{"guid": "ussr:eadb8689-10e6-41e9-b374-015d57651d2c", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:4.US.343.2018.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 343/2018", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 343/2018 z 31. 5. 2018", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 31. mája 2018, sp. zn. IV. ÚS 343/2018, ECLI:SK:USSR:2018:4.US.343.2018.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": null, "sudca_id": null, "sudca_url": null, "datum_vydania": "2018-05-31", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "IV.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-20.odsek-1", "nazov": "čl. 20 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-20.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-20"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-35.odsek-1", "nazov": "čl. 35 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-35.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-35"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-39.odsek-1", "nazov": "čl. 39 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-39.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-39"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-40", "nazov": "čl. 40 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-40", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-40"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-2", "nazov": "čl. 46 ods. 2 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-52.odsek-2", "nazov": "čl. 52 ods. 2 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-52.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-52"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 20 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 20 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 20 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 35 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 35 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 35 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 39 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 39 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 39 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 40", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 40", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 40", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 52 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 52 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 52 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 20 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 20 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 20 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 35 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 35 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 35 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 39 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 39 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 39 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 40", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 40", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 40", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 52 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 52 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 52 ods. 2", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-20", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-35", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-39", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-40", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-52", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/eadb8689-10e6-41e9-b374-015d57651d2c", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:4.US.343.2018.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2018:4.US.343.2018.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2018:4.US.343.2018.1/text", "citacie_n": 0, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nIV. ÚS 343/2018-15\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 31. mája 2018 v senáte\nzloženom z predsedníčky Ľudmily Gajdošíkovej a zo sudcov Miroslava Duriša (sudca\nspravodajca) a Ladislava Orosza predbežne prerokoval sťažnosť\n–\n\n,\n\n, a\n\n,\n\n, Poľská republika, zastúpených advokátom JUDr. Dušanom Remetom,\nMasarykova 2, Prešov, ktorou namietajú porušenie základných práv podľa čl. 20 ods. 1,\nčl. 35 ods. 1, čl. 39 ods. 1, čl. 40, čl. 46 ods. 1 a 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva\npodľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, ako aj porušenie\nčl. 52 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky rozsudkom Krajského súdu v Prešove\nč. k. 3 S 21/2014-39 z 20. marca 2015 v spojení s rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej\nrepubliky sp. zn. 9 Sžso 218/2015 z 27. septembra 2017 a postupom, ktorý predchádzal ich\nvydaniu, a takto\nrozhodol:\nSťažnosť\nodmieta.\n\n–\n\na\n\nOdôvodnenie:\nI.\n1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola\n24. januára 2018 doručená sťažnosť\n„sťažovateľ I“) a\n\n–\n\n(ďalej aj\n\n(ďalej aj „sťažovateľ II“, spolu aj „sťažovatelia“),\n\nktorou namietajú porušenie základných práv podľa čl. 20 ods. 1, čl. 35 ods. 1, čl. 39 ods. 1,\nčl. 40, čl. 46 ods. 1 a 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva podľa čl. 6\nods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“), ako\naj porušenie čl. 52 ods. 2 ústavy rozsudkom Krajského súdu v Prešove (ďalej len „krajský\nsúd“) č. k. 3 S 21/2014-39 z 20. marca 2015 (ďalej aj „napadnuté rozhodnutie krajského\nsúdu“) v spojení s rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší\nsúd“) sp. zn. 9 Sžso 218/2015 z 27. septembra 2017(ďalej aj „napadnuté rozhodnutie\nnajvyššieho súdu“) a postupom, ktorý predchádzal ich vydaniu.\n2. Zo sťažnosti a z príloh k nej priložených vyplýva, že sťažovateľ I sa žalobou\ndomáhal na krajskom súde preskúmania zákonnosti postupu a rozhodnutia Sociálnej\npoisťovne, ústredia, 29. augusta č. 8 – 10, Bratislava (ďalej len „Sociálna poisťovňa,\nústredie“), č. 54629-2/2013-BA z 18. decembra 2013. Z vyjadrenia sťažovateľa I vyplýva,\nže v podanej žalobe „... namietal porušenie svojich subjektívnych práv v správnom konaní,\npredovšetkým z dôvodov nedostatočného zistenia skutkového stavu zo strany orgánu\nverejnej\n\nsprávy,\n\nporušenia\n\nzásady\n\ndvojinštantnosti\n\nadministratívneho\n\nkonania,\n\nnepreskúmateľnosti a arbitrárnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy, nevydania\nrozhodnutia zo strany orgánu verejnej správy v zákonnej lehote, porušenia zásady\nrovnakého zaobchádzania, prejudikovania rozhodnutia orgánom verejnej správy, a to\ns podrobným odôvodnením a s odkazom na konkrétne skutočnosti.“. Krajský súd svojím\nuznesením sp. zn. 3 S 21/2014 z 3. februára 2015 pribral do konania sťažovateľa II a svojím\nďalším uznesením sp. zn. 3 S 21/2014 z 20. marca 2015 rozhodol o spojení súdnych konaní\nvedených pod sp. zn. 3 S 21/2014 a sp. zn. 3 S 22/2014 do jedného súdneho konania\nvedeného ďalej pod sp. zn. 3 S 21/2014. Krajský súd rozhodol vo veci samej rozsudkom\n\n2\n\nč. k. 3 S 21/2014-39 z 20. marca 2015 v spojení s opravným uznesením krajského súdu\nsp. zn. 3 S 21/2014 z 1. októbra 2015 tak, že žalobu sťažovateľa I zamietol\na vo vzťahu k sťažovateľovi II rozhodol o zrušení rozhodnutia Sociálnej poisťovne, ústredia\nč.\n\n54629-2/2013-BA\n\nz\n\n18.\n\ndecembra\n\n2013.\n\nNajvyšší\n\nsúd\n\nsvojím\n\nrozsudkom\n\nsp. zn. 9 Sžso 218/2015 z 27. septembra 2017 v časti týkajúcej sa sťažovateľa I rozsudok\nkrajského súdu č. k. 3 S 21/2014-39 z 20. marca 2015 potvrdil a v časti týkajúcej sa\nsťažovateľa II predmetný rozsudok zmenil tak, že konanie zastavil.\n3. Následne podali sťažovatelia sťažnosť ústavnému súdu a v podanej sťažnosti\nrozvrhli svoju argumentáciu do viacerých rovín.\n3.1 S poukazom na rozhodovaciu činnosť najvyššieho súdu v identických veciach\nkonštatovali:\n„Sťažovatelia\n\nprioritne\n\npoukazujú\n\nna\n\nrozsudok\n\nNajvyššieho\n\nsúdu\n\nSR\n\nč. k. 9 Sžso 90/2015 zo dňa 14.12.2016 v skutkovo obdobnej a právne totožnej veci, v zmysle\nktorého pobočka Sociálnej poisťovne ani Sociálna poisťovňa, ústredie nemali právomoc\nrozhodnúť o určení tzv. uplatniteľnej legislatívy vo vzťahu k osobám v rovnakom postavení,\nv akom sa nachádzajú sťažovatelia... Práve v tomto vidia sťažovatelia najzávažnejšie\npochybenie zo strany Najvyššieho súdu SR a Krajského súdu v Prešove, pretože ak pobočka\nSociálnej poisťovne ani Sociálna poisťovňa, ústredie jednoducho nemali právomoc\nrozhodnúť o určení tzv. uplatniteľnej legislatívy vo vzťahu k sťažovateľom, mali\nbezodkladne pristúpiť k zrušeniu rozhodnutia pobočky Sociálnej poisťovne a rozhodnutia\nSociálnej poisťovne ústredie v danej veci sťažovateľov. Najvyšší súd SR a Krajský súd v\nPrešove v tejto súvislosti podľa § 134 ods. 2 písm. b) zákona č. 162/2015 Z. z. dokonca\nneboli viazaní ani samotnými dôvodmi žaloby sťažovateľov a mali ex lege zrušiť napadnuté\nrozhodnutia pobočky Sociálnej poisťovne a Sociálnej poisťovne, ústredie, nakoľko ide\no rozhodnutia vydané orgánmi, ktoré na to neboli podľa zákona oprávnené.\nSťažovatelia ďalej poukazujú na rozsudok Najvyššieho súdu SR č. k. 10 Sžso 24/2015\nzo dňa 27.04.2016 v skutkovo obdobnej a právne totožnej veci, v ktorom Najvyšší súd SR\nvyslovil svoj názor o tom, že rozhodnutie pobočky Sociálnej poisťovne a rozhodnutie\nSociálnej poisťovne, ústredie sú predčasné, a to pre nezrozumiteľnosť a nedostatok\n\n3\n\ndôvodov. Konkrétne tieto rozhodnutia vychádzajú z nedostatočne zisteného skutkového\nstavu na posúdenie skutočnosti, či osoby (v rovnakom postavení ako sťažovatelia v danej\nveci), vykonávajú alebo nevykonávajú činnosť na území Slovenskej republiky, resp. či tu\nmajú registrované sídlo.\nSťažovatelia ďalej uvádzajú, že Najvyšší súd SR v danej veci nezohľadnil ani\nrozhodnutie 10 Sžso 40/2015 zo dňa 24.08.2016, v ktorom došlo k vysloveniu záveru o tom,\nže rozhodnutie súdu musí byť vo vzťahu k sťažovateľom rovnaké, pretože sa týka ich\nspoločných práv.\nRozhodnutím Najvyššieho súdu SR č. k. 9 Sžso 87/2015 zo dňa 26.04.2017 došlo\nv skutkovo a právne takmer identickom prípade (v porovnaní s prejednávaným prípadom)\nk tomu, že žalobou napadnuté rozhodnutie Sociálnej poisťovne bolo zrušené a vec bola\nvrátená žalovanej Sociálnej poisťovni, Ústredie na ďalšie konanie a rozhodnutie.“\n3.2 Sťažovatelia ďalej namietajú nedostatočne zistený skutkový stav veci\na neoprávnené presúvanie dôkazného bremena na účastníkov administratívneho konania,\na to touto argumentáciou: «Z rozsudku Krajského súdu v Prešove a z rozsudku Najvyššieho\nsúdu SR je pritom zrejmé, že došlo k akceptovaniu a k „odobreniu“ zjavne nedostatočne\nzisteného skutočného stavu veci zo strany orgánov verejnej správy (pobočky Sociálnej\npoisťovne a Sociálna poisťovňa, ústredie).\nZ napadnutých rozhodnutí Krajského súdu v Prešove a Najvyššieho súdu SR\nvyplývajú výhrady k tomu, že samotní sťažovatelia boli vo vzťahu k zisťovaniu skutočného\nstavu veci v administratívnom konaní „málo činní“ a tak v administratívnom konaní,\nako aj v konaní pred súdom nepredložili dôkazy, potrebné na preukázanie ich\nargumentácie. Všeobecné súdy teda v rozpore s právnou úpravou preniesli na sťažovateľov\nako účastníkov administratívneho konania dôkaznú povinnosť na preukazovanie okolností,\nktoré sú pre správny orgán dôležité pre meritórne a náležité rozhodnutie vo veci samej.\nNavyše aj na skutočnosti, ktoré neboli predmetom dokazovania pred prvostupňovým\nsprávnym orgánom...\nPodľa sťažovateľov je neakceptovateľné a nespravodlivé, aby boli nad rámec\n„súčinnosti“ povinní v administratívnom konaní čokoľvek preukazovať a dokazovať\nnamiesto orgánu verejnej správy, a už vôbec nie v konaní pred súdom v správnom\n\n4\n\nsúdnictve, kde sa rozhoduje zásadne na podklade skutočného stavu veci zisteného\nv administratívnom konaní...\nV tejto súvislosti je nevyhnutné zamerať sa predovšetkým na samotnú obsahovú\nnáplň zamestnania sťažovateľa II. Sťažovateľ II totiž vykonáva roznos letákov, ktoré si\nsťažovateľ I preberá v externej obchodnej spoločnosti. Do tejto obchodnej spoločnosti\nletáky distribuuje sťažovateľ I po ich vyzdvihnutí u svojich obchodných partnerov.\nSťažovateľ I zároveň obstaráva obchodné zákazky v Poľskej republike...\nSťažovateľ I tieto skutočnosti orgánu verejnej správy riadne oznámil, napriek tomu\nvšak orgán verejnej správy v rámci výkonu kontroly nepristúpil k doplneniu dokazovania,\nnevyžiadal si od sťažovateľa I ďalšie potrebné doklady, nepristúpil k výsluchu sťažovateľa\nII ani k inému spôsobu preverenia výkonu činnosti sťažovateľa II na území Slovenskej\nrepubliky.\nUrčujúcim z hľadiska preverenia výkonu činnosti sťažovateľa II na území Slovenskej\nrepubliky by bolo tiež vyžiadanie si stanoviska príslušného daňového úradu, nakoľko\nsťažovateľ I je registrovaným platiteľom DPH a pravidelne daňovému úradu odovzdáva\npríslušné súhrnné výkazy a každoročne podáva daňové priznanie pre daň z príjmu. Z toho\nvyplývala nielen skutočnosť, že zamestnanci sťažovateľa I reálne vykonávajú činnosť na\núzemí Slovenskej republiky, ale aj rozsah a obsah tejto činnosti. Z tohto pohľadu je rovnako\nnemysliteľné, aby sťažovateľ I na území Slovenskej republiky platil dane z dosahovaných\nziskov a nevykonával tu žiadnu činnosť.»\n3.3 Sťažovatelia tiež namietajú prejudikovanie rozhodnutia orgánu verejnej správy\na retroaktivitu rozhodnutia Sociálnej poisťovne, ústredia, a to z týchto dôvodov:\n«Osobitne sťažovatelia uvádzajú, že Krajský súd v Prešove a Najvyšší súd SR pri\nsvojom rozhodovaní nezohľadnili ani to, že Sociálna poisťovňa, ústredie už vopred (pred\nvykonaním kontroly u sťažovateľa I) vedela o tom, že pristúpi k vydaniu rozhodnutia,\nktorým potvrdí rozhodnutie svojej pobočky, nakoľko už v liste zo dňa 25.07.2013 oznámila\npoľskému orgánu sociálneho zabezpečenia (ZUS) obchodné mená, resp. mená a priezviská\nzamestnávateľov (medzi nimi sa nachádzal aj sťažovateľ I), u ktorých sa podľa názoru\nSociálnej poisťovne, ústredie jedná o tzv. schránkové firmy.\n\n5\n\nZ toho vyplýva, že Sociálna poisťovňa, ústredie už v roku 2013 prijala záver o tom,\nže sťažovateľ I je tzv. schránkovou firmou a pristúpila k vydaniu svojho rozhodnutia až\nv roku 2014. čím výrazne prehĺbila dôsledky porušenia základných práv sťažovateľov.\nSťažovatelia majú ďalej za to, že rozhodnutím Krajského súdu v Prešove\na rozhodnutím Najvyššieho súdu SR došlo taktiež k „akceptovaniu“ nezákonného\nretroaktívneho rozhodovania zo strany orgánu verejnej správy.\nSociálna poisťovňa, ústredie je orgánom verejnej správy, ktorý môže konať iba\nv medziach zákona. Z tohto dôvodu je neprípustné, aby Sociálna poisťovňa, ústredie, resp.\npobočka Sociálnej poisťovne vydala individuálny právny akt, ktorým rozhodne o právach\núčastníka administratívneho konania spätne k inému dátumu než je dátum jeho vydania.»\n3.4 V argumentácii sťažovateľov je prítomná aj námietka týkajúca sa nedodržania\nzákonnej lehoty na vydanie rozhodnutia, nezákonnosti kontroly vykonanej správnym\norgánom a napokon aj námietka týkajúca sa porušenia princípu rovnakého zaobchádzania.\nSvoje stanoviská k týmto svojim námietkam predostreli z nasledujúcich dôvodov:\n„Vo vzťahu k nedodržaniu zákonnej lehoty na rozhodnutie v administratívnom\nkonaní poukazujú sťažovatelia na to, že rozhodnutie pobočky Sociálnej poisťovne bolo\nvydané v rozpore s ustanovením § 210 ods. 1, ods. 2 zák. č. 461/2003 Z. z., nakoľko nebolo\nvydané v zákonnej lehote, ktorá objektívne začala plynúť podaním prihlášky, resp.\nregistračného listu zo strany sťažovateľov.\nZa predpokladu, že by došlo (v rozpore so zákonom) k posunutiu okamihu začatia\nadministratívneho konania na deň ukončenia kontroly, ktorú u sťažovateľa I vykonal orgán\nverejnej správy v súčinnosti s príslušným Inšpektorátom práce, bolo by rozhodnutie orgánu\nverejnej správy rovnako vydané po zákonnej lehote.\nPobočka sociálnej poisťovne bola v danej veci povinná rozhodnúť najneskôr\ndo 60 dní od začatia konania. Predmetnú lehotu bolo možné predĺžiť iba z dôvodu\nmimoriadnej zložitosti prípadu až o 60 dní. k čomu však nedošlo. Rovnako nedošlo ani\nk využitiu možnosti prerušiť konanie podľa § 193 ods. 3 zák. č. 461/2003 Z. z.\nZ pohľadu týchto skutočností majú sťažovatelia za to, že rozhodnutia Sociálnej\npoisťovne, ústredie a pobočky Sociálnej poisťovne sú nezákonné už pre samotné\nnedodržanie zákonnej lehoty, avšak zo strany Krajského súdu v Prešove a Najvyššieho súdu\n\n6\n\nSR táto argumentácia sťažovateľov nebola vyhodnotená ako dôvodná, resp. ako\npostačujúca pre zrušenie príslušných rozhodnutí orgánov verejnej správy.\nPokiaľ ide o samotné vykonanie kontroly zo strany orgánu verejnej správy na\nzistenie skutočnosti, či sťažovateľ II vykonáva na území Slovenskej republiky činnosť, podľa\nsťažovateľov nepatrí do právomoci tohto orgánu verejnej správy (Sociálnej poisťovne).\nSociálna poisťovňa je totiž oprávnená podľa ustanovenia § 242 ods. 1\nzák. č. 461/2003 Z. z. vykonávať kontrolnú činnosť iba na preverenie plnenia povinností\nustanovených zákonom č. 461/2003 Z. z. a nie na preverenie výkonu podnikateľskej či\nzamestnaneckej činnosti účastníkov správneho konania. Kontrolu na preverenie reálneho\nvýkonu činnosti môže uskutočniť iba príslušný Inšpektorát práce, ktorý u sťažovateľa\nnezistil žiadne nedostatky.\nNa preukázanie tejto argumentácie, ktorú ani Krajský súd v Prešove ani Najvyšší súd\nSR nevzhliadli ako opodstatnenú, sťažovatelia bezprostredne poukazujú na rozhodnutie\nžalovanej č. 7942-3/2014 zo dňa 29.01.2014 (zamestnávateľ\n\n, zamestnanec\n\n), v ktorom Sociálna poisťovňa, ústredie výslovne konštatuje, že Sociálna poisťovňa,\nústredie ani jej organizačné zložky nie sú oprávnené vstupovať do pracovno-právnych\nvzťahov a výkon činnosti príslušných subjektov je oprávnený kontrolovať iba inšpektorát\npráce.\nV ďalšom poukazujú sťažovatelia na to, že vydaním príslušných rozhodnutí orgánov\nverejnej správy došlo tiež k porušeniu princípu rovnakého zaobchádzania. Sťažovateľ I totiž\nzamestnáva viacero zamestnancov - občanov Poľskej republiky, vo vzťahu ku ktorým pri\nexistencii rovnakých podmienok príslušná pobočka Sociálnej poisťovne nerozhodla o tom,\nže nepodliehajú slovenskej legislatíve, a to len z dôvodu vydania formulára PD A1 (doklad\npreukazujúci skutočnosť, že zamestnanec podlieha slovenskej legislatíve) týmto ostatným\nzamestnancom. Týmto bol vo vzťahu k porovnateľným zamestnancom sťažovateľa I\nuplatnený odlišný postup ako vo vzťahu k sťažovateľovi II ako občanovi Poľskej republiky,\nhoci aj u nich nebol podľa Sociálnej poisťovne, ústredie preukázaný reálny výkon práce.\nPorušenie princípu rovnakého zaobchádzania sťažovatelia vidia aj v tom, že na\núzemí Slovenskej republiky pôsobí množstvo zamestnávateľov, ktorých výkon činnosti\nnedovoľuje zastihnúť ich zamestnancov v sídle zamestnávateľa, pričom je možné\npredpokladať, že Sociálna poisťovňa doposiaľ u žiadneho iného zamestnávateľa, s\n\n7\n\nvýnimkou poľských zamestnávateľov, nevykonala v súčinnosti s príslušným Inšpektorátom\npráce kontrolu reálneho výkonu činnosti. Voči takýmto zamestnávateľom (napr. subjekty\nuskutočňujúce medzinárodnú prepravu) žalovaná postupuje rozdielnym spôsobom\na nerozhoduje o zániku sociálneho poistenia ich zamestnancov.“\n4. Na základe sťažnostnej argumentácie sťažovatelia navrhujú, aby ústavný súd\npo prijatí ich sťažnosti na ďalšie konanie nálezom takto rozhodol:\n„Základné práva sťažovateľov podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv\na základných slobôd a podľa čl. 20 ods. 1, čl. 35 ods. 1, čl. 39 ods. 1, čl. 40, čl. 46 ods. 1,\nčl. 46 ods. 2 a čl. 52 ods. 2 Ústavy SR postupom Krajského súdu v Prešove v konaní\npod č. k. 3 S 21/2014 a rozhodnutím Krajského súdu v Prešove č. k. 3 S 21/2014\nzo dňa 20.03.2015 v spojení s opravným uznesením č. k. 3 S 21/2014 zo dňa 01.10.2015\na postupom Najvyššieho súdu SR v konaní pod č. k. 9 Sžso 218/2015 a rozhodnutím\nNajvyššieho súdu SR č. k. 9 Sžso 218/2015 zo dňa 27.09.2017 porušené boli.\nZrušuje sa rozsudok Najvyššieho súdu SR č. k. 9 Sžso 218/2015 zo dňa 27.09.2017\nv spojení s rozsudkom Krajského súdu v Prešove č. k. 3 S 21/2014 zo dňa 20.03.2015\nv spojení s opravným uznesením č. k. 3 S 21/2014 zo dňa 01.10.2015 a vec sa vracia\nNajvyššiemu súdu SR na ďalšie konanie.\nSťažovateľovi I sa priznáva primerané finančné zadosťučinenie vo výške 10.000 Eur\n(slovom desaťtisíc eur), ktoré mu je Najvyšší súd SR povinný zaplatiť do dvoch mesiacov\nod doručenia tohto nálezu.\nSťažovateľovi II sa priznáva primerané finančné zadosťučinenie vo výške 10.000 Eur\n(slovom desaťtisíc eur), ktoré mu je Najvyšší súd SR povinný zaplatiť do dvoch mesiacov\nod doručenia tohto nálezu.\nNajvyšší súd SR je povinný nahradiť sťažovateľovi I trovy konania...“\nII.\n5. Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú\n\n8\n\nSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,\nak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\n\n6. Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky\nč. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním\na o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom\nsúde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí senátu bez prítomnosti\nnavrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého\nnávrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde\nnebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach,\nna prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom\npredpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne\nneoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom\nprerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť\naj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.\nIII.\nIII.1 K sťažnosti sťažovateľa I vo vzťahu k namietanému porušeniu základných\npráv podľa čl. 20 ods. 1, čl. 35 ods. 1, čl. 39 ods. 1, čl. 40, čl. 46 ods. 1 a 2 ústavy, práva\npodľa čl. 6 ods. 1 dohovoru a namietanému porušeniu čl. 52 ods. 2 ústavy napadnutým\nrozsudkom krajského súdu\n7. Z čl. 127 ods. 1 ústavy vyplýva, že systém ústavnej ochrany základných práv\na slobôd je rozdelený medzi všeobecné súdy a ústavný súd, pričom právomoc všeobecných\nsúdov je ústavou založená primárne („... ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný\nsúd“) a právomoc ústavného súdu len subsidiárne, t. j. na princípe subsidiarity.\n8. Z princípu subsidiarity vyplýva, že právomoc ústavného súdu poskytnúť ochranu\nzákladným právam a slobodám je daná iba vtedy, ak o ochrane týchto práv a slobôd\nnerozhodujú všeobecné súdy. Ústavný súd pri uplatňovaní svojej právomoci vychádza\n\n9\n\nzo zásady, že ústava ukladá všeobecným súdom chrániť nielen zákonnosť, ale aj ústavnosť.\nPrávomoc ústavného súdu je preto subsidiárna a uplatní sa až vtedy, ak nie je daná\nprávomoc všeobecných súdov (IV. ÚS 236/07). Ak ústavný súd pri predbežnom\nprerokovaní sťažnosti zistí, že sťažovateľ sa ochrany svojich základných práv alebo slobôd\nmôže domôcť (a aj sa domáhal) využitím jemu dostupných a účinných prostriedkov nápravy\npred iným (všeobecným) súdom, musí takúto sťažnosť odmietnuť z dôvodu nedostatku\nprávomoci na jej prerokovanie (IV. ÚS 115/07).\n9. Proti napadnutému rozhodnutiu krajského súdu mohol sťažovateľ I podať\nodvolanie (čo aj využil), o ktorom bol oprávnený a aj povinný rozhodnúť najvyšší súd.\nPrávomoc najvyššieho súdu rozhodnúť o odvolaní sťažovateľa I v danom prípade vylučuje\nprávomoc ústavného súdu. Ústavný súd preto túto časť jeho sťažnosti odmietol podľa § 25\nods. 2 zákona o ústavnom súde pre nedostatok právomoci na jej prerokovanie.\nIII.2 K sťažnosti sťažovateľa I vo vzťahu k namietanému porušeniu základných\npráv podľa čl. 46 ods. 1 a 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru napadnutým\nrozsudkom najvyššieho súdu\n10. Podľa čl. 46 ods. 1 ústavy každý má právo domáhať sa zákonom ustanoveným\npostupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených\nzákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.\nPodľa čl. 46 ods. 2 ústavy kto tvrdí, že bol na svojich právach ukrátený rozhodnutím\norgánu verejnej správy, môže sa obrátiť na súd, aby preskúmal zákonnosť takéhoto\nrozhodnutia, ak zákon neustanoví inak.\nPodľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola\nspravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom\nzriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo\no oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.\n11. Podstata základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy spočíva\nv tom, že každý sa môže domáhať ochrany svojich práv na súde. Tomuto oprávneniu\n\n10\n\nzodpovedá povinnosť súdu nezávisle a nestranne vo veci konať tak, aby bola právu, ktorého\nporušenie sa namieta, poskytnutá ochrana v medziach zákonov, ktorú tento článok ústavy\no základnom práve na súdnu ochranu vykonáva (čl. 46 ods. 4 ústavy v spojení s čl. 51\nústavy). Do obsahu základného práva na súdnu a inú právnu ochranu patrí aj právo každého\nna to, aby sa v jeho veci rozhodovalo podľa relevantnej právnej normy, ktorá môže mať\nzáklad v platnom právnom poriadku Slovenskej republiky alebo v takých medzinárodných\nzmluvách, ktoré Slovenská republika ratifikovala a boli vyhlásené spôsobom, ktorý\npredpisuje zákon (IV. ÚS 77/02, III. ÚS 63/06). Súčasne má každý právo na to, aby sa\nv jeho veci vykonal ústavne súladný výklad aplikovanej právnej normy, ktorý predpokladá\npoužitie ústavne súladne interpretovanej platnej a účinnej normy na zistený stav veci.\n12. Článok 6 ods. 1 dohovoru každému zaručuje právo podať žalobu o uplatnenie\nsvojich občianskych práv a záväzkov na súde a pod tento článok spadá aj právomoc súdov\nrozhodnúť o oprávnenosti trestného obvinenia proti konkrétnej osobe. Takto interpretovaný\nčlánok zahŕňa právo na súd, do ktorého patrí právo na prístup k súdu. Tým je dané, že tento\nčlánok zaručuje každému právo na to, aby svoju vec týkajúcu sa občianskych práv\na záväzkov mohol nechať predložiť súdu. V tomto smere toto ustanovenie zakotvuje „právo\nna súd“ a právo na prístup k súdu (teda právo zahájiť konanie pred súdom) je len jedným\nz jeho aspektov (Golder proti Spojenému kráľovstvu). K nemu sa pridávajú záruky\nustanovené čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o organizáciu a zloženie súdu a vedenie\nkonania. To všetko v súhrne zakladá právo na spravodlivé prerokovanie veci (rozhodnutie\nEurópskeho súdu pre ľudské práva z 21.2.1975, séria A, č. 18, s. 18, bod 36). Právo na\nspravodlivé prerokovanie veci zahŕňa v sebe princíp rovnosti zbraní, princíp\nkontradiktórnosti konania, právo byť prítomný na pojednávaní, právo na odôvodnenie\nsúdneho rozhodnutia a iné požiadavky spravodlivého procesu (III. ÚS 199/08).\n13. Z doterajšej judikatúry ústavného súdu vyplýva, že medzi obsahom základného\npráva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a obsahom práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru nemožno\nvidieť zásadnú odlišnosť (II. ÚS 71/97, IV. ÚS 14/2012).\n\n11\n\n14. V ďalšom ústavný súd poukazuje na špecifiká, ktorými sa riadi súdny prieskum\nuskutočňovaný podľa druhej hlavy piatej časti Občianskeho súdneho poriadku (ako\nprávneho predpisu, podľa ktorého aj najvyšší súd rozhodol), v zmysle ktorých je úlohou\n(správneho) všeobecného súdu pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia a postupu orgánu\nverejnej správy, resp. správneho orgánu posúdiť, či si pre vydanie rozhodnutia zadovážil\ndostatok skutkových podkladov, zistil vo veci skutočný stav a či konal v súčinnosti\ns účastníkom konania, a ďalej to, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými\nprávnymi predpismi. Úlohou správneho súdnictva teda nie je nahradzovať činnosť orgánov\nverejnej správy, ale len preskúmať zákonnosť rozhodnutí a postupov týchto orgánov\na preskúmať to, či pri riešení konkrétnych otázok vymedzených v návrhu rešpektovali\npríslušné hmotno-právne a procesno-právne predpisy. Treba preto vziať do úvahy, že\nsprávny súd nie je súdom skutkovým, ale je súdom, ktorý posudzuje iba právne otázky\nnapadnutých rozhodnutí a postupu orgánov verejnej správy, teda orgánov inej ako súdnej\nsústavy (porovnaj IV. ÚS 127/2012). Na druhej strane ak účastník konania splní\npredpoklady ustanovené Občianskym súdnym poriadkom na poskytnutie ochrany v konaní\npodľa druhej hlavy piatej časti Občianskeho súdneho poriadku, všeobecný súd mu túto\nochranu musí poskytnúť v rozsahu, v akom preukáže existenciu dôvodov na poskytnutie\nsúdnej ochrany (I. ÚS 698/2016).\n15. Podľa konštantnej judikatúry ústavný súd nie je súčasťou systému všeobecných\nsúdov, ale podľa čl. 124 ústavy je nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti. Pokiaľ\nide o medze zasahovania ústavného súdu do rozhodovacej činnosti všeobecných súdov,\nústavnému súdu neprislúcha hodnotiť správnosť skutkových záverov či právneho posúdenia\nveci všeobecnými súdmi, pretože nie je prieskumným súdom, nadriadeným súdom a ani\nochrancom zákonnosti (II. ÚS 1/95, II. ÚS 71/07, III. ÚS 26/08). Úlohou ústavného súdu\ntotiž nie je zastupovať všeobecné súdy, ktorým prislúcha interpretácia zákonov. Podľa\nkonštantnej judikatúry sa úloha ústavného súdu obmedzuje na kontrolu zlučiteľnosti\núčinkov takejto interpretácie a aplikácie s ústavou alebo záväznou medzinárodnou zmluvou\no ľudských právach a základných slobodách. Posúdenie veci všeobecným súdom sa môže\nstať predmetom kritiky zo strany ústavného súdu iba v prípade, ak by závery, ktorými sa\nvšeobecný súd vo svojom rozhodovaní riadil, boli do takej miery zjavne neodôvodnené\n\n12\n\nalebo arbitrárne, že by zásadne popreli účel a význam zákonného predpisu (I. ÚS 13/00,\nI. ÚS 115/02, I. ÚS 139/02, I. ÚS 12/05, I. ÚS 352/06, I. ÚS 382/06, I. ÚS 88/07).\n16. O zjavnej neopodstatnenosti sťažnosti (návrhu) možno hovoriť predovšetkým\nvtedy, ak namietaným postupom orgánu verejnej moci nemohlo dôjsť k porušeniu toho\nzákladného práva, ktoré označil sťažovateľ, pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti\nmedzi napadnutým postupom tohto orgánu a základným právom, porušenie ktorého sa\nnamietalo, ale aj vtedy, ak v konaní pred orgánom verejnej moci vznikne procesná situácia\nalebo procesný stav, ktoré vylučujú, aby tento orgán porušoval uvedené základné právo,\npretože uvedená situácia alebo stav takú možnosť reálne nepripúšťajú (IV. ÚS 16/04,\nII. ÚS 1/05, II. ÚS 20/05, IV. ÚS 55/05, IV. ÚS 288/05).\n17. Sťažovateľ I argumentuje predovšetkým tým, že napadnutým rozhodnutím\nnajvyššieho súdu mu nebola poskytnutá právna ochrana, pretože najvyšší súd nezohľadnil\nním vytýkané pochybenia správnych orgánov (nedostatočne zistený skutkový stav,\nneoprávnený presun dôkazného bremena na účastníkov, porušenie povinnosti rovnakého\nzaobchádzania, postup správnych orgánov v rozpore s právnymi predpismi), ktoré podľa\nnázoru sťažovateľa I vyvolali potrebu zrušenia rozhodnutí správnych orgánov\npreskúmavaných v správnom súdnictve.\n18. Z rozsudku najvyššieho súdu sp. zn. 9 Sžso 218/2015 z 27. septembra 2017\nv podstatnom vyplýva:\n«Dňom 01.07.2016 nadobudol účinnosť zákon č. 162/2015 Z. z. Správny súdny\nporiadok (ďalej len „S. s. p.“). V zmysle § 492 ods. 2 S. s. p. odvolacie konania podľa piatej\nčasti Občianskeho súdneho poriadku začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto\nzákona sa dokončia podľa doterajších predpisov.\nPodľa § 244 ods. 1 O. s. p. v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe\nžalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej\nsprávy.\n\n13\n\nPodľa § 246c ods. 1 O. s. p. pre riešenie otázok, ktoré nie sú priamo upravené v tejto\nčasti, sa použijú primerane ustanovenia prvej, tretej a štvrtej časti tohto zákona. Opravný\nprostriedok je prípustný, len ak je to ustanovené v tejto časti.\nPodľa § 104 ods. 1 O.s.p. ak ide o taký nedostatok podmienky konania, ktorý\nnemožno odstrániť, súd konanie zastaví. Ak vec nespadá do právomoci súdov alebo ak má\npredchádzať iné konanie, súd postúpi vec po právoplatnosti uznesenia o zastavení konania\npríslušnému orgánu; právne účinky spojené s podaním návrhu na začatie konania zostávajú\npritom zachované.\nPodľa § 247 ods. 1 O. s. p. podľa ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch,\nv ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená\nrozhodnutím a postupom správneho orgánu, a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto\nrozhodnutia a postupu.\nPodľa § 250 ods. 1 O. s. p. účastníkmi konania sú žalobca a žalovaný. Súd aj bez\nnávrhu uznesením priberie do konania účastníka správneho konania, ktorého práva\na povinnosti by mohli byť zrušením správneho rozhodnutia dotknuté.\nPodľa § 247 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku aktívne legitimovanou na\npodanie žaloby na preskúmanie rozhodnutia správneho orgánu je fyzická alebo právnická\nosoba, ktorá o sebe tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím správneho\norgánu a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia. Žiaden subjekt nie je\naktívne legitimovaný na podanie takej žaloby v prospech inej osoby. So zreteľom na\nustanovenie § 247 ods. 1 treba považovať za náležitosť žaloby aj konkrétne tvrdenie žalobcu\no tom, že bol ukrátený na svojich právach nezákonným rozhodnutím správneho orgánu,\npričom musí ísť o subjektívne práva vyplývajúce z právneho predpisu. Len tak môže súd\nposúdiť otázku aktívnej legitimácie žalobcu.\nAko vyplýva aj z judikatúry, žalobu podľa § 247 a nasl. O. s. p. môže podať len ten,\nkto bol správnym rozhodnutím ukrátený na svojich právach a nielen na svojom záujme.\nV správnom súdnictve pri rozhodovaní o žalobách proti rozhodnutiam správnych orgánov\nsúd poskytuje ochranu iba subjektívnym žalobcovým právam.\nOdvolací súd sa plne stotožnil s tvrdením krajského súdu, že rozhodnutiami Sociálnej\npoisťovne, pobočky nebolo zasiahnuté do majetkovej sféry žalobcu a tiež, že z obsahu\nžaloby je jednoznačné, že žalobca v I. rade nenamietal porušenie svojich subjektívnych\n\n14\n\npráv, ale porušenie práv zamestnancov, keď okrem nedodržania zákonnej 60-dňovej lehoty\nna vydanie napadnutých rozhodnutí žiadne porušenie jeho subjektívnych práv netvrdil.\nOdvolací súd považoval za správne tvrdenie krajského súdu, že nedodržanie procesných\nlehôt nemá vplyv na zákonnosť napadnutých rozhodnutí.\nZávery krajského súdu o tom, že žalobca nebol aktívne hmotnoprávne legitimovanou\nosobou sú správne. Pokiaľ žalobu zamietol, rozhodol správne, pretože žalobca v 1. rade\nnenamietal porušenie svojich subjektívnych práv, ale práv žalobcov v 2. a 3. rade - jeho\nzamestnancov. Odvolací súd preto v zmysle § 250ja ods. 3 veta druhá v spojení s § 219\nods. 1 O. s. p. potvrdil rozhodnutie krajského súdu v časti, v ktorej prvostupňový súd žalobu\nzamietol.»\n19. Ústavný súd konštantne judikuje, že súčasťou obsahu základného práva na súdnu\nochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy (obdobne aj podľa čl. 46 ods. 2 ústavy), ako aj práva na\nspravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru je aj právo účastníka konania na také\nodôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky\nprávne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t. j.\ns uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu. Odôvodnenie rozhodnutia\nvšeobecného súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia,\npostačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné právo účastníka na\nspravodlivý proces (IV. ÚS 115/03, III. ÚS 209/04). Splnenie povinnosti odôvodniť\nrozhodnutie je pritom vždy posudzované so zreteľom na konkrétny prípad (obdobne pozri aj\njudikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva Ruiz Torija c. Španielsko z 9. 12. 1994, séria\nA, č. 303A, s. 12, bod 29; Hiro Balani c. Španielsko z 9. 12. 1994, séria A, č. 303B;\nGeorgiadis c. Grécko z 29. 5. 1997; Higgins c. Francúzsko z 19. 2. 1998). Z judikatúry\nústavného súdu ďalej vyplýva, že súd nemusí rozhodovať v súlade so skutkovým a právnym\nnázorom účastníka konania, je však povinný na zákonom predpokladané a umožnené\nprocesné úkony účastníka primeraným, zrozumiteľným a ústavne akceptovateľným\nspôsobom reagovať v súlade s platným procesným právom (IV. ÚS 252/04, IV. ÚS 329/04,\nIV. ÚS 340/04, III. ÚS 32/07).\n\n15\n\n20. Ústavný súd po oboznámení sa s obsahom napadnutého rozhodnutia najvyššieho\nsúdu konštatuje, že najvyšší súd sa vecou sťažovateľa I riadne zaoberal, príslušné právne\nnormy interpretoval a aplikoval ústavne konformným spôsobom, rozviedol, akými úvahami\nsa pri svojom rozhodovaní riadil, a svoje rozhodnutie tiež zrozumiteľne a preskúmateľným\nspôsobom odôvodnil a na všetky pre posúdenie veci kľúčové argumenty sťažovateľa I\nposkytol náležitú odpoveď. Ústavný súd považuje najvyšším súdom vyslovený kľúčový\nprávny názor o tom, že sťažovateľ I nemohol byť rozhodnutiami správnych orgánov\nukrátený na subjektívnych právach, a preto nebol hmotnoprávne aktívne legitimovaný na\npodanie správnej žaloby, ktorá bola z tohto dôvodu zamietnutá, za ústavne akceptovateľný\nbez známok procesného excesu. Ústavný súd v tejto súvislosti pripomína svoju\nstabilizovanú judikatúru, podľa ktorej všeobecný súd v zásade nemôže porušiť základné\nprávo na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy (a ani právo podľa čl. 6 ods. 1\ndohovoru), ak koná vo veci v súlade s procesnoprávnymi predpismi upravujúcimi postupy\nv občianskoprávnom konaní (I. ÚS 8/96, I. ÚS 6/97, II. ÚS 81/00). Takýmto predpisom vo\nveci sťažovateľa I bol Občiansky súdny poriadok. V dôsledku tohto svojho záveru ústavný\nsúd konštatuje, že nezistil príčinnú súvislosť medzi sťažovateľom I označenými základnými\nprávami podľa čl. 46 ods. 1 a 2 ústavy a právom podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru a ním\nnamietaným napadnutým rozhodnutím najvyššieho súdu, v dôsledku čoho odmieta\nsťažovateľom I podanú sťažnosť v tejto jej časti podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde\nz dôvodu zjavnej neopodstatnenosti.\n21. Ústavný súd zároveň predostiera, že k rovnakému právnemu posúdeniu nosných\nnámietok sťažovateľa I dospel aj vo svojich predošlých rozhodnutiach, a to nielen v rámci\nIV. senátu ústavného súdu (pozri uznesenie ústavného súdu č. k. IV. ÚS 3/2018-15\nzo 17. januára 2018), ale aj ďalších senátov ústavného súdu (pozri uznesenia ústavného\nsúdu č. k. I. ÚS 601/2017-19 z 5. decembra 2017, č. k. III. ÚS 738/2017-15\nz 5. decembra 2017 a č. k. III. ÚS 712/2017-15 z 28. novembra 2017).\n\n16\n\n22. Vo vzťahu k námietkam sťažovateľa I vzťahujúcim sa na rôznorodú\nrozhodovaciu prax najvyššieho súdu v rovnakých/podobných veciach (bod 3.1) ústavný súd\npovažuje za vhodné uviesť, že z rozsudku Európskeho súdu pre ľudské práva vo veci Beian\nv. Rumunsko (č. 1) zo 6. decembra 2007 vyplýva, že rozdielna judikatúra v skutkovo\nrovnakých, prípadne podobných veciach je prirodzenou súčasťou vnútroštátneho súdneho\nsystému (v zásade každého súdneho systému, ktorý nie je založený na precedensoch ako\nprameňoch práva). K rozdielnej judikatúre prirodzene dochádza aj na úrovni najvyššej\nsúdnej inštancie. Z hľadiska princípu právnej istoty je ale dôležité, aby najvyššia súdna\ninštancia pôsobila ako regulátor konfliktov judikatúry a aby uplatňovala mechanizmus,\nktorý zjednotí rozdielne právne názory súdov v skutkovo rovnakých alebo podobných\nveciach. Inými slovami, ústavnému súdu neprislúcha zjednocovať in abstracto judikatúru\nvšeobecných súdov a suplovať tak poslanie, ktoré zákon č. 757/2004 Z. z. o súdoch\na o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov [§ 8 ods. 3, § 20\nods. 1 písm. b), § 21, § 22 a § 23 ods. 1 písm. b)] zveruje práve najvyššiemu súdu, resp. jeho\nplénu a kolégiám, keď mu okrem iných priznáva aj právomoc zaujímať stanoviská\nk zjednocovaniu výkladu zákonov a iných všeobecne záväzných právnych predpisov\n(I. ÚS 17/01, IV. ÚS 267/05). Práve plénum a kolégiá najvyššieho súdu sú oprávnené\nodstraňovať nejednotnosť výkladu zákonov a iných všeobecne záväzných právnych\npredpisov tak, aby sa chránili okrem iného aj legitímne očakávania účastníkov súdnych\nkonaní. Ústavný súd však vzhľadom na to, že nie je súčasťou systému všeobecného\nsúdnictva, môže zasahovať do výkladu zákonov a iných všeobecne záväzných právnych\npredpisov všeobecnými súdmi len v prípadoch, keď sa ich výklad vyznačuje svojvôľou\na zjavnou neodôvodnenosťou do tej miery, že to má za následok porušenie základného\npráva alebo slobody. Navyše nie je možné vnímať postavenie ústavného súdu ako orgánu,\nktorého úlohou by bolo zjednocovať stanoviská najvyššieho súdu (I. ÚS 199/07,\nII. ÚS 273/08, IV. ÚS 331/09, III. ÚS 197/2011), ako aj rozhodovaciu prax všeobecných\nsúdov (I. ÚS 199/07, I. ÚS 18/08, II. ÚS 152/2011).\n\n17\n\nIII.3 K sťažnosti sťažovateľa I vo vzťahu k namietanému porušeniu základných\npráv podľa čl. 20 ods. 1, čl. 35 ods. 1, čl. 39 ods. 1 a čl. 40 ústavy a k namietanému\nporušeniu čl. 52 ods. 2 ústavy napadnutým rozhodnutím najvyššieho súdu\n23. Z obsahu sťažnosti možno vyvodiť, že sťažovateľ I namieta porušenie svojich\nzákladných práv podľa čl. 20 ods. 1, čl. 35 ods. 1, čl. 39 ods. 1 a čl. 40 ústavy v priamej\npríčinnej súvislosti s namietaným porušením práv zaručených čl. 46 ods. 1 a 2 ústavy a čl. 6\nods. 1 dohovoru. Vzhľadom na skutočnosť, že ústavný súd nezistil porušenie základných\npráv zaručených čl. 46 ods. 1 a 2 ústavy ani práva zaručeného čl. 6 ods. 1 dohovoru\nnapadnutým rozhodnutím najvyššieho súdu, nemohlo dôjsť ani k porušeniu základných práv\nsťažovateľa I podľa čl. 20 ods. 1, čl. 35 ods. 1, čl. 39 ods. 1 a čl. 40 ústavy. Vzhľadom na\nuvedené ústavný súd aj túto časť sťažnosti odmietol ako zjavne neopodstatnenú v súlade\ns § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde (rovnako tak napr. IV. ÚS 3/2018).\n24. Z obsahu sťažnosti možno vyvodiť, že sťažovateľ I namieta aj porušenie čl. 52\nods. 2 ústavy. Ústavný súd v súvislosti s touto časťou sťažnosti zdôrazňuje, že čl. 52 ods. 2\nústavy má charakter ústavného princípu, resp. všeobecného interpretačného pravidla, ktorý\nsú všetky orgány verejnej moci povinné rešpektovať pri výklade a uplatňovaní ústavy,\na preto je vždy implicitnou súčasťou rozhodovania ústavného súdu, t. j. aj jeho\nrozhodovania o sťažnostiach podľa čl. 127 ods. 1 ústavy (IV. ÚS 119/07). Keďže\npredmetom tohto konania je rozhodovanie o porušení základných práv alebo slobôd alebo\nľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z kvalifikovanej medzinárodnej zmluvy,\nmožno v tomto konaní uvažovať o porušení čl. 52 ods. 2 ústavy len v spojení s porušením\nkonkrétneho základného práva alebo slobody. Pretože v posudzovanom prípade ústavný súd\nnedospel k záveru o porušení žiadneho zo sťažovateľom I označených práv garantovaných\nústavou, resp. dohovorom, nemohol dospieť ani k záveru o porušení čl. 52 ods. 2 ústavy,\na preto sťažnosť sťažovateľa I aj v tejto časti odmietol podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom\nsúde ako zjavne neopodstatnenú (rovnako tak napr. IV. ÚS 3/2018).\n\n18\n\nIV.\nK sťažnosti sťažovateľa II\n25. V zmysle § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde sťažnosť nie je prípustná,\nak sťažovateľ nevyčerpal opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré mu zákon\nna ochranu jeho základných práv alebo slobôd účinne poskytuje a na ktorých použitie\nje sťažovateľ oprávnený podľa osobitných predpisov. V nadväznosti na dikciu § 53 ods. 1\nzákona o ústavnom súde ústavný súd pripomína, že vyčerpanie opravných prostriedkov\nalebo iných právnych prostriedkov, ktoré zákon sťažovateľovi na ochranu jeho základných\npráv a slobôd účinne poskytuje a na ktorých použitie je oprávnený podľa osobitných\npredpisov, je jedným z atribútov prípustnosti sťažnosti podľa čl. 127 ods. 1 ústavy, a teda\npodmienkou konania vo veci individuálnej ochrany základných práv a slobôd pred\nústavným súdom.\n26. Z rozsudku najvyššieho súdu sp. zn. 9 Sžso 218/2015 z 27. septembra 2017\nv podstatnom vyplýva:\n„Pokiaľ ide o odvolanie žalobcov v 2. a 3. rade Najvyšší súd Slovenskej republiky\nako súd odvolací dospel k záveru, že rozhodnutie prvostupňového súdu je potrebné zmeniť\ntak, že konanie zastaví.\nV zmysle § 250 ods. 1 O. s. p. sú účastníkmi konania žalobca a žalovaný. Žaloby boli\npodané\n\n–\n\n, teda len žalobcom v 1. rade.\n\n, aj keď ho krajský súd označil ako žalobcu v 2. rade, a\n, označený ako žalobca v 3. rade (ktoré označenie však odvolací súd\npredovšetkým s ohľadom na zachovanie kontinuity a prehľadnosti rozhodnutia nemenil),\nžalobu nepodali - do konania boli len pribratí uznesením krajského súdu a preto je potrebné\nna nich ako na pribratých účastníkov konania nahliadať. Účastník, pribratý podľa § 250\nods. 1 veta druhá O. s. p., nemá postavenie vedľajšieho účastníka konania. Keďže piata\nčasť Občianskeho súdneho poriadku obsahuje osobitnú úpravu pribratia ďalších účastníkov\ndo konania, ustanovenie § 92 ods. 1 O. s. p. nie je na správne súdnictvo aplikovateľné.\n\n19\n\nVplyv na postavenie takého účastníka v konaní, nemá ani nesprávny postup krajského súdu,\nktorý v uznesení o pribratí účastníka konania nesprávne odkázal na § 92 ods. 1 O.s.p..\nUstanovenie § 250 ods. 1 O. s. p. je vo vzťahu k pribranému účastníkovi konania\npotrebné vykladať tak, že ide predovšetkým o zabezpečenie práva takého účastníka byť\ninformovaný o prípadnej zmene v jeho právach a povinnostiach, ktorá môže byť spôsobená\nprípadným zrušením žalobou napadnutého rozhodnutia správneho orgánu.\na\n\nboli do konania pribratí z dôvodu, že by ako zamestnanci a ako\n\núčastníci správneho konania mohli byť dotknutí prípadným zrušením napadnutých\nrozhodnutí žalovanej. Pokiaľ krajský súd preskúmaval rozhodnutie odporkyne aj vo vzťahu\nk pánom\n\na\n\n, ktorí žalobu na preskúmanie\n\nrozhodnutia odporkyne ani nepodali, táto okolnosť predstavuje neodstrániteľnú prekážku\nkonania, na ktorú je potrebné prihliadať v každom štádiu konania. Z uvedeného dôvodu\nodvolací súd musel rozsudok krajského súdu v časti týkajúcej sa zrušenia rozhodnutia\nžalovanej a vrátenia veci na ďalšie konanie zmeniť a konanie zastaviť, lebo\na\n\nžalobu o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia nepodali.“\n27. Z uvedeného vyplýva, že keďže konanie bolo proti žalobcom v 2. rade\n\n(sťažovateľ II, pozn.) a 3. rade (ktorý nepodal sťažnosť ústavnému súdu, pozn.) zastavené,\npostupoval odvolací súd podľa § 146 ods. 1 písm. c) Občianskeho súdneho poriadku tak, že\nrozhodnutie krajského súdu zmenil tak, že žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov\nkonania.\n28. Ústavný súd vzhľadom na už uvedené konštatuje, že sťažovateľ II nevyčerpal\nvšetky jemu dostupné opravné prostriedky v záujme ochrany svojich subjektívnych práv\nv konaniach pred správnymi orgánmi a ani všeobecnými súdmi, keďže a) nepodal odvolanie\nproti rozhodnutiu pobočky Sociálnej poisťovne, b) nepodal žalobu o preskúmanie\nrozhodnutia správneho orgánu vo svojom mene, ktorou by vôbec tvrdil porušenie svojich\nsubjektívnych práv a v konaní pred správnym súdom vystupoval len ako pribraná osoba,\nna práva ktorej by prípadné zrušenie preskúmavaného rozhodnutia mohlo mať vplyv.\n\n20\n\n29. Vychádzajúc z uvedených skutočností, ústavný súd pri predbežnom prerokovaní\ndospel k záveru, že sťažnosť v časti týkajúcej sa sťažovateľa II nie je prípustná, a preto ju\npodľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde ako neprípustnú odmietol.\n30. Keďže sťažnosť bola odmietnutá ako celok, bolo bez právneho dôvodu, aby sa\nústavný súd zaoberal ďalšími návrhmi uplatnenými v sťažnosti.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 31. mája 2018\n\n21", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "správne súdnictvo-rozhodovanie o žalobách proti rozhodnutiam správnych orgánov"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:8d3a1cc5-c953-48c1-b52c-8446fcb2a893", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:4.US.3.2018.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 3/2018", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 3/2018 z 17. 1. 2018", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2018-01-17", "citacie_n": 3, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:4.US.3.2018.1"}, {"guid": "ussr:c70d2c6e-71fe-45b2-8509-cf374b5f57f8", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:3.US.738.2017.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 738/2017", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 738/2017 z 5. 12. 2017", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2017-12-05", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:3.US.738.2017.1"}, {"guid": "ussr:928359eb-e22c-4529-92b2-ed4a5fdf4bc0", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:1.US.601.2017.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 601/2017", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 601/2017 z 5. 12. 2017", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2017-12-05", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:1.US.601.2017.1"}, {"guid": "ussr:7c7f06e8-9536-4e94-bf81-ff7595107692", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:3.US.712.2017.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 712/2017", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 712/2017 z 28. 11. 2017", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2017-11-28", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:3.US.712.2017.1"}, {"guid": "ussr:4f0de300-2e21-400b-8c3e-db05f319e60c", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:1.US.698.2016.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 698/2016", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 698/2016 z 22. 3. 2017", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2017-03-22", "citacie_n": 23, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:1.US.698.2016.1"}, {"guid": "ussr:6a4c5a98-7bee-45f5-8cb4-bbde146f27b5", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 127/2012", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 127/2012 z 8. 3. 2012", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2012-03-08", "citacie_n": 196, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:6a4c5a98-7bee-45f5-8cb4-bbde146f27b5"}, {"guid": "ussr:88da7ed9-b137-4e98-8d4a-719e2ab62141", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 14/2012", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 14/2012 z 12. 1. 2012", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2012-01-12", "citacie_n": 54, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:88da7ed9-b137-4e98-8d4a-719e2ab62141"}, {"guid": "ussr:6e706d1d-00b1-40bd-888e-97a0be13c915", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 197/2011", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 197/2011 z 3. 5. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-05-03", "citacie_n": 48, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:6e706d1d-00b1-40bd-888e-97a0be13c915"}, {"guid": "ussr:b91f4f57-9544-44e0-b1fd-12907266364d", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 152/2011", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 152/2011 z 13. 4. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-04-13", "citacie_n": 99, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:b91f4f57-9544-44e0-b1fd-12907266364d"}, {"guid": "ussr:d03a8d2d-6185-4045-b597-94b693185d7b", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 331/09", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 331/09 z 1. 10. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-10-01", "citacie_n": 117, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:d03a8d2d-6185-4045-b597-94b693185d7b"}, {"guid": "ussr:80854d00-546c-48e8-9c1b-0ad3bf854400", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 199/08", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 199/08 z 12. 8. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-08-12", "citacie_n": 255, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:80854d00-546c-48e8-9c1b-0ad3bf854400"}, {"guid": "ussr:8a5548a1-d22b-4097-a4ab-b57d4d499b30", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 273/08", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 273/08 z 25. 6. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-06-25", "citacie_n": 140, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:8a5548a1-d22b-4097-a4ab-b57d4d499b30"}, {"guid": "ussr:30c1b457-b190-42e9-af01-34f2d01b0fe2", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 26/08", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 26/08 z 23. 1. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-01-23", "citacie_n": 494, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:30c1b457-b190-42e9-af01-34f2d01b0fe2"}, {"guid": "ussr:e143a4eb-9bb3-428b-9b2f-bd688d508716", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 18/08", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 18/08 z 17. 1. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-01-17", "citacie_n": 190, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e143a4eb-9bb3-428b-9b2f-bd688d508716"}, {"guid": "ussr:5aeea194-a26d-42ef-938c-36997069d958", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 119/07", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 119/07 z 20. 12. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-12-20", "citacie_n": 259, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5aeea194-a26d-42ef-938c-36997069d958"}, {"guid": "ussr:03951bb3-a7c6-4ccc-84d7-2c914963015a", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 199/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 199/07 z 18. 10. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-10-18", "citacie_n": 361, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:03951bb3-a7c6-4ccc-84d7-2c914963015a"}, {"guid": "ussr:3d1bbbf7-d99c-47a6-bb70-07901c4bb4d6", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 236/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 236/07 z 27. 9. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-09-27", "citacie_n": 1809, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:3d1bbbf7-d99c-47a6-bb70-07901c4bb4d6"}, {"guid": "ussr:4e640cc5-3dba-441f-9e58-167152a0b708", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 88/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 88/07 z 30. 5. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-05-30", "citacie_n": 2025, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:4e640cc5-3dba-441f-9e58-167152a0b708"}, {"guid": "ussr:39145877-0667-405d-ac7f-4fc8aeb04f1a", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 382/06", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 382/06 z 24. 5. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-05-24", "citacie_n": 967, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:39145877-0667-405d-ac7f-4fc8aeb04f1a"}, {"guid": "ussr:4cde5b9f-f9a9-4ed2-beaf-3ccde794261e", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 115/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 115/07 z 17. 5. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-05-17", "citacie_n": 1741, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:4cde5b9f-f9a9-4ed2-beaf-3ccde794261e"}, {"guid": "ussr:fb2657f8-33ae-4282-9e9c-e0547657e646", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 71/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 71/07 z 26. 4. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-04-26", "citacie_n": 498, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:fb2657f8-33ae-4282-9e9c-e0547657e646"}, {"guid": "ussr:a92b424e-8744-440d-a572-975225263580", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 32/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 32/07 z 15. 3. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-03-15", "citacie_n": 881, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:a92b424e-8744-440d-a572-975225263580"}, {"guid": "ussr:d3adf9b9-93df-42a3-bf9d-46ddfdffb663", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 352/06", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 352/06 z 10. 1. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-01-10", "citacie_n": 1756, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:d3adf9b9-93df-42a3-bf9d-46ddfdffb663"}, {"guid": "ussr:1bf3dff1-4b01-4cec-9cf9-5fb4949bc4eb", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 63/06", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 63/06 z 23. 8. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-08-23", "citacie_n": 440, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:1bf3dff1-4b01-4cec-9cf9-5fb4949bc4eb"}, {"guid": "ussr:75dd40d6-2fa6-4c18-b208-5653a0ec3b7d", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 288/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 288/05 z 13. 12. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-12-13", "citacie_n": 1777, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:75dd40d6-2fa6-4c18-b208-5653a0ec3b7d"}, {"guid": "ussr:2cd8a1fc-7928-4328-9369-ce2123dac06e", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 267/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 267/05 z 15. 11. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-11-15", "citacie_n": 407, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2cd8a1fc-7928-4328-9369-ce2123dac06e"}, {"guid": "ussr:933c0239-7912-4bbe-9f03-fcff51781745", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 55/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 55/05 z 2. 3. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-03-02", "citacie_n": 1279, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:933c0239-7912-4bbe-9f03-fcff51781745"}, {"guid": "ussr:332bb6dc-9ead-4da0-982f-ce72f4c389bf", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 20/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 20/05 z 26. 1. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-01-26", "citacie_n": 1749, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:332bb6dc-9ead-4da0-982f-ce72f4c389bf"}, {"guid": "ussr:5e3b95e7-a888-4f82-ab29-9395007102ae", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 12/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 12/05 z 20. 1. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-01-20", "citacie_n": 2705, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5e3b95e7-a888-4f82-ab29-9395007102ae"}, {"guid": "ussr:5ef19834-e37b-4d51-8c72-05f31057a0ea", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 1/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 1/05 z 5. 1. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-01-05", "citacie_n": 2095, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5ef19834-e37b-4d51-8c72-05f31057a0ea"}], "citovane_v": []}