréning a taktiež sa učia anglické slovíčka, pretože sa jedná o bilingválnu\nškôlku), počas celých 2 rokov nebol so striedavou starostlivosťou z pohľadu detí žiadny\nproblém.\nOdložiť vykonateľnosť napadnutého právoplatného rozhodnutia ďalej odôvodňujeme\npatovou životnou situáciou sťažovateľa, kedy v dôsledku súdnych rozhodnutí je sťažovateľ\nv nasledovnej zúfalej situácii:\n1. sťažovateľ je oprávnený deti vychovávať od stredy do nedele\n2. sťažovateľ je povinný znášať cestovné ťarchy (čas + náklady) a výživné na deti\n3. sťažovateľ musí cestovať za deťmi - precestuje celú párnu stredu a v dôsledku\nosobnej starostlivosti o deti v štvrtok a piatok (neexistuje škôlka, ktorá Vám zoberie dieťa\nna 2 dni za 2 týždne) sa sťažovateľ nemôže zamestnať (aj keď v jeho obore je v regióne BAViedeň niekoľko pracovných ponúk, napríklad aj pracovné pozície na polovičný pracovný\núväzok /avšak s prácou v každý pracovný deň/), tzn. sťažovateľ nemá príjem\n4. sťažovateľ si požičiava od rodičov/sestry, čím sa stále zadlžuje, pričom tento\nneúnosný stav trvá od 1. 3. 2017, tzn. už skoro 1 rok.\nSťažovateľ, resp. otec detí sa cíti už viac ako 3,5 roka byť psychicky vydieraný cez\ndeti...»\nII.\nPodľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú\nSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak\no ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\n\n13\n\nÚstavný súd návrh na začatie konania predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1 zákona\nNárodnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu\nSlovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších\npredpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti\nnavrhovateľa a zisťuje, či nie sú dôvody na odmietnutie návrhu podľa § 25 ods. 2 zákona\no ústavnom súde.\nPodľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde môže ústavný súd na predbežnom\nprerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania návrhy, na ktorých\nprerokovanie nemá právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom,\nneprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy\npodané oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.\nAk ústavný súd navrhovateľa na také nedostatky upozornil, uznesenie sa nemusí odôvodniť.\nII.1\n\nK namietanému porušeniu sťažovateľom označených základných práv\n\npodľa ústavy a práv podľa dohovoru napadnutým rozsudkom okresného súdu\nv spojení s dopĺňacím rozsudkom okresného súdu\nZ čl. 127 ods. 1 ústavy vyplýva, že systém ústavnej ochrany základných práv\na slobôd je rozdelený medzi všeobecné súdy a ústavný súd, pričom právomoc všeobecných\nsúdov je ústavou založená primárne („... ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný\nsúd“) a právomoc ústavného súdu len subsidiárne, t. j. na princípe subsidiarity.\nZ princípu subsidiarity vyplýva, že právomoc ústavného súdu poskytnúť ochranu\nzákladným právam a slobodám je daná iba vtedy, ak o ochrane týchto práv a slobôd\nnerozhodujú všeobecné súdy. Ústavný súd pri uplatňovaní svojej právomoci vychádza zo\nzásady, že ústava ukladá všeobecným súdom chrániť nielen zákonnosť, ale aj ústavnosť.\nPreto je právomoc ústavného súdu subsidiárna a nastupuje až vtedy, ak nie je daná\nprávomoc všeobecných súdov (m. m. IV. ÚS 236/07). Ak ústavný súd pri predbežnom\nprerokovaní sťažnosti zistí, že sťažovateľ sa ochrany svojich základných práv alebo slobôd\n\n14\n\nmôže domôcť (a aj domáhal) využitím jemu dostupných a účinných prostriedkov nápravy\npred iným (všeobecným) súdom, musí takúto sťažnosť odmietnuť z dôvodu nedostatku\nprávomoci na jej prerokovanie (m. m. IV. ÚS 115/07).\nProti napadnutému rozsudku okresného súdu v spojení s jeho dopĺňacím rozsudkom\nmohol sťažovateľ podať odvolanie (čo aj využil), o ktorom bol oprávnený a aj povinný\nrozhodnúť krajský súd. Právomoc krajského súdu rozhodnúť o odvolaní sťažovateľa\nv danom prípade vylučuje právomoc ústavného súdu. Ústavný preto túto časť sťažnosti\nodmietol podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde pre nedostatok právomoci na jej\nprerokovanie.\nII.2\n\nK namietanému porušeniu sťažovateľom označených základných práv\n\npodľa ústavy a práv podľa dohovoru napadnutým rozsudkom krajského súdu\nJednou zo základných podmienok prijatia sťažnosti na ďalšie konanie je jej podanie\nv lehote ustanovenej v § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde. Táto lehota je dvojmesačná\na začína plynúť od právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo upovedomenia\no inom zásahu, pričom pri opatrení alebo inom zásahu sa počíta odo dňa, keď sa sťažovateľ\nmohol o opatrení alebo inom zásahu dozvedieť. Nedodržanie tejto lehoty je zákonom\nustanoveným dôvodom na odmietnutie sťažnosti ako podanej oneskorene (§ 25 ods. 2\nzákona o ústavnom súde). V prípade podania sťažnosti po uplynutí zákonom ustanovenej\nlehoty neumožňuje zákon o ústavnom súde zmeškanie tejto lehoty odpustiť (pozri napr.\nIV. ÚS 14/03, I. ÚS 64/03, I. ÚS 188/03).\nPodľa § 20 ods. 4 zákona o ústavnom súde je ústavný súd viazaný návrhom na\nzačatie konania okrem prípadov výslovne uvedených v tomto zákone. Viazanosť ústavného\nsúdu návrhom na začatie konania sa prejavuje vo viazanosti petitom, teda tou časťou\nsťažnosti, v ktorej sťažovateľ špecifikuje, akého rozhodnutia sa domáha (§ 20 ods. 1 zákona\no ústavnom súde), čím zároveň vymedzí rozsah predmet konania pred ústavným súdom\nz hľadiska požiadavky na poskytnutie ústavnej ochrany. Vzhľadom na to môže ústavný súd\nrozhodnúť len o tom, čoho sa sťažovateľ domáha v petite svojej sťažnosti, a vo vzťahu\n\n15\n\nk tomu subjektu, ktorého označil za porušovateľa svojich práv. Platí to predovšetkým\nv situácii, keď je sťažovateľ zastúpený zvoleným advokátom (m. m. II. ÚS 19/05,\nIII. ÚS 2/05, IV. ÚS 287/2011).\nSťažovateľ podľa petitu namieta porušenie svojich práv garantovaných ústavou\na dohovorom aj napadnutým rozsudkom krajského súdu, ktorý podľa zistenia ústavného\nsúdu nadobudol právoplatnosť 4. apríla 2017, pričom sťažovateľ podal elektronicky\nsťažnosť 19. marca 2018, t. j. zjavne po uplynutí lehoty uvedenej v § 53 ods. 3 zákona\no ústavnom súde. Ústavný súd zároveň konštatuje, že sťažovateľ uznesenie dovolacieho\nsúdu sp. zn. 1 Cdo 213/2017 z 31. januára 2018 (doručený mu 23. februára 2018)\nnenapadol.\nZa uvedených okolností bolo pre predbežné prerokovanie tejto časti sťažnosti\npodstatné, či sú splnené podmienky na aplikáciu judikatúry ústavného súdu z ostatného\nobdobia, v zmysle ktorej [v zhode s judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva (napr.\nrozsudok z 12. 11. 2002 vo veci Zvolský a Zvolská verzus Česká republika, sťažnosť\nč. 46129/99, body 51, 52, 53 a 54)] v prípade, ak sťažovateľ podá mimoriadny opravný\nprostriedok (dovolania), tak mu dvojmesačná lehota na podanie sťažnosti ústavnému súdu\nzačne plynúť dňom doručenia rozhodnutia dovolacieho súdu o mimoriadnom opravnom\nprostriedku (dovolaní) a je považovaná za zachovanú aj vo vzťahu k predchádzajúcemu\nprávoplatnému rozhodnutiu, v tomto prípade vo vzťahu k napadnutému rozsudku krajského\nsúdu (obdobne napr. I. ÚS 169/09, I. ÚS 69/2010, IV. ÚS 58/2011).\nÚstavný súd konštatuje, že vo veci sťažovateľa nemôže aplikovať citovanú\njudikatúru, keďže pri posudzovaní otázky dodržania lehoty na podanie sťažnosti musí\nvychádzať z doslovného znenia zákona o ústavnom súde, ako aj z toho, že ak sťažovateľ\nuplatnil mimoriadny opravný prostriedok – dovolanie, spôsobilý zabezpečiť ochranu jej\npráv, avšak najvyšší súd ho následne odmietol ako neprípustné, musí namietať vo svojej\nsťažnosti nielen rozhodnutie, príp. postup krajského súdu, ale aj rozhodnutie dovolacieho\nsúdu, resp. jeho postup, čo však v posudzovanej veci sťažovateľ neurobil, a preto treba časť\njeho sťažnosti smerujúcu proti napadnutému rozsudku krajského súdu považovať\n\n16\n\nza oneskorene podanú. Ak by sťažovateľ splnil uvedenú podmienku, t. j. napadol aj\nrozhodnutie dovolacieho súdu, ústavný súd by, aj v situácii, že nezistí ústavne relevantné\npochybenie v rozhodnutí, resp. postupe dovolacieho súdu a porušenie práv sťažovateľa\nnajvyšším súdom nevysloví, mohol preskúmať sťažnosťou napadnuté rozhodnutie krajského\nsúdu (m. m. III. ÚS 34/2012, III. ÚS 543/2012, IV. ÚS 318/2013) bez ohľadu\nna skutočnosť, že dvojmesačná lehota na podanie sťažnosti ustanovená v § 53 ods. 3 zákona\no ústavnom súde už uplynula.\nÚstavný súd vo veci sťažovateľa vzal do úvahy aj judikatúru Európskeho súdu pre\nľudské práva (napr. Kadlec a ostatní proti Českej republike), v zmysle ktorej musia súdy\n(vrátane ústavného súdu) pri uplatňovaní procesných pravidiel zabrániť jednak prehnanému\nformalizmu, ktorý by bol v rozpore s princípmi spravodlivého súdneho konania, ale\nna druhej strane aj prílišnej benevolencii, ktorá by vo svojich dôsledkoch mohla znamenať\naž negáciu zákonom ustanovených procesných náležitostí, resp. predpokladov na konanie\n(m. m. IV. ÚS 406/2010).\nNa tomto základe ústavný súd pri predbežnom prerokovaní túto časť sťažnosti\nodmietol podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde ako oneskorene podanú.\nKeďže ústavný súd odmietol sťažnosť sťažovateľa ako celok, bolo bez právneho\nvýznamu zaoberať sa ďalšími v nej uvedenými návrhmi.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 12. júla 2018\n\n17", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "maloletý-úprava práv a povinností k maloletému", "subsidiarita", "rodičovské práva, rodina"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:ad473240-91c9-413a-8208-5d4ed4bc2743", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 318/2013", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 318/2013 z 6. 6. 2013", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2013-06-06", "citacie_n": 10, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:ad473240-91c9-413a-8208-5d4ed4bc2743"}, {"guid": "ussr:faa73a54-c33a-41b8-a39e-258cb2e3b8ce", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 543/2012", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 543/2012 z 30. 10. 2012", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2012-10-30", "citacie_n": 30, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:faa73a54-c33a-41b8-a39e-258cb2e3b8ce"}, {"guid": "ussr:14033bc8-d3b3-4bb6-9eb8-46d48076d042", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 34/2012", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 34/2012 z 25. 1. 2012", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2012-01-25", "citacie_n": 33, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:14033bc8-d3b3-4bb6-9eb8-46d48076d042"}, {"guid": "ussr:840b3b8f-9c19-47f1-98ce-cc7d93de9f9d", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 287/2011", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 287/2011 z 7. 7. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-07-07", "citacie_n": 594, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:840b3b8f-9c19-47f1-98ce-cc7d93de9f9d"}, {"guid": "ussr:c7debb67-075c-480b-9885-3b28662601d9", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 58/2011", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 58/2011 z 3. 3. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-03-03", "citacie_n": 56, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:c7debb67-075c-480b-9885-3b28662601d9"}, {"guid": "ussr:10efb149-e7c7-48bd-9421-8e60611e059b", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 406/2010", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 406/2010 z 28. 10. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-10-28", "citacie_n": 32, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:10efb149-e7c7-48bd-9421-8e60611e059b"}, {"guid": "ussr:7234c158-dca5-4a47-8d49-5326a95bd171", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 69/2010", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 69/2010 z 31. 3. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-03-31", "citacie_n": 136, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:7234c158-dca5-4a47-8d49-5326a95bd171"}, {"guid": "ussr:b2224e53-4645-4ae8-879e-ab506b0c3d40", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 169/09", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 169/09 z 24. 6. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-06-24", "citacie_n": 772, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:b2224e53-4645-4ae8-879e-ab506b0c3d40"}, {"guid": "ussr:3d1bbbf7-d99c-47a6-bb70-07901c4bb4d6", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 236/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 236/07 z 27. 9. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-09-27", "citacie_n": 1809, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:3d1bbbf7-d99c-47a6-bb70-07901c4bb4d6"}, {"guid": "ussr:4cde5b9f-f9a9-4ed2-beaf-3ccde794261e", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 115/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 115/07 z 17. 5. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-05-17", "citacie_n": 1741, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:4cde5b9f-f9a9-4ed2-beaf-3ccde794261e"}, {"guid": "ussr:e68ba244-def6-440c-81da-5feb103ec39c", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 19/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 19/05 z 26. 1. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-01-26", "citacie_n": 1191, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e68ba244-def6-440c-81da-5feb103ec39c"}, {"guid": "ussr:0ad63eed-cfa9-47b3-a259-932a9b146ac1", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 2/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 2/05 z 11. 1. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-01-11", "citacie_n": 1189, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:0ad63eed-cfa9-47b3-a259-932a9b146ac1"}, {"guid": "ussr:a06cf2b3-f623-443c-ad9a-58ca62360dcc", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 188/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 188/03 z 22. 10. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-10-22", "citacie_n": 463, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:a06cf2b3-f623-443c-ad9a-58ca62360dcc"}, {"guid": "ussr:81b75ca0-77a6-42fa-9697-00c4815fb803", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 64/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 64/03 z 26. 3. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-03-26", "citacie_n": 486, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:81b75ca0-77a6-42fa-9697-00c4815fb803"}, {"guid": "ussr:b19b656f-8d59-445a-8909-6118f753174d", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 14/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 14/03 z 22. 1. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-01-22", "citacie_n": 1463, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:b19b656f-8d59-445a-8909-6118f753174d"}, {"guid": "9a38b3b9-54ed-438e-9d82-a08d85618d28:a1b42661-1ae2-42fc-8166-333fc2c46326", "ecli": "ECLI:SK:KSPO:2017:8714210066.4", "spisova_znacka": "3CoP/30/2016", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. 3CoP/30/2016 z 22. 2. 2017", "sud": "Krajský súd Prešov", "datum_vydania": "2017-02-22", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2017:8714210066.4"}, {"guid": "67a9f222-6bca-46ef-86dc-0a1b39d57c77:1150ceca-7007-456c-af68-4407ab131921", "ecli": "ECLI:SK:KSZA:2015:5614203690.1", "spisova_znacka": "11CoP/4/2015", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Žilina sp. zn. 11CoP/4/2015 z 8. 2. 2015", "sud": "Krajský súd Žilina", "datum_vydania": "2015-02-08", "citacie_n": 4, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSZA:2015:5614203690.1"}], "citovane_v": [{"guid": "ussr:6248361e-8878-41c9-8df3-4c0bab814487", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:1.US.337.2019.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 337/2019", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 337/2019 z 17. 12. 2019", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2019-12-17", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:1.US.337.2019.1"}, {"guid": "e86fc919-33f3-4619-a718-73eed3945216:4204c71a-d7ac-4243-a31b-d9206727ca57", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2021:1107203232.4", "spisova_znacka": "8Co/84/2020", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 8Co/84/2020 z 26. 4. 2021", "sud": "Krajský súd Bratislava", "datum_vydania": "2021-04-26", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2021:1107203232.4"}]}