{"guid": "ussr:0d7ca9aa-4908-4ea2-80e7-4ae845cac21f", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:4.US.377.2018.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 377/2018", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 377/2018 z 20. 6. 2018", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 20. júna 2018, sp. zn. IV. ÚS 377/2018, ECLI:SK:USSR:2018:4.US.377.2018.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": null, "sudca_id": null, "sudca_url": null, "datum_vydania": "2018-06-20", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["prijíma na ďalšie konanie", "odmieta", "prijíma na ďalšie konanie", "odkladá vykonateľnosť rozhodnutia"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "IV.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-2", "nazov": "čl. 46 ods. 2 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/0d7ca9aa-4908-4ea2-80e7-4ae845cac21f", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:4.US.377.2018.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2018:4.US.377.2018.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2018:4.US.377.2018.1/text", "citacie_n": 0, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nIV. ÚS 377/2018-30\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 20. júna 2018 v senáte\nzloženom z predsedníčky Ľudmily Gajdošíkovej (sudkyňa spravodajkyňa) a zo sudcov\nLadislava Orosza a Miroslava Duriša predbežne prerokoval sťažnosť\n\n,\n\n, zastúpeného advokátom JUDr. Svätoslavom Vaškom,\nBaštová 5/A, Bardejov, ktorou namieta porušenie svojich základných práv podľa čl. 46\nods. 1 a 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane\nľudských práv a základných slobôd rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky\nsp. zn. 1 Cdo 204/2014 z 28. júna 2016, a takto\nrozhodol:\n1. Sťažnosť\n\nv časti, v ktorej namieta porušenie základného práva\n\npodľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru\no ochrane ľudských práv a základných slobôd rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej\nrepubliky sp. zn. 1 Cdo 204/2014 z 28. júna 2016, p r i j í m a na ďalšie konanie.\n2. O d k l a d á vykonateľnosť rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky\nsp. zn. 1 Cdo 204/2014 z 28. júna 2016 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Prešove\nsp. zn. 11 Co 51/2013 z 30. januára 2014 a v spojení s rozsudkom Okresného súdu Prešov\nsp. zn. 14 C 24/2010 zo 6. februára 2013 do právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.\n3. Vo zvyšnej časti sťažnosť o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.\n\nOdôvodnenie:\nI.\nÚstavnému\n\nsúdu\n\nSlovenskej\n\nrepubliky\n\n25. októbra 2016 doručená sťažnosť\n\n(ďalej\n\nlen\n\n„ústavný\n\nsúd“)\n\nbola\n\n,\n\n(ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namieta porušenie svojich základných práv podľa čl. 46\nods. 1 a 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva podľa čl. 6 ods. 1\nDohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) rozsudkom\nNajvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) sp. zn. 1 Cdo 204/2014\nz 28. júna 2016 (ďalej len „napadnutý rozsudok“).\nZo sťažnosti a z príloh k nej priložených vyplýva, že Slovenská kancelária\npoisťovateľov, zastúpená\n\n(ďalej aj „žalobca“),\n\nsa žalobou doručenou 3. decembra 2009 Okresnému súdu Prešov (ďalej len „okresný súd“)\ndomáhala voči sťažovateľovi nároku na zaplatenie sumy 30 000 € s 9 % ročným úrokom\nz omeškania od 30. novembra 2009 do zaplatenia a po rozšírení žaloby sa žalobca domáhal\nzaplatenia sumy 33 813,33 € s 9 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 30 000 €\nod 30. novembra 2009 do zaplatenia a s 9 % ročným úrokom z omeškania zo sumy\n3 813,33 € od 11. februára 2010 do zaplatenia. Žalobca sa podanou žalobou domáhal\nnáhrady súm, ktoré zaplatil zo zákonného poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú\nprevádzkou motorového vozidla poisteného – sťažovateľa v prospech poškodených –\n,\n\n,\n\n(ďalej aj „poškodení v 1. až 3. rade“)\n\npri dopravnej nehode 17. novembra 2001, ktorú zavinil sťažovateľ ako vodič osobného\nmotorového vozidla a ktorú spôsobil pod vplyvom alkoholu.\nKu dňu podania žaloby okresnému súdu žalobca vyplatil v prospech poškodených\nv 1. až 3. rade Sociálnej poisťovni a zdravotným poisťovniam sumu 90 843,89 €. Náhradu\ntejto sumy si žalobca uplatnil voči sťažovateľovi podľa § 11 ods. 1 písm. a) vyhlášky\nMinisterstva financií Slovenskej republiky č. 423/1991 Zb., ktorou sa ustanovuje rozsah\na podmienky zákonného poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou\n\n2\n\nmotorového vozidla v znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška č. 423/1991 Zb.“).\nNa základe žiadosti sťažovateľa žalobca upustil od vymáhania časti regresného nároku\na voči sťažovateľovi si napokon uplatnil sumu 30 000 €. V priebehu konania pred okresným\nsúdom žalobca zaplatil Sociálnej poisťovni z titulu invalidného dôchodku pre\nsumu 7 149,26 €, pričom na základe žiadosti sťažovateľa žalobca upustil\nod vymáhania časti regresného nároku a voči sťažovateľovi si uplatnil žalobou nárok\nna zaplatenie sumy 3 813,33 € s príslušenstvom.\nOkresný súd rozhodol rozsudkom sp. zn. 14 C 24/2010 zo 6. februára 2013 tak,\nže zaviazal sťažovateľa na zaplatenie sumy 2 206,80 € s príslušenstvom do zaplatenia\nv splátkach po 30 € mesačne až do úplného vyrovnania dlhu. V prevyšujúcej časti žalobu\nzamietol.\nProti rozsudku okresného súdu podali odvolania žalobca aj sťažovateľ. Krajský súd\nv Prešove (ďalej len „krajský súd“) rozsudkom sp. zn. 11 Co 51/2013 z 30. januára 2014\nzmenil rozsudok okresného súdu tak, že zaviazal sťažovateľa zaplatiť žalobcovi sumu\n30 000 € s 9 % ročným úrokom z omeškania od 19. januára 2010 a sumu 3 813,33 € s 9 %\nročným úrokom z omeškania od 7. februára 2013 do zaplatenia. Vo zvyšnej časti – týkajúcej\nsa časti úrokov z omeškania – žalobu zamietol.\nProti rozsudku krajského súdu podal sťažovateľ dovolanie podľa § 241 ods. 2\npísm. c) Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“) z dôvodu, že rozhodnutie\nspočíva na nesprávnom právnom posúdení veci. Sťažovateľ ďalej v sťažnosti obsiahlo\nuvádza obsah svojho dovolania, ktorého podstatou boli tieto argumenty:\n- konajúce súdy mali v prejednávanej veci aplikovať historický a logický výklad\na aplikovať aj vyhlášky účinné pred vyhláškou č. 423/1991 Zb. a tiež zohľadniť tam\nuvedené princípy a zásady na určenie výšky regresného plnenia;\n- Občiansky zákonník je voči vyhláške č. 423/1991 Zb. nadradeným právnym\npredpisom, preto „výška regresnej náhrady... musí rešpektovať princíp primeranosti\nstanovený... Občianskym zákonníkom.“, pričom tiež poukázal na „vývoj a právnu úpravu\ninštitútu primeranosti regresnej náhrady“ analýzou relevantných ustanovení vyhlášok\núčinných pred vyhláškou č. 423/1991 Zb. Uviedol tiež, že právo postihu proti poistenému\n3\n\nmá mať „funkciu výchovnú, čiastočne aj represívnu, ale nikdy nie funkciu devastačnú,\nlikvidačnú, ohrozujúcu život a existenciu poisteného a jeho rodiny“;\n- primeranosť náhrady určuje žalobca v sume, ktorú si uplatní s tým, že konajúci súd\nnemá moderačné právo, preto môže návrhu len vyhovieť, alebo ho zamietnuť;\n- regres má spočívať v jednorazovej náhrade, a nie v náhrade opakujúcich sa plnení;\n- žalobca zrušil interný predpis právnej predchodkyne a nezohľadnil postupy\npri uplatňovaní regresu, čím prekročil oprávnenia, ktoré mu dával § 28 ods. 3 zákona\nč. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú\nprevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení\nneskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 381/2001 Z. z.“);\n- súdy\n\nmali\n\nzohľadniť\n\nhistorické\n\nokolnosti\n\nvzniku\n\nzákonného\n\npoistenia\n\nzodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorových vozidiel. Inštitút zákonného\npoistenia vznikol v časoch socializmu a reálne ho vykonával štát ako monopol\nprostredníctvom Slovenskej štátnej poisťovne. Od 1. januára 2002 ho nahradilo povinné\nzmluvné poistenie vykonávané viacerými subjektmi – poisťovňami na komerčnom základe\ns cieľom dosiahnuť zisk. Odlišná koncepcia zákonného poistenia a povinného zmluvného\npoistenia spôsobuje aj rozdielny prístup k regresnej náhrade;\n- v dôsledku zmeny právnej úpravy mali konajúce súdy skúmať, či žalobca\nmá právny záujem na vymáhaní predmetných súm;\n- konajúce súdy nedostatočne zohľadnili vzťah Občianskeho zákonníka a vyhlášky\nč. 423/1991 Zb. Tento vzťah nemožno vyjadriť zásadou lex specialis derogat legi generali,\nale zásadou lex superior derogat inferiori. Uvedená skutočnosť vyplýva z uznesenia\nkrajského súdu sp. zn. 17 Co 157/2015;\n- vychádzajúc zo zásady ius est ars boni et aequi, mal sťažovateľ právo očakávať,\nže rozhodnutie súdov bude spravodlivé. Princíp spravodlivosti je vyjadrený aj v § 1 OSP\na vyplýva tiež z judikatúry ústavného súdu týkajúcej sa výkladu a aplikácie právnych\npredpisov;\n- konajúce\n\nsúdy\n\nnezohľadnili,\n\nže\n\nžalobca\n\nvoči\n\nsťažovateľovi\n\nuplatňuje\n\nďalšie regresné nároky – žalobca okresnému súdu podal druhú žalobu o zaplatenie\nsumy 7 534,91 € s prísl. (konanie vedené pod sp. zn. 15 C 353/2014) a tretiu žalobu\no zaplatenie sumy 7 975,06 € s prísl. (konanie vedené pod sp. zn. 17 C 299/2015).\n\n4\n\nŠtvrtý regresný nárok vo výške 4 091,73 € žalobca uplatnil voči sťažovateľovi listom\nz 21. apríla 2016.\nNajvyšší súd rozhodol napadnutým rozsudkom z 28. júna 2016 tak, že dovolanie\nsťažovateľa zamietol.\nSťažovateľ považuje napadnutý rozsudok najvyššieho súdu za rozhodnutie, ktoré\nje „nezákonné, formalistické, arbitrárne. Odôvodnenie považuje za príliš všeobecné,\npovrchné, nezohľadňujúce konkrétny prípad sťažovateľa. Porušovateľ sa nevysporiadal\ns argumentmi sťažovateľa.“.\nSťažovateľ namieta, že najvyšší súd sa dostatočne nevysporiadal s jeho argumentom,\nže v prejednávanej veci mali súdy použiť historický výklad. Najvyšší súd podľa sťažovateľa\nneuviedol žiaden konkrétny dôvod, prečo v tomto prípade nebolo možné použiť historický\nvýklad. Sťažovateľ argumentuje, že «v danom prípade existuje medzera v práve. Neexistuje\nkonštantná judikatúra v skutkovo obdobných právnych veciach, neexistuje žiadna\njudikatúra. V tom sťažovateľ vidí aj výnimočnosť svojho prípadu. Tým, že neexistuje\njudikatúra, spôsobuje to zrejmú nejednotnosť pri rozhodovaní všeobecných súdov\nv skutkovo obdobných prípadoch, ba čo viac, v jednotlivých senátoch toho istého súdu...\nTo spôsobuje právnu neistotu, právnu nepredvídateľnosť čo je v rozpore s princípom\nprávneho štátu. A práve tieto skutočnosti preukazujú, že „štandardné interpretačné\nmetódy“ zlyhávajú.\n... v tomto konkrétnom prípade zlyháva tak gramatická (jazyková) metóda\nako aj systematická metóda výkladu, a preto bolo namieste použiť historickú metódu ako\naj metódu logického, racionálneho výkladu...».\nNajvyšší súd sa podľa sťažovateľa nedostatočne vysporiadal s námietkou o aplikácii\nzásady primeranosti regresnej náhrady vyplývajúcej z ustanovení Občianskeho zákonníka.\nV tejto súvislosti sťažovateľ uvádza:\n«43.) Je zrejmé, že porušovateľ použil gramatický aj systematický výklad, avšak pri\nich aplikácii nepoužil racionálny výklad a interpretáciu § 826 OZ v otázke primeranosti\nnezaložil na racionálnej úvahe ani argumentácii.\n\n5\n\n44.) Pri poukaze na zásadu primeranosti a proporcionality sa porušovateľ len\nstotožnil s rozhodnutím odvolacieho súdu a s jeho argumentáciou, že výška 37 %\npožadovanej regresnej náhrady zo strany žalobcu, je dôvodná a primeraná a súčasne\naj proporcionálna.\nPoukaz na percentuálne zníženie regresnej náhrady (37%), ktoré uplatnil žalobca\nvoči žalovanému/sťažovateľovi, je podľa názoru sťažovateľa nesprávne. Primeranosť\nnemožno posudzovať podľa násobkov či percentuálneho určenia, ako to v danom prípade\nurobil aj odvolací súd aj porušovateľ, ale musí sa posudzovať na každý konkrétny prípad\nosobitne/jednotlivo so zohľadnením výšky uplatňovanej regresnej náhrady a jej dopadu\nekonomického, materiálneho, sociálneho na osobu žalovaného/sťažovateľa a jeho rodinu,\n(bod 17.). Pritom sťažovateľ predložil porušovateľovi aktuálne pomery jeho osoby a rodiny,\nozrejmil mu situáciu, že žalobca si už voči nemu uplatnil ďalšie tri regresné náhrady\n(bod 33.), a tie sa budú pravidelne opakovať do budúcna.\nPorušovateľ neskúmal primeranosť uplatňovanej regresnej náhrady žalobcom ani\nz hľadiska toho, že žalobca bude do budúcna opakovane poskytovať/plniť v prospech\npoškodených plnenia (minimálne invalidný dôchodok v prospech poškodeného\nvyplácaný Sociálnou poisťovňou) (bod 23.), a že tieto regresné náhrady zo strany\nžalobcu budú voči sťažovateľovi pravidelne opakované.\nPorušovateľ sa nijako nezaoberal ani neskúmal primeranosť uplatňovanej regresnej\nnáhrady žalobcom ani z hľadiska toho, že žalobca si už uplatnil voči sťažovateľovi ďalšie\npostihové právo (ďalšie regresné náhrady), ktoré mu vzniklo opätovným (ďalším)\nvyplatením plnení v prospech Sociálnej poisťovne, ktorá vypláca invalidný dôchodok\nv prospech poškodeného\n\n, a to vo výške 7.534,91 € za obdobie od 11/2010\n\ndo 11/2012, vo výške 7.975,06 € za obdobie od 11/2012 do 11/2014, vo výške 4.091,73 €\nza obdobie od 11/2014 do 11/2015 (bod 33.).\n45.) Sťažovateľ zastáva názor, že by mal mať právo na to, aby sa dostal ešte počas\nsvojho života do takej pozície, ktorá by mu dala záruky, že si žalobca nebude od neho\nvymáhať ďalšie regresné náhrady, pretože je jasné, že každoročne žalobca vyplatí\ndo budúcna v prospech Sociálnej poisťovne sumu vyše 4.000 € s prihliadnutím\nna valorizáciu dôchodkov. Sťažovateľovi, vzhľadom na každoročne uplatňované regresné\nnáhrady zo strany žalobcu, v konečnom dôsledku neostane nič iné iba podať návrh\n\n6\n\nna osobný bankrot. Avšak u žalobcu vznikne každoročne právny nárok na úhradu\nvyplatených súm, teda aj po jeho „očistení“, opäť bude musieť podať návrh na osobný\nbankrot.\n46.) Sťažovateľ tvrdí, že vzhľadom na jeho osobné pomery a pomery jeho rodiny,\nregresný nárok nepredstavuje reálnu výšku a reálnu schopnosť jeho splatenia. Sťažovateľ\npredložil porušovateľovi aktuálne pomery jeho osoby a rodiny, pričom uviedol, že ide\no nemožné plnenie, ktoré nebude môcť nikdy splatiť. (bod 30.)\nPorušovateľ sa k tejto argumentácii možnosti/nemožnosti plnenia zo strany\nsťažovateľa v prospech žalobcu nijako nevyjadril. Uviedol na strane 7, posledná veta,\n„Náhrada v zmysle primeranosti má byť prijateľná a únosná pre obe strany.“ Takéto strohé\nkonštatovanie je nepostačujúce. Žalobca je poisťovňou, sťažovateľ fyzickou osobou, ktorý\nmá manželku a tri maloleté deti. Ide o porovnávanie neporovnateľného. Pritom, ak\nvezmeme do úvahy existenciu vnútorného predpisu žalobcu (bod 20.), ktorý určoval\nuplatnenie práva postihu, tak ten sám uplatňoval aj proporcionálny princíp voči poisteným\npri požití alkoholu do 2 promile do výšky 60 %, najviac 50.000,00 Sk /1.659,69 €/.\nSťažovateľ uhradil 84.147,94 Sk /2.793,20 €/.\nSťažovateľ v podanom doplnení dovolania zo dňa 7. 12. 2015 vykonal aj\nmatematický prepočet ročných úrokov z omeškania v predmetnej veci plus v ďalších dvoch\nveciach, v ktorých prebieha súdne konanie pred Okresným súdom Prešov ku dňu 31. 12.\n2015, pričom výsledný ročný úrok z omeškania predstavoval spolu 4.332,59 € (3.034,86 €\n+ 657,50 € + 640,23 €). Na to, aby sa splatili úroky z omeškania je potrebné,\naby sťažovateľ každý jeden mesiac zaplatil sumu minimálne vo výške 360 €; to je v prípade,\nže by mal sťažovateľ začať splácať všetky tri doposiaľ jestvujúce a uplatnené regresné\nnároky cestou súdu. Avšak táto suma by musela byť vždy navyšovaná, pretože postup\nžalobcu bude do budúca pravidelný, opakujúci sa z dôvodu pravidelného vyplácania\npeňažných náhrad v prospech Sociálnej poisťovne za každý predchádzajúci rok, ako je tomu\naj pri uplatnení štvrtej regresnej náhrady vo výške 4.091,73 € (bod 33.).\n47.) Porušovateľ sa nijako nezaoberal ani neskúmal primeranosť uplatňovanej\nregresnej náhrady žalobcom z hľadiska existujúceho vnútorného predpisu žalobcu, ktorý\nurčoval uplatnenie práva postihu pri požití alkoholu do 2 promile do výšky 60 %, najviac\n50.000,00 Sk /1.659,69 €7. (bod 20.)\n\n7\n\n50.) Z vyššie uvedeného je zrejmé, že porušovateľ (ani odvolací súd) sa s námietkami\na argumentmi sťažovateľa nevysporiadali nijako alebo nedostatočne.»\nSťažovateľ navrhuje, aby ústavný súd rozhodol o dočasnom opatrení podľa § 52\nods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného\nsúdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších\npredpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) a odložil vykonateľnosť napadnutého\nrozsudku najvyššieho súdu. Tento návrh odôvodňuje sťažovateľ takto:\n„53.) Na základe rozsudku Krajského súdu v Prešove sp. zn. 11 Co/51/2013\nzo dňa 30. 1. 2014 a udeleného poverenia na vykonanie exekúcie č. 5707*145243\nzo dňa 23. 6. 2014 vydaného Okresným súdom Prešov, je vedené exekučné konanie\nč. 81 Er/328/2014, EX 1405/2014 oprávneného: Slovenská kancelária poisťovateľov\nzastúpený\n\nproti povinnému:\n\n(sťažovateľ) o vymoženie 33.813,33 € s príslušenstvom. Proti exekúcii boli podané\ndňa 28. 7. 2014 v zmysle § 50 Exekučného poriadku... námietky a súčasne navrhnuté, aby\nexekučný súd povolil odklad exekúcie. Okresný súd Prešov uznesením zo dňa 20. 1. 2016,\nzamietol námietky povinného/sťažovateľa (voči zamietnutiu námietok podal sťažovateľ\nodvolanie) a súčasne povolil odklad exekúcie do právoplatného skončenia konania\no dovolaní proti rozsudku Krajského súdu v Prešove, sp. zn. 11 Co/51/2013 zo dňa\n30. 1. 2014, vedeného na Najvyššom súde Slovenskej republiky pod sp. zn. 1 Cdo/204/2014.\n... existuje riziko, že exekučné konanie bude pokračovať a súdny exekútor ju vykoná.\nTaktiež od rozhodnutia o odložení vykonateľnosti napadnutého rozhodnutia porušovateľa\nzávisí aj ďalšie pokračovanie v súdnych konaniach pred Okresným súdom Prešov\npod sp. zn. 15 C/353/2014 o zaplatenie 7.534,91 € s prísl., pričom toto konanie je prerušené\ndo právoplatného skončenia dovolacieho konania (bod 33.) a pod sp. zn. 17 C/299/2015\no zaplatenie 7.975,06 € s prísl., pričom v tomto konaní sťažovateľ ako žalovaný podal\nna súd dňa 10. 6. 2016 Návrh na prerušenie konania do právoplatného skončenia\ndovolacieho konania vedeného na Najvyššom súde. O tomto návrhu však doteraz\nrozhodnuté nebolo.\n55.) Bankové účty sťažovateľa sú aj naďalej zablokované súdnym exekútorom\na sťažovateľ nemôže disponovať peňažnými prostriedkami. Tieto peňažné prostriedky, ktoré\n\n8\n\nboli súdnym exekútorom zablokované, sú viazané na štátny príspevok, ktorý povinný získal\nod Úradu práce sociálnych vecí a rodiny Prešov na začatie podnikania. Táto skutočnosť\n(vedeného exekučného konania - aj napriek tomu, že bol súdom povolený odklad) aj naďalej\nspôsobuje, že povinný nemôže s týmito finančnými prostriedkami voľne disponovať.\nStav účtu v čase jeho zablokovania bol vo výške 400,49 €. Tento stav platil do 14. 7. 2014,\nkedy došlo k blokácii účtu súdnym exekútorom až do výšky mínus 57.486,09 €.\n56.) Od času jeho zablokovania dovolateľ nemá možnosť disponovať s týmto účtom,\nnapriek tomu sa mu pravidelne každý mesiac sťahujú sumy 10 € titulom vedenej exekúcie\nna účet dovolateľa a 6 € za vedenie účtu bankou, spolu 16 € každý mesiac.“\nNa základe tejto argumentácie sťažovateľ navrhuje, aby ústavný súd po prijatí\nsťažnosti na ďalšie konanie rozhodol nálezom, v ktorom vysloví porušenie základných práv\nzaručených v čl. 46 ods. 1 a 2 ústavy a práva zaručeného v čl. 6 ods. 1 dohovoru\nnapadnutým rozsudkom najvyššieho súdu, napadnutý rozsudok najvyššieho súdu zruší a vec\nvráti najvyššiemu súdu na ďalšie konanie a zároveň sťažovateľovi prizná úhradu trov\nkonania pred ústavným súdom.\nII.\nPodľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy,\nktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,\nak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\nÚstavný súd návrh na začatie konania predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1 zákona\no ústavnom súde na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa a zisťuje,\nči nie sú dôvody na odmietnutie návrhu podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.\nPodľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde môže ústavný súd na predbežnom\nprerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania návrhy, na ktorých\nprerokovanie nemá právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom,\n\n9\n\nneprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy\npodané oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.\nAk ústavný súd navrhovateľa na také nedostatky upozornil, uznesenie sa nemusí odôvodniť.\nII.1 K bodu 1 výroku tohto uznesenia\nÚstavný súd pri predbežnom prerokovaní časti sťažnosti, ktorou sťažovateľ namieta\nporušenie základného práva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru\nnapadnutým rozsudkom najvyššieho súdu sp. zn. 1 Cdo 204/2014 z 28. júna 2016, nezistil\nžiadne dôvody na jej odmietnutie, a preto ju v tejto časti prijal podľa § 25 ods. 3 zákona\no ústavnom súde na ďalšie konanie.\nII.2 K bodu 2 výroku tohto uznesenia\nSťažovateľ sa tiež domáha, aby ústavný súd dočasným opatrením odložil\nvykonateľnosť napadnutého rozsudku najvyššieho súdu, a okrem iných poukazuje\nna prebiehajúce exekučné konanie, na to, že žalobca voči nemu uplatnil žalobami ďalšie\nregresné nároky, a na blokáciu jeho účtu v banke.\nPodľa § 52 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže na návrh sťažovateľa\nrozhodnúť o dočasnom opatrení a odložiť vykonateľnosť napadnutého právoplatného\nrozhodnutia, opatrenia alebo iného zásahu, ak to nie je v rozpore s dôležitým verejným\nzáujmom a ak by výkon napadnutého rozhodnutia, opatrenia alebo iného zásahu\nneznamenal pre sťažovateľa väčšiu ujmu, než aká môže vzniknúť iným osobám pri odložení\nvykonateľnosti; najmä uloží orgánu, ktorý podľa sťažovateľa porušil základné práva alebo\nslobody sťažovateľa, aby sa dočasne zdržal vykonávania právoplatného rozhodnutia,\nopatrenia alebo iného zásahu, a tretím osobám uloží, aby sa dočasne zdržali oprávnenia\nim priznaného právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom.\nPodľa § 52 ods. 3 zákona o ústavnom súde dočasné opatrenie zaniká najneskoršie\nprávoplatnosťou rozhodnutia vo veci samej, ak ústavný súd nerozhodne o jeho skoršom\nzrušení.\n\n10\n\nPodľa § 52 ods. 4 zákona o ústavnom súde dočasné opatrenie možno zrušiť\naj bez návrhu, ak pominú dôvody, pre ktoré sa nariadilo.\nÚstavný súd preskúmal návrh sťažovateľa na odloženie vykonateľnosti napadnutého\nrozsudku najvyššieho súdu a dospel k záveru, že tento návrh nie je v rozpore s dôležitým\nverejným záujmom a spĺňa aj ďalšie podmienky ustanovené v § 52 ods. 2 zákona\no ústavnom súde [majúc na zreteli ujmu, ktorá by sťažovateľovi mohla vzniknúť výkonom\nrozhodnutí všeobecných súdov, v pomere k ujme, ktorá môže vzniknúť tretím osobám\n(žalobcovi) pri odklade vykonateľnosti týchto rozsudkov]. Ústavný súd prihliadol na to,\nže účel dočasného opatrenia možno dosiahnuť len odkladom vykonateľnosti napadnutého\nrozsudku najvyššieho súdu v spojení s rozsudkom krajského súdu sp. zn. 11 Co 51/2013\nz 30. januára 2014 a rozsudkom okresného súdu sp. zn. 14 C 24/2010 zo 6. februára 2013,\na preto rozhodol tak, ako to je uvedené v bode 2 výroku tohto uznesenia.\nII.3 K namietanému porušeniu základného práva sťažovateľa podľa čl. 46\nods. 2 ústavy napadnutým rozsudkom najvyššieho súdu z 28. júna 2016\nSťažovateľ namieta aj porušenie svojho základného práva podľa čl. 46 ods. 2 ústavy\nnapadnutým rozsudkom najvyššieho súdu. Aj pri predbežnom prerokovaní tejto časti\nsťažnosti sa ústavný súd sústredil na posúdenie, či ju nemožno považovať za zjavne\nneopodstatnenú.\nO zjavnú neopodstatnenosť sťažnosti ide vtedy, keď namietaným postupom orgánu\nštátu alebo jeho rozhodnutím nemohlo vôbec dôjsť k porušeniu toho základného práva alebo\nslobody, ktoré označil navrhovateľ, a to buď pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti\nmedzi označeným postupom orgánu štátu alebo jeho rozhodnutím a základným právom\nalebo slobodou, porušenie ktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne\nneopodstatnený návrh preto možno považovať taký návrh, pri predbežnom prerokovaní\nktorého ústavný súd nezistil žiadnu možnosť porušenia označeného základného práva alebo\nslobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jeho prijatí na ďalšie konanie (I. ÚS 66/98,\nI. ÚS 110/02, I. ÚS 88/07).\n\n11\n\nPodľa čl. 46 ods. 2 ústavy kto tvrdí, že bol na svojich právach ukrátený rozhodnutím\norgánu verejnej správy, môže sa obrátiť na súd, aby preskúmal zákonnosť takéhoto\nrozhodnutia, ak zákon neustanoví inak. Z právomoci súdu však nesmie byť vylúčené\npreskúmanie rozhodnutí týkajúcich sa základných práv a slobôd.\nCitovaný čl. 46 ods. 2 ústavy garantuje právo na súdny prieskum rozhodnutí orgánov\nverejnej správy v rámci správneho súdnictva, pričom na posudzovanú vec sťažovateľa\nzjavne nie je aplikovateľné. V tejto súvislosti ústavný súd pripomína, že o nedostatok\nvzájomnej príčinnej súvislosti medzi napadnutým postupom alebo rozhodnutím orgánu štátu\na základným právom alebo slobodou, ktorá vo všeobecnosti zakladá dôvod na odmietnutie\nsťažnosti ako zjavne neopodstatnenej, pôjde predovšetkým vtedy, ak ide o také základné\nprávo alebo slobodu, ktoré nie je ratione materiae aplikovateľné na posudzovanú vec\n(m. m. napr. IV. ÚS 11/2018).\nZ uvedeného dôvodu ústavný súd sťažnosť sťažovateľa odmietol v časti, ktorou\nnamieta porušenie základného práva podľa čl. 46 ods. 2 ústavy napadnutým rozsudkom\nnajvyššieho súdu, podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde ako zjavne neopodstatnenú.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 20. júna 2018\n\n12", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "práva a slobody – právo na súdnu a inú právnu ochranu-právo na prieskum zákonnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy", "náhrada škody (ujma)-primeraná", "práva a slobody – právo na súdnu a inú právnu ochranu-právo na spravodlivý proces", "zmluva-poistná zmluva", "ujma, náhrada škody-majetková ujma", "arbitrárnosť", "ujma, náhrada škody-ujma na zdraví", "práva a slobody – právo na súdnu a inú právnu ochranu-právo na súdnu ochranu", "poistenie, poistné-poistná zmluva", "práva a slobody – právo na súdnu a inú právnu ochranu-právo na súdnu ochranu", "zodpovednosť-za škodu", "ublíženie na zdraví", "práva a slobody – právo na súdnu a inú právnu ochranu-právo na spravodlivý proces", "lex generalis, lex specialis", "výklad (interpretácia)-historický", "dovolanie-dovolacie konanie", "poistenie, poistné-poistná zmluva", "ujma, náhrada škody-ujma na zdraví", "arbitrárnosť", "rozhodnutie-odôvodnenie"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:50a0b8ce-5060-4b00-ab46-3980ef8fab84", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:4.US.11.2018.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 11/2018", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 11/2018 z 17. 1. 2018", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2018-01-17", "citacie_n": 7, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:4.US.11.2018.1"}, {"guid": "ussr:4e640cc5-3dba-441f-9e58-167152a0b708", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 88/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 88/07 z 30. 5. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-05-30", "citacie_n": 2025, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:4e640cc5-3dba-441f-9e58-167152a0b708"}, {"guid": "ussr:c61937db-7e5c-411c-8593-3cef21374471", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 110/02", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 110/02 z 7. 10. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-10-07", "citacie_n": 2079, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:c61937db-7e5c-411c-8593-3cef21374471"}, {"guid": "ussr:e0da639e-5ca3-4b9a-93ec-7a2299435640", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 66/98", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 66/98 z 15. 10. 1998", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1998-10-15", "citacie_n": 7731, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e0da639e-5ca3-4b9a-93ec-7a2299435640"}, {"guid": "74431700-0b51-4333-94fe-ddfa705c2f8c:d0548602-b3f8-45c4-99b1-a22a624acfa2", "ecli": "ECLI:SK:KSPO:2015:8111234399.1", "spisova_znacka": "17Co/157/2015", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Prešov sp. zn. 17Co/157/2015 z 24. 6. 2015", "sud": "Krajský súd Prešov", "datum_vydania": "2015-06-24", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2015:8111234399.1"}, {"guid": "9e14c705-8ac2-4952-8414-b7fb68fd5fc7:27e66779-d034-4938-b8ef-ec26e75a52bf", "ecli": "ECLI:SK:KSPO:2014:8109231186.1", "spisova_znacka": "11Co/51/2013", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. 11Co/51/2013 z 29. 1. 2014", "sud": "Krajský súd Prešov", "datum_vydania": "2014-01-29", "citacie_n": 15, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2014:8109231186.1"}], "citovane_v": []}