{"guid": "ussr:de34f2f6-1627-4ea4-826b-dc4e58490c8a", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:4.US.381.2018.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 381/2018", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 381/2018 z 20. 6. 2018", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 20. júna 2018, sp. zn. IV. ÚS 381/2018, ECLI:SK:USSR:2018:4.US.381.2018.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": null, "sudca_id": null, "sudca_url": null, "datum_vydania": "2018-06-20", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["odmieta", "odmieta"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "IV.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/de34f2f6-1627-4ea4-826b-dc4e58490c8a", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:4.US.381.2018.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2018:4.US.381.2018.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2018:4.US.381.2018.1/text", "citacie_n": 0, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nIV. ÚS 381/2018-15\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 20. júna 2018 v senáte\nzloženom z predsedníčky Ľudmily Gajdošíkovej (sudkyňa spravodajkyňa), zo sudcu\nLadislava Orosza a sudcu Miroslava Duriša predbežne prerokoval sťažnosť obchodnej\nspoločnosti Prima banka Slovensko, a. s., Hodžova 11, Žilina, zastúpenej advokátskou\nkanceláriou SEDLAČKO & PARTNERS, s. r. o., Štefánikova 8, Bratislava, v mene ktorej\nkoná advokát JUDr. František Sedlačko, PhD., LL.M., advokát, vo veci namietaného\nporušenia základného práva podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práva podľa\nčl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd uznesením Okresného\nsúdu Banská Bystrica sp. zn. 2 R 2/2016 z 27. februára 2017 a takto\nrozhodol:\nSťažnosť obchodnej spoločnosti Prima banka Slovensko, a. s., o d m i e t a ako\nzjavne neopodstatnenú.\nOdôvodnenie:\nI.\nÚstavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 12. mája 2017\ndoručená sťažnosť obchodnej spoločnosti Sberbank Slovensko, a. s. (ďalej len „právna\n\npredchodkyňa sťažovateľky“, v citáciách aj „nezabezpečený veriteľ“), ktorou namieta\nporušenie svojho základného práva podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej\nlen „ústava“) a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných\nslobôd (ďalej len „dohovor“) uznesením Okresného súdu Banská Bystrica (ďalej\nlen „okresný súd“) sp. zn. 2 R 2/2016 z 27. februára 2017 (ďalej len „napadnuté\nuznesenie“).\nÚstavnému súdu bol 16. októbra 2017 doručený „návrh na rozhodnutie o procesnom\nnástupníctve“, v ktorom sa uvádza, že právna predchodkyňa sťažovateľky zanikla\ns účinnosťou od 1. augusta 2017 v dôsledku zlúčenia s nástupníckou obchodnou\nspoločnosťou Prima banka Slovensko, a. s. (ďalej len „sťažovateľka“).\nPodľa § 31a zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z.\no organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho\nsudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) ak tento zákon\nneustanovuje inak a povaha veci to nevylučuje, použijú sa na konanie pred ústavným súdom\nprimerane ustanovenia Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) alebo Trestného\nporiadku.\nPodľa § 64 CSP ak strana zanikne počas konania skôr, ako sa konanie právoplatne\nskončilo, súd rozhodne, že v konaní pokračuje s jej právnym nástupcom. Ak právneho\nnástupcu niet, súd konanie zastaví.\nV súlade s § 64 CSP v spojení s § 31a zákona o ústavnom súde ústavný súd\npokračoval v konaní so sťažovateľkou.\nZo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že 12. januára 2017 sa v reštrukturalizácii dlžníka\n– obchodnej spoločnosti\n\n,\n\n(ďalej len „dlžník“),\n\nkonala schvaľovacia schôdza veriteľov, ktorá bola odročená na 27. január 2017 a ktorá\nnásledne prijala reštrukturalizačný plán dlžníka.\n\n2\n\nOkresnému súdu bol 6. februára 2017 doručený návrh dlžníka na potvrdenie\nreštrukturalizačného plánu podľa § 151 ods. 1 zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze\na reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov\n(ďalej len „zákon o konkurze a reštrukturalizácii“).\nNapadnutým uznesením okresný súd reštrukturalizačný plán dlžníka potvrdil\na reštrukturalizáciu ukončil.\nSťažovateľka v sťažnosti uvádza, prečo sa nestotožňuje s argumentáciou okresného\nsúdu v napadnutom uznesení, keď uvádza: „Veriteľ Sberbank Slovensko, a. s. v návrhu\nna zamietnutie\n\nreštrukturalizačného\n\nplánu\n\nnamietal\n\nrozpor\n\nplánu\n\nso\n\nZKR,\n\na to z nasledujúcich dôvodov:\na) plnenia peňažných pohľadávok majú byť podľa reštrukturalizačného plánu\nposkytované veriteľom v období dlhšom ako 5 rokov;\nb) plán je v podstatnom rozpore so spoločným záujmom veriteľov. Reštrukturalizačný\nplán je zjavne neudržateľný, pričom plnenia určené na uspokojenie pohľadávok veriteľov\nmajú byť splatné až o viac ako tri roky po potvrdení plánu súdom. V danej súvislosti\nide o neobhájiteľnú modifikáciu záväzkových vzťahov, ktorá je v hrubom rozpore s účelom\na podstatou reštrukturalizácie, ako aj so spoločným záujmom veriteľov.“\nSťažovateľka v sťažnosti k námietke uvedenej pod písmenom a) uvádza: «Nesprávny\nje aj záver Okresného súdu Banská Bystrica, že plnenie v zmysle plánu má byť\nnezabezpečeným veriteľom poskytované počas obdobia 5 rokov, a teda v súlade s § 154\nods. 1 písm. h) ZKR.\nV zmysle reštrukturalizačného plánu má totiž dôjsť k splateniu pohľadávok\nnezabezpečených veriteľov až po lehote 5 rokov, a to z nasledujúcich dôvodov:\n- pohľadávky nezabezpečených veriteľov majú byť uspokojované v 24 rovnomerne\nrozvrhnutých mesačných splátkach splatných vždy k poslednému kalendárnemu dňu\nv mesiaci, ktoré je dlžník povinný plniť počnúc tridsiatym siedmym mesiacom nasledujúcim\npo mesiaci zverejnenia rozhodnutia o potvrdení reštrukturalizačného plánu súdom\nv Obchodnom vestníku (str. 28 reštrukturalizačného plánu);\n\n3\n\n- ak bolo uznesenie o potvrdení reštrukturalizačného plánu zverejnené v OV č. 45/17\ndňa 6. 3. 2017, v súlade s § 199 ods. 9 ZKR sa za deň zverejnenia v OV považuje deň\n7. 3. 2017. V zmysle § 154 ods. 1 písm. h) ZKR tak musí dôjsť k splneniu pohľadávok\nnezabezpečených veriteľov do 7. 3. 2022;\n- prvá splátka má byť nezabezpečeným veriteľom poskytnutá v tridsiatom siedmom\nmesiaci nasledujúcom po mesiaci zverejnenia, tzn. v apríli 2020, a má byť splatná posledný\nkalendárny deň v mesiaci, tzn. 30. 4. 2020;\n- následne má dlžník splácať pravidelnými 24 mesačnými splátkami, vždy\nk poslednému kalendárnemu dňu v mesiaci, tzn. od 30. 4. 2020 do 31. 3. 2022.\n- ak má teda k splateniu pohľadávok nezabezpečených veriteľov v zmysle\nreštrukturalizačného plánu dôjsť do 31. 3. 2022 a obligatórnou podmienkou v zmysle ZKR\nje splnenie týchto pohľadávok do 7. 3. 2022, je zrejmé, že reštrukturalizačný plán dlžníka\nje v rozpore s § 154 ods. 1 písm. h) ZKR.\nHoci sa časový nesúlad medzi normatívnym príkazom splnenia plánu do 5 rokov\n[§ 154 ods. 1 písm. h) ZKR] a skutočne navrhnutou lehotou (5 rokov + 1 mesiac) javí ako\nzanedbateľný, nemožno ho ignorovať. Zákonodarca totiž jasne vymedzil časovú hranicu\nsplnenia plánu (do 5 rokov). Akékoľvek presiahnutie tejto hranice je porušením práva\ns obligatórne určeným následkom v podobe zamietnutia plánu. Ak všeobecný súd posúdi\ndanú situáciu inak, poruší tým objektívne právo, čo nemožno akceptovať ani v prípade,\nak by bol následok takéhoto porušenia pre dlžníka likvidačný.\nPodotýkame, že predkladateľom plánu bol dlžník, pričom mu boli podmienky\nna potvrdenie plánu riadne známe. Ak dlžník vlastným zavinením vyvolal stav, keď súd musí\nreštrukturalizačný plán zamietnuť, nie je úlohou súdu toto pochybenie dlžníka\n„konvalidovať“ účelovou interpretáciou a aplikáciou zákona. Snaha o zachovanie\npodnikateľskej činnosti dlžníka totiž nemôže byť nadradená spôsobu, akým súd aplikuje\nobjektívne právo (všeobecne platí, že v práve „účel prostriedky nesvätí“). V opačnom\nprípade\n\nby\n\ndošlo ku kreovaniu justičnej\n\npri rozhodovacej činnosti súdov.»\n\n4\n\nsvojvôle\n\na neprijateľným rozdielom\n\nSťažovateľka v sťažnosti k námietke uvedenej pod písmenom b) uvádza:\n«Uznesením Okresného súdu Banská Bystrica zo dňa 27. 2. 2017 č. k. 2 R/2/2016723 bol reštrukturalizačný plán dlžníka potvrdený (ďalej len „napadnuté uznesenie“).\nReštrukturalizačný súd v odôvodnení napadnutého uznesenia prezentoval názor, že odklad\nsplatnosti pohľadávok veriteľov o 3 roky po potvrdení plánu je v reštrukturalizácii\nneštandardný a spochybňuje účel reštrukturalizácie (bod 82 napadnutého uznesenia).\nNásledne však uviedol absurdné dôvody, prečo je aj napriek uvedenej „neštandardnej\nskutočnosti“ v prejednávanej veci reštrukturalizačný plán udržateľný. Okresný súd Banská\nBystrica totiž v napadnutom uznesení:\nnajprv expressis verbis potvrdil námietku sťažovateľa, že náhle a prekvapivé\nnavýšenie uspokojenia nezabezpečených veriteľov o 49 % je v reštrukturalizačnom pláne\niba formálne, keď v odôvodnení uviedol, že je nepochybné, že predkladateľ plánu navýšil\nuspokojenie nezabezpečených veriteľov dlžníka z 1 % na 50 % nie preto, že mu to\nekonomická situácia dovoľovala (v opačnom prípade by nenavrhoval pôvodne uspokojenie\ntýchto veriteľov vo výške 1 %), ale len z dôvodu naplnenia zákonnej požiadavky v zmysle\nustanovenia § 154 ZKR.“ (bod 82 napadnutého uznesenia);\na následne prijal záver, že formálnosť plánu v tomto smere nespôsobuje jeho\nneudržateľnosť, keďže dlžník údajne očakáva investíciu potvrdenú e-mailom od fyzickej\nosoby\n\n, predloženým súdu dňa 18. 1. 2017. Predmetné potvrdenie má zrejme\n\npredstavovať relevantnú záruku investície a súčasne zhojiť zjavne neudržateľný\nreštrukturalizačný plán, čo považujeme za iluzórne a absurdné.\nTakto formulované odôvodnenie je vágne a neakceptovateľné. Splnenie zákonných\npredpokladov v zmysle § 154 ods. 1 písm. g) ZKR nemožno docieliť iba jeho formálnym\nvymedzením v texte plánu. Plán musí byť v tomto smere aj udržateľný a reálny, a to v čase\nrozhodovania o pláne. Ak totiž finančné možnosti dlžníka v čase kreovania\nreštrukturalizačného plánu umožňujú uspokojenie zabezpečených veriteľov iba na úrovni\n1 %, je nereálne očakávať, že za obdobie 3 rokov sa zvýšia práve o 49 %, ako predpokladá\nv minimálnej miere ZKR. Navyše, ak jedinú garanciu vzostupu podnikateľskej činnosti\ndlžníka predstavuje investícia „prisľúbená“ fyzickou osobou iba e-mailovým potvrdením,\nje viac ako dôvodné predpokladať, že k jej realizácii vôbec nedôjde.\n\n5\n\nReštrukturalizačný plán dlžníka je preto v evidentnom rozpore so spoločným\nzáujmom veriteľov. Odklad splácania pohľadávok nezabezpečených veriteľov o 3 roky\nje ekvivalentný stavu právnej neistoty, keď plnenie podľa plánu závisí od špekulatívnych\nokolností. Navyše, odloženie splatnosti pohľadávok o tak značné časové obdobie,\nje porovnateľné s ich nevymožiteľnosťou. Nezabezpečený veriteľ totiž nebude môcť\nod dlžníka vymáhať pohľadávku počas 3 rokov ani v prípade, ak majetkové pomery dlžníka\nbudú indikovať platobnú neschopnosť a následnú nemožnosť splnenia plánu v ďalšom\nobdobí. Reštrukturalizačný plán je preto v zmysle § 154 ods. 1 písm. g) ZKR neudržateľný,\nv dôsledku čoho mal byť súdom obligatórne zamietnutý.»\nV závere sťažnosti sťažovateľka prezentuje názor, že podstata jej základného práva\nna súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy spočíva v oprávnení domáhať sa ochrany\nsvojich práv na súde, čomu zodpovedá povinnosť okresného súdu konať tak, aby bola\nprávu, ktorého porušenie sťažovateľka namieta, poskytnutá ochrana v medziach zákonov,\nktoré tento článok ústavy o základnom práve na súdnu ochranu vykonávajú.\nPodľa sťažovateľky okresný súd interpretoval v napadnutom uznesení zákonné ustanovenia\nzákona o konkurze a reštrukturalizácii nesprávnym spôsobom, ktorý možno považovať\nza arbitrárny.\nNa základe uvedeného sťažovateľka navrhuje, aby ústavný súd vydal nález:\n„I. Základné právo sťažovateľa na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy\nSlovenskej republiky a právo sťažovateľa na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1\nDohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd uznesením Okresného súdu\nBanská Bystrica zo dňa 27. 2. 2017, č. k. 2 R/2/2016-723, porušené boli.\nII. Uznesenie Okresného súdu Banská Bystrica zo dňa 27. 2. 2017, č. k. 2 R/2/2016723, sa zrušuje a vec sa vracia Okresnému súdu Banská Bystrica na ďalšie konanie.\nIII. Okresný súd Banská Bystrica je povinný zaplatiť advokátovi sťažovateľa náhradu\ntrov konania do dvoch mesiacov od právoplatnosti nálezu.“\n\n6\n\nII.\nPodľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd alebo\nľudských\n\npráv\n\na\n\nzákladných\n\nslobôd\n\nvyplývajúcich\n\nz\n\nmedzinárodnej\n\nzmluvy,\n\nktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,\nak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\nÚstavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona o ústavnom súde každý návrh predbežne\nprerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľov.\nPri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené\nv § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto\nustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd právomoc,\nnávrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy\npodané niekým zjavne neoprávneným, návrhy podané oneskorene, ako aj návrhy zjavne\nneopodstatnené môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez\nústneho pojednávania.\nO zjavnú neopodstatnenosť sťažnosti ide vtedy, keď namietaným postupom orgánu\nštátu alebo jeho rozhodnutím nemohlo vôbec dôjsť k porušeniu toho základného práva alebo\nslobody, ktoré označil navrhovateľ, a to buď pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti\nmedzi označeným postupom orgánu štátu alebo jeho rozhodnutím a základným právom\nalebo slobodou, porušenie ktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne\nneopodstatnený návrh preto možno považovať taký návrh, pri predbežnom prerokovaní\nktorého ústavný súd nezistil žiadnu možnosť porušenia označeného základného práva\nalebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jeho prijatí na ďalšie konanie\n(I. ÚS 66/98, I. ÚS 110/02, I. ÚS 88/07).\nSťažovateľka v sťažnosti namieta porušenie svojho základného práva podľa čl. 46\nods. 1 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.\n\n7\n\nPodľa čl. 46 ods. 1 ústavy každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom\nsvojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom\nna inom orgáne Slovenskej republiky.\nPodľa čl. 6 ods. 1 prvej vety dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola\nspravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná...\nÚstavný súd si pri výklade základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1\nústavy osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ\nide o právo na spravodlivé súdne konanie, preto v obsahu týchto práv nemožno vidieť\nzásadnú odlišnosť (IV. ÚS 195/07).\nPodľa konštantnej judikatúry ústavný súd nie je súčasťou systému všeobecných\nsúdov, ale podľa čl. 124 ústavy je nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti.\nPri uplatňovaní tejto právomoci ústavný súd nie je oprávnený posudzovať právne názory\nvšeobecného súdu a preskúmavať ani jeho posúdenie skutkovej otázky. Úlohou ústavného\nsúdu totiž nie je zastupovať všeobecné súdy, ktorým predovšetkým prislúcha interpretácia\na aplikácia zákonov. Úloha ústavného súdu sa obmedzuje na kontrolu zlučiteľnosti účinkov\ntakejto interpretácie a aplikácie s ústavou alebo kvalifikovanou medzinárodnou zmluvou\no ľudských právach a základných slobodách. Posúdenie veci všeobecným súdom sa môže\nstať predmetom kritiky zo strany ústavného súdu iba v prípade, ak by závery, ktorými\nsa všeobecný súd vo svojom rozhodovaní riadil, boli zjavne neodôvodnené alebo arbitrárne.\nO arbitrárnosti (svojvôli) pri výklade a aplikácii zákonného predpisu všeobecným súdom\nby bolo možné uvažovať len v prípade, ak by sa tento natoľko odchýlil od znenia\npríslušných ustanovení, že by zásadne poprel ich účel a význam (mutatis mutandis\nI. ÚS 115/02, I. ÚS 12/05, I. ÚS 352/06).\nZ judikatúry ústavného súdu ďalej vyplýva, že súd nemusí rozhodovať v súlade\nso skutkovým a právnym názorom účastníka konania, je však povinný na zákonom\npredpokladané a umožnené procesné úkony účastníka primeraným, zrozumiteľným\n\n8\n\na ústavne akceptovateľným spôsobom reagovať v súlade s platným procesným právom\n(IV. ÚS 252/04, IV. ÚS 329/04, IV. ÚS 340/04, III. ÚS 32/07).\nZ argumentácie sťažovateľky v sťažnosti vyplýva, že namieta porušenie svojho práva\nna spravodlivé súdne konanie z hľadiska „neakceptovateľnej interpretácie relevantných\nprávnych noriem“ okresným súdom v napadnutom uznesení.\nÚstavný súd k námietke sťažovateľky o prekročení päťročnej lehoty na uspokojenie\npohľadávok nezabezpečených veriteľov v prvom rade považoval za potrebné citovať\nrelevantné zákonné ustanovenia.\nPodľa § 153 ods. 1 zákona o konkurze a reštrukturalizácii ak nie sú dôvody\nna zamietnutie plánu, súd do 15 dní od doručenia návrhu na potvrdenie plánu predložený\nplán uznesením potvrdí; prílohu uznesenia tvorí plán potvrdený súdom. V uznesení\no potvrdení plánu súd rozhodne aj o skončení reštrukturalizácie. Uznesenie súd bezodkladne\nzverejní v Obchodnom vestníku. Plán potvrdený súdom sa nezverejňuje; to sa nevzťahuje\nna ustanovenia o novom úvere.\nPodľa § 154 ods. 1 písm. h) zákona o konkurze a reštrukturalizácii súd uznesením\nzamietne plán, ak plnenia určené na uspokojenie ktorejkoľvek z nezabezpečených\npohľadávok, s výnimkou pohľadávok zaradených do skupiny podľa § 137 ods. 5, majú byť\npodľa záväznej časti plánu poskytované počas obdobia dlhšieho ako päť rokov; to neplatí,\nak dotknutý veriteľ písomne súhlasí s dlhšou lehotou splatnosti plnení určených na\nuspokojenie jeho pohľadávky.\nOkresný súd v napadnutom uznesení v relevantnej časti uviedol: „86 Čo sa týka\nnamietanej dĺžky uspokojenia pohľadávok nezabezpečených veriteľov nezamestnancov\ndlžníka ktoré má byť v zmysle námietok veriteľov\n\na SberBank Slovensko a. s.\n\nposkytované 5 rokov a 1 mesiac, t. j. v rozpore s ust. § 154 ods. 1 písm. h/ ZKR, tak táto\nnámietka nie je dôvodná. Lehoty určené podľa týždňov, mesiacov alebo rokov sa končia\nuplynutím toho dňa, ktorý sa svojím označením zhoduje s dňom, keď nastala skutočnosť\n\n9\n\nurčujúca začiatok lehoty; ak ho v mesiaci niet, posledným dňom mesiaca. Ak koniec lehoty\npripadne na sobotu alebo deň pracovného pokoja, je posledným dňom lehoty najbližší\nnasledujúci pracovný deň. Pokiaľ bude preto rozhodnutie o potvrdení plánu zverejnené\nv mesiaci marec (príkladmo 03. 03. 2017), tak posledný deň lehoty 5 rokov na plnenie týmto\nveriteľom bude deň 03. 03. 2022, ak má dlžník začať podľa plánu plniť 37. mesiac\npo mesiaci, v ktorom bude plán potvrdený súdom (zverejnením v OV), tak 1 mesiacom\nplnenia bude mesiac apríl 2017 a posledným mesiacom bude marec 2022, konkrétne bude\ndlžník musieť plniť poslednú splátku do 3. dňa tohto posledného 60. mesiaca.\nMatematickým výpočtom v zmysle ustanovení zákona o počítaní lehôt, ktoré je v zásade\nrovnaké pri hmotnoprávnych aj procesnoprávnych lehotách súd dospel k záveru, že toto\nustanovenie plánu je v súlade s ust. § 154 ods. 1 písm. h/ ZKR.“\nÚstavný súd k námietke sťažovateľky o prekročení zákonom ustanovenej päťročnej\nlehoty\n\nuvádza,\n\nže\n\nschvaľovanie\n\nplánu\n\npredstavuje\n\nsúdnu\n\nkontrolu\n\npriebehu\n\nreštrukturalizačného konania, postupu správcu, dlžníka a veriteľov. Okresný súd je povinný\npreskúmať obsah plánu v spojitosti so zápisnicou a ex offo zisťuje, či nie je daná niektorá\nprekážka na jeho schválenie, ktorá predstavuje dôvod na zamietnutie plánu a je uvedená\nv § 154 zákona o konkurze a reštrukturalizácii.\nV zmysle citovaného § 154 ods. 1 písm. h) zákona o konkurze a reštrukturalizácii\n„súd uznesením zamietne plán ak plnenia určené na uspokojenie ktorejkoľvek\nz nezabezpečených pohľadávok... majú byť podľa záväznej časti plánu poskytované počas\nobdobia dlhšieho ako päť rokov...“. Z uvedeného teda a contrario vyplýva tak, ako uviedla\nsťažovateľka, že ak by reštrukturalizačný plán počítal s dlhšou dobou ako päť rokov\nna uspokojenie nezabezpečených veriteľov, okresný súd by musel reštrukturalizačný plán\nzamietnuť.\nZákonodarca v citovanom ustanovení neustanovuje okamih začatia plynutia\npäťročnej lehoty. Ako však z napadnutého uznesenia vyplýva, reštrukturalizačný plán\nurčuje, že sťažovateľka má byť uspokojená v 24 mesačných splátkach, ktoré je dlžník\npovinný plniť počnúc 37. mesiacom nasledujúcim po mesiaci zverejnenia rozhodnutia\n\n10\n\no potvrdení plánu v Obchodnom vestníku, najneskôr však jeden deň pred uplynutím doby\nupravenej v § 154 ods. 1 písm. h) zákona o konkurze a reštrukturalizácii s možnosťou\npredčasného splatenia všetkých pohľadávok veriteľov dlžníka. Uvedená skutočnosť vyplýva\nz bodu 49. napadnutého uznesenia.\nZ odôvodnenia napadnutého uznesenia vyplýva, že dlžník pri koncipovaní\nreštrukturalizačného plánu upravil splatnosť poslednej splátky, a to tak, že je splatná\nnajneskôr jeden deň pred uplynutím zákonnej lehoty v § 154 ods. 1 písm. h) zákona\no konkurze a reštrukturalizácii. V odôvodnení napadnutého uznesenia sa v bode 49\nuvádza časť z vyjadrenia dlžníka: „Plán je preto v súlade so zákonom, nakoľko\nspoločnosť sa zaviazala splniť plán pred uplynutím 5-ročnej doby, pričom posledná splátka\nreflektuje zákonnú požiadavku a táto má byť v zmysle plánu uhradená pred\nskončením lehoty podľa § 154 ods. 1 písm. h) ZKR a preto nie je daný dôvod na zamietnutie\nplánu.“\nV čase vydania napadnutého uznesenia 27. februára 2017 okresný súd nepoznal\npresný dátum zverejnenia napadnutého rozhodnutia v Obchodnom vestníku. Vzhľadom\nna uvedené v bode 86 odôvodnenia napadnutého uznesenia iba hypoteticky uviedol, že ak\nbude napríklad rozhodnutie zverejnené 3. marca 2017, tak posledný deň lehoty piatich\nrokov pripadne na 3. marec 2022, a teda ak má dlžník začať podľa plánu plniť 37. mesiac\npo mesiaci, v ktorom bude plán potvrdený súdom zverejnením v Obchodnom vestníku,\ntak tým prvým mesiacom bude apríl 2017 (správne má byť apríl 2020, pozn.) a posledným\nmesiacom bude v tomto prípade marec 2022.\nNapadnuté uznesenie bolo v konečnom dôsledku v Obchodnom vestníku zverejnené\nv marci 2017, a tak naozaj platí, že prvým mesiacom, v ktorom začne dlžník uspokojovať\npohľadávky sťažovateľky, bude apríl 2020 a posledným mesiacom bude marec 2022.\nK uvedenému ústavný súd uvádza, že z napadnutého uznesenia sa presvedčil,\nže posledná splátka má byť sťažovateľke uhradená do uplynutia zákonom ustanovenej\n\n11\n\nlehoty (splatnosť poslednej splátky bola v reštrukturalizačnom pláne upravená, pozn.),\na teda v tejto časti považuje ústavný súd námietky sťažovateľky za neopodstatnené.\nVo vzťahu k druhej námietke sťažovateľky, že «reštrukturalizačný plán dlžníka\nje v zrejmom rozpore so spoločným záujmom veriteľov“ okresný súd v relevantnej časti\nnapadnutého uznesenia uviedol: „Pokiaľ predkladateľ plánu ponúka dotknutým veriteľom –\nnezabezpečeným nezamestnancom uspokojenie v zákonom požadovanej výške, avšak\ns odkladom splatnosti pohľadávok síce až o 3 roky, počas ktorej doby chce do podniku\n(resp. do jeho kľúčovej zložky – Hotela) investovať značné finančné prostriedky a kedy tento\nsvoj zámer dokladá prísľubom osoby prostredníctvom ktorej chce tento zámer realizovať,\nje síce takýto postup neštandardný, vyvolávajúci oprávnenú nevôľu časti dotknutých\nveriteľov, avšak v danej chvíli – najspravodlivejší a to nielen vo vzťahu ku skupinám\nveriteľov existenčne a ekonomicky závislým od prevádzky dlžníka, ale vo vzťahu ku všetkým\nskupinám veriteľom a to aj napriek ich rôznym ekonomickým záujmom. Vychádzajúc totiž\nz údajov v pláne, konkurz by bol výhodnejší len pre dvoch namietajúcich veriteľov\n(str. 21 plánu, ods. 8.2.) a Sberbank Slovensko a. s. (str. 23 plánu, ods. 8.4.);\nvšetci ostatní veritelia (t. j. aj nezabezpečení veritelia nezamestnanci) by boli v dôsledku\nkonkurzu v zjavne horšom postavení než v prípade prijatia plánu. Individuálny záujem\nveriteľov v reštrukturalizácii však nie je pri rozhodovaní súdu o návrhu na potvrdenie plánu\nrozhodujúci a ani podstatný. Kľúčovým pojmom a kritériom pri posudzovaní\nopodstatnenosti reštrukturalizácie a rozhodovaní súdu o návrhu na potvrdenie\nreštrukturalizačného plánu je spoločný záujem veriteľov. Vychádzajúc už zo známych\nprávnych viet Ústavného súdu ohľadom definície tohto pojmu v rozhodnutiach\nI. ÚS 200/2011-286 a I. ÚS 367/2015-25), v zmysle ktorých „ spoločný záujem prima facie\nnekorešponduje s individuálnymi záujmami jednotlivých veriteľov...“, „... determinantom\nurčujúcim spoločný záujem veriteľov je maximalizácia uspokojenia pohľadávok všetkých\nveriteľov pri spravodlivom usporiadaní vzťahov všetkých veriteľov s dlžníkom...“,\n„Zmyslom a účelom reštrukturalizácie je zabránenie individuálnemu uplatňovaniu\nči výkonu práv jednotlivých veriteľov v prospech ich kolektívneho uspokojenia“ alebo\n„Pri zvažovaní potenciálneho uspokojenia veriteľov v konkurze vyhlásenom v dôsledku\nzastavenia reštrukturalizácie pre zamietnutie plánu nemôže všeobecný súd izolovane\n\n12\n\nprihliadať na záujem jediného veriteľa, a to ani vtedy, ak ide o veriteľa, u ktorého výška\nprihlásených a zistených pohľadávok z neho robí majoritného veriteľa. Naopak, jeho\npovinnosťou je skúmať možnosť uspokojenia všetkých (aj minoritných) veriteľov\nv likvidačnom konkurze“, je možné pojem spoločný záujem veriteľov vymedziť ako\n„nadradený záujem všetkých veriteľov nad záujmy jednotlivých a kedy meradlo je pritom\nhľadisko spravodlivosti a výnosnosti v porovnaní s ostatnými spôsobmi riešenia úpadku“,\nsa reštrukturalizácia dlžníka v danom prípade javí najspravodlivejším spôsobom\nusporiadania vzťahov dlžníka s veriteľmi, samozrejme za podmienky splnenia prísľubu\ninvestícií označeného investora a tretích osôb a ktorá v konečnom dôsledku prinesie vyššiu\nmieru uspokojenia drvivej väčšiny veriteľov dlžníka, a to aj napriek rôznemu časovému\nhľadisku uspokojenia nezabezpečených veriteľov nezamestnancov dlžníka oproti iným\nskupinám veriteľov. Zvolené rozdielne časové hľadisko uspokojenia (ekonomická situácia\ndlžníka neumožňuje zvoliť rovnaké, resp. porovnateľné pre všetky skupiny veriteľov) pritom\npodľa názoru súdu predstavuje spravodlivé riešenie a usporiadanie právnych vzťahov\ndlžníka voči svojim ekonomicky najslabším veriteľom existenčne závislým od jeho\npodnikateľskej činnosti (zamestnanci a Obec\n\n). Súdu nemá v tejto chvíli,\n\nza danej skutkovej, ekonomickej a právnej situácie dlžníka a jeho veriteľov preukázaný iný\nspravodlivejší, ekonomicky výhodnejší spôsob riešenia úpadku dlžníka. Likvidačný konkurz\n(vychádzajúc zo skutočností uvedených v pláne) ním rozhodne nie je, čo netvrdia a ani\nnijakým spôsobom nepreukazujú ani namietajúci veritelia. Zachovanie prevádzky dlžníka\na samotná reštrukturalizácia dlžníka je závislá od investícií tretích osôb, poskytnutie\nktorých garantuje veriteľ dlžníka, ktorý má sám nezabezpečené pohľadávky voči dlžníkovi\nvo výške vyše 2.400 000 EUR, ktorý veriteľ je zároveň predsedom veriteľského výboru\na ktorého pohľadávky sa tiež budú v reštrukturalizácii uspokojovať až po troch rokoch\nod potvrdenia plánu súdom...\n... Súd preto pri porovnaní právneho postavenia veriteľov a miery uspokojenia\nich pohľadávok v prípade prijatia a neprijatia plánu vychádzal komplexne z údajov\nuvedených v pláne v časti 8. v jednotlivých odsekoch 8.1 až 8.7, posúdil a zhodnotil ich\nvo vzájomnej súvislosti a kedy porovnaním tohto uspokojenia plán ponúka nepochybne\nvyššiu mieru uspokojenia pohľadávok všetkým skupinám veriteľov (100 % a 50 %\n\n13\n\ns odkladom splatnosti o 3 roky) a kedy reálnosť ponúkaného uspokojenia, a teda aj reálnosť\na udržateľnosť plánu deklaruje aj v pláne označený investor písomným potvrdením.».\nZ obsahu napadnutého uznesenia okresného súdu sa ústavný súd presvedčil,\nže okresný súd sa námietkami sťažovateľky zaoberal v rozsahu, ktorý postačuje\nna konštatovanie, že sťažovateľka v tomto konaní dostala odpoveď na všetky podstatné\nokolnosti prípadu.\nV tejto súvislosti už ústavný súd uviedol, že všeobecný súd nemusí dať odpoveď\nna všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný\nvýznam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia.\nPreto odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový\na právny základ rozhodnutia, postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plne\nrealizované právo účastníka na spravodlivé súdne konanie (m. m. IV. ÚS 112/05,\nI. ÚS 117/05).\n\nZ\n\nústavnoprávneho\n\nhľadiska\n\npreto\n\nniet\n\nžiadneho\n\ndôvodu,\n\naby sa spochybňovali závery napadnutého rozhodnutia, ktoré sú dostatočne odôvodnené\na majú oporu vo vykonanom dokazovaní. Pretože napadnuté uznesenie okresného súdu\nnevykazuje znaky svojvôle a je dostatočne odôvodnené na základe jeho vlastných\nmyšlienkových postupov a hodnotení, ústavný súd nie je oprávnený a ani povinný tieto\npostupy a hodnotenia nahrádzať (podobne aj I. ÚS 21/98, III. ÚS 209/04) a v tejto situácii\nnemá dôvod zasiahnuť do právneho názoru okresného súdu.\nPretože v danom prípade okresný súd pri svojom rozhodovaní nevybočil\nz existujúceho rámca platných a účinných právnych predpisov a dostatočným spôsobom\nsvoje závery odôvodnil, ústavný súd dospel k záveru, že sťažovateľkou uplatnená námietka\n„vágneho a neakceptovateľného odôvodnenia napadnutého uznesenia“ je zjavne\nneopodstatnená, takže nesignalizuje žiadnu možnosť priamej príčinnej súvislosti s možným\nporušením jej základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy, ako ani práva\nna spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, a preto sťažnosť v súlade s § 25\nods. 2 zákona o ústavnom súde odmietol ako zjavne neopodstatnenú.\n\n14\n\nKeďže sťažnosť bola odmietnutá, rozhodovanie o ďalších procesných návrhoch\nsťažovateľky v uvedenej veci stratilo opodstatnenie, a preto sa nimi ústavný súd\nuž nezaoberal.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 20. júna 2018\n\n15", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "práva a slobody – právo na súdnu a inú právnu ochranu-právo na spravodlivý proces", "lehota-zákonná", "konkurz a reštrukturalizácia / vyrovnanie-reštrukturalizácia", "aplikácia právnych noriem", "práva a slobody – právo na súdnu a inú právnu ochranu-právo na súdnu ochranu"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:3790bc06-53e8-49e0-ab2f-948b73a71887", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:1.US.367.2015.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 367/2015", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 367/2015 z 20. 4. 2016", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2016-04-20", "citacie_n": 11, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:1.US.367.2015.1"}, {"guid": "ussr:4aef277f-2727-4498-aa8d-b5d1c9209c9b", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 200/2011", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 200/2011 z 7. 12. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-12-07", "citacie_n": 106, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:4aef277f-2727-4498-aa8d-b5d1c9209c9b"}, {"guid": "ussr:2078851b-b411-4e29-b196-af64d738b1cb", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 195/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 195/07 z 31. 8. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-08-31", "citacie_n": 1812, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2078851b-b411-4e29-b196-af64d738b1cb"}, {"guid": "ussr:4e640cc5-3dba-441f-9e58-167152a0b708", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 88/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 88/07 z 30. 5. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-05-30", "citacie_n": 2025, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:4e640cc5-3dba-441f-9e58-167152a0b708"}, {"guid": "ussr:a92b424e-8744-440d-a572-975225263580", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 32/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 32/07 z 15. 3. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-03-15", "citacie_n": 881, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:a92b424e-8744-440d-a572-975225263580"}, {"guid": "ussr:d3adf9b9-93df-42a3-bf9d-46ddfdffb663", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 352/06", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 352/06 z 10. 1. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-01-10", "citacie_n": 1756, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:d3adf9b9-93df-42a3-bf9d-46ddfdffb663"}, {"guid": "ussr:3663265d-d776-4398-b252-5a8d7d0cb719", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 117/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 117/05 z 22. 6. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-06-22", "citacie_n": 2919, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:3663265d-d776-4398-b252-5a8d7d0cb719"}, {"guid": "ussr:33a2cbd6-0211-46c3-8f59-3aeceed8b516", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 112/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 112/05 z 20. 4. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-04-20", "citacie_n": 1888, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:33a2cbd6-0211-46c3-8f59-3aeceed8b516"}, {"guid": "ussr:5e3b95e7-a888-4f82-ab29-9395007102ae", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 12/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 12/05 z 20. 1. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-01-20", "citacie_n": 2705, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5e3b95e7-a888-4f82-ab29-9395007102ae"}, {"guid": "ussr:3a56e579-1c0b-4297-b301-c642d1ba6f2f", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 340/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 340/04 z 27. 10. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-10-27", "citacie_n": 759, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:3a56e579-1c0b-4297-b301-c642d1ba6f2f"}, {"guid": "ussr:1e3c6e23-3944-4d4a-8550-ac6326fac218", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 329/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 329/04 z 27. 10. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-10-27", "citacie_n": 1156, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:1e3c6e23-3944-4d4a-8550-ac6326fac218"}, {"guid": "ussr:8256ce79-a430-48bb-b159-57ec9714d4be", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 252/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 252/04 z 31. 8. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-08-31", "citacie_n": 8432, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:8256ce79-a430-48bb-b159-57ec9714d4be"}, {"guid": "ussr:d196617c-7423-47ea-b90a-26ec00e52abc", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 209/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 209/04 z 23. 6. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-06-23", "citacie_n": 17647, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:d196617c-7423-47ea-b90a-26ec00e52abc"}, {"guid": "ussr:1c7111fe-e1df-4a1f-9892-b46bb67d1327", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 115/02", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 115/02 z 17. 10. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-10-17", "citacie_n": 3472, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:1c7111fe-e1df-4a1f-9892-b46bb67d1327"}, {"guid": "ussr:c61937db-7e5c-411c-8593-3cef21374471", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 110/02", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 110/02 z 7. 10. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-10-07", "citacie_n": 2079, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:c61937db-7e5c-411c-8593-3cef21374471"}, {"guid": "ussr:e0da639e-5ca3-4b9a-93ec-7a2299435640", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 66/98", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 66/98 z 15. 10. 1998", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1998-10-15", "citacie_n": 7731, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e0da639e-5ca3-4b9a-93ec-7a2299435640"}, {"guid": "ussr:62219be0-7cfc-4d8e-8884-ed8dcba1385d", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:1.US.21.1998.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 21/98", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 21/98 z 5. 3. 1998", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1998-03-05", "citacie_n": 590, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:1.US.21.1998.1"}], "citovane_v": []}