{"guid": "ussr:7ab1c8d9-fb38-4565-be88-5cac6527136f", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:4.US.382.2018.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 382/2018", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 382/2018 z 20. 6. 2018", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 20. júna 2018, sp. zn. IV. ÚS 382/2018, ECLI:SK:USSR:2018:4.US.382.2018.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": null, "sudca_id": null, "sudca_url": null, "datum_vydania": "2018-06-20", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["odmieta", "odmieta", "odmieta"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "IV.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-2", "nazov": "čl. 46 ods. 2 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/7ab1c8d9-fb38-4565-be88-5cac6527136f", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:4.US.382.2018.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2018:4.US.382.2018.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2018:4.US.382.2018.1/text", "citacie_n": 6, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nIV. ÚS 382/2018-19\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 20. júna 2018 v senáte\nzloženom z predsedníčky Ľudmily Gajdošíkovej (sudkyňa spravodajkyňa), zo sudcu\nLadislava Orosza a sudcu Miroslava Duriša predbežne prerokoval sťažnosť\n\n,\n\n, zastúpeného advokátom JUDr. Mariánom Ďurinom,\nSibírska 1608/4, Bratislava, vo veci namietaného porušenia základných práv podľa čl. 46\nods. 1 a 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane\nľudských práv a základných slobôd rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky\nsp. zn. 1 So 47/2015 zo 14. marca 2017 a takto\nrozhodol:\nSťažnosť\n\no d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.\nOdôvodnenie:\nI.\n\nÚstavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 7. júna 2017\ndoručená sťažnosť\n\n(ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namieta porušenie svojich\n\nzákladných práv podľa čl. 46 ods. 1 a 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“)\na práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd\n\n(ďalej len „dohovor“) rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len\n„najvyšší súd“) sp. zn. 1 So 47/2015 zo 14. marca 2017 (ďalej len „napadnutý rozsudok“).\nZo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že Sociálna poisťovňa, ústredie, rozhodnutím\nč. 510 907 2660 0 z 18. marca 2014 (ďalej len „rozhodnutie Sociálnej poisťovne“) priznala\nsťažovateľovi starobný dôchodok od 3. septembra 2010 v sume 49,60 € mesačne a ďalej ho\nna základe jednotlivých, vo výroku rozhodnutia citovaných valorizačných úprav, postupne\nzvýšila od 1. januára 2014 na sumu 72,20 € mesačne.\nKrajský súd v Banskej Bystrici na základe odvolania proti rozhodnutiu Sociálnej\npoisťovne podaného sťažovateľom rozsudkom sp. zn. 26 Sd 145/2014 z 12. februára 2015\n(ďalej len „rozsudok krajského súdu“) rozhodnutie Sociálnej poisťovne potvrdil.\nNajvyšší súd napadnutým rozsudkom rozsudok krajského súdu zmenil tak,\nže rozhodnutie Sociálnej poisťovne zrušil a vec jej vrátil na ďalšie konanie.\nSťažovateľ v sťažnosti uvádza: „Napriek tomu, že Najvyšší súd SR výrokom\nrozsudku čís. k.: 1 So/47/2015 zo dňa 14. 03. 2017 rozsudok Krajského súdu v Banskej\nBystrici zmenil tak, že rozhodnutie Sociálnej poisťovne zrušil a vrátil jej vec na ďalšie\nkonanie, právnym názorom vyjadreným v odôvodnení rozsudku sa Najvyšší súd SR stotožnil\ns odôvodnením rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici. Právnym názorom Najvyššieho\nsúdu SR vyjadreným k prejednávanej veci v texte odôvodnenia rozsudku musí byť Sociálna\npoisťovňa viazaná. Najvyšší súd SR podstatnou časťou odôvodnenia, nielen čo do rozsahu\nale jeho obsahu, Sociálnu poisťovňu jasne upovedomil, utvrdil a právne zaviazal, že v\nprimárnej otázke sporu, v krátení vypočítaného teoretického starobného dôchodku\nneprimeranou mierou, má postupovať tak, ako postupovala predtým v zrušenom rozhodnutí,\naž na nepatrnú odchýlku jedného roka doby poistenia. Takým postupom Sociálnej poisťovne\nsa sťažovateľovi z úhrnnej doby dôchodkového poistenia opätovne nezhodnotilo vyše\nodpracovaných 10 rokov, čo ho výrazne poškodzuje.“\n\n2\n\nSťažovateľ zastáva názor, že napadnutý rozsudok najvyššieho súdu je nespravodlivý,\nvýrazne ho diskriminuje a poškodzuje. V sťažnosti ďalej uvádza:\n„1/- Odvolací súd sa vyčerpávajúcim spôsobom nevysporiadal a ani nedal\ndostatočné odpovede na najpodstatnejšie skutkové a právne námietky a argumenty\nsťažovateľa uvedené v odvolaní proti rozsudku prvostupňového súdu.\n2/- Odvolací súd právnu otázku zhodnotenia dĺžky doby služobného pomeru v PZ SR\nna výške výsluhového dôchodku, tým aj otázku správnosti krátenia teoretického starobného\ndôchodku vypočítaným koeficientom zdôvodňuje § 58 ods. 1 zákona 328/2002 Z. z., ktorý\npodľa sťažovateľa, zhodnocovanie doby služobného pomeru pre priznanie nároku\nna výsluhový dôchodok a pre priznanie aj konkrétnej výšky sumy výsluhového dôchodku\nneupravuje, čím odvolací súd poprel význam a účel § 58 ods. 1 zák. č. 328/2002 Z. z.\n3/- Protirečivosť tvrdení z odôvodnenia rozhodnutia odvolacieho súdu o dobe\nslužobného pomeru zhodnoteného v osobitnom a všeobecnom systéme, o neprípustnosti\nvylúčenia dôb činnej služby a ich prevedenia pre účely dôchodkového poistenia\na o nemožnosti stotožňovania doby pre vznik nároku na výsluhový dôchodok a spôsobu\nurčenia sumy výsluhového dôchodku.\n4/- Nevysporiadanie sa odvolacieho súdu s jednou zo základných právnych\na skutkových otázok sporu a námietok odvolania proti rozhodnutiu prvostupňového súdu –\no pravdivosti, správnosti a úplnosti oznámenia odboru MV SR, ako základného dôkazu pre\nkrátenie teoretického starobného dôchodku v rozhodnutí odporkyne – túto základnú otázku\nsporu označil, že nebola predmetom prejednania veci.\n5/- Nevysporiadanie sa odvolacieho súdu s princípom právnej istoty na poukázané\nprávne otázky a právne skutočnosti interpretovaným a aplikovaným v obdobných skorších\nsporoch desiatkami rozhodnutí NS SR a súdov nižších stupňov, a to:\na) - k zhodnocovaniu dĺžok dôb služobných pomerov na výške výsluhových\ndôchodkov,\nb) - ku kráteniu teoretického starobného dôchodku na princípe primeranosti,\nc) - k všeobecne platnej zásade nutnosti zhodnocovania celej doby dôchodkového\npoistenia získaného vo viacerých dôchodkových systémoch a neprípustnosti straty časti\ndoby dôchodkového poistenia získaného v niektorom z nich v zmysle ústavnej zásady\nprimeranosti zabezpečenia v starobe podľa čl. 39 Ústavy SR.\n\n3\n\n6/- Nevysporiadanie sa odvolacieho súdu s dôvodnou obavou sťažovateľa\na s podozrením o jeho diskriminácii, doložené písomnými dôkazmi od útvarov a úradov\nosobitného systému sociálneho zabezpečenia a od Sociálnej poisťovne.“\nSťažovateľ v sťažnosti prezentuje názor o nesprávnom právnom výklade a aplikácii\nviacerých v sťažnosti citovaných zákonných ustanovení a uvádza: «Sťažovateľ je toho\nnázoru, že právne hodnotenie a úvahy Najvyššieho súdu SR vychádzajú s dôrazom\nna nesprávne ustanovenie § 58 ods. 1 zák. 328/2002 Z. z. keď uvádza, že pre nárok a výšku\nvýsluhového dôchodku bola zhodnotená doba služobného pomeru v rozsahu 41 rokov\n71 dní. Podľa sťažovateľa je aplikácia § 58 ods. 1 zák. vo vzťahu k zhodnocovaniu doby\nslužobného pomeru nesprávna a jeho interpretácia Najvyšším súdom SR. prvostupňovým\nsúdom a odborom MV SR, účelová, arbitrárna a odchyľujúca sa od znenia a zmyslu § 58\nods. 1 zák. Ustanovenie § 58 ods. 1 zák. č. 328/2002 Z. z., podľa sťažovateľa,\nzhodnocovanie akejkoľvek doby služobného pomeru neupravuje. Upravuje a taxatívne\nstanovuje, aký druh služobnej alebo pracovnej činnosti, ako služba vojaka, policajta, práca\nhasiča, či colníka, je možné charakterizovať, že je dobou trvania služobného pomeru, teda\ntou dobou, ktorú je potrebné brať v úvahu pri rozhodovaní o vzniku nároku na výsluhový\npríspevok, odchodné, úmrtné, výsluhový dôchodok a invalidný výsluhový dôchodok,\na je potrebné ju brať v úvahu pri rozhodovaní o výpočte aj výšky týchto dávok. Je dobou\ndefinovanou ako „doba služobného pomeru“ rozhodujúcou, nie zhodnocujúcou alebo\nzhodnotenou pre nárok aj na výsluhový dôchodok a jeho výšku, nie pre výpočet konkrétnej\nvýšky. Zrejme nielen gramaticky ale aj logicky, obsahové a významové, výraz rozhodujúcou\nsa nerovná, resp. nie je totožný s výrazom zhodnocujúcou. Podľa sťažovateľovho názoru\n§ 58 ods. I zák. ani neurčuje, aká dĺžka z rozhodujúcej doby služobného pomeru má byť pre\nvýpočet výšky výsluhy zhodnotená, určuje, z akého druhu služobnej a pracovnej činnosti\ndefinovanej ako „služobný pomer“ je možné potrebnú časť doby pre určenie nároku\nna výsluhový dôchodok a aj pre výpočet jeho výšky uplatniť. To aká dlhá doba\nzo služobného pomeru, definovaného podľa § 58 ods. 1 zák., je rozhodujúca a môže byť\nzhodnotená pre nárok na výsluhový dôchodok a pre nárok na jeho výšku, ustanovuje\na upravuje § 38 a § 39 zák., preto závery Najvyššieho súdu SR, že pre účely uplatnenia\nnároku a aj pre určenie výšky výsluhového dôchodku sťažovateľa sa doba služobného\n\n4\n\npomeru zhodnocuje podľa § 58 ods. 1, to je doba v celom rozsahu, sú podľa sťažovateľa\nnesprávne. Keďže prvostupňový a odvolací súd vo vzťahu k zhodnocovaniu doby činnej\nslužby aplikovali výlučne § 58 ods. 1 zák., pri rozhodovaní o tom aká dlhá doba služby bola\npre nárok na výsluhový dôchodok a pre jeho výšku zhodnotená, vychádzali z jeho\nnesprávnej interpretácie a z nesprávneho právneho ustanovenia. Právne názory\nprezentované odvolacím a prvostupňovým súdom, resp. odborom MV SR o tom, že na výške\nvýsluhového dôchodku je zhodnotená celá doba služobného pomeru, sú potom podľa\nsťažovateľa v rozpore so základným princípom, na ktorom je zákon č. 328/2002 Z. z.\nbudovaný a to princíp výsluhy a zásluhovosti. ktoré v tejto súvislosti sťažovateľ stručne\nzdôvodní...»\nNa základe uvedeného sťažovateľ navrhuje, aby ústavný súd vydal nález:\n„1/- Slovenská republika, zastúpená Najvyšším súdom SR, v konaní čís. k.:\n1 So/47/2015 vedeného na Najvyššom súde SR, porušila právo sťažovateľa:\nupravené v čl. 46., ods. 1. a ods. 2, Ústavy SR a v čl. 6., ods. 1.,\nDohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd na spravodlivý proces, pretože\nrozhodnutie Najvyššieho súdu SR, je v rozpore so zákonom, najmä s právom sťažovateľa\nna spravodlivý súdny proces a právom na súdnu ochranu.\n2/- Ústavný súd SR zrušuje rozhodnutie Najvyššieho súdu SR čís. k.: 1 So/47/2015\nzo dňa 14.03.2017 a zároveň prikazuje Najvyššiemu súdu SR, aby vo veci ďalej konal a aby\nrozhodol.\n3/- Ústavný súd SR priznáva sťažovateľovi finančné zadosťučinenie vo výške 3 500.€ ktoré je Najvyšší súd SR povinný mu vyplatiť do dvoch mesiacov odo dňa právoplatnosti\ntohto rozhodnutia.\n4/- Najvyšší súd SR je povinný nahradiť do 15 dní odo dňa právoplatnosti\nrozhodnutia (v zmysle § 36 ods. 2 zákona č. 38/1993 Z. z., o organizácii Ústavného súdu\nSR, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov) trovy právneho zastúpenia vo výške\n312,34 €, a to všetko na bežný účet advokáta...“\n\n5\n\nII.\nPodľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy,\nktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,\nak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\nÚstavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky\nč. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním\na o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom\nsúde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti\nnavrhovateľa. Cieľom predbežného prerokovania každého návrhu je rozhodnúť o jeho\nprijatí na ďalšie konanie alebo o jeho odmietnutí, a teda vylúčení z ďalšieho konania pred\nústavným súdom zo zákonom ustanovených dôvodov. Pri predbežnom prerokovaní návrhu\ntakto ústavný súd skúmal, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde\nnebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto zákonného ustanovenia návrhy\nvo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú\nnáležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne\nneoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom\nprerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť\naj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.\nV súlade s konštantnou judikatúrou ústavného súdu o zjavne neopodstatnenú\nsťažnosť ide vtedy, keď namietaným postupom alebo namietaným rozhodnutím príslušného\norgánu verejnej moci nemohlo dôjsť k porušeniu základného práva alebo slobody, ktoré\noznačil sťažovateľ, a to buď pre nedostatok príčinnej súvislosti medzi označeným postupom\nalebo rozhodnutím príslušného orgánu verejnej moci a základným právom alebo slobodou,\nporušenie ktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnenú\nsťažnosť preto možno považovať takú, pri predbežnom prerokovaní ktorej ústavný súd\nnezistil žiadnu možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody, reálnosť\n\n6\n\nktorej by mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie (I. ÚS 66/98, tiež napr. I. ÚS 4/00,\nII. ÚS 101/03, IV. ÚS 136/05, III. ÚS 198/07).\nK iným dôvodom, ktoré môžu zakladať záver o zjavnej neopodstatnenosti sťažnosti,\nnesporne patrí aj ústavnoprávny rozmer, resp. ústavnoprávna intenzita namietaných\npochybení, resp. nedostatkov v činnosti alebo rozhodovaní príslušného orgánu verejnej\nmoci, posudzovaná v kontexte s konkrétnymi okolnosťami prípadu (IV. ÚS 362/09,\nm. m. IV. ÚS 62/08).\nPodľa čl. 46 ods. 1 ústavy každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom\nsvojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom\nna inom orgáne Slovenskej republiky.\nPodľa čl. 46 ods. 2 ústavy kto tvrdí, že bol na svojich právach ukrátený rozhodnutím\norgánu verejnej správy, môže sa obrátiť na súd, aby preskúmal zákonnosť takéhoto\nrozhodnutia, ak zákon neustanoví inak. Z právomoci súdu však nesmie byť vylúčené\npreskúmanie rozhodnutí týkajúcich sa základných práv a slobôd.\nPodľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola\nspravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom\nzriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo\no oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.\nÚstavný súd sa vzhľadom na procesno-právne okolnosti posudzovaného prípadu\nmusel najprv zaoberať rozsahom svojej prieskumnej právomoci vo vzťahu k napadnutému\nrozsudku najvyššieho súdu vzhľadom na skutočnosť, že napadnutým rozsudkom\nnajvyššieho súdu nebolo konanie vo veci sťažovateľovho odvolania proti rozsudku\nSociálnej poisťovne pred všeobecnými súdmi právoplatne skončené.\nZ rozdelenia súdnej moci v ústave medzi ústavný súd a všeobecné súdy (čl. 124\na čl. 142 ods. 1 ústavy) vyplýva, že ústavný súd nie je alternatívou ani mimoriadnou\n\n7\n\nopravnou inštanciou vo veciach, ktoré patria do právomoci všeobecných súdov\n(m. m. II. ÚS 1/95). Ústavný súd sa pri zakladaní svojej právomoci riadi zásadou,\nže všeobecné súdy sú ústavou povolané chrániť nielen zákonnosť, ale aj ústavnosť. Preto\nje právomoc ústavného súdu subsidiárna a nastupuje až vtedy, ak nie je daná právomoc\nvšeobecných súdov (II. ÚS 13/2001). Ústavný súd stabilne judikuje, že do sféry pôsobnosti\nvšeobecných súdov môže ústavný súd zasiahnuť len vtedy, ak by ich konanie alebo\nrozhodovanie bolo zjavne neodôvodnené alebo arbitrárne (napr. I. ÚS 24/00, I. ÚS 15/01,\nIII. ÚS 53/02). K tomu treba dodať, že aj taký zásah podlieha princípu subsidiarity\nprávomoci ústavného súdu, a preto je podmienený tým, že zjavne neodôvodnené alebo\narbitrárne konanie všeobecného súdu nie je napraviteľné účinným procesným prostriedkom\nalebo postupom nadriadeného alebo inštančne vyššieho stupňa všeobecného súdu\n(IV. ÚS 241/04).\nSťažnosť smeruje proti rozhodnutiu (rozsudku) najvyššieho súdu ako odvolacieho\nsúdu, proti ktorému nie je prípustný opravný prostriedok. Z uvedeného vyplýva, že proti\nnamietanému rozhodnutiu najvyššieho súdu sťažovateľ nemá k dispozícii zákonom\npriznaný účinný procesný prostriedok na ochranu svojich práv.\nÚstavný súd konštatuje, že zmenou prvostupňového rozsudku krajského súdu sa vec\nsťažovateľa vrátila Sociálnej poisťovni, t. j. vec sťažovateľa sa vrátila do štádia konania\npred orgán verejnej správy, ktorý bude o nej opätovne konať a rozhodovať meritórnym\nrozhodnutím, proti ktorému bude prípustný riadny opravný prostriedok. Krajský súd\nvšak bude v ďalšom konaní prioritne viazaný právnym názorom najvyššieho súdu\nako odvolacieho súdu, keďže jeho rozhodnutie bolo zrušené odvolacím súdom.\nPo rozhodnutí vo veci sp. zn. II. ÚS 105/09 ústavný súd mutatis mutandis zastáva\nnázor, podľa ktorého ak jeho rozhodovacia prax v minulosti spravidla nepripúšťala\npreskúmavanie rozhodnutí odvolacieho súdu, ktorými boli zrušené v odvolacom konaní\nrozsudky prvostupňových súdov s poukazom na to, že takéto rozhodnutie odvolacieho súdu\nnie je „konečným“ rozhodnutím vo veci a sťažovateľ má v každom prípade možnosť\ndomáhať sa na ústavnom súde ochrany základných práv a slobôd podaním sťažnosti podľa\n\n8\n\nčl. 127 ods. 1 ústavy proti konečnému rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktoré vzíde z konania\nnasledujúceho po zrušujúcom rozhodnutí odvolacieho súdu, na tomto svojom názore\nzotrváva, avšak v záujme poskytnutia účinnej ochrany základným právam účastníkov\nsúdneho konania nemožno na tomto názore zotrvať bezvýhradne. Prípadmi hodnými\nodlišného prístupu sú najmä prípady takých rozhodnutí odvolacieho súdu, v ktorých tento\nporušil základné právo sťažovateľa ústavnoprocesného charakteru, a to z toho dôvodu,\nže v takom prípade odmietnutím preskúmania ústavnosti postupu odvolacieho súdu\na napravenia jeho pochybenia tohto druhu by bol účastník vystavený v konaní nasledujúcom\npostupu súdu prvého stupňa viazaného právnym názorom odvolacieho súdu vysloveným\nv konaní, ktoré bolo poznačené porušením ústavnoprocesných práv jeho účastníka. Nebola\nby účinnou ochrana poskytovaná základným právam a slobodám fyzických a právnických\nosôb ústavným súdom, ak by ústavný súd nemohol zasiahnuť a následky porušenia\nzákladných práv a slobôd odstrániť prv, ako skončí konanie vo veci konečným\nrozhodnutím, navyše nevyhnutne akceptujúcim právny názor vyslovený odvolacím súdom\nv jeho rozhodnutí postihnutom vadou spočívajúcou v porušení ústavnoprocesných práv\núčastníkov takéhoto konania.\nFormulovaný a postupne sa stabilizujúci názor (napr. aj vo veciach sp. zn.\nII. ÚS 285/2010, II. ÚS 387/2010, III. ÚS 508/2011) si pri rozhodovaní o predloženej\nsťažnosti vyžaduje, aby ústavný súd skúmal, či právny názor vyslovený najvyšším súdom\nv napadnutom rozsudku kladie v celej jeho šírke na ďalšie rozhodovanie o sťažovateľovom\nodvolaní záväzné požiadavky vedúce k porušeniu označených práv sťažovateľa, ktoré by pri\nprípadnom neskoršom ústavno-súdnom prieskume meritórneho rozhodnutia už neboli\nodstrániteľné.\nPodstata argumentácie sťažovateľa spočíva v tvrdení, že nesprávnou aplikáciou\na výkladom\n\nustanovení\n\nzákona\n\nč.\n\n328/2002\n\nZ.\n\nz.\n\no\n\nsociálnom\n\nzabezpečení\n\npolicajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení platnom\na účinnom k 30. novembru 2011 (ďalej len „zákon o sociálnom zabezpečení vojakov“)\nsa mu „z úhrnnej\n\ndoby\n\ndôchodkového\n\npoistenia\n\n10 odpracovaných rokov, čo ho výrazne poškodzuje“.\n\n9\n\nopätovne\n\nnezhodnotilo\n\nvyše\n\nVzhľadom na uvedené považuje ústavný súd za potrebné citovať zákonné\nustanovenia, ktorých nesprávny výklad a aplikáciu sťažovateľ namieta spolu s ostatnými\nvo veci relevantnými zákonnými ustanoveniami.\nPodľa § 39 zákona o sociálnom zabezpečení vojakov výsluhový dôchodok policajta\nalebo profesionálneho vojaka je za 15 rokov trvania služobného pomeru 30 % základu\nzisteného podľa § 60. Za 16. skončený rok trvania služobného pomeru a za každý ďalší\nskončený rok trvania služobného pomeru až do 20. skončeného roka trvania služobného\npomeru vrátane sa výmera výsluhového dôchodku zvyšuje o 2 % základu zisteného podľa\n§ 60. Za 21. skončený rok trvania služobného pomeru a za každý ďalší skončený rok trvania\nslužobného pomeru až do 25. skončeného roka trvania služobného pomeru vrátane\nsa výmera výsluhového dôchodku zvyšuje o 3 % základu zisteného podľa § 60.\nZa 26. skončený rok trvania služobného pomeru a každý ďalší skončený rok trvania\nslužobného pomeru sa výmera výsluhového dôchodku zvyšuje o 1 % základu zisteného\npodľa § 60, najviac však do 60 % základu zisteného podľa § 60.\nPodľa § 58 ods. 1 zákona o sociálnom zabezpečení vojakov dobou trvania\nslužobného pomeru rozhodujúcou na vznik nároku na výsluhový príspevok, odchodné,\númrtné, výsluhový dôchodok a invalidný výsluhový dôchodok a pre výšku týchto dávok\nje doba\na) výkonu základnej vojenskej služby alebo náhradnej vojenskej služby, alebo\nprípravnej vojenskej služby v rozsahu ustanovenom osobitným predpisom platným v dobe\njej výkonu,\nb) trvania služobného pomeru v ozbrojených bezpečnostných zboroch, v ozbrojených\nzboroch a v ozbrojených silách Československej republiky, Československej socialistickej\nrepubliky a Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky pred 1. januárom 1993,\nc) trvania služobného pomeru príslušníka Federálnej bezpečnostnej informačnej\nslužby v období od 1. júla 1991 do 31. decembra 1992,\nd) trvania\n\nslužobného\n\npomeru\n\nv\n\nod 1. januára 1993 do 31. marca 1993,\n\n10\n\nArmáde\n\nČeskej\n\nrepubliky\n\nv\n\nobdobí\n\ne) hodnotená ako doba služby podľa predpisu o súdnych rehabilitáciách a podľa\npredpisu o mimosúdnych rehabilitáciách,\nf) trvania služobného pomeru od 1. januára 1993 v ozbrojených bezpečnostných\nzboroch, v ozbrojených zboroch, v Slovenskej informačnej službe, v Národnom\nbezpečnostnom úrade a v ozbrojených silách Slovenskej republiky,\ng) pracovného\n\npomeru\n\ncolníka\n\nk\n\ncolnej\n\nspráve,\n\nktorá\n\nbola\n\nzapočítaná\n\ndo 30. júna 1998 podľa § 266 ods. 1 a 2 zákona č. 200/1998 Z. z. o štátnej službe colníkov\na o zmene a doplnení niektorých ďalších zákonov v znení neskorších predpisov,\nh) trvania služobného pomeru hasiča,\ni) výkonu zamestnania ako pracovníka Hlavnej správy požiarnej ochrany\nministerstva, zariadení ministerstva na úseku požiarnej ochrany, inšpekcie požiarnej\nochrany národného výboru alebo verejného požiarneho útvaru národného výboru, ak bol\nzamestnanec vymenovaný do hodnosti,\nj) výkonu zamestnania ako príslušníka Zboru požiarnej ochrany,\nk) výkonu zamestnania v Mestskom požiarnom zbore hlavného mesta Slovenskej\nrepubliky Bratislavy, Mestskom požiarnom zbore mesta Košice a Mestskom hasičskom\na záchrannom zbore hlavného mesta Slovenskej republiky Bratislavy,\nl) výkonu\n\nzamestnania\n\nzáchranára\n\nv\n\nSlovenskom\n\nústrednom\n\nvýbore\n\nČeskoslovenského zväzu telesnej výchovy do 31. mája 1990,\nm) výkonu zamestnania záchranára v Horskej službe na Slovensku od 1. júna 1990\ndo 31. decembra 2002,\nn) výkonu zamestnania záchranára v Správe Tatranského národného parku\ndo 31. decembra 1994,\no) výkonu zamestnania záchranára v Štátnych lesoch Tatranského národného parku\nod 1. januára 1995 do 31. decembra 2002,\np) výkonu\n\nzamestnania\n\nako\n\nzamestnanec\n\nHorskej\n\nzáchrannej\n\nslužby\n\nod 1. januára 2003 do 31. decembra 2007,\nr) výkonu zamestnania v závodnom požiarnom útvare do 31. marca 2002, ak bol\nzamestnanec vymenovaný do hodnosti, a ak doba trvania služobného pomeru hasiča podľa\npísmena h), doba trvania výkonu zamestnania podľa písmena i), j) alebo k) alebo súčet\ntýchto dôb je najmenej desať rokov,\n\n11\n\ns) pracovného pomeru príslušníkov Zboru ozbrojenej ochrany železníc, ktorý\nsa považuje za služobný pomer príslušníkov železničnej polície\n\npodľa\n\nzákona\n\nč. 230/1992 Zb. o Federálnej železničnej polícii v znení neskorších predpisov.\nPodľa § 60 ods. 1 zákona o sociálnom zabezpečení vojakov základ na výpočet\nvýsluhového príspevku, odchodného, úmrtného, výsluhového dôchodku a invalidného\nvýsluhového dôchodku policajta sa zistí z priemerného služobného platu podľa odseku 3\na u profesionálneho vojaka z priemerného služobného platu podľa odseku 5 v príjmovo\nnajlepšom ukončenom kalendárnom roku v období posledných desiatich ukončených\nkalendárnych rokov predo dňom skončenia služobného pomeru, ak ďalej nie je ustanovené\ninak.\nPodľa § 65 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení zákona\nč. 555/2007 Z. z. (ďalej len „zákon o sociálnom poistení“) poistenec má nárok na starobný\ndôchodok, ak bol dôchodkovo poistený najmenej 10 rokov a dovŕšil dôchodkový vek.\nPodľa § 112 ods. 1 zákona o sociálnom poistení dávka sa prizná alebo sa zvýši\nodo dňa, od ktorého dávka alebo jej zvýšenie patrí, najviac tri roky spätne odo dňa zistenia,\nže sa dávka priznala alebo sa vyplácala v nižšej sume ako patrí, alebo najviac tri roky spätne\nod uplatnenia nároku na dávku...\nPodľa § 255 ods. 5 zákona o sociálnom poistení za obdobie dôchodkového poistenia\nsa považuje aj obdobie výkonu služby policajta, profesionálneho vojaka a vojaka prípravnej\nslužby získané do 31. decembra 2003, ak toto obdobie policajt, profesionálny vojak a vojak\nprípravnej služby nezískali v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok podľa\nosobitného predpisu 2) a nebol im priznaný invalidný výsluhový dôchodok, invalidný\ndôchodok alebo čiastočný invalidný dôchodok podľa osobitného predpisu.\nPodľa čl. 33 ods. 1 Dohovoru o invalidných, starobných a pozostalostných dávkach\n(ďalej len „dohovor o starobných dávkach“) ak má alebo ak by mala inak chránená osoba\nsúčasne nárok na rôzne invalidné, starobné alebo pozostalostné dávky, môžu sa tieto dávky\n\n12\n\nkrátiť za určených podmienok a v určenom rozsahu; chránená osoba dostane spolu aspoň\ntoľko, koľko sú najvýhodnejšie dávky.\nPodľa čl. 33 ods. 2 dohovoru o starobných a dávkach ak má alebo ak by mala inak\nchránená osoba nárok na dávku ustanovenú v tomto dohovore a ak dostáva inú peňažnú\ndávku sociálneho zabezpečenia za tú istú sociálnu udalosť, s výnimkou rodinných\nprídavkov, môžu sa dávky podľa tohto dohovoru krátiť alebo zastaviť za určených\npodmienok a v určenom rozsahu za podmienky, že časť dávok, ktorá sa kráti alebo\nje zastavená, nepresahuje druhú dávku.\nPri hodnotení napadnutého rozsudku najvyššieho súdu ústavný súd vychádzal\nz ustáleného právneho názoru, podľa ktorého rozhodnutie súdu prvého stupňa a odvolacieho\nsúdu nemožno posudzovať izolovane (m. m. II. ÚS 78/05, III. ÚS 264/08, IV. ÚS 372/08,\nIV. ÚS 320/2012), pretože prvostupňové a odvolacie konanie z hľadiska predmetu konania\ntvoria jeden celok. Tento právny názor zahŕňa aj požiadavku komplexného posudzovania\nrozhodnutí všeobecných súdov (prvostupňového aj odvolacieho), ktoré boli vydané\nv priebehu príslušného súdneho konania (m. m. IV. ÚS 350/09).\nKrajský súd v relevantnej časti rozsudku uvádza: „Odvolanie navrhovateľa\nnepovažoval krajský súd za dôvodné. Koeficient, o ktorý bola suma jeho starobného\ndôchodku krátená, bol určený správne, v súlade s vyššie citovaným záväzným rozhodnutím\nNajvyššieho súdu, ktorým bol vykonaný výklad čl. 33 Dohovoru o invalidných, starobných\na pozostalostných dávkach. Podľa neho sa zohľadňuje obdobie výkonu doby služby v celých\nrokoch, ktoré bolo zhodnotené pre účely priznania výsluhového dôchodku. Rozhodujúca\nje doba služby, ktorá bola pre účely priznania výsluhového dôchodku zhodnotená a tá bola\nzhodnotená v rozsahu 41 celých rokov, preto pre účely určenia koeficientu bola správne\npoužitá táto hodnota, to znamená, že starobný dôchodok navrhovateľa nebol neprimerane\nkrátený. V týchto súvislostiach nie je rozhodujúci výpočet sumy dávky výsluhového\nzabezpečenia. Výška výsluhového dôchodku navrhovateľa bola obmedzená preto, že zákon\nč. 328/2002 Z. z. o sociálnom poistení stanovoval maximálnu výmeru výsluhového\ndôchodku policajta, najviac 60 % základu použitého pre jeho výpočet. Určité obmedzenie\n\n13\n\nvýšky výsluhových, či dôchodkových dávok je v oblasti sociálneho zabezpečenia bežné.\nIch výpočet v sebe vždy obsahuje určité obmedzenie, napríklad pri zisťovaní priemerného\nmesačného zárobku, alebo obmedzením hodnoty priemerného osobného mzdového bodu\nalebo obmedzením výšky všeobecného vymeriavacieho základu alebo maximálnym\nstanovením výšky dôchodkovej (výsluhovej) dávky a pod.\nPre účely priznania starobného dôchodku a určenia jeho výšky však boli\nu navrhovateľa zohľadnené zárobky, ktoré dosiahol aj počas trvania jeho služobného\npomeru, tak ako to vyplýva z osobného listu dôchodkového poistenia, kde rozhodujúcim\nobdobím pre výpočet sumy starobného dôchodku boli roky 1984 až 2005, kedy vykonával\nslužbu príslušníka policajného zboru. Zohľadnením celého obdobia jeho dôchodkového\npoistenia pre účely priznania starobného dôchodku, ako aj zárobkov, ktoré navrhovateľ\ndosiahol v rozhodujúcom období, napriek tomu, že boli dosiahnuté počas výkonu\njeho služby s následným krátením v zmysle čl. 33 ods. 2 Dohovoru č. 128 bol podľa názoru\ndodržaný princíp hmotného zabezpečenia zodpovedajúceho celej dĺžke jeho dôchodkového\npoistenia.“\nNajvyšší súd, ktorý napadnutým rozsudkom zmenil rozsudok krajského súdu tak,\nže rozhodnutie Sociálnej poisťovne zrušil a vec jej vrátil na ďalšie konanie, v relevantnej\nčasti napadnutého rozsudku uviedol:\n„Obdobie služobného pomeru v trvaní 41 rokov bolo zhodnotené v osobitnom\nsystéme pre výšku výsluhového dôchodku navrhovateľa, čo vyplýva aj z administratívneho\nspisu odporkyne. Pokiaľ však v danom čase právna úprava sociálneho zabezpečenia\npríslušníkov policajného zboru nespájala s obdobím služobného pomeru presahujúceho\n30 rokov ďalšie zvýšenie výsluhového dôchodku, nakoľko tento mohol byť vo výške najviac\n60 % zo základu vypočítaného podľa ust. § 60 zák. č. 328/2002 Z. z... táto skutočnosť\nnavrhovateľovi nezakladá nárok hodnotiť dobu výkonu služby presahujúcu 30 rokov\nvo všeobecnom systéme dôchodkového zabezpečenia.\nZák. č. 328/2002 Z. z. v § 58 ods. 1 výslovne ustanovuje, ktoré doby sa zhodnocujú\npre vznik nároku na dávky výsluhového zabezpečenia a ich výšku, naproti tomu v § 58 ods.\n2 sú uvedené doby, ktoré sa na tento účel nezhodnocujú. Ani tieto, ani žiadne iné\nustanovenia tohto zákona ako aj zák. č. 461/2003 Z. z. však neumožňujú vylúčenie iných\n\n14\n\ndôb započítateľnej služby len preto, že presahujú dobu 30 rokov, ktoré boli zhodnotené pre\nmaximálnu percentuálnu výmeru výsluhového dôchodku a ich prevedenie pre účely\ncivilného dôchodkového poistenia.\nZo znenia ustanovení § 60 ods. 2 a § 255 ods. 5 zák. č. 461/2003 Z. z. vyplýva,\nže za obdobie dôchodkového poistenia sa považuje aj obdobie výkonu služby policajta\nzískané do 31. decembra 2003 ako aj od 1. januára 2004, ak toto obdobie policajt nezískal\nv rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok. Z rozhodnutia MV SR, odboru\nsociálneho zabezpečenia č. SPC-OSZ-VZ-46.512-1/2011 z 23. 01. 2012 vyplynulo, že doba\nslužby, ktorú navrhovateľ získal v rozsahu 41 skončených rokov, mu založila nárok\nna výsluhový dôchodok...\n... Skutočnosť, že ust. § 39 zák. č. 328/2002 Z. z. v znení platnom pre prejednávanú\nvec nepriznáva ďalšie percentuálne zvýšenie výmery výsluhového dôchodku za dobu služby\npresahujúcu 30 rokov nie je z pohľadu ustanovení § 60 ods. 2 a § 255 ods. 5 zák.\nč. 461/2003 Z. z. právne relevantné.\nZ ustanovení § 38, § 39 a § 128 ods. 1 zák. č. 328/2002 Z. z. vyplýva, že nemožno\nstotožňovať dobu pre vznik nároku na výsluhový dôchodok (trvanie služobného pomeru\nv rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok) a spôsob určenia sumy výsluhového\ndôchodku.“\nÚstavný súd konštatuje, že právny záver najvyššieho súdu prezentovaný\nv napadnutom rozsudku v kontexte rozsudku krajského súdu v danej veci nemožno\npovažovať za arbitrárny, pričom právny názor najvyššieho súdu v napadnutom rozsudku\nmožno z pohľadu ústavného súdu hodnotiť ako presvedčivý a ústavne udržateľný.\nAko teda z uvedeného vyplýva, najvyšší súd dal sťažovateľovi odpoveď na všetky\njeho podstatné argumenty. Čo sa týka právnych záverov uvedených v odôvodnení\nnapadnutého rozsudku najvyššieho súdu, nemôže podľa názoru ústavného súdu skutočnosť,\nže sa sťažovateľ nestotožňuje s právnymi závermi najvyššieho súdu, viesť k záveru\no zjavnej neodôvodnenosti alebo arbitrárnosti tohto názoru a neznamená ani oprávnenie\nústavného súdu nahradiť právny názor všeobecných súdov svojím vlastným. O svojvôli\npri výklade a aplikácii zákonného predpisu všeobecným súdom by bolo možné uvažovať len\n\n15\n\nv prípade, ak by sa tento natoľko odchýlil od znenia príslušných ustanovení, že by zásadne\npoprel ich účel a význam. Podľa názoru ústavného súdu napadnutý rozsudok takéto prvky\nnevykazuje.\nK námietke sťažovateľa, že najvyšší súd „právnu otázku zhodnotenia dĺžky doby\nslužobného pomeru v PZ SR na výške výsluhového dôchodku, tým aj otázku správnosti\nkrátenia teoretického starobného dôchodku vypočítaným koeficientom zdôvodňuje § 58\nods. 1 zákona 328/2002 Z. z., ktorý podľa sťažovateľa, zhodnocovanie doby služobného\npomeru pre priznanie nároku na výsluhový dôchodok a pre priznanie aj konkrétnej výšky\nsumy výsluhového dôchodku neupravuje, čím odvolací súd poprel význam a účel § 58 ods. 1\nzák. č. 328/2002 Z. z.“, ústavný súd uvádza, že uvedený právny záver je potrebné vykladať\na správne pochopiť v kontexte celého napadnutého rozsudku.\nV prejednávanej veci možno súhlasiť so sťažovateľom, že § 58 zákona o sociálnom\nzabezpečení policajtov neupravuje otázku zhodnocovania dĺžky doby služobného pomeru,\nale taxatívne ustanovuje, aká doba trvania služobného pomeru je rozhodujúca pre vznik\nnároku aj na výsluhový dôchodok. Uvedené však nič nemení na skutočnosti, že sťažovateľ\nv konečnom dôsledku nebol na svojich právach ukrátený, tak ako to popisuje v sťažnosti.\nÚstavný súd uvádza, že výška výsluhového dôchodku nebola a ani nie obmedzená\nv závislosti na maximálnej dobe trvania služobného pomeru, ktorá nie je ustanovená\nv žiadnom právnom predpise.\nNajvyšší súd v odôvodnení napadnutého rozsudku správne uvádza skutočnosť,\nže „ust. § 39 zák. č. 328/2002 Z. z. v znení platnom pre prejednávanú vec, [ktoré]\nnepriznáva ďalšie percentuálne zvýšenie výmery výsluhového dôchodku za dobu služby\npresahujúcu 30 rokov nie je z pohľadu ustanovení § 60 ods. 2 a § 255 ods. 5\nzák. č. 461/2003 Z. z. právne relevantné.“.\nPodľa\n\n§ 39\n\ndo 30. apríla 2013,\n\nzákona\n\no sociálnom\n\nako aj od\n\nzabezpečení\n\n1. mája 2013\n\n16\n\nvýška\n\npolicajtov\nvýsluhového\n\nv znení\n\núčinnom\n\ndôchodku\n\nbola\n\na je obmedzená jeho maximálnou výmerou, a nie maximálnou dobou trvania služobného\npomeru.\nÚstavný súd tak po preskúmaní sťažnostnej argumentácie a napadnutého rozsudku\ndospel k záveru, že odôvodnenie napadnutého rozsudku spĺňa všetky požiadavky na riadne\nodôvodnenie rozhodnutia, pretože dáva odpoveď na všetky skutočnosti významné\npre rozhodnutie vo veci. Jeho odôvodnenie je zrozumiteľné a vnútorne konzistentné\na v dôsledku toho ústavný súd nenachádza dôvod doň zasahovať.\nNad rámec uvedeného ústavný súd považuje za potrebné uviesť, že aj keď\nv napadnutom rozsudku najvyššieho súdu badať určitú terminologickú nepresnosť\nv používaní pojmov „zhodnotenie“ a „hodnotenie“, možno uzavrieť, že z obsahu spisovej\ndokumentácie, ktorú ústavný súd mal pri posúdení opodstatnenosti sťažnosti k dispozícii,\nvyplýva, že sťažovateľovi sa pri výpočte výsluhového dôchodku (ktorý mu bol priznaný pri\nmaximálnom zhodnotený základu zisteného podľa § 60 zákona o sociálnom zabezpečení\nvojakov) hodnotila pri jeho výpočte doba trvania služobného pomeru v celom jeho\nrozsahu, t. j. v trvaní 41 rokov a 71 dní, a teda námietky sťažovateľa o „nezhodnotení vyše\n10 odpracovaných rokov“ sú neopodstatnené.\nO skutočnosti, že sťažovateľovi sa hodnotila pri vzniku nároku na výsluhový\ndôchodok celá doba trvania služobného pomeru, svedčí aj jednoduchý fakt, že základom pre\nvýpočet jeho výsluhového dôchodku bol priemerný služobný plat v roku 2010 (najlepší\nukončený kalendárny rok pred dňom skončenia služobného pomeru), ktorý bol jeho\nštyridsiatym prvým rokom trvania služobného pomeru. Skutočnosť, že podľa § 39 zákona\no sociálnom zabezpečení policajtov v znení účinnom v rozhodnom čase sa už nepriznáva\nďalšie percentuálne zvýšenie výmery výsluhového dôchodku za dobu služby presahujúcu\n30 rokov, nemožno zamieňať so skutočnosťou hodnotenia celkovej výmery doby trvania\nslužobného pomeru ako základu pre jeho výpočet podľa § 60 zákona o sociálnom\nzabezpečení vojakov.\n\n17\n\nVo vzťahu k citovanej judikatúre najvyššieho súdu, ktorou sťažovateľ rozsiahlo\nargumentuje vo svoj prospech, možno len uviesť, že sa v nich skoro identicky riešila otázka\nhodnotenia doby trvania služobného pomeru, ktorá má byť základom pre správny výpočet\nvýsluhového dôchodku pri súbehu nárokov na výsluhový a starobný dôchodok. V prípade\nsťažovateľa však niet pochýb o tom, že sa mu pri výpočte výsluhového dôchodku hodnotilo\ncelé obdobie trvania služobného pomeru.\nVzhľadom na uvedené niet takej príčinnej súvislosti medzi napadnutým rozsudkom\nnajvyššieho súdu a základným právom na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 a čl. 46 ods. 2\nústavy ani právom na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, ktorá\nby po prípadnom prijatí sťažnosti na ďalšie konanie reálne umožňovala dospieť k záveru\no ich porušení, a preto ústavný súd sťažnosť podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde\nodmietol z dôvodu jej zjavnej neopodstatnenosti.\nKeďže sťažnosť bola odmietnutá, rozhodovanie o ďalších procesných návrhoch\nsťažovateľa v uvedenej veci stratilo opodstatnenie, a preto sa nimi ústavný súd\nuž nezaoberal.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 20. júna 2018\n\n18", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "aplikácia právnych noriem", "dôchodok-výsluhový", "práva a slobody – právo na súdnu a inú právnu ochranu-právo na súdnu ochranu", "dôchodok-starobný", "práva a slobody – právo na súdnu a inú právnu ochranu-právo na spravodlivý proces"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:9e7e44bf-3cd8-40f4-8473-ecff08c725df", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 320/2012", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 320/2012 z 14. 6. 2012", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2012-06-14", "citacie_n": 173, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:9e7e44bf-3cd8-40f4-8473-ecff08c725df"}, {"guid": "ussr:8c1f51ba-308d-4d99-a1af-12dc851d92d1", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 508/2011", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 508/2011 z 21. 2. 2012", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2012-02-21", "citacie_n": 59, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:8c1f51ba-308d-4d99-a1af-12dc851d92d1"}, {"guid": "ussr:234ffb90-5f39-48d5-8925-312c0d4c572a", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 387/2010", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 387/2010 z 17. 3. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-03-17", "citacie_n": 79, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:234ffb90-5f39-48d5-8925-312c0d4c572a"}, {"guid": "ussr:508c90bb-c54d-4cc1-a692-a867a83764ee", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 285/2010", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 285/2010 z 15. 11. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-11-15", "citacie_n": 36, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:508c90bb-c54d-4cc1-a692-a867a83764ee"}, {"guid": "ussr:73a25600-a17a-402f-9e87-317cff34148e", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 362/09", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 362/09 z 15. 10. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-10-15", "citacie_n": 1155, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:73a25600-a17a-402f-9e87-317cff34148e"}, {"guid": "ussr:391126de-1994-4744-87c1-58d55b2cef93", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 350/09", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 350/09 z 8. 10. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-10-08", "citacie_n": 2595, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:391126de-1994-4744-87c1-58d55b2cef93"}, {"guid": "ussr:2cb65698-4f30-4a71-a6be-fb0cb80454ee", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 105/09", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 105/09 z 10. 9. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-09-10", "citacie_n": 77, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2cb65698-4f30-4a71-a6be-fb0cb80454ee"}, {"guid": "ussr:4c4b579d-af2f-467d-ae87-4f1a5d9893c2", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 372/08", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 372/08 z 20. 11. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-11-20", "citacie_n": 3469, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:4c4b579d-af2f-467d-ae87-4f1a5d9893c2"}, {"guid": "ussr:f3bfb878-d5fe-40b9-93e5-c816f83fefbe", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 264/08", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 264/08 z 3. 9. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-09-03", "citacie_n": 3148, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:f3bfb878-d5fe-40b9-93e5-c816f83fefbe"}, {"guid": "ussr:13c038d4-a201-43e5-b3bd-6081a18243d2", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 62/08", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 62/08 z 21. 2. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-02-21", "citacie_n": 1204, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:13c038d4-a201-43e5-b3bd-6081a18243d2"}, {"guid": "ussr:e7deb011-d8e0-49d3-9990-7dad1c3edc98", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 198/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 198/07 z 17. 7. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-07-17", "citacie_n": 5043, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e7deb011-d8e0-49d3-9990-7dad1c3edc98"}, {"guid": "ussr:a415d4d2-0f20-4f5a-871b-83d6e580de74", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 136/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 136/05 z 11. 5. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-05-11", "citacie_n": 3751, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:a415d4d2-0f20-4f5a-871b-83d6e580de74"}, {"guid": "ussr:5c5950d6-ea20-4e7f-b4ef-2ab89ce3197a", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 78/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 78/05 z 16. 3. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-03-16", "citacie_n": 13331, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5c5950d6-ea20-4e7f-b4ef-2ab89ce3197a"}, {"guid": "ussr:31fc87b3-2475-4738-8790-12a48f9e8203", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 241/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 241/04 z 25. 8. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-08-25", "citacie_n": 12, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:31fc87b3-2475-4738-8790-12a48f9e8203"}, {"guid": "ussr:dba90b5e-4410-4ed4-ae9b-616d280d00ba", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 101/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 101/03 z 28. 5. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-05-28", "citacie_n": 3896, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:dba90b5e-4410-4ed4-ae9b-616d280d00ba"}, {"guid": "ussr:ad46319d-9ace-4860-a04a-ae0ee1543740", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 53/02", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 53/02 z 2. 5. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-05-02", "citacie_n": 169, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:ad46319d-9ace-4860-a04a-ae0ee1543740"}, {"guid": "ussr:8e5c1411-85a6-4a92-b10b-6c90f3349b3e", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 15/01", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 15/01 z 19. 4. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-04-19", "citacie_n": 61, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:8e5c1411-85a6-4a92-b10b-6c90f3349b3e"}, {"guid": "ussr:48c753ad-3fea-4bd4-9436-d9906da85dbb", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:1.US.24.2000.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 24/00", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 24/00 z 11. 5. 2000", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2000-05-11", "citacie_n": 364, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:1.US.24.2000.1"}, {"guid": "ussr:e0da639e-5ca3-4b9a-93ec-7a2299435640", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 66/98", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 66/98 z 15. 10. 1998", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1998-10-15", "citacie_n": 7731, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e0da639e-5ca3-4b9a-93ec-7a2299435640"}, {"guid": "ussr:28847603-cec4-43ed-995d-610a124baadf", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.1.1995.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 1/95", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 1/95 z 10. 1. 1995", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1995-01-10", "citacie_n": 4173, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.1.1995.1"}, {"guid": "e3df642f-fb25-4e19-b417-abc5c0a3f4a0:b4467bd6-3508-4a09-b474-f8b3969c900a", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2017:6014200747.1", "spisova_znacka": "1So/47/2015", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1So/47/2015 z 13. 3. 2017", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2017-03-13", "citacie_n": 9, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2017:6014200747.1"}, {"guid": "a8f843c9-3a00-4eed-ae03-4d8d970edba5:36050c55-dbcf-47a3-8a69-d472117e8e94", "ecli": "ECLI:SK:KSBB:2015:6014200747.1", "spisova_znacka": "26Sd/145/2014", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 26Sd/145/2014 z 11. 2. 2015", "sud": "Krajský súd Banská Bystrica", "datum_vydania": "2015-02-11", "citacie_n": 4, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2015:6014200747.1"}], "citovane_v": [{"guid": "ussr:2affcb36-592a-4ca8-9077-a141ee8bd39c", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2022:3.US.283.2022.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 283/2022", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 283/2022 z 12. 5. 2022", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2022-05-12", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2022:3.US.283.2022.1"}, {"guid": "ussr:729aae91-f793-40de-a3f5-8500da49cbff", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:4.US.173.2019.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 173/2019", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 173/2019 z 17. 12. 2019", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2019-12-17", "citacie_n": 5, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:4.US.173.2019.1"}, {"guid": "11f2ed30-2156-4539-9891-549025a88b8f:f6162442-9871-43e3-a82e-1113a9a88ec1", "ecli": "ECLI:SK:NSSSR:2024:2021200025.1", "spisova_znacka": "6Ssk/1/2023", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 6Ssk/1/2023 z 29. 5. 2024", "sud": "Najvyšší správny súd SR", "datum_vydania": "2024-05-29", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSSR:2024:2021200025.1"}, {"guid": "4cca17f5-916b-4719-b3bf-0e7557899222:23aa97cc-826a-4941-97aa-9f48c079f6ac", "ecli": "ECLI:SK:NSSSR:2023:2021200076.1", "spisova_znacka": "7Ssk/173/2022", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 7Ssk/173/2022 z 13. 10. 2023", "sud": "Najvyšší správny súd SR", "datum_vydania": "2023-10-13", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSSR:2023:2021200076.1"}, {"guid": "d99d4c40-2e3a-4355-b4c7-034ec1016233:5239482a-8a84-4694-ad16-7dc5546f568d", "ecli": "ECLI:SK:NSSSR:2021:1014201089.2", "spisova_znacka": "1So/1/2020", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 1So/1/2020 z 30. 11. 2021", "sud": "Najvyšší správny súd SR", "datum_vydania": "2021-11-30", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSSR:2021:1014201089.2"}, {"guid": "41f13532-a449-46a7-a597-491bc44a8563:0a68712d-fa01-4163-99d1-ab9b2ea6156a", "ecli": "ECLI:SK:SpSBB:2024:0823100177.3", "spisova_znacka": "12Sas/1/2023", "nazov": "Rozsudok Správneho súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 12Sas/1/2023 z 18. 4. 2024", "sud": "Správny súd v Banskej Bystrici", "datum_vydania": "2024-04-18", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:SpSBB:2024:0823100177.3"}]}