{"guid": "ussr:9a293437-80c5-4c6c-b714-32748315659d", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:4.US.364.2018.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 364/2018", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 364/2018 z 20. 6. 2018", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 20. júna 2018, sp. zn. IV. ÚS 364/2018, ECLI:SK:USSR:2018:4.US.364.2018.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": null, "sudca_id": null, "sudca_url": null, "datum_vydania": "2018-06-20", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "IV.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1991/23/#clanok-36.odsek-1", "nazov": "čl. 36 ods. 1 zákona č. 23/1991 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/23/#clanok-36.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/23-1991/clanok-36"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-50.odsek-3", "nazov": "čl. 50 ods. 3 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-50.odsek-3", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-50"}, {"iri": "/SK/ZZ/1991/23/#clanok-40.odsek-3", "nazov": "čl. 40 ods. 3 zákona č. 23/1991 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/23/#clanok-40.odsek-3", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/23-1991/clanok-40"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-2", "nazov": "čl. 48 ods. 2 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-48"}, {"iri": "/SK/ZZ/1991/23/#clanok-38.odsek-2", "nazov": "čl. 38 ods. 2 zákona č. 23/1991 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/23/#clanok-38.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/23-1991/clanok-38"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-1.odsek-1", "nazov": "čl. 1 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-1.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-1"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-2.odsek-2", "nazov": "čl. 2 ods. 2 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-2.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-2"}, {"iri": "/SK/ZZ/1991/23/#clanok-2.odsek-2", "nazov": "čl. 2 ods. 2 zákona č. 23/1991 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/23/#clanok-2.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/23-1991/clanok-2"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 36 ods. 1", "nazov": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 36 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 36 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 50 ods. 3", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 50 ods. 3", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 50 ods. 3", "judikatura_url": null}, {"iri": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 40 ods. 3", "nazov": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 40 ods. 3", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 40 ods. 3", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 38 ods. 2", "nazov": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 38 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 38 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 1 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 1 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 1 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 2 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 2 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 2 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 2 ods. 2", "nazov": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 2 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 2 ods. 2", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1991/23#clanok-36", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-50", "/SK/ZZ/1991/23#clanok-40", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-48", "/SK/ZZ/1991/23#clanok-38", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-1", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-2", "/SK/ZZ/1991/23#clanok-2", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/9a293437-80c5-4c6c-b714-32748315659d", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:4.US.364.2018.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2018:4.US.364.2018.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2018:4.US.364.2018.1/text", "citacie_n": 2, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nIV. ÚS 364/2018-19\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 20. júna 2018 v senáte\nzloženom z predsedníčky Ľudmily Gajdošíkovej a zo sudcov Miroslava Duriša (sudca\nspravodajca) a Ladislava Orosza predbežne prerokoval sťažnosť\n, zastúpeného obchodnou\nspoločnosťou URBAN FALATH GAŠPEREC BOŠANSKÝ, s. r. o., advokátska kancelária,\nZámocké schody 2/A, Bratislava, v mene ktorej koná konateľ a advokát JUDr. Ondrej\nUrban, MBA, vo veci namietaného porušenia základných práv podľa čl. 46 ods. 1, čl. 48\nods. 2 a čl. 50 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky v spojení s čl. 1 ods. 1 a čl. 2 ods. 2\nÚstavy Slovenskej republiky a podľa čl. 36 ods. 1, čl. 38 ods. 2 a čl. 40 ods. 3 Listiny\nzákladných práv a slobôd v spojení s čl. 2 ods. 2 Listiny základných práv a slobôd a práva\npodľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd uznesením\nNajvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2 Tdo 30/2017 z 24. októbra 2017 a takto\nrozhodol:\nSťažnosť\n\no d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.\n\nOdôvodnenie:\nI.\n1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola\n2. januára 2018 doručená sťažnosť\n\n(ďalej len „sťažovateľ“), ktorou\n\nnamietal porušenie základných práv podľa čl. 46 ods. 1, čl. 48 ods. 2 a čl. 50 ods. 3 Ústavy\nSlovenskej republiky (ďalej len „ústava“) v spojení s čl. 1 ods. 1 a čl. 2 ods. 2 ústavy,\npodľa čl. 36 ods. 1, čl. 38 ods. 2 a čl. 40 ods. 3 Listiny základných práv a slobôd (ďalej len\n„listina“) v spojení s čl. 2 ods. 2 listiny a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane\nľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) uznesením Najvyššieho súdu\nSlovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) sp. zn. 2 Tdo 30/2017 z 24. októbra 2017\n(ďalej aj „napadnuté rozhodnutie najvyššieho súdu“).\n2. Z obsahu podanej sťažnosti vyplýva, že sťažovateľ bol rozsudkom Okresného\nsúdu Bratislava II (ďalej len „okresný súd“) č. k. 5 T 32/2010-57 z 3. júna 2014 uznaný\nvinným zo spáchania obzvlášť závažného zločinu nedovolenej výroby omamných a\npsychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi podľa §\n172 ods. 1 písm. c) a d), ods. 2 písm. a) zákona č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon v znení\nneskorších predpisov (ďalej len „Trestný zákon“) spolupáchateľstvom podľa § 20 Trestného\nzákona, za spáchanie ktorého mu bol uložený súhrnný trest odňatia slobody v trvaní\ndesiatich rokov so zaradením do ústavu na výkon trestu s maximálnym stupňom stráženia.\nKrajský súd v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) rozsudkom sp. zn. 1 To 128/2014 zo 14.\njanuára 2015 zrušil rozsudok okresného súdu č. k. 5 T 32/2010-57 z 3. júna 2014 vo výroku\no treste a jeho výkone a uložil sťažovateľovi trest odňatia slobody vo výmere ôsmich rokov\nso zaradením do ústavu s maximálnym stupňom stráženia. Najvyšší súd uznesením\nsp. zn. 2 Tdo 30/2017 z 24. októbra 2017 odmietol sťažovateľom podané dovolanie.\nNaposledy podal sťažovateľ sťažnosť ústavnému súdu.\n3. Sťažovateľ v podanej sťažnosti poukázal na skutočnosť, že najvyšší súd odmietol\nv dovolacom konaní ním podané dovolanie s touto argumentáciou:\n\n2\n\n„- zásadným porušením práva na obhajobu nie je prípad, ak sa obvinený vzdá práva\nna byť prítomný na verejnom zasadnutí, hoc v tom čase nemal vedomosť o existencii\nlistinného dôkazu vykonaného na verejnom zasadnutí, nakoľko sa tým vzdáva aj práva\nvyjadriť sa k vykonaným dôkazom;\n- zásadným porušením práva na obhajobu nie je ani prípad ustanovenia spoločného\nobhajcu viacerým (v danom prípade dvom) obvineným, nakoľko ich záujmy si navzájom\nneodporovali;\n- dovolanie síce možno podať, ak je rozhodnutie založené na dôkazoch, ktoré neboli\nsúdom vykonané zákonným spôsobom, avšak tento dôvod nemožno použiť, ak táto okolnosť\nbola tomu, kto ju podáva známa už v pôvodnom konaní a nenamietal ju najneskôr\nv odvolacom konaní;\n- dovolanie možno podať, ak je rozhodnutie založené na nesprávnom právnom\nposúdení zisteného skutku alebo na nesprávnom použití iného hmotnoprávneho\nustanovenia; správnosť a úplnosť zisteného skutku však dovolací súd nemôže skúmať\na meniť, preto dovolací súd nemôže meniť alebo skúmať správnosť a úplnosť zisteného\nskutku.“\nPodľa názoru sťažovateľa «... Najvyšší súd SR v (ne)odôvodnení svojho uznesenia\nsa nesprávne a nedostatočne vysporiadal s otázkou „zásadného porušenia práva\nna obhajobu“ v spojení s právom na súdnu ochranu a právom na spravodlivý súdny proces,\nčím zaťažil svoje rozhodnutie vadou arbitrárnosti a vadou zmätočnosti a tým aj vadou\nnezákonnosti a tak aj ústavnej non-konformnosti.».\nV podrobnostiach sťažovateľ predostiera svoju úvahu, podľa ktorej „Hoci... súhlasil\ns prejednaním veci na verejnom zasadnutí v jeho neprítomnosti, no súčasne v tom čase...\nešte vôbec nemal vedomosť o existencii nového listinného dôkazu, nakoľko ho spoločný\nobhajca Sťažovateľa a spoluobvinenej\n\ntejto skutočnosti neinformoval,\n\na nakoľko Krajský súd v Bratislave napriek tomu, že ... nemal reálnu vedomosť a ani reálne\nprávo sa k veci vzhľadom na existenciu nového dôkazu vyjadriť, išlo o nenaplnenie\nelementárnej súčasti práva na obhajobu de iure a de facto k popretiu tohto základného\nústavného a zákonného práva.“. V nadväznosti na uvedené teda sťažovateľ dôvodí, že\n\n3\n\n„... nesúhlasí s právnymi závermi Uznesenia Najvyššieho súdu SR a poukazuje, že... sa síce\nvzdal práva účasti byť prítomný na verejnom zasadnutí, avšak nemal vedomosť o existencii\nnového dôkazu, a preto takéto vzdanie sa práva je potrebné považovať za predčasné a tým\npádom neúčinné, nakoľko sa ho vzdal pred tým, ako ho mohol reálne uplatniť. Uvedené\npreto nezbavuje kompetentného (súdneho) orgánu povinnosti, dať možnosť obvinenému\n(či obžalovanému) realizovať jeho právo na obhajobu, ktoré mu v súvislosti s predložením\nnového dôkazu vzniklo.“. Zároveň sťažovateľ poukazuje na to, že «... ak obhajca obhajuje\ndvoch či viacerých spoluobvinených, z ktorých jeden sa k skutku doznáva (hoc berie vinu\nna seba) a druhý spáchanie skutku popiera, avšak súd k danému dôkazu zaujme stanovisko,\nže takýto dôkaz je de facto účelový a svedčí aj o vine druhého obvineného, je vždy namieste\nvylúčiť spoločného obhajcu z obhajoby oboch, eventuálne aspoň jedného z obvinených, lebo\na len takýmto postupom je garantované právo obvineného (Sťažovateľa) na obhajobu ako\naj právo (Sťažovateľa) na súdnu a inú právnu ochranu a právo Sťažovateľa na spravodlivý\nsúdny proces. Dôvodom pre vylúčenie je záujem predísť vzniku situácie, kedy by obhajca\nmal pokračovať v obhajobe obvinených, resp. jedného z nich, pričom by mohol využiť\ninformácie a poznatky získané od spoluobvinených, ktorých predtým spoločne obhajoval.\nÚdajná neexistencia rozporu záujmov obvinených (Sťažovateľa\na spoluobvinenej\n\n) podľa stanoviska Najvyššieho súdu SR tak podľa\n\nprávneho názoru Sťažovateľa nebola naplnená od momentu predloženia listinného dôkazu „priznanie sa\n\nzo dňa 28.09.2014“ - do súdneho spisu. Najvyšší súd SR\n\n(Porušovateľ) však tieto skutočnosti nevyhodnotil ako „zásadné porušenie práva\nna obhajobu“ a k vyššie uvedeným námietkam sa v napadnutom Uznesení vyjadril v tom\nzmysle, že skutočnosti uvádzané obvineným nie sú spôsobilé naplniť dovolací dôvod\npodľa § 371 ods. 1 písm. c/ Tr. por.».\nSťažovateľ vyvodzuje záver: „Najvyšší súd SR sa nedostatočne, nesprávne,\nnezákonne a ústavne non-konformne vysporiadal s námietkami Sťažovateľa týkajúcimi sa\npredovšetkým porušenia jeho práva na obhajobu, pričom právna argumentácia Najvyššieho\nsúdu v napadnutom Uznesení je nedostatočná, nelogická a absentuje v nej dostatočné\na zákonné vysporiadanie sa s kľúčovými argumentmi Sťažovateľa, čím Najvyšší súd SR\nzaťažil svoje rozhodnutie i vadou zmätočnosti, nepreskúmateľnosti, arbitrárnosti, čím je\njeho rozhodnutie en block nezákonné a tak de iure Najvyšší súd SR porušil právo\n\n4\n\nSťažovateľa na právo na obhajobu ako aj právo sťažovateľa na súdnu a inú právnu ochranu\na právo Sťažovateľa na spravodlivý súdny proces, ktorého imanentnou súčasťou je aj právo\nna jasné, určité a presvedčivé a tak zákonné a ústavne konformné odôvodnenie každého\nsúdneho rozhodnutia.“\n4. V petite podanej sťažnosti sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd nálezom takto\nrozhodol:\n„4.1. Najvyšší súd Slovenskej republiky svojim uznesením sp. zn. 2Tdo/30/2017\nzo dňa 24. 10. 2017 porušil základné právo\n\nna súdnu ochranu podľa\n\nčl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a podľa čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv\na slobôd a tiež aj právo\n\nna spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods.\n\n1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a súčasne porušil základné\nprávo\n\nna obhajobu podľa čl. 50 ods.3 Ústavy Slovenskej republiky v\n\nspojení s čl. 40 ods. 3 Listiny základných práv a slobôd a podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy\nSlovenskej republiky v spojení s čl. 38 ods. 2 Listiny základných práv a slobôd a súčasne i\nporušil čl. 1 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky v nadväznosti na čl. 2 ods. 2 Ústavy\nSlovenskej republiky v spojení s čl. 2 ods. 2 Listiny základných práv a slobôd.\n4.2 Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Tdo/30/2017 zo dňa 24. 10. 2017 sa\nzrušuje a vec sa vracia Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky na ďalšie konanie\na rozhodnutie.\n4.3 Sťažovateľovi\n\npriznáva náhradu trov právneho\n\nzastúpenia...“\nII.\n5. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú\nSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,\nak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd. Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti\n\n5\n\no organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania pred ním a o postavení jeho sudcov\nustanoví zákon.\n6. Podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z.\no organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho\nsudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) ústavný súd\nnávrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento\nzákon neustanovuje inak. Skúma pritom tak všeobecné, ako aj osobitné náležitosti návrhu\n(sťažnosti) podľa § 49 až § 56 zákona o ústavnom súde vrátane okolností, ktoré by mohli\nbyť dôvodom na jeho odmietnutie. Podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde návrhy\nvo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú\nnáležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne\nneoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom\nprerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť\naj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený. Ak ústavný súd navrhovateľa na také nedostatky\nupozornil, uznesenie sa nemusí odôvodniť.\n7. Podľa čl. 46 ods. 1 ústavy (obdobne aj podľa čl. 36 ods. 1 listiny) každý má právo\ndomáhať sa zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom\nsúde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.\nPodľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola\nspravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom\nzriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo\no oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.\n8. Podstata základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy (obdobne\naj podľa čl. 36 ods. 1 listiny) spočíva v tom, že každý sa môže domáhať ochrany svojich\npráv na súde. Tomuto oprávneniu zodpovedá povinnosť súdu nezávisle a nestranne vo veci\nkonať tak, aby bola právu, ktorého porušenie sa namieta, poskytnutá ochrana v medziach\nzákonov, ktorú tento článok ústavy o základnom práve na súdnu ochranu vykonáva (čl. 46\nods. 4 ústavy v spojení s čl. 51 ústavy). Do obsahu základného práva na súdnu a inú právnu\n\n6\n\nochranu patrí aj právo každého na to, aby sa v jeho veci rozhodovalo podľa relevantnej\nprávnej normy, ktorá môže mať základ v platnom právnom poriadku Slovenskej republiky\nalebo v takých medzinárodných zmluvách, ktoré Slovenská republika ratifikovala a boli\nvyhlásené spôsobom, ktorý predpisuje zákon (IV. ÚS 77/02, III. ÚS 63/06). Súčasne má\nkaždý právo na to, aby sa v jeho veci vykonal ústavne súladný výklad aplikovanej právnej\nnormy, ktorý predpokladá použitie ústavne súladne interpretovanej platnej a účinnej normy\nna zistený stav veci.\n9. Článok 6 ods. 1 dohovoru každému zaručuje právo podať žalobu o uplatnenie\nsvojich občianskych práv a záväzkov na súde a pod tento článok spadá aj právomoc súdov\nrozhodnúť o oprávnenosti trestného obvinenia proti konkrétnej osobe. Takto interpretovaný\nčlánok zahŕňa právo na súd, do ktorého patrí právo na prístup k súdu. Tým je dané, že tento\nčlánok zaručuje každému právo na to, aby svoju vec týkajúcu sa občianskych práv\na záväzkov mohol nechať predložiť súdu. V tomto smere toto ustanovenie zakotvuje „právo\nna súd“ a právo na prístup k súdu (teda právo zahájiť konanie pred súdom) je len jedným\nz jeho aspektov (Golder proti Spojenému kráľovstvu). K nemu sa pridávajú záruky\nustanovené čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o organizáciu a zloženie súdu a vedenie\nkonania. To všetko v súhrne zakladá právo na spravodlivé prerokovanie veci (rozhodnutie\nEurópskeho súdu pre ľudské práva z 21.2.1975, séria A, č. 18, s. 18, bod 36). Právo\nna spravodlivé prerokovanie veci zahŕňa v sebe princíp rovnosti zbraní, princíp\nkontradiktórnosti konania, právo byť prítomný na pojednávaní, právo na odôvodnenie\nsúdneho rozhodnutia a iné požiadavky spravodlivého procesu (III. ÚS 199/08).\n10. Z doterajšej judikatúry ústavného súdu vyplýva, že medzi obsahom základného\npráva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a obsahom práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru nemožno\nvidieť zásadnú odlišnosť (II. ÚS 71/97, IV. ÚS 14/2012).\n11. Podľa čl. 50 ods. 3 ústavy (obdobne aj podľa čl. 40 ods. 3 listiny) obvinený má\nprávo, aby mu bol poskytnutý čas a možnosť na prípravu obhajoby a aby sa mohol\nobhajovať sám alebo prostredníctvom obhajcu.\n\n7\n\n12. Ústavný súd už vo svojich prvotných rozhodnutiach zaujal stanoviská\nk dodržiavaniu čl. 50 ods. 3 ústavy orgánmi štátu.\n12.1 Vo veci sp. zn. II. ÚS 8/96 uviedol, že čl. 50 ods. 3 zaručuje všetkým\noprávneným osobám, že budú mať čas na prípravu obhajoby, ďalej že budú mať možnosť\npripraviť si obhajobu a že svoju obhajobu budú môcť predniesť právne významným\nspôsobom buď osobne, alebo prostredníctvom svojho obhajcu. Uplatnenie práva\nna obhajobu nezaručuje oprávnenej osobe dosiahnutie takého rozhodnutia súdu, o ktoré\nsa usiluje pomocou obhajoby. Účelom práva zaručeného čl. 50 ods. 3 ústavy je poskytnutie\npríležitosti brániť sa obvineniu zo spáchania trestného činu.\n12.2 Vo veci sp. zn. II. ÚS 52/98 ústavný súd uviedol, že pozitívny záväzok\nSlovenskej republiky pri realizácii práv obvineného v trestnom konaní je zabezpečený\nprostredníctvom Trestného poriadku, ktorý je právnym predpisom upravujúcim postup\nv trestnom konaní. Trestný poriadok v jednotlivých fázach trestného konania zaručuje\nústavou garantované právo obhajoby.\n13. Ústavný súd poukazuje na to, že zásada, z ktorej vyplýva „právo na obhajobu“\nvyjadruje požiadavku, aby v trestnom procese bola zaručená ochrana práv a záujmov osoby,\nproti ktorej sa vedie trestné konanie, a je teda nevyhnutným prostriedkom úspešného\nvýkonu súdnictva smerom k ochrane základných práv a slobôd, a preto podľa názoru\nústavného súdu právo na obhajobu sa zaručuje ako základné právo fyzickej osoby, ktoré\npodlieha všetkým pravidlám, ktoré sa uznávajú pri ochrane základných práv a slobôd\n(m. m. II. ÚS 34/99), a možno ho vnímať aj ako prostriedok nastoľujúci spravodlivú\nrovnováhu medzi verejnými záujmami, ktoré sú predmetom ústavnej ochrany.\n14. Podľa konštantnej judikatúry ústavný súd nie je súčasťou systému všeobecných\nsúdov, ale je nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti podľa čl. 124 ústavy.\nZ uvedeného vyplýva, že pokiaľ ide o medze zasahovania ústavného súdu do rozhodovacej\nčinnosti všeobecných súdov, ústavnému súdu neprislúcha hodnotiť správnosť skutkových\nzáverov či právneho posúdenia veci všeobecnými súdmi, pretože nie je prieskumným\nsúdom, nadriadeným súdom a ani ochrancom zákonnosti (II. ÚS 1/95, II. ÚS 71/07,\nIII. ÚS 26/08). Úlohou ústavného súdu totiž nie je zastupovať všeobecné súdy, ktorým\n\n8\n\nprislúcha interpretácia zákonov. Podľa konštantnej judikatúry sa úloha ústavného súdu\nobmedzuje na kontrolu zlučiteľnosti účinkov takejto interpretácie a aplikácie s ústavou\nalebo záväznou medzinárodnou zmluvou o ľudských právach a základných slobodách.\nPosúdenie veci všeobecným súdom sa môže stať predmetom kritiky zo strany ústavného\nsúdu iba v prípade, ak by závery, ktorými sa všeobecný súd vo svojom rozhodovaní riadil,\nboli do takej miery zjavne neodôvodnené alebo arbitrárne, že by zásadne popreli účel\na význam zákonného predpisu (I. ÚS 13/00, I. ÚS 115/02, I. ÚS 139/02, I. ÚS 12/05,\nI. ÚS 352/06, I. ÚS 382/06, I. ÚS 88/07).\n15. O zjavnej neopodstatnenosti sťažnosti (návrhu) možno hovoriť predovšetkým\nvtedy, ak namietaným postupom orgánu verejnej moci nemohlo dôjsť k porušeniu toho\nzákladného práva, ktoré označil sťažovateľ, pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti\nmedzi napadnutým postupom tohto orgánu a základným právom, porušenie ktorého\nsa namietalo, ale aj vtedy, ak v konaní pred orgánom verejnej moci vznikne procesná\nsituácia alebo procesný stav, ktoré vylučujú, aby tento orgán porušoval uvedené základné\nprávo, pretože uvedená situácia alebo stav takú možnosť reálne nepripúšťajú (IV. ÚS 16/04,\nII. ÚS 1/05, II. ÚS 20/05, IV. ÚS 55/05, IV. ÚS 288/05).\n16. Ústavný súd konštantne judikuje, že súčasťou obsahu základného práva na súdnu\nochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy (obdobne aj podľa čl. 36 ods. 1 listiny), ako aj práva na\nspravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru je aj právo účastníka konania na také\nodôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky\nprávne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany,\nt. j. s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu. Odôvodnenie rozhodnutia\nvšeobecného súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia,\npostačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné právo účastníka na\nspravodlivý proces (IV. ÚS 115/03, III. ÚS 209/04). Splnenie povinnosti odôvodniť\nrozhodnutie je pritom vždy posudzované so zreteľom na konkrétny prípad (obdobne pozri\naj judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva Ruiz Torija c. Španielsko z 9. 12. 1994,\nséria A, č. 303A, s. 12, bod 29; Hiro Balani c. Španielsko z 9. 12. 1994, séria A, č. 303B;\nGeorgiadis c. Grécko z 29. 5. 1997; Higgins c. Francúzsko z 19. 2. 1998). Z judikatúry\n\n9\n\nústavného súdu ďalej vyplýva, že súd nemusí rozhodovať v súlade so skutkovým a právnym\nnázorom účastníka konania, je však povinný na zákonom predpokladané a umožnené\nprocesné úkony účastníka primeraným, zrozumiteľným a ústavne akceptovateľným\nspôsobom reagovať v súlade s platným procesným právom (IV. ÚS 252/04, IV. ÚS 329/04,\nIV. ÚS 340/04, III. ÚS 32/07).\n17. Ústavný súd poukazuje na to, že v prvom rade je všeobecný súd povinný\nposkytnúť ochranu základným právam a slobodám sťažovateľa, ale na druhej strane\nnemožno bagatelizovať význam, podstatu a zmysel obhajoby, v rámci ktorej sa obvinený\nobhajuje sám alebo prostredníctvom svojho obhajcu. Ak takéhoto obhajcu má alebo ho musí\nmať, je potom jeho úlohou obhajovať práva obvineného čo najúčinnejším spôsobom,\npod ktorým treba bez pochýb rozumieť aj aktívny prístup obhajcu pri obhajovaní jeho\nzáujmov, ako aj starostlivosť obhajcu zameranú na to, aby boli náležite a včas objasnené\nskutočnosti, ktoré vinu obvineného vyvracajú alebo ju zmierňujú [§ 44 ods. 1 Trestného\nporiadku (IV. ÚS 482/2011)]. Spôsob obrany sťažovateľa a taktika jeho obhajoby nemôže\nbyť v prípade jej neúspechu pričítaná na vrub súdu, ktorý koná v súlade so zákonom\n(IV. ÚS 217/2013). Naostatok uplatnenie práva na obhajobu oprávnenej osobe nezaručuje\ndosiahnutie takého rozhodnutia súdu, o ktoré sa usiluje pomocou obhajoby. Účelom\nzákladného práva zaručeného čl. 50 ods. 3 ústavy je poskytnutie príležitosti brániť sa\nobvineniu zo spáchania trestného činu (III. ÚS 41/01, III. ÚS 256/03, I. ÚS 140/04).\n18. Taktiež z dostupnej a argumentačne podpornej literatúry vyplýva, že\n„Z nezávislosti advokácie na štáte vyplýva, že vedenie obhajoby je vo svojej podstate\nzáležitosťou medzi obvineným a jeho klientom, či už mu bol obhajca pridelený v rámci\nprávnej pomoci, alebo si ho platí klient sám. Článok 6 ods. 3 písm. c) núti príslušné štátne\norgány zasiahnuť iba vtedy, ak nedostatky na strane ustanoveného obhajcu vyjdú najavo,\nalebo ak sú o nich akýmkoľvek iným spôsobom informované [Kamasinski proti Rakúsku,\nrozsudok 19. december 1989, č. 9783/82, § 65]. To isté platí i pre obhajcu zvoleného\nobvineným [Imbrioscia, § 41].“ (KMEC, J., KOSAŘ, D., KRATOCHVÍL, J., BOBEK, M.\nEvropská úmluva o lidských právech. Komentář. 1. Vydanie. Praha : C. H. Beck, 2012.).\n\n10\n\n19. Z judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva k sťažovateľom nastolenej\notázke vzdania sa práva vyplýva, že čl. 6 dohovoru nebráni tomu, aby sa osoba vzdala\nsvojich práv na základe svojho vlastného rozhodnutia, ktoré urobí výslovne alebo mlčky.\nTakéto vzdanie sa však musí byť pre účely dohovoru vykonané jednoznačným spôsobom a\nmusia ho sprevádzať minimálne záruky zodpovedajúce jeho významu (Scoppola proti\nTaliansku, č. 2, rozsudok zo 17. 9. 2009, sťažnosť č. 10249/03, bod 135). V prípade vzdania\nsa práva pôjde v zmysle judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva predovšetkým o\nvzdanie sa procesného práva (Albert and Le Compte proti Belgicku, rozsudok z 10. 2. 1983,\nsťažnosti č. 7299/75 a č. 7496/76, bod 35). Takéto vzdanie sa práva musí byť jednoznačné,\nnemusí však byť urobené písomnou formou (Borotyuk proti Ukrajine, rozsudok zo 16. 12.\n2010, sťažnosť č. 33579/04, bod 80). Dotknutá osoba musí byť zároveň informovaná o tom,\nže právo, ktorého by sa mohla vzdať, má k dispozícii (Dorozhko a Pozharskiy proti\nEstónsku, 24. 4. 2008, sťažnosti č. 14659/04 a č. 16855/04, bod 49). Vzdanie sa práva musí\nbyť taktiež autentické (Bortnik v. Ukraine, rozsudok z 27. 1. 2011, sťažnosť č. 39582/04,\nbody 42 – 44). Napokon musí byť splnená podmienka, že vzdanie sa práva nie je v rozpore\ns verejným záujmom (Schuler-Zgraggen v. Switzerland, rozsudok z 24. 6. 1993, sťažnosť\nč. 14518/89, bod 58).\n20. Podľa § 293 ods. 5 Trestného poriadku verejné zasadnutie sa vykoná\nv neprítomnosti obvineného aj vtedy, ak mu predvolanie na verejné zasadnutie bolo riadne\na včas doručené a bol poučený o možnosti konania verejného zasadnutia bez jeho\nprítomnosti alebo za podmienok uvedených v § 292 ods. 5. Podľa § 293 ods. 6 Trestného\nporiadku verejné zasadnutie v neprítomnosti obvineného nemožno konať, ak je obvinený\nvo väzbe alebo vo výkone trestu odňatia slobody alebo ak ide o trestný čin, na ktorý zákon\nustanovuje trest odňatia slobody, ktorého horná hranica prevyšuje päť rokov. Podľa § 293\nods. 7 Trestného poriadku ustanovenie odseku 6 sa nepoužije, ak sa obvinený odmietol\nzúčastniť verejného zasadnutia alebo výslovne požiadal, aby sa verejné zasadnutie konalo\nv jeho neprítomnosti. Podľa § 293 ods. 9 Trestného poriadku v prípadoch povinnej\nobhajoby nemožno konať verejné zasadnutie bez prítomnosti obhajcu. Ospravedlnenie\na žiadosť podľa odseku 7 môže predniesť aj obhajca obvineného, ak je na to osobitne\nsplnomocnený.\n\n11\n\n21. Z uznesenia najvyššieho súdu sp. zn. 2 Tdo 30/2017 z 24. októbra 2017\nv podstatnom vyplýva:\n«Dovolanie je mimoriadny opravný prostriedok proti právoplatným rozhodnutiam\nsúdu, ktorým sa má zabezpečiť náprava procesných a hmotnoprávnych chýb taxatívne\nuvedených ako dovolacie dôvody v ustanovenia § 371 ods. 1 písm. a) až n) Tr. por.\nObvinený svoje dovolanie založil na dôvodoch podľa § 371 ods. 1 písm. c), g) a i) Tr. por..\nK naplneniu dovolacieho dôvodu v zmysle § 371 ods. 1 písm. c) Tr. por. dochádza\nporušením práva na obhajobu zásadným spôsobom. Najvyšší súd uvádza, že vo\nvšeobecnosti možno právo na obhajobu chápať ako vytvorenie podmienok na plné\nuplatnenie procesných práv obvineného a jeho obhajcu a zákonný postup pri reakcii\norgánov činných v trestnom konaní a súdu na uplatnenie každého práva na obhajobu.\nPrávo na obhajobu garantované čl. 6 ods. 3 Dohovoru o ochrane ľudských práv a\nzákladných slobôd, ako aj čl. 50 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky sa premietlo do\nviacerých ustanovení Trestného poriadku, ktoré upravujú jednotlivé čiastkové práva na\nobhajobu obvineného v rôznych štádiách trestného konania. Prípadné porušenie len\nniektorého z nich, pokiaľ sa to zásadným spôsobom neprejaví v postavení obvineného v\ntrestnom konaní, samo o sebe nezakladá dovolací dôvod. Zásadným porušením práva na\nobhajobu sa preto rozumie najmä porušenie ustanovení o povinnej obhajobe, teda ak po\ncelé konanie, alebo určitú časť konania obvinený obhajcu nemá, hoci ho mal mať.\nV zmysle uvedeného skutočnosti uvádzané obvineným v dovolaní nie sú spôsobilé\nnaplniť dovolací dôvod podľa § 371 ods. 1 písm. c) Tr. por.\nK obvineným uvádzanému „ignorovaniu“ listinného dôkazu - priznanie sa\nsúdom, Najvyšší súd pripomína, že ak súd vyhodnotí vykonaný dôkaz alebo súhrn\ndôkazov inak než podľa predstáv niektorej zo strán, nemožno z toho vyvodiť, že takýmto\npostupom došlo k porušeniu práv na obhajobu. Vychádzajúc z § 2 ods. 12 Tr. por.\npovinnosťou súdu je totiž podľa vlastnej úvahy, s ohľadom na dôkaznú situáciu určiť rozsah\ndokazovania zákonne získanými dôkaznými prostriedkami postačujúci pre spravodlivé\na zákonu zodpovedajúce rozhodnutie. Krajský súd v Bratislave sa v odôvodnení rozsudku\nnáležíte vysporiadal so spomínaným listinným dôkazom a z odôvodnia sú zrejmé aj úvahy,\nktoré súd viedli k hodnoteniu predmetného dôkazu.\n\n12\n\nPodľa § 2 ods. 7 Tr. por. každý má právo, aby jeho trestná vec bola spravodlivo\na v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom v jeho prítomnosti tak,\naby sa mohol vyjadriť ku všetkým vykonaným dôkazom, ak tento zákon neustanovuje inak.\nObvinený sa môže vzdať svojho práva byť prítomný na hlavnom pojednávaní,\nresp. verejnom zasadnutí, a zároveň práva vyjadriť sa k vykonaným dôkazom, čomu tak\nbolo aj v danom prípade, keď obvinený podaním doručeným Krajskému súdu v Bratislave\ndňa 14. januára 2015 požiadal, aby sa verejné zasadnutie konalo v jeho neprítomnosti\nv zmysle § 293 ods. 7 Tr. por.. Neobstojí preto námietka obvineného, že nemal možnosť\nvyjadriť sa k listinnému dôkazu vykonanému na verejnom zasadnutí Krajského súdu\nv Bratislave. Nakoľko sa tohto práva vzdal, nie je možné hovoriť o porušení práva\nna obhajobu zásadným spôsobom.\nVo vzťahu k námietke obvineného ohľadom spoločného obhajcu ustanoveného ex\noffo obvineným a s tým súvisiacim porušením práva na obhajobu, Najvyšší súd uvádza\ns poukazom na § 40 ods. 3 Tr. por., že v súlade so zásadou primeranosti a hospodárnosti\ntrestného konania sa v prípadoch, ak sú v tej istej veci trestne stíhaní viacerí obvinení,\nktorých záujmy si neodporujú, súd ustanoví týmto obvineným spoločného obhajcu.\nZ obsahu vyšetrovacieho spisu (č. 1. 23-24) vyplýva, že obvineným\na\n\nbol ustanovený spoločný obhajca z dôvodu uvedeného v § 37\n\nods. 1 písm. a) Tr. por. Z prípravného konania, ani z konania pred súdom nevyplýva,\nže by obvinení akýmkoľvek spôsobom namietali súdom ustanoveného obhajcu, a rovnako\nje zrejmé, že ich záujmy si navzájom neodporovali.\nObvinený je názoru, že konflikt záujmov nastal až doručením priznania\nzo dňa 28. septembra 2014 odvolaciemu súdu. Najvyšší súd však nezistil žiadny\nkonflikt záujmov medzi spoluobvinenými, pretože obvinená\nzo skutku obvineného\n\nneusvedčovala\n\n, práve naopak zobrala vinu za skutok na seba.\n\nBolo v súlade so zákonom, ak týchto dvoch obvinených zastupoval spoločný obhajca\naj v rámci odvolacieho konania, preto túto námietku vyhodnotil najvyšší súd ako\nneopodstatnenú.»\n22. Ústavný súd po oboznámení sa s obsahom napadnutého rozhodnutia najvyššieho\nsúdu konštatuje, že najvyšší súd sa vecou sťažovateľa riadne zaoberal a príslušné právne\n\n13\n\nnormy interpretoval a aplikoval ústavne konformným spôsobom, keď rozviedol svoje\núvahy, ktorými sa pri svojom rozhodovaní riadil. Najvyšší súd svoje rozhodnutie tiež\nzrozumiteľne a preskúmateľným spôsobom odôvodnil, pričom dal náležitú odpoveď\naj na námietky sťažovateľa uvedené v podanej sťažnosti (pozri bod 3).\n22.1 Najvyšší súd správne poukazuje na to, že z príslušných ustanovení Trestného\nporiadku (bod 20) explicitne vyplýva možnosť obvineného vzdať sa svojej účasti\nna verejnom\n\nzasadnutí\n\nodvolacieho\n\nsúdu\n\npojednávajúcom\n\no podanom\n\nodvolaní,\n\npričom zo zápisnice o verejnom zasadnutí krajského súdu zo 14. januára 2014 je zrejmé,\nže sťažovateľ, ako aj spoluobvinená\n\nboli na verejné zasadnutie riadne a včas\n\npredvolaní a že sa ho obidvaja z vlastnej vôle nezúčastnili. Verejného zasadnutia sa však\nzúčastnil im ustanovený obhajca a prokurátorka Krajskej prokuratúry v Bratislave, pričom\nz obsahu zápisnice vyplýva, že sťažovateľ sa svojím podaním z 13. januára 2015 výslovne\nsvojej účasti na verejnom zasadnutí vzdal (k tomu pozri výklad v bodoch 19 a 20\nodôvodnenia).\n22.2 Z obsahu prednesu obhajcu uvedeného v zápisnici o verejnom zasadnutí\nje zrejmé, že spoluobžalovaná\n\nsa doznala ku skutku s cieľom znížiť hroziaci trest\n\npre sťažovateľa vzhľadom na jeho predchádzajúce odsúdenia, pričom obhajca sťažovateľa\nnavrhol odvolaciemu súdu tohto oslobodiť spod obžaloby. Naproti tomu prítomná\nprokurátorka Krajskej prokuratúry v Bratislave navrhla odvolaciemu súdu neprihliadať\nna písomné prehlásenie spoluobžalovanej\n\nz dôvodu jeho účelnosti. Z uvedeného\n\nvyplýva, že písomné podanie spoluobžalovanej, ktorým chcela/mienila prevziať celú vinu\nza trestnú činnosť im kladenú za vinu na seba v snahe vyviniť sťažovateľa nie je možné\nvnímať ako úkon v rozpore so záujmom spoluobvineného (sťažovateľa), teda taký úkon,\nktorý by bol v kontradikcii s obsahom práva na obhajobu, ktorým je dosiahnutie\nčo najpriaznivejšieho verdiktu súdu. Sťažovateľom namietané porušenie práva na obhajobu\npodľa čl. 50 ods. 3 ústavy a podľa čl. 40 ods. 3 listiny bolo garantované aj prítomnosťou\njeho obhajcu na verejnom zasadnutí súdu.\n22.3 Ústavný súd konštatuje, že ani prípadná nesprávne zvolená/neúčinná taktika\nobhajoby vrátane pasivity obhajoby nemôže byť pričítaná na zodpovednosť samotnému\nsúdu (body 17 a 18 odôvodnenia).\n\n14\n\n23. Ústavný súd poukazuje na to, že medzi jeho prioritné úlohy nepatrí kontrola\nrozhodnutí všeobecných súdov z hľadiska zákonnosti a správnosti ich postupov,\nale posudzovanie konformity týchto postupov s ústavou, prípadne medzinárodnou zmluvou\nratifikovanou a vyhlásenou spôsobom ustanoveným zákonom a kritériom rozhodovania\nústavného súdu je predovšetkým miera ingerencie do základných práv alebo slobôd\nsťažovateľa pri zohľadnení okolností každého konkrétneho prípadu (IV. ÚS 24/07,\nIII. ÚS 217/09, III. ÚS 522/2011).\n24. S poukazom na uvedené skutočnosti ústavný súd nezistil také skutočnosti, ktoré\nby signalizovali porušenie sťažovateľom označených práv podľa čl. 46 ods. 1 ústavy\na podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, v dôsledku čoho ani nemohlo dôjsť k porušeniu ďalších ním\noznačených práv podľa čl. 48 ods. 2 a čl. 50 ods. 3 ústavy a podľa čl. 38 ods. 2 a čl. 40\nods. 3 listiny, preto ústavný súd podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde odmieta podanú\nsťažnosť sťažovateľa ako zjavne neopodstatnenú.\n25.1 Ústavný súd vo svojej doterajšej judikatúre priznáva sťažovateľom označeným\nčlánkom ústavy charakter všeobecného ústavného princípu (čl. 1 ods. 1, čl. 2 ods. 2 ústavy),\nktoré sú povinné rešpektovať všetky orgány verejnej moci pri výklade a uplatňovaní ústavy\n(m. m. napr. IV. ÚS 119/07, IV. ÚS 383/08, IV. ÚS 70/2011, III. ÚS 66/2012) a ktoré síce\nnepriznávajú fyzickým osobám a právnickým osobám konkrétne základné práva alebo\nslobody, ale sú v zásade vždy implicitnou súčasťou akejkoľvek rozhodovacej činnosti\nústavného súdu, a teda aj rozhodovania o sťažnostiach podľa čl. 127 ods. 1 ústavy.\nZa týchto okolností prichádza v konaní o ústavných sťažnostiach do úvahy vyslovenie\nporušenia tých ustanovení ústavy, ktoré majú charakter ústavného princípu len v spojení\ns vyslovením porušenia konkrétneho základného práva. Neprichádza však do úvahy,\naby ústavný súd vyhovel sťažnosti bez toho, aby vyslovil porušenie konkrétneho\nzákladného práva.\n25.2 Keďže v posudzovanej veci napadnutým rozhodnutím najvyššieho súdu nebolo\nzistené porušenie sťažovateľom označených práv (bod 24 odôvodnenia), nemohlo dôjsť ani\nk porušeniu týchto základných interpretačných, resp. aplikačných pravidiel.\n\n15\n\n26. Vzhľadom na odmietnutie sťažnosti bolo bez právneho významu zaoberať sa\nďalšími návrhmi sťažovateľa.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 20. júna 2018\n\n16", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "dovolanie-dovolacie dôvody"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:e71dc8a5-2685-4309-b315-1af352ffc938", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 217/2013", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 217/2013 z 18. 4. 2013", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2013-04-18", "citacie_n": 49, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e71dc8a5-2685-4309-b315-1af352ffc938"}, {"guid": "ussr:df2f1e28-a5f2-471b-9b64-753d28e5c985", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 66/2012", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 66/2012 z 14. 2. 2012", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2012-02-14", "citacie_n": 13, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:df2f1e28-a5f2-471b-9b64-753d28e5c985"}, {"guid": "ussr:88da7ed9-b137-4e98-8d4a-719e2ab62141", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 14/2012", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 14/2012 z 12. 1. 2012", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2012-01-12", "citacie_n": 54, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:88da7ed9-b137-4e98-8d4a-719e2ab62141"}, {"guid": "ussr:26ef0d3e-9ba9-442c-9054-53f9ee38afec", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 522/2011", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 522/2011 z 22. 11. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-11-22", "citacie_n": 37, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:26ef0d3e-9ba9-442c-9054-53f9ee38afec"}, {"guid": "ussr:aa26c834-4347-4fff-9cf1-e32eaabddb59", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 482/2011", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 482/2011 z 10. 11. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-11-10", "citacie_n": 18, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:aa26c834-4347-4fff-9cf1-e32eaabddb59"}, {"guid": "ussr:2ec91900-e35c-4ee8-8639-95402925aa61", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 70/2011", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 70/2011 z 23. 6. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-06-23", "citacie_n": 88, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2ec91900-e35c-4ee8-8639-95402925aa61"}, {"guid": "ussr:f87fb08b-8495-4e4b-ab46-4f4a96e6abae", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 383/08", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 383/08 z 7. 8. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-08-07", "citacie_n": 115, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:f87fb08b-8495-4e4b-ab46-4f4a96e6abae"}, {"guid": "ussr:492c540e-ca72-4ef4-b41e-69b31ae63c1f", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 217/09", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 217/09 z 28. 7. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-07-28", "citacie_n": 30, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:492c540e-ca72-4ef4-b41e-69b31ae63c1f"}, {"guid": "ussr:80854d00-546c-48e8-9c1b-0ad3bf854400", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 199/08", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 199/08 z 12. 8. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-08-12", "citacie_n": 255, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:80854d00-546c-48e8-9c1b-0ad3bf854400"}, {"guid": "ussr:30c1b457-b190-42e9-af01-34f2d01b0fe2", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 26/08", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 26/08 z 23. 1. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-01-23", "citacie_n": 494, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:30c1b457-b190-42e9-af01-34f2d01b0fe2"}, {"guid": "ussr:5aeea194-a26d-42ef-938c-36997069d958", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 119/07", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 119/07 z 20. 12. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-12-20", "citacie_n": 259, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5aeea194-a26d-42ef-938c-36997069d958"}, {"guid": "ussr:4e640cc5-3dba-441f-9e58-167152a0b708", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 88/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 88/07 z 30. 5. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-05-30", "citacie_n": 2025, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:4e640cc5-3dba-441f-9e58-167152a0b708"}, {"guid": "ussr:39145877-0667-405d-ac7f-4fc8aeb04f1a", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 382/06", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 382/06 z 24. 5. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-05-24", "citacie_n": 967, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:39145877-0667-405d-ac7f-4fc8aeb04f1a"}, {"guid": "ussr:fb2657f8-33ae-4282-9e9c-e0547657e646", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 71/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 71/07 z 26. 4. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-04-26", "citacie_n": 498, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:fb2657f8-33ae-4282-9e9c-e0547657e646"}, {"guid": "ussr:0000783c-36f7-4bb7-b828-ab6ec7c82921", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 24/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 24/07 z 29. 3. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-03-29", "citacie_n": 38, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:0000783c-36f7-4bb7-b828-ab6ec7c82921"}, {"guid": "ussr:a92b424e-8744-440d-a572-975225263580", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 32/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 32/07 z 15. 3. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-03-15", "citacie_n": 881, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:a92b424e-8744-440d-a572-975225263580"}, {"guid": "ussr:d3adf9b9-93df-42a3-bf9d-46ddfdffb663", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 352/06", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 352/06 z 10. 1. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-01-10", "citacie_n": 1756, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:d3adf9b9-93df-42a3-bf9d-46ddfdffb663"}, {"guid": "ussr:1bf3dff1-4b01-4cec-9cf9-5fb4949bc4eb", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 63/06", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 63/06 z 23. 8. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-08-23", "citacie_n": 440, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:1bf3dff1-4b01-4cec-9cf9-5fb4949bc4eb"}, {"guid": "ussr:75dd40d6-2fa6-4c18-b208-5653a0ec3b7d", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 288/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 288/05 z 13. 12. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-12-13", "citacie_n": 1777, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:75dd40d6-2fa6-4c18-b208-5653a0ec3b7d"}, {"guid": "ussr:8105730a-86c9-44e4-a9ee-f2cd4dd64e1a", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 140/04", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 140/04 z 20. 4. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-04-20", "citacie_n": 38, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:8105730a-86c9-44e4-a9ee-f2cd4dd64e1a"}, {"guid": "ussr:933c0239-7912-4bbe-9f03-fcff51781745", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 55/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 55/05 z 2. 3. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-03-02", "citacie_n": 1279, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:933c0239-7912-4bbe-9f03-fcff51781745"}, {"guid": "ussr:332bb6dc-9ead-4da0-982f-ce72f4c389bf", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 20/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 20/05 z 26. 1. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-01-26", "citacie_n": 1749, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:332bb6dc-9ead-4da0-982f-ce72f4c389bf"}, {"guid": "ussr:5e3b95e7-a888-4f82-ab29-9395007102ae", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 12/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 12/05 z 20. 1. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-01-20", "citacie_n": 2705, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5e3b95e7-a888-4f82-ab29-9395007102ae"}, {"guid": "ussr:5ef19834-e37b-4d51-8c72-05f31057a0ea", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 1/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 1/05 z 5. 1. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-01-05", "citacie_n": 2095, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5ef19834-e37b-4d51-8c72-05f31057a0ea"}, {"guid": "ussr:3a56e579-1c0b-4297-b301-c642d1ba6f2f", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 340/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 340/04 z 27. 10. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-10-27", "citacie_n": 759, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:3a56e579-1c0b-4297-b301-c642d1ba6f2f"}, {"guid": "ussr:1e3c6e23-3944-4d4a-8550-ac6326fac218", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 329/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 329/04 z 27. 10. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-10-27", "citacie_n": 1156, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:1e3c6e23-3944-4d4a-8550-ac6326fac218"}, {"guid": "ussr:0ddccc5a-8313-4280-9d9d-54e2358b0c68", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 256/03", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 256/03 z 29. 9. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-09-29", "citacie_n": 31, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:0ddccc5a-8313-4280-9d9d-54e2358b0c68"}, {"guid": "ussr:8256ce79-a430-48bb-b159-57ec9714d4be", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 252/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 252/04 z 31. 8. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-08-31", "citacie_n": 8432, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:8256ce79-a430-48bb-b159-57ec9714d4be"}, {"guid": "ussr:d196617c-7423-47ea-b90a-26ec00e52abc", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 209/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 209/04 z 23. 6. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-06-23", "citacie_n": 17647, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:d196617c-7423-47ea-b90a-26ec00e52abc"}, {"guid": "ussr:58c096c4-a5e6-425b-b9e4-fd2c8a14fd54", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 16/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 16/04 z 30. 1. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-01-30", "citacie_n": 1955, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:58c096c4-a5e6-425b-b9e4-fd2c8a14fd54"}], "citovane_v": [{"guid": "ussr:9660d259-72dd-4416-8607-0790e8f88e0f", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2026:4.US.109.2026.2", "spisova_znacka": "IV. ÚS 109/2026", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 109/2026 z 23. 4. 2026", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2026-04-23", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2026:4.US.109.2026.2"}, {"guid": "4ab61f52-5659-4918-88e0-032ca9eb08f4:93fa1a9c-a8d2-4329-bb92-59d116cc845c", "ecli": "ECLI:SK:KSKE:2025:7222011169.7", "spisova_znacka": "6To/115/2025", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Košice sp. zn. 6To/115/2025 z 25. 11. 2025", "sud": "Krajský súd Košice", "datum_vydania": "2025-11-25", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2025:7222011169.7"}]}