{"guid": "ussr:19ef6a14-0e89-4cc0-9db7-dd614c0ecc36", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:4.US.370.2018.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 370/2018", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 370/2018 z 20. 6. 2018", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 20. júna 2018, sp. zn. IV. ÚS 370/2018, ECLI:SK:USSR:2018:4.US.370.2018.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": null, "sudca_id": null, "sudca_url": null, "datum_vydania": "2018-06-20", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["odmieta", "odmieta"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "IV.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/19ef6a14-0e89-4cc0-9db7-dd614c0ecc36", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:4.US.370.2018.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2018:4.US.370.2018.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2018:4.US.370.2018.1/text", "citacie_n": 4, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nIV. ÚS 370/2018-13\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 20. júna 2018 v senáte\nzloženom z predsedníčky Ľudmily Gajdošíkovej a zo sudcov Miroslava Duriša (sudca\nspravodajca) a Ladislava Orosza predbežne prerokoval sťažnosť\n\n,\n\n, zastúpeného advokátom JUDr. Petrom Schmidlom,\nZáhorácka 11/A, Malacky, pre namietané porušenie základného práva na súdnu ochranu\npodľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práva na spravodlivé súdne konanie\npodľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd uznesením\nNajvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5 Tdo 82/2017 zo 14. decembra 2017 a takto\nrozhodol:\nSťažnosť\n\no d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.\nOdôvodnenie:\nI.\n\n1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 31. januára\n2018 doručená sťažnosť\n\n(ďalej aj „sťažovateľ“), ktorou namietal\n\nporušenie základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej\nrepubliky (ďalej len „ústava“) a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1\n\nDohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) uznesením\nNajvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) sp. zn. 5 Tdo 82/2017\nzo 14. decembra 2017 (ďalej aj „napadnuté rozhodnutie najvyššieho súdu“).\n2. Z obsahu podanej sťažnosti vyplýva, že rozsudkom Okresného súdu Bratislava II\nsp. zn. 4 T 143/2014 z 28. júna 2016 bol sťažovateľ uznaný vinným zo spáchania obzvlášť\nzávažného zločinu krádeže spolupáchateľstvom podľa § 20 k § 212 ods. 2 písm. a), ods. 5\npísm. a) zákona č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon v znení neskorších predpisov (ďalej len\n„Trestný zákon“) a iných, za spáchanie ktorých mu bol uložený trest odňatia slobody\nv trvaní 11 rokov so zaradením do ústavu na výkon trestu s maximálnym stupňom stráženia.\nKrajský súd v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) rozsudkom sp. zn. 1 To 46/2017\nz 28. júna 2017 zrušil rozsudok Okresného súdu Bratislava II sp. zn. 4 T 143/2014\nz 28. júna 2016 v celom výroku o treste a spôsobe jeho výkonu, uznal sťažovateľa vinným\nz obzvlášť závažného zločinu krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. a), ods. 5 písm. a) Trestného\nzákona a uložil sťažovateľovi trest odňatia slobody v trvaní 10 rokov odňatia slobody\nso zaradením do ústavu so stredným stupňom stráženia a vo zvyšnej časti sťažovateľa\noslobodil spod obžaloby prokurátora Krajskej prokuratúry v Bratislave (ďalej len\n„prokurátor“) sp. zn. 1 Kv 1/2013 zo 16. augusta 2013. Najvyšší súd uznesením\nsp. zn. 5 Tdo 82/2017 zo 14. decembra 2017 odmietol sťažovateľom podané dovolanie.\nNaposledy podal sťažovateľ sťažnosť ústavnému súdu.\n3. Argumentáciu sťažovateľa v podanej sťažnosti je možné rozdeliť do dvoch rovín.\n3.1\n\nVo\n\nvšeobecnej\n\nrovine\n\nsťažovateľ\n\nkonštatoval:\n\n„Ako\n\nhlavný\n\ndôvod\n\nneudržateľnosti rozhodnutia Najvyššieho súdu SR z ústavného hľadiska je v danom prípade\nporušenie základného práva na súdnu ochranu, do obsahu ktorého patrí aj právo každého\nna to, aby rozhodnutie súdu, ktorý rozhoduje v jeho veci, bolo riadne odôvodnené v súlade\nso zákonom... V danom prípade najvyšší súd vo svojom odôvodnení uvádza právnu\nargumentáciu, ktorú z ústavného hľadiska nemožno považoval za správnu, a to aj preto,\nlebo právny názor najvyššieho súdu o odmietnutí dovolania nie je v napadnutom uznesení\nzdôvodnený vyčerpávajúcim spôsobom a presvedčivo. V odôvodnení napadnutého\n\n2\n\nuznesenia najvyšší súd nedostatočným spôsobom uviedol dôvody, pre ktoré bolo potrebné\ndovolanie sťažovateľa odmietnuť podľa § 382 písm. c) Trestného poriadku.“\n3.2 V konkrétnej rovine poukázal na to, že «Najvyšší súd SR v odôvodnení svojho\nrozhodnutia vo vzťahu k dovolacej námietke týkajúcej sa zákonnosti zloženia senátu súdu\nprvého stupňa, iba skonštatoval, že výklad prezentovaný v uznesenie trestného senátu\nnajvyššieho súdu, sp. zn. 4To 6/2016 zo dňa 06.02.2017 bol zjednocujúcim stanoviskom\nTrestnoprávneho kolégia NS SR, odmietnutý, a preto sudca, ktorý sa zúčastnil na\nrozhodovaní o dohode o vine a treste, neporušil prezumpciu neviny vo vzťahu k inej osobe,\nktorá sa mala podieľať podľa skutkovej vety dohody a rozsudku podľa § 334 ods. 4\nTr. poriadku na trestnej činnosti obvineného, taký sudca nie je vylúčený z neskoršieho\nkonania o obžalobe podanej proti dotknutej „inej osobe“. Trestný senát NS SR, ktorý\nrozhodoval o odvolaní obžalovaných v inej trestnej veci svojím uznesením, sp. zn.\n4To 6/2016 zo dňa 06.02.2017, zrušil rozsudok Špecializovaného trestného súdu v Pezinku,\npracovisko Banská Bystrica z 30. marca 2016, sp. zn. BB - 3T 32/2014, v celom rozsahu\na vec vrátil tomuto súdu, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol. Okrem\ntoho tomuto súdu v súlade s ustanovením § 325 Tr. por. nariadil, aby vec bola prejednaná\na rozhodnutá v inom zložení senátu. Svoje rozhodnutie dostatočne odôvodnil tým, že senát\nŠpecializovaného trestného súdu v Pezinku, pracovisko Banská Bystrica konajúci\nvo veciach schválením dohôd o vine a treste obvinených, ktorí súhlasili s touto formou\nrozhodnutia, formálne síce neporušil ustanovenie § 334 ods. 4 Tr. poriadku tým, že\nv skutkových vetách uviedol mená ostatných spoluobžalovaných, ale nepochybne\nprejudikoval ich vinu skôr ako boli právoplatne odsúdení. Dostal sa tým do rozporu\nso základnými zásadami trestného konania zakotvených v ustanovení § 2 ods. 1, 2, 4, 7, 8\nTr. por. (stíhania len zo zákonných dôvodov, zákonného trestného procesu, prezumpcie\nneviny, nestranným súdom v primeranej lehote v prítomnosti obvineného, zákazu stíhania\ndvakrát za to isté), ktoré vychádzajú z čl. 6 ods. 1, 2 Dohovoru, čl. 38 ods. 2, čl. 40 ods. 2, 5\nListiny základných práv a slobôd a čl. 48 ods. 2, čl. 50 ods. 2, 5 Ústavy.». V nadväznosti na\npredostretú úvahu zvýraznil, že „Dovolací súd sa vo svojom rozhodnutí podrobne\nnezaoberal s touto právnou argumentáciou, ktorá je totožná s dovolacou námietkou\nsťažovateľa. Rozhodnutia súdov a tiež aj zjednocujúce stanoviská trestnoprávneho kolégia\nnajvyššieho súdu nie sú prameňmi trestného práva. Súdy SR, a teda aj Najvyšší súd SR,\n\n3\n\nvo svojich rozhodnutiach podáva tzv. súdny výklad, ktorý je ale záväzný pre konkrétnu\ntrestnú vec. Z tohto dôvodu sa domnievame, že dovolací súd sa mal s touto nastolenou\nprávnou otázkou vysporiadať inak. t. j. mal zaujať relevantne právne stanovisko, napr. aj\ntaké, ktoré vyplýva zo stanoviska trestnoprávneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej\nrepubliky.“.\n3.3 V ďalšej rovine svojej argumentácie sťažovateľ namietol nezákonnosť vykonania\ndôkazu v trestnom konaní, a to vyšetrovacieho pokusu, ktorého mu nebolo umožnené sa\nzúčastniť, pričom ak najvyšší súd tvrdí, že «... účelom vyšetrovacieho pokusu zo dňa\n05.06.2013 bolo potvrdiť, resp. vyvrátiť hodnovernosť výpovede spoluobvineného ohľadne\ntechnických možností odomknutia vodičových dverí opancierovaného vozidla bez toho, aby\nbol pritom spustený a na operačnom stredisku zaznamenaný poplach, a preto nebola\npotrebná účasť sťažovateľa na tomto procesnom úkone, tento záver je nesprávny.\nSťažovateľ od počiatku žiadal zopakovanie uvedeného vyšetrovacieho pokusu, lebo spôsobe\nakým popísal spoluobvinený\n\nvniknutie do bezpečnostného vozidla, ale najmä\n\notvorenie trezoru je nerealizovateľný, čo napokon vyplýva aj podľa fotografickej\ndokumentácie, ktorá je súčasťou spisu. Týmto nesprávnym procesným postupom v trestnom\nkonaní došlo k porušeniu zásady „rovností zbraní“, ktorá je súčasťou kontradiktórneho\ntrestného procesu.».\n4. V petite podanej sťažnosti sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd po prijatí sťažnosti\nna ďalšie konanie nálezom takto rozhodol:\n„1.) Uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 5 Tdo 82/2017\nzo dňa 14.12.2017 bolo porušené základné právo sťažovateľa na súdnu a inú právnu\nochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práva na spravodlivé konanie\npodľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd...\n2.) Uznesenie uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn.\n5 Tdo 82/2017 zo dňa 14.12.2017 sa zrušuje a vec sa vracia tomuto súdu na ďalšie konanie.\n3.) Najvyšší súd SR je povinný uhradiť sťažovateľovi trovy konania...“\n\n4\n\nII.\n5. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú\nSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak\no ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd. Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti\no organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania pred ním a o postavení jeho sudcov\nustanoví zákon.\n6. Podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z.\no organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho\nsudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) ústavný súd\nnávrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento\nzákon neustanovuje inak. Skúma pritom tak všeobecné, ako aj osobitné náležitosti návrhu\n(sťažnosti) podľa § 49 až § 56 zákona o ústavnom súde vrátane okolností, ktoré by mohli\nbyť dôvodom na jeho odmietnutie. Podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde návrhy\nvo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú\nnáležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne\nneoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom\nprerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť\naj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený. Ak ústavný súd navrhovateľa na také nedostatky\nupozornil, uznesenie sa nemusí odôvodniť.\n7. Podľa čl. 46 ods. 1 ústavy každý má právo domáhať sa zákonom ustanoveným\npostupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených\nzákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.\nPodľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola\nspravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom\nzriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo\no oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.\n\n5\n\n8. Podstata základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy spočíva\nv tom, že každý sa môže domáhať ochrany svojich práv na súde. Tomuto oprávneniu\nzodpovedá povinnosť súdu nezávisle a nestranne vo veci konať tak, aby bola právu, ktorého\nporušenie sa namieta, poskytnutá ochrana v medziach zákonov, ktorú tento článok ústavy\no základnom práve na súdnu ochranu vykonáva (čl. 46 ods. 4 ústavy v spojení s čl. 51\nústavy). Do obsahu základného práva na súdnu a inú právnu ochranu patrí aj právo každého\nna to, aby sa v jeho veci rozhodovalo podľa relevantnej právnej normy, ktorá môže mať\nzáklad v platnom právnom poriadku Slovenskej republiky alebo v takých medzinárodných\nzmluvách, ktoré Slovenská republika ratifikovala a boli vyhlásené spôsobom, ktorý\npredpisuje zákon (IV. ÚS 77/02, III. ÚS 63/06). Súčasne má každý právo na to, aby sa\nv jeho veci vykonal ústavne súladný výklad aplikovanej právnej normy, ktorý predpokladá\npoužitie ústavne súladne interpretovanej platnej a účinnej normy na zistený stav veci.\n9. Článok 6 ods. 1 dohovoru každému zaručuje právo podať žalobu o uplatnenie\nsvojich občianskych práv a záväzkov na súde a pod tento článok spadá aj právomoc súdov\nrozhodnúť o oprávnenosti trestného obvinenia proti konkrétnej osobe. Takto interpretovaný\nčlánok zahŕňa právo na súd, do ktorého patrí právo na prístup k súdu. Tým je dané, že tento\nčlánok zaručuje každému právo na to, aby svoju vec týkajúcu sa občianskych práv\na záväzkov mohol predložiť súdu. V tomto smere toto ustanovenie zakotvuje „právo na súd“\na právo na prístup k súdu (teda právo zahájiť konanie pred súdom) je len jedným z jeho\naspektov (Golder proti Spojenému kráľovstvu). K nemu sa pridávajú záruky ustanovené\nčl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o organizáciu a zloženie súdu a vedenie konania. To\nvšetko v súhrne zakladá právo na spravodlivé prerokovanie veci (rozhodnutie Európskeho\nsúdu pre ľudské práva z 21.2.1975, séria A, č. 18, s. 18, bod 36). Právo na spravodlivé\nprerokovanie veci zahŕňa v sebe princíp rovnosti zbraní, princíp kontradiktórnosti konania,\nprávo byť prítomný na pojednávaní, právo na odôvodnenie súdneho rozhodnutia a iné\npožiadavky spravodlivého procesu (III. ÚS 199/08).\n10. Z doterajšej judikatúry ústavného súdu vyplýva, že medzi obsahom základného\npráva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a obsahom práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru nemožno\nvidieť zásadnú odlišnosť (II. ÚS 71/97, IV. ÚS 14/2012).\n\n6\n\n11. Podľa konštantnej judikatúry ústavný súd nie je súčasťou systému všeobecných\nsúdov, ale podľa čl. 124 ústavy je nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti. Pokiaľ\nide o medze zasahovania ústavného súdu do rozhodovacej činnosti všeobecných súdov,\nústavnému súdu neprislúcha hodnotiť správnosť skutkových záverov či právneho posúdenia\nveci všeobecnými súdmi, pretože nie je prieskumným súdom, nadriadeným súdom a ani\nochrancom zákonnosti (II. ÚS 1/95, II. ÚS 71/07, III. ÚS 26/08). Úlohou ústavného súdu\ntotiž nie je zastupovať všeobecné súdy, ktorým prislúcha interpretácia zákonov. Podľa\nkonštantnej judikatúry sa úloha ústavného súdu obmedzuje na kontrolu zlučiteľnosti\núčinkov takejto interpretácie a aplikácie s ústavou alebo záväznou medzinárodnou zmluvou\no ľudských právach a základných slobodách. Posúdenie veci všeobecným súdom sa môže\nstať predmetom kritiky zo strany ústavného súdu iba v prípade, ak by závery, ktorými sa\nvšeobecný súd vo svojom rozhodovaní riadil, boli do takej miery zjavne neodôvodnené\nalebo arbitrárne, že by zásadne popreli účel a význam zákonného predpisu (I. ÚS 13/00,\nI. ÚS 115/02, I. ÚS 139/02, I. ÚS 12/05, I. ÚS 352/06, I. ÚS 382/06, I. ÚS 88/07).\n12. O zjavnej neopodstatnenosti sťažnosti (návrhu) možno hovoriť predovšetkým\nvtedy, ak namietaným postupom orgánu verejnej moci nemohlo dôjsť k porušeniu toho\nzákladného práva, ktoré označil sťažovateľ, pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti\nmedzi napadnutým postupom tohto orgánu a základným právom, porušenie ktorého sa\nnamietalo, ale aj vtedy, ak v konaní pred orgánom verejnej moci vznikne procesná situácia\nalebo procesný stav, ktoré vylučujú, aby tento orgán porušoval uvedené základné právo,\npretože uvedená situácia alebo stav takú možnosť reálne nepripúšťajú (IV. ÚS 16/04,\nII. ÚS 1/05, II. ÚS 20/05, IV. ÚS 55/05, IV. ÚS 288/05).\n13. Z uznesenia najvyššieho súdu sp. zn. 5 Tdo 82/2017 zo 14. decembra 2017\nv podstatnom vyplýva:\n«Vo vzťahu k námietke týkajúcej sa zákonnosti zloženia senátu najvyšší súd uvádza,\nže obvinený (resp. jeho obhajca) celkom evidentne zavádza. Trestnoprávne kolégium\nnajvyššieho súdu zjednocujúcim stanoviskom z 5. apríla 2017 sp. zn. Tpj 11/2017, odmietlo\nsprávnosť obvineným (a jediným senátom najvyššieho súdu) prezentovaného výkladu, keď\nv IV. právnej vete vysvetlilo, že sudca, ktorý sa zúčastnil na rozhodovaní o dohode o vine\n\n7\n\na treste, neporušil prezumpciu neviny (§ 2 ods. 4 Tr. por.) vo vzťahu k inej osobe, ktorá sa\nmala podľa skutkovej vety dohody a rozsudku podľa § 334 ods. 4 Tr. por. podieľať na\ntrestnej činnosti obvineného; taký sudca nie je vylúčený podľa § 31 ods. 1 Tr. por.\nz neskoršieho konania o obžalobe podanej proti dotknutej „inej osobe“. Z citovaného je\nzrejmé, že námietka obvineného nie je dôvodná.\nPokiaľ ide o druhú námietku obvineného, v tomto smere súd poukazuje na druhú vetu\n§ 157 ods. 3 Tr. por., podľa ktorej sa na vyšetrovacom pokuse zúčastňuje podozrivý,\nobvinený, poškodený a svedok len v prípade potreby. Keďže účelom vyšetrovacieho pokusu\nz 5. júna 2013 bolo potvrdiť, resp. vyvrátiť hodnovernosť výpovede obvineného\nzo 4. apríla 2013 ohľadne technických možností odomknutia vodičových dverí\nopancierovaného vozidla bez toho, aby bol spustený a na operačnom stredisku\nzaznamenaný poplach, je zrejmé, že účasť obvineného na tomto (svojim charakterom čisto\ntechnickom ) úkone nebola potrebná (č. l. 494 a nasl.).\nNa podklade týchto úvah dospel najvyšší súd k záveru, že obvineným\nuplatnené dovolacie dôvody podľa § 371 ods. 1 písm. e/ a g/ Tr. por. nie sú\ndané, a preto jeho dovolanie na neverejnom zasadnutí postupom podľa § 382 písm. c/ Tr.\npor. odmietol.»\n14. Pri preskúmavaní napadnutého rozhodnutia najvyššieho súdu ako súdu\ndovolacieho a argumentácie v ňom uvedenej ústavný súd vychádzal zo svojho ustáleného\nprávneho\n\nnázoru,\n\npodľa\n\nktorého\n\nodôvodnenia\n\nrozhodnutí\n\nprvostupňového\n\nsúdu\n\na odvolacieho súdu nemožno posudzovať izolovane (II. ÚS 78/05, III. ÚS 264/08, IV. ÚS\n372/08), pretože prvostupňové a odvolacie konanie z hľadiska predmetu konania tvoria\njeden celok. Uvedený záver je možné mutatis mutandis vzťahovať aj na rozhodnutie\no dovolaní. Už uvedené závery zahŕňajú aj požiadavku komplexného posudzovania\nvšetkých rozhodnutí všeobecných súdov (tak prvostupňového, ako aj odvolacieho), ktoré\nboli vydané v priebehu príslušného súdneho konania (IV. ÚS 350/09).\n15. Krajský súd vo svojom rozsudku sp. zn. 1 To 46/2017 z 28. júna 2017 podrobne\nrozviedol dôkazy, ktoré boli v konaní vykonané, a to výsluch obžalovaného\n, svedkov\n\n,\n\n,\n\n8\n\na\n\n,\n\nv súlade so zákonom č. 301/2005 Z. z. Trestný poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej\nlen „Trestný poriadok“) boli prečítané svedecké výpovede\n,\n\na\n\n,\n\nz prípravného konania, so súhlasom\n\nobžalovaného\n\na prokurátora boli prečítané znalecké posudky\n\nKriminalistického a expertízneho ústavu Policajného zboru z odboru kriminalistickej\nidentifikácie, daktyloskopie, trasológie, prírodovedného skúmania a kriminalistických\nanalýz a informatiky a napokon boli oznámené listinné dôkazy spisového materiálu\nz prípravného konania, a v nadväznosti na to a vo vzťahu k sťažovateľom predostretým\nnámietkam (bod 3.2 a 3.3) uviedol:\n„Súhrn týchto dôkazov jednoznačne bez akýchkoľvek pochybností preukazuje účasť\nobžalovaného\n\nna žalovanej trestnej činnosti a jeho obhajobné tvrdenia\n\nboli produkovanými dôkazmi vyvrátené. Deň pred krádežou neodovzdal kľúč od trezoru\nvozidla, tento znovu prevzal hneď po tom čo ho odovzdal, neexistujú žiadne záznamy ako\ntvrdil, že upozorňoval na stratu kľúčov. On osobne v deň krádeže prikázal\nspolupracovníkovi\n\n, aby zastal na uvedenom mieste pred vystúpením\n\nz vozidla a plnení bankomatu vo\n\n. Je absolútne vylúčené, aby ku krádeži peňazí\n\nz vozidla došlo iným spôsobom, ako je ustálené v skutkovej vete rozsudku v tak krátkom\nčase bez znalostí spôsobu manipulácie s vozidlom a bez zjavného poškodenia tohto vozidla.\nZ jednotlivých výpovedí a znaleckých skúmaní jednoznačne vyplýva, že vozidlo muselo byť\nvykradnuté za pomoci originálnych kľúčov a použitia magnetu tak ako to popísal\nspoluobžalovaný\n\n, ktorý už bol právoplatne za uvedenú krádež odsúdený, bez\n\nprihliadnutia na jeho výpoveď, ktorú učinil pred súdom v procesnom postavení svedka.\nJednoznačne vyplynulo z dokazovania, že kľúče od vozidla pred krádežou mohol prevziať\n, nakoľko spolupracovník\n\n, ktorý v ten deň s ním slúžil nemal na to\n\noprávnenie, nemal na to vystavenú kartu. Obžalovaný\n\ndokonale poznal\n\nvozidlo, ktoré bolo v ten deň ukradnuté, jazdil na tomto vozidle po dobu 6 rokov a poznal\njeho zabezpečovací systém dokonale. Obžalovaný\n\npred krádežou bol\n\nzaradený do výkonu služby spolu už s odsúdeným\n\n, ktorý sa k trestnej\n\nčinnosti doznal, okrem vlastného doznania bol usvedčený aj nezvratnými dôkazmi\nprodukovanými počas prípravného konania v predmetnej trestnej veci a bola u neho\nzaistená prevažná časť ukradnutých peňazí. Obžalovaný\n\n9\n\nsa na krádež\n\njednoznačne pripravoval bez jeho pomoci by odsúdený\n\nkrádež nemohol vykonať,\n\no čom svedčí aj fakt, že si práve fotil vozidlo, ktoré bolo vykradnuté a jeho zabezpečovacie\nprvky boli nájdené v jeho počítači. Iná alternatíva vykonania tejto krádeže tak ako je\npopísané v skutkovej vete neprichádza ani do úvahy, nakoľko ani na kľúčoch od vozidla,\nktoré boli zaistené a predložené ku skúmaniu sa odbornou znaleckou činnosťou preukázalo\nže tieto neboli mechanickým spôsobom kopírované, teda že sa nevyhotovoval z nich\nduplikát, a krádež peňazí z vozidla mohol v tak krátkom časovom úseku vykonať páchateľ,\nktorý poznal ochranne systémy vozidla, za použitia originálnych kľúčov, ktoré patrili\nk vykradnutému vozidlu. Už z uvedených dôkazov iná alternatívna verzia priebehu tejto\nkrádeže nie je vôbec možná, čo bolo potvrdené aj vyšetrovacím pokusom na základe\nvýpovede odsúdeného\n\npočas prípravného konania. Obžalovaný\n\nv odvolacích dôvodoch namietal tento úkon z dôvodu, že sa ho nezúčastnil, ani on\nani jeho obhajca. Túto námietku odvolací súd nepovažuje za dôvodnú, a to z toho dôvodu,\nže sa tejto rekonštrukcie podľa podpísanej zápisnice z prípravného konania zúčastnil jeho\nobhajca, nikto zo zúčastnených obhajcov tento úkon nenamietal, bol vykonaný súlade\nso zákonom, a ani obžalovaný ani obhajca ho v rámci prípravného konania nežiadali\nzopakovať.“\n16. Ústavný súd konštantne judikuje, že súčasťou obsahu základného práva na súdnu\nochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy, ako aj práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6\nods. 1 dohovoru je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia,\nktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky\nsúvisiace s predmetom súdnej ochrany, t. j. s uplatnením nárokov a obranou proti takému\nuplatneniu. Odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu, ktoré stručne a jasne objasní\nskutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plne\nrealizované základné právo účastníka na spravodlivý proces (IV. ÚS 115/03,\nIII. ÚS 209/04). Splnenie povinnosti odôvodniť rozhodnutie je pritom vždy posudzované\nso zreteľom na konkrétny prípad (obdobne pozri aj judikatúru Európskeho súdu pre ľudské\npráva Ruiz Torija c. Španielsko z 9. 12. 1994, séria A, č. 303A, s. 12, bod 29; Hiro Balani c.\nŠpanielsko z 9. 12. 1994, séria A, č. 303B; Georgiadis c. Grécko z 29. 5. 1997; Higgins c.\nFrancúzsko z 19. 2. 1998). Z judikatúry ústavného súdu ďalej vyplýva, že súd nemusí\n\n10\n\nrozhodovať v súlade so skutkovým a právnym názorom účastníka konania, je však povinný\nna zákonom predpokladané a umožnené procesné úkony účastníka primeraným,\nzrozumiteľným a ústavne akceptovateľným spôsobom reagovať v súlade s platným\nprocesným právom (IV. ÚS 252/04, IV. ÚS 329/04, IV. ÚS 340/04, III. ÚS 32/07).\n17.1 Ústavný súd po oboznámení sa s obsahom napadnutého rozhodnutia najvyššieho\nsúdu konštatuje (aj v spojení aj s dôvodmi vyplývajúcimi z rozsudku krajského súdu sp. zn.\n1 To 46/2017 z 28. júna 2017), že najvyšší súd sa vecou sťažovateľa riadne zaoberal,\npríslušné právne normy interpretoval a aplikoval ústavne konformným spôsobom,\nrozviedol, akými úvahami sa pri svojom rozhodovaní riadil a svoje rozhodnutie tiež\nzrozumiteľne a preskúmateľným spôsobom odôvodnil, pričom dal náležitú odpoveď aj na\nv podanej sťažnosti sťažovateľa predostreté námietky. Z argumentácie uvedenej v rozsudku\nkrajského súdu sp. zn. 1 To 46/2017 z 28. júna 2017 vyplýva, že v konaní bol vykonaný\ncelý rad dôkazov, ktoré viedli vo veci konajúce súdy k záveru o trestnoprávnej\nzodpovednosti sťažovateľa za obzvlášť závažný zločin krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. a),\nods. 5 písm. a) Trestného zákona, z ktorých vyplýva aj skutočnosť, že vyšetrovací pokus bol\nlen jedným z vykonaných dôkazov, nie však jediným a rozhodujúcim.\n17.2 Z explicitného znenia § 157 ods. 3 Trestného poriadku vyplýva, že sa\nvyšetrovacieho pokusu zúčastní aj podozrivý, obžalovaný, poškodený a svedok len podľa\npotreby, pričom ich účasť na tomto úkone sa riadi zásadami platnými pre ich výsluch.\nV extenzívnom poňatí práva na obhajobu podľa čl. 50 ods. 3 ústavy a podľa čl. 6 ods. 3\npísm. b) a c) dohovoru je prípustné a žiaduce, aby sa ho zúčastnil aj obvinený, resp.\npodozrivý (vrátane jeho obhajcu) aj vtedy, ak jeho účasť na takomto úkone nie je potrebná\n(rozumej z technických dôvodov potrebných na jeho vykonanie), vychádzajúc pritom\nz účelu základného práva na obhajobu, ktorým je poskytnutie príležitosti brániť sa\nobvineniu zo spáchania trestného činu (III. ÚS 41/01, III. ÚS 256/03, I. ÚS 140/04).\nS ohľadom na skutočnosť vyplývajúcu z odôvodnenia rozsudku krajského súdu sp. zn.\n1 To 46/2017 z 28. júna 2017 sú akékoľvek sťažovateľom predostreté úvahy (bod 3.3)\nnenáležité, keďže tak z garancií nielen sťažovateľom označených práv podľa čl. 46 ods. 1\nústavy a podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, ale aj napr. v širšom práve (sťažovateľom\n\n11\n\nneoznačenom, pozn.) podľa čl. 50 ods. 3 ústavy a podľa čl. 6 ods. 3 písm. b) a c) dohovoru\nvrátane judikatúrne vyjadreného účelu týchto práv plne postačuje, ak sa takéhoto úkonu\nzúčastní obhajca obvineného/podozrivého.\n17.3 V naznačených súvislostiach ústavný súd poukazuje aj na svoje už skôr\njudikované závery, podľa ktorých v prvom rade je úlohou a povinnosťou všeobecného súdu\nposkytnúť ochranu základným právam a slobodám sťažovateľa, ale na druhej strane\nnemožno bagatelizovať význam, podstatu a zmysel obhajoby, v rámci ktorej sa obvinený\nobhajuje sám alebo prostredníctvom svojho obhajcu. Ak takéhoto obhajcu má alebo ho musí\nmať, je potom jeho úlohou obhajovať práva obvineného čo najúčinnejším spôsobom, pod\nktorým treba bez pochýb rozumieť aj aktívny prístup obhajcu pri obhajovaní jeho záujmov,\nako aj starostlivosť obhajcu zameranú na to, aby boli náležite a včas objasnené skutočnosti,\nktoré vinu obvineného vyvracajú alebo ju zmierňujú [§ 44 ods. 1 Trestného poriadku\n(IV. ÚS 482/2011)]. Spôsob obrany sťažovateľa a taktika jeho obhajoby nemôže byť\nv prípade jej neúspechu pričítaná na vrub súdu, ktorý koná v súlade so zákonom\n(IV. ÚS 217/2013). Ak teda sťažovateľ a ani jeho obhajca nenamietali spôsob vykonania\ntohto úkonu v rámci prípravného konania aj s cieľom dosiahnuť jeho zopakovanie, ide\no pochybenie na strane obhajoby, nie súdu. Napokon pre účely obhajoby je relevantný záver\nplynúci z tohto úkonu, s ktorým boli tak sťažovateľ, ako aj jeho obhajca oboznámení.\n18.1\n\nK ďalšej\n\nnámietke\n\nsťažovateľa\n\n(bod\n\n3.2)\n\nústavný\n\nsúd\n\npoukazuje\n\nna zjednocujúce stanovisko trestnoprávneho kolégia najvyššieho súdu sp. zn. Tpj 11/2017\nz 5. apríla 2017, zo štvrtého bodu ktorého vyplýva:\n«4/ Sudca, ktorý sa zúčastnil na rozhodovaní o dohode o vine a treste, neporušil\nprezumpciu neviny (§ 2 ods. 4 Trestného poriadku) vo vzťahu k inej osobe, ktorá sa mala\npodľa skutkovej vety dohody a rozsudku podľa § 334 ods. 4 Trestného poriadku podieľať na\ntrestnej činnosti obvineného; taký sudca nie je vylúčený podľa § 31 ods. 1 Trestného\nporiadku z neskoršieho konania o obžalobe podanej proti dotknutej „inej osobe“ (môže ísť\naj o spoluobžalovaného v tom istom konaní). Pravidlo uvedené v predchádzajúcej vete platí\naj vo vzťahu k sudcovi, ktorý sa zúčastnil na rozhodovaní o prijatí vyhlásenia obvineného\no vine podľa § 257 ods. 5, 7 Trestného poriadku a neskôr prejednávaná obžaloba sa týka\n\n12\n\ninej osoby, ktorá sa mala podľa rozsudku vyhláseného na podklade naposledy označeného\nustanovenia podieľať na trestnej činnosti obvineného (môže ísť aj o spoluobžalovaného\nv tom istom konaní).»\n18.2 Ústavný súd v rámci svojej rozhodovacej činnosti pravidelne pripomína, že nie\nje možné vnímať jeho postavenie ako orgánu, ktorého úlohou by bolo zjednocovať\nstanoviská\n\nnajvyššieho\n\nsúdu\n\n(I.\n\nÚS\n\n199/07,\n\nII.\n\nÚS\n\n273/08,\n\nIV. ÚS 331/09,\n\nIII. ÚS 197/2011), ako aj rozhodovaciu prax všeobecných súdov (I. ÚS 199/07, I. ÚS 18/08,\nII. ÚS 152/2011). Taktiež stabilne judikuje, že z hľadiska princípu právnej istoty je ale\ndôležité, aby najvyšší súd ako najvyššia súdna inštancia pôsobil ako regulátor konfliktov\njudikatúry a aby uplatňoval mechanizmus, ktorý zjednotí rozdielne právne názory súdov\nv skutkovo rovnakých alebo podobných veciach. Inými slovami, ústavnému súdu\nneprislúcha zjednocovať in abstracto judikatúru všeobecných súdov a suplovať tak\nposlanie, ktoré zákon č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov\nv znení neskorších predpisov [§ 8 ods. 3, § 20 ods. 1 písm. b), § 21, § 22 a § 23 ods. 1\npísm. b)] zveruje práve najvyššiemu súdu, resp. jeho plénu a kolégiám, keď mu okrem\niných priznáva aj právomoc zaujímať stanoviská k zjednocovaniu výkladu zákonov a iných\nvšeobecne záväzných právnych predpisov (I. ÚS 17/01, IV. ÚS 267/05). Práve plénum\na kolégiá najvyššieho súdu sú oprávnené odstraňovať nejednotnosť výkladu zákonov\na iných všeobecne záväzných právnych predpisov tak, aby sa chránili okrem iného aj\nlegitímne očakávania účastníkov súdnych konaní.\n18.3 Vychádzajúc z obsahu napadnutého rozhodnutia najvyššieho súdu, ako aj\nz predostretej judikatúry ústavného súdu, trestnoprávne kolégium najvyššieho súdu si\nsvojím zjednocujúcim stanoviskom sp. zn. Tpj 11/2017 z 5. apríla 2017 splnilo svoju\nzákonnú povinnosť a vyjadrilo právny názor k sťažovateľom nastolenej otázke. Ak senát\nnajvyššieho súdu v konaní postupuje podľa zjednocujúceho stanoviska trestnoprávneho\nkolégia, nemôže porušiť základné právo na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy\na právo podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru. Ústavný súd však vzhľadom na to, že nie je súčasťou\nsystému všeobecného súdnictva, môže zasahovať do výkladu zákonov a iných všeobecne\nzáväzných právnych predpisov všeobecnými súdmi len v prípadoch, keď sa ich výklad\n\n13\n\nvyznačuje svojvôľou a zjavnou neodôvodnenosťou do tej miery, že to má za následok\nporušenie základného práva alebo slobody, čo v prípade sťažovateľa zistené nebolo.\n19. Na základe uvedených skutočností ústavný súd sťažnosť sťažovateľa odmietol\npodľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde ako zjavne neopodstatnenú.\n20. Vzhľadom na odmietnutie sťažnosti bolo bez právneho významu zaoberať sa\nďalšími návrhmi sťažovateľa.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 20. júna 2018\n\n14", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "dovolanie-dovolacie dôvody"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:e71dc8a5-2685-4309-b315-1af352ffc938", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 217/2013", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 217/2013 z 18. 4. 2013", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2013-04-18", "citacie_n": 49, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e71dc8a5-2685-4309-b315-1af352ffc938"}, {"guid": "ussr:88da7ed9-b137-4e98-8d4a-719e2ab62141", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 14/2012", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 14/2012 z 12. 1. 2012", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2012-01-12", "citacie_n": 54, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:88da7ed9-b137-4e98-8d4a-719e2ab62141"}, {"guid": "ussr:aa26c834-4347-4fff-9cf1-e32eaabddb59", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 482/2011", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 482/2011 z 10. 11. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-11-10", "citacie_n": 18, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:aa26c834-4347-4fff-9cf1-e32eaabddb59"}, {"guid": "ussr:6e706d1d-00b1-40bd-888e-97a0be13c915", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 197/2011", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 197/2011 z 3. 5. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-05-03", "citacie_n": 48, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:6e706d1d-00b1-40bd-888e-97a0be13c915"}, {"guid": "ussr:b91f4f57-9544-44e0-b1fd-12907266364d", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 152/2011", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 152/2011 z 13. 4. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-04-13", "citacie_n": 99, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:b91f4f57-9544-44e0-b1fd-12907266364d"}, {"guid": "ussr:391126de-1994-4744-87c1-58d55b2cef93", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 350/09", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 350/09 z 8. 10. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-10-08", "citacie_n": 2595, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:391126de-1994-4744-87c1-58d55b2cef93"}, {"guid": "ussr:d03a8d2d-6185-4045-b597-94b693185d7b", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 331/09", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 331/09 z 1. 10. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-10-01", "citacie_n": 117, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:d03a8d2d-6185-4045-b597-94b693185d7b"}, {"guid": "ussr:4c4b579d-af2f-467d-ae87-4f1a5d9893c2", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 372/08", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 372/08 z 20. 11. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-11-20", "citacie_n": 3469, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:4c4b579d-af2f-467d-ae87-4f1a5d9893c2"}, {"guid": "ussr:f3bfb878-d5fe-40b9-93e5-c816f83fefbe", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 264/08", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 264/08 z 3. 9. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-09-03", "citacie_n": 3148, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:f3bfb878-d5fe-40b9-93e5-c816f83fefbe"}, {"guid": "ussr:80854d00-546c-48e8-9c1b-0ad3bf854400", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 199/08", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 199/08 z 12. 8. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-08-12", "citacie_n": 255, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:80854d00-546c-48e8-9c1b-0ad3bf854400"}, {"guid": "ussr:30c1b457-b190-42e9-af01-34f2d01b0fe2", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 26/08", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 26/08 z 23. 1. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-01-23", "citacie_n": 494, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:30c1b457-b190-42e9-af01-34f2d01b0fe2"}, {"guid": "ussr:e143a4eb-9bb3-428b-9b2f-bd688d508716", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 18/08", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 18/08 z 17. 1. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-01-17", "citacie_n": 190, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e143a4eb-9bb3-428b-9b2f-bd688d508716"}, {"guid": "ussr:03951bb3-a7c6-4ccc-84d7-2c914963015a", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 199/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 199/07 z 18. 10. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-10-18", "citacie_n": 361, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:03951bb3-a7c6-4ccc-84d7-2c914963015a"}, {"guid": "ussr:4e640cc5-3dba-441f-9e58-167152a0b708", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 88/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 88/07 z 30. 5. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-05-30", "citacie_n": 2025, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:4e640cc5-3dba-441f-9e58-167152a0b708"}, {"guid": "ussr:39145877-0667-405d-ac7f-4fc8aeb04f1a", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 382/06", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 382/06 z 24. 5. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-05-24", "citacie_n": 967, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:39145877-0667-405d-ac7f-4fc8aeb04f1a"}, {"guid": "ussr:fb2657f8-33ae-4282-9e9c-e0547657e646", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 71/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 71/07 z 26. 4. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-04-26", "citacie_n": 498, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:fb2657f8-33ae-4282-9e9c-e0547657e646"}, {"guid": "ussr:a92b424e-8744-440d-a572-975225263580", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 32/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 32/07 z 15. 3. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-03-15", "citacie_n": 881, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:a92b424e-8744-440d-a572-975225263580"}, {"guid": "ussr:d3adf9b9-93df-42a3-bf9d-46ddfdffb663", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 352/06", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 352/06 z 10. 1. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-01-10", "citacie_n": 1756, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:d3adf9b9-93df-42a3-bf9d-46ddfdffb663"}, {"guid": "ussr:1bf3dff1-4b01-4cec-9cf9-5fb4949bc4eb", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 63/06", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 63/06 z 23. 8. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-08-23", "citacie_n": 440, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:1bf3dff1-4b01-4cec-9cf9-5fb4949bc4eb"}, {"guid": "ussr:75dd40d6-2fa6-4c18-b208-5653a0ec3b7d", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 288/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 288/05 z 13. 12. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-12-13", "citacie_n": 1777, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:75dd40d6-2fa6-4c18-b208-5653a0ec3b7d"}, {"guid": "ussr:2cd8a1fc-7928-4328-9369-ce2123dac06e", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 267/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 267/05 z 15. 11. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-11-15", "citacie_n": 407, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2cd8a1fc-7928-4328-9369-ce2123dac06e"}, {"guid": "ussr:8105730a-86c9-44e4-a9ee-f2cd4dd64e1a", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 140/04", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 140/04 z 20. 4. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-04-20", "citacie_n": 38, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:8105730a-86c9-44e4-a9ee-f2cd4dd64e1a"}, {"guid": "ussr:5c5950d6-ea20-4e7f-b4ef-2ab89ce3197a", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 78/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 78/05 z 16. 3. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-03-16", "citacie_n": 13331, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5c5950d6-ea20-4e7f-b4ef-2ab89ce3197a"}, {"guid": "ussr:933c0239-7912-4bbe-9f03-fcff51781745", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 55/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 55/05 z 2. 3. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-03-02", "citacie_n": 1279, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:933c0239-7912-4bbe-9f03-fcff51781745"}, {"guid": "ussr:332bb6dc-9ead-4da0-982f-ce72f4c389bf", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 20/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 20/05 z 26. 1. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-01-26", "citacie_n": 1749, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:332bb6dc-9ead-4da0-982f-ce72f4c389bf"}, {"guid": "ussr:5e3b95e7-a888-4f82-ab29-9395007102ae", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 12/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 12/05 z 20. 1. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-01-20", "citacie_n": 2705, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5e3b95e7-a888-4f82-ab29-9395007102ae"}, {"guid": "ussr:5ef19834-e37b-4d51-8c72-05f31057a0ea", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 1/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 1/05 z 5. 1. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-01-05", "citacie_n": 2095, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5ef19834-e37b-4d51-8c72-05f31057a0ea"}, {"guid": "ussr:1e3c6e23-3944-4d4a-8550-ac6326fac218", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 329/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 329/04 z 27. 10. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-10-27", "citacie_n": 1156, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:1e3c6e23-3944-4d4a-8550-ac6326fac218"}, {"guid": "ussr:3a56e579-1c0b-4297-b301-c642d1ba6f2f", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 340/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 340/04 z 27. 10. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-10-27", "citacie_n": 759, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:3a56e579-1c0b-4297-b301-c642d1ba6f2f"}, {"guid": "ussr:0ddccc5a-8313-4280-9d9d-54e2358b0c68", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 256/03", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 256/03 z 29. 9. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-09-29", "citacie_n": 31, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:0ddccc5a-8313-4280-9d9d-54e2358b0c68"}], "citovane_v": [{"guid": "ussr:35fce422-a201-434b-9c96-1508bb202a04", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2021:1.US.364.2021.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 364/2021", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 364/2021 z 6. 9. 2021", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2021-09-06", "citacie_n": 8, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2021:1.US.364.2021.1"}, {"guid": "ussr:2e81ce7a-3e49-41ce-b03f-6f967ff0790a", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:3.US.165.2020.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 165/2020", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 165/2020 z 28. 4. 2020", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2020-04-28", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:3.US.165.2020.1"}, {"guid": "ussr:43f6f340-1bd2-4fc2-8346-51f06ad8437c", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2019:2.US.255.2019.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 255/2019", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 255/2019 z 2. 10. 2019", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2019-10-02", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2019:2.US.255.2019.1"}, {"guid": "ussr:967b1b7e-12cc-4606-a3ad-a619a65d808e", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2019:1.US.275.2019.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 275/2019", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 275/2019 z 25. 6. 2019", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2019-06-25", "citacie_n": 25, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2019:1.US.275.2019.1"}]}